Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.05.2005 do 30.11.2005

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.05.2005
Účinnosť do: 30.11.2005
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Odpadové hospodárstvo, Miestne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST39JUD7232DS39EUPPČL14

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.05.2005 do 30.11.2005
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 582/2004 s účinnosťou od 01.05.2005 na základe 171/2005

Vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 171/2005, dátum vydania: 28.04.2005

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Prevádzkovanie hazardných hier sa na Slovensku začalo intenzívne rozvíjať už od roku 1990. Tento spôsob zábavy predstavuje špecifický prístup k využívaniu voľného času, uspokojuje občanov v pocite napätia a ich túžbe po prípadnej výhre, teda výraznejšom jednorazovom finančnom príjme.

V Slovenskej republike sa od roku 1991 občanom ponúka dostatočne veľký rozsah jednotlivých druhov stávkových hier a lotérií, ktoré sú väčšinou prevádzkované na potrebnej kvalitatívnej, odbornej a technickej úrovni. Za posledných trinásť rokov vzniklo nové odvetvie s pracovnými príležitosťami pre kvalifikovaných pracovníkov, napr. v oblasti právnej, technickej a tiež na úseku ekonomickom. V súčasnom období pracuje v tejto oblasti približne 19 000 ľudí. Zaujímavé sú tiež údaje o tom, koľko sú ľudia ochotní vložiť do hier pri vidine možných výhier, keď napr. v roku 2002 boli vklady do hier vo výške 24,513 mld. Sk a vyplatené výhry predstavovali sumu 18,102 mld. Sk. Ročné vklady do lotérií a iných podobných hier v r. 2002 tvorili 4,1 % podiel na celkových ročných výdavkoch obyvateľstva do spotreby.

V súčasnosti je oblasť hazardných hier vymedzená zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lotériách“). Zákon o lotériách bol už 10 krát novelizovaný, čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy, pričom úprava prevádzkovania niektorých druhov hier nie je jednoznačná a dostatočne jasná. Istým nedostatkom sa javí nenárokovateľnosť povolení a nedostatočná predvídateľnosť výsledku povoľovacieho konania. Zložitý povoľovací proces zároveň administratívne zaťažuje jednak žiadateľov o povolenie lotérie alebo inej podobnej hry ako aj povoľujúce orgány.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 135/2004 schválila vo februári 2004 Koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier. Na základe tohto koncepčného materiálu bol spracovaný už konkrétny návrh novej právnej úpravy, ktorá by nahradila už mnohokrát novelizovaný zákon o lotériách. Nová právna úprava by mala priniesť lepšie a presnejšie vymedzenie práv a povinností jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa na hazardných hrách a modernizovať a odbyrokratizovať proces vydávania licencií na takýto druh podnikania. Nový návrh zákona o hazardných hrách je vo všeobecnosti postavený na nasledujúcich princípoch.

Pod hrou, v najširšom právnom slova zmysle, rozumieme spoločenskú aktivitu medzi fyzickými osobami navzájom, alebo medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorej cieľom je uspokojovanie ich hmotných potrieb dosiahnutím výhry. Výhra je rozdiel medzi hodnotou získaného plnenia a hodnotou vloženej investície do hry (stávky), a spravidla je vyššia ako stávka. Ide o služby, ktoré organizátor hry poskytuje tak, že umožňuje stávkujúcim (kupcom žrebov, tiketov, žetónov a pod.) zúčastniť sa na hre založenej na náhode, ktorá im ponúka nádej zisku a s týmto cieľom organizuje náhodné žrebovania, stanovuje a vypláca výhry, alebo prepláca žreby. Takéto služby sa zvyčajne poskytujú za protihodnotu, ktorú predstavuje cena žrebov.

Význam hazardných hier z hľadiska spoločenského je podstatne väčší, ako by sa z ich právnej úpravy mohlo zdať. Jednak ide o spoločenský jav, ktorý je na Slovensku tradične pomerne silne zakorenený, jednak ide o stabilný zdroj finančných prostriedkov slúžiacich na podporu niektorých sociálnych, kultúrnych a iných verejnoprospešných aktivít.

Ide však aj o jav, ktorý so sebou nesie i nezanedbateľné spoločenské riziká. Je totiž dobre známou skutočnosťou, že stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti“, čo má neblahý vplyv nielen na nich, ale predovšetkým na im blízke osoby, najmä rodinných príslušníkov. Okrem toho sa tieto aktivity často stávajú predmetom záujmu organizovaného zločinu, ktorý v nich vidí nezanedbateľný zdroj príjmov.

Ak vezmeme do úvahy vôľu jednotlivých krajín Európskej únie a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, právo Európskych spoločenstiev v oblasti hazardných hier v Európe neexistuje.

V súčasnosti sa aplikuje pravidlo, že lotérie sa považujú za služby ekonomickej povahy, v dôsledku čoho podliehajú ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä ustanoveniam o slobode poskytovania služieb a článku 16 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V oblasti hazardných hier existujú dostatočne silné dôvody verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie dopytu po hazardných hrách, financovanie verejnoprospešných činností, atď.), ktoré odôvodňujú, aby z hľadiska organizovania hier, výšky stávok a rozdeľovania zisku, ktorý prinášajú, mali členské štáty Európskej únie dostatok nezávislých právomocí na svojom území k stanoveniu požiadaviek na ochranu hazardných hráčov a spoločenského poriadku. V takýchto podmienkach musia zhodnotiť nielen nevyhnutnosť regulovať aktivity v hazardných hrách, ale určité druhy hier (napr. pyramídové hry alebo reťazové listy, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky) musia tiež zakazovať, za predpokladu, že regulačné opatrenia nie sú diskriminujúce.

Takéto regulačné opatrenia môžu byť v podobe zákonov, ktoré udeľujú jedinej verejnej organizácii, alebo určitým organizáciám, výlučné práva na prevádzkovanie hazardných hier, zohľadňujúc pri tom verejnoprospešný záujem, ktorý takúto reguláciu odôvodňuje. Regulačné opatrenia sú nevyhnutné a musia byť úmerné stanoveným cieľom.

Regulácia hazardných hier, ochrana občanov a verejnej morálky pred nepriaznivými účinkami stávok a hier je súčasťou štátnej politiky na Slovensku, rovnako ako vo všetkých krajinách sveta. Štát realizuje svoju politiku sústavou legislatívnych opatrení, ktorými usmerňuje tento úsek a sústavou dozorných orgánov, ktorými zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie ustanovených právnych opatrení. Právny a kontrolný systém by mali dopĺňať ďalšie nástroje, ktoré pomáhajú uplatňovať princípy zodpovedného hrania ( napr. riadiaca a rozhodovacia funkcia ). Trvalé udržiavanie optimálnej úrovne a trvalé zlepšovanie ochrany občanov si vyžaduje trvalé aktivity a podporu zo strany štátu. Politika štátu v oblasti hazardných hier je považovaná za špecifickú formu presadzovania štátnych záujmov.

Rozvojom spoločenskej kultúry, komerčnej komunikácie, ako i globálnych informačných sietí sa pozmenil aj obsah a význam pojmov prevádzkovanie, lotéria, stávka, hra a pod. Návrh zákona vychádza z nového prístupu chápania týchto pojmov a navrhuje aj legislatívne zavedenie nového pojmu „hazardné hry“.

Jedným z hlavných cieľov novej právnej úpravy hazardných hier je limitovanie využitia ľudskej hráčskej vášne, zabránenie riziku kriminality a podvodov, zabezpečenie časti vyzbieraných peňažných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nového zákona o hazardných hrách sa rovnako implementuje do praxe štátna licenčná politika a zabezpečuje efektívny štátny dozor pri jeho presadzovaní.

Reštriktívna politika nie je chápaná len z dôvodu ochrany, prevencie a získavania peňazí na verejnoprospešné účely alebo pre štát, ale zahŕňa aj podmienky pre zodpovednostné hranie. Finančný aspekt je len sprievodným javom, skutočným cieľom musí byť obmedzovanie príležitostí na hranie.

Zákon o hazardných hrách vo väzbe na vyššie uvedené obsahuje:

◊vymedzenie štátnych lotérií – rozhodnutie o jednotlivých druhoch hazardných hier, ktoré bude prevádzkovať výlučne štát prostredníctvom národnej lotériovej spoločnosti,

◊úpravu licenčného procesu – kategorizácia licencií (všeobecná licencia, nárokové individuálne licencie, licencie na štátne lotérie, licencie na prevádzku hazardných hier v kasíne),

◊podmienky prevádzkovania - konkrétne a jednoznačne špecifikované podmienky pre prevádzkovanie všetkých druhov hazardných hier,

◊odvodové povinnosti - v závislosti od jednotlivých druhov hazardných hier sa definujú odvodové povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier,

◊výkon štátneho dozoru - zlepšenie kontrolnej činnosti odstránením neefektívnych činností.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha),

-screeningu

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: čl. 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; rozhodnutie ESD C-243/01 Gambelli a ostatní“.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6. Gestor:

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Doložka

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého zákona o hazardných hrách sa v súčasnosti nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Ako vyplýva z porovnania odvodov, spracovaného v „Koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier“ za jednotlivé kategórie hazardných hier, pri zachovaní tendencie vývoja v oblasti hazardných hier, (najmä štruktúry vkladov a výhernosti) je možné očakávať zvýšenie odvodov v oblasti hazardných hier pre štátny rozpočet SR a rozpočty obcí približne o 15 %. Vychádzajúc z údajov za rok 2003 môže pri navrhovanej účinnosti zákona od 1. marca navýšenie odvodov do štátneho rozpočtu pre rok 2005 dosiahnuť až 75 mil. Sk.

Podľa návrhu zákona bude sa rozširuje pôsobnosť obcí vo veciach hazardných hier. Na zabezpečenie týchto činností sa navrhuje upraviť príjmy obcí z hazardných hier tak, aby boli vytvorené predpoklady na plynulé pokračovanie povoľovacej činnosti a zavedenie výkonu dozoru pri prevádzkovaní výherných prístrojov. Odvody, ktoré podľa návrhu zákona budú plynúť priamo obciam, sa zvyšujú u výherných prístrojov o 5 tis. Sk, tzn. na 45 tis. Sk na jeden prístroj (počet prístrojov k polroku 2004 prekročil 12 800 ks), zavádzajú sa odvody z prevádzkovania videohier a technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi vo výške 3% a mení sa systém výpočtu odvodov u niektorých hier. Na základe týchto zmien je možné očakávať navýšenie príjmov obcí až o 43 mil. Sk.

Uvedená čiastka sa bude týkať všetkých obcí, na území ktorých sa budú predmetné hazardné hry prevádzkovať. Prostriedky budú prevádzkovatelia poukazovať priamo na účty jednotlivých obcí.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I.

K § 1

Predmet a účel úpravy definuje okruh spoločenských vzťahov a situácií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia navrhovaného zákona. Zákon sa vzťahuje na hazardné hry, podmienky prevádzkovania hazardných hier a práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a účastníkov hazardných hier, rozsah a podmienky prevádzkovania štátnych lotérií, podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, štátnu reguláciu hazardných hier, niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, ochranu účastníkov hazardných hier, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier a sankcie za porušenie povinností na úseku hazardných hier.

Zároveň sa konštatuje, že účelom zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku v rámci vyššie uvedených vzťahov a činností.

Zákon explicitne vylučuje tzv. spotrebiteľské hry (lotérie) z predmetu jeho úpravy. Tieto bude možné bez ohľadu na možnú formu výhry (peňažné alebo vecné výhry) realizovať bez povolenia štátnych orgánov. Týmto taktiež výhry zo spotrebiteľských lotérií už nebudú oslobodené od dane z príjmov.

K § 2

Na účely zákona sú vymedzené viaceré významné pojmy, ako napríklad prevádzkovateľ hazardnej hry, prevádzkovanie hazardnej hry, hráč, stávka, vklad, herný plán, finančná zábezpeka a podobne. Definované pojmy sa používajú v rámci celého zákona a tvoria kostru právnej úpravy.

K § 3

Na účely zákona sa za hazardné hry považujú všetky hry, v ktorých dobrovoľne zúčastnená fyzická osoba, ak existujú alebo nastanú stanovené podmienky, je oprávnená získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra) závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje hraničný výsledok hazardnej hry (žrebovanie, športové súťaženie, dostih, pretek, hracie zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.

Hazardné hry sa delia na lotériové hry, hazardné hry v kasínach, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované pomocou elektronicky, elektronickomechanicky alebo mechanicky riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení, hazardné hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované cez internet. Nakoľko vzhľadom na dynamický vývoj v oblasti herného priemyslu nie je možné definíciou exaktne postihnúť všetky hry, ktoré by napĺňali pojmové znaky hazardnej hry, zákon počíta s tzv. nepomenovanými hazardnými hrami, ktoré je možné prevádzkovať výlučne za podmienok stanovených zákonom o hazardných hrách.

Toto ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie hazardných hier. Ide o hry, ktoré by mohli do určitej miery splniť pojmové náležitosti hazardných hier, avšak v kontexte ich nie je potrebné takto posudzovať a podriadiť režimu podľa zákona o hazardných hrách.

Zákon explicitne zakazuje hazardné hry ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, napríklad pyramídové hry alebo reťazové hry, pričom toto ustanovenie reaguje taktiež na § 250g Trestného zákona, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu prevádzkovania nepoctivých hier a stávok.

K § 4 až § 9

Zákon obsahuje definície a popis lotériových hier, hier v kasínach a stávkových hier. Rovnako zákon definuje výherné prístroje, hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry ako aj hazardné hry prevádzkované cez internet.

Zákon definuje kritériá na zaradenie jednotlivých hazardných hier do zákonom rozoznávaných skupín alebo typov hier.

Vzhľadom na rozvoj hracích zariadení zákon tu definuje taktiež nové kategórie a spôsoby prevádzkovania hazardných hier, ktoré doposiaľ absentovali v právnej úprave a pri aplikácii spôsobovali problémy.

K § 10 až 15

Zákon určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a obce ako orgány poverené vykonávaním dozoru vo veciach hazardných hier. Zároveň zákon vymedzuje ich právomoci a kompetencie.

Zákon stanovuje práva a povinnosti orgánov dozoru a ich zamestnancov pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti hazardných hier. Zároveň ich zaväzuje k mlčanlivosti o skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti pričom povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. Vychádzajúc z akceptácie nemožnosti a nevhodnosti absolutizovania požiadavky mlčanlivosti zákon rovnako obsahuje podmienky, za ktorých zamestnanci orgánu dozoru nie sú povinní mlčanlivosť zachovávať.

Dozorovanými subjektami sú v zmysle zákona prevádzkovatelia hazardných hier, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, osoby, ktoré na základe pracovnoprávneho pomeru, obdobného pomeru alebo zmluvného vzťahu k prevádzkovateľovi hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier. Medzi dozorované subjekty patria aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú hazardné hry podľa tohto zákona bez licencie vydanej príslušným povoľujúcim orgánom. Pre vyššie uvedené dozorované subjekty zákon stanovuje práva a povinnosti.

K § 16 až § 28

Prevádzkovať hazardnú hru možno iba na základe licencie vydanej podľa zákona. Prevod získanej licencie je zakázaný. Uvedený zákaz platí aj pri predaji podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku. Rovnako licencia neprechádza na právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení prípade rozdelení prevádzkovateľa hry.

Licenciu možno udeliť iba právnickej osobe spĺňajúcej zákonom stanovené požiadavky.

Zákon rozoznáva niekoľko druhov licencií, ktoré sa odlišujú formou ich udeľovania, resp. podmienkami, pri splnení ktorých môže právnická osoba požiadať o udelenie licencie.

Na základe všeobecnej licencie možno prevádzkovať hry vo forme žrebových vecných lotérií a tombol. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejní pripravený návrh všeobecnej licencie tak, že osoby, ktorých sa bude v budúcnosti týkať pri prevádzkovaní hazardných hier majú možnosť návrh v danej lehote pripomienkovať. Až po vyhodnotení pripomienok Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecnú licenciu vyhlási a táto sa stáva podkladom pre prevádzkovanie vymedzeného okruhu hazardných hier. Takto prevádzkovatelia tombol a žrebových vecných lotérií v mimoriadne zjednodušenom postupe iba oznamujú prevádzkovanie hazardnej hry bez toho, aby museli žiadať o individuálnu licenciu. Odpadá tak administratívne náročnejší proces rozhodovania o žiadosti o udelenie licencie.

Ak nie je v zákone uvedené inak, ostatné hazardné hry možno prevádzkovať na základe individuálnej licencie. Individuálna licencia sa vydáva na prevádzkovanie konkrétnej hry. Zákon vymedzuje podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie príslušných hazardných hier. Podmienky sú viazané najmä na dostatočnosť a prehľadnosť zdrojov, využívaných pri prevádzkovaní hier, transparentné vzťahy v rámci obchodných spoločností, uchádzajúcich sa o prevádzkovanie hazardných hier. Významným predpokladom zabezpečenia stability trhu v sektore hazardných hier je stanovenie primeranej a dostatočnej úrovne základného imania. Pri jeho určení pre jednotlivé druhy hazardných hier sa vychádzalo z doterajších skúseností, požiadavky na zjednodušenie administratívneho procesu v licenčnom konaní, určenia rovnakých podmienok pre žiadateľov o prevádzkovanie jednotlivých druhov. V záujme posilnenia likvidity sa súčasne navrhuje výlučne peňažná forma vkladu do základného imania. Ďalej sú presne vymedzené požiadavky na obsah žiadosti a jej prílohy, ako aj na subjekt žiadateľa o vydanie licencie.

Individuálnu licenciu vydá pre výherné prístroje obec. V ostatných prípadoch je povoľujúcim orgánom Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Doba platnosti licencie je obmedzená a rozlišuje sa podľa druhu hazardnej hry.

Individuálne licencie sú tzv. nárokovými licenciami. Povoľujúci orgán ich udelí každému, kto splní v zákone ustanovené podmienky.

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia licencií zákon rozoznáva osobitné licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a licenciu na prevádzkovanie štátnych lotérií. Zákon vymedzuje, čo sú štátne lotérie a v súlade s princípmi minimalizácie spoločenských rizík spojených s hazardnými hrami možno licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií, špeciálneho binga a hazardných hier, prevádzkovaných prostredníctvom internetu vydať iba národnej lotériovej spoločnosti. Z analogického princípu sa vychádzalo pri návrhu licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.

K § 29 až 33

Prevádzkovateľ hazardnej hry alebo žiadateľ o vydanie licencie je povinný nechať odborne posúdiť nasledovné zariadenia a systémy používané pri prevádzkovaní hazardnej hry: výherné prístroje, technické zariadenia priamo obsluhované hráčmi, zariadenia využívané pri prevádzkovaní videohier, zariadenia využívané pri prevádzkovaní binga, elektronické spojenie medzi jednotlivými prevádzkami prevádzkovateľa hazardnej hry a centrálnym miestom spracovania hazardnej hry, prepojenie a zabezpečenie prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sú používané na prevádzkovanie hazardnej hry, softvér, ktorým sa priamo prevádzkuje hazardná hra.

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný zabezpečiť odborné posúdenie zariadení a systémov vždy pred začiatkom prevádzkovania hazardnej hry na základe novej licencie a po uplynutí doby, na ktorú je osvedčenie vydané. Zariadenia a systémy môžu odborne posudzovať len subjekty poverené ministerstvom, a to len tie zariadenia a spojenia, ktoré budú mať uvedené v poverení. Poverenie subjekt získa na základe žiadosti a po splnení zákonom stanovených podmienok.

K § 34

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry zodpovedný počas celej doby platnosti licencie za dodržiavanie podmienok potrebných k vydaniu predmetnej licencie a za plnenie podmienok uvedených v licencii. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Na území Slovenskej republiky možno propagovať len tie hazardné hry, na ktoré bola udelená licencia v zmysle tohto zákona. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný dbať o to, aby jeho zamestnanci a ďalšie osoby spolupracujúce a vykonávajúce činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier plnili povinnosti ustanovené týmto zákonom. Osoba oprávnená prijímať stávky alebo vklady sa nesmie zúčastňovať ako hráč hazardnej hry, v ktorej stávky alebo vklady prijíma.

Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa tieto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti.

Okrem uvedeného zákon kladie ďalšie požiadavky na spôsob, rozsah a dobu prevádzkovania hazardných hier ako aj zodpovednosť prevádzkovateľa.

K § 35 až 37

Na základe osobitého významu práv a záujmov chránených prostredníctvom finančnej zábezpeky zákon stanovuje presné podmienky na nakladanie s ňou. V zmysle zákona je zásadne obmedzená možnosť disponovania s finančnou zábezpekou, ako aj presne stanovená jej minimálna výška. Požadovaná minimálna výška finančnej zábezpeky je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry.

Prevádzkovateľ hry je povinný odvádzať odvod do štátneho rozpočtu. Výška odvodu je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry. Rovnako v závislosti od druhu hry je určená lehota na uskutočnenie odvodu.

Stanovenie úrovne finančnej zábezpeky a odvodov vychádza z rozdielneho charakteru jednotlivých druhov hier. Pri určení jej výšky rozhodujúcim kritériom bolo najmä zabezpečenie primeranej výšky zdrojov na výplatu výhier v prípade vyššej výhernosti, tak aby neboli poškodené nároky hráčov. Osobitosť jednotlivých druhov hier bola východiskom i pri vymedzení výšky odvodov, ktorá sa odráža jednak v stanovení základne pre výpočet ako aj v určení podielu /percenta/, resp. stanovení výšky odvodov absolútne.

Prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej v herni musí vyhotoviť prevádzkové pravidlá herne obsahujúce minimálne: otváracie hodiny herne, práva a povinnosti návštevníkov herne, práva a povinnosti dozoru herne, označenie stáleho dozoru herne.

K § 38 až 44

Zákon stanovuje popri všeobecných pravidlách aj osobitné pravidlá pre prevádzkovanie lotérií. Hernou istinou pri tombolách, žrebových lotériách, okamžitých lotériách a iných lotériách, kde budú vydávané žreby, je počet predaných žrebov vynásobený cenou za jeden žreb. Hernou istinou pri číselných lotériách je suma rovnajúca sa výške prijatých vkladov. Pravdepodobnosť výhry pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 1:200. Najnižšia výhra pri tombolách a žrebových lotériách musí mať hodnotu ceny žrebu. Úhrnná hodnota výhier pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 30 % hernej istiny.

Rovnako zákon stanovuje podmienky predaja žrebov, tlače žrebov, náležitostí žrebov, vyraďovania žrebov, znehodnocovania žrebov, podmienky žrebovania a podmienky a lehoty na uplatnenie nároku na výhru.

Zákon stanovuje osobe odborne spôsobilej a zodpovednej za prevádzkovanie lotérie povinnosť určiť zodpovedného zástupcu s právami a povinnosťami určenými v zákone.

K § 45

Prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa spravuje osobitnými požiadavkami zákona.

Zákon výslovne zakazuje osobám zamestnaným v kasíne zúčastniť sa na stávkových hrách v kasíne, kde sú zamestnané. Ak tieto osoby vykonávajú odborné činnosti, nesmú sa zúčastňovať na stávkových hrách v kasínach povolených v celej Slovenskej republike.

Zákon taktiež stanovuje požiadavky na žetóny a spôsob zaobchádzania s nimi. Samostatne zákon stanovuje pravidlá pre nakladanie s obslužným.

K § 46 až 50

Zákon obsahuje osobitné požiadavky na prevádzkovanie stávkových hier, výherných prístrojov a na prevádzkovanie hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier.

Pri prevádzkovaní stávkových hier je prevádzkovateľ, okrem všeobecných požiadaviek na prevádzkovanie hier, povinný dodržať obmedzenie týkajúce sa najmä prijímania stávok, personálnom prepojení v prípade stávkujúceho a prevádzkovateľa hazardnej a prevádzkovateľa, vo vzťahu k predmetu stávky.

Zákon stanovuje presné pravidlá na prevádzku výherných prístrojov. Pravidlá sa týkajú najmä výšky vkladu a zaobchádzania s ním. Výšky výhry, kontrolu výherných prístrojov prostredníctvom oprávneného subjektu ako aj podmienky a rozsah tzv. „prémiovej hry“.

Prevádzkovateľ hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier je povinný najmä zabezpečiť, aby boli v pri ním prevádzkovaných hrách dodržané ustanovenia zákona o maximálnej a minimálnej výške vkladu a o možnosti hráčov oboznámiť sa s herným plánom.

K § 51 a § 52

Zákon vyhradil prevádzkovanie niektorých hier národnej lotériovej spoločnosti. V osobitných ustanovenia týkajúcich sa národnej lotériovej spoločnosti zákon ustanovuje, že Národná lotériová spoločnosť je akciová spoločnosť, kde zakladateľmi a akcionármi môže byť len Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iná národná lotériová spoločnosť. Sídlo národnej lotériovej spoločnosti je na území Slovenskej republiky. Obchodné meno národnej lotériovej spoločnosti obsahuje označenie „národná lotériová spoločnosť“ alebo skratku „n.l.s.“ Označenie národná lotériová spoločnosť ani jeho preklady nesmie užívať žiadna iná fyzická alebo právnická osoba. Prevod akcií osobám, ktoré nemôžu byť zakladateľmi alebo akcionármi národnej lotériovej spoločnosti je neplatný. Zmena formy národnej lotériovej spoločnosti nie je možná. Základné imanie národnej lotériovej spoločnosti je minimálne 10 000 000 Sk. Akcie národnej lotériovej spoločnosti sú akcie na meno v zaknihovanej podobe. Zmena formy alebo podoby akcií národnej lotériovej spoločnosti sa nepripúšťa. Národná lotériová spoločnosť nemôže vydávať žiadne akcie určené pre zamestnancov, ani prioritné akcie.

Národná lotériová spoločnosť súčasne môže vykonávať niektoré alebo všetky podnikateľské činnosti uvedené v zákone. Výkon podnikateľských činností môže byť viazaný na splnenie podmienok vymedzených navrhovaným zákonom alebo osobitnými zákonmi.

K § 53 až 55

Navrhuje sa, aby ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa zákona zistia, že dozorované subjekty porušili svoje povinnosti podľa zákona, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa príslušnej licencie, povinnosti podľa herného plánu, povinnosti podľa pravidiel hazardných hier alebo nesplnili povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, mohli za podmienok stanovených zákonom uložiť dozorovaným subjektom, ktoré porušili svoje povinnosti sankcie uvedené v zákone prípadne ich zaviazať na iné konanie v zmysle zákona. Vymedzenie sankcií zahŕňa sankcie finančného a nefinančného charakteru a pokuty v prípade priestupkov a správnych deliktov.

K § 56

Ak zákon nestanovuje inak, na konania podľa zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní. Na prevádzkovateľov hazardných hier, okrem úpravy podľa tohto zákona sa vzťahuje Obchodný zákonník.

K § 57 a § 58

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje postup príslušných orgánov pre konania o vydaní povolenia na prevádzkovanie lotérie alebo inej podobnej hry začaté do účinnosti zákona a pre konania o udelení pokút začaté do účinnosti navrhovaného zákona. Rovnako sa stanovuje režim, podľa ktorého sa spravujú povolenia na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier vydané podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovaného zákona.

Zrušujúcimi ustanoveniami dochádza k zrušeniu zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách a reflektujú sa nové potreby pri úprave poplatkových povinností, týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.

K Čl. III.

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách.

Ustanovenie § 846 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení tak, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce stávku a hru sa nevzťahujú na hazardné hry vykonávané podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV.

Navrhovanou úpravou zákona č.367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v bodoch 1 a 2 sa zabezpečuje súlad novoupravených pojmov v oblasti hazardných hier s predmetným zákonom.

Úpravy navrhované v bodoch 3 a 4 umožnia kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktoré už nevykonávajú činnosti na základe ktorých boli povinnými osobami za obdobie, keď vykonávali tieto činnosti, ako aj ich postih, ak v čase, keď boli povinnými osobami porušili ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K Čl. V.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2005.

Bratislava 24. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.predseda vlády Slovenskej republikyIvan Mikloš, v.r.podpredseda vládya minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

K predpisu 582/2004, dátum vydania: 01.11.2004

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore