Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 583/2004 účinný od 01.01.2021 do 26.05.2021

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 26.05.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Bankovníctvo a peňažníctvo, Územná samospráva, Miestna štátna správa, Štátna hospodárska politika
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19JUD6DS12EUPPČL5

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 583/2004 účinný od 01.01.2021 do 26.05.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 583/2004 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 359/2020

Legislatívny proces k zákonu 359/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 359/2020, dátum vydania: 11.12.2020

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol vypracovaný v nadväznosti na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a úlohy vyplývajúcej z návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2020.

V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 stanovené komplexné ciele štátu pre oblasť bytovej politiky, definované nástroje na ich dosiahnutie, ako aj určená zodpovednosť občanov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.

Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Cieľom návrhu tohto zákona je navrhnúť úpravu podmienok pre podporu obstarávaných nájomných bytov. Vzhľadom na to, že podiel nájomných bytov na Slovensku je nízky, navrhuje sa zaviesť nové opatrenia, ktoré budú motivovať žiadateľov z verejného, ale aj súkromného sektora k obstarávaniu nájomného bývania.

V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o výstavbu zariadení sociálnych služieb navrhuje sa výrazné zvýšenie výšky úveru na tento účel a zavedenie možnosti poskytnutia úveru aj na obstaranie technickej vybavenosti a kúpy pozemku podmieňujúcich výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb.

Novela zákona navrhuje aj doplnenie možnosti obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou ostatnej budovy na bývanie, resp. nebytovej budovy. Navrhuje sa zvýšenie výšky podpory pri väčšine účelov podpory.

Zámerom novely zákona je aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Pre motiváciu obcí a VÚC investovať do oblasti nájomného bývania a výstavby a modernizácie zariadení sociálnych služieb sa navrhuje úprava zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby sa úvery poskytnuté zo Štátneho fondu rozvoja bývania nezapočítavali do celkovej sumy dlhu obce alebo VÚC.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, keďže ide o finančné prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu v rámci existujúceho programu podpory rozvoja bývania.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

2

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

07/2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

08/2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

09/2020

2.Definovanie problému

Významnou formou podpory štátu v oblasti rozvoja bývania je poskytovanie podpory prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Podmienky poskytovania podpory na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu ustanovené zákonom č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Potreba úpravy a doplnenia zákona vyplynula z aplikácie platného znenia zákona v praxi a z nutnosti stanovenia spresňujúcich podmienok pri poskytovaní podpory.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Novela zákona navrhuje doplnenie možnosti obstarania bytu fyzickou osobou formou kúpy bytu v rodinnom dome, možnosti obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou ostatnej budovy na bývanie, resp. nebytovej budovy. V snahe zvýšiť záujem žiadateľov o výstavbu zariadení sociálnych služieb sa navrhuje výrazné zvýšenie výšky úveru na tento účel a zavedenie možnosti poskytnutia úveru aj na obstaranie technickej vybavenosti a kúpy pozemku podmieňujúcich výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb. Navrhuje sa zvýšenie výšky podpory pri väčšine účelov podpory. Pre žiadateľa - inú právnickú osobu sa navrhuje zrušiť podmienku jej vzniku minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o podporu zo ŠFRB. Pri zatepľovaní bytovej budovy sa umožní opätovne poskytnúť úver na účel zateplenia, avšak podpora zo ŠFRB bola na tento účel poskytnutá pred viac ako 10 rokmi. Cieľom novely je aj zjednodušenie a urýchlenie postupu pri poskytovaní podpory zo ŠFRB.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Fyzická osoba, obec, vyšší územný celok a nezisková organizácia s minimálnou 51 %-nou majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku, iná právnická osoba.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Žiadne.

V prípade, že návrh nebude schválený, podpora zo ŠFRB bude poskytovaná v súlade s podmienkami účinnými v súčasnosti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti v znení neskorších predpisov

4

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Žiadna

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Schválením predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a úpravy jeho vykonávacieho predpisu nevzniknú nové požiadavky na rozpočet verejnej správy. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov

výdavkov rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania na príslušný rozpočtový rok.

V súčasnej dobe nie je možné vyčísliť výšku poskytnutých podpôr v príslušnom rozpočtovom roku, nakoľko nie je zrejmé, koľko oprávnených žiadateľov využije túto formu financovania obstarávania bytov, nájomných bytov, zariadení sociálnych služieb, ubytovacích domov a obnovy existujúcich bytových domov, rodinných domov a zariadení sociálnych služieb.

Navrhované zmeny majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a to možnosťou poskytovania dlhodobých úverov s nízkym úrokom aj pre novovzniknuté právnické osoby.

Navrhovaná úprava pozitívne sociálne vplyvy. Pozitívnym vplyvom je vytvorenie podmienok pre zvýšenie počtu obstarávaných nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb.

11.Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Ing. Čerňanská,02/594 94 585, jana.cernanska@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MDV SR, ŠFRB

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Ministerstvo dopravy a výstavby SR predložilo dňa 17. júla 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení

5

neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Na základe zhodnotenia Komisia žiada doplniť negatívne alebo pozitívne vplyvy na životné prostredie, nakoľko predkladateľ uvádza, že materiál nemá žiadne vplyvy na životné prostredie.

Zároveň žiadame dopracovať Analýzu vplyvov na životné prostredie na základe pozitívnych alebo negatívnych vplyvov na životné prostredie. Činnosti ako výstavba, úprava či obnova budovy so sebou nesie spotrebu ako aj nakladanie s materiálmi a zdrojmi, čo môže predstavovať dodatočnú záťaž na životné prostredie. Vo vlastnom materiáli sa zároveň spomína: Do obstarávacieho nákladu zateplenia bytovej budovy podľa § 6 ods. 1 písm. c) tretieho bodu, obnovy zariadenia sociálnych služieb podľa § 6 ods. 1 písm. e) a výmeny spoločných rozvodov plynu, elektriny, kanalizácie, vody, vzduchotechniky a tepla v bytovom dome podľa § 6 ods. 5 písm. b) sa započítava aj cena za vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie alebo zariadenia na mechanické vetranie so systémom rekuperácie tepla. Obstarávacím nákladom obnovy bytovej budovy je možné započítať cenu energetického hodnotenia bytovej budovy. Z uvedeného vyplýva, že podporujete činnosti spojené so zlepšovaním stavu životného prostredia. Pre absenciu Analýzy však nie je možné posúdiť odhadované pozitívne alebo negatívne dopady na zložky životného prostredia (napr. k akým úsporám energií, zdrojov či zamedzeniu emitovania znečisťujúcich látok vďaka tejto podpore dôjde) ani aké opatrenia budú vykonané na zmiernenie dopadu na životné prostredie (napr. posudzovanie žiadostí na základe energetickej efektívnosti, voľby použitých materiálov zvýhodňovaním ekologických alternatív, nakladania s odpadom pri prerábkach (napr. stavebným) alebo projektových úprav zohľadňujúcich dopady na životné prostredie, a.i).

Komisia tiež v doložke vybraných vplyvov odporúča dopracovať časť 5. Alternatívne riešenia, kde je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. popis súčasného stavu, kedy by sa návrh zákona nerealizoval.

K analýze sociálnych vplyvov

1.v časti 4.2 odporúčame doplniť druhú sekciu (významný vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva alebo v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia);

2.v časti 4.3 odporúčame taktiež doplniť jej druhú sekciu;

3.v časti 4.4 odporúčame doplniť všetky časti, ku ktorým sa navrhovateľ nevyjadril.

Všeobecne platí, že pokiaľ v konkrétnom aspekte návrh sociálny vplyv nezakladá, odporúčame v príslušnej sekcii uviesť formáciu „bez vplyvu“. Tým navrhovateľ deklaruje, že posudzoval všetky aspekty sociálnych vplyvov návrhu a nielen tie, ku ktorým sa v analýze explicitne vyjadril.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

MDV SR uplatnené pripomienky Komisie v stanovisku k doložke vybraných vplyvov časť 5. Alternatívne riešenia a k analýze sociálnych vplyvov akceptovalo a zapracovalo do návrhu materiálu, ktorý je predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.

V prípade požiadavky na doplnenie vplyvov na životné prostredie uvádzame, že novelou zákona sa nevytvárajú nové účely podpory, iba sa spresňuje a zjednocuje ich definovanie s inými právnymi predpismi a preto nevnikajú nové vplyvy na životné prostredie v porovnaní s platným znením zákona.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705 ŠFRB

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

v tom: za MDV SR /01705

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predkladaný materiál predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2020 2023. Výdavky sú zabezpečené v rámci limitu výdavkov rozpočtu MDV SR na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.

Predloženým návrhom zákona sa vytvárajú podmienky pre motiváciu žiadateľov k obstarávaniu najmä nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. V rámci väčšiny účelov podpory sa navrhuje zvýšenie výšky podpory. V snahe zvýšiť záujem súkromného sektora investovať do oblasti obstarania nájomných bytov navrhuje sa pre žiadateľa - inú právnickú osobu zrušiť podmienku jej vzniku minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o podporu zo ŠFRB.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predkladaný materiál vplyv na verejné financie v roku 2020 ako aj v rokoch 2021 až 2023 vo výške finančných prostriedkov nevyhnutných na zabezpečenie úloh spojených s poskytnutím úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

9

Tabuľka č. 4

Štátny fond rozvoja bývania

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

25 000 000

25 000 000

25 000 000

25 000 000

10

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2020

2021

2022

2023

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

11

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Vytvorením podmienok pre podporu rozširovania a zveľaďovania bytového fondu sa vytvárajú následne podmienky pre všetky kategórie podnikov pre rozvoj aktivít v rámci obstarávania výstavby a obnovy zariadení sociálnych služieb.

MSP sa vytvárajú možnosti predovšetkým v oblasti projektovej prípravy stavieb.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Pred spracovaním návrhu sa uskutočnili rokovania s právnickými osobami, ktoré majú záujem zapojiť sa do rozvoja nájomného bývania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku nepriamych finančných nákladov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k vzniku administratívnych nákladov.

12

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Neutrálne.

13

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú mať zabezpečené nájomné bývanie alebo vlastné bývanie.

Zvýšenie počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Domácnosti – zabezpečenie nájomného bývania v bytových budovách alebo vlastného bývania

v bytovom dome, polyfunkčnom bytovom dome alebo rodinnom dome,

Fyzické osoby v zariadeniach sociálnych služieb.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky. V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Odhadujeme, že priemerné domácnosti ušetria cca 200 eur na nájomnom za prenájom bytu obstaraného z verejných zdrojov oproti trhovému nájomnému za byt.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu návrh môže ovplyvniť cca 10 000 domácností.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

14

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniua súvisiacimzákladným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

Návrh vytvára podmienky pre prístup k bývaniu širšiemu okruhu domácností až do 4, resp. 5-násobku životného minima v nájomných bytoch pri 80 % obstarávaných bytov a pri 20 % obstarávaných

nájomných bytov sa príjem domácnosti nájomníka nelimituje a fyzických osôb v zariadeniach sociálnych služieb.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní,najmädlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

-

domácnosti s nízkym príjmom,

-

starší ľudia,

-

ľudia so zdravotným postihnutím,

15

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podporavyrovnávaniaekonomickej nezávislosti,

zosúladeniepracovného,súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

Návrh nemá odlišný vplyv na ženy a mužov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

16

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania

/pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrhom sa predpokladá zvýšenie pracovných príležitostí pre malých a stredných podnikateľov a veľké podniky, remeselníkov najmä v oblasti stavebníctva, a to aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Návrh zákona vytvára podmienky pre motiváciu využitia podpory pri obstarávaní nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko žiadateľov využije tento druh podpory a preto nie je možné kvantifikovať vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené

a rozsah vplyvu.

Návrh nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť

ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

17

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

1.čl. 18, 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016),

2.čl. 2, 6 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016 ),

3.čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení (Gestori ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR),

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ L 130, 24.4.2020)

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Problematika návrhu zákona nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie obsiahnutá.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné

18

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Bezpredmetné

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplne

19

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže podľa súčasného stavu finančné prostriedky Európskej únie a iné príjmy, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013), totožné.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ponechať odkaz na osobitný predpis vo všeobecnosti. Samozrejme, že o zmenách rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len „ŠFRB“), ktoré majú vplyv na prebytok alebo schodok rozpočtu verejnej správy rozhoduje minister po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 2

ŠFRB určený limit výdavkov na svoju činnosť. Podľa súčasného znenia zákona je možné tieto výdavky zvýšiť o iné príjmy, ak tak ustanoví nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) uvedené v bode 1. V skutočnosti však nejde o celý objem finančných prostriedkov určených na finančný nástroj EÚ. Preto sa navrhuje spresniť toto ustanovenie, že limit výdavkov na činnosť ŠFRB možno zvýšiť o finančné prostriedky určené na odplatu za vykonávanie finančného nástroja.

K bodu 3

Ustanovenie definuje účel podpory, ktorým je obstaranie bytu do vlastníctva fyzickej osoby (výstavbou bytu vrátane bytu získaného nadstavbou, prístavbou, alebo stavebnou úpravou budovy, ak vznikne byt v bytovom dome, rodinnom dome, polyfunkčnom dome, kúpou bytu v bytovom dome, rodinnom dome alebo polyfunkčnom dome).

So zreteľom na podporu rozvoja bytovej výstavby je záujmom štátu podporovať rozvoj novej bytovej výstavby a nadväzne na to podporovať aj kúpu novopostavených bytov. Kúpa bytu v bytovom, polyfunkčnom alebo rodinnom dome, podporiť systém obstarávania si hotového bytu, v rámci ktorého budúci vlastník rieši okamžite bytovú situáciu a súčasne predmetnou nehnuteľnosťou môže zabezpečiť záväzok vyplývajúci z poskytnutého úveru.

K bodom 4 až 6

Ustanovenia definujú možnosti obstarania nájomného bytu. Ide o výstavbu nájomného bytu vrátane nájomného bytu získaného nadstavbou alebo prístavbou bytovej budovy alebo nebytovej budovy, ak vznikne bytový dom, rodinný dom alebo polyfunkčný dom a stavebnú úpravu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, ak po vykonaní stavebnej úpravy vznikne byt v bytovom dome alebo polyfunkčnom dome.

V porovnaní s definovaním účelu obstarania nájomného bytu v súčasnosti, navrhuje sa rozšírenie možností realizácie zámeru obstarávania nájomných bytov. Súčasne sa novonavrhovaným definovaním tohto účelu zabezpečí rovnosť s definíciou účelu obstarania nájomných bytov v zákone č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 443/2010 Z. z.“).

20

K bodu 7

Ďalším účelom pre poskytovanie štátnej podpory je výstavba zariadenia sociálnych služieb (výstavba zariadenia sociálnych služieb, prístavba alebo nadstavba zariadenia sociálnych služieb alebo stavebná úprava bytovej alebo nebytovej budovy na zariadenie sociálnych služieb), ktoré poskytuje sociálnu službu celoročnou pobytovou formou. Ide o tieto druhy zariadení sociálnych služieb - zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb a špecializované zariadenie. V týchto zariadeniach sociálnych služieb sa poskytujú celoročnou pobytovou formou sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a nahrádzajú klientom prirodzené rodinné prostredie vrátane celoročného ubytovania (plnia teda tiež funkciu ich celoročného bývania).

K bodom 8 a 9

V snahe motivovať žiadateľov k výstavbe zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje, aby žiadateľ, ktorý chce postaviť zariadenie sociálnych služieb, mohol súčasne požiadať ŠFRB o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie tohto zariadenia. Technickou vybavenosťou sa rozumie verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia alebo odstavné plochy.

Súčasne sa navrhuje, aby obstaranie pozemku podmieňujúceho výstavbu alebo užívanie zariadenia sociálnych služieb bolo taktiež podporované zo strany štátu poskytovaním výhodného úveru zo ŠFRB.

K bodu 10

Ide o zmenu pojmu „prestavba“ na pojem „stavebná úprava“. Cieľom je zosúladenie používaných pojmov v právnych a technických predpisoch.

K bodom 11, 12 a 15

Na účely tohto zákona v zákone definované niektoré pojmy, napr. polyfunkčný dom, kúpa bytu, príslušenstvo obytnej miestnosti zariadenia sociálnych služieb a spoločné priestory a spoločné zariadenia zariadenia sociálnych služieb.

Polyfunkčný dom je budova so zmiešaným účelom užívania, v ktorej najmenej tretina podlahovej plochy je určená na bývanie. Takýto typ polyfunkčných domov vzniká najmä stavebnými úpravami existujúcich budov. Zámerom je efektívne využívanie stavieb a zainvestovaných pozemkov.

Jednou z foriem obstarania bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu je kúpa. Kúpou bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu sa rozumie kúpa novostavby bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu. To znamená, že žiadateľ môže kúpiť byt, nájomný byt alebo ubytovací dom v prípade, ak ku dňu podania žiadosti od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu neuplynulo viac ako 3 roky.

Pri účele výstavby alebo obnovy zariadenia sociálnych služieb je výška podpory určená na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb. Z uvedeného dôvodu sa v zákone definujú pojmy: príslušenstvo obytnej miestnosti (predsieň, kuchyňa alebo kuchynský kút, komora, WC, kúpeľňa, kúpeľňový kút alebo sprchovací kút, ak jej súčasťou alebo ak k nej priamo priľahlé), spoločné priestory zariadenia sociálnych služieb (najmä spoločenská miestnosť, jedáleň, miestnosť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, miestnosť na poskytovanie fyziatricko-rehabilitačnej starostlivosti, miestnosť pre zamestnancov zariadenia sociálnych služieb, chodba, schodisko, pivnica,

21

kuchyňa, WC a kúpeľňa, ak nie súčasťou obytnej miestnosti zariadenia sociálnych služieb a ak nie sú k nej priamo priľahlé), spoločné zariadenie, zariadenia sociálnych služieb (zariadenia, ktoré slúžia výlučne tomuto zariadeniu sociálnych služieb, a to aj v prípade, ak umiestnené mimo zariadenia sociálnych služieb, najmä výťahy, práčovne, kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na definovanie kúpy bytu, nájomného bytu a ubytovacieho domu.

K bodu 14

Ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania upravuje, na koho sa vzťahuje výnimka z § 6 ods. 3 zákona, ktorým vymedzuje pojem kúpy bytu, na ktorú je možné poskytnúť podporu. To znamená, že žiadateľ môže kúpiť byt, nájomný byt alebo ubytovací dom v prípade, ak ku dňu podania žiadosti od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bytu, nájomného bytu alebo ubytovacieho domu neuplynulo viac ako tri roky. Navrhovanou zmenou ide o rozšírenie okruhu fyzických osôb o tie fyzické osoby, ktoré boli na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, výchovnom opatrení alebo o ústavnej starostlivosti umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, t.j. v centrách pre deti a rodiny.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s definovaním pojmu príslušenstvo ubytovacej bunky v ubytovacom dome.

K bodu 17

Žiadateľom o podporu môže byť aj iná právnická osoba. Podmienkou je, že musí mať sídlo na území Slovenskej republiky. Navrhuje sa vypustiť podmienku, že táto právnická osoba vznikla aspoň päť rokov pred podaním žiadosti.

Doterajšia právna úprava obmedzovala konkurenciu vo výstavbe nájomných bytov, keďže právnické osoby existujúce menej ako päť rokov sa nemohli zo zákona uchádzať o podporu na obstaranie nájomných bytov. Vypustením tejto podmienky sa však môžu uchádzať o podporu aj právnické osoby bez histórie podnikania. Takáto právnická osoba však bude povinná zložiť zábezpeku za požadovaný úver v dostatočnej výške, čím by sa malo zmenšiť riziko, že by sa o podporu z fondu uchádzali schránkové firmy s potenciálom neefektívne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z verejných zdrojov. Povinnosť zložiť zábezpeku bude navyše signalizovať, že ide o právnickú osobu s dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie celého procesu obstarania nájomných bytov, zariadenia sociálnych služieb alebo ubytovacieho domu.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstarania nájomného bytu.

K bodu 19

Jedným z účelov pre poskytovanie štátnej podpory prostredníctvom ŠFRB je výstavba alebo obnova zariadenia sociálnych služieb.

V platnom znení zákona žiadateľom o poskytnutie podpory na tento účel môže byť obec, samosprávny kraj a iná právnická osoba.

22

Navrhovanou úpravou sa umožní, aby žiadateľom o podporu na tieto účely bola aj nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu, ktorej zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov je obec alebo VÚC, ak ich vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zosúladením pojmu obstarávací náklad so zákonom č. 443/2010 Z. z.

K bodom 21 až 29

Podpora zo ŠFRB sa poskytuje vo forme úveru, pričom zákon vo všeobecnosti umožňuje poskytnúť túto podporu do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov a zároveň ustanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, 1m2 podlahovej plochy bytu alebo obytnej miestnosti, resp. 1m2 zatepľovanej plochy.

Predmetným ustanovením sa navrhuje zvýšenie limitu úveru alebo zmena v určovaní limitu úveru.

Pre fyzické osoby sa navrhuje zvýšenie limitu úveru na byt z 90 000 eur na 120 000 eur.

Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, VÚC alebo neziskovou organizáciou sa navrhuje zmena v určovaní limitu z limitu na byt (90 000 eur) na 1 m2 podlahovej plochy bytu (1 350 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu).

Maximálny limit úveru pri obstarávaní nájomného bytu inou právnickou osobou sa navrhuje zvýšiť z 1 200 eur na 1 350 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu.

Pri účele modernizácia bytovej budovy a odstránenie systémovej poruchy bytového dom sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 500 eur na 800 eur/1 m2 podlahovej plochy bytu.

Pri účele zateplenia bytovej budovy alebo zateplenie zariadenia sociálnych služieb bol limit úveru určený na 1 m2 zatepľovanej plochy (100 eur/1 m2 zatepľovanej plochy). Z dôvodu zjednodušenia výpočtu výšky úveru sa navrhuje určiť limit úveru na 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb (200 eur/1 m2 podlahovej plochy). Z dôvodu, že výpočet zatepľovanej plochy bol náročný a jeho vypracovanie bolo spojené s ďalšími finančnými výdavkami, navrhuje sa zmena určenia výšky úveru na m2 podlahovej plochy, čo je pre spracovanie podkladov žiadateľom jednoduchšie.

Pre účel výstavby zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje zvýšenie limitu úveru zo 760 na 1 200 eur na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb.

Pri účele modernizácia zariadenia sociálnych služieb sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 500 na 800 eur na 1 m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti, príslušenstva obytných miestností a spoločných priestorov zariadenia sociálnych služieb.

V súvislosti s doplnením možnosti poskytnutia podpory na obstaranie technickej vybavenosti a kúpu pozemku, ktoré prislúchajú k zariadeniu sociálnych služieb, sa navrhuje určiť limit úveru na obytnú miestnosť v zariadení sociálnych služieb.

Vzhľadom na to, že súčasný limit úveru na kúpu pozemku nepokrýva reálnu cenu pozemkov v niektorých lokalitách, navrhuje sa zvýšenie maximálneho limitu úveru na tento účel zo súčasných

23

12 000 eur na 17 000 eur na obstarávaný nájomný byt, obytnú miestnosť alebo ubytovaciu bunku. Vykonávací predpis určí limity úveru s prihliadnutím na lokalizáciu kupovaného pozemku.

Pri účele obstaranie ubytovacieho domu sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 1 000 eur na 1 200 eur na 1 m2 podlahovej plochy ubytovacej bunky.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu určenia limitu úveru z 1 m2 zatepľovanej plochy na 1 m2 podlahovej plochy. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa definícia pojmu zatepľovaná plocha.

K bodu 31

V rámci tohto ustanovenia je vymedzenie obstarávacieho nákladu osobitne pre výstavbu bytu, nájomného bytu, zariadenia sociálnych služieb, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu a kúpu bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu. Obstarávacím nákladom sú spravidla všetky náklady vynaložené na uskutočnenie stavby, súčasťou ktorých môže byť aj cena za vyhotovenie projektovej dokumentácie. V prípade obstarávania nájomných bytov obcou, VÚC a neziskovou organizáciou, cena za projektovú dokumentáciu musí byť súčasťou obstarávacích nákladov. Pri obstaraní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti, pozemku alebo ubytovacieho domu kúpou je obstarávacím nákladom kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve alebo v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Do obstarávacieho nákladu sa započíta aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach (okrem účelu výstavby) a spoločných zariadeniach bytového domu. Do obstarávacieho nákladu pri obstarávaní bytu, nájomného bytu, technickej vybavenosti a ubytovacieho domu nie je možné započítať cenu pozemku a nebytového priestoru. Do obstarávacieho nákladu nájomného bytu nižšieho štandardu je však možné započítať cenu nebytového priestoru, ktorý svojim stavebno-technickým usporiadaním a vybavením zabezpečuje špecifické potreby žiadateľa v súvislosti s prenájmom podporených nájomných bytov, najmä poskytovanie sociálnych služieb alebo službu ochrany objektu.

V prípade obnovy bytového domu sa do obstarávacieho nákladu započítava cena obnovy bytovej budovy a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Do tohto obstarávacieho nákladu nie je možné započítať cenu obnovy nebytového priestoru a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Cena obnovy garáží, ktoré súčasťou bytového domu sa však do obstarávacieho nákladu pre výpočet úveru započítava. Do obstarávacieho nákladu podľa prvej vety je možné započítať cenu projektovej dokumentácie, cenu odborného posudku preukazujúceho existenciu systémovej poruchy a projektového energetického hodnotenia bytovej budovy.

Pri zateplení bytovej budovy je možné do obstarávacieho nákladu započítať aj náklady na vybudovanie technického zariadenia, ktoré bude využívať obnoviteľné zdroje energie (napr. solárne panely, fotovoltaické články, tepelné čerpadlá, atď.) alebo rekuperáciu tepla.

K bodu 32

Navrhuje sa do všeobecných podmienok poskytnutia podpory doplniť podmienku, že podporu možno poskytnúť žiadateľovi, ktorý nie je v nútenej správe. Ak je žiadateľ v nútenej správe, to znamená, že prekročil určitú zákonom stanovenú hranicu, o ktorú môžu výdavky prekračovať jeho príjmy. V praxi to znamená, že žiadateľ v nútenej správe si musí predovšetkým vyriešiť svoje záväzky z predchádzajúcich období a nie je možné mu poskytnúť nový úver, keďže nevie preukázať schopnosť splácať požadovaný úver.

24

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstaranie nájomného bytu.

K bodu 34

Podporu z prostriedkov ŠFRB je možné poskytnúť žiadateľovi obstarávajúcemu nájomný byt stavebnou úpravou bytovej alebo nebytovej budovy alebo stavebnou úpravou bytu v bytovom dome nadobudnutého podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov alebo stavebnou úpravou bytu vo vlastníctve obce alebo samosprávneho kraja, ktorý je v takom zlom technickom stave, že nespĺňa základné požiadavky, ktoré na stavby ustanovuje stavebný zákon, alebo žiadateľovi realizujúcemu stavebnú úpravu bytovej alebo nebytovej budovy na zariadenie sociálnych služieb alebo obstarávajúcemu ubytovací dom stavebnou úpravou bytovej alebo nebytovej budovy. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o staršie stavby, je potrebné zabezpečiť všetky technické požiadavky kladené na stavby.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prijať úpravu, aby v takto obstarávaných bytoch, zariadeniach sociálnych služieb a ubytovacích domoch boli vymenené všetky vnútorné inštalácie v byte aj bytovom dome, obytných miestnostiach, príslušenstve obytných miestností a spoločných priestoroch zariadení sociálnych služieb a ubytovacích bunkách a spoločných priestoroch ubytovacích domov (voda, plyn, elektrina, kanalizácia, teplo, slaboprúdové rozvody) a technické zariadenia budov (napr. kotolňa, výťah, atď.).

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novodefinovaním účelu obstaranie bytu fyzickou osobou. Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť obstarania bytu kúpou bytu v rodinnom dome pre všetky fyzické osoby definované zákonom a nielen pre mladomanželov.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s predchádzajúcim novelizačným bodom.

K bodu 38

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6 000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako 3 roky. Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa určená vo výške 2 000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorým sú fyzické osoby.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 51.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa reflektuje na pripomienky odbornej verejnosti venujúcej sa

25

problematike osôb so zdravotným znevýhodnením. Tieto osoby majú iné požiadavky na dispozičné riešenie či vybavenie bytu než bežné osoby a preto majú problém obstarať si bývanie na voľnom trhu. Navrhuje sa preto ako podmienku poskytnutia úveru stanoviť, že minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov v bytovej alebo nebytovej budove, ktorá zriadený výťah musí byť navrhnutých univerzálne tak, aby z hľadiska stavebných konštrukcií boli tieto byty využiteľné aj pre osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav stavebných konštrukcií. Počet univerzálne navrhovaných bytov sa zaokrúhľuje na celé čísla nadol.

Aby sa minimalizoval negatívny dopad tejto úpravy na rozbehnuté investičné projekty, navrhuje sa odložiť účinnosť tohto ustanovenia o dva roky, t. j. táto povinnosť sa bude prvýkrát vzťahovať až na žiadosti podané v roku 2023.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením niektorých odsekov, čím dochádza k zmene vnútorných odkazov.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zosúladením pojmu obstarávací náklad so zákonom č. 443/2010 Z. z.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vypustením niektorých odsekov, čím dochádza k zmene vnútorných odkazov

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom podmienky do iného odseku.

K bodom 46 a 47

Podľa súčasného znenia zákona podporu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúť žiadateľovi inej právnickej osobe iba vtedy, ak sa stavba nachádza v meste alebo v priľahlých s mestom priamo susediacich obciach alebo v obci, na území ktorej sa realizuje výstavba priemyselného parku alebo existuje priemyselný park alebo na území obce je prevádzka žiadateľa minimálne s 500 zamestnancami. Záujmom je, aby takýto typ stavieb vznikal predovšetkým v tých sídlach, kde je priamo väčšia možnosť zamestnania a neboli ďalšie požiadavky na budovanie dopravnej infraštruktúry.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť obstarávať nájomné byty inou právnickou osobou aj v obci s viac ako 2 000 obyvateľmi a súčasne sa znižuje minimálna hranica počtu zamestnancov v prevádzke žiadateľa na 200.

K bodu 48

Žiadatelia môžu obstarávať nájomné byty aj tzv. budúcou kúpou. Podľa platného znenia to znamená, že so zhotoviteľom stavby majú uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom následnú kúpnu zmluvu musia uzatvoriť najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí podpory zo ŠFRB. Vzhľadom na to, že sa navrhuje predĺžiť termín podávania žiadostí, navrhuje sa predĺžiť aj termín na uzatvorenie následnej kúpnej zmluvy, a to do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory.

26

K bodu 49

Navrhuje sa upraviť podmienku pri obstarávaní nájomného bytu v rodinnom dome. Doteraz bolo možné obstarávať v rodinnom dome najmenej dva nájomné byty. Podľa navrhovanej zmeny možno v rodinnom dome obstarávať aj jeden nájomný byt, ak sa však v rodinnom dome nachádzajú najmenej dva byty.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 34.

K bodu 51

Pri obstarávaní nájomného bytu, na ktorý je možno poskytnúť úver do výšky 100 % obstarávacieho nákladu je potrebné dodržať maximálny limit priemernej podlahovej plochy nájomného bytu, limit obstarávacích nákladov, podmienky zachovania nájomného charakteru bytu a zriadiť záložné právo na nájomné byty v prospech fondu. Ďalšou podmienkou pre poskytnutie úveru na obstaranie nájomného bytu žiadateľovi vo výške 100 % obstarávacieho nákladu, že musí preukázať, že v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory mal uzavreté nájomné zmluvy na 85 %-ný podiel nájomných bytov, ktoré má vo svojom vlastníctve.

Poskytnutie úveru vo výške 100 % je náročnejšie na zabezpečenie jeho návratnosti zo strany žiadateľa. Žiadateľ musí mať zabezpečené podmienky pre udržateľnosť projektu. Preto je ustanovené, že podpora vo výške 100 % obstarávacej ceny smeruje len do miest, alebo lokalít, kde je väčší predpoklad obsadenosti nájomných bytov. Ide o obce nachádzajúce sa v okrese s nízkou mierou nezamestnanosti, obec v katastri ktorej sa realizuje výstavba priemyselných parkov, alebo obec, na území ktorej sa realizuje významná investícia.

Zároveň sa žiadateľ zaviaže, že minimálne 80 % podporených nájomných bytov prenajme fyzickým osobám žijúcim v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške štvornásobku životného minima domácnosti a pri zvyšných 20 % sa splnenie podmienky príjmu domácnosti neposudzuje. Splnenie podmienky príjmu domácnosti sa posudzuje iba pri uzavieraní nájomnej zmluvy a na zmenu príjmu domácnosti sa počas platnosti zmluvy neprihliada.

Doteraz všetky domácnosti, ktorým sa prenajal takýto byt, museli spĺňať podmienku príjmu do štvornásobku životného minima a nájomná zmluva bola uzatváraná najviac na obdobie troch rokov. Pri uzatváraní novej nájomnej zmluvy musel nájomník opätovne preukazovať splnenie podmienky príjmu, a to aj v prípade, ak išlo o toho istého nájomníka.

K bodu 52

Ide o spresnenie podmienky, aby bolo jednoznačné, že modernizácia bytového domu (výmena alebo modernizácia výťahu, výmena spoločných rozvodov plynu, elektriny, kanalizácie, vody, vzduchotechniky a tepla v bytovom dome, vybudovanie bezbariérového prístupu do všetkých bytov v bytovom dome a iná modernizácia) môže byť na jednej stavbe vykonávaná súčasne alebo postupne. Na stavebné práce realizované v rámci modernizácie bytového domu, je možné poskytnúť podporu zo ŠFRB iba jedenkrát.

K bodu 53

Dopĺňa sa podmienka poskytnutia podpory na odstránenie systémovej poruchy bytového domu. Príčinou vzniku systémovej poruchy bytového domu je nesprávne použitá technológia pri výstavbe bytového domu. Ide o stavby realizované a kolaudované pred 1. januárom 1994.

27

K bodu 54

Ide o určenie podmienky, že podporu na zateplenie bytovej budovy nemožno poskytnúť, ak boli na tento účel poskytnuté finančné prostriedky Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Ide napr. o príspevok na zateplenie rodinného domu.

K bodu 55

Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť poskytnutia podpory na zateplenie bytovej budovy aj vtedy, ak ŠFRB na tento účel poskytol podporu aspoň desať rokov pred podaním žiadosti alebo ak bola na bytovom dome odstraňovaná systémová porucha zateplením.

K bodom 56 a 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 36.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zjednotením používaných pojmov v zákone.

K bodom 59 až 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením účelu obstarania technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb.

K bodom 62, 63 a 68

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednodušenie žiadosti a zníženie administratívnej náročnosti, ak žiadateľ pri obstarávaní nájomného bytu, výstavbe zariadenia sociálnych služieb alebo obstarávaní ubytovacieho domu žiada aj o poskytnutie podpory na obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti a na kúpu prislúchajúceho pozemku. Napriek tomu, že podľa zákona ide o tri rôzne účely, žiadosť o poskytnutie podpory sa bude podávať na jednom tlačive žiadosti a prílohy k žiadosti, ktoré boli spoločné a predkladali sa ku každej jednej žiadosti sa budú preukazovať iba k jednej žiadosti (napr. identifikačné údaja žiadateľa, preukázanie splnenia všeobecných podmienok poskytnutia podpory, atď.)

K bodu 64

Navrhuje sa, aby na obstaranie technickej vybavenosti prislúchajúcej k zariadeniu sociálnych služieb alebo ubytovaciemu domu bolo možné poskytnúť podporu aj vtedy, ak sa obstaráva formou tzv. budúcej kúpy. Podľa podmienok platných v súčasnosti bolo možné formou tzv. budúcej kúpy obstarať iba technickú vybavenosť prislúchajúcu k nájomných bytom.

K bodu 65

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 62.

K bodom 66 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením účelu kúpy pozemku podmieňujúceho výstavbu a užívanie zariadenia sociálnych služieb.

K bodu 69

Navrhuje sa, aby na kúpu pozemku prislúchajúceho k nájomnému bytu, zariadeniu sociálnych služieb alebo ubytovaciemu domu bolo možné poskytnúť podporu aj vtedy, ak sa obstaráva formou tzv. budúcej kúpy. Podľa podmienok platných v súčasnosti nebolo možné formou tzv. budúcej kúpy kúpiť pozemok.

28

Keďže nevyhnutnou prílohou žiadosti o poskytnutie podpory zo ŠFRB je právoplatné stavebné povolenie a v tom čase by mal mať žiadateľ o poskytnutie podpory preukázaný vzťah k pozemku, navrhuje sa tzv. refinancovanie poskytnutého úveru na kúpu pozemku podmieňujúceho výstavbu a užívanie nájomných bytov, zariadenia sociálnych služieb alebo ubytovacieho domu.

K bodu 70

Navrhuje sa, aby na obstaranie ubytovacieho domu bolo možné poskytnúť podporu aj vtedy, ak sa obstaráva formou tzv. budúcej kúpy. Podľa platných podmienok nie je možné formou tzv. budúcej kúpy obstarať ubytovací dom. Navrhovanou úpravou ide o zníženie záťaže žiadateľa splácať poskytnutý úver počas realizácie výstavby ubytovacieho domu. Pri tzv. budúcej kúpe dochádza k splácaniu úveru, po čerpaní úveru, t.j. po predložení kúpnej zmluvy s právoplatného kolaudačného rozhodnutia obstarávaného ubytovacieho domu najneskôr v mesiaci december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva.

Žiadateľ, tak môže následne prenajímať ubytovacie bunky a zo získaného nájmu môže splácať poskytnutý úver.

K bodu 71

Ide o zmenu pojmu „prestavba“ na pojem „stavebná úprava“. Cieľom je zosúladenie používaných pojmov v právnych a technických predpisoch.

K bodu 72

Navrhuje sa úprava termínov podávania žiadostí o poskytnutie podpory zo ŠFRB, čím sa docieli predĺženie lehoty, počas ktorej je možné podávať žiadosti o poskytnutie podpory zo ŠFRB na všetky účely. Na účely obstaranie bytu fyzickou osobou a obnovu bytovej budovy sa navrhuje termín podania žiadosti od 15. januára do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.

Žiadosti o poskytnutie podpory na obstaranie nájomného bytu, technickej vybavenosti a kúpu pozemku prislúchajúceho k nájomným bytom môžu podávať obce, VÚC a neziskové organizácie od 15. januára do 31. mája príslušného kalendárneho roka, ak obstaranie nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti je spolufinancované s dotáciou na rozvoj bývania podľa zákona č. 443/2010 Z. z.

Od 15. januára do 31. augusta príslušného kalendárneho roka bude možné podávať žiadosti žiadateľmi, ktorými obec, VÚC, nezisková organizácia a iná právnická osoba na obstaranie nájomného bytu (obec, VÚC a nezisková organizácia iba pri úvere vo výške 100 % obstarávacích nákladov stavby), výstavbu a obnovu zariadenia sociálnych služieb, obstaranie technickej vybavenosti, kúpu pozemku a obstaranie ubytovacieho domu.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorných odkazov v zákone súvisiacu s vypustením a doplnením niektorých ustanovení v zákone.

K bodu 74

Obec v sídle okresu doručenú žiadosť zaeviduje na webovom sídle ŠFRB ihneď po jej doručení a do 15 pracovných dní overí úplnosť náležitostí tejto žiadosti. V prípade, ak v žiadosti zistené nedostatky (napr. nesúlad údajov uvedených v žiadosti s prílohami k žiadosti) obec v sídle okresu vyzve žiadateľa, aby v lehote do desiatich pracovných dní od doručenia písomnej výzvy odstránil nedostatky v žiadosti. Obec v sídle okresu môže zaslať výzvu k odstráneniu nedostatkov v žiadosti ku každej žiadosti iba raz. Po odstránení nedostatkov je overenie úplnosti žiadosti

29

vyznačené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zamestnanca obce v sídle okresu, ktorý toto overenie vykonal. Zamestnanec obce v sídle okresu môže vyznačiť zhodu kópie dokladu priloženého k žiadosti s originálom dokladu.

K bodu 75

Obec v sídle okrese zašle úplnú a overenú žiadosť ŠFRB v poradí podľa doručenia úplnej žiadosti a súčasne odošle formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB.

K bodu 76

Ak žiadateľ ani po výzve v stanovenej lehote neodstránil zistené nedostatky v žiadosti alebo žiadosť nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, obec v sídle okresu mu žiadosť bezodkladne vráti.

K bodu 77

Okresný úrad v sídle kraja doručenú žiadosť zaeviduje na webovom sídle ŠFRB ihneď po jej doručení a do 15 pracovných dní overí úplnosť náležitostí tejto žiadosti. V prípade, ak v žiadosti zistené nedostatky (napr. nesúlad údajov uvedených v žiadosti s prílohami k žiadosti), okresný úrad v sídle kraja vyzve žiadateľa, aby v lehote do tridsiatich pracovných dní od doručenia písomnej výzvy odstránil nedostatky v žiadosti. Okresný úrad v sídle kraja môže zaslať výzvu k odstráneniu nedostatkov v žiadosti ku každej žiadosti iba raz. Po odstránení nedostatkov je overenie úplnosti žiadosti vyznačené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom zamestnanca okresného úradu v sídle kraja, ktorý toto overenie vykonal. Zamestnanec okresného úradu v sídle kraja môže vyznačiť zhodu kópie dokladu priloženého k žiadosti s originálom dokladu.

K bodu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 79

Okresný úrad v sídle kraja zašle úplnú a overenú žiadosť ŠFRB v poradí podľa doručenia úplnej žiadosti a súčasne odošle formulár elektronickej žiadosti uverejnenej na webovom sídle ŠFRB.

K bodu 80

Ak žiadateľ ani po výzve v stanovenej lehote neodstránil zistené nedostatky v žiadosti alebo žiadosť nespĺňa podmienky ustanovené zákonom, okresný úrad v sídle kraja mu žiadosť bezodkladne vráti.

K bodom 81 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 78.

K bodu 83

Vzhľadom na to, že so žiadateľom pracujú zamestnanci obce v sídle okresu alebo okresného úradu v sídle kraja na odstraňovaní nedostatkov v žiadosti, navrhuje sa skrátiť lehotu na posudzovanie žiadosti ŠFRB zo 110 dní na 60 dní. ŠFRB rozhodne o žiadosti podľa poradia určeného dátumom doručenia úplnej žiadosti do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte ŠFRB na príslušný účel podpory, pričom o žiadosti rozhodne najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roku.

30

K bodu 84

Ak v žiadosti nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť, aby mohol ŠFRB rozhodnúť o poskytnutí podpory, ŠFRB písomne vyzve žiadateľa, aby v primeranej lehote odstránil zistené nedostatky. ŠFRB rozhodne o poskytnutí podpory bezprostredne po odstránení nedostatkov v žiadosti.

ŠFRB môže rozhodnúť o poskytnutí podpory aj k žiadosti doručenej neskôr ako bola doručená žiadosť, ku ktorej ŠFRB zaslal žiadateľovi výzvu na odstránenie nedostatkov v žiadosti. Žiadosť, ktorú ŠFRB posúdil ako vyhovujúcu a rozhodol o poskytnutí podpory, musí byť úplná a spĺňa podmienky určené zákonom.

K bodu 85

Ide o spresnenie podmienky rozhodnutie ŠFRB o neposkytnutí podpory a vrátenia žiadosti žiadateľov v prípade, že vyčerpané disponibilné finančné prostriedky na príslušný účel v príslušnom kalendárnom roku.

K bodom 86 až 88

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 78.

K bodom 89 až 92

Ide o spresnenie obsahu zmluvy o poskytnutí podpory zo ŠFRB.

K bodu 93

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačnými bodmi v § 10.

K bodom 94, 96 a 97

Navrhuje sa zníženie sankcií za nedodržanie termínu dokončenia stavby a nedodržanie podmienky poskytnutia údajov o skutočnej spotrebe tepla na vykurovanie a nedodržanie podmienky na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti vo forme odvodu vo výške 1 % zo sumy poskytnutého úveru na 0,5 % zo sumy poskytnutého úveru.

K bodu 95

Navrhuje sa doplnenie sankcie pri nedodržaní nájomného charakteru bytu, minimálnej doby na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb a ubytovania v ubytovacích domoch. Žiadateľ bude pri nedodržaní týchto podmienok vrátiť nesplatenú časť úveru a zaplatiť odvod vo výške 10 % poskytnutého úveru.

K bodu 98

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením sankcie pri nedodržaní podmienky zachovania nájomného charakteru bytu, nedodržaní minimálneho času na poskytovanie sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb alebo ubytovania v ubytovacích domoch.

K bodu 99

ŠFRB môže na písomné požiadanie žiadateľa uzavrieť so žiadateľom dohodu o splátkach úveru. Navrhuje sa doplnenie možnosti, že ŠFRB bude môcť uzatvoriť so žiadateľom aj dohodu o odklade splátok úveru, ak o to žiadateľ písomne požiada.

K bodom 100 a 102

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 78 a 84.

31

K bodu 101

Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie údajov, ktoré bude ŠFRB zverejňovať na svojom webovom sídle.

K bodu 103

Navrhuje sa doplniť termíny, kedy ŠFRB zverejňovať na svojom webovom sídle údaje, napr. o počte predložených žiadostí, počte uzatvorených zmlúv o poskytnutí podpory o počte nevyhovujúcich žiadostí atď.

K bodu 104

Ustanovenie upravuje, že zmenu v oblasti uzatvárania nájomných zmlúv navrhnutú v bode 51 je možné uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred 1.1.2021.

Čl. II

S cieľom podporiť efektivitu niektorých nástrojov sociálnej politiky subjektov územnej samosprávy a súčasne zabezpečiť rovnaké podmienky pre obce aj vyššie územné celky sa navrhuje úprava ustanovenia odseku 8 o nezapočítavaní záväzkov z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania do celkovej sumy dlhu obce alebo vyššieho územného celku. Navrhuje sa nezapočítavať záväzky z úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania bez ohľadu na to, či je ich splácanie premietnuté v úhrade nájomného, čím sa zabezpečí plynulá realizácia sociálnej politiky obce a vyššieho územného celku vo vzťahu ku všetkým obyvateľom jej územia bez ohľadu na ich spoločenský status.

Čl. III

Navrhuje sa, aby novela zákona nadobudla účinnosť 1. januára 2021 okrem čl. I bod 41., ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2023.

Bratislava 30. septembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Andrej Doležal v. r.

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 583/2004, dátum vydania: 01.11.2004

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súčasnosti postavenie rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov a použitie ich prostriedkov upravuje v samostatných častiach zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Dôvodom vypracovania samostatného zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú realizované zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy, kde predovšetkým konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a presunom kompetencií z orgánov štátu na obce a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami sa výrazne posilnilo postavenie týchto orgánov v štruktúre verejnej správy.

Cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť právny rámec pre realizáciu procesu decentralizácie financií od roku 2005 a zabezpečiť transparentnosť a jednotnosť úpravy rozpočtového procesu a pravidiel hospodárenia s prostriedkami rozpočtov územných samospráv ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu.

Návrh zákona upravuje tieto oblasti :

° postavenie a obsah rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov,

° finančné vzťahy k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov,

° rozpočtový proces,

° pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami.

Oproti súčasne platnému zneniu predložený návrh zákona v podmienkach obcí a vyšších územných celkov obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny a doplnky:

1. Komplexne upravuje postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku ako aj jednotlivé etapy rozpočtového procesu.

2. Zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky.

3. Novo definuje druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

4. Ako osobitný druh finančného vzťahu sa ustanovuje prevod podielov na daniach v správe štátu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. V nadväznosti na ich vzťah k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov sa tieto príjmy nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa však obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití. Zároveň sa navrhuje, aby tieto prostriedky nepodliehali výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke.

5. Prenesený výkon štátnej správy sa bude zabezpečovať dotáciami z kapitoly štátneho rozpočtu, ktorej patrí vecná pôsobnosť na tento výkon.

6. Vnútorné členenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na bežný rozpočet

a kapitálový rozpočet sa rozširuje o finančné operácie. Finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale nie sú súčasťou jeho príjmov a výdavkov.

7. Ponecháva sa úprava o povinnosti zostavovania vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Zákonná úprava umožňuje vo výnimočných prípadoch použiť prostriedky rezervného fondu na úradu bežných výdavkov. V rozsahu použitých prostriedkov rezervného fondu návrh pripúšťa schodok bežného rozpočtu na konci roka.

8. S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo

sa formulujú a sprísňujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

9. V inštitúte nútenej správy sa rozširuje oprávnenie ministerstva financií zaviesť tento režim hospodárenia nad obcou, pričom náklady spojené s výkonom nútenej správy uhrádza v plnom rozsahu obec. Rozširujú sa úlohy hlavného kontrolóra počas hospodárenia v ozdravnom režime ako aj počas nútenej správy.

V nadväznosti na realizáciu projektu reformy riadenia verejných financií sa v súčasnosti súbežne pripravuje aj nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý bude naďalej obsahovať rámcovú úpravu platnú aj pre územné samosprávy ako jednej zo zložiek verejného rozpočtu. Z uvedeného dôvodu je návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy vypracovaný v úzkej koordinácii s prípravou a vypracovaním návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách sa súčasne ďalšími článkami zabezpečuje súlad zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov s týmto návrhom.

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority aproximácie podľa Bielej knihy a článku 70 Európskej dohody o pridružení.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Z uvedeného dôvodu sa k predloženému návrhu nevypracovávajú tabuľky zhody.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 31. marca 2004.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do

vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 a termín jeho predloženia je stanovený na máj 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d) nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Úvodné ustanovenie všeobecne upravuje obsah a predmet úpravy navrhovaného zákona. Základný okruh, ktorý zákon vymedzuje, je postavenie rozpočtu územnej samosprávy, ktorým je podľa osobitných zákonov rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Ďalej sa ustanovujú pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami obce a vyššieho územného celku, jednotlivé etapy rozpočtového procesu, zostavenie a schvaľovanie záverečného účtu obce a vyššieho územného celku, ako aj druhy finančných vzťahov k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov.

V predmete úpravy sa deklaruje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami podľa osobitných zákonov. To znamená, že sa vzťahujú na mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice, a to v rovnakom rozsahu ako na obce a na úseku určovania príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí sa prihliada na osobitnosti, ktoré možno v súlade so zákonmi týchto miest upraviť v ich štatútoch.

Na obce, vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti verejnej správy sa vzťahujú tiež ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s odchýlkami, ktoré rieši tento zákon.

K § 2

Na účely tohto zákona sa vymedzuje obsah niektorých najdôležitejších pojmov ako návratné zdroje financovania, prebytok rozpočtu a schodok rozpočtu.

Na účely tohto zákona sa návratnými zdrojmi financovania rozumejú prostriedky získané z prijatých pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo zmeniek a komunálnych obligácií vydaných obcou alebo vyšším územným celkom. Prebytok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa definuje ako kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; schodok rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku ako záporný rozdiel príjmov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkov rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

K § 3

Ustanovením § 3 sa vymedzujú druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Podľa navrhovaného znenia sa finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov zabezpečujú prostredníctvom prevodu podielov na daniach v správe štátu, dotáciami zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšími dotáciami podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Prevod prostriedkov z podielov na daniach v správe štátu do rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov sa vymedzuje ako osobitný druh finančného vzťahu z dôvodu ekonomického postavenia týchto prostriedkov v sústave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Prostredníctvom tohto osobitného druhu finančného vzťahu zákonom určené časti výnosov daní v správe štátu daňové úrady vyčleňujú z ich celkového inkasa v prospech rozpočtov územných samospráv. Z tohto dôvodu ako aj z dôvodu ich ekonomického postavenia vo vzťahu k rozhodovacej právomoci obcí a vyšších územných celkov, tieto príjmy sa nezaraďujú medzi vlastné príjmy rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ponecháva sa obciam a vyšším územným celkom rozhodovacia právomoc o ich použití.

Financovanie pôsobností pri prenesenom výkone štátnej správy sa zabezpečuje v príslušnej kapitole štátneho rozpočtu ústredného orgánu štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je predmetný výkon. Prostriedky štátneho rozpočtu sa budú poskytovať na základe osobitných predpisov. Navrhovaná úprava umožňuje poskytnúť na tento účel aj preddavok.

Ostatné finančné vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a vyšších územných celkov sa zabezpečujú prostredníctvom ministerstva financií alebo kapitoly, do vecnej pôsobnosti ktorej patrí činnosť, ktorá sa má dotáciami určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok financovať.

V tomto ustanovení sa dopĺňa úprava postupu financovania, ak sa na základe zákona prenášajú na obec alebo vyšší územný celok úlohy štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Deklaruje sa, že návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov prerokuje ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov pred predložením návrhu východísk rozpočtu verejnej správy a pred jeho predložením na rokovanie vlády.

Navrhovanou právnou úpravou v odseku 6 sa umožňuje ministerstvu financií alebo inému subjektu určeného zákonom poskytovať dotáciu zo štátneho rozpočtu aj obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, za obce, ktoré zriadili spoločný obecný úrad po predchádzajúcom súhlase týchto obcí.

K § 4

Ustanovenie § 4 vymedzuje základnú charakteristiku a obsah rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Vymedzuje sa ako základný nástroj finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obcí a vyšších územných celkov, pričom platí zásada zhody rozpočtového roka s kalendárnym rokom.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku, v ktorom sa premietajú finančné vzťahy medzi rozpočtom obce alebo rozpočtom vyššieho územného celku k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacich na ich území, finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a právnickým organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, k subjektom v zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, ďalej jednotlivé druhy finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov upravené v § 3 ods. 1, ako aj finančné vzťahy medzi rozpočtami jednotlivých úrovní územnej samosprávy navzájom.

V tomto ustanovení sa súčasne určuje, že v rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov a jednotný spôsob sledovania ich plnenia podľa rozpočtovej klasifikácie, upravenej zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

K § 5

V tomto ustanovení sa vymedzuje štruktúra príjmov rozpočtu obce. Definuje sa sústava vlastných príjmov rozpočtu obce, ktorá je odvodená od rozhodovacej právomoci obce pri ich získavaní. Z uvedeného dôvodu sa medzi vlastné príjmy zaraďujú výnosy miestnych daní a poplatkov v správe obce, nedaňové príjmy z uplatnenia vlastníckeho práva k svojmu majetku, ďalej sú to príjmy získané z vlastnej činnosti, z činnosti rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, výnosy z vlastných finančných prostriedkov obce, sankcie za porušenie finančnej disciplíny a dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce.

Do sústavy vlastných príjmov nie sú zaradené podiely na daniach v správe štátu z dôvodu, že tento príjem nevyplýva z činnosti a rozhodovacej právomoci obce. Tento druh príjmov obce získavajú prevodom časti výnosov daní v správe štátu podľa osobitného zákona. V návrhu zákona sa ustanovuje, že o použití týchto prostriedkov rozhoduje obec vo vlastnej právomoci.

V príjmoch sa ďalej premietajú vzťahy k vyššiemu územnému celku alebo rozpočtu inej obce, finančné vzťahy zo štátneho rozpočtu a prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov. Do sústavy príjmov sú zaradené aj prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel.

Okrem týchto príjmov obec môže použiť na financovanie svojich úloh aj mimorozpočtové peňažné fondy obce, združené prostriedky, zisk z podnikateľskej činnosti, návratné zdroje financovania.

K § 6

V ustanovení sa vymedzujú zdroje príjmov rozpočtu vyššieho územného celku. Konštrukcia príjmovej základne rozpočtu vyššieho územného celku ako aj sústava vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku sa v zásade vymedzuje jednotne ako príjmová základňa rozpočtu obce, s výnimkou absencie vlastného daňového príjmu vyššieho územného celku, ktorého správu by vykonával vyšší územný celok vo vlastnej pôsobnosti. Pre posilnenie daňových príjmov vyšších územných celkov je v sústave vlastných príjmov zaradený výnos dane z motorových vozidiel. Táto daň patrí do sústavy miestnych daní upravených samostatným zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

K § 7 a 8

V uvedených ustanoveniach sa vymedzujú druhy výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. V návrhu zákona sa výdavky uvádzajú v nadväznosti na určenú pôsobnosť v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samospráve vyšších územných celkov.

Členenie výdavkov obcí a vyššieho územného celku sa v zásade upravuje v jednotnej štruktúre s tým, že v menovite uvádzaných druhoch výdavkov má prednosť úhrada záväzkov vyplývajúcich pre obec a vyšší územný celok zo zákonných povinností, ďalej úhrada výdavkov na výkon samosprávnych funkcií, výdavkov na prenesený výkon štátnej správy a výdavkov spojených so správou, údržbou a zhodnotením majetku obce a majetku vyššieho územného celku.

Návrh zákona umožňuje poskytovanie účelových finančných prostriedkov z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku právnickým osobám a fyzickým osobám- podnikateľom diferencovane v závislosti od ich vzťahu k obci alebo vyššiemu územnému celku. Poskytovanie týchto prostriedkov sa viaže na limitovanie dlhu obce a vyššieho územného celku a ich účelové určenie len na podporu všeobecne prospešných služieb, verejnoprospešných alebo všeobecne prospešných účelov, podnikania a zamestnanosti. Úprava o poskytovaní dotácií z rozpočtu obce umožňuje, aby mestské časti v Bratislave a Košiciach mohli tieto poskytovať na celom území mesta. Oproti doterajšej úprave návrh obsahuje možnosť poskytovania návratnej finančnej výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku len právnickým osobám, ktorých je obec alebo vyšší územné celok zakladateľom.

Ak obec alebo vyšší územný celok založia právnickú osobu podľa osobitného zákona, napr. obchodnú spoločnosť, alebo nadobudne majetkovú účasť na podnikaní takejto právnickej osoby podľa osobitného predpisu, zákon umožňuje rozpočtové prostriedky použiť ako vklad na založenie alebo nadobudnutie majetkovej účasti na podnikaní takejto právnickej osoby. Rozpočtové prostriedky môže obec alebo vyšší územný celok použiť aj na úhradu členského príspevku.

Zákon splnomocňuje obce a vyššie územné celky, aby podmienky pre poskytovanie týchto prostriedkov upravili všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku.

K § 9

Pre financovanie úloh a pôsobností obce a vyššieho územného celku je z hľadiska realizácie svojich rozvojových zámerov obdobie jedného rozpočtového roka krátke. Nie je to len preto, že volebné obdobie zastupiteľstiev týchto samosprávnych územných jednotiek je štvorročné, ale aj preto, že v rámci zmluvných vzťahov obce a vyššie územné celky vstupujú do dlhodobejších práv a povinností, ktoré nadväzne ovplyvňujú ich budúce rozpočty na niekoľko rokov.

Tieto dôvody ako aj ďalšie, ktoré vyplývajú z povinností monitorovania rozpočtových výstupov verejného sektora a verejného rozpočtu, návrh zákona ustanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom zostavovať viacročný rozpočet minimálne na tri rozpočtové roky. Viacročný rozpočet tvorí rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce dva rozpočtové roky. Viacročný rozpočet sa zostavuje v rovnakom rozsahu členenia, ako sa zostavuje ročný rozpočet upravený v § 10 ods. 3. Rozpočet príjmov a výdavkov na dva rozpočtové roky po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet na príslušný rozpočtový rok, nie sú záväzné a upresňujú sa v ďalšom rozpočtovom roku.

K § 10

V tomto ustanovení sa upravuje postup, spôsob a podmienky zostavovania rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vrátane jeho vnútorného členenia, ktoré sú vo svojej podstate pre obe úrovne územnej samosprávy v zásade rovnaké.

Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku vychádza najmä z viacročného rozpočtu, z určeného rozsahu účasti rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na výnosoch daní v správe štátu územným samosprávam stanovených osobitným zákonom a zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územnej samosprávy.

Pri zostavovaní rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sa v zákone ponecháva úprava povinnosti obce a vyššieho územného celku prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre územnú samosprávu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených zákonmi.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa vnútorne člení na bežný rozpočet, kapitálový rozpočet a časť, v ktorej sú vyjadrené finančné operácie.

V súlade s rozpočtovou klasifikáciou sa taxatívne vymedzujú príjmy a výdavky bežného rozpočtu a príjmy a výdavky kapitálového rozpočtu.

Za finančné operácie sa považujú operácie, ktorými sa zabezpečujú ďalšie zdroje, napr. prostriedky z prijatých návratných zdrojov financovania, ako aj prostriedky určené na ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a vyššieho územného celku, poskytnuté návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky a predaj a nákup akcií. Tieto finančné operácie sa považujú za súčasť rozpočtu, ale uskutočňujú a vykazujú sa mimo rozpočtu príjmov a rozpočtu výdavkov. Použitie prostriedkov, ktoré sú ustanovené ako finančné operácie na konkrétny účel, sa premieta vo výdavkoch príslušného rozpočtu. Podrobné triedenie finančných operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia.

V odseku 7 sa určuje, že rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku sa zostavuje ako vyrovnaný alebo ako prebytkový. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zostavenia vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu. Ako schodkový sa povoľuje zostaviť iba kapitálový rozpočet za podmienok, že schodok bude možné kryť zostatkami finančných prostriedkov z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, prípadne prebytkom bežného rozpočtu pri dodržaní vyrovnanosti tohto rozpočtu na konci rozpočtového roka. Finančnými prostriedkami z minulých rokov sa rozumejú prostriedky mimorozpočtových fondov obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sa tvoria z prebytku hospodárenia vykázaného za príslušný rozpočtový rok.

Navrhovaná úprava súčasne umožňuje na úhradu bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu.

K § 11

V tomto ustanovení sa upravuje režim hospodárenia v čase rozpočtového provizória.

Rozpočtové provizórium nastáva v prípade, že do 31. decembra bežného rozpočtového roka nie je schválený rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku a trvá až do schválenia rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.

V tomto období obec alebo vyšší územný celok hospodári podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky počas rozpočtového provizória nesmú v jednotlivom mesiaci prekročiť 1/12 celkových výdavkov s výnimkou výdavkov, ktoré sa spravujú termínmi úhrad dohodnutými do konca predchádzajúceho roka a obligatórnymi výdavkami ako napr. úhrady odvodov poistného a pod.

K § 12

Po schválení svojho rozpočtu obec a vyšší územný celok vykoná rozpis svojho rozpočtu na svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie. Rozpisom sa rozpočet konkretizuje do podrobnejšieho členenia v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Obce a vyššie územné celky počas roka hospodária v súlade so schváleným rozpočtom a vykonávajú pravidelnú a systematickú kontrolu svojho hospodárenia, ako aj hospodárenia svojich rozpočtových a príspevkových organizácií v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve vyšších územných celkov.

S cieľom zabezpečenia vyrovnaného bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka obec a vyšší územný celok sleduje vývoj svojho hospodárenia podľa schváleného rozpočtu a prijíma potrebné opatrenia najmä zvýšenie vlastných príjmov, resp. zníženie výdavkov. Schodok bežného rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku môže vzniknúť len z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov na potreby uvedené v § 10 ods. 8.

V tomto ustanovení sa určuje obciam a vyšším územným celkom povinnosť poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení pre účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.

Ak obec a vyšší územný celok neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, oprávňuje sa ministerstvo financií pozastaviť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj prevod podielov na daniach v správe štátu až do ich splnenia.

V nadväznosti na vymedzenie príjmov obcí a vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu ako osobitný druh finančného vzťahu súčasne sa navrhuje ich ochrana pred výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

V záujme jednoznačnosti postupu v odpisovaní majetku vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, zákon odkazuje na postup podľa zákona o účtovníctve. Táto úprava nevylučuje, aby obec a vyšší územný celok pri výkone podnikateľskej činnosti pre účely zdaňovania postupoval aj podľa zákona o dani z príjmov.

K § 13

Do plnenia rozpočtu sa zahrnujú len také príjmy, ktoré boli skutočne prijaté, resp. také finančné operácie, ktoré sa uskutočnili v danom roku. Do plnenia výdavkov sa zaraďuje len také čerpanie prostriedkov, ktoré sa uskutočnilo v príslušnom roku. Pre zaradenie príjmu, výdavku alebo finančnej operácie do plnenia rozpočtu je rozhodujúci dátum pripísania alebo odpísania prostriedkov na účtoch v banke.

Zákon oprávňuje obec a vyšší územný celok povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia prostriedkov poskytnutých ako dotácie zo svojho rozpočtu.

Zákonná úprava stanovuje použitie rozpočtových prostriedkov len na účely, na ktoré boli prostriedky v schválenom rozpočte určené.

K § 14

V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku možno počas rozpočtového roka vykonávať zmeny rozpočtu príjmov a výdavkov. Zmeny schvaľuje príslušný orgán obce alebo vyššieho územného celku. Zmeny rozpočtu sa nemôžu týkať prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Zmeny rozpočtu sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami, a to presunom prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, povoleným prekročením rozpočtu pri získaní vyšších príjmov a viazaním rozpočtových výdavkov, ak je ich krytie ohrozené neplnením príjmov. Zákon neumožňuje vykonať také zmeny rozpočtu, ktorými by sa narušila vyrovnanosť bežného rozpočtu. Súčasne zákon nariaďuje vykonanie zmien v rozpočte, ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného rozpočtu.

K § 15

Úprava v ustanovení § 15 vymedzuje zriaďovanie, tvorbu a spôsob použitia peňažných fondov obce a vyššieho územného celku.

Zákon oprávňuje obce a vyššie územné celky vytvárať mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojom ich tvorby sú najmä prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok a zostatky týchto fondov z minulých rokov. Zostatky mimorozpočtových peňažných fondov na konci roka neprepadajú a o použití týchto fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Prostriedky svojich mimorozpočtových fondov obec alebo vyšší územný celok používa prostredníctvom svojho rozpočtu, (nie rozpočtu príjmov) okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky fondov použijú na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

V prípade kladného výsledku hospodárenia a zisku z podnikateľskej činnosti obec a vyšší územný celok je povinný vytvárať rezervný fond vo výške schválenej zastupiteľstvom, minimálne však vo výške 50 % prebytku hospodárenia a 50 % zo zisku z podnikateľskej činnosti.

K § 16

V ustanovení § 16 sa upravuje spôsob zostavovania záverečného účtu obce a vyššieho územného celku a určuje sa obsah záverečného účtu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť obciam a vyšším územným celkom dať si overiť svoju účtovnú závierku za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu, pričom predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

V prípade, že audítor pri overovaní zistí porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona, písomne oznámi tieto skutočnosti ministerstvu financií. Ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnené ich overiť.

Prerokovanie záverečného účtu sa uzatvára výrokom zastupiteľstva schválenie celoročného hospodárenia bez výhrad alebo s výhradami s následnou povinnosťou prijatia opatrení na nápravu nedostatkov.

K § 17

V nadväznosti na úpravu v § 5 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona sa v tomto ustanovení určujú povinnosti a pravidlá, ktoré sú obce a vyššie územné celky povinné dodržiavať pri používaní návratných zdrojov financovania.

Stanovuje sa, že obce a vyššie územné celky môžu získavať a použiť tieto finančné prostriedky len na krytie kapitálových potrieb s tým, že záväzky vyplývajúce z týchto vzťahov dlhodobo nenarušia princíp vyrovnanosti bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Zákonná úprava pripúšťa použitie návratných zdrojov financovania aj na krytie potrieb bežného rozpočtu v prípade časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roku z príjmov bežného rozpočtu.

Zamedzuje sa obciam a vyšším územným celkom prevziať záruku za úvery, pôžičky a iné dlhy fyzických osôb a právnických osôb s výnimkou prevzatia záruky obce za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

S cieľom zamedziť neodôvodnenému zvyšovaniu zadlžovania územných samospráv novo sa formulujú podmienky prijímania návratných zdrojov financovania.

Oproti doterajšej úprave na prijatie návratných zdrojov financovania sa nebude vyžadovať predchádzajúci súhlas ministerstva financií, no súčasne sa sprísňujú pravidlá pre ich prijatie.

Obec a vyšší územný celok môže na plnenie úloh prijať návratné zdroje financovania (definícia je vymedzená v pojmoch v § 2 ods. 1), len ak spĺňa súčasne dve podmienky.

Prvou je celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku, ktorá nesmie prekročiť 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Druhou podmienkou je suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane výnosov, ktorá nesmie prekročiť 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Celková suma dlhu obce alebo dlhu vyššieho územného celku sa na účely tohto zákona považuje súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka vrátane sumy doteraz prevzatých ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku.

V súlade s týmto ustanovením hlavný kontrolór obce alebo hlavný kontrolór vyššieho územného celku preveruje pred prijatím návratných zdrojov financovania dodržanie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania uvedených v odseku 6. Nedodržanie podmienok je hlavný kontrolór povinný oznámiť ministerstvu financií.

Do sumy celkového dlhu obce sa nezapočítavajú záväzky prevzaté z poskytnutých úverov v súčasnosti už zrušených štátnych fondov a záväzky z úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v rozsahu úhrad splátok zahrnutých v cene nájomného za obecné byty. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania sa nezapočítava suma ich jednorázového predčasného splatenia.

K § 18

V tomto paragrafe sa ustanovujú osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov. Oprávňuje sa obec a vyšší územný celok rozhodnúť, že niektoré subjekty obce a vyššieho územného celku bez právnej subjektivity môžu hospodáriť len so zvereným preddavkom. Dopĺňa sa úprava o spôsobe sledovania, vykazovania a usporiadania podnikateľskej činnosti obce a vyššieho územného celku, ak túto činnosť vykonávajú ako právnické osoby vo svojom mene.

Upravujú sa možnosti združovania prostriedkov obcí a vyšších územných celkov a určujú sa podmienky ich použitia a spôsob vysporiadania majetku obstaraného z týchto zdrojov s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K § 19

Podľa § 19 sa v sfére hospodárenia obce upravuje inštitút ozdravného režimu a nútenej správy.

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Súčasne sa oprávňuje ministerstvo financií rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou v prípadoch, ak nastali okolnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento inštitút hospodárenia nezaviedla.

Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní od dňa splatnosti.

Ak nastanú uvedené skutočnosti, starosta obce je povinný do 15 dní pripraviť návrh na zavedenie ozdravného režimu, ktorý obsahuje návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia. Ozdravný rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný a kapitálový rozpočet. Starosta je povinný v lehote do 15 dní, ako nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu, predložiť jeho návrh na rokovanie obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo musí prerokovať návrh v lehote do 15 dní. Počas ozdravného režimu obec môže používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

Rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu obec spolu s uznesením obecného zastupiteľstva je obec povinná v lehote do troch dní písomne predložiť ministerstvu financií. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu financií výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia, najmä zníženie celkových záväzkov, oprávňuje sa ministerstvo financií na základe žiadosti obce predĺžiť hospodárenie obce v ozdravnom režime. Predĺženie hospodárenia v ozdravnom rozpočte nemá prekročiť lehotu 90 dní.

Ministerstvo financií je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu a obec tento nezaviedla. Ministerstvo je oprávnené tiež rozhodnúť o zavedení nútenej správy aj po skončení hospodárenia v ozdravnom režime, a to na základe vlastných poznatkov alebo na základe oznámenia starostu obce, hlavného kontrolóra obce, audítora, veriteľa obce alebo oznámenia orgánu štátu, ak pretrvávajú skutočnosti pre zavedenie ozdravného režimu.

Ustanovuje sa povinnosť starostovi obce a hlavnému kontrolórovi obce, aby oznámenie, že ozdravný režim neviedol k náprave, predložil na prerokovanie obecného zastupiteľstva a v lehote do 15 dní po skončení hospodárenia v ozdravnom režime písomne informoval ministerstvo financií.

Zároveň sa určujú kritériá pre výber núteného správcu, ktorým môže byť len fyzická osoba pri splnení vymedzených kvalifikačných a personálnych predpokladov. Núteného správcu vymenúva a odvoláva ministerstvo financií, ktoré uzatvára s núteným správcom zdmluvu o výkone činnosti. V zmluve ministerstvo financií podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti.

Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmeny núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa.

Počas nútenej správy obec je povinná zriadiť osobitný účet nútenej správy, na ktorý prevedie všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec podľa tohto zákona povinná viesť na samostatných účtoch v banke.

Okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na uvedených účtoch, všetky ostatné príjmy obce budú plynúť na osobitný účet nútenej správy. Navrhuje sa, aby prostriedky vedené na osobitnom účte nútenej správy nepodliehali výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov odpísaním z účtu v banke. Bez písomného súhlasu núteného správcu obec nie je oprávnená použiť žiadne prostriedky vedené na svojich účtoch v banke.

Ďalej sa upravujú kompetencie núteného správcu, spoluúčasť a povinnosti orgánov obce počas nútenej správy, obsah krízového rozpočtu a spôsob jeho zostavenia a schvaľovania. Krízový rozpočet obec nie je povinná členiť na bežný rozpočet a kapitálový rozpočet.

Navrhuje sa, aby o ukončení nútenej správy ministerstvo rozhodovalo na základe posúdenia návrhu núteného správcu, žiadosti obce alebo na základe vlastného zistenia. Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.

K § 20

Navrhuje sa, aby ministerstvo financií malo možnosť subjektom za nesplnenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.

K § 21

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje termín pre zostavenie rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku na rok 2005, termín zostavenia viacročného rozpočtu obce a viacročného rozpočtu vyššieho územného celku, postup uplatnenia rozpočtovej klasifikácie pri zostavení rozpočtu, ak sa mení rozpočtová klasifikácia na ďalší rozpočtový rok a zostavenie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2004.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1 až 3

Navrhované úpravy zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu obce a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Vypustenie ustanovenie § 9 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu duplicitnej úpravy v návrhu zákona.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia príslušných odkazov na nové právne predpisy.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. b) sa zosúlaďujú pravidlá používania návratných zdrojov financovania podľa návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 7

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra obce navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania a úloh pri hospodárení obce v ozdravnom režime a počas nútenej správy sa reaguje v zákone o obecnom zriadení možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra obce upravených aj iným zákonom.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K Čl. III

Navrhovanou novelizáciu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava a aktualizácia odkazu vo vzťahu k úprave výkonu finančnej kontroly.

K bodu 2 a 3

Navrhované zmeny zabezpečujú súlad s vymedzením sústavy vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku a ďalších zdrojov financovania úloh a kompetencií obcí s návrhom zákona.

K bodu 4

Aktualizácia odkazov pod čiarou na nové právne predpisy.

K bodu 5

Rozšírením úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku navrhovaných v zákone o rozpočtových pravidlách na úseku kontroly dodržiavania pravidiel používania návratných zdrojov financovania sa reaguje v zákone o samospráve vyššieho územného celku na možnosť plnenia úloh hlavného kontrolóra vyššieho územného celku upravených aj iným zákonom.

K Čl. IV.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005 okrem ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia. Týkajú sa oblastí upravených v prechodnom ustanovení

§ 21návrhu.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore