Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 596/2003 účinný od 01.01.2013 do 31.10.2013

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú zámery a ciele vytýčené Programovým vyhl ásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti verejná správa. Zároveň sa návrhom zákona sleduj ú ciele obsiahnuté v Programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválenom uznesením vlády č. 164 z 27. apríla 2012.

V súlade s uvedenými dokumentmi vlády je nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia smerujúce k vytvoreniu novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy, ktorej podstatou bude integrácia pôsobností orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedn ého štátneho úradu na miestnej úrovni so všeobecnou vecnou kompetenciou.

Dôležitými princípmi pri vytváraní novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sú najmä zjednodušenie kontaktu občana so štátnou sprá vou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Týmto účelom zodpovedá zároveň centralizácia podporných činností prierezového a obslužné ho charakteru, čo sa týka personálnych činností, správy majetku štátu, ochrany objektov, verejného obstará vania, ako aj financovania.

Prvá etapa opatrení nevyhnutných na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov predpokladá zrušenie prevažnej väčšiny krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy, čo je premietnuté v návrhu zákona.

Z legislatívneho hľadiska konštrukcia návrhu zákona zodpovedá cie ľom sledovaným zrušením krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy a presunom ich pôsobností do existujúcich obvodných úradov v sídlach krajov. Zároveň zodpovedá utvoreniu predpokladov na ďalšiu integráciu pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do štruktúry obvodných úradov tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorej by malo dôjsť v rá mci realizácie druhej etapy opatrení.

Návrh zákona pozostáva zo súboru článkov.

V článku I. sa navrhuje zrušiť viaceré krajské štruktúry orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy a ustanovujú sa prechody ich pôsobností. V troch prípadoch, kde na nižšej úrovni org ánov štátnej správy v súčasnosti neexistuje príslušný špecializovaný miestny orgán štátnej správy, ide o prechod pôsobností na obvodné úrady v sídlach krajov. V ostatných prí padoch, pri zachovaní špecializovanej štátnej správy na miestnej úrovni, ide o prechod pôsobností z krajských štruktúr na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej jestvujúcej š pecializovanej miestnej štátnej správy. Predkladaným znením článku I. sa rieši prechod práv a povinností zrušovaných subjektov v oblasti personá lnej, majetkovej, ako aj v rámci rozhodovania v správnom konaní na účel zachovania kontinuity rozhodovacieho procesu. Tento článok obsahuje zároveň ustanovenia, ktoré menia názvy zrušovaných krajských úradov vo všetkých právnych predpisoch formou nepriamej novelizácie.

V článku IV sa upravujú ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. tak, aby obvodné úrady tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorým plní zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstvo vnútra, vytvárali právny priestor na výkon štátnej správy na všetkých úsekoch, ktoré im zveria osobitné zákony. V súlade so spomenutým Programom ESO, podľa ktorého sa majú vo verejnej správe utvárať podmienky na racionalizáciu a hospodárnosť výkonu miestnej štátnej správy, sa týmto úradom obmedzuje ich právna subjektivita a personálna pôsobnosť, ktorá bude sústreden á na ministerstve vnútra. Týmto spôsobom sa sleduje cieľ obmedziť počet subjektov, ktoré doteraz nakladajú s majetkom štátu, vykonávajú verejné obstarávanie a personálnu pôsobnosť. Také to opatrenia majú antikorupčný charakter a sprehľadňujú riadenie a kontrolu verejných prostriedkov.

V ďalších článkoch sa priamo novelizujú viaceré zákony upravujúce činnosť orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy na jednotlivých úsekoch z dôvodu, že v príslušný ch ustanoveniach týchto zákonov musí dôjsť k zmene najmä na účel dosiahnutia súladu textu zákona so zmenou názvov funkcionárov riadiacich zrušované úrady, ako aj slovných spojení nekorešpondujú cich so zmenou názvov úradov. Ide o vynútené novely, ktoré nemožno preklenúť ani všeobecnou úpravou, tzv. nepriamou novelou ustanovenou v článku I.

Zároveň sa v osobitných právnych predpisoch upravujúcich rozhodovanie v správnom konaní na jednotlivých úsekoch štátnej správy zabezpečuje zachovanie dvojinštančnosti konania. Vo veciach, v ktorých zrušované úrady na krajskej úrovni rozhodovali v prvom stupni, bude odvolací m orgánom obdobne ako doteraz, príslušný ústredný orgán štátnej správy. Na účel zachovania dvojinštančnosti a nezávislosti rozhodovania na obvodných úradoch špecializovanej miestnej štátnej spr ávy v sídlach krajov sa ustanovuje, že presúvané pôsobnosti bude na týchto orgánoch zabezpečovať osobitný organizačný útvar. Táto úprava zachováva všetky doteraz existujúce princípy a nepredstavuje zvýšenú záťaž v rozhodovacej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria presúvané úseky štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, av šak nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, čo je vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je odôvodnený skutočnosťou, že v prvej etape reformy sa na základe predloženého návrhu zrušuje 90 rozpočtových organizácií (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riadite ľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských úradov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ). Ich zrušením sa zároveň zrušia služobné úrady, sprá vcovia majetku štátu, verejní obstarávatelia, účtovné jednotky, čím sa odstráni duplicita vykonávania podporných činností, ktoré majú prierezový charakter a ďalších obslužných činnost í.

Doložka VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkové ho konania: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného za ťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky:

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie pr ávneho základu na vybudovanie novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy integráciou pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu, ako to vyplýva z Programov ého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 až 2016 a z programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) v dvoch etapách.

Ïalšie ciele sú zamerané na zníženie výdavkov na štátnu správu vytvorením predpokladov pre centralizáciu podporných činností prierezové ho alebo obslužného charakteru (napr. personalistika, mzdy, správa majetku štátu, ochrana objektov, verejné obstarávanie, rozpočet) a zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou prostredníctvom jedné ho obslužného miesta.

V súlade s čl. 12 ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády nebolo realizované predbežné pripomienkové konanie v súvislosti s doložkou vybraných vplyvov. Predložený návrh pozitívne ovplyvní štátny rozpočet znížením výdavkov z dôvodu zrušenia 90 právnických osôb (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských ú radov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ), ktoré sú zároveň štátnymi rozpočtovými organizáciami, služobnými úradmi a zamestnávateľmi, správcami majetku štá tu, verejnými obstarávateľmi, účtovnými jednotkami a povinnými osobami správcov informačných systémov. Z dôvodu zrušenia citovaných štátnych rozpočtových organizácií, resp. obmedzenia prá vnej subjektivity ďalších rozpočtových organizácií, obmedzenia ich postavenia ako služobných úradov a zamestnávateľov, môže dôjsť k zníženiu zamestnanosti v štátnej správe napríklad z d ôvodu nadbytočnosti niektorých vedúcich funkcií a funkcií v oblasti podporných činností prierezového alebo obslužného charakteru.

A.4. Alternatívne riešenia: bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov: bezpredmetné

45

Príloha č. 13.a

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

K návrhu zákona Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predložilo zásadné pripomienky, ale nepredložilo vyčíslenie vplyvu na rozpočet verejnej sprá vy za krajské školské úrady. Z uvedeného dôvodu nebolo možné do doložky vplyvov zohľadniť údaje za krajské školské úrady.

Zrušením krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a vytvorením obvodných ú radov špecializovanej štátnej správy v sídle kraja ako rozpočtových organizácií štátu, nedochádza v roku 2013 k žiadnym úsporám výdavkov štátneho rozpočtu, ani k zníženiu počtu funkčných miest.

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v n ávrhu

Finančný dosah ako aj vplyv na počet funkčných miest návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa porovnávajú so schválenými limitmi štátneho rozpočtu na rok 2012 podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

Tabu ľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpo čet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: Ministerstvo obrany SR0- 222- 222- 222 Ministerstvo vnútra SR0222222222z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0- 3 226 137- 3 615 450 - 3 615 450v tom:

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

0

0

0

0

- 17 200

- 536 090

- 2 126 032

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815z toho: - vplyv na ŠR0-3 226 137-3 615 450- 3 615 450- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0- 199- 199- 199- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom:

Príloha č. 13.a

2.2. Financovanie návrhu

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpoč et verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 z toho vplyv na ŠR0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 financovanie zabezpečené v rozpočte0

0

0

0 ostatné zdroje financovania 000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0- 3 226 137-3 615 450-3 615 450Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh rieši problematiku zrušenia štátnej správy na úrovni kraja. Implementuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

.......... .............................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2012201320142015Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Výpočet na rok 2013

Organizácia Počet

zamestnancov

úsporaFinančné prostriedky610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000111 890536 090Krajské školské úrady000000Územné vojenské správy32405 198141 61700546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000252 6232 126 032Katastrálne úrady 80042 00024 80017 200SPOLU1991 863 245651 2041 101 000389 3133 226 137

Výpočet na roky 2014 a 2015

Organizácia Počet Finančné prostriedky zamestnancov610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000 647 980Krajské školské úrady0000 0Územné vojenské správy32405 198141 6170 546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000 2 378 655Katastrálne úrady 80042 000 42 000SPOLU1991 863 245651 2041 101 000 3 615 450

Príloha č. 13.a

Zrušením krajských stavebných úradov, krajských š kolských úradov a územných vojenských správ, ako aj zrušením obvodných úradov ako rozpočtových organizácií štátu sa zníži počet zamestnancov vykonávajúcich personálne, ekonomické , majetkovoprávne a obslužné činnosti o 191. Znížením počtu organizácií v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa zníži počet funkčných miest o 8.

Pri výpočte úspory mzdových prostriedkov za týchto zamestnancov sa vychádzalo z priemernej mzdy roku 2012 dotknutých úradov. Pri vyčíslení úspory výdavkov kategórie 630 sa vychádzalo zo sumy 1 000 € na zamestnanca, alebo sa zohľadnil údaj predložený príslušným ministerstvom. Súčasne sa predpokladá zníž enie prevádzkových výdavkov z dôvodu umiestnenia integrovaného obvodného úradu do jednej budovy, čím sa znížia výdavky súvisiace so správou majetku. Pri kvantifikácii finančných prostriedkov na odstupn é sa vychádzalo z trojmesačnej priemernej mzdy zamestnanca úradu.

Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – prí jmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY Slovenskej republiky

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 00 0 0 Nedaňové príjmy (200)1

V tom: MO Slovenskej republiky

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0

0

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

Granty a transfery (300)1 00 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 - 222 - 222- 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0 222

50

10

162

222

50

10

162 222

50

10

162 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 222 222 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 17 200- 42 000 - 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 00 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 00 0 Tovary a služby (630)20 - 42 000- 42 000- 42 000 Bežné transfery (640)2 0 24 8000 0 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20 00 0 Kapitálové výdavky (700)0 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20 00 0 Kapitálové transfery (720)20 00 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 00 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom 0- 17 200 - 42 000 - 42 000 z toho výdavky na ŠR0 - 17 200- 42 000- 42 000 Bežné výdavky (600) 0 - 17 200- 42 000- 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 00 0 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č . 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 536 090- 647 980 - 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 156 422- 156 422- 156 422 Tovary a služby (630)20 - 44 000- 44 000- 44 000 Bežné transfery (640)2 0111 89000 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0- 536 090- 647 980- 647 980 z toho výdavky na ŠR0 Bežné výdavky (600) 0- 536 090- 647 980- 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800)0000 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypozná mka20122013 20142015Bežné výdavky (600)0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

-405 198

-813504

408 306

-405 198

-813 504

408 306

405 198

-813 504

408 306

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702 Tovary a služby (630)2

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

0

-163 589

163 589

0

-165 114 165 114 0

-181 484

181 484 Bežné transfery (640)2

V tom: MO SR

MV SR0

0

0 0

-21 353

21 3530

-18 753

18 7530

-18 789

18 789 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0-546 815-546 815-546 815 z toho výdavky na ŠR0-546 815-546 815-546 815 Bežné výdavky (600) 0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0-405 198-405 198-405 198 Kapitálové výdavky (700)0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

V kat. 610 nedelimitujeme – náhrady za BoPO a prí platky za vedenie motorového vozidla.

MINISTERSTVO VN ÚTRA SR

Výdavky (v eur ách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 353 166- 353 166- 353 166 Tovary a služby (630)20- 1 015 000- 1 015 000- 1 015 000 Bežné transfery (640)20252 62300 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0 - 2 126 032 - 2 378 655 - 2 378 655 z toho výdavky na ŠR0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Bežné výdavky (600) 0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0-8 -8 -8 z toho vplyv na ŠR0-8 -8 -8 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*01 5501 5501 550 z toho vplyv na ŠR0 0 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR Tabuľka č. 6

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colní ci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole ÚGKK SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníž enia počtu funkčných miest o 8 prednostov katastrálnych úradov. Úspora v mzdových prostriedkov reálne nenastane, nakoľko sa len čiastočne zvýši priemerná mzda zamestnanca o cca 5 €. Uvedené odôvodň ujú tým, že v danom rezorte je nízka priemerná mzda oproti iným rezortom. Rezort ÚGKK SR má na rok 2012 rozpočtovanú priemernú mesačnú mzdu vo vý ške 640,40 €, z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 vychádza priemerná mesačná mzda vo výške 608,59 € a v prípade jej zvýšenia o 5 € bude činiť 613,59 €, čo bude mať pozití vny vplyv na zníženie požadovanej čiastky pre navýšenie limitov výdavkov v kategórii 610 a 620 pre rozpočty na roky 2013-2015.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

0- 44- 44- 44 z toho vplyv na ŠR0- 44- 44 - 44 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0847,65847,65847,65 z toho vplyv na ŠR0000 Osobné výdavky celkom (v eurách)0- 603 981- 603 981- 603 981 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 447 559- 447 559- 447 559 z toho vplyv na ŠR0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 156 422- 156 422- 156 422 z toho vplyv na ŠR0- 156 422- 156 422- 156 422

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať pod ľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MDVRR Slovenskej republiky predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 44 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných činností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 447 559 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 156 422 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

V tom: MO SR

MV SR 0

0

0 - 32

-80

48-32

-80

48-32

-80

48 z toho vplyv na ŠR0 -32 -32 -32 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0 1 055 1 055 1 055 z toho vplyv na ŠR0 1 055 1 055 1 055 Osobné výdavky celkom (v eurách)0 - 546 815 - 546 815 - 546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 - 405 198 - 405 198 - 405 198 z toho vplyv na ŠR0- 405 198- 405 198- 405 198 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 -141 617 -141 617 -141 617 z toho vplyv na ŠR0 -141 617 -141 617 -141 617

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MO SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia 4 funkčných miest z každej územnej vojenskej správy, čo predstavuje celkom 32 zamestnancov a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 405 198 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výš ke 141 617 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0- 115- 115- 115 z toho vplyv na ŠR0- 115- 115- 115 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0732,24732,24732,24 z toho vplyv na ŠR0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 - 1 363 655 - 1 363 655 - 1 363 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 z toho vplyv na ŠR0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 353 166- 353 166- 353 166 z toho vplyv na ŠR0- 353 166- 353 166- 353 166

Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MV SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 115 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných č inností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 1 010 489 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 353 166 €.

Príloha č. 13.c

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.Kvantifikujte: Z hľadiska príjmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Z hľ adiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladan ý materiál predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 199. Zníženie sa dotkne v prevažnej miere zamestnancov vykonávajúcich prierezové a obslužné činnosti na jednotlivých úradoch miestnej št átnej správy.

61

49

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa zrušiť krajské štruktúry orgánov š pecializovanej štátnej správy v navrhovanom rozsahu.

K § 2

Ustanovuje sa všeobecný princíp prechodu pôsobností zrušovaných krajských úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. V tomto ustanovení ide o tie ú rady na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov v súčasnosti neexistujú príslušné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy na nižšej úrovni. Ide o krajský š kolský úrad a krajský stavebný úrad, kde prvostupňový výkon štátnej správy uskutočňuje orgán územnej samosprávy, prípadne krajský úrad sám. Ïalej ide o územné vojenské sprá vy, ktoré uskutočňujú prvostupňový výkon štátnej správy a na nižšej úrovni neexistuje nijaký orgán špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, sprá vy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpečenia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí obvodný úrad v s ídle kraja podľa miestnej príslušnosti zrušovaného orgánu štátnej správy.

V prípade územných vojenských správ niektoré pô sobnosti prechádzajú podľa príslušných článkov tohto zákona aj na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré aj dokončí konanie v týchto veciach.

Cieľom týchto ustanovení je okrem vyššie uvedeného dosiahnuť aj zmenu názvov zrušovaných krajských štruktúr vo všetkých právnych predpisoch s ohľadom na subjekt, na ktorý prechádza ich pô sobnosť. V prípade vymedzených orgánov je týmto subjektom obvodný úrad v sídle kraja v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.

K § 3 až 7

Ustanoveniami uvedených paragrafov sa zabezpečuje prechod pôsobností tých úradov na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov existuje na niž šej úrovni špecializovaný orgán miestnej štátnej správy. V prípade vymedzených úradov na krajskej úrovni ich pôsobnosť prechádza na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v rámci existuj úcich štruktúr špecializovanej miestnej štátnej správy a v prípade katastrálnych úradov na správy katastra v sídlach krajov.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovan ých úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, správy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpeč enia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí miestne príslušný obvodný úrad v sídle kraja, resp. miestne príslušná správa katastra v sídle kraja.

V týchto ustanoveniach je okrem vyššie uvedeného obsiahnutá aj zmena názvov všetkých zrušovaných úradov na krajskej úrovni. Táto zmena názvu je vyjadrená konkrétne vo vzťahu k príslušnému úradu s krajskou pôsobnosťou vzhľadom na subjekt, na ktorý prechádza jeho pôsobnosť.

V prípade pozemkových úradov, úradov životné ho prostredia a úradov pre pozemné komunikácie a cestnú dopravu sa v záujme jednoznačnosti ustanovuje, že jednotlivé prechody pôsobností, prechody práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a majetkový ch vzťahov sa netýkajú úradov s názvom Košice – okolie, ktoré tiež sídlia v sídle kraja.

K čl. II a IIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení Zákonníka práce a Trestného poriadku, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákony preto jej názov nahrádzajú názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Úvodným ustanovením zákona sa definuje jeho obsah.

K bodu 2

V súlade s dosiahnutím cieľov racionálnosti, hospodárnosti a transparentnosti sa novým spôsobom ustanovuje postavenie obvodného úradu v oblasti finančných a majetkov ých vzťahov. Obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Týmto opatrením sa má dosiahnuť racionalizácia a efektivita vo verejnej správe tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, teda aby obvodné úrady prioritne zabezpečovali výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch a neboli zaťažované najmä obslužnými činnosťami.

Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.

Pôsobnosť rozhodovať v správnom konaní sa explicitne zveruje príslušnému organizačnému útvaru obvodného úradu. Ide o opatrenie zohľadňujúce skutočnosť, že tento úrad vykonáva štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej spr ávy riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Aj z tohto dôvodu sa ustanovuje spolupráca týchto rezortov s ministerstvom vnútra pri určovaní organizačnej štruktúry obvodných úradov v sídlach krajov. V nadväznosti na toto riešenie sa navrhuje, aby vedúceho príslušného organizačného útvaru, ktorý bude konať a rozhodovať na jednotlivých úsekoch štátnej správy, vymenú val do funkcie prednosta obvodného úradu na základe návrhu príslušného ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvodný úrad nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

K bodu 3

Vzhľadom na zmenu formulácie úvodného ustanovenia zákona, ako aj charakter novo navrhovanej právnej úpravy zákona č. 515/2003 Z. z., sa pôsobnosť obvodného úradu na jednotlivých špecializovaných ú sekoch štátnej správy neustanovuje explicitne v tomto zákone, ale odkazuje na osobitné právne predpisy.

K bodom 4 a 5

S ohľadom na znenie vyššie uvedeného ustanovenia sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, ktorých obsahom je konkrétny výpočet pôsobností obvodného úradu na úsekoch štátnej správy.

Vzhľadom na toto riešenie je potrebné vypustiť vnútorný odkaz.

K bodu 6

S ohľadom na legislatívnu skratku 'ministerstvo' sa mení tento výraz na všeobecne formulovaný pojem 'ústredný orgán štátnej správy', aby sa predišlo prípadným interpretačným problé mom.

K bodu 7

V intertemporálnych ustanoveniach sa vyjadruje kontinuita v oblasti personálnych a majetkových vzťahov.

K čl. V

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Predmetnými úpravami sa sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. VI

K bodom 1 a 4 až 6

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie krajskej úrovne pozemkových úradov v čl. I.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 3

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov.

K bodu 7

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostup ňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dô sledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodné ho pozemkového úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 8

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov v bode 3. sa upravuje príloha. Ïalej sa zjednodušuje názov obvodného pozemkového úradu, ktorý lepš ie zodpovedá rozšírenej pôsobnosti obvodného pozemkového úradu v sídle kraja.

K bodu 9

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. VII

Vzhľadom na to, že organizácia Policajného zboru je podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona zverená ministrovi vnútra, sa explicitne ustanovuje, že minister vnútra je oprávnený určiť útvary Policajného zboru, ktoré budú mať spôsobilosť vystupovať samostatne v súdnom a exekučnom konaní a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti, a to napriek tomu, že nebudú mať postavenie právnickej osoby.

K čl. VIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení zákona, podľa ktor ých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. IX

K bodom 1, 2 a 4

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie katastrálnych ú radov v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie katastrálnych úradov sa navrhuje zmena kreácie riaditeľov správ katastra zo zrušených prednostov katastrálnych úradov na predsedu úradu geodézie, kartografie a katastra.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v správach katastra v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní vo veciach, kde správa katastra v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežná správa katastra, si správa katastra v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ správy katastra v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 6

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie riaditeľov správ katastra, ktorá je predmetom úpravy v bode 3.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. X

Obdobne ako v Zákonníku práce sa aj na účely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru umožňuje, aby potvrdenie o vyplatení platu a vykonaných zrážkach mohlo byť policajtovi poskytnuté na základe dohody elektronickou formou. Týmto sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti v personálnej a mzdovej agende rozsiahleho počtu príslušn íkov Policajného zboru pri zúčtovaní ich mzdových nárokov, čo zároveň vedie k úsporám vo výdavkoch.

K čl. XI

K bodu 1

V súlade so zámerom sústrediť nakladanie s majetkom štátu a štátnozamestnanecké vzťahy v jednom subjekte sa obmedzuje právna spôsobilos ť krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru. Výslovne sa ustanovuje, že krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranné ho zboru bude preddavkovou organizáciou.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že krajské riaditeľstvo Hasi čského a záchranného zboru nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť samostatne konať v administratívnych veciach a byť účastníkom s údneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

Navrhuje sa vo väzbe na § 2 ods. 4 zákona, podľa ktorého je Hasičský a záchranný zbor podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, aby vnútornú organizáciu Hasičského a záchranného zboru určoval minister vnútra na n ávrh prezidenta Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 3

Ide o úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v návrhu zákona v súvislosti s centralizáciou správy majetku štátu slúžiaceho na plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby vedúcim služobn ého úradu vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru bol minister vnútra, ktorému je tento zbor podriadený. Minister vnútra môže určiť aj inú osobu, ktorá bude plniť funkciu ved úceho služobného úradu v rozsahu, ktorý ustanoví.

K bodom 5 až 17

Ide o nadväzujúce zmeny na ú pravu vykonanú v § 13.

K bodu 18

Ide o prechodné ustanovenia upravujúce vzťahy súvisiace s prechodom práv a povinností z pracovnoprá vnych vzťahov, vzťahov vyplývajúcich zo štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a správy majetku štátu.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá napráva chybné číslovanie bodu 5. prílohy a napráva chybnú úpravu bodu 6. prílohy predchádzajúcou novelou. Funkcia zástupcu riaditeľa Horskej záchrannej služ by je zavedená v § 49 ods. 6 písm. c) zákona a do prílohy sa z dôvodu chybného vypustenia opätovne zavádza.

K čl. XII

K bodom 1 a 2

Ide o terminologickú úpravu ustanovení dotknutého zá kona, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pô sobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K bodom 3 a 6

V súčasnosti je pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja na úseku obrany ustanovená v § 10 ods. 4 zákona. Vzhľadom na to sa aj pôsobnosť zrušovaných územných vojenských správ, ktorá prechádza na tento orgán, presúva z § 16 do tohto ustanovenia. Okrem uvedeného sa upravuje pôsobnosť v § 10 ods. 4 písm. k) (pôvodný § 16 písm. k)), pretože nie je vhodné, aby túto pôsobnosť v pô vodnom rozsahu vykonávali obvodné úrady v sídlach krajov.

K bodu 4

Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré sa stalo duplicitným.

K bodu 5

Vypúšťa sa v nadväznosti na čl. I ustanovenie, ktoré zriaďuje územné vojenské správy.

K bodom 7, 8 a 10 až 12

Ide o nadväzujúce legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 9

Ide o úpravu, ktorá súvisí s novo naformulovaným § 10 ods. 4 písm. k), predtým § 16 písm. k).

K bodu 13

Vzhľadom na doterajšie legislatívne riešenie rušenia územných a vyšších vojenských správ sa navrhuje blanketné ustanovenie, ktoré odkazuje na ich zrušenie.

K bodu 14

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XIII

Ide o terminologickú úpravu s ohľadom na zrušenie územných vojenských správ a nadväzujúce doplnenie pôsobnosti ministerstva obrany.

K čl. XIV

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 2

Vložením nových slov sa rozširuje okruh predstaviteľov, ktorí sú na čele osobitných odborných organizácií, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K bodom 3, 4 a 8

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov životného prostredia.

K bodu 5

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov.

K bodu 6

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 7

Vzhľadom na zrušenie krajských úradov životného prostredia sa navrhuje zmena kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia zo zrušených prednostov krajských úradov životného prostredia na vládu.

K bodu 9

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia, ktorá je predmetom úpravy v bode 7.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov v bode 5. sa upravuje príloha.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XV

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou názvu ministerstva a potrebou zavedenia legislatí vnej skratky.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štá tnej správy.

K bodu 3 až 7

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov dopravy.

K bodu 8

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov dopravy v sídlach krajov.

K bodom 9 a 10

Ustanovuje sa pôsobnosť obvodného úradu dopravy v sídle kraja. Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých ú tvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XVI

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie o zriadení krajských školských úradov a ustanovenia súvisiace s ich organizáciou a financovaním. Toto je odôvodnené presunom pôsobností krajského školského ú radu na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVII

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajských orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie upravujú ce postavenie krajských stavebných úradov z dôvodu presunu ich pôsobností na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgá nu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. XX

S ohľadom na zrušenie krajských štruktúr príslušných orgánov miestnej štátnej správy a presunom ich pôsobností podľa čl. I tohto návrhu je nevyhnutn é upraviť, ktorý subjekt je oprávnený rozhodovať v správnom konaní. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sídlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania. V ustanovení týkajúcom sa štátneho odborného dozoru nad autoškolami sa pridaním pôsobnosti obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v tomto ohľade zosúla ďuje právny stav s faktickým. Zároveň sa všeobecným ustanovením v tomto zákone nahrádzajú názvy orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, ktorý bude túto pôsobnosť vykonávať.

K čl. XXI

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na zrušenie krajskej úrovne sa upravuje kreácia prednostov obvodných lesných úradov z ministra na vládu.

K bodom 3 a 6

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných lesných úradov v sídlach krajov a v nadväznosti na to sa upravuje príloha. Okrem toho sa v prílohe z dôvodu racionalizá cie výkonu štátnej správy zrušuje Obvodný lesný úrad Kysucké Nové mesto a okres Kysucké Nové mesto sa zaraďuje do územného obvodu Obvodného lesného úradu Žilina.

K bodu 4

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných ú radoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 sprá vneho poriadku.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXII

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť pôsobnosťou ministerstva obrany. Toto riešenie je odôvodnené osobitným obsahom tejto činnosti a skutočnosťou, že táto činnosť zostáva naďalej v pô sobnosti ministerstva obrany podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ide o agendu povoľovania nosiť vojenskú rovnošatu bývalým profesionálnym vojakom, ako aj zabezpečenia pohrebu policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobné ho pomeru.

K čl. XXIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zmena príslušnosti orgánu si vynucuje aj gramatickú úpravu niektorých ustanovení a úpravu príslušných pozná mok pod čiarou.

K čl. XXIV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť označením vedúceho funkcionára obvodného úradu, keďže pôsobnosť územnej vojenskej správy sa presú va na obvodný úrad v sídle kraja.

Vzhľadom na špecifický charakter sa priznávanie hodnosti vymedzeným osobám zveruje ministerstvu obrany.

K čl. XXV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXVI

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Okrem toho sa dopĺňa vzťah tohto z ákona k všeobecnej úprave správneho konania, ktoré doposiaľ absentovalo. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sí dlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania.

K čl. XXVII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušá lnym nahradením názvov doterajších orgánov, ktorá by bola gramaticky nevhodná.

K čl. XXVIII

V nadväznosti na ustanovenie v Èl. IV, v zmysle ktorého ved úceho príslušného organizačného útvaru obvodného úradu bude do funkcie vymenúvať prednosta obvodného úradu na návrh príslušného ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej sprá vy, sa v zákone o štátnej službe rozširuje okruh osôb, ktoré plnia úlohy štátnej správy vo verejnej funkcii. Navrhované riešenie je nevyhnutné vzhľadom na nový model integrovaného úradu miestnej št átnej správy, v ktorom je potrebné zachovať náležitú ingerenciu príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy do personálnych vzťahov. Pritom sa zohľadňuje, že navrhovanie vedú ceho organizačného útvaru obvodného úradu priamo ministrom zabezpečí primeranú odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť dotknutej osoby. Tým sa zvýrazňuje aj priama zodpovednosť za výkon štátnej spr ávy ministrovi, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný výkon štátnej správy.

Keďže v pô sobnosti Policajného zboru bude od účinnosti zákona služobným úradom len ministerstvo vnútra, je potrebné zo zákona vypustiť ustanovenie, na základe ktorého služobným úradom mohol byť aj útvar Policajn ého zboru určený ministrom vnútra. V súvislosti s tým sa mení aj vnútorný odkaz v inom ustanovení.

Ustanovenie o vedúcom služobného úradu sa upravuje so snahou centralizovať personálnu agendu týkajúcu sa štátnozamestnaneckých vzťahov na menší počet služobných úradov, pretože sa zrušuj ú štátne orgány, ktoré boli doteraz samostatnými služobnými úradmi. Keďže v nových služobných úradoch pribudne množstvo personálnej agendy, navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu mohol č asť tejto agendy preniesť na vedúcich zamestnancov v služobnom úrade formou služobného predpisu.

K čl. XXIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXX

Ustanovenie o účinnosti jednoznačne určuje, že k zrušeniu vymedzených úradov a k presunu pôsobností vrátane práv a povinností vyplývajúcich z personá lnych a majetkových vzťahov, dôjde k 1. januáru 2013.

V Bratislave 24. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá materiál do legislatí vneho procesu ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je najmä prostredníctvom novely

a) zákona č. 597/2003 Z. z.

·upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľ ovania a poukazovania výnosu dane obciam,

·rozšíriť okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu,

·upraviť výšku pokút za porušenie zákona,

·spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré maj ú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,

·poskytovať účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotá cie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy,

b) zákona č. 596/2003 Z. z.

·umožniť územnej samospráve určovať vo všeobecne závä znom nariadení podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne finančné prostriedky neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školským zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územný ch celkov),

·možnosť navrhnúť aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zoh ľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia,

·evidovať elokované pracoviská v sieti a umožniť im vznikať len na území príslušného kraja,

·explicitne uviesť do zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti,

·zmeniť dátum predkladania žiadostí o vyradenie, zaradenie a pri zmenách v sieti,

·upraviť výnimky pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyuč ovania a pracovísk praktického vyučovania a pri zmenách v sieti,

·určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyuč ovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení,

·explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o sprá vnom konaní,

·spresniť podmienky výkonu Štátnej školskej inšpekcie,

·zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa, podmienky jeho vymenovania, prerušenie vý konu funkcie riaditeľa a vymenovanie nového riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa,

·vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady zriaďovať stredné odborné školy, ktoré bud ú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdel ávania pre samosprávne kraje nerentabilné,

·spresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania,

·spresňuje sa zloženie rady školy.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny ani sociá lny vplyv, informatizáciu spoločnosti a má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvý šeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty bud ú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Žiadne

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určenie normatí vov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania možno vnímať ako pozitívum z hľadiska vytvorenia štandardných podmienok pre výchovno-vzdelávací proces žiakov stredných odborných škôl. Pre zriaďovanie nových škôl a školských zariadení je možné považovať ako negatívum počiatočné náklady daného subjektu na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu z dôvodu zabezpečenia plnenia normatívov.

Pozitívny i negatívny vplyv možno predpokladať v dôsledku aktivít Štátnej školskej inšpekcie, ktorá kontroluje vhodnosť a účelnosť priestorov, materiálno-technického vybavenia a didaktickej techniky pou žívaných vo výchovno-vzdelávacom procese v súlade s vymedzeným určením normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia (tzn. rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania).

Rozsah nákladov na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie sa nedá špecifikovať, nakoľko v súčasnosti sa tieto normatívy pripravujú.

3.3. Aká je predpokladaná výš ka administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Žiadne

3.4. Aké sú dôsledky pripravované ho návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Žiadne

3.5. Aké sú predpokladané spoloč ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Žiadne

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorš ích predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Znenie odseku 2 sa upravuje vzhľadom na novelu zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v súčasnosti predložená do legislatí vneho procesu. Cieľom zmeny je, aby sa triedy prvých ročníkov, ktoré neurčí prostredníctvom VZN samosprávny kraj a ich nasledujúce ročníky nefinancovali z prostriedkov štátu ale z vlastných zdrojov zriaď ovateľa.

K bodom 2 a 9

Navrhuje sa, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR mohlo poskytnúť krajským školským úradom finančné prostriedky určené na kapitálové výdavky na nákup strojov, prístrojov, zariadení , techniky, náradia a osobných automobilov pre materské školy, školské zariadenia a školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Finančné prostriedky na kapitálové výdavky boli v minulosti prideľované K ŠÚ, obciam a VÚC podľa počtu žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Obciam a VÚC sa tieto finančné prostriedky premietli do výnosu dane.

K bodu 3

Predmetným ustanovením sa umožní Ministerstvu š kolstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovať účelové finančné prostriedky stredným odborným školám a dotácie školským zariadeniam, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prí pravy. Účelové finančné prostriedky budú prideľované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva na základe žiadosti zriaďovateľa o financovanie rozvojového projektu alebo dotácie v nadvä znosti na ministerstvom zverejnenú výzvu.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Cieľom návrhu je použiť prí spevok na prácu s deťmi materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

K bodom 5 a 6

Návrh zmeny súvisí s rozšírením okruhu aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu. Do zoznamu aktivít sa navrhuje doplniť organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení a podpora prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú školy a školské zariadenia. Cieľom zmien je podporiť aktivity v tejto oblasti, ktoré môžu byť prínosom pre skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu ná zvu zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah plánu potrieb trhu práce vypustením slova 'plánu' a zavedenie nového zoznamu nedostatkových študijných odborov a nedostatkových u čebných odborov.

K bodu 9

Vypustenie ustanovenia súvisí s riešením zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam samostatným ustanovením § 7a.

K bodu 10

Úprava súvisí so zmenou ustanovenia § 76 Zákonníka pr áce a s vložením nového ustanovenia § 76a do tohto zákona prostredníctvom zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na základe tohto ustanovenia ministerstvo poskytuje zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povo lanie, na základe ich žiadosti, finančné prostriedky na odchodné. Do zákona sa explicitne uvádza účel, na ktorý sa poskytnú finančné prostriedky, a zároveň sa aktualizuje odkaz na príslušný prá vny predpis – Zákonník práce.

K bodu 11

V ustanovení § 7a sa upravuje zber údajov potrebných na ú čely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Na základe týchto údajov sa rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

Pri zbere údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení sa navrhuje

- zohľadniť vek detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školský ch zariadeniach,

- princ íp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy.

Napríklad: V súčasnosti štát pridelí na dieťa, ktor é absolvuje 3 hodiny záujmového vzdelávania v centre voľného času u jedného zriaďovateľa približne 192 eur, ale na dieťa, ktoré absolvuje po 1 hodine záujmového vzdelávania u 3 rôznych zriaďovate ľov centier voľného času, približne 3 x 192 eur, t.j. 576 eur.

Zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť tento stav.

Na zamedzenie viacnásobného vykazovania toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení. Nakoľko sa jedná o originálne kompetencie, obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia ako budú postupovať pri vykazovaní žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školský ch zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa počíta so zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na vyššie uvedený účel.

V prípade centier voľného času sa navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje. Cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí, ktoré sa do počtu detí v centrách voľného času budú započítavať. Počet detí v centrách voľného času sa z roka na rok zvyšuje aj napriek zmene metodiky v roku 2010 pre jeho zber. Zvyšovaním počtu detí v centrách voľného času sa zvyšuje aj objem finančných prostriedkov pre tieto školské zariadenia, a to na úkor objemu finančných prostriedkov pre ostatné školy a školské zariadenia financované z výnosu dane obcí.

Ostatné údaje (počet všetkých žiakov základných škôl (vrátane špeciálnych), päťročných a osemročných gymnázií, osemročných konzervatórií) súvisia s rozdeľovaním finanč ných prostriedkov na stravovanie.

Lehoty na zber údajov sa nenavrhujú meniť.

K bodu 12

Úprava ustanovenia súvisí s vložením nové ho ustanovenia § 7a do zákona. Podrobnejšie uvedené v komentári k § 7a.

K bodu 13

Úprava ustanovenia súvisí s aktualizáciou výšky pokú t za porušenie zákona. Pri ukladaní pokút podľa tohto zákona postupuje orgán dohľadu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Oproti súčasnému zneniu tohto ustanovenia sa ďalej navrhuje, aby aj krajské školské úrady, ktoré vykonávajú dohľad nad dodržiavaním zákona, mohli pri výkone kontroly udeliť pokutu, a to najmä v sú vislosti so zberom údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení podľa § 7a. Vzhľadom k tomu, že doh ľad nad dodržiavaním zákona budú vykonávať dva subjekty, v novom odseku 5 sa určuje, kto rozhodne o udelení pokuty. Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 14

Vložením nového ustanovenia § 9d sa umožňuje použi ť údaje, ktoré budú predmetom zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam v roku 2013.

K Èl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovanými ustanoveniami sa nastavuje rovnaké funkčné obdobie pre všetkých riaditeľov bez rozdielu zriaďovateľa. V tomto ustanovení sa špecifikujú prípady, kedy odvolaný riaditeľ sa nemôže zúčastniť výberového konania.

Súčasne sa v odseku 5 aktualizujú predpoklady, ktoré musí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia spĺňať ku dňu výberového konania okrem predpokladov určených v § 34 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.

K bodu 4

Zavádza sa ďalší inštitút dôvodu na odvolanie riadite ľa školy alebo školského zariadenia, ktorého absencia v predmetnom ustanovení v praxi spôsobovala nejednoznačnosť aplikácie. Pôvodné znenie § 3 ods. 7 písm. d) riešil odvolanie riaditeľa š koly, ak nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5. Takéto odvolanie bolo v praxi nevykonateľné, nakoľko do výberového konania na riaditeľa školy sa mohol prihlásiť len taký uchádzač, ktorý spĺňal predpoklady podľa odseku 5. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné znenie písm. d) vypúšťa a je nahradené novým inštitútom.

K bodu 5

Aktualizuje sa terminológia v súvislosti s možnosť ou odvolania riaditeľa školy alebo školského zariadenia a dopĺňa sa ďalšia možnosť na odvolanie riaditeľa – za neabsolvovanie funkčného inovačného vzdelávania.

K bodu 6

Spresňuje sa odkaz na dôvody odvolania riaditeľa podľa odseku 7.

K bodu 7

Navrhujú sa dôvody na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa a navrhuje sa, aby zriaďovateľ počas dôvodov na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa mohol nového riaditeľa určiť vymenovaním, bez výberového konania.

K bodom 8 až 10

Navrhuje sa upraviť terminológia podmienok výberového konania na riaditeľa a ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

K bodom 11, 53 a 54

Pri aplikácii uvedeného ustanovenia v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy dochádzalo k nejednotným výkladom niektorých ustanovení, ktoré riešili prenesený výkon štátnej správy iba z pohľadu financovania štátom, a nie rozhodovacie kompetencie v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Z uvedeného dôvodu navrhované ustanovenie explicitne určuje, na ktoré ustanovenia súvisiace s rozhodovaním sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

K bodu 12

Aktualizuje sa terminológia vzhľadom na zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 13, 15, 18 a 20

Vypustenie ustanovenia súvisí s transformáciou školských stredísk záujmovej činnosti na centrá voľného času. Zmeny sú zapracované do novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (š kolský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese v rámci novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 14 a 19

V ustanovení § 6 ods. 12 a v ustanovení § 9 ods. 12 sa navrhujú povinnosti pre územnú samosprávu (obce a vyššie územné celky) v oblasti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariaden í. V cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach financujú náklady na deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku obce a nad 15 rokov veku VÚC.

Navrhuje sa, aby územná samospráva určovala sama prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a š kolských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školský m zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územných celkov) finančné prostriedky na mzdy a prevádzku.

Pri určovaní vlastných pravidiel musí územná samospráva dodržať všetky platné predpisy v oblasti školstva, napríklad školský zákon a podobne.

Súčasne sa určujú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka zá kladnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia.

Pri určovaní týchto kompetencií sa vychádzalo zo skutočnosti, že podiely na daniach v správe štátu sú vlastným príjmom obce/vyššieho územného celku a zo skutočnosti, že o týchto prí jmoch rozhoduje obec/vyšší územný celok samostatne (§ 5 ods. 1 a 3 a § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ïalej sa navrhuje, aby každá obec si financovala náklady na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času, bez rozdielu veku vo vlastných centrách voľného č asu, v neštátnych centrách voľného času na deti do 15 rokov veku. Tento návrh vychádza zo zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam ustanovenom v § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Explicitne sa v zákone uvádza, kto poskytuje finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prí pravu na povolanie (kedy obec a kedy vyšší územný celok).

Ïalej sa navrhuje, aby územná samospráva (obce a vyššie územné celky) oznamovala výšku finančných prostriedkov na kalendárny rok nielen neštátnym zriaďovateľom základných umeleckých škô l, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, ale aj základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej p ôsobnosti a aby im poskytovala mesačne finančné prostriedky na kalendárny rok určených vo všeobecne záväznom nariadení.

K bodom 16

Navrhovanou úpravou sa upresňuje termín vzniku školského úradu a zároveň sa určuje dátum, ktorý je rozhodujúci pre počet žiakov v súvislosti so vznikom školského úradu.

K bodu 17

Aktualizujú sa kvalifikačné predpoklady, ktoré musí zamestnanec školského úradu spĺňať na výkon činností podľa vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Vytvára sa možnosť pre krajské školské úrady zriaď ovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, ž e by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné. Takéto stredné odborné školy budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu nielen pre daný regió n ale pre celú Slovenskú republiku.

K bodu 22

S cieľom zabezpečiť informovanosť stavovských a profesijn ých organizácií o počte komisií a o mieste a dátume konania skúšok sa zavádza povinnosť krajským školským úradom písomne poskytnúť túto informáciu v termíne do siedmich kalendárnych dn í od termínu na vymenovanie predsedov určeného školským zákonom.

K bodu 23

Explicitne sa uvádza do zákona, kto metodicky riadi a usmerňuje školské úrady zriadené obcou a VÚC. I v súčasnosti metodiku riešil krajský školský úrad, avšak táto kompetencia absentovala v zá kone.

K bodom 24 až 31

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na spresnenie textu. Zároveň sa upravuje zoznam opatrení, ktoré vydáva Štátna školská inšpekcia.

K bodu 32

Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie škôl obsahujú štátne vzdelávacie programy. Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie vymedzuje povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie pre skupinu odborov vzdelávania. Vzhľ adom na skutočnosť, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie, upresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy. Normatívy materiá lno-technického a priestorového zabezpečenia vymedzia povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodá rstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania podľa jednotlivých odborov vzdelávania. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje kompetencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorá spočíva vo vydávaní a zverejňovaní normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia. Spresnenie záväznosti normatívov zároveň umožní Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a š portu SR vyradiť zo siete škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia, o ktorých vyradenie zo siete škôl a školských zariadení požiada hlavný školský inšpektor, ak zistí závaž né nedostatky v oblasti materiálno-technického a priestorového zabezpečenia.

K bodu 33

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacimi s určovaním počtu tried prvých ročníkov stredn ých škôl vyšším územným celkom sa navrhuje, aby ministerstvo konalo vo veci určenia počtu tried vo vzťahu k VÚC len pri nedostatkových odboroch vzdelávania, ak taká potreba vznikne.

K bodu 34

Aktualizujú sa údaje evidované v sieti vzhľadom na terminológiu používanú v školskom zákone a sieť sa dopĺňa o evidovanie elokovaných pracovísk.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zaradenie do siete predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktick ého vyučovania zriadené. Upravuje sa udeľovanie výnimky z termínu iba na prípady organizačných zmien ako je napríklad spojenie ZŠ s MŠ alebo zriadenie spojenej školy. Aktualizuje sa obsah žiadosti zriaďovate ľa o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania do siete.

Pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo koná podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľ adom na nejednoznačné výklady uvedené v tomto zákone v spojení so zákonom o správnom konaní.

Navrhuje sa termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a na výnimky, ktor ých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.

Ukladá sa povinnosť krajským školským úradom pri rozhodovaní o zaradení školy do siete, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je jej zriaďovateľom, zaslať vyjadrenie ministerstvu podľa štruktúry určenej v § 16 ods. 7. V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktické ho vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 37

V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 38

Spresňujúca legislatívno-technická úprava v nadvä znosti na obsah štátnych vzdelávacích programov a súvisiaca s textáciou § 14 ods. 6 písm. e).

K bodu 39

Pri rozhodovaní o vyradení zo siete ministerstvo školstva postupuje podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastní kom konania. Napríklad vo veci vyradenia zo siete návrh na vyradenie zo siete podľa § 17 ods. 1 môže predkladať zriaďovateľ, krajský školský úrad alebo hlavný školský inšpektor. Pri predložení krajským školským úradom alebo hlavným školským inšpektorom dochádzalo k nejasnostiam, kto je účastníkom konania. V skutočnosti sa jedná o predloženie podkladov na začatie konania vo veci vyradenia zo siet e a konanie sa začína z podnetu správneho orgánu, teda ministerstva. Z dôvodu jasnosti a zrozumiteľnosti bolo potrebné pozitívne vymenovať účastníka konania.

K bodom 40 a 49

Navrhované doplnenie ustanovenia § 17 umožní predchádzať situáciám, keď ministerstvo nemá informáciu o tom, že zriaďovateľ je v likvidácii, dôjde k jeho zrušeniu a následne k zániku, pričom š kola alebo školské zariadenie sú oficiálne stále zaradené do siete. Z uvedeného dôvodu sa upravuje povinnosť pre zriaďovateľa súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, aby okamž ite po svojom zrušení na základe dobrovoľného rozhodnutia, zo zákona, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe právnej skutočnosti, tento fakt oznámil ministerstvu, ktoré ex offo vyradí š kolu alebo školské zariadenie zo siete. Následne po vyradení môže dôjsť k zrušeniu školy alebo školského zariadenia ešte pred zánikom zriaďovateľa. Zároveň sa zavádza sankcia za poruš enie uvedenej povinnosti.

K bodom 41 až 45

Obdobne ako pri zaradení do siete a vyradení zo siete, aj pri rozhodovaní ministerstva o zmenách v sieti sa explicitne určuje, kto je účastníkom konania. Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zmenu v sieti predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené. Súč asne sa upravuje uplatnenie výnimky pri zmene v sieti, a to v súvislosti so zaradením nového učebného alebo študijného odboru.

Zriadenie alebo zrušenie elokovaného pracoviska sa uskutočňuje prostredníctvom zmeny v sieti rovnakým postupom, ako keď zriaďovateľ požiada o zaradenie ďalšieho odboru vzdelávania pre existujúcu strednú š kolu. V ustanovení sa určuje aj obsah žiadosti pre zaradenie alebo vyradenie elokovaného pracoviska. Elokované pracoviská vznikajú v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení, a v sú časnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť , avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú, a preto je potrebné, aby sa tieto atribúty požadovali aj od elokovaných pracovísk.

Okrem toho sa navrhuje, aby elokované pracoviská vznikali iba na území kraja, kde sa škola alebo školské zariadenie nachádza, a to najmä z dôvodu financovania originálnych kompetencií vyššími územný mi celkami. Vyššie územné celky dostávajú finančné prostriedky na školstvo podľa počtu obyvateľov na území samosprávneho kraja vo veku 15 až 18 rokov podľa stavu k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje.

K bodu 46

Zmenou predmetného ustanovenia sa umožňuje stredným odborný m školám uvádzať vo svojom názve prívlastok zodpovedajúci študijným a učebným odborom, v ktorých poskytujú odborné vzdelávanie a prípravu. V prípade existujúcich názvov stredných odborný ch škôl zriaďovateľ pri takejto úprave názvu bude postupovať podľa § 18.

K bodu 47

Explicitne sa do zákona uvádza zloženie rady školy a školského zariadenia vo vzťahu ku všetkým zriaďovateľom škôl a školským zariadeniam podľa druhu školy alebo školského zariadenia. Zároveň sa upravuje zloženie rady školy pri strednej odbornej škole, kde sa navrhuje, aby zriaďovateľ delegoval za seba do rady školy aj jedného zástupcu stavovskej organizácie s odbornou spôsobilosťou, ak ho stavovská organizácie nominuje. V prípade, ak stavovské organizácie pre konkrétnu SOŠ navrhnú viacerých zástupcov, o zástupcovi do rady školy za stavovské organizácie rozhodne zriaďovateľ a následne ho deleguje.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s legislatívnou zmenou odvolania delegovaného člena rady školy alebo rady školského zariadenia zriaďovateľom.

K bodu 50

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vzhľadom na navrhované zmeny v ustanoveniach § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12.

K bodom 51 a 52

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozsah pôsobnosti zákona vo vzťahu k neštátnym školám alebo školským zariadeniam a ich zriaďovateľom.

K bodu 55

Nakoľko navrhovanou novelou sa v sieti zavádza evidencia elokovaných pracovísk, navrhovaným prechodným ustanovením sa určujú pravidlá k už existujúcim elokovaným pracoviskám z dôvodu ich riadnej evidencie, ktorá v doteraz platnom zákone absentovala.

Vloženie ustanovenia § 39d súvisí s § 3 ods. 2, určením rovnakého (5 ročného) funkčného obdobia pre riaditeľov škôl a školských zariadení aj pre neštátnych zriaďovateľov škôl a š kolských zariadení.

V navrhovanom ustanovení § 39e sa upravuje proces rozhodovania v správnom konaní pred účinnosťou tejto novely zákona.

V navrhovanom znení § 39f sa upravuje určenie výšky finančných prostriedkov základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam na dieťa, žiaka a poslucháča zo strany územnej samosprávy.

Zároveň sa doplnilo aj určenie výšky finančných prostriedkov na žiaka neštátnej základnej umeleckej školy, dieťa materskej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia ú zemnou samosprávou v období rokov 2013 až 2015.

K Èl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia v sú vislosti s § 9d v čl. I a ostatné ustanovenia nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2013.

Bratislava 27. júna 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu