Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov 581/2004 účinný od 01.01.2008 do 30.06.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predložený materiál obsahuje zjednoduš enie ročného zúčtovania tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamedzí sa povinnosti poisťovne vracať malé sumy z preplatku ročného zúčtovania, kedy často náklady boli vyššie ako preplatok a upravuje niektoré náležitosti vyhlášky a zmeny technicko-legislatívneho charakteru.

Predložený návrhu zákona je v súlade s ústavou, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prv ého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Dopad na štátny rozpočet

Dopad na štátny rozpočet v prípade, že poistenci štátu nebud ú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a úpravou § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimálnej mzdy, znamená ná rast finančných prostriedkov v roku 2008 vo výške 65 157 tis. Sk.

Dopad na štátny rozpočet tis. Sk

počet poistencov200820092010Poistenci pracujúci na dohodu5 34048 12451 39254 788Úprava § 11 ods. 9 a 101 89017 03318 18919 391spolu7 23065 15769 58274 180

2.Dopad na zdravotné poisťovne pri zmenách v ročnom zúčtovaní:

Úspora pri zrušení preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk na verejné zdroje sa predpokladá vo výške viac ako 2 milióny korún, vi ď priložená tabuľka.

Dopad pri zrušení preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk

ZPPreplatky do 100 Sk, ktoré má ZP zaplatiť575 145Nedoplatky do 100 Sk, ktoré má poistenec zaplatiť ZP662 050Zatiaľ vyčíslené náklady ZP2 179 000Úspora pre ZP (verejne zdroje) v Sk2 092 095

Dopad na zdravotné poisťovne v prípade, že poistenci štátu nebud ú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru znamená v roku 2008 úbytok finančných zdrojov z ročného zúčtovania cca. 52 332 tis. Sk a úpravou § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimá lnej mzdy, znamená úbytok finančných prostriedkov z ročného zúčtovania v roku 2008 vo výške 25 719 tis. Sk.

Dopad na zdravotné poisťovne z ročného zúčtovania tis. Sk

počet poistencov200820092010Poistenci pracujúci na dohodu5 34052 332 55 838 59 523 Úprava § 11 ods. 9 a 101 89025 71927 44229 253Spolu7 23078 05183 28088 776

Celkový dopad na zdravotné poisťovnetis. Sk

200820092010Príjem zo štátneho rozpočtu65 15769 58274 180Výpadok z ročného zúčtovania poistného-78 051-83 280-88 776Úspora zo zrušenia preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk2 0922 2322 379Celkový dopad na zdravotné poisťovne-10 802-11 466-12 217

Uvedené zdroje nie sú zahrnuté v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 - 2010, preto sa požadujú dodatočné zdroje pre kapitolu MZ SR.

3.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

4.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovn ých miest.

6.Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I:

K bodu 1:

Zákon č. 580/2004 Z. z. neriešil otázku možných kolízií pri podávaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie dostatočne.

K bodu 2:

Táto povinnosť je potrebné novej príslušnej zdravotnej poisťovni určiť z dôvodu, aby pôvodná zdravotná poisťovňa mala vedomosť o narodení dieťaťa a o povinnosti vykonávať jeho verejné zdravotné poistenie odo dňa narodenia do dňa potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou.

K bodu 3:

Spresňuje sa postup zo strany zdravotnej poisťovne pri kolíziách v podaných prihláškach na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 4:

Nakoľko vznik verejného zdravotného poistenia pri zmene zdravotnej poisťovne sa viaže na termín 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka a tiež vzhľadom na povinnosť odosla ť preukaz poistenca do 5 dní zdravotnou poisťovňou poistencovi odo dňa potvrdenia prihlášky, navrhuje sa posunutie termínu z 15. novembra na 15 . decembra kalendárneho roka.

K bodu 5:

Navrhuje sa doplniť náležitosti prihlášky.

K bodom 6 a 7:

Jedná sa o zosúladenie so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 8:

Uvedená skupina poistencov prestala existovať zrušením základnej vojenskej služby; zákonom č. 570/2005 Z. z. bol zrušen ý zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe a zákonom č. 569/2005 Z. z. bol zrušený zákon č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe.

K bodu 9 :

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu

K bodu 10 :

V zákone uvedené slová 'polovica úhrnu minimá lnych miezd', ktoré sú nahradené slovami 'úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) odstránia nedostatok, kedy poistenci štátu a poistenci podľa § 11 ods. 2 (tzv. samoplatitelia) budú pod ávať ročné zúčtovanie vtedy, ak ich skutočný príjem presiahne úhrn povinných minimálnych základov, teda ročné zúčtovanie nebudú zbytočne podávať pri dosiahnutí tzv. hluchého príjmu (medzi ½ úhrnom minimálnych miezd a úhrnom minimálnych základov) kedy výsledkom ročného zúčtovania bola 0 Sk a poistenci štátu nebudú platiť zdravotné poistenie z takého príjmu, ktorý prakticky nezarobili.

K bodu 11:

Navrhuje sa, aby osoby uvedené v § 11 ods. 8 písmeno a) a ž m), o) až r) (jedná sa napr. o poberateľa peňažného príspevku za opatrovanie, fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a pod.), boli poistencami štátu, do dosiahnutia určitého príjmu.

K bodu 12 až 15:

Ná vrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa, aby osoby uvedené v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r), (jedná sa napr. o študentov, starobných dôchodcov, asistentov, opatrovateľov atď.), boli i naďalej poistencami štátu, ktorí majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 16:

Z doterajšieho znenia zákona nebolo jasné, č i osoby uvedené v § 16 ods. 2 písm. a) až d) majú alebo nemajú platiť počas práceneschopnosti preddavky na zdravotné poistenie. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne stanoví, že počas prá ceneschopnosti osoby uvedené v § 16 ods. 2 písm. b) a d) nemajú povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie.

K bodu 17:

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nie sú povinné poda ť ročné zúčtovanie, ak boli poistencami štátu a mali príjmy na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 18:

Nové znenia umožňujú spracovať ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, ktorý má viacer ých zamestnávateľov iba tomu zamestnávateľovi, u ktorého je naďalej zamestnaný. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykona ť ročné zúčtovanie sám.

K bodu 19:

Uvedeným návrhom sa zamedzí situácii, kedy zamestná vateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavkoch a poistenec nemal de facto možnosť urobiť ročné zúč tovanie ani dodatočne (resp. musel žiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených preddavkoch).

K bodom 20 až 23:

Navrhovaná úprava má zamedziť povinnosti vracať preplatky alebo nedoplatky do 100 Sk, ktoré vznikli z ročného zúčtovania poistného. Vznikali situácie, kedy náklady na vrátenie prev ýšili samotný preplatok alebo nedoplatok.

K bodu 24:

Stanovuje sa spôsob zaokrúhľovania poistného platené ho štátom na účely ročného zúčtovania.

K bodom 25 až 26:

Navrhovanou úpravou sa spresňuje kedy ma platiteľ poistného povinnosť podať dodatočné ročné zúčtovanie a postup pri zaplatení nedoplatku alebo preplatku z opravného a dodatočného ročného zúčtovania. Zákon neustanovil termín splatnosti nedoplatku alebo preplatku v prípade, keď platiteľ poistné ho podal dodatočné ročné zúčtovanie. Platitelia poistného, ktorý predkladali dodatočné ročné zúčtovanie, pričom vo väčšine prípadov išlo o opravu pôvodne podaných chybných ročný ch zúčtovaní, na ktoré boli upozornení samotnou zdravotnou poisťovňou, vyžadovali vrátenie preplatku v zákonom stanovenom termíne (napr. do 30. 6. 2006 platiteľ podal chybné ročné zúčtovanie, zdravotn á poisťovňa ho na chybu upozornila, nasledovalo podanie dodatočného ročného zúčtovania v mesiaci október 2006 a zdravotná poisťovňa mala podľa zákona vrátiť preplatok do 31. októbra 2006.) Preto v prípade podávania dodatočných ročných zúčtovaní odporúčame stanoviť jasné termíny vrátenia preplatku alebo nedoplatku.

K bodu 27:

Zákon doteraz neupravoval pojem príslušnej zdravotnej poisťovne na podanie ročného zúčtovania poistného.

K bodu 28 až 29:

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 30:

Poistenec musí mať povinnosť preukazovať sa preukazom poistenca pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti u poskytovate ľa zdravotnej starostlivosti a to najmä s ohľadom na povinnosti, ktoré z iných právnych predpisov vyplývajú pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a to najmä zo zákona č. 578/2004 Z. z. a zo zákona č . 140/1998 Z.z. V tomto prípade stanoveným povinnostiam na jednej strane absentovali povinnosti na strane poistencov, čím sa splnenie zákonom stanovených povinností poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti značne sťaž ovalo, resp. nebolo realizovateľné.

K bodu 31:

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti poistenca.

K bodu 32:

Návrh predstavuje jednoznačnejšie zadefinovanie štruktúry žiadan ých údajov.

K bodu 33:

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti zamestná vateľa.

K bodu 34:

Zmena zdravotnej poisťovne v priebehu roka z titulu vzniku resp. zá niku skutočností v ods. 3 bude opäť vyžadovať komunikáciu medzi poisťovňami aj v priebehu roka, prípadnú refundáciu vzniknutých nákladov a pod.. predovšetkým v súvislosti s § 25 ods. 1 pí sm. b) zákona, kde zákon ukladá povinnosť novej zdravotnej poisťovni oznámiť vznik poistenia, čo sa ukazuje ako nedostačujúce, nakoľko nová zdravotná poisťovňa nie je povinná zaslať odhláš ku poistenca písomnou formou ako relevantný doklad.

K bodu 35:

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu

K bodu 36:

Posúvajú sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného nasledovne:

-lehota dokedy sa musí vykonať a podať ro čné zúčtovanie zdravotnej poisťovni z 31. marca 2008 do 30. júna 2008

-lehota dokedy môže zamestnanec požiada ť o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa z 15. februára 2008 do 31. mája 2008

-lehota dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch zo 7. februára 2008 do 15. mája 2008

-lehota dokedy musí poistenec alebo zamestn ávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok z 30. apríla 2008 do 31. augusta 2008

-lehota na vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom z 30. júna 2008 do 31. októbra 2008

-lehota na oznámenie zdravotnej poisťovni výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestná vateľa z 31. mája 2008 do 30. septembra 2008

-lehota na ročné zúčtovanie so štátom, resp. s Ministerstvom financií SR z 30. j úna 2008 do 30. novembra 2008

-lehota, v ktorej zdravotná poisťovňa oznamuje úradu celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie a počet poistencov podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie, z 31. mája 2008 do 15. októbra 2008

-lehota, v ktorej úrad doručí každej zdravotnej poisťovni rozhodnutie o roč nom prerozdeľovaní poistného, z 30. júna 2008 do 31. októbra 2008

-lehota, v ktorej úrad v rozhodnutí stanoví každej zdravotnej poisťovni výš ku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni, z 31. augusta 2008 do 31. decembra 2008.

V záujme právnej istoty, resp. aby sa predišlo rôznym výkladom ú činnosti nových pravidiel pri vykonávaní ročného zúčtovania, je potrebné jednoznačne ustanoviť, podľa ktorej právnej úpravy sa vykoná ročné zúčtovanie za rok 2007. Vzhľadom na to, že nové pravidlá predstavujú zjednodušenie ročného zúčtovania a je výhodnejšie pre poistencov, je odôvodnené, aby sa podľa týchto pravidiel postupovalo už pri ročnom zúčtovaní za rok 2007.

K čl. II:

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 26. septembra 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zdravotná poisťovňa je pri vykonávaní povinného verejného zdravotného poistenia špecializovanou finančnou inštitúciou (subjektom verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) narábajúcou s verejný mi zdrojmi. Pri tejto činnosti ju možno vnímať len ako inštitúciu založenú na presne vymedzený účel s právnym postavením akciovej spoločnosti. Èinnosť zdravotnej poisťovne je presne vyšpecifikovaná v ustanovení § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č . 581/2004 Z. z.“), dokonca tak striktne, že ustanovenie § 2 ods. 5 určuje, že zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako tú, ktorá je vymedzená v § 6. Súčasné zákonné obmedzenia činnosti zdravotných poisťovní len potvrdzujú , že nejde o „klasické“ akciové spoločnosti. Zdravotnú poisťovňu realizujúcu výkon verejného zdravotného poistenia nemôžeme považovať za podnik s ekonomickou činnosťou, t.j. „klasickú komerčnú akciovú spoločnosť“, pretože zdravotná poisťovňa je povinn á mesačne podľa § 14 zákona č. 581/2004 Z. z. preukazovať mieru svojej platobnej schopnosti a podľa § 6a má striktne obmedzené výdavky na prevádzkové činnosti a ostatný príjem z povinného verejn ého zdravotného poistenia je určený na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu určenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhrad ách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“). Vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisť ovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy a neštandardné zákonné obmedzenia, presne definovanú výšku poistného, ktorú nemôže zdravotná poisťovňa ani znížiť a ani odpustiť , zakotvený prerozdeľovací mechanizmus je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotného poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že t áto činnosť nie je podnikateľskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Analýza fungovania systémov zdravotn ého poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku tvorí prílohu dôvodovej správy, všeobecnej časti.

Ak je verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže byť založené na princípe ziskovosti a hospodárskej súťaži, čo sú atribúty komerčného a dobrovoľného poistenia alebo povinného súkromného poistenia.

Cieľom navrhovanej novely zákona č. 581/2004 Z. z. je explicitne vymedziť účel založenia zdravotnej poisťovne ako subjektu verejnej správy, ktorému štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotn ého poistenia. Povinné odvody na verejné zdravotné poistenie sú stanovené zákonom, nemožno ich znížiť ani odpustiť, ich neodvádzanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť a tieto odvody majú charakter „ ďalšej“ dane, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa m ôžu použiť len na tento účel.

Podľa rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú pova žované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie – je to vzájomná pomoc.

Zákonným vymedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku nejde o zásah do vlastníckych práv, pretože nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu majetku. Ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejn ého zdravotného poistenia (verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne u žívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky vý sledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov.

Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „daň“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť . Každý občan je povinný sa prihlásiť v niektorej z existujúcich zdravotných poisťovní, je povinný odvádzať v zákonom stanovej výške poistné, ktoré sa nedá znížiť ani odpustiť, tak že neexistuje medzi poisťovňami pri vstupoch žiadna súťaž. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dá vky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend.

Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobn é práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel.

V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má prá vo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený z áväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne.

Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 13/97 uviedol: „ ....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie .... resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voč i jednotlivcovi ....“.

V zmysle § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z ákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) sa rozlišuje zdravotné poistenie:

-povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie,

-individuálne zdravotné poistenie.

Štát realizuje úlohu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti zo zdroja, ktorým je povinný výber poistného. Výška poistného povinného zdravotného poistenia je stanovená zákonom a zákonom je taktiež stanovené, kto a kedy toto poistné platí, tak aby počas celej doby poistného vzťahu bolo za každého poistenca hradené poistné.

Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. určuje :

„Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitné ho predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,

b) v územnej samospráve,

c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.“.

V zmysle citovaného zákona sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy a teoreticky v prípade platobnej neschopnosti zdravotnej poisťovne by sa mohli domáhať finančnej výpomoci štá tu ako subjekty verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z.

Uvedené dve skutočnosti – povinný výber poistného a pri splnení zákonných podmienok teoretická možnosť finančnej výpomoci pre subjekty verejnej sprá vy v prípade nedostatku finančných zdrojov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. – vyvracajú možnosť existencie systému zdravotného poistenia v Slovenskej republike na komerčnom základe a kreovanie zdravotný ch poisťovní ako podnikateľských subjektov.

V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie:

-sústavná činnosť,

-vykonávaná samostatne podnikateľom,

-vo vlastnom mene,

-na vlastnú zodpovednosť,

-za účelom dosiahnutia zisku.

Ak chceme konštatovať o určitej činnosti, že je podnikaním, musí spĺňať uvedené kritériá všetky. Otázkou je najmä „samostatnosť“ podnikateľa – zdravotnej poisťovne, nakoľko zdravotná poisťovňa dostáva prostriedky z verejných zdrojov a má zabezpečený stabiln ý príjem a zároveň má Ústavou Slovenskej republiky a zákonom určené, na čo má prostriedky použiť (zákon č. 577/2004 Z. z.).

Podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť – nesie podnikateľské riziko – v prípade „podnikateľov – zdravotných poisťovní“ by štát nemohol nechať všetky zbankrotovať a vystaviť poistencov riziku, pretože by konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Vrátenie zdrojov z kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní na ú hradu zdravotnej starostlivosti by v súčasnosti predstavoval prísun zdrojov do zdravotníctva vo výške takmer 1,9 miliardy Sk.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Prílohu tejto všeobecnej časti dôvodovej správy tvorí Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľ adu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha k dôvodovej spr áve – všeobecná časť

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č.581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

1. Ekonomická charakteristika zdravotných poisťovní

V charakteristike zdravotných poisťovní vykonávajúcich povinné zdravotné poistenie na celonárodnej úrovni treba brať do úvahy, že plnia úlohy vo verejnom záujme, že sú zriadené na plnenie úloh št átu pri napĺňaní jeho sociálnych funkcií a všetky ich príjmy plynúce z vykonávania povinného zdravotného poistenia majú používať na činnosti určené ich štatútom podľa zákona. Nevykonávajú hospodársku činnosť, ale sociálne služby verejného záujmu. Sú súčasťou systému sociá lneho povinného zdravotného poistenia, ich činnosť je sociálna činnosť, a táto činnosť, bez ohľadu na to, či je vykonávaná neziskovými alebo ziskovými, komerčnými organizáciami má byť jednoznačne činnosťou, výnosy z ktorej môžu byť použité len na účely povinného zdravotného poistenia a nie na investovanie, či rozdelenie medzi akcionárov, alebo na iné účely.

Zdravotné poisťovne môžu podľa zákona vykonávať popri povinnom zdravotnom poistení aj dobrovoľné zdravotné poistenie, ktoré je naopak jednoznačne komerč nou, hospodárskou činnosťou. Táto činnosť však musí byť zo zákona prísne oddelená od vykonávania povinného zdravotného poistenia. Toto oddelenie je nutné preto, lebo povinné a dobrovoľné zdravotné poistenie sú subjektmi odlišnej právnej regulácie.

Úlohou zdravotných poisťovní pri vykonávaní povinného zdravotného poistenia je plnenie verejnej zodpovednosti založenej na princípe všeobecného záujmu, solidarity, potreby poskytovať poistencom služby vš eobecného záujmu a ochranu v prípade zdravotných rizík. Dôležitá je ich činnosť zo zákona a nie, či sú zriadené štátom, alebo súkromnými osobami .

V oblasti povinného zdravotného poistenia nie je možné považovať zdravotné poisťovne za podnikateľov v zmysle práva EU, podľa ktorého podnik je akákoľvek entita vykonávajúca činnosti komerčnej alebo hospodárskej povahy, bez ohľadu na jej právnu formu, alebo spôsob jej financovania. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (Case C-205/03 P, FENIN v Commission) koncept hospodárskej činnosti je charakterizovaný umiestňovaním tovarov alebo služieb na danom trhu a nie samotnou č innosťou nákupu služieb To znamená, že činnosť nákupu zdravotníckych služieb treba posudzovať v spojení s ich použitím. Charakter činnosti nákupu sa musí určiť podľa toho, či následné použitie nakúpených služieb je hospodárskou činnosťou. Názor, že činnosť nákupu služieb je hospodárskou činnosťou samou o sebe, oddeliteľnou od ich následného použitia, súd odmietol. Vzhľadom na to, že služby nakúpené zdravotnými poisťovňami následne používajú poistenci bezplatne, je zjavné, že následné použitie týchto služ ieb nie je hospodárskou činnosťou . Z toho dôvodu nemôže byť nákup zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami považovaný za hospodárku činnosť orientovanú na zisk.

Zdravotné poisťovne vykonávajú svoju činnosť v povinnom zdravotnom poistení podľa princípu solidarity, sú financovan é zo sociálnych poistných príspevkov, ktorých percentuálnu sadzbu stanovuje zákon (nie z poistného, vypočítavaného podľa rizík), a ktoré platia poistenci, zamestnávatelia a štát vopred (pred a nez ávisle na využívaní zdravotníckych služieb) a svojim poistencom zabezpečujú bezplatné zdravotnícke služby na zá klade princípu „pay-as-you-go“, teda priebežných mesačných platieb poskytovateľom zdravotníckych služieb.

V súvislosti s platnou aj pripravovanou legislatívou v oblasti zdravotného poistenia, vzhľadom na naše členstvo v EÚ, je nanajvýš aktuálne preskúmať právnu úpravu EÚ. A to tak vo vzťahu k zisku, konkurencii, oprávnenosti štátnych zásahov, ako aj k nášmu zákonu o hospodárskej súťaži, ktorý (na rozdiel od stanovísk Európskeho súdneho dvora v tak ýchto veciach) zaraďuje zdravotné poisťovne medzi podnikateľov, podliehajúcich tomuto zákonu.

V nadväznosti na charakteristiku povinného sociálneho zdravotného poistenia, s prihliadnutím na vstupy, vý stupy, solidaritu, prerozdeľovanie by bolo v prvom rade vhodné jednoznačne definovať v našej právnej úprave verejný systém sociálneho zdravotného poistenia ako systém, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a organizácie poverené jeho spravovaním vykonávajú činnosti na princ ípe národnej solidarity a na princípe neziskovosti.

Všeobecná solidarita realizovaná na základe princípu priebežných platieb totiž oprávňuje vyňatie povinné ho zdravotného poistenia z hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie je podložené rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „súd“), okrem už vyššie zmienen ého prípadu Fenin C-205/03, aj ďalších prípadoch : Pistre et Poucet C-159/91 et 160/91, Garcia C-238/94, Brentjens C115/97, Albany C-67/96, Cisal C-218/00, AOK C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01. Z týchto prípadov podrobnej šie rozoberiem prípad Pistre at Poucet C-159/91, vzhľadom na to, že súd sa aj v ďalších podobných prípadoch odvolá va na rozhodnutia v tomto prípade.

Prípad Pistre at Poucet C-159/91

V zhrnutí rozhodnutia súdu k tomuto prípadu sa uvádza: „ Koncept podniku, v rámci článkov 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva“), zahàňa všetky entity v hospodárskej č innosti. Preto nezahàňa organizácie zapojené do manažmentu verejného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a vykonáva činnosti založené na princípe národnej solidarity, ktorá je úplne nezisková“.

Podstatou tohto prípadu bolo odpovedať na dve otázky, a to:

„Èi sa má organizácia poverená riadením špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia považovať za podnik pre účely čl. 85 a 86 Zmluvy;

Èi dominantná pozícia priznaná legislatívou členského štátu organizácii poverenej manažmentom špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia je kompatibilná so Spoločným trhom.“

Tieto otázky boli položené v súvislosti s podaním pánov Pouceta a Pistre-ho, ktorí požadovali zrušenie nariadenia, podľa ktorého museli platiť príspevky sociálneho poistenia poistný m fondom (p. Poucet proti Caisse Mutuelle Régionale du Languedoc-Roussilon, ktorý spravuje nemocenské a materské poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a p. Pistre proti Caisse Autonome Nationale de Compensation de ĺ Assurance Vieillesse des Artisans, Clermont-Ferrand). Títo páni nenamietajú proti povinnému poisteniu a plateniu príspevkov sociálneho poistenia, ale myslia si, ž e na tento účel by mali mať slobodnú voľbu osloviť akúkoľvek súkromnú poisťovňu na teritóriu Európskeho spoločenstva a že nemusia byť subjektom podmienok uplatňovaných jednostranne uvedený mi organizáciami, ktoré majú podľa nich dominantné postavenie, ktoré je podľa nich v rozpore s pravidlami voľnej súťaže garantovanými Zmluvou.

Vyjadrenie súdu k prvej otázke:

1.Komunitné právo neodoberá právomoci členským štátom organizovať ich systémy sociálneho zabezpečenia.

2.V rámci predmetného systému sociálneho zabezpečenia sú samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach subjektom povinnej sociálnej ochrany, vrátane tej, ktorú vykonávajú autonómne štatutárne systémy, zvlášť nemocenské a materské poistenie, ktoré je aplikované na všetky samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a poistenie v starobe pre remeselnícke povolania.

3.Tieto systémy sledujú sociá lne ciele a vyjadrujú princíp solidarity.

4.Sú určené na poskytovanie krytia pre vš etky osoby, ktoré k nim patria proti rizikám choroby, staroby, smrti a invalidity, bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich zdravotný stav v čase prijatia.

5.Princíp solidarity je v systéme nemocenského a materského poistenia vyjadrený skutočnosťou, že systém je financovaný príspevkami proporcioná lnymi k príjmu zo zamestnania a k starobnému dôchodku osôb; len príjemcovia invalidných dôchodkov a nepracujúci dôchodcovia s veľmi skromnými zdrojmi sú oslobodení od platenia príspevkov, zatiaľ čo dávky sú rovnaké pre všetkých. Solidarita znamená prerozdeľovanie príjmov medzi tými, ktorí sa majú lep šie a tými, ktorí z pohľadu ich zdrojov a zdravotného stavu by boli pripravení o potrebné sociálne krytie.

6.V systéme starobného poistenia je solidarita zalo žená na skutočnosti, že príspevky platené aktívnymi pracovníkmi slúžia na financovanie penzií dôchodcov. Je tiež vyjadrená zaručením práv na penziu aj tým ktorí neplatili príspevky a prá v na penziu, ktorá nie je proporcionálna k plateným príspevkom.

7.A nakoniec, je tu solidarita medzi rô znymi systémami sociálneho zabezpečenia v tom, že tie, ktoré majú prebytok prispievajú k financovaniu tých, ktoré majú štrukturálne finančné ťažkosti.

8.Z toho vyplýva, že systémy sociálneho zabezpečenia, ako je popísané, sú založ ené na systéme povinného prispievania, ktoré je nevyhnutné pre aplikáciu princípu solidarity a finančnej rovnováhy týchto systémov.

9.Z dokumentov je zjavné, že manažment daný ch systémov bol zverený štatútom fondov sociálneho zabezpečenia, ktorých činnosti sú subjektom kontroly štátu, vykonávanej najmä prostredníctvom ministerstva sociálnych vecí, ministerstva financií a verejných orgánov ako je Všeobecný finančný inšpektorát a Všeobecný inšpektorát sociálneho zabezpečenia.

10.Fondy sa pri plnení svojich povinností riadia zákonmi a nemôžu sami ovplyvniť výšku príspevkov, nakladanie s majetkom ani úroveň dávok. Regionálne nemocenské fondy môžu úlohu výberu prí spevkov a výplaty dávok pre správy systému nemocenského a materského poistenia zveriť určitým organizáciám, ako sú vzájomné spoločnosti alebo poisťovne. Avšak nezdá sa, že tieto organizá cie, ktoré pri vykonávaní tejto úlohy vystupujú len ako agenti nemocenských fondov, sú predmetom súdneho sporu.

11.Predchádzajúce dôvody sa musia vzia ť na zreteľ pri posúdení či výraz „podnik“ v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy, zahàňa organizácie poverené spravovaním systému sociálneho zabezpečenia.

12.Súd stanovuje (obzvlášť v prí pade C-41/90 Hoefner v Elser /1991/ ECR I-1979, paragraf 21), že v kontexte práva o hospodárskej súťaži koncept podniku zahàňa každú entitu zapojenú do hospodárskej činnosti, bez ohľadu na jej právnu formu a spôsob ako je financovaná.

13.Nemocenské fondy a organizácie zapojen é do spravovania verejného systému sociálneho zabezpečenia plnia výlučne sociálnu funkciu. Táto činnosť je založená na princípe národnej solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, š tatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov.

14.Podľa toho, táto činnosť nie je hospodárska činnosť a preto organizácie, ktor ým je zverená, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

15.Odpoveď na položenú otázku preto musí by ť, že koncept podniku v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy nezahàňa organizácie poverené spravovaním systémov sociálneho zabezpečenia, posudzované v tomto prípade.

Vyjadrenie súdu k druhej otázke:

Vo svetle odpovede danej na prvú otázku, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

Z uvedeného vyplýva, že vyňatie spod pravidiel hospodá rskej súťaže je opodstatnené aj pre náš systém povinného zdravotného poistenia. Pretože poskytuje kľúčové verejné služby, resp. výlučne sociá lne funkcie, určené zákonom a jeho činnosti sú založené na solidarite. Už samotná povaha týchto úloh a funkcií predurčuje, že tu nejde o vykoná vanie hospodárskej činnosti a orientáciu na zisk. Dávky poistného krytia (zdravotnícke služby) sú dané zákonom, bez väzby na výšku platených poistných prí spevkov. Nejde tu o výber poistencov, ani dávok podľa rizikovosti. Poistenie je zo zákona povinné. Zdravotné poisťovne plnia úlohy vo verejnom záujme, ktoré im zveruje zákon. Sú subjektom štátnej regulácie a kontroly. Je v záujme nielen obyvateľov nášho štátu, ale aj obyvateľov EU, aby takéto služby boli rozvíjané a boli subjektom vnútroštátnej regulácie. Pretože prispievajú k procesu dosahovania Lisabonských cieľov, nemôžu byť ponechané na trh. Požiadavky na solidárnosť, univerzálnosť, dostupnosť ich služieb nemôžu byť uspokojené spontánne trhom a vyžadujú si št átnu reguláciu. Právo a povinnosť organizovať systém sociálnej ochrany v prípade choroby pre svojich obyvateľov je jednou z kľúčových úloh sociálneho štátu.

2. Fungovanie systémov zdravotného poistenia v Európe

2.1 Základné charakteristiky systémov zdravotného poistenia

Systémy zdravotného poistenia v európskych krajinách majú mnoho spoločného, no súčasne sú medzi nimi značné rozdiely. Rovnaké modely sa často označujú rôznymi názvami, alebo rozdielne modely sa zaraďujú pod rovnakú terminológiu. Pre účely tejto analýzy bolo pre väčšiu prehľadnosť použité triedenie navrhnuté v štúdii OECD: „Proposal for a Taxonomy of Health Insurance“ (OECD,2004).

Definícia zdravotného poistenia: Zdravotné poistenie možno všeobecne, bez ohľadu na jeho rôzne formy a modely, definovať ako spôsob rozdelenia finančného rizika spojeného s rozdielmi v individuálnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť jednotlivcov spájaním nákladov v čase (platenie určitých finančných čiastok vopred, pred a nezávisle na využívan í zdravotníckych služieb jednotlivcami) a medzi ľuďmi (výber a spravovanie poistných príspevkov tak, aby sa zabezpečilo, že riziko platenia za zdravotnú starostlivosť znášajú všetci prispievatelia spolu a nie každý prispievateľ individuálne).

Od vzniku zdravotného poistenia sa postupne vyvinuli rôzne modely a systémy. Tieto rôzne modely zdravotné ho poistenia je možné roztriediť podľa 4 základných kritérií:

Základné kritériá pre triedenie modelov zdravotného poistenia

Zoskupením uvedených kritérií je možné identifikovať nasledovné hlavné kategórie modelov zdravotného poistenia:

Klasifikácia modelov zdravotného poistenia

Súkromné zdravotné poistenie je možné ďalej klasifikovať podľa funkcií, ktoré plní, nasledovne:

Základné/ PrincipalPoskytuje krytie nákladov na zdravotnícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení , ale príslušní jednotlivci nie sú oprávnení byť krytí z verejného poistenia, prípadne keď nie je verejné poistenieNáhradné/SubstituteNahrádza náklady za zdravotn ícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení, ale príslušní jednotlivci majú možnosť sa rozhodnúť vystúpiť z verejného poisteniaDuplicitné/DuplicatePonúka krytie služieb, ktor é sú kryté verejným poistením (pričom neoprávňuje príslušných jednotlivcov neprispievať do verejných fondov), rozširuje však možnosti výberu poskytovateľov a úrovne služiebDoplnkové/ComplementaryPonúka krytie dodatočný ch nákladov na služby, ktoré sú len čiastočne kryté verejným poistením, t.j. doplnenie tej časti nákladov, ktoré by ináč znášal poistenec sámPripoistenie/SuplementaryPoskytuje krytie služieb, ktor é nie sú kryté verejným poistením

Krajiny OECD majú rôzne mixy verejného a súkromné ho zdravotného poistenia. To, čo je v týchto prípadoch „sociálne“ a čo nie je „sociálne“ je pritom dané účelom dávok a prevahou redistribúcie v poskytovanej ochrane.

Mixy zdravotného poistenia

Modely ZP

danesociálnesúkromnézamestnaneckékomunitnérizikovéMixy ZPp poisteniepovinné

verejno-súkromný mix verejné poistenie súkromné poistenie povinno-dobrovoľný mix povinné poistenie dobrovoľné poistenie

Prehľad systémov zdravotného poistenia v Európe

KrajinaTyp verejného poistenia Funkčné typy súkromného poistenia%populácie kryté súkromným poistenímBelgickoVSPz ákladné, doplnkové,pripoistenie58Èeská republika VSPpripoisteniezanedbateľnéDánskoNHSdoplnkové, pripoistenie28FínskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie10FrancúzskoVSP duplicitné,doplnkové, pripoistenie92HolandskoSPz ákladné, pripoistenie92ÍrskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie44LuxemburskoVSPdoplnkové, pripoistenie2MaďarskoVSPpripoisteniezanedbateľnéNemeckoVSPn áhradné,doplnkové, pripoistenie18,2NórskoNHSzanedbateľnéPoľskoVSPpripoisteniezanedbateľnéPortugalskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie15SlovenskoVSPpripoisteniezanedbateľnéŠpanielskoNHS základné, duplicitné, pripoistenie13ŠvédskoNHS doplnkové, pripoisteniezanedbateľnéŠvajčiarskoSP pripoistenie80TalianskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie16TureckoNHSdoplnkové, pripoisteniepod 2Veľká Británia NHSduplicitné, pripoistenie10Krajiny, z ktorých údaje o typochsúkromného poist.chýbajú:BulharskoVSPCyprusVSPEstónskoVSPLitvaVSPLotyšskoNHSMaltaVSPRumunskoVSPSlovinskoVSP

Zdroje: OECD (2004), Private Health Insurance in OECD Countries

Použité skratky: viď. str.11

Pre účely tejto analýzy je vhodné, okrem vyššie uvedených kritérií, posúdiť aj ďalšie charakteristiky ovplyv ňujúce mix verejného a súkromného poistenia:

1.manažment a administratíva systému zdravotného poistenia, a tiež povaha nositeľa zdravotného poistenia (verejný alebo súkromný);

2.vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie);

3.kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

4.úroveň regulácie

Ad 1) Manažment a administratíva systému zdravotného poistenia a povaha nositeľa zdravotného poistenia

Zdravotné poistenie môže byť vykonávané, manažované a administrované aj verejnými aj súkromn ými entitami:

1.verejné entity, ako sú: ministerstvá, vládne agentúry, verejno-právne inštitúcie, fondy sociálneho zabezpečenia

2.súkromné entity, ako sú: vzájomné spoločnosti, súkromné neziskové poisťovne, súkromné ziskové poisť ovne, súkromné zdravotné fondy

Rozhodujúce pre určenie, či ide o verejné alebo o sú kromné poistenie však nie je to, či ho vykonávajú verejné alebo súkromné entity, rozhodujúci je zdroj financovania, teda vstupy. Ako bolo uvedené vyššie, o verejné zdravotné poistenie ide vtedy, ak je prevažne financované z daní alebo zo sociálnych poistných príspevkov prostredníctvom zrážok z platu. Povaha nositeľa zdravotného poistenia je obyčajne relevantná len z hľadiska doh ľadu.

Ad 2) Vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie)

Tu je dôležité, či poisťovatelia majú voľnosť diferencovať výš ku poistného (vstupy) alebo poskytované dávky (výstupy). Pokiaľ nie, môžu si konkurovať len v uplatňovaných marketingových stratégiách, takže konkurencia je v skutočnosti dosť obmedzená. Skutočná konkurencia v zdravotnom poistení je typická pri súkromnom poistení.

Ad 3) Kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

Vo vzťahoch zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotníckych služieb sa objavujú štyri hlavné kategórie:

1. Povinná kontraktácia (povinnosť uzavrieť zmluvy s poskytovateľmi v ur čenej sieti poskytovateľov je daná zo zákona )

2. Selektívna kontraktácia (poisťovne si vyberajú určitých poskytovateľov za nižšie ceny.) U nás sa hovorí o vý bere poskytovateľov s vyššou kvalitou služieb. Lepšia kvalita si na jednej strane vyžaduje vyššie ceny, na druhej strane meranie kvality a prepracovaný spravodajský systém, od čoho je Slovensko ešte dosť ď aleko (ako sa uvádza v materiáli: The Slovak Health Insurance System and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges, by Franceska Colombo and Nicole Tapay, in OECD Health Working Papers No.11/5.3.2004).

3. Integrácia s poskytovateľmi (Ide o vertikálnu integráciu, kde poskytovatelia sú platenými zamestnancami poisťovateľa. Tak éto vzťahy sú rozšírené v HMO).

4. Indemnity poistenie (medzi poisťovňou a poskytovateľom nie sú zmluvné vzťahy, za služby platí poistenec a poisťovň a mu následne časť účtu preplatí, podľa poistnej zmluvy – rozšírená forma pri individuálnom súkromnom poistení)

Ad 4) Regulácia

Jedná sa o rôzne povinnosti poisťovní podporované alebo vynucované štá tom, ako napr. otvorenosť poisťovní (povinnosť akceptovať všetkých jednotlivcov, ktorí majú záujem prihlásiť sa do poisťovne), určenie minimálneho alebo štandardného balíka poistných dávok, celo životné krytie, výška poistného a pod.

2.2. Základné črty reforiem v hlavných európskych krajinách

Na základe kategorizácie uvedenej v časti 2.1. slovenský systém zdravotného poistenia je systémom verejného povinného sociálneho zdravotného poistenia, podobne ako vo väčšine európskych krajín. Súkromné zdravotné poistenie na Slovensku nehrá takmer žiadnu úlohu. V európskych rozvinutých krajinách má súkromné poistenie tiež často obmedzený rozsah. Avšak v niektorých krajinách súkromné poistenie historicky hralo v zdravotnom poistení významnú úlohu, čo prirodzene ovplyvňuje aj ich súčasný vývoj.

Od sedemdesiatych rokov počet obyvateľov krytých verejným zdravotným poistení m založeným na daniach postupne narastá, pretože európske štáty sa usilujú rozšíriť sociálne zabezpečenie v záujme zlepšenia kvality života svojich obyvateľov. Podľa materiá lu: Health Care System in the Industrialized Countries and the Role of Private Insurance: „V západnej Európe verejné povinné poistenie dosiahlo 100% populácie, s výnimkou dvoch dôležitých krajín, Nemecka a Holandska, kde je značná časť obyvateľov (v závislosti na výške príjmu – nad určitú príjmovú hranicu vypadávajú zo systému povinného krytia) krytá súkromným poistením“ . Od 1.1.2006 však Holandsko uskutočnilo zásadnú reformu svojho systému zdravotného poistenia, ktorej bude venovaná samostatná časť.

Súvislosť medzi historickou skúsenosťou európskych krajín so zapojením súkromných neziskový ch organizácií do spravovania verejného zdravotného poistenia, ale aj so súkromným komerčným poistením, je dôležitá pre posúdenie súčasných trendo v integrácie verejných a súkromných zdrojov financovania v niektorých krajinách, resp. zavádzania trhových prvkov a konkurencie do systému zdravotníctva a zdravotného poistenia. Dôležité pri porovnávaní našej krajiny s vývojom v týchto krajinách je bra◊ do úvahy okrem ich rozdielnych tradícií, historického v ývoja, bohatstva aj postupnos◊ krokov pri príprave radikálnej zmeny.

Práve chýbajúca dobrá príprava zmien u nás spôsobuje priam zákonite nevyhnutnos◊ ich sústavného prehodnocovania. Takouto zle pripravenou zmenou bolo u nás zavedenie plurality zdravotných pois◊ovní v nádeji, že pois◊ovne sa stanú hlavnými ◊ahú◊mi zlepšenia kvality, kontroly nákladov, efektí vnosti tým, že budú sú◊aži◊ o poistencov. Lenže, pokia◊ sú◊asne nebola zavedená diferenciácia produktov zdravotných pois◊ovní jednak v oblasti poistného, jednak v oblasti pon úkaných dávok, ide len o formálnu a nie skuto◊nú pluralitu a konkurenciu. Pod◊a materiá lu OECD:The Slovak Health Insurance system and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges: „Podobné modely konkurencie založenej na vo◊be poistencov v systémoch zdravotného poistenia v Nemecku, Švaj◊ciarsku a Holandsku vyústili do problémov vysokých transak◊ných a informa◊ných bariér a nákladov.“ Ako bude uvedené ◊alej, Holandsko zaviedlo od 1.1.2006 skuto◊nú pluralitu a konkurenciu v zdravotnom poistení, ale k takémuto modelu má Slovensko ve◊mi, ve◊mi ◊aleko a na sú◊asnom stupni ekonomického a legislatívneho vývoja nemá pre taký model ani ekonomické, ani sociálne, ale ani technické predpoklady.

Reformy v rozvinutých európskych krajinách, či už so štátnym systémom zdravotn íctva financovaným z daní, alebo s povinným sociálnym zdravotným poistením sa vo všeobecnosti zameriavajú na zapojenie ďalších zdrojov financií ako doplnkového zdroja alebo alternatívy k verejným zdrojom. Najmä v krajinách, kde súkromné poistenie už dlhodobo zaberá značnú časť trhu a plní určité funkcie vo vz ťahu k verejnému poisteniu, dochádza k jeho širšiemu zapájaniu do financovania zdravotníctva s cieľom hľadania alternatívnych zdrojov, alebo dosahovania iných cieľov zdravotnej politiky, ako je napríklad väč šia individuálna zodpovednosť za náklady zdravotníckych služieb a pod. Ani v jednej z krajín však nedošlo k zákonom uloženej zmene neziskových zdravotný ch poisťovní, štátnych ani súkromných, na obchodné spoločnosti, ktoré by mali byť podnikateľmi a ich činnosť by mala byť hospodárskou činnosťou, vrátane tvorby a používania zisku!

Podľa materiálu: Health Care System in the Industr ialised Countries and the Role of Private Insurance: „Opatrenia rozvinutých európskych krajín zamerané na racionalizáciu nákladov na zdravotníctvo dosiahli pomerne rovnaké výsledky: znížila sa doba hospitalizá cie, zlepšila sa kontrola nákladov, zaviedli sa trhové prvky do spravovania zdrojov, z občanov sa stali uvedomelí konzumenti a zdroje financovania sa zvýšili. Doteraz zaveden é reformy, napriek ich vplyvu na efektívnosť, neboli úspešné v stabilizovaní výdavkov na zdravotníctvo ako podielu na HDP. Zdravotníctvo zostáva stále jednou z príčin deficitu verejného rozpočtu a je pravdepodobné, že to tak zostane aj v budúcnosti.“

Dôvody rýchlejšieho rastu výdavkov na zdravotníctvo oproti rastu HDP vo väčšine rozvinutých krajín sú všeobecne známe, preto sa nimi tento materiál nezaoberá . Ilustráciou toho, ako ovplyvňujú rozdielne prístupy krajín k modelom zdravotníctva ich náklady na zdravotníctvo, sú ich rozdielne podiely výdavkov na zdravotníctvo na ich HDP, čo je tiež všeobecne známe. V USA a Švajčiarsku so systémom súkromného zdravotného poistenia (po reforme určite k nim pribudne aj Holandsko) sú celkové výdavky na zdravotníctvo veľmi vysoké: v r. 2003 boli 15% a 11,5% HDP (OECD Health Data 2005). Po reforme svojho systému na syst ém súkromného povinného poistenia určite k takýmto podielom dospeje aj Holandsko. V EU, v tom istom roku bol podiel výdavkov na HDP 9,3%, pričom krajiny so systémami soci álneho zdravotného poistenia majú vysoké náklady (Francúzsko a Nemecko viac ako 10%), zatiaľ čo v krajinách s NHS sú nižšie (Taliansko 8,4%, Veľká Británia 7,7%). Podľa názoru niektorých pozorovateľov, ktorí síce uznávajú pozitívne efekty konkurencie, je súkromné poistenie preťažené značnými administratívnymi nákladmi, ktoré sú tak spotrebované síce v systéme zdravotníctva, ale v podstate nejdú na zdravotnícke služby samotné.

V krajinách so systémom verejného sociálneho poistenia štát hrá kľúčovú úlohu, pretože definuje vstupy aj výstupy ako aj celý rad ďalších regulačných obmedzení a kontrolných opatrení. Aj v samotnom Holandsku, ktoré v súčasnosti púta pozornosť okolitých krajín, kvôli radikálnej reforme zavedenej od 1.1.2006, ktorá vyžaduje od všetkých občanov poistiť sa v súkromných pois ťovniach, je systém naďalej prísne monitorovaný štátom, aby sa zabezpečili určité sociálne prvky v poistení.

Vo Francúzsku, napríklad štát hrá kľúčovú úlohu v systéme, pretože stanovuje strop výdavkov na zdravotníctvo, definuje dávky a vydáva pravidlá. Okrem toho „dopĺňa“ financovanie systému z daní.

V Nemecku každý musí byť zo zákona krytý dávkami zdravotného poistenia, pričom obyvatelia s príjmom presahujúcim určený limit (3862 EUR v r.2005) majú možnosť voľby vystúpiť zo systému verejného sociálneho zdravotn ého poistenia a poistiť sa súkromne.

Podobne ako v Holandsku, ktoré bude popísané samostatne, aj Švajčiarsko má svoje špecifiká v integrácii verejných a súkromných zdrojov financovania. Obyvatelia Švajčiarska sú zo zákona povinní poistiť sa pre definované zdravotnícke služby v súkromných pois ťovniach. Avšak tieto poisťovne nemôžu tvoriť zisk z tejto činnosti a sú monitorované Federálnym úradom. Federálna vláda vyvíja tlak na súkromné poisť ovne pred ich vstupom na trh, aby ceny poistiek znížili, ale ak sú ceny príliš vysoké, vláda sa môže rozhodnúť aby financovala rozdiely. Všetky kantony majú určitú autonómiu stanovovať pravidlá pre finančnú podporu poistného, napr. refundovať časť poistného, ktoré presahuje 10% príjmu obyvateľa. Povinné poistenie je založené na solidarite: poistné musí byť jednotné a líši sa len podľa regiónov a veku (deti/dospelí). Avšak konkurencia medzi poisťovňami je o.i. založená aj na možnosti stanovovať ceny vstupov. Okrem podpory platieb poistného, sú vš etky kantony povinné zo zákona kryť 50% nákladov nemocníc, pretože posteľová kapacita musí byť vyššia ako je jej ekonomická opodstatnenosť, aby zabezpeč ila hospitalizáciu v prípade nebezpečných a katastrofických situácií.

2.3.Reforma zdravotníctva v Holandsku

V Holandsku fungoval mnoho desaťročí „duálny“ systém zdravotné ho poistenia. Dve tretiny obyvateľstva boli kryté povinným zdravotným poistením podľa zákona o sociálnom zdravotnom poistení z r.1964 (Social Health Insurance Act). Tento zákon definoval, ktoré osoby sú subjektom povinného krytia (do určitej výšky príjmov), reguloval poistné príspevky a právne nároky na zdravotnú starostlivosť, poskytovanú na báze vecných dávok. Holandské povinné zdravotné poistenie malo korene v súkromnom práve a malo v sebe niekoľko charakteristík súkromného práva. Medzi iným, organizácie (zdravotné poisťovacie fondy), ktoré existovali už pred zavedením povinného zdravotn ého poistenia, boli poverené zodpovednosťou za spravovanie systému. Boli to organizácie súkromného práva, vo forme vzájomne prospešnej neziskovej spoločnosti (mutual benefit society). Vláda im umožnila spravovať povinný systém zdravotného poistenia a ich zapojenie bolo výlučne orientované na spravovanie poistenia. Na zabezpečenie plnenia nárokov svojich poistencov zdravotné poisťovacie fondy uzatvárali zmluvy s poskytovateľ mi zdravotnej starostlivosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne, ktoré si navzájom konkurovali, nemali povolenú tvorbu zisku v zmysle jeho rozdeľ ovania tretím stranám.

Jedna tretina obyvateľstva (nad určit ú hranicu príjmov vypadávali z povinného zdravotného poistenia) bola krytá súkromným poistením voči ná kladom na zdravotnú starostlivosť. To znamená, že Holandsko malo najväčší trh súkromného zdravotného poistenia v Európskej únii. Súkromné zdravotné poistenie poskytovali neživotné komerčné pois ťovne (z Holandska, ale aj z iných európskych krajín), ktoré sú subjektom všetkých poisťovacích zákonov platných pre neživotné poistenie. Legislatíva bola založená najmä na direktívach EU pre ne životné poistenie. Súkromné poisťovne mohli voľne rozhodovať o svojich produktoch a výške poistného.

V posledných desaťročiach, najmä kvôli fragmentácii systému zdravotné ho poistenia, vláda bola stále viac nútená regulovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti (cez legislatívne zavedenie plánovania a centrálneho stanovovania taríf), aby zabezpečila kontrolu nákladov. Udržiavanie ná kladov na zdravotníctvo v rozumných rámcoch bolo výlučne na pleciach vlády. Ostatných hráčov v systéme zdravotníctva to netrápilo, neboli braní na zodpovednosť za rast nákladov. Štátne regulačné opatrenia, ako cenové stropy, pevné sadzby, rozpočty, dokázali síce zadržiavať náklady, ale aj potláčali akúkoľvek kreativitu. Vláda bola vnímaná ako hlavný vinník, zatiaľ čo dobre zabývané z áujmové skupiny v zdravotníctve sa snažili skrížiť všetky snahy o zmenu. Aj s tým súvisí snaha vlády o dereguláciu v novom storočí.

Holandská vláda považovala za dôležité vytvoriť jeden režim zdravotného poistenia pre celé holandské obyvateľstvo a tak vytvoriť systém starostlivosti, ktorý bude mať dostatočnú inova čnú silu prispôsobiť sa rastúcim a meniacim sa požiadavkám a ktorý bude silne riadený spôsobom, ktorý vzbudí dôveru v efektívnosť a účinnosť systému. Vláda prikladá veľký vý znam založeniu jedného ihriska pre všetky poisťovne.

Pre vytvorenie nového poistného systému boli otvorené a zvažované dve cesty:

1.Buď sa založí verejné povinné zdravotné poistenie mimo komerčného neživotného poistenia;

2.alebo sa ponechá zdravotné poistenie na trh s tým, že občania budú povinní poistiť sa na z ákladný balík zdravotného poistenia a poisťovne budú subjektom režimu a podmienok potrebných na ochranu verejného záujmu.

Vláda sa rozhodla pre druhú možnosť. Stanovili priamu zodpovednosť pre všetkých hráčov v zdravotníctve vytvorením priestoru pre trh v zdravotníctve. Súčasne vláda jasne deklarovala, že v zdravotníctve nikdy nemôže byť úplne „voľný trh“. Štát musí zabezpečiť, aby sa zachovali určité sociálne podmienky. 0chrana verejného záujmu bude vždy zodpovednosťou štátu. Každopádne musia byť splnené nasledovné podmienky:

-všetci občania Holandska musia mať prístup k zdravotnému poisteniu,

-ktoré garantuje základný balík potrebnej starostlivosti,

-za prijateľné poistné, bez ohľadu na vek, zdravotné riziko a iné sociálne okolnosti.

Legislatívne rámce nového zákona o zdravotnom poistení:

a)Nový systém je súkromným zdravotným poistením so sociálnymi podmienkami. Nositeľmi zdravotné ho poistenia sú súkromné zdravotné poisťovne (ziskové aj neziskové).

b)Povinnosť všetkých poistencov poistiť sa (pod hrozbou pokuty).

c)Povinnosť všetkých poisťovní, ktoré chcú participovať na správe základného balí ka poistenia, akceptovať všetkých občanov Holandska ako svojich poistencov.

d)Povinnosť akceptovania sa vzťahuje na základný balík poistenia definovaný zákonom.

e)Poisťovne nesmú diferencovať poistné pre základný balík podľa veku, pohlavia, zdravotné ho rizika a podobne. Ináč povedané, vláda nepredpisuje výšku nominálneho poistného pre poisťovne, ale chce zabrániť poisťovniam diferenciáciu poistného pre poistencov jednej poisťovne. To znamená, že ka ždá poisťovňa si určuje sama výšku nominálneho poistného pre svojich poistencov. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného.

f)Poisťovne majú právo na platby z prerozdeľovacieho fondu. Zákonný režim zahàňa povinnos ť zamestnávateľov platiť percentuálne poistné príspevky z objemu miezd na zdravotné poistenie svojich zamestnancov. Príspevok zamestnávateľov plynie do prerozdeľovacieho fondu. Z tohto fondu všetky poisť ovne dostávajú ročné náhrady podľa rizikového profilu svojich poistencov. Príjem poisťovní teda pozostáva z príjmov z prerozdeľovania a z poistného, ktoré vymerajú svojim poistencom.

g)Poisťovne si môžu vybrať, či starostlivosť v rozsahu základného balíka budú ponúka ť vo forme vecných dávok alebo pokladničným systémom, teda refundáciou nákladov vynaložených poistencom, alebo ich kombináciou. Forma vecných dávok znamená, že poisťovňa musí uzatvoriť zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami o poskytovaní a úhradách zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Poisťovne, ktoré si vyberú pokladničný systém (preplatenie vynaložených ná kladov priamo poistencovi), majú zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby poistenci mohli dostať potrebnú zdravotnú starostlivosť a náklady tejto starostlivosti poistencovi preplatiť.

h)Poisťovne už nemajú povinnosť uzatvárať zmluvy so všetkými poskytovateľmi. Spô sob organizovania zdravotnej starostlivosti pre ich poistencov je vecou súťaže medzi poisťovňami.

i)Právo poistencov nad 18 rokov na získanie rabatu pri nevyužívaní zdravotníckych služ ieb do 255 EUR ročne

j)Poisťovne sú subjektom špecifického dozoru štátu vo vzťahu k plneniu vyššie uvedený ch povinností, čo znamená, že musia plniť aj určité požiadavky v oblasti poskytovania informácií.

Prvá vec, ktorú rieš ili reformou, bola redukcia rozsahu zdravotnej starostlivosti krytej poistením, čím sa jednotlivci stávajú priamo zodpovední za platenie stomatológov, fyzioterapeutov a pod. Zvýšili aj priame „osobné doplatky“ pacientov za služby, ktoré boli predtým v porovnaní s medzinárodnými zvyklosťami len symbolické. Každý poistenec nad 18 rokov musí platiť nominálne poistné (tzv. flat rate premium) bez ohľadu na výš ku jeho príjmu. Toto nominálne poistné, ktoré je okolo 1100 EUR ročne, kryje zhruba polovicu celkových nákladov zdravotníckych služieb. Výšku nominálneho poistného si určuje každá pois ťovňa samostatne. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného. Zvyšok sa financuje z poistných príspevkov, ktoré sú vztiahnuté k príjmom a predstavujú 6,5% príjmu (maximálna výška príjmu, z ktorého sa platia príspevky je okolo 30 000EUR). Tí, ktorí nemajú zamestnávateľa platia 4,4%. Poistné príspevky plynú do prerozdeľovacieho fondu a odtiaľ podľa rizikovosti poistencov do poisťovní. V prípade, že poistenec nemá dostatočný príjem na platenie nomin álneho poistného, bude dostávať príspevok na jeho platenie od daňového úradu. Na príspevok má nárok poistenec, ktorý žije sám, ak je jeho príjem pod 25 000 EUR, alebo ak príjem rodiny nedosiahne 40 000 EUR. Príspevok si musí nárokovať predpísanou formou a výška príspevku podlieha posúdeniu daňového úradu.

Z uvedeného stručného popisu reformy zdravotníctva v Holandsku vyplýva, že v dlhodobo stabilizovanom systéme zdravotného poistenia, s tradíciou povinného aj súkromného poistenia, nešlo o zmenu organiza čných štruktúr a právnej formy zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení (na akciové spoločnosti), ale najmä o zapojenie doterajšieho súkromné ho poistenia do systému povinného zdravotného poistenia, o vytvorenie konkurenčného prostredia v stanovovaní nominálnej výšky poistného (ktoré tvorí len časť poistných platieb), o možnosť výberu medzi systémom vecných dávok a pokladničným systémom a o slobodný výber spoluúčasti poistencov (preberanie vyššieho rizika).

3. ZÁVER:

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe ukazuje, že vo všetkých krajinách s verejným povinným zdravotným poistením plnia verejné fondy zdravotného poistenia, ako aj sú kromné organizácie zapojené do spravovania verejného systému zdravotného poistenia, výlučne sociálnu funkciu. Ich činnosť je založená na princípe solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, štatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov. Výšku poistných príspevkov stanovujú zákony. Pri plnení svojich povinností sa riadia zákonmi. Nemôžu sami ovplyvniť výšku poistných prí spevkov (vstupy, resp. ceny svojich služieb), ani rozsah poistených zdravotníckych služieb (výstupy, produkt), preto ich činnosť nikde nie je považovaná za hospodársku činnosť a organizácie, ktoré ju vykonávajú nie sú považované za podnikateľov.

Pokiaľ ide o Švajčiarsko a Holandsko, ktoré zaviedli namiesto verejného sociálneho zdravotného poistenia povinné súkromné zdravotné poistenie so sociálnymi prvkami, tak skutočnosť, že súkromné poisťovne môžu stanovovať výšku poistného pre svojich poistencov (aj keď musí byť jednotná pre všetkých poistencov danej poisťovne) a majú určitú voľnosť aj v spôsobe organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, napriek zákazu tvorby zisku z tejto činnosti (prinajmenšom vo Švajčiarsku) a napriek tomu, že sú subjektom štátnej regulácie, vytvára priestor na posudzovanie nositeľov poistenia ako podnikateľov vykonávajú cich hospodársku činnosť.

Z uvedeného vyplýva, že súčasný systém zdravotného poistenia na Slovensku, napriek tomu, že ho vykonávajú špeciálne akciové spoločnosti, zriadené len na účely zdravotného poistenia, je analógiou systémov verejné ho sociálneho poistenia a nie povinného súkromného poistenia. Ako taký by mal byť preto jednoznačne legislatívne dodefinovaný a rozvíjaný.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotné ho poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

Použitá literatúra:

Health Care System in the Industrialised Countries and the Role of Private Insurance

By Alfeo Zanette and Monica Ricatti/15 October 2006/ In: European Papers on the New Welfare, PaperNo 6/2006

Private Health Insurance in OECD Countries: a Policy Brief

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/10 May 2005/

In: European Papers on the New Welfare, Paper No. 1/2005

Proposal for a Taxonomy of Health Insurance

OECD Study on Private Health Insurance

OCD Health Project

June 2004

The Slovak Health Insurance Systém and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/5 Marec 2004

In: DELSA/ELSA/WDHEA (2004)2

Informačná brožúra Holandského Ministerstva zdravotníctva:

Do you have Compulsory or Private Health Insurance?

August 2005

Social Health Insurance Systems in Western Europe

Edited by Richard B. Saltman, Reinhard Busse & Josep FiguerasEuropean Observatory on Health Systems and Policies seriesPublished by Open University Press, 2004,

Cases of European Court of Justice

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2. Názov pr ávneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika n ávrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nem á dopad na verejné financie.

Znížení m sadzby na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní zo 4% na 3% prinesie úsporu v kvantifikovanej výške 863,1 mil. Sk v roku 2008 a vo výške 922,9 mil. Sk v roku 2009, čo predstavuje zmenu alokácie predmetn ých výdavkov v uvedenej výške.

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného86 310,792 293,53 452,42 589,3863,13 691,72 768,8922,9EAP59 292,963 382,5 platba štátu27 017,828 911,0 Zdroj: Návrh rozpočtu VS na roky 2007-2009 (schválený)

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného88 746,694 402,63 549,92 662,4887,53 776,12 832,1944,0EAP61 675,465 560,9 Zdroj. Návrh rozpočtu VS na roky 2008- 2010

(predbežný)

2.Návrh zá kona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V spojení „na účely verejného zdravotného poistenia“ chýba vyjadrenie činnosti, teda slovo „vykonávanie“, nakoľko zdravotné poisťovne sú založené na ú čel „vykonávania verejného zdravotného poistenia“. Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súčasnosti sú všetky existujúce zdravotné poisťovne založené na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia, čo majú premietnuté aj vo svojom predmete činnosti.

K bodu 2

Vypustením doterajšieho znenia § 6 ods. 15 sa zosúlaďuje zákon č. 581/2004 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 120 zá kona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. nemocenské poistenie vykonáva výlučne Sociálna poisťovňa.

Zároveň novým znením odseku 15 sa zabezpečuje súlad zákona č. 581/2004 Z. z. so zákonom č. 523/2004 Z. z. (zákon o rozpočtových pravidlách), nakoľko zdravotné poisťovne môžu v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. prijímať úvery a pôžičky jedine v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z.

K bodu 3

Znižuje sa maximálna výška výdavkov na prevádzkové náklady zdravotnej poisťovne, pretože v porovnaní s rokom 2006 kedy neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť VšZP čerpala na vý davky na správu 3,67 %, SZP 3,16 %, Apollo 6,04 %, Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %, (Európska ZP 98,36%, Union 99,88 %). Priemer bol 6,17%.

Zníženie percentuálnej sadzby zo 4% na 3% na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní prinesie úsporu v roku 2008 vo výške 863,1 mil. Sk a v roku 2009 vo výške 922,9 mil. Sk.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú okrem verejného zdravotného poistenia aj individuálne zdravotné poistenie, boli povinné viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ (čím sa zabezpečí jednoznačná preukaznosť stavu jednotlivých druhov poistenia a nákladov na prevádzkové č innosti).

K bodu 5

Ustanovuje sa povinnosť pre všetky zdravotné poisťovne, aj keď nevykonávajú individuálne zdravotné poistenie, viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkové náklady, zároveň sa ustanovuje povinnosť v „účtovnom okruhu“ verejného zdravotného poistenia prípadný kladný výsledok hospodárenia použi ť len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. Prípadná strata bude takisto krytá zo zdrojov okruhu verejného zdravotného poistenia. Nejde tu o zásah do vlastníckeho prá va, pretože zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi – ide o verejné prostriedky, s ktorými zdravotná poisťovňa hospodári za podmienok ustanovených zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa, že prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne. Prevod poistného kmeňa tým bude plniť svoju hlavnú úlohu – úlohu sankcie pre zdravotnú poisťovňu, ak si neplní svoje záväzky voči svojim poistencom z dôvodu ochrany tý chto poistencov tak, aby im bola riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Takisto je potrebné poznamenať, že poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. nie je možné zamieňať s tzv. „klasickým“ poistným kmeňom v zmysle predpisov upravujúcich klasické komerčné poistenie, pretože poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. na rozdiel od „klasického“ poistného kmeňa je iba súborom potvrdený ch prihlášok poistencov na verejné zdravotné poistenie (de facto „zoznamom konkrétnych poistencov“) a nie je súborom poistných zmlúv z ktorých sú zrejmé tak konkrétne oprávnenia ako aj záväzky komerč nej poisťovne a preto nemôže byť predmetom obchodných záväzkových vzťahov (kúpa – predaj), kde je základným atribútom cena predmetu tohto vzťahu.

K bodu 8

V súlade s uznesením vlády SR č. 1018 zo dňa 6. decembra 2006 sa ustanovuje, že zdravotná pois ťovňa s majetkovou účasťou štátu môže postupovať pohľadávky na poistnom voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, iba právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K bodu 9

Z dôvodu právnej istoty adresátov sa ustanovuje, že povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na ú hradu zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná prvýkrát splniť až v roku 2009 za hospodársky rok 2008.

K čl. II

V nadväznosti na bod 5 v čl. I sa ustanovuje, že prípadný kladný výsl edok hospodárenia zdravotnej poisťovne pri verejnom zdravotnom poistení je oslobodený od dane z príjmu.

K čl. III

Z dôvodu jednoznačnosti sa dopĺňa definícia verejného zdravotného poistenia, re špektujúc pritom existujúcu právnu úpravu – napr. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 8. augusta 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu