Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.05.2006 do 28.12.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 2 písm. d) bod 1]

Účelom navrhovanej úpravy je zdôraznenie skutočnosti, že kritérium trvalého pobytu sa použije na určenie rozsahu daňovej povinnosti vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky a cudzincovi, ktorý má podľa osobitného predpisu na našom území povolenie na trvalý pobyt. Na určenie rozsahu daňovej povinnosti ostatných cudzincov zákon používa kritérium obvyklého zdržiavania sa.

K bodu 2 [§ 2 písm. m)]

Vzhľadom na definíciu obchodného majetku a na osobitný spôsob uplatňovania daňových výdavkov vo väzbe na finančný prenájom a v súvislosti v príjmami, ktoré sú podľa § 9 zákona oslobodené od dane, resp. na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, je navrhovaná zmena v zákone nevyhnutná. Za obchodný majetok na daňové účely považuje aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

K bodom 3 [§ 2 písm. s)]

Úpravou sa zosúlaďuje definícia finančného prenájmu s účtovníctvom. Definícia pojmu „finančný prenájom“ tak nadväzuje aj na definíciu finančného prenájmu, uvedenú v § 30a ods. 1 písm. a) postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom opatrením MF SR č. MF/10069/2004-74 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2004 sa počnúc 1. januárom 2005, v účtovnej definícii finančného prenájmu uvedenej v § 30a ods. 1 postupov účtovania, sa odkazuje na podmienku dohodnutej doby nájmu vyplývajúcej z § 2 písm. s) druhého bodu zákona o dani z príjmov, t.j. podmienka minimálnej doby prenájmu. Zároveň sa ustanovuje minimálna doba nájmu majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23) ktorým sú pozemky, t.j. doba trvania nájmu tohto majetku sa ustanovuje najmenej v dĺžke 60 % doby odpisovania budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 4. Touto úpravou by doba trvania nájmu v súčasnosti mohla byť najmenej 12 rokov a je optimálna aj vzhľadom na skutočnosť, že prenájom pozemkov je vo väčšine prípadov obstarávaných za účelom výstavby.

V § 2 písm. s) prvého bodu bola podľa doterajšieho znenia zákona ustanovená podmienka, podľa ktorej po skončení nájmu prechádza vlastnícke právo na nájomcu za kúpnu cenu, ktorá nie je vyššia (t.j. sa aj rovná), ako by bola zostatková cena prenajatého majetku pri rovnomernom odpisovaní, pričom táto podmienka o kúpnej cene ustanovená v zákone sa ako neopodstatnená vypúšťa.

K bodom 4 a 5 [§ 2 písm. u) a v)]

Doterajšie ustanovenie písmena u) definuje čo sa považuje za účelové sporenie. Táto definícia zahŕňa aj životné poistenie podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákon v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemá väzbu na účelové sporenie, a preto sa toto ustanovenie spresňuje. Toto ustanovenie sa dopĺňa o písmeno v), ktoré na daňové účely definuje životné poistenie.

K bodu 6 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

Predmetom dane nebudú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní.

K bodu 7 [§ 4 ods. 5]

Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 9 ods. 1 písm. a) zákonom č. 659/2004 Z. z.

K bodu 8 [§ 5 ods. 2]

Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné z dôvodu, že je v praxi nerealizovateľné. Príjmy plynúce zamestnancom napr. z predaja zamestnaneckých akcií alebo dividendy z týchto akcií sa nezahrnujú pod príjmy zo závislej činnosti.

K bodu 9 [§ 5 ods. 3]

Novela zákona ustanovuje zdanenie nadobudnutia zamestnaneckých opcií poskytovaných na nákup akcií zamestnávateľa, ktoré nebolo v zákone o dani z príjmov doposiaľ riešené. Ustanovuje zdanenie zamestnaneckej opcie v „deň realizovateľnosti opcie“, t.j. v deň, keď túto opciu ako právo môže po prvýkrát zamestnanec realizovať. K zdaneniu v tento deň príde aj v prípade, ak zamestnaneckú opciu zamestnanec realizuje neskôr. Ustanovená je na účely zákona o dani z príjmov aj definícia zamestnaneckej opcie a zamestnaneckej akcie, vzhľadom na to, že zamestnancovi bol zdanený nepeňažný príjem v „deň realizovateľnosti opcie“.

K bodu 10 [Poznámka pod čiarou k odkazu 17]

Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov.

K bodu 11 [Poznámka pod čiarou k odkazu 20]

Ide o legislatívne spresnenie v nadväznosti na zmenu všeobecne záväzného právneho predpisu vo väzbe na poistné na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 12 [§ 5 ods. 7 písm. i) a j)]

Podiely na zisku vyplatené zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené podľa písmena i). Ustanovenie v písmene j) oslobodzuje nepeňažný príjem pri nadobudnutí zamestnaneckej akcie realizovaním zamestnaneckej opcie za cenu nižšiu ako je trhová cena akcie.

K bodu 13 [§ 6 ods. 2 písm. d)]

Ustanovenie odseku 2 písm. d) sa navrhuje z dôvodu jednoznačného zaradenia príjmov sprostredkovateľov, pričom nejde o podnikanie, resp. takáto sprostredkovateľská činnosť nie je považovaná podľa živnostenského zákona za živnosť (§ 3 živnostenského zákona). V praxi sa vyskytli problémy, do ktorých príjmov sa zahŕňajú príjmy sprostredkovateľov, napr. v oblasti dôchodkového sporenia alebo stavebného sporenia. Sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť podľa živnostenského zákona (ide o podnikanie), takéto príjmy zahŕňajú medzi príjmy zo živnosti. [§ 6 ods. 1 písm. b)] .

K bodu 14 [§ 6 ods. 10]

Navrhuje sa rovnaká výška percentuálnych výdavkov z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, a to vo výške 35 %, pričom sa ponecháva kombinácia týchto výdavkov s výdavkami preukázateľne zaplatenými na poistné a príspevky. Daňovníci, ktorí majú vyššie výdavky ako 35 % z takýchto príjmov, si uplatnia skutočné preukázateľné daňové výdavky.

K bodu 15 [§ 7 ods. 1 písm. b)]

Ustanovenie sa upravuje tak, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch započítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.

K bodom 16, 17 a 20 [§ 8 ods. 1 písm. k) a l), § 8 ods. 3 písm. c) a § 8 ods. 11]

Úprava je nevyhnutná z dôvodu zmien zákonov o verejnom zdravotnom poistení alebo o sociálnej poisťovni. Preplatky z poistného (zdravotné a sociálne) v súčasnosti neboli explicitne riešené, aj keď pri príjmoch podľa § 6 sa do príjmov zahrnovali. Vzhľadom na to, že MZ SR pristúpilo k ročnému zúčtovaniu poistného a poisťovne budú povinné preplatky vracať, v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období kombináciu príjmov a vráti sa mu preplatok, nie je možné túto vratku poistného špecificky zaradiť do úhrnu príjmov podľa § 5 alebo § 6. Týmto ustanovením sa upravuje zdanenie vrátených preplatkov poistného a príspevku rovnako u daňovníka s príjmami podľa § 5 alebo § 6 alebo daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období oba druhy príjmov, z ktorých platil poistné. Navrhuje sa, aby tieto vrátené preplatky vstupovali u týchto daňovníkov do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8.

V navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa do daňových výdavkov zahrnie úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie. Rovnako aj v navrhovanom doplnení § 8 ods. 1 o nové písmeno l) sa za samostatný príjem považujú príjmy z derivátových operácií. V uvedenom prípade sa medzi ostatné príjmy zahrnú len tie príjmy z derivátových operácií, ktoré nie sú považované za príjmy podľa § 6. Obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 19 ods. 2 písm. o) sa na účely zistenia základu dane príjmy z týchto operácií znížia o výdavky v súlade s § 8 ods. 2 zákona, špecificky sú však riešené v odseku 11. Prípadná vykázaná strata z týchto derivátových obchodov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie nie je zahrnovaná do základu dane v súlade s odsekom 2.

K bodu 18 [§ 8 ods. 5 písm. b)]

Ide o nevyhnutnú zmenu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) tohto zákona.

K bodu 19 [§ 8 ods. 5 písm. e)]

Ide o zmenu v súvislosti so zdanením predaja zamestnaneckých akcií.

K bodu 21 [§ 9 ods. 2 písm. a)]

Vzhľadom na zavedenie inštitútu „individuálne zdravotné poistenie“ v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., navrhuje sa v tomto ustanovení, aby aj poskytované služby z tohto poistenia boli oslobodené od dane a zároveň sa toto ustanovenie legislatívne spresňuje v nadväznosti na § 40 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Ak dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí plnenie sporiteľom určenej osobe po smrti sporiteľa, toto plnenie je pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, oslobodené práve podľa doplneného ustanovenia § 9 (daňovník, ktorý je právnickou osobou, si uvedené plnenie v daňovom priznaní uvádza ako príjem, ktorý podlieha režimu zdanenia v nadväznosti na to, či ide o podnikateľský alebo nepodnikateľský subjekt). V oboch prípadoch dôchodková správcovská spoločnosť toto plnenie vyplatí nezdanené.

K bodu 22 [§ 9 ods. 2 písm. c)]

Ide o zmenu vykonanú v nadväznosti na zmenu vykonanú zákonom č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým príplatok k dôchodku bol premenovaný.

K bodu 23 [§ 9 ods. 2 písm. s)]

Ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 24 [§ 11 ods. 1 písm. b)]

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa v súčasnosti nezahŕňa štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, pričom z tohto ustanovenia sa v súčasnosti do vlastného príjmu manželky (manžela) na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane nezahŕňa ani štipendium poskytované doktorandom dennej formy doktorandského štúdia, ktorí sa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa však nepovažujú za nezaopatrené deti. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť odkaz práve na tento osobitný predpis. Zároveň sa dopĺňa do tohto ustanovenia, že sa do vlastného príjmu nezahŕňa ani vyplatený daňový bonus.

K bodom 25 až 30 [§ 11 ods. 1 písm. e), § 11 ods. 3, § 11 ods. 5 až 10]

Vzhľadom na úpravu vykonanú v § 2 písm. u) - vyčlenenie životného poistenia, upravuje sa aj § 11, tak, že sa v odseku 1 písm. e) ustanovuje ako nezdaniteľná časť základu dane životné poistenie, platené daňovníkom. Zároveň sa dopĺňajú nové odseky, ktoré ustanovujú podmienky uplatnenia životného poistenia ako nezdaniteľnej časti základu dane podobne ako pri účelovom sporení. Ostatné úpravy sú legislatívnym spresnením.

Za porušenie podmienok uvedených v § 11 ods. 7 sa nepovažuje plnenie vyplatené z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby pred dovŕšením 55 rokov veku života daňovníka, resp. pred uplynutím 10 ročnej lehoty platenia poistného, ak je súčasťou životného poistenia (bod 6 klasifikácie poistných odvetví podľa poistných druhov podľa zákona č. 95/2003 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov). Porušením podmienok však je výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55 rokov života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia zmluvy.

Rovnako sa nebude pokladať za porušenie podmienok, ak daňovník, ktorý si uplatňoval nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) alebo d) alebo e) zomrie. Dedič nemá povinnosť zvýšiť základ dane a to ani v prípade, ak by podával daňové priznanie za zomrelého daňovníka.

K bodu 31 [§ 12 ods. 1 písm. c)]

Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení v znení neskorších predpisov, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane.

K bodu 32 [§ 13 ods. 2 písm. e)]

Úrok plynúci z účtov uzatvorených na základe zmlúv medzi Štátnou pokladnicou a bankou nie je zdaňovaný resp. je oslobodený od dane, vzhľadom na osobitné postavenie Štátnej pokladnice a napojenie na štátny rozpočet. Navrhuje sa rovnako oslobodiť dane aj úroky z účtov zriadených Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá bola zriadená rovnakým zákonom ako Štátna pokladnica (zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici),a to vzhľadom na osobitné postavenie tejto organizácie a vzťah k štátnemu rozpočtu.

K bodu 33 [§ 13 ods. 2 písm. f)]

Obdobne ako úprava vykonaná v § 9 ods. 2 písm. s) tohto zákona, ide o spresnenie štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, výnosy z ktorých sú oslobodené od dane s tým, že zákon sa priamo odvoláva na vymedzenie § 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom prípade sú tieto výnosy oslobodené od dane, ak plynú právnickým osobám.

K bodu 34 [§ 13 ods. 2 písm. i)]

V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods.1 písm. e) prvého bodu zákona. V súlade s uvedeným, úroky a licenčné poplatky plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie (definícia uvedená v § 2) a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, t.j. od právnickej osoby, ktorá má na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť, nie sú zdaňované, ak ide o prepojené či združené osoby s 25 % podielom na základnom imaní v súlade s vymedzením podľa § 13 ods. 2 písm. g) a § 13 ods. 2 písm. i). Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.

K bodu 35 [ § 14 ods. 3]

Podľa § 74 zákona c. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení o starobnom sporení, dôchodkový fond, ktorý vytvára správcovská spoločnosť, nemá právnu subjektivitu, pričom majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločností, ale je spoločným majetkom sporiteľov. Z tohto dôvodu vedie správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond podľa § 56 zákona o starobnom sporení oddelene účtovníctvo, zostavuje oddelene účtovnú závierku. Podľa návrhu tohto zákona nie sú príjmy, ktoré plynú dôchodkovým fondom, predmetom dane. Z uvedeného dôvodu je následne nutne ustanoviť aj spôsob výpočtu základu dane tak, že tento sa vyčísľuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

K bodu 36 [§ 16 ods. 1 písm. e) bod 4]

Ide o spresnenie hnuteľnej veci umiestnenej na území Slovenskej republiky tak, aby bol jednoznačnejšie vymedzený zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to aj v nadväznosti na zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide najmä o prípady, keď nerezident poberá príjmy z prenájmu od rezidenta Slovenskej republiky alebo od stálej prevádzkarne nerezidenta, pričom ide o príjmy za prenájom hnuteľných vecí, napr. lietadiel, lodí, nákladných áut, ktoré zabezpečujú prepravu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 37 a 38 [§ 17 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. d)]

Od 1.1.2006 je pre vymedzené subjekty v § 17a zákona č. 562/2003 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. povinne určený spôsob účtovania, t.j. aj vykazovania výsledku hospodárenia podľa individuálnej účtovnej závierky v súlade s medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IRFS). Návrh tohto zákona určuje spôsob vymedzenia základu dane aj pre tieto subjekty. Jednotlivé druhy položiek upravujúce výsledok hospodárenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky

K bodu 39 [§ 17 ods. 5]

Ustanovenie § 17 ods. 5 a následne § 18 zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na výpočet základu dane zahraničnej závislej osoby, a z tohto dôvodu nie je možné postup podľa tohto ustanovenia uplatniť na tuzemské závislé osoby.

K bodu 40 [§ 17 ods. 6]

Ide o úpravu, ktorá vyplýva zo IV. kapitoly Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a ktorá rešpektuje požiadavku pracovnej skupiny WP 6 na zosúladenie vnútroštátnych legislatív členských štátov OECD.

K bodu 41 [§ 17 ods. 15]

V tomto ustanovení sa spresňuje, že všetky opravy chýb minulých účtovných období, pokiaľ ide o náklady, ktoré sú aj uznaným daňovým výdavkom a výnosy, ktoré sú aj zdaniteľným príjmom, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohradu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisku minulých rokov. To znamená, že takéto opravy sa vysporiadajú vždy podaním dodatočného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

K bodu 42 [§ 17 ods. 16]

Takáto formulácia zvýšenia vstupnej ceny len o preukázateľné náklady na rekonštrukcie a modernizácie nepokrýva celý rozsah vykonávaných technických zhodnotení podľa § 29 ods. 1, t.j. nezahŕňajú sa tu výdavky na nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, a preto z tohto dôvodu odporúčame túto časť vypustiť. Vstupná cena zahŕňa vždy aj výdavky na technické zhodnotenie podľa § 29.

K bodu 43 [§ 17 ods. 21]

Spresňuje sa zahrnovanie úrokov z omeškania do základu dane vždy len po zaplatení, výnimkou sú len úroky z omeškania platené bankám a prijatých bankami. Pri úrokoch z omeškania platených bankám sa tieto úroky zahrnovali do daňových výdavkov tak , ako je o nich účtované do nákladov dlžníka a rovnako na druhej strane banka zahrnie tieto do príjmov tak, ako o nich účtuje vo výnosoch. Zamedzí sa tak nezrovnalostiam pri definícií a kvantifikácií výšky úroku u omeškania voči bankám (zvýšená základná sadzba úrokov a pod.) a zároveň zjednoduší systém vykazovania základu dane tým, že sa priblíži k výsledku hospodárenia zistenom v účtovníctve.

K bodu 44 [§ 17 ods. 27 a 28]

Ustanovenie odseku 27 spresňuje spôsob vyčíslenia základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý poberá z územia Slovenskej republiky viacero druhov príjmov podliehajúcej všeobecnej sadzbe dane. Daňovník vyčísľuje za každú stálu prevádzkareň samostatne základ dane, čo je v súlade s § 17 ods. 7 a v súlade s Čl. 7 Modelovej zmluvy OECD. Straty vykázané príslušnou stálou prevádzkarňou je možné kompenzovať s kladným základom dane z inej stálej prevádzkarne. Spôsob platenia preddavkov na daň za stálu prevádzkareň ako aj na spôsob podávania daňového priznania, napr. pri vzniku a zániku stálej prevádzkarne nadväzuje na úpravu platnú v súčasnosti.

Ustanovenie odseku 28 nadväzuje na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločnosti rozličných Členských štátov. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením a to aj úpravou v interných daňových zákonoch jednotlivých štátov. Zámerom je, aby pri zmene sídla zostavajúci podnik resp. stála prevádzkareň nezdaňovala rezervy, opravné položky a iné účty, ktoré by mohli byť rozpustené a ktoré súvisia s jej činnosťou na území štátu, v ktorom je stála prevádzkareň (predtým aj sídlo). Rovnako sa má umožniť aj pokračovanie v odpočte strát. Vykázané zisky alebo straty by sa nemali meniť za podmienky, ak prevádzkareň pokračuje v pôvodnom odpisovaní majetku resp. nedochádza k jeho preceneniu. V súčasnom období je už aj v zákone NR SR č. 562/2004 Z. z. úprava pôsobenia európskej spoločnosti na území SR (SE).

K bodu 45 [§ 19 ods. 2 písm. o)]

V súčasne platnom zákone nie je úprava výdavkov (nákladov) spojených s derivátovými operáciami resp. obchodmi. Návrh tejto novely ustanovuje, resp. konkretizuje spôsob zahrnovania aj nákladov na derivátové obchody do daňových výdavkov.

K bodu 46 [§ 19 ods. 3 písm. h)]

Vzhľadom na zmenu vymedzenia a kategorizácie pohľadávok bánk, je nutné vykonať aj úpravu pri postúpení pohľadávok týmito daňovníkmi.

K bodu 47 [§ 19 ods. 3 písm. l)]

Ohraničuje sa výška uplatnenia daňových výdavkov poskytovaných vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.

K bodu 48 [§ 19 ods. 3 písm. o)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie v nadväznosti na účtovníctvo. Finančný prenájom je podľa § 2 písm. s) považovaný za jeden zo spôsobov obstarania hmotného majetku. Úrok súvisiaci s obstaraním tohto majetku, uhrádzaný po jeho uvedení do užívania, je preto účtovným aj daňovým výdavkom a nepovažuje sa na daňové účely za nájomné, a to rovnako, ako podľa účtovných predpisov.

K bodom 49 a 50 [§ 20 ods. 4 a ods. 6]

Ustanovenie § 20 ods.4 zákona sa mení tak, že text o triedení pohľadávok a výške tvorenej opravnej položky k týmto pohľadávkam za zrušuje. Dôvodom zmeny je skutočnosť, že od 1. 1.2006, pri prechode systému účtovania bánk na IFRS, klasifikácia pohľadávok platná do konca roka 2005 už nebude používaná. Pri uznávaní tvorby opravných položiek k pohľadávkam z úverov sa zákon o dani z príjmov odvoláva už len na podmienky stanovené Opatrením NBS.

K bodu 51 [§ 20 ods. 9 písm. b)]

Upravuje sa možnosť tvorby rezervy na lesnú pestovnú činnosť v nadväznosti na nový zákon o lesoch, ktorý bol schválený v júni 2005.

K bodu 52 [§ 20 ods. 9 písm. e)]

V nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch sa ustanovenie § 54e a nasledujúce novelizovaného zákona o odpadoch ukladá výrobcom elektrozariadení povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom. V prípade elektrozariadení predaných po 13. auguste 2005 bude spotrebiteľ informovaný o výške recyklačného poplatku osobitne v zmysle § 54e ods. 3 zákona o odpadoch, pričom tento poplatok bude súčasťou ceny elektrozariadenia, a to aj v prípade, ak by mal pokrývať náklady na likvidáciu zariadení predaných pred 13. augustom 2005, ale likvidovaných po tomto dátume. Recyklačný poplatok bude súčasťou ceny zariadenia a spotrebiteľ ho teda uhradí už pri jeho kúpe. V konečnom dôsledku slúži na úhradu nákladov na likvidáciu takéhoto tovaru po uplynutí doby jeho životnosti. Subjekty, ktoré majú povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom, budú mať výdavky s tým spojené až keď sa zakúpený výrobok stane odpadom, t.j. v inom zdaňovacom, účtovnom období, ako bol výrobok zakúpený. Vzhľadom na uvedené sa do ustanovenia § 20 ods. 9 zahrnuje možnosť zahrnúť do základu dane ako daňový výdavok aj tvorbu rezervy na nakladanie s elektroodpadom.

K bodu 53 [§ 20 ods. 11]

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 54 [§ 20 ods. 14]

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky, pri ktorých je tvorba opravnej položky k pohľadávkam uznaná za daňový výdavok. Podmienkou na uznanie tvorby opravnej položky do daňových výdavkov je požiadavka, aby bola pohľadávka, na ktorú je tvorená opravná položka, zahrnutá do príjmov. Navrhuje sa rozšíriť, resp. spresniť podmienky na účel uznávania opravnej položky aj ak takáto pohľadávka zahrnutá do príjmov bola nadobudnutá vkladom podniku alebo jeho časti a na prípady právnych nástupcov daňovníkov zrušených bez likvidácie.

K bodu 55 [§ 21 ods. 1 písm. c)]

Ide o ustanovenie, ktoré vyžaduje OECD urýchlene zapracovať do vnútroštátnej legislatívy každého členského štátu. Zároveň sa vypúšťa pôvodné znenie § 21 ods. 1 písm. c), podľa ktorého sa do daňových výdavkov nezahrnuje obstarávacia cena cenných papierov a obchodný podiel na obchodnej spoločnosti alebo družstva s výnimkou úprav uvedených v § 19 (predaj uvedeného majetku). Napriek uvedenému, hodnota vyradenej finančnej investície zaúčtovanej do nákladov pripadajúcej k prijatému podielu na likvidačnom zostatku, nie je uznaná za daňový výdavok z dôvodu, že prijatý podiel na likvidačnom zostatku nie je predmetom dane.

K bodu 56 [§ 22 ods. 6 písm. f)]

Ide o spresnenie v nadväznosti na § 24 ods. 2 a § 26 ods. 8 zákona, pričom technické zhodnotenie majetku obstaraného formou finančného prenájmu sa odpisuje rovnako, ako ktorékoľvek iné technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku, t.j. v závislosti od odpisovej skupiny, do ktorej je samotný hmotný majetok zaradený.

K bodu 57 [§ 22 ods. 8]

Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve sa od 1. januára 2005 zmenila doba odpisovania u nehmotného majetku charakteru oceniteľných práv a softvérov, a to v závislosti od ich skutočnej doby použiteľnosti. Túto zmenu bolo potrebné preniesť aj do zákona o dani z príjmov, nakoľko nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi.

K bodu 58 [§ 23 ods. 1 písm. c)]

Úpravy bystrín a lesnícko – technické meliorácie sa na žiadosť rezortu pôdohospodárstva vypúšťajú z neodpisovaného majetku.

K bodom 59 a 60 [§ 24 ods. 1 a § 24 ods. 1 písm. e)]

Od 1. januára 2005 bolo z postupov účtovania vypustené ustanovenie § 40 – Účtovanie nájmu majetku a rovnako aj zo zákona o dani z príjmov bolo vypustené ustanovenie, ktorým bolo možné preniesť právo odpisovania prenajatého nehnuteľného majetku, ktorý ako celok sa využíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas celého zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu sa spresňuje, že ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku môže tento odpisovať rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá ho má zverený do správy za podmienky, že sa majetok využíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

K bodu 61 [§ 25 ods. 1 písm. a)]

Dopĺňa sa spôsob ocenenia hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého darovaním z dôvodu zrušenia dane z darovania od 1. januára 2004. Táto problematika je v zákone riešená len ak ide o majetok, ktorý bol alebo je v obchodnom majetku fyzickej osoby - podnikateľa, ale u fyzickej osoby - občana, nie je uvedená problematika v zákone riešená. Obdobne ako pri vklade majetku fyzickej osoby do základného imania sa použije na účely odpisov ako vstupná cena obstarávacia cena vloženého majetku v tom prípade, ak by príjem z predaja tohto majetku bol oslobodený od dane, rovnaký postup je uplatnený aj v prípade, ak fyzická osoba daruje takýto majetok. Za vstupnú cenu sa pri darovanom majetku uzná obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o majetok, z ktorého príjem by pri predaji nebol rovnako oslobodený od dane.

K bodu 62 [§ 25 ods. 1 písm. c)]

Táto úprava nadväzuje na úpravu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a), čo znamená, že fyzická osoba (občan) pri darovaní a vklade majetku do obchodnej spoločnosti použije na ocenenie reprodukčnú obstarávaciu cenu vtedy, ak pri predaji tohto majetku by dosiahnutý príjem bol oslobodený od dane podľa § 9 zákona.

K bodu 63 [§ 25 ods. 1 písm. d)]

Ide o nevyhnutnú úpravu nadväzujúcu na zmenu vykonanú v § 25 ods. 1 písm. a) a c).

K bodu 64 [§ 26 ods. 8]

Ide o spresnenie, ktoré nadväzuje na úpravu vykonanú v postupoch účtovania.

K bodu 65 [§ 31 ods. 2]

Ustanovenie sa na základe požiadaviek z praxe spresňuje a zjednodušuje, pretože v mnohých prípadoch potvrdenia zo zahraničia pri závislej činnosti uvádzajú úhrn príjmov, resp. úhrn zaplatenej dane za celé zdaňovacie obdobie, resp. kalendárny rok. Doplnenie ustanovenia ponecháva na daňovníka voľbu, ktorý prepočet použije. Ak má daňovník preukázateľný príjem zo závislej činnosti podľa jednotlivých mesiacov, môže použiť oba spôsoby prepočtu.

Zároveň ide o zjednodušenie výpočtu výšky príjmov v prípade, ak sú dosahované resp. pripisované bankou. V uvedenom prípade sa výška príjmu určí priamo z výšky sumy pripísanej v Sk na účet, t.j. je použitý kurz platný v deň pripísania príjmov. Naviac v uvedenom prípade je výška príjmu na účely stanovenia daňovej povinnosti úplne presná.

K bodu 66 [§ 32 ods. 2 písm. a) a b)]

Ide o spresnenie. Podľa písmena a) daňovník – rezident aj nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane, má povinnosť podať daňové priznanie z týchto príjmov. Podľa písmena b) tohto ustanovenia, daňovník – rezident, je povinný podať daňové priznanie za ustanovených podmienok, ak nejde o výnimku ustanovenú v § 32 ods. 4.

K bodom 67 a 68 [§ 32 ods. 2 písm. d) a § 32 ods. 3 písm. b)]

Ide o legislatívnu úpravu v nadväznosti na úpravu vykonanú v § 11 tohto zákona.

K bodu 69 [§ 32 ods. 4 písm. c)]

Toto ustanovenie sa spresňuje tak, že daňové priznanie nepodáva osoba, na ktorú sa vzťahujú imunity podľa napr. vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch alebo vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

K bodom 70 a 71 [§ 34 ods. 5 až 7 a 9]

Ide o spresnenie poslednej známej daňovej povinnosti vo väzbe na platenie preddavkov na daň v bežnom zdaňovacom období v preddavkovom období, ktoré začína prvým dňom po lehote na podanie daňového priznania.

Rezident bez rozdielu, či má na našom území trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (ide o prípady, keď je rezident, napr. zamestnancom obchodného zastúpenia zahraničnej osoby, ktorej na území SR nevznikla stála prevádzkareň alebo zahraničného zastupiteľského úradu alebo vykonáva závislú činnosť na stavbe, ktorá nie je stálou prevádzkarňou), platí si sám v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavky na daň. Uvedený postup sa zosúladil s postupom ustanoveným v § 32.

Nerezident, ktorý vykonáva závislú činnosť len u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane, ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, začína platiť preddavky od termínu, ktorý je podmienený dĺžkou pobytu, ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy.

Spresňuje sa, že ak daňovník – fyzická osoba má kombinované príjmy podľa § 5, 7 a 8, rovnako nie je povinný platiť preddavky na daň.

K bodu 72 [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 11 zákona.

K bodu 73 [§ 37 ods. 1 písm. a)]

Ide o doplnenie preukazovania nároku vo väzbe na nové nezdaniteľné časti základu dane (účelové sporenie).

K bodom 74 až 77 [§ 38 ods. 1 a 4]

Vykonaná legislatívna úprava v nadväznosti na zmenu vykonanú v § 11 zákona.

K bodu 78 [§ 38 ods. 6]

Navrhuje sa, aby správca dane vrátil sumu preplatku dane, ktorá vyplynula z ročného zúčtovania preddavkov na daň zamestnávateľovi do jedného mesiaca od doručenia žiadosti alebo zamestnávateľ môže vrátiť takýto preplatok zo svojich prostriedkov.

K bodu 79 [§ 38 ods. 7]

Zrovnoprávňuje sa výber nedoplatkov do sumy 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami podľa § 40 ods. 5 (ak nemôže zamestnávateľ zraziť zamestnancovi nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok správca dane vtedy, ak je tento vyšší ako 100 Sk). Uvedené sa neuplatní, ak zamestnanec využije možnosť podať vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50. V tomto prípade musí mať zamestnanec zaplatenú daň v plnej výške.

K bodu 80 [§ 39 ods. 7]

Na účely poukázania 2 % podielu zaplatenej dane podľa § 50 je súčasťou vyhlásenia aj potvrdenie o zaplatení dane, ak zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ vydá na žiadosť zamestnanca. Ustanovenie sa dopĺňa tak, že vzor tohto potvrdenia vydá MF SR.

K bodu 81 [§ 39 ods. 10]

Ide o legislatívne spresnenie v súvislosti so zmenou vykonanou v § 17 ods. 2 písm. d).

K bodu 82 [§ 39 ods. 11]

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vypláca zdaniteľnú mzdu vo výške minimálnej mzdy, po odpočítaní napr. nezdaniteľnej časti základu dane nevznikne povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. Navrhovanou úpravou sa spresňuje, aby zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý takýto príjem vypláca, bol povinný uvedené tlačivá predkladať, aj keď matematicky preddavok na daň nevypočíta. Nulový prehľad a hlásenie nie je povinný podať len vtedy, ak príjem zo závislej činnosti nevypláca vôbec.

K bodu 83 [§ 40 ods. 5]

Ide o legislatívne spresnenie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ani správca dane neuplatnia postup ustanovený v tomto odseku, ak sa nedoplatok na dani alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 100 Sk alebo je nižšia ako 100 Sk [uvedená suma je nižšia, ako je suma ustanovená v § 46 (500 Sk)]. Výnimku však tvoria daňovníci, ktorí uplatňujú postup podľa § 50, t.j. podávajú vyhlásenie o poukázaní 2 % podielu zaplatenej dane. V týchto prípadoch musí byť daňový nedoplatok vysporiadaný u bývalého zamestnávateľa alebo u správcu dane, aj keď je menší ako 100 Sk.

K bodom 84 až 85 [§ 42 ods. 6 a 7]

Ďalej ide o spresnenie spôsobu výpočtu výšky preddavkov na daň z príjmov právnických osôb vypočítavanej na základe dane vykázanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Zámerom navrhovanej úpravy je aj zreálnenie platenej výšky preddavkov na daň. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa použije sadzba dane podľa § 15 platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň a zohľadní zápočet dane zaplatenej v zahraničí a daň vybranú podľa § 43 odpočítanú ako preddavok na daň. Z uvedeného vyplýva, že ak napr. dôjde k zníženiu sadzby dane, preddavky na daň do lehoty na podanie priznania sú platené podľa tejto zníženej sadzby dane.

K bodu 86 [§ 43 ods. 3 písm. a)]

Úprava tohto ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby daňovník mohol aj pri úrokoch pripísaných na účet stavebného sporenia využiť rovnakú možnosť, ako napr. pri úsporných vkladoch, t.j. započítať si daň vybranú zrážkou, ako preddavok na daň podľa § 43 ods.7 prostredníctvom podaného daňového priznania.

K bodom 87 a 89 [§ 43 ods. 3 písm. j) a ods. 5 písm. c) a d)]

Vybratím dane zrážkou (19 %) bude vyrovnaná daň z príjmov zo závislej činnosti do výšky 5000 Sk, čím sa značne zníži administratívna náročnosť pri podávaní hlásení zamestnávateľov za zamestnancov, ktorým takýto príjem vyplatili alebo podávaní daňových priznaní pracujúcich poberateľov starobných dôchodkov (ktorí si nemôžu uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka). Zamestnávateľ bude odbremenený od povinnosti uvádzať tieto príjmy v koncoročnom hlásení u tých zamestnancov, ktorí sa rozhodnú, že vybratím dane bude daň z týchto príjmov vysporiadaná (§ 43 ods. 7), zamestnanec nebude musieť predkladať ako prílohu daňového priznania potvrdenie o takto zdanených príjmoch. V tejto súvislosti ide aj o príjmy študentov, zamestnancov popri hlavnom zamestnaní, poskytnuté veľkému počtu príjemcov, napr. respondentom za účasť na výskume uskutočňovanom agentúrami (ročne sa realizuje 350 000 rozhovorov), komparzistov pri výrobe televíznych programov a pri výrobe filmov (ročný počet komparzistov 3000), športových rozhodcov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 6000), trénerov, dobrovoľníkov (ročne evidovaných 10000), usporiadateľov športových podujatí (ročne evidovaných 30000) alebo predsedov, funkcionárov a členov občianskych združení – spolkov, zväzov, klubov alebo hnutí, keď vyplatené príjmy nepresiahnu ani 500 Sk. Túto úpravu si vyžaduje prax. Daňovník sa môže na konci roka rozhodnúť, či bude považovať takéto zdanenie za konečné – daň bude vysporiadaná, alebo použije postup podľa odseku 7, t.j. nebude pozastavovaný postup, ak si daňovník podá daňové priznanie aj z týchto príjmov.

Príjmy zahraničných športovcov a umelcov plynúce zo zdroja na území SR bude možné znížiť buď o paušálne výdavky vo výške 25 %, alebo o skutočne vzniknuté výdavky súvisiace s výkonom činnosti, z ktorej je dosahovaný príjem. Tieto výdavky musí daňovník, na účely určenia základu dane pre daň vyberanú zrážkou, preukázať platiteľovi dane.

K bodu 88 [§ 43 ods. 5 písm. a)]

Ak pôjde o preddavkovo uskutočňované výplaty z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, navrhuje sa, aby podliehal dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom období, v ktorom v čase výplat z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia. Takto vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa následne započíta na úhradu celkovej dane

K bodom 90 [§ 43 ods. 10]

V súlade s § 12 ods.1 zákona o dani z príjmov, predmetom dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou a ktorý vytvára podielové fondy sú len príjmy plynúce správcovskej spoločnosti. Nadväzne aj základ dane je podľa 14 ods. 3 zákona o dani z príjmov zisťovaný len za správcovskú spoločnosť, pričom podielový fond postupuje pri vyčíslení daňovej povinnosti podľa § 43 ods. 9. Predmetné ustanovenia § 43 ods. 9 stanovujú spôsob výpočtu základu dane pre výnos z podielového listu, z ktorého je daň vyberaná zrážkou. Ustanovenie § 43 ods.10 zákona o dani z príjmov určuje termíny, kedy vzniká z vymedzených príjmov v § 43 zákona o dani z príjmov povinnosť zrazenia dane. Povinnosť zrazenia dane vzniká pri výplate, poukázaní alebo pripísaní výnosu v prospech daňovníka. Naviac, zákon o dani z príjmov, v prípade výnosu z podielového listu ukladá povinnosť zrazenia dane aj v prípade, kedy nedôjde k jeho výplate, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka. Pre uvedený prípad je termín zrazenia dane stanovený k 30. júnu roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré je vykázaný základ dane. V navrhovanej novele zákona sa vypúšťa tento termín pre zrazenie dane. Zmena zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, vykonaná jeho novelou č. 635/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2005, umožnila splnenie povinnosti každoročného vyplácania výnosu z majetku v podielovom fonde tzv. zahrnutím výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu. Pri takto vykonanom navýšení majetku podielového fondu o prislúchajúce výnosy nevzniká povinnosť zrážkovej dane.

K bodu 91 [§ 44 ods. 2]

Z dôvodu jednoznačnej aplikácie tohto ustanovenia v praxi sa v zákone upresňuje, že pri zdanení príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR nerezidentom tých štátov, s ktorými SR uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia sa použije sadzba dane vyplývajúca z príslušnej medzinárodnej zmluvy.

K bodu 92 [§ 45 ods. 1]

Z dôvodu potreby jednoznačnosti aplikácie tohto ustanovenia v praxi, sa daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý si uplatňuje zápočet dane zaplatenej v zahraničí, ustanovuje použiť na výpočet percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí základ dane pred znížením o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11.

K bodu 93 [§ 46]

Navrhuje sa zrovnoprávniť postup u daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti, z ktorých je ich platiteľ povinný zrážať preddavky na daň pri ich výplate, poukázaní alebo pripísaní k dobru s ostatnými daňovníkmi, ktorí sú fyzickými osobami. Ak má daňovník, ktorý je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 2 (napr. starobného), príjmy zo závislej činnosti do výšky polovice nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nie je zdanenie rovnaké, ak takýto daňovník má príjmy napr. z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy zo závislej činnosti sa mu zdania pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní v plnej výške, pričom ostatné zdaniteľné príjmy, ak ich úhrn nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sa nezdania, resp. nie je povinný podať daňové priznanie a daňový úrad ho ani podľa tohto ustanovenia nebude na jeho podanie vyzývať, pretože daň sa nevyrubí a ani neplatí.

K bodu 94 [§ 50 ods. 1]

U daňovníka, ktorý je fyzickou osobou sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti spojenej s uplatňovaním ustanovenia § 50, zvyšuje minimálny podiel zaplatenej dane z 20 Sk na minimálnu sumu 250 Sk, rovnako ako u daňovníka, ktorý je právnickej osoby, pričom u tohto daňovníka nesmie byť podiel zaplatenej dane na poukázanie vyšší ako 5 000 000 Sk. Zároveň sa ustanovenie spresnilo tak, že vyhlásenie, ktoré podáva zamestnanec, musí byť na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR z dôvodu, aby sa dali spracovať tak, ako vyhlásenia z daňových priznaní u tých daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie.

K bodu 95 [§ 50 ods. 6 písm. a)]

Ide o legislatívne spresnenie tohto ustanovenia. V súčasnosti sa rôzne aplikuje toto ustanovenie v praxi hlavne v tých prípadoch, keď zamestnanec podáva vyhlásenie na osobitnom tlačive z dôvodu, že mu zamestnávateľ vykonal na žiadosť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

K bodu 96 [§ 52 ods. 35]

Pretože zákon neustanovuje v akej výške a akým spôsobom si môžu daňovníci odpočítať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za zdaňovacie obdobie roku 2006 (ustanovuje sa len pre roky 2004 a 2005), v súlade s pripravovanou novelou zákona č. 650/2004 Z. z., kedy sa doplnkové dôchodkové poisťovne budú môcť transformovať na doplnkové dôchodkové spoločnosti najneskôr do konca júna 2006, sa v odseku 35 dáva možnosť daňovníkom s príjmami podľa § 5 a 6 uznať zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške a spôsobom podľa zákona o dani z príjmov aj pre rok 2006. Uvedené je aj vo väzbe na osobitný predpis, pretože do vzniku doplnkových dôchodkových spoločností sa doplnkové dôchodkové poisťovne spravujú zákonom č. 123/1996 Z. z.

K bodu 97 [§ 52 ods. 42]

Predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) novely zákona nie sú podiely na zisku vyplatené členovi štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva ani v prípade, ak sa v tejto spoločnosti alebo družstve nepodieľa na základnom imaní. Rovnako sa posudzujú takéto podiely na zisku vyplatené inou právnickou osobou aj členovi štatutárneho a dozorného orgánu tejto právnickej osoby. Ide však len o takú právnickú osobu, ktorá je zriadená podľa osobitného predpisu, pričom nejde o neziskovú organizáciu uvádzanú v § 12 ods. 3 zákona. Z tohto dôvodu sa v tomto ustanovení navrhuje vysporiadanie vybraných preddavkov z takýchto podielov od účinnosti zákona č. 314/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov.

K bodu 98 [§ 52 ods. 43 až 47]

Ustanovenia odsekov 43 až 47 upravujú prechodné ustanovenia vyplývajúce z úprav zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozdiely z ocenenia cenných papierov sú v súlade so zákonom č. 659/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o dani z príjmov, súčasťou základu dane z príjmov, znenie odseku 44 rieši spôsob zahrnutia aj tých rozdielov z ocenenia cenných papierov do základu dane, ktoré v súlade s opatrením MF SR z 13. novembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti v postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre banky a iné finančné inštitúcie, boli zaúčtované k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

Ďalej sa v uvedených ustanoveniach upravuje spôsob odpočítavania daňovej straty, zahrnovania opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku a spôsob zahrnovania.

Úprava v odseku 47 nadväzuje na zmeny vykonané § 11 tohto zákona; táto úprava nebude mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu.

K bodu 99 [príloha č. 1 k zákonu]

Ide o legislatívno-technické spresnenie, ktoré vyplynulo zo zmien vykonaných vyhláškou č. 460/2004 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie. Z tohto dôvodu sa v položke 1-17 prílohy zákonu zrušený kód klasifikácie produkcie „29.40.5“ nahrádza novým kódom „29.41.1“ a rovnaká zmena sa vykonala aj v kóde 2-28.

K bodu 100 [príloha č. 1 k zákonu]

Rozšírenie znenia tohto ustanovenia sa navrhuje na základe požiadavky telekomunikačných operátorov a reálnej ekonomickej životnosti telekomunikačných rozvodov.

K bodu 101 [príloha č. 2 k zákonu]

Uvedený text sa vypúšťa z dôvodu, že predmetná smernica Rady nie je v platnosti.

K bodom 102 až 104 [príloha č. 2 k zákonu]

Ide o aktualizáciu prílohy č. 2 z dôvodu novelizácie smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990, smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 a smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003.

K čl. II

K bodu 1 [Poznámka pod čiarou k odkazu 1]

Spresňuje sa poznámka pod čiarou tak, že sa z odkazu vypustili zákony o spotrebných daniach z dôvodu, že správa spotrebných daní prešla z pôsobnosti daňových úradov do pôsobnosti colných úradov a zároveň sa v odkaze uvádzajú v súčasnosti platné zákony v oblasti daní.

K bodu 2 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa aktualizuje odkaz 4 v poznámke pod čiarou na súčasne platný zákon o hazardných hrách.

K bodom 3 až 10 [§ 1 písm. e), § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5, § 4 ods. 3 písm. g), § 4a a 4b, § 8b]

Podľa platného zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sú daňovými orgánmi Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a Úrad daňového preverovania. Daňové riaditeľstvo a daňové úrady v súčasnosti oznamujú podozrenia z daňových trestných činov Úradu daňového preverovania.

Nakoľko takýto postup pri odhaľovaní daňových trestných činov sa v praxi ukázal ako málo efektívny, navrhuje sa v bodoch 3 až 10 tohto článku zrušiť Úrad daňového preverovania a v príslušných ustanoveniach v bodoch 3 až 6 vykonať potrebné legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na jeho zrušenie. V bodoch 7 a 8 sa ďalej navrhuje ustanoviť, aby podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov oznamovali Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady orgánom činným v trestnom konaní a daňové úrady aj Daňovému riaditeľstvu SR.

K čl. III a IV

Nadväzne na zrušenie Úradu daňového preverovania v zákone č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z. sa navrhuje novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov v tých ustanoveniach, ktoré boli zmenené zriadením Úradu daňového preverovania.

K čl. V

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2005, okrem článku I bodov 9, 10, 13, 15,16 19, 20, 30, 34, 36, 39 až 43, 45 až 47, 51, 54, 66, 81, 83 až 87, 92, 96 až 100, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006. Body článku I., ktoré nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2005, budú použité už pri podaní daňového priznania za rok 2005. Ide o body spresňujúce ustanovenia zákona, ktoré prispejú k legislatívnej jednoznačnosti vyčíslenia základu dane daňovníka.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“) ako svoj iniciatívny návrh. Zároveň predkladá novelu zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony a ďalšie nevyhnutné zmeny v zákonoch nadväzujúcich na túto novelu.

Predložený návrh novely zákona v článku I. v prvej časti – základné ustanovenia spresňuje znenie niektorých základných pojmov na účely zákona, pričom definíciu finančného prenájmu a následne aj podmienky, pri ktorých sa nadobudnutie majetku obstarávaného formou finančného prenájmu uzná za daňový výdavok, zosúlaďuje s platným znením zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

V druhej časti (daň fyzickej osoby) sú navrhnuté niektoré zmeny v oblasti uplatňovania výdavkov u fyzických osôb a ďalšie nevyhnuté úpravy. V tejto časti sú legislatívne upravené aj niektoré problematické body dotýkajúce sa uplatnenia účelového sporenia, resp. príspevkov na životné poistenie, ako nezdaniteľných častí základu dane.

V tretej časti (daň právnickej osoby), predložený návrh novely rieši spôsob vyčíslenia základu dane pre daňovníkov, ktorý budú povinne zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IRFS) od 1.1.2006. Jednotlivé druhy položiek nákladov a výnosov upravujúce výsledok hospodárenia podľa tohto ustanovenia vymedzí všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky. V nadväznosti na požiadavky smernice Rady európskych spoločenstiev č. 90/434/EEC z 23. júla 1990 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločností rozličných Členských štátov a na skutočnosť, že dňa 8. októbra 2001, rada ES prijala nariadenie o stanovách európskej spoločnosti (SE) a 22. júla 2003 nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE), pričom tieto „európske“ právnické osoby budú môcť premiestňovať sídlo medzi štátmi EU, je požiadavkou aj umožnenie zmeny sídla resp. „nezamedzovanie“ jeho zmeny prípadným dodatočným zdanením. V návrhu je preto riešená problematika vykazovania základu dane pri zmene sídla a miesta vedenia spoločností. V súlade so Smernicou Rady č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, sú oslobodené od dane príjmy uvedené v 13 ods. 2 písm. g) a príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená smernica medzi licenčné poplatky zaraďuje aj náhrady za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, o uvedené sa doplňuje aj text zákona.

V štvrtej časti (spoločné ustanovenia) je zohľadnená požiadavka OECD na všetky členské štáty - urýchlene uzákoniť do vnútroštátnej daňovej legislatívy ustanovenie, z ktorého jednoznačne vyplynie, že úplatky nie sú daňovým výdavkom. V tejto časti je vykonaných aj niekoľko upresňujúcich zmien ustanovení týkajúcich sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku, ako aj zmeny dotýkajúce sa prepočítacieho kurzu zahraničnej meny na slovenské koruny pre daňové účely. Vzhľadom na niektoré problémy, ktoré vznikajú v praxi pri zdanení výnosov z podielových listov, obsahom tejto časti je zrušenie vyberania zrážkovej z výnosov z podielových listov v prípade, ak nedôjde k vyplateniu výnosov.

V piatej časti (vyberanie a platenie dane), sú vykonané spresnenia v oblasti platenia preddavkov fyzických osôb, ďalej je navrhnuté zrovnoprávnenie výberu nedoplatkov do 100 Sk u zamestnancov, ktorým sa vykonalo ročné zúčtovanie so zamestnancami, u ktorých nemôže zamestnávateľ zraziť nedoplatok dane z ročného zúčtovania z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu. Stanovuje sa výška platenia preddavkov na daň tak, aby zodpovedala aktuálnej sadze dane, na ktoré sú preddavky platené.

V článku II. sa navrhuje novelizovať zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Obsahom tohto návrhu je zrušenie Úradu daňového preverovania. Zrušenie Úradu daňového preverovania bolo obsiahnuté aj v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do Národnej rady SR a ktorým sa mal zrušiť zákon č. 150/2001 Z. z. K tomuto návrhu zákona boli predložené doplňujúce návrhy vo výboroch NR SR, ktoré smerovali k zachovaniu súčasného počtu daňových úradov. Prijatím týchto návrhov by zásadnou zmenou v porovnaní so súčasným znením zákona č. 150/2001 Z. z. bolo len zrušenie Úradu daňového preverovania. Následne na to z rokovania výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu bolo aj po dohode s odborom NR SR pre legislatívu a aproximáciu práva odporúčané, aby návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebol predložený na schválenie v Národnej rade SR, ale aby sa zrušenie Úradu daňového preverovania vykonalo novelou zákona č. 150/2001 Z. z.

V čl. III. a IV. sa navrhujú nevyhnutné legislatívne úpravy, vyplývajúce z novely zákona č. 150/2001 Z. z.

Vyjadrenie dopadu na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Kľúčovou podmienkou pre tvorbu nových pracovných miest a zníženie nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest, najmä v oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti je rozvoj a oživenie ekonomiky, ako aj konkurencieschopnosti existujúcich výrobných odvetví a zvýšenie objemu investícií do týchto oblastí. Tieto požiadavky sú predkladanou novelou zákona nepriamo naplnené.

Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet

Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu.

Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a z materiálov o určení gestorstva smerníc nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

Návrh zákona sa predkladá mimo Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005.

4.Problematika návrhu zákona :

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v článkoch 12, 87, 88, 90 až 92 Zmluvy o založení ES,

-v smernici Rady 1969/335/EHS zo 17. 07. 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania v znení:

- smernice Rady 1974/553/EHS z 07. 11. 1974 a

-smernice Rady 1985/303/EHS z 10. 06. 1985.

-v smernici Rady 1990/434/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2005/19/ES z 17.02. 2005,

-v smernici Rady 1990/435/EHS zo dňa 23. 07. 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22.12. 2003,

-v smernici Rady 2003/48/ES z 03. 06. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov,

-v smernici Rady 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

Článok 12 Zmluvy o založení ES zakladá povinnosť členským štátom rešpektovať zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.

Ustanovenia článku 87 Zmluvy o založení ES vymedzujú zákaz akýchkoľvek podpôr poskytovaných štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES.

V zmysle článku 88 Zmluvy o založení ES Európska komisia priebežne skúma systém podpôr a navrhuje príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.

Zákaz daňovej diskriminácie upravujú články 90 až 92 Zmluvy o založení ES.

Smernica 1969/335/EHS upravuje povinnosť členských štátov zdaňovať určené transakcie.

Smernica 1990/434/EHS zakotvuje základné zásady spoločného daňového systému, ktorého cieľom je vyhnúť sa zdaňovaniu v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním a prevodmi aktív alebo výmenou akcií.

Smernica 1990/435/EHS vytvára právny základ harmonizovaného spoločného daňového systému so zreteľom na vzájomné zlučovanie obchodných spoločností z rozličných štátov, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám trhu.

Smernica 2003/48/ES upravuje zdaňovanie príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

Smernica 2003/49/ES upravuje spoločný systém zdaňovania uplatňovaný na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

Preklady uvedených smerníc sa nachádzajú na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk alebo www.europa.eu.int.

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo financií SR.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Ministerstvo financií SR predkladá návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

Predložený návrh novely zákona v druhej časti – daň fyzickej osoby upresňuje niektoré ustanovenia z dôvodu jednoznačnosti a zosúladenia so základnými pojmami vo väzbe na ďalšie ustanovenia v paragrafoch 2 a 9 zákona o dani z príjmov. Zosúlaďuje ustanovenia týkajúce sa platiteľov DPH, aby na daňové účely ešte v tomto zdaňovacom období mohol uplatňovať výdavky percentom z príjmov. Zrovnoprávňuje sa oslobodenie rekreačnej starostlivosti poskytovanej vybranej skupine daňovníkov s ostatnými daňovníkmi – zamestnancami (vojaci, policajti). Spresňuje sa uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na vyživovanú manželku (manžela), ak je manželka (manžel) považovaná za vyživovanú osobu.

V tretej časti – daň právnickej osoby predložený návrh novely rieši oslobodenie príjmov z úrokov z vkladov na účtoch vyplácaných Štátnej pokladnici, výnosy zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí.

V predloženom návrhu novely sa oslobodzujú od dane úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách atď. daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v členských štátoch Európskej únie v nadväznosti na plnenie požiadaviek Smernice č. 2003/48/ES z 03. 06. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov.

Návrh novely rieši aj odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu v súlade so Smernicou č. 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, na ktoré bolo Slovenskej republike udelené prechodné obdobie do 1. mája 2006.

Navrhuje sa nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikli rozdiely medzi účtovníctvo a základom dane. V záujme racionalizácie sa priamo zjednocuje aj vykazovanie základu dane so spôsobom vykazovania kurzových rozdielov v účtovníctve v tej časti účtovných prípadov, při ktorých vznikajú nezrovnalosti při vyčíslení výšky rozdielov nezahrnovaných do základu dane.

Upresňuje sa a legislatívne zosúlaďuje finančný prenájom v nadväznosti na úpravu v postupoch účtovania pre podnikateľov v § 35 a ods. 1 písm. b).

Spresňujú sa ustanovenia týkajúce sa zdaňovania príjmov zo závislej činnosti tak, aby neprichádzalo napr. k duplicitnému uplatňovaniu daňového bonusu, zreálňuje sa výška platených preddavkov. Spresňuje sa ustanovenie pri použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

II.Vyjadrenie dopadu na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Kľúčovou podmienkou pre tvorbu nových pracovných miest a predpoklad zníženia nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest, najmä v oblasti s vysokou mierou nezamestnanosti je rozvoj a oživenie ekonomiky, ako aj konkurencieschopnosti existujúcich výrobných odvetví a zvýšenie objemu investícií do týchto oblastí.

III.Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet

Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa nepredpokladá v roku 2005 dopad na štátny rozpočet i napriek rozšíreniu oslobodenia niektorých druhov príjmov. Navrhnuté oslobodenia na výnosy zo štátnych dlhopisov, úrokov z pôžičiek a vkladov vyplácaných daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v členských krajinách Európskej únie, ako aj príjmy z úrokov z vkladov vedených na účtoch Štátnej pokladnice ani doposiaľ nezabezpečovali príjem do štátneho rozpočtu.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

13

IV. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Spresňuje sa definícia finančného prenájmu a podmienky z § 19 ods. 5 sa prenášajú do základných pojmov.

K bodu 2

Definuje sa daňovník členského štátu Európskej únie. Táto definícia je nutná v nadväznosti na uplatňovanie smerníc Európskej únie, vzťahujúcich sa na zdaňovanie úrokov z úspor fyzických osôb a na zdaňovanie úrokov a licenčných poplatkov vybraných právnických osôb.

K bodu 3

Pri zvýšení základného imania z nerozdeleného zisku akciovej spoločnosti podľa § 208 Obchodného zákonníka, nie je nadobudnutie akcií z uvedenej transakcie predmetom dane. Rovnaká možnosť zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku a nadobudnutie podielov je uplatňované aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 144 Obchodného zákonníka a družstva podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa doplňuje znenie § 12 písm. d) zákona. Predmetom úpravy tohto ustanovenia je aj doplnenie odkazu na príslušnú smernicu, ktorá oslobodenie týchto príjmov ustanovuje.

K bodu 4

Nové ustanovenie ods. 9 v § 4 rieši zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý je fyzickou osobou s príjmami z podnikania (§ 6). Je to vždy kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na neho vyhlásený konkurz alebo bolo povolené vyrovnanie, pričom sa na tento účel zároveň ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka.

K bodu 5

Ustanovenie je doplnené z toho dôvodu, že doktorandské štipendium spĺňa svojím charakterom odmenu za prácu a aj podľa vyhlášky MŠ SR č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia je ustanovené, že uvedené štipendium sa považuje za plat, poskytuje sa vo výške 81 % resp. 82 % príslušnej platovej triedy podľa osobitného predpisu a možno ho zvyšovať v nadväznosti na kvalitu práce, škodlivosť pracovného prostredia.

K bodu 6

Uvedený odkaz sa vypúšťa z dôvodu spresnenia ustanovenia tak, aby nedochádzalo k nesprávnej interpretácii tohto ustanovenia. Výška hodnoty stravy, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, nie je na účely oslobodenia u zamestnanca limitovaná (u zamestnávateľa je daňovým výdavkom len do výšky, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytnúť). Odkaz 19 bol v tomto zákone uvedený pre tie prípady, keď sa namiesto stravy poskytuje finančný príspevok, oslobodenie ktorého však bolo v priebehu schvaľovacieho procesu zo zákona vypustené. V nadväznosti na to sa znenie tohto odkazu dopĺňa aj do § 19 ods. 2 písm. c).

K bodom 7 a 8

Z dôvodu zmien právnych noriem, na ktoré sa ustanovenia § 6 ods. 2 odvolávajú, sa menia aj poznámky k odkazom 27 a 29, pričom sa spresňuje aj pojem „práva príbuzného autorskému právu“ v súlade s autorským zákonom na „práva súvisiace s autorským zákonom“.

K bodu 9

Návrh tohto ustanovenie dáva možnosť nie len daňovníkovi, ktorý nie je platiteľom DPH, ale aj ktorý je platiteľom DPH za časť zdaňovacieho obdobia, aby na daňové účely aj v tomto zdaňovacom období mohol uplatňovať výdavky percentom z príjmov. Ide aj o toho daňovníka, ktorý sa v priebehu roka stane platiteľom DPH, ktorého zákon o účtovníctve a ani zákon o dani z príjmov špecificky nerieši, či je povinnosť spätne účtovať v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom sa stal platiteľom DPH. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2 a zároveň aj s príjmami podľa odseku 3 si bude môcť uplatňovať aj kombinované výdavky, a to pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2 napr. výdavky podľa tohto ustanovenia a pri príjmoch z prenájmu preukázateľné daňové výdavky, alebo naopak, ak nepôjde o platiteľa DPH.

K bodu 10

Tieto zmeny vyplývajú z navrhovaného zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorý by mal mať účinnosť od 1. januára 2006, pričom táto zmena neovplyvní zdaňovanie takýchto dávok vyplácaných aj v roku 2005.

K bodu 11

Z navrhovanej úpravy jednoznačne vyplýva, že cenou zistenou v čase nadobudnutia nehnuteľnosti je jej hodnota zistená podľa osobitného predpisu.

K bodu 12

Ustanovenie sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti tak, aby bolo zrejmé, akú hodnotu nepeňažnej výhry má prevádzkovateľ alebo organizátor hry oznamovať výhercovi.

K bodu 13

Nové znenie ustanovenia sa navrhuje z dôvodu jeho zosúladenia so základnými pojmami ustanovenými v § 2 a § 9 zákona. Zároveň sa vypúšťa podmienka dvoch rokov vlastníctva nehnuteľností uvedených v tomto ustanovení.

K bodom 14 a 15

Spresňuje sa znenie odseku 1 písm. b) v tom zmysle, že ustanovenie sa netýka príjmov z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, keďže tieto sú riešené v písmene a). Zároveň sa vypúšťa z tohto ustanovenia text za bodkočiarkou, pretože tento je uvedený v novom navrhovanom odseku 5, t.j. v § 9 ods. 5. V odseku 1 písm. c) sa navrhuje obdobne ako v písmene b), že pri splnení podmienky ustanovenej v písmene a) sa nebude posudzovať oslobodenie príjmov od dane podľa tohto písmena, t.j. písmena c), ale podľa písmena a).

K bodu 16

Spresnenie sa týka daňovníka, ktorý v konkurze alebo vyrovnaní neuplatnil svoje pohľadávky.

K bodom 17 a 19

Navrhované zmeny v poznámkach pod čiarou k odkazu 39 a 46 nadväzuje na už platný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a na navrhovaný zákon o rodine a zákon o náhradnom výživnom, ktoré by mali mať účinnosť rovnakú ako tento zákon, t.j. 1. januára 2005.

K bodu 18

Ustanovenie sa upravuje v tom zmysle, že v prípade ak rozdiel príjmov a výdavkov uvedených v tomto ustanovení presiahne päťnásobok sumy životného minima, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad túto sumu a výdavky k nim sa uplatnia alikvotne.

K bodu 20

Ustanovenie je doplnené v nadväznosti na zmenu v § 5.

K bodu 21

Táto legislatívna úprava nadväzuje na Smernicu Rady 2003/48/EC z 3 júna 2003 o zdaňovaní príjmov z úspor vo forme úrokových platieb, ktorej cieľom je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve každého členského štátu Európskej únie také právne prostredie, ktoré by umožnilo úroky z úspor fyzických osôb zdaňovať výlučne len v krajine rezidencie skutočného vlastníka (t.j. konečného príjemcu) úrokov. Smernica nadobudne účinnosť až v priebehu roku 2005. Jej praktická aplikácia vyžaduje rozsiahlu výmenu informácií o osobe konečného príjemcu úrokov, preto bude v tejto súvislosti vykonaná aj novelizácia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní.

K bodu 22

Na základe právnej štruktúry vydávanej štátnych dlhopisov Slovenskej republiky zahraničná právnická osoba, ktorá zabezpečuje pre Slovenskú republiku vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, napr. eurodlhopisov nebudú zdaňované.

Písmeno t) sa dopĺňa z dôvodu zabezpečenia uplatňovania medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika, viazaná týkajúcich sa prijatia finančných prostriedkov z medzinárodného podporného fondu.

K bodu 23

Táto definícia je v súčasnosti ustanovená v § 9 ods. 1 písm. b) a vzhľadom na zmenu vykonanú v § 9 ods. 1 písm. a), kde by bolo nevyhnutné taktiež ustanoviť túto definíciu, navrhuje sa samostatné ustanovenie, pričom sa zároveň tento text aj navrhuje vypustiť z § 9 ods. 1 písm. b).

K bodom 24 a 27

Ide o legislatívne spresnenie z dôvodu odstránenia nesprávnej interpretácie tohto ustanovenia, ak manželia uzavrú manželstvo v priebehu kalendárneho roka. Navrhované doplnenie spresňuje uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ak manželka (manžel) spĺňa ustanovené podmienky len po časť zdaňovacieho obdobia a má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období neprevyšujúci sumu ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. b).

K bodom 25 a 28

Navrhujú sa nové odpočítateľné položky od základu dane, t.j. nezdaniteľné časti základu dane, ktorými sú zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, zaplatené poistné na životné poistenie a osobitný prípad účelového sporenia plateného banke alebo poisťovni so sídlom na území Slovenskej republiky. Tieto položky možno uplatniť najviac v úhrne 12 000 Sk ročne. Zároveň musia byť dodržané aj podmienky ustanovené v § 11 ods. 5 a to, že dojednaná doba životného poistenia alebo účelového sporenia je najmenej 15 rokov, výplata plnení nastane až po dovŕšení dôchodkového veku daňovníka a trvá až do smrti daňovníka alebo do dohodnutého veku dožitia daňovníka, pravidelne mesačne alebo štvrťročne po dobu najmenej 5 rokov. Pre doplnkové dôchodkové sporenie platia podmienky ustanovené osobitným predpisom. Pri porušení ktorejkoľvek z podmienok sa o sumu zaplatených príspevkov, o ktoré bol v predchádzajúcich rokoch znížený základ dane, vzniká povinnosť zvýšenia základu dane a to najneskôr do troch rokov.

K bodu 26

Tieto príspevky nie sú oslobodené od dane podľa § 9, preto sa navrhovanou zmenou dodržuje zásada, že ak dôchodok nie je oslobodený od dane, uplatní sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

K bodom 29 a 30

Úprava je vykonaná vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 31

Pri zvýšení základného imania z nerozdeleného zisku akciovej spoločnosti podľa § 208 Obchodného zákonníka, nie je nadobudnutie akcií z uvedenej transakcie predmetom dane. Rovnaká možnosť zvýšenia základného imania z nerozdeleného zisku a nadobudnutie podielov je uplatňované aj pri spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 144 Obchodného zákonníka a družstva podľa § 223 ods. 8 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa doplňuje znenie § 12 ods. 7 písm. d) zákona. Rovnaké zdôvodnenie ako u fyzickej osoby pri § 3 ods. 2 písm. f).

K bodu 32

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník v konkurze vykonáva aj odpis záväzkov z iných pohľadávok ako tých, ktoré veritelia prihlásili v stanovenej lehote alebo do skončenia prieskumného konania, navrhuje sa rovnaký postup aj pri odpise ostatných, neprihlásených pohľadávok (účtovaný výnos je oslobodený od dane).

K bodu 33

Vzhľadom na osobitné postavenie štátnej pokladnice (rozpočtovej organizácie), ktorá zabezpečuje podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov, realizáciu verejného rozpočtu a zároveň centralizáciu príjmov rozpočtu, sa príjmy z úrokov z vkladov uložených v bankách oslobodzujú od dane. Ide o legislatívne spresnenie zdanenia spôsobu príjmov z vkladov na účtoch tohto daňovníka a stanovenie postupu pre platiteľa dane pri vyplácaní úrokov z vkladov pre tento subjekt s osobitnou činnosťou naviazanou bezprostredne na štátny rozpočet.

Na základe právnej štruktúry vydávanej štátnych dlhopisov zahraničná právnická osoba, ktorá zabezpečuje pre Slovenskú republiku vyplácanie výnosov zo štátnych dlhopisov vydaných a registrovaných v zahraničí, napr. eurodlhopisov nebude vyberať zrážkovú daň, ak výnos plynie daňovníkovi so sídlom mimo územia Slovenskej republiky alebo ak takýto dlhopis obstará subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky nebude suma výnosu zdanená.

V písmene g) sa v súlade so Smernicou č. 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov EÚ riešia úroky.

K bodu 34

Za ustanovených podmienok sa od dane oslobodzujú príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie.

K bodu 35

Úprava je vykonaná vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 36

Ide o spresnenie vykazovania základu dane u verejnej obchodnej spoločnosti.

K bodom 37

Ide o spresnenie § 17 ods. 1 vo väzbe na doplnenie písmena c), ktoré rieši zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý je fyzickou osobou s príjmami z podnikania (§ 6). Je to vždy kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na neho vyhlásený konkurz alebo bolo povolené vyrovnanie, pričom sa na tento účel zároveň ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka.

K bodu 38

Zabezpečovacie prevody cenných papierov, kedy sa zabezpečenie záväzku vykoná prevodom cenného papiera, ktorý je znova spätne odkúpený po jeho splnení, nie sú považované za predaj cenného papiera, t.j. pri takom predaji nie je uznaná obstarávacia cena za daňový výdavok a zároveň príjem nie je zahrnovaný do základu dane.

K bodu 39

Zostatky ostatných účtov nákladov pri ich rozpustení znižujú základ dane. Podľa § 4 opatrenia MF SR č. 23359/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre banky a ďalšie finančné inštitúcie, opravy chýb minulých účtovných období účtov nákladov a výnosov, ktoré majú taký podstatný vplyv na účtovnú závierku jedného alebo viacerých účtovných období, že by nepodávali verný a pravdivý obraz o predmete účtovníctva účtovnej jednotky, sú účtované na účet nerozdeleného zisku alebo neuhradenej straty (len menej závažné odchýlky sú účtované na účet výnosov alebo nákladov).

Rekonštrukcie a modernizácie zvyšujú vstupnú cenu hmotného majetku. Je preto neodôvodnené, aby pri predaji majetku, nebola ich hodnota uznaná za daňový výdavok. Teraz platné znenie pri predaji majetku daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie uznáva za daňový výdavok len hodnotu majetku oceneného v účtovníctve pri jeho nadobudnutí. Obdobný postup je aj pri predaji majetku, ktorý nebol používaný na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane, avšak nie je uplatňovaný odpis.

V odseku 17 sa navrhuje na nový spôsob zahrnovania rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov tak, aby nevznikali rozdiely medzi účtovníctvom a základom dane. V záujme racionalizácie, priamo sa zjednocuje aj vykazovanie základu dane so spôsobom vykazovania kurzových rozdielov v účtovníctve v tej časti účtovných prípadov, pri ktorých vznikajú komplikácie pri vyčíslení výšky rozdielov nezahrňovaných do základu dane (napr. valutová pokladňa, devízové účty). Novela zákona však naďalej ponecháva na rozhodnutí daňovníka vykonať možnosť odchylného spôsobu vykazovania základu dane a to len pri kurzových rozdieloch z pohľadávok a záväzkov variantne tak, že umožňuje odchýlku od účtovníctva na základe doručeného oznámenia daňovníka správcovi dane. Ak sa daňovník rozhodne pre odchýlku od účtovníctva, zaúčtovaný „nerealizovaný „ kurzový rozdiel v nákladoch a vo výnosoch, ktorý nebol zahrnutý do základu dane do obdobia inkasa pohľadávky alebo platby záväzku zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu pohľadávky alebo platbe záväzku. Ak daňovník ukončí osobitný spôsob zahrňovania kurzových rozdielov do základu dane, nezahnuté kurzové rozdiely vnikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom doručí oznámenie správcovi dane o ukončení osobitného spôsobu zahrňovania kurzových rozdielov. Navrhovaný systém v podstate poskytuje len možnosť časového odkladu v zahrňovaní vybraných kurzových rozdielov do základu dane. Administratívna náročnosť sledovania nezahrnutých kurzových rozdielov je pritom prenesená na dobrovoľné rozhodnutie daňovníka. Navrhované znenie odstraňuje aj komplikovaný spôsob sledovania kurzových rozdielov z pohľadávok a záväzkov bánk, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, keď vykazovanie výšky kurzových rozdielov nezahrňovaných do základu dane už pre rok 2003 bolo predmetom rokovaní na MF SR, výsledkom ktorých bolo osobitný list MF SR pre tieto subjekty.

K bodu 40

Ide len o legislatívne upresnenie § 17 ods. 19.

K bodu 41

Uvedené slová sú nadbytočné a potláčajú význam tohto ustanovenia, pretože ak prenajímateľ zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia pripočíta ku vstupnej cene, nevzniká mu nepeňažný príjem, ale naopak ďalší výdavok vo forme odpisov.

K bodu 42

Zdôvodnenie vyplýva z ďalších úprav vykonaných v oblasti finančného a operatívneho prenájmu.

K bodu 43

Ide len o legislatívne upresnenie znenia § 18 ods. 3 písm. a).

K bodu 44

Táto úprava sa navrhuje z dôvodu zmeny vykonanej v bode 6 [§ 5 ods. 7 písm. b)].

K bodu 45

V súlade s § 68 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. Za účelom jednoznačnosti výkladu znenia § 19 ods. 1 písm. h) prvého bodu zákona o dani z príjmov sa znenie doplňuje o text, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odpis pohľadávky do výdavkov bude môcť vykonať aj daňovník v prípade, ak pohľadávka nebola prihlásená do konkurzného konania. Z teraz platného textu § 19 ods. 2 písm. h) prvého bodu nie je jednoznačný postup možnosti odpisu neprihlásených pohľadávok.

K bodu 46

Tak, ako pri postúpenej pohľadávke do 1000 Sk je umožnený jej odpis do daňového výdavku, rovnako je odôvodnený odpis pohľadávky do tejto výšky aj pri pohľadávke u daňovníka, ktorému vznikla.

K bodu 47

Možnosť uznania príspevkov združeniam právnických osôb za daňové výdavky do ustanovenej výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd platiteľa sa mení. Do daňových výdavkov bude možné uznať členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa do výšky 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 2 000 000 Sk ročne.

K bodu 48

Pri zahrnovaní nájomného pri finančnom prenájme sa vypúšťa slovo „rovnomerne“, čím sa zabezpečí uplatňovanie nájomného pri finančnom prenájme do základu dane v súlade s účtovnými predpismi. DPH vzťahujúca sa k hodnote istiny a aj samotnému nájmu sa zahrnie do daňových výdavkov v súlade s platnou metodikou účtovníctva.

K bodu 49

Daňovým výdavkom je aj členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe.

K bodu 50

Návrh zákona rieši problematiku finančného prenájmu v súlade s postupmi účtovania. Úprava odpisov pri nedodržaní odpisov pri nedodržaní podmienok finančného prenájmu vyplýva z doplneného § 17 ods. 26.

K bodu 51

Ide o legislatívne spresnenie tohto ustanovenia.

K bodu 52

Doplnené písmeno j) je nevyhnutné k správnemu vyčísleniu základu dane a doplnením písmena k) sa náklad vynaložený na nákup vlastných akcií nad ich nominálnu hodnotu neuznáva za daňový výdavok.

K bodu 53

Ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 54

Do definície nehmotného majetku sa dopĺňa slovo goodwill tak, aby bolo zrejmé, že pri kúpe podniku alebo jeho časti aj vzniknutý goodwill (badwill) je súčasťou základu dane.

K bodu 55

Vzhľadom na znenie § 22 ods. 8, ide o spresnenie vymedzenia majetku, pri ktorom je možné využiť prerušenie odpisov.

K bodu 56

Úprava zabezpečí možnosť odpisovania nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok odplatne nadobudnutých podnikateľmi, ak sa tieto využívajú na podnikanie.

K bodu 57

Táto zmena vyplynula v nadväznosti na úpravu finančného prenájmu v postupoch účtovania pre podnikateľov z § 35a ods. 1 písm. b) kde sa uvádza, že kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkových dohodnutých platieb, t.j. súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu. Táto celková suma platieb predstavuje „istinu“, t.j. sumu, ktorú nájomca účtuje na účte 042 /02./ - ako súčasť obstarávacej ceny u nájomcu.

K bodu 58

Táto zmena vyplynula v nadväznosti na úpravu prenájmu (s výnimkou finančného prenájmu) v účtovníctve, ktoré je v tomto smere potrebné zosúladiť s účtovnými štandardmi.

K bodu 59

Nehmotný majetok nie je možné prenajať formou finančného prenájmu, nakoľko v § 2 v definícii finančného prenájmu sa zákon odvoláva na zmluvu o nájme s dojednaným právom kúpy najatej veci, pričom nehmotný majetok nikdy nie je vecou (len majetkovým právom).

K bodu 60

Spresňuje sa spôsob ocenenia hmotného nehnuteľného majetku tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa ocení nehnuteľnosť, ktorá bola použitá na zabezpečenie záväzku prevodom vlastníckeho práva na veriteľa v čase, keď dlžník prestane plniť podmienky dohodnuté v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

K bodu 61

Spresňuje sa vplyv dane z pridanej hodnoty na vstupnú cenu hmotného majetku u nájomcu. Táto daň nie je súčasťou obstarávacej ceny.

K bodu 62

Ide o legislatívne spresnenie vo väzbe na účtovníctvo.

K bodom 63 a 64

V prípade úpravy vykonanej v odseku 1 ide o legislatívne spresnenie. V odseku 3 sa ustanovuje postup pri prepočte zrazenej dane podľa § 43 a zrazeného preddavku na zabezpečenie dane podľa § 44 pri ďalších príjmoch podľa § 16, pričom sa zároveň ustanovuje aj deň, kedy sa prepočet cudzej meny vykoná na našu menu.

K bodom 65 a 66

Daňovníci, ktorí poberajú v zdaňovacom období len príjmy zo zdrojov v zahraničí a sú zamestnancami inštitúcií Európskych spoločenstiev, odkiaľ im tieto príjmy plynú, nie sú povinní podávať v Slovenskej republike daňové priznanie. Daňové priznanie nie sú povinní podávať ani daňovníci – cudzinci, ktorí sú zamestnaní na zastupiteľských úradoch a ich príjem zo závislej činnosti za túto prácu je financovaný vládou príslušného zastupiteľského úradu a daňové priznanie nepodáva ani daňovník, ktorý má len príjmy od dane oslobodené.

K bodom 67 a 68

Daňovník je povinný vysporiadať si svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania, ak si znížil svoj základ dane o niektorú z položiek podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e), ktorá nespĺňa podmienky určené týmto zákonom (§ 11 ods. 5), aj keď poberal len príjmy zo závislej činnosti, resp. mu zamestnávateľ vykonal v dobrej viere ročné zúčtovanie.

K bodu 69

Doplnením odseku 9 sa dáva na rovnakú úroveň ročné zúčtovanie a daňové priznanie (ale len vtedy, ak daňovník nebol povinný podať daňové priznanie alebo mu táto povinnosť nevyplynula z odseku 3 po vykonaní ročného zúčtovania). Uvedené je dôležité hlavne v nadväznosti na dodatočné opravy, keď bolo daňovníkovi vykonané ročné zúčtovanie. V navrhovanom odseku 10 je ustanovená povinnosť predkladania dokladov preukazujúcich nárok na daňový bonus u daňovníkov, ktorí podávajú daňové priznanie.

K bodu 70

Ustanovenie rieši situáciu, rodiča (vydatého, resp. ženatého) dieťaťa, na ktoré má zákonný nárok uplatniť si daňový bonus a ktoré nemá príjmy. Tento rodič si na konci zdaňovacieho obdobia môže na takéto dieťa (za ustanovených podmienok) uplatniť daňový bonus, ale len v tom prípade, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nedosiahne za celé zdaňovacie obdobie úhrn príjmov presahujúcich nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

K bodu 71

Sankčný úrok bude povinný zaplatiť aj ten zamestnávateľ, ktorý požiada správcu dane o poukázanie daňového bonusu vo vyššej sume, ako ustanovuje zákon.

K bodom 72 a 73

Touto úpravou dochádza k spresneniu tohto ustanovenia. Započítavanie preddavkov na daň je riešené v § 66 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Ak daňovník zaplatí preddavky na daň až v nasledujúcom zdaňovacom období, t.j. po lehote, správca dane sa musí aj s touto platbou vysporiadať podľa § 58 cit. zákona.

Navrhovaným doplnením do odseku 5 sa zabezpečí započítanie sumy preddavkov zaplatených pred zmenou poslednej známej daňovej povinnosti, čím sa súčasne zreálňuje výška platených preddavkov.

K bodom 74, 75 a 76

Ustanovenie § 35 ods. 1 je doplnené o písmeno b) v nadväznosti na novú nezdaniteľnú časť základu dane.

Zo súčasného ustanovenia § 35 ods. 3 písm. a) vyplýva vysporiadanie daňovej povinnosti z nepeňažného príjmu za každých okolností, avšak cit. doplnenie spresní situáciu tak, že ak bude takýto nepeňažný príjem nezdanený z dôvodu ustanovenom v § 35 ods. 3 písm. a), potom rovnako ako pri všetkých ostatných príjmoch sa postupuje podľa § 32 ods. 2 písm. c) - ide napr. o plnenie vo forme obedu a kvetu pre bývalých zamestnancov - dôchodcov, napr. o poskytnutie liečebného poukazu pracovníčke na materskej dovolenke a pod, keď títo daňovníci nemajú za zdaňovacie obdobie iný zdaniteľný príjem a uvedené plnenia nedosahujú limit uvedený v § 32 pre podávanie daňového priznania.

Ustanovenie § 35 ods. 5 sa dopĺňa, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov je výška minimálnej mzdy pre požívateľov čiastočných invalidných dôchodkov (v súčasnosti už len invalidných dôchodkov) a mladistvých zamestnancov starších ako 16 rokov vo výške 75 % zo sumy 6 080 Sk a pre požívateľov invalidných dôchodkov, invalidných zamestnancov mladších ako 18 rokov a zamestnancov mladších ako 16 rokov vo výške 50 % zo sumy 6080 Sk. Najmä pri zmene zdravotnej spôsobilosti alebo dosiahnutia roku veku nastávajú problémy, či percentuálne znižovať testovanie minimálnej mzdy aj v mesiaci, keď táto skutočnosť nastala.

K bodu 77

Ustanovenie § 35 ods. 9 umožňuje zdaniteľnú mzdu, vyplatenú za viac kalendárnych mesiacov „rozložiť“ na tie mesiace, za ktoré je vyplácaná, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie.

K bodu 78

V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 sa navrhuje doplniť aj spôsob preukazovania nároku na možnosť uplatnenia zníženej minimálnej mzdy na účely výplaty daňového bonusu.

K bodom 79 až 81

Ustanovenia sú doplnené v nadväznosti na novú nezdaniteľnú časť základu dane.

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie.

K bodu 83

Ide o legislatívne spresnenie. Na mzdovom liste je potrebné evidovať vyplatené mzdy.

K bodom 84 a 85

Doplnenie ustanovenia pre vydávanie potvrdení o príjme tým zamestnancom, ktorí žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a od „súbežného“ alebo bývalého zamestnávateľa k tomu do 15. februára potrebujú doklad o výške príjmov. Ak v tomto prípade príslušného zamestnávateľa požiadajú o vystavenie dokladu, je tento zamestnávateľ povinný doklad vystaviť už do 10 februára. (Inak postupuje podľa písmen a) – do 10. marca.)

K bodu 86

Zamestnávateľ je povinný doplniť zamestnancovi doklad ročného zúčtovania vždy na jeho žiadosť.

K bodu 87

Doplnenie ustanovenia sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabránilo duplicitnému uplatneniu daňového bonusu (prostredníctvom zamestnávateľa a aj pri podaní daňového priznania) v prípade, ak zamestnávateľ nesprávne vyplatil zamestnancovi daňový bonus v nižšej výške, ako ustanovuje zákon a tento zamestnanec si rozdiel daňového bonusu uplatnil prostredníctvom daňového priznania – za zdaňovacie obdobie je mu vyplatený celý nárokový daňový bonus. Ak by sa ustanovenie nedoplnilo, zamestnanec by si daňový bonus mohol uplatniť v plnej výške prostredníctvom daňového priznania a zároveň by mu aj zamestnávateľ ním nevyplatenú časť daňového bonusu , podľa súčasnej dikcie zákona, bol povinný doplatiť.

K bodu 88

Toto ustanovenie rieši prípady, keď zamestnávateľ vydá zamestnancovi nesprávne potvrdenie, ktoré je podkladom na podanie daňového priznania alebo na vykonanie ročného zúčtovania iným zamestnávateľom. Daňový postih bude znášať zamestnávateľ, ktorý vydal nesprávne potvrdenie a nie zamestnanec, ktorý toto potvrdenie mal ako podklad pre podanie daňového priznania alebo pre vykonanie ročného zúčtovania iným zamestnávateľom.

K bodu 89

Ustanovenie upravuje zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii, na ktorého bol počas likvidácie vyhlásený konkurz.

K bodu 90

Pri zmene právnej formy obchodnej spoločnosti podľa § 69b Obchodného zákonníka nedochádza k zániku spoločnosti. Zmena právnej formy, pri ktorej dochádza k zmene spôsobu zdanenia zakladá povinnosť podania daňového priznania.

K bodu 91

Zmena účtovného obdobia na hospodársky rok uplatnená podľa § 3 ods. 6 a 7 zákona o účtovníctve, je zároveň priamo dôvodom k zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok.

K bodu 92

Ustanovenie upravuje povinnosť podať priznanie pri zmene zdaňovacieho obdobia z hospodárskeho roku na kalendárny rok a naopak.

K bodu 93

V § 43 ods. 2 a 3 zákona sa vymedzujú príjmy, z ktorých sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou vyberá zrážkou. V súlade s uvedeným ustanovením, z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) zákona podliehajú dani vyberanej zrážkou len príjmy vymedzené v prvom a druhom bode uvedeného písmena. Príjmy z úrokov a iných výnosy z poskytnutých pôžičiek sú uvedené v § 16 ods. 1 písm. e) v treťom bode nepodliehajú dani vyberanej zrážkou. Namiesto zabezpečenia dane, sa bude na uvedené príjmy rovnako uplatňovať daň vyberaná zrážkou a následne aj priamo aplikovať sadzby dane vyplývajúce zo zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia.

K bodu 94

Poznámka pod čiarou k odkazu č. 66 sa vzťahuje na zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov (použitý v § 12 zákona pri správcovských spoločnostiach). Doplnením uvedeného odkazu sa spresní ustanovenie § 43 zákona tak, aby nezdaňovanie úrokov a výnosov z vymedzených cenných papierov v § 43 bolo uplatňované len na podielové fondy vzniknuté podľa zákona č. 385/1999 Z. z., t.j. aby uvedený systém zdanenia nebol využitý, ak ide príjem pre podielové fondy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Doplnenie ustanovenia o „doplnkový dôchodkový fond“ sa vykonalo vo väzbe na zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení.

K bodu 95

Vypustenie uvedeného textu je nevyhnutné vo väzbe na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov a ktorým sa dávky zo starobného dôchodkového sporenia zaradili medzi príjmy oslobodené od dane.

K bodu 96

Metóda vyňatia príjmov sa uplatní aj pri príjmoch, ktoré poberajú zamestnanci inštitúcií Európskej komisie, ktoré sú v zahraničí preukázateľne zdanené.

K bodu 97

Úpravou sa s ostatnými daňovníkmi zrovnoprávnili poberatelia výsluhového a starobného dôchodku, ktorí v zdaňovacom období dosiahli zdaniteľné príjmy, ktoré nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), nie sú povinní podať daňové priznanie a ani správca dane nebude povinný konať. (Za súčasnej dikcie zákona ak správca dane vyzve takéhoto daňovníka na podanie daňového priznania, daňovník je povinný podať daňové priznanie a daň v ňom uvedenú aj zaplatiť z dôvodu, že si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a teda aj z týchto príjmov mu vznikne daňová povinnosť.).

K bodom 98 a 99

V súčasnosti nie je ustanovená v § 49 možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania z dôvodu úmrtia daňovníka, za ktorého je potrebné podať daňové priznanie či už v v lehote v priebehu kalendárneho roka keď zomrel alebo v čase, keď takýto daňovník nepodal daňovník v lehote na podanie daňového priznania taktiež z dôvodu úmrtia. Do 31. decembra 2003 takáto možnosť vyplývala z § 38 ods. 7 a 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb.

K bodu 100

Uvedená zmena je vykonaná v nadväznosti na presun tohto ustanovenia do § 41 odsek 8.

K bodom 101 až 108

Touto zmenou sa upresňuje, že podiel zaplatenej dane možno poukázať do výšky 2 % zo zaplatenej dane, môže ísť teda aj o nižšiu sumu ako 2 % nie však menej ako 20 Sk, ak sumu poukazuje fyzická osoba, alebo 250 Sk, ak sumu poukazuje právnická osoba.

V praxi sa ukázalo problematické, keď právnická osoba určila vo vyhlásení viac prijímateľov podielu zaplatenej dane, pričom rozdelila sumu zodpovedajúcu 2 % zaplatenej dane na týchto prijímateľov a následne správca dane zistil, že niektorý z prijímateľov nie je uvedený v zozname prijímateľov alebo iný dôvod, pre ktorý nie je možné tomuto prijímateľovi poukázať určenú sumu právnickou osobou. Ak v týchto prípadoch správca dane poukáže zostávajúcu sumu prijímateľovi (prijímateľom), potom táto suma nezodpovedá 2 % podielu zaplatenej dane.

Navrhovanou zmenou sa prijímateľ podielu zaplatenej dane bude registrovať u notára každoročne.

Týmto návrhom sa odstráni rozpor, keď správca dane predĺži lehotu na podanie daňového priznania a daňovník by mohol ešte aj v tomto daňovom priznaní vyhlásiť prijímateľa podielu zaplatenej dane.

Navrhuje sa, aby prijímateľ podielu zaplatenej dane, ktorý je povinný vrátiť sumu poukázaného podielu dane, vrátil túto sumu správcovi dane, ktorý je príslušný podľa sídla prijímateľa a nie jednotlivým správcom dane, od ktorých sumy obdržal. Navrhovanou zmenou sa znížia výdavky nielen prijímateľa, ale aj štátnej správy.

K bodom 109 až 112

V prípade úpravy v odseku 7 ide o väzbu na vykonanú zmenu v § 9 ods. 1 písm. a) tohto návrhu zákona.

Podľa odseku 22 sa oslobodzuje príjem z predaja štátnych dlhopisov, ktoré zabezpečuje zahraničná právnická osoba. Vo všeobecnosti sú úroky z dlhových cenných papierov zdaňované v súlade s uzavretými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v štáte príjemcu. Priame oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov nezníži príjmy štátneho rozpočtu, naopak, uľahčí ich umiestnenie na trhu v zahraničí.

Prechodné ustanovenia zákona upravujú v odseku 38 aj spôsob zahrnovania kurzových rozdielov, rozdielov z precenenia cenných papierov a derivátov do základu dane podľa upraveného znenia § 17 ods. 17 tak, aby dopad na základ dane nebol v jednom zdaňovacom období, ale podľa rozhodnutia daňovníka rozložený najneskôr do konca roka 2006 (možnosť jednorazového alebo postupného zahrňovania počnúc zdaňovacím obdobím roku 2003).

Podľa odseku 39 ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 26, § 19 ods. 3 písm. o), § 23 ods. 1 písm. e), § 24 ods. 1 písm. a), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

K bodom 113 a 114

Do zákona sa dopĺňa príloha č. 2, ktorou sa úplne preberajú právne akty Európskeho spoločenstva v oblasti priameho zdaňovania.

K Čl. II

V Článku II sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. …/2004 a týmto zákonom.

K Čl. III

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. januára 2005 s výnimkou Čl. I bodu 20, ktorý nadobúda účinnosť dňom, ktorý určí Rada EÚ ako začiatok uplatňovania Smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (ÚV EÚ L 157 z 26. 06. 2003, s. 38 – 48) a s výnimkou Čl. I bodu 33, t.j. § 13 ods. 2 písmena h), ktoré nadobúda účinnosť od 1. mája 2006, t.j. v termíne do ktorého Slovenská republika dostala prechodné obdobie na uplatňovanie zdaňovania licenčných poplatkov podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 03. 06. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (ÚV EÚ L 157 z 26. 06. 2003, s. 49 – 54).“.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády

a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu