Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe úlohy č. 4., 9. v mesiaci júl a úlohy č. 6 v mesiaci september v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, ako spoločný návrh rezortov školstva, zdravotníctva, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR ako gestorujúcemu rezortu podľa uznesenia č. 151 z 2. apríla 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bola uložená povinnosť zabezpečiť v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom vnútra, ministerom zdravotníctva, ministrom hospodárstva, ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) a vykonať notifikáciu do 18. januára 2016. Návrh zákona preto bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými rezortmi a predkladá sa ako spoločný návrh transpozície smernice.
V zmysle vyššie uvedeného je preto hlavným cieľom návrhu zákona transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.(ďalej len „smernica“)
Kľúčové prvky zmien smernice sú:
1.      Zavedenie európskeho profesijného preukazu, čo umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte.
Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.
 
2.      Aktualizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie veterinárnych lekárov a architektov. Harmonizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie v prípade týchto povolaní sa uskutočnila pred 20 až 30 rokmi a bola potrebná zadefinovať odbornú prípravu vo svetle uskutočnených vzdelávacích reforiem, napr. Bolonskej deklarácie a i.
 
3.      Zavedenie výstražného mechanizmu pre odborníkov v zdravotníctve, pre veterinárov a pre pedagogické povolania. Príslušné orgány Slovenskej republiky budú povinné upozorniť príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov na odborníka, ktorého výkon odbornej činnosti zakázal súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán alebo orgán príslušný na prejednanie priestupku, ktorým sa odborníkovi uložil zákaz činnosti alebo obmedzenie činnosti.   
 
4.      Zavedenie spoločných rámcov pre odbornú prípravu a spoločných skúšok namiesto spoločných platforiem by malo umožniť rozšíriť mechanizmus automatického uznávania nových povolaní. Zainteresované povolania by mohli profitovať z automatického uznávania na základe spoločného súboru poznatkov, zručností a spôsobilostí alebo na základe spoločnej skúšky, pri ktorej by sa posúdila schopnosť odborníkov vykonávať povolanie.
 
Cieľom nového návrhu zákona je vytvoriť v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií. V súčasnosti je otázka uznávania upravovaná v rôznych právnych predpisoch podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, prípadne podľa typu uznania vzdelania s rôznymi postupmi a požiadavkami príslušných orgánov. Návrh zákona spája všetky druhy uznávania dokladov a odborných kvalifikácii do jedného právneho predpisu, zjednotí podmienky uznávania, terminológiu, lehoty a všetky súvisiace skutočnosti s ohľadom na medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná (Bolonská deklarácia, Dohovor Rady Európy a UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúci sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne podpísaný 11. apríla 1997 v Lisabone) a bilaterálne záväzky Slovenskej republiky v súvislosti s uznávaním dokladov o vzdelaní.
Ďalším zámerom návrhu zákona je, aby odstránil aplikačné problémy súčasnej právnej úpravy. Aplikačná prax ukázala, že nebol dostatočne zadefinovaný dvojstupňový model uznávania, tj. uznávanie dokladov o vzdelaní a uznávanie odbornej kvalifikácie, ktorý sa návrhom zákona odstraňuje . Ďalej sa v návrhu zákona nanovo definuje príslušnosť, kompetencie a úlohy príslušných orgánov vo svetle pôvodnej smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, z dôvodu nedostatkov vyplývajúce z aplikačnej praxe. Nanovo sa upravujú nadobudnuté práva občanov EÚ v nadväznosti na jasné rozlíšenie dvojstupňového modelu uznávania.
Návrh zákona ďalej obsahuje transpozíciu smernice 2011/95/EÚ a umožňuje osobám s medzinárodnou ochranou, teda osobám, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana a ktorí odišli zo štátu pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady o dosiahnutom vzdelaní, prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania, aj keď svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti preukázať listinnými dôkazmi o svojom predchádzajúcom vzdelávaní. K posúdeniu a overeniu vzdelania dochádza na základe písomnej žiadosti žiadateľa s medzinárodnou ochranou, v ktorej uvádza okrem svojich identifikačných údajov aj podstatné informácie týkajúce sa svojho vzdelania. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako príslušný orgán predmetnú žiadosť posúdi a podľa úrovne vzdelania uvádzanej žiadateľom určí príslušnú školu, ktorá uskutoční skúšku na overenie vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
 
 

Vládny návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť




K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1

§1 návrhu zákona upravuje predmet úpravy zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii s vymenovaním ťažiskových tém zákona. Zavádza sa jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania (doklady o vzdelaní a odborná kvalifikácia), podmienky vydávania európskeho profesijného preukazu a pôsobnosť príslušných orgánov v oblasti uznávania.

K § 2

§ 2 obsahuje pôsobnosť zákona podľa štátu nadobudnutia dokladu o vzdelaní alebo odbornej kvalifikácie a nie podľa občianstva držiteľa dokumentácie. Preambula smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii zmenené a doplnené smernicou 2013/55/EÚ (ďalej len „smernica“) v bode  10 definuje právo členského štátu uznávať podľa svojich vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté mimo územia Európskej únie štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

Návrh zákona v § 2 ods. 2 zároveň ustanovuje vylučovacie ustanovenie, negatívne vymedzenie okruhu povolaní, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Uvedené zákony sú upravené v osobitných predpisoch. Osobitnými predpismi upravujúce uznávanie sú napríklad
•    zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
•    zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 323/1992 zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
•    zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 186/2009 Z .z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 219/2014 z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•    zákon č. .../2015 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K § 3

§ 3 obsahuje definíciu základných pojmov na účely uznávania podľa smernice o uznávaní odborných kvalifikácii. Nad rámec smernice sa zavádzajú aj iné pojmy, ako napr. definícia pojmu uznanej vzdelávacej ustanovizne, kompenzačné opatrenie, či koordinácia vzdelania. Uvedené pojmy sú dôležité z hľadiska aplikačnej praxe zákona. Ďalej § 3 definuje aj nový pojem podľa smernice, ako napr. európsky profesijný preukaz.
V tomto paragrafe sa jasne zadefinuje pojem doklad o vzdelaní a doklad o odbornej kvalifikácii v nadväznosti na aplikačné problémy, ktoré vyplývali z nedostatočnej definície a rozlíšenia týchto pojmov. Doklad o vzdelaní vydaných uznanými vzdelávacími inštitúciami sú vždy dokladmi, ktoré boli nadobudnuté v rámci formálneho systému vzdelávania, tj. na stredných alebo na vysokých školách, kým doklad o odbornej kvalifikácii je aj dokladom o spôsobilosti dotyčnej osoby. Doklad o odbornej kvalifikácii môže byť zdokladovaný dokladom o vzdelaní alebo inými dokumentmi, kým doklad o vzdelaní je vždy vysvedčenie alebo diplom.
Pojem uznanej vzdelávacej inštitúcie vyplýva z Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, ktorý bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone. Pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 1999. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 145/2000 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného dohovoru za doklad o vzdelaní sa považuje len ten doklad, ktorý vydala vysoká škola alebo stredná škola, ktoré sú štátom uznané a taktiež iná vzdelávacia inštitúcia ktorá je podľa právnych predpisov príslušného štátu uznaná za oprávnenú poskytovať vzdelávanie. To znamená, že posudzovať na účely uznania sa bude len taký doklad, ktorý vydala škola alebo vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je zaradená do zoznamu uznaných škôl, ktoré spravujú jednotlivé štáty a UNESCO. Tento dohovor doteraz podpísalo a ratifikovalo 49 štátov, väčšinu ktorých tvoria členské štáty Rady Európy, ale aj niektoré mimoeurópske štáty. Podľa článku VIII. 2 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie „zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej školy a programu“.
Koordinácia vzdelania je harmonizácia minimálnych požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu na výkon príslušného regulovaného povolania definovaná na úrovni Európskej únie, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní a automatické uznávanie odbornej kvalifikácie. Minimálne požiadavky na vzdelanie sú zadefinované presne stanoveným rozsahom a obsahom vzdelávania, počtom kreditov a rozsahom zručností a kompetencii, ktoré má mať absolvent takéhoto vzdelávania na konci odbornej prípravy. Vzťahuje sa na 7 vybraných povolaní, a to na lekárov, sestry, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, veterinárnych lekárov a architektov.
Európsky profesijný preukaz umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte. Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.

Druhá časť

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Druhá časť zákona jasne rozlišuje pojmy uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii.

K § 4

§ 4 obsahuje deklaratórne vymenovanie záverečných dokladov o vzdelaní. Doklady o vzdelaní sú zoradené podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktoré zároveň kopírujú štruktúru článku 11 smernice a  zosúlaďuje sa s terminológiou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Uvedené doklady sú nasledovné: vysokoškolské diplomy, absolventský diplom, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o záverečnej skúške. Článok 11 smernice síce definuje aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti, avšak osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú zaradené do tretej časti zákona, a to medzi doklady o odbornej kvalifikácii, keďže osvedčenia nie sú dokladmi o vzdelaní, ale dokladmi o kvalifikácii.
§ 4 obsahuje aj ustanovenia o identifikácii vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Identifikácia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa je plne v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov a s požiadavkami bolonskej deklarácie.
Ďalej § 4 obsahuje odlišné kritériá pre definíciu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pri členských a pri nečlenských štátoch. K uvedenej zmene právnej úpravy došlo v nadväznosti na praktické problémy pri uznávaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z tretích štátov.

K § 5

Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa aplikuje pri tých regulovaných povolaniach, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania, teda nie sú splnené minimálne požiadavky na obsah vzdelania a odbornej prípravy. Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní je založený na domnienke porovnateľnosti. To znamená, že pri rozhodovaní o uznaní dokladu o vzdelaní sa porovnáva rozsah a obsah vzdelania žiadateľa s rozsahom a obsahom vzdelania, ktoré sa vyžaduje v hostiteľskom štáte. Na základe tejto porovnateľnosti možno následne uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.

K § 6 až 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovujú podmienky uznávania vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania a stredného odborného vzdelania. Predmetné ustanovenia zachovávajú súlad so smernicou, podľa ktorej v záujme uplatňovania všeobecného systému uznávania je nutné zoskupiť vnútroštátne vzdelávacie úrovne do úrovní, ktoré sú definované v článku 11 smernice. Návrhom §6 až 11 sa jednoznačnejšie zosúladil a spresnil spôsob a podmienky uznávania úrovne dosiahnutého vzdelania v súlade s reformami vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
Uznávanie príslušného stupňa vzdelania je založené na princípe porovnateľnosti obsahu a rozsahu vzdelania. To znamená, že príslušný stupeň vzdelania sa uznáva, ak sa žiadateľ preukáže príslušným dokladom o vzdelaní, ktorý získal v štáte pôvodu a jeho vzdelanie je po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia porovnateľné so vzdelaním, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike na výkon príslušného regulovaného povolania.
Vysokoškolským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získa vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa absolvovaním študijného programu prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Vysokoškolské vzdelanie je zadefinované podľa štandardnej dĺžky štúdia, vzhľadom na to, že kreditový systém neaplikujú všetky členské štáty EÚ. Zmena pri dokladoch o vzdelaní z členského a tretieho štátu je, že doklady o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa z tretieho štátu majú mať štandardnú dĺžku štúdia spolu s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa 5 rokov. Uvedená zmena predstavuje sprísnenie podmienok pre uznávanie stupňa vzdelania pre doklady o vzdelaní z tretích štátov.
Absolventským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vyššie odborné vzdelanie.
Vysvedčením o maturitnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
Vysvedčením o záverečnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie.

K Systému automatického uznávania dokladov o vzdelaní,

K §12 a §13

Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní, ktorý  je definovaný v § 12 je založený na vzájomnej dohode členských štátov v nasledovnom rozsahu: členské štáty sa dohodnú na obsahu vzdelávania pri jednotlivých povolaniach, zaviažu sa, že vzdelávanie a odborná príprava v prípade vybraných povolaní sa realizuje v rozsahu a s obsahom v prvom bode zadefinovanými a  vzdelávanie a odborná príprava uskutočnená v duchu bodu 1. a 2 sú automaticky platné na území členských štátov.
Na základe uvedeného boli vytvorené tzv. sektorové povolania a automatické uznanie týchto dokladov o vzdelaní, ktoré boli podmienené splnením všetkých kritérií ustanovených v sektorových smerniciach.
Filozofia automatického uznávania je stále rovnaká, je založená na koordinácii vzdelania vo vybraných profesiách. Návrh zákona sa vzťahuje na 5 zdravotníckych povolaní, ktoré sú považované za sektorové, a ktoré sú automaticky uznávané v SR aj v EÚ, a to sú: lekár, sestra, zubný lekár, pôrodná asistentka a farmaceut.
Zároveň v § 12 sa uvádza, že v prípade ak doklad o vzdelaní sektorového povolania bol nadobudnutý na území tretieho štátu pri uznávaní sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania, čo predstavuje porovnávanie obsahu a rozsahu predmetného vzdelania so stanovenými požiadavkami smernice.

Tretia časť

Uznávanie odborných kvalifikácii

Doterajšia prax poukázala na nevyhnutnosť precizovania systému konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie.

K § 14

Keď je v hostiteľskom členskom štáte výkon povolania regulovaný, t.j. je podmienený splnením špecifických kvalifikačných predpokladov, kompetentný orgán v tomto štáte umožňuje prístup k príslušnému povolaniu za rovnakých podmienok ako u občanov, ktorí nadobudli svoje vzdelanie na území domovského členského štátu.  Pripustenie k výkonu povolania sa uskutočňuje za predpokladu, že žiadateľ má odbornú kvalifikáciu získanú v inom členskom štáte porovnateľnú tej, ktorá je tesne pod úrovňou požadovanou v hostiteľskom členskom štáte.
Navrhované ustanovenie v odseku 3. používa pojem „nadobudnuté práva pre rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou“, ktoré sa viažu na všeobecný systém uznávania podľa smernice. Uvedené znamená vyjadrenie dôvery jedného členského štátu vo vzdelávacom systéme druhého členského štátu s tým, že každý občan, ktorý je považovaný za kvalifikovaného v štáte pôvodu má mať právo vykonávať svoje povolanie na území druhého členského štátu. Je to základný pilier všeobecného systému uznávania, ale je zároveň nutné to oddeliť od nadobudnutých práv vybraných zdravotníckych pracovníkov (ktoré sú bližšie špecifikované v § 18 až 24).

K § 15

Princíp všeobecného systému uznávania spočíva v dôvere členských štátov v inom národnom vzdelávacom systéme. Núti príslušné orgány členských štátov, aby sa na získané vzdelanie a na nadobudnutú odbornú kvalifikáciu pozerali s dôverou a pochopením, a nie snahou nájsť úplnú zhodu vo všetkých aspektoch vzdelávania.
§ 15 upravuje podmienky uznávania odborných kvalifikácii vo svetle všeobecného systému uznávania. Uznávací proces ráta aj s možnosťou, že migrant nedokáže predložiť konkrétny doklad o vzdelaní, alebo so skutočnosťou, že v štáte pôvodu povolanie nie je regulované. V § 15 sú vymenované všetky akceptovateľné alternatívy preukázania odbornej spôsobilosti, ako napr. prax alebo osvedčenie príslušného orgánu v domovskom členskom štáte.
§ 15 ďalej ustanovuje práva občanov, ktorí svoju kvalifikáciu nadobudli v treťom štáte a majú uznanú kvalifikáciu z iného členského štátu, kde vykonávali odbornú činnosť v rozsahu najmenej troch rokov, a o uvedenom výkone činností predložili dôkaz príslušnému orgánu v Slovenskej republike. Títo občania tretieho štátu majú právo, aby ich doklady o vzdelaní boli považované za doklady o vzdelaní, ktoré boli udelené na území členského štátu.

K§16

Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov získaných konkrétnym vzdelaním, príslušný orgán uzná toto vzdelanie za splnenú odbornú kvalifikáciu  na základe uznaného dokladu o vzdelaní. V uvedenom prípade dôkaz o odbornej kvalifikácii predstavuje len doklad o vzdelaní.
Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie iných kvalifikačných predpokladov, ktoré je nutné zdokladovať a dokázať inými dokladmi, než sú doklady o vzdelaní (napr. prax, publikačná činnosť alebo iné okolnosti), príslušný orgán  v Slovenskej republike uzná odbornú kvalifikáciu žiadateľa na základe uznaného dokladu o vzdelaní a na základe preukázania splnenia ustanovených podmienok.
Predmetný paragraf zavádza jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania dokladu o vzdelaní a odbornej kvalifikácie.
K § 17

Zásada uznania čiastočnej odbornej kvalifikácie sa do smernice zaviedla na základe judikatúry Súdneho dvora. Má to priniesť väčšiu právnu istotu pre odborníkov a umožní odborníkom spĺňajúcim podmienky pre uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie, aby sa usadili alebo poskytovali služby, napriek tomu, že pred vstupom novely smernice boli vylúčení z využívania výhod smernice. Členské štáty nesmú uplatniť túto zásadu, keď existujú závažné dôvody, ako napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov. Z uvedeného dôvodu uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie sa neuplatňuje v prípade zdravotníckych profesii.
Uznanie a akceptácie čiastočnej odbornej kvalifikácie je prítomné v legislatívnom prostredí dávnejšie, preto nie je potrebné uvedený pojem definovať na účely tohto zákona alebo na účely uznávania. Zákon č. 568/2009 Z. z.  o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje čiastočnú odbornú kvalifikáciu, ako „súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom,“ a úplnú kvalifikáciu, ako  „stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom; úplná kvalifikácia sa môže skladať z viacerých čiastočných kvalifikácií“, čo je v úplnom súlade so smernicou. Ďalej § 22 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) uvádza osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii, ako doklad o odbornej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že zákon o uznávaní používa pojem, ktorý je zavedený a používaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, a nevyžaduje sa ďalšia definícia na účely návrhu zákona.

K § 18

Koordinácia vzdelávania a minimálnych požiadaviek jeho obsahu podliehajúcich právnej úprave zákona, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní, sa týka povolaní lekár, zubár, sestra, pôrodná asistentka a farmaceut, ak bola odborná kvalifikácia na výkon týchto povolaní preukázaná dokladom o vzdelaní vydanom v členskom štáte.  Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní spočíva v definovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu pre výkon týchto povolaní na úrovni Európskej únie, a tým je umožnené ich automatické uznávanie. Predmetným ustanovením sa za účelom spresnenia výslovne uvádza, že ak boli doklady o vzdelaní vydané v tretích krajinách, pri ich uznávaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania, sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií.

K § 19 až 24

Princíp nadobudnutých práv spočíva v skutočnosti, že ak príslušník daného povolania neabsolvoval zosúladené vzdelávanie viažuce sa k danému sektorovému povolaniu, alebo ak sa zmenil názov diplomu, alebo ak príprava bola nadobudnutá ešte pred tým, ako sektorové smernice nadobudli účinnosť v členských štátoch, táto odborná kvalifikácia sa môže uznať automaticky po splnení istých podmienok. Najčastejšie je to dlhoročná prax v odbore (súvislá trojročná prax počas posledných piatich rokov od vydania potvrdenia o praxi) alebo potvrdenie príslušného orgánu o konformite vzdelania alebo iná presne stanovená podmienka, ktorá je vymenovaná v § 19 až 24 osobitne vzťahujúce sa k jednotlivým povolaniam v konkrétnych členských štátoch EÚ. V ustanoveniach § 19 až 24 sú štáty zoradené podľa referenčného dátumu, čo je dátum pristúpenia štátu k Európskej únii.

Štvrtá časť

Kompenzačné opatrenia


K § 25 až 28

Predmetnou úpravou ustanovení § 25 až 28 sa spresňujú a jednoznačne vymedzujú podmienky ukladania kompenzačných opatrení, ako náhradných opatrení odstraňujúcich rozdiely v rozsahu alebo obsahu absolvovaného vzdelania alebo odbornej prípravy. V súlade so smernicou sa príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie, zachováva možnosť uložiť kompenzačný mechanizmus za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa touto navrhovanou úpravou precizujú. Zároveň sa vymedzuje podstatný rozdiel vo vzdelaní alebo odbornej príprave, pričom príslušný orgán v rámci preskúmavania zisťuje, či ide o také rozdiely, ktoré je možné náležite kompenzovať kompenzačným opatrením. Príslušný orgán zohľadňuje aj doterajšiu prax žiadateľa a skutočnosť, že v štáte jeho pôvodu je považovaný za kvalifikovaného pracovníka. Vymedzuje sa aj obsah stanoviska, ktorý na požiadanie príslušného orgánu predkladá vzdelávacia ustanovizeň. Ak sú splnené podmienky pre uloženie kompenzačného opatrenia, v súlade so smernicou sa zachováva možnosť, aby si žiadateľ vybral jeho konkrétnu formu, pričom od neho možno požadovať vykonanie len jedného kompenzačného opatrenia. Navrhovanou úpravou sa zároveň spresňuje uskutočňovanie kompenzačných opatrení, ktorých úspešné absolvovanie je podkladom pre príslušný orgán, aby uznal doklad o vzdelaní žiadateľa alebo odbornú kvalifikáciu žiadateľa umožnil mu tak samostatný výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.
§ 27 bližšie upravuje vykonávanie adaptačného obdobia a rešpektuje článok 3 písm. g) smernice. Adaptačné obdobie je možné vykonávať pod dohľadom kvalifikovaného príslušníka povolania, pričom pracovno-právny vzťah medzi migrantom a osobou vykonávajúca dohľad sa počas adaptačného obdobia nešpecifikuje. Písomné vyjadrenie o vykonaní adaptačného obdobia a hodnotenie migranta musí obsahovať rozsah vykonávaných činností úrovni nadobudnutých vedomostí a zručností alebo informácie o vzdelávaní migranta absolvovanom počas adaptačného obdobia. Podrobné pravidlá vykonávania adaptačného obdobia nie je možné špecifikovať v zákone, vzhľadom na rôznorodosť povolaní, pri ktorých sa adaptačné obdobie aplikuje. V každom prípade však pri vykonávaní adaptačného obdobia  má byť zohľadnené rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým uloží vykonanie kompenzačného opatrenia. Uvedené rozhodnutie má obsahovať podrobné informácie v súvislosti so zistenými nedostatkami vo vzdelávaní, ktoré je nutné kompenzovať adaptačným obdobím.
§ 28 bližšie upravuje vykonávanie skúšky spôsobilosti, ako kompenzačného opatrenia. Skúška spôsobilosti sa môže uložiť v prípade, ak príslušný orgán zistí zásadné rozdiely vo vzdelávaní migranta oproti požadovanému vzdelaniu Slovenskej republike. Podrobný obsah a rozsah skúšky sa stanuje v rozhodnutí o uložení kompenzačného opatrenia  po porovnaní obsahu vzdelania migranta s požiadavkami v Slovenskej republike. V prípade, ak kvalifikačné požiadavky s podrobným obsahom vzdelávania sú zadefinované v právnom predpise ( napr. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) porovnáva sa obsah vzdelávania migranta s uvedenými požiadavkami. Pokiaľ vzdelanie nie je zadefinované podrobne v právnom predpise, pri porovnávaní je smerodajný štátny vzdelávací program (pri kvalifikáciách a dokladoch, ktoré boli nadobudnuté v rámci stredoškolského vzdelávania) a opisy vysokoškolských študijných programov, v prípade, že ide o doklad o vzdelaní nadobudnutý na vysokej škole v rámci vysokoškolského štúdia.
V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky. Súčasťou sústavy študijných odborov sú aj opisy študijných odborov, ktoré sú doslovne prevzaté z dokumentu, ktorý vypracovali experti vysokých škôl v koordinácii so Slovenskou rektorskou konferenciou. Opisy obsahujú všetky náležitosti podľa § 50 ods. 5 písm. a) až f) zákona. Ministerstvo ich zverejňuje s cieľom informovať akademickú pospolitosť.
Zmena oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v rozdielnom prístupe k právu kompenzovať nedostatky vo vzdelávaní pre odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu. Kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu nie je možné kompenzovať adaptačným obdobím, výlučne skúškou spôsobilosti.  Vzhľadom na to, že v tretích štátoch neexistuje technické a personálne zabezpečenie potvrdzovania kvalifikácii (na rozdiel od členských štátov) ku kompenzácii vzdelania z tretích štátov sa pristupuje s obmedzeniami.

Piata časť

Konanie o uznaní dokladov o vzdelaní a uznaní o odbornej kvalifikácie

K § 29 a 30

§ 29 a 30 upravujú konanie uznania dokladov o vzdelaní, v jasne oddelenej štruktúre od uznávania odbornej kvalifikácie.

Identifikujú sa náležitosti žiadosti, povinné prílohy k žiadosti s opätovným rozšírením ustanovenia na striktnejšie požiadavky pre doklady nadobudnuté v tretích štátoch.
V prípade dokladov, ktoré boli nadobudnuté v tretích štátoch sa vyžaduje aj overenie pravosti dokladu vyšším overením týchto listín (tzv. apostille alebo superlegalizácia), čo má vypovedaciu hodnotu v súvislosti s autentickosťou dokladu o vzdelaní.  Vyššie overenie dokladov o vzdelaní sa uskutočňuje na základe Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. februára 2002. Uskutočňuje sa preverením autentickosti podpisu a pečiatky na originály dokladu o vzdelaní, pričom na uznávací proces sa neodovzdá originál dokladu, ale jeho notárom overená kópia. Táto kópia obsahuje informáciu o tom či  bol pôvodný doklad z ktorého sa vyhotovila overená  kópia pravý alebo nie.

Verejnú listinu opatrenú apostilom možno použiť bez ďalšieho overenia v ktoromkoľvek zmluvnom štáte dohovoru a pred ktorýmkoľvek jeho orgánom.
Návrh zákona zároveň zavádza požiadavku na predloženie potvrdenia o oprávnení vzdelávacej ustanovizne poskytovať príslušné vzdelávania, vzhľadom na to, že v uznávacej praxi zistenie tejto skutočnosti vyžaduje najviac času. Bez znalosti jazyka a pomerov v konkrétnom treťom štáte sa táto informácia získava veľmi obtiažne.
Rešpektujú sa lehoty ustanovené smernicou, podľa ktorých lehota na uznanie dokladu o vzdelaní je dva mesiace od prijatie kompletnej žiadosti žiadateľa, teda po odstránení prípadných nedostatkov žiadosti.
Typy rozhodnutí sa upravujú podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pričom vzhľadom na spresnenie systému ukladania kompenzačných mechanizmov sa umožňuje, aby príslušný orgán vydal rozhodnutie, ktorým uloží kompenzačný mechanizmus, ak sú splnené podmienky pre jeho uloženie podľa § 25 až 29. Týmto spôsobom sa vytvárajú lepšie podmienky pre žiadateľa kompenzovať nedostatky, ktoré mu bránia v prístupe k výkonu povolania. Následne, ak sa žiadateľ preukáže vyjadrením, že úspešne absolvoval adaptačné obdobie, alebo správou o úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, príslušný orgán uzná jeho doklad o vzdelaní alebo jeho odbornú kvalifikáciu.

K § 31 a 32

§ 31 a 32 upravujú konanie uznania odbornej kvalifikácie v jasne oddelenej štruktúre od uznávania dokladu o vzdelaní.

Identifikujú sa náležitosti žiadosti a povinné prílohy k žiadosti. Zosúlaďujú sa termíny na preskúmanie úplnosti žiadosti spolu termínmi na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie, pričom v obidvoch prípadoch sú termíny ustanovené tak, aby zohľadňovali smernicou určený termín 3 mesiace.
V konaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa vyžaduje aj predloženie uznaného dokladu o vzdelaní, ktorý osvedčuje, že žiadateľ absolvoval príslušné vzdelanie v zahraničí, na ktoré sa viaže spôsobilosť vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike. Uvedená právna úprava v plnej miere rešpektuje článok 14 smernice, ktorý viaže kompenzačné opatrenia na „doklad o formálnej kvalifikácii“, čo v prípade Slovenskej republiky predstavuje doklad o vzdelaní a na „odbornú prípravu“, čo podľa slovenskej právnej úpravy je proces vzdelávania. Z uvedeného dôvodu, v prípade nedostatočného kvalifikačného predpokladu žiadateľa sa kompenzácia odbornej spôsobilosti uskutočňuje v procese uznávania dokladu o vzdelaní. Kompenzačné opatrenia na odstránenie nedostatkov vo vzdelaní sú transpozíciou smernice, ktorá ich upravuje vo vzťahu k vzdelávaniu. Následne sú podmienky odbornej kvalifikácie upravené v množstve ďalších právnych predpisov, ktoré regulujú príslušné povolania. Žiadatelia, ktorí absolvovali kompenzačné opatrenie v procese uznávania zahraničného dokladu, majú splnenú požiadavku na vzdelanie, a dodatočná zložka odbornej spôsobilosti (bezúhonnosť, fyzická spôsobilosť, prax alebo iné skúšky) a ich splnenie sú teda upravené v príslušných právnych predpisoch upravujúcich regulované povolania v Slovenskej republike. V prípade chýbajúcej odbornej kvalifikácie spôsob a možnosti kompenzácie vyplýva z právnych predpisov regulujúcich príslušné povolanie, na ktoré sa odborná kvalifikácia viaže.
V prípade, ak by príslušným orgánom na uznanie dokladu o vzdelaní a dokladu o odbornej spôsobilosti by bol ten istý orgán zavádza  sa aj ustanovenie, ktoré umožňuje rozhodovať o doklade o vzdelaní a o odbornej kvalifikácii rozhodovať jedným rozhodnutím (napr. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v prípade pedagogických zamestnancov, alebo Slovenská komora architektov v prípade povolania architekta, a i.). Žiadateľ predloží len jednu žiadosť a príslušný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti o uznaní dokladu o vzdelaní a o uznaní odbornej spôsobilosti. Uvedenou právnou úpravou sa sleduje znižovanie byrokracie, a finančné zaťaženie záujemcov o uznanie.

Šiesta časť

Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu

Slovné spojenie „Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu“ bol chápaný, ako jediný spôsob uznávania kým SR nevstúpila do EÚ. Znamenalo uznávanie celoplošnej platnosti dokladu o vzdelaní pre všetky inštitúcie, ktoré o validovaný doklad o vzdelaní mali záujem (vzdelávacie ustanovizne, zamestnávatelia a pod.). Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie však tento stav zmenil a zaviedol nový fenomén - profesijné uznávanie. Zavedením pojmu profesijného  uznávania bolo nutné aj akademické uznávanie pomenovať a jasne zadefinovať s rozdielmi, ktoré medzi dvomi druhmi uznávania vznikli. Hlavnou filozofiou uznávania na účely pokračovania v štúdiu bolo určiť a zadefinovať úroveň získaného vzdelania a určiť jemu ekvivalentné vzdelanie vo vzdelávacom systéme Slovenskej republiky.
V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú dohody medzinárodných organizácií, napr. UNESCO a Rady Európy a jednotlivé signatárske štáty sú nimi viazané podľa toho, či sú ich zmluvnými stranami. Najvýraznejším nástrojom na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti akademického uznávania je Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v Európskom regióne (Lisabon 1997) .
Cieľom uvedeného dohovoru je umožniť všetkým národom Európskeho regiónu plne využívať bohatstvo rôznorodosti vzdelávacích systémov, uľahčením prístupu všetkých obyvateľov každého štátu a študentov vzdelávacích zariadení k zdrojom vzdelania. Predovšetkým uľahčením ich úsilia pokračovať vo svojom vzdelávaní alebo absolvovať časť štúdia na vysokých školách, uvedomujúc si, že uznávanie štúdií, vysvedčení, diplomov a titulov získaných v inom štáte európskeho regiónu predstavuje významný krok pre podporu akademickej mobility.

K § 33 až 35

§ 33 a 34 zosúlaďuje ustanovenia Lisabonského dohovoru týkajúce sa uznávania vysokoškolského vzdelania so smernicou v spoločných styčných bodoch. Zosúlaďuje sa terminológia (napr. príslušný orgán), termíny na vydanie rozhodnutia o uznaní (2 mesiace). Predchádzajúca právna úprava termíny nestanovila, Lisabonský dohovor stanovuje termíny do 4 mesiacov, smernica do dvoch mesiacov. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom sa preto ustanovuje termín na rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti. Kompetentné orgány na uznanie sa nezmenili, sú nimi vysoká škola príslušného zamerania a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, avšak aj v súvislosti s akademickým uznávaním sa orgány nazývajú príslušnými orgánmi.
Formy rozhodnutí sú rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní, o  zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní alebo  o uložení rozdielovej skúšky.
Rozdielová skúška je kompenzačné opatrenie na odstránenie rozdielov vo vzdelávaní. § 35 jasne definuje kedy a za akých podmienok je možné uložiť rozdielovú skúšku.

K § 36 až 38

§ 36 až 38 upravuje uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v prípade dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na základných a stredných školách. Príslušnými orgánmi na rozhodovanie sú okresné úrady v sídle kraja. Navrhované ustanovenia jasne definujú náležitosti žiadosti, prílohy k žiadosti aj proces, podľa ktorého okresné úrady v sídle kraja rozhodujú.
Opätovne sa zosúlaďujú termíny na rozhodovanie v lehote do dvoch mesiacov.
§38 definuje rozdielovú skúšku, ktorá sa ukladá za účelom doplnenia chýbajúceho vzdelania alebo odstránenia rozdielov vo vzdelávaní.

Automatické uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu

V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú medzinárodné  a bilaterálne dohody o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní.
Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorenú bilaterálnu dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní s Nemeckou spolkovou republikou, Maďarskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou, Rumunskom a Chorvátskou republikou. S Rakúskom je podpísané Memorandum o porozumení. Zároveň je signatárom Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (Lisabon 1997).

K§39

§ 39 upravuje mechanizmus vydávania potvrdení príslušnými orgánmi v prípade ak existuje bilaterálna dohoda o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní. Potvrdenie rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na území štátu s ktorým má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu dohodu sa výrazne zjednodušuje, skracuje a zlacnie.

Siedma časť

Voľné poskytovanie služieb

K § 40 až 43

V smernici 2005/36/ES sa zaviedol osobitný režim pre slobodné poskytovanie služieb na dočasnom základe, čo je predmetom ustanovení § 40 až 43. Uvedené ustanovenia smernice boli predzvesťou smernice 123/2006/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o službách“), predpokladajú jednoduchšie pravidlá pre dočasných poskytovateľov služieb. Ustanovenia o voľnom poskytovaní služieb smernice (článok 5 až 9) boli transponované do zákona č. 293/2007 Z. z.  uznávaní odborných kvalifikácii v znení neskorších predpisov. V zmysle predmetných ustanovení poskytovatelia služieb môžu poskytovať služby bez predchádzajúcej kontroly odbornej kvalifikácie (s výnimkou povolaní, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť (článok 7 ods. 4).
Smernica o službách nemá vplyv na aplikovanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií,  dopĺňa ju za predpokladu, že sa týka iných otázok, než sú tie, ktoré spadajú pod  smernicu o uznávaní, ako sú poistenie profesionálnej zodpovednosti, komerčné oznámenia, alebo niektoré opatrenia v oblasti zjednodušenia administratívy. V otázkach, s ktorými sa smernica o odbornej kvalifikácii nezaoberá sa aplikuje smernica o službách.
Zákon o uznávaní odborných kvalifikácií transponoval dotknuté ustanovenia smernice, avšak z dôvodu aplikačných problémov bolo nutné preformulovať a nanovo zadefinovať do návrhu zákona časti zákona, ktoré sa týkajú voľného poskytovania služieb v rozsahu, ktorý definuje smernica.
§ 40 definuje a ustanovuje základné podmienky na voľné a dočasné poskytovanie služieb nasledovne. Ak povolanie alebo služba, ktorá sa má dočasne poskytovať na území Slovenskej republiky je v členskom štáte pôvodu, regulovaným povolaním  alebo ak migrant vykonával toto povolanie najmenej jeden rok počas predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje. Vzhľadom na to, že návrh zákona je všeobecnou právnou úpravou, uvedené podmienky je nutné v osobitných predpisoch prispôsobiť na každé povolanie, ktorých sa voľné poskytovanie služieb týka. Napr. dočasný a príležitostný charakter činnosti nie je možné definovať všeobecne, lebo v prípade lekára to môže byť jedna operácia, alebo jeden pacient, prípadne inak časovo obmedzené obdobie. Rovnako v prípade stavebného inžiniera dočasný charakter výkonu povolania môže byť obmedzený časovo, alebo projektovo, pričom jeden projekt môže trvať aj desať rokov. Uvedené podrobnosti sa počas aplikácie dotknutých ustanovení v slovenskom právnom poriadku upravili a zadefinovali.
Odstránením požiadavky na odbornú prax uloženej pre poskytovateľov služieb z neregulujúcich členských štátov, keď poskytovateľ služieb sprevádza príjemcu služieb, sa návrh snaží lepšie uspokojiť potreby spotrebiteľov prekračujúcich hranice. V prípadoch, na ktoré sa stále uplatňuje požiadavka na odbornú prax, sa v návrhu predpokladá, že sa môže nadobudnúť v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, čo vytvára viac príležitostí pre poskytovateľov služieb v porovnaní so súčasnou situáciou.
§ 40 ods. 3 transponuje článok 6 smernice, v zmysle ktorého každý migrant, ktorý má právo poskytovať služby dočasne alebo príležitostne, má právo aj na automatickú dočasnú registráciu v registri komory alebo v inej obdobnej organizácii podľa osobitných predpisov členského štátu. Uvedené ustanovenie je okrem iného transponované aj do zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Pri povolaniach, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť, členské štáty majú právo vykonávať pred prvým poskytnutím služby kontrolu odbornej kvalifikácie migranta (§ 42 zákona článok 7 ods. 4 smernice) z dôvodu zabezpečenia zdravia a bezpečnosti občanov EÚ. V návrhu sa objasňuje zoznam dokladov, ktoré môže členský štát vyžadovať pred prvým poskytnutím služby s celkovou procedúrou uskutočnenia kontroly takejto kvalifikácie.
Ak príslušný orgán zistí podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou kvalifikáciou v rámci predbežnej kontroly, poskytovateľ služieb vykoná skúšku spôsobilosti podľa § 28 návrhu zákona. Skúška spôsobilosti sa musí vykonať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Pri zabezpečení plnenia smernice a správnej aplikácie ustanovení smernice príslušné orgány sú povinní spolupracovať pri výmene informácií o odbornej kvalifikácii migranta, o výkone činnosti v domovskom členskom štáte a iných súvisiacich okolnostiach.
Nový mechanizmus vo voľnom poskytovaní služieb je tzv. „tichý súhlas“, čo znamená, že ak príslušný orgán nekoná v návrhu stanovených lehotách (ktoré sú prebraté lehoty zo smernice), migrant môže služby na území Slovenskej republiky poskytovať. Uvedený mechanizmus bol zavedený smernicou o službách, do oblasti uznávania odborných kvalifikácii sa pretavil novelou smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii v znení smernice 2013/55/EU.

Ôsma časť

Európsky profesijný preukaz

K§ 44 až 48

Európsky profesijný preukaz bude alternatívnym nástrojom, ktorý sa môže realizovať v rámci povolaní, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok: dopyt „zdola“ spomedzi príslušníkov tohto povolania, významná mobilita a lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom systému IMI. Európsky profesijný preukaz predstavuje takisto potenciál pre tie povolania, ktoré majú záujem najmä o dočasnú mobilitu. Jeho atraktívnosť by však mala viesť k tomu, aby ho prijalo stále viac povolaní. Okruh povolaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o EPP je uvedený v delegovanom nariadení Komisie, ktoré sa v aplikačnej praxi priamo aplikuje.
Cieľom európskeho profesijného preukaz je uľahčiť a urýchliť postup uznávania kvalifikácií, a zároveň zabezpečiť väčšiu transparentnosť odborných kvalifikácii. Preukaz si preto vyžaduje väčšiu účasť domovského členského štátu a väčšiu administratívnu záťaž. Používanie IMI systému však má znížiť tieto náklady a nový postup môžu vykonávať príslušné orgány na mieste, ktoré sa už teraz často podieľajú na príprave súborov na uznávanie kvalifikácií národných odborníkov.
Domovský členský štát posúdi na žiadosť odborníka úplnosť spisu odborníka a v prípade žiadosti o usadenie sa vytvorí európsky profesijný preukaz. Úloha domovského členského štátu je dokonca ešte dôležitejšia v prípade dočasnej mobility, pretože vytvára a overuje profesijný preukaz. Používanie IMI systému na vnútornom trhu sa stáva povinným, pretože bude slúžiť ako podporný nástroj pre európsky profesijný preukaz. Tak účasť domovského členského štátu, ako aj používanie IMI prispejú k zníženiu nákladov a času potrebného na spracovanie žiadosti o uznanie kvalifikácie, naopak navyšuje administratívnu záťaž pre domovský členský štát. Vytvorí to podmienky pre skrátenie lehôt na spracovanie žiadosti na základe európskeho profesijného preukazu v porovnaní so súčasným postupom, ktorý bude naďalej existovať pre odborníkov, ktorý uprednostnia možnosť nepoužiť európsky profesijný preukaz.
IMI systém sa postupne rozširoval od svojho zavedenia a v súčasnosti sú zapojení početní odborníci do výmeny informácii prostredníctvom IMI. Potenciál tohto systému bol však doteraz nevyužitý, keď príslušný orgán nie je registrovaný alebo sa odmietne zaoberať žiadosťami o informácie z dôvodu nepovinnej povahy IMI. Z uvedeného dôvodu sa zavádza s povinnou platnosťou používanie IMI systému či už na potvrdenie a vydávanie EPP alebo na výmenu informácií o uznávaní odborných kvalifikácií.  

Deviata časť

Pôsobnosť príslušných orgánov

K § 49 a 50

Príslušným orgánom je inštitúcia alebo orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie ustanovený návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii  alebo osobitným predpisom. Úlohy a kompetencie príslušných orgánov vyplývajú zo smernice o uznávaní odborných kvalifikácii a z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Hlavé úlohy MŠVVŠ SR, ako príslušného orgánu a gestora smernice a agendy uznávania sú:

•    rozhodovanie o uznaní dokladov  o vzdelaní a/alebo odbornej kvalifikácii na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike, ak osobitný predpis neustanovuje, že doklad o vzdelaní a/alebo odbornú kvalifikáciu uznáva iný príslušný orgán,
•    vydáva európsky profesijný preukaz,
•    posudzuje návrhy spoločného rámca pre odbornú prípravu a spoločných skúšok odbornej prípravy,
•    vykonáva funkciu národného koordinátora pre uznávanie odbornej kvalifikácie;
•    vykonáva pôsobnosť asistenčného centra.
Ostatné príslušné orgány vykonávajú porovnateľné činnosti v rozsahu kompetenčných oprávnení, a zároveň poskytujú súčinnosť MŠVVŠ SR pri plnení jeho úloh vyplývajúce zo smernice príp. z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 51

Príslušné orgány spolupracujú s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov na účely overovania skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutia v oblasti uznávania a v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania.
Predmetom administratívnej spolupráce sú najmä informácie
spoločnom postupe príslušných orgánov členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií,
potrebné na overenie pravosti dokladu o odbornej kvalifikácii a iných dokladov,
či sú vzdelanie a odborná príprava regulovaným vzdelávaním,
či je predmetná činnosť v členskom štáte pôvodu regulovanou odbornou činnosťou,
či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s výkonom povolania,
či žiadateľovi nebol zakázaný alebo obmedzený výkon regulovaného povolania a
ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia.
 
Ak príslušný orgán iného členského štátu neposkytne požadovanú informáciu včas, príslušný orgán v SR rozhodne na základe dostupných podkladov a informácií.
 
Administratívna spolupráca príslušných orgánov členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému IMI.
 
 
K § 52
Návrh zákona  ustanovuje povinnosť pre príslušné vnútroštátne orgány, aby upozornili ostatné príslušné orgány v prípade, keď má zdravotnícky pracovník, ktorý získal automatické uznanie kvalifikácie na základe smernice, zakázaný výkon povolania, dokonca čo i len dočasne. Výstražný mechanizmus sa vzťahuje aj na pedagogické a vychovávateľské povolania a ostatné zdravotnícke povolania, ktoré sa neuznávajú automaticky, ale podľa všeobecného systému uznávania. V prípade ostatných odborníkov, na ktorých sa nevzťahuje smernica o službách, sa členské štáty takisto musia v prípade potreby navzájom upozorňovať.
 
Ministerstvo školstva informuje prostredníctvom systému IMI príslušné orgány ostatných členských štátov o fyzickej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu právoplatne odsúdená za falšovanie alebo pozmeňovanie dokladu o odbornej kvalifikácii.
Súdy, orgány činné v trestnom konaní, správne orgány a orgány príslušné na prejednávanie priestupkov bezodkladne oznamujú ministerstvu školstva zmenu v dobe platnosti zákazu činnosti alebo obmedzenia činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia. Ministerstvo školstva o tejto zmene bezodkladne informuje príslušné orgány ostatných členských štátov prostredníctvom systému IMI.
 
Ministerstvo školstva bezodkladne písomne informuje fyzickú osobu, ktorej sa výstraha týka, o zaslaní výstrahy príslušným orgánom členských štátov.
 
Desiata časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
 
K § 53 a 54
Koncept „spoločných platforiem“ zo smernice z roku 2005 sa nahrádza spoločnými vzdelávacími princípmi: spoločný vzdelávací rámec alebo spoločné školiace testy. Ich cieľom je zavedenie automatickejšieho uznávania kvalifikácií, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje všeobecný systém, a mali by lepšie reagovať na potreby povolaní. Zatiaľ čo spoločné platformy ponúkali len možnosť harmonizácie kompenzačných opatrení, spoločné zásady odbornej prípravy umožňujú, aby odborníci boli oslobodení od kompenzačných opatrení úplne. Kvalifikácie získaná v tomto režime by sa mali v členských štátoch uznávať automaticky; členské štáty by však mali mať možnosť využívať výnimky z ich uplatňovania. Okrem toho, podmienky pre stanovovanie spoločných zásad odbornej prípravy je jednoduchšie splniť, ako podmienky na vytvorenie spoločných platforiem.
 
Zatiaľ čo by spoločné zásady odbornej prípravy nenahradili národné programy odbornej prípravy, odborníci, ktorí majú kvalifikáciu získanú v tomto režime, by mali rovnaké výhody ako povolania, pre ktoré sa v tejto smernici vymedzujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu.
 
K § 55
V návrhu sa objasňuje, že sa kontroly jazykových znalostí majú vykonávať len po uznaní kvalifikácie hostiteľským členským štátom. V prípade zdravotníckych pracovníkov sa stanovuje, že ovládanie štátneho jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušného regulovaného povolania, sa overí skúškou. Pri inom regulovanom povolaní sa overenie ovládania štátneho jazyka skúškou vykoná, ak existujú odôvodnené pochybnosti o dostatočnom rozsahu ovládania štátneho jazyka.
 
Berie sa do úvahy aj skutočnosť, že o uznanie vzdelania na výkon regulovaného povolania budú žiadať aj občania Slovenskej republiky, ktorí svoje kvalifikácie získali na území iného štátu. Preto sa zavádzajú výnimky, v prípade ktorých sa skúška nekoná, a to ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo sa žiadateľ preukáže štátnou jazykovou skúškou zo štátneho jazyka.
Príslušným orgánom na overenie štátneho jazyka je príslušný orgán na uznanie odbornej kvalifikácie, okrem zdravotníckeho pracovníka. V prípade zdravotníckeho pracovníka je príslušným orgánom na účely overenia ovládania štátneho jazyka Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 56

§ 56 ustanovuje podmienky za ktorých je žiadateľ oprávnený používať profesijný alebo akademický titul získaný podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu v prípade, ak splnil podmienky na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike. Poskytnúť možnosť používania titulov, ktoré boli žiadateľom udelené v štáte pôvodu je potrebné z dôvodu zabránenia „turizmu uznávania“ a tým spojenému získavaniu cudzích titulov, a zámene niektorých profesijných a akademických titulov s inými, ktoré oprávňujú žiadateľa  na výkon inej odbornej činnosti, alebo na inej úrovni.

K § 57

V predmetných ustanoveniach sa transponuje čl. 28 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ,v zmysle ktorého má členský štát vyvinúť maximálne úsilie, aby osoby s medzinárodnou ochranou, ktoré nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojom vzdelaní, mali prístup k vhodným programom na zhodnotenie ich predchádzajúceho vzdelania. Osobou s medzinárodnou ochranou je v zmysle zákona č. 480/2002 z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Ak takáto osoba z dôvodov, pre ktoré jej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, odišla zo štátu svojho pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady, a teda nemá možnosť predložiť doklady o svojom predchádzajúcom vzdelávaní, poskytuje sa jej možnosť požiadať o posúdenie a overenie jej dosiahnutého vzdelania. Žiadateľ s medzinárodnou ochranou, ktorý má záujem o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania, predloží Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) písomnú žiadosť, v ktorej okrem identifikačných údajov uvedie všetky dôležité informácie týkajúce sa jeho dosiahnutého vzdelania a predchádzajúceho vzdelávania.  Vo svojej žiadosti uvedie názov a miesto vzdelávacej ustanovizne, úroveň dosiahnutého vzdelania, čo v tomto prípade nevyjadruje kvalitatívnu rovinu pojmu, ale označuje stupeň vzdelania podľa vzdelávacieho systému štátu z ktorého osoba s medzinárodnou ochranou odišla. V prípade, že ministerstvo školstva zistí, že žiadateľ v žiadosti neuvádza pravdivé informácie, alebo zistí, že žiadateľ v čase keď prebiehalo konanie o udelenie azylu svoj doklad o vzdelaní mal, žiadosť zamietne. Ak je dôvod na posúdenie a overenie vzdelania žiadateľa, ministerstvo školstva následne určí príslušnú školu, ktoré toto overenie vykoná. Ak vzdelanie žiadateľa s medzinárodnou ochranou uvádzané v žiadosti zodpovedá úrovni vysokoškolského vzdelávania 1., 2., alebo 3. stupňa v Slovenskej republike, ministerstvo určí príslušnosť vysokej školy podľa zodpovedajúceho študijného programu. Ak žiadateľ uvádza úroveň stredného a základného vzdelania, príslušnosť strednej školy sa určí podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania. Samotný proces overenia a zhodnotenia predchádzajúceho vzdelávania žiadateľa s medzinárodnou ochranou sa uskutočňuje vo forme skúšky, pozostávajúcej z ústnej a písomnej časti a v prípade potreby aj praktickej časti. Štatutárny orgán určenej príslušnej školy zostaví trojčlennú skúšobnú komisiu, ktorá preverí, či žiadateľ s medzinárodnou ochranou má znalosti, ktoré zodpovedajú porovnateľnej úrovni vzdelania v Slovenskej republike. Následne vypracovaný protokol o skúške obsahuje zhodnotenie preukázanie úrovne vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou, ako aj informáciu o možnosti pokračovať vo vzdelávaní na získanie príslušného stupňa vzdelania. Následne sa žiadateľ s medzinárodnou ochranou môže zapojiť do formálneho vzdelávacieho systému v Slovenskej republike.

K § 58

§ 58 predstavuje transpozíciu Prílohy VII. smernice, ktorá ustanovuje aké doklady a osvedčenia sa môžu vyžadovať od migranta v procese uznávania odbornej kvalifikácie.

Doklady uvedené v prílohe VII nemajú byť v deň ich predloženia staršie než tri mesiace.
Tieto doklady sú napríklad:
výpis z registra trestov,
doklad o tom, že nebol na majetok migranta vyhlásený konkurz, alebo
doklad o tom, že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo
osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon regulovaného povolania alebo
doklad o finančnom zabezpečení migranta
doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a i.
 
§ 58 z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom SR zároveň ustanovuje, že doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Českej republike ako súčasti Československej socialistickej republiky alebo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa na účely uznania dokladu o vzdelaní alebo uznania odbornej kvalifikácie považujú za doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Slovenskej republike a nevyžaduje sa uznanie. Tieto doklady sú automaticky platné, ako v nástupníckom štáte ČSSR alebo ČSFR.
 
K § 59
§ 59 upravuje vydávanie osvedčení a potvrdení, ktoré sa udeľujú podľa prílohy VII. ods. 2 smernice občanom Slovenskej republiky alebo občanom Českej republiky, ktorí získali svoje vzdelanie pred vstupom SR a ČR do EÚ.
 
K § 60
Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup preverovania vysokokvalifikovaných pracovníkov na účely udelenia modrej karty EÚ.
 
§61
V súvislosti s uznávaním na základe odbornej praxe sa navrhovala zmena, ktorá sa zameriavala na zavedenie väčšej flexibility na úpravu zoznamu činností uvedených v prílohe IV smernice. Zoznam už neodrážal aktuálnu štruktúru ekonomických aktivít. Môže to spôsobiť problémy pri určovaní povolaní, ktoré patria do tohto systému automatického uznávania kvalifikácií a môžu viesť k neistote pre odborníkov. Modernizácia súčasnej klasifikácie sa má dôkladne posúdiť. Navrhnutá zmena preto Komisii umožňuje revidovať rozsah činností využívajúcich výhody automatického uznávania kvalifikácií, ale bez ich obmedzenia.
 
K § 62
§ 62 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie k všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý obsahuje zoznam uznaných profesijných organizácií, ktorých členovia vykonávajú regulované povolanie s právom používať profesijné tituly, a zoznam regulovaných povolaní, kde existuje koordinácia vzdelania.
 
K§63
§ 63 ustanovuje vzťah návrhu zákona k iným právnym predpisom a to k zákonu o správnom konaní a k zákonu o ochrane osobných údajov.
 
K §64 až 66
Prechodné, záverečné a zrušovacie  ustanovenia.
 
K článku II.
 
K bodu 1 a 3
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia pojmov používaných zákonom, nakoľko Slovenská komora stavebných inžinierov udeľuje  „odbornú spôsobilosť“ a nie „osobitnú spôsobilosť“.
 
K bodu 2
Nové znenie ustanovenia umožňuje prístup k regulovanému povolaniu „architekt“ aj pre občanov členských štátov OECD tak, ako  to OECD požaduje už od roku 2002. Prístupom sa rozumie možnosť na základe žiadosti a preukázania vzdelania a odbornej praxe (tri roky) vykonať autorizačnú skúšku a na základe splnenia týchto požiadaviek zapísanie do príslušného zoznamu. Ide o rovnaký postup ako musia absolvovať občania Slovenskej republiky a ostatných štátov Európskej únie. Zároveň nová úprava umožňuje využiť právo aj rodinných príslušníkov občanov členských štátov  voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členského štátu v súlade s čl. 23 a 24 smernice EP A Rady č. 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.
 
K bodu 4
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 39. (Čl.50 odsek 3a) smernice.
 
K bodu 5
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 11. (Čl. 13 odsek 2) smernice, ktorou sa znižuje trvanie povinnej odbornej praxe z dvoch na jeden rok.
 
K bodu 6
Ide o zmenu vyvolanú zrušením obvodných úradov a zriadením okresných úradov.
 
K bodu 7
Vypúšťa sa možnosť pri zamietnutí žiadosti obrátiť sa ihneď na súd. Novou úpravou súdnych kódexov (súdneho správneho poriadku) sa zrušila možnosť prieskumu neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zamietnutie žiadosti oprávňuje žiadateľa podať odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán komory (§ 41a ods. 2) a až po právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu. Tento postup generálne upravuje súdny správny poriadok bez potreby jeho opakovania (dupľovania) v osobitných zákonoch.
 
K bodu 8 a 9
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 písm. a) bod 1a Čl. 47 smernice.
 
K bodu 10 až 12
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 odsek 3 smernice, podľa ktorého právo na prístup k regulovanému povolaniu architekt majú pri splnení vymenovaných podmienok aj absolventi „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko.
Zavádzajú sa podmienky pre uznanie odbornej stáže skončenej v tretích krajinách pri posudzovaní žiadostí o prístup k regulovanému povolaniu.
Úpravou sa zároveň zosúlaďuje text s Čl. 46 smernice, ktorým sa spresňujú minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie pre automatické uznávanie odbornej kvalifikácie a definuje sa „odborná stáž“ v súlade s textom smernice.
 
K bodom 13 až 15
Legilsatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmenu názvu príslušných ministerstiev a úprava poznámky pod čiarou.
 
K bodu 16
Úpravou sa rieši postavenie občanov členských štátov OECD vo vzťahu k získanej odbornej kvalifikácii v inom štáte. Automatické uznanie získanej odbornej kvalifikácie pre územie Slovenskej republiky majú len vtedy, ak už bola pred príchodom do Slovenskej republiky získaná v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácii.
 
K bodu 17
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na chybný odkaz.
 
K bodu 18
Ide o spresnenie pojmov zákona (odvolanie sa podáva komore a nie skúšobnej komisii) a o úpravu vyvolanú zmenou gestorského ministerstva.
 
K bodu 19
Ide o transpozíciu Čl. 49a smernice.
 
K bodu 20
Ide o transpozíciu článku 49b) smernice.
 
K bodom 21 až 23
Dopĺňa sa zoznam záväzných právnych aktov EÚ o smernicu.
 
K bodu 24
Nová príloha č. 2 obsahuje všetky diplomy, ako ich k 1. januáru 2014 zostavila Európska komisia.  Vzhľadom na veľký počet zmien v doterajších prílohách, je vhodné uverejniť nové znenie celých príloh.
 
K článku III.
 
K bodu 1 až 4 a 6 až 8
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie §106.
 
K bodu 5 a 9
Z dôvodu prípravy jednotnej a ucelenej právnej úpravy uznávania dokladov o vzdelaní  ustanovenie § 106, ktoré sa týka uznávania vysokoškolských dokladov o vzdelaní  sa preberá do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii. Zosúlaďuje sa terminológia a iné okolnosti procesu uznávania, napr. lehoty. Kompetenčne agenda uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu zostáva na vysokých školách príslušného zamerania.
 
K článku IV.
 
K bodu 1
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu premietnutia predmetnej právnej úpravy do návrhu zákona .
 
K bodu č. 2
Z dôvodu prebratia právnej úpravy uznávania ukončeného vzdelania zo základných a stredných škôl do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii sa doterajšia právna úprava vypúšťa.
 
K bodu č. 3
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 4 v § 10.
 
K bodu č. 4
Zrušenie obsolétnej vyhlášky.
 
 
K článku V.
 
K bodu 1
Dopĺňa sa ustanovenie o vyjadrenie dĺžky vysokoškolského štúdia veterinárskeho lekárstva štúdia  nie len v rokoch ale aj ako ekvivalent kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov.
 
K bodu 2
Upravujú sa poznámky pod čiarou z legislatívno-technického hľadiska.
 
K bodu 3 a 5
Legislatívnotechnická úprava
 
K bodu 4
V súlade so smernicou 2005/36/EÚ sa upravujú oblasti, ktorých znalosť je predpokladom získania dokladu o požadovanom vysokoškolskom vzdelaní veterinárneho lekára
 
 
K bodu 6
Dopĺňa sa Príloha č. 3 o preberanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú.v. EÚ L 354, 28. 12. 2013).
 
K článku VI.
 
K bodu 1
Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v nadväznosti na plnenie nových úloh vyplývajúcich z transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, napr. vydávanie európskeho profesijného preukazu a vydávanie súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa aj pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní, potvrdzovania rovnocennosti vzdelania a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
 
K bodu 2
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
 
K Čl. VII
 
K bodu 1
            Úprava dočasného a príležitostného výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky reaguje na zmeny, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013. Súčasne sa zjednocuje terminológia s návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a spresňujú sa ustanovenia upravujúce podmienky na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Úprava zohľadňuje špecifický charakter výkonu zdravotníckeho povolania. V záujme ochrany pacienta a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa precizuje, že ide o výkon zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje nová podmienka pre oznamovateľa, ktorý je povinný k oznámeniu priložiť aj čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho  jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušných pracovných činností a doklad o bezúhonnosti. Upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva po predložení oznámenia a predpísaných dokladov oznamovateľom, ktorý chce na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie. Oproti platnej úprave sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sprísňujú lehoty v procese vydávania súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Jednoznačne sa ustanovuje spôsob ukončenia procesu rozhodovania, resp. posudzovania predložených kvalifikačných dokladov.
Úprava lehoty na vykonanie skúšky spôsobilosti súvisí s lehotami ustanovenými na konečné rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o vydaní súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Pretože lehota na rozhodnutie je jeden mesiac od rozhodnutia o vykonaní skúšky spôsobilosti, ustanovuje sa pätnásťdňová lehota na vykonanie skúšky v záujme dodržania lehoty na rozhodnutie. Pre prípad závažnej prekážky, ktorá by mohla mať za následok oneskorenie rozhodnutia o vydaní súhlasu, upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva a lehoty na informovanie oznamovateľa a na rozhodnutie o vydaní súhlasu. Nedodržanie týchto lehôt, ako aj lehoty na rozhodnutie o vydaní súhlasu v prípade, ak ministerstvo zdravotníctva nebude predložené doklady posudzovať, ako aj lehoty na rozhodnutie o vykonaní skúšky spôsobilosti oprávňuje oznamovateľa zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky vykonávať aj bez súhlasu ministerstva zdravotníctva. Vo všetkých ostatných prípadoch je oznamovateľ oprávnený vykonávať na území Slovenskej republiky pracovné činnosti v príslušnom zdravotníckom povolaní len na základe súhlasu ministerstva zdravotníctva.
 
K bodu 2
Ide o spresnenie ustanovenia a zosúladenie terminológie.
 
K bodu 3
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa upravujú ustanovenia o uznávaní dokladov a terminologicky zosúlaďujú s návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
            Z dôvodu zjednodušenia administratívneho postupu v procese uznávania dokladov o špecializácii sa oproti platnej úprave rozširuje možnosť  preskúmať obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností žiadateľa o uznanie dokladu o špecializácii aj ministerstvom zdravotníctva. Upravuje sa lehota na zaslanie posudku vzdelávacou ustanovizňou, ktorá preskúmala obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností na 15 dní a súčasne sa určuje pre vzdelávacie ustanovizne lehota 3 dni na vypracovanie a zaslanie správy o vykonaní skúšky spôsobilosti ministerstvu zdravotníctva. Odchylným spôsobom od návrhu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovuje subjekt oprávnený vykonávať skúšku spôsobilosti.
Ďalej sa držiteľom modrej karty Európskej únie umožňuje využívať výhodu občana členského štátu v procese uznávania dokladov o špecializácii, ktorou je výber medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti po posúdení obsahu a rozsahu získaných vedomostí a zručností.
Precizujú sa ustanovenia o konaní o uznaní dokladu o špecializácii, náležitosti žiadosti a postup ministerstva pri posudzovaní žiadosti.
 
K bodu 4
Úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.
 
K bodu 5
Prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou pôsobnosti MZ SR v oblasti vydávania potvrdení o tom, že obsah a rozsah špecializácie získanej na území Slovenskej republiky zodpovedá obsahu a rozsahu príslušnej špecializácie v súvislosti s výkonom špecializovaných pracovných činností v inom členskom štáte.
 
K bodu 6
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
 
 
K bodu 7
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa dopĺňa príloha č. 3, ktorá obsahuje zoznam dokladov o špecializácii získaných v iných členských štátoch.
 
 
K Čl. VIII
 
Článok upravujúci účinnosť.
 

Schválené vládou Slovenskej republiky v Bratislave 26. augusta 2015


Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
v. r.

Juraj Draxler
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
v. r.


 
 

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu