Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2009 do 28.02.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný v sú lade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Potreba novelizácie zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyplynula z vládou schválenej Proexportnej politiky Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 a Inštitucionalizácie systému podpory exportu v Slovenskej republike, ako aj zo skutočnosti, že súčasný právny rámec zákona nedokáž e adekvátne reagovať na nové trendy v oblasti podpory exportu a s nimi súvisiace novovznikajúce formy podpory proexportnej politiky štátu.

Cieľom novelizácie zákona je umožnenie širšieho uplatnenia podpory zahraničnoobchodných operácií slovenských vývozcov a dovozcov prostredníctvom poskytovania finančných služieb – financovania, poisťovania a zaisťovania vývozných úverov, financovania dovozných úverov na podporu vývozu a prostredníctvom ďalších súvisiacich služieb.

Návrh novely zákona sa zameriava najmä na aktualizáciu finančných nástrojov a produktov EXIMBANKY SR na podporu exportu, ustanovenie mechanizmu vyrovnávania úrokových rozdielov zo štátneho rozpočtu, nové vymedzenie zdrojov jej financovania vrátane kapitálového vybavenia a fondového hospodárenia, ako aj zavedenie odvodovej povinnosti z výsledku hospodárenia.

Predpokladaný dopad na verejné financie, na životné prostredie, na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaná úprava upresňuje poslanie Eximbanky a zároveň bližšie vymedzuje zámer, s ktorým bude Eximbanka svoje poslanie plniť.

K bodu 2

Dopĺňa sa nový odsek 4, ktorý ustanovuje, že Eximbanka pri plnení svojich úloh prihliada na podporu zamestnanosti, regionálneho rozvoja, ochranu životného prostredia a podporu investícií do nových technológií a príslušnej infraštruktúry. Ide o oblasti, ktoré sú predmetom aktiv ít pracovných skupín Divízie exportných úverov a príslušných dohovorov v rámci OECD. Doplnenie nového odseku 5 v § 1 je len legislatívno-technickou úpravou, keďže tento odsek bol pôvodne samostatným § 2.

Znenie poznámky pod čiarou sa upravuje z dôvodu, že zákon č. 95/2002 Z. z. bol nahradený novým zá konom č. 8/2008 Z. z..

K bodu 3

Nové znenie § 2 definuje zameranie činnosti Eximbanky. Navrhovanou úpravou sa sleduje aj zlepšenie prehľadnosti samotného z ákona.

K bodu 4

Upravuje sa vymedzenie pojmu vývozca z dôvodu umožnenia širšieho prefinancovania jeho vývozných aktivít, vrátane investovania v zahraničí, ktoré vyplýva už z existujú ceho ustanovenia § 20 ods. 1 písm. d). Úprava sleduje aj aktuálny trend zmeny posudzovania národného podielu na výrobe tovarov a poskytovaní služieb určených na vývoz vo väzbe na vyhodnocovanie dopadov na ekonomiku exportujúcej krajiny – national content vs national interest, ktorý súvisí s celkovým procesom globalizácie a internacionalizácie.

K bodu 5

Upravuje sa definícia pojmu dovozca tak, aby mohla Eximbanka podporiť taký dovoz tovarov a služieb, ku ktorým bude dodaná pridaná hodnota akýmkoľvek spôsobom za účelom ich vývozu, nielen vstupom dovážaných tovarov a služieb do výroby.

K bodu 6

V súvislosti s úpravou v predchádzajúcom bode sa upravuje vymedzenie pojmu dovozný úver.

K bodu 7

Upresňuje sa definícia pojmu priame financovanie a upravuje sa vymedzenie pojmu spolufinancovanie so zámerom roz šíriť okruh inštitúcií, s ktorými bude môcť Eximbanka spoločné financovanie zabezpečiť.

K bodu 8

Pojem politické riziko sa rozširuje o riziko nezaplatenia poh ľadávky vzniknuté z dôvodu terorizmu.

K bodu 9

Upresňuje sa vymedzenie pojmu komerčné riziko.

K bodu 10

Upravuje sa definícia pojmu základné imanie z dôvodu zosúladenia predmetného ustanovenia so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákonom o účtovníctve.

K bodu 11

Zavádzajú sa nové pojmy 'úhrada ú rokových rozdielov' a 'klientský účet', ktoré budú používané v ďalších ustanoveniach zákona.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava (spôsob určenia mzdových náležitosti generálneho riaditeľa a jeho námestníkov ustanovuje tento zákon).

K bodom 13 a 14

Spresňuje sa zodpovednosť Rady banky a jej povinnosti predkladať jednotlivé dokumenty na schválenie príslušnému orgánu. Obchodno-finančný plán bude v zmysle súvisiacej navrhovanej úpravy § 31 súčasťou rozpočtu Eximbanky, preto sa ako samostatný dokument vypúšťa z ustanovenia § 6 ods. 3. Návrh na výber audítora bude schvaľovať Ministerstvo financií SR, ktoré v zákone plní funkcie obdobné valnému zhromaždeniu v prípade obchodných spoločnost í. Stanovy Eximbanky bude tiež schvaľovať Ministerstvo financií SR ako to vyplýva z upraveného znenia ustanovenia § 16. Problematika zvyšovania a znižovania základného imania zostáva vo výlučnej právomoci vlády SR, bude vš ak ucelene upravená v rámci nového znenia ustanovenia § 28 ods. 2. Ročná správa o výsledku hospodárenia sa ako dokument úplne vypúšť a, pretože ide de facto o materiál identický s výročnou správou.

V tejto súvislosti sa upravuje príslušné znenie poznámky pod čiarou s odkazom na nový zákon o audítoroch (zákon č. 540/2007 Z. z.).

K bodom 15, 16, 17, 18 a 19

Znižuje sa počet členov Rady banky a z tohto dôvodu sa zosúlaďujú súvisiace ustanovenia.

K bodu 20

Z dôvodu úpravy ustanovení týkajúcich sa fondového hospodárenia /nové znenie § 29/ sa upravuje aj príslušná kompetencia dozornej rady – písmeno b). Zavedením možnosti vedenia klientských účtov v rámci rozšírenia činností Eximbanky /doplnenie § 24 ods. 5 o nové písmeno j)/ sa ustanovuje nová kompetencia dozornej rady, a to schvaľovanie podmienok vedenia týchto účtov. Kompetencia dozornej rady schvaľovať výročnú správu sa novým znením písmena c) vypúšťa, výročnú správu však v nadväznosti na novelizovaný zákon o ú čtovníctve bude schvaľovať Ministerstvo financií SR /viď obnovenie § 19 zákonao Eximbanke/, dozorná rada ale bude mať právomoc výročnú správu posudzovať /nové znenie§ 9 ods. 4 písm. e)/.

K bodu 21

Legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 22

Ustanovuje sa kompetencia dozornej rady vyjadrovať sa k výročnej správe /viď odôvodnenie k bodu 20/. Kompetencia dozornej rady vyjadrovať sa k obchodno-finančnému plánu sa novým znením § 9 ods. 4 písm. e) vypúšťa, avšak len legislatí vno-technicky, pretože obchodno-finančný plán bude súčasťou rozpočtu Eximbanky /doplnenie ustanovenia § 31 ods. 1/, pričom dozorná rada sa vyjadruje k rozpočtu podľa existujúceho ustanovenia § 9 ods. 4 písm. f).

K bodu 23

Zavedením systému vyrovnávania úrokových rozdielov /nové znenie § 30 zákona/ sa dopĺňa kompetencia dozornej rady o možnosť vyjadrenia sa k získavaniu cudzích zdrojov financovania Eximbanky, pretože výška úhrady úrokových rozdielov je determinovaná rozsahom cudzích zdrojov. Právomoc dozornej rady vyjadrovať sa k ročnej správe o výsledku hospodárenia sa novým znením § 9 ods. 4 písm. h) vypúšťa, pretože tento dokument sa ako taký zo zá kona vypúšťa úplne /viď odôvodnenie k bodom 13 a 14/.

K bodu 24

Upravuje sa kompetencia dozornej rady posudzovať výber audítora na overenie účtovnej závierky na základe odporúčania výboru pre audit v Eximbanke. Z novely zákona o účtovníctve /zákon č. 198/2007 Z. z./ vyplýva, že v účtovných jednotkách, ktoré sú povinné zriadiť vý bor pre audit, sa audítor vyberá na základe odporúčania tohto výboru. Podľa doterajšieho znenia predmetného ustanovenia dozorná rada rozhodovala o výbere audítora,v zmysle bodov 14 a 29 táto kompetencia prislú cha Ministerstvu financií SR.

Zároveň sa úplne vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 5, pretože vecne bola nahradená novým znením poznámky pod čiarou k odkazu 2 /viď bod 14/.

K bodom 25 a 26

Upravuje sa počet členov dozornej rady a s tým súvisiace ustanovenie.

K bodu 27

Z dôvodu jednoznačnosti výkladu sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Eximbanky sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon neustanovuje inak.

K bodu 28

Navrhuje sa presun kompetencie pri schvaľovaní stanov Eximbanky z vlády SR na Ministerstvo financií SR, čo umožní pružnejšie reagovať na požiadavky na zmeny stanov vyplývajúce zo zmien tohto zákona ako aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov, z potreby úpravy organizačnej štruktúry Eximbanky, systému vnútornej kontroly a pod.

K bodu 29

Novým ustanovením § 19 sa osobitne vymedzujú niektoré právomoci Ministerstva financií SR voči Eximbanke, a to najmä tie, ktoré sa týkajú problematiky účtovníctva /vi ď súvisiaci bod 14/, ako aj právomoc schvaľovať zmenu stanov /súvisí s predchádzajú cim bodom/. Zároveň sa zavádza povinnosť pre Eximbanku predkladať Ministerstvu financií SR určité údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme hlásení, výkazov alebo prehľadov, ktoré slúžia ako podklady pre kontrolu dodržiavania pravidiel obozretného podnikania Eximbanky.

K bodom 30, 31, 32 a 33

Navrhovaná právna úprava rozširuje možnosť financovania vývozných úverov a dovozných úverov na podporu vývozu tovarov a služieb. Doterajšie znenie bližšie špecifikovalo charakter týchto tovarov a služieb, upravený návrh hovorí všeobecne o tovaroch a službách, vývoz ktorých sa má podporovať, resp. ktoré sa majú dovážať za účelom podpory ďalšieho vývozu tovarov a služieb.

K bodu 34

Legislatívno-technická náprava (tuzemského podnikateľa zákon nedefinuje).

K bodu 35

Úprava sleduje aktuálny trend zmeny posudzovania národného podielu na výrobe tovarov a poskytovaní služieb ur čených na vývoz vo väzbe na vyhodnocovanie dopadov na ekonomiku exportujúcej krajiny – national content vs national interest, ktorý súvisí s celkovým procesom globalizácie a internacionalizácie.

K bodu 36

Z dôvodu obozretnosti podnikania sa mení spôsob stanovenia limitu pre Eximbanku na nákup štá tnych pokladničných poukážok. Doterajší spôsob sa odvíjal od výšky príjmov štátneho rozpočtu, upravený návrh berie ako základ výšku vlastného imania Eximbanky. Zároveň sa vykonáva legislatívno-technická náprava – v § 3 ods. 1 je už zavedená legislatívna skratka 'vláda'.

K bodu 37

Rozširuje sa možnosť investovania (avšak len z vlastných zdrojov financovania) nielen do cenných papierov, ale do všetkých finančných nástrojov vrátane finančných derivátov, čím sa umožní Eximbanke vykonávať aj také operácie na finančnom trhu, ktorými sa môže zabezpečiť pri úrokovým a kurzovým rizikám.

V tejto súvislosti sa zavádza nová poznámka pod čiarou s odkazom na zákon o cenných papieroch.

K bodu 38

Rozširujú sa ďalšie činnosti Eximbanky o poisťovanie a zaisťovanie pohľadávok vývozcov proti komerčným rizikám (vo väzbe na úpravu pojmu komerčné riziko), vedenie klientských účtov, vykonávanie platobného styku (vymedzenie tejto činnosti vyplýva z definície podľa zákona o platobnom styku) a o obchodovanie s devízovými peňažnými prostriedkami (vymedzenie tejto činnosti vyplýva z Devízového zákona), čím sa umožní Eximbanke komplexnejším spôsobom obslúžiť vývozcov a pružnejšie reagovať na ich potrebya pož iadavky súvisiace so zabezpečením vývozu tovarov a služieb.

K bodu 39

Upravuje sa rozsah ručenia štátu. Navrhuje sa, aby štát ručil za všetky záväzky Eximbanky, ktoré jej vzniknú podľa tohto zákona, a to z d ôvodu, aby Eximbanka mala výhodnejšiu pozíciu pri získavaní cudzích zdrojov financovania.

K bodu 40

Novým znením § 28 sa jednoznačne charakterizujú zdroje financovania Eximbanky a upravuje sa problematika zvyšovania a znižovania základného imania v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné zdroje financovania Eximbanky nepodliehali exekúcii, a to z dôvodu, že vlastné zdroje financovania boli pôvodne vytvorené z prostriedkov štátneho rozpočtu a môžu sa dopĺňať z výdavkov štátneho rozpočtu /nové znenie § 29 ods. 3/ a zvyšovať z prostriedkov štá tnych finančných aktív /upravené znenie § 4 písm. l) v spojitosti s § 28 ods. 2/, pričom zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy rovnako nepripúšťa exekúciu na prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu ani na hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z tý chto prostriedkov. Nové znenie § 29 nanovo definuje jednotlivé fondy tvorené v rámci vlastných zdrojov financovania Eximbanky s cieľom zosúľadenia jej fondového hospodárenia s Medzinárodnými štandardmi pre finančné vykazovanie. Zároveň sa ustanovuje možnosť doplniť tieto fondy dotáciami z výdavkov štátneho rozpočtu. Upravuje sa tiež tvorba sociálneho fondu, pričom použitie prostriedkov tohto fondu má charakter záväzku a účtuje sa priamo do nákladov, preto sociálny fond nemôže byť súčasťou vlastný ch zdrojov financovania Eximbanky. Novým znením § 30 zákona sa ustanovuje mechanizmus vyrovnávania úrokových rozdielov medzi cenou získaných cudzí ch zdrojov a cenou poskytovaných úverov na základe uplatňovania tzv. CIRR sadzby OECD, a to z prostriedkov štátneho rozpočtu. CIRR je obchodná úroková referenčná sadzba pre poskytované exportné úvery so splatnosťou dlhšou ako 2 roky. Vypočítava sa na základe priemerného vývoja úrokovej krivky štá tnych dlhopisov v danej mene, pričom k tejto základnej sadzbe /base rate/ sa pripočítava 100 bodov fixnej marže. Takto stanovená sadzba predstavuje minimálnu úrokovú sadzbu pre poskytované exportné úvery a je považovaná za oficiálne povolenú podporu pri exportných úveroch.

Z dôvodu novej právnej úpravy ustanovení § 28 až 30 zákona sa dopĺňajú príslušné poznámky pod čiarou.

K bodom 41 a 43

Upravuje sa názov technickej rezervy na vyrovnávanie mimoriadnych rizík z dôvodu apliká cie tejto rezervy v podmienkach Eximbanky vychádzajúc z príslušného ustanovenia nového zákona o poisťovníctve /§ 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 8/2008 Z. z./.

K bodu 42

Dopĺňa sa tvorba technickej rezervy na poistné budúcich období aj o rezervu na neukončené riziká. Technické rezervy sa musia tvoriť v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv. Potreba tvorby rezervy na nedostatočnosť poistné ho na neukončené riziká vyplývajúce z poistných zmlúv je výsledkom testu primeranosti rezerv. Obdobne rezervu na neukončené riziká tvoria poisťovne podľa § 25 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Súčasťou rozpočtu Eximbanky na príslušný rok bude obchodno-finančný plán. Proces tvorby a schvaľ ovania obchodno-finančného plánu bezprostredne súvisí s vypracovaním rozpočtu. Doterajší spôsob bol v končenom dôsledku duplicitn ý a preto sa v rámci návrhu novely zákona vypúšťa osobitný schvaľovací proces obchodno-finančn ého plánu /body 14 a 22/.

K bodu 45

Legislatívno–technická úprava súvisí s novým znením § 6 ods. 5 /viď bod 14/.

K bodu 46

Navrhuje sa zmena kompetencie pri schvaľovaní presunu finančných prostriedkov na nerealizované úlohy a č innosti z vlády SR na Ministerstvo financií SR.

K bodu 47

Vzhľadom na skutočnosť, že základné imanie Eximanky možno zvýšiť z prostriedkov štátnych finančných aktív /na tento účel nemožno použiť v ýdavky štátneho rozpočtu/, v prípade potreby takéhoto zvýšenia bude Eximbanka povinná predkladať aj požiadavky na prostriedky štátnych finančných aktív. Podľa platných pravidiel tvorby rozpočtu verejnej správy sa na príslušný rozpočtový rok rozpo čtuje nielen použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ale aj použitie prostriedkov štátnych finančných aktív.

K bodu 48

Spresňuje sa znenie ustanovenia, ktoré upravuje postup použitia vytvoreného výsledku hospodárenia, a to v súvislosti s predchádzajúcimi úpravami /nové znenie § 28 a 29/. Zároveň sa zavádza odvodová povinnosť do štá tneho rozpočtu z dosiahnutého výsledku hospodárenia /obdoba podielu na zisku – dividendy v prípade akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu/. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci nového znenia § 6 ods. 6 sa ročná správa o výsledku hospodá renia ako dokument úplne vypúšťa /viď odôvodnenie k bodom 13 a 14/, novým znením § 32 sa zároveň vypúš ťajú aj tie súvisiace ustanovenia, ktoré upravujú postup predkladania a štruktúru tohto dokumentu.

K bodom 49, 50 a 51

Zmena sa navrhuje z dôvodu spresnenia a zosúladenia zákona so zákonom o účtovníctve, ako aj s predchádzajúcimi úpravami /nové znenie § 29/.

Z uvedeného dôvodu sa zavádza aj nová poznámka pod čiarou.

K bodu 52

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o audítoroch /zákon č . 540/2007 Z. z./ ako aj so zákonom o účtovníctve. Zároveň sa navrhuje, aby audítor overoval aj údaje v hláseniach, výkazoch a iných prehľadoch, ktoré sa predkladajú Ministerstvu financií SR a slúžia ako podklady pre kontrolu dodržiavania pravidiel obozretného podnikania Eximbanky.

K bodu 53

Upravuje sa činnosť a fungovanie výboru pre audit v Eximbanke. Podľ a novely zákona o účtovníctve /zákon č. 198/2007 Z. z./ je Eximbanka povinná zriadiť výbor pre audit, pokiaľ činnosti tohto výboru nevykonáva dozorná rada. V prípade Eximbanky sa navrhuje zriadiť samostatný výbor pre audit, na jeho zriadenie však nie je možné použ iť ustanovenia zákona č. 198/2007 Z. z., pretože Eximbanka nemá valné zhromaždenie. Preto sa priamo v zákone o Eximbanke navrhuje osobitný mi ustanoveniami upraviť zriadenie tohto výborua základné záležitosti jeho fungovania.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 55

Ustanovuje sa, aby súčasťou štátneho dozoru bolo aj kontrolovanie dodržiavania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa odvoláva doterajšie znenie ustanovenia § 36 ods. 11, bol zrušen ý, možnosť vykonania kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu sa zapracovala do § 36 ods. 2pí sm. c).

K bodom 56 a 57

Z charakteru činností, ktoré Eximbanka podľa zákona vykonáva, je zrejmé, že ide o veľmi špecifickú oblasť pokrývajúcu poskytovanie služieb v oblasti bankovníctva a poisťovníctva. Navrhované znenie preto vytvára Ministerstvu financií SR možnosť prizvať pri výkone štátneho dozoru aj zamestnancov Ná rodnej banky Slovenska, ak predmetom dozoru bude kontrola dodržiavania zákona pri financovaní, poisťovaní a zaisťovaní vývozných úverov, financovaní dovozných úverov a kontrola dodržiavania pravidiel obozretn ého podnikania Eximbanky.

K bodu 58

Upravuje sa znenie ustanovenia v súvislosti s úpravou v bode 55 ako aj z dôvodu, že podľa platného znenia zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR môže NKÚ kontrolovať hospodárenie s prostriedkami všetkých rozpočtov, ktoré schvaľuje vláda alebo Národná rada, to znamená vrátane rozpočtu Eximbanky. V tejto súvislosti sa upravuje aj príslušná poznámka pod čiarou, v ktorej u ž nie je premietnutý odkaz na zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, nakoľko tento bol už zrušený, pričom nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy už predmetnú problematiku neupravuje.

K bodom 59 a 60

Upresnenie znenia z dôvodu zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov.

K bodu 61

Navrhovaným znením sa upresňuje okruh osôb s osobitným vzťahom k Eximbanke v súvislosti s členmi Rady banky. Doterajšia úprava môže zvádzať aj k nesprávnemu výkladu, v zmysle ktorého sa za osoby s osobitným vzťahom k Eximbanke považujú všetci zamestnanci Eximbanky bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú členmi Rady banky.

K bodu 62

Zapracúva sa ustanovenie o tom, že týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci, a to vzhľadom na skutočnosť, že napr. problematika krátkodobé ho poistenia vývozných úverov je z pohľadu štátnej pomoci upravená príslušným oznámením Európskej komisie.

K bodu 63

Prechodné ustanovenie odseku 1 zakladá povinnosť pre Eximbanku zosúladiť svoje právne vzťahy s ustanoveniami tohto zákona do polroka od nadobudnutia účinnosti zákona. Navrhovaná úprava v odseku 2 ustanovuje povinnosť zosúladiť počet členov Rady banky a Dozornej rady s týmto zákonom najneskôr do 31.12.2010. Ustanovenie odseku 3 určuje, že doterajšie zverené zdroje financovania Eximbanky sa stávajú vlastnými zdrojmi financovania a súvisiacimi odsekmi 4 a 5 sa to ustanovuje konkrétne pre všetky fondy, ktoré sa doteraz tvorili zo zverených zdrojov financovania s výnimkou fondu na vyrovnávanie ekonomických rozdielov z operácií na finančných trhoch, ktorý sa zo zákona vypúšťa úplne /jeho vysporiadanie však nie je potrebné upraviť osobitným prechodným ustanovením, pretože všetky finančné prostriedky tohto fondu boli už v minulosti vyčerpané a jeho stav je v súčasnosti nulový/. Navrhovaným ustanovením odseku 6 sa určuje, že zákonom zavedený systém vyrovnávania úrokových rozdielov zo štátneho rozpočtu sa prvýkrát použije za kalendárny rok 2009. Ustanovením odseku 7 sa určuje, že návrh obchodno-finančného plánu Eximbanky na príslušný rok bude prvýkrát súčasťou návrhu rozpočtu Eximbanky na rozpočtový rok 2010. Navrhovaná úprava v odseku 8 určuje, že nové znenie ustanovenia § 32 ods. 2 týkajúce sa rozdelenia výsledku hospodárenia, ktorým sa zavádza odvod do štátneho rozpoč tu, sa prvý krát použije pri rozdeľovaní vytvoreného výsledku hospodárenia za kalendárny rok 2008.

K bodu 64

Upravuje sa znenie transpozičnej prílohy k zákonu.

K čl. II

K bodom 1 a 2

Úprava reaguje na skutočnosť, že v rámci doplnenia § 24 ods. 5 zákona o Eximbanke sa rozširuje činnosť Eximbanky o obchodovanie na vlastný účet s peňažnými prostriedkami v cudzej mene. Navrhovaná zmena príslušného ustanovenia Devízového zákona umožňuje vykonávať určité obchody s devízový mi hodnotami osobám, ktoré sú tieto obchody oprávnené vykonávať podľa osobitného predpisu, avšak tieto osoby nemusia zároveň podnikať podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ako napr. Eximbanka). Doterajšie znenie predmetného ustanovenia umož ňuje vykonávať určité obchody s devízovými hodnotami len osobám, ktoré ich vykovajú podľa osobitného predpisu v rámci podnikania, Eximbanka však nevykonáva podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti sa dopĺňa príslušná poznámka pod čiarou o zákon o Eximbanke.

K čl. III

K bodu 1

Umožňuje sa v zákone účtovníctve osobitným predpisom ustanoviť postup schvaľovania a odvolávania aud ítora, ak účtovná jednotka predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu (konkrétne Eximbanka). V tejto súvislosti sa zavádza nová poznámka pod čiarou s odkazom na zákon o Eximbanke.

K bodu 2

Umožňuje sa osobitným predpisom ustanoviť spôsob menovania členov vý boru pre audit, ak účtovná jednotka nemá valné zhromaždenie (Eximbanka), ale má zo zákona o účtovníctve povinnosť zriadiť výbor pre audit.

K čl. IV

Navrhovanou úpravou sa reaguje na skutočnosť , že v rámci doplnenia § 24 ods. 5 zákona o Eximbanke sa rozširuje činnosť Eximbanky o vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov a cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov. Sú visiaci zákon o platobnom styku v prípade tuzemských prevodov peňažných prostriedkov už s touto skutočnosťou počíta /existujúci odkaz 7 sa odvoláva na zákon č . 80/1997 Z. z./, je však ešte potrebné aktualizovať odkaz 8, ktorý sa v zákone o platobnom styku týka vykonávania cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov.

K čl. V

Úpravou sa reaguje na skutočnosť, že Eximbanka bude môcť investovať nielen do cenný ch papierov, ale aj do ostatných finančných nástrojov vrátane finančných derivátov /upravené znenie § 24 ods. 5 písm. h) zákona o Eximbanke/. Preto sa v zákone o dani z príjmov umožňuje pre Eximbanku uplatniť si v rámci daňových výdavkov aj úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty do výšky ú čtovanej ako náklad tak, ako to platí pre poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, ktorými sa aj banky.

K čl. VI

Návrh na vydanie úplného znenia vyplýva z tej skutočnosti, že zákon bol od svojho vzniku už niekoľkokrát novelizovaný a z ároveň aj predkladaný návrh zaznamenáva rozsiahle úpravy.

K čl. VII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2009.

V Bratislave 2. októbra 2008

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

II. Osobitná časť

K bodu 1

Ustanovuje sa nový príjem fyzickej osoby oslobodený od dane - zamestnanecká prémia. Nárok na túto prémiu vznikne za podmienok ustanovených v § 32a len zamestnancovi (daňovníkovi s príjmami len zo závislej činnosti).

K bodu 2

Technická úprava v s úvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie. Zamestnanec má možnosť za splnenia podmienok uveden ých v § 32a uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide teda o prípad, keď zákon ustanovuje inak.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že zamestnanecká prémia sa nezahàňa do vlastného príjmu manžela (manželky) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane pod ľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

K bodu 4

V daňovom priznaní sa bude uvádzať výpoč et nielen daňovej povinnosti, ale aj zamestnaneckej prémie.

K bodu 5

Do zákona o dani z príjmov sa vkladá nové ustanovenie, ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob jeho výpočtu a vyplácania takto:

§ 32a ods. 1 písm. a) - ustanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

V prvom bode sú uvedené príjmy, ktoré môže zamestnanec dosahovať, aby si mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide len o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov (príjmy plynúce na základe pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, príjmy zo sociálneho fondu). Zamestnanec musí súčasne dosiahnuť tieto príjmy aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká tomu, kto dosahoval aj príjmy zo zdrojov mimo územia SR.

V druhom bode sa uvádza, že ak zamestnanec poberal príjmy uvedené v prvom bode menej ako 6 mesiacov, n árok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Podľa tretieho bodu, ak si zamestnanec chce uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, nemôže použiť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t.j. táto daň nemôže byť uvedená v daň ovom priznaní ako preddavok na daň a započítaná na celkovú daňovú povinnosť (uplatnenie tohto postupu sa vzájomne vylučuje s uplatnením zamestnaneckej prémie). Výnimkou sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktoré si zamestnanec započíta do príjmov, z ktorých sa vypočítava zamestnanecká prémia. V tomto prípade sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok.

Podľa štvrtého bodu nevzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberá aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o dani z príjmov, t.j. podiely na zisku, resp. ak tieto podiely na zisku sú od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká ani tomu daňovníkovi, ktorý poberal napr. príjmy za prácu likvidátorov, konateľov a pod.

Podľa piateho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká, ak zamestnanec nepoberá iné zdaniteľné príjmy (napr. z podnikania, z prenájmu...). Môže však poberať aj iné príjmy, a to len tie, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (úroky z vkladov na vkladných knižkách, poistné vrátené zdravotnou poisťovňou...), pričom neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa šiesteho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu nemá zamestnanec v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol priznaný alebo spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok, výsluhový dôchodok k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Podľa siedmeho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu má ten zamestnanec, ktorý si nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť zá kladu dane na daňovníka. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, znamená to, že nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi nevzniká.

§ 32a ods. 1 písm. b) – nárok na zamestnaneckú prémiu vznik á zamestnancovi len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v písmene a). V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to poskytovaním prí spevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest, a pod. Súbeh zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitn ého predpisu sa vylučuje.

§ 32a ods. 2 - nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká zamestnancovi, ktorý dosahoval príjmy iba na zá klade dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce a pod.). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec príjmy iba na základe týchto dohôd, sa do časového testu (6 mesiacov) nezapočítavajú.

§ 32a ods. 3 - zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, vypočíta zamestnaneckú prémiu ako 19 % z rozdielu jeho základu dane a nezdaniteľnej časti zá kladu dane na daňovníka. Ak však zamestnanec dosiahol uvedené v sume nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta z rovnakej zá kladne zodpovedajúcej 12-násobku minimálnej mzdy. Znamená to, že na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom pri v ýpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť.

§ 32a ods. 4 – nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť zamestnancovi v plnej výške, ak zamestnanec poberal zdaniteľné príjmy 12 kalendárnych mesiacov a splnil podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a zároveň boli splnené aj podmienky písmena b). Ak zamestnanec pracoval len časť roka, dosiahne zamestnaneckú prémiu v pomernej výške podľa počtu mesiacov, za ktoré dosahoval uvedené príjmy.

§ 32a ods. 5 až 7 - ná rok na zamestnaneckú prémiu sa uplatňuje každoročne pri podaní da ňového priznania, alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pričom sa postupuje obdobne, ako pri uplatňovaní nároku na daňový bonus. Ak zamestnancovi, ktorému bola vyplatená zamestnanecká prémia, boli zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri týchto sa po vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania postupuje ako pri daňovom preplatku.

§ 32a ods. 8 – pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom z účtovaní preddavkov na daň, je súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zároveň aj zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vylúčené. Ak daňovník nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok (napr. poberal príjmy z prenájmu, alebo podiely na zisku) nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Namiesto postupu pri v ýpočte zamestnaneckej prémie podľ a odseku 3, na výpočet daňovej povinnosti použije postup podľa § 11 zákona o dani z prí jmov. Ak zamestnancovi vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, nie je povinn ý vypočítavať daňovú povinnosť, lebo jeho vypočítaná daň sa rovná nule.

§ 32a ods. 9 – pri kontrole zamestnaneckej pr émie správca dane postupuje podľa zákona o správe daní a poplatkov.

K bodu 6

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej pr émie.

K bodu 7

Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ uplatňuje daňovníkovi zamestnaneckú prémiu, ak zamestnanec preukáže do 15. februára, že splnil podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 8

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie.

K bodu 9

Zamestnanec preukazuje nárok na zamestnaneckú prémiu čestný m vyhlásením, ktoré obsahuje najmä údaje o tom, či zamestnanec poberal príjmy aj od iných zamestnávateľov, či mal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, že nemal iné príjmy (napr. z ná jmu, podnikania a pod.), že mu neboli vyplatené podiely na zisku a pod.

K bodom 10 a 14

Ustanovenia upravené v nadväznosti na skutočnosť, že sa do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môžu zahrnovať aj príjmy zo závislej činnosti z ktorý ch bola daň vybraná zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j)] a zamestnanec sa rozhodne daň považovať za preddavok (§ 43 ods. 7). V prípade, ak poberal aj iné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať len v prípade, ak daň vybranú z týchto pr íjmov bude považovať za vysporiadanú.

K bodu 11

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania dane u zamestnanca ako ostáva zachovaný aj v prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu.

K bodom 12 a 13

Technická úprava. Ak Ministerstvo financií SR bude zo zákona určovať tlačivo, na ktorom bude zamestnanec žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, údaje v súčasnom znení § 38 ods. 4 sú nadbytočné.

K bodu 15

Zamestnávateľ pri poukazovaní zamestnaneckej prémie postupuje rovnako, ako pri poukazovan í daňového bonusu.

K bodu 16

V prípade vyplatenia zamestnaneckej prémie zamestnávateľ môže znižovať odvod preddavkov na daň a dane do konca kalendá rneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo požiada správcu dane na tlačive prehľadu o jeho poukázanie.

K bodu 17

Sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie je zamestnávateľ povinný uvádzať na mzdovom liste.

K bodu 18

Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je povinn ý viesť evidenciu s ustanovenými údajmi..

K bodom 19, 20 a 21

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň u daňovníka, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu ostá va zachovaný. Do názvu a obsahu tlačív prehľadu a hlásenia sa doplnila zamestnanecká prémia.

K bodu 22

Ustanovenie postupu a lehôt pri nesprávnom uplatnení zamestnaneckej prémie. Postup zamestnávateľa podľa § 40 zákona o dani z príjmov ostáva zachovaný aj v prípade zamestnaneckej prémie.

K bodu 23

Ak sa zamestnanec rozhodne považovať daň vybranú zrá žkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov za preddavok, bude možné tomuto zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a vysporiadať aj takéto preddavky.

K bodu 24

Inštitút zamestnaneckej pr émie sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2009 pri podávaní daňového priznania za rok 2009, resp. pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009. Rovnako sa do ročného zúčtovania môžu zahrnúť príjmy zo závislej činnosti zdanení zrážkou pri použití postupu podľa § 43 ods. 7 až za zdaňovacie obdobie roku 2009.

K ÈL. II

Úpravou zákona SNR š. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bola ustanovená sankcia pre zamestnávateľa, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, aj keď na jeho vykonanie boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Pokuta sa navrhuje vo výš ke od 500 Sk (od 16,60 eur) za každého zamestnanca, ktorý aj keď splnil podmienky, zamestnávateľ mu odmietol ročné zúčtovanie preddavkov na daň z pr íjmov zo závislej činnosti vykonať, čím porušil zákonom ustanovenú povinnosť. Zároveň je ustanovená horná hranica pokuty za všetkých zamestnancov, ktorým zamestnávate ľ nevykonal ročné zúčtovanie, aj keď na jeho vykonanie boli zo strany zamestnanca splnené všetky podmienky.

K ÈL. III

Úpravou zákona č . 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa motivačný prvok zamestnaneckej prémie premietne tak, že sa tento nebude považovať za príjem na účely cit. zákona a nenastane tak pokles výšky dávky a príspevkov u zamestnaných poberateľ ov.

K ÈL. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje v termíne od 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá ako ako iniciatívny materiál iniciat ívny materiál na rokovanie vlády Hospodá rskej a sociálnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktoré ho obsahom je ustanovenie tzv. zamestnaneckéhoej bonusu.prémie sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Chudobní pPracujúci s nízkym príjmom na úrovni blízkej minimá lnej mzde, ktorí v súčasnosti neplatia daň z príjmu v dôsledku nízkeho príjmu, týmto opatrením získavajú nárok na príspevok zo strany štátu - vzniká im negatívna daňová povinnosť vypoč ítaná na základe ich príjmu.

Zamestnaneckýá bonusprémia je teda vysoko adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci obč anom, ktorí sa vlastným úsilím snažia zlepšiť si životné podmienky, pričom nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovením zamestnaneckého bonusu zamestnaneckej prémie tak získavajú občania na dolnom konci dolnej hranici príjmovej škály vyšší čistý prí jem bez toho, aby sa výraznejšie zvyšovala minimálna mzda.

Zavedením zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa ďalej zvyšuje progresivita systému dane z príjmov fyzick ých osôb v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Zavedenie zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu znamená rozhodnujúci krok v napĺňaní predsavzatí Modernizačného programu – Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť.

K vypracovaniu návrhu sa pristúpilo najmä z dôvodu plnenia cieľov Lisabonskej zmluvy a Programu Slovensko 21 vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zá merom predkladaného návrhu zákona je zavedenie zamestnaneckej prémie zamestnaneckého bonusu pre fyzické osoby s príjmami len zo závislej činnosti (zamestnancov) najmä na dosiahnutie

- zvýšenia zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, t.j. hlavne osôb s nízkou kvalifikáciou,

ktorí majú reálnu šancu nájsť si zamestnanie len s nízkym príjmom,

- zlepšenia sociálnej situácie nízko-príjmových zamestnancov,

- zvýšenia motivácie pracovať aj za nižšie mzdy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podpora nielen občanov, ktorí pracujú celé zdaňovacie obdobie (celý rok), ale podporiť aj občanov, ktorí pracujú len časť zdaňovacieho obdobia (min. 6 mesiacov) a dosiahnu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti minimá lne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Poskytovaním zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa predpokladá aj zvýšený záujem občanov zamestnať sa formou trvalého pracovného pomeru. Príjmy plynúce daňovníkom v kalendárnom mesiaci len na základe dohô d mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práci, dohoda o pracovnej činnosti resp. dohoda o brigádnickej práci študentov) sú na účely priznania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu z podmienok časového testu z návrhu vylúčené. Zamestnaneckýá bonusprémia je určenýá len pre tie fyzické osoby (zamestnancov), ktoré dosahujú príjmy z pracovného, št átnozamestnaneckého, služobného pomeru, zároveň nepoberajú iné príjmy (napr. podiely na zisku, podiely na zisku pozemkových spoločenstiev, dôchodky) a pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou nevyužijú možnosť podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (t.j. daň vyberanú zr ážkou sa nebude považovať za preddavok na daň – s výnimkou príjmov zo závislej činnosti).

Zamestnaneckýá bonusprémia sa uplatňuje vždy až na konci zda ňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa ustanoveného vzorca porovnávaním nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane daňovníka.

Predkladaný materiál upravuje aj spôsob preukazovania nároku na zamestnaneckýú bonusprémiu, spôsob výpočtu a spôsob vykazovania a vyplácania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu.

Predkladaný návrh zákona ovplyvn í štátny rozpočet a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť z ákona sa navrhuje 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli vypracované novely jednotlivých zákonov za oblasť daní, poplatkov, správy daní, účtovníctva a colnú oblasť. Predkladané návrhy zákonov obsahujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá, spôsob ich zaokrúhľovania tak, aby zohľadňovali princípy zaokrúhľovania ustanovené zákonom č. 659/2007 Z.z., postup prepočtu súm pri použití referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka alebo Národná banka Slovenska a ďalšie nevyhnutné úpravy príslušných ustanovení súvisiace so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K čl. I - návrh novely zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov:

Návrh zákona okrem prepočtu slovenskej meny na eurá konverzným kurzom nahrádza kurz Národnej banky Slovenska kurzom Európskej centrálnej banky a obsahuje ustanovenia, ktoré sa použijú iba na účely prechodu zo slovenskej meny na euro, napríklad povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku pre všetky účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku, spôsob ocenenia aktív a pasív, osobitné ustanovenia k inventarizácii majetku a záväzkov.

K čl. II - návrh novely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o dani z príjmov navrhujú úpravy súvisiace s prechodom na novú menu. Sumy uvedené v zákone o dani z príjmov v absolútnych hodnotách v Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení podľa pravidiel zákona č. 659/2007 Z.z.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje nahradiť ročnú sumu daňového bonusu mesačnou sumou. Súčasne sa v prechodných ustanoveniach upravuje spôsob prepočtu vstupnej a zostatkovej ceny hmotného majetku, ako aj daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku obstaranom v Sk.

K čl. III - návrh novely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov:

V zákone o dani z pridanej hodnoty sa niektoré hodnoty vyjadrené v slovenských korunách prepočítajú konverzným kurzom na eurá, niektoré finančné limity sú určené sumou vyjadrenou v eurách zodpovedajúcou sume uvedenej v príslušných článkoch smernice Európskej únie, a preto boli priamo prevzaté do návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Prechodné ustanovenia k zákonu upravujú postup platiteľov dane pri registrácii, zrušení registrácie, oprave základu dane a prepočtoch peňažných údajov vzťahujúcich sa k obdobiu pred zavedením meny euro.

K čl. IV až VIII – návrh noviel zákonov o spotrebných daniach:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o spotrebnej dani z minerálnych olejov, zákone o spotrebnej dani z vína, zákone o spotrebnej dani z liehu, zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákone o spotrebnej dani z piva navrhujú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v týchto zákonoch v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne pri spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje iný spôsob zaokrúhľovania pre sadzby dane a iný spôsob zaokrúhľovania pre pokuty v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro, ako v iných častiach zákona. Osobitná pozornosť bola venovaná prepočtu konverzným kurzom v prípadoch veľmi nízkych hodnôt sadzieb dane, a to v prípade spotrebnej dane z tabakových výrobkov; v tomto návrhu zákona bolo potrebné pristúpiť aj k zmene spôsobu vyjadrenia daňovej sadzby, a to v záujme zabránenia možného výpadku príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania.

Sumy vyjadrené v Sk sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K čl. IX - návrh novely zákona č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 283/2008 Z.z.:

Obsahom návrhu zákona sú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v tomto návrhu zákona v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

K čl. X - návrh novely zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov:

V návrhu novely zákona sa hodnoty nehnuteľností, sadzby dane z nehnuteľností a peňažné sumy prepočítajú zo slovenskej meny na eurá konverzným kurzom a zároveň sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania týchto súm. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia.

K čl. XI - návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa navrhujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá; ide napríklad o sumy sankcií, daňových nedoplatkov daňových dlžníkov, prijatých platieb na daň, úroku vyrubeného za oneskorené vrátenie daňového preplatku daňovému subjektu, započítavania výšky daňovej pohľadávky, majetku daňového dlžníka, ktorý nepodlieha daňovej exekúcii. Prechodné ustanovenie k zákonu upravuje postup uplatnenia základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska pri výpočte sankcií a úroku po zavedení meny euro v Slovenskej republike na prípady, ktoré vznikli pred zavedením meny euro v Slovenskej republike. Sumy, ktoré nie sú v návrhu tohto zákona prepočítané na eurá, sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlia podľa pravidiel o zaokrúhľovaní ustanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. Ide o ukladanie pokút za porušenie povinností súvisiacich s používaním elektronickej registračnej pokladnice (§ 35 ods. 8 až 12). Dôvodom neprepočítania týchto súm v tomto návrhu zákona je, že tieto ustanovenia boli s účinnosťou od 1. marca 2009 menené a dopĺňané zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice, schválenom v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 18.06.2008, v ktorom sa novelizuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K čl. XII - návrh novely zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení na 0,50 eurocentov alebo na celé euro nadol. Navrhované riešenie zaokrúhľovania vychádza z najnižšej hodnoty kolkových známok vydaných v mene euro, t. j. 0,50 euro, ktorými bude možné platiť správne poplatky po zavedení meny euro v Slovenskej republike. Upravuje sa tiež ustanovenie o použití referenčného výmenného kurzu pri prepočte poplatku plateného inou menou.

K čl. XIII - návrh novely zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení nadol na 0,50 eura alebo na celé euro tak, aby bolo možné platiť súdne poplatky aj kolkovými známkami v eurách do určenej sumy. Navrhuje sa osobitné zaokrúhľovanie súm prepočítaných konverzným kurzom na eurá v prípadoch, v ktorých sú sadzby poplatkov uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov v sume 2 Sk a 10 Sk a to tak, že tieto sumy sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

K čl. XIV - návrh novely zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

V návrhu zákona je zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. Ďalej sa navrhuje prepočet peňažných údajov týkajúcich sa sumy skladného, nákladov na colné konanie mimo colného priestoru a sankcií za colné delikty a colné priestupky zo slovenskej meny na eurá vrátane zaokrúhľovania týchto súm.

K čl. XV - návrh novely zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení zákona č. 116/2006 Z.z.

Návrh zákona nahrádza sumu pokút, ktorú možno uložiť ako sankciu za priestupky a iné správne delikty v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, vyjadrenú v slovenských korunách sumou pokút vyjadrenou v eurách.

K čl. XVI - návrh novely zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov:

Prechod na menu euro v Slovenskej republike si vyžaduje úpravu niektorých ustanovení zákona – navrhuje sa prepočet peňažných údajov zo slovenskej meny na eurá v majetkovom priznaní colníka, peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka, náhrad pri presťahovaní colníka a sumy, do ktorej zodpovedá služobný úrad za veci, ktoré colník obvykle nenosí do služby. Pri funkčnom plate, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a osobnom príplatku sa zároveň navrhuje spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy. Ďalej sa upravujú ustanovenia o poskytovaní služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Spresňujú sa aj ustanovenia o poskytovaní stravného, náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka a vreckového študujúcemu colníkovi v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene – ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny. Zároveň je v návrhu zákona zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku.

K čl. XVII - návrh novely zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov:

Navrhovanými úpravami sa ustanovuje použitie referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok príslušným orgánom Slovenskej republiky.

K čl. XVIII - účinnosť:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve:

◊čl.◊4 ods.◊2, čl.◊8, čl.◊101, čl.◊102, čl.◊105 až 120, tiež čl. 121 až◊124 a čl.◊249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

◊Protokol (č.18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

◊Protokol (č. 20) o postupe pri nadmernom deficite,

◊Protokol (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom práve:

◊nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch◊104 a 104b ods.◊1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 3604/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku◊104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1103/97 zo 17.◊júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3.◊mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊975/98 z 3.◊mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊rozhodnutie Rady (ES) č. 98/415/ES z 29.◊júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 1/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊2866/98 z 31.◊decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú.◊v.◊ES L◊359 z 31.◊12◊1998),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1338/2001 z 28.◊júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1339/2001 z 28.◊júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č.◊1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 6.◊decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (ECB/2001/15) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊03),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 20.◊marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2003/4) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 32),

◊nariadenie Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12.◊septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004 ),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 10.◊novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2006/16) (Ú.◊v.◊EÚ L◊348, 11.◊12.◊2006),

◊smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006),

◊ôsma smernica Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

◊trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

b) je upravená v práve Európskej únie:

◊čl.◊1 ods.◊2 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl.◊2 a čl. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

◊čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG, rok 2004, Zb. roz. ESD (I – 08183),

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive, rok 2007, Zb. roz. ESD (I - 00581).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu prednostného zaokrúhľovania súm v prospech daňových subjektov v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Možno očakávať, že navrhovaná novela zákona o súdnych poplatkoch bude znamenať mierne zníženie príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania súm súdnych poplatkov vo vzťahu k poplatníkom smerom nadol. Rovnako z dôvodu dodržania princípu zaokrúhľovania platieb smerom nadol môže dôjsť k miernemu zníženiu výnosov zo správnych poplatkov, a to vo vzťahu k štátnemu rozpočtu i k rozpočtom územnej samosprávy. Zaokrúhľovanie sankcií a pokút na eurocenty smerom nadol môže tiež spôsobiť zníženie príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy, avšak vzhľadom na to, že vo viacerých prípadoch ide o pokuty, ktorých výška je ustanovená určitým rozpätím (čo znamená, že sa nie vždy ukladajú v najvyššej možnej výške) bude tento dopad zanedbateľný.

Celkový dopad na daňové príjmy sa odhaduje pre rok 2009 v sume 333,6 mil. Sk.

Z hľadiska dane z pridanej hodnoty sa odhaduje negatívny dopad v roku 2009 vo výške 331 mil. Sk a z dôvodu zvýšenia počtu platiteľov dane v nasledujúcich rokoch je predpokladaný efektívny výnos tejto dane v roku 2010 vo výške 172 mil. Sk a v roku 2011 vo výške 186 mil. Sk. Zvýšenie počtu platiteľov vyplýva zo zníženia sumy dosiahnutého obratu pre povinnú registráciu pre daň podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pri spotrebných daniach sa odhaduje v roku 2009 negatívny dopad na výnos spotrebných daní 0,4 mil. Sk.

Z hľadiska dane z príjmov predovšetkým dani z príjmov fyzických osôb (daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane) sa predpokladá negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2009 z dôvodu zaokrúhľovanie pri prechode na menu euro na úrovni 2,2 mil. Sk. V celkovom dopade dane z príjmov neboli zahrnuté tie skutočnosti, ktoré sa nemohli z objektívnych dôvodov kvantifikovať.

V súvislosti s tým, že konečné sumy platových náležitostí colníkov, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, sa v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. zaokrúhľujú pri prepočte zo slovenskej meny na eurá prednostne smerom nahor v prospech oprávnených príjemcov platieb (colníkov), predpokladá sa vplyv na štátny rozpočet v sume 1,55 mil. Sk. Úhrada výdavkov bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet a verejné financie.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Úprava nadväzuje na znenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dni zavedenia eura do obchodného registra môže byť zapísané základné imanie len v eurách.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 10 a 11

Ustanovuje sa spôsob prepočtu cudzej meny na eurá. Po dni zavedenia meny euro sa v zásade na prepočet cudzej meny na eurá použije kurz Európskej centrálnej banky. Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa použije kurz vyhlásený v deň predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna, mimoriadna alebo priebežná účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. preceňovanie na dennej báze) sa použije kurz vyhlásený v tento deň. Kurz Národnej banky Slovenska bude možné použiť len v prípade, ak by voči danej cudzej mene nebol kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v rámci ktorej sa slovenská mena nahrádza menou euro.

K bodu 13

Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura (t.j. k 31.12.2008) sa ustanovuje povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku vybraným účtovným jednotkám vrátane vykonania inventarizácie. Určuje sa doba, počas ktorej je možné vykonať inventarizáciu a spôsob prepočtu majetku a záväzkov znejúcich na menu euro na slovenskú menu konverzným kurzom vo všetkých druhoch účtovných závierok zostavených ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura t.j. k 31.12.2008. V nadväznosti na vyhlášku, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre prepočet peňažných súm na účely účtovníctva sa ustanovuje spôsob prepočtu aktív a pasív ku dňu zavedenia eura (t.j. k 1.1.2009). Jednotlivé zložky aktív a pasív v slovenských korunách sa prepočítajú na eurá konverzným kurzom na dve desatinné miesta matematicky, pričom prijaté a poskytnuté preddavky vyjadrené v mene euro a základné imanie účtovnej jednotky, ktoré je zapísané do obchodného registra v eurách sa navrhujú prepočítať historickým kurzom.

K bodu 14

Navrhuje sa pokuta za nedodržanie povinností pri prechode na euro.

K bodom 15 a 16

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol v prospech účtovnej jednotky.

K čl. II

K bodom 1 až 5, 14, 15 a 18

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené na eurocenty nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodu 6

Nahrádza sa suma uvedená v absolútnej hodnote v Sk sumou v eurách zaokrúhlenou na desať eur nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 7 a 8

Nahrádza sa výška vstupnej ceny majetku na účely odpisovania uvedená v absolútnej hodnote v Sk, sumou v eurách, zaokrúhlenou na celé eurá nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 9 a 17

Nahrádza sa výpočet vyjadrený v Sk vyjadrením v eurách. Takýto výpočet je v prospech daňovníka.

K bodu 10

Slovenská mena (koruna) sa nahrádza eurami, pričom pri prepočte cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz, ktorý určí a vyhlási Európska centrálna banka. Určiť a vyhlásiť ho môže aj Národná banka Slovenska, ak ide o menu, pre ktorú Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz, ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve.

K bodu 11

Spôsob zaokrúhľovania je upravený v bode 21.

K bodom 12, 13 a 16

Nahrádza sa ročná suma daňového bonusu uvedená v absolútnej hodnote v Sk mesačnou sumou v eurách zaokrúhlenou podľa bodu 20.

K bodu 19

Ustanovenie rieši zaokrúhľovanie príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých sa uplatňuje zápočet dane podľa zmluvy a zaokrúhľovanie maximálnej výšky dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné u nás započítať.

K bodu 20

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania základu dane, nepeňažného príjmu [§ 5 ods. 3 písm. a)], nezdaniteľných častí základu dane (§ 11), preddavkov na daň (§ 34, 35, 42 a 44), daňového bonusu (§ 33), zdaniteľnej mzdy (§ 35) a dane (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43).

K bodu 21

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania sumy zodpovedajúcej 2 % zaplatenej dane (§ 50), výpočtu daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iných prepočtov.

K bodom 22 a 23

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené matematicky na dve desatinné čísla.

K bodu 24

Ustanovenie odseku 1 rieši uplatňovanie výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených daňovníkom v súvislosti s prechodom na euro v základe dane, vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie. Tieto výdavky (náklady) sú považované za daňové výdavky, resp. za položky upravujúce základ dane za rovnakých podmienok, ako iné daňové výdavky, a to vrátane ich uplatnenia prostredníctvom odpisov v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona. Ustanovenie v odseku 2 rieši spôsob zahrnutia kurzových rozdielov vzniknutých z dôvodu prepočtu pohľadávok a záväzkov konverzným kurzom ku dňa zavedenia eura tak, aby ovplyvnili základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe alebo odpisu záväzku obdobne, ako je to v prípade iných, resp. ostatných kurzových rozdielov zaúčtovaných v účtovníctve, uvedených v § 17 ods.17 zákona. Toto ustanovenie rieši pohľadávky alebo záväzky vyjadrené v eurách ako aj v cudzej mene. V odsekoch 3 a 4 sa ustanovuje spôsob prepočtu vstupnej ceny, zostatkovej ceny a daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku v nadväznosti na zavedenie novej meny, ktorý bol obstaraný v Sk v zdaňovacích obdobiach pred zavedením eura. V odseku 5 sa rieši spôsob prepočtu preddavkov zaplatených v eurách v tých prípadoch, keď daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 zákona do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po zavedení eura v eurách, tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor. Ustanovenie odseku 6 upravuje spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmov (výnosov), o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvnia základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po zavedení eura (napr. obstaranie cenných papierov do 31. decembra 2008 predaných po zavedení eura - § 8 zákona, neprijaté príjmy podľa § 17 ods. 21 zákona v prípade zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008). Tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30 zákona.

K čl. III

K bodu 1

Podľa čl. 287 smernice Rady 2006/112/ES môžu členské štáty, ktoré sa stali členmi ES/EÚ po 1.1.1978, oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako ekvivalent hodnôt uvedených v uvedenom článku v národnej mene pri prepočítacom kurze platnom v deň ich pristúpenia. Nadväzne na zavedenie meny euro sa v zákone na účely registrácie zdaniteľných osôb navrhuje ustanoviť obrat, ktorý je záväzný v eurách pre SR podľa uvedeného článku smernice.

Pre registráciu zahraničnej osoby, ktorá dodáva tovar formou zásielkového predaja, sa podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje hodnota takto dodaného tovaru do tuzemska, ktorá je podľa súčasného znenia zákona prepočítaná na slovenské koruny. V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje ustanoviť sumu 35 000 eur ako je uvedená v cit. článku smernice.

V ustanovení určujúcom miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji sa rovnako ako v § 6 zákona navrhuje zmeniť hodnotu takto dodaného tovaru do tuzemska podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES uvedením sumy 35 000 eur.

Nadväzne na navrhovanú úpravu hranice obratu v eurách na účely registrácie pre daň v § 4 a 6 zákona, sa navrhuje ustanoviť novú sumu obratu pre zrušenie registrácie vyjadrenú v eurách tak, ako to vyplýva pre Slovenskú republiku z čl. 287 smernice 2006/112/ES.

K bodu 2

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), čl. 3 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje celkovú hodnotu tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov EÚ, ktorá nesmie byť nižšia ako 10 000 eur. Doterajšia hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk túto podmienku spĺňala, preto sa navrhuje uvedenú hodnotu ponechať a len prepočítať konverzným kurzom.

Na účely určenia, kedy nadobudnutie tovaru v tuzemsku nie je predmetom dane, je v uvedených ustanoveniach pri nadobúdateľoch registrovaných pre daň podľa § 7 určená hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk, ktorú sa rovnako ako v § 7 ods. 1 a 2 zákona navrhuje nahradiť hodnotou prepočítanou konverzným kurzom.

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), sa navrhuje v § 7 zákona nahradiť hodnotu tovaru bez dane vyjadrenú v slovenských korunách hodnotou vyjadrenou v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Rovnaká úprava sa navrhuje aj na účely zrušenia registrácie uvedených osôb.

K bodu 3

Pri určení, kedy sú bankovky a mince predmetom dane, je potrebné na účely prepočtu ich nominálnej hodnoty ustanoviť, že sa použijú referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou a referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

K bodu 4

V súlade s čl. 16 smernice Rady 2006/112/ES je v tomto ustanovení vymedzené, kedy sa bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu spolu s určením maximálnej hodnoty za jeden kus. S cieľom zachovania rovnakej hodnoty po zavedení meny euro sa navrhuje prepočítať hodnotu tovaru bez dane za jeden kus konverzným kurzom.

K bodom 5 až 8

Po zavedení meny euro, ak bude požadovaná platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku v inej mene ako v eurách, vykoná sa prepočet na účely určenia základu dane podľa referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou a referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

Zaokrúhľovanie vypočítanej dane sa po zavedení meny euro navrhuje vykonávať na eurocenty matematicky vrátene výpočtu dane pri dovoze tovaru.

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje pri investičnom majetku ustanoviť výšku obstarávacej ceny bez dane alebo vlastné náklady (100 000 Sk a viac) hnuteľných vecí tak, aby sa zachoval doterajší stav, preto sa navrhuje zachovať doterajšiu hodnotu prepočítanú konverzným kurzom.

K bodu 10

V legislatívnej úprave vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom (refundácia dane) sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú zmeniť sumy dane v slovenských korunách novými sumami v eurách, a to podľa čl. 7 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS a trinástej smernice Rady 86/560/EHS.

K bodu 11

Vo vzťahu k vráteniu dane cestujúcim pri vývoze tovaru neobchodného charakteru v osobnej batožine sa navrhuje v súlade s čl. 147 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES nahradiť minimálnu celkovú hodnotu vyvezeného tovaru uvedenú v doklade o kúpe tovaru v slovenských korunách novou sumou, a to 175 eur.

K bodom 12 až 20

V ustanoveniach upravujúcich vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú všetky sumy v slovenských korunách nahradiť sumami v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Faktúrou na účely zákona môže byť aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, pričom je v ustanovení určená maximálna cena tovaru alebo služby vrátane dane. Navrhuje sa uviesť túto sumu prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 21

Vo vzťahu k obratu, na základe ktorého sa určuje mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie, navrhuje sa v súvislosti so zavedením meny euro uviesť doterajší obrat v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 22

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodu 23

Ustanovenie o povinnosti platenia preddavku na daň zahraničnou osobou pri predaji tovaru na trhovom mieste určuje minimálnu sumu preddavku. Navrhuje sa túto sumu uviesť v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 24

Rovnako ako pri zmene používanej meny pri vykazovaní údajov v daňových priznaniach sa navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v súhrnnom výkaze (údaje o hodnote tovarov dodaných z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane), a súčasne sa navrhuje ustanoviť spôsob zaokrúhľovania údajov uvádzaných v eurách.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že sa ustanovuje nová prahová hodnota obratu pre registráciu pre daň, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2009 vo vzťahu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona upravuje postup v prípade, ak bol obrat dosiahnutý pred zavedením meny euro.

Pri zisťovaní výšky obratu na účely registrácie pre daň a jej zrušenia za mesiace roku 2008 a aj roku 2009 sa do obratu zahŕňa obrat pred zavedením meny euro a aj obrat po zavedení meny euro, pričom sa ustanovuje postup prepočtu obratu dosiahnutého pred zavedením meny euro v SR.

Prechodné ustanovenia tiež upravujú postup platiteľa dane pri oprave základu dane podľa § 25 zákona vykonanej po zavedení meny euro, ak ide o zdaniteľný obchod, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2008. V prípade opravy pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v eurách, sa pri oprave základu dane a dane zachováva kurz platný pri vzniku pôvodnej daňovej povinnosti. Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. v USD), sa pri oprave základu dane a dane prepočet zo slovenskej meny (pôvodný základ dane a pôvodná daň) na eurá vykoná konverzným kurzom.

Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v slovenskej mene, daň môže byť opravená najviac vo výške, ktorá je zhodná so sumou pôvodnej dane po prepočítaní konverzným kurzom. Pri znížení základu dane a dane by z dôvodu zavedenia eura dodávateľ takto nemal žiadať zo štátneho rozpočtu sumu dane vyššiu ako pôvodne priznal.

Prechodné ustanovenia upravujú, že vo vzťahu k vráteniu dane zahraničným osobám sa limity ustanovené v slovenských korunách v doterajšom predpise uplatnia na obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2008. Pri vrátení dane cestujúcim pri vývoze tovaru sa limit v slovenských korunách podľa doterajšieho predpisu vzťahuje na tovar kúpený najneskôr do 31. decembra 2008.

Po zavedení eura sa platby medzi podnikateľmi budú realizovať v eurách. Údaje v daňovom priznaní za obdobie pred zavedením eura sa budú uvádzať v slovenských korunách a budú sa týkať obchodov, pri ktorých vznikla daňová povinnosť pred zavedením eura. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby suma základu dane a daň, ktoré sa budú vzťahovať k zdaniteľným obchodom pred zavedením eura boli vyjadrené vo faktúrach v slovenských korunách.

K bodu 26

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť v súčasnosti používané označenie pre slovenské koruny „Sk“ slovom „euro“.

K bodu 27

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť slová „slovenské koruny“ vo všetkých tvaroch slovom „eurá“ v zodpovedajúcom gramatickom tvare.

V ustanoveniach návrhu zákona sú sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené podľa pravidla o zaokrúhľovaní ustanoveného v zákone č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike (na dve desatinné miesta matematicky).

K čl. IV

K bodom 1 až 5 a 8

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zaokrúhlení zníženej sadzby dane uvedenej v § 6 ods. 6.

K bodu 9

V § 14 ods. 11 sa výška daňovej povinnosti, pri ktorej nie je daňový dlžník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň, po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 10, 11, 12 a 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 14

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť doteraz používané označenie pre slovenské koruny označením používaným pre menu euro.

K čl. V

K bodu 1

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodom 2 až 4

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z vína sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z liehu sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V § 10 ods. 35 je definovaná minimálna cena na jeden liter liehoviny. Táto suma sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie minimálnej ceny smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie minimálnej ceny znamenalo jej zvýšenie.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 5 až 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VII

K bodom 1 až 6

Sadzba spotrebnej dane na tabak sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhli na dve desatinné miesta smerom nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a nízku hodnotu minimálnej sadzby dane z cigariet je potrebné pristúpiť pri prepočte zo slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia sadzby dane.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a v ustanovení upravujúcom minimálnu sadzbu dane na cigarety sa prepočet vykoná tak, že hodnoty uvedené v slovenskej mene sa najskôr vynásobia číslom 1 000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Sadzba dane bude vyjadrená v eurách na tisíc kusov cigariet, cigár a cigariek.

Zároveň je potrebné prispôsobiť aj spôsob výpočtu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane v zmysle § 5 ods. 7 tak, že sadzba dane stanovená na tisíc kusov cigariet sa prepočíta na jeden kus cigarety.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 8 až 16

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 17

Zavedením meny euro treba zabezpečiť dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, na ktorých bude kontrolná známka s cenou uvedenou v slovenských korunách alebo bude uvedená duálne. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou na ktorej nie je uvedený znak pre obdobie platnosti sadzby dane a zároveň je cena je uvedená v slovenských korunách alebo je uvedená duálne. Ide teda o spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu pred nadobudnutím účinnosti novej sadzby dane, ktorú je Slovenská republika povinná upraviť v zmysle Harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, pričom nová sadzba dane je upravená v návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie Národnej rady SR. Uvedené ustanovenie neobmedzuje dopredaj spotrebiteľského balenia cigariet, na ktorých bude cena cigariet uvedená duálne a tieto spotrebiteľské balenia cigariet budú označené kontrolnou známkou na ktorej bude uvedený znak platnosti sadzby dane, t. j. spotrebiteľských balení cigariet zdanených novou sadzbou dane.

K čl. VIII

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z piva sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 4 až 6

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. IX

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane z elektriny, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek. V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z elektriny sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňovú povinnosť, ktorá nepresiahne za zdaňovacie obdobie 100 Sk sa suma po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 6

V ustanovení upravujúcom sadzbu spotrebnej dane z uhlia sa hodnota po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 7 až 10

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodom 11 a 12

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 13

V súvislosti so zmenou merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny navrhuje sa v celom texte zákona slovo “kilowatthodiny” vo všetkých tvaroch nahradiť slovom “megawathodiny” v príslušnom gramatickom tvare.

K čl. X

K bodu 1

V ustanoveniach sa suma uvedená v slovenskej korune nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na tri desatinné miesta nadol.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenskej korune sa nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhli na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 3

Ide o sumu vyjadrujúcu hornú hranicu, preto sa navrhuje zaokrúhlenie sumy po prepočte na celé euro smerom nadol.

K bodom 4 až 6

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.

K bodom 7 až 11

V ustanoveniach sa suma 20 000 Sk nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná štyrmi a suma 250 000 Sk sa nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná dvánastimi.

K bodu 12

V ustanovení sa slová slovenské koruny nahrádzajú slovom eurocenty.

K bodu 13

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého v prípade vyrubenia miestnej dane a poplatku za zdaňovacie obdobia pred 1. januárom 2009 správca dane v roku 2009 sumu dane vypočíta podľa predpisov platných do 31. decembra 2008 a prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli na dve desatinné miesta.

Prechodné ustanovenie rieši možnosť vrátenia miestnej dane a poplatku, resp. ich pomerných častí, ktoré už boli v roku 2008 zaplatené a daňovník požiada o ich vrátenie v roku 2009.

Pri dani z motorových vozidiel je v prechodnom ustanovení riešený spôsob vysporiadania daňovej povinnosti za rok 2008, ktorú budú daňovníci prepočítavať konverzným kurzom až v roku 2009 pri podaní daňového priznania.

K bodu 14

V celom texte zákona sa slová „slovenské koruny“, ktoré sa viac krát vyskytujú, nahrádzajú slovom „eurá“.

K bodu 15

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike hodnoty uvedené v prílohe č. 1 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na štyri desatinné miesta nadol a hodnoty uvedené v prílohe č. 2 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Ide o spôsob zaokrúhľovania výhodnejší pre daňovníka.

K čl. XI

K bodu 1

Suma 5 000 Sk uvedená v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodom 2, 3 a 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Ide o sumy 5 000 Sk, 50 000 Sk, 500 000 Sk, 1 000 000 Sk, 5 000 000 a 10 000 000 Sk. Prepočet uvedených súm nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 5

Suma 100 000 Sk sa zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky. Uvedená suma, ako aj prepočet nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 6

V ustanovení sa suma 500 000 Sk nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a ostatné sumy 200 Sk, 1 000 Sk a 2 000 Sk uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 7

V ustanovení sa suma 1 500 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu, sumy 10 000 Sk a 50 000 Sk sa nahrádzajú sumami uvedenými v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 200 Sk a 2 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 8

V ustanovení sa sumy 2 000 Sk a 4 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 10 000 Sk a 20 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 9

V ustanovení sa suma 200 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 2 000 Sk a 100 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodom 10

Sumy 100 Sk a 500 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 11

V ustanovení sa suma 2 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 12

V uvedenom bode sa slová „slovenskej mene“ nahrádzajú slovom „eurách“.

K bodu 13

V uvedených ustanoveniach sa suma 10 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodu 14

V ustanovení sa suma 100 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 15

V ustanoveniach sa suma 1 000 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 16

V ustanovení sa suma 1 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 17

V ustanovení sa suma 500 Sk a 500 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 18

V ustanovení sa suma, z ktorej sa vypočítajú exekučné náklady zaokrúhli po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na desiatky eur nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 19

V ustanovení sa suma 50 Sk nahrádza sumou po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 20

V tomto ustanovení sa rieši spôsob zaokrúhľovania sumy ako je daň, základ dane, preddavky na daň a sankcia (pokuta, sankčný úrok a úrok) tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na desiatky eurocentov nadol v prospech daňového subjektu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

K bodom 21, 22 a 23

V ustanoveniach sa sumy 5 000 000 Sk, 50 000 000 Sk a 10 000 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Uvedená úprava nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 24

Slová „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“ v príslušnom tvare. Táto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na menu euro však nemá vplyv na prípady výpočtu peňažného údaja podľa pôvodnej výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej do 31. 12. 2008.

K bodu 25

Z dôvodu právnej istoty sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri výpočte sankcie (pokuta, úrok a sankčný úrok) po zavedení eura použila základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná pred zavedením eura v tých prípadoch, ak skutočnosť pre jej uplatnenie nastala pred zavedením eura. Touto skutočnosťou je napr. deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane alebo rozdielu dane (§ 35 ods. 2), deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach (§ 59 ods. 7).

K čl. XII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu správneho poplatku pri percentnej sadzbe na celé eurá nadol a správneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

V súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa slová „v slovenských korunách“ nahrádzajú slovami „v eurách“.

K bodom 3 a 4

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri prepočte cudzej meny na eurá upravuje použitie referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu správneho poplatku, ktorý sa má vrátiť poplatníkovi, zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

Navrhuje sa minimálnu sumu správneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 7

Navrhuje sa sumu peňažnej pokuty určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 8

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa upravuje prepočet základu poplatku určeného v slovenských korunách a jeho zaokrúhľovanie na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka. Ďalej sa ustanovuje platenie správnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie správneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a to na zaplatenie správneho poplatku kolkovými známkami alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši tiež spôsob vrátenia správneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike a má sa vrátiť po zavedení eura.

Osobitne sa tiež upravuje platenie správneho poplatku v kolkových známkach na prelome rokov 2008 a 2009, resp. v období duálneho hotovostného peňažného obehu a tiež po uplynutí duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 9 až 73

Navrhuje sa sadzby uvedené v jednotlivých položkách sadzobníka správnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení tak, aby bolo možné správne poplatky do určenej sumy platiť aj kolkovými známkami vydanými v mene euro. Sadzby správnych poplatkov sa prepočítajú konverzným kurzom na euro a zaokrúhlia na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Obdobné riešenie sa ustanovuje aj v prípade určenia sumy základu poplatku.

K čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu súdneho poplatku pri percentuálnej sadzbe na celé eurá nadol a súdneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

Upravuje sa postup pri prepočte základu súdneho poplatku vyjadreného v cudzej mene na eurá, pri ktorom sa použije referenčný výmenný kurz eura k iným menám určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 3

Ustanovuje sa minimálna suma súdneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, ak zaplatil vyšší poplatok ako mal zaplatiť, po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 4

Určuje sa suma súdneho poplatku, ktorá sa má minimálne vrátiť po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu poplatku, ktorá sa má vrátiť zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa navrhuje, aby sa základ súdneho poplatku, ktorý bol určený v slovenských korunách podľa právnych predpisov platných do 31.12.2008, na účely určenia súdneho poplatku po zavedení eura prepočítal konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlil na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka.

Upravuje sa tiež platenie súdnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike formou kolkových známok alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši aj vrátenie súdneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike. Osobitne sa v prechodných ustanoveniach riešia situácie platenia súdneho poplatku v období duálneho hotovostného peňažného obehu, resp. po uplynutí doby duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 7 až 33

Navrhuje sa v prílohe zákona, v sadzobníku sumy uvedené v slovenských korunách v jednotlivých položkách sadzobníka súdnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a tieto sumy v eurách zaokrúhliť na 50 eurocentov alebo na celé eurá nadol. Výnimkou z uvedeného zaokrúhľovania sú sadzby súdnych poplatkov uvedené v sadzobníku sumou 2 Sk a 10 Sk, ktoré sa po prepočte konverzným kurzom navrhuje zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol, čo je v prospech poplatníka.

K čl. XIV

K bodu 1

V súvislosti s prepravou peňažných prostriedkov v hotovosti sa navrhovaným znením upravuje použitie referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka. Ak Európska centrálna banka referenčný výmenný kurz príslušnej meny neurčuje, resp. nevyhlasuje, hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti sa určí prostredníctvom referenčného výmenného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska.

K bodom 2 až 5

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy skladného za tovar uskladnený v skladoch colných orgánov uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Navrhuje sa spôsob zaokrúhľovania úhrnnej sumy skladného matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

Rovnako ako v bodoch 2 až 5 sa nahrádzajú peňažné sumy nákladov za colné konanie mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 9

Navrhovaným znením nového § 56b sa ustanovuje matematický spôsob zaokrúhľovania vymeraného cla na dve desatinné miesta.

K bodu 10

Navrhované znenie zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska pri určovaní výšky základnej úrokovej sadzby na Európsku centrálnu banku.

K bodu 11

Návrhom sa nahrádza peňažná suma colného dlhu, ktorý možno uhradiť v hotovosti, uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 12

Peňažná suma pokuty uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 13

Paušálna suma nákladov na prejednanie colného deliktu uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma po prepočte konverzným kurzom je zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodom 14 až 16

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Tieto sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Rovnako sa zaokrúhľuje minimálna výška pohľadávky, ktorú možno započítať.

K bodu 17

Z dôvodu právnej istoty sa prechodným ustanovením upravuje použitie základnej úrokovej sadzby (napríklad v prípade oneskoreného prevodu platieb na účty colných úradov).

K čl. XV

K bodom 1 až 6

V súvislosti s prechodom na menu euro sa návrhom nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 7

Sumy rozhodné pre kvalifikáciu konania fyzických alebo právnických osôb ako porušenia zákona vo väčšom rozsahu sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nahor v prospech právnických a fyzických osôb.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Peňažné údaje rozhodné z hľadiska podávania majetkového priznania colníka doteraz ustanovené v slovenských korunách sú prepočítané konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlené matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 4

V súvislosti s uvádzaním peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti a vkladov v bankách do majetkového priznania colníka a ich prepočtom na eurá sa navrhovaným znením zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti kurzovej politiky na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

K bodom 5 a 6

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm funkčného platu colníka zo slovenskej meny na eurá. Funkčný plat sa prepočítava konverzným kurzom a je zaokrúhlený na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Rovnaký spôsob zaokrúhľovania sa použije aj pri zvýšení funkčného platu na príslušný rok, prídavku za výsluhu rokov a osobnom príplatku. Vplyv takéhoto zaokrúhľovania je zohľadnený v doložke vplyvov.

V súvislosti so zavedením meny euro sa upravujú ustanovenia o zaokrúhľovaní služobného platu colníka, príplatkov a odmien za služobnú pohotovosť. Navrhuje sa, aby sa súčasné zaokrúhľovanie na desiatky slovenských korún nahor nahradilo zaokrúhľovaním na päťdesiat eurocentov, rovnako nahor.

K bodom 7 až 10

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Navrhuje sa, aby nadriadený v rámci ustanoveného intervalu sumu príplatku za riadenie určoval zaokrúhlene - na päťdesiat eurocentov.

K bodom 11 až 17

Aj v týchto prípadoch je dôvodom úpravy prepočet peňažných súm ďalších zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy príplatku za prípravu colníka čakateľa, príplatku za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatku za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna, príplatku za zmennosť vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 18 až 21

Prechod Slovenskej republiky na eurá si vyžaduje aj úpravu ustanovení týkajúcich sa poskytovania služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Colníkovi vyslanému do štátov eurozóny sa poskytuje služobný príjem v eurách; ak však pôjde o colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí mimo štátov eurozóny, na jeho písomnú žiadosť mu služobný úrad poskytne časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene.

K bodu 22

Ide o terminologické upresnenie legislatívneho textu vzťahujúceho sa na poskytovanie stravného colníkom vykonávajúcim colnú kontrolu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 23

V návrhu sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania krátených sadzieb stravného poskytovaného colníkovi vyslanému na služobnú cestu - na najbližší eurocent nahor.

K bodu 24 až 26

Sumy náhrad preukázaných výdavkov v súvislosti s presťahovaním colníka do miesta výkonu štátnej služby pri jeho preložení na inú funkciu vyjadrené v slovenských korunách sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 27 až 30

Upresňujú sa ustanovenia o poskytovaní stravného a náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene - ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny.

K bodom 31 a 32

Ustanovením sa reaguje na zmeny vykonané v bodoch 29 a 30 v súvislosti s potrebou rozlišovať cudzie štáty na štáty eurozóny a ostatné štáty pri poskytovaní stravného colníkovi na zahraničnej služobnej ceste.

K bodu 33

Upresňuje sa poskytovanie vreckového colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí v štátoch eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak ide o štúdium mimo štátov eurozóny.

K bodom 34 a 35

Analogicky s bodom 24 sa navrhuje doplnenie ustanovenia o poskytovaní stravného colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu v zahraničí, ak ide o územie štátov eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak colník vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny.

K bodu 36

Upresňuje sa ustanovenie o poskytovaní preddavku na náhrady colníkovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu, a to v závislosti od miesta vyslania na zahraničnú cestu (či ide o štát eurozóny alebo štát mimo eurozóny).

K bodu 37

Návrhom sa nahrádza peňažná suma uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nahor v prospech colníka.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie pojmu “slovenská mena” slovom “eurá” v celom texte zákona.

K čl. XVII

K bodom 1, 4 a 5

Navrhovanými úpravami sa určuje použitie kurzu, ktorým je referenčný výmenný kurz eura k inej mene určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok od príslušného úradu zmluvného štátu.

K bodu 2

V navrhovanom ustanovení sa upresňujú informácie, ktoré príslušný orgán Slovenskej republiky uvádza v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K bodu 3

V ustanoveniach sa nahrádzajú slová “v slovenskej mene” slovami “v eurách”.

K bodu 6

V prechodnom ustanovení sa navrhuje v súlade so smernicou Komisie č. 2002/94/ES upraviť postup pri prepočítaní zníženej sumy vymáhanej pohľadávky na menu príslušného orgánu zmluvného štátu, kedy sa má použiť kurz, ktorý bol použitý v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K čl. XVIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

7

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečovalo legislatívnu istotu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. niektoré zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V časti dane z príjmov fyzickej osoby sa na základe odporúčania Ministerstva obrany SR z dôvodu zrušenia vojenskej základnej služby, navrhuje oslobodiť od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje Ministerstvo obrany SR poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby. Plnenia poskytované vojakom základnej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú, rovnako ako aj občanom, ktorí vykonávali civilnú vojenskú službu. Nerozširuje sa tak okruh oslobodených príjmov od dane.

V spoločných ustanoveniach platných pre právnické osoby a fyzické osoby sa spresňuje vykazovanie výdavkov (nákladov ) na spotrebované pohonné látky [(§ 19 ods. 2 písmeno l) zákona] v zákone tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, čo prinesie právnu istotu daňovníkom. K legislatívnemu spresneniu došlo aj v niektorých ustanoveniach zákona vzťahujúcich sa k poukázaniu podielu zaplatenej dane.

S cieľom obmedziť možnosť ovplyvňovania základu dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti. Limituje sa zahrnutie opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri ich zahrnovaní do daňových výdavkov. Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa uzná za daňový výdavok, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov, a to do výšky ustanoveného limitu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Rozdiel medzi opravnými položkami uznanými za daňové výdavky zahrnutými do daňových výdavkov do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré by boli zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne v dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31.decembra 2009. Z dôvodu možnosti ovplyvňovania základu dane sa neuzná za daňový výdavok tvorba rezerv na odmeny a prémie. Tento náklad sa zahrnie do daňových výdavkov v čase jeho vzniku, resp. v čase ich vyplatenia.

Upravené a doplnené znenie vzťahujúce sa na možnosť odpisu pohľadávok zahrnovaných do daňových výdavkov vo všeobecnosti umožňuje odpis po uplynutí 48 mesiacov od splatnosti pohľadávky, a to aj pri bankách, čím sa zjednocujú podmienky ich odpisu pre všetky subjekty. Menovitá hodnota pohľadávky a obstarávacia cena pohľadávky pri jej postúpení bude vo všeobecnosti (bez poskytovaných výnimiek) uznaná v daňových výdavkoch do výšky príjmov z jej postúpenia.

Zavádza sa inštitút tzv. podkapitálizácie, bežne používaný a využívaný v daňovej legislatíve vyspelých štátov, upravujúci výšku úrokov platených z úverov a pôžičiek, v nadväznosti na výšku vlastného imania. Použitie tohto ustanovenia bude viazané len na úroky platené do zahraničia. Takéto obmedzenie na uznanie úrokov v daňových výdavkoch zároveň podporuje zahraničné osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

Pokračovanie v odpočte daňovej straty pri zániku daňovníka zrušením bez likvidácie, nebude možné, ak účelom transformácie je len snaha vyhnúť sa daňovej povinnosti tak, že dochádza k fúziám stratových spoločností so ziskovými. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie je len znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť zákona sa navrhuje 30. decembra 2007, okrem vymedzených bodov (ustanovení zákona), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. b)

Spresnenie. Osobitne vymedzený predmet dane nie je len v ustanovení § 12 ods. 2 zákona (daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie), ale aj v odsekoch 1, 4 a 5 (správcovské spoločnosti, dôchodkové spoločnosti, v.o.s. a spoločník v.o.s., komplementár komanditnej spoločnosti).

K bodu 2 - § 2 písm. c)

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, sa za nepeňažné plnenie považuje podľa doplneného ustanovenia aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko - odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva bude postupovať v súlade s týmto účtovníctvom.

K bodu 3 - § 3 ods. 2 písm. c)

Ustanovenie sa spresňuje. Časť zisku vyplácaná tichému spoločníkovi, vyplývajúca z jeho podielu na výsledku podnikania v.o.s. je predmetom dane, čo vyplýva z doplneného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona. Zmluvu o tichom spoločenstve a právne vzťahy vznikajúce pri takejto účasti na podnikaní upravujú ustanovenia § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

K bodu 4 - § 3 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky pod č. 6

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 - § 4 ods. 9 Legislatívne sa spresňuje odsek 9 v nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 6 - § 5 ods. 1 písm. a) Zmena sa navrhuje z dôvodu, že doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia a zároveň sa toto štipendium oslobodzuje od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) tejto novely zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 3 písm. c) Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 8 - § 9 ods. 1 písm. f) a § 13 ods. 1 písm. d) Spresnenia nadväzujú na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 9 - § 9 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky k odkazu 47

Oslobodzuje sa od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý sa v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby tak, ako to odporúča Ministerstvo obrany SR (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 47) z dôvodu, že bola zrušená základná vojenská služba. Plnenia poskytované vojakom základnej vojenskej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú. Znamená to, že neprichádza k rozšíreniu príjmov oslobodených od dane.

K bodu 10 - § 9 ods. 2 písm. f) vrátane poznámky k odkazu 48

Písmeno f) sa z § 9 ods. 2 zákona vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 48 vypúšťa z dôvodu, že je zrušená civilná služba a je teda nepoužiteľné. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodu 11 - § 9 ods. 2 písm. j)

Doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia, a preto sa navrhuje oslobodenie aj tohto štipendia.

K bodu 12 - § 9 ods. 2 písm. m)

Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 13 - poznámka pod čiarou k odkazu 74 [§ 13 ods. 1 písm. a)]

Poznámka pod čiarou k odkazu sa legislatívne spresňuje z dôvodu, že zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradil predchádzajúci zákon o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa tento odkaz odvolával.

K bodu 14 - § 13 ods. 2 písm. d)

Spresnenie sa navrhuje z dôvodu zjednotenia podmienok zdanenia úhrady za výkon správy bytov, ktoré nie sú vo vlastníctve bytových družstiev, s podmienkami zdanenia uplatňovanými u iných podnikateľských subjektov – spoločnosti s ručením obmedzeným (predtým podniky bytového hospodárstva).

K bodu 15 - § 13 ods. 2 písm. g) a písm. i)

Podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov sa oslobodenie vzťahuje aj na prípady, keď tieto príjmy vypláca stála prevádzkareň alebo ich konečným príjemcom je stála prevádzkareň uvedená v tomto ustanovení. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplývala z doterajšieho ustanovenia.

K bodu 16 - § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod Navrhované znenie konkretizuje ostatné finančné (investičné) nástroje, ktoré sú zahrnuté medzi príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Spresnenie je vykonané aj v nadväznosti na zmenu zákona o cenných papieroch a vymedzenie derivátov podľa § 8 písm. d) tohto zákona.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod a § 52d ods. 2

Ustanovenie § 16 zákona vymedzuje príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Medzi tieto príjmy sa dopĺňajú aj príjmy plynúce spoločníkovi obchodnej spoločnosti v súvislosti so znížením základného imania, ak súčasťou príjmov plynúcich zo zníženia základného imania je aj podiel na zisku vykázanom zo zisku do 31. decembri 2003.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. f)

Nahrádza sa doterajšie znenie písmena f) novým znením, ktoré bude riešiť spôsob zahrnovania dotácie do základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak účtovné a daňové odpisy nie sú zhodné, a to aj vtedy, ak hmotný majetok, na ktorý bola dotácie poskytnutá, je zaradený do dočasného užívania a zníženie jeho hodnoty počas tohto užívania je vyjadrené prostredníctvom opravnej položky (§ 33 ods. 1 postupov účtovania). Dotácia na obstaranie hmotného majetku je zahrnovaná do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá. Táto sa v súlade s navrhovaným znením bude zahrnovať do základu dane v rovnakej výške ako je daňový odpis alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie odpisovaného majetku.

K bodu 19 - § 17 ods. 8 písm. a) Ustanovenie sa spresňuje v súvislosti s úpravou základu dane pri skončení podnikania v oblasti rezerv, ktoré môže tvoriť daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, a pohľadávok, ktorých inkaso je zdaniteľným príjmom. Tiež z dôvodu, že pri finančnom prenájme sa v daňových výdavkoch neuplatňuje nájomné.

K bodu 20 - § 17 ods. 12

Z § 17 ods. 12 zákona sa vypúšťa pôvodné znenie písmena b), t.j. časové rozlišovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch o prenájme nehnuteľnosti, alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch (upravovanie základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý). Navrhuje sa postupovať tak, ako to vyplýva z postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t.j. poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď bude zaplatený alebo prijatý.

V § 17 ods. 12 písmeno b) a c) zákona sa spresňuje postup daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri vyradení pohľadávky z účtovníctva (odpis) a následne postup tohto daňovníka, ak dochádza k odpisu pohľadávky nadobudnutej postúpením pri konkurze, vyrovnaní, exekúcii alebo úmrtí daňovníka (dlžníka).

K bodu 21 – § 17 ods. 29 a 30

Navrhované znenie odseku 29 zabezpečuje, aby dlžník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zvýšil základ dane o sumu neuhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 24 mesiacov od splatnosti tohto záväzku. Ak po tejto lehote daňovník (dlžník) uhradí záväzok alebo jeho časť, zníži základ dane o sumu záväzku (alebo jeho časti), ktorú zaplatil. Rovnaká možnosť sa dáva aj daňovníkovi (dlžníkovi), ak po tejto lehote dôjde k premlčaniu záväzku alebo jeho zániku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval o výnose z odpísaného záväzku.

Podľa odseku 30 písm. a) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný pri postúpení pohľadávky zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

Podľa odseku 30 písm. b) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona, pričom tento odpis súčasne znižuje základ dane.

Podľa odseku 30 písm. c) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zaplateniu alebo k čiastočnému zaplateniu pohľadávky a to vo výške, ktorá prevyšuje tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

K bodu 22 - § 19 ods. 2 písm. e) Zrovnoprávnenie subjektov v preukazovaní daňových výdavkov (nákladov) so subjektami účtujúcimi spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona.

K bodu 23 - § 19 ods. 2 písm. h)

Spresňuje sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona tak, že ak sú splnené ustanovené podmienky v bodoch 1 a 5 tohto ustanovenia, sa vykoná odpis pohľadávky do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo do výšky 100 % obstarávacej ceny pohľadávky. Ďalšie podmienky pre odpis pohľadávky v limitovanej výške sú uvedené osobitne v § 19 ods. 2 písm. r) – v bode 25.

K bodu 24 - § 19 ods. 2 písm. l) s poznámkou pod čiarou 88a

Spresňuje sa spôsob zistenia spotreby PHL na účely určenia daňového výdavku tak, ako sa to v praxi uplatňuje. Táto úprava prinesie právnu istotu daňovníkom pri uplatňovaní spotreby PHL.

K bodu 25 - § 19 ods. 2 písm. r)

Navrhovaným ustanovením sa v zákone novo ustanovujú podmienky, za ktorých môže daňovník odpísať 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky vo výške 30 % alebo 50 % jej hodnoty (§ 20 ods. 4 a 14 zákona), ak od splatnosti tejto pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 48 mesiacov.

K bodu 26 - § 19 ods. 3 písm. h)

V nadväznosti na zmenu podmienok pre odpis pohľadávky sa upravuje spôsob zdanenia príjmu plynúceho z postúpenia pohľadávky. Strata z postúpenia pohľadávky nie je zahrnutá do základu dane. Obmedzuje sa výška obstarávacej ceny pohľadávky zahrnovanej do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení v nadväznosti na výšku sumy, ktorá bola dosiahnutá z jej postúpenia.

K bodu 27 - § 20 ods. 2 písm. c) a ods. 10 a 11

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 28 - § 20 ods. 4

Tvorba opravných položiek bánk k pohľadávkam z poskytnutých úverov, účtovaná v nákladoch, sa na účely určenia výšky daňových výdavkov limituje v nadväznosti na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky (viac ako 360 dní alebo viac ako 720 dní).

K bodu 29 - § 20 ods. 8

Tvorba technických rezerv na neživotné a životné poistenie v poisťovníctve sa uzná za daňový výdavok s výnimkou technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. Opravné položky k pohľadávkam v prípade zániku poistenia (§ 801 Občianskeho zákonníka) sa uznávajú za daňový výdavok v rozsahu platnom pre ostatné podnikateľské subjekty. Pri prípadnom odpise týchto pohľadávok sa postupuje v súlade s § 19 ods. 2 zákona.

K bodu 30 - § 20 ods. 9 písm. a)

Po úprave § 20 ods. 9 písm. a) zákona sa náklady na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnú do daňových výdavkov v čase ich vyplatenia v súlade s § 17 ods. 25 zákona.

K bodom 31 a 32 - § 20 ods. 10 a 12

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 33 - § 20 ods. 14 a 15

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, bude uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Zároveň sa ruší možnosť uznávania tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch podľa § 20 ods. 14 písm. a) až c) zákona. Novým znením odseku 15 sa ustanovujú prípady, kedy sa tvorba opravnej položky neuzná za daňový výdavok.

K bodu 34 - § 21 ods. 2 písm. k)

Ustanovenie o tzv. podkapitalizácii zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov v prípade, ak sú úvery a pôžičky vyplácané do zahraničia. Takéto obmedzenie zároveň podporuje zahraničné závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

K bodu 35 - § 30 ods. 1

Pri povolení vyrovnania, resp. pri reštrukturalizácii nie je ukončené zdaňovacie obdobie, a preto nie je dôvod na ukončenie odpočtu straty.

K bodu 36 - § 30 ods. 2

Navrhovaným znením odseku 2 sa zamedzuje zníženiu základu dane pri transformácii spoločností, kedy účelom transformácie je len vyhýbanie sa daňovej povinnosti fúziou stratovej spoločnosti so ziskovou. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdelenia, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie spoločností je len zníženie alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti.

K bodu 37 – § 34 ods. 8

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu právnej istoty tak, že daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, nie je už povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene týchto rozhodujúcich skutočností bez ohľadu na to, či v predchádzajúcom roku tento daňovník dosahoval popri príjmoch podľa § 6 zákona aj príjmy podľa § 5 alebo 7, alebo 8 zákona (alebo aj kombinovane).

K bodu 38 - § 43 ods. 10

Ustanovenie sa legislatívno - technicky spresňuje.

K bodu 39 - § 43 ods. 15 Platiteľom dane z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok budú aj obchodníci s cennými papiermi, ktorí držia finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, ktorým tieto výnosy plynú. Tento spôsob vyberania dane zrážkou sa uplatní aj v prípade výplat výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré vypláca Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 40 - § 50 ods. 6 písm. f) Spresňuje sa lehota, do ktorej správca dane skúma nedoplatok na dani u prijímateľa podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mu správca dane mohol poukázať 2 % podielu zaplatenej dane.

K bodu 41 - § 50 ods. 9 a 11 Poznámka pod čiarou k odkazu 146 sa nahrádza odkazom 74. Legislatívne spresnenie odkazu s odvolaním sa na súčasne platný zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42 - § 50 ods. 11 Spresňuje sa miesto, kde má prijímateľ podielu zaplatenej dane vrátiť podiel zaplatenej dane pri porušení podmienok ustanovených v § 50 ods. 11 zákona.

K bodu 43 - § 52d

§ 52d ods. 1 - legislatívne sa spresňuje postup pri určení zdaňovacieho obdobia a základu dane daňovníka, vrátane platenia preddavkov na daň, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. od 1. januára 2006. Pri platení, resp. neplatení preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, sa postupuje podľa ustanovenia § 42 ods. 3 písm. b) účinného do 31. decembra 2006.

§ 52d ods. 2 - spresňuje sa postup pri uplatnení § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu tohto návrhu zákona pri vyplatení príjmov v súvislosti so znížením základného imania daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, pričom toto ustanovenie sa po prvýkrát použije pri zdanení tých príjmov, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po 1. januári 2008.

§ 52d ods. 3 – ustanovuje sa postup úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch, u ktorého poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia neovplyvňoval základ do 31. decembra 2008. V súlade s navrhovaným znením § 17 ods. 12 zákona uplatní daňovník tento postup až v zdaňovacom období roka 2008, kedy nadobúda účinnosť zmena ustanovenia § 17 ods. 12.

§ 52d ods. 4 – ustanovuje sa, že § 19 ods. 2 písm. h) a ods. 3 písm. h) zákona účinné od 30. decembra 2007 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2007 za zdaňovacie obdobie ukončené do 31. decembra 2007.

§ 52d ods. 5 – ustanovuje sa postup zahrnovania rozdielu medzi výškou daňových odpisov hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola poskytnutá dotácia do 31. decembra 2007, uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007 tak, aby sa tento rozdiel zahrnul do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 6 – podľa nového znenia ustanovenia § 17 ods. 29 zákona je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu tých záväzkov, u ktorých od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov. Všetky tie záväzky, u ktorých od splatnosti uplynula doba 24 mesiacov do konca roku 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do konca roka 2009.

§ 52d ods. 7 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách vytvorených v bankách do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaký postup pri zahrnovaní opravných položiek do daňových výdavkov v nadväznosti na výšku ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona.

§ 52d ods. 8 – vytvorené technické rezervy na poistné plnenia z poistných udalosti vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázané pred 1. januárom 2008, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnú do základu dane jednorazovo v čase ich rozpustenia, ale zahrnú sa do základu dane v priebehu dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 9 - opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, vytvorené do konca roka 2007 prevyšujúce ustanovený limit, sa zahrnú do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýto spôsob uznávania opravných položiek v daňových výdavkoch zabezpečí rovnaký postup ako u ostatných daňovníkov aj pri poisťovniach.

§ 52d ods. 10 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách, vytvorených do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 14 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýmto spôsobom sa zabezpečí rovnaké postavenie všetkých daňovníkov, ktorí tvorili opravné položky podľa § 20 ods. 14 zákona.

§ 52d ods. 11 – spresňuje sa zdanenie alikvotného úrokového výnosu. Vzhľadom na skutočnosť, že názov „splatnosť dlhopisu“ použitý v zákone nie je v súlade s terminológiou zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na daňové účely sa spresňuje. Zároveň sa ponecháva možnosť zahrnutia nezdanených výnosov, ktoré boli vyplatené do 31. decembra 2007, do základu dane najneskôr do 31. decembra 2008.

K bodu 44 - príloha č. 2

Legislatívno - technická úprava prílohy č. 2.

K čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. decembra 2007, okrem bodov 1 – 20, § 17 ods. 29 a bodov 22, 24, 27 až 43, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 27. septembra 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zdravotná poisťovňa je pri vykonávaní povinného verejného zdravotného poistenia špecializovanou finančnou inštitúciou (subjektom verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) narábajúcou s verejný mi zdrojmi. Pri tejto činnosti ju možno vnímať len ako inštitúciu založenú na presne vymedzený účel s právnym postavením akciovej spoločnosti. Èinnosť zdravotnej poisťovne je presne vyšpecifikovaná v ustanovení § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č . 581/2004 Z. z.“), dokonca tak striktne, že ustanovenie § 2 ods. 5 určuje, že zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako tú, ktorá je vymedzená v § 6. Súčasné zákonné obmedzenia činnosti zdravotných poisťovní len potvrdzujú , že nejde o „klasické“ akciové spoločnosti. Zdravotnú poisťovňu realizujúcu výkon verejného zdravotného poistenia nemôžeme považovať za podnik s ekonomickou činnosťou, t.j. „klasickú komerčnú akciovú spoločnosť“, pretože zdravotná poisťovňa je povinn á mesačne podľa § 14 zákona č. 581/2004 Z. z. preukazovať mieru svojej platobnej schopnosti a podľa § 6a má striktne obmedzené výdavky na prevádzkové činnosti a ostatný príjem z povinného verejn ého zdravotného poistenia je určený na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu určenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhrad ách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“). Vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisť ovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy a neštandardné zákonné obmedzenia, presne definovanú výšku poistného, ktorú nemôže zdravotná poisťovňa ani znížiť a ani odpustiť , zakotvený prerozdeľovací mechanizmus je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotného poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že t áto činnosť nie je podnikateľskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Analýza fungovania systémov zdravotn ého poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku tvorí prílohu dôvodovej správy, všeobecnej časti.

Ak je verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže byť založené na princípe ziskovosti a hospodárskej súťaži, čo sú atribúty komerčného a dobrovoľného poistenia alebo povinného súkromného poistenia.

Cieľom navrhovanej novely zákona č. 581/2004 Z. z. je explicitne vymedziť účel založenia zdravotnej poisťovne ako subjektu verejnej správy, ktorému štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotn ého poistenia. Povinné odvody na verejné zdravotné poistenie sú stanovené zákonom, nemožno ich znížiť ani odpustiť, ich neodvádzanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť a tieto odvody majú charakter „ ďalšej“ dane, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa m ôžu použiť len na tento účel.

Podľa rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú pova žované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie – je to vzájomná pomoc.

Zákonným vymedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku nejde o zásah do vlastníckych práv, pretože nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu majetku. Ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejn ého zdravotného poistenia (verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne u žívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky vý sledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov.

Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „daň“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť . Každý občan je povinný sa prihlásiť v niektorej z existujúcich zdravotných poisťovní, je povinný odvádzať v zákonom stanovej výške poistné, ktoré sa nedá znížiť ani odpustiť, tak že neexistuje medzi poisťovňami pri vstupoch žiadna súťaž. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dá vky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend.

Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobn é práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel.

V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má prá vo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený z áväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne.

Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 13/97 uviedol: „ ....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie .... resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voč i jednotlivcovi ....“.

V zmysle § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z ákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) sa rozlišuje zdravotné poistenie:

-povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie,

-individuálne zdravotné poistenie.

Štát realizuje úlohu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti zo zdroja, ktorým je povinný výber poistného. Výška poistného povinného zdravotného poistenia je stanovená zákonom a zákonom je taktiež stanovené, kto a kedy toto poistné platí, tak aby počas celej doby poistného vzťahu bolo za každého poistenca hradené poistné.

Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. určuje :

„Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitné ho predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,

b) v územnej samospráve,

c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.“.

V zmysle citovaného zákona sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy a teoreticky v prípade platobnej neschopnosti zdravotnej poisťovne by sa mohli domáhať finančnej výpomoci štá tu ako subjekty verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z.

Uvedené dve skutočnosti – povinný výber poistného a pri splnení zákonných podmienok teoretická možnosť finančnej výpomoci pre subjekty verejnej sprá vy v prípade nedostatku finančných zdrojov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. – vyvracajú možnosť existencie systému zdravotného poistenia v Slovenskej republike na komerčnom základe a kreovanie zdravotný ch poisťovní ako podnikateľských subjektov.

V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie:

-sústavná činnosť,

-vykonávaná samostatne podnikateľom,

-vo vlastnom mene,

-na vlastnú zodpovednosť,

-za účelom dosiahnutia zisku.

Ak chceme konštatovať o určitej činnosti, že je podnikaním, musí spĺňať uvedené kritériá všetky. Otázkou je najmä „samostatnosť“ podnikateľa – zdravotnej poisťovne, nakoľko zdravotná poisťovňa dostáva prostriedky z verejných zdrojov a má zabezpečený stabiln ý príjem a zároveň má Ústavou Slovenskej republiky a zákonom určené, na čo má prostriedky použiť (zákon č. 577/2004 Z. z.).

Podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť – nesie podnikateľské riziko – v prípade „podnikateľov – zdravotných poisťovní“ by štát nemohol nechať všetky zbankrotovať a vystaviť poistencov riziku, pretože by konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Vrátenie zdrojov z kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní na ú hradu zdravotnej starostlivosti by v súčasnosti predstavoval prísun zdrojov do zdravotníctva vo výške takmer 1,9 miliardy Sk.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Prílohu tejto všeobecnej časti dôvodovej správy tvorí Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľ adu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha k dôvodovej spr áve – všeobecná časť

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č.581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

1. Ekonomická charakteristika zdravotných poisťovní

V charakteristike zdravotných poisťovní vykonávajúcich povinné zdravotné poistenie na celonárodnej úrovni treba brať do úvahy, že plnia úlohy vo verejnom záujme, že sú zriadené na plnenie úloh št átu pri napĺňaní jeho sociálnych funkcií a všetky ich príjmy plynúce z vykonávania povinného zdravotného poistenia majú používať na činnosti určené ich štatútom podľa zákona. Nevykonávajú hospodársku činnosť, ale sociálne služby verejného záujmu. Sú súčasťou systému sociá lneho povinného zdravotného poistenia, ich činnosť je sociálna činnosť, a táto činnosť, bez ohľadu na to, či je vykonávaná neziskovými alebo ziskovými, komerčnými organizáciami má byť jednoznačne činnosťou, výnosy z ktorej môžu byť použité len na účely povinného zdravotného poistenia a nie na investovanie, či rozdelenie medzi akcionárov, alebo na iné účely.

Zdravotné poisťovne môžu podľa zákona vykonávať popri povinnom zdravotnom poistení aj dobrovoľné zdravotné poistenie, ktoré je naopak jednoznačne komerč nou, hospodárskou činnosťou. Táto činnosť však musí byť zo zákona prísne oddelená od vykonávania povinného zdravotného poistenia. Toto oddelenie je nutné preto, lebo povinné a dobrovoľné zdravotné poistenie sú subjektmi odlišnej právnej regulácie.

Úlohou zdravotných poisťovní pri vykonávaní povinného zdravotného poistenia je plnenie verejnej zodpovednosti založenej na princípe všeobecného záujmu, solidarity, potreby poskytovať poistencom služby vš eobecného záujmu a ochranu v prípade zdravotných rizík. Dôležitá je ich činnosť zo zákona a nie, či sú zriadené štátom, alebo súkromnými osobami .

V oblasti povinného zdravotného poistenia nie je možné považovať zdravotné poisťovne za podnikateľov v zmysle práva EU, podľa ktorého podnik je akákoľvek entita vykonávajúca činnosti komerčnej alebo hospodárskej povahy, bez ohľadu na jej právnu formu, alebo spôsob jej financovania. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (Case C-205/03 P, FENIN v Commission) koncept hospodárskej činnosti je charakterizovaný umiestňovaním tovarov alebo služieb na danom trhu a nie samotnou č innosťou nákupu služieb To znamená, že činnosť nákupu zdravotníckych služieb treba posudzovať v spojení s ich použitím. Charakter činnosti nákupu sa musí určiť podľa toho, či následné použitie nakúpených služieb je hospodárskou činnosťou. Názor, že činnosť nákupu služieb je hospodárskou činnosťou samou o sebe, oddeliteľnou od ich následného použitia, súd odmietol. Vzhľadom na to, že služby nakúpené zdravotnými poisťovňami následne používajú poistenci bezplatne, je zjavné, že následné použitie týchto služ ieb nie je hospodárskou činnosťou . Z toho dôvodu nemôže byť nákup zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami považovaný za hospodárku činnosť orientovanú na zisk.

Zdravotné poisťovne vykonávajú svoju činnosť v povinnom zdravotnom poistení podľa princípu solidarity, sú financovan é zo sociálnych poistných príspevkov, ktorých percentuálnu sadzbu stanovuje zákon (nie z poistného, vypočítavaného podľa rizík), a ktoré platia poistenci, zamestnávatelia a štát vopred (pred a nez ávisle na využívaní zdravotníckych služieb) a svojim poistencom zabezpečujú bezplatné zdravotnícke služby na zá klade princípu „pay-as-you-go“, teda priebežných mesačných platieb poskytovateľom zdravotníckych služieb.

V súvislosti s platnou aj pripravovanou legislatívou v oblasti zdravotného poistenia, vzhľadom na naše členstvo v EÚ, je nanajvýš aktuálne preskúmať právnu úpravu EÚ. A to tak vo vzťahu k zisku, konkurencii, oprávnenosti štátnych zásahov, ako aj k nášmu zákonu o hospodárskej súťaži, ktorý (na rozdiel od stanovísk Európskeho súdneho dvora v tak ýchto veciach) zaraďuje zdravotné poisťovne medzi podnikateľov, podliehajúcich tomuto zákonu.

V nadväznosti na charakteristiku povinného sociálneho zdravotného poistenia, s prihliadnutím na vstupy, vý stupy, solidaritu, prerozdeľovanie by bolo v prvom rade vhodné jednoznačne definovať v našej právnej úprave verejný systém sociálneho zdravotného poistenia ako systém, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a organizácie poverené jeho spravovaním vykonávajú činnosti na princ ípe národnej solidarity a na princípe neziskovosti.

Všeobecná solidarita realizovaná na základe princípu priebežných platieb totiž oprávňuje vyňatie povinné ho zdravotného poistenia z hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie je podložené rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „súd“), okrem už vyššie zmienen ého prípadu Fenin C-205/03, aj ďalších prípadoch : Pistre et Poucet C-159/91 et 160/91, Garcia C-238/94, Brentjens C115/97, Albany C-67/96, Cisal C-218/00, AOK C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01. Z týchto prípadov podrobnej šie rozoberiem prípad Pistre at Poucet C-159/91, vzhľadom na to, že súd sa aj v ďalších podobných prípadoch odvolá va na rozhodnutia v tomto prípade.

Prípad Pistre at Poucet C-159/91

V zhrnutí rozhodnutia súdu k tomuto prípadu sa uvádza: „ Koncept podniku, v rámci článkov 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva“), zahàňa všetky entity v hospodárskej č innosti. Preto nezahàňa organizácie zapojené do manažmentu verejného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a vykonáva činnosti založené na princípe národnej solidarity, ktorá je úplne nezisková“.

Podstatou tohto prípadu bolo odpovedať na dve otázky, a to:

„Èi sa má organizácia poverená riadením špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia považovať za podnik pre účely čl. 85 a 86 Zmluvy;

Èi dominantná pozícia priznaná legislatívou členského štátu organizácii poverenej manažmentom špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia je kompatibilná so Spoločným trhom.“

Tieto otázky boli položené v súvislosti s podaním pánov Pouceta a Pistre-ho, ktorí požadovali zrušenie nariadenia, podľa ktorého museli platiť príspevky sociálneho poistenia poistný m fondom (p. Poucet proti Caisse Mutuelle Régionale du Languedoc-Roussilon, ktorý spravuje nemocenské a materské poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a p. Pistre proti Caisse Autonome Nationale de Compensation de ĺ Assurance Vieillesse des Artisans, Clermont-Ferrand). Títo páni nenamietajú proti povinnému poisteniu a plateniu príspevkov sociálneho poistenia, ale myslia si, ž e na tento účel by mali mať slobodnú voľbu osloviť akúkoľvek súkromnú poisťovňu na teritóriu Európskeho spoločenstva a že nemusia byť subjektom podmienok uplatňovaných jednostranne uvedený mi organizáciami, ktoré majú podľa nich dominantné postavenie, ktoré je podľa nich v rozpore s pravidlami voľnej súťaže garantovanými Zmluvou.

Vyjadrenie súdu k prvej otázke:

1.Komunitné právo neodoberá právomoci členským štátom organizovať ich systémy sociálneho zabezpečenia.

2.V rámci predmetného systému sociálneho zabezpečenia sú samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach subjektom povinnej sociálnej ochrany, vrátane tej, ktorú vykonávajú autonómne štatutárne systémy, zvlášť nemocenské a materské poistenie, ktoré je aplikované na všetky samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a poistenie v starobe pre remeselnícke povolania.

3.Tieto systémy sledujú sociá lne ciele a vyjadrujú princíp solidarity.

4.Sú určené na poskytovanie krytia pre vš etky osoby, ktoré k nim patria proti rizikám choroby, staroby, smrti a invalidity, bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich zdravotný stav v čase prijatia.

5.Princíp solidarity je v systéme nemocenského a materského poistenia vyjadrený skutočnosťou, že systém je financovaný príspevkami proporcioná lnymi k príjmu zo zamestnania a k starobnému dôchodku osôb; len príjemcovia invalidných dôchodkov a nepracujúci dôchodcovia s veľmi skromnými zdrojmi sú oslobodení od platenia príspevkov, zatiaľ čo dávky sú rovnaké pre všetkých. Solidarita znamená prerozdeľovanie príjmov medzi tými, ktorí sa majú lep šie a tými, ktorí z pohľadu ich zdrojov a zdravotného stavu by boli pripravení o potrebné sociálne krytie.

6.V systéme starobného poistenia je solidarita zalo žená na skutočnosti, že príspevky platené aktívnymi pracovníkmi slúžia na financovanie penzií dôchodcov. Je tiež vyjadrená zaručením práv na penziu aj tým ktorí neplatili príspevky a prá v na penziu, ktorá nie je proporcionálna k plateným príspevkom.

7.A nakoniec, je tu solidarita medzi rô znymi systémami sociálneho zabezpečenia v tom, že tie, ktoré majú prebytok prispievajú k financovaniu tých, ktoré majú štrukturálne finančné ťažkosti.

8.Z toho vyplýva, že systémy sociálneho zabezpečenia, ako je popísané, sú založ ené na systéme povinného prispievania, ktoré je nevyhnutné pre aplikáciu princípu solidarity a finančnej rovnováhy týchto systémov.

9.Z dokumentov je zjavné, že manažment daný ch systémov bol zverený štatútom fondov sociálneho zabezpečenia, ktorých činnosti sú subjektom kontroly štátu, vykonávanej najmä prostredníctvom ministerstva sociálnych vecí, ministerstva financií a verejných orgánov ako je Všeobecný finančný inšpektorát a Všeobecný inšpektorát sociálneho zabezpečenia.

10.Fondy sa pri plnení svojich povinností riadia zákonmi a nemôžu sami ovplyvniť výšku príspevkov, nakladanie s majetkom ani úroveň dávok. Regionálne nemocenské fondy môžu úlohu výberu prí spevkov a výplaty dávok pre správy systému nemocenského a materského poistenia zveriť určitým organizáciám, ako sú vzájomné spoločnosti alebo poisťovne. Avšak nezdá sa, že tieto organizá cie, ktoré pri vykonávaní tejto úlohy vystupujú len ako agenti nemocenských fondov, sú predmetom súdneho sporu.

11.Predchádzajúce dôvody sa musia vzia ť na zreteľ pri posúdení či výraz „podnik“ v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy, zahàňa organizácie poverené spravovaním systému sociálneho zabezpečenia.

12.Súd stanovuje (obzvlášť v prí pade C-41/90 Hoefner v Elser /1991/ ECR I-1979, paragraf 21), že v kontexte práva o hospodárskej súťaži koncept podniku zahàňa každú entitu zapojenú do hospodárskej činnosti, bez ohľadu na jej právnu formu a spôsob ako je financovaná.

13.Nemocenské fondy a organizácie zapojen é do spravovania verejného systému sociálneho zabezpečenia plnia výlučne sociálnu funkciu. Táto činnosť je založená na princípe národnej solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, š tatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov.

14.Podľa toho, táto činnosť nie je hospodárska činnosť a preto organizácie, ktor ým je zverená, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

15.Odpoveď na položenú otázku preto musí by ť, že koncept podniku v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy nezahàňa organizácie poverené spravovaním systémov sociálneho zabezpečenia, posudzované v tomto prípade.

Vyjadrenie súdu k druhej otázke:

Vo svetle odpovede danej na prvú otázku, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

Z uvedeného vyplýva, že vyňatie spod pravidiel hospodá rskej súťaže je opodstatnené aj pre náš systém povinného zdravotného poistenia. Pretože poskytuje kľúčové verejné služby, resp. výlučne sociá lne funkcie, určené zákonom a jeho činnosti sú založené na solidarite. Už samotná povaha týchto úloh a funkcií predurčuje, že tu nejde o vykoná vanie hospodárskej činnosti a orientáciu na zisk. Dávky poistného krytia (zdravotnícke služby) sú dané zákonom, bez väzby na výšku platených poistných prí spevkov. Nejde tu o výber poistencov, ani dávok podľa rizikovosti. Poistenie je zo zákona povinné. Zdravotné poisťovne plnia úlohy vo verejnom záujme, ktoré im zveruje zákon. Sú subjektom štátnej regulácie a kontroly. Je v záujme nielen obyvateľov nášho štátu, ale aj obyvateľov EU, aby takéto služby boli rozvíjané a boli subjektom vnútroštátnej regulácie. Pretože prispievajú k procesu dosahovania Lisabonských cieľov, nemôžu byť ponechané na trh. Požiadavky na solidárnosť, univerzálnosť, dostupnosť ich služieb nemôžu byť uspokojené spontánne trhom a vyžadujú si št átnu reguláciu. Právo a povinnosť organizovať systém sociálnej ochrany v prípade choroby pre svojich obyvateľov je jednou z kľúčových úloh sociálneho štátu.

2. Fungovanie systémov zdravotného poistenia v Európe

2.1 Základné charakteristiky systémov zdravotného poistenia

Systémy zdravotného poistenia v európskych krajinách majú mnoho spoločného, no súčasne sú medzi nimi značné rozdiely. Rovnaké modely sa často označujú rôznymi názvami, alebo rozdielne modely sa zaraďujú pod rovnakú terminológiu. Pre účely tejto analýzy bolo pre väčšiu prehľadnosť použité triedenie navrhnuté v štúdii OECD: „Proposal for a Taxonomy of Health Insurance“ (OECD,2004).

Definícia zdravotného poistenia: Zdravotné poistenie možno všeobecne, bez ohľadu na jeho rôzne formy a modely, definovať ako spôsob rozdelenia finančného rizika spojeného s rozdielmi v individuálnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť jednotlivcov spájaním nákladov v čase (platenie určitých finančných čiastok vopred, pred a nezávisle na využívan í zdravotníckych služieb jednotlivcami) a medzi ľuďmi (výber a spravovanie poistných príspevkov tak, aby sa zabezpečilo, že riziko platenia za zdravotnú starostlivosť znášajú všetci prispievatelia spolu a nie každý prispievateľ individuálne).

Od vzniku zdravotného poistenia sa postupne vyvinuli rôzne modely a systémy. Tieto rôzne modely zdravotné ho poistenia je možné roztriediť podľa 4 základných kritérií:

Základné kritériá pre triedenie modelov zdravotného poistenia

Zoskupením uvedených kritérií je možné identifikovať nasledovné hlavné kategórie modelov zdravotného poistenia:

Klasifikácia modelov zdravotného poistenia

Súkromné zdravotné poistenie je možné ďalej klasifikovať podľa funkcií, ktoré plní, nasledovne:

Základné/ PrincipalPoskytuje krytie nákladov na zdravotnícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení , ale príslušní jednotlivci nie sú oprávnení byť krytí z verejného poistenia, prípadne keď nie je verejné poistenieNáhradné/SubstituteNahrádza náklady za zdravotn ícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení, ale príslušní jednotlivci majú možnosť sa rozhodnúť vystúpiť z verejného poisteniaDuplicitné/DuplicatePonúka krytie služieb, ktor é sú kryté verejným poistením (pričom neoprávňuje príslušných jednotlivcov neprispievať do verejných fondov), rozširuje však možnosti výberu poskytovateľov a úrovne služiebDoplnkové/ComplementaryPonúka krytie dodatočný ch nákladov na služby, ktoré sú len čiastočne kryté verejným poistením, t.j. doplnenie tej časti nákladov, ktoré by ináč znášal poistenec sámPripoistenie/SuplementaryPoskytuje krytie služieb, ktor é nie sú kryté verejným poistením

Krajiny OECD majú rôzne mixy verejného a súkromné ho zdravotného poistenia. To, čo je v týchto prípadoch „sociálne“ a čo nie je „sociálne“ je pritom dané účelom dávok a prevahou redistribúcie v poskytovanej ochrane.

Mixy zdravotného poistenia

Modely ZP

danesociálnesúkromnézamestnaneckékomunitnérizikovéMixy ZPp poisteniepovinné

verejno-súkromný mix verejné poistenie súkromné poistenie povinno-dobrovoľný mix povinné poistenie dobrovoľné poistenie

Prehľad systémov zdravotného poistenia v Európe

KrajinaTyp verejného poistenia Funkčné typy súkromného poistenia%populácie kryté súkromným poistenímBelgickoVSPz ákladné, doplnkové,pripoistenie58Èeská republika VSPpripoisteniezanedbateľnéDánskoNHSdoplnkové, pripoistenie28FínskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie10FrancúzskoVSP duplicitné,doplnkové, pripoistenie92HolandskoSPz ákladné, pripoistenie92ÍrskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie44LuxemburskoVSPdoplnkové, pripoistenie2MaďarskoVSPpripoisteniezanedbateľnéNemeckoVSPn áhradné,doplnkové, pripoistenie18,2NórskoNHSzanedbateľnéPoľskoVSPpripoisteniezanedbateľnéPortugalskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie15SlovenskoVSPpripoisteniezanedbateľnéŠpanielskoNHS základné, duplicitné, pripoistenie13ŠvédskoNHS doplnkové, pripoisteniezanedbateľnéŠvajčiarskoSP pripoistenie80TalianskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie16TureckoNHSdoplnkové, pripoisteniepod 2Veľká Británia NHSduplicitné, pripoistenie10Krajiny, z ktorých údaje o typochsúkromného poist.chýbajú:BulharskoVSPCyprusVSPEstónskoVSPLitvaVSPLotyšskoNHSMaltaVSPRumunskoVSPSlovinskoVSP

Zdroje: OECD (2004), Private Health Insurance in OECD Countries

Použité skratky: viď. str.11

Pre účely tejto analýzy je vhodné, okrem vyššie uvedených kritérií, posúdiť aj ďalšie charakteristiky ovplyv ňujúce mix verejného a súkromného poistenia:

1.manažment a administratíva systému zdravotného poistenia, a tiež povaha nositeľa zdravotného poistenia (verejný alebo súkromný);

2.vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie);

3.kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

4.úroveň regulácie

Ad 1) Manažment a administratíva systému zdravotného poistenia a povaha nositeľa zdravotného poistenia

Zdravotné poistenie môže byť vykonávané, manažované a administrované aj verejnými aj súkromn ými entitami:

1.verejné entity, ako sú: ministerstvá, vládne agentúry, verejno-právne inštitúcie, fondy sociálneho zabezpečenia

2.súkromné entity, ako sú: vzájomné spoločnosti, súkromné neziskové poisťovne, súkromné ziskové poisť ovne, súkromné zdravotné fondy

Rozhodujúce pre určenie, či ide o verejné alebo o sú kromné poistenie však nie je to, či ho vykonávajú verejné alebo súkromné entity, rozhodujúci je zdroj financovania, teda vstupy. Ako bolo uvedené vyššie, o verejné zdravotné poistenie ide vtedy, ak je prevažne financované z daní alebo zo sociálnych poistných príspevkov prostredníctvom zrážok z platu. Povaha nositeľa zdravotného poistenia je obyčajne relevantná len z hľadiska doh ľadu.

Ad 2) Vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie)

Tu je dôležité, či poisťovatelia majú voľnosť diferencovať výš ku poistného (vstupy) alebo poskytované dávky (výstupy). Pokiaľ nie, môžu si konkurovať len v uplatňovaných marketingových stratégiách, takže konkurencia je v skutočnosti dosť obmedzená. Skutočná konkurencia v zdravotnom poistení je typická pri súkromnom poistení.

Ad 3) Kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

Vo vzťahoch zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotníckych služieb sa objavujú štyri hlavné kategórie:

1. Povinná kontraktácia (povinnosť uzavrieť zmluvy s poskytovateľmi v ur čenej sieti poskytovateľov je daná zo zákona )

2. Selektívna kontraktácia (poisťovne si vyberajú určitých poskytovateľov za nižšie ceny.) U nás sa hovorí o vý bere poskytovateľov s vyššou kvalitou služieb. Lepšia kvalita si na jednej strane vyžaduje vyššie ceny, na druhej strane meranie kvality a prepracovaný spravodajský systém, od čoho je Slovensko ešte dosť ď aleko (ako sa uvádza v materiáli: The Slovak Health Insurance System and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges, by Franceska Colombo and Nicole Tapay, in OECD Health Working Papers No.11/5.3.2004).

3. Integrácia s poskytovateľmi (Ide o vertikálnu integráciu, kde poskytovatelia sú platenými zamestnancami poisťovateľa. Tak éto vzťahy sú rozšírené v HMO).

4. Indemnity poistenie (medzi poisťovňou a poskytovateľom nie sú zmluvné vzťahy, za služby platí poistenec a poisťovň a mu následne časť účtu preplatí, podľa poistnej zmluvy – rozšírená forma pri individuálnom súkromnom poistení)

Ad 4) Regulácia

Jedná sa o rôzne povinnosti poisťovní podporované alebo vynucované štá tom, ako napr. otvorenosť poisťovní (povinnosť akceptovať všetkých jednotlivcov, ktorí majú záujem prihlásiť sa do poisťovne), určenie minimálneho alebo štandardného balíka poistných dávok, celo životné krytie, výška poistného a pod.

2.2. Základné črty reforiem v hlavných európskych krajinách

Na základe kategorizácie uvedenej v časti 2.1. slovenský systém zdravotného poistenia je systémom verejného povinného sociálneho zdravotného poistenia, podobne ako vo väčšine európskych krajín. Súkromné zdravotné poistenie na Slovensku nehrá takmer žiadnu úlohu. V európskych rozvinutých krajinách má súkromné poistenie tiež často obmedzený rozsah. Avšak v niektorých krajinách súkromné poistenie historicky hralo v zdravotnom poistení významnú úlohu, čo prirodzene ovplyvňuje aj ich súčasný vývoj.

Od sedemdesiatych rokov počet obyvateľov krytých verejným zdravotným poistení m založeným na daniach postupne narastá, pretože európske štáty sa usilujú rozšíriť sociálne zabezpečenie v záujme zlepšenia kvality života svojich obyvateľov. Podľa materiá lu: Health Care System in the Industrialized Countries and the Role of Private Insurance: „V západnej Európe verejné povinné poistenie dosiahlo 100% populácie, s výnimkou dvoch dôležitých krajín, Nemecka a Holandska, kde je značná časť obyvateľov (v závislosti na výške príjmu – nad určitú príjmovú hranicu vypadávajú zo systému povinného krytia) krytá súkromným poistením“ . Od 1.1.2006 však Holandsko uskutočnilo zásadnú reformu svojho systému zdravotného poistenia, ktorej bude venovaná samostatná časť.

Súvislosť medzi historickou skúsenosťou európskych krajín so zapojením súkromných neziskový ch organizácií do spravovania verejného zdravotného poistenia, ale aj so súkromným komerčným poistením, je dôležitá pre posúdenie súčasných trendo v integrácie verejných a súkromných zdrojov financovania v niektorých krajinách, resp. zavádzania trhových prvkov a konkurencie do systému zdravotníctva a zdravotného poistenia. Dôležité pri porovnávaní našej krajiny s vývojom v týchto krajinách je bra◊ do úvahy okrem ich rozdielnych tradícií, historického v ývoja, bohatstva aj postupnos◊ krokov pri príprave radikálnej zmeny.

Práve chýbajúca dobrá príprava zmien u nás spôsobuje priam zákonite nevyhnutnos◊ ich sústavného prehodnocovania. Takouto zle pripravenou zmenou bolo u nás zavedenie plurality zdravotných pois◊ovní v nádeji, že pois◊ovne sa stanú hlavnými ◊ahú◊mi zlepšenia kvality, kontroly nákladov, efektí vnosti tým, že budú sú◊aži◊ o poistencov. Lenže, pokia◊ sú◊asne nebola zavedená diferenciácia produktov zdravotných pois◊ovní jednak v oblasti poistného, jednak v oblasti pon úkaných dávok, ide len o formálnu a nie skuto◊nú pluralitu a konkurenciu. Pod◊a materiá lu OECD:The Slovak Health Insurance system and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges: „Podobné modely konkurencie založenej na vo◊be poistencov v systémoch zdravotného poistenia v Nemecku, Švaj◊ciarsku a Holandsku vyústili do problémov vysokých transak◊ných a informa◊ných bariér a nákladov.“ Ako bude uvedené ◊alej, Holandsko zaviedlo od 1.1.2006 skuto◊nú pluralitu a konkurenciu v zdravotnom poistení, ale k takémuto modelu má Slovensko ve◊mi, ve◊mi ◊aleko a na sú◊asnom stupni ekonomického a legislatívneho vývoja nemá pre taký model ani ekonomické, ani sociálne, ale ani technické predpoklady.

Reformy v rozvinutých európskych krajinách, či už so štátnym systémom zdravotn íctva financovaným z daní, alebo s povinným sociálnym zdravotným poistením sa vo všeobecnosti zameriavajú na zapojenie ďalších zdrojov financií ako doplnkového zdroja alebo alternatívy k verejným zdrojom. Najmä v krajinách, kde súkromné poistenie už dlhodobo zaberá značnú časť trhu a plní určité funkcie vo vz ťahu k verejnému poisteniu, dochádza k jeho širšiemu zapájaniu do financovania zdravotníctva s cieľom hľadania alternatívnych zdrojov, alebo dosahovania iných cieľov zdravotnej politiky, ako je napríklad väč šia individuálna zodpovednosť za náklady zdravotníckych služieb a pod. Ani v jednej z krajín však nedošlo k zákonom uloženej zmene neziskových zdravotný ch poisťovní, štátnych ani súkromných, na obchodné spoločnosti, ktoré by mali byť podnikateľmi a ich činnosť by mala byť hospodárskou činnosťou, vrátane tvorby a používania zisku!

Podľa materiálu: Health Care System in the Industr ialised Countries and the Role of Private Insurance: „Opatrenia rozvinutých európskych krajín zamerané na racionalizáciu nákladov na zdravotníctvo dosiahli pomerne rovnaké výsledky: znížila sa doba hospitalizá cie, zlepšila sa kontrola nákladov, zaviedli sa trhové prvky do spravovania zdrojov, z občanov sa stali uvedomelí konzumenti a zdroje financovania sa zvýšili. Doteraz zaveden é reformy, napriek ich vplyvu na efektívnosť, neboli úspešné v stabilizovaní výdavkov na zdravotníctvo ako podielu na HDP. Zdravotníctvo zostáva stále jednou z príčin deficitu verejného rozpočtu a je pravdepodobné, že to tak zostane aj v budúcnosti.“

Dôvody rýchlejšieho rastu výdavkov na zdravotníctvo oproti rastu HDP vo väčšine rozvinutých krajín sú všeobecne známe, preto sa nimi tento materiál nezaoberá . Ilustráciou toho, ako ovplyvňujú rozdielne prístupy krajín k modelom zdravotníctva ich náklady na zdravotníctvo, sú ich rozdielne podiely výdavkov na zdravotníctvo na ich HDP, čo je tiež všeobecne známe. V USA a Švajčiarsku so systémom súkromného zdravotného poistenia (po reforme určite k nim pribudne aj Holandsko) sú celkové výdavky na zdravotníctvo veľmi vysoké: v r. 2003 boli 15% a 11,5% HDP (OECD Health Data 2005). Po reforme svojho systému na syst ém súkromného povinného poistenia určite k takýmto podielom dospeje aj Holandsko. V EU, v tom istom roku bol podiel výdavkov na HDP 9,3%, pričom krajiny so systémami soci álneho zdravotného poistenia majú vysoké náklady (Francúzsko a Nemecko viac ako 10%), zatiaľ čo v krajinách s NHS sú nižšie (Taliansko 8,4%, Veľká Británia 7,7%). Podľa názoru niektorých pozorovateľov, ktorí síce uznávajú pozitívne efekty konkurencie, je súkromné poistenie preťažené značnými administratívnymi nákladmi, ktoré sú tak spotrebované síce v systéme zdravotníctva, ale v podstate nejdú na zdravotnícke služby samotné.

V krajinách so systémom verejného sociálneho poistenia štát hrá kľúčovú úlohu, pretože definuje vstupy aj výstupy ako aj celý rad ďalších regulačných obmedzení a kontrolných opatrení. Aj v samotnom Holandsku, ktoré v súčasnosti púta pozornosť okolitých krajín, kvôli radikálnej reforme zavedenej od 1.1.2006, ktorá vyžaduje od všetkých občanov poistiť sa v súkromných pois ťovniach, je systém naďalej prísne monitorovaný štátom, aby sa zabezpečili určité sociálne prvky v poistení.

Vo Francúzsku, napríklad štát hrá kľúčovú úlohu v systéme, pretože stanovuje strop výdavkov na zdravotníctvo, definuje dávky a vydáva pravidlá. Okrem toho „dopĺňa“ financovanie systému z daní.

V Nemecku každý musí byť zo zákona krytý dávkami zdravotného poistenia, pričom obyvatelia s príjmom presahujúcim určený limit (3862 EUR v r.2005) majú možnosť voľby vystúpiť zo systému verejného sociálneho zdravotn ého poistenia a poistiť sa súkromne.

Podobne ako v Holandsku, ktoré bude popísané samostatne, aj Švajčiarsko má svoje špecifiká v integrácii verejných a súkromných zdrojov financovania. Obyvatelia Švajčiarska sú zo zákona povinní poistiť sa pre definované zdravotnícke služby v súkromných pois ťovniach. Avšak tieto poisťovne nemôžu tvoriť zisk z tejto činnosti a sú monitorované Federálnym úradom. Federálna vláda vyvíja tlak na súkromné poisť ovne pred ich vstupom na trh, aby ceny poistiek znížili, ale ak sú ceny príliš vysoké, vláda sa môže rozhodnúť aby financovala rozdiely. Všetky kantony majú určitú autonómiu stanovovať pravidlá pre finančnú podporu poistného, napr. refundovať časť poistného, ktoré presahuje 10% príjmu obyvateľa. Povinné poistenie je založené na solidarite: poistné musí byť jednotné a líši sa len podľa regiónov a veku (deti/dospelí). Avšak konkurencia medzi poisťovňami je o.i. založená aj na možnosti stanovovať ceny vstupov. Okrem podpory platieb poistného, sú vš etky kantony povinné zo zákona kryť 50% nákladov nemocníc, pretože posteľová kapacita musí byť vyššia ako je jej ekonomická opodstatnenosť, aby zabezpeč ila hospitalizáciu v prípade nebezpečných a katastrofických situácií.

2.3.Reforma zdravotníctva v Holandsku

V Holandsku fungoval mnoho desaťročí „duálny“ systém zdravotné ho poistenia. Dve tretiny obyvateľstva boli kryté povinným zdravotným poistením podľa zákona o sociálnom zdravotnom poistení z r.1964 (Social Health Insurance Act). Tento zákon definoval, ktoré osoby sú subjektom povinného krytia (do určitej výšky príjmov), reguloval poistné príspevky a právne nároky na zdravotnú starostlivosť, poskytovanú na báze vecných dávok. Holandské povinné zdravotné poistenie malo korene v súkromnom práve a malo v sebe niekoľko charakteristík súkromného práva. Medzi iným, organizácie (zdravotné poisťovacie fondy), ktoré existovali už pred zavedením povinného zdravotn ého poistenia, boli poverené zodpovednosťou za spravovanie systému. Boli to organizácie súkromného práva, vo forme vzájomne prospešnej neziskovej spoločnosti (mutual benefit society). Vláda im umožnila spravovať povinný systém zdravotného poistenia a ich zapojenie bolo výlučne orientované na spravovanie poistenia. Na zabezpečenie plnenia nárokov svojich poistencov zdravotné poisťovacie fondy uzatvárali zmluvy s poskytovateľ mi zdravotnej starostlivosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne, ktoré si navzájom konkurovali, nemali povolenú tvorbu zisku v zmysle jeho rozdeľ ovania tretím stranám.

Jedna tretina obyvateľstva (nad určit ú hranicu príjmov vypadávali z povinného zdravotného poistenia) bola krytá súkromným poistením voči ná kladom na zdravotnú starostlivosť. To znamená, že Holandsko malo najväčší trh súkromného zdravotného poistenia v Európskej únii. Súkromné zdravotné poistenie poskytovali neživotné komerčné pois ťovne (z Holandska, ale aj z iných európskych krajín), ktoré sú subjektom všetkých poisťovacích zákonov platných pre neživotné poistenie. Legislatíva bola založená najmä na direktívach EU pre ne životné poistenie. Súkromné poisťovne mohli voľne rozhodovať o svojich produktoch a výške poistného.

V posledných desaťročiach, najmä kvôli fragmentácii systému zdravotné ho poistenia, vláda bola stále viac nútená regulovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti (cez legislatívne zavedenie plánovania a centrálneho stanovovania taríf), aby zabezpečila kontrolu nákladov. Udržiavanie ná kladov na zdravotníctvo v rozumných rámcoch bolo výlučne na pleciach vlády. Ostatných hráčov v systéme zdravotníctva to netrápilo, neboli braní na zodpovednosť za rast nákladov. Štátne regulačné opatrenia, ako cenové stropy, pevné sadzby, rozpočty, dokázali síce zadržiavať náklady, ale aj potláčali akúkoľvek kreativitu. Vláda bola vnímaná ako hlavný vinník, zatiaľ čo dobre zabývané z áujmové skupiny v zdravotníctve sa snažili skrížiť všetky snahy o zmenu. Aj s tým súvisí snaha vlády o dereguláciu v novom storočí.

Holandská vláda považovala za dôležité vytvoriť jeden režim zdravotného poistenia pre celé holandské obyvateľstvo a tak vytvoriť systém starostlivosti, ktorý bude mať dostatočnú inova čnú silu prispôsobiť sa rastúcim a meniacim sa požiadavkám a ktorý bude silne riadený spôsobom, ktorý vzbudí dôveru v efektívnosť a účinnosť systému. Vláda prikladá veľký vý znam založeniu jedného ihriska pre všetky poisťovne.

Pre vytvorenie nového poistného systému boli otvorené a zvažované dve cesty:

1.Buď sa založí verejné povinné zdravotné poistenie mimo komerčného neživotného poistenia;

2.alebo sa ponechá zdravotné poistenie na trh s tým, že občania budú povinní poistiť sa na z ákladný balík zdravotného poistenia a poisťovne budú subjektom režimu a podmienok potrebných na ochranu verejného záujmu.

Vláda sa rozhodla pre druhú možnosť. Stanovili priamu zodpovednosť pre všetkých hráčov v zdravotníctve vytvorením priestoru pre trh v zdravotníctve. Súčasne vláda jasne deklarovala, že v zdravotníctve nikdy nemôže byť úplne „voľný trh“. Štát musí zabezpečiť, aby sa zachovali určité sociálne podmienky. 0chrana verejného záujmu bude vždy zodpovednosťou štátu. Každopádne musia byť splnené nasledovné podmienky:

-všetci občania Holandska musia mať prístup k zdravotnému poisteniu,

-ktoré garantuje základný balík potrebnej starostlivosti,

-za prijateľné poistné, bez ohľadu na vek, zdravotné riziko a iné sociálne okolnosti.

Legislatívne rámce nového zákona o zdravotnom poistení:

a)Nový systém je súkromným zdravotným poistením so sociálnymi podmienkami. Nositeľmi zdravotné ho poistenia sú súkromné zdravotné poisťovne (ziskové aj neziskové).

b)Povinnosť všetkých poistencov poistiť sa (pod hrozbou pokuty).

c)Povinnosť všetkých poisťovní, ktoré chcú participovať na správe základného balí ka poistenia, akceptovať všetkých občanov Holandska ako svojich poistencov.

d)Povinnosť akceptovania sa vzťahuje na základný balík poistenia definovaný zákonom.

e)Poisťovne nesmú diferencovať poistné pre základný balík podľa veku, pohlavia, zdravotné ho rizika a podobne. Ináč povedané, vláda nepredpisuje výšku nominálneho poistného pre poisťovne, ale chce zabrániť poisťovniam diferenciáciu poistného pre poistencov jednej poisťovne. To znamená, že ka ždá poisťovňa si určuje sama výšku nominálneho poistného pre svojich poistencov. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného.

f)Poisťovne majú právo na platby z prerozdeľovacieho fondu. Zákonný režim zahàňa povinnos ť zamestnávateľov platiť percentuálne poistné príspevky z objemu miezd na zdravotné poistenie svojich zamestnancov. Príspevok zamestnávateľov plynie do prerozdeľovacieho fondu. Z tohto fondu všetky poisť ovne dostávajú ročné náhrady podľa rizikového profilu svojich poistencov. Príjem poisťovní teda pozostáva z príjmov z prerozdeľovania a z poistného, ktoré vymerajú svojim poistencom.

g)Poisťovne si môžu vybrať, či starostlivosť v rozsahu základného balíka budú ponúka ť vo forme vecných dávok alebo pokladničným systémom, teda refundáciou nákladov vynaložených poistencom, alebo ich kombináciou. Forma vecných dávok znamená, že poisťovňa musí uzatvoriť zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami o poskytovaní a úhradách zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Poisťovne, ktoré si vyberú pokladničný systém (preplatenie vynaložených ná kladov priamo poistencovi), majú zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby poistenci mohli dostať potrebnú zdravotnú starostlivosť a náklady tejto starostlivosti poistencovi preplatiť.

h)Poisťovne už nemajú povinnosť uzatvárať zmluvy so všetkými poskytovateľmi. Spô sob organizovania zdravotnej starostlivosti pre ich poistencov je vecou súťaže medzi poisťovňami.

i)Právo poistencov nad 18 rokov na získanie rabatu pri nevyužívaní zdravotníckych služ ieb do 255 EUR ročne

j)Poisťovne sú subjektom špecifického dozoru štátu vo vzťahu k plneniu vyššie uvedený ch povinností, čo znamená, že musia plniť aj určité požiadavky v oblasti poskytovania informácií.

Prvá vec, ktorú rieš ili reformou, bola redukcia rozsahu zdravotnej starostlivosti krytej poistením, čím sa jednotlivci stávajú priamo zodpovední za platenie stomatológov, fyzioterapeutov a pod. Zvýšili aj priame „osobné doplatky“ pacientov za služby, ktoré boli predtým v porovnaní s medzinárodnými zvyklosťami len symbolické. Každý poistenec nad 18 rokov musí platiť nominálne poistné (tzv. flat rate premium) bez ohľadu na výš ku jeho príjmu. Toto nominálne poistné, ktoré je okolo 1100 EUR ročne, kryje zhruba polovicu celkových nákladov zdravotníckych služieb. Výšku nominálneho poistného si určuje každá pois ťovňa samostatne. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného. Zvyšok sa financuje z poistných príspevkov, ktoré sú vztiahnuté k príjmom a predstavujú 6,5% príjmu (maximálna výška príjmu, z ktorého sa platia príspevky je okolo 30 000EUR). Tí, ktorí nemajú zamestnávateľa platia 4,4%. Poistné príspevky plynú do prerozdeľovacieho fondu a odtiaľ podľa rizikovosti poistencov do poisťovní. V prípade, že poistenec nemá dostatočný príjem na platenie nomin álneho poistného, bude dostávať príspevok na jeho platenie od daňového úradu. Na príspevok má nárok poistenec, ktorý žije sám, ak je jeho príjem pod 25 000 EUR, alebo ak príjem rodiny nedosiahne 40 000 EUR. Príspevok si musí nárokovať predpísanou formou a výška príspevku podlieha posúdeniu daňového úradu.

Z uvedeného stručného popisu reformy zdravotníctva v Holandsku vyplýva, že v dlhodobo stabilizovanom systéme zdravotného poistenia, s tradíciou povinného aj súkromného poistenia, nešlo o zmenu organiza čných štruktúr a právnej formy zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení (na akciové spoločnosti), ale najmä o zapojenie doterajšieho súkromné ho poistenia do systému povinného zdravotného poistenia, o vytvorenie konkurenčného prostredia v stanovovaní nominálnej výšky poistného (ktoré tvorí len časť poistných platieb), o možnosť výberu medzi systémom vecných dávok a pokladničným systémom a o slobodný výber spoluúčasti poistencov (preberanie vyššieho rizika).

3. ZÁVER:

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe ukazuje, že vo všetkých krajinách s verejným povinným zdravotným poistením plnia verejné fondy zdravotného poistenia, ako aj sú kromné organizácie zapojené do spravovania verejného systému zdravotného poistenia, výlučne sociálnu funkciu. Ich činnosť je založená na princípe solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, štatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov. Výšku poistných príspevkov stanovujú zákony. Pri plnení svojich povinností sa riadia zákonmi. Nemôžu sami ovplyvniť výšku poistných prí spevkov (vstupy, resp. ceny svojich služieb), ani rozsah poistených zdravotníckych služieb (výstupy, produkt), preto ich činnosť nikde nie je považovaná za hospodársku činnosť a organizácie, ktoré ju vykonávajú nie sú považované za podnikateľov.

Pokiaľ ide o Švajčiarsko a Holandsko, ktoré zaviedli namiesto verejného sociálneho zdravotného poistenia povinné súkromné zdravotné poistenie so sociálnymi prvkami, tak skutočnosť, že súkromné poisťovne môžu stanovovať výšku poistného pre svojich poistencov (aj keď musí byť jednotná pre všetkých poistencov danej poisťovne) a majú určitú voľnosť aj v spôsobe organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, napriek zákazu tvorby zisku z tejto činnosti (prinajmenšom vo Švajčiarsku) a napriek tomu, že sú subjektom štátnej regulácie, vytvára priestor na posudzovanie nositeľov poistenia ako podnikateľov vykonávajú cich hospodársku činnosť.

Z uvedeného vyplýva, že súčasný systém zdravotného poistenia na Slovensku, napriek tomu, že ho vykonávajú špeciálne akciové spoločnosti, zriadené len na účely zdravotného poistenia, je analógiou systémov verejné ho sociálneho poistenia a nie povinného súkromného poistenia. Ako taký by mal byť preto jednoznačne legislatívne dodefinovaný a rozvíjaný.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotné ho poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

Použitá literatúra:

Health Care System in the Industrialised Countries and the Role of Private Insurance

By Alfeo Zanette and Monica Ricatti/15 October 2006/ In: European Papers on the New Welfare, PaperNo 6/2006

Private Health Insurance in OECD Countries: a Policy Brief

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/10 May 2005/

In: European Papers on the New Welfare, Paper No. 1/2005

Proposal for a Taxonomy of Health Insurance

OECD Study on Private Health Insurance

OCD Health Project

June 2004

The Slovak Health Insurance Systém and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/5 Marec 2004

In: DELSA/ELSA/WDHEA (2004)2

Informačná brožúra Holandského Ministerstva zdravotníctva:

Do you have Compulsory or Private Health Insurance?

August 2005

Social Health Insurance Systems in Western Europe

Edited by Richard B. Saltman, Reinhard Busse & Josep FiguerasEuropean Observatory on Health Systems and Policies seriesPublished by Open University Press, 2004,

Cases of European Court of Justice

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2. Názov pr ávneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika n ávrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nem á dopad na verejné financie.

Znížení m sadzby na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní zo 4% na 3% prinesie úsporu v kvantifikovanej výške 863,1 mil. Sk v roku 2008 a vo výške 922,9 mil. Sk v roku 2009, čo predstavuje zmenu alokácie predmetn ých výdavkov v uvedenej výške.

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného86 310,792 293,53 452,42 589,3863,13 691,72 768,8922,9EAP59 292,963 382,5 platba štátu27 017,828 911,0 Zdroj: Návrh rozpočtu VS na roky 2007-2009 (schválený)

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného88 746,694 402,63 549,92 662,4887,53 776,12 832,1944,0EAP61 675,465 560,9 Zdroj. Návrh rozpočtu VS na roky 2008- 2010

(predbežný)

2.Návrh zá kona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V spojení „na účely verejného zdravotného poistenia“ chýba vyjadrenie činnosti, teda slovo „vykonávanie“, nakoľko zdravotné poisťovne sú založené na ú čel „vykonávania verejného zdravotného poistenia“. Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súčasnosti sú všetky existujúce zdravotné poisťovne založené na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia, čo majú premietnuté aj vo svojom predmete činnosti.

K bodu 2

Vypustením doterajšieho znenia § 6 ods. 15 sa zosúlaďuje zákon č. 581/2004 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 120 zá kona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. nemocenské poistenie vykonáva výlučne Sociálna poisťovňa.

Zároveň novým znením odseku 15 sa zabezpečuje súlad zákona č. 581/2004 Z. z. so zákonom č. 523/2004 Z. z. (zákon o rozpočtových pravidlách), nakoľko zdravotné poisťovne môžu v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. prijímať úvery a pôžičky jedine v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z.

K bodu 3

Znižuje sa maximálna výška výdavkov na prevádzkové náklady zdravotnej poisťovne, pretože v porovnaní s rokom 2006 kedy neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť VšZP čerpala na vý davky na správu 3,67 %, SZP 3,16 %, Apollo 6,04 %, Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %, (Európska ZP 98,36%, Union 99,88 %). Priemer bol 6,17%.

Zníženie percentuálnej sadzby zo 4% na 3% na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní prinesie úsporu v roku 2008 vo výške 863,1 mil. Sk a v roku 2009 vo výške 922,9 mil. Sk.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú okrem verejného zdravotného poistenia aj individuálne zdravotné poistenie, boli povinné viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ (čím sa zabezpečí jednoznačná preukaznosť stavu jednotlivých druhov poistenia a nákladov na prevádzkové č innosti).

K bodu 5

Ustanovuje sa povinnosť pre všetky zdravotné poisťovne, aj keď nevykonávajú individuálne zdravotné poistenie, viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkové náklady, zároveň sa ustanovuje povinnosť v „účtovnom okruhu“ verejného zdravotného poistenia prípadný kladný výsledok hospodárenia použi ť len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. Prípadná strata bude takisto krytá zo zdrojov okruhu verejného zdravotného poistenia. Nejde tu o zásah do vlastníckeho prá va, pretože zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi – ide o verejné prostriedky, s ktorými zdravotná poisťovňa hospodári za podmienok ustanovených zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa, že prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne. Prevod poistného kmeňa tým bude plniť svoju hlavnú úlohu – úlohu sankcie pre zdravotnú poisťovňu, ak si neplní svoje záväzky voči svojim poistencom z dôvodu ochrany tý chto poistencov tak, aby im bola riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Takisto je potrebné poznamenať, že poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. nie je možné zamieňať s tzv. „klasickým“ poistným kmeňom v zmysle predpisov upravujúcich klasické komerčné poistenie, pretože poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. na rozdiel od „klasického“ poistného kmeňa je iba súborom potvrdený ch prihlášok poistencov na verejné zdravotné poistenie (de facto „zoznamom konkrétnych poistencov“) a nie je súborom poistných zmlúv z ktorých sú zrejmé tak konkrétne oprávnenia ako aj záväzky komerč nej poisťovne a preto nemôže byť predmetom obchodných záväzkových vzťahov (kúpa – predaj), kde je základným atribútom cena predmetu tohto vzťahu.

K bodu 8

V súlade s uznesením vlády SR č. 1018 zo dňa 6. decembra 2006 sa ustanovuje, že zdravotná pois ťovňa s majetkovou účasťou štátu môže postupovať pohľadávky na poistnom voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, iba právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K bodu 9

Z dôvodu právnej istoty adresátov sa ustanovuje, že povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na ú hradu zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná prvýkrát splniť až v roku 2009 za hospodársky rok 2008.

K čl. II

V nadväznosti na bod 5 v čl. I sa ustanovuje, že prípadný kladný výsl edok hospodárenia zdravotnej poisťovne pri verejnom zdravotnom poistení je oslobodený od dane z príjmu.

K čl. III

Z dôvodu jednoznačnosti sa dopĺňa definícia verejného zdravotného poistenia, re špektujúc pritom existujúcu právnu úpravu – napr. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 8. augusta 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu