Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.07.2012 do 30.11.2012

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.07.2012
Účinnosť do: 30.11.2012
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Odpadové hospodárstvo, Miestne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD7232DS39EUPPČL14

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.07.2012 do 30.11.2012
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 582/2004 s účinnosťou od 01.07.2012 na základe 68/2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 68/2012, dátum vydania: 24.02.2012

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 6a)

Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla za protiprávne konanie vodiča sa navrhuje vymedziť ako povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli dodržiavané vybrané pravidlá cestnej premávky uvedené v zákone o cestnej premávke. Ide o taxat ívny výpočet tých pravidiel cestnej premávky, ktoré je možné zadokumentovať prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov a ktorých porušenie je príčinou dopravných nehôd s následkami na živote alebo zdraví účastníkov cestnej premávky. Inou skupinou porušení pravidiel cestnej premávky sú tzv. parkovacie delikty, ktoré budú zisťované v prevažnej miere manuálne príslušníkmi Policajného zboru.

Držiteľom vozidla je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávky osoba zapísaná v osvedč ení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia. Keďže ako vlastník a držiteľ môžu by ť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi vozidla jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť (najmä pri leasingových zmluvách je bežné, že leasingová spoločnosť je zapísaná ako vlastník a nájomca ako držiteľ).

K bodu 2

Zavádza sa tzv. iný správny delikt, ktorého sa môže dopustiť držiteľ vozidla. Jeho podstatou je ustanovenie objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za vy medzené porušenie pravidiel cestnej premávky. Ide o nový druh postihu s určitými osobitnými procesnými postupmi, ktoré sa viažu iba na vymedzené skutkové podstaty, a preto sankcionovať držiteľov vozidla bude možné na základe týchto skutkových podstát za poruš enie pravidiel cestnej premávky, ktoré nastali po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré boli spáchané pred účinnosť ou tohto zákona, možno prejednať len podľa § 22 zákona o priestupkoch.

§ 139a

Ustanovujú sa správne delikty držiteľa vozidla so striktným určením pokuty. Orgán Policajného zboru nebude oprávnený uložiť inú pokutu ako uvá dza návrh zákona. Rovnako nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa.

Riešenie zisteného porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti bude mať viacero výhod oproti vyvodzovaniu subjektívnej zodpovednosti vodiča. Najvýznamnejšími sú nemožnosť uloži ť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a nemožnosť zápisu priestupku vodiča do evidencie vodičov, čím sa nebudú vyvodzovať ani ďalšie povinnosti vodiča, najmä vo vzťahu k preskúš aniu odbornej spôsobilosti po spáchaní troch porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, ak za toto porušenie bola uložená pokuta nad 60 eur. Taktiež nemôžu byť uplatnené ani iné dô vody na preskúšanie odbornej spôsobilosti alebo preskúmanie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti podľa § 91 zákona o cestnej premávke.

S poukázaním na tieto výhody, ako aj na vysokú závažnosť niektorých skutkov a ich následkov na živote či zdraví účastní kov cestnej premávky, je výška pokuty pri niektorých porušeniach pravidiel cestnej premávky vyššia ako pri aplikácii blokového konania pri vyvodzovaní subjektívnej zodpovednosti za protiprávny skutok (§ 22 ods. 3 zákona o priestupkoch), avšak v žiadnom prípade z dôvodu objektivity táto neprekročí maximálnu možnú výšku pokuty inak ukladanej za priestupok (§ 22 ods. 2 zákona o priestupkoch). Výš ka pokuty za správny delikt držiteľa vozidla pritom nie je závislá od výšky už ustanovených pok út za priestupok, nakoľko ide o úplne nový druh povinnosti a prípadného porušenia povinnosti (správny delikt). Naproti tomu, v konaní o priestupku vodiča nemožno upustiť od výkonu časti pokuty tak, ako je to u správneho deliktu držiteľa vozidla (pozitívna motivácia upustenia od platby 1/3 pokuty pri jej riadnom, v časnom zaplatení).

Z dôvodu vyššie uvedenej možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) sú pokuty v návrhu zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.

§ 139b

Za spáchanie správneho deliktu sa bude ukladať držiteľovi vozidla len peňažná pokuta, ktorá sa bude ukladať iba podľa striktne ustanoveného oficiálneho sadzobníka pok út, uvedeného v § 139a návrhu zákona. Jedno konanie (jedno konkrétne zistené konanie v konkrétnom čase – nie pokračujúce porušenie), ktoré vykazuje znaky viacerých porušení uvedených v § 6a návrhu zákona sa prejedná v spoločnom konaní, kde sa uloží výška pokuty podľa najprísnej šie postihnuteľného porušenia. Viacero konaní, teda aj pokračujúce porušenie – súvislá jazda vozidlom, ktoré porušilo viackrát pravidlá cestnej premávky a tieto porušenia boli zaznamenané rô znymi technickými prostriedkami, sa prejednajú samostatne.

Vzhľadom na to, že samotné konanie sa navrhuje čo najviac zautomatizovať, je potrebné vymedziť, že porušenie pravidiel cestnej premávky možno prejednať v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla len vtedy, ak bolo dané porušenie zaznamenané technickými prostriedkami využívanými Policajným zborom.

Navrhuje sa zaviesť pozitívna motivácia na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt, kde ak držiteľ vozidla zaplatí pokutu v lehote inak ustanovenej na podanie odporu (podľa návrhu zákona do 15 dní od doručenia rozkazu) postačuje, ak zaplatí len 2/3 z uloženej pokuty. Zvyšná 1/3 pokuty sa nebude vymáhať. Ak však bude pokuta uhradená po tejto lehote, je povinný zaplatiť už 100% z pokuty, resp. zvyšok tejto pokuty môže byť predmetom vymáhania.

Zaplatením pokuty držiteľom vozidla bude vec správneho deliktu ukončená ad acta bez akéhokoľvek z ápisu do evidencie vodičov.

V odseku 3 sa ustanovuje prekluzívna lehota, po ktorej uplynutí nemožno pokutu uložiť a konanie o správnom delikte musí byť odložené (§ 139c ods. 1 písm. d) návrhu zákona), resp. musí byť zastavené ( § 139d ods. 6 návrhu zákona).

Pokutu bude držiteľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov.

§ 139c

Predovšetkým cestné rýchlomery, ale aj niektoré iné technické prostriedky, budú automaticky detekovať každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky bez ohľadu na postavenie, sociálne pomery, zamestnanie, príslušnosť k etniku, štátnu príslušnosť vodiča alebo držiteľa vozidla, či status samotného vozidla. Niektoré protiprávne skutky, predovšetkým tie zisten é prostredníctvom technického prostriedku používaného pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, t. j. kamerovým systémom, bude z rôznych dôvodov, ako napr. znečistená, neexistujú ca, nečitateľná tabuľka s evidenčným číslom alebo rozmazaný, nekvalitný záznam (snímok) a pod., orgán Policajného zboru odkladať záznamom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedč iace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba – držiteľ vozidla.

Navrhuje sa, aby držiteľ vozidla, ktorým je napríklad sudca, prokurátor, ale aj poslanec Národnej rady SR, boli rovnako ako iní držitelia vozidla plne zodpovední za porušenie vymedzených pravidiel cestnej premávky vodičom. Pri vozidlách, ktoré môž u v istých prípadoch legálne prekračovať rýchlosť podľa § 16 ods. 8 zákona o cestnej premá vky bez toho, aby pritom používali zvláštne výstražné znamenia, sa navrhuje taktiež odloženie veci, ktoré sa však ako jediné bude oznamovať držiteľ om vozidla. Nadriadený – potom ako sa dozvie o možnom porušení zákona z upovedomenia o odložení veci – posúdi konanie vodiča a prípadne uloží disciplinárne opatrenie podľa § 47 až 63 zákona NRSR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe prísluš níkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorší ch predpisov.

Skutok spáchaný vozidlom, ktorého držiteľ požíva výsady a imunity podľa medzinárodného pr áva (diplomati) bude odložený. Ak nebude zistené, že ide o takúto osobu, konanie o správnom delikte bude zastavené po doručení takejto informácie ako odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.

Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napr. pri úm rtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí dvoch rokov od porušenia povinnosti (§ 139b ods. 3).

O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o spr ávnom konaní (§ 3 ods. 3 správneho poriadku); ak nemá držiteľ vozidla vedomosť o možnom konan í voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci.

§ 139d

Na zabezpečenie požiadavky vyplývajúcej z § 3 ods. 3 sprá vneho poriadku vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, ako aj použiť najvhodnejšie prostriedky na dosiahnutie účelu, pričom sa má dbať na hospodárny priebeh konania, bez zbytočného zaťažovania os ôb, sa navrhuje rozhodovať o správnom delikte zjednodušenou formou konania – aplikáciou inštitú tu rozkazného konania, ktoré v súčasnej dobe pozná zákon o priestupkoch. Jeho jednoznačnou a poprednou výhodou je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť; nevzniká tu potreba doručovania najprv upovedomenia o začatí konania s prípadným nariadením ústneho pojednávania vo veci, ktorého výsledkom by malo byť vydanie rozhodnutia.

Pri riešení správneho deliktu držiteľa vozidla sa vo väčšine prípadov nepredpokladá náro čné dokazovanie tohto skutku, nakoľko samotným vyhotovením dôkazu a následnou lustráciou držiteľa vozidla v informačných systémoch je dokazovanie ukončené. Tento proces bude vykonávaný v prevažnej miere automaticky, počítačovým programom, t. j. len s minimálnym zásahom človeka.

Ak je nepochybne zistené, že správny delikt bol spáchaný vozidlom konkrétneho držiteľa, orgá n Policajného zboru bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 sprá vneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní.

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa navrhuje možnosť podať odpor. Dô vodom podania odporu môže byť akákoľvek námietka. Musí však obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, ktoré už bude prebiehať na okresnom dopravnom inšpektoráte, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur.

Podaný odpor teda zrušuje rozkaz, a ak odpor obsahuje také skutočnosti, príp. doložené relevantné d ôkazy, ktoré

a) odôvodňujú zastavenie konania podľa odseku 6, orgán Policajného zboru konanie zastaví,

b) umožňujú ďalej konať vo veci iného držiteľa vozidla (nesprávne stotožnený držiteľ), konanie o správnom delikte voči konkrétnemu držiteľovi sa zastavuje a v prípade dostatočne zisteného stavu veci sa vydá rozkaz voči inému držiteľovi,

c) nepreukázali nedostatočne zistený stav veci alebo inú nezákonnosť, či nesprávnosť rozkazu, orgán Policajného zboru postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie správneho deliktu toho istého držiteľa,

d) označujú vodiča v požadovanom rozsahu, orgán Policajného zboru konanie o správnom delikte preruší a postúpi vec podozrenia zo spáchania priestupku alebo iného obdobného protiprávneho konania (skutok vykazujúci znaky priestupku spáchaný napr. sudcom) príslušnému orgá nu na rozhodnutie vo veci.

Konanie o správnom delikte sa zastaví až na základe rozhodnutia príslu šného správneho orgánu o uznaní viny vodiča za porušenie pravidla cestnej premávky. Ak vš ak konanie o skutku vodiča bude zastavené z dôvodov uvedených v odseku 7, rozhodnutie o zastavení priestupkového konania má za následok postúpenie veci príslušnému orgánu Policajného zboru, ktorý bude pokračovať v prerušenom konaní o správnom delikte držiteľa.

Rozhodovanie dopravného inšpektorátu o priestupku vodiča – vyvodzovanie subjektívnej zodpovednosti voči fyzickej osobe (vodičovi) – je v súčasnej dobe v dostatočnom rozsahu upravené v platnej právnej úprave. Príslušný dopravný inšpektorát v rozhodnutí o priestupku vodiča rozhoduje podľa existujúcich ustanovení zákona o priestupkoch, t. j. podľa konkrétneho ustanovenia uloží pokutu, prípadne aj z ákaz činnosti. Obdobne postupuje príslušný orgán, ak sa jedná o osoby vyňaté z pôsobnosti citovaného zákona (sudcovia a pod.).

Na rozhodovanie o správnom delikte sa zriadi centrálny dopravný inšpektorát s územnou pôsobnosťou pre celú Slovenskú republiku. Výhodou centralizovaného orgánu je predovšetkým jednotný postup pri špeci álnom druhu správneho konania, lepšia možnosť koordinácie a súčinnosti. Celé konanie je primárne písomné; doručovanie písomností účastníkovi konania je zabezpečené predovšetkým prostredn íctvom poštovej služby.

Následné konanie o správnom delikte na príslušnom dopravnom inšpektoráte (jestvujúce organizačné členenie dopravných inšpektorátov v SR) je dostatočne upravené v platnej právnej úprave.

Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľ a správneho poriadku, a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby.

§ 139e

Upravujú sa základné pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte držiteľa vozidla.

§ 139f

Návrh zákona ustanovuje evidenciu správnych deliktov držiteľov vozidiel, ktorú vedie Policajný zbor s odkazom na § 69 zákona NRSR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel obsahuje všetky dostupné vopred zadefinované údaje o správnom delikte a držiteľovi vozidla. Okrem samotnej evidencie správnych deliktov sa upravujú podmienky poskytovania údajov z tejto evidencie.

Evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel je informačným systémom Policajného zboru. To znamen á, že pri spracovávaní údajov v tejto evidencii sa bude vo veciach neupravených týmto zákonom postupovať podľa príslušných ustanovení citovaného zákona a zákona o ochrane osobných údajov.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2012.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 9. novembra 2011.

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 68/2012, dátum vydania: 24.02.2012

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011. Zavedenie objektívnej zodpovednosti za dopravné priestupky vyplýva z bodu 4.2 Vnútorn ý poriadok a bezpečnosť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014.

Priamo v súvislosti so zavedením objektívnej zodpovednosti budú plnené i ďalšie úlohy vyplývajúce z uvedenej časti Programového vyhlá senia vlády SR:

- prijať také opatrenia, aby úmrtnosť na cestách zostala na čo najnižšej úrovni,

- presadzovať , aby výkon právomocí polície ešte viac smeroval k ochrane všetkých slušných vodičov a nekompromisnému postihu hrubosti, arogancie a pirátstva na cestách,

- prijať jasn é pravidlá na obmedzenie voľnosti v rozhodovaní pri výbere pokút za priestupky v cestnej premávke,

- nemotivovať Policajný zbor k maximalizácii výnosov pokút za dopravné priestupky.

Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti za poruš enie vybraných pravidiel cestnej premávky je zvýšiť bezpečnosť čo najväčšieho počtu účastníkov cestnej premávky a zároveň zabezpečiť disciplinovanosť a ohľaduplnosť účastní kov cestnej premávky prostredníctvom vynútenia dodržiavania najmä tých ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ď alej len „zákon o cestnej premávke“), v dôsledku ktorých vznikajú dopravné nehody s následkom usmrtenia a ublíženia na zdraví.

V súvislosti so zabezpečením hlavného cieľa spoločnosti, ktorým sa rozumie ochrana života a zdravia, musia na tomto cieli participovať všetky dotknut é osoby, či už samotní účastníci cestnej premávky, ako aj držitelia vozidiel, ktorými sú vybrané pravidlá cestnej premávky porušované. Zavedením objektívnej zodpovednosti sa Slovenská republika zaradí medzi moderné európske spoločnosti, ktoré sa vybrali nekompromisnou cestou objektívnej zodpovednosti držiteľov vozidla. Návrh zá kona odráža a zohľadňuje skúsenosti z uplatňovania objektívnej zodpovednosti blízkeho susedného štátu – Maďarskej republiky, obyvateľstvo ktorého má podobné právne vedomie v oblasti dodrž iavania pravidiel cestnej premávky, a preto navrhnutý zámer logicky čerpá z toho najlepš ieho, čo inštitút objektívnej zodpovednosti u tohto susedného štátu priniesol.

Inštitút objektívnej zodpovednosti za niektoré priestupky spáchané v súvislosti s vedením vozidla je zavedený aj v okolitých krajinách, ako napr íklad v Maďarsku, Slovinsku, Belgicku, Francúzsku, čiastočne v Holandsku a Rakúsku. Nedávno boli príslušné legislatívne zmeny k zavedeniu objektívnej zodpovednosti definitívne schválené aj v È eskej republike; v Poľsku je už založená expertná skupina na zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti.

Zavedenie objektívnej zodpovednosti bude významným protikorupčným opatrením, nakoľko technické prostriedky použité v rámci uvedeného inštit útu budú automaticky detekovať každé jedno porušenie pravidiel cestnej premávky bez ohľadu na postavenie, sociálne pomery, zamestnanie, príslušnosť k etniku, štátnu príslušnosť vodiča alebo držiteľa vozidla, či status samotného vozidla. K samotnému dôkazu nebude mať obsluhuj úci personál prístup, pokuta bude automaticky určená systémom podľa § 139a návrhu zákona. Každý prípadný neštandardný zásah do informačného systému zastrešujúceho aplikáciu inštitú tu objektívnej zodpovednosti bude okamžite hlásený nadriadeným.

Preukazovanie zodpovednosti za porušenie niektorých ustanovení zákona o cestnej premávke je v súčasnej dobe mimoriadne náročné v prípadoch, ak p áchatelia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nie sú bezprostredne po spáchaní priestupku zastavení, identifikovaní a na mieste porušenia zákona bezprostredne prejednaní. Ide predovšetkým o prekročenie rýchlosti alebo neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej znač ky alebo dopravného zariadenia ako napríklad zákaz zastavenia a státia.

Efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku po zavedení objektívnej zodpovednosti za konkrétne dopravné priestupky jednoznačne svojou individuálnou i generálnou prevenciou prispeje k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Súčasne sa predpokladá tiež zlepšenie vymáhateľnosti právoplatne uloženej pokuty. Podľ a uznesenia vlády SR č. 484 zo 6. júla 2011 k návrhu opatrení na zvýšenie efektívnosti správy pohľadávok štátu sa týmto plnia úlohy v bode 4.1.2. V rámci efektívnejšieho vymáhania pohľadá vok štátu sa navrhuje zaviesť osobitná evidencia pohľadávok štátu po lehote ich splatnosti, aby sa nad týmito pohľadávkami mohli následne vykonávať i ďalšie úkony vyplývajúce z uvedené ho dokumentu.

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na vplyv jazdy neprimeranou rýchlosť ou, na počet dopravných nehôd a ich následkov (ako jedného z popredných pravidiel cestnej premávky, ktoré bude vynucované aplikáciou inštitútu objektívnej zodpovednosti). Podľa š tatistiky dopravnej nehodovosti v Slovenskej republike je zrejmé, že z celkového počtu 7 307 nehôd zaznamenaných v prvom polroku 2011, bolo spôsobených 1 149 dopravných nehôd nedodržaním primeranej rýchlosti, čo tvorí približne 1/7 celkového počtu nehôd. Celkový počet usmrtených os ôb v tom istom období bol 140, z toho bolo až 54 usmrtených v dôsledku nedodržania primeranej rýchlosti. Prípady usmrtení spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti tvoria približne 1/3 z celkového po čtu usmrtených. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek relatívne nízkemu počtu dopravných nehôd spôsobených nedodržaním primeranej rýchlosti, sú následky na živote spôsobené už spomínanou r ýchlosťou neprimerane vysoké; možno predpokladať, že práve navrhovaná zmena zákona represívnou činnosťou Policajného zboru, ale aj jej generálnou prevenciou - hrozbou možnosti postihu - prinúti vodič ov dodržiavať pravidlá cestnej premávky, predovšetkým tie, ktoré sú hlavnými príčinami dopravných nehôd s následkom usmrtenia, či ujmy na zdraví.

Nevýhodou zo strany občanov by sa mohol javiť nesúhlas s „trestaním nevinných osôb“ – držiteľov vozidiel; vo veľkej miere sa však jedná o generalizovanie a skresľovanie problému a jeho príčiny, a to porušenia pravidla cestnej premávky. Dodnes latentné porušovanie pravidiel cestnej premávky bude odhalené a vinník prostredníctvom držiteľa vozidla bude postihnutý, čo môže vyvolať vlnu nepriazne, najmä z radov notorických porušovateľov pravidiel cestnej premávky. Táto nepriazeň je v šak vyvolaná prevažne len odhalením protiprávneho konania, ktoré doteraz mohol beztrestne vykonávať.

Držiteľ vozidla bude môcť v rámci podaného odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt uviesť osobu, ktorá viedla jeho vozidlo v čase poruš enia pravidla cestnej premávky, pričom v prípade úspešného ukončenia konania o priestupku vodiča, nebude pokutou postihnutý držiteľ vozidla. V iných okolitých krajinách sa využíva, tak ako v súčasnosti i v Slovenskej republike, zákonom ustanovená povinnosť prevádzkovateľa vozidla ozn ámiť na výzvu príslušného štátneho orgánu osobné údaje o osobe, ktorej zveril vedenie vozidla (viď § 6 zákona o cestnej premávke).

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že sudcovia v Štrasburgu pomerom 15 ku 2 rozhodli, že ľudské prá va Idrisa Francisa z Petersfieldu, Hampshire a Gerarda O'Hallorana z Londýna neboli porušené tým, že ich národná legislatíva nútila oznámiť, kto riadil ich automobily v čase, keď bolo kamerou zistené poruš enie predpisov o rýchlosti jazdy.

Sudcovia dospeli k záveru, že majitelia vozidiel „prijali určité povinnosti a záväzky“, ktoré zahàňajú aj povinnosť pomôcť identifikova ť vodiča vozidla, ktorým bolo spáchané porušenie pravidiel. Sudcovia v Štrasburgu, ktorí posudzovali tieto prípady v jednom konaní, vyniesli rozhodnutie, ktorým odmietli nárok týchto osôb na „absolútne“ právo mlčať a nesvedčiť proti sebe.

Sudcovia uznali, že obaja muži mali čeliť priamemu nátlaku, aby poskytli informácie, ale pokračovali: „Súd tiež podotýka, že každý , kto sa rozhodol vlastniť alebo viesť vozidlo vie, že sa na neho vzťahuje určitý právny (regulatórny, predpisový) režim, pretože držba vozidla a jeho vedenie môže viesť k spôsobeniu závaž nej ujmy na zdraví.“ „Tí, ktorí sa rozhodli vlastniť vozidlá môžu byť považovaní za osoby, ktoré akceptovali určité povinnosti a záväzky, ako súčasť právneho (regulatórneho, predpisové ho) režimu týkajúceho sa motorových vozidiel a v zmysle právneho poriadku Spojeného kráľovstva k týmto povinnostiam patrí aj povinnosť, v prípade podozrenia zo spáchania dopravných priestupkov, informovať org ány o totožnosti vodiča.“

Pokiaľ ide o procesno-právne hľadisko, na postih správnych deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva, čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia zákonného pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotno-právnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchý lok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov, ktorú predstavuje zákon o priestupkoch.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzin árodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

K predpisu 582/2004, dátum vydania: 01.11.2004

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore