Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.05.2023 do 31.07.2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda NEMCA, Karola KUČERU, Mareka ŠEFČÍKA a Petra VONSA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, Karol Kučera, Marek Šefčík a Peter Vons predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zjednodušiť administratívu a podávanie daňových priznaní športových odborníkov, ak majú príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov ) a sú podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov (tzv. aktívne príjmy) a teda navrhuje sa, aby sa zdaňovali daňou vyberanou zrážkou (§ 43 ods. 3 písm. u) zákona o dani z príjmov), ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona (daňovník sa môže vopred písomne dohodnúť s platiteľom dane o tom, že platiteľ dane z uvedených príjmov nezrazí daň vyberanú zrážkou). Obdobný systém platí aj pre zdaňovanie príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu.

Príjmy športových odborníkov podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nebudú podliehať zrážkovej dani len vtedy, ak daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov, a vopred sa písomne dohodne s platiteľom dane, že sa daň vyberaná zrážkou neuplatní. Daňovník v takomto prípade predmetný príjem zdaní sám, prostredníctvom podaného daňového priznania. Rovnako ako pri príjmoch z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu by platilo, že (podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov) je platiteľ dane povinný takúto dohodu oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá a v ktorom na základe uzatvorenej písomnej dohody zrážku dane nevykonal (t. j. vo väzbe na výplatu, poukázanie alebo pripísanie úhrady príjmu v prospech daňovníka). Uzatvorenie takejto dohody je platiteľ dane povinný správcovi dane oznámiť na tlačive, ktorého vzor určuje finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Takáto právna úprava zníži administratívnu náročnosť a byrokraciu pri vyplácaní odmien športovým odborníkom a predpokladá sa možný pozitívny vplyv na štátny rozpočet, hoci aktuálne nie je možné tento dopad vyčísliť, keďže ide o fakultatívnu úpravu. Uzavretie dohody o neuplatnení dane vyberanej zrážkou je fakultatívne, a preto nie je možné vyčísliť, koľko športových odborníkov takúto možnosť využije.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie

B.Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 (§ 6 ods. 2 písm. e)

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov zo závislej činnosti uvedených v § 5 zákona o dani z príjmov, sú podľa § 6 ods. 2 písm. e) tohto zákona príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnuť stav, aby sa pri príjmoch z činnosti športového odborníka uplatnila možnosť ako pri príjmoch z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, a teda, aby daňovník mohol uplatniť postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov – zrážkovú daň.

K bodu 2 [§ 43 ods. 3 nové písm. u)]

Navrhuje sa obdobný postup, ako pri zrážkovej dani v prípade príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a), ktorý je upravený v aktuálnom § 43 ods. 3 písm. h). Navrhuje sa nové písmeno u), ktoré upravuje situáciu, keď sa z príjmov z činnosti športového odborníka daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o vyššie uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Takáto právna úprava zníži administratívnu náročnosť a byrokraciu pri vyplácaní odmien športovým odborníkom.

K bodu 3 (§ 43 ods. 14)

V § 43 sa navrhuje vložiť do odseku 14 odkaz aj na nové písmeno u) v § 43 ods. 3, a teda navrhuje sa, aby sa rovnaký postup pri zdaňovaní príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) (aktívne príjmy umelcov) a príjmov podľa § 6 ods. 4 (pasívne príjmy umelcov), ktorý je upravený v § 43 ods. 3 písm. h) uplatnil aj pri zdaňovaní príjmov z činnosti športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e). To znamená, že sa z týchto príjmov daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojej webovej stránke.

K bodu 4 (nový § 52zzs)

Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2023. Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024.

Čl. II

Stanovuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. mája 2023. Nadobudnutie účinnosti zákona v tomto dátume zohľadňuje legisvakačnú lehotu v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, Karol Kučera, Marek Šefčík a Peter Vons

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra KREMSKÉHO, Milana KURIAKA, Petra LIBU, Petra VONSA a Vojtecha TÓTHA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter KREMSKÝ, Milan KURIAK, Peter LIBA, Peter VONS a Vojtech TÓTH.

Návrh zákona reaguje na pretrvávajúcu energetickú krízu a jej negatívne dôsledky, ktoré zasiahli o. i. aj podnikateľský sektor. Zásadným spôsobom sú ovplyvnené aj tie podnikateľské subjekty, ktoré sú prijímateľmi regionálnej investičnej pomoci. Pri tejto skupine subjektov energetická kríza naviac priamo ovplyvnila ich schopnosť plniť povinnosti a podmienky na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci vyplývajúce z rozhodnutí o poskytnutí, resp. o schválení investičnej pomoci.

Porušenie podmienok na poskytnutie investičnej pomoci a súvisiacich povinností by mohlo viesť až k rušeniu rozhodnutí o poskytnutí, resp. rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, pričom už počas pandémie COVID-19 bolo ustálené, že „hromadné“ rušenie podpory inak riadne realizovaných investičných zámerov by bolo neželaným javom.

Na uvedené adresne reaguje návrh zákona tým, že zmierňuje relevantné vybrané podmienky na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiace povinnosti, ktoré majú prijímatelia plniť v čase pretrvávajúcej energetickej krízy a jej negatívnych dôsledkov. S cieľom podpory ozdravenia ekonomiky návrh zákona obdobným spôsobom (t. j. prostredníctvom zmiernenia vybraných podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností) motivuje investorov k umiestneniu svojich nových investícií v Slovenskej republike.

Návrh zákona sa zameriava výlučne na zmiernenie niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností z hmotného a časového hľadiska a v druhom rade motivuje investorov k realizácií nových investícií.

Navrhovaná úprava nie je novým riešením krízovej situácie, ale ide o riešenie vo veľkom rozsahu prevzaté zo zákona č. 420/2020 Z. z., resp. zákona č. 65/2022 Z. z., ktoré reagovali na situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19.

Ak by si to situácia v budúcnosti vyžadovala, bude vhodné uvažovať o predĺžení obdobia uplatňovania navrhovaných zmiernených podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností.

Návrhom zákona sa zavádza aj zmena § 5 písm. a) zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá nesúvisí s energetickou krízou. Cieľom zmeny je precizovanie existujúcej definície investičného zámeru, pričom požiadavka na jej implementáciu vyplynula z aplikačnej praxe.

V Čl. II sa navrhuje zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorou sa predlžuje obdobie, počas ktorého si prijímateľ regionálnej investičnej pomoci bude môcť uplatňovať úľavu na dani z príjmov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi

2

predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I (zákon č. 57/2018 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa zmena, ktorou sa precizuje existujúca definícia investičného zámeru, pričom požiadavka na jej implementáciu vyplynula z aplikačnej praxe a priamo nesúvisí s energetickou krízou. Navrhovaná zmena nemá vplyv na okruh investičných zámerov, ktoré môžu byť podporené na základe zákona č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 57/2018 Z. z.), predstavuje len formálnu zmenu.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie § 30e zákona č. 57/2018 Z. z. sa týka úprav účinných od 1. apríla 2023.

Podľa § 30e zákona č. 57/2018 Z. z. sa konania o poskytnutí investičnej pomoci začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2023 dokončia podľa predpisov účinných od 1. apríla 2023. Prechodné ustanovenie reflektuje na skutočnosť, že úprava § 5 písm. a) zákona č. 57/2018 Z. z. nie je vecnou zmenou ale zmenou vykonanou výlučne za účelom precizovania definície investičného zámeru.

Prechodné ustanovenia § 30f súvisia s energetickou krízou a jej negatívnymi dopadmi.

Odsek 1 sa uplatňuje na konania o poskytnutí investičnej pomoci začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2023 a na investičnú pomoc poskytnutú do 31. marca 2023 za podmienky, že prijímateľ v čase do 1. apríla 2023 neporušil konkrétnu „zmiernenú“ podmienku, resp. povinnosť. Poskytnutím investičnej pomoci sa rozumie deň vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa zákona č. 57/2018 Z. z. (eventuálne rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

a)Podmienka vyplácania minimálneho násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnancom prevádzkarne, ak ide o investičné zámery týkajúce sa technologických centier a centier podnikových služieb, sa v kalendárnych rokoch 2023 a 2024 považuje za splnenú. Prijímatelia tak dočasne získajú priestor na vysporiadanie sa s ekonomickým vplyvom krízy.

b)Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku sa predlžuje na 24 mesiacov. Zmena poskytuje prijímateľom investičnej pomoci väčší priestor na splnenie danej povinnosti s ohľadom na nepredvídateľný vývoj spôsobený energetickou krízou, ktorý mohol zásadne negatívne ovplyvniť spôsobilosť prijímateľov splniť danú povinnosť podľa pôvodných plánov a podmienok.

c)Povinnosť vyplácania mzdy uvedenej v žiadosti v prípade investičných zámerov v priemyselnej výrobe sa v účtovných obdobiach zasahujúcich do rokov 2023 až 2024 považuje za splnenú. Prijímatelia tak získajú dočasný priestor na vysporiadanie sa s ekonomickým vplyvom krízy.

d)Povinnosť ukončiť práce na investičnom zámere najneskôr v maximálnej lehote podľa § 22 ods. 13 zákona č. 57/2018 Z. z. sa predlžuje na päť rokov a pri veľkých investičných projektoch na sedem rokov. Zmena poskytuje prijímateľom investičnej pomoci väčší časový priestor na splnenie danej povinnosti s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou, ktoré mohli ovplyvniť jej splnenie podľa pôvodných plánov. Rovnako sa predlžuje lehota na splnenie povinnosti začať vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú

4

v investičnom zámere z troch na päť rokov a pri veľkých investičných projektoch na sedem rokov. Rovnako v tomto prípade zmena poskytuje prijímateľom investičnej pomoci väčší časový priestor na splnenie danej povinnosti s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou, ktoré mohli ovplyvniť jej splnenie podľa pôvodných plánov.

e)Povinnosť dosiahnuť percentuálny nárast výroby alebo služieb v prípade investičnej pomoci poskytnutej na rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne sa znižuje z 15 % na 5 %. Zmena poskytuje prijímateľom investičnej pomoci väčší priestor na splnenie podmienky s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou, ktoré mohli jej splnenie podľa pôvodných plánov podmienok zásadne ovplyvniť.

f)Ustanovenie § 22 ods. 19 písm. a) zákona č. 57/2018 Z. z. vymedzuje ako tzv. neoprávnenú, či nedovolenú zmenu investičného zámeru vynaloženie oprávnených nákladov investičného zámeru v hodnote nižšej ako je 85 % oprávnených nákladov uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Prechodným ustanovením § 30f ods. 1 písm. g) zákona č. 57/2018 Z. z. sa dočasne, v rokoch 2023 a 2024, znižuje hodnota 85 % oprávnených nákladov uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci na 70 %. Predpokladom uplatnenia tejto nižšej hranice je podanie oznámenia (podľa § 23 ods. 1 zákona) o zmene (o znížení) hodnoty oprávnených nákladov uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Oznámenie možno podať na ministerstvo hospodárstva v roku 2023 a 2024, avšak pred porušením príslušnej podmienky rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a § 22 ods. 19 písm. a) zákona č. 57/2018 Z. z. Zmena umožňuje prijímateľom investičnej pomoci reagovať na nepriaznivú situáciu väčšou korekciou investičného zámeru v tomto parametri. Prípadné zníženie oprávnených nákladov sa odzrkadlí na výške investičnej pomoci, a to jej znížením prostredníctvom rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci alebo rozhodnutia o zmene rozhodnutia o schválení investičnej pomoci.

g)Ustanovenie § 22 ods. 19 písm. d) doposiaľ vymedzuje ako tzv. neoprávnenú, či nedovolenú zmenu investičného zámeru dosiahnutie nižšieho čistého nárastu pracovných miest ako je 90 % čistého nárastu uvedeného v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Prechodným ustanovením § 30f ods. 1 písm. f) zákona č. 57/2018 Z. z. sa dočasne, v rokoch 2023 a 2024, znižuje hodnota 90 % čistého nárastu pracovných miest uvedeného v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci znižuje na 80 %. Obdobne ako v predchádzajúcom odseku je predpokladom uplatnenia tejto nižšej hranice podanie oznámenia (podľa § 23 ods. 1 zákona) o zmene (o znížení) hodnoty čistého nárastu pracovných miest uvedenej v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Oznámenie možno podať na ministerstvo hospodárstva v roku 2023 a 2024, avšak pred porušením príslušnej podmienky rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a § 22 ods. 19 písm. d) zákona č. 57/2018 Z. z. Zmena umožňuje prijímateľom investičnej pomoci reagovať na nepriaznivú situáciu väčšou korekciou investičného zámeru v tomto parametri. Prípadné zníženie čistého nárastu pracovných miest sa odzrkadlí na znížení výšky investičnej pomoci v rozhodnutí o zmene rozhodnutia o poskytnutí, alebo schválení investičnej pomoci.

Odsek 1 sa použije aj na konania o poskytnutí investičnej pomoci začaté a neukončené do 31. marca 2023, nakoľko aj táto skupina prijímateľov bola vo vzťahu k už naplánovaným a posudzovaným investičným zámerom zaskočená energetickou krízou a jej nepriaznivými vplyvmi.

V obmedzenom rozsahu sa odsek 1 uplatňuje aj na konania o poskytnutí investičnej pomoci začaté od 1. apríla 2023 do 31. decembra 2023. Základom tejto úpravy je na jednej strane motivácia investorov realizovať nové investície na území Slovenska a na druhej strane záujem na primeranej podpore nových investícií s ohľadom na skutočnosť, že táto skupina investorov už eviduje energetickú krízu a jej negatívne vplyvy, je oboznámená s existujúcimi

5

makroekonomickými prognózami a teda si vie adekvátne nastaviť svoje budúce investičné aktivity.

Podľa odseku 3 prechodných ustanovení § 30f je prijímateľ oprávnený uskutočniť zmeny v podmienkach rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci aj v tom prípade, ak tieto už boli v minulosti raz zmenené, čím neporuší § 23 ods. 13 zákona č. 57/2018 Z. z. Prijímatelia investičnej pomoci tak majú k dispozícii možnosť reagovať na energetickú krízu aj prostredníctvom uskutočnenia zmien v investičných zámeroch, ktoré by inak vzhľadom na obmedzenie podľa § 23 ods. 13 zákona č. 57/2018 Z. z. neboli prípustné. Odsek 4 explicitne vymedzuje obdobie, kedy možno pristúpiť k opakovanej zmene tej istej podmienky, pričom týmto je obdobie kalendárnych rokov 2023 a 2024. Ďalšia zmena tej istej podmienky po uplynutí kalendárnych rokov 2023 a 2024 nie je možná.

K Čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)

Ak ide o investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2022, ktoré obsahuje úľavu na dani, ktorú si prijímateľ investičnej pomoci môže uplatňovať aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani nezapočítavajú zdaňovacie obdobia plynúce v rokoch 2023 až 2024. Obdobné prechodné ustanovenie bolo aplikované aj v minulosti z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, pričom sa týkalo rokov 2020 až 2022 (§ 52zzl ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Rovnako ako v odseku 1, ak ide o investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2022, ktoré obsahuje aj úľavu na dani, ktorú by si prijímateľ investičnej pomoci mohol uplatňovať aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom v roku 2023 začalo plynúť prvé z týchto období. Obdobné prechodné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 (§ 52zzl ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Zmeny reflektujú na vplyvy energetickej krízy na ekonomiku v Slovenskej republike.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia, nakoľko je potrebné zabezpečiť pre zachovanie účelu zákona čo najskoršiu účinnosť.

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter KREMSKÝ, Milan KURIAK, Peter LIBA, Peter VONS a Vojtech TÓTH.

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve:

Čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016)

b)v sekundárnom práve:

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – bezpredmetné,

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy – nebolo začaté konanie,

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne

7

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe záväzku vyplývajúceho z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024 a z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia, a aby mala motivačný efekt voči jej príjemcom vymaniť sa z hmotnej núdze. Zmeny obsiahnuté v návrhu zákona sú aj výsledkom dlhoročných skúseností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny z aplikačnej praxe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zahŕňajú tiež niektoré odporúčania odbornej verejnosti vyplývajúce napr. z revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Ide o komplexný návrh, ktorým sa upravuje väčšina ustanovení zákona. Najzásadnejšie zmeny sa týkajú zrušenia osobitného príspevku, ktorý bude riešený samostatne v rámci politiky aktívnych opatrení na trhu práce. Navrhujú sa aj zmeny v oblasti posudzovania niektorých druhov príjmov, rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, či umožnenie poskytnutia jednorazovej dávky aj pre domácnosti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje. Návrh zákona rieši aj niektoré z aplikačných problémov, ktoré sa vyskytli počas dlhoročnej aplikačnej praxe, zvyšuje mieru ochrany poskytovanej niektorým osobám a taktiež sa zameriava na zjednodušenie postupov a uľahčenie prístupu k pomoci v hmotnej núdzi pre niektoré osoby, ktoré napr. z dôvodu vlastníctva starých motorových vozidiel, ktoré nevedia predať, nesplnili podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Navrhuje sa tiež upraviť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čím sa zjednotí zúčtovanie niektorých dávok sociálneho poistenia s pomocou v hmotnej núdzi, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa na účely tohto zákona navrhuje tehotenské nepovažovať za príjem, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahujúci právnu úpravu nového aktívneho opatrenia na trhu práce a zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v ktorom sa navrhuje zvýšiť dotáciu na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 417/2013 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 4

Navrhuje sa pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ktorý žiak, alebo študent získal popri štúdiu dennou formou, zvýhodniť len toho, ktorý je nezaopatreným dieťaťom. V súčasnosti sa ochranný princíp pri posudzovaní príjmu žiaka a študenta aplikuje u každého žiaka strednej školy a každého študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia. V aplikačnej praxi sa takéto zvýhodnenie týka napr. aj 40 ročných študentov denného štúdia, čo nie je v súlade s cieľom ochranného princípu uvedeného ustanovenia.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa na účely pomoci v hmotnej núdzi nepovažovať za príjem všetky príspevky poskytované v rámci aktívnych opatrení trhu práce v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z. z.“). V prípade všetkých príspevkov aktívnych opatrení na trhu práce realizovaných cez zákon č. 5/2004 Z. z., ako aj cez projekty a programy sa navrhuje postupovať rovnako, t. j. nepovažovať ich za príjem v celom rozsahu a zjednotiť ich posudzovanie. Týmto návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti člena domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoj zručností nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. Jedinou výnimkou bude aktívne opatrenie trhu práce zamerané na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

K bodu 7

Navrhuje sa pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi považovať zamestnaneckú prémiu a daňový bonus na dieťa za príjem. Dôvodom je výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa ako aj skutočnosť, že pomoc v hmotnej núdzi je určená najmä pre osoby, ktoré majú minimálny príjem, ktorým si nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky. Zamestnanecká prémia sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že má obdobný účel ako daňový bonus na dieťa, t. j. daňové zvýhodnenie.

K bodu 8

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 9

Navrhuje sa doplnenie negatívneho vymedzenia majetku o majetok, ktorý nie je možné predať, prenajať, požičať a pod. Ide najmä o prípady, kedy napr. nehnuteľnosť podlieha

2

exekúcii a nemožno s ňou nakladať bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, nevyporiadaný majetok manželov po rozvode alebo keď osoba vlastní viaceré staré motorové vozidlá, ako napr. traktory, motorky, resp. nepojazdné motorové vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie vozidla nevedia „zbaviť“. Hodnota takýchto motorových vozidiel je naozaj minimálna a klient si takýmto majetkom nemôže riešiť hmotnú núdzu.

Prostredníctvom navrhovaného doplnenia ustanovenia sa zabezpečí, aby osoby, ktoré si z objektívnych dôvodov nemôžu riešiť hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli o možnosť, aby im mohla byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi.

K bodu 10

Navrhuje sa zvýšiť miera poskytovanej ochrany u osamelého rodiča s malým dieťaťom. V zmysle navrhovaného sa nebude na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi posudzovať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou u člena domácnosti, ktorý je osamelý rodič starajúci sa o dieťa do jedného roku veku dieťaťa. Návrh vychádza z poznatkov aplikačnej praxe.

K bodu 11

Navrhuje sa nový okruh členov domácnosti, ktorými sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu v zmysle platných právnych predpisov pre danú oblasť, u ktorých sa nebude skúmať možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Podľa súčasného právneho stavu sa za osobu, u ktorej sa neskúma možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou považuje len fyzická osoba uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Situácia fyzických osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie a sú odkázané na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo na sociálnu službu je dôvodom pre nepodmieňovanie dávky v hmotnej núdzi účasťou na výkone činností.

K bodu 12

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 13

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

K bodu 14

Navrhuje sa zvýšenie súm dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivé domácnosti a to na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

Navrhuje sa, aby sa čas, v ktorom bol člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného, považoval na účely posudzovania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi za čas, v ktorom táto osoba vykonala činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dobrovoľnícku činnosť, menšie obecné služby alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie. Výkon týchto činností sa požaduje na priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi. Podľa súčasnej právnej úpravy, ak člen domácnosti nemôže vykonať predmetné činnosti z dôvodu, že bol uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín, počas ktorých musí člen domácnosti vykonávať

3

predmetné činnosti sa znižuje o jednu hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento postup je administratívne náročný a v niektorých prípadoch aj nespravodlivý voči príjemcom pomoci. Navrhovaným ustanovením sa ospravedlní každá neúčasť člena domácnosti na výkone činností a každá neúčasť v zamestnaní v prípadoch, kedy je člen domácnosti uznaný za dočasne práceneschopného.

Zároveň sa navrhuje predĺžiť dobu, počas ktorej sa neskúma povinnosť vykonávať činnosti potrebné na zachovanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi, o 1 mesiac. Ide o zmiernenie podmienok vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi, s tým, že výkon činností sa bude u člena domácnosti vyžadovať až po uplynutí 3 mesiacov od začatia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi domácnosti.

V predmetnom ustanovení sa taktiež navrhuje, u člena domácnosti, ktorý odmietol ponuku na vykonávanie činností na účely vzniku nároku na dávku v hmotnej núdzi a z tohto dôvodu mu bolo ukončené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, vyžadovať pri novej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi plnenie podmienky vykonávania činností na účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi ihneď od začatia poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, ak k odmietnutiu vykonávania činností došlo v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov.

Ďalej sa upravujú ustanovenia, na základe ktorých boli členovia domácnosti povinní vykonávať dobrovoľnícku činnosť, pokiaľ im bola ponúknutá. Uvedené sa navrhuje najmä z dôvodu, že výkon dobrovoľníckej činnosti má dobrovoľný charakter, nemožno preto od člena domácnosti vyžadovať, aby vykonával dobrovoľnú činnosť na účely zachovania nároku na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi. Z toho dôvodu sa navrhuje akceptovať výkon dobrovoľníckej činnosti ako činnosti, pri výkone ktorej sa nevyžaduje výkon činností pre priznanie plnej výšky dávky v hmotnej núdzi, rovnako ako pri vykonávaní závislej činnosti. V tejto súvislosti sa upravujú aj všetky nadväzujúce ustanovenia.

V predmetnom bode sa navrhujú aj legislatívno-technické úpravy.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť ochranný príspevok len v jednej sume. Ďalej sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok nevznikol tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Vzhľadom na to, že boli zavedené iné nástroje na podporu tehotných žien, napr. tehotenské a tehotenské štipendium, ochranný príspevok aj s ohľadom na jeho výšku pre túto cieľovú skupinu stráca opodstatnenosť. Zároveň sa v záujme zvýšenia miery ochrany tehotnej ženy v čl. III navrhuje tehotenské nepovažovať na účely zákona o životnom minime za príjem. Tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva má možnosť splniť podmienky nároku na aktivačný príspevok a zvýšiť tak sumu pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa poskytuje jej domácnosti. V záujme zvýšenia miery ochrany poskytovanej osamelým rodičom s malými deťmi sa navrhuje, aby nárok na ochranný príspevok trval v prípade člena domácnosti, ktorým je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne, riadne stará o dieťa až do jedného roku jeho veku dieťaťa (v súčasnosti je to do 31 týždňa veku dieťaťa).

K bodu 16

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

4

K bodu 17

Navrhuje sa, aby nárok na ochranný príspevok, v prípade zistenia nedodržania liečebného režimu u člena domácnosti zanikol od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k zisteniu nedodržania liečebného režimu a nepatril až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom jeho dočasná pracovná neschopnosť skončila.

K bodu 18

Navrhuje sa ustanoviť aktivačný príspevok len v jednej sume. Navrhuje sa, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol členovi domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti, a to s ohľadom na skutočnosť, že podpora zamestnaných členov domácnosti je riešená v rámci iných systémov zameraných na podporu a motiváciu pracovať a udržať si zamestnanie (služby zamestnanosti, daňové úľavy).

Ďalej sa navrhuje, aby nárok na aktivačný príspevok nevznikol ani členovi domácnosti, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok a študuje dennou formou štúdia. Z aplikačnej praxe vyplýva, že ide o nesystémový prvok. Uvedená skupina je už podporovaná v rámci systému štátnych sociálnych dávok prostredníctvom rodičovského príspevku.

Navrhuje sa tiež vypustiť vykonávanie činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti len na účely aktivačného príspevku v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi mimo zákona č. 5/2004 Z. z. Úprava podmienok výkonu činností formou menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti osobitne len na účely zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobuje v praxi aplikačné problémy a nejednotnosť v postupoch, nakoľko vykonávanie takýchto činností upravuje aj zákon č. 5/2004 Z. z. Systém, ktorý sa uplatňuje v súčasnosti je málo efektívny a vykonávanie menších obecných služieb na základe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi je ťažko kontrolovateľné, pričom dochádza k zneužívaniu tohto systému. Osoby, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi majú možnosť získať aktivačný príspevok aj účasťou na vzdelávaní a príprave pre trh práce alebo projektoch a programoch podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Efektivita distribúcie v rámci jednotlivých opatrení AOPT bude na jednom mieste. Navrhovaným sa zjednoduší a sprehľadní jednak aplikácia vzniku a trvania nároku na aktivačný príspevok, ako aj samotné vykonávanie a organizácia týchto činností.

K bodu 19

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

K bodu 20

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 15.

K bodu 21

Navrhuje sa v záujme podpory aktivácie členov domácnosti, ktorí stratili nárok na aktivačný príspevok z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti možnosť opätovného vzniku nároku naň už po 6 mesiacoch.

5

K bodu 22

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 18.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť výšku sumy príspevku na nezaopatrené dieťa na základe koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

K bodu 24

Navrhuje sa upraviť výšky súm príspevku na bývanie v závislosti od koeficientu, ktorým boli k 1. júlu 2022 upravené sumy životného minima.

K bodu 25

Navrhuje sa prehodnocovať nárok na príspevok na bývanie iba raz za rok. Návrh vyplynul z aplikačnej praxe.

K bodu 26

Spôsob zaokrúhľovania vypočítanej sumy pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje upraviť tak, že vypočítaná suma sa bude zaokrúhľovať na celé euro matematicky, napr. suma 100,4 € smerom nadol na sumu 100 € a suma od 100,5 € smerom nahor na sumu 101 €. Tento návrh vyplýva z aplikačnej praxe a má za cieľ znížiť administratívnu záťaž.

K bodu 27

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie upravujúce poskytovanie osobitného príspevku. Predmetný nástroj bude nahradený v rámci aktívnych opatrení trhu práce, ktoré sú zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pomoc a podpora týchto znevýhodnených osôb pri ich návrate na trh práce budú zabezpečované prostredníctvom novo koncipovaného Príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50 zákona č. 5/2004 Z.z.), ako aj prostredníctvom projektov a programov považovaných za aktívne opatrenia na trhu práce (§ 54 zákona č. 5/2004 Z. z.) v súlade s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.

K bodu 28

Navrhuje sa umožniť poskytnutie jednorazovej dávky aj domácnostiam, ktoré sú na základe posúdenia v hmotnej núdzi, ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje z dôvodu, že úhrn súm príjmu domácnosti prevyšuje úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi, na ktoré má domácnosť podľa zákona nárok. Pomoc zo strany obce poskytovaná formou jednorazovej dávky by aj takejto rodine pomohla pokryť mimoriadne výdavky domácnosti.

K bodom 29 až 34

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

6

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa, aby v prípade, ak dôjde k smrti príjemcu, bola pozostalým vyplatená suma pomoci v hmotnej núdzi, na ktorú bol ku dňu smrti nárok a nie ktorá bola ku dňu smrti splatná. Návrh vyplýva z aplikačnej praxe, kde dochádza napr. k situáciám, kedy príjemca zomrie a jeho domácnosť síce mala nárok na pomoc v hmotnej núdzi, avšak nakoľko pomoc v hmotnej núdzi nebola v dotknutom mesiaci ešte splatná, ostatným členom domácnosti ju nemožno vyplatiť. Do nadobudnutia účinnosti ustanovení, ktoré upravujú vypustenie osobitného príspevku sa tento postup navrhuje aplikovať aj na osobitný príspevok. Zároveň sa v znení ustanovenia navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodom 37 až 44

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby v prípade, ak z dôvodu priznania dôchodkovej dávky alebo inej dávky sociálneho poistenia členovi domácnosti, ktorý nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, bude z dávky sociálneho poistenia zúčtovaná vyplatená pomoc v hmotnej núdzi úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil dotknutému členovi domácnosti skutočnosť, že jeho dávka sociálneho poistenia bude zúčtovaná s vyplatenou pomocou v hmotnej núdzi.

K bodu 46

Navrhuje sa ustanoviť možnosť úradu určiť osobitného príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ak ku dňu smrti príjemcu trval nárok na pomoc v hmotnej núdzi a členovia domácnosti sú neplnoletí alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony. V súčasnosti úrad určí osobitného príjemcu v tomto prípade, len ak bola pomoc v hmotnej núdzi splatná. Návrh predstavuje komplexné riešenie situácie súvisiacej s novelizačným bodom 37.

K bodom 47 a 48

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 49

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 35.

K bodu 50

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 14.

K bodom 51 a 52

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodom 53 až 56

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačnými bodmi 14 a 27.

7

K bodu 57

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zmenami dotknutých právnych predpisoch.

K bodu 58

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 27.

K bodu 59

V nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 10 (bod 14) súvisiacu s charakterom výkonu dobrovoľníckej činnosti sa v odseku 1 navrhuje, aby písomné dohody, ktoré uzatvoril úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s organizátorom dobrovoľníckej činnosti pred účinnosťou tohto zákona, stratili dňom účinnosti tohto zákona platnosť, ak nezanikli skôr.

Navrhuje sa v odseku 2 ustanoviť prechodné obdobie poskytovania aktivačného príspevku pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy, v pôvodnej výške a za pôvodných podmienok, a to s ohľadom na potrebu vytvorenia časového priestoru pre nastavenie ďalších opatrení zameraných na podporu zamestnaných členov domácnosti v rámci systému aktívnej politiky trhu práce.

Ďalej sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie poskytovania osobitného príspevku pre osoby, ktorým naň vznikol nárok pred 1. októbrom 2023, teda pred tým ako bude osobitný príspevok nahradený inými opatreniami v rámci zákona č. 5/2004 Z. z.

K čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. )

Navrhuje sa rozšíriť možnosť zúčtovania priznaného starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti s poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi, nie len v prípade príjemcu pomoci, ale aj v prípade ostatných členov domácnosti. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť zúčtovania aj na ďalšie dávky sociálneho poistenia (napr. pozostalostné dávky). Ide o zjednotenie postupu aj voči ostatným členom domácnosti, nakoľko preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa priznáva nielen v prípade ak začalo konanie o nároku napr. na starobný dôchodok u príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ale u každého člena domácnosti. V súčasnosti ak ide o príjemcu, neskôr priznaná suma starobného dôchodku sa zúčtuje s poskytnutým preddavkom na pomoc v hmotnej núdzi. V prípade člena domácnosti tento mechanizmus nie je ustanovený, pričom ide o prakticky rovnakú situáciu. Úrad však v tomto prípade musí po priznaní starobného dôchodku u členov domácnosti rozhodovať o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a následne pohľadávku osobitne vymáhať. Zjednotenie tohto postupu by znamenalo odstránenie dvojkoľajnosti v procese vrátenia poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a výrazné zníženie administratívnej náročnosti v tejto oblasti.

K čl. III (zákon č. 601/2003 Z. z.)

Navrhuje sa nepovažovať tehotenské za príjem na účely posudzovania životného minima. V súčasnosti sa za príjem na predmetné účely nezapočítava tehotenské štipendium, avšak tehotenské, ako dávka sociálneho poistenia, áno. Vo svojej podstate ide o rovnaké plnenia, ktoré tehotnej žene kompenzujú zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom. Z uvedeného

8

dôvodu sa navrhuje zosúladiť prístup v posudzovaní príjmu a nepovažovať ani tehotenské za príjem.

K čl. IV (zákon č. 5/2004 Z. z.)

V dôsledku vypustenia osobitného príspevku zo systému pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje zaviesť nové aktívne opatrenie na trhu práce, ktoré bude slúžiť na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

K čl. V (zákon č. 544/2010 Z. z. )

Cieľom navrhovaného ustanovenia je zvýšiť záujem o vykonávanie inštitútu osobitného príjemcu zo strany miest a obcí alebo iných právnických alebo fyzických osôb, ktoré majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Inštitút osobitného príjemcu má svoje opodstatnenie, ale nie je dostatočne využívaný, nakoľko nie je zo strany najmä miest a obcí záujem o jeho vykonávanie.

K čl. VI (účinnosť)

Účinnosť čl. I sa navrhuje od 1. apríla 2023 s výnimkou bodov 1 až 3, 8, 12, 27 až 35,37 až 44, 47, 48,51, 52, 54, 55,58 a § 33c v bode 59, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. októbra 2023 v súvislosti s vypustením osobitného príspevku zo systému pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu, aby bola zabezpečená adekvátna náhrada, prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce po tomto dátume. Účinnosť bodu 45 v čl. I a čl. II - ustanovenia upravujúceho zúčtovanie dávok sociálneho poistenia s pomocou v hmotnej núdzi sa vzhľadom na potrebné úpravy informačných systémov navrhuje od 1. októbra 2023. Čl. III až V nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2023.

Bratislava 9. novembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky