Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2010 do 29.09.2010

Vládny návrh zákona o správe daní

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

16

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009. Zámerom predkladaného materiálu je najmä

- úprava základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev (podnikové kombinácie). Zámerom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právnu istotu pri realizácii podnikových kombinácií; možnosť zvoliť si spôsob ocenenia takto nadobudnutého majetku reálnou hodnotou alebo pôvodnými cenami. V závislosti od zvoleného spôsobu ocenenia sa upravuje daňové vysporiadanie rezerv, opravných položiek, výpočet daňových odpisov, zahrnovanie alebo nezahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, zahrnovanie alebo nezahrnovanie oceňovacích rozdielov pri nepeňažnom vklade a oceňovacích rozdielov pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností do základu dane,

- úprava daňovej asignácie - u daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, sa navrhuje postupné znižovanie poukazovaného podielu zaplatenej dane do roku 2018 až na pol percenta. Ustanovuje sa, že táto právnická osoba okrem podielu zaplatenej dane musí poskytnúť aj dar prijímateľom (prijímateľovi) v sume zodpovedajúcej ustanovenému percentu zaplatenej dane, a ak túto podmienku nesplní, podiel zaplatenej dane poukazovaný správcom dane sa zníži ešte o pol percenta (napr. v rokoch 2011 a 2012 je podiel zaplatenej dane vo výške 2 % za predpokladu, že daňovník poskytne prijímateľovi dar vo výške zodpovedajúcej 0,5 % daňovej povinnosti; ak daňovník dar neposkytne, správca dane zníži poukazovaný podiel zaplatenej dane na 1,5 %). Tiež sa ustanovuje, že prijatý podiel zaplatenej dane prijímateľ môže poskytnúť aj inej právnickej osobe, ktorá nie je zverejnená v zozname prijímateľov vydanom Notárskou komorou Slovenskej republiky, ale prijímateľ zodpovedná za to, že tieto finančné prostriedky iná právnická osoba použije na ustanovené účely a preukáže to potrebnými dokladmi. Od 1. januára 2010 sa za porušenie použitia tohto podielu bude považovať aj vynaloženie týchto prostriedkov na obstaranie nehnuteľnosti a na reklamu,

- zásada nediskriminácie daňovníka z obmedzenou daňovou povinnosťou - navrhované legislatívne úpravy vyplynuli z upozornení Európskej komisie. Ide najmä o použitie rovnakého postupu pri zdaňovaní príjmov za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie práva aj pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (pri vysporiadaní daňovej povinnosti môže podať daňové priznanie rovnako, ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou),

- ostatné úpravy sa týkajú legislatívneho spresnenia ustanovení zákona aj v nadväznosti na zmenu v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe.

V článku II sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zmena týkajúca sa určenia splnomocneného zástupcu na doručovanie písomností, a to v prípade, ak fyzická osoba alebo právnická osoba má sídlo alebo trvalý pobyt na území tretích štátov, rozširuje sa registračná a oznamovacia povinnosť aj na prenájom časti bytu, nebytového priestoru alebo nehnuteľnosti, navrhuje sa minimálna výška ročnej úrokovej sadzby pre výpočet pokuty, sankčného úroku a úroku z dôvodu, že sadzba Európskej centrálnej banky má v roku 2009 klesajúcu tendenciu, pričom rovnaký postup sa navrhuje uplatniť aj v prípadoch, keď je povinný platiť sankčný úrok a úrok správca dane. Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje, aby správca dane vydával rozhodnutie v každom prípade, keď bude podaná žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, ustanovuje sa, aby v upovedomení o daňovej kontrole vykonávanej na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu bol určený deň začatia daňovej kontroly a aby podanie námietok bolo možné len v tých prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Doterajšie sumy uvedené v Sk sa navrhujú uvádzať v eurách.

Ďalšie legislatívne úpravy sa navrhujú v nadväznosti na nové ustanovenie § 17b ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to tak, že sa rozširuje sankcia o prípad, ak nebude podľa tohto ustanovenia splnená oznamovacia povinnosť, nadväzne na predĺženie lehoty na odpočítanie daňovej straty sa navrhuje upraviť lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V súvislosti s novým znením § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť použitie nadmerného odpočtu, ktorý uplatňuje skupina, na úhradu prípadných nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny.

V článku III sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je vypracovaný ako iniciatívny. Návrhom zákona sa upravuje deň zrušenia účtovnej jednotky bez likvidácie a predkladanie účtovných závierok do zbierky listín v nadväznosti na Obchodný zákonník.

V článku IV sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý je vypracovaný ako iniciatívny. Spresňujú sa ním niektoré ustanovenia pôvodného zákona a zabezpečuje sa zapracovanie záverov z bilaterálneho mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie, ktorý sa konal 30. júna 2008. Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú žiadne náklady, vzhľadom na to, že predkladaný návrh zákona im nezveruje žiadne úlohy. Rovnako návrh zákona nebude mať žiadny dopad na životné prostredie.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad vplyvu na verejné financieNávrh zákona bude mať negatívny vplyv na výnos dane z príjmov právnických osôb v roku 2010 a pozitívny vplyv v nasledujúcich rokoch. Zároveň bude mať vplyv na zvýšenie úrokových výdavkov ŠR.

Vplyv jednotlivých zmien v novele zákona o dani z príjmu na daňové príjmy

(ESA 95, tis. EUR) 201020112012Oslobodenie svedočného od dane z príjmovFO -40-40-40Uznanie odpisu nesplatenej pohľadávky uznanej SR do daň. výdavkov PO-21 63200Úprava podmienok pre asignáciu dane PO06 7387 325Vplyv jednotlivých zmien v novele zákona o dani z príjmu na úrokové výdavky ŠR (ESA 95, tis. EUR)Posun lehôt na podanie daňových priznaníu PO-4 498-4 723-4 959u FO0-1 526-1 602Spolu -26 170+ 449+ 724

Návrh na rozšírenie okruhu predmetov považovaných za reklamné predmety, ktoré budú posudzované ako daňové výdavky, predpokladá negatívny dopad na rozpočet verejných financií avšak jeho výšku nie je možné kvantifikovať.

II. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbNávrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, t.j. právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Navrhované zmeny zákona dávajú podnikateľským subjektom možnosť odpočtu daňovej straty počas dlhšieho časového obdobia, možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia príslušnému správcovi dane a možnosť podania dodatočného daňového priznania v prípade súdneho rozhodnutia o zaplatení alebo prijatí náhrady v súvislosti s podnikaním.

III. Odhad vplyvov na životné prostredieNávrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad vplyvov na zamestnanosťNávrh zákona nemá negatívny vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

V. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredieNavrhovaný zákon vytvára podmienky právnej istoty pri predaji podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločností a tým prispieva k skvalitneniu podnikateľského prostredia.

VI. Odhad vplyvov na informatizáciu spoločnostiNávrh zákona nebude mať žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

-čl. 90 až 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1),

-štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 17/ zv. 1),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS ( Ú.v. EÚ L 157, 9.6.2006).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 28/95, A. Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, rok 1997, Zb.roz. ESD ( I-04161),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, rok 2002, Zb.roz. ESD ( I- 00379),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 375/98, Ministério Público and Fazenda Pública v. Epson Europe BV, rok 2000, Zb.roz. ESD ( I- 04243),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, rok 2001, Zb.roz. ESD ( I- 06797).

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 386/04, Centro di Musicologia Walter Stauffer v. Finanzamt München für Körperschaften, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I -08203),

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 27/07, Banque Fédérative du Crédit Mutuel v. Ministre de l’Économie, des Finances et de l’Industrie, rok 2008, Zb.roz. ESD ( I - 02067).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR boli začaté konania o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení a to konania č. 2008/2058, 2008/2059, 2008/2238 a 2008/2308.

c)Smernica 2004/66/ES bola za MF SR úplne prebratá do zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Smernica 2006/98/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernice 90/434/EHS a 90/435/EHS boli prebraté do zákona č. 595//2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Smernica 78/660/EHS bola prebratá do zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 2006/43/ES bola prebratá do zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a do zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 5 ods. 3 písm. b):

Zamestnanecká opcia predstavuje právo zamestnanca na nákup zamestnaneckej akcie. V súčasnosti k zdaniteľnému príjmu zamestnanca prichádza v prvý deň možnosti realizácie takejto opcie, t.j. v prvý deň, kedy je možné vymeniť zamestnaneckú opciu za zamestnaneckú akciu (vesting) bez ohľadu na to, či v skutočnosti zamestnanec opciu v tento deň realizoval alebo jej realizácia nastane v neskoršom období (výmena opcie za zamestnaneckú akciu). Ustanovenie je upravené tak, aby zdanenie príjmu u zamestnanca nastalo až v deň skutočnej výmeny zamestnaneckej opcie za akciu.

K bodu 2 - § 5 ods. 7 písm. e):

Z dôvodu právnej istoty sa spresňuje toto ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že oslobodené od dane sú pre zamestnanca aj sumy poistného a príspevkov na zahraničné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

K bodu 3 - § 5 ods. 7 písm. j):

Pôvodné znenie ustanovenia písmena j) sa vypúšťa z dôvodu úpravy vykonanej týmto zákonom v § 5 ods. 3 písm. b) a nahrádza sa novým znením. Podľa nového znenia písmena j) sa oslobodzuje od dane náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ktorá sa vypočíta z priemerného mesačného čistého zárobku tohto zamestnanca. Ide o tzv. svedočné vyplácané podľa § 72 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Ak sa ale náhrada na zárobku vypočíta a vyplatí z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca, potom takáto náhrada u zamestnanca sa zdaní podľa § 43 ods. 3 písm. m) tejto novely zákona zrážkovou daňou a zároveň podľa § 43 ods. 6 tohto zákona bude takto vybraná daň považovaná za vysporiadanú.

K bodu 4 - § 6 ods. 5 písm. c):

Táto úprava nadväzuje na zmenu ustanovenia § 17 ods. 11 a doplnenia nového ustanovenia o predaji podniku podľa § 17a tejto novely zákona.

K bodu 5 - § 8 ods. 2:

V § 8 ods. 2 sa upravuje spôsob výpočtu základu dane u fyzickej osoby – vkladateľa pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, pričom výnimku tvorí majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja by boli oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j). Do základu dane sa zahŕňa rozdiel vzniknutý z ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu jednorazovo alebo postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom bol nepeňažný vklad splatený, pričom pri tejto úprave je vkladateľ povinný dodržať podmienky, že počas tohto obdobia nemôže odpredať alebo vyradiť cenné papiere a obchodné podiely spojené s vkladom a prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže odpredať alebo vyradiť viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom. Pri porušení podmienky predaja cenných papierov a obchodného podielu spojeného s nepeňažným vkladom je vkladateľ povinný celú zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu jednorazovo zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k nedodržaniu tejto podmienky. Ak sa vkladateľ nepeňažného vkladu rozhodne oceňovací rozdiel do základu dane zahrnúť jednorazovo, je povinný oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu túto skutočnosť podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ môže pokračovať v odpisovaní majetku z reálnej hodnoty ako v ďalších rokoch odpisovania. Ak prijímateľ nepeňažného vkladu odpredá alebo inak vyradí viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je povinný túto skutočnosť oznámiť vkladateľovi tohto vkladu podľa § 17b ods. 7 a tento je povinný zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.

K bodu 6 - § 17 ods. 1 písm. d):

Najmä vo vzťahu k nerezidentom, ktorí sú právnickými osobami a ktorí nevedú na území SR účtovníctvo podľa účtovných predpisov platných na našom území a tiež vo vzťahu k tým druhom príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť, sa vymedzuje zistenie základu dane takéhoto daňovníka na území SR.

K bodu 7 - § 17 ods. 10 a 11:

Podľa odseku 10 sa rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev účtovaný na účet nerozdelený zisk alebo neuhradená strata minulých rokov zahrnie do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po rozhodnom dni. Podľa odseku 11 sa pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, pri nepeňažnom vklade, pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev uplatňuje postup podľa § 17a až § 17e v závislosti od použitého ocenenia majetku.

K bodu 8 - § 17 ods. 12 písm. a):

Táto úprava je vyvolaná novým ustanovením o nepeňažnom vklade v § 17b a 17d tejto novely zákona.

K bodu 9 - § 17 ods. 13:

O zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania zaúčtované daňovníkom predávajúcim podnik, vkladateľom nepeňažného vkladu a daňovníkom zrušeným bez likvidácie, sa základ dane neupravuje v čase predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu alebo pri zlúčení, splynutí, rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev. Tieto sa zahrnujú do základu dane u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť, prijímateľa nepeňažného vkladu alebo právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie po prijatí úhrady alebo po ich zaplatení. Rovnako sa postupuje v prípade nájomného, odplát a provízií uhrádzaných fyzickej osobe.

K bodu 10 - § 17 ods. 14:

Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj daňová strata jeho stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia SR. Súčasne sa ustanovuje, že rovnako postupuje aj daňovník, ktorý premiestnil sídlo alebo miesto skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, pričom stála prevádzkareň ostáva mimo územia SR.

K bodu 11 - § 17 ods. 18 a 19:

Ustanovenia sa vypúšťajú z dôvodu, že tieto sú zapracované v § 17a až § 17e. Zároveň sa doterajšie odseky 20 až 31 označujú ako odseky 18 až 29.

K bodu 12 - § 17 ods. 26:

Dochádza k spresneniu tohto ustanovenia tak, že sa uplatní rovnaký postup, ako pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území SR, ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia SR. Postupuje sa podľa § 17e ods. 8 písm. a) zákona.

K bodu 13 - § 17a až 17e:

§ 17a -Odsek 1 obsahuje úpravu základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva. Pri zisťovaní základu dane daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť sa vychádza z kladného alebo záporného rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri predaji podniku alebo jeho časti má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. Podľa odseku 2 daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva oceňuje majetok pri kúpe podniku alebo jeho časti reálnou hodnotou. Majetok nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti sa odpisuje ako novoobstaraný majetok. Opravná položka k nadobudnutému majetku sa u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť odpisuje v súlade s účtovníctvom. Pri pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa postupuje podľa § 17 ods. 12 písm. d) zákona. Záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnú do daňových výdavkov (za predpokladu, že sú považované za daňové výdavky) až po ich skutočnom zaplatení daňovníkom, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť kúpou. Odsek 3 ustanovuje úpravu základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Pri zisťovaní základu dane daňovníka predávajúceho podnik alebo jeho časť sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, t.j. zo zisku alebo zo straty. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri predaji podniku alebo jeho časti má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. Odsek 4 upravuje vplyv rezerv na základ dane predávajúceho pri predaji podniku alebo jeho časti tým spôsobom, že predávajúci základ dane zníži o sumu rezervy, ktorej tvorba nebola uznaným daňovým výdavkom. Do základu dane sa zahrnie celý rozdiel, o ktorý opravné položky vytvorené v účtovníctve prevyšujú sumu opravných položiek už zahrnutých do základu dane. Do základu dane sa nezahrnú len opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku. Základ dane predávajúceho sa zníži aj o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, o ktoré zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29). Podľa odseku 5 pri predaji podniku alebo jeho časti sa aj na daňové účely majetok a záväzky oceňujú reálnou hodnotou v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Odpisovaný majetok sa zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje sa z reálnej hodnoty ako v prvom roku odpisovania. Goodwill, resp. záporný goodwill vznikajúci pri kúpe podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane najdlhšie počas bezprostredne nasledujúcich siedmich zdaňovacích období, po prvýkrát v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o kúpe podniku alebo jeho časti, najmenej však vo výške 1/7 vyčísleného goodwillu, resp. záporného goodwillu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, je na neho vyhlásený konkurz, dôjde k opätovnému predaju podniku alebo bude podnik predmetom nepeňažného vkladu. V odseku 6 sa upravuje zúčtovanie rezervy u kupujúceho tak, že do základu dane kupujúceho vstupuje len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak pôjde o daňový výdavok. Ak pôjde o takto nadobudnutú rezervu, ktorú daňovník nepoužije ale ju zruší, potom táto rezerva sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom. Pri ďalšej tvorbe rezerv kupujúcim a ich zúčtovaní kupujúci uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Podľa odseku 7, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 8 sa úprava základu dane pri predaji podniku alebo jeho časti vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom nadobudne účinnosť zmluva o predaji podniku alebo jeho časti. Z odseku 9 vyplýva, že na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti, sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5 [napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) nebude vychádzať z obstarávacej ceny cenných papierov, ale z reálnej hodnoty].

§ 17b -Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane do 31. decembra 2009 je vymedzený v § 17 ods. 19 zákona. Pri zisťovaní základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu sa od roku 2010 vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, t.j. zo zisku alebo zo straty. Možnosť umorovať stratu podľa § 30 zákona pri nepeňažnom vklade má iba daňovník, u ktorého bola táto strata vykázaná. V odseku 1 sa upravuje výpočet základu dane u vkladateľa nepeňažného vkladu, účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, pričom rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu sa zahrnie do základu dane jednorazovo (t.j. rozdiel medzi účtovným ocenením majetku a jeho uznanou hodnotou na účely nepeňažného vkladu účtovaný na účet nákladov alebo výnosov bude súčasťou výsledku hospodárenia a tým aj základu dane). Súčasne sa však daňovníkovi umožňuje rozhodnúť sa aj pre druhý postup, kedy celý rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely vkladu, sa zahrnie do základu dane najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 počnúc tým zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (t.j. rozdiel zaúčtovaný na účet nákladov alebo výnosov sa vylúči z výsledku hospodárenia a zahrnie sa do základu dane postupne najmenej vo výške 1/7 počas najdlhšie siedmich zdaňovacích období), pričom pri tejto úprave je potrebné dodržať podmienky

- vkladateľ nepeňažného vkladu počas tohto obdobia môže odpredať alebo vyradiť z celkovej hodnoty cenných papierov a obchodného podielu evidovaných voči prijímateľovi nepeňažného vkladu len takú hodnotu, aby zostatková hodnota týchto cenných papierov a obchodného podielu nepoklesla pod hodnotu cenných papierov a obchodného podielu nadobudnutých nepeňažných vkladom,

- prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže odpredať viac, ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom.

Pri porušení týchto podmienok je vkladateľ povinný celú zostávajúcu časť oceňovacieho rozdielu jednorazovo zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k nedodržaniu týchto podmienok. Zároveň sa upravuje zahrnovanie vykázaného rozdielu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie alebo je na neho vyhlásený konkurz. Základ dane sa

- upraví o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vloženého odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou,

- upraví o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou (majetok nadobudnutý darom, resp. vkladom do 31. decembra 2009),

- zníži o sumu nedaňových rezerv, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti,

- zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek v súlade s účtovníctvom, s výnimkou opravnej položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,

- zníži o sumu záväzkov, o ktoré po lehote splatnosti 36 mesiacov zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29).

Podľa odseku 2 skutočnosť o jednorazovom zahrnutí vykázaného rozdielu z ocenenia nepeňažného vkladu do základu dane je vkladateľ povinný oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní od splatenia nepeňažného vkladu. Podľa odseku 3 sa majetok a záväzky nadobudnuté nepeňažným vkladom oceňujú reálnou hodnotou rovnako ako podľa zákona o účtovníctve alebo v prípade individuálne vloženého majetku uznanou hodnotou započítanou na vklad spoločníka. Podľa odseku 4 prijímateľ nepeňažného vkladu odpisuje majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítanej na vklad spoločníka ako v prvom roku odpisovania, alebo ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnie rozdiel medzi uznanou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve do základu dane jednorazovo, potom prijímateľ nepeňažného vkladu môže odpisovať majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty započítanej na vklad spoločníka, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa majetok odpisuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania zistenej u vkladateľa (§ 26). Podľa odseku 5 sa u prijímateľa nepeňažného vkladu do základu dane zahrnuje len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa účtovníctva. Pri ďalšej tvorbe rezerv prijímateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Goodwill, resp. záporný goodwill vykázaný u prijímateľa nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti sa zahrnie do základu dane postupne počas najviac siedmich zdaňovacích období, po prvýkrát v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, najmenej však vo výške 1/7 vyčísleného goodwillu, resp. záporného goodwillu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie goodwillu alebo záporného goodwillu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, pri vyhlásení konkurzu, pri predaji podniku alebo pri nepeňažnom vklade. Podľa odseku 6, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 7 sa ustanovuje pre prijímateľa nepeňažného vkladu povinnosť oznámiť vkladateľovi skutočnosť, že predal alebo vyradil viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom do ustanovenej lehoty. Podľa odseku 8, ak vkladateľ vloží nepeňažný vklad, ktorým je individuálne vložený majetok do subjektu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, uplatní sa postup podľa odseku 1 písm. a). Tento vkladateľ môže vykázaný rozdiel zahrnúť do základu dane aj postupne podľa odseku 1 písm. b), ak zabezpečí splnenie podmienok podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Podľa odseku 9, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže majetok oceniť reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Podľa odseku 10, ak vkladateľom je daňovník mimo územia Slovenskej republiky, môže prijímateľ nepeňažného vkladu (daňovník Slovenskej republiky) oceniť majetok reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou bol u vkladateľa preukázateľne zdanený a prijímateľ neuplatnil postup podľa § 17d. Podľa odseku 11 u vkladateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane uplatní postup podľa odsekov 1 a 2. Ak vkladateľom je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, uplatní sa postup podľa § 8 ods. 2. Z odseku 12 vyplýva, že na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom, sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3, t.j. z reálnej hodnoty (napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) bude vychádzať z reálnej hodnoty).

§ 17c – Podľa odseku 1 daňovník zrušený bez likvidácie základ dane

- upraví o oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, vykázané na účte 416 - Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení jednorazovo, ak ich nezahrnuje do základu dane právny nástupca,

- upraví o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou,

- upraví o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku a jeho vstupnou cenou (majetok nadobudnutý darom, resp. vkladom do 31. decembra 2009),

- upraví o daňovú zostatkovú hodnotu goodwillu alebo záporného goodwillu,

- zníži o sumu nedaňových rezerv, ktoré preberá právny nástupca,

- zníži o opravné položky vytvorené v súlade s účtovníctvom, s výnimkou opravnej položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku,

- zníži o sumu záväzkov, o ktoré po lehote splatnosti 36 mesiacov zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 (do 31. decembra 2009 podľa § 17 ods. 29 zákona).

Podľa odseku 2 právny nástupca oceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa účtovníctva. Právny nástupca odpisuje tento majetok z reálnej hodnoty ako v prvom roku odpisovania. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev zahrnú do základu dane jednorazovo, potom právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže odpisovať hmotný majetok z reálnej hodnoty alebo z hodnoty započítanej na vklad spoločníka, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa hmotný majetok odpisuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie (§ 26). Podľa odseku 3 právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnie oceňovacie rozdiely do základu dane jednorazovo alebo môže využiť alternatívny postup ich zahrnutia do základu dane počas najviac siedmich rokov, najmenej vo výške 1/7 rozdielu, pričom v tomto prípade právny nástupca musí splniť ustanovené podmienky a pri ich nedodržaní je povinný upraviť základ dane jednorazovo o zostatkovú sumu týchto oceňovacích rozdielov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich nedodržaniu. Zároveň sa upravuje zahrnovanie tohto rozdielu do základu dane, ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, bez likvidácie, je na neho vyhlásený konkurz, dôjde k predaju podniku alebo bude podnik predmetom nepeňažného vkladu. Do základu dane zahrnuje právny nástupca len rozdiel medzi výškou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom. Ak pôjde o takto nadobudnutú rezervu, ktorú daňovník nepoužije, ale ju zruší, potom táto rezerva sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom. Pri ďalšej tvorbe rezerv právny nástupca uplatní postup podľa § 17 ods. 23 a § 20 zákona. Goodwill, resp. záporný goodwill vykázaný u právneho nástupcu sa do základu dane nezahrnuje. Podľa odseku 4, ak dôjde k postúpeniu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude reálna hodnota pohľadávky bez príslušenstva najviac do výšky príjmu z jej postúpenia, alebo daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Ak dôjde k odpisu nepremlčanej pohľadávky ocenenej v reálnej hodnote, pričom táto hodnota nemôže byť vyššia ako menovitá hodnota pohľadávky bez príslušenstva, daňovým výdavkom bude suma v ustanovenom rozsahu a v závislosti od uplynutia lehoty od nadobudnutia tejto pohľadávky. Podľa odseku 5 pri odpočítavaní daňovej straty právnym nástupcom sa postupuje podľa § 30 zákona. Podľa odseku 6, ak právnym nástupcom daňovníka so sídlom na území SR zrušeného bez likvidácie je daňovník so sídlom mimo územia SR, pričom na území Slovenskej republiky mu zostáva stála prevádzkareň, potom táto stála prevádzkareň môže oceniť majetok reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu podľa § 30, ak sa viaže k stálej prevádzkarni. Odsek 7 upravuje postup pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak jeho právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a ak tomuto právnemu nástupcovi zostáva mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, môže oceniť majetok reálnou hodnotou a nesmie uplatniť postup podľa § 17e. Podľa odseku 8 sa na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2, t.j. z reálnej hodnoty [napr. pri predaji cenných papierov sa na uplatnenie výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) bude vychádzať z reálnej hodnoty].

§ 17d - Podľa odseku 1 sa do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva

- nezahrnuje rozdiel vzniknutý z účtovného ocenenia nepeňažného vkladu a jeho uznaného ocenenia na účely nepeňažného vkladu, pričom prijímateľ nepeňažného vkladu preberá daňové hodnoty od vkladateľa v pôvodných cenách,

- nezahrnujú opravné položky k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob a cenných papierov,

- zahrnujú rezervy podľa § 20,

- zahrnujú opravné položky k pohľadávkam v rozsahu najviac podľa § 20 a právny nástupca môže pokračovať v tvorbe opravných položiek podľa § 20.

Podľa odseku 2 prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnie do základu dane len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku. Rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, nie je zahrnovaná do základu dane vkladateľa, pričom náklad, ku ktorému bola tvorená sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu tejto rezervy u prijímateľa nepeňažného vkladu, pričom obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke. Goodwill alebo záporný goodwill sa do základu dane nezahrnuje (s výnimkou goodwillu alebo záporného goodwillu nadobudnutého kúpou podniku, alebo jeho časti, alebo jeho nepeňažným vkladom, ktorý je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie). Podľa odseku 3 prijímateľ nepeňažného vkladu za účelom pokračovania v tvorbe opravnej položky k pohľadávke podľa § 20 je povinný prevziať požadované údaje o tejto pohľadávke. Podľa odseku 4 si vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní pomernú časť ročného odpisu vkladaného majetku. Napríklad, ak bol nepeňažný vklad uskutočnený 15. mája, vkladateľ nepeňažného vkladu si môže uplatniť daňový odpis vloženého majetku za mesiace január až apríl. Podľa odseku 5 prijímateľ nepeňažného vkladu pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku a na tento účel preberá od vkladateľa pôvodné ceny majetku, uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3 zákona. Ďalej je upravený spôsob zahrnutia pomernej časti odpisu u prijímateľa nepeňažného vkladu. Podľa odseku 6 je prijímateľ nepeňažného vkladu povinný evidovať pôvodné hodnoty majetku najmenej počas lehoty pre zánik práva vyrubiť daň. Odsek 7 ustanovuje zodpovednosť vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorý vloží individuálny majetok mimo územia Slovenskej republiky, aby v prípade, ak uplatní postup podľa odseku 1, zabezpečil údaje o tom, že prijímateľ nepeňažného vkladu v zahraničí prevzal pôvodné ceny vloženého majetku. Za účelom stanovenia jednotných podmienok, resp. výhod pre vklady subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, sa podľa odseku 8 uplatní rovnaký spôsob vplyvu vykázaného rozdielu na základ dane vkladateľa aj pri nepeňažnom vklade mimo územia Slovenskej republiky. Tento postup sa uplatní, ak je nepeňažný vklad súčasťou majetku stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky, pričom na ocenenie majetku stálej prevádzkarne použil prijímateľ nepeňažného vkladu pôvodné ocenenie majetku evidované u vkladateľa nepeňažného vkladu. Odsek 9 ukladá použiť obdobné ocenenie majetku (pôvodné ocenenie evidované u vkladateľa) pri vkladoch na územie Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky. Podľa odseku 10 u vkladateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva sa primerane uplatní postup podľa § 17d ods. 1 a 4. Odsek 11 definuje, čo sa na daňové účely pokladá za pôvodnú cenu.

§ 17e - Podľa odseku 1 sa do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie

- nezahrnuje suma oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná na účte 416, ak právny nástupca prevezme majetok a záväzky v pôvodných cenách a u hmotného a nehmotného majetku v ocenení podľa § 25,

- nezahrnujú opravné položky k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak právny nástupca prevezme pôvodné ceny zásob a cenných papierov,

- zahrnujú rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam v rozsahu najviac podľa § 20 a právny nástupca môže pokračovať v tvorbe opravných položiek podľa § 20.

Podľa odseku 2 právny nástupca zahrnie do základu dane len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku. Rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, nie je zahrnovaná do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie, pričom náklad, ku ktorému bola tvorená sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu tejto rezervy u právneho nástupcu tohto daňovníka. Obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke. Goodwill alebo záporný goodwill sa do základu dane nezahrnuje (s výnimkou goodwillu alebo záporného goodwillu nadobudnutého kúpou podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažným vkladom, ktorý je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie). Podľa odseku 3 právny nástupca za účelom pokračovania v tvorbe opravnej položky k pohľadávke podľa § 20 je povinný prevziať požadované údaje o tejto pohľadávke. Podľa odseku 4 uplatňuje pomernú časť ročného odpisu z majetku daňovník zrušený bez likvidácie. Podľa odseku 5 právny nástupca pokračuje v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku a na tento účel preberá od vkladateľa pôvodné ceny majetku, uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny podľa § 25 ods. 3. Ďalej je upravený spôsob zahrnutia pomernej časti odpisu u právneho nástupcu. Podľa odseku 6 je právny nástupca povinný evidovať pôvodné ceny majetku najmenej počas lehoty pre zánik práva vyrubiť daň. Podľa odseku 7 právny nástupca postupuje pri odpočítavaní daňovej straty podľa § 30. Za účelom určenia jednotných podmienok, resp. výhod z uplatnenia postupu pri preberanom pôvodnom ocenení majetku právnym nástupcom subjektu, sídlo ktorého je mimo územia Slovenskej republiky, sa podľa odseku 8 uplatní rovnaký spôsob vplyvu oceňovacích rozdielov z precenenia na základ dane ako u daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky. Tento postup sa uplatní, ak majetok právneho nástupcu je súčasťou majetku stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky, pričom na ocenenie majetku stálej prevádzkarne použil právny nástupca pôvodné ocenenie majetku evidované daňovníkom zrušeným bez likvidácie. Odsek 9 ukladá použiť obdobné ocenenie majetku (pôvodné ocenenie evidované daňovníkom zrušeným bez likvidácie) pri zrušení daňovníka bez likvidácie mimo územia Slovenskej republiky, ak jeho právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom majetok zrušeného daňovníka bez likvidácie je súčasťou stálej prevádzkarne umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky a pokračovať v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne. V odseku 10 sa definuje na tento účel pôvodná cena.

K bodu 14 - § 19 ods. 2 písm. h):

Upravené ustanovenie z dôvodu prečíslovania odsekov v § 17 (vypúšťajú sa v § 17 ods. 18 a 19).

K bodu 15 - § 19 ods. 3 písm. t):

Uvedené ustanovenie umožňuje uznať za daňový výdavok odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva, ktorú daňovník eviduje voči Slovenskej republike. Daňovník odpis takejto pohľadávky zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom upustil od jej vymáhania. Podľa tohto ustanovenia je možno odpísať len takú pohľadávku, ktorá zo strany Slovenskej republiky bola uznaným záväzkom, pričom toto ustanovenie sa použije už pri podávaní daňového priznania po 31. decembri 2009, t.j. za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2009 (§ 52h ods. 5).

K bodu 16 - § 21 ods. 1 písm. h):

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu zjednotenia definovania reklamných predmetov v zákone v znení neskorších predpisov so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 17 – § 21 ods. 2 písm. k)

Toto ustanovenie, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2010, sa zo zákona vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2010. Je to z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy.

K bodu 18 - § 22 ods. 9:

Táto zmena sa vykonala v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 30b do zákona o dani z príjmov zákonom

č. 185/2009 Z. z.

K bodom 19 a 20 - § 22 ods. 13 a poznámka pod čiarou k odkazu 112:

V nadväznosti na úpravu ustanovení v § 17d ods. 4 a 5 a § 17e ods. 4 a 5 zákona sa vypúšťa spôsob uplatnenia daňových odpisov pri zrušení daňovníka bez likvidácie. Toto ustanovenie upravuje počnúc rokom 2010 len postup uplatňovania daňových odpisov pri prevode správy majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Zároveň sa z dôvodu úpravy § 22 ods. 13 vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 112 (ďalej sa v ustanoveniach zákona nenachádza).

K bodom 21 a 22 - § 25 ods. 1 písm. a), f) a g):

Táto úprava vyplynula zo zmeny oceňovania majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom podľa § 17b a § 17d.

K bodu 23 - § 26 ods. 3:

V nadväznosti na úpravu ustanovení v § 17c a v § 17e zákona sa vypúšťa posledná veta.

K bodu 24 - § 30 ods. 1:

Lehota na odpočet daňovej straty od základu dane sa predlžuje zo súčasných piatich rokov na sedem rokov. Predĺžením lehoty sa daňovníkovi dáva z pohľadu úpravy základu dane možnosť odpočítať vykázanú daňovú stratu až v období siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

K bodu 25 - § 32 ods. 12:

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. jemu zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady v súčasnosti nerieši. Navrhovaná zmena dáva daňovníkovi možnosť aj v nadväznosti na § 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch, ako pri príjmoch podľa § 6 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa navrhuje, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona SNR č. 511/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 26 - § 43 ods. 3 písm. g):

Prijaté sankčné úroky a pokuty súvisiace s prenájmom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú rovnako príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj takýto prenájom a vybraná daň zrážkou by sa aj pre tento príjem považovala za daň vysporiadanú.

K bodom 27 a 28 - § 43 ods. 3 písm. m) a § 43 ods. 6:

Podľa § 43 ods. 3 písm. m) sa navrhuje zdaňovať zrážkovou daňou náhrada za stratu na zárobku, ktorá je vyplatená podľa § 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, a to len v tom prípade, keď takáto náhrada je vypočítaná a vyplatená z priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnanca. Ide o tzv. svedočné, pričom zároveň v odseku 6 sa navrhuje, aby takýto príjem bol považovaný vybraním dane zrážkou za vysporiadaný. Ak je vypočítaná z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, táto náhrada je podľa § 5 ods. 5 písm. j) tejto novely zákona oslobodená od dane. Takáto úprava znamená nielen zníženie administratívy, ale je aj pre daňovníka výhodnejšia. Úprava § 43 ods. 6 sa tiež navrhuje v nadväznosti na upozornenie Komisie európskych spoločenstiev ohľadom možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie. Na základe uvedeného upozornenia uplatnenie rozdielnych pravidiel zdanenia príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu rezidentov členských štátov Európskej únie alebo ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor (t.j. Nórsko, Lichtenštajnsko a Island), v porovnaní so slovenskými rezidentami možno považovať za diskriminačné. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj pre rezidentov členských štátov Európskej únie alebo rezidentov ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky hospodársky priestor, ktorým plynú príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého až štvrtého bodu, vysporiadať si daň rovnakým spôsobom, ako je to v prípade takýchto príjmov plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, podaním daňového priznania.

K bodu 29 - § 45 ods. 1:

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu zmeny vykonanej v § 45 ods. 3 zákonom č. 60/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2009 doplnením písmena c).

K bodu 30 - § 49 ods. 3:

Z dôvodu obmedzenia subjektívneho rozhodovania správcom dane v súvislosti s predlžovaním lehôt na podanie daňových priznaní, snahou o zníženie administratívneho zaťaženia spojeného s vybavovaním množstva žiadostí, ako aj spracovaním daňových priznaní v jednom termíne sa upravujú lehoty na podanie daňových priznaní. Tieto sa budú predlžovať len na základe oznámenia podaného daňovníkom príslušnému správcovi dane najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. Takýmto oznámením si môže daňovník sám predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania, najviac však o tri celé kalendárne mesiace, pričom ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí táto lehota sa predĺži podaním oznámenia najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov za predpokladu, že daňovník túto skutočnosť uvedie v oznámení o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane musí uplatniť postup podľa zákona o správe daní a poplatkov. Výnimku však tvorí daňovník v konkurze alebo v likvidácii, ktorému ak podá žiadosť správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie ustanovenej lehoty, môže správca dane rozhodnutím predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

K bodu 31 - § 49 ods. 6 a 7:

V súlade s vykonanou zmenou v zákone o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá sa zrušuje bez likvidácie vedie účtovníctvo do „rozhodného dňa“. V nadväznosti na uvedené sa upravuje § 49 ods. 6 zákona tak, že za zdaňovanie obdobie končiace dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, podáva daňové priznanie daňovník zrušený bez likvidácie alebo jeho právny nástupca. Ak právny nástupca k rozhodnému dňu ešte nevznikol, podáva daňové priznanie daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom a končiace posledným dňom nasledujúceho kalendárneho roka v zákonom ustanovenej lehote. V odseku 7 sa upravuje lehota na podanie daňového priznania pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak tento zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR. Zároveň sa umožňuje podať daňové priznanie do troch mesiacov od zrušenia stálej prevádzkarne len na tie prípady, keď daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň na území SR, neplynú iné zdaniteľné príjmy s výnimkou príjmov, z ktorých je vybraním dane zrážkou daň vysporiadaná. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň na území SR, plynú zo zdrojov na území SR aj iné zdaniteľné príjmy, podáva daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona.

K bodom 32 až 38 - § 50 ods. 1 písm. b), ods. 5 písm. b), ods. 9 až 13:

U daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, sa navrhuje postupné znižovanie poukazovania podielu zaplatenej dane do roku 2018. V prvej etape úpravy § 50 zákona sa navrhuje pre zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 2010 a 2011 u daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami zníženie podielu zaplatenej dane z 2 % na 1,5 %, ak táto právnická osoba nedarovala finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane do lehoty na podanie daňového priznania na vymedzené účely v § 50 ods. 5 zákona, ktorého súčasťou je vyhlásenie podľa § 50 zákona. V odseku 5 sa mení písmeno b), podľa ktorého sa podiel zaplatenej dane môže použiť na podporu a rozvoj telesnej kultúry bez vekového obmedzenia. Telesná kultúra je organizovaná alebo neorganizovaná, individuálna alebo skupinová činnosť súvisiaca s telovýchovnou, turistickou, športovou a pohybovo-rekreačnou aktivitou. Odsek 10 sa dopĺňa podmienkou, podľa ktorej prijatý podiel zaplatenej dane prijímateľ môže poskytnúť aj inej právnickej osobe, ktorá nie je zverejnená v zozname prijímateľov podľa odseku 4, ale prijímateľ je zodpovedný za to, že tieto finančné prostriedky právnická osoba použije na vymedzené účely podľa odseku 5, preukáže to potrebnými dokladmi a zároveň táto právnická osoba musí použiť prijaté finančné prostriedky v lehote, ktorá sa vzťahuje na prvotného prijímateľa podielu zaplatenej dane. Podľa odseku 12 v ročnom prehľade prijímateľov DR SR uvádza názov prijímateľa, jeho sídlo, súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté a od 1. januára 2010 sa tieto údaje rozšíria aj o identifikačné číslo organizácie. V odseku 13 z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje od 1. januára 2010, aby prijímateľ, u ktorého presiahne v kalendárnom roku prijatie podielu zaplatenej dane sumu 33 000 eur, zriadil osobitný účet len na tento účel. Zákon ustanovuje použitie podielu zaplatenej dane na taxatívne vymedzené účely a od 1. januára 2010 sa podľa odseku 11 za porušenie použitia tohto podielu bude považovať aj vynaloženie týchto prostriedkov na obstaranie nehnuteľnosti a na reklamu, ktoré nebudú využívané na účely vymedzené v odseku 5.

K bodu 39 - § 51a ods. 3 až 7:

Podľa odseku 3 sa upravuje základ dane u daňovníka, ktorý prechádza zo sústavy jednoduchého účtovníctva na daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona. Základ dane sa zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) zákona v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto zmene. Ak daňovník prechádza z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 na jednoduché účtovníctvo, tak sa neupravuje základ dane. Podľa odseku 4 sa upravuje základ dane u daňovníka, ktorý prechádza zo sústavy podvojného účtovníctva na uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona) a naopak. Základ dane sa upravuje v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto zmene, a to v súlade s § 17 ods. 8 písm. b) alebo c) zákona. Podľa odseku 5 daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 (tzv. paušálne výdavky). Odseky 6 a 7 riešia problematiku zahrnovania opravnej položky k nadobudnutému majetku u daňovníkov, ktorý začnú viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo § 6 ods. 14 po účtovnom období.

K bodu 40 - § 52h - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2010:

Odsek 1 - ustanovenie § 5 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na zamestnaneckú opciu poskytnutú zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie po 31. decembri 2009.

Odsek 2- ustanovenie § 17 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa prvýkrát použije na daňovú stratu stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí vykázanú po 31. decembri 2009.

Odsek 3 - toto ustanovenia rieši použitie § 19 ods. 3 písm. t) a § 51a ods. 3 až 7 zákona v znení účinných od 1. januára 2010 už pri podávaní daňového priznania po 1. januári 2010.

Odseky 4 a 5 - goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v dôsledku kúpy podniku alebo jeho časti alebo nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, pričom ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažného vkladu došlo po 31. decembri 2009, sa zahrnie do základu dane v súlade s § 17a ods. 5 a § 17b ods. 5 písm. b). Na odpisy goodwillu alebo záporného goodwillu vykázaného v dôsledku kúpy podniku alebo jeho časti alebo nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, pričom ku kúpe podniku alebo jeho časti alebo jeho nepeňažného vkladu došlo pred 1. januárom 2010, sa použije ustanovenie § 17 ods. 18 platné do 31. decembra 2009, t.j. naďalej sa tieto odpisy nezahŕňajú do základu dane. Na oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí vzťahujúce sa k nepeňažným vkladom vykonaným do 31. decembra 2009 sa použije ustanovenie § 17 ods. 19 platné do 31. decembra 2009 aj po tomto období.

Odsek 6 - nová úprava uvedená v § 17c vzťahujúca sa k úprave základu dane pri zlúčení, splynutí a rozdelení, sa použije po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.

Odsek 7 - ustanovenie § 25 ods. 1 písm. f) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2009 sa použije pri uplatnení daňových výdavkov u majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, oceneného obstarávacou cenou alebo zostatkovou cenou zistenou u vkladateľa, na účely vysporiadania účtovnej a daňovej obstarávacej (zostatkovej) ceny majetku vrátane § 17a až 17c a rovnako aj na účely prevzatia pôvodnej ceny majetku podľa § 17d a § 17e, aj po 31. decembri 2009.

Odsek 8 – Odpočet daňovej straty sa v § 30 ods. 1 predlžuje z piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období na sedem bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Podľa tohto odseku sa úprava § 30 ods. 1 použije na daňovú stratu vykázanú až po 31. decembri 2009. Z uvedeného vyplýva, že ak napr. daňovník vykázal daňové straty počas šiestich zdaňovacích období (každoročne od roku 2005, t.j. vrátane roka 2010), daňové straty vykázané do 31. decembra 2009 bude odpočítavať počas piatich zdaňovacích období podľa § 30 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2009. Až daňovú stratu vykázanú v roku 2010 bude odpočítavať počas siedmich zdaňovacích období.

Odsek 9 - Ustanovenie o lehotách na podanie daňového priznania na základe oznámenia daňovníkom správcovi dane v znení účinnom od 1. januára 2010 sa môže použiť po prvýkrát pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2009 a pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby až za zdaňovacie obdobie končiace najskôr 31. decembra 2010.

- § 52i - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2011:

Odseky 1 až 4 – v roku 2011 pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2010 sa po prvýkrát uplatní postup podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona v znení účinnom 1. januára 2011 a aj v roku 2011 a v ďalších etapách úpravy § 50 zákona, konkrétne pre roky 2012 až 2014 daňovník, ktorý je právnickou osobou, bude oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 1,5 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona, za podmienky, že daňovník daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie bude týkať, ním určeným prijímateľom na účely vymedzené v § 50 ods. 5 zákona. Ak daňovník neposkytne tieto prostriedky ako dar, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom len do výšky 1 % zaplatenej dane. V rokoch 2015 až 2018 sa podiel zaplatenej dane zníži do výšky 1 % za predpokladu, že daňovník daroval finančné prostriedky zodpovedajúce 1,5 % zaplatenej dane ním určeným prijímateľom, inak podiel zaplatenej dane bude poukázaný len do výšky 0,5 % zaplatenej dane. Od roku 2019 podiel zaplatenej dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, je do výšky 0,5 %zaplatenej dane bez ustanovenej podmienky poskytnutia finančných prostriedkov ako dar.

K čl. II

K bodu 1 – § 13a:

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby správca dane o každej žiadosti o predĺženie lehoty vydal rozhodnutie.

K bodu 2 - § 15 ods. 14:

Navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti v upovedomení o daňovej kontrole ustanoviť deň, kedy začína daňová kontrola.

K bodu 3 - § 31 ods. 2 písm. a) a b):

Ustanovenie sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že registračná a oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na osoby, ktoré prenajímajú iba časť bytu, nebytového priestoru alebo časť nehnuteľnosti.

K bodu 4 - § 31 ods. 6:

Ide o návrh nového znenia tohto ustanovenia a to z dôvodu, že povinnosť ustanoviť si svojho zástupcu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky sa bude vzťahovať len na fyzické osoby alebo právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území tretích štátov, t.j. mimo územia Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto navrhovaná úprava je vykonaná na základe výhrady Európskej komisie, ktorá postup podľa súčasne platného znenia posúdila ako prekážku v podnikaní fyzických osôb alebo právnických osôb z členských štátov Európskej únie a zvýšenú administratívnu zaťaženosť týchto osôb pri podnikaní.

K bodu 5 - § 35 ods. 2:

Navrhuje sa ustanoviť výpočet výšky pokuty podľa § 35 ods. 1 tak, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne výšku 10 %, pri výpočte pokuty sa použije namiesto trojnásobku základnej úrokovej Európskej centrálnej banky sadzba 10 %.

K bodom 6 a 7 - § 35 ods. 7 písm. b) a d):

Ustanovenie § 35 ods. 7 sa navrhuje rozšíriť o nové znenie písmena d), podľa ktorého správca dane uloží pokutu osobe - vkladateľovi nepeňažného vkladu alebo prijímateľovi nepeňažného vkladu, ktorá neoznámi v lehote podľa osobitného predpisu (§ 17b ods. 2 a 7 zákona o dani z príjmov) inej osobe - prijímateľovi nepeňažného vkladu alebo vkladateľovi nepeňažného vkladu informáciu, napr. o predaji tohto nepeňažného vkladu vo výške podľa osobitného predpisu, na účely jeho zahrnutia do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu; v týchto prípadoch správca dane uloží tejto osobe pokutu najviac do výšky 33 190 eur. Pri uložení pokuty správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Znenie písmena b) sa navrhuje doplniť nadväzne na navrhované znenie písmena d).

K bodom 8 až 18 - § 35 ods. 8 až 11 a ods. 13:

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje sumy v slovenských korunách uvedených v predmetných ustanoveniach prepočítať na eurá konverzným kurzom (30,1260 SKK/EUR) a zaokrúhliť nadol v prospech osoby, ktorá bude znášať úhradu tejto platby.

K bodu 19 - § 35 ods. 19:

Z dôvodu spresnenia sa navrhuje ustanovenie doplniť o dodatočné hlásenie, od podania ktorého sa počíta lehota na uloženie pokuty.

K bodu 20 - § 35 ods. 21:

Legislatívnou úpravou sa spresnilo číselné označenie ustanovenia z odseku 12 na odsek 13, ktorým je ustanovená horná hranica pokuty.

K bodu 21 - § 35b ods. 2 a 6:

Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, navrhuje sa pre výpočet sankčného úroku použiť ročnú úrokovú sadzbu vo výške 15 % namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

K bodom 22 a 23 - § 45 ods. 1 a 2:

Odsek 1 sa upravuje nadväzne na predĺženie lehoty na odpočítanie daňovej straty. V prípadoch, ak daňový subjekt bude odpočítavať daňovú stratu, lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane pri vyrubení dane z príjmov sa navrhuje na sedem rokov. Pri ostatných druhoch daní, ako aj pri dani z príjmov, ak daňový subjekt neodpočítava daňovú stratu, lehota pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane ostáva súčasná lehota piatich rokov.

Nadväzne na úpravu odseku 1 bolo potrebné upraviť odsek 2 v tom zmysle, že obidve lehoty uvedené v odseku 1 sa vykonaným úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane predlžujú, pričom lehota desiatich rokov na vyrubenie dane alebo rozdielu dane ostáva pri obidvoch lehotách zachovaná; rovnako ako aj podmienky na predĺženie lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane z príjmov ostávajú nezmenené.

K bodom 24 a 25 - § 50 ods. 1 a 3:

Navrhuje sa aby daňový subjekt mohol uplatniť námietku len v prípadoch, keď to ustanovuje zákon. V nadväznosti na zmenu v odseku 1 je potrebné upraviť aj znenie odseku 3.

K bodu 26 - § 59 ods. 7:

Pri výpočte úroku z odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach sa navrhuje, aby sa v prípade, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použila ročná úroková sadzba vo výške 10 % namiesto trojnásobku základnej úrokovej Európskej centrálnej banky.

K bodu 27 - § 60 ods. 2:

V prípade oneskoreného prevodu finančných prostriedkov na účet správcu dane sa pri výpočte sankcie navrhuje použiť ročnú úroková sadzbu vo výške 10 % namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ak tento nedosiahne 10 %.

K bodu 28 - § 63 ods. 6:

Rovnaký postup ako v bodoch 21 a 22 sa navrhuje uplatniť aj pri výpočte úroku, ktorý platí správca dane za oneskorené vrátenie preplatku na dani.

K bodu 29 - § 63 ods. 8:

Nadväzne na novelu zákona o dani z priadnej hodnoty sa navrhuje upraviť ustanovenie tak, aby nadmerný odpočet, ktorý uplatňuje skupina, mohol správca dane použiť na úhradu prípadných nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov tejto skupiny.

K čl. III

K bodom 1, 3 až 6 - § 4 ods. 3, § 16 ods. 1 písm. e), § 16 ods. 2, § 16 ods. 4 písm. c) a § 17 ods. 6:

Na účely účtovníctva účtovná jednotka, ktorá sa zrušuje bez likvidácie vedie účtovníctvo do dňa, ktorý predchádza rozhodnému dňu. Rozhodným dňom na účely účtovníctva je deň určený v zmluve o zlúčení alebo splynutí alebo deň určený v projekte rozdelenia ako deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby podľa § 69 ods. 6 písmeno d) Obchodného zákonníka. Tento deň sa nesmie určiť po dni nadobudnutia účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia podľa § 69a Obchodného zákonníka. V deň, ktorý predchádza rozhodnému dňu zanikajúca účtovná jednotka ukončí vedenie účtovníctva a zostaví účtovnú závierku, v ktorej majetok a záväzky ocení podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby sú súčasťou účtovníctva nástupníckej účtovnej jednotky. Pri splynutí alebo rozdelení, kedy prechádza imanie na novozaloženú obchodnú spoločnosť alebo inú právnickú osobu a nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo a zostaví otváraciu súvahu za nástupnícku účtovnú jednotku zanikajúca obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba. Nástupnícka účtovná jednotka odo dňa svojho vzniku pokračuje vo vedení účtovníctva. Pre prípad, ak by nenastali účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia, t.j. výmaz zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby z obchodného registra a zápis nástupcu do obchodného registra, sa vedie účtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznačne vyčísliť majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby.

Ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu sa uzavrú účtovné knihy a zostaví sa účtovná závierka zanikajúcej účtovnej jednotky. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka nezostavuje účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza rozhodnému dňu, ale na účely zostavenia otváracej súvahy len zisťuje konečné stavy účtov. V § 17 ods. 6 sa upravuje zostavenie a označenie účtovných závierok v prípadoch, ak sú totožné dni rôznych účtovných závierok. Priebežná účtovná závierka sa nezostavuje, ak jej deň je totožný s dňom riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky. Ako riadna účtovná závierka sa označuje účtovná závierka, ak deň mimoriadnej účtovnej závierky je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky.

K bodu 2 - § 9 ods.2 písm. c):

Občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov sa v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanú od 1. septembra 2009 poľovníckou organizáciou. Ide o organizácie svojim rozsahom menšie, ktoré môžu viesť jednoduché účtovníctvo, ak nepodnikajú a ak ich príjmy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie nedosiahli 200 000 eur.

K bodu 7 - § 17 ods. 7:

Ustanovuje sa zostavenie otváracej súvahy. Otváracia súvaha sa zostavuje ku dňu vzniku účtovnej jednotky, ku dňu vstupu do likvidácie, ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a k rozhodnému dňu.

K rozhodnému dňu zostavuje nástupnícka účtovná jednotka otváraciu súvahu aj ak tento predchádza samotnému dňu vzniku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby. Následne v deň vzniku obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby sa otváracia súvaha nezostavuje.

K bodom 8 a 10 - poznámky pod čiarou k odkazom 22a a 22ac:

Upravujú sa poznámky pod čiarou z dôvodu zrušenia Nariadenia Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) a jeho nahradenia novým nariadením Komisie.

K bodu 9 - § 17a ods. 2 písm. b):

Na účely § 17a sa definuje čistý obrat, ktoré je totožný s definíciou čistého obratu v § 19 zákona účtovníctve.

K bodu 11 - § 18 ods.6:

V § 18 ods. 6 používaná terminológia zákona o účtovníctve sa dáva do súladu s terminológiu používanou v zákone č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (zákon o audítoroch). Pod pojmom audítor sa rozumie audítor – fyzická osoba alebo audítorská spoločnosť. Náklady vzniknuté účtovnej jednotke voči audítorovi za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka sa členia podľa tohto zákona..

K bodu 12 - § 19 odsek 2:

Legislatívnou úpravou zavedenia legislatívnej skratky „audítor“ pre audítora a audítorskú spoločnosť v § 18 ods. 6 zákona sa v § 19 odsek 2 vypúšťajú slová „audítorská spoločnosť“.

K bodom 13 a 14 - § 20 ods. 6 písm. f) a § 20 ods. 7 písm. e):

Predmetné zmeny navrhlo Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na možnosť alternatívnej správy a riadenia pri európskych formách spoločností (európske spoločnosti a európske družstvo). Použitie špecifického pojmu „predstavenstvo“ nepokrýva jednostupňový systém riadenia týchto spoločností, preto sa navrhuje všeobecnejšia formulácia. Súčasne sa vypúšťa odkaz na zamestnanecké akcie z dôvodu, že tieto sú v Slovenskej republike už zrušené.

K bodu 15 - § 21 ods. 1:

Odstraňuje sa disproporcia, ktorá vznikla medzi zákonom o účtovníctve a obchodným zákonníkom po novele obchodného zákonníka v časti týkajúcej sa predkladania účtovných závierok do zbierky listín obchodného registra.

K bodu 16 - § 24 ods.2:

Ustanovuje sa prepočet majetku a záväzkov vyjadrené v cudzej mene zahraničnou zanikajúcou obchodnou spoločnosťou alebo družstvom na eurá, ktoré preberá nástupnícka účtovnou jednotka, ktorým je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS v rozhodný deň.

K bodom 17 a 18 - § 25 ods. 1 písm. e):

Ustanovuje sa oceňovanie majetku a záväzkov u fyzickej osoby – podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorý kupuje podnik alebo jeho čas. Prijímaný majetok a záväzky pri kúpe podniku alebo jeho časti oceňuje v reálnej hodnote.

K bodom 19 a 20 - § 25 ods. 1 písm. f), § 25 ods. 2:

Ustanovuje sa ocenenie majetku a záväzkov prevzatých nástupníckou účtovnou jednotkou od zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva. Nástupnícka účtovná jednotka prevezme majetok a záväzky ocenené reálnou hodnotou u zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Povinnosť ocenenia reálnou hodnotou má nástupnícka účtovná jednotka, ak preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktorá neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa tohto zákona.

K bodu 21 - § 27 odsek 3:

Upresňuje sa stanovenie reálnej hodnoty podľa § 27 ods. 3 v nadväznosti na deň ocenenia v § 24 ods. 1 zákona. Týmto sa zdôrazňuje ocenenie reálnou hodnotou v súlade s § 25 zákona ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a tiež k inému dňu v priebehu účtovného obdobia, ak to vyžaduje osobitný predpis.

K bodu 22 - § 28 ods. 4:

V súlade s článkom 37 smernice Rady 78/660/EHS v platnom znení sa upúšťa od povinnosti odpísať goodwill do piatich rokov od jeho obstarania. Účtovné jednotky si stanovia obdobie, počas ktorého budú goodwill odpisovať. Ostatné podrobnosti sú ustanovené v jednotlivých opatreniach upravujúcich postupy účtovania.

K bodu 23 - § 36 ods. 1:

Zjednocujú sa lehoty na uchovávanie účtovných záznamov, podľa ktorých sa zisťuje alebo preveruje základ dane s osobitnými predpismi.

K bodu 24 - § 39g:

Prechodnými ustanoveniami v súlade s novelou zákona o dani z príjmov sa ustanovuje, že na odpisovanie goodwillu, ktorý vznikol do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2009.

K čl. IV

K bodu 1 - § 2 ods. 14:

Navrhuje sa rozšíriť subjekty verejného záujmu o zdravotné poisťovne a účtovné jednotky, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 - § 2 ods. 16:

Definuje sa Etický kódex audítora, ktorý vydáva Slovenská komora audítorov ako svoj vnútorný predpis, ktorý vychádza z Etického kódexu vydaného Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC).

K bodu 3 - § 3 ods. 5:

Z mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie 30. 6. 2008 vyplynulo upozornenie, že audítor z tretej krajiny sa môže stať v členskom štáte štatutárnym audítorom, len ak je uzavretá s príslušnou treťou krajinou zmluva o reciprocite, ktorá sa uzatvára v nadväznosti na rozhodnutie Komisie o primeranej úrovni dohľadu nad výkonom auditu v tretích krajinách. Nie je postačujúce, ak audítor z tretej krajiny splní všetky podmienky pre vstup do audítorskej profesie, ktoré sú ustanovené pre audítora z členského štátu. Preto sa navrhuje audítora z tretej krajiny vypustiť z § 3 ods. 5 a nadväzne na to sa § 3 dopĺňa odsekom 6.

K bodu 4 - § 3 ods. 6:

V súlade s predchádzajúcim bodom sa navrhuje vložiť nový odsek 6, v ktorom sa ustanovujú podmienky pre audítora z tretej krajiny, ktoré musia byť splnené, ak sa chce v SR stať štatutárnym audítorom.

K bodu 5 - § 3 ods. 7:

Podmienky a predpoklady výkonu auditu, ktoré sú ustanovené v § 3 ods. 1 pre tuzemských uchádzačov, v odseku 5 pre uchádzačov z iných členských krajín (euroaudítorov) a v odseku 6 pre uchádzačov z tretích krajín musia byť splnené pred podaním žiadosti na vykonanie audítorskej skúšky alebo skúšky spôsobilosti.

K bodu 6 - § 5 ods. 3:

Ide o zosúladenie pojmov zákona č. 540/2007 Z. z. s 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri v z. n. p.

K bodu 7 - § 8 ods. 1 písm. c):

Audítori a audítorské spoločnosti sú povinní podľa § 25 ods. 4 uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škody a zároveň sa im v tomto ustanovení ukladá povinnosť informovať úrad o uzavretí zmluvy. Navrhuje sa za nesplnenie oznamovacej povinnosti pozastaviť audítorovi alebo audítorskej spoločnosti licenciu do doby, kým si nesplnia oznamovaciu povinnosť voči úradu. Pozastavenie licencie zaznamená úrad podľa § 9 ods. 2 písm. j) v zozname audítorov alebo podľa §10 ods. 2 písm. l) v zozname audítorských spoločností.

K bodu 8 - § 11 ods. 2 písm. f):

Navrhovanou úpravou dôjde k rýchlejšiemu a flexibilnejšiemu postupu zo strany UDVA pri vybavovaní žiadosti o vyčiarknutie z príslušného zoznamu.

K bodu 9 - § 14 ods. 2 písm. h):

Uvedenou úpravou sa reaguje na navrhované doplnenie definícií v § 2.

K bodu 10 - § 19 ods. 2 písm. h):

Zmena vyplýva zo záverov bilaterálneho mítingu s predsedom Výboru pre audit a dohľad nad audítorskou profesiou Európskej komisie 30. 6. 2008, keď sa požaduje, aby pri hodnotení nezávislosti audítora, ktorý vykonáva audit v účtovnej jednotke bolo prekážkou aj to, ak je audítor blízkou osobou, ak vykonáva správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo núteného správcu v účtovnej jednotke, v ktorej vykonáva audit, ak by poskytoval znalecké služby podľa zákona č. 382/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, alebo ak by účtovná jednotka nezaplatila za vykonaný audit dlhšie ako jeden rok. Návrh bol upravený aj o pripomienku UDVA k tomuto ustanoveniu.

K bodu 11 - § 19 ods. 3:

Ide o upresnenie textu ustanovenia. Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí vedú v účtovnej jednotke účtovníctvo a zostavujú účtovnú závierku, nemôžu v nej vykonávať audit, pretože by došlo k ohrozeniu ich nezávislosti.

K bodu 12 - § 21 ods. 7:

Ide o zosúladenie s čl. 25 písm. b) smernice č. 2006/43/ES, podľa ktorého poplatky za audity nemôžu byť založené ani na akejkoľvek forme podmienenosti okrem poskytovania dodatočných (neaudítorských) služieb auditovanému subjektu.

K bodu 13 - § 24 ods. 1 písm. a):

Ide o úpravu v nadväznosti na čl. 40 ods. 1 písm. a) smernice č. 2006/43/ES.

K bodu 14 - § 24 ods. 1 písm. i):

Ide o zosúladenie s § 2 ods. 15 zákona.

K bodu 15 - § 33 ods. 8 písm. b):

Ide o doplnenie ustanovenia v nadväznosti na čl. 47 ods. 1 písm. c) smernice č. 2006/43/ES a v súvislosti s upozornením EK, že na posúdenie primeranosť rovnocennosti pri orgánoch dohľadu z tretích krajín je kompetentná Európska komisia.

K bodu 16 - § 41 ods. 2 písm. f):

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť dozornej rady SKAU o zasielanie podnetov na disciplinárne konanie aj v prípade ak audítor, audítorská spoločnosť alebo asistent audítora porušili vnútorné predpisy SKAU.

K bodu 17 - § 49 ods. 5:

Vzhľadom na to, že do orgánov rady jednotlivé orgány nominujú zástupcov, ktorí nie sú ich zamestnancami, bolo potrebné upraviť úhradu cestovných a iných výdavkov a výdavkov za stratu času, ktoré týmto zástupcom vznikajú pri výkone ich funkcie v orgánoch rady. Generálny riaditeľ je zamestnancom UDVA, preto sa na neho úhrada skutočných výdavkov a náhrada času nevzťahujú.

K bodu 18 - § 59 ods. 1:

Ide o odstránenie duplicitného schvaľovania disciplinárneho poriadku SKAU Úradom pre dohľad nad výkonom auditu.

K bodu 19 - § 60 ods. 1 písm. d):

Ide o upresnenie čerpania prostriedkov príspevku zo štátneho rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Príspevok v nadväznosti na zákon o rozpočtových pravidlách podlieha ročnému zúčtovaniu.

K bodu 20 - § 63 ods. 2:

Ide o upresnenie textu.

K bodu 21

V nadväznosti na vloženie odseku 16 do § 2, ktorým sa definuje Etický kódex audítora, sa odstraňuje zavedená legislatívna skratka a v nadväznosti na vloženie nového odseku 6 do § 3 a následné prečíslovanie nasledujúcich odsekov, sa upravil odkaz na ne v celom zákone.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. I bodu 32 [§ 50 ods. 1 písm. b) zákona], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

9

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkuren čnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.

V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizovan é reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.

Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkaj ší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vý voja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a v ýskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v doč asne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.

Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčš ia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.

Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, ž e v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vy žaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vlá dou SR.

Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzen á a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvň uje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikové ho kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s tý mto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením

Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia prá vneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.

V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:

-zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vý voja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spô soby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu vý skumu a vývoja (ďalej len 'agentúra'), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnú ť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ïalej zá kon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančný ch prostriedkov,

-zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavný m cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategick ých služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ïalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.

Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.

Ïalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štá tnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:

-zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktor ý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej sprá vy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie ú časti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spolo čenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:

-Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradn ý vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vý chodiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ,

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februá ra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vý voj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhl ásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Euró pskej komisii.

Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národné ho hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. 'Stimulom' sa označ uje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.

Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovan í získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobé ho zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.

Navrhovaný zákon obsahuje aj pravidlá pre kontrolu efektívneho použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na stimuly. Kontrolné orgá ny (MŠ SR, MF SR) budú postupovať pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja

Úvod

Európska únia si na lisabonskom summite v roku 2000 stanovila smelý cieľ - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.' http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategiaSlovensko svojím vstupom do EÚ v roku 2004 prevzalo aj túto agendu a je viazané prispieť čo najväčšou mierou k dosiahnutiu spoločného cieľa. Slovenská republika však vynakladá na výskum a vývoj v porovnaní so 'staršími členskými krajinami (pred rozšírením v roku 2004)' stále málo prostriedkov.http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46870091&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=TSIIR020 Kým Slovensko vynakladalo na podporu výskumu a vývoja v roku 2006 0,49% z HDP, priemer Európskej únie bol 1,78%. V porovnaní so susednými krajinami v tom istom roku Poľsko vynakladalo 0,55% z HDP, Maďarsko 1,00% z HDP a Èesko dokonca 1,54% z HDP na podporu výskumu a vývoja.

Súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá pr ácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného vý skumu, alebo experimentálneho vývoja. Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002). Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej ú rovne.

Špecifickou kategóriou pri podpore výskumu a vývoja sú malé a stredné podniky. Úlohu týchto podnikov považuje Európska únia pri napredovaní výskumu a vývoja za kľúčovú. Èlenské štáty preto podporujú výskum a vývoj v tý chto podnikoch špeciálnymi nástrojmi.

Cieľom tejto krátkej štúdie je charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu, vývoja a inovačného rozvoja, jej výhod a nevýhod, stručné porovnanie aplikácie jednotlivých nástrojov v legislatíve členských krajín Európskej únie a analýza dopadov zavedenia takejto podpory v legislatíve SR.

1.Charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu a vývoja

Podľa definície OECD 'súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využi ť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja.' http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf

Základný výskum je všetka experimentálna alebo teoretická činnosť s cieľom získania nových vedomostí o hlavných základoch javov a pozorovateľných skutočností bez konkrétneho využitia.

Aplikovaný výskum je podobne prvotným skúmaním, ktoré je ale od začiatku namierené konkrétnym smerom.

Experimentálny výskum je systematická práca, ktorá čerpá z už nadobudnutých poznatkov, z výskumu alebo praxe. Cieľom tejto formy výskumu je produkcia nových materiálov, produktov a zariadení, alebo vylepš enie už existujúcich produktov.

Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyš ovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne. Tak ako ostatn é formy kapitálu, aj technológie sa skladujú a predávajú v podobe tovaru alebo služby a samozrejme sa tiež opotrebúvajú a po čase zastarávajú.

Technologický pokrok vo výrobe je považovaný za kľúčový faktor podčiarkujúci hospodársky rast. Na druhej strane ale metódy vývoja a šírenia technológií, miera ich prispievania k ekonomickému rastu a úloha štátu pri ich podpore nie sú úplne zrejmé.

Náklady v rámci výskumu a vývoja môžeme rozdeliť na bežné náklady a investičné náklady. Bežné náklady zahàňajú platy zamestnancov výskumu a vývoja, ako a režijné náklady a náklady na materiál. Investičné náklady na druhej strane zahàňajú cenu vybavenia a nehnuteľností.

Podľa odhadov sa takmer 90% každého dolára vynaloženého na výskum a vývoj pou žije na bežné náklady a zvyšok predstavuje kapitálové náklady alebo dlhodobý majetok HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995)..

Európska únia nemá spoločný pojem pre 'výskum a vývoj' ani pre 'daňovo oprávnené č innosti na výskum a vývoj', aj keď zákony väčšiny členských krajín pojmy výskum a vývoj a 'oprávnené náklady na výskum a vývoj' poznajú (20/27) Všetky členské krajiny, okrem Bulharska, Cyprusu, Èeskej republiky, Estónska, Litvy, Luxemburska a Talianska. Definície č lenských krajín sú veľmi podobné s definíciou OECD definície 'výskumu a vývoja' členských krajín je možné nájsť na http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf a pre potreby tejto štúdie budú považované za ekvivalentné (Veľká Británia priznáva, že jej definícia výskumu a vývoja vychádza z definície OECD).

V 1963 sa Talianskom meste Frascati stretla skupina vedcov, ktorých OECD poverila vypracovaným základného dokumentu o výskume a vývoji, ktorého dôležitosť sa ani po 40 rokoch nezmenšila. Frascati manuál za výskum a vývoj nepovažuje tieto činnosti:

·vzdelávanie, okrem výskumu doktorandov na vysokých školách;

·ostatné činnosti spojené s výskumom a vývojom. Ide o zhromažďovanie, zaznamenávanie, kódovanie, triedenie, prekladanie (textu), analyzovanie, rozširovanie (informácií). Obmedzenie neplatí, keď sa tieto činnosti vykonávajú výhradne na podporu vedy a výskumu (napr. príprava počiatočnej správy o výsledkoch vedeckého bá danie sa považuje za činnosť v rámci vedy a výskumu);

·iné pracovné činnosti. Do tejto kategórie spadajú všetky vedecké, obchodné a finančné kroky iné ako výskum a vývoj, ktoré sú dô ležité pre obchodné využitie resp. realizáciu nových produktov. Táto kategória zahàňa nadobúdanie nových technológii, technologické inžinierstvo a technologický dizajn. Z ároveň zahàňa priemyselnú výrobu a predaj tovaru a služieb, ako aj ostatných príbuzných technických služieb;

·administratívne a iné podporné činnosti ako získavanie spravovanie a distribúcia peňazí určených na výskum a vývoj ministerstvami, nadáciami a neziskovými organizáciami. Podobne aj činnosti ako preprava, skladovanie, upratovanie, údržba a bezpečnostné aktivity (možno si na ne ale uplatniť úľavu v rámci nákladov spojených s vedou a výskumom).

Niektoré krajiny EÚ (Írsko, Veľká Británia, Holandsko) majú v právnom poriadku presne definované, ktoré aktivity spadajú pod výskum a vý voj a ktoré nie. Za výskum a vývoj sa v týchto krajinách nepovažuje:

·výskum v odbore spoločenských vied;

·kozmetické alebo štylistické zmeny už existujúcich výrobkov;

·prevádzkový výskum (napr. riadenie podniku);

·nápravné činnosti spôsobené zlyhaním obchodnej produkcie;

·právne a administratívne činnosti súvisiace so zí skaním patentu;

·výstavba alebo presťahovanie zariadení/vybavenia, ktoré nie sú využívané výlučne na výskum a vývoj;

·hľadanie a ťažba plynu alebo ropy;

·finančné a obchodné opatrenia súvisiace s marketingom resp. predajom nového produktu;

·administratívne a podporné činnosti, ktoré neslúž ia výhradne na výskum a vývoj;

·organizovanie seminárov, kurzov a sympózií;

·údržba a modernizácia softvéru.

Nepriama podpora výskumu a vývoja sú hlavne daňové stimuly, ktoré dopĺňajú priame dotácie na výskum a vývoj. Daňové stimuly redukujú celkové náklady na výskum a vývoj, a to znížením celkovej sumy, ktorú podnikateľský subjekt zaplatí na daniach. Tri najčastejšie formy daňových stimulov sú daňový odklad, daňová úľava a daňový dobropis (vo forme vrátenia dane).

Daňový odklad je odloženie zaplatenia dane, ktoré má zvyčajne podobu zrýchleného odpisu. Možno konš tatovať, že v rôznych modifikáciách sú formy daňového odkladu zakomponované do daňového systému v každej krajine EÚ.

Daňová úľava je výška nákladov na aktivity spojené s výskumom a vývojom, ktoré môžu byť odrátané z celkového mno žstva nákladov.

Daňový dobropis môže buď znížiť daňový výmer podnikateľského subjektu alebo môže pre niektoré malé a stredné podniky predstavovať aj príjem. http://www.oecd.org/dataoecd/12/27/2498389.pdf

Pri udeľovaní daňových stimulov právnickým osobám je potrebné vždy myslieť na kompatibilitu daného zákona s právnymi predpismi Európskej únie. Euró pska komisia pri posudzovaní stimulov na výskum a vývoj považuje priame územné obmedzenie za nezlučiteľné s európskymi zákonmi. Ako príklad zjavných obmedzení by sa dali uviesť právne opatrenia, ktoré obmedzujú stimuly na výskum a vývoj iba na činnosti vykonané v domovskej krajine. Takéto územné obmedzenia bránia právnickým osobám vykonávať výskum v iných členských krajinách Európskej ú nie.

Ako ilustrácia môže poslúžiť daňový stimul, ktorý formálne nerozlišuje medzi nákladmi na výskum a vývoj v danej členskej krajine a ostatných krajinách EÚ, ale iba po schválení ú radmi danej krajiny.

Ak sa schválenie vyžaduje iba na náklady na výskum a vývoj mimo daného štátu alebo ak sú zahraničné podnikateľské subjekty oveľa viac zaťažené administratívne, potom sú domáci poskytovatelia slu žieb výskumu a vývoja oproti zahraničným zjavne zvýhodnení, čo môže obmedzovať slobodu voľného poskytovania služieb.

Tabuľka č. 1 Porovnanie výhod a nevýhod jednotlivých foriem podpory výskumu a vývoja

Typ podporyVýhody NevýhodyPriama dotácia◊ Umožňuje zamerať sa na oblasti vysokej spoločenskej návratnosti

◊ Môže motivovať podnikateľské subjekty k väčším nákladom na výskum a vývoj

◊ Selektívna forma pomoci◊ Veľ ký zásah do trhu

◊ Každoročná závislosť na možnostiach rozpočtu

◊ Administratívna náročnosť

◊ Dočasnosť a nestálosťDaňový stimul◊ Malý zásah do trhu

◊ Stálosť politiky podpory výskumu a vývoja

◊ Menej byrokratický a viac predvídateľný

◊ ¼ahko realizovateľná forma pomoci

◊ Vyššie potenciálne výsledky inovácii

◊ Plošný nástroj- neumožňuje podporu výskumu a vývoja v konkré tnych oblastiach

◊ Nedostatočná návratnosť z ukončených projektov

◊ Možno ho považovať za nárok

Zdroj: vlastné spracovanie

2.Nepriama fiškálna podpora v krajinách Európskej únie

Diverzitu v Európskej únii je možné pozorovať aj v oblasti nepriamej fiškálnej podpory vedy a výskumu. Sú krajiny, ktoré poskytujú širokú škálu daňový ch stimulov, ale i také, ktoré neposkytujú daňové stimuly na výskum a vývoj. Prehľadné zobrazenie uvádza nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 2 Daňové stimuly v krajinách Európskej únie (okrem SR)

Krajiny poskytujúce daňové stimulyKrajiny neposkytujúce daňové stimuly·Belgicko

·Dánsko

·Francúzsko

·Grécko

·Holandsko

·Írsko

·Maďarsko

·Malta

·Poľsko

·Portugalsko

·Rakúsko

·Slovinsko

·Španielsko

·Taliansko

·Veľká Británia·Bulharsko

·Cyprus

·Èesko

·Estónsko

·Fínsko Fínsko v súčasnosti neposkytuje daňové stimuly na podporu výskumu a vývoja. Fíni považujú svoj systém za dobrý a v blízkej budúcnosti ho nemienia meniť http://www.sitra.fi/en/News/articles/article_2007-03-29.htm

·Litva

·Lotyšsko

·Luxembursko

·Nemecko

·Rumunsko

·ŠvédskoZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 3: Prehľad k ľúčových prvkov fiškálnej podpory výskumu a vývoja v krajinách EÚ

KrajinaDefinovanie pojmov ' VaV' a 'náklady na VaV' Daňové stimuly na VaV Špeciálne výhody pre MSPŠpeciálne výhody pre 'Novovzniknuté podnikateľské subjekty'Má región vplyv na stimulBelgickoÁno / NieÁnoNieNieNieBulharskoNie_________CyprusNie / NieNie_________ÈeskoNie / NieNie______ ___DánskoÁno / NieÁnoEstónskoNie / NieNie___ ______FínskoÁno / ÁnoNie_________FrancúzskoÁno / ÁnoÁnoNieÁnoNieGréckoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoHolandskoNie / ÁnoÁnoNieNieNie ÍrskoÁno / NieÁnoNieNieNieLitvaNie / NieNie_________LotyšskoNie / NieNie___ ______LuxemburskoNie / NieNie_________MaďarskoÁno / NieÁnoÁnoÁnoÁnoMaltaÁno / NieÁnoNieÁnoNieNemeckoÁno / NieNie_________ PoľskoNie / ÁnoÁnoPortugalskoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoRakúskoÁno / ÁnoÁnoNieNieNieRumunskoNie_________SlovinskoNie / ÁnoÁnoNieNieÁnoŠpanielskoÁno / NieÁnoŠvédskoÁno / ÁnoNie_________TalianskoNie / NieÁnoVeľká BritániaÁno / ÁnoÁnoÁnoNieNieZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 4: Hrubé domáce náklady na výskum a vývoj v krajinách EÚ

KrajinaCelkové náklady

(v mil. USD)Podiel (%) financovanýPodiel (%) ktorý vykonávaSúkromný sektorVládaSúkromný sektorVysoké školyVládaBelgicko6 472,459.724.767.922.38.6Bulharsko__________________Cyprus__________________Èesko3 489.156.939.066.215.917.5Dánsko4 651.659.527.666.6 26.16.7Estónsko__________________Fínsko6 283.366.625.171.5 18.79.7Francúzsko41 436.252.238.463.318.217.3Grécko1 734.667.646.830.0 47.820.8Holandsko9 959.036.27.6___14.1Írsko2 490.459.330.166.826.46.8Litva______ ____________Lotyšsko__________________Luxembursko 542.179.716.684.92.412.6Maďarsko1 831.343.344.8 48.3 24.425.4Malta______ ____________Nemecko66 688.667.628.469.916.313.8Poľsko3 110.033.157.531.5 31.037.0Portugalsko1 839.536.355.238.535.414.6Rakúsko7 865.346.737.467.7 26.75.1Rumunsko1 066.830.4 64.148.517.732.3Slovinsko 784.159.334.460.215.124.5Španielsko15 595.747.142.5 55.516.7Švédsko11 815.365.723.574.920.44.5Taliansko17 827.039.750.750.4 30.217.3Veľká Británia35 590.845.231.961.726.110.0Zdroj: OECD: Main Science and Technology Indicators 2008, vlastné spracovanie

11

3.Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja v SR a jej dopady

Zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v §35 s názvom 'Úľavy na dani,' odsek 14 s účinnosťou od 1.1.2001 hovoril, že daňovník 'si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.' Odsek 15 obmedzil výšku celkovej daňovej úľavy v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

Zároveň §48 uviedol do praxe 'Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel,' v ktorom umožnil daňovníkovi predložiť správcovi dane 'vyhlásenie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na ú hradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultú rnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby.' Vtedy ešte výskum a vývoj nebol zaradený medzi verejnoprospešné účely.

Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najskôr zrušil možnosť úľav na dani podľa §35 a s účinnosťou od 1.1.2005 v §50, ktorý sa týka 'Použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely,' S účinnosťou od 1.1.2002 bola prijatá novela zákona o dani z príjmov č. 561/2001, v ktorej sa § 48 premenoval na 'Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely.' zvýšil podiel z 1 % na výšku 2 % podielu zo zaplatenej dane (okrem toho upravil minimálne hranice súm a počet právnických osôb, ktorým môže daňovník poukázať podiel zo zaplatenej dane podľa toho, či ide o daňovníkov fyzické osoby alebo právnické osoby). Stanovenú minimálnu hranicu sumy poukázanej daňovníkom určenej prá vnickej osobe zvýšila novela zákona č. 247/2002, s účinnosťou od 1.1.2003 (§51a) a zároveň vymenovala subjekty oprávnené podiel zaplatenej dane prijímať.

Nízka miera využívania daňových úľav podľa §35, ods. 14 a 15, s ktorou súvisela možnosť znížiť daň inovujúcim podnikateľský m subjektom, sa stala argumentom zrušenia tejto možnosti. Naďalej existujú snahy motivovať podnikateľské subjekty k väčšej inovačnej aktivite z verejných zdrojov nielen priamou formou. S účinnosť ou od 1.1. 2009 rozšírila novela zákona o dani z príjmov okruh prijímateľov aj o subjekty výskumu a vývoja. Podľa poznámky pod čiarou č. 142a), ktorá sa vzťahuje na subjekty vý skumu a vývoja, z §7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyplýva, že subjekty výskumu a vývoja, ktorým je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane môžu byť len:

a)Slovenská akadémia vied a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vý voj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, (štátny sektor),

b)verejné, štátne, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (sektor vysokých škôl).

Z toho vyplýva, že nepriama forma podpory výskumu a vývoja prostredníctvom mo žnosti znížiť si daň z príjmov právnických osôb, resp. spätného investovania 2 % zaplatenej dane, sa na vývoj vykonávaný podnikateľským sektorom nevzťahuje. Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených prijímať 2 % podiel zaplatenej dane o subjekty výskumu a vývoja zníži náklady podnikateľských subjektov o náklady vynaložené na vlastný vývoj len, ak by vývoj pre podnikateľský subjekt vykonávali, resp. by sa na ňom podieľali štátne výskumné a vysokoškolské subjekty. Podporovanie spolupráce podnikateľ ského sektora a subjektov výskumu a vývoja patrí medzi priority štátnej podpory výskumu a vývoja. Takýto spôsob spolupráce však nevytvára transparentné vzťahy medzi podnikateľskými subjektami a subjektami štátneho a vysokoškolského sektora.

Negatívnym následkom môže byť presmerovanie použ itia zdrojov prerozdeľovaných z podielu zaplatenej dane od čisto verejnoprospešných účelov smerom k účelom tvorby zisku. Keďže inovatívne podniky sú však nielen v EÚ považované za jeden z hlavný ch zdrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a zabezpečovania udržateľného rastu, pozitívnym následkom by bolo zvýšenie prostriedkov podnikateľských subjektov určených na výskum a vývoj a tým zvýš enie podielu výdavkov na výskumu a vývoj vo vyjadrení percentuálneho podielu z HDP z podnikateľských zdrojov. A to bez zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Suma daňových úľav, ktorú využili podnikateľské subjekty v priebehu rokov 2000 až 2003 na základe § 35 ods. 14 a 15 predstavuje podiel na celkových úľavách menej ako 0,001 %.

Tabuľka č. 5 Hodnota a podiel uplatnenej úľavy na dani (podľa § 35 ods. 14 a 15) na úhrne daňových úľav v rokoch 2000-2003

rok/SKZníženie dane podľa § 35 ods. 14 a 15Úhrn úľav na dani20006 820 1212 796 150 46620017 593 2474 193 262 84720023 952 0954 485 899 77220033 695 4156 645 201 153Spolu22 060 87818 120 514 238Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov MFSR

Predpokladaný vysoký rozdiel medzi sumou, ktorá predstavuje úhrn úľav na dani vo výške 20 % aktivovaných nákladov vynaložených podnikmi na vývoj a sumou, ktorá predstavuje ú hrn 2 % podielu zaplatenej dane, ktorú by mohli podniky poskytnúť sami sebe na účely ďalšieho výskumu a vývoja naznačuje väčšiu schopnosť druhej formy stimulovať podniky k výskumu a vývoju. Štá tny rozpočet so znížením daňových príjmov z dôvodu využitia 2 % asignácií na osobitné účely počíta.

Nepriame formy št átnej podpory výskumu a vývoja nepredstavujú dostatočný stimul na zvýšenie investícií podnikateľských subjektov na výskum a vývoj, ale tvoria doplnkový nástroj, ktorý by mal byť súčasť ou spektra nástrojov štátnej podpory vytvárajúce proinovatívne prostredie. Dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj by zabezpeč il potrebnú predvídateľnosť nákladov na jednotlivé aktivity výskumnej a vývojovej činnosti a pri jasne definovaných príjemcoch a cieľoch by vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňový ch stimulov ex post bolo jednoduchšie.

Zvýšenie využívania nepriamych nástrojov podpory vý skumu a vývoja je možné sledovať najmä v krajinách OECD, v ktorých priama podpora v priebehu dlhšieho obdobia postupne klesala (Expert Group 2003). Na začiatku 80-tych rokov tvorila priama grantová podpora výskumu a vývoja v krajinách OECD okolo 23 %. V roku 1990 klesol tento podiel na 17 %, v roku 2000 len na 7.5 %. Dirk Czarnitzki, Andreaes Fier: o R&D Subsidies Matter – Evidence for the German Services Sector, Discussion Paper No. 01-19. Centre for European Economic Research. March 2001 Èiastočne je pokles priamej podpory následkom zavedený ch rozpočtových obmedzení, ekonomických tlakov a meniacich sa priorít vládneho financovania.

Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja v období 1994-2000 dosiahli priemernú hodnotu rastu vo výške 6.4 % ročne, kým z verejných zdrojov rástli investície len vo výške 3.6 %. Dôvodov vý razného nárastu výskumných aktivít v podnikoch boli okrem zvýšenia dostupnosti rizikového kapitálu v USA (OECD 2001) viac. Spektrum príležitostí vývoja technológií, zvyšovanie produktivity výskumný ch aktivít s pomocou nových techník a nástrojov, zvýšené konkurenčné tlaky nútiace podniky inovovať a priaznivé ekonomické podmienky či možnosti dovoliť si investovať do výskumu a vývoja. V konečnom dôsledku aj upevnenie a rozširujúca aplikácia práv intelektuálneho vlastníctva.

Základným účelom podpory výskumu a vývoja z verejných zdrojov je prekonanie bari ér a dosiahnutie tvorby sociálne optimálneho množstva nových poznatkov. Informačná asymetria, pozitívne externality v podobe prelievania poznatkov, ktoré z niektorých poznatkov robia verejné statky, predstavujú pre firmy neefektívnu investíciu. Rozloženie verejných zdrojov na podporu viacerých podnikov v tematicky špecifikovanej oblasti rozkladá riziko neúspechu medzi viacero účastníkov, ktorí by jednotlivo rozsiahlu invest íciu neboli schopní urobiť a zvyšuje potenciál posúvania hranice poznania v prospech celej spoločnosti.

Na jednej strane je predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, ktorá zabezpečuje ich dodržiavanie. Ochrana práv vynálezcu vytvára dostatočné podnety na investovanie do nákladného výskumu a vývoja, lebo s exkluzívnymi právami môžu očakávať vysokú návratnosť investícií. Na druhej strane ochrana exkluzivity pri niektorý ch poznatkoch je takmer nemožná a z pohľadu sociálnej situácie dokonca neželateľná.

Účelom štátnej podpory výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľským sektorom je zvýšenie celkových výdavkov štátu na výskum a vývoj. Predpokladom podpory a doplnenia súkromných investícií z verejných zdrojov je efekt dodatočnosti. Verejné zdroje nesmú spôsobiť pokles (efekt vytláčania) doteraz vynakladaných prostriedkov na výskum a vývoj zo súkromnej sféry, ale naopak zabezpečiť minimá lne ich proporcionálny, v lepšom prípade zrýchlený nárast.

Empirické štúdie skúmajúce vplyv veľkosti podniku na vznik či veľkosť efektu dodatočnosti pri financovaní výskumu a vývoja dokazujú, že malé a veľké podniky majú tendenciu investovať väčší rozsah vlastných prostriedkov na účely výskumu a vývoja, ak čerpajú zároveň prostriedky z verejných zdrojov. Malé podniky majú potrebu prekonať bariéru vstupu do odvetvia, veľké majú relatívne dostatok prostriedkov na priebežné ako aj nárazové investície na udržiavanie konkurenciesch opnosti. Stredne veľké podniky majú tendenciu investovať takmer rovnaký rozsah prostriedkov do výskumu a vývoja bez ohľadu na to, či dostanú podporu z verejných zdrojov alebo nie.

Pri odhadovaní efektov poskytnutých verejných prostriedkov na rozsah podnikových investícií na výskum a vývoj podľa toho, či vykonávajú výskum a vývoj pravidelne alebo len občas (podniky nevykoná vali najmenej 2, 3 roky žiaden výskum a vývoj) štúdia identifikovala, že podniky, ktoré nevykonávajú výskum a vývoj pravidelne vykazujú mierne väčší pákový efekt podpory z verejných zdrojov.Gerhard Streicher, Andreas Schibany, Nikolaus Gretzmacher, Institute of Technology and Regional Policy - Joanneum Research: Input Additionality Effects of R&D Subsidies in Austria. Empirical E vidence from Firm-level Panel Data. March 2004. Technology information policy consulting, Austria

Prirodzeným protiargumentom iných štúdií je, že absencia absorpčnej kapacity podnikov, chýbajúce predchádzajúce skúsenosti podnikov s vývojom znižujú efektívnosť alokácie prostriedkov poskytovaný ch verejných zdrojov na výskumnú činnosť.

Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahàňajú kritériá podmieňujúce poskytovanie štátnej podpory podnikom podľa 'Rámca Spoloč enstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' (2006/C 323/01) by predstavoval posun od všeobecnej podpory, platnej na Slovensku do roku 2004 (§35 ods. 14 a 15 – 20 % ) ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj.

Na dosiahnutie dvojtretinového podielu súkromných výdavkov na výskum a vý voj môžu prispieť rôzne opatrenia. Èlenské štáty pri koncepčnom riešení daňových stimulov pre výskum a vývoj prihliadajú na jednoduchosť, nenáročnú administratívu a primerané ná klady, zodpovedný prístup a dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj. Ïalej odporúčajú jasne definovať príjemcov a ciele, ktoré uľahčia vyhodnocovanie efektívnosti využitia da ňových stimulov ex post a pomôžu overiť, či daňové stimuly splnili svoje špecifické ciele, či bol účinný mechanizmus ich uskutočnenia/spravovania a aké boli ich širšie spoločenské účinky. Príloha 1 Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

Pred prijatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vý voja je potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na slovenskom trhu a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromný ch investíciách predstavuje atraktívny spôsob synergie verejných a súkromných zdrojov.

Schopnosť jednotlivých klasifikovaných nákladov, ktorých odpočítanie od dane zvýši prostriedky podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja, naozaj zvýšiť podiel inovujúcich podnikov nie je vylúčená . Potrvá však dlhšie obdobie, kým sa následky budú môcť potvrdiť alebo vyvrátiť. Absenciu vyvinutého kapitálového trhu na jednej strane a nízkej ponuky rizikového kapitálu a z oho vyplývajú ce jeho využívanie zo strany podnikov na strane druhej však nepriama podpora výskumu a vývoja nevykompenzuje. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva a hospodárska politika zameraná na udržiavanie konkure ncieschopnosti ekonomiky prostredníctvom nízkych nákladov naznačuje, že prínosy zavedenia nepriamej podpory sa v dosiahnutom štádiu vývoja trhu a priorít podnikov nedostavia ak predtým podniky nebudú nútené investovať do výskumu a vývoja viac. Vyššia inovačná výkonnosť nie je len dôsledkom ale aj predpokladom účinnosti nástrojov podpory výskumu a vývoja.

Podľa analýzy nedostatku trhu v oblasti financovania malý ch a stredných podnikov (tzv. Gap Analýza), ktorej účelom bolo zistiť medzery medzi ponukou a dopytom po inovatívnych finančných nástrojoch (nepriamych formách podpory) na trhu, sa zistili, okrem iného, nasledovné zlyhania trhu v súvislosti s prístupom MSP ku kapitálu v Slovenskej republike:

a) nízky podiel aktivít v oblasti rizikových fondov vo vzťahu k HDP a ostatným stredoeurópskym členským krajinám,

b) nízky podiel výskumu a vývoja na HDP,

c) slabý transfer technológií do praxe; pre porovnanie uvádzam podiel investícií rizikového kapitálu na HDP: ÈR – 0,315 %, Poľsko – 0,118 %, Maďarsko – 0,883 %, SR – 0,045 %.

Tabuľka č. 6 Vývoj podielu výdavkov súkromného sektora na celkových výdavkoch výskumu a vývoja

Súkromný sektor199619971998199920002001200220032004200520062007Nemecko59.6 (e) 61.362.465.46665.765.5 (e) 66.366.667.6: :Fínsko:62.963.966.970.270.869.57069.366.966.6:Švédsko: 67.8 (i) :67.8 (i) :71.5 (i) :65 (i) : 65.7 (b) ::Zdroj: Eurostat

Niektoré krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov do výskumu a vývoja, patria zároveň aj medzi krajiny, ktoré žiadne formy nepriamej podpory v legislatíve nemajú zakomponované . Existencia nepriamej podpory na zvýšenie motivácie súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja pri jeho relatívne vysokom a zároveň rastúcom podiele na celkových výdavkoch môže v týchto krajin ách byť relatívne zbytočná. Ïalšie analýzy by sa mali zamerať na hlbšie skúmanie rámcových podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady a motivácie zvyšovania súkromných výdavkov.

Zoznam použitej literatúry

Publikácie

1.Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002).

2.HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995).

Zdroje z internetu

1.http://ec.europa.eu

2.http://www.fin.gc.ca/resdev/why_e.html

3.http://infoscience.epfl.ch/record/64562/files/WP%20VÝSKUM A VÝVOJ%20Tax%20incentive.pdf

4.http://www.spp.gatech.edu/conference2006/PPTs/Nill_10B.pdf

5.http://eurochambers.eu/PDF/pdf_position_2006/Eurochambres%20Position%20on%20RD%20Tax%20incentive-final.pdf

6.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/06/440&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en

7.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/austria/austriaspec.html

8.http://www.ey.be/EYBE/inttaxal.nsf/f45956ee786c07c0c1256bab003712b4/6d7f7c40c72f1ffbc12572ab00256425/$FILE/A2007Ge_26_Belgium%20Introduces%20Special%20Tax%20Incentive%20for%20Patent%20Income.pdf

9.http://www.managingip.com/Article.aspx?ArticleID=1377085

10.http://www.invest-in-france.org/uploads/files-en/08-03-14_163506_Argumentaire_CIR_march_UK.pdf

11.http://www.nkth.gov.hu/english/hungarian-d-tax/hungarian-tax-incentives

12.http://www.kpmg.ie/inv_irl/Pubs/DB_IRL/R_and_D.pdf

13.www.miamalta.org/Neville_Gatt% 20.ppt

14.http://www.internationaltaxreview.com/Default.asp?Page=10&PUBID=35&ISS=24523&SID=701392&TYPE=20

15.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/portugal/porcor.html

16.http://www.ukom.gov.si/eng/government/sessions/id/index.html?&i1=UVI&i2=ang&i3=1&i4=sjv&i5=ter_lst_021&i10=artic&i12=3F1E66FEABA2286EC125739C0035BED0

17.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/216&format=HTML&aged=0&language=en&guiLanguage=en

18.http://www.ifs.org.uk/fs/articles/fsgrifetal.pdf

19.http://www.oecd.org/dataoecd/49/45/24236156.pdf

Ostatné

1.Daň ová legislatíva z príslušného obdobia

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Podpora výskumu a vývoja vykonávaného organizá ciami podnikateľského sektora z prostriedkov štátneho rozpočtu je v porovnaní s podporou výskumu a vývoja vykonávaného vysokými školami, ústavmi Slovenskej akadémie vied výrazne nižšia. Podnikateľsk é organizácie sa môžu o podporu nimi vykonávaného výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu uchádzať jedine vo verejnej súťaži vypísanej buď Ministerstvom školstva SR (ďalej len ' ministerstvo školstva') ku štátnym programom výskumu a vývoja, štátnym programom rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja alebo vypísanej agentúrou. Tento stav potvrdzuje aj napr. skutočnosť, že v roku 200 7 agentúra podporovala 398 projektov vybraných na základe všeobecných výziev agentúry vo výške 656 279 tis. Sk zo štátneho rozpočtu a z nich bolo len 45 projektov riešených organizáciami podnikateľské ho sektora, ktoré získali spolu zo štátneho rozpočtu 112 774 tis. Sk. Pritom podnikateľská sféra sa podieľala na spolufinancovaní všetkých 398 projektov, a to spolu vo výške 144 642 tis. Sk. zo svojich vlastný ch zdrojov. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že získanie prostriedkov štátneho rozpočtu je pre podnikateľské organizácie stimulom pre to, aby investovali svoje vlastné prostriedky do výskumu a vývoja. È o na druhej strane svedčí o záujme podnikateľov založiť si rozvoj svojich podnikov na využívaní výsledkov výskumu a vývoja. Z dôvodu zakladať rozvoj podnikateľskej sféry v EÚ na základe sofistikovan ých riešení, venuje Európska komisia vytváraniu legislatívnych a finančných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi veľkú pozornosť. Hlavnými legislatívnymi nástrojmi v tejto oblasti sú 'Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' a 'Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločn ým trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)'. Prá ve tieto dokumenty stanovujú podmienky, na základe splnenia ktorých môžu podnikatelia získať zvýšenú podporu na nimi vykonávaný výskum a vývoj. Zákon bude mať dopad na verejné financie. Uplatňovanie z ákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude financované v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len 'ministerstvo školstva'). Kvantifik ácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov a analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj sú priložené v osobitnej prílohe k Dolož ke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnick ých osôb:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života. Zákon taktiež predpokladá pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko umožní , aby si tieto subjekty zabezpečovali svoj rozvoj prostredníctvom výsledkov výskumu a vývoja.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, lebo technológie používané podnikmi budú založené na využívaní výsledkov výskumu a vývoja, ktoré musia zohľadňovať dopady na tvorbu a ochranu životného prostredia.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je oblasťou s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky a spoločenský rozvoj. Podmienka vytvorenia/roz šírenia pracoviska výskumu a vývoja v podniku pre poskytnutie stimulov je skutočnosťou, ktorá prispeje k celkovému nárastu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a dokonca zabezpečiť sofistikovanie ich rozvoja prostredníctvom výskumu a vý voja, inovovať ich výrobu a tým zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Inovatívne finančné nástroje – rizikový kapitál nie sú súčasťou schémy štátnej pomoci, ktorou navrhovaný zá kon je. Navrhovaný zákon je schémou štátnej pomoci, na základe ktorej budú poskytované prostriedky štátneho rozpočtu (ako dotácia) alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Poskytovanie rizikov ého kapitálu vyžaduje vytvorenie špeciálneho prostredia – fondu rizikového kapitálu, ktorý ministerstvo školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže zabezpečovať.

Príloha k doložke finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadu návrhu zákona na verejné financie

a) Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov

Nepriame nástroje – úľ ava na dani z príjmu sa viaže len na poskytnutie stimulov podľa tohto zákona.

Stimuly pre podporu základného výskumu vykonávané ho podnikateľom budú ojedinelé z dôvodu zložitého dokladovania nedostatočnej úrovne rozšírenia informácií o jeho výsledkoch, preto počítame, že najväčší počet žiadostí o stimuly bude pre aplikovaný výskum a pre experimentálny vývoj v menšej miere. V rámci žiadostí o podporu aplikovaného výskumu môže podnikateľ požiadať aj o stimuly pre zapožičanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z univerzitného prostredia alebo verejného sektora a tiež pre ochranu priemyselného vlastníctva. Preto odhady výšky úľavy dane z príjmu sú kvantifikované pre projekty aplikovaného výskumu.

Podľa navrhovaného čl. II § 30b ods. 2 možno vypočítať výšku úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov podľa nasledujúceho vzorca:

výška UDP = K. ZDP x 19%, pričom K= VN podnikateľa

100VN podnikateľa + dotácia zo ŠR

Vysvetlivky:

výška UDP – výška úľavy na dani z príjmu v mil. Sk, K – koeficient, ZDP – zá klad pre výpočet dane z príjmov v mil. Sk, dotácia zo ŠR – oprávnené ná klady, na ktoré boli poskytnuté stimuly z prostriedkov štátneho rozpočtu MŠ SR podnikateľovi, VN podnikateľa – vlastné náklady podnikateľa, ktoré sú povinné ako spolufinancovanie ku stimulom.

I. Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z prí jmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov

Tab.1 Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zá kladnou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov - nFSVPDotácia

Dotáciav%PVSP v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050250,000,501 000190,095,02010 500150,1

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2011(nové projekty)500 150,1S=2010+20111000150,1

+150,1=

300,2

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotácia

Dotácia

v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2012(nové projekty)500 150,1S=2010+2011

+20121500150,1

+150,1

+150,1=

450,3

Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná vý ška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre v ýpočet dane z príjmu podnikateľa, DP- daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dô vodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v základnej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z pr íjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 150 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 300,2 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 450,3 mil. Sk.

II. Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov

Tab.2 Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov – nFSVPDotácia Dotácia v%PVSPv %PVSP

KOdhad ZDP

DP

výška UDPAVMMPod.100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502010500 101,65Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom v mil.Sk, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP – daň z príjmov, vý ška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502011(nové projekty)500 101,65S=2010+20111000101,65

+101,65=

203,3

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotáciaDotácia

v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502012(nové projekty)500 S=2010+2011

+20121500101,65

+101,65

+101,65=

304,95

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v zvýšenej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z prí jmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 101,65 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 203,3 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v zvýšenej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 304,95 mil. Sk.

b) Analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj

Za posledné desaťročia môžeme v podpore výskumu a v ývoja vykonávaného podnikateľmi vidieť úzku koreláciu medzi výškou prostriedkov nimi vynakladaných z vlastných zdrojov ako spolufinancovanie pri poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu (na zá klade verejnej súťaže).

Z uvedeného dôvodu poskytovanie stimulov vytvorí podmienky pre to, aby podnikateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu, poskytnutých v rámci stimulov, bol povinný investovať aj vlastné zdroje

Povinná výška spolufinancovania z podnikateľských zdrojov je presne definovaná v návrhu zákona a ak má byť urobená analýza jeho motivačného účinku môžeme tento motivačný účinok rozliš ovať v dvoch intenzitách. Iná intenzita motivačného účinku bude pri poskytovaní stimulov základnej intenzity (1. úroveň) a iná pri poskytovan í stimulov zvýšenej intenzity (2. úroveň).

Vzorový model motivačných účinkov zákona na zvyšovanie súkromných zdrojov na výskum a vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tab.3 Modelový príklad viazania súkromných výdavkov na výskum a vývoj pri poskytovaní stimulov v mil. Sk (sumár z Ta.1 a Tab.2)

FSVPDotáciaDotácia v%PVSP

v %PVSP

Zá kladná intenitaAVMMPod100703042,86SPod.1506040100,00VPod.2505050250,00Zvýšená intenzitaAVMMPod100802025,0SPod.150752550,0VPod.2006535134,6Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, ZvIS - zvýšená intenzita stimulu poskytnutá podnikateľovi, PVSP- predpokladaná výš ka spolufinancovania podnikateľom,

Z Tab.3 môžeme vidieť, že v 1. úrovni zá kladnej intenzity stimulov, kedy podnikateľ nebude spolupracovať so žiadnou organizáciou výskumu a vývoja, je povinná výška účasti jeho vlastných zdrojov vyššia oproti 2. úrovni a je odstupňovaná podľa veľkosti podniku. Najvyššia účasť podnikateľských zdrojov bude pri veľkých podnikoch.

V 2. úrovni zvýšenej intenzity stimulov, kedy podnikateľ môže spolupracovať s organizáciami vý skumu a vývoja verejného sektora (vysokými školami, organizáciami Slovenskej akadémie vied, rezortnými výskumnými ústavmi) a môže sa zapojiť do cezhrani čnej spolupráce, môže rozširovať výsledky výskumu a vývoja získané realizovaním na základe poskytnutia stimulov, bude miera účasti jeho vlastných zdrojov nižšia a tiež odstupňovaná podľ a jeho veľkosti. Aj v tejto úrovni bude najvyššia účasť podnikateľských zdrojov pri veľkom podniku.

Pri porovnaní oboch úrovni viazania spolufinancovania podnikateľských zdrojov vidíme, že ich účasť je vyššia v 1. úrovni ako v 2. úrovni. Je však otázne, či má byť preferované, aby boli poskytovan é stimuly len základnej intenzity, kedy účasť podnikateľských zdrojov bude vždy vyššia pri každej veľkosti podniku alebo bude preferovaný aj iný motivačný účinok stimulov, ktorým je podnietenie spolupráce podnikateľského sektora s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora a podnietenie jeho účasti v cezhraničnej spolupráci.

Z pozície Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy SR zodpovedného za tvorbu a implementáciu štátnej vednej a technickej politiky a aj jej európskej dimenzie musí byť významný m faktorom pri jeho rozhodovaní aj vyššie uvedený iný motivačný účinok stimulov, ktorým je pr áve podnietenie prenosu poznatkov do praxe na základe vytvorenia spolupráce podnikateľa s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora alebo podnietenie cezhraničnej spolupráce.

Pri zobraní do úvahy tohto iného motivačného úč inku stimulov bude účasť podnikateľských zdrojov nižšia a ich príspevok k nárastu celkových podnikateľských zdrojov na celkovom zvyšovaní výdavkov na vedu a techniku nebude taký výrazný

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - upravené znenie

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v hlave XVIII 'Vý skum a technologicky rozvoj'

-V čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, v časti Pomoc poskytovaná štátmi,

-sekundárnom

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺň a nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 03) Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inová cie (Ú. V. EÚ C323, 30. 12. 2006)

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)

-Èl. 87 až 89 Zmluvy o založení ES.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcové ho rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

II. Osobitná časť:

K Èl. 1:

K §1:

Definuje predmet úpravy zákona, ktorý je individuálnou schémou štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi.

K §2:

Definuje pojmy používané v zákone.

K §3:

Stanovuje dve formy stimulov pre výskum a vývoj:

— dotáciu zo štátneho rozpočtu (na základný výskum, aplikovaný výskum, experimentálny vý voj, štúdiu technickej realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja),

— úľ avy na dani z príjmu pre prijímateľa stimulov,

ktoré budú poskytované súčasne.

Definuje kto môže požiadať o stimuly (mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný podnikateľ a veľký podnikateľ) a teda kto je žiadateľom a prijímateľom stimulov. Definuje, že poskytovateľom stimul ov je Ministerstvo školstva SR a poskytovateľom úľav na dani je Ministerstvo financií SR prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu.

K §4:

Ustanovuje základné podmienky, za ktorých môže podnikateľ získať stimuly pre výskum a vývoj a ktorými sú buď vytvorenie nového pracoviska vykonávajúceho výskum a vývoj v podniku, alebo rozš írenie už existujúceho. Tiež základnou podmienkou pre poskytnutie je, aby celkové oprávnené náklady na akýkoľvek z stimulov boli vyššie ako 0,25 milióna eur, čím nepôjde o podporu 'malých projektov ' a tým atomizovanie podpory z prostriedkov štátneho rozpočtu ale o koncentrovanie podpory.

Maximálnu výšku dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá bude poskytnutá pre jednotlivé druhy projektov určuje Nariadenie komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EU L 214/3, 9.8.2008., s. 3). Okrem toho je určená minimálne výšky cel kových nákladov na projekt, ktoré sú ešte diferencované podľa jednotlivých druhov podnikateľov. Tiež stanovuje podmienky širšieho hospodárskeho a celospoločenského významu, ktoré žiadateľ o stimuly musí splniť, aby mu boli poskytnuté stimuly.

K §5:

Definuje druhy oprávnených nákladov, na ktoré budú poskytované stimuly, a to osobitne definuje oprávnené náklady na projekty základného výskumu, aplikovaného výskumu a experimentálneho výskumu, na zabezpe čenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, na vypracovanie štúdie technickej realizovateľnosti projektov a na dočasné pridelenie (zapožičanie) vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja z organizácií výskumu a vývoja do podniku.

K §6:

Upravuje obligatórne náležitosti žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj a ďalšie náležitosti, ktoré žiadateľ musí predložiť ministerstvu školstva, ak žiada o stimuly.

K §7:

Upravuje proces schvaľovania podaných žiadostí o stimuly ministerstvom školstva a vládou SR.

V prípade, ak schválenie žiadosti podlieha oznamovacej povinnosti Európskej komisie, zákon upravuje povinnosť Ministerstva školstva SR do 30 dní požiadať Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľ nosti navrhovanej pomoci so spoločným trhom o čom písomne informuje žiadateľa o stimuly.

Ustanovuje povinnosť uzavretia písomnej zmluvy medzi poskytovateľom stimulov a prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj.

K §8:

Stanovuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o schválení stimulov pre výskum a vývoj.

K §9:

Stanovuje povinnosti pre prijímateľa stimulov pri jednotlivých formách stimulov a po skončení ich poskytovania.

K §10:

Upravuje podmienky a postup pri zrušení, zastavení a vr átení poskytnutých stimulov.

K §11:

Upravuje kontrolu použitia stimulov poskytnutých ministerstvom školstva a lehoty jej vykonávania. Zákon tiež zavádza kontrolu poskytnutej úľavy na dani z príjmu, ktorú vykonáva príslušný správca dane.

K §12:

Splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie metodického postupu pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania o obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizá cie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte.

K Èl. II:

Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej mô že byť úľava poskytnutá.

K Èl. III:

Stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zá kona od 1. augusta 2009 s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 28. januára 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli vypracované novely jednotlivých zákonov za oblasť daní, poplatkov, správy daní, účtovníctva a colnú oblasť. Predkladané návrhy zákonov obsahujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá, spôsob ich zaokrúhľovania tak, aby zohľadňovali princípy zaokrúhľovania ustanovené zákonom č. 659/2007 Z.z., postup prepočtu súm pri použití referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka alebo Národná banka Slovenska a ďalšie nevyhnutné úpravy príslušných ustanovení súvisiace so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K čl. I - návrh novely zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov:

Návrh zákona okrem prepočtu slovenskej meny na eurá konverzným kurzom nahrádza kurz Národnej banky Slovenska kurzom Európskej centrálnej banky a obsahuje ustanovenia, ktoré sa použijú iba na účely prechodu zo slovenskej meny na euro, napríklad povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku pre všetky účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku, spôsob ocenenia aktív a pasív, osobitné ustanovenia k inventarizácii majetku a záväzkov.

K čl. II - návrh novely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o dani z príjmov navrhujú úpravy súvisiace s prechodom na novú menu. Sumy uvedené v zákone o dani z príjmov v absolútnych hodnotách v Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení podľa pravidiel zákona č. 659/2007 Z.z.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje nahradiť ročnú sumu daňového bonusu mesačnou sumou. Súčasne sa v prechodných ustanoveniach upravuje spôsob prepočtu vstupnej a zostatkovej ceny hmotného majetku, ako aj daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku obstaranom v Sk.

K čl. III - návrh novely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov:

V zákone o dani z pridanej hodnoty sa niektoré hodnoty vyjadrené v slovenských korunách prepočítajú konverzným kurzom na eurá, niektoré finančné limity sú určené sumou vyjadrenou v eurách zodpovedajúcou sume uvedenej v príslušných článkoch smernice Európskej únie, a preto boli priamo prevzaté do návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Prechodné ustanovenia k zákonu upravujú postup platiteľov dane pri registrácii, zrušení registrácie, oprave základu dane a prepočtoch peňažných údajov vzťahujúcich sa k obdobiu pred zavedením meny euro.

K čl. IV až VIII – návrh noviel zákonov o spotrebných daniach:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o spotrebnej dani z minerálnych olejov, zákone o spotrebnej dani z vína, zákone o spotrebnej dani z liehu, zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákone o spotrebnej dani z piva navrhujú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v týchto zákonoch v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne pri spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje iný spôsob zaokrúhľovania pre sadzby dane a iný spôsob zaokrúhľovania pre pokuty v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro, ako v iných častiach zákona. Osobitná pozornosť bola venovaná prepočtu konverzným kurzom v prípadoch veľmi nízkych hodnôt sadzieb dane, a to v prípade spotrebnej dane z tabakových výrobkov; v tomto návrhu zákona bolo potrebné pristúpiť aj k zmene spôsobu vyjadrenia daňovej sadzby, a to v záujme zabránenia možného výpadku príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania.

Sumy vyjadrené v Sk sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K čl. IX - návrh novely zákona č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 283/2008 Z.z.:

Obsahom návrhu zákona sú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v tomto návrhu zákona v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

K čl. X - návrh novely zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov:

V návrhu novely zákona sa hodnoty nehnuteľností, sadzby dane z nehnuteľností a peňažné sumy prepočítajú zo slovenskej meny na eurá konverzným kurzom a zároveň sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania týchto súm. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia.

K čl. XI - návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa navrhujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá; ide napríklad o sumy sankcií, daňových nedoplatkov daňových dlžníkov, prijatých platieb na daň, úroku vyrubeného za oneskorené vrátenie daňového preplatku daňovému subjektu, započítavania výšky daňovej pohľadávky, majetku daňového dlžníka, ktorý nepodlieha daňovej exekúcii. Prechodné ustanovenie k zákonu upravuje postup uplatnenia základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska pri výpočte sankcií a úroku po zavedení meny euro v Slovenskej republike na prípady, ktoré vznikli pred zavedením meny euro v Slovenskej republike. Sumy, ktoré nie sú v návrhu tohto zákona prepočítané na eurá, sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlia podľa pravidiel o zaokrúhľovaní ustanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. Ide o ukladanie pokút za porušenie povinností súvisiacich s používaním elektronickej registračnej pokladnice (§ 35 ods. 8 až 12). Dôvodom neprepočítania týchto súm v tomto návrhu zákona je, že tieto ustanovenia boli s účinnosťou od 1. marca 2009 menené a dopĺňané zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice, schválenom v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 18.06.2008, v ktorom sa novelizuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K čl. XII - návrh novely zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení na 0,50 eurocentov alebo na celé euro nadol. Navrhované riešenie zaokrúhľovania vychádza z najnižšej hodnoty kolkových známok vydaných v mene euro, t. j. 0,50 euro, ktorými bude možné platiť správne poplatky po zavedení meny euro v Slovenskej republike. Upravuje sa tiež ustanovenie o použití referenčného výmenného kurzu pri prepočte poplatku plateného inou menou.

K čl. XIII - návrh novely zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení nadol na 0,50 eura alebo na celé euro tak, aby bolo možné platiť súdne poplatky aj kolkovými známkami v eurách do určenej sumy. Navrhuje sa osobitné zaokrúhľovanie súm prepočítaných konverzným kurzom na eurá v prípadoch, v ktorých sú sadzby poplatkov uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov v sume 2 Sk a 10 Sk a to tak, že tieto sumy sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

K čl. XIV - návrh novely zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

V návrhu zákona je zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. Ďalej sa navrhuje prepočet peňažných údajov týkajúcich sa sumy skladného, nákladov na colné konanie mimo colného priestoru a sankcií za colné delikty a colné priestupky zo slovenskej meny na eurá vrátane zaokrúhľovania týchto súm.

K čl. XV - návrh novely zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení zákona č. 116/2006 Z.z.

Návrh zákona nahrádza sumu pokút, ktorú možno uložiť ako sankciu za priestupky a iné správne delikty v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, vyjadrenú v slovenských korunách sumou pokút vyjadrenou v eurách.

K čl. XVI - návrh novely zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov:

Prechod na menu euro v Slovenskej republike si vyžaduje úpravu niektorých ustanovení zákona – navrhuje sa prepočet peňažných údajov zo slovenskej meny na eurá v majetkovom priznaní colníka, peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka, náhrad pri presťahovaní colníka a sumy, do ktorej zodpovedá služobný úrad za veci, ktoré colník obvykle nenosí do služby. Pri funkčnom plate, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a osobnom príplatku sa zároveň navrhuje spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy. Ďalej sa upravujú ustanovenia o poskytovaní služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Spresňujú sa aj ustanovenia o poskytovaní stravného, náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka a vreckového študujúcemu colníkovi v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene – ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny. Zároveň je v návrhu zákona zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku.

K čl. XVII - návrh novely zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov:

Navrhovanými úpravami sa ustanovuje použitie referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok príslušným orgánom Slovenskej republiky.

K čl. XVIII - účinnosť:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve:

◊čl.◊4 ods.◊2, čl.◊8, čl.◊101, čl.◊102, čl.◊105 až 120, tiež čl. 121 až◊124 a čl.◊249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

◊Protokol (č.18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

◊Protokol (č. 20) o postupe pri nadmernom deficite,

◊Protokol (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom práve:

◊nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch◊104 a 104b ods.◊1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 3604/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku◊104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1103/97 zo 17.◊júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3.◊mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊975/98 z 3.◊mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊rozhodnutie Rady (ES) č. 98/415/ES z 29.◊júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 1/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊2866/98 z 31.◊decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú.◊v.◊ES L◊359 z 31.◊12◊1998),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1338/2001 z 28.◊júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1339/2001 z 28.◊júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č.◊1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 6.◊decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (ECB/2001/15) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊03),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 20.◊marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2003/4) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 32),

◊nariadenie Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12.◊septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004 ),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 10.◊novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2006/16) (Ú.◊v.◊EÚ L◊348, 11.◊12.◊2006),

◊smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006),

◊ôsma smernica Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

◊trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

b) je upravená v práve Európskej únie:

◊čl.◊1 ods.◊2 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl.◊2 a čl. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

◊čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG, rok 2004, Zb. roz. ESD (I – 08183),

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive, rok 2007, Zb. roz. ESD (I - 00581).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu prednostného zaokrúhľovania súm v prospech daňových subjektov v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Možno očakávať, že navrhovaná novela zákona o súdnych poplatkoch bude znamenať mierne zníženie príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania súm súdnych poplatkov vo vzťahu k poplatníkom smerom nadol. Rovnako z dôvodu dodržania princípu zaokrúhľovania platieb smerom nadol môže dôjsť k miernemu zníženiu výnosov zo správnych poplatkov, a to vo vzťahu k štátnemu rozpočtu i k rozpočtom územnej samosprávy. Zaokrúhľovanie sankcií a pokút na eurocenty smerom nadol môže tiež spôsobiť zníženie príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy, avšak vzhľadom na to, že vo viacerých prípadoch ide o pokuty, ktorých výška je ustanovená určitým rozpätím (čo znamená, že sa nie vždy ukladajú v najvyššej možnej výške) bude tento dopad zanedbateľný.

Celkový dopad na daňové príjmy sa odhaduje pre rok 2009 v sume 333,6 mil. Sk.

Z hľadiska dane z pridanej hodnoty sa odhaduje negatívny dopad v roku 2009 vo výške 331 mil. Sk a z dôvodu zvýšenia počtu platiteľov dane v nasledujúcich rokoch je predpokladaný efektívny výnos tejto dane v roku 2010 vo výške 172 mil. Sk a v roku 2011 vo výške 186 mil. Sk. Zvýšenie počtu platiteľov vyplýva zo zníženia sumy dosiahnutého obratu pre povinnú registráciu pre daň podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pri spotrebných daniach sa odhaduje v roku 2009 negatívny dopad na výnos spotrebných daní 0,4 mil. Sk.

Z hľadiska dane z príjmov predovšetkým dani z príjmov fyzických osôb (daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane) sa predpokladá negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2009 z dôvodu zaokrúhľovanie pri prechode na menu euro na úrovni 2,2 mil. Sk. V celkovom dopade dane z príjmov neboli zahrnuté tie skutočnosti, ktoré sa nemohli z objektívnych dôvodov kvantifikovať.

V súvislosti s tým, že konečné sumy platových náležitostí colníkov, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, sa v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. zaokrúhľujú pri prepočte zo slovenskej meny na eurá prednostne smerom nahor v prospech oprávnených príjemcov platieb (colníkov), predpokladá sa vplyv na štátny rozpočet v sume 1,55 mil. Sk. Úhrada výdavkov bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet a verejné financie.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Úprava nadväzuje na znenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dni zavedenia eura do obchodného registra môže byť zapísané základné imanie len v eurách.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 10 a 11

Ustanovuje sa spôsob prepočtu cudzej meny na eurá. Po dni zavedenia meny euro sa v zásade na prepočet cudzej meny na eurá použije kurz Európskej centrálnej banky. Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa použije kurz vyhlásený v deň predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna, mimoriadna alebo priebežná účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. preceňovanie na dennej báze) sa použije kurz vyhlásený v tento deň. Kurz Národnej banky Slovenska bude možné použiť len v prípade, ak by voči danej cudzej mene nebol kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v rámci ktorej sa slovenská mena nahrádza menou euro.

K bodu 13

Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura (t.j. k 31.12.2008) sa ustanovuje povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku vybraným účtovným jednotkám vrátane vykonania inventarizácie. Určuje sa doba, počas ktorej je možné vykonať inventarizáciu a spôsob prepočtu majetku a záväzkov znejúcich na menu euro na slovenskú menu konverzným kurzom vo všetkých druhoch účtovných závierok zostavených ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura t.j. k 31.12.2008. V nadväznosti na vyhlášku, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre prepočet peňažných súm na účely účtovníctva sa ustanovuje spôsob prepočtu aktív a pasív ku dňu zavedenia eura (t.j. k 1.1.2009). Jednotlivé zložky aktív a pasív v slovenských korunách sa prepočítajú na eurá konverzným kurzom na dve desatinné miesta matematicky, pričom prijaté a poskytnuté preddavky vyjadrené v mene euro a základné imanie účtovnej jednotky, ktoré je zapísané do obchodného registra v eurách sa navrhujú prepočítať historickým kurzom.

K bodu 14

Navrhuje sa pokuta za nedodržanie povinností pri prechode na euro.

K bodom 15 a 16

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol v prospech účtovnej jednotky.

K čl. II

K bodom 1 až 5, 14, 15 a 18

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené na eurocenty nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodu 6

Nahrádza sa suma uvedená v absolútnej hodnote v Sk sumou v eurách zaokrúhlenou na desať eur nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 7 a 8

Nahrádza sa výška vstupnej ceny majetku na účely odpisovania uvedená v absolútnej hodnote v Sk, sumou v eurách, zaokrúhlenou na celé eurá nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 9 a 17

Nahrádza sa výpočet vyjadrený v Sk vyjadrením v eurách. Takýto výpočet je v prospech daňovníka.

K bodu 10

Slovenská mena (koruna) sa nahrádza eurami, pričom pri prepočte cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz, ktorý určí a vyhlási Európska centrálna banka. Určiť a vyhlásiť ho môže aj Národná banka Slovenska, ak ide o menu, pre ktorú Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz, ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve.

K bodu 11

Spôsob zaokrúhľovania je upravený v bode 21.

K bodom 12, 13 a 16

Nahrádza sa ročná suma daňového bonusu uvedená v absolútnej hodnote v Sk mesačnou sumou v eurách zaokrúhlenou podľa bodu 20.

K bodu 19

Ustanovenie rieši zaokrúhľovanie príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých sa uplatňuje zápočet dane podľa zmluvy a zaokrúhľovanie maximálnej výšky dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné u nás započítať.

K bodu 20

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania základu dane, nepeňažného príjmu [§ 5 ods. 3 písm. a)], nezdaniteľných častí základu dane (§ 11), preddavkov na daň (§ 34, 35, 42 a 44), daňového bonusu (§ 33), zdaniteľnej mzdy (§ 35) a dane (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43).

K bodu 21

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania sumy zodpovedajúcej 2 % zaplatenej dane (§ 50), výpočtu daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iných prepočtov.

K bodom 22 a 23

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené matematicky na dve desatinné čísla.

K bodu 24

Ustanovenie odseku 1 rieši uplatňovanie výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených daňovníkom v súvislosti s prechodom na euro v základe dane, vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie. Tieto výdavky (náklady) sú považované za daňové výdavky, resp. za položky upravujúce základ dane za rovnakých podmienok, ako iné daňové výdavky, a to vrátane ich uplatnenia prostredníctvom odpisov v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona. Ustanovenie v odseku 2 rieši spôsob zahrnutia kurzových rozdielov vzniknutých z dôvodu prepočtu pohľadávok a záväzkov konverzným kurzom ku dňa zavedenia eura tak, aby ovplyvnili základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe alebo odpisu záväzku obdobne, ako je to v prípade iných, resp. ostatných kurzových rozdielov zaúčtovaných v účtovníctve, uvedených v § 17 ods.17 zákona. Toto ustanovenie rieši pohľadávky alebo záväzky vyjadrené v eurách ako aj v cudzej mene. V odsekoch 3 a 4 sa ustanovuje spôsob prepočtu vstupnej ceny, zostatkovej ceny a daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku v nadväznosti na zavedenie novej meny, ktorý bol obstaraný v Sk v zdaňovacích obdobiach pred zavedením eura. V odseku 5 sa rieši spôsob prepočtu preddavkov zaplatených v eurách v tých prípadoch, keď daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 zákona do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po zavedení eura v eurách, tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor. Ustanovenie odseku 6 upravuje spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmov (výnosov), o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvnia základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po zavedení eura (napr. obstaranie cenných papierov do 31. decembra 2008 predaných po zavedení eura - § 8 zákona, neprijaté príjmy podľa § 17 ods. 21 zákona v prípade zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008). Tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30 zákona.

K čl. III

K bodu 1

Podľa čl. 287 smernice Rady 2006/112/ES môžu členské štáty, ktoré sa stali členmi ES/EÚ po 1.1.1978, oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako ekvivalent hodnôt uvedených v uvedenom článku v národnej mene pri prepočítacom kurze platnom v deň ich pristúpenia. Nadväzne na zavedenie meny euro sa v zákone na účely registrácie zdaniteľných osôb navrhuje ustanoviť obrat, ktorý je záväzný v eurách pre SR podľa uvedeného článku smernice.

Pre registráciu zahraničnej osoby, ktorá dodáva tovar formou zásielkového predaja, sa podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje hodnota takto dodaného tovaru do tuzemska, ktorá je podľa súčasného znenia zákona prepočítaná na slovenské koruny. V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje ustanoviť sumu 35 000 eur ako je uvedená v cit. článku smernice.

V ustanovení určujúcom miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji sa rovnako ako v § 6 zákona navrhuje zmeniť hodnotu takto dodaného tovaru do tuzemska podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES uvedením sumy 35 000 eur.

Nadväzne na navrhovanú úpravu hranice obratu v eurách na účely registrácie pre daň v § 4 a 6 zákona, sa navrhuje ustanoviť novú sumu obratu pre zrušenie registrácie vyjadrenú v eurách tak, ako to vyplýva pre Slovenskú republiku z čl. 287 smernice 2006/112/ES.

K bodu 2

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), čl. 3 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje celkovú hodnotu tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov EÚ, ktorá nesmie byť nižšia ako 10 000 eur. Doterajšia hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk túto podmienku spĺňala, preto sa navrhuje uvedenú hodnotu ponechať a len prepočítať konverzným kurzom.

Na účely určenia, kedy nadobudnutie tovaru v tuzemsku nie je predmetom dane, je v uvedených ustanoveniach pri nadobúdateľoch registrovaných pre daň podľa § 7 určená hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk, ktorú sa rovnako ako v § 7 ods. 1 a 2 zákona navrhuje nahradiť hodnotou prepočítanou konverzným kurzom.

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), sa navrhuje v § 7 zákona nahradiť hodnotu tovaru bez dane vyjadrenú v slovenských korunách hodnotou vyjadrenou v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Rovnaká úprava sa navrhuje aj na účely zrušenia registrácie uvedených osôb.

K bodu 3

Pri určení, kedy sú bankovky a mince predmetom dane, je potrebné na účely prepočtu ich nominálnej hodnoty ustanoviť, že sa použijú referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou a referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

K bodu 4

V súlade s čl. 16 smernice Rady 2006/112/ES je v tomto ustanovení vymedzené, kedy sa bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu spolu s určením maximálnej hodnoty za jeden kus. S cieľom zachovania rovnakej hodnoty po zavedení meny euro sa navrhuje prepočítať hodnotu tovaru bez dane za jeden kus konverzným kurzom.

K bodom 5 až 8

Po zavedení meny euro, ak bude požadovaná platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku v inej mene ako v eurách, vykoná sa prepočet na účely určenia základu dane podľa referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou a referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

Zaokrúhľovanie vypočítanej dane sa po zavedení meny euro navrhuje vykonávať na eurocenty matematicky vrátene výpočtu dane pri dovoze tovaru.

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje pri investičnom majetku ustanoviť výšku obstarávacej ceny bez dane alebo vlastné náklady (100 000 Sk a viac) hnuteľných vecí tak, aby sa zachoval doterajší stav, preto sa navrhuje zachovať doterajšiu hodnotu prepočítanú konverzným kurzom.

K bodu 10

V legislatívnej úprave vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom (refundácia dane) sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú zmeniť sumy dane v slovenských korunách novými sumami v eurách, a to podľa čl. 7 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS a trinástej smernice Rady 86/560/EHS.

K bodu 11

Vo vzťahu k vráteniu dane cestujúcim pri vývoze tovaru neobchodného charakteru v osobnej batožine sa navrhuje v súlade s čl. 147 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES nahradiť minimálnu celkovú hodnotu vyvezeného tovaru uvedenú v doklade o kúpe tovaru v slovenských korunách novou sumou, a to 175 eur.

K bodom 12 až 20

V ustanoveniach upravujúcich vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú všetky sumy v slovenských korunách nahradiť sumami v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Faktúrou na účely zákona môže byť aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, pričom je v ustanovení určená maximálna cena tovaru alebo služby vrátane dane. Navrhuje sa uviesť túto sumu prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 21

Vo vzťahu k obratu, na základe ktorého sa určuje mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie, navrhuje sa v súvislosti so zavedením meny euro uviesť doterajší obrat v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 22

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodu 23

Ustanovenie o povinnosti platenia preddavku na daň zahraničnou osobou pri predaji tovaru na trhovom mieste určuje minimálnu sumu preddavku. Navrhuje sa túto sumu uviesť v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 24

Rovnako ako pri zmene používanej meny pri vykazovaní údajov v daňových priznaniach sa navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v súhrnnom výkaze (údaje o hodnote tovarov dodaných z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane), a súčasne sa navrhuje ustanoviť spôsob zaokrúhľovania údajov uvádzaných v eurách.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že sa ustanovuje nová prahová hodnota obratu pre registráciu pre daň, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2009 vo vzťahu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona upravuje postup v prípade, ak bol obrat dosiahnutý pred zavedením meny euro.

Pri zisťovaní výšky obratu na účely registrácie pre daň a jej zrušenia za mesiace roku 2008 a aj roku 2009 sa do obratu zahŕňa obrat pred zavedením meny euro a aj obrat po zavedení meny euro, pričom sa ustanovuje postup prepočtu obratu dosiahnutého pred zavedením meny euro v SR.

Prechodné ustanovenia tiež upravujú postup platiteľa dane pri oprave základu dane podľa § 25 zákona vykonanej po zavedení meny euro, ak ide o zdaniteľný obchod, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2008. V prípade opravy pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v eurách, sa pri oprave základu dane a dane zachováva kurz platný pri vzniku pôvodnej daňovej povinnosti. Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. v USD), sa pri oprave základu dane a dane prepočet zo slovenskej meny (pôvodný základ dane a pôvodná daň) na eurá vykoná konverzným kurzom.

Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v slovenskej mene, daň môže byť opravená najviac vo výške, ktorá je zhodná so sumou pôvodnej dane po prepočítaní konverzným kurzom. Pri znížení základu dane a dane by z dôvodu zavedenia eura dodávateľ takto nemal žiadať zo štátneho rozpočtu sumu dane vyššiu ako pôvodne priznal.

Prechodné ustanovenia upravujú, že vo vzťahu k vráteniu dane zahraničným osobám sa limity ustanovené v slovenských korunách v doterajšom predpise uplatnia na obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2008. Pri vrátení dane cestujúcim pri vývoze tovaru sa limit v slovenských korunách podľa doterajšieho predpisu vzťahuje na tovar kúpený najneskôr do 31. decembra 2008.

Po zavedení eura sa platby medzi podnikateľmi budú realizovať v eurách. Údaje v daňovom priznaní za obdobie pred zavedením eura sa budú uvádzať v slovenských korunách a budú sa týkať obchodov, pri ktorých vznikla daňová povinnosť pred zavedením eura. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby suma základu dane a daň, ktoré sa budú vzťahovať k zdaniteľným obchodom pred zavedením eura boli vyjadrené vo faktúrach v slovenských korunách.

K bodu 26

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť v súčasnosti používané označenie pre slovenské koruny „Sk“ slovom „euro“.

K bodu 27

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť slová „slovenské koruny“ vo všetkých tvaroch slovom „eurá“ v zodpovedajúcom gramatickom tvare.

V ustanoveniach návrhu zákona sú sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené podľa pravidla o zaokrúhľovaní ustanoveného v zákone č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike (na dve desatinné miesta matematicky).

K čl. IV

K bodom 1 až 5 a 8

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zaokrúhlení zníženej sadzby dane uvedenej v § 6 ods. 6.

K bodu 9

V § 14 ods. 11 sa výška daňovej povinnosti, pri ktorej nie je daňový dlžník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň, po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 10, 11, 12 a 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 14

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť doteraz používané označenie pre slovenské koruny označením používaným pre menu euro.

K čl. V

K bodu 1

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodom 2 až 4

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z vína sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z liehu sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V § 10 ods. 35 je definovaná minimálna cena na jeden liter liehoviny. Táto suma sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie minimálnej ceny smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie minimálnej ceny znamenalo jej zvýšenie.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 5 až 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VII

K bodom 1 až 6

Sadzba spotrebnej dane na tabak sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhli na dve desatinné miesta smerom nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a nízku hodnotu minimálnej sadzby dane z cigariet je potrebné pristúpiť pri prepočte zo slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia sadzby dane.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a v ustanovení upravujúcom minimálnu sadzbu dane na cigarety sa prepočet vykoná tak, že hodnoty uvedené v slovenskej mene sa najskôr vynásobia číslom 1 000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Sadzba dane bude vyjadrená v eurách na tisíc kusov cigariet, cigár a cigariek.

Zároveň je potrebné prispôsobiť aj spôsob výpočtu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane v zmysle § 5 ods. 7 tak, že sadzba dane stanovená na tisíc kusov cigariet sa prepočíta na jeden kus cigarety.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 8 až 16

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 17

Zavedením meny euro treba zabezpečiť dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, na ktorých bude kontrolná známka s cenou uvedenou v slovenských korunách alebo bude uvedená duálne. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou na ktorej nie je uvedený znak pre obdobie platnosti sadzby dane a zároveň je cena je uvedená v slovenských korunách alebo je uvedená duálne. Ide teda o spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu pred nadobudnutím účinnosti novej sadzby dane, ktorú je Slovenská republika povinná upraviť v zmysle Harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, pričom nová sadzba dane je upravená v návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie Národnej rady SR. Uvedené ustanovenie neobmedzuje dopredaj spotrebiteľského balenia cigariet, na ktorých bude cena cigariet uvedená duálne a tieto spotrebiteľské balenia cigariet budú označené kontrolnou známkou na ktorej bude uvedený znak platnosti sadzby dane, t. j. spotrebiteľských balení cigariet zdanených novou sadzbou dane.

K čl. VIII

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z piva sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 4 až 6

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. IX

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane z elektriny, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek. V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z elektriny sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňovú povinnosť, ktorá nepresiahne za zdaňovacie obdobie 100 Sk sa suma po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 6

V ustanovení upravujúcom sadzbu spotrebnej dane z uhlia sa hodnota po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 7 až 10

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodom 11 a 12

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 13

V súvislosti so zmenou merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny navrhuje sa v celom texte zákona slovo “kilowatthodiny” vo všetkých tvaroch nahradiť slovom “megawathodiny” v príslušnom gramatickom tvare.

K čl. X

K bodu 1

V ustanoveniach sa suma uvedená v slovenskej korune nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na tri desatinné miesta nadol.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenskej korune sa nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhli na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 3

Ide o sumu vyjadrujúcu hornú hranicu, preto sa navrhuje zaokrúhlenie sumy po prepočte na celé euro smerom nadol.

K bodom 4 až 6

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.

K bodom 7 až 11

V ustanoveniach sa suma 20 000 Sk nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná štyrmi a suma 250 000 Sk sa nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná dvánastimi.

K bodu 12

V ustanovení sa slová slovenské koruny nahrádzajú slovom eurocenty.

K bodu 13

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého v prípade vyrubenia miestnej dane a poplatku za zdaňovacie obdobia pred 1. januárom 2009 správca dane v roku 2009 sumu dane vypočíta podľa predpisov platných do 31. decembra 2008 a prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli na dve desatinné miesta.

Prechodné ustanovenie rieši možnosť vrátenia miestnej dane a poplatku, resp. ich pomerných častí, ktoré už boli v roku 2008 zaplatené a daňovník požiada o ich vrátenie v roku 2009.

Pri dani z motorových vozidiel je v prechodnom ustanovení riešený spôsob vysporiadania daňovej povinnosti za rok 2008, ktorú budú daňovníci prepočítavať konverzným kurzom až v roku 2009 pri podaní daňového priznania.

K bodu 14

V celom texte zákona sa slová „slovenské koruny“, ktoré sa viac krát vyskytujú, nahrádzajú slovom „eurá“.

K bodu 15

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike hodnoty uvedené v prílohe č. 1 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na štyri desatinné miesta nadol a hodnoty uvedené v prílohe č. 2 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Ide o spôsob zaokrúhľovania výhodnejší pre daňovníka.

K čl. XI

K bodu 1

Suma 5 000 Sk uvedená v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodom 2, 3 a 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Ide o sumy 5 000 Sk, 50 000 Sk, 500 000 Sk, 1 000 000 Sk, 5 000 000 a 10 000 000 Sk. Prepočet uvedených súm nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 5

Suma 100 000 Sk sa zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky. Uvedená suma, ako aj prepočet nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 6

V ustanovení sa suma 500 000 Sk nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a ostatné sumy 200 Sk, 1 000 Sk a 2 000 Sk uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 7

V ustanovení sa suma 1 500 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu, sumy 10 000 Sk a 50 000 Sk sa nahrádzajú sumami uvedenými v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 200 Sk a 2 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 8

V ustanovení sa sumy 2 000 Sk a 4 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 10 000 Sk a 20 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 9

V ustanovení sa suma 200 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 2 000 Sk a 100 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodom 10

Sumy 100 Sk a 500 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 11

V ustanovení sa suma 2 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 12

V uvedenom bode sa slová „slovenskej mene“ nahrádzajú slovom „eurách“.

K bodu 13

V uvedených ustanoveniach sa suma 10 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodu 14

V ustanovení sa suma 100 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 15

V ustanoveniach sa suma 1 000 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 16

V ustanovení sa suma 1 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 17

V ustanovení sa suma 500 Sk a 500 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 18

V ustanovení sa suma, z ktorej sa vypočítajú exekučné náklady zaokrúhli po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na desiatky eur nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 19

V ustanovení sa suma 50 Sk nahrádza sumou po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 20

V tomto ustanovení sa rieši spôsob zaokrúhľovania sumy ako je daň, základ dane, preddavky na daň a sankcia (pokuta, sankčný úrok a úrok) tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na desiatky eurocentov nadol v prospech daňového subjektu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

K bodom 21, 22 a 23

V ustanoveniach sa sumy 5 000 000 Sk, 50 000 000 Sk a 10 000 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Uvedená úprava nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 24

Slová „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“ v príslušnom tvare. Táto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na menu euro však nemá vplyv na prípady výpočtu peňažného údaja podľa pôvodnej výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej do 31. 12. 2008.

K bodu 25

Z dôvodu právnej istoty sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri výpočte sankcie (pokuta, úrok a sankčný úrok) po zavedení eura použila základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná pred zavedením eura v tých prípadoch, ak skutočnosť pre jej uplatnenie nastala pred zavedením eura. Touto skutočnosťou je napr. deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane alebo rozdielu dane (§ 35 ods. 2), deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach (§ 59 ods. 7).

K čl. XII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu správneho poplatku pri percentnej sadzbe na celé eurá nadol a správneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

V súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa slová „v slovenských korunách“ nahrádzajú slovami „v eurách“.

K bodom 3 a 4

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri prepočte cudzej meny na eurá upravuje použitie referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu správneho poplatku, ktorý sa má vrátiť poplatníkovi, zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

Navrhuje sa minimálnu sumu správneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 7

Navrhuje sa sumu peňažnej pokuty určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 8

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa upravuje prepočet základu poplatku určeného v slovenských korunách a jeho zaokrúhľovanie na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka. Ďalej sa ustanovuje platenie správnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie správneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a to na zaplatenie správneho poplatku kolkovými známkami alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši tiež spôsob vrátenia správneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike a má sa vrátiť po zavedení eura.

Osobitne sa tiež upravuje platenie správneho poplatku v kolkových známkach na prelome rokov 2008 a 2009, resp. v období duálneho hotovostného peňažného obehu a tiež po uplynutí duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 9 až 73

Navrhuje sa sadzby uvedené v jednotlivých položkách sadzobníka správnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení tak, aby bolo možné správne poplatky do určenej sumy platiť aj kolkovými známkami vydanými v mene euro. Sadzby správnych poplatkov sa prepočítajú konverzným kurzom na euro a zaokrúhlia na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Obdobné riešenie sa ustanovuje aj v prípade určenia sumy základu poplatku.

K čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu súdneho poplatku pri percentuálnej sadzbe na celé eurá nadol a súdneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

Upravuje sa postup pri prepočte základu súdneho poplatku vyjadreného v cudzej mene na eurá, pri ktorom sa použije referenčný výmenný kurz eura k iným menám určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 3

Ustanovuje sa minimálna suma súdneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, ak zaplatil vyšší poplatok ako mal zaplatiť, po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 4

Určuje sa suma súdneho poplatku, ktorá sa má minimálne vrátiť po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu poplatku, ktorá sa má vrátiť zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa navrhuje, aby sa základ súdneho poplatku, ktorý bol určený v slovenských korunách podľa právnych predpisov platných do 31.12.2008, na účely určenia súdneho poplatku po zavedení eura prepočítal konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlil na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka.

Upravuje sa tiež platenie súdnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike formou kolkových známok alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši aj vrátenie súdneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike. Osobitne sa v prechodných ustanoveniach riešia situácie platenia súdneho poplatku v období duálneho hotovostného peňažného obehu, resp. po uplynutí doby duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 7 až 33

Navrhuje sa v prílohe zákona, v sadzobníku sumy uvedené v slovenských korunách v jednotlivých položkách sadzobníka súdnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a tieto sumy v eurách zaokrúhliť na 50 eurocentov alebo na celé eurá nadol. Výnimkou z uvedeného zaokrúhľovania sú sadzby súdnych poplatkov uvedené v sadzobníku sumou 2 Sk a 10 Sk, ktoré sa po prepočte konverzným kurzom navrhuje zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol, čo je v prospech poplatníka.

K čl. XIV

K bodu 1

V súvislosti s prepravou peňažných prostriedkov v hotovosti sa navrhovaným znením upravuje použitie referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka. Ak Európska centrálna banka referenčný výmenný kurz príslušnej meny neurčuje, resp. nevyhlasuje, hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti sa určí prostredníctvom referenčného výmenného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska.

K bodom 2 až 5

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy skladného za tovar uskladnený v skladoch colných orgánov uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Navrhuje sa spôsob zaokrúhľovania úhrnnej sumy skladného matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

Rovnako ako v bodoch 2 až 5 sa nahrádzajú peňažné sumy nákladov za colné konanie mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 9

Navrhovaným znením nového § 56b sa ustanovuje matematický spôsob zaokrúhľovania vymeraného cla na dve desatinné miesta.

K bodu 10

Navrhované znenie zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska pri určovaní výšky základnej úrokovej sadzby na Európsku centrálnu banku.

K bodu 11

Návrhom sa nahrádza peňažná suma colného dlhu, ktorý možno uhradiť v hotovosti, uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 12

Peňažná suma pokuty uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 13

Paušálna suma nákladov na prejednanie colného deliktu uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma po prepočte konverzným kurzom je zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodom 14 až 16

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Tieto sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Rovnako sa zaokrúhľuje minimálna výška pohľadávky, ktorú možno započítať.

K bodu 17

Z dôvodu právnej istoty sa prechodným ustanovením upravuje použitie základnej úrokovej sadzby (napríklad v prípade oneskoreného prevodu platieb na účty colných úradov).

K čl. XV

K bodom 1 až 6

V súvislosti s prechodom na menu euro sa návrhom nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 7

Sumy rozhodné pre kvalifikáciu konania fyzických alebo právnických osôb ako porušenia zákona vo väčšom rozsahu sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nahor v prospech právnických a fyzických osôb.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Peňažné údaje rozhodné z hľadiska podávania majetkového priznania colníka doteraz ustanovené v slovenských korunách sú prepočítané konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlené matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 4

V súvislosti s uvádzaním peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti a vkladov v bankách do majetkového priznania colníka a ich prepočtom na eurá sa navrhovaným znením zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti kurzovej politiky na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

K bodom 5 a 6

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm funkčného platu colníka zo slovenskej meny na eurá. Funkčný plat sa prepočítava konverzným kurzom a je zaokrúhlený na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Rovnaký spôsob zaokrúhľovania sa použije aj pri zvýšení funkčného platu na príslušný rok, prídavku za výsluhu rokov a osobnom príplatku. Vplyv takéhoto zaokrúhľovania je zohľadnený v doložke vplyvov.

V súvislosti so zavedením meny euro sa upravujú ustanovenia o zaokrúhľovaní služobného platu colníka, príplatkov a odmien za služobnú pohotovosť. Navrhuje sa, aby sa súčasné zaokrúhľovanie na desiatky slovenských korún nahor nahradilo zaokrúhľovaním na päťdesiat eurocentov, rovnako nahor.

K bodom 7 až 10

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Navrhuje sa, aby nadriadený v rámci ustanoveného intervalu sumu príplatku za riadenie určoval zaokrúhlene - na päťdesiat eurocentov.

K bodom 11 až 17

Aj v týchto prípadoch je dôvodom úpravy prepočet peňažných súm ďalších zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy príplatku za prípravu colníka čakateľa, príplatku za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatku za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna, príplatku za zmennosť vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 18 až 21

Prechod Slovenskej republiky na eurá si vyžaduje aj úpravu ustanovení týkajúcich sa poskytovania služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Colníkovi vyslanému do štátov eurozóny sa poskytuje služobný príjem v eurách; ak však pôjde o colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí mimo štátov eurozóny, na jeho písomnú žiadosť mu služobný úrad poskytne časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene.

K bodu 22

Ide o terminologické upresnenie legislatívneho textu vzťahujúceho sa na poskytovanie stravného colníkom vykonávajúcim colnú kontrolu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 23

V návrhu sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania krátených sadzieb stravného poskytovaného colníkovi vyslanému na služobnú cestu - na najbližší eurocent nahor.

K bodu 24 až 26

Sumy náhrad preukázaných výdavkov v súvislosti s presťahovaním colníka do miesta výkonu štátnej služby pri jeho preložení na inú funkciu vyjadrené v slovenských korunách sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 27 až 30

Upresňujú sa ustanovenia o poskytovaní stravného a náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene - ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny.

K bodom 31 a 32

Ustanovením sa reaguje na zmeny vykonané v bodoch 29 a 30 v súvislosti s potrebou rozlišovať cudzie štáty na štáty eurozóny a ostatné štáty pri poskytovaní stravného colníkovi na zahraničnej služobnej ceste.

K bodu 33

Upresňuje sa poskytovanie vreckového colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí v štátoch eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak ide o štúdium mimo štátov eurozóny.

K bodom 34 a 35

Analogicky s bodom 24 sa navrhuje doplnenie ustanovenia o poskytovaní stravného colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu v zahraničí, ak ide o územie štátov eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak colník vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny.

K bodu 36

Upresňuje sa ustanovenie o poskytovaní preddavku na náhrady colníkovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu, a to v závislosti od miesta vyslania na zahraničnú cestu (či ide o štát eurozóny alebo štát mimo eurozóny).

K bodu 37

Návrhom sa nahrádza peňažná suma uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nahor v prospech colníka.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie pojmu “slovenská mena” slovom “eurá” v celom texte zákona.

K čl. XVII

K bodom 1, 4 a 5

Navrhovanými úpravami sa určuje použitie kurzu, ktorým je referenčný výmenný kurz eura k inej mene určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok od príslušného úradu zmluvného štátu.

K bodu 2

V navrhovanom ustanovení sa upresňujú informácie, ktoré príslušný orgán Slovenskej republiky uvádza v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K bodu 3

V ustanoveniach sa nahrádzajú slová “v slovenskej mene” slovami “v eurách”.

K bodu 6

V prechodnom ustanovení sa navrhuje v súlade so smernicou Komisie č. 2002/94/ES upraviť postup pri prepočítaní zníženej sumy vymáhanej pohľadávky na menu príslušného orgánu zmluvného štátu, kedy sa má použiť kurz, ktorý bol použitý v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K čl. XVIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

7

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečovalo legislatívnu istotu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. niektoré zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V časti dane z príjmov fyzickej osoby sa na základe odporúčania Ministerstva obrany SR z dôvodu zrušenia vojenskej základnej služby, navrhuje oslobodiť od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje Ministerstvo obrany SR poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby. Plnenia poskytované vojakom základnej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú, rovnako ako aj občanom, ktorí vykonávali civilnú vojenskú službu. Nerozširuje sa tak okruh oslobodených príjmov od dane.

V spoločných ustanoveniach platných pre právnické osoby a fyzické osoby sa spresňuje vykazovanie výdavkov (nákladov ) na spotrebované pohonné látky [(§ 19 ods. 2 písmeno l) zákona] v zákone tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, čo prinesie právnu istotu daňovníkom. K legislatívnemu spresneniu došlo aj v niektorých ustanoveniach zákona vzťahujúcich sa k poukázaniu podielu zaplatenej dane.

S cieľom obmedziť možnosť ovplyvňovania základu dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti. Limituje sa zahrnutie opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri ich zahrnovaní do daňových výdavkov. Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa uzná za daňový výdavok, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov, a to do výšky ustanoveného limitu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Rozdiel medzi opravnými položkami uznanými za daňové výdavky zahrnutými do daňových výdavkov do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré by boli zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne v dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31.decembra 2009. Z dôvodu možnosti ovplyvňovania základu dane sa neuzná za daňový výdavok tvorba rezerv na odmeny a prémie. Tento náklad sa zahrnie do daňových výdavkov v čase jeho vzniku, resp. v čase ich vyplatenia.

Upravené a doplnené znenie vzťahujúce sa na možnosť odpisu pohľadávok zahrnovaných do daňových výdavkov vo všeobecnosti umožňuje odpis po uplynutí 48 mesiacov od splatnosti pohľadávky, a to aj pri bankách, čím sa zjednocujú podmienky ich odpisu pre všetky subjekty. Menovitá hodnota pohľadávky a obstarávacia cena pohľadávky pri jej postúpení bude vo všeobecnosti (bez poskytovaných výnimiek) uznaná v daňových výdavkoch do výšky príjmov z jej postúpenia.

Zavádza sa inštitút tzv. podkapitálizácie, bežne používaný a využívaný v daňovej legislatíve vyspelých štátov, upravujúci výšku úrokov platených z úverov a pôžičiek, v nadväznosti na výšku vlastného imania. Použitie tohto ustanovenia bude viazané len na úroky platené do zahraničia. Takéto obmedzenie na uznanie úrokov v daňových výdavkoch zároveň podporuje zahraničné osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

Pokračovanie v odpočte daňovej straty pri zániku daňovníka zrušením bez likvidácie, nebude možné, ak účelom transformácie je len snaha vyhnúť sa daňovej povinnosti tak, že dochádza k fúziám stratových spoločností so ziskovými. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie je len znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť zákona sa navrhuje 30. decembra 2007, okrem vymedzených bodov (ustanovení zákona), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. b)

Spresnenie. Osobitne vymedzený predmet dane nie je len v ustanovení § 12 ods. 2 zákona (daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie), ale aj v odsekoch 1, 4 a 5 (správcovské spoločnosti, dôchodkové spoločnosti, v.o.s. a spoločník v.o.s., komplementár komanditnej spoločnosti).

K bodu 2 - § 2 písm. c)

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, sa za nepeňažné plnenie považuje podľa doplneného ustanovenia aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko - odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva bude postupovať v súlade s týmto účtovníctvom.

K bodu 3 - § 3 ods. 2 písm. c)

Ustanovenie sa spresňuje. Časť zisku vyplácaná tichému spoločníkovi, vyplývajúca z jeho podielu na výsledku podnikania v.o.s. je predmetom dane, čo vyplýva z doplneného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona. Zmluvu o tichom spoločenstve a právne vzťahy vznikajúce pri takejto účasti na podnikaní upravujú ustanovenia § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

K bodu 4 - § 3 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky pod č. 6

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 - § 4 ods. 9 Legislatívne sa spresňuje odsek 9 v nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 6 - § 5 ods. 1 písm. a) Zmena sa navrhuje z dôvodu, že doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia a zároveň sa toto štipendium oslobodzuje od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) tejto novely zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 3 písm. c) Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 8 - § 9 ods. 1 písm. f) a § 13 ods. 1 písm. d) Spresnenia nadväzujú na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 9 - § 9 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky k odkazu 47

Oslobodzuje sa od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý sa v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby tak, ako to odporúča Ministerstvo obrany SR (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 47) z dôvodu, že bola zrušená základná vojenská služba. Plnenia poskytované vojakom základnej vojenskej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú. Znamená to, že neprichádza k rozšíreniu príjmov oslobodených od dane.

K bodu 10 - § 9 ods. 2 písm. f) vrátane poznámky k odkazu 48

Písmeno f) sa z § 9 ods. 2 zákona vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 48 vypúšťa z dôvodu, že je zrušená civilná služba a je teda nepoužiteľné. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodu 11 - § 9 ods. 2 písm. j)

Doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia, a preto sa navrhuje oslobodenie aj tohto štipendia.

K bodu 12 - § 9 ods. 2 písm. m)

Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 13 - poznámka pod čiarou k odkazu 74 [§ 13 ods. 1 písm. a)]

Poznámka pod čiarou k odkazu sa legislatívne spresňuje z dôvodu, že zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradil predchádzajúci zákon o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa tento odkaz odvolával.

K bodu 14 - § 13 ods. 2 písm. d)

Spresnenie sa navrhuje z dôvodu zjednotenia podmienok zdanenia úhrady za výkon správy bytov, ktoré nie sú vo vlastníctve bytových družstiev, s podmienkami zdanenia uplatňovanými u iných podnikateľských subjektov – spoločnosti s ručením obmedzeným (predtým podniky bytového hospodárstva).

K bodu 15 - § 13 ods. 2 písm. g) a písm. i)

Podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov sa oslobodenie vzťahuje aj na prípady, keď tieto príjmy vypláca stála prevádzkareň alebo ich konečným príjemcom je stála prevádzkareň uvedená v tomto ustanovení. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplývala z doterajšieho ustanovenia.

K bodu 16 - § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod Navrhované znenie konkretizuje ostatné finančné (investičné) nástroje, ktoré sú zahrnuté medzi príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Spresnenie je vykonané aj v nadväznosti na zmenu zákona o cenných papieroch a vymedzenie derivátov podľa § 8 písm. d) tohto zákona.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod a § 52d ods. 2

Ustanovenie § 16 zákona vymedzuje príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Medzi tieto príjmy sa dopĺňajú aj príjmy plynúce spoločníkovi obchodnej spoločnosti v súvislosti so znížením základného imania, ak súčasťou príjmov plynúcich zo zníženia základného imania je aj podiel na zisku vykázanom zo zisku do 31. decembri 2003.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. f)

Nahrádza sa doterajšie znenie písmena f) novým znením, ktoré bude riešiť spôsob zahrnovania dotácie do základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak účtovné a daňové odpisy nie sú zhodné, a to aj vtedy, ak hmotný majetok, na ktorý bola dotácie poskytnutá, je zaradený do dočasného užívania a zníženie jeho hodnoty počas tohto užívania je vyjadrené prostredníctvom opravnej položky (§ 33 ods. 1 postupov účtovania). Dotácia na obstaranie hmotného majetku je zahrnovaná do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá. Táto sa v súlade s navrhovaným znením bude zahrnovať do základu dane v rovnakej výške ako je daňový odpis alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie odpisovaného majetku.

K bodu 19 - § 17 ods. 8 písm. a) Ustanovenie sa spresňuje v súvislosti s úpravou základu dane pri skončení podnikania v oblasti rezerv, ktoré môže tvoriť daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, a pohľadávok, ktorých inkaso je zdaniteľným príjmom. Tiež z dôvodu, že pri finančnom prenájme sa v daňových výdavkoch neuplatňuje nájomné.

K bodu 20 - § 17 ods. 12

Z § 17 ods. 12 zákona sa vypúšťa pôvodné znenie písmena b), t.j. časové rozlišovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch o prenájme nehnuteľnosti, alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch (upravovanie základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý). Navrhuje sa postupovať tak, ako to vyplýva z postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t.j. poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď bude zaplatený alebo prijatý.

V § 17 ods. 12 písmeno b) a c) zákona sa spresňuje postup daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri vyradení pohľadávky z účtovníctva (odpis) a následne postup tohto daňovníka, ak dochádza k odpisu pohľadávky nadobudnutej postúpením pri konkurze, vyrovnaní, exekúcii alebo úmrtí daňovníka (dlžníka).

K bodu 21 – § 17 ods. 29 a 30

Navrhované znenie odseku 29 zabezpečuje, aby dlžník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zvýšil základ dane o sumu neuhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 24 mesiacov od splatnosti tohto záväzku. Ak po tejto lehote daňovník (dlžník) uhradí záväzok alebo jeho časť, zníži základ dane o sumu záväzku (alebo jeho časti), ktorú zaplatil. Rovnaká možnosť sa dáva aj daňovníkovi (dlžníkovi), ak po tejto lehote dôjde k premlčaniu záväzku alebo jeho zániku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval o výnose z odpísaného záväzku.

Podľa odseku 30 písm. a) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný pri postúpení pohľadávky zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

Podľa odseku 30 písm. b) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona, pričom tento odpis súčasne znižuje základ dane.

Podľa odseku 30 písm. c) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zaplateniu alebo k čiastočnému zaplateniu pohľadávky a to vo výške, ktorá prevyšuje tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

K bodu 22 - § 19 ods. 2 písm. e) Zrovnoprávnenie subjektov v preukazovaní daňových výdavkov (nákladov) so subjektami účtujúcimi spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona.

K bodu 23 - § 19 ods. 2 písm. h)

Spresňuje sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona tak, že ak sú splnené ustanovené podmienky v bodoch 1 a 5 tohto ustanovenia, sa vykoná odpis pohľadávky do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo do výšky 100 % obstarávacej ceny pohľadávky. Ďalšie podmienky pre odpis pohľadávky v limitovanej výške sú uvedené osobitne v § 19 ods. 2 písm. r) – v bode 25.

K bodu 24 - § 19 ods. 2 písm. l) s poznámkou pod čiarou 88a

Spresňuje sa spôsob zistenia spotreby PHL na účely určenia daňového výdavku tak, ako sa to v praxi uplatňuje. Táto úprava prinesie právnu istotu daňovníkom pri uplatňovaní spotreby PHL.

K bodu 25 - § 19 ods. 2 písm. r)

Navrhovaným ustanovením sa v zákone novo ustanovujú podmienky, za ktorých môže daňovník odpísať 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky vo výške 30 % alebo 50 % jej hodnoty (§ 20 ods. 4 a 14 zákona), ak od splatnosti tejto pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 48 mesiacov.

K bodu 26 - § 19 ods. 3 písm. h)

V nadväznosti na zmenu podmienok pre odpis pohľadávky sa upravuje spôsob zdanenia príjmu plynúceho z postúpenia pohľadávky. Strata z postúpenia pohľadávky nie je zahrnutá do základu dane. Obmedzuje sa výška obstarávacej ceny pohľadávky zahrnovanej do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení v nadväznosti na výšku sumy, ktorá bola dosiahnutá z jej postúpenia.

K bodu 27 - § 20 ods. 2 písm. c) a ods. 10 a 11

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 28 - § 20 ods. 4

Tvorba opravných položiek bánk k pohľadávkam z poskytnutých úverov, účtovaná v nákladoch, sa na účely určenia výšky daňových výdavkov limituje v nadväznosti na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky (viac ako 360 dní alebo viac ako 720 dní).

K bodu 29 - § 20 ods. 8

Tvorba technických rezerv na neživotné a životné poistenie v poisťovníctve sa uzná za daňový výdavok s výnimkou technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. Opravné položky k pohľadávkam v prípade zániku poistenia (§ 801 Občianskeho zákonníka) sa uznávajú za daňový výdavok v rozsahu platnom pre ostatné podnikateľské subjekty. Pri prípadnom odpise týchto pohľadávok sa postupuje v súlade s § 19 ods. 2 zákona.

K bodu 30 - § 20 ods. 9 písm. a)

Po úprave § 20 ods. 9 písm. a) zákona sa náklady na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnú do daňových výdavkov v čase ich vyplatenia v súlade s § 17 ods. 25 zákona.

K bodom 31 a 32 - § 20 ods. 10 a 12

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 33 - § 20 ods. 14 a 15

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, bude uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Zároveň sa ruší možnosť uznávania tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch podľa § 20 ods. 14 písm. a) až c) zákona. Novým znením odseku 15 sa ustanovujú prípady, kedy sa tvorba opravnej položky neuzná za daňový výdavok.

K bodu 34 - § 21 ods. 2 písm. k)

Ustanovenie o tzv. podkapitalizácii zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov v prípade, ak sú úvery a pôžičky vyplácané do zahraničia. Takéto obmedzenie zároveň podporuje zahraničné závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

K bodu 35 - § 30 ods. 1

Pri povolení vyrovnania, resp. pri reštrukturalizácii nie je ukončené zdaňovacie obdobie, a preto nie je dôvod na ukončenie odpočtu straty.

K bodu 36 - § 30 ods. 2

Navrhovaným znením odseku 2 sa zamedzuje zníženiu základu dane pri transformácii spoločností, kedy účelom transformácie je len vyhýbanie sa daňovej povinnosti fúziou stratovej spoločnosti so ziskovou. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdelenia, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie spoločností je len zníženie alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti.

K bodu 37 – § 34 ods. 8

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu právnej istoty tak, že daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, nie je už povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene týchto rozhodujúcich skutočností bez ohľadu na to, či v predchádzajúcom roku tento daňovník dosahoval popri príjmoch podľa § 6 zákona aj príjmy podľa § 5 alebo 7, alebo 8 zákona (alebo aj kombinovane).

K bodu 38 - § 43 ods. 10

Ustanovenie sa legislatívno - technicky spresňuje.

K bodu 39 - § 43 ods. 15 Platiteľom dane z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok budú aj obchodníci s cennými papiermi, ktorí držia finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, ktorým tieto výnosy plynú. Tento spôsob vyberania dane zrážkou sa uplatní aj v prípade výplat výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré vypláca Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 40 - § 50 ods. 6 písm. f) Spresňuje sa lehota, do ktorej správca dane skúma nedoplatok na dani u prijímateľa podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mu správca dane mohol poukázať 2 % podielu zaplatenej dane.

K bodu 41 - § 50 ods. 9 a 11 Poznámka pod čiarou k odkazu 146 sa nahrádza odkazom 74. Legislatívne spresnenie odkazu s odvolaním sa na súčasne platný zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42 - § 50 ods. 11 Spresňuje sa miesto, kde má prijímateľ podielu zaplatenej dane vrátiť podiel zaplatenej dane pri porušení podmienok ustanovených v § 50 ods. 11 zákona.

K bodu 43 - § 52d

§ 52d ods. 1 - legislatívne sa spresňuje postup pri určení zdaňovacieho obdobia a základu dane daňovníka, vrátane platenia preddavkov na daň, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. od 1. januára 2006. Pri platení, resp. neplatení preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, sa postupuje podľa ustanovenia § 42 ods. 3 písm. b) účinného do 31. decembra 2006.

§ 52d ods. 2 - spresňuje sa postup pri uplatnení § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu tohto návrhu zákona pri vyplatení príjmov v súvislosti so znížením základného imania daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, pričom toto ustanovenie sa po prvýkrát použije pri zdanení tých príjmov, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po 1. januári 2008.

§ 52d ods. 3 – ustanovuje sa postup úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch, u ktorého poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia neovplyvňoval základ do 31. decembra 2008. V súlade s navrhovaným znením § 17 ods. 12 zákona uplatní daňovník tento postup až v zdaňovacom období roka 2008, kedy nadobúda účinnosť zmena ustanovenia § 17 ods. 12.

§ 52d ods. 4 – ustanovuje sa, že § 19 ods. 2 písm. h) a ods. 3 písm. h) zákona účinné od 30. decembra 2007 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2007 za zdaňovacie obdobie ukončené do 31. decembra 2007.

§ 52d ods. 5 – ustanovuje sa postup zahrnovania rozdielu medzi výškou daňových odpisov hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola poskytnutá dotácia do 31. decembra 2007, uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007 tak, aby sa tento rozdiel zahrnul do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 6 – podľa nového znenia ustanovenia § 17 ods. 29 zákona je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu tých záväzkov, u ktorých od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov. Všetky tie záväzky, u ktorých od splatnosti uplynula doba 24 mesiacov do konca roku 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do konca roka 2009.

§ 52d ods. 7 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách vytvorených v bankách do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaký postup pri zahrnovaní opravných položiek do daňových výdavkov v nadväznosti na výšku ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona.

§ 52d ods. 8 – vytvorené technické rezervy na poistné plnenia z poistných udalosti vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázané pred 1. januárom 2008, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnú do základu dane jednorazovo v čase ich rozpustenia, ale zahrnú sa do základu dane v priebehu dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 9 - opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, vytvorené do konca roka 2007 prevyšujúce ustanovený limit, sa zahrnú do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýto spôsob uznávania opravných položiek v daňových výdavkoch zabezpečí rovnaký postup ako u ostatných daňovníkov aj pri poisťovniach.

§ 52d ods. 10 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách, vytvorených do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 14 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýmto spôsobom sa zabezpečí rovnaké postavenie všetkých daňovníkov, ktorí tvorili opravné položky podľa § 20 ods. 14 zákona.

§ 52d ods. 11 – spresňuje sa zdanenie alikvotného úrokového výnosu. Vzhľadom na skutočnosť, že názov „splatnosť dlhopisu“ použitý v zákone nie je v súlade s terminológiou zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na daňové účely sa spresňuje. Zároveň sa ponecháva možnosť zahrnutia nezdanených výnosov, ktoré boli vyplatené do 31. decembra 2007, do základu dane najneskôr do 31. decembra 2008.

K bodu 44 - príloha č. 2

Legislatívno - technická úprava prílohy č. 2.

K čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. decembra 2007, okrem bodov 1 – 20, § 17 ods. 29 a bodov 22, 24, 27 až 43, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 27. septembra 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu