Zákon o výkone trestu odňatia slobody 59/1965 účinný od 01.09.2003 do 31.12.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predkladaný na rokovanie Národnej rady SR v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

Dôvodom na vypracovanie novely Trestného zákona je vysoký stav násilnej kriminality na Slovensku a nemožnosť trvalej, resp. dostatočnej izolácie páchateľov tejto násilnej činnosti. Platný Trestný zákon neumožňuje napr. trvalú izoláciu páchateľov brutálnych vrážd alebo dostatočne dlhodobú izoláciu recidivistov.

Cieľom predloženej novely Trestného zákona je preto sprísnenie trestov, izolácia najnebezpečnejších zločincov, a tým vyššia bezpečnosť v spoločnosti. Novela zavádza do Trestného zákona zásadu „trikrát a dosť“, asperačnú zásadu, trest absolútneho doživotia a sprísnenie trestu pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 až 3 a pri korupčných trestných činoch v prípade pasívnej korupcie verejných činiteľov. Zároveň sa Trestný zákon dopĺňa o skutkovú podstatu trestného činu klonovania ľudskej bytosti a ďalšie zmeny sú navrhnuté aj pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy, úverovom podvode a poisťovacom podvode.

Zásada „trikrát a dosť“ predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, t.j. s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu.

Novela zavádza do Trestného zákona, tzv. asperačnú zásadu, podľa ktorej súd bude mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie (spáchanie niekoľkých trestných činov viacerými skutkami) zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu polovicu a uložiť trest v takto zvýšenej trestnej sadzbe.

Novela Trestného zákona zavádza trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve a v prípade, že osoba je opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie.

Sprísnenie trestov sa dotkne aj trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 2, pri ktorom sa vypúšťa možnosť uložiť trest odňatia slobody na 12 až 15 rokov a súd bude musieť uložiť ako trest výnimočný trest, t.j. trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov alebo doživotie.

Sprísnenie trestov odňatia slobody pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti vyplýva z požiadavky Rámcového rozhodnutia Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácií, sledovaní, zmrazení, zaistení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti, podľa ktorého má byť horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody pri tomto trestnom čine minimálne 4 roky.

Návrh zavádza trest odňatia slobody, zákazu činnosti alebo peňažného trestu pre fyzické osoby, ktoré spáchajú trestný čin klonovania ľudskej bytosti.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 213) sa spresňuje tak, že skutková podstata sa výslovne dopĺňa o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti (3 mesiace), po uplynutí ktorého nastáva trestná zodpovednosť.

K zmene prichádza aj pri korupčných trestných činoch, ktorých sa v prípadoch pasívnej korupcie verejných činiteľov zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody na tri roky tak, aby súd mohol v tomto prípade uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri trestných činoch úverového podvodu a poisťovacieho podvodu sa znižuje výška škody, ktorá musí byť týmto trestným činom spôsobená tak, aby bola rovnaká s trestným činom podvodu (škoda nie nepatrná).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.

Návrh zákona predpokladá určité zvýšené nároky na štátny rozpočet, ktoré súd uvedené v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií SR (listom riaditeľa odboru štátneho rozpočtu z 30.1.2003) uviedlo, že „berie ne vedomie predloženú kvantifikáciu finančných dôsledkov na štátny rozpočet“.

Prerokovanie návrhu zákona v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR, vzhľadom na jeho obsah, nie je potrebné. Avšak návrh zákona bol, na základe vyžiadania, predložený aj na jej rokovanie.

Problematika návrhu zákona je upravená len primárnym právom EÚ, nie v sekundárnej legislatíve – tzv. vnútorné veci a spravodlivosť, kde patrí aj trestnoprávna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera a ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny EÚ. Z tohto dôvodu sa k návrhu nevypracováva tabuľka zhody a otázka zhody je dostatočne vyjadrená v doložke zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť v roku 2003. Účinnosť novely sa predpokladá 1. septembra 2003, pričom nové ustanovenia, pri ktorých sa predpokladá zvýšený dopad na štátny rozpočet, môžu byť aplikované, až keď bude trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti novely. Pritom pri predpokladanom celkovom trvaní konania, od začatia trestného stíhania po právoplatnosť rozhodnutia o odsúdení, je potrebné počítať s časovým horizontom nie menej ako 4 mesiace, t.j. prvé zvýšené náklady na štátny rozpočet sa prejavia najskôr až v roku 2004. Tieto zvýšené náklady na štátny rozpočet je možné očakávať v súvislosti so zavedením zásady trikrát a dosť, so zavedením trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, so zavedením asperačnej zásady (§ 35 ods. 2), ako aj zmeny v § 219 ods. 2 Trestného zákona, keďže v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bude vykonávať svoj trest väčšie množstvo odsúdených, resp. odsúdení búdu vykonávať trest odňatia slobody po dlhšiu dobu. Tieto predpokladané náklady sú vyčíslené nasledovne:

a) Zásada trikrát a dosť za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 navrhovaného zákona bude mať za následok obligatórne odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie.

V súčasnosti je na trest doživotia odsúdených 15 osôb. K týmto osobám treba pripočítať aj tých, ktorí nie sú vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie, ale sú potencionálnymi páchateľmi trestnej činnosti. Podľa podkladov z archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže až 1124 osôb bolo vo výkone trestu minimálne dvakrát. Čiže 1124 osôb predstavujú potenciálne riziko, že ak spáchajú niektorý úmyselný trestný čin, ktorý je uvedený v § 43 návrhu zákona, môžu byť odsúdené na doživotie. Pri predpokladanej úrovne recidívy 11,22 %, ako uvádza Štatistická ročenka MS SR za rok 2001, by mohlo byť, pri ďalšom spáchaní niektorého z trestných činov uvedenom v ustanovení § 43 návrhu, odsúdených na doživotie cca 126 osôb.

Priame náklady na výkon trestu tohto počtu osôb predstavujú 8 554 140 Sk (126 osôb x 186 Sk na osobu a deň x 365 dní za rok 2004). V ďalších rokoch je možné počítať s nákladmi na obdobnej úrovni za každý rok.

b) Asperačná zásada, ktorá umožní za stanovených podmienok zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu.

Vzhľadom na súčasné nepostačujúce sledovanie niektorých vývojových tendencií cez počítačový program, ktorý je zameraný na iné priority, Zbor väzenskej a justičnej stráže poskytol relevantné údaje o predpokladanom dopade pri zavedení uvedenej zásady do rozhodovania súdov odhadom. Pri počte cca 5 500 odsúdených sa to môže týkať maximálne 10 % odsúdených, t.j. 550 osôb, ktorých dĺžka trestu sa môže priemerne zvýšiť o tri mesiace. V roku 2004 to môže predstavovať finančný dopad na úrovni 9 207 000 Sk (550 osôb x 186 Sk na osobu a deň x 90 dní). V ďalších rokoch sa táto čiastka môže pohybovať na úrovni 10 000 000 Sk na každý rok vzhľadom na predpokladané možné zvýšenie počtu osôb, ktorých sa to bude týkať.

c) Zásada, podľa ktorej výkon trestu odňatia slobody na doživotie bude aj bez možnosti podmienečného prepustenia.

Keďže doživotné tresty bez možnosti podmienečného prepustenia môžu byť ukladané po prijatí navrhovaného zákona až v roku 2004, nie je predpoklad, že by v tomto roku mala takáto novela zákona dopad na zvýšené finančné náklady. Taktiež v najbližších piatich rokoch si aplikovanie uvedenej zásady nevyžiada zvýšené finančné náklady na zabezpečenie doživotného výkonu trestu.

d) Zásada, ktorá umožní pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona uložiť len výnimočný trest.

Vychádzajúc zo Štatistickej ročenky MS SR za rok 2001 počet odsúdených v roku 2001 za trestný čin podľa § 219 Trestného zákona bol 78 osôb. Z nich malo právnu kvalifikáciu podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona celkove 20 osôb. Keďže za ostatné roky je táto trestná činnosť temer na rovnakej úrovni, resp. s miernym nárastom, je možné predpokladať, že v roku 2004 to bude opäť cca 70 osôb, ktoré sa dopustia uvedeného trestného činu a z nich môže mať cca 15 aj kvalifikáciu podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona. Uložený výnimočný trest podľa predloženého návrhu zákona môže byť v budúcnosti v rozmedzí 15 až 25 rokov, resp. doživotia. V roku 2004 z uvedeného dôvodu nevzniknú zvýšené finančné dopady, tieto možno očakávať až po uplynutí 15 rokov, čiže po uplynutí tej doby, na ktorú je možné páchateľa uvedeného trestného činu odsúdiť ešte za účinnosti pôvodného Trestného zákona.

Rekapitulácia zvýšených priamych nákladov na štátny rozpočet:a)v roku 2003 – žiadne

b)v roku 2004 – cca 17,761mil. Sk

c)v roku 2005 a v ďalších rokoch – cca 18,554 mil. Sk.

K uvádzaným priamym nákladom výkonu trestu odňatia slobody (sú to náklady len na odsúdených počas výkonu trestu odňatia slobody), je však nutné pripočítať aj nepriame náklady, ktoré zahŕňajú napr. mzdové prostriedky pre zvýšený počet príslušníkov, ktorí budú zabezpečovať výkon trestu odňatia slobody pri predpokladanom zvýšenom počte odsúdených, ale sú to aj náklady spojené s dopravou, poskytovaním zdravotníckej starostlivosti a podobne.

Zároveň poznamenávame, že prijatie predloženého návrhu zákona a jeho aplikovanie súdmi môže vyvolať preventívny efekt v zmysle generálnej prevencie v dôsledku čoho predpokladaný nárast počtu odsúdených za uvedené trestné činy môže byť podstatne menší, čím sa znížia aj nami uvádzané finančné dopady.

2. Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej správy a iných právnických osôb.

3. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť tak, ako je to uvedené v bode 1 doložky.

D o l o ž k a z l u č i t e ľ n o s t i

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy tiež na úseku boja proti terorizmu, proti korupcii a proti organizovanému zločinu.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi, korupcii a terorizmu.

Návrh novely Trestného zákona je zahrnutý v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b) V negociačných rokovaniach na príprave spoločného pozičného dokumentu ku kapitole 24 - vnútorné veci a spravodlivosť boli úlohy zo screeningu konkretizované na zdokonalenie doterajších ustanovení Trestného zákona na úroveň novších predpisov ES a EÚ.

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskej únie, a to

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami.

Tieto dokumenty upravujú aj otázku trestov, pričom požadujú, aby členské štáty EÚ upravili účinné, proporcionálne a odstrašujúce tresty. Pritom Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti ukladá členským štátom upraviť trestný postih s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej 4 roky pri konaniach, ktoré slovenský Trestný zákon postihuje trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to aj v § 252 ods. 1 Trestného zákona, kde je v súčasnosti horná hranica trestnej sadzby 3 roky. Čiže uvedené ustanovenie sa zosúlaďuje s týmto dokumentom EÚ.

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

b)žiadna.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti SR.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu: bezpredmetné.

Osobitná časť

K bodom 1, 2 a 4Ide o technické zmeny a doplnenia súvisiace s doplnením § 30 a § 43 do zákona.

K bodu 3

Keďže pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 bude možné uložiť ako trest iba výnimočný trest, je potrebné navrhovaným spôsobom upraviť ustanovenie § 29 ods. 2.

K bodom 5 a 10

Na základe dnes platného právneho stavu je možné osobu odsúdenú na doživotie prepustiť po uplynutí 25 rokov výkonu trestu. Jednou z foriem reakcie na stav násilnej kriminality je zavedenie trestu absolútneho doživotia pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve, kde možnosť nápravy páchateľa je prakticky vylúčená a kde si uloženie tohto trestu vyžaduje efektívna ochrana spoločnosti pred týmto páchateľom (napr. prípady viacnásobných alebo mimoriadne brutálnych vrážd). Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia zabezpečuje trvalú ochranu spoločnosti pred nebezpečným zločincom a zároveň pôsobí vysoko preventívne.

Je pravdou, že trest absolútneho doživotia rezignuje na možnosť prevýchovy. Penologická teória vo svete však už pred niekoľkými rokmi upustila od zvýrazňovania prevýchovného účinku trestu a do popredia sa dostal represívny a preventívny účinok trestu (v zmysle generálnej prevencie). Aj v našom systéme trestnej justície je zrejmé, že nádej na prevýchovy niektorých zločincov je minimálna.

V krajinách, ktoré dlhodobejšie aplikujú trest odňatia slobody na doživotie, sa vyskytli viaceré prípady, kedy odsúdený na doživotie spáchal brutálne vraždy po podmienečnom prepustení z doživotného trestu. Pozri napr. Blair, D.W.: A Matter of Life and Death: Why Life Without Parole Should Be a Sentencing Option, American Journal of Criminal Law, roč. 22, s. 191; Wright, J.H.: Life-Without-Parole: An Alternative to Death or Not Much Life After All? Vanderbildt Law Review, roč. 43, 1990, s. 551.

Jedným z najfrekventovanejších argumentov v neprospech trestu absolútneho doživotia je zvýrazňovanie obavy, že väznice nebudú môcť zvládnuť správania odsúdených na absolútne doživotie, pretože títo už nemajú čo stratiť. Tento argument nie je celkom presný. Disciplinárne tresty predstavujú spôsob zabezpečenia adekvátneho správania aj u odsúdených na doživotie. Pozri Lane, M.J.: Is There Life Without Parole? – A Capital Defendant's Right to a Meaningful Alternative Sentence, Loyola of Los Angeles Law Review, roč. 26, 1993, s. 327 a nasl. V roku 1980 bol v štáte Alabama odsúdený na absolútne doživotie Harlin Serrit. Po necelých dvoch rokoch výkonu trestu sa vyjadril: „Nebudem tu len tak sedieť dvadsať alebo tridsať rokov. To môžem byť aj mŕtvy ... prinútim ich zostreliť ma z oplotenia.“ Tento odsúdený doposiaľ vykonáva doživotný trest, pričom sa nikdy ani nepokúsil z väznice utiecť. Pozri Stewart, J.-Lieberman, P.: What Is This Sentence That Takes Away Parole? Student Law., 1982, s. 15. Aj keď tento argument vyznieva logicky, prax štátov, v ktorých sa absolútne doživotie aplikuje, je úplne opačná. Odsúdení k tomuto trestu sa v priemere správajú lepšie, ako ostatní odsúdení v najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine. V Alabame páchajú odsúdení na absolútne doživotie o 50% menej disciplinárnych priestupkov ako je celoštátny priemer. Pozri: Wright, J.H.: dielo cit. v pozn. č. 6, s. 548; Cheatwood, D.: The Life Without Parole Sanction: Its Current Status and Research Agenda, Crime & Delinquency, roč. 42, 1988, s. 53-54. Naviac, objekty väzníc sú prispôsobené stráženiu nebezpečných väzňov. Argument o potrebe prepustiť najnebezpečnejších zločincov, pretože ich potenciál páchať násilnú trestnú činnosť vo väznici je príliš vysoký na to, aby boli vo výkone trestu, je absurdný. Podľa Prof. Stewarta a Liebermana má v týchto prípadoch spoločnosť na výber z dvoch možností: „buď budú títo zločinci páchať trestné činy na slobode, alebo bude mať o niečo ťažšiu situáciu väzenská stráž. My sa skôr obávame ich správania na slobode.“ Pozri Stewart, J.-Lieberman, P.: dielo cit. v pozn. č. 7, s. 16.

Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia aplikuje väčšina štátov v USA. Rastúci počet štátov aplikuje trest absolútneho doživotia aj na trestné činy spojené s organizovaným predajom narkotík. Vo Veľkej Británii o nemožnosti podmienečného prepustenia z doživotného trestu odňatia slobody rozhoduje výkonná moc, teda príslušný minister na základe odporúčania konajúceho sudcu. V súčasnosti sa vo výkone doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia nachádza vo Veľkej Británii 24 osôb.

K bodom 6 a 7V slovenskom trestnom práve sa pri spáchaní niekoľkých trestných činov uplatňuje tzv. absorpčná zásada pre ukladanie trestu, ktorá znamená, že páchateľ môže dosať trest len vo výške trestnej sadzby najťažšieho spáchaného trestného činu. Táto zásada neumožňuje v žiadnom prípade prekročiť pri ukladaní trestu hornú hranicu trestnej sadzby za najprísnejšie sankcionovateľný trestný čin. Páchateľ teda nie je za ďalšie spáchané trestné činy de facto potrestaný.

Domnievame sa, že súd by mal mať možnosť v prípadoch reálnej konkurencie úmyselných trestných činov (spáchanie niekoľkých úmyselných trestných činov viacerými skutkami) zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o jednu tretinu a v prípade obzvlášť závažného recidivistu o jednu polovicu (v jeho prípade bude potom vylúčená možnosť zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby podľa § 42 – bod 9 návrhu). Súčasná právna úprava umožňuje situáciu, kedy páchateľ, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu X trestných činov, ktoré už odôvodňujú trest na hornej hranici sadzby najťažšieho trestného činu, môže páchať ďalšie rovnaké alebo menej závažné delikty už de facto beztrestne.

Beztrestné páchanie trestných činov v právnom štáte považujeme za nespravodlivé. Sme presvedčení, že zločinec má za každý spáchaný trestný čin dostať spravodlivý trest.

Zároveň sa dopĺňa aj ustanovenie o súhrnnom treste o odkaz na nový odsek 2.

K bodu 8Výslovne sa vylučuje možnosť aplikácie § 42 ods. 1 v prípade, ak súd postupuje pri ukladaní úhrnného trestu alebo súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 (vylúčenie možnosti zvyšovania trestnej sadzby dvakrát).

K bodu 9Zásada „trikrát a dosť“ predstavuje jednu z foriem prísnejšieho postihu recidivistov, teda osôb opakovane páchajúcich trestnú činnosť. Je založená na pravidle, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Návrh predpokladá uloženie trestu relatívneho doživotia, t.j. s možnosťou podmienečného prepustenia po výkone 25 rokov trestu. Riziko páchania trestnej činnosti po výkone viac ako 25 rokov trestu odňatia slobody je minimálne. Podľa štatistických ukazovateľov v USA iba 2% páchateľov starších ako 55 rokov spáchajú ďalší trestný čin po prepustení na slobodu. Pozri Moore, J.: Lock In, National Journal, 1994, s. 1785.

Zásada „trikrát a dosť“ je založená na predpoklade, že pri opakovanej recidíve je prevýchovný účinok trestu minimálny. Dôkazom tohto predpokladu je fakt, že predchádzajúce právoplatne uložené tresty nemali žiaden vplyv na prevýchovu páchateľa. V týchto prípadoch teda musí nastúpiť represívny účinok trestu spočívajúci v dlhodobej (trvalej) izolácii takýchto páchateľov. Aplikácia inštitútu „tri krát a dosť“ však okrem represívneho účinku pôsobí aj preventívne na potenciálnych páchateľov násilnej trestnej činnosti. Wyman, P. – Schmidt, J.G.: Three Strikes You're Out, West L.A. Law Review, roč. 26, 1995, s. 251-257.

Podľa kriminálnych štatistík existuje v prevažnej väčšine štátov relatívne malá skupina osôb, ktoré sústavne páchajú násilnú trestnú činnosť. Táto malá skupina osôb sa však výraznou mierou podieľa na celkovom množstve násilnej kriminality v štáte. Cieľom inštitútu „tri krát a dosť“ je identifikovať túto skupinu recidivistov a dlhodobo (trvalo) ju od spoločnosti izolovať. Zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti týchto osôb by totiž malo viesť k výraznému poklesu násilnej kriminality. Po zavedení inštitútu „tri krát a dosť“ bola v Kalifornii vypracovaná štúdia, ktorá porovnávala predpokladaný počet trestných činov (pred zavedením tohto inštitútu) s počtom spáchaných trestných činov. Táto štúdia prišla k záveru, že každý ďalší rok uloženého trestu odňatia slobody u recidivistov zabránil spáchaniu približne 3 1/2 trestných činov na jedného odsúdeného. Pozri Zimring, F. – Hawkins, G.: Incapacitation – Penal Confinement and the Restraint of Crime, 1995, s. 117. Od roku 1994 do roku 1998 klesol počet vrážd v Kalifornii o 51,5%, počet znásilnení o 18,7% a počet lúpeží o 48,6%. Pozri Jones, B.: Why The Three Strikes Law is Working in California. Stanford Law and Policy Review. roč. 11, s. 23.

Podľa štatistických ukazovateľov v Spojených štátoch amerických pácha 6% delikventov až 70% celkovej násilnej trestnej činnosti Podľa autorov knihy Selective Incapacitation je dôležité „identifikovať tých, ktorí páchajú vysoký počet deliktov,“ pretože „uväznenie jedného lupiča, ktorý sa nachádza v prvej desatine osôb, ktoré páchajú najviac trestných činov, zabráni väčšiemu počtu lúpeží ako uväznenie 18 páchateľov, ktorí sa nachádzajú pod priemerom vo frekvencii páchania trestných činov.“ Pozri: Greenwood, P.W.: Selective Incapacitation, U.S. Department of Justice, 1982. a 76% páchateľov, ktorí boli odsúdení viac ako tri krát pokračuje po prepustení na slobodu v páchaní trestnej činnosti. Cordes, R.: Habitual Offenders Targeted in Federal, State Legislation, Trial, 1994, s. 92.

Dĺžka trestu má vplyv aj na pravdepodobnosť recidívy. Podľa kriminálnych štatistík v USA sa vyskytla po prepustení z výkonu trestu nižšia miera recidívy u odsúdených, ktorí vykonali dlhodobejšie tresty. Keďže návrh novely Trestného zákona zachováva pri inštitúte „trikrát a dosť“ možnosť podmienečného prepustenia z doživotného výkonu trestu odňatia slobody (po 25 rokoch výkonu trestu), je tento ukazovateľ dôležitý pre celkové posudzovanie efektivity zásady „tri krát a dosť“ v praxi.

Zásada „trikrát a dosť“ bola začlenená do trestnoprávnych kódexov v 30 štátoch v USA a vo federálnom zákonodarstve (v Kalifornii dokonca formou ústavného zákona). Vo väčšine krajín sa aplikuje pri násilných a drogových deliktoch. V niektorých štátoch sa aplikuje aj pri vybraných majetkových deliktoch. Vo Veľkej Británii sa aplikuje zásada „dvakrát a dosť“ (teda ukladanie obligatórneho trestu odňatia slobody na doživotie už pri druhom odsúdení) pri najzávažnejších násilných trestných činoch. Navrhovaná úprava sa obmedzuje na užšiu verziu tohto inštitútu, ktorá zahŕňa iba násilné a drogové delikty.

Aplikácia inštitútu „trikrát a dosť“ by nemala mať veľmi výrazný vplyv na celkový počet odsúdených. Vo väčšine štátov veľkosti Slovenska bol tento inštitút aplikovaný na 100-300 recidivistoch. Podľa štatistických ukazovateľov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR by sa aplikácia zásady „trikrát a dosť“ týkala 284 osôb, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody. Celkový počet osôb vo výkone trestu sa však zvýši iba o určitú časť z počtu 284. Väčšina osôb, na ktoré sa po prijatí novely Trestného zákona bude vzťahovať inštitút „trikrát a dosť“ je totiž aj v súčasnosti po väčšiu časť svojej kriminálnej kariéry vo výkone trestu. Samozrejme s tým rozdielom, že počas pobytu na slobode medzi jednotlivými výkonmi trestu odňatia slobody sa dopúšťajú ďalšej trestnej činnosti. Účelom inštitútu „trikrát a dosť“ je práve zabrániť páchaniu trestnej činnosti na slobode počas „prestávok vo väzení.“

Schválenie zásady „trikrát a dosť“ nevytvára ani problém neprípustnej retroaktivity, ktorú zakazuje čl. 50 ods. 6 ústavy. Trestný zákon bude vopred stanovovať podmienky trestnosti aj výšku trestu. Bude teda predstavovať jasnú a zrozumiteľnú výstrahu aj pre osoby, ktoré už boli v minulosti odsúdené pre dva a viac násilných trestných činov.

Keďže v tejto otázke nie je osobitná úprava ohľadom mladistvých páchateľov, toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na nich. Ak spácha niektorý z trestných činov uvedených v § 43 mladistvý páchateľ, pre posúdenie podľa § 43 to bude rovnaké, ako keď spácha taký trestný čin dospelý páchateľ. Samozrejme, že mladistvému páchateľovi nie je možné uložiť výnimočný trest, čo vyplýva zo siedmej hlavy všeobecnej časti Trestného zákona (osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých), konkrétne ustanovenia § 79 ods. 2 – pozri aj doplnenie v bode 2 návrhu.

Podľa dikcie ustanovenia odseku 1 postačuje samotné odsúdenie (§ 89 ods. 21 Tr. zák.) pre aplikáciu tohto ustanovenia; nevyžaduje sa potrestanie páchateľa (§ 89 ods. 22 Tr. zák.).

Ustanovenie odseku 2 vylučuje z trestných činov uvedených v § 43 prípady páchateľov, ktorí spáchajú opätovne trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 2 písm. c), ale len v prípade páchateľov, ktorí spáchajú tento trestný čin podľa § 187 ods. 1 písm. d) (t.j. ide o prechovávanie týchto látok) – ide o vylúčenie aplikácie zásady trikrát a dosť na konzumentov drog.

K bodu 11V súvislosti s intenzívnením boja proti korupcii sa navrhuje zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby pri pasívnej korupcii verejných činiteľov tak, aby trestný zákon neumožňoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

K bodom 12 až 14Zvýšenie trestných sadzieb pri trestnom čine nedovoleného prekročenia štátnej hranice sa navrhuje z dôvodu neustáleho nárastu počtu páchania týchto trestných činov, pričom sa táto zmena navrhuje aj vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika vstupom do Európskej únie prevezme zodpovednosť za ochranu hranice Scheengenu.

K bodom 15 a 16Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa spresňuje skutková podstata o určený čas neplnenie vyživovacej povinnosti, po uplynutí ktorého nastáva trestná zodpovednosť. Uvedenú zmenu navrhlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako zásadnú pripomienku v súvislosti so zrušením zákona č. 245/2002 Z.z. o náhradnom výživnom a o Fonde náhradného výživného.

K bodom 17 a 18Platný Trestný zákon pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 1 upravuje ako možný trest odňatie slobody na 10 až 15 rokov.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 219 ods. 2 je neadekvátnym, ak zákon predpokladá možnosť uloženia takmer totožného trestu odňatia slobody. Preto v súvislosti so sprísnením trestov sa ustanovenie § 219 ods. 2 upravuje tak, aby bolo možné za „kvalifikovanú“ vraždu uložiť len výnimočný trest (trest odňatia slobody nad 15 do 25 rokov alebo doživotie).

V tejto súvislosti sa z § 215 vypúšťa odsek 5, ktorý je vo vzťahu k ustanoveniu § 219 ods. 2 písm. b) nadbytočný a nesprávny keďže úmyselné spôsobenie smrti konaním uvedeným v § 215 ods. 1 je postihnuteľné práve trestný činom vraždy podľa § 219 ods. 2 písm. b). Uvedené ustanovenie sa vypúšťa aj z dôvodu, aby nevznikli v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní zbytočné výkladové problémy. Pritom dotknuté ustanovenie sa navrhovalo vypustiť už počas prerokovávania novely Trestného zákona č. 421/2002 Z.z., avšak administratívnou chybou sa v Národnej rade SR o tomto nehlasovalo.

K bodu 19Štát musí chrániť okrem bezpečnosti svojich občanov a svojej vlastnej bezpečnosti i bezpečnosť civilizácie, ktorej je súčasťou. K základom našej civilizácie patrí aj ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana rodiny. Klonovanie ľudí je experimentovanie s ľudským životom, ktorý nemá svojho otca ani matku a ako také je v rozpore s princípmi našej civilizácie. Dnes veda dospela do štádia, kedy sa klonovanie človeka stáva uskutočniteľným, preto nastáva i čas, aby sa štáty vyjadrili k tomuto problému.

Zákon. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti obsahuje zákaz klonovania ľudí (v zmysle Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne – č. 143/2001 Z.z.), ale sankciu podľa tohto zákona možno uložiť len zdravotníckemu zariadeniu, a to do výšky 500.000 Sk. Za takéto konanie nie je možné postihovať fyzickú osobu. Preto sa navrhuje, aby sa klonovanie ľudskej bytosti stalo trestným činom, ktorý bude zakotvený v siedmej hlave Trestného zákona („Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti“).

Text skutkovej podstaty je upravený popisnejším spôsobom a z pohľadu Trestného zákona presnejšie, ako je to upravené v zákone č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z.z. (keďže úmysel vytvorenia ľudskej bytosti bude značne obtiažné dokázať), pričom navrhované znenie neumožní ani klonovanie na terapeutické účely.

K bodu 20Cieľom zmeny je zníženie hodnoty škody pre posudzovanie trestnej zodpovednosti osôb zaoberajúcich sa nelegálnym obohacovaním. Treba zdôrazniť skutočnosť, že úverové podvody spôsobujúce škodu do cca 33.000 Sk (teda pod súčasnú hranicu škody) sa stali v poslednom čase vďaka masovému nástupu drobného spotrebiteľského úverovania veľmi rozšírené. Jednotlivé protiprávne konanie – podvodné vylákanie úveru do čiastky 33.000 Sk sa môže javiť ako bagateľný delikt. Ak sa však na uvedené konanie pozrieme zo strany financujúcich subjektov, môže to mať na subjekt s menším kapitálovým vybavením až likvidačné dôsledky. Nezriedka sa totiž táto činnosť uskutočňuje organizovanou formou. Navrhovaná zmena je účelná aj z dôvodu vyrovnania hodnoty škody, ktorá musí byť trestný činom úverového podvodu spôsobená, s výškou škody ktorá je požadovaná podľa skutkovej podstaty trestného činu podvodu (§ 250).

Z rovnakých dôvodov sa navrhuje zníženie výšky škody aj pri trestnom čine poisťovacieho podvodu.

K bodom 21 až 23Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti ukladá členským štátom upraviť trestný postih s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody najmenej 4 roky pri konaniach, ktoré slovenský Trestný zákon postihuje trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to aj v § 252 ods. 1 Trestného zákona, kde je v súčasnosti horná hranica trestnej sadzby 3 roky. V záujme zosúladenia s týmto dokumentom EÚ sa sprísňujú trestné sadzby v ustanoveniach § 252 ods. 1 až 3.

K bodu 24V tomto bode novely sú upravené prechodné ustanovenia. Odseky 1 a 3 upravujú zásadu, že zmenené ustanovenia § 30 ods. 1 a § 35 ods. 2 a 3 môže súd aplikovať len vtedy, ak sú trestné činy spáchané po účinnosti novely.

Iná situácia je ohľadom ustanovení § 30 ods. 2 a § 43. Ustanovenie § 30 ods. 2 upravuje novú zásadu, že ak je osoba opätovne odsúdená na doživotie, nemôže byť z výkonu trestu podmienečne prepustená. Ustanovenie § 43 upravuje, že osobe, ktorá bola dvakrát potrestaná za niektoré z trestných činov uvedených v § 43 a opätovne spácha niektorý z týchto trestných činov, súd uloží trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa prechodných ustanovení, ak bude súd po účinnosti novely posudzovať aplikáciu § 30 ods. 2 alebo § 43, musí zobrať do úvahy aj odsúdenie, resp. potrestanie pred účinnosťou novely, ak je nový trestný čin spáchaný po účinnosti novely. Uvedené je odôvodnené skutočnosťou a vychádza z predpokladu, že páchateľ trestného činu je od účinnosti novely oboznámený s platným právnym stavom, na základe ktorého

a)ak bol niekto pred účinnosťou novely odsúdený na výnimočný trest doživotia, vie, a teda je oboznámený so skutočnosťou, že keď spácha po účinnosti novely trestný čin, za ktorý mu hrozí uloženie výnimočného trestu na doživotie a súd mu taký trest uloží, nebude môcť byť v zmysle § 30 ods. 2 podmienečne prepustený,

b)ak bol niekto potrestaný pred účinnosťou novely za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 dvakrát a viac, vie, a teda je oboznámený so skutočnosťou, že keď spácha po účinnosti novely trestný čin uvedený v § 43, bude mu v zmysle § 43 uložený trest odňatia slobody na doživotie,

c)ak bol niekto potrestaný pred účinnosťou novely za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 jedenkrát, vie, a teda je oboznámený so skutočnosťou, že tretie potrestanie za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 znamená uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, t.j. „môže si dovoliť“ spáchať niektorý z trestných činov uvedených v § 43 po účinnosti novely už len jedenkrát, pretože už druhé potrestanie bude znamenať uloženie trestu odňatia slobody na doživotie v zmysle § 43.

K čl. II a IIIV poslednom období vzrastá počet odsúdených, ktorých možno podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona definovať ako osoby odsúdené za obzvlášť závažnú trestnú činnosť. Z celkového počtu odsúdených predstavujú takmer 50%. Vysoké percentuálne zastúpenie tejto kategórie odsúdených prináša enormný nárast administratívnej činnosti v súvislosti s obmedzovaním korešpondencie a vecí osobnej potreby u tejto skupiny odsúdených. Z tohto dôvodu je potrebné bližšie špecifikovať a zúžiť kategóriu odsúdených, na ktorú sa uvedené obmedzenia budú vzťahovať – to je obsahom zmien upravených v čl. II.

Za rovnakým účelom sú navrhnuté zmeny aj v čl. III ohľadom obvinených, kde je obdobná situácia, pričom zúženie okruhu osôb, na ktorých sa budú predmetné ustanovenia vzťahovať, je navrhnuté podľa možnosti čo najširšie.

K čl. IVÚčinnosť zákona sa navrhuje, vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a dostatočnú legisvakančnú lehotu, na 1. september 2003.

Bratislava, 5. február 2003

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu