Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.09.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.

Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.

V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania

Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.

Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :

Navrhovaná zmenaOdhadovaný dopad na rok 2008 Odhadovaný dopad na rok 2009Odhadovaný dopad na rok 2010finančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancovfinančné prostriedky

(v tis. Sk)počet zamestnancov1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov20 000

25 000

25 000

z toho61000062000063020 00025 00025 0002. Znižovanie počtov žiakov v triedach266 667

1 622

800 000

1 622

800 000

1 622

z toho610161 377484 131484 13162056 805170 414170 41463048 485145 455145 4553. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady300

1 000

1 000z toho6100006200006303001 0001 0004. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie1 500

2 000

2 000z toho6100006200006301 5002 0002 0005. Tvorba nových učebníc a učebných textov53 000

44 000

44 000

z toho61000062000063053 00044 00044 0006. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách200 000

287 000

287 000

z toho610000620000630200 000287 000287 000Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:541 4671 622 1 159 0001 622 1 159 000 1 622

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

2.Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),

3.Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),

4.Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

5.Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

6.Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),

7.Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

-Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004

-Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007

-Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.

d)nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

e)Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 až § 4Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

K § 5V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza.

Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

K § 6Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

K § 7Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri zriaďovaní novej školy zriaďovateľ prikladá školský vzdelávací program k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení. Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 8Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

K § 9Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností určených príslušným vzdelávacím štandardom.

K § 10Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

K § 11Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

K § 12 a § 13Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách a školských zariadeniach je možné používať iba schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity ministerstvom školstva. Učebnice, učebné texty a pracovné zošity sú na školy distribuované bezplatne na základe objednávky z ministerstva školstva, zároveň sú tieto bezplatne zapožičiavané žiakom. Stanovila sa časová dĺžka schvaľovacej doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať novú učebnicu alebo vydať súhlas ministerstva školstva na jej novú reedíciu. Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.

K § 14Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

K § 15Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

K § 16 až § 18Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a doklady o získanej kvalifikácii. Táto klasifikácia sa uplatnila aj na základných umeleckých školách a jazykových školách. Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať len školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení. Doklady sa vydávajú na tlačivách schválených ministerstvom školstva a sú vedené v štátnom jazyku alebo dvojjazyčne, ak sa jedná o doklad vydaný školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo s bilingválnym vzdelávaním. Všetky doklady o získanom vzdelaní sú verejné listiny a vedú sa trvalým spôsobom.

K § 19 Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

K § 20Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

K § 21

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

K § 22

Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

K § 23 až § 25

Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody. V ďalšom odseku sa určujú dôvody, kedy riaditeľ školy zruší povolenie individuálneho vzdelávania. Ďalej sa stanovuje mechanizmus pri osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky v zahraničí, ktoré sa povoľuje na základe žiadosti a zároveň sa stanovujú pravidlá pri vykonávaní skúšok z vybraných vyučovacích predmetov.

K § 26 Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

K § 27

Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

K § 28V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

K § 29 a § 30Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa vzdelávanie občanov, ktorí nezískali nižšie stredné vzdelanie, podľa novej úpravy základná škola organizuje len inú formu vzdelávania. Organizovanie jazykových kurzov, športových výcvikov, exkurzií a pobytov v škole v prírode sa neukladá riaditeľom škôl povinnosť zabezpečiť ich realizáciu, umožňuje sa však reagovať na podmienky školy a žiadosti zákonných zástupcov žiakov.

K § 31 Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

K § 32 až 36Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ak stratí zdravotnú spôsobilosť, ak stratí športovú výkonnosť alebo na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

K § 37Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

K § 38Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

K § 39Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

K § 40Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

K § 41Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

K § 42 Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

K § 43 Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

K § 44 Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

K § 45 až § 47Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium.

Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

K § 48Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

K § 49 Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania.

V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

K § 50 Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním.

K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium poskytuje v rámci intenzívneho vzdelávania prípravu žiakov v umeleckých odboroch, ktorá vytvára predpoklady na ich uplatnenie v ďalšom štúdiu a praxi.K § 52Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia..

Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

K § 53Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K § 54 Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

K § 55 a § 56 Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

K § 57 Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

K § 58

Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

K § 59 Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky.

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

K § 60 Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

K § 61Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

K § 62Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

K § 63Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

K § 64Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

K § 65Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

K § 66Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

K § 67 a § 68Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

K § 69Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

K § 70Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

K § 71Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

K § 72Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

K § 73V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

K § 74Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami vzhľadom na špecifičnosť štúdia a charakter učebného plánu.

K § 75Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

K § 76Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, zlepšiť organizáciu internej časti a prispieť k vytvoreniu pokojnej pracovnej atmosféry v priebehu maturitných skúšok. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ( antidiskriminačný zákon ) v znení neskorších predpisov, je daná kompetencia ministrovi školstva na vyhlásenie konania skúšok za neplatné. V takom prípade vyhlási nový termín maturitných skúšok.

K § 77Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

K § 78 a § 79 Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

K § 80 až § 82Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti.

Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok

V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej majú vykonávať funkciu predsedu komisie. Skúšajúcich predmetových maturitných komisií vymenúva riaditeľ príslušnej strednej školy z radov pedagogických zamestnancov školy, ktorí majú na skúšaný predmet príslušnú aprobáciu. Ustanovenie definuje spôsobilosť pedagogických zamestnancov aj na funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie pre bilingválne stredné školy.

V triedach s dvoma vyučovacími jazykmi je zloženie maturitnej komisie špecifické vzhľadom na medzinárodné dohody so zahraničným partnerom. Tak tiež sa stanovujú povinnosti predsedu maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vo vzťahu k maturitným skúškam.

K § 83 až § 85Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 86 a § 87 Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

K § 88V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný. Príslušné ustanovenie odseku tohto paragrafu určuje postup skúšobnej komisie pri povolení opakovania celej záverečnej alebo absolventskej skúšky pre žiakov strednej odbornej školy, ktorí boli na viac ako jednej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky alebo na niektorej opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný.

K § 89Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

K § 90 Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži pre potreby uchádzať sa o ďalšie štúdium v partnerskej krajine.

K § 91 a § 92Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

K § 93Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

K § 94Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením.

Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí.

Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom postihnutia, ktorého nie je možné vzdelávať podľa príslušného výchovno-vzdelávacieho programu mohol byť vzdelávaný primerane k jeho zdravotnému znevýhodneniu, a to prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, rešpektujúceho špeciálne výchovno–vzdelávacie potreby žiaka.

K § 95Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola.

Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí.

Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne.

Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych.

Školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu vnútorne diferencovať na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov s rôznym stupňom zdravotného postihnutia alebo zdravotného znevýhodnenia, v rámci toho istého druhu postihnutia či znevýhodnenia. Podrobnosti o vnútornej diferenciácii budú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

Nakoľko značná časť dikcie zákona k základným školám a stredným školám platí aj pre školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Ustanovenie umožňuje aby bariéry, ktoré plynú žiakom z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhal prekonávať asistent pedagóga.

K § 96Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

K § 97 Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty.

§ 98Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku vzdelávania.

K § 99Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny.

Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

K § 100 Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v triedach odborného učilišťa o dvoch sa umožňuje z takého dôvodu, keď napríklad pri určitom počte žiakov v jednom ročníku nie je možné vytvoriť dve paralelné triedy tak, aby mohli mať najnižšie určený počet žiakov v každej triede. Pri odbornom výcviku žiakov v odbornom učilišti nie je možné nácvik potrebných pracovných zručností, ani bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov zaručiť pri tomto počte, ktorý je stanovený pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v triede, preto sa stanovuje delenie žiakov na skupiny v závislosti od druhu ich zdravotného postihnutia. Zvýšenie počtu žiakov v skupine o dvoch sa umožňuje z obdobných dôvodov ako zvýšenie počtu žiakov v triede.

K § 101Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

K § 102Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

K § 103 Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

K § 104Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

K § 105Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 106Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

K § 107Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

K § 108Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

K § 109 až § 111

V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

K § 112Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

K § 113Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

K § 114 až § 118 Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

K § 119Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

K § 120 Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

K § 121Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma deti pohybujúcich sa nepovolenie mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova. Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre je týmto ustanovením stanovený na nevyhnutne potrebný čas potrebný na diagnostiku.

Ustanovenie určuje počet diagnostických skupín, počet detí v diagnostickej skupine, udáva možnosť zriadenia siete profesionálnych rodín, siete samostatných výchovných skupín, ktoré sú organickou súčasťou zariadenia a plnia úlohy vyplývajúce z individuálnych reedukačných programov detí.

K § 122Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok.

Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je možné zriaďovať samostatné reedukačné domovy s takýmto zameraním.

K § 123 Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

K § 124Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť.

Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka.

Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri variante priameho zamestnávania zdravotníckeho pracovníka v špeciálnych výchovných zariadeniach nejde o to, aby títo pracovníci vykonávali celú šírku výkonov, na ktorú ich oprávňuje ich kvalifikácia, ale vzhľadom na špeciálne potreby detí v špeciálnych výchovných zariadeniach len malú časť, ktorú je možné definovať splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom vymenovalo zdravotnícke výkony, ktoré môže zdravotnícky pracovník ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení vykonávať. Zároveň sa tým zabezpečí, že pri náhlej zmene zdravotného stavu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení alebo pri takom zdravotnom stave dieťaťa, ktorý si vyžaduje špecifické vybavenie na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, bude dieťa postúpené do starostlivosti príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Na ochranu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení sa upravuje, že špeciálne výchovné zariadenie, ktoré poskytuje aj zdravotnú starostlivosť vlastnými zamestnancami podľa úpravy v predchádzajúcich odsekoch sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a rovnaké sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K § 125Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné dieťa umiestniť v ochrannej miestnosti. V praxi sa veľmi často vyskytujú situácie, keď je dieťa v afekte alebo pod vplyvom rôznych látok a vykonáva agresiu voči sebe alebo voči svojmu okoliu. V prípade potreby zariadenie privolá lekársku pomoc alebo príslušníka Policajného zboru. Aby v praxi neprichádzalo k zneužívaniu uvedených postupov je zariadenie povinné viesť príslušnú evidenciu o použití všetkých osobitných výchovných opatrení, informovať o nich príslušného dozorujúceho prokurátora a archivovať ju.

K § 126 Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

K § 127 Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

K § 128Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

K § 129 Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

K § 130 Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

K § 131 V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

K § 132 Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

K § 133Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

K § 134Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

K § 135Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

K § 136Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

K § 137

Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

K § 138 Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

K § 139 až 141Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

K § 142Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

K § 143Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

K § 144 a § 145 Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

K § 146

Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

K § 147 a § 148

Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

K § 149Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

K § 150Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

K § 151

Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

K § 152Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

K § 153Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

K § 154 až §156 Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

K § 157 a § 158Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

K § 159

Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

K § 160Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

K § 161Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

K § 162

Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 163Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

K bodu 2Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

K bodu 3 a 4

Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K bodu 5

Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

K bodu 6

Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

K bodu 7Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

K bodu 8Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

K bodu 9

Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

K bodu 10Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

K bodom 11 až 14

Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

K bodu 15

Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

K bodu 16

Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 17Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 18Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

K bodu 19

Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 20

Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

K bodu 21Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 22

Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

K bodom 23 až 25Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

K bodu 26 Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien

Uvedených v Čl. I.

K bodu 27Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

K bodom 28 až 30Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

K bodu 31 Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

K bodu 32

Zosúladenie s Čl. I.

K bodu 33Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

K bodu 34 a 35

Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

K bodu 36Technické spresnenie.

K bodu 37 Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

K bodu 38 Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 39

Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 40

Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

K bodu 41Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

K bodu 42 Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

K bodu 43 a 44Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

K bodu 45 a 46

V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

K bodu 47

Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

K Čl. III

K bodu 1Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

K bodu 2Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

K bodu 3V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

K bodu 4V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

K bodu 5Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 6V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

K bodu 7Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

K bodu 8Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodom 10 a 11Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

K bodom 12 Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

K bodu 13Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 14Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.K bodu 15Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

K bodu 16Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

K bodom 17 a 18Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

K bodu 19Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 20Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

K bodu 21Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

K bodu 22V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov.

V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa a upresňujú sa pravidlá prideľovania finančných prostriedkov.

V novom ustanovení § 4d sa upresňujú podmienky a pravidlá pri podávaní žiadosti, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Zároveň sa ustanovujú niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa, lehota na jej predkladanie, obsah správy o realizácii rozvojového projektu zriaďovateľa, lehota predloženia tejto správy a výška spoluúčasti zriaďovateľa pri financovaní rozvojového projektu.

K bodu 23Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

K bodu 24V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok. Tieto náklady sa financujú podľa počtu detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v týchto školách. V tomto ustanovení sa zároveň ustanovuje dátum (podľa § 7 ods. 4 je dátum stanovený na 15. september) rozhodujúci pre počet detí použitý pri prideľovaní finančných prostriedkov. Výška príspevku na 1 dieťa je stanovená ako 7,5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na bežný školský rok (január až august) platnej 1. januára kalendárneho roka a na nový školský rok (september až december) platnej 1. septembra kalendárneho roka. Ďalej sa ukladajú povinnosti krajskému školskému úradu a zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie.

K bodu 25Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

K bodu 26 a 27Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 28Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

K bodu 29Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

K bodu 30Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

K bodu 31Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

K bodu 32Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

K bodu 33Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

K bodu 34Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

K bodu 35V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

K bodu 36Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

K bodu 37Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

K bodu 38V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5.Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

K bodu 39Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

K bodu 40Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

K bodu 41Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

K Čl. IV

Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

K Čl. V

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

Bratislava 5. marca 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

minister školstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu