Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.01.2005 do 30.04.2005

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

12

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je zosúladenie existujúcej právnej úpravy odpadového hospodárstva s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie.

Hlavným dôvodom novelizáce zákona o odpadoch je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/108/ES z 8. decembra 2003 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických elektrozariadeniach. Návrh novely zákona obsahuje ustanovenia vykonávajúce obsah a účel smerníc.

Podľa čl. 17 smernice 2002/96/ES a podľa čl. 9 smernice 2002/95/ES musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s týmito smernicami najneskôr do 13. augusta 2004.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: odhad dopadov na verejné financie

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Pre „nový“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh po 13.8.2005) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcom a to za svoje vlastné elektrozariadenia. Pre zaručené zabezpečenie financovania (prevencia zániku výrobca) sa výrobcom ukladá povinnosť predložiť pred uvedením výrobku na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému pre dané elektrozariadenie v danom množstve. Uvedená záruka môže mať niekoľko foriem : môže mať napr. podobu pripojenia sa ku kolektívnemu systému financovania, viazaného bankového účtu či zodpovedajúceho poistenia.

Pre „starý“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh do 12.8.2005 vrátane) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) všetkým existujúcim výrobcom v kolektívnych finančných systémoch, do ktorých v prípade výskytu nákladov proporcionálne prispievajú všetci výrobcovia, ktorí sú na trhu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe existuje na trhu veľké množstvo výrobcov, je takmer nemožné, aby si povinnosť spätného odberu a oddeleného zberu, ktorá im bude vyplývať zo smernice 2002/96/ES po jej transpozícii do slovenskej legislatívy, plnili sami. Bude treba vytvoriť logistický systém zapojujúci tak povinné osoby ako aj napríklad zberné miesta obcí a spracovateľov.

Úprava nakladania s elektroodpadom si vyžiada investície do doplnenia technologických častí výroby v tom zmysle, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce zo zákona, t.j. predovšetkým dosiahnutie požadovaného materiálového využitia, označenie zariadení, vylúčenie obsahu ustanovených látok. Tieto investície sú z dlhodobého hľadiska rentabilné. Dá sa však predpokladať, že v súčasnej dobe, kedy je na trhu nedostatok elektroodpadu, by bola takáto investícia pre malé a stredné firmy finančne veľmi zaťažujúca, pretože by neboli schopné z predaja získaných materiálov pokryť náklady na prevádzku a splácanie úveru linky. Takúto investíciu si môžu dovoliť iba veľké spoločnosti, ktoré sú schopné dotovať prevádzku linky do doby, kým legislatívne vstúpi do platnosti povinnosť spätného odberu.

Rast nákladov výrobcov sa prejaví v cenách výrobkov. Rast cien bude závisieť na nákladoch zhodnotenia.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovanej novely zákona na životné prostredie spočíva predovšetkým v zabránení vzniku elektroodpadu a ďalej opätovne použiť, recyklovať a inými spôsobmi zhodnotiť takéto odpady, aby sa znížilo množstvo odpadu ukladaného na skládky odpadov.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy. Implementácia návrhu zákona naopak prinesie vytvorenie nových pracovných príležitostí vo viacerých odvetviach ekonomiky Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií SR listom zo dňa 15.7.2004 (MF/2612/2004-81) zobralo na vedomie konštatovanie MŽP SR, že predkladaný návrh novely nepredpokladá ekonomický dopad na štátny rozpočet a nevyplýva z neho ani nárast počtu zamestnancov štátnej správy.

Doložka zlučiteľnosti návrhu novely zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu novely zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európsky spoločenstvám a Európskej únii:

Oblasť odpadového hospodárstva je súčasťou Európskej dohody o pridružení, NPPA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Bielej knihy a PLÚ vlády Slovenskej republiky.

4. Problematika návrhu novely zákona:

a)je upravená v práve ES,

Návrh novely zákona nie je v rozpore so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES a 2002/96/ES v znení smernice 2003/108/ES.

b) nie je upravená v práve EÚ.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu novely zákona s právom Európskej únie je: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K bodu 1

Z pôsobnosti zákona sa vynímajú elektrické a elektronické elektrozariadenia (ďalej len „elektrozariadenia“) a odpady z nich, ktoré sú určené výhradne na účely ozbrojených síl, čo je v súlade so smernicou 2002/95/ES.

K bodu 2

Definuje sa, kedy zariadenie nie je zariadením na zber odpadov. Ide o miesta spätného odberu elektrozariadení, ktoré možno opätovne použiť.

K bodu 3 až 5

Dopĺňa sa nový súhlas na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení a stanovujú sa náležitosti, ktoré má obsahovať.

K bodu 6

Svetelné zdroje s obsahom ortuti patria medzi elektrozariadenia, požiadavka autorizácie vo vzťahu k ich spracovaniu je už zahrnutá v doterajšom § 8 ods. 3 písm. e).

K bodu 7

Odstraňuje sa zákaz zneškodniť odpad úpravou pôdnymi procesmi, nakoľko toto ustanovenie bolo nad rámec predpisov EÚ a tento režim je dostatočne upravený v iných predpisoch.

K bodu 8

Náklady na systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností hradí výrobca elektrozariadení.

K bodu 9

Ustanovuje sa povinnosť obce umožniť výrobcovi elektrozariadení zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností.

K bodu 10 a 11

§ 45 a 47 sa nahrádzajú § 54i. Svetelné zdroje z obsahom ortuti patria medzi elektrické a elektronické zariadenia, preto nie je potrebné samostatne upravovať platby do Recyklačného fondu za takéto zariadenia.

K bodu 12

Ide o zosúladenie definície so smernicou 2000/53/ES, podľa ktorej spracovanie starých vozidiel pokrýva aj ich zhodnotenie ( R3, R4, R5, R6, R7, R8, R9, R12).

K bodu 13 a 14

Doterajšia povinnosť upravená v § 51 ods. 3 písm. c) sa presúva do písmena a) v podobe, ktorá zabezpečí jej efektívnejšie plnenie.

K bodu 15

Siedma časť zákona o odpadoch stanovuje povinnosti pri nakladaní s elektrickými a elektronickými elektrozariadeniami a s odpadom z elektrických a elektronických zariadení.

K § 54a

V súlade s čl. 3 smernice 2002/96/ES sú v tomto ustanovení definované základné pojmy. Niektoré nedefinuje s ohľadom na to, že sú právnym poriadkom SR už definované v súlade so smernicou. Jedná sa o pojmy „zhodnocovanie“ (§ 2 ods. 6 zákona o odpadoch), „zneškodňovanie“ (§ 2 ods. 7 zákona o odpadoch) a „nebezpečná látka“ (§ 3 ods. 3 zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov).

Kľúčovými pojmami z hľadiska rozsahu právnej úpravy sú „elektrické a elektronické zariadenia“ a „odpad z elektrických a elektronických zariadení“, resp. „elektroodpad“. K definícii elektrických a elektronických zariadení uviedla Európska komisia v odôvodnení svojho návrhu, že limity napätia sú prevzaté zo smernice Rady 73/23/EHS (o elektrických zariadeniach, ktoré majú byť použité v stanovených limitoch napätia) a ich zmyslom je vylúčiť z predmetu právnej úpravy veľké priemyselné elektrozariadenia.

Pri definovaní odpadu z elektrických a elektronických zariadení (elektroodpadu) smernica 2002/96/ES ustanovuje, že súčasťou pojmu sú aj komponenty (components), konštrukčné dielce (sub-assemblies) a spotrebné dielce (consumables) v prípade, že sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje (kedy sa stávajú odpadom). Smernice ES uvedené pojmy nedefinujú (napriek tomu, že ich v ďalšom texte používajú). Európska komisia uviedla ich definície a príklady aspoň v odôvodnení svojho návrhu:

a)„komponentmi“ sa rozumejú časti zariadení (napr. klávesnice, elektromotory, tranzistory, kondenzátory, usmerňovače),

b)"konštrukčnými dielcami“ sa rozumejú časti zariadení, ktoré nemusia byť napojené na elektrický okruh, bez nich by však pôvodné elektrozariadenie nemohlo slúžiť podľa predstáv výrobcu (napr. poličky v chladničke),

c)„spotrebnými dielcami" sa rozumejú vymeniteľné (resp. odstrániteľné) časti zariadení (napr. tonery, batérie).

Odsek 4 je transpozíciou čl. 3 písm. k) smernice 2002/96/ES.

Odsek 5 je transpozíciou čl. 3 písm. c) smernice 2002/96/ES.

Odsekmi 6 až 8 sa preberajú základné definície uvedené v smernici 2002/96/ES v čl. 3 písm. d), e) a h).

„Spracovateľ elektroodpadu“ je osoba, ktorá pre svoju činnosť potrebuje autorizáciu, nakoľko nakladá s nebezpečných odpadom, preto je potrebné bližšie vymedziť túto osobu.

Obsah pojmu „výrobca“ („producer“) podľa smernice ES – ďalší kľúčový pojem predmetnej právnej úpravy, pretože práve na túto osobu je na základe zásady „znečisťovateľ platí“ vztiahnutá veľká väčšina povinností – do zákona o odpadoch je preberaný pod pojmom „výrobca“, no z vymedzenia pojmu je zrejmé, že sa nejedná iba o osobu, ktorá elektrozariadenie vyrába, ale aj o osobu, ktorá elektrozariadenie dováža do Slovenskej republiky a osobu, ktorá ďalej predáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Slová „pod svojou značkou“ podľa Európskej komisie znamenajú, že za výrobcu sa taktiež nepovažuje pôvodný výrobca, ak jej výrobky uvádza na trh iná firma pod vlastnou značkou.

Podľa odôvodnenia návrhu Európskej komisie sa v zmysle tejto definície za výrobcu nepovažuje dodávateľ ani výrobca jednotlivých komponentov, konštrukčných či spotrebných dielcov.

Odsek 11 je transpozíciou čl. 3 písm. j) smernice 2002/96/ES.

Nad rámec smernice ES je definované „uvedenie elektrického a elektronického elektrozariadenia na trh“. Pojem je definovaný obdobne ako „uvedenie obalu na trh“ podľa § 2 písm. d) zákona č. 477/2001 Z.z., o obalech a o změně některých zákonů v Českej republike.

Odsek 13 je transpozíciou čl. 3 písm. m) smernice 2002/96/ES.

Odseky 14 a 15 definujú nad rámec smernice pojmy „spätný odber“ a oddelený zber“ pre jednoznačnejšie charakterizovanie týchto činností.

K § 54b

Odsek 1 písm. a) ustanovuje všeobecné požiadavky na konštrukciu zariadení v nadväznosti na čl. 4 smernice 2002/96/ES.

Odsek 1 písm. b) a c) vychádzajú z čl. 10 ods. 3 smernice 2002/96/ES. Ten požaduje, aby všetky elektrozariadenia uvedené na trh po 13. auguste 2005 označil výrobca symbolom stanoveným vo vykonávacom právnom predpise. Vo výnimočných prípadoch (pričom týmto výnimočným prípadom môže byť podľa smernice iba nutnosť daná veľkosťou alebo funkciou elektrozariadenia) symbolom sa označí obal, návod na použitie a záručný list (vzhľadom na spojku „a“ sa požaduje označenie všetkých troch médií symbolom).

Odsek 1 písm. d) zakazuje uvádzať na trh niektoré elektrozariadenia. Od 1. júla 2006 sa v nových elektrických a elektronických elektrozariadeniach uvedených na trh zakazuje použitie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, PBB a PBDE, s výnimkou použitia uvedeného vo všeobecne záväznom právnom predpise. Táto výnimka sa ďalej nevzťahuje ani na náhradné diely určené na opravu alebo na opätovné použitie elektrozariadenia uvedeného na trh pred 1. júlom 2006.

Odsek 1 písm. e) preberá čl. 5 smernice 2002/96/ES. Pre výrobcu elektrozariadenia je tak ustanovená povinnosť zabezpečiť spätný odber a oddelený zber elektroodpadu z domácností s výnimkou historického elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností). Túto povinnosť môže výrobca zabezpečiť individuálne alebo kolektívne (prostredníctvom združenia výrobcov).

Odsek 1 písm. f) ustanovuje povinnosť vzájomne prepojiť systém nakladania s elektroodpadom so systémom spätného odberu a oddeleného zberu.

Odsek 1 písm. g) a h) kladie dôraz na opätovné použitie elektrozariadení ako celku.

Odsek 1 písm. i) je v nadväznosti na čl. 7 smernice 2002/96/ES výrobcovi uložené zhodnotiť elektroodpad v stanovenej miere (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Európska komisia v odôvodnení k článku 7 dodáva, že limity boli stanovené na základe skúseností dotknutých subjektov a na základe pilotných projektov. V dôsledku toho takto nastavené limity nemajú vyvolať zvláštne nové náklady.

Odsek 1 písm. j) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o spracovaní, opätovnom použití, zneškodnení a recyklácii ku každej kategórii elektroodpadu.

Odsek 1 písm. k) ustanovuje nové povinnosti výrobcu o informovaní spotrebiteľov kupujúcich elektrické a elektronické elektrozariadenia. Povinnosť poskytnúť uvedené informácie preberá článok 10 smernice 2002/96/ES, pričom informácia o miestach určených na odovzdávanie elektroodpadu by mala byť dostatočne konkrétna.

Odsek 1 písm. l) až o) upravuje povinnosť výrobcu elektrozariadení požiadať o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení.

Odsek 1 písm. p) upravuje rozsah povinnosti výrobcu elektrozariadení viesť evidenciu.

Odsek 1 písm. r) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť do jedného roku po uvedení elektrozariadenia na trh poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o opätovnom použití a spracovaní ku každej kategórii nového elektrického alebo elektronického zariadenia.

Odsek 2 upresňuje požiadavku na uvádzanie množstva v evidencii a v ohláseniach ministerstvu.

Odsek 3 je vykonaním čl. 6 ods. 5 smernice, ktorý sa zaoberá predovšetkým otázkou spracovania mimo územia Európskeho spoločenstva, a to z hľadiska započítania takéhoto spracovania do limitov stanovených článkom 7 smernice (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Podľa smernice možno takéto spracovanie započítať iba v prípade preukázania, že opätovné použitie alebo recyklácia sa uskutočnilo za podmienok porovnateľných s podmienkami stanovenými týmto zákonom.

K § 54c

Toto ustanovenie upravuje povinnosti distribútora a oprávnenie spotrebiteľa. Posledný predajca, ktorý na základe dohody s výrobcom elektrozariadení uskutočňuje spätný odber, je povinný odobrať elektroodpad od posledného držiteľa bezplatne kus za kus. Takýto elektroodpad sa odovzdá buď spracovateľovi alebo sa môže opätovne použiť.

K § 54d

V ustanovení sú upravené všeobecné povinnosti spracovateľa elektroodpadu (čl. 7 ods. 3 smernice 2002/96/ES). Povinnosti uvedené v písmenách a) až l) sú obdobou povinností spracovateľa starých vozidiel (§ 52).

K § 54eZodpovedá čl. 8 smernice.

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 8 smernice 2002/96/ES nakladanie s elektroodpadom pochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému. Nakladanie s ostatným elektroodpadom upravujú nasledujúce ustanovenia (§ 54f a 54g ).

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2).

Pre „nový“ elektroodpad ukladá povinnosť zabezpečiť celý systém nakladania (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcovi, a to vo vzťahu k elektrozariadeniam pochádzajúcim z jeho výroby, predaja a dovozu.

Pre historický elektroodpad sa ukladá výrobcom povinnosť vytvoriť systém, do ktorého proporcionálne prispievajú všetky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia existujúci na trhu v okamihu vzniku zodpovedajúcich nákladov.

Odsek 3 preberá ustanovenie čl. 8 bod 3 smernice, ktorý umožňuje uvádzať pri predaji elektrozariadenia výšku recyklačného poplatku.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom sa podľa odseku 4 vzťahuje aj na výrobcov, ktorý uvádzajú na trh elektrozariadenia prostriedkami elektronickej komunikácie.

Odsek 5 upravuje vzájomný vzťah právnej úpravy elektroodpadu z domácností a komunálneho odpadu.

K § 54 f

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 9 smernice 2002/96/ES ES v znení smernice 2003/108/ES nakladanie s elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému.

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2) a odpadmi z nich pochádzajúcimi.

Nakladanie s historickým elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností bude zabezpečené buď výrobcom elektrozariadení alebo jeho držiteľom.

K § 54 g

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom zo svetelných zdrojov. Svetelné zdroje majú osobitné postavenie vzhľadom na to, že sa nedá zistiť kedy boli vyrobené, preto sa nedelia na tzv. nový a historický odpad.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom zo svetelných zdrojov sa podľa odseku 2 vzťahuje aj na výrobcov elektrozariadení, ktorý uvádzajú na trh svetelné zdroje prostriedkami diaľkovej komunikácie.

K § 54 h

Pre zaručené zabezpečenie nakladania s elektroodpadom (prevencia zániku zodpovednej osoby) sa výrobcovi elektrozariadenia vrátane výrobcu svetelných zdrojov ukladá povinnosť predložiť pri uvedení elektrozariadenia na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému nakladania s týmto elektrozariadením Uvedená záruka môže mať podľa smernice niekoľko foriem: a) pripojenie sa ku kolektívnemu systému financovania, b) poistenie recyklácie, c) viazaný bankový účet. Návrh zákona ustanovuje povinnosť poskytnutia záruky podľa b) a c) v prípade, že sa výrobca rozhodne financovať systém na individuálnom základe. V prípade, že sa výrobca rozhodne zúčastniť sa na kolektívnom systéme financovania za podmienok stanovených vykonávacím predpisom, záruka je poskytnutá pristúpením k takémuto systému.

Odsek 2 ustanovuje, že účasť výrobcu elektrozariadení na kolektívnom systéme ho nezbavuje zodpovednosti za plnenie ustanovených limitov.

Odsek 3 umožňuje výrobcovi elektrozariadení nad rámec smernice uzatvoriť zmluvu so samosprávnymi orgánmi o zabezpečení oddeleného zberu elektroodpadu.

K § 54i

Nahrádzajú sa § 45 a 47. Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadenia platiť za tie elektrozariadenia do Recyklačného fondu, pre elektroodpad z ktorých nezabezpečil zhodnotenie, opätovné použitie a recykláciu.

K bodu 16

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 17 a 18

Vypúšťa sa sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami.

K bodu 19

Upravuje sa počet členov správnej rady Recyklačného fondu z dôvodu zrušenia sektora svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 20

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 21

Sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti sa stáva súčasťou sektora elektrických a elektronických zariadení.

K bodu 22 a 30

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa medzi orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a zároveň sa vymedzujú jej kompetencie a oprávnenia jej pracovníkov pri výkone štátneho dozoru.

K bodom 23 a 24

Ustanovuje sa nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 26

Dôvodom doplnenia nových písmen do § 68 ods. 3 je potreba vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom, o spracovaní a skladovaní elektroodpadu, o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, o ohlasovacej povinosti výrobcu elektrozariadení a spracovateľa elektroodpadu o náležitostiach žiadosti o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení, obsahu a spôsobe vedenia Registra výrobcov elektrozariadení a o vzore potvrdenia o zápise do Registra výrobcov elektrozariadení, zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona a prípady povoleného použitia olova, ortuti, kadmia, PBB, PBD a šesťmocného chrómu. Taktiež je potrebné vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o výške sadzby a o spôsobe výpočtu záruky.

K bodu 27

Jedná sa o transpozíciu článku 12 smernice 2002/96/ES, čím sa zakladá nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 28

Ide o upresnenie názvu tlačiva pre evidenciu prepravy nebezpečných odpadov.

K bodu 29

Nová kompetencia obvodného úradu životného prostredia nadväzuje na úpravu povinnosti držiteľa starého vozidla v § 51 ods. 3 písm. a).

K bodu 31 až 33

Správne delikty sa ustanovujú z dôvodu zabezpečenia plnenia smernice ES.

K bodu 34

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 35

Dopĺňajú sa nové prechodné ustanovenia.

K bodu 36

Transpozičná príloha sa dopĺňa o smernice, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K bodu 37

Mení sa text kódu R 12 nakoľko lepšie vystihuje originál v angličtine.

K bodu 38

Do zákona sa dopĺňa nová príloha, ktorou sa určujú kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona.

K čl. II

Tento bod ustanovuje že elektroodpad z domácností, ktorý je komunálnym odpadom sa nespoplatňuje miestnym poplatkom.

K čl. III

Článok obsahuje splnomocnenie pre vydanie úplného znenia zákona č. 223/2001 Z.z.

K čl. IV

Ako najbližší možný termín účinnosti navrhovaného zákona bol stanovený 1. január 2005, podľa čl. 17 ods. 1 smernice 2002/96/ES a čl. 9 ods. 1 smernice 2002/95/ES bolo potrebné vykonať ich prebratie do 13. augusta 2004.

Do 13. augusta 2005 sa odkladá účinnosť ustanovení o nakladaní s elektroodpadom, o spätnom odbere, o oddelenom zbere a o kontrole plnenia zodpovedajúcich povinností.

Do 1. júla 2006 sa odkladá účinnosť ustanovenia o požiadavke, aby elektrozariadenia pri uvádzaní na trh neobsahovali neobsahovali určité prvky a látky.

Do 31.decembra 2008 sa odkladá účinnosť ustanovení o plnení záväzných limitov.

V Bratislave dňa 25. augusta 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu