Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.01.2008 do 31.05.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov najmä upresňuje jednotlivé ustanovenia zákona v záujme ich bezproblémovej aplikácie v praxi.

Z hľadiska obsahu návrh predloženého zákona upresňuje ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú nejasnosti. Definuje sa pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rozčleňuje sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr. Dopĺňa sa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky Ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho pracovníka a určujú sa podmienky akreditácie, osvedčenia o akreditácii a povinnosti vzdelávacej ustanovizne. Zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov. Taktiež sa zavádzajú akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.

Cieľom návrhu zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách.

Požaduje sa pre zubných lekárov, lekárov, sestry a pôrodné asistentky daňové zvýhodnenie pri úhradách zdravotníckeho pracovníka za špecializačné štúdium, ktoré je súčasťou ďalšieho vzdelávania. Daňovo sa zvýhodnia úhrady zdravotníckeho pracovníka zaplatené vzdelávacej ustanovizni len za ďalšie vzdelávanie, ktoré je špecializačným štúdiom u zubného lekára, lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Ako nezdaniteľná časť základu dane prichádza do úvahy u lekárov najviac 10 000 Sk ročne a u sestier a pôrodných asistentiek najviac 3 500 Sk ročne. Vychádzajúc z údajov Slovenskej zdravotníckej univerzity (počty absolventov špecializačného štúdia v Slovenskej republike. Slovenská zdravotnícka univerzita, jún 2006 - Interný materiál) absolvovalo v roku 2005 v Slovenskej republike špecializačné štúdium 22 zubných lekárov, 581 lekárov, 1 502 sestier a 43 pôrodných asistentiek, čo spolu činí 2148 zdravotníckych pracovníkov vo vymenovaných zdravotníckych povolaniach.

Navrhovaná právna úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočty samosprávnych krajov a obcí.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočty samosprávnych krajov a obcí:

a)z dôvodu daňového zvýhodnenia zdravotníckych pracovníkov, ktorých je možné ročne vzdelávať v špecializačnom štúdiu a certifikačnom štúdiu; predpokladaný výpadok zo štátneho rozpočtu je 251 503 Sk, predpokladaný výpadok z rozpočtu samosprávnych krajov je 953 277,5 Sk a predpokladaný výpadok z rozpočtu obcí je 2 851 719,5 Sk.

b)na základe praktických skúseností z dopadov na štátny rozpočet z roku 2007 MZ SR nepredpokladá finančný dopad na štátny rozpočet rokov 2008-2010 v súvislosti so zachovaním štatútu príspevkových organizácií v pôsobnosti MZ SR.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Predpokladaný výpadok zo štátneho rozpočtu je 4 056 500 Sk.

Počet zdravotníckych pracovníkov (absolventov) špecializačného štúdia - maximálny počet za jeden rokRočné výdavkyPredpoklad výpadku zo štátneho rozpočtuZubný lekár50500 000 Sk95 000 SkLekár1 00010 000 000 Sk1 900 000 SkSestra3 00010 500 000 Sk1 995 000 SkPôrodná asistentka100350 000 Sk66 500 SkSpolu4 15021 350 000 Sk4 056 500 Sk

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Z predmetu úpravy sa vypúšťa transformácia zdravotníckych zariadení v nadväznosti na navrhované zrušenie transformácie v súlade s Programovým vyhlásením vlády.

K bodu 2

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Zavádza sa pojem pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá v rámci minimálnej siete poskytovateľov sa vzťahuje k určeniu počtu a odborného zloženia poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v príslušnom samosprávnom kraji, aby sa zabezpečila kvalitná neodkladná zdravotná starostlivosť o osobu prevzatú od záchrannej zdravotnej služby. Zavádza sa pojem koncová sieť poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť na príslušnom spádovom území.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3.

K bodu 5

Definuje sa zdravotnícke zariadenie na účely zberu a spracovania zdravotníckych štatistických údajov a informatizácie zdravotníctva.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti osobám vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti, má vzhľadom na svoje osobitosti aj špecifické potreby na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby sa povinnosť zabezpečovať systém kvality na základe schváleného plánu systému kvality nevzťahovala na poskytovateľov, ktorí majú v spolupráci s akreditovaným certifikačným orgánom zavedený a aj zabezpečený medzinárodne uznávaný systém manažérstva kvality. Úpravou sa dosiahne, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí mať zavedený a zabezpečovať jeden z možných systémov kvality.

K bodu 9

Úpravou sa umožňuje aj zubným lekárom vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Z požiadaviek praxe je účelné vytvoriť túto legislatívnu možnosť aj zubným lekárom, čo v konečnom dôsledku bude v prospech pacientov, nakoľko im bude možné poskytnúť zdravotné výkony u iného poskytovateľa prípadne v prirodzenom sociálnom prostredí osoby.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby odborný zástupca nevykonával činnosť odborného zástupcu pre viac ambulancií špecializovanej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na charakter poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ustanovenie odráža požiadavky praxe, z ktorých vyplýva, že nie je opodstatnené, aby odborný zástupca nemohol vykonávať činnosť odborného zástupcu pre viac ambulancií, v ktorých sa poskytuje všeobecná zdravotná starostlivosť.

K bodom 11 a 12

Terminologické zosúladenie ustanovení - spresnenie podmienky na vydanie povolenia v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

K bodu 13

Súčasné znenie zákona síce požaduje od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby plnil podmienky personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia, avšak plnenie tejto povinnosti býva v praxi zanedbávané. Z uvedeného dôvodu mnohé zdravotnícke zariadenia pri žiadosti o vydanie povolenia predložia plnenie podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia, ale následne pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti stanovené podmienky nespĺňajú. Takýto stav bezprostredne ohrozuje zdravie a život pacientov, nakoľko pri absencii plnenia týchto podmienok nemôže byť poskytovaná zdravotná starostlivosti na požadovanej úrovni.

K bodu 14

Dopĺňa sa kategória laborant o nové zdravotnícke povolanie, ktorého absolventi sú už v zdravotníckej praxi.

K bodom 15 a 16

Zdravotnícki pracovníci v zdravotníckom povolaní fyzioterapeut sa presúvajú z kategórie iných zdravotníckych pracovníkov do kategórie asistent, v ktorej sa vyskytujú zdravotnícke povolania s prípravou na zdravotníckych školách.

K bodu 17

Súčasné znenie splnomocňovacieho ustanovenia nie je dostatočné pre určovanie rozsahu praxe sestrám, pôrodným asistentkám a aj zdravotníckym pracovníkom v jednotlivých zdravotníckych povolaniach. Sú zadefinované výkony, ktoré môžu vykonávať samostatne a v spolupráci s lekárom, sestrou resp. pôrodnou asistentkou. Chýba znenie výkonu činností, ktoré môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci samostatne na základe ordinácie lekára t. j. napr. podať lieky všetkých foriem (injekcie, lieky, pripraviť pacienta na lekárom ordinovaný výkon.

K bodu 18

O základných ústavných právach a povinnostiach, ktorým je aj právo na štrajk, môžu rozhodovať iba súdy.

K bodu 19

Úpravou sa spresňuje trvanie preškolenia, ktoré musí zdravotnícky pracovník absolvovať v prípade prerušenia alebo nevykonávania zdravotníckeho povolania v období dlhšom ako štyri roky v priebehu predchádzajúcich piatich rokov, ktoré v praxi bolo možné rôzne interpretovať. Súčasná právna úprava spočívajúca v stanovení 60 pracovných dní vytvára možnosti na obchádzanie dosiahnutia cieľa ustanovenia napr. výkonom práce na skrátený pracovný úväzok. Určenie povinnosti doškolenia stanovením rozsahu hodín zodpovedajúcich plnému pracovnému úväzku po dobu šesťdesiatich pracovných dní zamedzí obchádzaniu zákona.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21

Požiadavka preškolenia je plne opodstatnená aj u zdravotníckych pracovníkov, ktorí po získaní príslušnej odbornej spôsobilosti nezačali do obdobia štyroch rokov vykonávať zdravotnícke povolanie v získanej odbornej spôsobilosti na výkon príslušných pracovných činností.

K bodu 22

Upravuje sa definícia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania v nadväznosti na nový Trestný zákon.

K bodu 23

Upravuje sa preukazovanie bezúhonnosti nielen u cudzinca, ale aj u občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 24

Úprava umožňuje upustiť od absolvovania prípravy na výkon práce v zdravotníctve u tých biológov, chemikov, fyzikov a genetikov, ktorí získali vysokoškolské magisterské alebo vysokoškolské inžinierske vzdelanie nadväzujúce na úplné stredné odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole.

K bodu 25

Oproti doterajšej úprave v § 40 sa navrhujú nasledovné zmeny.

V nových odsekoch 1, 2 a 18 sa rozširuje úprava vo vzťahu k vzorovým špecializačným programom a vzorovým certifikačným študijným programom, ktoré určujú minimálne požiadavky na obsah vzdelávania na študijné programy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (napr. urgentná medicína, maxilofaciálna chirurgia, dispečing záchrannej služby a ďalšie) Zároveň sa posilňuje kontrolná funkcia ministerstva zdravotníctva vo vzťahu ku kontrole kvality ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Úpravou v odseku 3 sa upresňuje, že ide o projekt študijného programu, ktorý predkladá vzdelávacia ustanovizeň na akreditáciu príslušného študijného programu. Z požiadavky praxe vyplynulo, že je potrebné bližšie špecifikovať, čo sa rozumie pod pedagogickou dokumentáciou. Keďže túto problematiku upravujú zákony č. 596/2003 Z. z. a 131/2002 Z. z., dopĺňajú sa odkazy na konkrétne ustanovenia týchto zákonov.

V odseku 6 sa spresňuje terminológia; v procese akreditácie ide o preukázanie zodpovedajúcich materiálno-technických vybavení a personálnych zabezpečení podmienok žiadateľa na vzdelávanie určené pre získanie potrebných praktických zručností študentov „na výkon príslušných pracovných činností“, čo viac vystihuje možné varianty (odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti, certifikované pracovné činnosti) ako je t. č. v zákone použitý termín „na výkon príslušného zdravotníckeho povolania“.

V odseku 9 sa na základe doterajších skúseností v procese akreditácie študijných programov dopĺňajú náležitosti žiadosti o akreditáciu aj o predloženie dokumentácie o získanej akreditácii z iného členského štátu a v odsekoch 10 a 11 sa upresňujú lehoty.

V odseku 13 sa precizujú ustanovenia v súvislosti s oznamovaním údajov a poskytovaním osobných údajov v nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov.

V odseku 16 sa rozširuje okruh prípadov, kedy možno zrušiť osvedčenie o akreditácii; ministerstvo zruší osvedčenie o akreditácii aj vtedy, keď vzdelávacia ustanovizeň neoznámila zmenu v akreditovanom programe v stanovenom termíne alebo v stanovenom termíne nedoložila doklady o zmene v akreditovanom programe. Ministerstvo zdravotníctva obligatórne zruší osvedčenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň poruší niektorú povinností ustanovených v zákone.

V odseku 19 sa rozširuje akreditácia o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci.

K bodu 26

Nadväzne na rozšírenie akreditácie o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci sa dopĺňa okruh dokladov vydávaných vzdelávacou ustanovizňou.

K bodu 27

Informácia o obsahu a rozsahu štúdia je pre držiteľa dokladu o vzdelaní od vzdelávacej ustanovizne dôležitá pre zabezpečenie výmeny informácií medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, najmä pre budovanie Jednotného európskeho kvalifikačného rámca. Analogicky ako pri vysokoškolských diplomoch sa aj k dokladom o ďalšom vzdelávaní zdravotníckeho pracovníka dopĺňa dodatok, ktorý mu zabezpečí rýchlejšie uplatnenie pri hľadaní zamestnania.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u lekárov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do zoznamu členov stanovuje nie výkon povolania, ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u zubných lekárov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 32

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u farmaceutov, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodu 33

Navrhovaná právna úprava sleduje odstránenie legislatívnych rozporov u sestier a pôrodných asistentiek, keď súčasná právna úprava stanovuje podmienky členstva v ustanoveniach navrhovaných na vypustenie rozdielne s § 51, kedy ako podmienku zápisu do oznamu členov stanovuje nie výkon povolania ale odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

K bodom 34 a 35

Návrh smeruje k návratu právneho stavu pred prijatím zákona č. 578/2004 Z. z.. ktorý novozriaďované komory zlúčil do jednej komory. Necelé dva roky praxe ukázali, že fungovanie komory s členstvom, ktoré zahŕňa celkom 26 zdravotníckych povolaní bolo nevhodné predovšetkým s ohľadom na rozdielnosť jednotlivých povolaní čo do postavenia v systéme ako aj odbornej náročnosti a rozdielnosti. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov preto bola nútená prijať také vnútorné legislatívne opatrenia, ktoré umožnili výkon kompetencií voči povolaniam združeným podľa pôvodnej a v súčasnosti navrhovanej legislatívy v jednotlivých komorách. Rozdelenie súčasnej komory podľa návrhu sa javí ako najefektívnejšie riešenie a je prianím všetkých dotknutých subjektov.

K bodu 36

Zákon v § 82 dáva príslušnej komore kompetenciu ukladať pokuty v súvislosti s výkonom dozoru, čo sa navrhuje premietnuť aj do § 49, ktorý ustanovuje úlohy komory.

K bodu 37

Právo na vydanie potvrdenia o registrácii sa dotýkajú všetkých zdravotníckych pracovníkov, a nielen členov komory. Uvedené rieši § 63 ods. 1, podľa ktorého komora zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra do 10 dní od doručenia oznámenia zdravotníckeho pracovníka a vydá mu potvrdenie o registrácii.

K bodu 38

Vytvorenie legislatívnej možnosti určenia dĺžky funkčného obdobia komorou význame napomôže k dosiahnutiu skvalitnenia činnosti komory, predovšetkým možnosťou skrátenia funkčného obdobia, ak sa začne prejavovať znížená akcieschopnosť orgánov komory z dôvodu straty záujmu o výkon funkcii s ohľadom na súčasnú štvorročnú dĺžku funkčného obdobia.

K bodu 39

V činnosti komôr sa vyskytli ojedinelé prípady potreby odvolať funkcionára komory a v dôsledku nedostatočnej legislatívnej úpravy vznikli pochybnosti o postupe pri odvolaní. Navrhovaná úprava stanovuje kompetenciu orgánu a dáva možnosť podrobnosti o postupe odvolania upraviť vo vnútornom predpise komory. Súčasne sa terminologicky upravuje znenie odseku 8.

K bodu 40

V zákone chýba kompetencia rady komory stanoviť výšku členského poplatku a poplatkov v súvislosti s registráciou.

K bodu 41

Spresnenie ustanovenia.

K bodu 42

Zákon v § 82 ods. 2 a 4 ukladá komore úlohu ukladať pokuty za porušenie povinností podľa zákona, súčasne však neurčuje odvolací orgán v konaní o uložení pokuty. Rade komory sa zveruje kompetencia druhostupňového orgánu v prípade odvolania proti rozhodnutiam prezídia komory o uložení pokuty.

K bodu 43

Upresňuje sa pôsobnosť prezídia komory. Zákon v § 82 ods. 2 a 4 ukladá komore úlohu ukladať pokuty za porušenie povinností podľa zákona, súčasne však neurčuje orgán príslušný na rozhodnutie v konaní o uložení pokuty. Komora podľa § 49 ods. 1 písm. l) vydáva licencie, túto kompetenciu však zákon nezveruje žiadnemu orgánu komory.

K bodu 44

Úprava súvisiaca s navrhovaným vznikom nových komôr.

K bodu 45

Úprava súvisiaca s navrhovaným vznikom nových komôr.

K bodu 46

Úprava má zabezpečiť informovanosť komory o hosťujúcej osobe na území Slovenskej republiky vykonávajúcej príslušné povolanie.

K bodu 47

Dopĺňa sa údaj o dátume narodenia, ktorý je nevyhnutný pre identifikáciu zdravotníckeho pracovníka v príslušnom registri.

K bodom 48 a 49

Súčasná právna úprava stanovuje poplatok za registráciu vo výške 200,- Sk a paušálny ročný poplatok za vedenie registra vo výške 50,- Sk, ktoré nepostačujú na krytie nákladov spojených s vedením registra. Komory vykonávajú celý rad verejnoprávnych kompetencií, ktorých výkon v súčasnosti hradia z prostriedkov komory, ktoré komora získala v prevažnej miere z členských príspevkov. Dňom 30. 6. 2006 bolo ukončené vydávanie licencií pre všetkých držiteľov povolení a v ďalšom období finančný príjem komôr z registračného poplatku a vydávania licencií bude minimálny. Nakoľko zverenie kompetencií komôr ktoré majú vykonávať aj voči zdravotníckym pracovníkom, ktorí nie sú členmi komory, je nevyhnutné vyriešiť aj financovanie plnenia týchto úloh, pretože ich realizácie už aj v súčasnosti niektorým komorám spôsobuje deficitné hospodárenie. Nakoľko výška nákladov na jedného zdravotníckeho pracovníka spojených s vedením registra je rozdielna v závislosti od počtu zdravotníckych pracovníkov zapísaných do registra, navrhuje sa, aby sa výška poplatku zvýšila s prihliadnutím na príjmy zdravotníckych pracovníkov v najnižšie odmeňovaných zdravotníckych povolaniach.

K bodu 50

Súčasná výška pokuty za disciplinárne previnenie stanovená s minimálnou hranicou 50.000,- Sk je neprimeraná a pre mnohých zdravotníckych pracovníkov s príjmom 10 tis. Sk mesačne likvidačná. Takáto sankcia nemá preventívny charakter.

K bodu 51

Povinnosti vo vzťahu k registru zákon neukladá iba členom komory, ale všetkým zdravotníckym pracovníkom. Táto povinnosť sa teda nespája s členstvom v komore, ale s výkonom povolania zdravotníckeho pracovníka. Preto je potrebné aj sankciu za neplnenie riešiť rovnako voči všetkým zdravotníckym pracovníkom a to postihom v súlade s § 82 ods. 4 uložením pokuty.

K bodu 52

Subjektívna lehota 1 mesiac je príliš krátka vzhľadom na skutočnosť, že kontrolný výbor musí tiež najskôr vykonať šetrenie, v rámci ktorého sa vyžaduje aj súčinnosť od iných subjektov a ktoré často zahŕňa aj fyzické kontroly u poskytovateľa.

K bodu 53

Úprava kompetencie prezídia komory a rady komory súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 57 ods. 2 písm. g) (bod 43).

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 43, podľa ktorého sa rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zveruje prezídiu komory.

K bodu 55

Súčasťou povolania zubný lekár je aj výkon špecializovaných a certifikovaných činností, ktorých výkon je obmedzený čo do rozsahu výkonov ale i čo do počtu zubných lekárov vykonávajúcich tieto špecializované činnosti. Je preto účelné vytvorenie legislatívnych možností na výkon takýchto činností v iných zdravotníckych zariadeniach aj v povolaní zubný lekár, čo v konečnom dôsledku bude v prospech pacientov, nakoľko im bude možné poskytnúť viaceré súvisiace náročné zdravotné výkony na jednom pracovisku.

K bodu 56

V súvislosti s návrhom na zriadenie samostatných komôr.

K bodu 57

V súvislosti s návrhom na zriadenie samostatných komôr.

K bodu 58

Komora v konaní o vydanie licencie je oprávnená žiadať, aby požadované doklady, ktoré sú potrebné doložiť k žiadosti boli osvedčené notárom. Doklad sa považuje za verejnú listinu, u ktorej sa predpokladá pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje a potvrdzuje. V prípade predloženia neosvedčenej kópie možno mať pochybnosti o pravosti takéhoto dokumentu.

K bodu 59

Úpravou sa dosiahne, že aj pri dočasnom pozastavení licencie z dôvodu porušenia povinnosti sústavne sa vzdelávať, komora uvedie, aké odborné vedomosti a praktické zručnosti je držiteľ licencie povinný si obnoviť alebo doplniť.

K bodu 60

Vzhľadom na úpravu prideľovania profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa k príslušnej odbornej spôsobilosti sa upravuje, že komora uvedie príslušný titul a skratku.

K bodu 61

Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na bod 62.

K bodu 62

Explicitne sa uvádza v záujme bezproblémového uplatňovania ustanovenia v praxi povinnosť vykonávať prehliadky mŕtvych tiel na základe poverenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súlade s § 42 zákona č. 576/2004 Z. z.

K bodu 63

Pre zlepšenie evidencie je účelné dokladovať zmenu oznamovaných údajov.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so vznikom nových komôr.

K bodu 65

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so vznikom nových komôr.

K bodu 66

Upravuje sa uloženie pokuty poskytovateľovi za povinnosť vykonávať prehliadky mŕtvych tiel. Ustanovenie súvisiace s bodom 62.

K bodu 67

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 68

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na začatie konania o uložení pokuty.

K bodu 69

Rozširuje sa okruh účastníkov konania.

K bodu 70

Úpravou sa zastavuje transformácia zdravotníckych zariadení a garantuje sa, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách, Zmenou právnej formy zdravotníckeho zariadenia predchádzajúcou vládou štát stratil jeden z nástrojov zabezpečujúcich kompetenciu štátnej správy nad zdravotnou starostlivosťou a výkonu štátnej zdravotnej politiky.

K bodu 71

Vzhľadom na zavedenie plurality vysokých škôl v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je z hľadiska ochrany pacientov a zdravotníckych pracovníkov potrebné zabezpečiť jednotnú evidenciu vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní. Navrhuje sa touto úlohou poveriť Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave, ako štátnu vysokú školu, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva zdravotníctva. Ostatné vzdelávacie ustanovizne realizujúce akreditované študijné programy ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa zaväzujú SZU poskytnúť potrebnú súčinnosť a doklady.

K bodu 72

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na získanie licencie pre lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť vzhľadom na požiadavky praxe.

K bodu 73

Úprava nadväzuje na bod 8.

K bodu 74

Upravuje sa režim transformovaných zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti.

K bodu 75

Slovenská zdravotnícka univerzita okrem diplomov o špecializácii, certifikátov a potvrdení vydáva aj osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve pre iných zdravotníckych pracovníkov aj na tieto doklady je potrebné uplatniť rovnaké prechodné obdobie, t. j. do 31. 12. 2010.

K bodu 76

K § 102d

Prechodné ustanovenia v súvislosti s navrhovanými zmenami. Ustanovuje sa šesťmesačná lehota, aby odborný zástupca spĺňal požiadavky tohto zákona. Vzhľadom na zriadenie nových komôr sa jednoznačne upravuje, že nová komora nebude opakovať registráciu zdravotníckych pracovníkov a nebude od zdravotníckych pracovníkov vyberať registračný poplatok.

K § 102e

Prechodné ustanovenia v súvislosti so zriadením nových komôr, resp. s rozčlenením Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr.

K bodu 77

Dodatočné doplnenie transpozičnej prílohy vzhľadom na to, že citované smernice už boli čiastočne transponované platnou právnou úpravou.

K čl. II

Úprava nadväzuje na navrhované rozšírenie pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR o akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci.

K čl. III

Navrhuje sa novelizovať zákon o dani z príjmov fyzických osôb doplnením nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú úhrady zdravotníckeho pracovníka za špecializačné štúdium na zabezpečenie poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti inej osobe.

Daňovo sa zvýhodnia úhrady zdravotníckeho pracovníka zaplatené vzdelávacej ustanovizni iba za ďalšie vzdelávanie, ktoré je špecializačným štúdiom u zubného lekára, lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Ako nezdaniteľná časť základu dane prichádza do úvahy u lekárov najviac 10 000 Sk ročne a u sestier a pôrodných asistentiek najviac 3 500 Sk ročne.

Vychádzajúc z údajov Slovenskej zdravotníckej univerzity (počty absolventov špecializačného štúdia v Slovenskej republike. Slovenská zdravotnícka univerzita, jún 2006 - Interný materiál) absolvovalo v roku 2005 v Slovenskej republike špecializačné štúdium 22 zubných lekárov, 581 lekárov, 1 502 sestier a 43 pôrodných asistentiek, čo spolu činí 2148 zdravotníckych pracovníkov vo vymenovaných zdravotníckych povolaniach. Výdavky na ďalšie vzdelávanie sú uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

K čl. IV

Úpravou sa zabezpečí, aby zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti MZ SR mohli použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie nielen na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

V súvislosti s navrhovaným zrušením transformácie sa navrhuje predĺžiť lehotu na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s príslušnými ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Úprava vyplýva z Prílohy č. 4 materiálu Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v prvej pomoci, ktorý bol spracovaný na základe požiadaviek Rady vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky dňa 7. 11. 2006. Vyžaduje sa, aby účastník vodičského kurzu absolvoval skúšku z poskytovania prvej pomoci po absolvovaní kurzu prvej pomoci.

K čl. VI

Úprava vyplýva z materiálu Národného programu sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v prvej pomoci, ktorý bol spracovaný na základe požiadaviek Rady vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky dňa 7. 11. 2006 a z požiadaviek z praxe stanoviť minimálny štandard vzdelávania v kurzoch prvej pomoci.

K čl. VII

Vzhľadom na počet noviel zákona č. 578/2004 Z. z. sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona.

K čl. VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, účinnosť bodov, ktorými sa zrušuje transformácia zdravotníckych zariadení, sa navrhuje pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 91 ods. 3 na ukončenie transformácie. Rovnako pred uplynutím lehoty na získanie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti ustanovenej v § 93a ods. 6 sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na získanie tejto licencie a pred uplynutím lehoty ustanovenej v § 37 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje účinnosť bodu, ktorým sa predlžuje lehota na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z.

V Bratislave 19. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

7

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečovalo legislatívnu istotu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. niektoré zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V časti dane z príjmov fyzickej osoby sa na základe odporúčania Ministerstva obrany SR z dôvodu zrušenia vojenskej základnej služby, navrhuje oslobodiť od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje Ministerstvo obrany SR poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby. Plnenia poskytované vojakom základnej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú, rovnako ako aj občanom, ktorí vykonávali civilnú vojenskú službu. Nerozširuje sa tak okruh oslobodených príjmov od dane.

V spoločných ustanoveniach platných pre právnické osoby a fyzické osoby sa spresňuje vykazovanie výdavkov (nákladov ) na spotrebované pohonné látky [(§ 19 ods. 2 písmeno l) zákona] v zákone tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, čo prinesie právnu istotu daňovníkom. K legislatívnemu spresneniu došlo aj v niektorých ustanoveniach zákona vzťahujúcich sa k poukázaniu podielu zaplatenej dane.

S cieľom obmedziť možnosť ovplyvňovania základu dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti. Limituje sa zahrnutie opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri ich zahrnovaní do daňových výdavkov. Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa uzná za daňový výdavok, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov, a to do výšky ustanoveného limitu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Rozdiel medzi opravnými položkami uznanými za daňové výdavky zahrnutými do daňových výdavkov do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré by boli zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne v dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31.decembra 2009. Z dôvodu možnosti ovplyvňovania základu dane sa neuzná za daňový výdavok tvorba rezerv na odmeny a prémie. Tento náklad sa zahrnie do daňových výdavkov v čase jeho vzniku, resp. v čase ich vyplatenia.

Upravené a doplnené znenie vzťahujúce sa na možnosť odpisu pohľadávok zahrnovaných do daňových výdavkov vo všeobecnosti umožňuje odpis po uplynutí 48 mesiacov od splatnosti pohľadávky, a to aj pri bankách, čím sa zjednocujú podmienky ich odpisu pre všetky subjekty. Menovitá hodnota pohľadávky a obstarávacia cena pohľadávky pri jej postúpení bude vo všeobecnosti (bez poskytovaných výnimiek) uznaná v daňových výdavkoch do výšky príjmov z jej postúpenia.

Zavádza sa inštitút tzv. podkapitálizácie, bežne používaný a využívaný v daňovej legislatíve vyspelých štátov, upravujúci výšku úrokov platených z úverov a pôžičiek, v nadväznosti na výšku vlastného imania. Použitie tohto ustanovenia bude viazané len na úroky platené do zahraničia. Takéto obmedzenie na uznanie úrokov v daňových výdavkoch zároveň podporuje zahraničné osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

Pokračovanie v odpočte daňovej straty pri zániku daňovníka zrušením bez likvidácie, nebude možné, ak účelom transformácie je len snaha vyhnúť sa daňovej povinnosti tak, že dochádza k fúziám stratových spoločností so ziskovými. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie je len znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť zákona sa navrhuje 30. decembra 2007, okrem vymedzených bodov (ustanovení zákona), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. b)

Spresnenie. Osobitne vymedzený predmet dane nie je len v ustanovení § 12 ods. 2 zákona (daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie), ale aj v odsekoch 1, 4 a 5 (správcovské spoločnosti, dôchodkové spoločnosti, v.o.s. a spoločník v.o.s., komplementár komanditnej spoločnosti).

K bodu 2 - § 2 písm. c)

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, sa za nepeňažné plnenie považuje podľa doplneného ustanovenia aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko - odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva bude postupovať v súlade s týmto účtovníctvom.

K bodu 3 - § 3 ods. 2 písm. c)

Ustanovenie sa spresňuje. Časť zisku vyplácaná tichému spoločníkovi, vyplývajúca z jeho podielu na výsledku podnikania v.o.s. je predmetom dane, čo vyplýva z doplneného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona. Zmluvu o tichom spoločenstve a právne vzťahy vznikajúce pri takejto účasti na podnikaní upravujú ustanovenia § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

K bodu 4 - § 3 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky pod č. 6

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 - § 4 ods. 9 Legislatívne sa spresňuje odsek 9 v nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 6 - § 5 ods. 1 písm. a) Zmena sa navrhuje z dôvodu, že doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia a zároveň sa toto štipendium oslobodzuje od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) tejto novely zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 3 písm. c) Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 8 - § 9 ods. 1 písm. f) a § 13 ods. 1 písm. d) Spresnenia nadväzujú na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 9 - § 9 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky k odkazu 47

Oslobodzuje sa od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý sa v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby tak, ako to odporúča Ministerstvo obrany SR (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 47) z dôvodu, že bola zrušená základná vojenská služba. Plnenia poskytované vojakom základnej vojenskej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú. Znamená to, že neprichádza k rozšíreniu príjmov oslobodených od dane.

K bodu 10 - § 9 ods. 2 písm. f) vrátane poznámky k odkazu 48

Písmeno f) sa z § 9 ods. 2 zákona vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 48 vypúšťa z dôvodu, že je zrušená civilná služba a je teda nepoužiteľné. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodu 11 - § 9 ods. 2 písm. j)

Doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia, a preto sa navrhuje oslobodenie aj tohto štipendia.

K bodu 12 - § 9 ods. 2 písm. m)

Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 13 - poznámka pod čiarou k odkazu 74 [§ 13 ods. 1 písm. a)]

Poznámka pod čiarou k odkazu sa legislatívne spresňuje z dôvodu, že zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradil predchádzajúci zákon o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa tento odkaz odvolával.

K bodu 14 - § 13 ods. 2 písm. d)

Spresnenie sa navrhuje z dôvodu zjednotenia podmienok zdanenia úhrady za výkon správy bytov, ktoré nie sú vo vlastníctve bytových družstiev, s podmienkami zdanenia uplatňovanými u iných podnikateľských subjektov – spoločnosti s ručením obmedzeným (predtým podniky bytového hospodárstva).

K bodu 15 - § 13 ods. 2 písm. g) a písm. i)

Podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov sa oslobodenie vzťahuje aj na prípady, keď tieto príjmy vypláca stála prevádzkareň alebo ich konečným príjemcom je stála prevádzkareň uvedená v tomto ustanovení. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplývala z doterajšieho ustanovenia.

K bodu 16 - § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod Navrhované znenie konkretizuje ostatné finančné (investičné) nástroje, ktoré sú zahrnuté medzi príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Spresnenie je vykonané aj v nadväznosti na zmenu zákona o cenných papieroch a vymedzenie derivátov podľa § 8 písm. d) tohto zákona.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod a § 52d ods. 2

Ustanovenie § 16 zákona vymedzuje príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Medzi tieto príjmy sa dopĺňajú aj príjmy plynúce spoločníkovi obchodnej spoločnosti v súvislosti so znížením základného imania, ak súčasťou príjmov plynúcich zo zníženia základného imania je aj podiel na zisku vykázanom zo zisku do 31. decembri 2003.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. f)

Nahrádza sa doterajšie znenie písmena f) novým znením, ktoré bude riešiť spôsob zahrnovania dotácie do základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak účtovné a daňové odpisy nie sú zhodné, a to aj vtedy, ak hmotný majetok, na ktorý bola dotácie poskytnutá, je zaradený do dočasného užívania a zníženie jeho hodnoty počas tohto užívania je vyjadrené prostredníctvom opravnej položky (§ 33 ods. 1 postupov účtovania). Dotácia na obstaranie hmotného majetku je zahrnovaná do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá. Táto sa v súlade s navrhovaným znením bude zahrnovať do základu dane v rovnakej výške ako je daňový odpis alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie odpisovaného majetku.

K bodu 19 - § 17 ods. 8 písm. a) Ustanovenie sa spresňuje v súvislosti s úpravou základu dane pri skončení podnikania v oblasti rezerv, ktoré môže tvoriť daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, a pohľadávok, ktorých inkaso je zdaniteľným príjmom. Tiež z dôvodu, že pri finančnom prenájme sa v daňových výdavkoch neuplatňuje nájomné.

K bodu 20 - § 17 ods. 12

Z § 17 ods. 12 zákona sa vypúšťa pôvodné znenie písmena b), t.j. časové rozlišovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch o prenájme nehnuteľnosti, alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch (upravovanie základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý). Navrhuje sa postupovať tak, ako to vyplýva z postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t.j. poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď bude zaplatený alebo prijatý.

V § 17 ods. 12 písmeno b) a c) zákona sa spresňuje postup daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri vyradení pohľadávky z účtovníctva (odpis) a následne postup tohto daňovníka, ak dochádza k odpisu pohľadávky nadobudnutej postúpením pri konkurze, vyrovnaní, exekúcii alebo úmrtí daňovníka (dlžníka).

K bodu 21 – § 17 ods. 29 a 30

Navrhované znenie odseku 29 zabezpečuje, aby dlžník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zvýšil základ dane o sumu neuhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 24 mesiacov od splatnosti tohto záväzku. Ak po tejto lehote daňovník (dlžník) uhradí záväzok alebo jeho časť, zníži základ dane o sumu záväzku (alebo jeho časti), ktorú zaplatil. Rovnaká možnosť sa dáva aj daňovníkovi (dlžníkovi), ak po tejto lehote dôjde k premlčaniu záväzku alebo jeho zániku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval o výnose z odpísaného záväzku.

Podľa odseku 30 písm. a) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný pri postúpení pohľadávky zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

Podľa odseku 30 písm. b) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona, pričom tento odpis súčasne znižuje základ dane.

Podľa odseku 30 písm. c) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zaplateniu alebo k čiastočnému zaplateniu pohľadávky a to vo výške, ktorá prevyšuje tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

K bodu 22 - § 19 ods. 2 písm. e) Zrovnoprávnenie subjektov v preukazovaní daňových výdavkov (nákladov) so subjektami účtujúcimi spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona.

K bodu 23 - § 19 ods. 2 písm. h)

Spresňuje sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona tak, že ak sú splnené ustanovené podmienky v bodoch 1 a 5 tohto ustanovenia, sa vykoná odpis pohľadávky do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo do výšky 100 % obstarávacej ceny pohľadávky. Ďalšie podmienky pre odpis pohľadávky v limitovanej výške sú uvedené osobitne v § 19 ods. 2 písm. r) – v bode 25.

K bodu 24 - § 19 ods. 2 písm. l) s poznámkou pod čiarou 88a

Spresňuje sa spôsob zistenia spotreby PHL na účely určenia daňového výdavku tak, ako sa to v praxi uplatňuje. Táto úprava prinesie právnu istotu daňovníkom pri uplatňovaní spotreby PHL.

K bodu 25 - § 19 ods. 2 písm. r)

Navrhovaným ustanovením sa v zákone novo ustanovujú podmienky, za ktorých môže daňovník odpísať 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky vo výške 30 % alebo 50 % jej hodnoty (§ 20 ods. 4 a 14 zákona), ak od splatnosti tejto pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 48 mesiacov.

K bodu 26 - § 19 ods. 3 písm. h)

V nadväznosti na zmenu podmienok pre odpis pohľadávky sa upravuje spôsob zdanenia príjmu plynúceho z postúpenia pohľadávky. Strata z postúpenia pohľadávky nie je zahrnutá do základu dane. Obmedzuje sa výška obstarávacej ceny pohľadávky zahrnovanej do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení v nadväznosti na výšku sumy, ktorá bola dosiahnutá z jej postúpenia.

K bodu 27 - § 20 ods. 2 písm. c) a ods. 10 a 11

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 28 - § 20 ods. 4

Tvorba opravných položiek bánk k pohľadávkam z poskytnutých úverov, účtovaná v nákladoch, sa na účely určenia výšky daňových výdavkov limituje v nadväznosti na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky (viac ako 360 dní alebo viac ako 720 dní).

K bodu 29 - § 20 ods. 8

Tvorba technických rezerv na neživotné a životné poistenie v poisťovníctve sa uzná za daňový výdavok s výnimkou technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. Opravné položky k pohľadávkam v prípade zániku poistenia (§ 801 Občianskeho zákonníka) sa uznávajú za daňový výdavok v rozsahu platnom pre ostatné podnikateľské subjekty. Pri prípadnom odpise týchto pohľadávok sa postupuje v súlade s § 19 ods. 2 zákona.

K bodu 30 - § 20 ods. 9 písm. a)

Po úprave § 20 ods. 9 písm. a) zákona sa náklady na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnú do daňových výdavkov v čase ich vyplatenia v súlade s § 17 ods. 25 zákona.

K bodom 31 a 32 - § 20 ods. 10 a 12

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 33 - § 20 ods. 14 a 15

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, bude uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Zároveň sa ruší možnosť uznávania tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch podľa § 20 ods. 14 písm. a) až c) zákona. Novým znením odseku 15 sa ustanovujú prípady, kedy sa tvorba opravnej položky neuzná za daňový výdavok.

K bodu 34 - § 21 ods. 2 písm. k)

Ustanovenie o tzv. podkapitalizácii zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov v prípade, ak sú úvery a pôžičky vyplácané do zahraničia. Takéto obmedzenie zároveň podporuje zahraničné závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

K bodu 35 - § 30 ods. 1

Pri povolení vyrovnania, resp. pri reštrukturalizácii nie je ukončené zdaňovacie obdobie, a preto nie je dôvod na ukončenie odpočtu straty.

K bodu 36 - § 30 ods. 2

Navrhovaným znením odseku 2 sa zamedzuje zníženiu základu dane pri transformácii spoločností, kedy účelom transformácie je len vyhýbanie sa daňovej povinnosti fúziou stratovej spoločnosti so ziskovou. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdelenia, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie spoločností je len zníženie alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti.

K bodu 37 – § 34 ods. 8

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu právnej istoty tak, že daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, nie je už povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene týchto rozhodujúcich skutočností bez ohľadu na to, či v predchádzajúcom roku tento daňovník dosahoval popri príjmoch podľa § 6 zákona aj príjmy podľa § 5 alebo 7, alebo 8 zákona (alebo aj kombinovane).

K bodu 38 - § 43 ods. 10

Ustanovenie sa legislatívno - technicky spresňuje.

K bodu 39 - § 43 ods. 15 Platiteľom dane z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok budú aj obchodníci s cennými papiermi, ktorí držia finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, ktorým tieto výnosy plynú. Tento spôsob vyberania dane zrážkou sa uplatní aj v prípade výplat výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré vypláca Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 40 - § 50 ods. 6 písm. f) Spresňuje sa lehota, do ktorej správca dane skúma nedoplatok na dani u prijímateľa podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mu správca dane mohol poukázať 2 % podielu zaplatenej dane.

K bodu 41 - § 50 ods. 9 a 11 Poznámka pod čiarou k odkazu 146 sa nahrádza odkazom 74. Legislatívne spresnenie odkazu s odvolaním sa na súčasne platný zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42 - § 50 ods. 11 Spresňuje sa miesto, kde má prijímateľ podielu zaplatenej dane vrátiť podiel zaplatenej dane pri porušení podmienok ustanovených v § 50 ods. 11 zákona.

K bodu 43 - § 52d

§ 52d ods. 1 - legislatívne sa spresňuje postup pri určení zdaňovacieho obdobia a základu dane daňovníka, vrátane platenia preddavkov na daň, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. od 1. januára 2006. Pri platení, resp. neplatení preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, sa postupuje podľa ustanovenia § 42 ods. 3 písm. b) účinného do 31. decembra 2006.

§ 52d ods. 2 - spresňuje sa postup pri uplatnení § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu tohto návrhu zákona pri vyplatení príjmov v súvislosti so znížením základného imania daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, pričom toto ustanovenie sa po prvýkrát použije pri zdanení tých príjmov, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po 1. januári 2008.

§ 52d ods. 3 – ustanovuje sa postup úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch, u ktorého poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia neovplyvňoval základ do 31. decembra 2008. V súlade s navrhovaným znením § 17 ods. 12 zákona uplatní daňovník tento postup až v zdaňovacom období roka 2008, kedy nadobúda účinnosť zmena ustanovenia § 17 ods. 12.

§ 52d ods. 4 – ustanovuje sa, že § 19 ods. 2 písm. h) a ods. 3 písm. h) zákona účinné od 30. decembra 2007 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2007 za zdaňovacie obdobie ukončené do 31. decembra 2007.

§ 52d ods. 5 – ustanovuje sa postup zahrnovania rozdielu medzi výškou daňových odpisov hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola poskytnutá dotácia do 31. decembra 2007, uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007 tak, aby sa tento rozdiel zahrnul do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 6 – podľa nového znenia ustanovenia § 17 ods. 29 zákona je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu tých záväzkov, u ktorých od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov. Všetky tie záväzky, u ktorých od splatnosti uplynula doba 24 mesiacov do konca roku 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do konca roka 2009.

§ 52d ods. 7 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách vytvorených v bankách do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaký postup pri zahrnovaní opravných položiek do daňových výdavkov v nadväznosti na výšku ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona.

§ 52d ods. 8 – vytvorené technické rezervy na poistné plnenia z poistných udalosti vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázané pred 1. januárom 2008, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnú do základu dane jednorazovo v čase ich rozpustenia, ale zahrnú sa do základu dane v priebehu dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 9 - opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, vytvorené do konca roka 2007 prevyšujúce ustanovený limit, sa zahrnú do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýto spôsob uznávania opravných položiek v daňových výdavkoch zabezpečí rovnaký postup ako u ostatných daňovníkov aj pri poisťovniach.

§ 52d ods. 10 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách, vytvorených do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 14 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýmto spôsobom sa zabezpečí rovnaké postavenie všetkých daňovníkov, ktorí tvorili opravné položky podľa § 20 ods. 14 zákona.

§ 52d ods. 11 – spresňuje sa zdanenie alikvotného úrokového výnosu. Vzhľadom na skutočnosť, že názov „splatnosť dlhopisu“ použitý v zákone nie je v súlade s terminológiou zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na daňové účely sa spresňuje. Zároveň sa ponecháva možnosť zahrnutia nezdanených výnosov, ktoré boli vyplatené do 31. decembra 2007, do základu dane najneskôr do 31. decembra 2008.

K bodu 44 - príloha č. 2

Legislatívno - technická úprava prílohy č. 2.

K čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. decembra 2007, okrem bodov 1 – 20, § 17 ods. 29 a bodov 22, 24, 27 až 43, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 27. septembra 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Navrhovaný zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013 (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 54/13, 4. 3. 2006) a regionálnu mapu pomoci na roky 2007-2013, ktorú schválila Európska komisia.

Návrh zákona predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov.

Investičnú pomoc v zmysle navrhovaného zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s touto počiatočnou investíciou.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh zákona o investičnej pomoci svojím obsahom zasahuje do viacerých oblastí hospodárskeho života, na procese posudzovania investičnej pomoci sa bude podieľať niekoľko orgánov verejnej správy, konečné schvaľovanie je na vláde Slovenskej republiky.

V kontexte komunitárneho práva je zákon o investičnej pomoci ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 302/29, 1.11.2006) a priamo na základe zákona bude možné poskytovať štátnu pomoc bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytovaná podľa podmienok zákona o investičnej pomoci bude súčasne považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle čl. 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Vstup investora do hostiteľskej krajiny sa viaže na kritériá ako sú politické riziko, transparentnosť metodiky poskytovania štátnej a regionálnej pomoci, vymožiteľnosť práva, celková stabilita krajiny a jej legislatívy, výkonnosť ekonomiky, zadlženosť, úverový rating a prístup k financiám.

Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov/investičnej pomoci. Slovensko, podobne ako iné krajiny tiež takéto stimuly poskytuje. Z okolitých krajín je však Slovensko stále krajinou, ktorá poskytuje najnižšiu štátnu pomoc a tak nevyužíva tento stimul na prilákanie zahraničných investícií v dostatočnej miere v porovnaní s okolitými krajinami. Uvedené dokazuje aj porovnanie celkovej výšky štátnej pomoci poskytnutej investorom v priebehu rokov 2000 – 2004 (2q.2004) , ktoré je znázornené v nasledujúcom grafe:

Graf č. 1 – Porovnanie krajín pri poskytovaní štátnej pomoci

Zdroj: Správa Európskej komisie, 16.11.2004

Slovenská republika od účinnosti zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch do konca roka 2006 podporila investičnými stimulmi celkovo 69 investičných projektov v celkovej sume 28 683,76 mil. Sk s celkovým počtom novovytvorených priamych pracovných miest 29 870. Najväčší počet projektov bol podporený koncom roka 2006 (cca 46) vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorá bola následne schválená Komisiou EÚ v novembri 2006 a umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany Komisie. Schéma skončila platnosť dňa 31. 12. 2006 vzhľadom na platnosť nových Usmernení na národnú regionálnu pomoc od 1. 1. 2007. Štátna pomoc v zmysle zákona o investičných stimuloch smerovala do nasledujúcich oblastí:

Graf č. 2- Celková štátna pomoc formou investičných stimulov podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 3 – Celková výška investícií podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 4 – Počet vytvorených pracovných miest podporených invest. stimulmi (2001 – 2006)

V nadväznosti na vyššie uvedené údaje je však potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s okolitými krajinami, Slovenská republika zaostáva v prilákavaní investorov a je na chvoste spomedzi krajín V4. Jednou z príčin bola predovšetkým skutočnosť, že Slovenskej republike chýbal program pomoci odsúhlasený Komisiou EÚ, v rámci ktorého by bolo možné poskytovať investičné stimuly bez predchádzajúcej notifikácie pomoci, ktorá bola časovo a administratívne náročná a predstavovala obrovskú nevýhodu v rámci krajín V4. Takýmto programom pomoci by mal byť práve predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci, ktorým sa predpokladá zefektívnenie procesu poskytovania investičných stimulov.

Tabuľka č. 1

Toky priamych investícií do a z krajín OECD za roky 2002 - 2005 v mld. USD OdlevPrílev 200220032004p2005e200220032004p2005eAustrália8.015.517.5-39.817.79.742.0-36.8Rakúsko5.87.17.49.40.47.23.78.9Belgicko12.736.933.522.915.632.142.123.7Luxembourg125.899.981.752.4115.290.377.343.7Kanada26.821.543.234.122.17.61.533.8Česká republika0.20.21.00.98.52.15.011.0Dánsko5.71.1-10.48.16.62.6-10.75.0Fínsko7.6-2.3-1.12.77.93.33.54.6Francúzsko50,553.257.0115.649.142.531.463.5Nemecko19.06.21.945.653.629.2-15.132.6Grécko0.70.41.01.50.11.32.10.6Maďarská republika0.31.61.11.33.02.14.76.7Island0,30.42.66.70.10.30.72.3Írsko11.05.615.812.929.422.811.2-22.8Taliansko17.19.119.341.514.616.416.819.5Japansko32.328.831.045.89.26.37.82.8Kórea2,63.44.74.32.43.59.24.3Mexiko0.91.34.46.218.314.218.718.1Holandsko32,044.217.3119.425.121.80.443.6Nový Zéland-1.10.21.1-0.3-0.32.04.42.8Nórsko4,22.13.53.40.73.82,514.5Poľsko0.20.30.81.54.14.912.47.7Portugalsko-0,18.08.01.11.88.62.43.1Slovenská repub.0.00.00.20.14.10.61.11.9Španielsko32.727.660.638.739.226.024.823.0Švédsko10.621.311.926.011.71.3-1.913.7Švajčiarsko8.215.426.942.86.316.50.85.8Turecko0.20.50-91.01.11.82.89.7Veľká Británia50.362.494.9101.124.116.856.3164.5Spojené štáty americké154.5140.6244.19.180.867.1133.2109.8Spolu OECD619.1612.6781.8716.1572.5464.8490.9621.7Poznámka č.1: údaje sú prepočítané aktuálnym priemerným výmenným kurzom USDPoznámka č.2: žltou farbou zvýraznené krajiny V4p: predežne e: odhadovanýZdroj: OECD International Direct Investment database.

I. Odhad dopadov na verejné financie

Vychádzajúc z doterajších skúseností, v súčasnosti je veľmi obtiažne predpokladať a kvantifikovať odhady na verejné financie, nakoľko nie je momentálne dostupná informácia, koľko investorov predpokladá implementovať svoje investičné projekty v Slovenskej republike v nasledujúcom období. Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a pod. sa stane s postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu „lacnej pracovnej sily“ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do juhovýchodných európskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, atď.). Je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov, projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.

Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností predpokladáme, že aplikáciou návrhu zákona o investičnej pomoci požiadavky na verejné financie v nasledujúcich rokoch by mali byť nasledovné:

Tabuľka č. 2 – dopad na verejné financie v mld. Sk

rokpriama forma investičnej pomoci (mld. Sk)nepriama forma investičnej pomoci

(v mld. Sk)dopad na verejné financie

(v mld. Sk)20070,5 1,52 20080,51,52 20090,31,21,5 Spolu1,34,25,5

Z celkových predpokladaných dopadov na verejné financie sa predpokladá priama forma štátnej pomoci vo výške 0,5 mld. Sk ročne (dotácia na obstaranie investičného majetku, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie), zvyšných 1,5 mld. Sk tvorí nepriama štátna pomoc (vo forme úľavy na dani z príjmov, resp. prevodu majetku štátu za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota).

Na druhej strane prílev zahraničných investícií pozitívne ovplyvní viacero ukazovateľov štátneho rozpočtu a štátnej bilancie. Vychádzajúc z doterajších skúseností, zhrnutie hlavných vplyvov ilustruje nasledovná tabuľka:

Koncepcia1. Kvantifikovateľné vplyvy Priame pracovné miesta min. 5000/rokNepriame pracovné miesta min. 2500/rokúspora na znížení počtu nezamestnaných min. 3500/rokodvody do fondov (zdrav.,soc..) min. 2,7 mld. Sk/rokdaň z príjmu zo závislej činnosti min. 0,342 mld. Sk/rokdaň z príjmu právnických osôb min. 4,5 mld. Sk/rokDPH vyplývajúca zo zvýšenej spotreby min.3 000 Sk/osoba/rokcelkom min. 7,722 mld. Sk/rok2. Nekvantifikovateľné vplyvyEkonomický rast Odstraňovanie disparít medzi regiónmi SRZlepšenie vývoja menyZlepšenie salda obchodnej bilancie – podpora exportuDiverzifikácia priemyslu SRZvýšenie výberu dovozného claPodpora (záchrana vstupom investora do podniku) premyslených odvetví v úpadkuPodpora výskumu a vývojaZabráneniu odchodu pracovnej sily do zahraničia, „úniku mozgov“Zvýšenie ratingu Slovenska (dôveryhodnosť)

Odhad dopadov na štátny rozpočet

Spoločnosti, ktoré zamýšľajú realizovať priame investície v Slovenskej republike, okrem toho že nemalou mierou zvýšia HDP Slovenskej republiky, budú predstavovať významných daňovníkov dane z príjmu. V súčasnej dobe existuje predpoklad, že spoločnosť, ktorá realizuje investíciu „na zelenej lúke“, začne realizovať prvé odvody dane z príjmu právnických osôb v priemere do 5 rokov od začatia realizácie projektu, pričom v tomto období je započítané aj obdobie poskytovania daňových úľav. Nezanedbateľnou stránkou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa v prípade dovozu technológií zo štátov mimo EÚ môžu stať aj dovozné clá.

Investori v Slovenskej republike budú taktiež vo významnej miere prispievať do štátneho rozpočtu vysokými odvodmi dane z pridanej hodnoty, i keď veľa podnikov zameriava svoju produkciu na export, ktorý je od dane z pridanej hodnoty oslobodený. Na druhej strane však export priaznivo vplýva na stav obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorý v oblasti tovarov vykazuje negatívnu tendenciu.

Okrem uvedených daňových príjmov nezanedbateľná je aj skutočnosť zvyšovania zamestnanosti, ktorá je bližšie špecifikovaná nižšie. Zvýšením životnej úrovne zamestnancov sa zvýšia aj ich výdavky za tovary a služby, ktoré sú predmetom DPH. Berúc do úvahy predpokladaný nárast pracovných miest a nezmenenú sadzbu DPH, za každých 1 000 Sk zvýšených výdavkov na osobu a mesiac, štátny rozpočet získa ročne navyše 105 mil. Sk.

Platobná bilancia

Skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu. Dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv či už na platobnú bilanciu alebo na celkový zahraničný dlh. Hlavnou mierou sa na nich môžu podieľať dividendy vyplácané investorovi do zahraničia alebo financovanie spoločností ich holdingovou štruktúrou alebo zahraničnou bankou, čo je bežná obchodná prax.

II. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona má pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pri zásade dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, nakoľko poskytnutá investičná pomoc je pri splnení všetkých podmienok pri prijímateľoch nenávratnou finančnou pomocou.

Slovenská republika však môže profitovať z týchto investícií najmä v oblasti regionálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov, a to najmä v dôsledku rozvoja dopravnej a spojovacej infraštruktúry, zvýšenia zamestnanosti a kvalifikácie pracovnej sily.

Vplyv moderných technológií

Z doterajších skúseností s vstupom zahraničných investorov do slovenského podniku vyplýva, že bez modernej technológie, ktorú priniesol zahraničný investor, by nemohli existujúce domáce podniky modernizovať svoje výrobné zariadenia a dlhodobo dosahovať zvýšenú produktivitu, nakoľko by na inovačné účely nemali dostatok vlastných zdrojov. Zahraničný investor priniesol domácim podnikom mnohé pozitíva v oblasti zvýšenia technickej úrovne výroby, zvýšenia kvality výrobkov a zvýšenia kvalifikácie pracovníkov.

Naša krajina v prevažnej miere spĺňa podmienky pre umiestnenie vysokej technológie, a to z dôvodu, že vzdelanosť obyvateľstva má vysokú úroveň a aj pri určitých nových prvkoch technológie existuje predpoklad rýchleho preškolenia konkrétnych pracovníkov. Pre zahraničného partnera v našej krajine existuje významný efekt možnosti kombinácie vzdelanej pracovnej sily s nízkymi mzdami, čo tvorí v súčasnosti aj jeden z najvyhľadávanejších stimulov pri rozhodovaní o investovaní na Slovensku.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že od 1. 1. 2007 platia nové Usmernenia o národnej regionálnej pomoci, v zmysle ktorých oprávnenými nákladmi pre účely poskytnutia štátnej pomoci, môžu byť len nové, pred tým nepoužívané a neodpisované strojné a technologické zariadenia. Z toho dôvodu neočakávame príchod zastaranej, používanej a ekologicky záťažovej technológie.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko žiadateľ – príjemca investičnej pomoci musí spĺňať prísne kritériá vzťahujúce k ochrane životného prostredia.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne 5 – 8 tis. Sk ročne.

Tabuľka č. 3 – odhad dopadov na priamu a nepriamu zamestnanosť

rokPriame nové pracovné miesta Nepriame (vyvolané) pracovné miesta

Celková zamestnanosť20075 - 8 000 3 – 5 0008 – 13 00020085 – 8 0003 – 5 0008 – 13 00020093 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000 20103 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000Spolu16 – 30 0008 – 16 00024 – 46 000 Okrem zvýšenia priamej zamestnanosti však dôjde aj k tvorbe nepriamych pracovných miest, nakoľko investori vo veľkej miere počítajú s využívaním domácich subdodávateľov a stúpnu aj nároky na verejné služby, infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktoré vyvolajú tvorbu ďalších pracovných miest. V súčasnosti je však veľmi obtiažne kvantifikovať vplyvy plánovaných priamych investícií na nepriamu zamestnanosť, ale dá sa očakávať, že na každé nové pracovné miesto sa predpokladá vytvorenie 0,5 – 1,5 nepriamych pracovných miest.

Ďalšie pozitívne vplyvy investícií v tejto oblasti spočívajú vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, a to z dôvodu, že investori často umožňujú pracovníkom zaškolenie vo svojej materskej spoločnosti. V podnikoch sa výrazne mení aj vzťah k práci a pracovná disciplína, čo má výrazný vplyv na zvyšovanie produktivity práce.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom články 87 až 89 Zmluvy o založení ES v platnom znení

- sekundárnom

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Úradný vestník ES, L 302/29, 1.11.2006),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, (Úradný vestník ES L 142, 14.5.1998),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Úradný vestník ES mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 01 S. 339),

◊Nariadenie komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 8/zv. 4) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 302, 1. 11. 2006),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, (Úradný vestník ES L 10, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 02 S. 141 - 150),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú.v. ES L 63, 28.02.2004).

v právne nezáväzných aktoch:

◊Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi (Úradný vestník ES 97/C 209/03),

◊Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Úradný vestník ES 2006/C 54/08 zo dňa 4.3. 2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev: napríklad v rozhodnutí C 13/61, C 14/68, C 66/86.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku uplatnenie Čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

b)Z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovensku republiku žiadne prechodné obdobia.

c)Lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.

d)Nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie:

Úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva SR

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo

financií SR.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri jej poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zákon je zároveň schémou štátnej pomoci podľa nariadenia ES č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc, a v tom prípade bude možné poskytovať investičnú pomoc podľa tohto zákona bez jej schvaľovania Európskou komisiou.

Podľa čl. 3 nariadenia by mal každý národný program, na základe ktorého je poskytovaná regionálna investičná pomoc, odkazovať na toto nariadenie.

K § 2

Investičná pomoc je štátna pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest vo forme

a)dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

b)úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu,

c)príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu,

d)prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku, pričom sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.

Investičná pomoc podľa písm. a), c) a d) sa poskytne na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom investičnej pomoci a prijímateľom.

Pri investičnej pomoci podľa písm. d) zmluva o prevode nehnuteľného majetku alebo zámenná zmluva o zámene nehnuteľného majetku musí obsahovať ustanovenia o zriadení záložného práva uzatvoreného najmenej na päť rokov odo dňa prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku.

Poskytovateľom investičnej pomoci je:

a)Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. a),

b)Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom vecne príslušného správcu dane, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. b),

c)Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. c),

d)vlastník alebo správca nehnuteľnosti vo vecnej pôsobnosti orgánov verejnej správy, alebo Slovenský pozemkový fond, poskytovateľom tejto formy investičnej pomoci môže byť aj obec, vyšší územný celok, alebo organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. d).

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

K § 3

Vymedzujú sa pojmy, ktoré zákon pre jednoznačnú aplikáciu používa, najmä zámer na poskytnutie investičnej pomoci, nové výrobné a technologické zariadenie, žiadateľ a prijímateľ investičnej pomoci, miera nezamestnanosti, technologické centrum, centrum strategických služieb, komplexné stredisko cestovného ruchu, intenzita investičnej pomoci, ponuka na poskytnutie investičnej pomoci, začatie prác, ukončenie investičného zámeru.

K § 4

Pri vymedzení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sa vychádzalo z požiadavky, aby do Slovenskej republiky boli privezené moderné výrobné a technologické zariadenia, ktoré musia byť nové, a prostredníctvom tejto podmienky bolo nastavené jedno z kritérií požadovanej štruktúry podporovanej investície. Výrobné a technologické zariadenia musia tvoriť určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku.

V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky, alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej 800 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % z vlastného imania právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa,

d)výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky podľa osobitných predpisov na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 400 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 200 miliónov Sk.

K § 5

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového technologického centra, alebo rozšírenie existujúceho technologického centra,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 40 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 6

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb, ktorými sú

a)vybudovanie nového centra strategických služieb, alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 35 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje vynaloženie investičných prostriedkov vytvorených zo zisku dosiahnutého z investičného zámeru posudzovaného na účely poskytnutia investičnej pomoci,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu, alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku,

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

d)činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkového tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 250 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) znižuje na sumu 100 miliónov Sk.

K § 8

Ustanovenie definuje v súlade s čl. 4.2 Usmernení oprávnené náklady, ktoré môžu byť v rámci investičnej regionálnej pomoci podporené, zároveň sa zamedzuje praktikám príjemcov pomoci, ktorí v rámci investičného zámeru obstarajú dlhodobý hmotný majetok a dajú ho k dispozícií svojím subdodávateľom mimo Slovenskej republiky. Pomoc na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je využívaný v Slovenskej republike, nepredstavuje regionálny prínos pre daný región.

Maximálny podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkovej investícií vychádza z článku č.4.2.1 ods. 55 Usmernenia. Do oprávnených nákladov vhodných na poskytnutie investičnej pomoci môže byť započítaný dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ktorý vznikol transferom technológií, nadobudnutím práv know-how alebo nepatentových technických poznatkov, a to za predpokladu, že bude obstaraný za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb, bude zahrnutý do majetku prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom podniku najmenej päť rokov podľa investičného zámeru.

Do oprávnených nákladov vhodných na investičnú regionálnu pomoc nemôže byť započítaný majetok na ktorý už bola poskytnutá štátna pomoc bez ohľadu na to, z akých zdrojov.

V súlade s aplikačnou praxou Európskej komisie sa vyžaduje, aby strojné a technologické zariadenie, ak bude obstarané od spriaznených osôb, bolo kúpené za trhových podmienok. Podľa č. 4.2.1 ods. 54 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013 strojné a technologické zariadenie musí byť nové.

Pri oprávnených nákladoch vhodných na poskytnutie investičnej pomoci je možné vychádzať aj z výšky miezd pred zdanením zamestnancov prijatých na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným zámerom vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prepočte za obdobie dvoch rokov.

K § 9

Ustanovuje sa obsah a náležitosti investičného zámeru, vrátane povinných príloh, ktoré musí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ priložiť k investičnému zámeru.

Žiadateľ predkladá investičný zámer v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme ministerstvu, ktorý obsahuje

a)identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú

1.obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob akým budú za právnickú osobu konať, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom právnická osoba,

2.meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, obchodné meno, predmet podnikania a odvetvie, v ktorom podniká, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku v dobe realizácie investičného zámeru v členení na jednotlivé roky a účel použitia,

c)predpokladaný počiatočný stav a konečný stav zamestnancov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu,

d)predpokladanú priemernú výšku mzdy na zamestnanca pred zdanením vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)označenie katastrálneho územia, na ktorom bude investičný zámer realizovaný vrátane informácie o vzťahu lokalizácie navrhovanej investície k schválenej územnoplánovacej dokumentácií,

f)požiadavky na technické vybavenie územia, požadovanú celkovú plochu výstavby v m2 členenú na plochu určenú na vybudovanie výrobných priestorov, skladových priestorov a administratívnej budovy,

g)zoznam nového výrobného a technologického zariadenia určeného na realizáciu investičného zámeru, vrátane uvedenia roku jeho výroby,

h)informácie o predpokladanej výstavbe nových budov alebo o predpokladanom využití prenájmu už existujúcich budov alebo ich kúpy,

i)etapy realizácie investičného zámeru a predpokladaný termín začatia výroby alebo poskytovania služby,

j)požadovanú výšku konkrétnych foriem investičnej pomoci,

k)údaje o inej požadovanej alebo poskytnutej pomoci z verejných prostriedkov,

l)ďalšie údaje uvedené v prílohe k zákonu.

Žiadateľ k investičnému zámeru priloží

a)ak ide o právnickú osobu

1.spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú zmluvu spoločnosti alebo jej úradne osvedčenú kópiu,

2.stanovy, ak ich akciová spoločnosť, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzením majú,

3.výpis z obchodného registra alebo doklad obdobný výpisu z obchodného registra, ak ide o zahraničnú právnickú osobu,

4.výročné správy alebo účtovné závierky alebo konsolidované účtovné závierky, ak je ich právnická osoba povinná zostavovať podľa osobitného predpisu a povinná overovať audítorom a to za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky,

b)ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa

1.overený doklad oprávňujúci na podnikanie,

2.výpis z obchodného registra, ak je v ňom zapísaný,

3.účtovnú závierku za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky, alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky.

K § 10

Upravuje sa postup pri posudzovaní investičného zámeru. ministerstvo posúdi úplnosť investičného zámeru a ak investičný zámer obsahuje všetky požadované údaje na posúdenie, do 30 dní zabezpečí vypracovanie odborného posudku, ktorý zohľadní hospodársky a sociálny význam investičného zámeru a jeho environmentálny dopad. Vypracovanie posudku budú zabezpečovať odborné organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Ak vyplynie z odborného posudku, že žiadateľ má predpoklad splniť podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci, ministerstvo vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie formy investičnej pomoci výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem a podmienky poskytnutia investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci ministerstvo predloží na posúdenie jednotlivým poskytovateľom investičnej pomoci.

Ustanovuje sa postup posudzovania jednotlivých navrhovaných foriem investičnej pomoci poskytovateľmi investičnej pomoci.

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia predpoklady splnenia podmienok na poskytnutie navrhovanej investičnej pomoci a do 30 pracovných dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva písomné stanovisko, v ktorom vyjadria súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím navrhovanej investičnej pomoci.

Ak z posudku vyplýva, že žiadateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona a podľa osobitných predpisov, ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi, že nespĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci.

.

K § 11

Podľa článku 4.1.1. bod 38 Usmernení nemôžu byť začaté práce na investičnom projekte skôr, ako žiadateľovi na základe posúdenia investičného zámeru ministerstvo písomne potvrdí že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona.

Splnomocňuje sa ministerstvo aby na základe stanovísk poskytovateľov investičnej pomoci vypracovalo ponuku na poskytnutie investičnej pomoci v členení na jednotlivé formy investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 s uvedením výšky jednotlivých foriem investičnej pomoci a stanovenia podmienok, za ktorých je možné investičnú pomoc poskytnúť a čerpať.

Ministerstvo nemôže zapracovať do ponuky tú formu investičnej pomoci, s ktorou poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasí. Ponuku zašle ministerstvo žiadateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak sa práce podľa investičného zámeru začnú pred splnením týchto podmienok, investičná pomoc nemôže byť poskytnutá.

K § 12

Žiadateľ môže na základe ponuky podľa § 11 požiadať ministerstvo o poskytnutie investičnej pomoci do 60 dní od jej doručenia.

Žiadosť musí obsahovať

a)obchodné meno prijímateľa, ktorý o poskytnutie investičnej pomoci žiada, jeho sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak mu bola pridelené

b)údaje uvedené v písmene a) o prijímateľovi, ktorým je iná právnická osoba, ktorej založenie žiadateľ zabezpečí v súvislosti s prijatím ponuky podľa § 11, a v ktorej bude mať žiadateľ postavenie ovládajúcej osoby, ak prijímateľom nebude žiadateľ,

c)mená a priezviská členov štatutárneho orgánu žiadateľa, ak prijímateľom nebude žiadateľ, žiadosť obsahuje aj meno a priezvisko fyzickej osoby a jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a obchodné meno a sídlo právnickej osoby, s ktorými žiadateľ založí inú právnickú osobu,

d)formy investičnej pomoci, o ktorých poskytnutie sa žiada,

e)výšku jednotlivých foriem investičnej pomoci v členení podľa § 2 ods. 1

Prílohou žiadosti je

a)výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľom právnická osoba, ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri výpis zo živnostenského registra, nie starší ako tri mesiace, výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra musí obsahovať rovnaké údaje ako ku dňu predloženia investičného zámeru,

b)záväzné vyhlásenie o úplnosti a správnosti údajov uvedených v investičnom zámere a v jeho prílohe,

c)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci, že žiadateľ nie je v čase podania žiadosti v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe, alebo v inom obdobnom konaní a nie je daňovým dlžníkom,

d)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci splnenie povinnosti žiadateľa, že nemá nedoplatky na odvodoch poistného na zdravotnom poistení a sociálnom poistení, príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení,

e)záväzné vyhlásenie žiadateľa, že najneskôr do 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a že najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere.

K § 13

Upravuje sa postup pri schvaľovaní investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predkladá ministerstvo schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ktorá pri schvaľovaní zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

Po schválení návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, ministerstvo ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a to do 15 pracovných dní od schválenia vládou.

Ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006, ministerstvo do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, postupom podľa osobitného predpisu, požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo do 15 pracovných dní vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci nie je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak je predmetom investičnej pomoci aj investičná pomoc vo forme podľa § 2 ods.1 písm. d), rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo obci, na území ktorej má byť investičný zámer realizovaný.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na poskytnutie investičnej pomoci nie je prípustný rozklad.

K § 14

Určujú sa náležitosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci, ktoré obsahuje označenie prijímateľa investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výšku, podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, schválenú intenzitu investičnej pomoci a schválenú výšku investičnej pomoci a podmienky, za ktorých je možné investičnú pomoc čerpať.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prijímateľa pomoci v súlade s čl. 4.1.1 bod 40 Usmernenia.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 je povinný zachovať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc

a)v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej výške čerpanej investičnej pomoci najmenej však do výšky podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo § 4 ods. 2 a 3, alebo § 5 písm. b) alebo § 6 písm. b) alebo § 7 ods. 1 písm. c), alebo § 7 ods. 2 a 3,

b)v štruktúre podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) alebo § 7 ods. 1 písm. a) a b), a to po dobu uplatňovania investičnej pomoci podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), najmenej však po dobu piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom žiadateľ ukončil investičný zámer.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 písm. c) je povinný obsadiť vytvorené pracovné miesta do troch rokov po ukončení prác a zachovať počet nových vytvorených pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami, na ktoré bude čerpaná investičná pomoc, po dobu najmenej piatich rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta.

Prijímateľ investičnej pomoci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1, § 5, § 6, § 7 ods. 1 najneskôr do troch kalendárnych rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 14.

Podľa čl. 4.1.1. bod 39 Usmernenia prijímateľ je povinný realizovať investičný zámer tak, že najmenej 25 % hodnoty investície musí byť financovaných z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa štátnu pomoc.

Schválená intenzita investičnej pomoci a schválená výška investičnej pomoci uvedená v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci nemôže byť prekročená.

K § 16

V praxi dochádza k prípadom, keď investor prehodnotí svoje podnikateľské aktivity a nezrealizuje svoj investičný zámer a zároveň ani nečerpá investičnú pomoc (neuvažuje ani v budúcnosti čerpať investičnú pomoc), neexistuje spôsob, ako rozhodnutie o schválení investičnej pomoci zrušiť. Navrhuje sa preto upraviť túto možnosť pre investorov, ktorí ešte nezačali s čerpaním investičnej pomoci.

Ustanovujú sa prípady, kedy rozhodnutie o schválení investičnej pomoci stráca platnosť a povinnosť vrátiť alebo odviesť už poskytnutú investičnú pomoc vrátane penále a ďalších sankcií s odkazom na príslušné právne predpisy.

K § 17

Ustanovuje sa výkon kontroly použitia investičnej pomoci, ako aj povinnosti poskytovateľov investičnej pomoci pri výkone kontroly. Ďalej sú vymenované príslušné orgány štátnej správy, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly podľa poskytnutej formy investičnej pomoci. Stanovujú sa lehoty, v ktorých sú povinné orgány kontroly vykonať kontrolu dodržiavania stanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Pri postupe kontrolných orgánov pri výkone kontroly platia osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje.

K § 18

Vláda ustanoví nariadením maximálnu intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 bod 97 Usmernení, mapa regionálnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia je záväzná iba pod podmienkou, že ju členský štát prijal.

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor formulára na získanie investičnej pomoci.

K § 19 a 20

Pri konaní a rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci ministerstvo postupuje podľa predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poskytnutie investičnej pomoci na ďalší investičný projekt pre toho istého príjemcu pomoci je možné iba vtedy, ak preukáže, že ukončil realizáciu investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená štátna pomoc a schválenú štátnu pomoc vyčerpal.

Ďalej sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá príjemcovi vo forme investičných stimulov podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.

K § 21

Zrušuje sa zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2004 Z. z.

K čl. II

Navrhuje sa vytvoriť nový nástroj aktívnej politiky trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s počiatočnou investíciou zamestnávateľovi, ktorému bola schválená investičná pomoc.

Navrhuje sa doplniť § 54 odsek 2 o písmeno h) s tým, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta poskytovaných ústredím práce spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ústredím práce a prijímateľom investičnej pomoci.

K čl. III

K bodu 1

Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

K § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani.

Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci.

Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené investičné náklady, tak aj úľavu na dani si môže daňovník uplatniť len do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel:

a) oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc, najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi ministerstvom, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani,

b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a oprávnených nákladov uvedených v písm. a).

Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Výhodou daňovníka uplatňujúceho úľavu na dani je možnosť odpočtu od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane a to vo výške základu dane, ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty.

Ustanovenie upravuje povinnosti daňovníka ak nedodrží niektorú z podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3.

K bodu 2

Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2007, aby bola zachovaná kontinuita so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch, podľa ktorého bolo možné poskytovať daňovú úľavu len do 31. decembra 2007.

Bratislava 15. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Od schválenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpe čení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) došlo tiež k viacerým zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušn íkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Došlo a dochádza k viacerým vecným a legislatívnym zmenám v pr ávnych úpravách priebehu služby profesionálnych vojakov a k zániku niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinná vojenská služba, prípravná vojenská služba) vykonaných zákonom č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ ), ktoré majú priamy vplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov. Ïalej došlo k zásadným zmenám v obsahu všeobecného systému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré sa v rôznej miere dotýkajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vykona ť rozsiahlejšiu novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. tak, aby bol vytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov.

Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.), je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informa čnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasi č“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľm i podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Ide najmä o tieto dopady:

-štátna služba hasič ov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodn ôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štá tnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným ú razom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny. Uvedené riziká si vyžadujú elimináciu a kompenzačné opatrenia v nemocenskom a úrazovom zabezpečení;

-na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej č i onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť , že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo má lo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Táto situácia si vy žaduje osobitné riešenia v dôchodkovom zabezpečení hasičov, pretože vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia by skončenie štátnej služby hasiča vo svojom dôsledku viedlo k nižšej ú rovni starobného a zväčša aj prípadného invalidného dôchodku, čo by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k potrebe výkonu štátnej služby hasičov.

Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobn ého pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov. Je spoločenským záujmom, aby hasičská a záchranná služba a horská záchranná služba bola vykonávaná s vysokou účinnosťou občanmi plne zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilými.

Uvedené sociálne riziká a dopady v štátnej službe hasičov (okrem Horskej záchrannej služby) sú akceptovan é a čiastočne riešené už aj v súčasnej dobe na princípe poskytovania dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a príplatkov (prídavkov k týmto dávkam zo štátneho rozpoč tu). Ide teda o duálny systém zabezpečenia hasičov s dvojitou agendou a so zabezpečením rôznych zdrojov pri tej istej sociálnej udalosti. Tento existujúci systém sa navrhuje pretransformovať do osobitného jednotné ho systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov.

Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľ ovstve, Maďarskej republike a Èeskej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci š pecializovaných záchranných zložiek.

V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe, pričom zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby upravuje z ákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Horskej záchrannej služby upravujú zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonník práce. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce rie šenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach.

Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchraná rov (najmä s ohľadom na riziko nimi vykonávaných záchranných prác v horských oblastiach), je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tak, aby tento zá kon upravoval nielen služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale aj služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer bez priamej potreby kreovania nového služ obného pomeru (odlišného už od existujúcich služobných pomerov v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky).

Keďže podmienky a spôsob vykonávania záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a Horskou zá chrannou službou sú vo veľkej miere porovnateľné, začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžaduje skô r vykonanie úprav terminologického charakteru v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov než vecného, pretože podstatnú časť právnej úpravy služobného pomeru príslušníka Hasič ského a záchranného zboru je možné bez podstatných vecných zmien aplikovať aj na zamestnancov Horskej záchrannej služby.

Navrhovaným začlenení m zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia niektorých ďalších zákonov tak, aby neboli v rozpore s novelizovaným znením zákona č. 328/2002 Z. z.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Pri prepočte dopadu na verejné financie sa vychádzalo:

-z navrhovaného priemerného služobného príjmu príslušníka na jednotlivé roky, ktorý uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v ná vrhu rozpočtu na rok 2008,

-z predpokladu zaraden ia zamestnancov Horskej záchrannej služby do systému odmeňovania podľa zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-z každoročného 3 % zvýšenia stupnice platových taríf podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou o d 1. 1. príslušného roka,

-z plánovaného počtu 114 príslušníkov a 12 zamestnancov Horskej záchrannej služby, z toho zvýšenie o 4 príslušníkov z dô vodu zriadenia Osobného úradu Horskej záchrannej služby v zmysle novely zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-zo zmeny formy hospodárenia z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu,

-z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009,

-z prechodu niektorých dávok vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov do zá kona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o príplatok za štátnu službu k dôchodku, úmrtné a odchodn é,

-zo zrušenia príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému hradených zo štátneho rozpočtu a ich nahradením preplácania prá ceneschopnosti v rozdielnej výške počas celej doby trvania práceneschopnosti až do jedného roka a zrušenia vyrovnávacieho príspevku a jeho ponechania len bývalým príslušníkom Hasičského a záchranné ho zboru, ktorým bol do 31. decembra 2007 priznaný,

-z požiadavky na zvýšenie počtu miest zamestnancov odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (odbor sociálneho zabezpečenia) celkom o 7 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšenie sa bude riešiť presunom funkčných miest v rámci Ministerstva vnútra SR,

-z navýšenia odvodov poistného na výsluhové zabezpečenie zo strany zamestnávateľa o 1 % (okrem navýšenia poistného na výsluhové zabezpeč enie platené policajtmi, vojakmi a hasičmi o 1 %)

Navrhované úpravy budú mať následovný dopad:

a)štátny rozpočet:

Navrhovaná novela zákona zníži výdavky štá tneho rozpočtu z dôvodu prechodu niektorých dávok do zákona č. 328/2002 Z. z. a zrušením niektorých dávok za HaZZ a HZS nasledovne:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- príplatok k dôchodku1 0132 459 4 013- vyrovnávací príspevok9 32317 82024 501- príplatky k náhrade príjmu, nemocenského, 4 1504 3604 580

- odchodné12 000 12 60013 200- rozdiel odvodov do soc. poisťovne a osobitného účtu20 21220 81821 443

- príjmy štá tneho rozpočtu6 5306 6306 630Zní ženie výdavkov spolu53 22861 68774 367

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spolu za HaZZ a HZS:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- zvýšenie bežných a kapitá-lových výdavkov na (bez miezd) HZS11 32011 54111 055- mzdy HZS6 3795 9005 279- odvody na osobitný účet 1 5241 3871 215- odvody do zdravotných poisťovní858811749- príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí3 1253 2193 315- za špecifickú zdravotnú starostlivosť2 418 2 418 2 418

Zvýšenie výdavkov spolu25 62425 27624 031

Zvýšením odvodu na osobitný účet o 1 % za zamestná vateľa podľa navrhovanej novely zákona bude dopad na zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu nasledovný:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010 osobitný účet MV SR77 245 80 983 83 400

b)rozpočet štá tnych fondov:

nemá žiaden dopad

c)rozpočet obcí a VÚC:

nemá žiaden dopad

d)rozpočet zdravotných pois ťovní z odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zvýšenie príjmov1 2011 1351 049

e)dôsledky na rozpočet Soci álnej poisťovne je nasledovný:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zníženie príjmov celkom405 896418 338431 172z toho:-zníženie príjmov zrušením odvodovej povinnosti za prísl. HaZZ a HZS405 896418 338431 172Zníženie výdavkov celkom8 5898 980 9731z toho:- za nemocenské nad 10 dní PN a ošetrovné7 7598 0958 801- za materské830885930

f)dôsledky na rozpoč et osobitného účtu Ministerstva vnútra SR je nasledovný:

Pre rozpočet osobitného účtu Ministerstva vnútra SR má navrhovaná novela zásadné dôsledky. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č . 328/2002 Z. z. a poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne sa budú odvádzať na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Ukazovateľ/rok200820092010Príjmy osobitného účtu396 252 408 148 420 386 z toho: zvýšenie odvodu o 1% za zamestnávateľa a o 1% za príslušníka23 58624 29525 023Výdavky osobitného účtu z toho:- náhrada sl. platu počas dočasnej neschop.8 073 8 697 9 420 - materské722766800- výsluhový dôchodok96 563179 388245 955 - výsluhový príspevok677780882- invalidný, vdovecký, sirotský dôchodok50100160- odchodné a úmrtné175 293137 717105 688- rekreačná starostlivosť6 7407 0517 465- kúpeľná starostlivosť4 1484 9775 911- zabezpečenie pohrebu70 90110- úrazové zabezpečenie535601677Výdavky osobitného účtu spolu292 751339 977376 798Dôsledky celkom (príjmy – výdavky) 103 501 68 17143 588

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočet OÚ MV SRRok200820092010 OÚ MV SR / zvýšenie príjmov o 1 + 1 % na VD /154 490 161 966 166 800

Dôsledky na rozpočet osobitného účtu v ďalší ch rokoch sa stabilizujú vzhľadom k tomu, že výdavky nebudú rásť takým tempom, nakoľko len v prvých rokoch sa očakáva zvýšený odchod príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na vý sluhový dôchodok.

Okrem dôsledku na osobitný účet Ministerstva vnútra SR navrhovaná novela bude mať dôsledky aj na osobitný účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dávky výsluhového zabezpe čenia bývalým profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra, príslušníkom Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany, ktorí sa po transformácii stali súčasťou Hasičského a záchranné ho zboru. Po schválení navrhovanej novely uvedení príslušníci Hasičského a záchranného zboru strácajú nárok na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia a je predpoklad, že cca 150 príslušní kov Hasičského a záchranného zboru prestane poberať dávky výsluhového zabezpečenia, čo pri priemernej výške dávky cca 15 000 Sk predstavuje úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk.

Poznámka: Rozdiel medzi znížením príjmov Sociálnej poisťovne a príjmom osobitného účtu je spôsobený tým, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nevykonáva odvod poistného na tvorbu rezervné ho fondu, tak ako je to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (poistné do rezervného fondu solidarity).

2.Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

3.Odhad dopadov na životn é prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia výkonu predmetu činnosti Horskej záchrannej služby v súlade so zá konom 544/2002 Z. z. je nevyhnutné vytvoriť 10 pracovných miest pre uchádzačov s úplným stredným vzdelaním. Z tohto počtu možno 4 miesta obsadiť ženami, ktoré by vykon ávali funkciu informátorov a administratívne činnosti. Zároveň možno predpokladať zvýšenie záujmu občanov o vykonávanie štátnej služby v Horskej záchrannej službe.

5.Odhad vplyvov na podnikate ľské prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

DOLOŽKA ZLUÈITE ¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva (hlava XI – sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež),

- sekundárnom: návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice,

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpeč enia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoloč enstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č . 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. 5. 2004),

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice –

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia –.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby v právnych vzťahoch upravujúcich priebeh služby v ozbrojených silách treba tento inštitút ako nadbytočný vypustiť aj vo vymedzení rozsahu osô b, ktorým môžu vzniknúť nároky na dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zjednodušuje sa tým vymedzenie okruhu osôb, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje tento z ákon.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 1 a 10.

K bodu 3

Rozširuje sa obsah pojmu „ministerstvo“ z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z.

K bodu 4

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby a vojakov mimoriadnej služby, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu v služobnom pomere pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upresniť pojem „policajt“ a „profesionálny vojak“.

K bodu 5

Navrhuje sa upresniť formulácia, od akého príjmu sa odvodzujú dávky úrazového zabezpečenia.

K bodu 6

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upraviť rozsah trvania služobného pomeru započítateľného na účely sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 7

Vzhľadom na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej vojenskej služby treba zrušiť ustanovenia vzťahujúce sa na tieto inštitúty. Súčasné ustanovenie § 4 ods. 4 je obsolentné.

K bodu 8

V novom znení § 4 ods. 4 treba vykonať úpravy v súvislosti so súčasne navrhovaným začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť z ákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 9

Vzhľadom na nové inštitúty uplatňované pri odmeň ovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je treba terminologicky upraviť znenie § 5.

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny inštitútov pri odmeňovaní profesionálnych vojakov a vzhľadom na zmeny zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v čase dočasnej zdravotnej neschopnosti treba upraviť nadpis nad § 6 až 8.

K bodu 11

Upresňuje sa znenie ustanovenia § 6 ods. 1 z dôvodu zmien v zabezpečení policajtov počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodu 12

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesionálneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, kedy je jeho zabezpeč enie záležitosťou zamestnávateľa, ako aj poznámku pod čiarou k odkazu 3b.

K bodu 13

Z dôvodu zmien v odmeňovaní profesionálnych vojakov je potrebné upresniť niektoré náležitosti pri dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodom 14, 15 a 17

Ide o zosúladenie textov poznámok s platnou právnou úpravou.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje upresniť použitú terminológiu.

K bodu 18

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesion álneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, ak v tejto dobe vykonáva službu mimo územia Slovenskej republiky alebo mimoriadnu služ bu.

K bodu 19

Vzhľadom na zmeny v úprave priebehu služby profesioná lnych vojakov vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. treba upraviť jeho náležitosti počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo ú razu, ak je v tomto čase zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo ak je pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na navrhovan é vloženie nového odseku 4 do § 6.

K bodu 21

Je potrebné upraviť nárok na nemocenské v prípadoch, kedy policajtka a profesionálna vojačka nemá nárok na materské, ani na opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia buď z dô vodu nedostatočného trvania času nemocenského poistenia alebo času trvania služobného pomeru.

K bodu 22

V súvislosti so začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné zosúladiť terminológiu zákona aj so zá konom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné nanovo definovať výšku vyrovnávacej dávky poskytovanej policajtke a profesionálnej vojačke.

K bodu 24

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodu 25

Ide o upresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3h v nadväznosti na zákon č. 346/2005 Z. z. a na navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov.

K bodu 26

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodom 27 až 31

V nadväznosti na zmeny v platových úpravách policajtov a profesionálnych vojakov je nutné nanovo špecifikovať čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka na účely stanovenia dávok nemocenského zabezpečenia a pravidlá zachádzania s ní m pri možných dodatočných zmenách.

K bodu 32

V súvislosti s úpravami vykonanými v § 12 sa navrhuje vypustiť § 13 ako nadbytočný.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie § 13.

K bodu 34

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie dobou dočasnej neschopnosti na výkon služby na účely poskytovania dávok nemocenského zabezpečenia, a to najmä vzhľadom na novú zákonnú úpravu priebehu služ by profesionálnych vojakov a ďalej na možnosť nezískania potrebnej doby nemocenského poistenia po skončení služobného pomeru.

K bodu 35

V nadväznosti na predchádzajúce navrhované úpravy inš titútov nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov treba upresniť, kedy ochranná lehota na poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia nevzniká, resp. kedy táto lehota zaniká.

K bodu 36

Vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich priebeh služby policajtov a vojakov, je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady škody týmto osobám pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania.

K bodu 37

Upresňuje sa, za akých podmienok sa neprihliada pri poskytovaní náhrady za stratu na služobnom plate na príjem zo zárobkovej činnosti. Ide o situácie plnej invalidity, kedy policajt alebo profesionálny vojak môž e získať príjem zo zárobkovej činnosti len za mimoriadne sťažených podmienok.

K bodu 38

Je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka s novým odkazom na sumu životného minima namiesto doterajšieho odkazu na minimálnu mzdu a definovať determin anty, ktoré nemajú vplyv na výšku uvedenej náhrady.

K bodu 39

Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Súč asne sa upresňuje znenie § 21 ods. 7 tak, aby sa o náhrade rozhodovalo vždy písomným rozhodnutím.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú, resp. jazykovú úpravu, nadväzujúcu na predchádzajúce vecné zmeny.

K bodu 41

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov ako aj vzhľadom na poznatky z doterajšieho uplatň ovania zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje nanovo definovať obsah pojmov „nebezpečné podmienky“ a „obzvlášť nebezpečné podmienky“ a vymedziť z toho sa odvíjajúce podmienky nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie v úrazovom zabezpečení.

K bodu 42

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa navrhuje rozš íriť okruh náhrad pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 43

Upresňuje sa spôsob rozhodovania o priznaní úhrad ná kladov spojených s liečením a pohrebom pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 44

Navrhuje sa doterajší odkaz na minimálnu mzdu nahradiť odkazom na adekvátny násobok životného minima, ako na kritérium lepšie zodpovedajúce nákladovému charakteru výdavkov.

K bodom 45 a 46

Vzhľadom na nejasnosti pri realizácii doterajšieho znenia sa navrhuje zjednodušenie dikcie.

K bodu 47

Vzhľadom na upresnenie okruhu náhrad poskytovaných pozostalým sa navrhuje doplniť aj § 25.

K bodom 48 až 50

Upresňuje sa pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ pre účely poskytovania jednorazového odškodnenia pozostalým vzhľadom na rozšírenie okruhu činností vykonávaných príslušní kmi ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a záchranných služieb.

K bodu 51

Terminologicky sa upresňuje, v ktorých prípadoch urč uje minister podrobnosti na vykonanie ustanovenia § 37.

K bodu 52

Navrhuje sa upresniť spôsob zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo priamo na zvyšovanie služobných platov.

K bodu 53

Navrhuje sa presne definovať, čo sa rozumie služobným ú razom. Vecne ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia s prihliadnutím na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona.

K bodu 54

Z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné nanovo ustanoviť podmienky vzniku nároku na výsluhový prí spevok, a to vo väzbe na dôvody skončenia služobného pomeru, ako aj spôsob výpočtu výsluhového príspevku. Súčasne sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom.

K bodu 55

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z. je nutné upresniť dôvody, kedy týmto vojakom a hasičom patrí odchodné.

K bodu 56

Z dôvodu zmien skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnos ť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné upraviť dôvody skončenia služobného pomeru, kedy sa odchodné znižuje.

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na začlenenie hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa ustanovuje, v ktorých prípadoch odchodné týmto osobám nepatrí.

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa doplnenie, resp. úprava ustanovení § 36, § 37 ods. 1 a § 44 z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 59

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné upraviť aj dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy ná rok na výsluhový dôchodok vznikne až dovàšením veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zmeny sa navrhujú aj v prípade policajtov v nadväznosti na zmeny zákona č. 73/1998Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 60

V nadväznosti na zmeny v znení § 38 ods. 3 a 4 je nutné ustanoviť, akým spôsobom sa bude upravovať základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka uvedených v odsekoch 3 a 4.

K bodu 61

Navrhuje sa ujednotiť spôsob výpočtu výsluhového dôchodku tak, ako tomu bolo dosiaľ len u profesionálnych vojakov, aby spôsob výpočtu zohľadňoval potrebu výkonu služby po potrebnú dobu a do urč itého fyzického veku.

K bodom 62, 63, 65 a 66

Vzhľadom na zrušenie inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 41, 42, 47 a 48, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že doterajšie znenie § 43 ods. 3 zákona vyvolávalo nejasnosti pri stanovení výšky invalidného výsluhového dôchodku v súvislosti so zmenou miery schopnosti poberateľa vykonávať primerané civilné zamestnanie, je nutné túto dikciu upraviť tak, aby bolo jednoznačné, ako sa nová výška invalidného výsluhového dôchodku v takomto prípade určuje.

K bodu 67

Ide o úpravu vzhľadom na doplnenie § 50 ods. 2 novým písmenom g).

K bodu 68

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku po uplynutí jedného roka zostal zachovaný aj vdove, ktorej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v s úvislosti s výkonom služby.

K bodom 69 až 71

Z dôvodu zrušenia inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 51, 54 a 55, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodom 72 a 73

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné určiť, ktoré ďalšie doby kvalifikovanej činnosti sa hodnotia ako služobný pomer na vznik nároku na dávky vý sluhového zabezpečenia, a ktoré doby sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú.

K bodu 74

Vzhľadom na nebezpečnosť výkonu mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu, umožň uje sa ministrovi obrany dobu takéhoto výkonu mimoriadnej služby započítať na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok zvý hodnene, najviac dvojnásobkom skutočnej doby výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 75

Vzhľadom na zákonné zmeny priebehu služby profesioná lnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vojakov mimoriadnej služby pod p ôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nanovo potrebné ustanoviť, čo je základom na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pre jednotlivé kategórie oprávnených osôb.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny podľa bodu 75. Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné tiež vypustiť ustanovenie § 62.

K bodu 77

Ustanovuje sa, že dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby zaniká nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a zaniká aj n árok na ich výplatu.

K bodu 78

V nadväznosti na zmeny v zákonnej úprave priebehu služ by profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné vykonať navrhované pojmové zmeny v znení ustanovenia § 63 ods. 3.

K bodu 79

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi vznikol opätovne ná rok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, ktorý mu patril pred jeho zánikom, ak výkon mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok.

K bodu 80

Vzhľadom na zmeny vo všeobecných predpisoch o sociá lnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné nanovo upresniť podmienky prevodu poistného medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociá lnou poisťovňou.

K bodu 81

Upresňuje sa mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.

K bodu 82

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje definovať, čo sa rozumie priemerným mesačný m služobným platom rozhodujúcim pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov.

K bodu 83

Vzhľadom na ďalej navrhované úpravy pri úhradá ch rekreačnej starostlivosti sa navrhuje formulačne doplniť ustanovenie § 69 ods. 3.

K bodu 84

Navrhuje sa pri poskytovaní rekreačnej starostlivosti v porovnaní s inými oprávnenými zvýhodniť pozostalých manželov a nezaopatrené deti po policajtoch a profesionálnych vojakoch, ktorí zomreli v dô sledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v súvislosti s výkonom služby.

K bodu 85

Vzhľadom na jednotný zdroj financovania sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorým je osobitný účet ministerstva dotovaný ministerstvom, navrhuje sa odstrániť spôsob financovania rekreač nej starostlivosti pre policajtov a vojakov z príspevkov z rozpočtu ministerstva.

K bodu 86

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu u osôb, ktorým môže byť poskytnutá rekreačná starostlivosť podobne ako policajtom a profesionálnym vojakom, je potrebné riešiť spô sob financovania tejto starostlivosti, pričom sa u nich použije doterajší spôsob financovania.

K bodu 87

Vzhľadom na potrebu kúpeľnej starostlivosti bývalých policajtov a vojakov sa navrhuje odstrániť podmienky trvania služby a dosiahnutia fyzického veku, pri splnení ktorých mô že byť bývalému policajtovi a vojakovi poskytnutá uvedená starostlivosť.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby u policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to aj v prí padoch, kedy mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, bolo možné zohľadniť dôvod skončenia služobného pomeru poskytnutím bezplatnej kúpeľnej starostlivosti.

K bodu 89

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 29a odkazuje na dve poznámky pod čiarou s rô znymi citáciami právnych predpisov.

K bodu 90

Upresňuje sa spôsob zabezpečenia pohrebu policajta a profesionálneho vojaka, ktorý zomrel počas výkonu služby, so zreteľom na úmrtie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a so zreteľ om na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej služby podľa predpisov upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 91

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nutné upraviť pravidlá ich pohrebného obradu.

K bodu 92

Vzhľadom na špecifické potreby výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (vysoký stupeň utajenia) je nutné ustanoviť, že niektoré pravidlá zabezpečenia pohrebu príslušníkov tejto služ by sa pre nich nebudú uplatňovať.

K bodu 93

Navrhuje sa upresniť, ktoré osoby sú oprávnené vykonáva ť kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom alebo profesionálnym vojakom tak, aby ustanovenia § 80 boli jednoznačné.

K bodu 94

Upresňuje sa mechanizmus a rozsah kontroly dodržiavania liečebn ého režimu policajtom a profesionálnym vojakom tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu ich osobných práv. Kontrolu je možné vykonávať i v čase, kedy je policajt a profesionálny vojak počas doč asnej neschopnosti zabezpečovaný zamestnávateľom.

K bodu 95

Upresňuje sa rozsah právomocí orgánov, ktoré rozhodujú o dávkach úrazového zabezpečenia.

K bodu 96

Vzhľadom na organizačné zmeny v bezpečnostných zboroch a ich dosah na sociálne zabezpečenie policajtov, upresňuje sa okruh orgánov, ktoré zabezpečujú pohreb policajta.

K bodu 97

Z dôvodu špecifických potrieb výkonu služby v Slovenskej informačnej službe je nutné ustanoviť, že § 82 ods. 5 prvá a druhá veta sa nevzťahujú na príslušníkov tejto služby ani na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej slu žby.

K bodu 98

Upresňuje sa okruh orgánov, príslušných na rozhodovanie v odvolacom konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov tak, aby nedochádzalo k nejasnostiam pri vý klade príslušnosti na odvolacie konanie, a ku koncentrácii rozhodovania o odvolaní na centrálnej úrovni.

K bodom 99

Upresňuje sa obsah lekárskej posudkovej činnosti v sociálnom zabezpečení v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom.

K bodu 100

Odstraňuje sa legislatívny nedostatok, kedy v rámci lekárskej posudkovej činnosti zákon neumožňoval vykonať kontrolu zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 101

Navrhuje sa upresniť povinnosti ošetrujúceho lekára policajta vo vzťahu k posudkovému lekárovi ministerstva pri kontrole posudzovania dočasnej neschopnosti policajta.

K bodu 102

Navrhuje sa stanoviť rozsah oprávnení posudkového lekára ministerstva obrany a posudkového lekára ozbrojených síl vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi profesionálneho vojaka a v prípadoch podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom.

K bodu 103

Vzhľadom na organizačné zmeny v rámci zdravotnej služby v rezorte ministerstva obrany sa navrhuje upresniť znenie § 89.

K bodu 104

Ide o legislatívno-technické upresnenie za účelom zabezpečenia jednoznačnosti dikcie § 90 ods. 4.

K bodu 105

Vzhľadom na upresnenie spôsobu financovania rekreač nej starostlivosti podľa § 69 ods. 9 je potrebné upresniť, kedy sa rekreačná starostlivosť nefinancuje z osobitného účtu.

K bodom 106 a 107

Upresňuje sa, čo sú výdavky osobitného účtu.

K bodu 109

Navrhuje sa, aby prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa po jeho skončení neodvádzali do štátneho rozpočtu, ale aby sa na uvedenom účte akumulovali na vykrytie prípadných zvýšených vý davkov v nasledujúcich obdobiach, čo súčasne znamená, že takéto zvýšené výdavky nebude potrebné vykrývať, resp. čiastočne vykrývať zo štátneho rozpočtu.

K bodu 109

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 39a odkazuje na dve poznámky pod č iarou s rôznymi citáciami právnych predpisov.

K bodom 110 a 111

Vzhľadom na to, že rozsah sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov je širší ako rozsah sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme a vyžaduje si vyššie náklady, v záujme zvýš enia solventnosti osobitných účtov sa v § 97 ods. 4 navrhuje zvýšenie poistného na výsluhový dôchodok, a to na strane policajtov a profesionálnych vojakov a súčasne na strane ich zamestnávateľov o 1 % v porovnaní so súčasným stavom. Dôsledkom by malo byť aj zníženie potreby na dotácie osobitných účtov zo strany rezortných rozpočtov.

K bodu 112

Ide o terminologické upresnenie ustanovenia § 97 ods. 5.

K bodu 113

Ide o harmonizáciu znižovania poistného na výsluhový dôchodok so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 114

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 115

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu.

K bodu 116

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného pri výkone služby policajtov a vojakov v cudzine. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na d ávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 117

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je nutné upraviť vymeriavací základ na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na dávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazové ho zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 118

Ide o terminologickú úpravu vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 119

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov je treba upresniť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov.

K bodu 120

V nadväznosti na úpravy navrhované podľa bodu 114 je potrebné upresniť poznámku pod čiarou k odkazu 42.

K bodu 121

Navrhuje obsahovo a terminologicky upresniť ustanovenie § 99 ods. 4 z dôvodu zmien v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 122

Ustanovuje sa, že sociálne zabezpečenia vojaka mimoriadnej služby vzniká dňom nástupu na výkon mimoriadnej služ by.

K bodu 123

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa ojedinelo môžu pri vymedzení nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečný ch podmienok, za ktorých dochádza k úrazom a pri poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia vyskytnúť situácie neriešené priamo zákonom, ktoré by mohli mať závažný negatí vny dopad na sociálnu situáciu zabezpečovanej osoby, navrhuje sa upraviť v zákone právny inštitút odstránenia tvrdosti zákona s tým, že právo odstrániť tvrdosť by mal len najvyšší predstaviteľ príslušného rezortu alebo organizácie.

K bodom 124 a 125

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné terminologicky upraviť podmienky prerušenia nemocenského zabezpeč enia a výsluhového zabezpečenia policajtov a vzhľadom na zmeny v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť prerušenie nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpeč enia profesionálnych vojakov.

K bodu 126

Konvaliduje sa nárok na úrazové a výsluhové zabezpečenie v prípadoch, kedy sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služ by alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

K bodu 127

Upresňuje sa spôsob zaokrúhľovania dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodom 128 a 129

Upresňujú sa povinnosti služobného úradu a služobného orgánu na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov vo vzťahu k orgánom sociálneho zabezpečenia a k orgánom sociálneho poistenia.

K bodom 130 a 131

V záujme utajenia plnenia osobitných úloh orgánmi spravodajských zložiek sa umožňuje týmto zložkám používať osobitné spôsoby vykazovania a zaznamenávania údajov potrebných na účely soci álneho zabezpečenia.

K bodu 132

Ide o harmonizáciu ustanovenia so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 133

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 128 z dôvodu zmeny zákonnej úpravy dôchodkového poistenia od roku 2003. Uvedené ustanovenie zodpovedalo dovtedajšej právnej úprave vo všeobecnom systéme dôchodkové ho zabezpečenia, ktorá stratila platnosť.

K bodu 135

Terminologicky sa upresňuje znenie § 130 ods. 1 z dôvodu, aby bolo možné realizovať aj prípadné zvýšenie prídavkov k invalidnému dôchodku o pevnú sumu. Ide o upresnenie a harmonizáciu spô sobu valorizácie priznaných dávok dôchodkového poistenia, na výplatu ktorých sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov a ktoré sa valorizujú podľa všeobecn ých predpisov o zvyšovaní dôchodkov zo sociálneho poistenia.

K bodu 136

Navrhuje sa znenie nových prechodných ustanovení s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o úpravu základu na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v prípadoch, kedy ku skončeniu služobné ho pomeru policajta došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., avšak súčasne so skončením služobného pomeru nedošlo ku vzniku nároku na dôchodok z výsluhového zabezpečenia, pričom vykonan á doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociá lnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecn ých predpisov o sociálnom poistení.

Novým § 143i sa upresňuje postup pri vyplácaní dôchodkov colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z.

Novým § 143j sa ustanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka priznaná pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. sa pova žuje za náhradu za stratu na služobnom plate policajta a náhradu za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Ide teda o harmonizáciu postupu pri vý plate analogických dávok priznaných v rôznych obdobiach. Navrhuje sa tiež upraviť základ na výpočet, alebo prepočet výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný vý sluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých vý sluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov po týchto profesionálnych vojakoch.

V nadväznosti na analogické úpravy vykonané v podmienkach nároku na vdovský výsluhový dôchodok a vdovecký výsluhový dôchodok sa súčasne navrhuje upraviť podmienky nároku aj u vdovských výsluhových dôchodkov a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných podľa § 129 ods. 4 až 6 a sirotský ch výsluhových dôchodkov.

Vzhľadom na to, že sirotské výsluhové dôchodky priznané v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 neboli upravené na výmeru zodpovedajúcu 40 % z dôchodku zomretého, a to ako jediná skupina v rámci Slovenskej republiky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia i osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov, navrhuje sa takúto úpravu vykonať od 1. januára 2008.

V nadväznosti na zmeny zákonnej úpravy priebehu služby a odmeňovania profesionálnych vojakov sa ďalej navrhuje upresniť, čo sa rozumie priemerným služobným platom profesionálneho vojaka na zistenie zá kladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť, aby výška výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného v ýsluhového dôchodku profesionálneho vojaka po skončení výkonu mimoriadnej služby a po jeho opätovnom prepočítaní nebola nižšia, ako ich výška pred nástupom na výkon mimoriadnej služby.

Novým § 143k sa navrhuje ustanoviť spôsob prechodu dávok nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia a výsluhového zabezpečenia hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

V záujme zabezpečenia personálnej stability pri výkone št átnej služby hasičov v prechodnom období do 31. decembra 2010 sa v novom § 143l navrhuje ustanoviť obmedzujúce ustanovenia pre vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku. Tak éto obmedzenie sa však nebude vzťahovať na hasiča, ktorému služobný pomer skončí zo zdravotných dôvodov.

Novými § 143m a 143n sa navrhuje upraviť, čo sa rozumie zá kladom na výpočet priemerného služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnanca (resp. príslušníka) Horskej záchrannej služby rozhodujúceho na výpočet dávok sociá lneho zabezpečenia. Pri určovaní zložiek platu, resp. mzdy, ktoré budú zohľadnené pri určovaní základu pre výpočet dávok, sa prihliadalo na zložky služobného príjmu príslušníka Policajné ho zboru, ktoré tvoria základ pre výpočet dávok. Z tohto dôvodu boli zo základu pre výpočet dávok vypustené odmeny a mzda (plat) za prácu nadčas. Keďže náhrada za pracovnú pohotovosť nie je súč asťou mzdy, resp. platu, nebude zohľadňovaná ani pri určovaní základu pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

K čl. II

K bodom 1 až 5 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej zá chrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z dôvodu úpravy leg álnych definícií niektorých pojmov (ako príklad „príslušník“, „zbor“) nebude potrebné novelizovať každé ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „z ákon č. 315/2001 Z. z.“) a explicitne upraviť, že takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na príslušníka Horskej záchrannej služby. Predmetom osobitnej úpravy budú len tie ustanovenia zákona č . 315/2001 Z. z., z ktorých bude potrebné upraviť výnimky, resp. odchýlky pre príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa v nadväznosti na z ákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov terminologicky upravuje § 12 ods. 8 a § 17 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa, aby Horská záchranná služba bola samostatným služobným úradom, ktorý bude spravovať služobn ý pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby v mene štátu. Za služobný úrad – Horskú záchrannú službu – bude konať a vo veciach služobné ho pomeru príslušníkov Horskej záchrannej služby rozhodovať vedúci služobného úradu – riaditeľ Horskej záchrannej služby.

Vedúcim služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby bude minister vnú tra Slovenskej republiky.

Osobný úrad služobného úradu – Horskej záchrannej služby – bude zabezpečovať aj uplatň ovanie právnych vzťahov zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí nebudú plniť úlohy Horskej záchrannej služby.

K bodu 9

Navrhuje sa bližšie špecifikovať, ktoré úmyselné trestné činy budú spôsobovať, že sa obč an nebude považovať za bezúhonného, a to aj v tom prípade, ak bude takéto odsúdenie zahladené podľa osobitného predpisu. Ide o trestné činy, ktoré svojou podstatou súvisia so služobným pomerom a u ktorých je preto predpoklad, že by mohli ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby alebo dôveru občanov k nestrannosti a správnosti rozhodovania. Zároveň sa defin ícia čiastočne zosúlaďuje s definíciu bezúhonnosti upravenou v ostatných služobných predpisoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so vstupom príslušníkov Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušník“, ak nebude uvedené inak) do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

K bodu 12

Keďže odbornú spôsobilosť na výkon činnosti záchranára v horských oblastiach upravuje komplexným spô sobom osobitný zákon, t. j. zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, navrhuje sa ponechať túto úpravu bez zmien a zároveň vylúčiť v plnom rozsahu príslu šníkov Horskej záchrannej služby zo systému prípravy a overovania osobitnej odbornej spôsobilosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Tak ako je u príslušníkov Hasičského a záchrann ého zboru podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, bude podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby u príslušní kov Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti.

K bodom 13, 14, 16 a 17

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že funkcie príslušníkov Horskej záchrannej služby sa nestotož ňujú s funkciami príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Preto sú nielen osobitne upravené funkcie pre príslušníkov Horskej záchrannej služ by, ale osobitne je upravený (a to najmä vzhľadom na druh vykonávaných činností) aj popis charakteristík platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý je uvedený v prílohe č. 1a.

Navrhuje sa, aby bola funkcia mladší záchranár (tak ako funkcia hasič) vykonávaná len počas prípravnej št átnej služby.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby podmienkou vymenovania do služobného pomeru v prípade, ak ide o uchádzača, ktorému by mohli vznikn úť nároky zo sociálneho zabezpečenia zo zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov, bol predchádzajúci súhlas prezidenta Hasičského a záchranné ho zboru alebo riaditeľa Horskej záchrannej služby, a to najmä z toho dôvodu, že prijatie takéhoto uchádzača môže mať dopad na výdavkovú časť osobitného účtu Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť služobnú prísahu príslušní kov Horskej záchrannej služby osobitne od služobnej prísahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a to najmä z dôvodu osobitosti niektorých vykonávaných činností. Aj v tomto prí pade bude zloženie služobnej prísahy jednou z podmienok vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby.

K bodom 19 až 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 6 a 7.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadv äznosti na úpravu uvedenú v § 30 ods. 3.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1 a zároveň sa navrhuje podmienky na vymenovanie príslušníka v dočasnej štátnej službe do stálej štátnej služby zjednotiť s podmienkami na vymenovanie príslušníka v prípravnej štátnej službe do stálej štátnej služby. Vzhľadom na to, že osobitnú odbornú spôsobilosť je možné získať aj skôr ako za dva roky, je úprava podmienky trvania dočasnej štátnej služby aspoň dva roky diskriminačná v porovnaní s príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 28

Navrhuje sa upraviť nov ý osobitný záver pri služobnom hodnotení príslušníka, ktorý je zároveň nadriadeným.

K bodom 29 až 31

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva Hasičského a zá chranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže výsledkom služobného hodnotenia môže byť aj odvolanie nadriadeného alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 41 a v § 73 ods. 2, kedy o zmene slu žobného pomeru príslušníka môže rozhodnúť aj iný nadriadený, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, v ktorom je tento príslušník zaradený (napríklad prezident zboru voči riaditeľ ovi okresného riaditeľstva zboru).

K bodu 33

Podľa platného právneho stavu je na preradenie príslušníka potrebný jeho písomný súhlas alebo písomný návrh na preradenie. Z dôvodov prechodu na sociálne zabezpečenie príslušníkov podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje poskytovanie vyrovnávacej dávky ako jednej z dávok nemocenského zabezpeč enia, bolo potrebné upraviť možnosť služobného úradu preradiť príslušníčku aj bez jej súhlasu v prípade, ak vykonáva činnosti, ktoré sú tehotným ženám zakázané.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu – Horskej záchrannej služby – uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodom 35 až 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 40 ods. 7. Zároveň sa navrhuje, aby vykonávanie funkcie nadriadeného skončilo ex lege nie len dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, ale aj dňom nadobudnutia právoplatnosti služobné ho hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) zákona č. 315/2001 Z. z., pretože vydávanie samostatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie v uvedených prípadoch je vzhľadom na dôsledky uvedený ch rozhodnutí, resp. služobných hodnotení nadbytočné.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov do osobitného poistného syst ému.

K bodu 40

Vzhľadom na výkladové problémy a najmä problémy pri praktickej realizácii sa navrhuj upresniť, že ponuková povinnosť služobného úradu sa vzťahuje len na voľné funkčné miesta, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

K bodom 41 až 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu právnej úpravy v tejto oblasti spojenú s profesionaliz áciou ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ide o realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10. januára 2007 úloha B. 3., ktoré ukladá ú lohu ministrom príslušných rezortov vykonať analýzu zákonov upravujúcich služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo pracovný pomer a zjednotiť podmienky na vysielanie národných expertov do inštit úcií Európskej únie. Obdobná úprava je navrhovaná aj v novele zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozdiel je len v tom, že medzi zložky služobného príjmu príslušníka Hasič ského a záchranného zboru nepatrí osobitný príplatok (ako je tomu u príslušníkov Policajného zboru), preto sa navrhuje kompenzovať túto skutočnosť tak, že príslušníkovi Hasičského a zá chranného zboru bude počas zaradenia mimo činnej štátnej služby poskytovaný (okrem tarifného platu a hodnostného príplatku) aj osobný príplatok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 46

Vzhľadom na to, že príslušník bude v prípade skončenia služobné ho pomeru zabezpečený v systéme osobitného sociálneho zabezpečenia dávkou (t. j. odchodným a pri splnení podmienok aj výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom), navrhuje sa obmedziť kumuláciu n árokov, na ktoré mu z toho dôvodu vznikne nárok, vypustením ustanovenia upravujúceho nárok na náhradu v sume päťnásobku služobného platu.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1. Podľa zákona č. 544/2002 Z. z. sa musí príslušník Horskej záchrannej služby každých 24 mesiacov zúčastniť školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezú častní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť.

Keďže podľa § 17 ods. 5 podmienku odbornej spôsobilosti musí príslušník Horskej záchrannej služby spĺ ňať po celý čas trvania služobného pomeru, musí jeho služobný pomer pri strate osobitnej spôsobilosti podľa osobitného predpisu skončiť, a to aj z toho dôvodu, že spätné vymenovanie do prípravnej štátnej služby nie je možné.

K bodom 48 a 51

Navrhuje sa upresniť za akých podmienok môže príslušník podávať sťažnosti vo veciach služobné ho pomeru, pričom podrobnosti o prešetrovaní týchto sťažností upraví služobný predpis.

Zároveň sa navrhuje, aby služobným predpisom boli upravené aj pravidlá služobnej zdvorilosti.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 50

Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby bol explicitne upravený zákaz pre príslušníka vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, a to bez ohľadu na to, za akých podmienok (za odplatu alebo bezplatne) a akou formou (napríklad na dohodu, v pracovnom pomere) by mohol tieto činnosti vykon ávať. Zákaz sa teda bude vzťahovať na vykonávanie týchto činností nielen vtedy, ak budú vykonávané za odplatu, ale aj vtedy, ak budú vykonávané bezodplatne.

Úprava zákazu vykonávania týchto činností je potrebná najmä z dôvodu ochrany verejného záujmu štátnej služby a jej nestrannosti a správnosti.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 53

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o uložení disciplinárneho opatren ia riaditeľovi okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o uložení disciplin árneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. riaditeľovi krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže ich v ýsledkom je odvolanie nadriadeného z funkcie alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodom 54 a 55

Vzhľadom na výkladové a aplikačné problémy sa navrhuje, aby subjektívna prekluzívna zákonná lehota na ulo ženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu (ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru) a v prípadoch, ak bolo disciplinárne previnenie zistené ako výsledok vykonanej kontroly, aby lehota začala plynúť až od ukončenia kontroly podľa osobitného predpisu.

K bodom 56 a 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu a terminologické zjednotenie v nadväznosti na úpravu kolektívneho vyjedná vania v štátnej službe podľa § 189 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého úprava služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky a zvýšenie stupnice platových taríf príslušn íkov má byť predmetom úpravy kolektívnej dohody (uzatváranej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) a nie kolektívnej zmluvy (uzatváranej príslušnými služobnými úradmi).

K bodu 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu. Keďže sa na služobný pomer príslušníka, pokiaľ ide o prekážky vo výkone štátnej služ by, vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje aj podmienky a rozsah poskytovania služobného (pracovného) voľna zo strany služobného úradu (zamestnávateľa), navrhuje sa vypustiť slová „ na nevyhnutne potrebný čas“ ako redundantné.

K bodom 58 a 59

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neupravuje ošetrovné ako jednu z dávok nemocensk ého zabezpečenia (na rozdiel od všeobecného poistného systému), bolo potrebné upraviť poskytovanie plateného služobného voľna vo vymedzenom rozsahu z dôvodu ošetrovania chor ého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráž e a Železničnej polície.

Zároveň sa navrhuje, aby služobné voľno poskytnuté z uvedeného dôvodu bolo platené. Ide o rovnakú prá vnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61

Jedným z dôsledkov zmeny právnej úpravy v oblasti verejného zdravotníctva bola aj úprava lehôt vykoná vania preventívnych prehliadok uhrádzaných zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia. Frekvencie vykonávania preventívnych prehliadok a rozsah vyšetrení vykonaných v rá mci prehliadok sú pre príslušníkov nedostatočné, pretože povaha vykonávaných služobných činností kladie zvýšené nároky na ich zdravotný stav, ktorý musí spĺňať stanovené podmienky po celý čas trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť špecifickú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrý vať zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe, ako aj na zdravotný stav príslušníkov. Zároveň sa navrhuje, aby ná klady na špecifickú zdravotnú starostlivosť boli hradené služobným úradom zo štátneho rozpočtu.

K bodu 62

Pre potreby sociálneho zabezpečenia príslušníkov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrebné osobitne definovať služobný plat, ktorý sa bude používať na výpočet dávok podľa osobitného predpisu. Takto definovaný služobný plat prispôsobuje zloženie služobného platu pr íslušníka zloženiu služobného platu policajta pre účely sociálneho zabezpečenia.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že po čas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník neplní služobné úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia (§ 52 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.), navrhuje sa, aby sa tento čas nezapo čítaval do času odbornej praxe s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, kedy pr íslušník bude plniť úlohy v prospech služobného úradu.

K bodom 65 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 49 ods. 8, ako aj na úpravu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 66

Z dôvodu začlenenia Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, ako aj vzhľadom na povahu záchranných činnosti vykonávaných Horskou záchranou službou a špecifiká spojené s touto činnosťou (najmä osobitné miesto vykonávania záchranných činností ako sú horské oblasti, jaskyne, priepasti a podobne) sa navrhuje nanovo upraviť príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia tak, aby navrhované znenie zahàňalo nielen činnosti Hasičského a záchranného zboru, ale aj čin nosti Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť sumy niektorých príplatkov za prácu za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvýšené náklady na štátny rozpočet budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky bez požiadaviek na jej navýšenie.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na zmenu predpisov upravujúcich sociálne poistenie zamestnancov.

K bodu 70

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodom 71 a 72

Vzhľadom na začlenenie príslušníkov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (ktor ý okrem iného upravuje aj úrazové zabezpečenie), je potrebné v právnom predpise, ktorý upravuje služobný pomer príslušníka, upraviť aj zodpovednosť služobného úradu za služobný ú raz alebo chorobu z povolania.

Z dôvodu jednotného aplikovania zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov na príslušní kov Policajného zboru a na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, je navrhovaná úprava zodpovednosti obdobná právnej úprave tejto zodpovednosti v z ákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskor ších predpisov.

K bodom 73 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1, na vznik nového služobn ého úradu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 74

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obsahuje komplexnú právnu ú pravu konania vo veciach sociálneho zabezpečenia, navrhuje sa vylúčiť toto konanie zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodom 76 a 80

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 17 ods. 3.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 41 ods.1 a § 73 ods. 2.

K bodu 78

Navrhuje sa, aby mal služobný orgán možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak bude účastník konania alebo iná osoba, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná (napríklad svedok) dočasne práceneschopná.

V súčasnosti prerušenie konania vo veciach služobného pomeru z tohto dôvodu nie je možné (resp. len vtedy, ak by to navrhol účastník konania) a táto skutočnosť značne sťažuje konanie vo veciach služ obného pomeru, najmä disciplinárne konanie.

K bodu 79

Z dôvodov, že odborné vyšetrenia potrebné ako podklad na preskúmanie zdravotného stavu príslušníka mô žu trvať dlhšiu dobu, navrhuje sa upraviť možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas na vykonanie týchto vyšetrení.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby inštitút tzv. autoremedúry bolo možné aplikovať aj pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 82

Navrhuje sa, aby príslušní kovi počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu jeho zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne bol poskytovaný služobný plat, ale len v tom prípade, ak odborový zväz bude združovať minim álne určený počet príslušníkov ako členov odborového zväzu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenia upravujúce služobný čas.

K bodom 83 a 84

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v presunutí ustanovenia týkajúceho sa započí tania rokov príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru z § 132 ods. 2 do § 161 ods. 15.

Zároveň sa upravujú podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu aj pre príslušníkov Horskej záchrannej služby. Osobitne sa navrhuje upraviť doby, ktoré sa budú započítavať prí slušníkom Horskej záchrannej služby pre vznik povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu.

K bodu 85

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov Horskej záchrannej služ by do zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodu 86

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone.

K bodom 87 a 88

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia upravujúce odvádzanie poistného (okrem poistného na zdravotné poistenie) z toho dô vodu, že túto skutočnosť v plnom rozsahu upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 89

Keďže v súčasnosti v Hasičskom a záchrannom zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je potrebn é v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním upraviť, ktorý z odborových zväzov bude oprávnený rokovať o uzatvorení kolektívnej dohody a v konečnom dôsledku uzatvoriť s Ministerstvom vnú tra Slovenskej republiky kolektívnu dohodu.

Navrhuje sa, aby určenie oprávneného odborového zväzu bolo výsledkom dohody všetkých odborových zväzov pô sobiacich v Hasičskom a záchrannom zbore. Iba v prípade, ak by k dohode nedošlo, sa navrhuje, aby oprávneným odborovým zväzom bol ten, ktorý združuje najviac príslušníkov, keďže uzatvorená kolektí vna dohoda bude záväzná nielen pre všetky služobné úrady, ale aj pre všetkých príslušníkov.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 91

Z dôvodu právnej čistoty sa navrhuje explicitne upraviť, ktoré ustanovenia zákonač. 315/2001 Z. z. sa nebudú vzťahovať na služobný pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 92

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 161 ods. 15.

K bodu 93

K § 209b

Z toho dôvodu, že podľa návrhu novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa má tento zá kon vzťahovať len na fyzickú osobu, ktorá bude v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z. z. k 1. januáru 2008 a keďže všetky ustanovenia upravujúce sociálne zabezpečenie a nemocenské zabezpeč enie príslušníkov sa navrhujú k tomuto dňu zrušiť, bolo potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť nároky tých bývalých príslušníkov, ktorým už dávky boli priznané, poskytované a ktor ým by mal v budúcnosti vzniknúť nárok na dávku a jej výplatu podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa, aby nárok na ošetrovné a na príplatok k ošetrovnému zanikli dňom 1. januára 2008 z toho dô vodu, že táto dávka a doplatok k nej už podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia nebudú vôbec poskytované. V prípade, ak bude trvať dôvod, pre ktorý bola táto dávka poskytovaná aj po 1. januári 2008, bude sa postupovať podľa novej platnej úpravy, teda príslušníkovi služobný úrad od 1. januára 2008 vrátane poskytne platené služobné voľno v určenom rozsahu.

Pokiaľ ide o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, navrhuje sa, aby tento nárok nezanikol a aby sa poskytol podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.

Taká istá úprava sa navrhuje aj pri odchodnom a úmrtnom, teda ak na odchodné a úmrtné vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 budú sa tieto dávky priznávať a vyplácať podľa predpisov ú činných do 31. decembra 2007.

Príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasi čskom a záchrannom zbore a mal započítaných viac ako 20 rokov, vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. Keďže ku strate zdravotnej spôsobilosti došlo spravidla aj v s úvislosti s vykonávaním štátnej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa nárok na vyrovnávací príspevok ako opakujúcu sa dávku kompenzujúcu stratu na zárobku, ako aj zníženie schopnosti uplatniť sa na trhu práce zachovať. Navrhuje sa, aby na sa poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy a dávka bola naďalej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Dávky postupne zaniknú vznikom ná roku na dávku zo sociálneho poistenia (t. j. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok).

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia ú činnosti navrhovaného zákona a mal nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok a mal započítaných najmenej 6 rokov vznikol nárok na príplatok za štátnu slu žbu k dôchodku podľa § 165 zákona č. 315/2001 Z. z.. Vzhľadom na to že, dôvodom zavedenia inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku bola náročnosť a osobitný charakter činností vykonávaných pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru, navrhuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku ako opakujúcu sa sociálnu dávku vyjadrujúcu spoločenské ohodnotenie povolania hasiča zachovať. Navrhuje sa, aby sa na poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy.

Zároveň sa navrhuje sprísniť podmienku priznania nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku býval ému príslušníkovi, ktorému skončil služobný pomer v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona, a ktorému nebol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný d ôchodok alebo invalidný dôchodok najneskôr do 31. decembra 2007. Navrhuje sa zúžiť okruh subjektov, ktorým vznikne nárok podľa tohto ustanovenia určením podmienky trvania služobného pomeru aspoň 10 rokov.

K § 209c

Transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej záchrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej z áchrannej služby sa navrhuje vykonať až po splnení zákonom stanovených podmienok na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy.

Ak bude zamestnanec Horskej záchrannej služby spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. (vrátane odbornej spôsobilosti) bude vymenovaný do stálej štátnej služby.

V prípade, ak zamestnanec Horskej záchrannej služby bude spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č . 315/2001 Z. z. okrem požadovaného vzdelania, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov, bude vymenovaný do stálej štátnej služby, najvyššie však do 7. platovej triedy.

Zamestnancovi Horskej záchrannej služby, ktorý síce plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu alebo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nevznikol mu služobný pomer, skonč í jeho pracovný pomer (keďže v podstate ide o nadbytočného zamestnanca) najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. V takomto prípade mu vznikne nárok na náhradu mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesa čného zárobku.

Navrhuje sa, aby zamestnancom Horskej záchrannej služby započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doteraj ších predpisov zostala zachovaná.

Taktiež sa navrhuje, aby za nadriadeného mohol byť vymenovaný bez výberového konania ten zamestnanec, ktorému vznikne služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. a ktorý bol pred 1. januárom 2008 vymenovaný za nadriadeného. Takéto vymenovania za nadriadeného bez výberového konania bude možné len na tom istom stupni riadenia.

V prípade, ak by v dôsledku vzniku služobného pomeru došlo k poklesu medzi mzdou určenou podľa doterajších predpisov a služobným platom podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa za zákonom stanovený ch podmienok poskytovať doplatok k služobnému platu až do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 209d

Z dôvodu, že príslušník ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, výsluhového dô chodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku dňom účinnosti návrhu zákona vstúpi do osobitného poistného systému podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrené zruši ť výnimku, podľa ktorej sa služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nepovažoval za služobný pomer podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 94

V súvislosti s osobitnou ú pravou funkcií a s tým súvisiacich platových tried pre príslušníkov Horskej záchrannej služby sa navrhuje v prílohe č. 1a upraviť charakteristiku platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služ by.

K bodu 95

V nadväznosti na úpravu nové ho služobného úradu a nadriadených v tomto služobnom úrade sa navrhuje doplniť prílohu č. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o úpravu percentuálneho podielu príplatku za riadenie v služobnom úrade – Horskej záchrannej službe.

K Èl. III

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné zjednotiť dôvody oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb.

K Èl. IV

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zamedziť súbehu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (vrátane hasičov) a jednorazové ho mimoriadneho odškodnenia a odškodnenia úrazov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a z áchranného zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné ich vyňať zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zá roveň sa navrhuje vylúčiť z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení aj vojakov mimoriadnej služby, ktorí budú mimoriadnu službu vykonávať v služobnom pomere a budú zabezpečovaní dávkami zo syst ému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhuje sa aj legislatívno-technická úprava v súvislosti s prijatím zákona č. 346/2005 Z. z.

K bodu 3

Navrhované ustanovenia § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. riešia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí nezískali potrebné obdobie na vznik nároku na dávku výsluhového príspevku po skončení výkonu služby prostredníctvom uznania obdobia poistenia na výsluhový prí spevok za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 104.

K bodu 5

V novonavrhnutom ustanovení § 108 ods. 2 sa okrem pôvodného znenia stanovuje, čo je denným vymeriavacím zá kladom policajta alebo profesionálneho vojaka na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v prípade, ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v systéme sociálneho zabezpečenia nevznikol nárok na výsluhový prí spevok po skončení služobného pomeru a bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. V ustanovení § 104 ods. 2 bolo potrebné pamätať aj na bývalých policajtov a profesionálnych vojakov v súvislosti s vymedzením rozhodujúceho obdobia a dôb, ktoré sa z tohto obdobia vylučujú.

K bodu 6

Navrhuje sa ustanoviť pre zamestnanca vylúčenie z povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na d ôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu z dôvodu, že podľa predkladanej novely zákona č. 570/2005 Z. z. bude zamestnanec, ktorý bude povolaný na výkon mimoriadnej služby, podliehať režimu osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že podľa prechodných ustanovení zákona č. 569/2005 Z. z. sa civilnou službou rozumie alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu, nie je potrebné osobitne upravovať vylúčenie z povinnosti platenia jednotlivých druhov poistného, pretože občania, ktorí budú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať alternatívnu službu, majú podľa platnej prá vnej úpravy postavenie zamestnanca.

K bodu 7

Navrhuje sa povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previesť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhové zabezpečenie vo výške poistného zodpovedajú cej nielen poistnému na dôchodkové poistenie, ako to bolo v doterajšom znení, ale aj poistnému na poistenie v nezamestnanosti a to za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dô chodok, výsluhový príspevok a invalidný výsluhový dôchodok.

K bodu 8

Navrhuje sa zmeniť znenie poznámky pod čiarou, v ktorom sa citujú ustanovenia zákona č . 328/2002 Z. z., podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná previesť poistné útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

K bodom 9 až 11

V súvislosti s povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previes ť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok za bývalých policajtov a profesionálnych vojakov za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na príslušné dávky výsluhového zabezpečenia, je potrebné upraviť aj zdroje, z ktorých sa tvoria základné fondy starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru a príslušní ci resp. zamestnanci Horskej záchrannej služby do 31. decembra 2007 patrili do všeobecného poistného systému, do ktorého aj odvádzali všetky platby poistného na sociálne zabezpečenie, navrhuje sa, aby všetky dá vky sociálneho zabezpečenia (t. j dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia), na ktoré príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušní kovi resp. zamestnancovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok do 31. decembra 2007 (a to aj v tom prípade, ak sa o nároku ešte právoplatne nerozhodlo) boli aj naďalej poskytované podľa právnej ú pravy platnej do 31. decembra 2007 a aby na ich výplatu boli aj naďalej príslušné orgány podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008.

K Èl. VI

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 43/2004 Z. z. v znen í neskorších predpisov aj o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K Èl. VII

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Horská záchranná služba bude podľa osobitného predpisu, t. j podľa zá kona č. 315/2001 Z. z. plniť úlohy služobného úradu, navrhuje sa vykonať jej zmenu s príspevkovej organizácie na rozpočtovú organizáciu.

K bodu 2

Navrhuje sa zmeniť sídlo Horskej záchrannej služby z mesta Poprad na mesto Vysoké Tatry, kde sú zabezpečené primerané priestory.

K bodu 3

Navrhovaná úprava má prispieť k zvýšeniu pohotovosti horskej služby a k vykonaniu záchrannej alebo pátracej akcie už na zá klade informácií súvisiacich s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti a nie až po ohlásení konkrétneho poškodenia zdravia alebo nezvestnosti osoby.

K bodu 4

Navrhujeme zmierniť tvrdosť zákona voči osobám, ktoré vzhľadom k svojim rozumovým, psychickým schopnostiam a vôľ ovej vyspelosti nie sú schopné zvážiť svoje konanie tak, aby predchádzali poškodeniu zdravia v horskej oblasti.

K bodom 5 a 7

Podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže Horská záchranná služba má osobitnú úpravu len o odbornej spôsobilosti na vykonávanie zá chranných činností, bolo potrebné upraviť aj spôsob a podmienky získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie iných činností v Horskej záchrannej službe ako záchranných činností, teda tzv. odborný ch činností (ide najmä o riadiacu, rozhodovaciu a kontrolnú činnosť a vykonávanie činností v osobnom úrade).

Rovnako ako pri odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranných činností sa navrhuje, aby aj pri odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činností sa príslušník Horskej záchrannej služby zúčastnil každých 24 mesiacov na školení a po jeho skončení absolvoval preskúšanie. Strata odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činnosti bude dôvodom na skončenie služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby ex lege.

K bodom 6 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služ obného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.

K Èl. VIII

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. IX

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. X

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zá konov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími z ákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu