Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov 581/2004 účinný od 01.09.2005 do 31.12.2005

§ 3
Organizácia a riadenie zdravotnej poisťovne

(1)
Organizačná štruktúra a systém riadenia zdravotnej poisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa je povinná v rámci svojej organizačnej štruktúry zriadiť útvar vnútornej kontroly a túto vnútornú kontrolu efektívne vykonávať. Výber zamestnancov zdravotnej poisťovne oprávnených na výkon vnútornej kontroly schvaľuje dozorná rada zdravotnej poisťovne.
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná v stanovách
a)
upraviť vzťahy medzi predstavenstvom zdravotnej poisťovne, dozornou radou zdravotnej poisťovne a útvarom vnútornej kontroly,
b)
rozdeliť a upraviť pôsobnosť a zodpovednosť zdravotnej poisťovne na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.5)
(3)
Ak člena predstavenstva zdravotnej poisťovne alebo člena dozornej rady zdravotnej poisťovne odvolá valné zhromaždenie z funkcie z dôvodu straty dôveryhodnosti (§ 33 ods. 3), zaniká mu právo na vyplatenie dohodnutej odmeny alebo odmeny priznanej vnútornými predpismi.
(4)
Dozorná rada zdravotnej poisťovne je oprávnená kedykoľvek požiadať útvar vnútornej kontroly o vykonanie vnútornej kontroly.
(5)
Vnútornou kontrolou zdravotnej poisťovne sa rozumie kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a kontrola činnosti zdravotnej poisťovne.
(6)
Útvar vnútornej kontroly
a)
vypracúva správu o činnosti zdravotnej poisťovne za predchádzajúci kalendárny rok [§ 15 ods. 3 písm. c) prvý bod],
b)
vypracúva správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti zdravotnej poisťovne [§ 15 ods. 3 písm. c) druhý bod],
c)
vypracúva plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok [§ 15 ods. 3 písm. c) tretí bod],
d)
vypracúva protokol o správnosti údajov o výpočte minimálnej miery platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne a vysvetľujúcu správu (§ 14 ods. 7),
e)
plní ďalšie úlohy v oblasti vnútornej kontroly určené v stanovách zdravotnej poisťovne.
(7)
Ak útvar vnútornej kontroly zistí nedostatky v hospodárení zdravotnej poisťovne, ktoré súvisia s výkonom jej činnosti podľa tohto zákona, je povinný navrhnúť predstavenstvu zdravotnej poisťovne opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Ak zdravotná poisťovňa opatrenia nevykoná a ďalší vývoj hospodárenia zdravotnej poisťovne ohrozuje jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia, útvar vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať úrad (§ 17).

§ 6
Činnosť zdravotnej poisťovne

(1)
Zdravotná poisťovňa
a)
prijíma a potvrdzuje prihlášky na verejné zdravotné poistenie a vydáva preukazy poistencov verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) podľa osobitného predpisu,11)
b)
vydáva európske preukazy zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,11a)
c)
prijíma poistné na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“), prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné, nárok na úrok z omeškania, nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu,12)
d)
uplatňuje na úrade nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“), ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu,13)
e)
poskytuje iným zdravotným poisťovniam a poistencom informácie podľa osobitného predpisu,14)
f)
vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného,
g)
uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7),
h)
uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti8) úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
i)
zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu podľa § 7, a vedie zoznam takýchto poistencov; návrh na dispenzarizáciu, ktorý vyhotovuje lekár špecialista, obsahuje aj dĺžku dispenzarizácie,
j)
vykonáva kontrolnú činnosť (§ 9),
k)
vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka,
l)
vymáha pohľadávky na poistnom vrátane úrokov z omeškania, pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a pohľadávky vyplývajúce z prerozdelenia poistného podľa osobitného predpisu37) na základe právoplatného rozhodnutia úradu,
m)
poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) štatistické údaje podľa osobitného predpisu,15)
n)
poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom.16)
(2)
Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti, je povinná vytvoriť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Ak zdravotná poisťovňa vytvorí takýto zoznam, je povinná ho viesť podľa jednotlivých chorôb a pri zaradení poistenca do takéhoto zoznamu ho informovať o zaradení bez zbytočného odkladu. Zdravotná poisťovňa je povinná dodržiavať vytvorené poradie poistencov v zozname podľa jednotlivých chorôb.
(3)
Zdravotná poisťovňa nesmie zaradiť do zoznamu podľa odseku 2 poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritériá na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.17)
(4)
V prípade zmeny zdravotného stavu poistenca, ktorá vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu poistenca vyradiť zo zoznamu.
(5)
Zdravotná poisťovňa môže vytvoriť ku dňu účtovnej závierky
a)
technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená,
b)
technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá ku dňu účtovnej závierky, ale do tohto termínu nebol zdravotnej poisťovni doručený účtovný doklad.
(6)
Ak je v zozname podľa odseku 2 zaradený najmenej jeden poistenec, zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť ku dňu účtovnej závierky technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť poistencom zaradeným v zozname podľa odseku 2.
a)
technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená,
b)
technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá ku dňu účtovnej závierky, ale do tohto termínu nebol zdravotnej poisťovni doručený účtovný doklad.
(7)
Technické rezervy podľa odsekov 5 a 6 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na úhradu za zdravotnú starostlivosť a zahŕňajú aj všetky predpokladané náklady spojené s vykonaním úhrady zdravotnej starostlivosti; možno ich použiť výhradne na takýto účel. Výška technickej rezervy podľa odseku 6 musí byť najmenej vo výške súčtu násobkov počtu poistencov na zozname podľa odseku 2 a ceny obvyklej za poskytovanú zdravotnú starostlivosť podľa jednotlivých chorôb.
(8)
Ak je v zozname podľa odseku 2 zaradený najmenej jeden poistenec a zdravotná poisťovňa dosiahla podľa správy uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a) a správy uvedenej v § 11 ods. 1 písm. b) v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom zaradila poistenca do zoznamu, kladný hospodársky výsledok, je povinná finančné prostriedky vyplývajúce z tohto výsledku najneskôr do 60 dní od predloženia príslušnej správy [§ 11 ods. 1 písm. a) a b)] použiť na zdravotnú starostlivosť poistencov zaradených do zoznamu, a to až do výšky 100 %. Zdravotná poisťovňa môže použiť menej ako 100 % finančných prostriedkov vyplývajúcich z kladného hospodárskeho výsledku na zdravotnú starostlivosť poistencov zaradených do zoznamu len vtedy, ak sumou zodpovedajúcou takejto výške finančných prostriedkov zabezpečí zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov zaradených do zoznamu.
(9)
Ustanovenie odseku 8 neplatí, ak je poistenec zaradený do zoznamu z dôvodu čakania na vhodný orgán, tkanivo alebo na vhodné bunky na účely transplantácie.
(10)
Zdravotná poisťovňa pri zaradení poistenca na dispenzarizáciu [odsek 1 písm. h)] súčasne rozhodne o dĺžke dispenzarizácie. O zaradení poistenca na dispenzarizáciu zdravotná poisťovňa vydá potvrdenie, ktoré doručí poistencovi a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
(11)
Zdravotná poisťovňa môže
a)
uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení za podmienok ustanovených osobitným predpisom,18)
b)
na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), v odôvodnených prípadoch obstarať
1.
u výrobcu liekov alebo u veľkodistribútora liekov lieky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva; zdravotná poisťovňa je povinná obstaraný liek dodať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
2.
u výrobcu zdravotníckych pomôcok alebo u veľkodistribútora zdravotníckych pomôcok zdravotnícke pomôcky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva; zdravotná poisťovňa je povinná obstaranú zdravotnícku pomôcku dodať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
c)
sprostredkovať poistencovi individuálne zdravotné poistenie v inej poisťovni, ak nevykonáva činnosť podľa písmena a),
d)
financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
(12)
Zdravotná poisťovňa môže vykonávať nemocenské poistenie za podmienok, ktoré ustanoví osobitný zákon.
(13)
Zdravotná poisťovňa nesmie pri propagácii svojej činnosti poskytovať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, zamlčovať dôležité skutočnosti a ponúkať výhody, ktorých poskytnutie nevie zaručiť.

§ 7
Uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1)
Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.19)
(2)
Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,20) ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti21) najmenej s jedným jej poistencom.
(3)
Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti22) a s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby”).
(4)
Zdravotná poisťovňa je povinná
a)
stanoviť a uverejňovať na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojej internetovej stránke najmenej jedenkrát za deväť mesiacov kritériá na uzatváranie zmlúv podľa odseku 1 vzťahujúce sa na
1.
personálne a materiálno-technické vybavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
2.
indikátory kvality (ďalej len „indikátory“), ktoré slúžia na monitoring vybratých oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti,
b)
vytvoriť poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa ich úspešnosti pri plnení kritérií podľa písmena a),
c)
pri uzatváraní zmlúv podľa odseku 1 zohľadniť poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa písmena b).
(5)
Indikátory sa vypracúvajú na hodnotenie týchto oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti:
a)
dostupnosti zdravotnej starostlivosti,
b)
efektívnosti využitia zdrojov,
c)
účinnosti a primeranosti zdravotnej starostlivosti,
d)
vnímania poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobou, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje,
e)
výsledkov zdravotnej starostlivosti.
(6)
Indikátory vypracúva každoročne k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s
a)
odbornými spoločnosťami,
b)
zdravotnými poisťovňami,
c)
úradom.
(7)
Indikátory vydáva vláda nariadením; nariadenie vlády ustanoví
a)
označenie druhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý bude indikátorom hodnotený,
b)
označenie oblasti zdravotnej starostlivosti, na ktorej hodnotenie indikátor slúži,
c)
názov indikátora,
d)
popis indikátora,
e)
úroveň indikátora a prípustnú odchýlku,
f)
určenie časového obdobia, za ktoré bude indikátor hodnotený,
g)
označenie zdroja údajov, z ktorých bude indikátor spracovaný.
(8)
Ministerstvo zdravotníctva metodickým pokynom usmerní
a)
formát údajov, ktoré je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni pre vyhodnotenie indikátora,
b)
metodiku spôsobu získania výslednej hodnoty indikátora (obsah čitateľa, obsah menovateľa, spôsob výpočtu vrátane štandardizácie, ak je potrebná),
c)
formu prezentácie indikátora,
d)
spôsob interpretácie indikátora.
(9)
Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí obsahovať
a)
kritériá podľa odseku 4 písm. a),
b)
rozsah zdravotnej starostlivosti,
c)
výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená cenovým predpisom,24)
d)
splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa dohodla inak, ako je ustanovené v § 8 ods. 2,
(10)
Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí mať písomnú formu; uzatvára sa najmenej na 12 mesiacov.
(11)
Zdravotná poisťovňa je oprávnená vypovedať zmluvu, ak
a)
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil podmienky zmluvy,
b)
sa k 31. decembru kalendárneho roka zmenilo poradie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k plneniu kritérií podľa odseku 4 písm. a),
c)
má možnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v súlade s požiadavkami podľa odseku 4 s iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za úhradu, ktorá je nižšia ako úhrada dohodnutá v zmluve podľa odseku 9 písm. c) (ďalej len „nižšia cena“), nižšiu cenu uverejnila podľa odseku 12 prvej vety a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v lehote ustanovenej v odseku 12 druhej vete nepodal návrh zdravotnej poisťovni na zníženie výšky úhrady za zdravotnú starostlivosť pod úroveň nižšej ceny,
d)
odchýlka indikátorov poskytovateľa potvrdená kontrolou kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorú vykonala zdravotná poisťovňa (ďalej len „kontrola kvality“), je opakovaná a štatisticky významná.
(12)
Zdravotná poisťovňa je povinná dvakrát ročne, vždy k 30. júnu a k 31. decembru, uverejniť na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste v zdravotnej poisťovni a na svojej internetovej stránke nižšiu cenu [odsek 11 písm. c)], ak ju od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dostane najmenej sedem dní pred dátumom uverejnenia. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je oprávnený do 30 dní odo dňa uverejnenia nižšej ceny podať návrh zdravotnej poisťovni na novú výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť [odsek 9 písm. c)], ktorá je nižšia ako nižšia cena; takýto návrh je zdravotná poisťovňa povinná prijať najneskôr do siedmich dní od jeho prijatia.
(13)
Ak zdravotná poisťovňa dohodne s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť [odsek 9 písm. c)] vo výške nižšej ceny alebo pod úroveň nižšej ceny, takto dohodnutú výšku úhrady nemožno zmeniť počas 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia novej dohody o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť.
(14)
Ak je rozdiel medzi výškou úhrady za zdravotnú starostlivosť dohodnutou podľa odseku 13 a nižšou cenou väčší ako 10 %, zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú povinní o tejto skutočnosti informovať úrad a predložiť mu kalkuláciu ceny.
(15)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený vypovedať zmluvu, ak
a)
zdravotná poisťovňa porušila podmienky zmluvy,
b)
má možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s inou zdravotnou poisťovňou za vyššiu cenu.
(16)
Výpoveď podľa odsekov 11 a 15 musí byť písomná. Výpovedná lehota je 12 mesiacov, ak zmluva neurčuje inak; začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.
(17)
Ustanovenia odseku 4, odseku 9 písm. a), odseku 11 písm. b) a c) a odseku 15 písm. b) sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa odseku 2.
(18)
Ustanovenia odseku 4, odseku 9 písm. a), odseku 11 písm. b) a c) a odseku 15 písm. b) sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa odseku 3.

§ 8
Úhrada zdravotnej starostlivosti

(1)
Zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom25) podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c)].
(2)
Splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
(3)
Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť,17) má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca.
(4)
Splatnosť úhrady podľa odseku 3 je 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu.
(5)
Zdravotná poisťovňa poskytuje poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby preddavok na zdravotnú starostlivosť vo výške zodpovedajúcej podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov. Preddavok je splatný do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa preddavok poskytuje. Spôsob určenia výšky preddavku pre poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(6)
Zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci27) úhradu za zdravotnú starostlivosť vo výške, ktorú ustanoví vláda nariadením.

§ 9
Kontrolná činnosť

(1)
Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia.
(2)
Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 1 je zameraná na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(3)
Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť podľa odseku 1 revíznymi lekármi a revíznymi farmaceutmi; ak ide o kontrolu hospodárenia vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, aj inými zamestnancami poverenými výkonom kontroly.
(4)
Revízni lekári kontrolujú
a)
rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na zdravotný stav poistenca,
b)
účtovné doklady vzhľadom na rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa písmena a).
(5)
Revízni farmaceuti sú oprávnení vykonávať finančnú a kusovú kontrolu liekov a zdravotníckych pomôcok v rámci podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom lekárenskej starostlivosti.
(6)
Zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj u fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú platiteľmi poistného. Ustanovenie odseku 1 poslednej vety platí rovnako.
(7)
Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 6 je zameraná na zistenie správnej výšky vymeriavacieho základu, vykázaného poistného, odvádzaných preddavkov na poistné a na zistenie správneho výpočtu ročného zúčtovania poistného a dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné.
(8)
Revízni lekári, revízni farmaceuti a iní zamestnanci poverení výkonom kontroly (ďalej len „poverená osoba”) sú povinní pri výkone kontroly preukázať sa služobným preukazom a písomným poverením na výkon kontroly.
(9)
Poverená osoba je vylúčená z výkonu kontrolnej činnosti, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, k subjektu kontroly alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(10)
Ak je poverená osoba vylúčená z výkonu kontrolnej činnosti, nesmie vykonávať kontrolnú činnosť ani úkony súvisiace s kontrolnou činnosťou; svoje vylúčenie z výkonu kontrolnej činnosti a skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z výkonu kontrolnej činnosti, je povinná bezodkladne oznámiť zdravotnej poisťovni.
(11)
Ak má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo platiteľ poistného pochybnosť o nezaujatosti poverenej osoby, môže podať zdravotnej poisťovni písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie písomných námietok nemá odkladný účinok.
(12)
O oznámení podľa odseku 10 a námietkach podľa odseku 11 rozhodne zdravotná poisťovňa do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia a námietok.

§ 14
Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne

(1)
Zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv. Platobná schopnosť sa preukazuje podielom vlastných zdrojov na poistnom z verejného zdravotného poistenia po prerozdelení za predchádzajúcich 12 mesiacov. Minimálna miera platobnej schopnosti musí dosiahnuť 3 % poistného verejného zdravotného poistenia po prerozdelení za predchádzajúcich 12 mesiacov, avšak najmenej 50 miliónov Sk.
(2)
Vlastné zdroje zdravotnej poisťovne sú majetkové hodnoty uvedené v odseku 3 znížené o položky uvedené v odseku 4, najviac vo výške hodnoty voľných, ničím nezaťažených aktív zdravotnej poisťovne.
(3)
Majetkové hodnoty sú:
a)
splatené základné imanie,
b)
rezervný fond,33)
c)
kapitálové fondy, ktorými sú emisné ážio, ostatné kapitálové fondy a oceňovacie rozdiely z podielových cenných papierov a vkladov,
d)
nerozdelený zisk minulých rokov,
e)
zisk bežného účtovného obdobia.
(4)
Položky znižujúce majetkové hodnoty sú:
a)
nehmotný majetok,
b)
neuhradená strata minulých rokov,
c)
strata bežného účtovného obdobia.
(5)
Zdravotná poisťovňa je povinná od druhého kalendárneho mesiaca po právoplatnosti povolenia každý kalendárny mesiac dopĺňať minimálnu mieru platobnej schopnosti o jednu dvanástinu percenta z poistného po prerozdelení za predchádzajúci kalendárny mesiac až do výšky 3 % poistného po prerozdelení za predchádzajúcich 12 mesiacov.
(6)
Minimálnu mieru platobnej schopnosti je zdravotná poisťovňa povinná preukázať úradu najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa minimálna miera platobnej schopnosti preukazuje.
(7)
Minimálnu mieru platobnej schopnosti preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom, ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti údajov o výpočte minimálnej miery platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne vypracovaným útvarom vnútornej kontroly. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu a predstavenstvu zdravotnej poisťovne.

§ 15
Povinnosti zdravotnej poisťovne

(1)
Zdravotná poisťovňa je povinná
a)
vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nepretržitú dostupnosť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia a ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici33a) v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov,19)
b)
vytvárať a používať technickú rezervu na úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa tohto zákona (§ 6 ods. 6 a 7),
c)
vyhodnocovať indikátory do troch mesiacov po uplynutí časového obdobia, za ktoré sú indikátory hodnotené; v rámci vyhodnotenia indikátorov zdravotné poisťovne sú povinné
1.
spracúvať údaje poskytnuté poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti metodikou určenou ministerstvom zdravotníctva,
2.
publikovať výsledky spôsobom a formou určenou ministerstvom zdravotníctva,
3.
poskytovať vyhodnotené údaje ministerstvu zdravotníctva a úradu,
4.
vykonávať kontrolu kvality v prípadoch výskytu štatisticky významných odchýlok v indikátoroch,
5.
využívať indikátory a výsledky kontroly kvality pri vytváraní poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
6.
poskytovať výsledky kontroly kvality ministerstvu zdravotníctva a úradu,
d)
dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7),
e)
pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia,
f)
potvrdiť najneskôr do 24 hodín od doručenia žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť;17) potvrdenie žiadosti musí mať písomnú formu; za jeho doručenie sa považuje aj doručenie faxom alebo elektronickou poštou,
g)
dodržiavať minimálnu mieru platobnej schopnosti a preukazovať ju úradu (§ 14 ods. 5 až 7),
h)
viesť účty poistencov, sprístupňovať údaje z nich poistencovi a posielať poistencom na požiadanie výpisy z účtu poistencov (§ 16 ods. 2 až 4),
i)
viesť a uchovávať dokumentáciu (§ 16),
j)
viesť účtovníctvo v súlade s osobitným predpisom;34) účtovná závierka28) musí byť overená audítorom,
k)
zostavovať priebežnú účtovnú závierku29) k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka a vyhotovovať priebežnú správu,35)
l)
prevádzkovať, aktualizovať a rozvíjať informačný systém kompatibilný s informačným systémom úradu, ministerstva zdravotníctva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, aby zabezpečoval rýchle a spoľahlivé zisťovanie informácií súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
m)
poukazovať na účet ministerstva zdravotníctva príspevok na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona (§ 8a),
n)
poukazovať na účet úradu príspevok na činnosť úradu (§ 30),
o)
uhrádzať poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby preddavok na zdravotnú starostlivosť (§ 8 ods. 5),
p)
podieľať sa na úhrade nákladov uhrádzaných úradom podľa § 18 ods. 1 písm. g) vo výške, ktorá zodpovedá pomeru počtu poistencov zdravotnej poisťovne k celkovému počtu poistencov evidovaných v centrálnom registri poistencov [§ 20 ods. 1 písm. e) prvý bod],
r)
plniť oznamovacie povinnosti a ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(2)
Ak zdravotná poisťovňa vykonáva súčasne verejné zdravotné poistenie, individuálne zdravotné poistenie a nemocenské poistenie, je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre verejné zdravotné poistenie, individuálne zdravotné poistenie a nemocenské poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom druhu poistenia využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poistenie, osobitne pre individuálne zdravotné poistenie a osobitne pre nemocenské poistenie tak, aby bolo možné hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre všetky poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia a nemocenského poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v prílohe účtovnej závierky údaje osobitne pre všetky poistné druhy v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom financií na základe osobitného zákona.34)
(3)
Zdravotná poisťovňa je povinná predkladať úradu a vláde
a)
bez zbytočného odkladu úradne overenú kópiu úplného znenia stanov po každej ich zmene,
b)
bez zbytočného odkladu organizačnú štruktúru po každej jej zmene,
c)
do 30. júna kalendárneho roka
1.
správu o činnosti zdravotnej poisťovne za predchádzajúci kalendárny rok,
2.
správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti zdravotnej poisťovne,
3.
plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.
(4)
Náležitosti správy o činnosti zdravotnej poisťovne [odsek 3 písm. c) prvý bod] ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 16
Dokumentácia

(1)
Dokumentácia zdravotnej poisťovne musí obsahovať
a)
prijaté a potvrdené prihlášky na verejné zdravotné poistenie,
b)
uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
c)
doklady o prijatom poistnom,
d)
doklady o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
e)
účty poistencov,
f)
zoznam poistencov s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu poistencov,
g)
zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti s údajmi podľa písmena f) (§ 6 ods. 2),
h)
zoznam poistencov zaradených na dispenzarizáciu s údajmi podľa písmena f) [§ 6 ods. 1 písm. i)],
i)
zoznam platiteľov poistného,
j)
zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
k)
zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zoznam neuhradených úhrad z dôvodu omeškania,
l)
evidenciu celkových nákladov na jednotlivého poistenca,
m)
účtovné doklady podľa osobitného predpisu.34)
(2)
Účet poistenca musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt poistenca,
b)
údaje o poskytnutých zdravotných výkonoch, liekoch, dietetických potravinách a zdravotníckych pomôckach,
c)
údaje o poskytnutých službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
d)
výšku úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v členení podľa písmena b) a za poskytnuté služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
e)
dátum poskytnutia zdravotnej starostlivosti v členení podľa písmena b) a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
f)
označenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytli poistencovi zdravotnú starostlivosť podľa písmena b), a označenie poskytovateľov služieb,
g)
údaj o zaradení poistenca do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 2),
h)
údaj o zaradení poistenca na dispenzarizáciu,
i)
označenie platiteľa poistného,
j)
údaje o predpísanom poistnom v členení na uhradené a neuhradené podľa platiteľa poistného za každý kalendárny mesiac, údaje o úrokoch z omeškania v členení na uhradené a neuhradené a údaje o výsledku ročného zúčtovania v členení na uhradené a neuhradené,
k)
údaje o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa poskytla poistencovi preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, v členení uhradená a neuhradená poistencom,
l)
údaje o výške úhrady za prvé poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencovi, ktorý nemá podanú prihlášku na verejné zdravotné poistenie alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni,35a)
m)
údaje o výške úhrady za ďalšie poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti35b) poistencovi podľa písmena l) v členení uhradená a neuhradená poistencom.
(3)
Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná poslať poistencovi na základe jeho písomnej žiadosti úplný výpis z účtu poistenca. Výpis z účtu poistenca zdravotná poisťovňa doplní o výšku uhradenej úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v členení podľa odseku 2 písm. b) a za poskytnuté služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súčasne upovedomí poistenca, že môže oznámiť zdravotnej poisťovni, ak sa mu neposkytla zdravotná starostlivosť uvedená vo výpise z účtu poistenca. Poplatok za výpis z účtu poistenca je 20 Sk; poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne.
(4)
Zdravotná poisťovňa je povinná sprístupniť poistencovi údaje z účtu poistenca prostredníctvom internetu tak, aby boli prístupné len jemu.
(5)
Zdravotná poisťovňa, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, je povinná poskytnúť jeho príslušnej zdravotnej poisťovni do dvoch mesiacov od jej vyžiadania údaje z účtu poistenca v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(6)
Zoznamy podľa odseku 1 písm. f) až k) je zdravotná poisťovňa povinná poskytnúť úradu v elektronickej podobe za každý kalendárny mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(7)
Dokumentácia podľa odseku 1 sa uchováva 10 rokov, ak osobitný predpis34) neustanovuje inak.

§ 18
Pôsobnosť úradu

(1)
Úrad
a)
vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že
1.
dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu,37)
2.
vydáva povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach,
3.
vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu,38) úroky z omeškania38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,38b)
4.
vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených platiteľom poistného, ak ide o pohľadávky vyplývajúce z neuhradeného preplatku na poistnom podľa osobitného predpisu,38c)
5.
vydáva rozhodnutia vo veciach prerozdelenia poistného podľa osobitného predpisu,38d)
6.
vydáva rozhodnutia o pokutách za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom,39)
b)
vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti,40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 6)
1.
ukladá sankcie,
2.
podáva návrhy na uloženie sankcie,
3.
ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
zúčastňuje sa na prerozdeľovaní poistného,
d)
spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa verejného zdravotného poistenia,
e)
plní záväzky štátu v oblasti zdravotníctva vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv na základe poverenia ministerstva zdravotníctva,
f)
je styčný orgán pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vo vzťahu k styčným orgánom členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska na komunikáciu medzi príslušnými zdravotnými poisťovňami,41)
g)
uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi členského štátu Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska v Slovenskej republike na základe zmluvy o sociálnom zabezpečení alebo dohody s členskými štátmi Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska, alebo dohody príslušných úradov týchto štátov, v ktorých sa zmluvné štáty vzdali vzájomného uhrádzania týchto nákladov,
h)
plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.41a)
(2)
Pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.
(3)
Na plnenie úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, môže úrad zriaďovať pobočky.

§ 20
Ďalšia činnosť úradu

(1)
Úrad
a)
určuje spôsob a formu vykazovania poistného,
b)
určuje formu a náležitosti preukazu poistenca,
c)
prideľuje číselné kódy zdravotným poisťovniam,
d)
prideľuje číselné kódy lekárom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
e)
vedie
1.
centrálny register poistencov, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, adresu trvalého pobytu poistenca, dátum vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, označenie platiteľa poistného a číselný kód príslušnej zdravotnej poisťovne,
2.
zoznam zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie na základe povolenia podľa tohto zákona,
3.
zoznam platiteľov poistného,
4.
zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
5.
zoznam kódov lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
6.
zoznam osôb oprávnených na výkon dohľadu,
7.
register podaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie,
f)
vydáva Vestník úradu,
g)
prevádzkuje informačný systém,
h)
poskytuje zdravotnej poisťovni informácie o
1.
potvrdení prihlášky na verejné zdravotné poistenie inou zdravotnou poisťovňou do piatich dní odo dňa jej oznámenia; to neplatí, ak ide o potvrdenie prihlášky na verejné zdravotné poistenie pri zmene zdravotnej poisťovne,
2.
podaní prihlášky na verejné zdravotné poistenie v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra kalendárneho roka,
i)
umožňuje účasť študentov na pitve,
j)
vykonáva toxikologické vyšetrenia pre štátne orgány, právnické osoby a fyzické osoby.
(2)
Úrad vo Vestníku úradu uverejňuje
a)
správu o činnosti úradu [§ 19 ods. 1 písm. a)],
b)
správu o hospodárení za prvý polrok kalendárneho roka [§ 19 ods. 1 písm. b)],
c)
výročnú správu o hospodárení [§ 19 ods. 1 písm. c)],
d)
správu o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia [§ 19 ods. 1 písm. d)],
e)
rozpočet úradu (§ 28 ods. 4),
f)
zoznam zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie na základe povolenia podľa tohto zákona,
g)
výrok právoplatného rozhodnutia o vydaní povolenia, prípadne aj odôvodnenie výroku alebo jeho časti (§ 37 ods. 4),
h)
právoplatné rozhodnutie o zrušení povolenia (§ 39 ods. 7),
i)
výrok právoplatného rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou (§ 52 ods. 6),
j)
oznámenie o skončení nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou (§ 59 ods. 2),
k)
oznámenie o dočasnom zastavení oprávnenia zdravotnej poisťovne prijímať a potvrdzovať prihlášky na verejné zdravotné poistenie a uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 62 ods. 2),
l)
metodické usmernenia a odporúčania úradu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,
m)
iné dôležité oznámenia úradu.

§ 22

(1)
Predseda úradu je štatutárnym a výkonným orgánom úradu.
(2)
Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva. Dňom, ktorý bol určený za deň nástupu do funkcie predsedu úradu, mu vzniká pracovný pomer42) k úradu, ak v čase vymenovania nebol zamestnancom úradu.
(3)
Funkčné obdobie predsedu úradu je päťročné; začína plynúť dňom vymenovania do funkcie. Výkon funkcie predsedu úradu je obmedzený najviac na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Za predsedu úradu môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá
a)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
má diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa,43)
c)
má najmenej sedemročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, z toho najmenej dva roky praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii,
d)
je dôveryhodná; na posudzovanie dôveryhodnosti sa použije § 33 ods. 3 písm. a),
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(5)
Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, s funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v právnických osobách, ktorým bol zverený výkon verejnej moci, s funkciou v zdravotnej poisťovni alebo vo finančnej inštitúcii uvedenej v § 33 ods. 4. Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná aj s funkciou člena správnej rady (§ 24 a 25) a s funkciou člena dozornej rady (§ 26 a 27).
(6)
Predseda úradu nesmie popri výkone svojej funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti.
(7)
Ak predseda úradu v čase jeho vymenovania do tejto funkcie vykonáva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou predsedu úradu, je povinný bez zbytočného odkladu skončiť každú takúto funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť.
(8)
Predseda úradu je povinný bez zbytočného odkladu po svojom vymenovaní doručiť predsedovi vlády písomné oznámenie, v ktorom uvedie, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti svojej funkcie podľa odsekov 5 a 6.
(9)
Výkon funkcie predsedu úradu končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie predsedu úradu zaniká
a)
vzdaním sa funkcie na písomnú žiadosť predsedu úradu doručenú vláde; výkon funkcie predsedu úradu v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa žiadosť doručila vláde,
b)
odvolaním z funkcie z dôvodov ustanovených v odseku 10,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.44)
(10)
Predsedu úradu odvolá vláda z jeho funkcie, ak
a)
bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b)
bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
c)
začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou predsedu úradu, alebo nesplnil povinnosť podľa odseku 8.

§ 24

(1)
Správna rada má sedem členov. Členmi správnej rady sú:
a)
predseda správnej rady,
b)
podpredseda správnej rady,
c)
ďalší piati členovia správnej rady, z ktorých traja nie sú zamestnancami úradu.
(2)
Členov správnej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra zdravotníctva.
(3)
Funkčné obdobie člena správnej rady je päťročné; začína plynúť dňom vymenovania do funkcie. Členstvo v správnej rade je obmedzené najviac na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia.
(4)
Za člena správnej rady môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e) a ďalej má
a)
diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa,43)
b)
najmenej trojročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(5)
Funkcia člena správnej rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, sudcu, prokurátora, s funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej samosprávy alebo v právnických osobách, ktorým bol zverený výkon verejnej moci, s funkciou v zdravotnej poisťovni alebo vo finančnej inštitúcii uvedenej v § 33 ods. 4. Nezlučiteľnosť funkcie člena správnej rady so zamestnaním v úrade neplatí pre členov správnej rady, ktorí sú zamestnancami úradu. Funkcia člena správnej rady je nezlučiteľná aj s funkciou predsedu úradu (§ 22 a 23) a s funkciou člena dozornej rady (§ 26 a 27).
(6)
Ak člen správnej rady v čase jeho vymenovania do tejto funkcie vykonáva funkciu, povolanie alebo zamestnanie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou člena správnej rady, je povinný bez zbytočného odkladu skončiť každú takúto funkciu, povolanie alebo zamestnanie.
(7)
Člen správnej rady je povinný bez zbytočného odkladu po svojom vymenovaní doručiť predsedovi vlády písomné oznámenie, v ktorom uvedie, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti podľa odseku 5.
(8)
Výkon funkcie člena správnej rady končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie člena správnej rady zaniká
a)
vzdaním sa funkcie na písomnú žiadosť člena správnej rady doručenú vláde; výkon funkcie v takom prípade zaniká dňom doručenia písomného oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie; na dôvody odvolania sa rovnako vzťahuje § 22 ods. 10,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.44)
(9)
Výkon funkcie člena správnej rady, ktorý je zamestnancom úradu, zaniká aj skončením pracovného pomeru k úradu.

§ 25

(1)
Správna rada
a)
schvaľuje správu o činnosti úradu,
b)
schvaľuje správu o dohľade nad verejným zdravotným poistením,
c)
schvaľuje správu o dohľade nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
d)
navrhuje audítora na overenie ročnej účtovnej závierky úradu a návrh predkladá dozornej rade na schválenie,
e)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu úradu,
f)
vyjadruje sa k návrhu správy o hospodárení úradu,
g)
prerokúva návrhy na vymenovanie a odvolanie zástupcu predsedu úradu a riaditeľa pobočky úradu,
h)
rokuje o veciach predložených predsedom úradu a dozornou radou,
i)
schvaľuje vnútorné predpisy úradu, najmä organizačný poriadok, pracovný poriadok, mzdový poriadok pre zamestnancov úradu, pravidlá financovania a hospodárenia úradu,
j)
schvaľuje rokovací poriadok správnej rady.
(2)
Predsedovi správnej rady patrí za výkon jeho funkcie mesačná odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). Podpredsedovi správnej rady patrí za výkon jeho funkcie mesačná odmena vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Ostatným členom správnej rady patrí za výkon ich funkcie mesačná odmena vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy. Mesačné odmeny sa vyplácajú z finančných prostriedkov úradu.
(3)
Správna rada zasadá pravidelne najmenej raz za štvrťrok. Rokovanie správnej rady zvoláva a vedie jej predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda správnej rady.
(4)
Predseda správnej rady je povinný zvolať mimoriadne rokovanie správnej rady na základe písomného návrhu ministra zdravotníctva, predsedu úradu, dozornej rady alebo najmenej troch ďalších členov správnej rady do siedmich dní od doručenia písomného návrhu; ak predseda správnej rady túto povinnosť nesplní, rokovanie správnej rady zvolá bez zbytočného odkladu podpredseda správnej rady.
(5)
Na zasadaní správnej rady a na mimoriadnom zasadaní správnej rady sa zúčastňuje predseda úradu a predseda dozornej rady.
(6)
Správna rada je schopná uznášať sa, ak sú na rokovaní prítomní najmenej piati jej členovia.
(7)
Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov správnej rady. V prípade rovnosti hlasov je rozhodujúcim hlas predsedu. Každý člen správnej rady má právo, aby sa jeho nesúhlasné stanovisko s rozhodnutím správnej rady uviedlo na jeho žiadosť v zápisnici z rokovania správnej rady.

§ 26

(1)
Dozorná rada je kontrolným orgánom úradu.
(2)
Dozorná rada má päť členov. Členmi dozornej rady sú:
a)
predseda dozornej rady,
b)
podpredseda dozornej rady,
c)
ďalší traja členovia dozornej rady.
(3)
Členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády.
(4)
Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné; začína plynúť dňom zvolenia do funkcie. Členstvo v dozornej rade je obmedzené najviac na dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Za člena dozornej rady môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa § 22 ods. 4 písm. a), d) a e) a ďalej má
a)
diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa,43)
b)
najmenej trojročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti práva, v oblasti finančného trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(6)
Funkcia člena dozornej rady je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, prokurátora, sudcu, štátnych tajomníkov ministerstiev, vedúcich služobných úradov ministerstiev, predsedov (vedúcich alebo riaditeľov) ďalších ústredných orgánov štátnej správy a ich štatutárnych zástupcov a s funkciou, povolaním alebo zamestnaním v orgáne územnej samosprávy. Členmi dozornej rady nesmú byť ani predseda úradu, členovia správnej rady a zamestnanci úradu. Ak člen dozornej rady v čase jeho zvolenia do tejto funkcie zastáva alebo vykonáva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena dozornej rady, je povinný bez zbytočného odkladu skončiť každú takú funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť.
(7)
Členovia dozornej rady sú povinní bez zbytočného odkladu po svojom zvolení doručiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné oznámenie, v ktorom uvedú, či spĺňajú podmienky nezlučiteľnosti podľa odseku 6.
(8)
Výkon funkcie člena dozornej rady sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia výkon funkcie člena dozornej rady zaniká
a)
vzdaním sa funkcie na písomnú žiadosť člena dozornej rady doručenú Národnej rade Slovenskej republiky; výkon funkcie v takom prípade zaniká dňom doručenia písomného oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie z dôvodov ustanovených v odseku 9,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.44)
(9)
Člena dozornej rady odvolá Národná rada Slovenskej republiky z jeho funkcie, ak
a)
bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b)
bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
c)
nepriaznivý zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, vykonávať funkciu,
d)
začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s funkciou člena dozornej rady, alebo ak nesplnil povinnosť podľa odseku 7.
(10)
Člena dozornej rady môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9, na návrh vlády.

§ 28

(1)
Úrad hospodári s majetkom úradu. Pri hospodárení s týmto majetkom je úrad povinný zachovávať hospodárnosť a efektívnosť jeho použitia.
(2)
Majetok úradu tvorí súhrn majetkových hodnôt, a to nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, pohľadávok a iných práv a iných hodnôt oceniteľných peniazmi.
(3)
Úrad hospodári podľa rozpočtu schváleného dozornou radou na príslušný kalendárny rok. Ak rozpočet na príslušný kalendárny rok nebol schválený do 31. decembra bežného roka, úrad hospodári v období od 1. januára nasledujúceho roka až do schválenia rozpočtu úradu podľa rozpočtového provizória, ktorým je rozpočet úradu schválený dozornou radou na predchádzajúci kalendárny rok.
(4)
Rozpočet úradu schválený dozornou radou úrad bez zbytočného odkladu predkladá vláde a na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín,30) a zabezpečí jeho uverejnenie vo Vestníku úradu.
(5)
Výsledkom hospodárenia úradu za účtovné obdobie je zisk alebo strata. O úhrade straty rozhoduje dozorná rada. Ak sa podľa účtovnej závierky skončí hospodárenie úradu ziskom, tento zisk je zdrojom financovania úradu v nasledujúcich účtovných obdobiach.
(6)
Príjmami úradu sú
a)
príspevky zdravotných poisťovní na činnosť úradu (§ 30),
b)
úroky z omeškania (§ 30 ods. 4),
c)
úhrady za činnosť úradu (§ 31 a 32),
d)
úhrady za pitvu nariadenú podľa osobitného predpisu,65)
e)
úroky z peňažných prostriedkov na účtoch úradu,
f)
iné príjmy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
g)
zisk z predchádzajúcich účtovných období.
(7)
Výdavkami úradu sú
a)
splatné nároky na odmeny za výkon funkcie v úrade,
b)
splatné nároky na mzdy zamestnancov úradu,
c)
výdavky na činnosť úradu.
(8)
Úrad nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť ani prijímať a poskytovať úvery alebo pôžičky, uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve, vydávať cenné papiere, akceptovať alebo prijímať zmenky, ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
(9)
Finančné prostriedky úradu sa vedú na účte v Štátnej pokladnici45) a môžu sa používať len na úhradu výdavkov úradu.

§ 29

(1)
Úrad je povinný
a)
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu;34) účtovná závierka28) musí byť overená audítorom,
b)
zostavovať priebežnú účtovnú závierku29) k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka a vyhotovovať priebežnú správu,35) denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska platného k tomuto dňu.
(2)
Úrad je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva, ktorý audítor bol poverený overením účtovnej závierky, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý sa má audit vykonať. Ministerstvo zdravotníctva je oprávnené do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia odmietnuť výber audítora. Do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia ministerstva zdravotníctva o odmietnutí audítora je úrad povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva nového audítora schváleného dozornou radou. Ak ministerstvo zdravotníctva odmietne aj výber ďalšieho audítora, ministerstvo zdravotníctva určí, ktorý audítor overí účtovnú závierku.
(3)
Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku úradu, je povinný informovať vládu o skutočnosti, ktorá
a)
svedčí o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov úradom,
b)
môže ovplyvniť riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia,
c)
môže viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.

§ 31

(1)
Úrad vyberá úhradu za
a)
vydanie povolenia (§ 37),
b)
zmenu povolenia (§ 38),
c)
vydanie predchádzajúceho súhlasu (§ 41),
d)
vydanie platobného výmeru [§ 18 ods. 1 písm. a) tretí bod a štvrtý bod],
e)
schválenie ozdravného plánu (§ 51),
f)
schválenie prevodu poistného kmeňa (§ 61),
g)
vydanie náhradného rozhodnutia podľa písmen a) až f).
(2)
Ak sa úhrada nezaplatila v čase jej splatnosti (§ 32 ods. 2 a 3), úrad konanie zastaví.
(3)
Výška úhrady sa ustanovuje pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou.
(4)
Výšku úhrady za úkony podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 32

(1)
Ten, kto požaduje vykonanie úkonu, ktorý podlieha úhrade, je povinný úhradu vykonať.
(2)
Úhrada ustanovená pevnou sumou sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní návrhu. Ak sa úhrada nezaplatila pri podaní návrhu alebo v určenej sume, je splatná do ôsmich dní odo dňa doručenia písomnej výzvy úradu na jej zaplatenie.
(3)
Úhrada ustanovená percentuálnou sadzbou sa platí pred vykonaním úkonu na základe písomnej výzvy úradu a je splatná v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako osem dní.
(4)
Úhrady sú príjmom úradu.
(5)
Ak úrad zistí, že úhradu vykonal ten, kto ju nebol povinný zaplatiť, alebo účastník konania zaplatil vyššiu úhradu, úrad úhradu alebo jej časť vráti do 30 dní od tohto zistenia.
(6)
Úhrada alebo jej časť sa nevráti, ak suma neprevyšuje 100 Sk.

§ 33

(1)
Úrad vydá povolenie na základe žiadosti zakladateľa akciovej spoločnosti (ďalej len „žiadateľ“), ak
a)
má splatené základné imanie vo výške najmenej 100 miliónov Sk; základné imanie možno splatiť len peňažným vkladom,
b)
základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov,
c)
osoby s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni sú vhodné, ich vzťahy s inými osobami a ich podiely na základnom imaní a na hlasovacích právach sú prehľadné,
d)
osoby navrhované za členov predstavenstva a členov dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristov zdravotnej poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne a osoby zodpovedné za výkon vnútornej kontroly sú dôveryhodné a odborne spôsobilé,
e)
skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni, sú prehľadné,
f)
výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g)
je technicky a organizačne pripravený na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
(2)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. c) sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba,
a)
ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. b),
b)
u ktorej možno dôvodne predpokladať, že zabezpečí riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
(3)
Za dôveryhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) sa považuje fyzická osoba, ktorá
a)
nebola právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný trestný čin alebo trestný čin hospodársky;46) táto skutočnosť sa preukazuje na účely tohto zákona odpisom registra trestov47) nie starším ako tri mesiace,
b)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) v zdravotnej poisťovni, ktorej bolo povolenie zrušené (§ 39) alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odňaté povolenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,18) a to kedykoľvek v období jedného roka pred zrušením alebo odňatím povolenia; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) táto osoba nemohla ovplyvniť činnosť zdravotnej poisťovne alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky, ktoré viedli k zrušeniu alebo k odňatiu povolenia, a úrad v konaní o vydaní povolenia uznal túto osobu za dôveryhodnú,
c)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) v zdravotnej poisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zdravotnej poisťovne alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky, ktoré viedli k zavedeniu nútenej správy, a úrad v konaní o vydaní povolenia uznal túto osobu za dôveryhodnú,
d)
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) v zdravotnej poisťovni, vo finančnej inštitúcii alebo v obchodnej spoločnosti, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,48) a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 1 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zdravotnej poisťovne, finančnej inštitúcie alebo obchodnej spoločnosti a spôsobiť následky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu alebo zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a úrad v konaní o vydaní povolenia uznal túto osobu za dôveryhodnú,
e)
nebola štatutárnym orgánom alebo spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá má
1.
nedoplatok na dani podľa osobitného predpisu49) vyšší ako 100 000 Sk,
2.
nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov50) po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
(4)
Finančnou inštitúciou uvedenou v odseku 3 písm. b) až d) sa rozumie banka a pobočka zahraničnej banky,51) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,52) správcovská spoločnosť,53) poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne,54) doplnková dôchodková poisťovňa,55) dôchodková správcovská spoločnosť56) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti.
(5)
Za odborne spôsobilú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) sa považuje osoba, ktorá má diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia študijných programov druhého stupňa43) a najmenej ročnú prax v oblasti finančného trhu alebo zdravotného poistenia.
(6)
Za skupinu s úzkymi väzbami pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. e) sa považujú dve fyzické osoby alebo právnické osoby alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, ak má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo ak túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou alebo osobou im blízkou.57)
(7)
Za kvalifikovanú účasť na zdravotnej poisťovni pri posudzovaní podmienok uvedených v odseku 1 písm. c) sa považuje priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu.
(8)
Nepriamym podielom podľa odseku 7 sa rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva kontrolu.
(9)
Kontrolou podľa odseku 8 sa rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel najmenej 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby,
b)
právo vymenúvať alebo odvolávať predstavenstvo, väčšinu členov predstavenstva, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a) iným spôsobom.

§ 35
Žiadosť o vydanie povolenia

(1)
Žiadosť o vydanie povolenia obsahuje
a)
obchodné meno a sídlo budúcej zdravotnej poisťovne,
b)
výšku základného imania budúcej zdravotnej poisťovne,
c)
zoznam budúcich akcionárov s kvalifikovanou účasťou (§ 33 ods. 7) na budúcej zdravotnej poisťovni; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
d)
vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,
e)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristov zdravotnej poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly a údaje o ich dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti (§ 33 ods. 3 a 5),
f)
meno, priezvisko, trvalý pobyt, rodné číslo žiadateľa, jeho podpis alebo ak ide o právnickú osobu, jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, meno, priezvisko a funkciu štatutárneho orgánu a jeho podpis alebo členov štatutárneho orgánu a ich podpisy, prípadne meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať za žiadateľa,
g)
zoznam listín priložených k žiadosti podľa odseku 2,
h)
vyhlásenie žiadateľa, že údaje v žiadosti o vydanie povolenia a listiny uvedené v prílohe podľa odseku 2 sú úplné a pravdivé,
i)
dátum a miesto vyhotovenia žiadosti o vydanie povolenia.
(2)
Žiadateľ o vydanie povolenia k žiadosti priloží
a)
zakladateľskú listinu alebo zakladateľskú zmluvu,
b)
stanovy zdravotnej poisťovne,
c)
písomné vyhlásenie žiadateľa, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz alebo zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku48) a že je osobou dôveryhodnou; na posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa sa použije § 33 ods. 3,
d)
návrh organizačnej štruktúry zdravotnej poisťovne a vnútorných pravidiel jej činnosti,
e)
stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb uvedených v odseku 1 písm. e),
f)
odpisy registra trestov47) nie staršie ako tri mesiace osôb uvedených v odseku 1 písm. e),
g)
čestné vyhlásenia osôb uvedených v odseku 1 písm. e) o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
h)
návrh obchodno-finančného plánu budúcej zdravotnej poisťovne, ktorý musí obsahovať
1.
predpokladaný počet poistencov,
2.
predpokladaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
3.
predpokladaný rozsah zriaďovacích nákladov a ich finančné krytie,
i)
doklad o splatení základného imania podľa § 33 ods. 1 písm. a),
j)
plnomocenstvo osoby oprávnenej konať za žiadateľa, ak je žiadateľ v konaní o vydanie povolenia zastúpený zástupcom,
(3)
Doklad o emitovaní všetkých akcií v zaknihovanej podobe na meno podľa § 34 ods. 1 doručí zdravotná poisťovňa úradu do 90 dní od vzniku akciovej spoločnosti.

§ 40
Zánik platnosti povolenia

(1)
Platnosť povolenia zaniká dňom
a)
márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zápis zdravotnej poisťovne do obchodného registra [§ 37 ods. 5 písm. a)],
b)
právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok zdravotnej poisťovne alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok zdravotnej poisťovne pre nedostatok majetku,48)
c)
zrušenia zdravotnej poisťovne z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia,
d)
vrátenia povolenia len po predchádzajúcom súhlase úradu [§ 13 ods. 1 písm. e)],
e)
predaja podniku zdravotnej poisťovne len po predchádzajúcom súhlase úradu [§ 13 ods. 1 písm. f)].
(2)
Ak zanikne platnosť povolenia podľa odseku 1 písm. b), d) a e), zdravotná poisťovňa sa zrušuje.61) Ak sa zdravotná poisťovňa zrušuje s likvidáciou, na prevod jej poistného kmeňa a na jej likvidáciu sa vzťahuje § 61, 66 a 67.
(3)
Zdravotná poisťovňa je povinná oznámiť úradu bez zbytočného odkladu skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. b) a c).

§ 42
Žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu úradu

(1)
Žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
§ 13 ods. 1 písm. a) podávajú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť alebo prekročiť svoj podiel na základnom imaní zdravotnej poisťovne,
b)
§ 13 ods. 1 písm. b) a c) podáva zdravotná poisťovňa,
c)
§ 13 ods. 1 písm. d) podávajú zdravotné poisťovne, ktoré sa zlučujú alebo splývajú alebo zdravotná poisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
d)
§ 13 ods. 1 písm. e) podáva zdravotná poisťovňa,
e)
§ 13 ods. 1 písm. f) podáva spoločne zdravotná poisťovňa a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nadobúda zdravotnú poisťovňu alebo jej časť,
f)
§ 13 ods. 1 písm. g) podáva spoločne zdravotná poisťovňa a obchodná spoločnosť, do ktorej bude vložená zdravotná poisťovňa alebo jej časť,
g)
§ 13 ods. 1 písm. h) podáva zdravotná poisťovňa.
(2)
O žiadosti podľa § 13 ods. 1 písm. c) rozhodne úrad do 15 dní od doručenia žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu.
(3)
Náležitosti žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu úradu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 43
Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

(1)
Úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva
a)
dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis37) ukladá povinnosti,
b)
dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).
(2)
Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu.
(3)
Dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie takto získaných informácií.
(4)
Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu”) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
(5)
Poverenie úradu na výkon dohľadu na mieste obsahuje označenie dohliadaného subjektu, meno a priezvisko osoby oprávnenej na výkon dohľadu, predmet dohľadu, deň začatia dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia, odtlačok pečiatky úradu a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca úradu oprávneného na vydanie poverenia.
(6)
Osoby oprávnené na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musia mať
a)
odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu61a) v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad,
b)
najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax61b) v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(7)
Osoby oprávnené na výkon dohľadu na mieste nad verejným zdravotným poistením musia mať
a)
diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia v študijných programoch druhého stupňa,43)
b)
najmenej päťročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, v oblasti práva alebo v oblasti finančného trhu.
(8)
Úrad zodpovedá za škodu, ktorú spôsobili osoby oprávnené na výkon dohľadu pri výkone svojich oprávnení dohliadanému subjektu.

§ 44
Vylúčenie z výkonu dohľadu

(1)
Osoba oprávnená na výkon dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(2)
Ak je osoba oprávnená na výkon dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu podľa odseku 1, nesmie vykonávať dohľad ani úkony súvisiace s dohľadom; svoje vylúčenie z výkonu dohľadu a skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z výkonu dohľadu, je povinná bezodkladne oznámiť úradu.
(3)
Ak má dohliadaný subjekt pochybnosť o nezaujatosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu, môže podať úradu písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie písomných námietok nemá odkladný účinok.
(4)
O oznámení podľa odseku 2 a námietkach podľa odseku 3 rozhodne úrad do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia a námietok.
(5)
Na rozhodovanie podľa odseku 4 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.62)

§ 45
Práva a povinnosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu

(1)
Osoba oprávnená na výkon dohľadu je oprávnená
a)
vstupovať v sprievode dohliadaného subjektu alebo osoby poverenej dohliadaným subjektom na pozemky, do budov a iných priestorov vrátane dopravných prostriedkov, v ktorých dohliadaný subjekt zabezpečuje svoju činnosť; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia dotknutá,
b)
vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v určenej lehote poskytli
1.
doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických nosičoch dát, ktoré sú potrebné na účely dohľadu,
2.
vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,
c)
vyžadovať súčinnosť dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by tým bola porušená zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli zbavené povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona,
d)
nahliadať do dokumentácie zdravotnej poisťovne (§ 16),
e)
nahliadať do účtovných dokladov a iných dokladov platiteľov poistného týkajúcich sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného,
f)
nahliadať do zdravotnej dokumentácie.63)
(2)
Osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná
a)
preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí dohľadu preukazom totožnosti a písomným poverením úradu na výkon dohľadu,
b)
vydať dohliadanému subjektu potvrdenie o prevzatí dokladov, iných písomností a vecí premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady, iné písomnosti a veci už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu, úrad je povinný ich bez zbytočného odkladu vrátiť dohliadanému subjektu,
c)
vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade (ďalej len „protokol“), doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok k údajom uvedeným v protokole a preveriť opodstatnenosť písomných námietok,
d)
vyhotoviť zápisnicu z prerokovania písomných námietok v deň ich prerokovania s dohliadaným subjektom.

§ 47
Protokol

(1)
Protokol obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu alebo obchodné meno a sídlo dohliadaného subjektu,
b)
miesto a čas vykonania dohľadu,
c)
predmet dohľadu,
d)
dohliadané obdobie,
e)
zistené nedostatky pri výkone dohľadu,
f)
dátum vypracovania protokolu,
g)
meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dohľad vykonala.
(2)
Súčasťou protokolu je doklad o doručení protokolu dohliadanému subjektu, jeho písomné námietky a zápisnica z prerokovania písomných námietok, ak ich dohliadaný subjekt uplatnil.
(3)
Dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c).
(4)
Protokol sa uchováva na úrade 10 rokov po skončení dohľadu.

§ 48
Vykonávanie pitvy

(1)
Pitvu možno vykonať len v prípadoch ustanovených týmto zákonom tak, aby ani po smrti nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby.
(2)
Pitvu nariadi úrad v rámci výkonu dohľadu na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela,64) ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom. Úrad môže nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby, ktorá je blízkou osobou57) zomrelému.
(3)
Úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom nariadi pitvu
a)
pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení
1.
na účely overenia choroby alebo liečebného postupu,
2.
v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou (mors in tabula),
b)
pri úmrtí osoby na prenosné ochorenie alebo pri podozrení na prenosné ochorenie,
c)
pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
d)
pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti,
e)
po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu,
f)
osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,
g)
pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin,
h)
pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom,
i)
pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,
j)
pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,
k)
pri úmrtí v cudzine, ak je na územie Slovenskej republiky privezené mŕtve telo, ktoré má byť na území Slovenskej republiky pochované,
l)
pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody.
(4)
Pitvu nemožno vykonať, ak pitvu osoba alebo jej zákonný zástupca počas života osoby odmietli. Odmietnutie pitvy musí mať písomnú formu, musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne určiť osobu, ktorá pitvu odmietla, vlastnoručný podpis osoby, ktorá pitvu odmietla, a dátum vyhotovenia. Odmietnutie pitvy musí byť doručené úradu, ktorý ho eviduje a uchováva 10 rokov odo dňa úmrtia osoby. Úrad vedie zoznam osôb, ktoré počas života odmietli pitvu.
(5)
Ak sa pitva odmietla podľa odseku 4, možno ju napriek tomu vykonať
a)
pri podozrení, že mŕtva osoba bola chorá na prenosné ochorenie,
b)
pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
c)
pri náhlom úmrtí, ak príčina smrti nie je zjavná,
d)
pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, o príčine smrti alebo o okolnostiach, za ktorých smrť nastala,
e)
po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu,
f)
v prípadoch násilnej smrti,
g)
z dôvodov ustanovených osobitným predpisom.65)
(6)
Pitva sa môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku trvalého zastavenia dýchania a srdcovej činnosti,66) ak osoba neodmietla pitvu podľa odseku 4.
(7)
Pred uplynutím dvoch hodín možno pitvu vykonať, ak sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku nezvratného vyhasnutia všetkých funkcií celého mozgu,67) len ak ide o odobratie orgánov na účely transplantácie a osoba počas svojho života neodmietla odobratie orgánov.68)
(8)
O vykonaní pitvy sa vyhotoví pitevný protokol. K pitevnému protokolu sa pripojí správa o odbere orgánov alebo tkanív, ak sa takýto odber uskutočnil. Formu a náležitosti pitevného protokolu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(9)
Pitvu môže samostatne vykonať len lekár, ktorý skončil vysokoškolské štúdium v študijných programoch druhého stupňa43) v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria so špecializáciou v špecializačnom odbore patologická anatómia alebo v špecializačnom odbore súdne lekárstvo.
(10)
Pitvu nesmie vykonať lekár, ktorý
a)
bol ošetrujúcim lekárom mŕtveho,
b)
bol v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,
c)
vykonal u mŕtveho odber orgánov,
d)
vykonal u mŕtveho počas jeho života bioptické vyšetrenie.
(11)
Pitva sa vykonáva na patologicko-anatomických pracoviskách a pracoviskách súdneho lekárstva, ktorých materiálno-technické vybavenie musí zodpovedať ustanoveným požiadavkám; zoznam pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy a požiadavky na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(12)
Na pracoviská ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 11 sa na nakladanie s majetkom štátu ustanovenia o osobitnom ponukovom konaní podľa osobitného predpisu68a) nepoužijú.
(13)
Účasť študentov na pitve sa uskutočňuje na základe dohody uzatvorenej medzi úradom a príslušnou školou.

§ 50
Podmienky na uloženie sankcií a na podanie návrhu na uloženie sankcií

(1)
Ak úrad zistí nedostatky v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného predpisu37) alebo podmienok určených v povolení (§ 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni
a)
obmedziť alebo dočasne zastaviť voľné nakladanie s aktívami,
b)
uložiť predbežné opatrenie,69)
c)
zrušiť povolenie z dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 39 ods. 2),
d)
uložiť povinnosť vypracovať ozdravný plán (§ 51),
e)
zaviesť nútenú správu nad zdravotnou poisťovňou (§ 52 až 60),
f)
nariadiť prevod poistného kmeňa (§ 61),
g)
dočasne zastaviť oprávnenie prijímať a potvrdzovať prihlášky na verejné zdravotné poistenie a uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 62),
h)
uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,
i)
uložiť povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
j)
uložiť povinnosť vykonať opravu účtovných záznamov,
k)
uložiť povinnosť skončiť nepovolenú činnosť,
l)
uložiť povinnosť zúčtovať straty z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
m)
uložiť pokutu (§ 64 ods. 1).
(2)
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,40) podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a)
pokutu (§ 64 ods. 2) alebo
b)
zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.
(3)
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí iné nedostatky v činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré vyplývajú z porušenia povinností ustanovených osobitným predpisom,70) podľa závažnosti zistených nedostatkov môže podať na príslušnom orgáne71) návrh na
a)
uloženie pokuty,
b)
dočasné pozastavenie alebo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
c)
dočasné pozastavenie alebo zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo licencie na výkon zdravotníckeho povolania, a ak ide o právnickú osobu, licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,
d)
začatie disciplinárneho konania.
(4)
Pokuty za porušenie povinností platiteľom poistného, poistencom a inou povinnou osobou upravuje osobitný predpis.37)
(5)
Sankcie a opatrenia ustanovené v odseku 1 môže úrad podľa povahy veci uložiť opakovane. Úrad nemôže súčasne s rozhodnutím o zrušení povolenia uložiť zdravotnej poisťovni pokutu.
(6)
Pokuty podľa odseku 2 písm. a) môže úrad podľa povahy veci uložiť opakovane; súčasne s uložením pokuty môže uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 60

Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra;36) návrh na zápis podáva úrad.


§ 61
Prevod poistného kmeňa

(1)
Úrad môže zdravotnej poisťovni nariadiť, aby previedla na inú zdravotnú poisťovňu všetky alebo časť potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistný kmeň”), ak zdravotná poisťovňa neplní opatrenia uložené úradom v súvislosti s ohrozením jej schopnosti plniť záväzky, ktoré jej vyplývajú z prijatých a potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a v ďalších prípadoch ustanovených týmto zákonom. Úrad bez zbytočného odkladu nariadi zdravotnej poisťovni dočasný prevod poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená s likvidáciou. Prevod poistného kmeňa úrad nariadi vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.32)
(3)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu podľa odseku 1 predložiť úradu na schválenie návrh postupu tohto prevodu.
(4)
Prevod poistného kmeňa sa môže uskutočniť aj na základe žiadosti zdravotnej poisťovne, o ktorej úrad rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti úradu. So žiadosťou o prevod poistného kmeňa predloží zdravotná poisťovňa úradu na schválenie aj návrh postupu tohto prevodu.
(5)
V návrhu postupu podľa odsekov 3 a 4 zdravotná poisťovňa
a)
uvedie dôvody prevodu poistného kmeňa, ak ide o prevod poistného kmeňa na základe žiadosti zdravotnej poisťovne,
b)
uvedie opis prevádzaného poistného kmeňa; ak sa poistný kmeň prevádza na viaceré preberajúce zdravotné poisťovne, presne označí časť poistného kmeňa, ktorú jednotlivé zdravotné poisťovne preberajú,
c)
označí preberajúcu zdravotnú poisťovňu alebo preberajúce zdravotné poisťovne,
d)
uvedie predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne a preberajúcej zdravotnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa,
e)
uvedie spôsob a obsah oznámenia poistencom, ktorým prijala a potvrdila prihlášky na verejné zdravotné poistenie, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), ktorých sa prevod poistného kmeňa týka, vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený,
f)
predloží súhlas preberajúcej zdravotnej poisťovne s prevodom poistného kmeňa,
g)
uvedie výšku odplaty za prevod poistného kmeňa alebo určenie, že prevod poistného kmeňa je bezodplatný.
(6)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 5 je zmluva o prevode poistného kmeňa medzi odovzdávajúcou zdravotnou poisťovňou a preberajúcou zdravotnou poisťovňou; preberajúcou zdravotnou poisťovňou môže byť iba zdravotná poisťovňa, ktorá má povolenie podľa tohto zákona.
(7)
Preberajúca zdravotná poisťovňa je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa, oznámiť poistencom, ktorým prijala a potvrdila prihlášky na verejné zdravotné poistenie, a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), ktorých sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej zdravotnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(8)
Spolu s prevodom poistného kmeňa sa prevedie aj poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia80a) v kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prevodu poistného kmeňa, účty poistencov a príslušná dokumentácia.
(9)
Preberajúca zdravotná poisťovňa vstupuje do všetkých práv a povinností odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne súvisiacich s verejným zdravotným poistením, ktoré vznikli po dni uvedenom v rozhodnutí o prevode poistného kmeňa.
(10)
Prevod poistného kmeňa musí byť skončený najneskôr do 120 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa odseku 3 alebo 4.
(11)
Prevod poistného kmeňa úrad neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z prijatých a potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa, stabilita preberajúcej zdravotnej poisťovne alebo stabilita odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne, ak sa prevod poistného kmeňa uskutočňuje na základe žiadosti zdravotnej poisťovne.


§ 62
Dočasné zastavenie oprávnenia prijímať a potvrdzovať prihlášky na verejné zdravotné poistenie a uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1)
Úrad môže dočasne zastaviť zdravotnej poisťovni oprávnenie prijímať a potvrdzovať prihlášky na verejné zdravotné poistenie a uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak
a)
je ohrozená schopnosť zdravotnej poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z prijímaných a potvrdzovaných prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv a sankcie a opatrenia uložené úradom neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie,
b)
úrad začal konanie o zavedení nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou.
(2)
Dočasné zastavenie podľa odseku 1 oznámi úrad bez zbytočného odkladu vo Vestníku úradu a najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré úrad o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.


§ 63
Dočasné zastavenie výkonu akcionárskych práv

(1)
Úrad môže fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá si nevyžiadala predchádzajúci súhlas podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ho získala na základe nepravdivých údajov, dočasne zastaviť výkon práva
a)
zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zdravotnej poisťovne,
b)
požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne.
(2)
Ak tak rozhodne úrad, zdravotná poisťovňa je povinná
a)
dať príkaz centrálnemu depozitárovi na registráciu dočasného zastavenia práva majiteľa nakladať so zaknihovanými cennými papiermi (akciami), ktoré vydala, a to päť dní pred dňom konania valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne,
b)
predložiť úradu výpis z jej registra emitenta cenných papierov, ktorý vedie centrálny depozitár podľa osobitného predpisu,81) vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz podľa písmena a),
c)
predložiť úradu výpis zo svojho zoznamu akcionárov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz podľa písmena a).
(3)
Výpis podľa odseku 2 písm. c) sa nesmie vyhotoviť skôr, ako sa vykonala registrácia dočasného zastavenia výkonu práva majiteľa nakladať s akciami v zaknihovanej podobe na meno, ktoré vydala zdravotná poisťovňa. Výpis doručí zdravotná poisťovňa úradu v deň jeho vyhotovenia. Úrad bez zbytočného odkladu na doručenom výpise písomne označí osobu, ktorej dočasne zastavuje výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho zdravotnej poisťovni najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne.
(4)
Konanie o dočasnom zastavení výkonu akcionárskych práv uvedených v odseku 1 je začaté, ak úrad na výpise podľa odseku 2 písm. c) písomne označí osobu, ktorej dočasne zastavuje výkon akcionárskych práv uvedených v odseku 1.
(5)
Zdravotná poisťovňa nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej úradom podľa odseku 3 ani osôb splnomocnených takouto osobou na konanie v jej mene.
(6)
Ak úrad vydal vo veci zastavenia výkonu akcionárskych práv uvedených v odseku 1 predbežné opatrenie [§ 50 ods. 1 písm. b)], doručí ho najneskôr v deň konania valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne osobe, na ktorú sa predbežné opatrenie vzťahuje, a zdravotnej poisťovni. Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia je zdravotná poisťovňa viazaná. Za doručenie predbežného opatrenia sa považuje aj doručenie predbežného opatrenia zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie osoby, na ktorú sa predbežné opatrenie vzťahuje, na valnom zhromaždení zdravotnej poisťovne.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené zastavené akcionárske práva uvedené v odseku 1, sa počas zastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom zdravotnou poisťovňou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas úradu podľa § 13 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na zastavenie výkonu akcionárskych práv uvedených v odseku 1, úrad ich zastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré úrad o uverejnenie takého rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Úrad je oprávnený podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne za neplatné pre rozpor so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutím úradu alebo so stanovami zdravotnej poisťovne do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí valného zhromaždenia zdravotnej poisťovne dozvedel, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.


§ 64
Pokuty za správne delikty

(1)
Úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni
a)
za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 5 miliónov Sk; najmenej vo výške 100 000 Sk,
b)
za porušenie povinností ustanovených osobitným predpisom37) pokutu až do výšky 100 000 Sk; ak ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo inej povinnosti podľa osobitného predpisu,81a) do výšky 10 000 Sk.
(2)
Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky
a)
1 milióna Sk, najmenej vo výške 10 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu,
b)
5 miliónov Sk, najmenej vo výške 100 000 Sk, ak ide o právnickú osobu.
(3)
Ak úrad zistí, že právnická osoba vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie úradu alebo predchádzajúci súhlas úradu, bez povolenia úradu alebo bez predchádzajúceho súhlasu úradu, uloží právnickej osobe podľa závažnosti spôsobených následkov pokutu až do výšky 1 milióna Sk.
(4)
Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5)
Pokuty podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(6)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.


§ 65
Pokuty za priestupky

(1)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie úradu alebo predchádzajúci súhlas úradu, bez povolenia úradu alebo bez predchádzajúceho súhlasu úradu, uloží fyzickej osobe podľa závažnosti spôsobených následkov pokutu až do výšky 1 milióna Sk.
(2)
Ustanovenia § 64 ods. 4 až 6 sa vzťahujú aj na pokuty uložené podľa odseku 1.

§ 61
Prevod poistného kmeňa

(1)
Úrad môže zdravotnej poisťovni nariadiť, aby previedla na inú zdravotnú poisťovňu všetky alebo časť potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistný kmeň”), ak zdravotná poisťovňa neplní opatrenia uložené úradom v súvislosti s ohrozením jej schopnosti plniť záväzky, ktoré jej vyplývajú z prijatých a potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a v ďalších prípadoch ustanovených týmto zákonom. Úrad bez zbytočného odkladu nariadi zdravotnej poisťovni dočasný prevod poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu, ak bola zdravotná poisťovňa zrušená s likvidáciou. Prevod poistného kmeňa úrad nariadi vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.32)
(3)
Zdravotná poisťovňa je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa na inú zdravotnú poisťovňu podľa odseku 1 predložiť úradu na schválenie návrh postupu tohto prevodu.
(4)
Prevod poistného kmeňa sa môže uskutočniť aj na základe žiadosti zdravotnej poisťovne, o ktorej úrad rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti úradu. So žiadosťou o prevod poistného kmeňa predloží zdravotná poisťovňa úradu na schválenie aj návrh postupu tohto prevodu.
(5)
V návrhu postupu podľa odsekov 3 a 4 zdravotná poisťovňa
a)
uvedie dôvody prevodu poistného kmeňa, ak ide o prevod poistného kmeňa na základe žiadosti zdravotnej poisťovne,
b)
uvedie opis prevádzaného poistného kmeňa; ak sa poistný kmeň prevádza na viaceré preberajúce zdravotné poisťovne, presne označí časť poistného kmeňa, ktorú jednotlivé zdravotné poisťovne preberajú,
c)
označí preberajúcu zdravotnú poisťovňu alebo preberajúce zdravotné poisťovne,
d)
uvedie predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne a preberajúcej zdravotnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa,
e)
uvedie spôsob a obsah oznámenia poistencom, ktorým prijala a potvrdila prihlášky na verejné zdravotné poistenie, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorené zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), ktorých sa prevod poistného kmeňa týka, vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený,
f)
predloží súhlas preberajúcej zdravotnej poisťovne s prevodom poistného kmeňa,
g)
uvedie výšku odplaty za prevod poistného kmeňa alebo určenie, že prevod poistného kmeňa je bezodplatný.
(6)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 5 je zmluva o prevode poistného kmeňa medzi odovzdávajúcou zdravotnou poisťovňou a preberajúcou zdravotnou poisťovňou; preberajúcou zdravotnou poisťovňou môže byť iba zdravotná poisťovňa, ktorá má povolenie podľa tohto zákona.
(7)
Preberajúca zdravotná poisťovňa je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa, oznámiť poistencom, ktorým prijala a potvrdila prihlášky na verejné zdravotné poistenie, a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7), ktorých sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej zdravotnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(8)
Spolu s prevodom poistného kmeňa sa prevedie aj poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia80a) v kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k prevodu poistného kmeňa, účty poistencov a príslušná dokumentácia.
(9)
Preberajúca zdravotná poisťovňa vstupuje do všetkých práv a povinností odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne súvisiacich s verejným zdravotným poistením, ktoré vznikli po dni uvedenom v rozhodnutí o prevode poistného kmeňa.
(10)
Prevod poistného kmeňa musí byť skončený najneskôr do 120 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa odseku 3 alebo 4.
(11)
Prevod poistného kmeňa úrad neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z prijatých a potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa, stabilita preberajúcej zdravotnej poisťovne alebo stabilita odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne, ak sa prevod poistného kmeňa uskutočňuje na základe žiadosti zdravotnej poisťovne.

§ 64
Pokuty za správne delikty

(1)
Úrad môže uložiť zdravotnej poisťovni
a)
za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 5 miliónov Sk; najmenej vo výške 100 000 Sk,
b)
za porušenie povinností ustanovených osobitným predpisom37) pokutu až do výšky 100 000 Sk; ak ide o nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo inej povinnosti podľa osobitného predpisu,81a) do výšky 10 000 Sk.
(2)
Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky
a)
1 milióna Sk, najmenej vo výške 10 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu,
b)
5 miliónov Sk, najmenej vo výške 100 000 Sk, ak ide o právnickú osobu.
(3)
Ak úrad zistí, že právnická osoba vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie úradu alebo predchádzajúci súhlas úradu, bez povolenia úradu alebo bez predchádzajúceho súhlasu úradu, uloží právnickej osobe podľa závažnosti spôsobených následkov pokutu až do výšky 1 milióna Sk.
(4)
Pokuty sú splatné do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o uložení pokuty.
(5)
Pokuty podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(6)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 65
Pokuty za priestupky

(1)
Ak úrad zistí, že fyzická osoba vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné povolenie úradu alebo predchádzajúci súhlas úradu, bez povolenia úradu alebo bez predchádzajúceho súhlasu úradu, uloží fyzickej osobe podľa závažnosti spôsobených následkov pokutu až do výšky 1 milióna Sk.
(2)
Ustanovenia § 64 ods. 4 až 6 sa vzťahujú aj na pokuty uložené podľa odseku 1.

§ 68

(1)
Doterajšie zdravotné poisťovne sa môžu transformovať na akciové spoločnosti podľa tohto zákona (ďalej len „akciová spoločnosť“), ak nie je ustanovené inak. Založenie, vznik a právne postavenie akciovej spoločnosti a jej zápis do obchodného registra sa spravuje podľa osobitných predpisov,83) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Transformácia doterajšej zdravotnej poisťovne sa vykoná podľa transformačného projektu, ktorého vypracovanie schvaľuje zhromaždenie zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne uznesením. Zhromaždenie zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne zvolá jej štatutárny orgán tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od účinnosti tohto zákona v sídle doterajšej zdravotnej poisťovne. Na takéto zhromaždenie pozve štatutárny orgán doterajšej zdravotnej poisťovne, všetkých zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne.
(3)
O rozhodnutí zhromaždenia zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne sa vyhotoví notárska zápisnica osvedčujúca rozhodnutie o vypracovaní transformačného projektu, ktorá obsahuje aj menovitý zoznam zriaďovateľov, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne, s uvedením výsledku hlasovania o vypracovaní transformačného projektu.
(4)
Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne. Súhlas nadpolovičnej väčšiny zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne sa dosiahne, ak za prijatie uznesenia o vypracovaní transformačného projektu hlasujú zriaďovatelia doterajšej zdravotnej poisťovne, ktorých súčet účelových vkladov (odsek 5) je vyšší ako 50 % všetkých účelových vkladov zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne. Na zriaďovateľa, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, sa nevzťahuje povinnosť zvýšiť účelový vklad podľa § 72 ods. 3. Zriaďovateľ, ktorý hlasoval proti prijatiu uznesenia o vypracovaní transformačného projektu, má právo na majetkové vysporiadanie podľa § 70 ods. 2 písm. f).
(5)
Na účely uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa účelovým vkladom zriaďovateľa doterajšej zdravotnej poisťovne rozumie účelový vklad zriaďovateľa do doterajšej zdravotnej poisťovne podľa doterajších predpisov alebo účelový vklad zriaďovateľa do právneho predchodcu doterajšej zdravotnej poisťovne. Právnym predchodcom doterajšej zdravotnej poisťovne sa rozumie len zdravotná poisťovňa, ktorá vznikla podľa doterajších predpisov a ktorá zanikla zlúčením s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s iným právnym predchodcom doterajšej zdravotnej poisťovne alebo zanikla splynutím s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s iným právnym predchodcom doterajšej zdravotnej poisťovne.
(6)
Na účely transformácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa za zriaďovateľa tejto zdravotnej poisťovne považuje ministerstvo zdravotníctva a za zriaďovateľov Spoločnej zdravotnej poisťovne sa považujú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(7)
Schválením uznesenia o vypracovaní transformačného projektu ďalší proces transformácie doterajšej zdravotnej poisťovne riadi zhromaždenie zriaďovateľov. Všetky právomoci a pôsobnosti správnej rady a dozornej rady doterajšej zdravotnej poisťovne týkajúce sa procesu transformácie prechádzajú na zhromaždenie zriaďovateľov. Na zhromaždenie zriaďovateľov prechádza aj právomoc voliť a odvolávať štatutárny orgán doterajšej zdravotnej poisťovne.

§ 74
Vznik akciovej spoločnosti

(1)
Návrh na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra podáva jej predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva do 30 dní od vydania povolenia úradom podľa § 73. Akciová spoločnosť vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Súčasťou návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra je schválený transformačný projekt a právoplatné povolenie vydané úradom. K návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom akciovej spoločnosti.
(2)
Dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká doterajšia zdravotná poisťovňa. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej zdravotnej poisťovne.
(3)
Všetky práva a povinnosti doterajšej zdravotnej poisťovne ako zakladateľa a upisovateľa akcií akciovej spoločnosti prechádzajú dňom vzniku akciovej spoločnosti na zriaďovateľov doterajšej zdravotnej poisťovne v pomere určenom v schválenom transformačnom projekte a zakladateľskej listine.
(4)
Dňom vzniku akciovej spoločnosti prechádzajú do majetku akciovej spoločnosti základný, účelový a rezervný fond, ktoré vznikli a boli spravované doterajšou zdravotnou poisťovňou podľa doterajších predpisov. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti sú zakladateľ akciovej spoločnosti a akciová spoločnosť povinní vyhotoviť zápisnicu, v ktorej sa uvedie výška každého z týchto fondov v členení na finančné prostriedky, pohľadávky a záväzky.
(5)
Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a akciová spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí vkladu sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Ustanovenia § 60 a § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.
(6)
Dňom vzniku akciovej spoločnosti na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov86) k zamestnancom doterajšej zdravotnej poisťovne.
(7)
Dňom vzniku akciovej spoločnosti prechádza na ňu poistný kmeň (§ 61) z doterajšej zdravotnej poisťovne vrátane účtov poistencov a príslušnej dokumentácie. Ku dňu vzniku akciovej spoločnosti sú zakladateľ a akciová spoločnosť povinní vyhotoviť zápisnicu, v ktorej sa uvedie opis poistného kmeňa a potvrdí sa odovzdanie a prevzatie účtov poistencov a príslušnej dokumentácie.
(8)
Dňom vzniku akciových spoločností, ktoré sú právnymi nástupcami Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, prechádza správa majetku štátu, ktorú vykonávali Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa, na ministerstvo zdravotníctva.

11)  § 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 352/2005 Z. z.

38)  § 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 352/2005 Z. z.

40)  § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2005 Z. z.

70)  Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

71)  § 81 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. 351/2005 Z. z.

99)  Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 82/2005 Z. z.