Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2014 do 29.06.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

30

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení v ýnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný ako iniciatívny návrh.

V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza z programového vyhlá senia vlády SR, v ktorom sa vlá da SR zaviazala dosiahnuť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj národného hospodárstva SR. Cieľom vlády SR je vytvorenie priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia, ktoré bude založené najmä na nízkej administratívnej zaťaženosti, zabezpečenia vymožiteľnosti práva a jeho komplexnej previazanosti na iné právne normy, vrátane jeho jednoduchého uplatňovania. Z tohto záväzku vlády SR vychádzajú aj navrhované úpravy, ktoré sú zamerané najmä na opatrenia smerujúce k

§odstráneniu administratívnej náročnosti pre daňové subjekty:

-zjednodušením a zjednotením evidencie preukázateľných príjmov a vý davkov pre fyzické osoby podnikateľov,

-zrušen ím oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti,

-zrušením oznamovacej povinnosti začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov,

-zjednoten ím spodnej hranice pre platenie preddavkov na daň fyzických a právnických osôb,

-zjednodušením poukazovania 2 % podielu zaplatenej dane zamestnancom prostrední ctvom hlásenia u zamestnávateľa,

§nekompromisnému, koncepčnému a systematické mu boju proti daňovým únikom:

-zavedením zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov vyplácané nerezidentom,

§k zvýšeniu právnej istoty daňovníkov a atraktivity podnikateľského prostredia:

-úpravou základne, z ktorej sa stanovuje nepeňažný príjem v prípade používania motorového vozidla zamestnancom na služobné aj súkromné účely,

-zjednotením podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do zá kladu dane,

-ú pravou oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania,

-paušalizáciou výdavkov na pohonné látky pre fyzické osoby podnikate ľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku,

-obmedzenou daňovou povinnosťou pri spôsobe výpočtu základu dane z príjmov.

V článku II sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava, v ktorej sa navrhuje stanovenie termínu pre akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom Štatistického úradu SR. Èasové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najr ýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb v priebehu roka.

Vplyvy návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na jednotlivé subjekty verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príle žitostí, rodovú rovnosť a na zamestnanosť sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je SR viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)201420152016Príjmy verejnej správy celkom-764-777-786Štátny rozpočet -764-768-777 - Všeobecná pokladničná správa-764-768-777Obce0-6-7VÚC0-2-2Sociálna poisťovňa000zdravotné poisťovne000Výdavky verejnej správy celkom000Štátny rozpočet 000 - Všeobecná pokladničná správa000Obce000VÚC000Sociálna poisťovňa000zdravotné poisťovne000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)201420152016Príjmy verejnej správy celkom-6 101-777-785Štátny rozpočet -6 101-768-776 - Všeobecná pokladničná správa-6 101-768-776Obce0-6-7VÚC0-2-2Sociálna poisťovňa000zdravotné poisťovne000Výdavky verejnej správy celkom000Štátny rozpočet 000 - Všeobecná pokladničná správa000Obce000VÚC000Sociálna poisťovňa000zdravotné poisťovne000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + vý davky resp. zníženie príjmov)764777786 z toho vplyv na ŠR764768777 - Všeobecná pokladničná správa764768777Obce067VÚC022z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu000z toho vplyv na zdravotné poisťovne000financovanie zabezpečené v rozpočte000ostatné zdroje financovania000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *764777786* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavk y resp. zníženie príjmov)6 101777785 z toho vplyv na ŠR6 101768776 - Všeobecná pokladničná správa6 101768776Obce067VÚC022z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu000z toho vplyv na zdravotné poisťovne000financovanie zabezpečené v rozpočte000ostatné zdroje financovania000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *6 101777785* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

Úbytok príjmov verejný ch financií bude finančne krytý očakávanými zvýšenými príjmami:

- zo zavedenia zvýšenej zrážkovej dani z príjmov na platby odchádzajúce z územia SR do nezmluvných štátov (štáty, s ktorými SR nemá uzatvoren ú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia),

- z povinnosti zdaňovať aj príjmy z tzv. slu žbovej stálej prevádzkarne,

- zo zavedenia zrážkovej dane z kompenzačných platieb,

- zo zmeny zahrnovania neuhradených záväzkov do základu dane.

Negatívny vplyv na verejné financie bude krytý aj

- v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Vš eobecnej pokladničnej správy na roky 2013 až 2015

- a v rámci schválených rozpočtov vyšš ích územných celkov a obcí na roky 2013 až 2015.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

A.Zohľadnenie opotrebenia motorového vozidla pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý využíva služobné motorové vozidlo aj na súk romné účely

B.Zahrnovanie cestovných náhrad a stravného spoloční kov v.o.s. a komplementárov k. s. do daňových výdavkov

C.Zavedenie rovnakých podmienok pre zdaňovanie dávok z doplnkového dô chodkového sporenia vyplácaného zo zdrojov z územia SR a zo zdrojov v zahraničí

D.Zdanenie sumy výhier prevyšujúcich hranicu od ktorej už nie je cena alebo výhra od dane oslobodená, a to hranicou 350 eur

E.Zavedenie zvýšenej sadzby dane vyberanej zrážkou pri platbách plyn úcich daňovníkom do nezmluvných štátov

F.Rozšírenie zdroja príjmu na území SR aj na úhrady medzi daňovn íkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou z predaja majetkových cenných papierov registrovaných na území SR

G.Spresnenie výpočtu základu dane a daňovej straty stálej prevá dzkarne na území SR

H.Rozšírenie okruhu zmluvných pokút o nový inštitút tzv. pauš álnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

I.Umožnenie paušalizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorov ého vozidla nezahrnutého do obchodného majetku fyzickej osoby

J.Zvýšenie a zaokrúhlenie minimálnej sumy dane na ú hradu z 3,32 eura na 5 eur

K.Zjednotenie spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročný ch preddavkov na daň z príjmov právnických a fyzických osôb

L.Umožnenie platenia preddavkov novovzniknutým daňovníkom podľa skuto čnej daňovej povinnosti vykázanej za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 764 tis. eur v roku 2014, v roku 2015 vo výške 777 tis. eur a 786 tis. eur v roku 2016.

Kvantifikácia príjmov

A, B, C, E, F, G, H, I, L - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dô vodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení.

D, J, K - Kvantifikácia opatrení vychádza z údajov individu álnych daňových priznaní DPPO a z disagregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201420152016100Daňové prí jmy-764-768-777110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-764-768-777111Daň z prí jmov fyzickej osoby-5-1-2112Daň z príjmov prá vnickej osoby000113Daň z príjmov vyberan á zrážkou-759-767-775130Dane za tovary a slu žby000

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201420152016100Daňové prí jmy0-6-7110Dane z príjmov a kapitálového majetku0-6-7111003Daň z prí jmov fyzickej osoby0-6-7

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201420152016100Daňové prí jmy0-2-2110Dane z prí jmov a kapitálového majetku0-2-2111003Daň z prí jmov fyzickej osoby0-2-2

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201420152016100Daňové a odvodové príjmy000150Poistné000151-153, 155-158Sociá lne poistenie000

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201420152016100Daňové a odvodové príjmy000150Poistné000154Zdravotné poistenie000

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201420152016100Daňové a odvodové príjmy-764-777-786110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-764-777-786111Daň z prí jmov fyzickej osoby-5-10-10112Daň z príjmov prá vnických osôb000113Daň z príjmov vyberan á zrážkou-759-767-775150Poistné000151-153, 155-158Sociá lne poistenie000154Zdravotné poistenie000

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201420152016100Daňové prí jmy-6 101-768-776110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-6 101-768-776 111Daň z prí jmov fyzickej osoby0-1-1112Daň z príjmov prá vnickej osoby-5 34200113Daň z príjmov vyberan á zrážkou-759-767-775130Dane za tovary a slu žby000

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201420152016100Daňové prí jmy0-6-7110Dane z prí jmov a kapitálového majetku0-6-7111003Daň z prí jmov fyzickej osoby0-6-7

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozp očet VÚC (cash) 201420152016100Daňové prí jmy0-2-2110Dane z prí jmov a kapitálového majetku0-2-2111003Daň z prí jmov fyzickej osoby0-2-2

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201420152016100Daňové a odvodové príjmy000150Poistné000151-153, 155-158Sociá lne poistenie000

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201420152016100Daňové a odvodové príjmy000150Poistné000154Zdravotné poistenie000

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201420152016100Daňové prí jmy-6 101-777-785110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-6 101-777-785 111Daň z prí jmov fyzickej osoby0-9-10112Daň z príjmov prá vnických osôb-5 34200113Daň z príjmov vyberan á zrážkou-759-767-775150Poistné000151-153, 155-158Sociá lne poistenie000154Zdravotné poistenie000

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201320142015600Bežné vý davky000640Bežné transfery 000641Transfery v rá mci verejnej správy000642Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (VPÚ)000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA95) 201420152016600Bežné vý davky000630Tovary a služby 000637Služby000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA95) 201420152016600Bežné vý davky000630Tovary a služby 000637Služby000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur) (cash=ESA95) 201420152016600Bežné výdavky000630Tovary a služby000637Služby000 640Bežné transfery0 00641Transfery v rámci verejnej správy000642Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám0 00

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

·Daňové zaťaženie SZÈO sa zníži v dô sledku zavedenia paušálizácie výdavkov na PHL v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku.

·Daňové zaťaženie PO sa zvýši v dôsledku zjednotenia podmienok pre zahrnutie záväzkov a poh ľadávok po lehote splatnosti do základu dane.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zníženie administratívnej náročnosti daň ovníka v dôsledku:

- zjednodušenia a zjednotenia evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby - podnikateľov,

- zrušenia oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti,

- zrušenia oznamovacej povinnosti pri začatí a ukončení zahrnovania nerealizovaných kurzových rozdielov do základu dane,

- zjednotenia spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov PO a FO.

Zvýšenie administratívnej náročnosti sa predpokladá z dôvodu:

- zavedenia zvýšenej zrážkovej dane na vybrané druhy príjmov a s tým súvisiacej oznamovacej povinnosti,

- uloženia povinnosti pre zamestnávateľa uvádzať v ročnom hlásení údaje na zabezpečenie postupu pri poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitný účel v prípade, že zamestnanec o uvedené zamestná vateľa požiada.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je postupné znižovanie administratívnej záťaže da ňových subjektov s cieľom udržania efektívneho, jednoduchého a neutrálneho daňového systému. Soci álne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny dom ácností, resp. jednotlivcov:

1) u fyzických osôb v dôsledku zdanenia sumy výhier prevyšujúcich hranicu, od ktorej už nie je cena alebo výhra oslobodená od dane,

2) u zamestnancov pri výpočte nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorové ho vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,

3) zvýšením minimálnej sumy dane na úhradu. Kvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnenýc h predkladaným materiálomKvantifikácia vplyvov na obyvateľstvo vychádza z údajov štatistického zisťovania ŠÚSR o úplných nákladoch pr áce za rok 2010 a 2011, ktoré pokrývalo vzorku cca 854 000 zamestnancov podnikov, čo v roku 2011 predstavovalo 39% celkovej zamestnanosti a z údajov daňových priznaní z predchádzajúcich zdaňovacích období:

1) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 až 2011 priemerný počet daňovníkov, ktorých dosiahli príjem z výhry predstavoval 2 574

2) podľa údajov z daňových priznaní za roky 2009 až 2011 priemerný počet daňových subjektov s daňou na úhradu v rozpätí od 3,32 Eur až 5 Eur predstavoval 881

Pozitívne vplyvy (v poradí podľa jednotlivých opatrení) v priemere na jedného daňovníka:

1) priemerná úspora na daňovníka týkajúca sa zmeny zdanenia výhier predstavuje 66,5 eur/rok.

2) priemerná úspora na daňovníka súvisiaca so zmenou v oblasti dane na úhradu, ktorú daňovník nemusí zúčtovať predstavuje 1,82 eur/rok.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dop ĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štáto ch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008),

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009).

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, rok 1997,

-rozhodnutie Súd neho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, rok 2002,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, rok 2007,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, rok 2001.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné

b)Lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 8, 9, 11, 28 a 44 - § 2 pí sm. c), i), m), § 9 ods. 5, § 17 ods. 1 písm. a), ods. 8 písm. a), ods. 12, § 19 ods. 3 písm. h) a k), § 22 ods. 1, ods. 4, ods. 11, ods. 12, § 24 ods. 1, § 26 ods. 9, § 6 ods. 10 a11, § 6 ods. 14 a 15, § 17 ods. 3 písm. h) a § 51a ods. 1, 2, 3 a 7

Navrhovaná úprava je jedným z nástrojov na zatraktí vnenie podnikateľského prostredia, zníženie administratívnej náročnosti a zjednodušenie určenia daňovej povinnosti predovšetkým pre podnikateľov.

V súčasnosti je možné pre daňovníkov s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej č innosti viesť zjednodušenú formu uplatňovania preukázateľných výdavkov formou daňovej evidencie, len ak títo nemaj ú zamestnancov a ich príjmy (výnosy) v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahli 170 000 eur.

Takíto daňovníci nemusia viesť účtovníctvo, či už jednoduché alebo podvojné, ale môžu viesť práve daňovú evidenciu o

a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede vrátane prijatých a vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, využívanom v súvislosti s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu,

c) zásobách, poh ľadávkach a záväzkoch.

V prípade, ak porušili jednu zo zákonnom stanovený ch podmienok, vznikla by im povinnosť v nasledujúcom zdaňovacom období začať viesť účtovníctvo alebo uplatňovať paušálne výdavky.

S účinnosťou od 1.1.2014 sa navrhuje zrušiť uvedené podmienky a uplatňovanie preukázateľne vynalo žených výdavkov formou daňovej evidencie budú môcť využiť všetci daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Zároveň sa

-ruší druhá forma vedenia evidencie preukázateľných vý davkov pre príjmy z prenájmu, ktorá je nahradená práve daňovou evidenciou a

-zjednocuje sa aj evidencia pre paušálne výdavky s daňovou evidenciou, pričom však v tomto prípade vedú da ňovníci takúto evidenciu len v rozsahu preukázateľných príjmov, zásob a pohľadávok.

Uvedenou úpravou sa zjednocuje forma evidencií pre všetkých daňovníkov s príjmami podľa § 6 zákona.

S účinnosťou od 1.1.2014 si preto daňovníci s prí jmami podľa § 6 zákona, ktorí uplatňujú preukázateľné výdavky budú môcť vybrať, č i budú viesť

-jednoduché účtovníctvo,

-podvojné účtovníctvo alebo

-daňovú evidenciu.

K bodu 2 - § 2 písm. p)

Na základe uvedenej legislatívnej zmeny sa za 'iné prepojenie' považuje aj obchodný vzťah, ak bol vytvorený predovšetkým (a nie výlučne len) za účelom neželan ého zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Úpravou ustanovenia sa zabezpečí právna istota tak pre správcov dane z pohľadu uplatnenia v praxi, ako aj pre daňovníkov, nakoľko je jednoznač ne vymedzené, že aj obchodný vzťah, ktorého hlavným zámerom je zníženie základu dane alebo zvýšenie daňovej straty v rozpore so zákonom, sa považuje za vzťah závislých osôb. Cieľom navrhovanej úpravy nie je zahrnúť pod iné prepojenie štandardný obchodný vzťah, do ktorého daňovníci vstupujú v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti.

K bodu 3 - § 2 písm. r)

Na základe skúseností z praxe sa v ustanovení rozš iruje vymedzenie pojmu 'zahraničná závislá osoba' o ďalšie konkrétne prípady; napr. stále prev ádzkarne daňovníkov, ktorí sú prepojení podľa písmena n) – uvedené zahàňa vzájomný vzťah stálych prevádzkarní (umiestnených buď na území Slovenskej republiky, alebo v zahraničí ) prepojených daňovníkov (pričom môže ísť o daňovníkov s neobmedzenou alebo aj obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky), alebo aj vzťahy stálej prevádzkarne daňovníka s in ým daňovníkom, ktorý je prepojený s týmto daňovníkom.

K bodu 4 - § 2 písm. x)

Zavádza sa definícia daňovníka, voči ktoré mu sa uplatňuje zvýšená sadzba zrážkovej dane, resp. sadzba zabezpečenej dane. Ide o fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt alebo právnickú osobu, ktorá má sídlo v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú platnú a účinnú medzinárodnú zmluvu obsahujúcu klauzulu o výmene informácií na daňové účely. V zmysle osobitného predpisu, ktorý upravuje pobyt cudzincov, štátny pr íslušník tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom v Európskej únii sa považuje za fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR, a preto sa nepovažuje za daňovníka nezmluvného štátu. Na platby plyn úce daňovníkom vymedzeným v tomto ustanovení bude slovenský platiteľ dane uplatňovať zvýšenú sadzbu zrážkovej dane, resp. zvýšenú sadzbu zabezpečenej dane a rovnako bude povinný tieto ú hrady oznamovať správcovi dane na tlačive, ktorého vzor bude zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

K bodu 5 - § 5 ods. 3 písm. a)

Zámerom úpravy je v súlade s úlohou B. 15 uznesenia vlády SR č. 153/2013 pri výpočte výšky zdaniteľného príjmu zamestnanca v prípade používania služobného motorového vozidla na súkromné účely zohľadniť opotrebenie tohto motorového vozidla. Na základe uvedenej úlohy sa navrhuje pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely vychá dzať zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom nepeňažný príjem sa bude zamestnancovi zdaňovať počas 8 rokov od zaradenia vozidla do užívania a je :

- v roku zaradenia do užívania stanovený vo výške 1 % zo vstupnej ceny za každý aj začatý kalend árny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely,

- v ďalších siedmych rokoch stanovený vo výš ke 1 % zo vstupnej ceny zníženej každoročne o 12,5 % za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

K bodu 6 - § 5 ods. 4

Ide o spresnenie vykonané v oblasti medzinárodného pren ájmu pracovnej sily v nadväznosti na koncept 'ekonomického' (skutočného) zamestnávateľa. Doplnenie je v súlade s už v súčasnosti uplatňovaným prístupom k 'ekonomickému' zamestnávateľovi na účely uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a vzťahuje sa najmä na prípady zahraničných zamestnancov, ktorí na území Slovenskej republiky zastávajú vedúce a manažérske pozície, t.j. nie je možné jednoznačne povedať , že vykonávajú prácu na základe pokynov a príkazov zamestnávateľa.

K bodu 7- § 6 ods. 9

Navrhované znenie spresňuje možnosť spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti odpočítať si od príjmov/základu dane pripadajú ceho na tohto daňovníka, výdavky na cestovné náhrady a stravné podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona.

Práve v nadväznosti na špecifické znenie § 6 ods. 9 zákona, ktoré upravuje výpočet základu dane spoloční ka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti vznikajú v praxi aplikačné problémy v sú vislosti s možnosťou odpočítania výdavkov uvedených v § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona, aj keď nárok na tieto výdavky majú všetci daňovníci dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, t.j. aj spoločníci v.o.s. alebo komplementári k.s.

K bodu 10 - § 6 ods. 13

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby aj daňovní k dosahujúci príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu uvedené v § 6 ods. 4 zákona, mohol viesť účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi, a to napriek skutočnosti, že sa v súlade so zá konom o účtovníctve nestane účtovnou jednotkou rovnako ako daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu.

K bodom 12, 14 a 74 - § 7 ods. 1 písm. a) a h), a § 43 ods. 3 písm. a)

Navrhovaná úprava obsahuje zdaňovanie výnosov z hypotekárnych záložných listov u fyzických osôb daňou vyberanou zrážkou, bez možnosti uplatnenia výdavkov.

K bodu 13 - § 7 ods. 1 písm. b)

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že aké koľvek úroky, výhry alebo iné výnosy plynúce nie len na vkladných knižkách ale aj na vkladovom účte, účte stavebného sporiteľa alebo bežnom účte s výnimkou úrokov uvedených v § 6 ods. 5 p ísm. b) zákona (úroky plynúce z prostriedkov na bežnom účte využívanom v súvislosti s podnikaním) budú príjmami z kapitálového majetku, ktoré ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky budú vysporiadané daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane.

K bodu 15 - § 7 ods. 4

V navrhovanej úprave sa ustanovenie len legislatívno-technicky spres ňuje z dôvodu právnej istoty daňovníka, pričom ani v súčasnosti sa nedovoľujú pri príjmoch uvádzaných v § 7 ods. 1 písm. a) a b) a h) zákona uplatňovať výdavky.

K bodu 16 - § 7 ods. 8

Zrovnoprávňuje sa možnosť uplatnenia výdavku pri dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, ktoré plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí s takto plynúcimi príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky, z ktorých sa zráža daň, pri čom základom dane pre daň vyberanú zrážkou sú uvedené príjmy znížené o takéto výdavky podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona. V súlade s § 7 ods. 3 zákona sú uvedené príjmy plynú ce zo zdrojov v zahraničí, príjmami zahànovanými do čiastkového základu dane z príjmov z kapitálové ho majetku podľa § 7 zákona, zdaňovanými prostredníctvom daňového priznania po uplatnení výdavkov uvedených v navrhovanom znení ustanovenia § 7 ods. 8 zákona.

K bodom 17, 18 a 75 - § 8 ods. 1 písm. m), § 8 ods. 10 a § 43 ods. 3 písm. m)

Kompenzačné platby vyplácané podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach sú u vyplácajúcich subjektov uznaným daňovým v ýdavkom, po ich zaplatení, pričom vyplácajúci subjekt je povinný na tieto platby uplatniť daň vyberanú zrážkou, ktorá je definitívne vysporiadaná a prijímajúci subjekt tento príjem už nezahrnuje do základu dane z príjmov.

K bodu 19 - § 9 ods. 2 písm. m)

Upravuje sa zdanenie cien a výhier v hodnote vyššej ako 350 eur, podľa ktorého sa zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 350 eur, t.j. hranicu, od ktorej už nie je cena alebo výhra oslobodená od dane.

K bodu 20 - § 16 ods. 1 písm. c)

Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb, aj v takom prípade, ak tieto neboli poskytnuté na naš om území. V praxi je predmetné ustanovenie uplatniteľné výlučne voči daňovníkom zo štátov, s ktorými nemá Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V ostatných prípadoch sa dodržiava medzinárodne uznávaný princíp – právo na zdaňovanie príjmov zo služieb má štát, kde je služba vykonávaná (v sú lade so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia).

K bodu 21 - § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod

Príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spolo čnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky sa presúvajú do nového písmena g) v § 16 ods. 1 zákona.

Zároveň sa za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nepovažuje príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukáž ok.

K bodu 22 - § 16 ods. 1 písm. g) až i)

Za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky podľ a písmena g) sa považuje príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúci z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak úhrada plynie od iného daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nielen od daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike).

Doplnenie písmena h) implementuje špeciálne pravidlo vymedzené v článku 13 odsek 4 Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku a vo viacerých bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojité ho zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Slovenská republika má právo na zdanenie príjmov z prevodu podielov na spoločnosti alebo členského práva v družstve bez ohľadu na ich sídlo, ak spoločnosť alebo dru žstvo vlastní nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, ktorej účtovná hodnota podľa účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k prevodu, je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva.

Za účelom spresnenia súčasnej situácie sa dopĺňa nové písmeno i), ktoré explicitne vymedzuje, že aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky je považovaný za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

K bodu 23 - § 16 ods. 2

Rozšírenie definície stálej prevádzkarne o koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne, ktorý je vymedzený tiež vo viacerých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne (r ovnako ako koncept tzv. agentskej stálej prevádzkarne) predstavuje alternatívne ustanovenie vymedzujúce vznik stálej prevádzkarne, ktoré sa uplatňuje bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia zákona, t.j. bez ohľ adu na existenciu trvalého miesta daňovníka na výkon činností. Podľa tohto návrhu, aj činnosti pri poskytovaní služieb vykonávané na viacerých miestach v rámci územia Slovenskej republiky môžu zalo žiť stálu prevádzkareň daňovníka, ak sú vykonávané počas vymedzeného časového obdobia.

K bodu 24 - § 17 ods. 1 písm. c)

Legislatívno - technická úprava, ktorou sa vypúšťa zavedenie skratky pre Ministerstvo financi í Slovenskej republiky, nakoľko táto skratka sa zaviedla už v § 2 písm. x) zákona.

K bodu 25 - § 17 ods. 1 písm. e)

Navrhovanou úpravou dochádza k spresneniu povinnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnickej osoby), ktorý má stálu prevádzkareň alebo viacero stálych prevádzkarní na území Slovenskej republiky, avšak nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o úč tovníctve, aby pri vyčíslení základu dane vychádzal z výsledku hospodárenia v súlade s opatrením Ministerstva financií SR vyhláseným podľa zákona o účtovníctve.

K bodom 26 a 27 - § 17 ods. 2 písm. b) a c)

Ide o spresnenie úpravy výsledku hospodárenia pri zisťovaní základu dane o také položky, ktoré:

a)nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa zahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodá renia v predchádzajúcich rokoch, ale uhradené alebo prijaté boli v príslušnom zdaňovacom období

b)sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale sa nezahrnujú do základu dane (napr. zmluvné sankcie, ktoré boli zaúčtované vo výsledku hospodárenia alebo neboli zaplatené alebo prijaté a ďalej rezervy, ktoré sa účtuj ú ako zníženie výnosov - rezervy na bonusy, rabaty, skontá) a nepovažujú sa za daňové rezervy podľa § 20 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 5

Spresnenie súčasného znenia tak, že súčasť ou základu dane závislej osoby je nielen rozdiel, ktorý znížil základ dane, ale aj rozdiel, ktorý zvýšil daňovú stratu.

K bodu 30 - § 17 ods. 7

Spresňuje sa súčasné znenie úpravy základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykoná va činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, aby bolo zrejmé, že na základe predmetného ustanovenia sa upravuje nielen zá klad dane, ale aj daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Spresňuje sa tiež, že základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne sa zisťuje podľa § 17 až 29 zákona.

K bodu 31 - § 17 ods. 17

Úprava vykonaná za účelom zníženia administratí vnej náročnosti daňovníkov. Daňovník už nebude povinný oznamovať správcovi dane začatie a ukončenie nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizované ho inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov do základu dane. Túto skutočnosť vyznačí v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Za týmto účelom bude vykonaná zmena v tlačive daňového priznania.

K bodu 32 - § 17 ods. 19

V súvislosti s implementáciou smernice 2011/7/EU dňa 18.12.2012 Národn á rada SR schválila zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinný od 1. februára 2013, v ktorom je zavedený nový inštitút v § 369c 'paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky' (ďalej len 'paušálna náhrada').

Paušálna náhrada predstavuje náhradu tzv. administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov a je náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. Výška paušálnej náhrady bude stanovená nariadením vlády SR v sume 40 eur, bez ohľadu na výš ku pohľadávky a dĺžku omeškania.

V tejto súvislosti je potrebné zahrnúť paušálnu náhradu do základu dane z príjmov obdobne ako v prípade zmluvných pokút (§ 544 OZ), poplatkov z omeškania (§ 517 OZ) a úrokov z omeškania (§ 369 ObZ) ustanovených v § 17 ods. 19 cit. zákona, ktoré sa zahrnú do základu dane u veriteľa po prijatí úhrady alebo u dlžníka po ich zaplatení.

V nadväznosti na uvedenú úpravu zákona bude do príslušných opatrení MF SR, ktoré upravujú postupy účtovania doplnený spôsob účtovania paušálnej náhrady nákladov a to u dlžníka aj veriteľa (účtovnej jednotky).

Daňovým výdavkom len po zaplatení je taktiež kompenzačná platba vyplácaná podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 33 - § 17 ods. 24

Stanovuje sa úprava základu dane vyplývajúca z op ätovného zavedenia zrýchleného leasingového odpisovania počas doby trvania nájomnej zmluvy pri porušení podmienok finančného prenájmu a pri kúpe predmetu nájmu pred uplynutím minimálnej doby stanovenej z ákonom o dani z príjmov. Pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy z dôvodu insolventnosti nájomcu (vrátenia predmetu nájmu leasingovej spoločnosti) a pri totálnom znehodnotení predmetu nájmu haváriou, krádeži predmetu nájmu strata z vyradenia predmetu nájmu z používania nie je súčasťou základu dane.

V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu, je daňovník povinný základ dane zvýšiť o kladný rozdiel medzi uplatnenými leasingovými odpismi a odpismi, ktoré by uplatnil keby bol vlastníkom predmetu nájmu rovnomerným spôsobom odpisovania, pričom daňovník uplatňuje odpisy rovnomerným spôsobom odpisovania ako v ďalších rokoch odpisovania.

K bodom 34 a 36 - § 17 ods. 27, 32 a 33

Odsek 27 a 32 Úprava sa navrhuje z dôvodu zjednotenia časového testu na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť s časovým testom na daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek u pohľadávok. Daňovník bude povinný zvýšiť základ dane v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynula od lehoty splatnosti neuhradeného záväzku vo výške 20% až 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. Lehotou splatnosti záväzku sa myslí lehota dohodnutá pri vzniku záväzku, ktorú na účely úpravy zá kladu dane nie je možné predĺžiť. Uvedená ú prava základu dane sa vykoná aj v prípade, že záv äzok bol čiastočne uhradený, ale len do výšky nesplatenej časti záväzku, t.j. obdobne ako pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi – opravnú položku mo žno tvoriť do výšky pohľadávky nezapočítanej so záväzkami. Zároveň sa stanovuje spôsob úpravy základu dane (zníženie) v prípade ú hrady záväzku po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti a v prípade premlčania alebo zániku záväzku.

Odsek 33 Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestná vateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak budú neodpracované hodiny odpracované sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane nezahàňa.

K bodu 35 - § 17 ods. 29

Navrhovaná úprava smeruje k zvýšeniu právnej istoty pri uplatňovaní tohto ustanovenia z hľadiska potreby rešpektovania zániku práva na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku.

K bodu 37 - § 18 ods. 1 prvá veta

Zmena vyplýva z aktualizovaného znenia Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní vydanú Radou OECD v júli 2010 (ďalej len 'Smernica OECD z roku 2010'), ktorým sa mení prístup k výberu metódy transferového oceňovania, a to zo striktnej hierarchie na prí stup výberu najlepšej metódy podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Podľa Smernice OECD z roku 2010 má voľba metódy pre stanovenie transferových cien vždy za cieľ nachádzať najvhodnejšiu met ódu pre konkrétny prípad. Nie každú metódu je vždy vhodné použiť vo všetkých prípadoch, a preto je nevyhnutné vždy postupovať prípad od prípadu a hodnotiť vhodnosť použitej metó dy individuálne pre každý konkrétny prípad berúc do úvahy všetky okolnosti a podmienky transakcií.

K bodu 38 - § 18 ods. 1 piata veta

V oblasti transferového oceňovania je niekedy obtiažne nájsť situ ácie, kedy sú porovnávané podmienky transakcie úplne identické. Pokiaľ ide o porovnávanie podmienok transakcií získaných z externých zdrojov je postačujúce, aby medzi podmienkami neboli rozdiely významné ho charakteru. Pod pojmom 'zásadný' sa rozumie taký, ktorý významnou mierou ovplyvňuje porovnávané podmienky v zmysle § 18 ods. 1 zákona. Uvedené vyplýva z odseku 1.33 Smernice OECD z roku 2010, podľa ktor ého byť 'porovnateľný' znamená, že žiaden z rozdielov medzi porovnávanými situáciami (pokiaľ nejaký existuje) by nemal významne ovplyvniť podmienku, ktorá sa preveruje (napr. cena alebo rozpä tie) alebo že sa môžu vykonať primerané presné úpravy v záujme vylúčenia dopadov takýchto rozdielov.

K bodu 39 - § 18 ods. 4

Ustanovenie vymedzuje lehotu na podanie žiadosti o odsúhlasenie metó dy ocenenia, vytvára dostatočný časový priestor na prerokovanie a odsúhlasenie metódy a ustanovuje, ž e správca dane neodsúhlasuje metódu ocenenia spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Rovnako sa zdôrazňuje, že správca dane nie je povinný v každom prípade odsúhlasiť metódu navrhnutú zá vislou osobou. Nevyhnutným predpokladom odsúhlasenia metódy transferového oceňovania je úzka spolupráca daňovníka so správcom dane a predloženie relevantnej dokumentácie a informácií preukazujúcich odô vodnenosť predkladaného návrhu. Ak predložený návrh nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, predložená dokumentácia nie je postačujúca na správne určenie metódy oceňovania, resp. spr ávca dane nesúhlasí s použitím metódy navrhnutej daňovníkom, oznámi túto skutočnosť daň ovníkovi.

K bodu 40 - § 18 ods. 6 druhá a tretia veta

Správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR sa ustanovuje možnos ť vyžiadať si dokumentáciu transferového oceňovania kedykoľvek, keď to bude s ohľadom na skutočnosti považovať za potrebné, nielen v procese daňovej kontroly. Predmetnou úpravou sa skvalitní vý ber rizikových daňových subjektov. Ak daňovník nesplní túto povinnosť v zákonnej lehote (15 dní), hrozí mu sankcia od 60 do 3000 eur v súlade s § 154 v spojení s § 155 daňového poriadku.

K bodu 41 - § 19 ods. 2 písm. e)

Navrhovaná úprava umožňuje, v rámci zníženia administratívnej náročnosti, daňovníkovi vybrať si aj pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi

-preukázateľne vynaložen ými výdavkami na spotrebu PHL a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest alebo

-paušálnymi výdavkami vo výške zákonom stanoveného percenta z preuk ázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

K bodom 42, 45, 51, 58 a 82 - § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. n), § 34 ods. 2 a 3, § 42 ods. 1 a 2, § 38 ods. 7, § 40 ods. 5 a § 46

Z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia a zjednodušenia orientácie daňovníkov medzi jednotlivými číselnými údajmi obsiahnutými v zá kone sa zaokrúhľujú číselné údaje smerom nahor na celé čísla.

K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. s)

Jednoznačne sa do daňových výdavkov zamestnávateľa budú zahrnovať výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou. Tieto výdavky bude možné zahrnúť do základu dane v plnej výške alebo ak bola poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpoč tu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.

K bodu 46 - § 20 ods. 9 písm. a)

Navrhovanou úpravou sa k existujúcim daňovo uznateľným rezervám dopĺňa rezerva na mzdu vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca v prípade konta pracovného času pri výkone väčšieho objemu prác za rovnakú odmenu, keď zamestnávateľovi nie je známa presná výška mzdy, napr. z dôvodu budúcej valorizácie platov v čase výplaty tejto mzdy. V tomto pr ípade sa v účtovníctve vytvorená rezerva bude považovať za daňový výdavok. Ak zamestnávateľ pozná presnú výšku mzdy vrátane poistného a príspevkov účtuje o záväzku voči zamestnancovi a náklad, ktorý sa k nemu vzťahuje je daň ovo uznateľným v súlade s účtovníctvom.

K bodu 47 - § 21 ods. 1 písm. h)

Z dôvodu zlepšenia podnikateľského prostredia a zjednodušenia orientácie daňovníkov medzi jednotlivými číselnými údajmi obsiahnutými v zákone sa zaokrúhľuje hodnota reklamného predmetu, ktorý je uznaný za daňový výdavok smerom nahor na 17 eur. Z ároveň sa vymedzuje, že hodnota darčekovej reklamnej poukážky poskytnutej ako reklamný predmet sa nepovažuje za daňový výdavok.

K bodu 48 - § 21 ods. 2 písm. m)

Úprava je vykonaná v súvislosti so zavedením zvýšenej sadzby dane vyberanej zrážkou a sadzby zabezpečenej dane v prípade platieb plynúcich daňovníkom nezmluvných štátov. Výdavky (náklady) platiteľa dane vzťahujúce sa k platbám plynúcim daňovníkom nezmluvných štátov, aj keď sú podľa ustanovení zákona daňovým výdavkom, nebudú považované za daňový výdavok za predpokladu, že platite ľ dane si nesplní oznamovaciu povinnosť o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, resp. o zabezpečenej dani správcovi dane. Tieto výdavky musia rovnako spĺňať aj všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov.

K bodu 49 - § 25 ods. 3

V prípade predčasného odkúpenia predmetu nájmu sa zostatková cena zvýši o kladný rozdiel už uplatnených odpisov podľa § 26 ods. 8 a odpisov, ktoré by daňovník uplatnil ako vlastník podľa § 27, pričom ďalej daňovník pokračuje v odpisovaní podľa § 27 ako v ďalších rokoch odpisovania.

K bodu 50 - § 31 ods. 2

Dopĺňa sa chýbajúci postup stanovenia kurzu pri prepoč te výdavkov u daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou. V súčasnosti ustanovenie rieši len prepočet príjmov.

Podľa navrhovaného znenia daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije na prepočet výdavkov

-priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol výdavok vynaložený alebo

-kurz platný v deň, v ktorom bol vynaložený v cudzej mene alebo odpísan ý bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

-ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vynaložený alebo

-priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorý ch boli výdavky vynaložené.

Zároveň sa umožňuje všetkým daňovníkom rovnako využiť stanovenie možnosti prepočtu príjmov, teda aj tým, ktorí poberajú príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky, avšak je im vyplácaný v cudzej mene.

K bodu 52 - § 34 ods. 5 a § 42 ods. 9

Navrhovaná úprava spresňuje prípady, kedy daňovníkovi po prepočítaní preddavkov po podaní daňového priznania na preddavkové obdobie v prípade fyzick ých osôb alebo zdaňovacie obdobie v prípade právnických osôb vznikne preplatok a daňovník požiada o ich vrátenie. V takýchto prípadoch správca dane na žiadosť daňovníka preddavky vráti avšak v prvom rade sa tento použije v súlade s § 79 daňového poriadku na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňov ý preplatok.

K bodu 53 - § 34 ods. 8

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť daňovní ka oznamovať skončenie výkonu podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu a výkon zo závislej činnosti, z ktorej vyplácaných príjmov sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 z ákona správcovi dane. Oznamovacia povinnosť sa ponecháva len daňovníkom s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zá kona. Návrh je jedným z opatrení zníženia administratívnej náročnosti. Správca dane sa o skutočnosti skončenia podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu, ktorá má vplyv aj na skončenie platenia preddavkov v súlade s § 34 ods. 8 dozvie zrušením registrácie daňovníka. V prípade, ak má viacero týchto činností, skončení m len jednej z nich mu nezanikne povinnosť platenia preddavkov z nich ale v prípade, ak by skončením jednej z činností mal daňovník nižšie zdaniteľné príjmy a chcel by platiť nižšie preddavky, má mo žnosť uplatniť si inštitút platenie preddavkov inak podľa § 34 ods. 4 zákona.

Zároveň sa ustanovenie spresňuje aj pre prípady skončenia poberania príjmov z použitia diela a z umeleckej činnosti, pričom v takýchto prípadoch bude musieť daňovník oznamovať skončenie poberania uveden ých príjmov správcovi dane, vzhľadom na skutočnosť, že poberanie len takýchto príjmov nezakladá vznik povinnosti registrácie a preto správca dane ani nemá vedomosť o skončení poberania týchto prí jmov. Uvedeným oznámením sa predíde zbytočným výzvam resp. sankčným postihom zo strany správcu dane.

K bodom 54 a 60 - § 36 ods. 6 a § 39 ods. 5

Vzory uvedených tlačív bude povinne vydávať finan čné riaditeľstvo.

K bodom 55, 56, 57, 62, 63, 92, 93, 945 a 96 - § 38 ods. 1, 2 a 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 a § 50 ods. 6 písm. a)

Ak zamestnávateľ vykoná zamestnancovi ročné zúč tovanie a zamestnanec v žiadosti o jeho vykonanie uvedie prijímateľa podielu 2 % zaplatenej dane, zamestnávateľ nebude zamestnancovi vydávať potvrdenie o vysporiadaní daňovej povinnosti. Ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie týchto prostriedkov, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca aprí la nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe V hlásenia. Zároveň sa upravuje suma 2 % zaplatenej dane.

K bodu 59 - § 38 ods. 9

Ustanovuje sa pokuta za nevystavenie dokladu zamestnávateľom – potvrdenie o príjme alebo doplnené ročné zúčtovanie.

K bodom 61 - § 39 ods. 6

V doplnenom ročnom zúčtovaní zamestnávateľ uvedie nielen údaj o vysporiadaní dane a daňov ého bonusu, ale aj zamestnaneckej prémie.

K bodu 64 - § 39 ods. 11

Na hlásenie sa z hľadiska vyrubovacieho konania a sankcií nahliada ako na daňové priznanie (zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok). Návrhom sa spresňuje postup pri uložení pokuty za nepodanie prehľadu. Správca dane uloží zamestnávateľ ovi sankciu podľa daňového poriadku v prípade, ak zamestnávateľ bol povinný prehľad podať a ak mu vznikla povinnosť odvodu preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. ak žiadal správcu dane o poukázanie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie.

K bodu 65 - § 39 ods. 14

Ustanovuje sa lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu v prípade, ak správca dane vyzve zamestnávateľa na opravu údajov v prehľade.

K bodu 66 - § 40 ods. 7

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa možnosť pre zamestnanca alebo zamestnávateľ a, ktorý je platiteľom dane vystaviť opravné potvrdenie o príjme uvedené v § 39 ods. 5 zákona, ak sami zistili uvedenie nesprávnych údajov v tomto doklade. V súčasnosti je možné vystaviť opravné potvrdenie len v prípadoch, ak to zistí správca dane, ktorý daňovú povinnosť daňovníka kontroluje a vydá dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubuje daň alebo rozdiel dane zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane.

K bodom 67, 68, 70 a 71 - § 42 ods. 2, 3, 9 a 10

Úprava vykonaná za účelom zjednotenia spodnej hranice pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov právnických osôb a fyzických osôb. Odstraňuje sa výnimka pre daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorí vykonávajú na území Slovenskej republiky stavebnú alebo montážnu činnosť, ak miesto alebo z ariadenie na výkon tejto činnosti je považované za stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona.

K bodu 69 - § 42 ods. 5

Zjednocuje sa spôsob zisťovania a výpočtu preddavkov daňovníkov, ktorí vznikli v priebehu zdaň ovacieho obdobia s ostatnými daňovníkmi. Povinnosť platenia preddavkov a ich výšku už nebudú zisťovať z predpokladanej alebo dopočítanej dane na celé zdaňovacie obdobie, ale zo skutočnej daňovej povinnosti vykázanej v podanom daňovom priznaní za zdaň ovacie obdobie, v ktorom vznikli.

K bodu 72 - § 43 ods. 1

Zav ádza sa zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou v prípade platieb plynúcich daňovníkom nezmluvný ch štátov, ktorí sú definovaní v § 2 písm. x) zákona.

K bodu 73 - § 43 ods. 2

Príjmy plynúce daňovníkom s obmedzenou daň ovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky za poskytovanie služieb vymedzené v § 16 ods. 1 písm. c) zákona nebudú zdaňované zrážkovou daňou, ale prostredníctvom zabezpečenia dane podľa § 44 pri splnení vymedzených podmienok, resp. v podanom daňovom priznaní.

K bodu 76 - § 43 ods. 11

Oznámenie o zrazení a odvedení dane sú platitelia dane povinní oznamovať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, a to v lehote zhodnej so zrazením a odvedení m dane. Zároveň platiteľ dane, ktorý poukazuje platbu do nezmluvného štátu (daňovníkovi podľa § 2 písm. x) zákona, je povinný spolu s oznámením predložiť aj prílohy, ktoré sú špecifikované na danom tlačive. Obsahom tlačiva sú pri fyzických osobách aj ustanovené osobné údaje (meno, priezvisko, adresa a dátum narodenia).

K bodu 77 - § 43 ods. 13 a 15

Ide o spresnenie lehoty, v ktorej je platiteľ dane povinný oznámiť správcovi dane zrazenie a odvedenie dane. Táto lehota je zhodná s lehotou zrazenia a odvedenia dane.

K bodu 78 - § 44 ods. 2

Dopĺňa sa zvýšená sadzba dane, ktorú má platiteľ dane zabezpečovať voči daňovníkom nezmluvných štátov vymedzených v § 2 písm. x) zákona. Zabezpečenie dane sa nebude uplatňovať nielen voči daňovníkom členských štátov EÚ, ale aj daňovníkom štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor. Zároveň sa nahrádza výraz 'platiteľ príjmu' výrazom 'platiteľ dane', nakoľko § 2 písm. v) zákona definuje platiteľa dane a táto definícia rovnako zahàňa aj osobu, ktorá je povinná vybrať preddavok na daň (zabezpečenie dane sa považuje za preddavok na daň).

K bodu 79 - § 44 ods. 3

Oznámenie o zabezpečenej dani sú platitelia dane povinn í oznamovať na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v lehote zhodnej so zrazením a odvedením dane. Zároveň platiteľ dane, ktorý poukazuje platbu do nezmluvného štá tu (daňovníkovi podľa § 2 písm. x) zákona), je povinný spolu s oznámením predložiť aj prílohy, ktoré sú špecifikované na danom tlačive. Obsahom tlačiva sú pri fyzických osobách aj ustanoven é osobné údaje (meno, priezvisko, adresa a dátum narodenia). Rovnako sa nahrádza výraz 'platiteľ príjmu' výrazom 'platiteľ dane' v nadväznosti na definíciu v § 2 písm. v) zákona.

K bodu 80 - § 44 ods. 4 a ods. 6

Nahrádza sa výraz 'platiteľ príjmu' výrazom 'platiteľ dane' v nadväznosti na definíciu v § 2 písm. v) zákona.

K bodu 81 - § 45 ods. 1 štvrtá veta a posledná veta

Pri metóde vyňatia sa dopĺňa daňová strata za účelom zosúladenia s § 17 ods. 14 zákona a navyše sa pri metóde zápočtu a vyňatia pri fyzických osobách upresňuje, že základ dane je vyčíslený podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 zákona.

K bodom 83 a 84 - § 47 ods. 1 a 2

Upravuje sa spôsob zaokrúhľovania podielu 2 % zaplatenej dane (smerom nadol).

K bodu 85 - § 49 ods. 1

Legislatívno - technická úprava vykonaná v súvislosti s úpravami ustanovenia § 49 ods. 11 zákona s účinnosťou od 1. 1. 2014.

K bodu 86 - § 49 ods. 3 písm. b)

Doplnením sa jasne špecifikuje, že predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je umožnené daňovníkovi, ktorý dosahuje príjmy zo zdrojov v zahrani čí, ktoré však sú v zahraničí zdaniteľné (t.j. sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené). Ak by príjmy neboli v zahraničí zdaniteľný m príjmom, nie je dôvod na predlžovanie lehoty na území Slovenskej republiky.

K bodu 87 - § 49 ods. 4 a 5

Ak daňovník, fyzická osoba zomrie, daňové priznanie v určenej lehote podáva dedič. Ak bol zomrelý daňovník zamestnávateľom, ktorý je platiteľ om dane, t.j. mal zamestnancov, aj prehľad a hlásenie podáva po jeho úmrtí dedič v lehote a spôsobom ako daňové priznanie. Prehľad bude dedič povinný podať za tie mesiace, za ktoré vznikla zomrelému tá to povinnosť.

K bodu 88 - § 49 ods. 7

Úpravou sa spresňuje, že podmienkou pre podanie daňového priznania pri zrušení stálej prevádzkarne v súlade s týmto ustanovením je nielen existencia in ých stálych prevádzkarní a iných zdaniteľných príjmov na území Slovenskej republiky, ale aj existencia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky.

K bodu 89 - § 49 ods. 8

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, ktorí zistili vznik stálej prevádzkarne až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom im stála prevádzkareň vznikla (z dôvodu zmeny skutočností ovplyvňujúcich vznik stálej prevádzkarne). Zjednocuje sa lehota na podanie da ňového priznania v takýchto prípadoch s ostatnými ustanoveniami zákona a navyše sa spresňuje, že daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou – právnická osoba nemá povinnosť podať daňové priznanie v lehote vymedzenej v tomto ustanovení, ak už má na území Slovenskej republiky registrovanú organizačnú zložku, nakoľko takáto právnická osoba podáva daňové priznanie v lehote podľ a odseku 2 v § 49 zákona.

K bodu 90 - § 49 ods. 11

Ročná finančná správa emitenta cenných papierov tvorí jeden celok a obsahuje ročnú účtovnú závierku, výročnú správu a vyhlásenie zodpovedných osôb. Lehota na uloženie podľa zákona o burze cenných papierov je štyri mesiace. Účtovnú zá vierku v súlade so smernicou EP a R č. 2004/109/ES nie je možné vyňať a uložiť v lehote na podanie daňového priznania. Aby bol dodržaný zámer vlády predkladať účtovnú závierku a výročn ú správu iba raz povoľuje sa emitentom uložiť účtovnú závierku v súlade s ich zákonom ako súčasť ročnej finančnej správy.

K bodu 91 - § 49a ods. 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa oznamovacia povinnosť pri platbách v hotovosti v nadväznosti na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti ako aj z dô vodu znižovania administratívnej náročnosti daňovníkov.

K bodu 95 - § 50 ods. 4

Legislatívno - technická úprava z dô vodu zrušenia protidrogového fondu.

K bodu 97 - § 50 ods. 8

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby v prípade, že daň ovník nedostatky uvedené vo výzve v stanovenej lehote neodstráni, správca dane na vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane neprihliada a nárok na pouká zanie podielu zaplatenej dane mu zanikne.

K bodu 98 - § 50 ods. 13

Navrhovanou úpravou bude možné z úrokov, ktoré plynú z finančných prostriedkov z podielov zaplatenej dane vedených na osobitnom účte v súlade s § 50 ods. 13 zákona uhradiť nielen zrazenú daň ale aj náklady vzniknuté v súvislosti s vedením tohto úč tu. Zvyšné prostriedky použije prijímateľ podielu zaplatenej dane len na zákonom stanovené verejnoprospešné účely.

K bodu 99 - § 50 ods. 16

Navrhnuté ustanovenie spresňuje kompetenciu orgánov, ktor é vykonávajú vládny audit zákonom stanovených podmienok použitia podielu dane. Takýmito orgánmi sú Ministerstvo financií SR a Správy finančnej kontroly Bratislava, Zvolen a Košice ,ktoré vykonávajú vl ádny audit v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 100 - § 52w

Odsek 1 - Od nadobudnutia účinnosti zákona sa bude pri vyčísľovaní nepeňažného príjm u plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa, ktoré sa používa aj na súkromné účely zohľadňovať jeho opotrebenie. Ak sa takéto motorové vozidlo zamestnávateľa používal aj na súkromné účely pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, základňa pre výpočet nepeňažného príjmu už za mesiac januá r 2014 sa vypočíta (prepočíta) novým postupom uvedeným v § 5 ods. 3 zákona.

Odsek 2 - V rámci právnej istoty daňovníkov sa dopĺňa prechodné ustanovenie vo vzťahu k doplneniu § 17 ods. 1 písm. e) z ákona. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty bude daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnická osoba), ktorý má stálu prevádzkareň alebo viacero stálych prevádzkarní na územ í Slovenskej republiky, avšak nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, vychádzať z výsledku hospodárenia v súlade s opatrením Ministerstva financií SR vyhláseným podľa zákona o účtovníctve až za zdaňovacie obdobia začínajúce od 1. januára 2014.

Odsek 4 – Zamestnávatelia budú už v ročnom hlásení za rok 2013 uvádzať údaje na zabezpečenie postupu podľa § 50 zákona za zamestnancov, ktorým budú vykonávať za toto zdaňovacie obdobie ročné zúčtovanie, ale len v prípade, ak zamestnanec splní podmienky a požiada zamestn ávateľa o uplatnenie postupu podľa § 50 zákona (použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely).

K bodom 101 a 102 – príloha č. 3 a 4

Z dôvodu potreby aktualizácie zoznamu štátov na súčasný stav.

K Èl. II

Úprava v § 4 ods. 4 stanovuje termín pre akceptovanie opráv údajov poskytovaných ministerstvu prostredníctvom Štatistického ú radu Slovenskej republiky, čo bude mať pozitívny vplyv na stabilitu prerozdeľovania podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb v priebehu roka.

K Èl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 10. júla 2013.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažim ír, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 3 ods. 2)

Vzhľadom na skutočnosť, že zamedzenie dvojitého zdanenia upravujú aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa navrhuje doplniť do § 3 ods. 2 aj medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

K bodu 2 (§ 4 ods. 4)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) sa navrhuje vylúčiť osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností zamestnávateľa v sociá lnom poistení (štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa), z okruhu zamestnanca na účely garančného poistenia.

K bodu 3 (§ 5)

Nové znenie § 5 viaže vznik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na zárobkovú činnosť, z ktorej fyzická osoba dosahuje príjmy, ktoré sú zdaňované ako príjmy z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendá rnom roku rozhodujúcom na vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia už nebude viazaný na registráciu u sprá vcu dane.

K bodom 4 a 5 (§ 21 ods. 1, 2)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami v § 5.

K bodu 6 (§ 21 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami v § 5 a zosúladenie pojmov s pojmami používanými v daňových predpisoch.

K bodu 7 (§ 21 ods. 4 a 5)

V nadväznosti na upustenie posudzovania postavenia samostatne zárobkovo č innej osoby od daňovej registrácie je nevyhnutné osobitne upraviť zánik povinného nemocenské ho poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá činnosť vykonáva na základe oprávnenia, zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie odo d ňa, kedy nie je oprávnená na výkon tejto činnosti, a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám, napr. umelcom, autorom a pod., dňom predloženia čestného vyhlásenia o skončení činnosti Sociá lnej poisťovni. V nadväznosti na nový status samostatne zárobkovo činných osôb (nové znenie § 5 – viazaný na príjem z podnikania a nie na registráciu), by týmto fyzickým osobám bez oprá vnenia na výkon činnosti inak trvala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie napriek tomu, že by už samostatnú zárobkovú činnosť nevykoná vali. Rovnako je potrebné nové posudzovanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby aplikovať aj pri opätovnom vzniku oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti.

K bodu 8 (§ 23)

Navrhuje sa, aby nezaplatenie poistného na dobrovoľné poistenie v trvaní dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacoch bolo považované za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Navrhovaná úprava predchádza vzniku prípadov, kedy je potrebné vymáhať poistné od poistencov, ktorí už nemajú vôľu byť dobrovoľne poistení, prestali si plniť povinnosť platiť poistné , ale nesplnili si svoju odhlasovaciu povinnosť. Ak v sledovanom období dobrovoľne poistená osoba podá odhlášku z dobrovoľného poistenia, uvedený postup sa nepoužije.

Ide napr. o prípady, v ktorých vznikne dobrovoľne poistenej osobe povinné sociálne poistenie ako zamestnancovi alebo ako samostatne zárobkovo činnej osobe a v dobrej viere, že vznik povinné ho poistenia ovplyvní dobrovoľné poistenie v zmysle jeho zániku, nepodá odhlášku z dobrovoľného poistenia. Táto osoba prestane plniť povinnosť platiť poistné. Vzhľadom na to, že v praxi vznikali prí pady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré fyzické osoby likvidačné, uvedená práva úprava je pozití vnym krokom vo vzťahu k dobrovoľne poisteným osobám.

K bodu 9 [§ 30 písm. b)]

Navrhuje sa riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu (napr. plnenia poskytovan é zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky).

K bodu10 [§ 31 ods. 1 písm. b)]

Úprava zefektívňuje proces rozhodovania o nároku na nemocenskú dávku u povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb tým, že sa navrhuje skrátiť obdobie, v ktorom sa sleduje splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie.

K bodu 11 (§ 50)

Spresnenie obsahu ustanovenia pre potreby aplikačnej praxe.

K bodu 12 (§ 60 ods. 1)

Z obdobia dôchodkového poistenia sa navrhuje vylúčiť obdobie dô chodkového poistenia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie u zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a majú svojou 50 a viac percentnou majetkovou účasťou vplyv na výsledky hospodárenia právnickej osoby a nesú zodpovednosť za neplnenie povinnosti odvádzať poistné na dôchodkové poistenie zamestnávateľom.

K bodu 13 (§ 73 sa dopĺňa ods. 5 a 6)

Navrhuje sa osobitný spôsob určenia sumy invalidného dôchodku u poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť, bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok alebo získal obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného (pod ľa § 142 ods. 3) za obdobie kratšie ako jeden rok. Navrhovaná zmena súvisí s negatívnymi skúsenosťami z aplikačnej praxe, kedy krátkodobým zaplatením poistného z vysokého vymeriavacieho zá kladu vznikali neprimerané nároky.

K bodu 14 (§ 81 ods. 6)

Zosúladenie pojmov s pojmami používanými v daňových predpisoch.

K bodom 15 (§ 82 ods. 9)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 16 (poznámka pod čiarou 56a)

Doterajšie znenie poznámky pod čiarou k odkazu 56a, ktorá patrí k ustanoveniu § 82a zá kona o sociálnom poistení, nezohľadňuje skutočnosť, že medzi inštitúcie Európskej únie patrí aj Európska centrálna banka (podľa čl. 13 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení a čl. 282 a ž 284 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení), pričom Európska centrálna banka je nezávislá centrálna banka (a nezávislosť má garantovanú základnými zmluvami o EÚ). Preto č l. 36 ods. 36.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) – ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku pod ľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ (oznámenie č. 185/2004 Z. z.) – zakotvuje, že Európska centrálna banka (Rada guvernérov ECB na návrh Výkonnej rady ECB) je pr íslušná stanoviť podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, pričom tieto podmienky boli ustanovené rozhodnutím Európskej centrálnej banky ECB/1998/4 (1999/330/ES). Na zamestnancov ECB sa teda vz ťahuje rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/1998/4 (1999/330/ES) a nie všeobecný Služobný poriadok úradníkov EÚ (vydaný nariadením Rady (EHS Euroatom, ESUO) č. 259/1968). V dôsledku uvedených skutoč ností v poznámke pod čiarou k odkazu 56a, ktorá patrí k ustanoveniu § 82a zákona o sociálnom poistení, nepostačuje uviesť nariadením Rady (EHS Euroatom, ESUO) č. 259/1968), preto poznámku pod čiarou k odkazu 56a navrhujeme doplni ť o čl. 36 ods. 36.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) a aj o čl. 1 rozhodnutia Európskej centrá lnej banky ECB/1998/4 (1999/330/ES) z 9. júna 1998 o prijatí podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky [Ú. v. ES L 125, 19. 5. 1999, s. 32] v platnom znení.

K bodu 17 (§ 84 ods. 1)

Spresňuje sa spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na výpočet súm úrazových dávok.

K bodu 18 (§ 84 ods. 4)

Fyzická osoba, vykonávajúca prácu na základe dohody o prácach vykon ávaných mimo pracovného pomeru je od 1. januára 2013 na účely sociálneho poistenia v postavení zamestnanca, čím sa stáva vypustené znenie nadbytočným.

K bodu 19 (§ 88 ods. 2)

Ide o legislatívne spresnenie ustanovenia, pretože nárok na úrazovú rentu nezaniká z dôvodu vzniku nároku na zákonom ustanovený okruh úrazových dávok, ale zaniká len nárok na jej výplatu.

K bodu 20 (§ 104 ods. 6)

Zavádza sa hranica dlžnej sumy poistné ho, pri ktorej je podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti považovaná za splnenú. Táto úprava je analogická ako pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na nemocenskú dávku (§ 31 ods. 1 pí sm. b).

K bodu 21 (§ 108 ods. 5)

Účelom navrhovanej úpravy je, aby príjem fyzickej osoby v obdob í materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhoršil jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti.

K bodu 22 (§ 108 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 108 ods. 5.

K bodu 23 (§ 116 ods. 6)

Vzhľadom na účel dávky garančného poistenia nahradi ť príjem, ktorý zamestnávateľ z dôvodu svojej platobnej neschopnosti zamestnancovi nevyplatil, sa navrhuje preddavok na dávku garančného poistenia poskytovať v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

K bodu 24 (§ 116 ods. 7)

Spresnenie obsahu ustanovenia pre potreby aplikačnej praxe.

K bodu 25 (§ 138 ods. 1)

Navrhuje sa zo zákona vypustiť text, ktorý už nemá opodstatnenie.

K bodu 26 (§ 138 ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa na rozdiel od súčasnej právnej ú pravy, do vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby nezahàňali príjmy, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, napr. poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie a príspevky na dobrovoľné starobn é dôchodkové sporenie, príjem osobného asistenta. Základ dane na účely vymeriavacieho zá kladu sa upraví o príjmy a výdavky spojené s výkonom činnosti osobného asistenta a o príjmy a výdavky zo zahraničia, ktoré nie sú rozhodujúce na určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo č innej osoby. Na účely určenia vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby sa už nezohľadňuje pomerná časť základu dane pripadajúca na mesiace, kedy dosahovala príjmy z podnikania, ale sa zohľad ňujú všetky mesiace kalendárneho roka, z ktorého sa príjem zisťuje (1/12).

K bodu 27 (§ 142 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava súvisí s § 149 ods. 1, ktor ý umožňuje Sociálnej poisťovni postúpiť pohľadávku tretej osobe za odplatu. Zavádza sa nová zásada, v zmysle ktorej zaplatením odpredanej pohľadávky na poistnom osobe, na ktorú bola pohľadávka post úpená, sa dlžné sumy na poistnom považujú za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia, čo má za následok, že bude splnená podmienka zaplatenia poistného na nárok na dávky sociá lneho poistenia.

K bodu 28 (§ 143 ods. 1)

Navrhovaná úprava splatnosti poistného u fyzických osô b v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom, reaguje na problémy vznikajúce v aplikačnej praxi v prípadoch, kedy prichádza k špekulatí vnemu vyplateniu príjmu z dohody po zániku právneho vzťahu a po uplynutí lehoty splatnosti.

K bodu 29 (§ 146 ods. 2)

Účelom navrhovanej úpravy je upraviť režim úročenia povolenia splátok dlžných súm poistného obdobným spôsobom, ako je upravený odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní.

K bodu 30 (§ 148 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s § 149.

K bodu 31 (§ 149 ods. 1)

Navrhuje sa zrušiť možnosť postupovania pohľadávok Sociálnej poisťovne súkromným spoločnostiam, s tým, že Sociálna poisťovňa už bude môcť postupova ť pohľadávky len na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu.

K bodu 32 (§149 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým § 237a.

K bodom 33 až 40 ( §149 ods. 4 až 11, § 150 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou v § 149.

K bodu 41 (§ 168 ods. 4)

Navrhuje sa automaticky previesť zostatok správneho fondu, ktorý nebol vyč erpaný do konca kalendárneho roka, do rezervného fondu solidarity, a to do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej pois ťovne za príslušný kalendárny rok Národnou radou Slovenskej republiky. Rovnaká právna úprava platila aj pred 1. januárom 2004. Účelom je, aby bolo možné na poskytnutie finančnej výpomoci do niektorého základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých ú hradu je určený, použiť aj finančné prostriedky správneho fondu.

K bodu 42 (§ 170 ods. 4)

Navrhuje sa upraviť okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na účely plnenia jeho úloh, vyplývaj úcich z kompetenčného zákona. Zavedenie povinnosti poskytovať vybrané údaje ministerstvu má za cieľ poskytnúť tvorcovi politiky sociálneho poistenia potrebné údaje nevyhnutné na vypracúvanie analý z fungovania systému sociálneho poistenia.

K bodu 43 (§ 170 ods. 7 a 8)

Navrhuje sa upraviť okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa poskytuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na účely plnenia ich úloh.

K bodu 44 (§ 178 ods. 1 písm. a) desiaty bod)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou v § 237a.

K bodu 45 (§ 179 ods. 1 písm. a) v prvom bode)

Navrhuje sa presun rozhodovania o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Sociálnu poisťov ňu, ktorá už aj v súčasnosti túto dávku vypláca.

K bodu 46 (§ 179 ods. 1 písm. a) v deviatom bode)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s novým § 237a.

K bodu 47 [§179 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 [§ 226 ods. 1 sa dopĺňa písm. o)]

Rozširujú sa povinnosti Sociálnej poisťovne o písomn é oznámenie o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj výšky poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K bodom 49 (§ 228 ods. 1)

Vypúšťa sa povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby prihlásiť sa a odhlásiť sa z poistenia a predkladať výpis z daňového priznania. Údaje bude preberať Sociálna poisťov ňa od správcu dane. Úprava je vykonaná vo väzbe na úpravu § 5, § 21, § 233. Nadväzne na to však zostáva potrebné upraviť povinnosť tzv. zahraničný ch samostatne zárobkovo činných osôb, na ktoré sa vzťahujú Slovenské právne predpisy na základe práva EÚ alebo medzinárodnej zmluvy, oznamovať údaje potrebné na výkon ich sociálneho poistenia, keď že tieto Sociálna poisťovňa nemá ako inak zistiť.

K bodom 50 a 51 (§ 228)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenami v § 228.

K bodu 52 [§ 231 ods. 1 písm. f)]

Zamestnávateľovi sa navrhuje zaviesť povinnosť uvádzať v mesač nom výkaze poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov. Úprava súvisí s presným určením dňa splatnosti poistného podľa § 143.

Navrhuje sa povinnosť predkladať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najneskôr v lehote určenej na podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bolo predpísané dl žné poistné na základe riadneho mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 53 [§ 231 ods. 1 písm. o)]

V súvislosti so zmenami navrhnutými v § 4 ods. 4 a § 60 ods. 1 sa zavádza povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni rozhodujúce skutočnosti (že jeho zamestnanec je jeho š tatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, a že má najmenej 50 % účasť na jeho majetku, ako aj každú zmenu týchto skutočností), a to do ôsmich dní od tejto zmeny.

K bodu 54 [§ 232 ods. 2 písm. a)]

V súvislosti so zmenami navrhnutými v § 4 ods. 4 a § 60 ods. 1 a s nimi súvisiacou novou povinnosťou zamestnávateľa oznamovať rozhodujúce skutočnosti podľa § 231 ods. 1 pí sm. o), sa navrhuje doplniť túto povinnosť aj do vedenia evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia.

K bodom 55 až 58 (§ 233 ods. 6 )

V bodoch 55 a 57 sa navrhuje vypustiť z okruhu údajov, ktoré je povinné poskytovať Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Sociá lnej poisťovni, informácie, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii z vlastného informačného systému.

V bodoch 56 a 58 sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2015 zmeniť určené lehoty, v ktorý ch bude Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznámiť Sociálnej poisťovni nový okruh údajov.

K bodu 59 (§ 233 ods. 9)

Navrhuje sa z dôvodu zavedenia 20 dňovej lehoty pre Sociálnu poisťovňu vo veci oznamovania vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo č innej osoby zaviesť lehotu pre príslušné inštitúcie na oznámenie vydania a zrušenia oprávnenia alebo osvedčenia na výkon činnosti, alebo zapísanie do príslušného zoznamu.

K bodu 60 (§ 237a)

Úhrada pohľadávok Sociálnej poisťovne formou splátkov ého kalendára je upravená iba vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom, penále, príspevku a pokute, avšak absentuje vo vzťahu k pohľadávkam na dávkach, čo znemožňuje ich úhradu formou splá tok napriek tomu, že tento inštitút patrí medzi efektívne spôsoby vymoženia práva Sociálnej poisťovne. Nezanedbateľným pozitívom využitia úhrady dlžných súm formou splátok je, ž e ani poistencovi ani Sociálnej poisťovni nevzniknú ďalšie náklady súvisiace s vymáhaním dlžnej sumy. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje rozšíriť možnosť povolenia splátok dlžných súm aj na poh ľadávky na dávkach.

K bodu 61 [za § 293ct sa vkladajú § 293cu až 293dd)]

Ide o prechodné ustanovenia.

K § 293cu

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia definície samostatne zárobkovo činnej osoby podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013 na posudzovanie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, až do 30. júna 2014.

K § 293cv

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2013 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2014.

K § 293cw

Vzhľadom na zmenu spôsobu určenia sumy invalidného dô chodku poistenca do 20 rokov sa navrhuje predĺžiť účinky doterajšej právnej úpravy na nároky vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona.

K § 293cx

Navrhuje sa prepočíta ť sumu pozostalostných dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2013, na žiadosť u ž podľa nového znenia zákona.

K § 293cy a § 293da

Navrhuje sa predĺžiť sadzbu poistného na úrazové poistenie vo vý ške 0,8 % až do konca roku 2017 a v rovnakom období umožniť presun finančných prostriedkov základn ého fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky.

Navrhuje sa prijať prechodné ustanovenie, aby mohol byť presunutý nevyčerpaný zostatok správneho fondu do rezervného fondu solidarity už za rok 2013.

K § 293cz

Navrhované ustanovenie upravuje určenie vymeriavacieho zá kladu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v prechodnom období do 30. júna 2015.

K § 293db

Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni, že jeho zamestnanec je k 31. decembru 2013 a aj po tomto dni štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na jeho majetku, a to najneskôr do 31. januára 2014.

K § 293dc

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacou so zmenou § 149.

K § 293dd

Vzhľadom na vypustenie povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznamovať Sociálnej poisťovni vznik a zánik povinného poistenia a výšku vymeriavacieho základu je potrebné predĺžiť účinky doterajšej právnej úpravy spojené s nesplnením tejto povinnosti pred účinnosťou tejto zmeny.

K bodom 62 až 65

Ide o aktualizáciu prílohy č. 5 Zoznam preberaných právne záväzný ch aktov Európskej únie.

Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodá rstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (ďalej len 'smernica 2010/41/EÚ'), a to v súlade s čl. 17 smernice 2010/41/EÚ . Smernica 2010/41/EÚ je uvedená 10. bode transpozičnej prílohy. V súlade s uvedeným sa navrhuje vypustiť predmetnú smernicu z transpozičnej prílohy k zákonu o sociálnom poistení.

Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC bola nahradená smernicou Rady 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (ďalej len smernica ' smernica 2010/18/EÚ), a to v súlade s čl. 4 smernice 2010/18/EÚ. V nadväznosti na uvedené navrhujeme vypustiť túto smernicu z transpozičnej prílohy a uviesť v transpozičnej prílohe smernicu 2010/18/EÚ.

Ïalej sa navrhuje vypustiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zá sady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) z transpozičnej prílohy. Táto smernica tam vzhľadom na svoj charakter a predmet ú pravy nemala byť ani pôvodne zahrnutá a bola v transpozičnej prílohe uvedená nesprávne. Táto smernica v čl. 2 ods. 1 písm. f) stanovuje, že 'zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia' sú systémy, ktoré neupravuje smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dá vky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná . Od prv uvedenej definície sa odvíja aj vecný rozsah smernice 2006/54/ES, ktorý je stanovený v čl. 7 tejto smernice. Prá vnym základom smernice 2006/54/ES je čl. 141 ods. 3 Zmluvy o ES, teraz článok 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní E Ú. V rozsudku C-268/88 Barber sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou rozsahu pôsobnosti článku 157 Zmluvy o fungovaní EÚ. SD EÚ uviedol, že tento článok, ktorý zakotvuje koncept odmeny za ro vnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, sa nevzťahuje na zákonné systémy sociálneho zabezpečenia alebo dávky, predovšetkým starobné dôchodky, ak sú priamu upravené právnymi predpismi, pričom absentuje akákoľvek dohoda v rámci podniku alebo odvetvia, a up latňujú sa na všeobecné kategórie pracovníkov. Súdny dvor EÚ ďalej uviedol, že tieto systémy priznávajú dávky pracovníkom zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ktoré sú financované pracovníkmi, zamestná vateľmi a potenciálne aj verejnými orgánmi, a to skôr na základe sociá lnej politiky daného štátu ako na základe pracovného pomeru.

Na zákonné systémy sociálneho zabezpeč enia sa vzťahuje smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, a to podľa článku 2 tejto smernice. Táto smernica je uvedená v 1. bode platnej transpozičnej prílohy k zákonu č. 461/2003.

K článku II

Rovnako ako pri poskytovaní nemocenských dávok sa navrhuje riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu (napr. plnenia poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné , benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky). Od úč innosti novely tieto príjmy nebudú prekážať výplate náhrady príjmu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

K článku III

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 navrhuje zmena definície samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení, prič om samostatná zárobková činnosť už nebude určená vo väzbe na registráciu osoby podľa osobitného predpisu (daňový poriadok), je nevyhnutné obdobnú zmenu vykonať aj v zákone č . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby s účinnosť ou od 1. 1. 2014 neboli definície podľa zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení v rozpore.

K bodu 2

Ide o zosúladenie pojmov 'povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie' používaných v zákone č. 580/2004 Z. z. s totožnými pojmami používanými v zákone č. 461/2003 Z. z.

K článku IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januá ra 2014 okrem ustanovení, ktoré sa týkajú vypustenia povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznamovať Sociálnej poisťovni vznik a zánik povinného poistenia a výšku vymeriavacieho základu, zmeny lehôt, v ktorých bude Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznámiť Sociálnej poisťovni nový okruh údajov, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015, aby bola zachovaná dostatočná legisvakančná lehota na zavedenie tejto zmeny do praxe.

Bratislava 14. augusta 2013

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/20003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré z ákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je najmä zníž enie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb, upravenie postupu vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou a zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa.

V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje:

- status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia neposudzovať v závislosti od registrácie u správcu dane, ale od dosahovania príjmov z vý konu samostatnej zárobkovej činnosti,

- umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na vý platu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky,

- novo určiť podmienky pri výpočte invalidného dôchodku pre poistencov, ktorí dosiahli obdobie dô chodkového poistenia len doplatením poistného na dôchodkové poistenie alebo dobrovoľným dôchodkovým poistením,

- skrátenie obdobia, za ktoré sa skúma zaplatenie poistného na nemocenské poistenie na účely nemocensk ých dávok pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby z desiatich na päť rokov,

- navrhuje sa vylúčiť osoby, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností zamestnávateľa v soci álnom poistení (štatutárny orgán, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa), z okruhu zamestnancov na účely garančného poistenia a súčasne sa z obdobia dôchodkového poistenia navrhuje vylúči ť obdobie dôchodkového poistenia takéhoto zamestnanca, ak poistné na dôchodkové poistenie nebolo zaplatené, z dôvodu že má vplyv na výsledky hospodárenia zamestnávateľa a nesie zodpovednosť za neplnenie povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie,

- navrhuje sa, aby nezaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nemalo vplyv na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby,

- navrhuje sa novo upraviť určenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby,

- zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkov é poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného,

- zánik dobrovoľného poistenia, ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie dva kalendárne mesiace za sebou idúce,

- zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu, okrem právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu,

- zaplatením dlžnej sumy pohľadávky na poistnom postúpenej tretej osobe považovať poistné za zaplatené na účely nároku na dávku,

- umožniť povolenie splátok dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach,

- zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojn ásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm (najmenej 10 %),

- predĺžiť obdobie presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady,

- automaticky presunúť nevyčerpaný zostatok správneho fondu do rezervného fondu,

- predĺžiť obdobie doterajšej jednotnej sadzby poistn ého na úrazové poistenie,

- presunúť rozhodovanie o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku z Ministerstva pr áce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Sociálnu poisťovňu, ktorá ho už v súčasnosti vypláca,

- navrhuje sa, aby sa preddavok na dávku garančného poistenia poskytoval v sume životného minima.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť , na zamestnanosť, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medziná rodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem ustanoven í, ktoré sa týkajú zníženia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Èl. I (580/2004 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na to, že sa zákon č. 577/2004 Z. z. rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby sú visiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov rozdelil na zákony dva, je potrebné doplniť ten druhý zákon do poznámky pod čiarou, konkrétne zákon č . 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a do odkazu sa dopĺňa aj zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaní m zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá upravuje práva a povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2

Dopĺňa sa definícia nezaopatreného rodinného príslušníka na účely nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii syst émov sociálneho zabezpečenia v znení zmien a doplnkov (ďalej len 'základné nariadenie') a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykoná vania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len 'vykonávacie nariadenie'), keďže definícia je potrebná aj v súvislosti s transpozíciou smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len 'smernica').

Nezaopatrený rodinný príslušník sa vždy via že na ekonomicky aktívneho poistenca, t.j. ak osoba A s trvalým bydliskom v Slovenskej republike začne vykonávať zamestnanie v Rakúsku, z dôvodu, že vykonáva pracovnú činnosť stáva sa poistencom rakú skeho systému. Ak má osoba A deti, tieto sa ako nezaopatrení rodinní príslušníci naviažu na osobu A a stanú sa rovnako poistencami rakúskeho systému a v našom systéme, aj keď tu trvalý pobyt naďalej maj ú, prestanú byť poistencami. Samoplatitelia sa tiež nepovažujú za ekonomicky aktívne osoby a mali by byť viazané na ekonomicky aktívneho nositeľ a zdravotného poistenia. V súlade s ustanoveniami európskych nariadení sa poberanie dávok v nezamestnanosti posudzuje ako príjem, ktorý vznikol v dôsledku predchádzajúcej ekonomickej aktivity.

K bodu 3

Ustanovenie sa upravuje, aby verejné zdravotné poistenie na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nevznikalo príslušníkom tretích krajín. Bez ohľ adu na to aká je legislatíva v Slovenskej republike, nadradená je vždy legislatí va Európskej únie, dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa dostali na roveň pracovného pomeru, t.j. poistenie vzniká aj na základe uzatvorenia týchto dohôd. Vždy je potrebné posudzovať uplatniteľnú legislatívu, t.j. na základe pracovných pomerov v rôznych štátoch Európskej únie alebo samostatnej činnosti posudzujú orgány miesta bydliska, ktorá legislatíva sa bude na danú osobu vzťahovať a teda tento štát následne bude príjemcom poistného zo všetkých príjmov, ktoré daná osoba má v rôznych členských štátoch Európskej únie.

K bodu 4

Nezaopatrený rodinný príslušník sa definuje aj pre náš systém, avšak vždy sa musí vychádzať z konkrétnej úpravy právnych predpisov daného členské ho štátu.

K bodu 5

Jednoznačne sa vymedzuje skupina poistencov, ktorým vzniká verejné zdravotné poistenie na základe medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republiky uzavrela.

K bodu 6

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len 'úrad') v prípade, ak nemožno určiť zdravotnú pois ťovňu poistenca, je povinný v lehote do 8 dní poistencovi preukázateľne doručiť písomnú žiadosť o vyjadrenie, na ktorej prihláške trvá. Poistenec je povinný do 8 dní od doručenia žiadosti ú radu uvedenú povinnosť splniť, ak ju nesplní, všetky jeho prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne sú neplatné. Z dôvodu možného nestihnutia lehoty do 15. 11. príslušného kalendá rneho roka na poskytnutie informácie, ktorá zdravotná poisťovňa bude príslušnou podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona z dôvodov doručovania, sa lehota posúva na 30.11.

K bodu 7

Ustanovenie rieši problém, keď rodina, ktorá vycestuje do iného členského štátu (napr. slovenský diplomat a jeho sprevádzajúci rodinní príslušníci) je v Slovenskej republike poistená v rôznych zdravotných poisťovniach. Po predložení formulára E106SK pre účely č erpania plnej zdravotnej starostlivosti, inštitúcia v mieste bydliska zaregistruje celú rodinu na jeden formulár E106SK vydaný slovenskou zdravotnou poisťovňou nositeľa. V tomto prípade je potrebné, aby sa rodinní prí slušníci odo dňa registrácie na formulári E106SK poistili v jednej zdravotnej poisťovni nositeľa, aby sa predchádzalo komplikovaným rozúčtovaniam fakturovaných nákladov inštitúciou v mieste bydliska za č erpanú zdravotnú starostlivosť jednotlivými členmi rodiny na rôzne príslušné inštitúcie (zdravotné poisťovne) v Slovenskej republike, ktoré nárokový doklad (E106SK) ani nevydali. V členských štá toch EÚ je neobvyklé, aby závislé osoby boli poistené v inej inštitúcii ako nositeľ poistenia.

K bodu 8

§ 9a

Ustanovuje sa úhrada nákladov zdravotnej poskytnutej poistencovi verejného zdravotného poistenia v tretích krajinách (mimo EÚ), t.j. iba neodkladná zdravotná starostlivosť do výšky úhrady nákladov na území Slovenskej republiky.

Zdravotná poisťovňa môže uhradiť aj plánovanú zdravotnú starostlivosť v tretích krajinách, ak sú splnené kritériá podľa § 9b ods. 10.

§ 9b

Ustanovuje sa postup pri úhrade nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi verejného zdravotného poistenia v krajinách Európskej únie podľa nariadení.

Podľa nariadenia má poistenec nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu (ak vykonáva pracovný pomer v jednom členskom štáte a má bydlisko v inom členskom štáte) alebo má nárok na zdravotnú starostlivosť sú súhlasom svojej zdravotnej poisťovne.

Definuje sa, čo sa považuje za potrebnú zdravotnú starostlivosť, zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu a zdravotnú starostlivosť s ú súhlasom zdravotnej poisťovne.

Potrebná zdravotná starostlivosť podľa osobitný ch predpisov je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje aktuálny zdravotný stav pacienta a musí mu byť poskytnutá s ohľadom na povahu dávok a očakávanú dĺžku pobytu poistenca tak, aby sa nemusel kvô li potrebnému ošetreniu vracať do krajiny poistenia skôr, ako pôvodne zmýšľal. Potrebnou starostlivosťou sa myslí nevyhnutné ošetrenie napríklad v prípade úrazu (napríklad zlomenina, infarkt, ú raz pri dopravnej nehode), pôrodu, očkovania, operačného zákroku (prasknutý žalúdočný vred, zápal slepého čreva a pod.) i tehotenských prehliadok.

Zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu podľa osobitných predpisov (nariadenia) je zdravotná starostlivosť, na akú má nárok 'domáci' poistenec, a musí byť poskytnutá za rovnakých podmienok ako poistencov i verejného zdravotného poistenia. Takýto rozsah zdravotnej starostlivosti je poskytovaný osobám s bydliskom v Slovenskej republike a poisteným v inom členskom štáte z titulu výkonu zamestnania alebo samostatne zá robkovej činnosti v inom členskom štáte, poberania dôchodku v inom členskom štáte alebo z titulu rodinnej príslušnosti k poistencovi z niektorého z vyššie uvedených dôvodov. Rovnako sa poskytuje aj neaktí vnej osobe s bydliskom v Slovenskej republike. Od poistenca nesmie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vybrať žiadne poplatky, okrem takých, ktoré platí poistenec verejného zdravotného poistenia.

Zdravotná starostlivosť so súhlasom zdravotnej poisťovne podľa osobitných predpisov (nariadenia) je konkrétna zdravotná starostlivosť smerujúca k liečeniu konkrétneho už existujúceho zdravotného problé mu poistenca odsúhlasená príslušnou inštitúciou.

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje za rovnakých podmienok a v rovnakých cenách ako 'domácim poistencom', t. j. podľa legislatívy štátu jej poskytovania. Od poistenca nesmie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vybrať žiadne poplatky, okrem takých, ktoré platí poistenec SR.

Dotknutá osoba poberá zdravotnú starostlivosť (nariadenia používajú pojem 'vecné dávky') v členskom štáte liečenia na účet príslušného členského štátu (čl. 20 (2) základného nariadenia). Náklady sú uhrádzané podľ a podmienok a sadzieb pre úhradu nákladov v členskom štáte liečenia (čl. 26 ods. 6 vykonávacieho nariadenia). Postup preplácania sa uskutoční medzi inštitúciami členských štátov podľa čl. 35 zá kladného nariadenia – prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, za predpokladu, že poistenec predloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárokové doklady.

Ak poistená osoba znášala náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sama, môže požiadať o preplatenie nákladov priamo v členskom štáte liečby alebo v príslušnom členskom štáte (čl. 26 (6) vykonávacieho nariadenia).

Ak poistenec nepredloží nárokové doklady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a uhradil náklady priamo, môže požiadať o preplatenie týchto nákladov svoju zdravotnú poisťovňu. Pri nariadeniach je vždy potrebné brať do úvahy, ž e poistenec môže navštevovať iba poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú napojení na verejný systém krajiny.

Vyžiadanú liečbu v cudzine hradí zdravotná pois ťovňa vždy po dôkladnom zvážení oprávnenosti požiadavky, pretože hospodári s verejnými prostriedkami a jej povinnosťou je hradiť liečbu v cudzine len v indikovaných prípadoch. Podľa nariadení predbežný súhlas je nevyhnutnou podmienkou pre získanie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. V súlade s čl. 20 ods. 1 základné ho nariadenia, poistené osoby a ich rodiny, ktoré cestujú do iného členského štátu na účely poberania zdravotnej starostlivosti počas pobytu, musia požiadať o povolenie od príslušného členského štátu. Ak poistenec nemá bydlisko v príslušnom členskom štáte, je žiadosť o predbežné povolenie pre plánované ošetrenie v treťom členskom štáte podaná v členskom štáte, kde má osoba bydlisko. Predchádzajúci súhlas potom vydáva príslušný členský štát na základe posúdenia vykonaného v členskom štáte bydliska (čl. 26 ods. 2 vykonávacieho nariadenia). Všetky tieto kritériá sú v súlade s čl. 20 ods. 2 a nasl. základné ho nariadenia. Pri posudzovaní ospravedlniteľnej dĺžky na čakanie zdravotnej starostlivosti musí byť v každom individuálnom prípade braný do úvahy minulý aj súčasný zdravotný stav poistenca, očaká vaný vývoj choroby a podobne. Ak ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je v Slovenskej republike vôbec hradená z verejného zdravotného poistenia tak, na takúto zdravotnú starostlivosť sa súhlas nevydáva, nakoľko podľa vnútroštátnych predpisov na ňu nie je právny nárok. Pokiaľ pôjde o ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v Európskej únii bez súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca (okrem prípadov nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti), nevzniká poistencovi nárok na preplatenie ná kladov. V súlade s európskou legislatívou, je k poskytnutiu ústavnej zdravotnej starostlivosti v cudzine a jej úhrade vždy potrebný sú hlas zdravotnej poisťovne, avšak podľa rozsudkov Európskeho súdneho dvora ani tento nemôže byť prekážkou čerpať zdravotnú starostlivosť. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa odvoláva na zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrá dzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Poznámka pod čiarou k odkazu v § 10 ods. 4 písm . a) 16e odkazuje na zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne na § 6 ods. 2 až 12, ktoré upravujú okrem iného zoznamy poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Pri posudzovaní ospravedlniteľnej dĺ žky na čakanie zdravotnej starostlivosti musí byť v každom individuálnom prípade braný do úvahy minulý aj súčasný zdravotný stav poistenca, očakávaný vývoj choroby a podobne. V každom členskom štáte je takáto lehota iná a závisí od množstva faktorov a samozrejme aj od financií zdravotnej poisťovne. Zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti vedie zdravotná poisťovňa pre každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zvlášť, poistenec sa do tohto zoznamu môže zaradiť , ak je predpoklad, že u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na danú chorobu bude čakať dlhšie ako 3 mesiace z dôvodu nedostatku kapacity. Zdravotná poisťovňa je povinná potom uhradiť lieč bu do 12 mesiacov od zaradenia poistenca do zoznamu alebo je tiež oprávnená navrhnúť poistencovi iného poskytovateľa, ak tento je schopný ošetriť poistenca skôr.

Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, upravujú nariadenia. Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi ná klady plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte aj nad rámec úhrad vrátane všetkých oprávnených nákladov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štá te. Ide o výhodu legislatívy Slovenskej republiky, ktorá poskytuje úhradu ná kladov nad rámec legislatívy Európskej únie a v prospech poistenca. Toto ustanovenie tiež zohľadňuje rozsudok Vanbraekel, čiastočne sa tu vyjadruje aj rozsudok Watts. Konkrétne v prípade poskytnutia transplantácií, náklady na sprievodcu, ktorý pacienta sprevádza, je možné uhradiť. Je to plne v kompetencii zdravotnej poisť ovne a závisí to od jej rozpočtu. Podľa základného nariadenia, ak vnútrošt átne právne predpisy, ktoré uplatňuje príslušná inštitúcia, ustanovujú náhradu cestovných nákladov a nákladov na pobyt, ktoré nevyhnutne súvisia s liečbou poistenca, táto inštitú cia prevezme tieto náklady vo vzťahu k dotknutej osobe, prípadne osobe, ktorá ju musí sprevádzať, pri vydávaní súhlasu v prípade liečby v inom členskom štáte. Ide o vyjadrenie ustanovenia čl. 26 ods. 7 základné ho nariadenia, podľa ktorého ak poistenec v skutočnosti sám znášal celé náklady na liečbu, pre ktorú bol vydaný súhlas, alebo ich časť a náklady, ktoré je príslušná inštitúcia povinná preplatiť inštitúcii miesta pobytu alebo poistencovi (reálne náklady), sú ni žšie ako náklady, ktoré by musela zaplatiť za rovnakú liečbu v príslušnom členskom štáte (fiktívne náklady), príslušná inštitúcia preplatí na požiadanie náklady na liečbu, ktoré vznikli poistencovi, a to do výšky, o ktorú fiktívne náklady prevyšujú reálne náklady. Suma náhrady však nesmie presiahnuť náklady, ktoré vznikli poistencovi, a môže zohľadňovať sumu, ktorú by poistenec musel zaplatiť, ak by sa mu liečba poskytla v príslušnom členskom štáte.

Toto ustanovenie dáva možnosť zdravotnej poisťovni udeliť súhlas na poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj nad rámec kritérií (väčší rozsah) uvedených vyššie, je to plne v kompetencii zdravotnej poisťovne a závisí od jej rozpočtu. Napríklad pri odstraňovaní veľkoplošných znamienok na tvári sa podľa našich právnych predpisov uveden é odstraňuje až v 12 roku života dieťaťa, avšak v Èeskej republike sa uvedené znamienka odstraňujú už od 2 rokov dieťaťa, čím sa môže zabrániť psychickým ujmám takto poškodených det í.

Právo na preplatenie nákladov, ktoré poistenec uhradil v hotovosti má poistenec, ak o to písomne požiada do jedného roka od skončenia poskytnutia zdravotnej starostlivosti za splnenia podmienok uvedených v odseku 10 a v § 9f ods. 4.

V paragrafe je aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 9c

Ustanovuje sa úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného č lenského štátu na území Slovenskej republiky.

Rovnaký postup, ktorý vyplýva z ustanovenia § 9b pre poistencov verejného zdravotného poistenia, ktorý vyplýva z nariadení, sa vzť ahuje aj na poistencov iných členských štátov na území Slovenskej republiky.

Ustanovujú sa povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako aj poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ak sa poistenci preukážu nárokový m dokladom alebo ak sa nepreukážu nárokovým dokladom. Fakturácia nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa vykonáva prostredníctvom úradu cez zdravotnú poisťovňu, ktorú si poistenec iného členského štátu vyberá ako inštitúciu miesta pobytu (EHIC – turisti, študenti a pod.) alebo ako inštitúciu miesta bydliska (nárokový doklad S1 – nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v mieste bydliska).

§ 9d

Ustanovuje postup pri preplatení nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi verejného zdravotného poistenia v krajinách Európskej únie podľa smernice.

Nutnosť zadefinovania nového pojmu 'cezhraničná zdravotná starostlivosť', ktorý zavádzame pre potreby transpozície smernice, a ktorý platná legislatíva neobsahuje. Definuje sa na základe vyhodnotenia, že pacient sa v č ase poskytovania zdravotnej starostlivosti nenachádza v štáte, v ktorom je poistený. Navrhovaná úprava vymedzuje oblasti zdravotnej starostlivosti, pri ktorých sa neuplatňuje možnosť cezhranič nej zdravotnej starostlivosti z dôvodu jednoznačného vyňatia služieb dlhodobej starostlivosti, prideľovania orgánov, prístupu k transplantáciám orgánov a programov očkovania obyvateľstva.

V čl. 7 smernice sú uvedené všeobecné zásady týkajúce sa náhrady nákladov. Podľa nariadenia poistenec môže navštevovať iba zariadenia alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú napojené na verejný systém krajiny. Pokiaľ ide o smernicu, pacienti vždy platia plné náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to o akého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ide. Vynaložené náklady sú hraden é pacientom členským štátom, v ktorom sú poistení, ak je poskytnutá zdravotná starostlivosť medzi hradenými dávkami v tomto členskom štáte (čl. 7 ods. 1 smernice). Úhrady v sú lade s podmienkami a sadzbami pre náhradu nákladov, ktoré by boli uhradené pre takúto zdravotnú starostlivosť na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený, nesmú prekročiť skutočné ná klady na prijatú zdravotnú starostlivosť (čl. 7 ods. 3 a 4 smernice). Podľa smernice môže poistenec navštevovať akéhokoľvek poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj nenapojeného na verejný systém krajiny.

Podľa smernice požiadavka predchádzajúceho povolenia, nie je pravidlom. V s úlade s čl. 8 ods. 1 smernice môže členský štát zaviesť systém predchádzajúceho povolenia len pre určité druhy cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a len vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané k cie ľu, ktorý sa má dosiahnuť, a že nebude predstavovať prostriedok diskriminácie alebo prekážku voľnému pohybu pacientov. Èl. 3 (c) smernice definuje členský štát, v ktorom je osoba poistená ako člensk ý štát zodpovedný za udelenie predchádzajúceho povolenia uvedeného v nariadeniach.

Splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bude obsahovať súhrn výkonov cezhranič nej zdravotnej starostlivosti, ktorých poskytnutie bude podmienené predchádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne.

Cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá môže podliehať predch ádzajúcemu povoleniu je uvedená v čl. 8 ods. 2 smernice a je obmedzená na zdravotnú starostlivosť, ktorá

·zahàňa hospitalizáciu pacienta minimálne počas jednej noci, alebo

·vyžaduje využitie vysoko špecializovaných a nákladnej lekárskej infra štruktúry alebo vybavenia, alebo

·zahàňa liečbu, ktorá predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo, alebo

·je poskytovaná poskytovateľom, ktorý by mohol viesť k obavám týkaj úcich sa kvality a bezpečnosti starostlivosti.

V súlade s týmito pravidlami uvedenými v smernici sa Slovenská republika rozhodla využiť možnosť ustanoviť predchádzajúce povolenie z dôvodu ochrany prostriedkov pre poistencov Slovenskej republiky. Napokon existovalo tu už predtým a bolo zriadené pre nariadenia a na ktoré aj Európsky súdny dvor (teraz Súdny dvor Európskej únie) (ďalej len 'ESD') uznáva požiadavku potreby predchádzajúceho súhlasu príslušnej inštitúcie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti - ústavnej liečby v inom členskom štáte Európskej únie. ESD akceptuje, že za istých okolností (hromadných požiadaviek na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v iných členských štátoch) by mohlo dôjsť k ohrozeniu finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia (zdravotného poistenia) a tým by všeobecná úroveň zabezpečenia verejného zdravia mohla byť ohrozená. Neudeliť súhlas s poskytnutí m zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ však možno len vtedy, ak sa taká istá alebo rovnako efektívna liečba dá poskytnúť bez neprimeraného odkladu zmluvným poskytovateľom v národnom prostred í. Pri posudzovaní potrebnosti liečby príslušné inštitúcie musia brať do úvahy aktuálny zdravotný stav pacienta, stupeň bolesti, povahu pacientovho postihnutia (napríklad ochorenie ho obmedzuje vo vykonávaní pracovnej aktivity).

Ustanovuje sa, že informácie o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte o dôveryhodnosti o kvalite a bezpečnosti, získava na Národnom kontaktnom mieste, ktorým sa stane Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ak zdravotná poisťovňa zamietne udelenie predchádzajúceho súhlasu, vždy sa musí postupovať podľa nariadenia, ktoré má prednosť pred zá konmi štátu, t.j. ak pôjde o ústavnú zdravotnú starostlivosť, musia byť splnené podmienky uvedené v § 9b ods. 10, ak pôjde o ambulantnú zdravotnú starostlivosť, na tú má poistenec nárok už teraz a bez súhlasu, avšak ak pôjde o nariadenie, budú mu preplatené náklady čerpané u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti napojeného na verejný systém.

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťov ňa nemôže zamietnuť udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ak zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť v Slovenskej republike v lehote, ktorá je opodstatnen á z lekárskeho hľadiska podľa posúdenia zdravotného stavu pacienta.

Ustanovuje sa postup v prípade zriedkavej choroby.

Právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti má poistenec, ak o to písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovň u do troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ak zdravotná starostlivosť patrí do rozsahu uhrádzaného z verejného zdravotného poistenia a ak ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu, že tento súhlas bol zdravotnou poisťovňou daný .

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa musí preveriť pri žiadosti o poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, či sú splnené podmienky podľa nariadenia. Podľa smernice členské štáty musia informovať poistené osoby, ktoré žiadajú o predchádzajúci súhlas na liečbu u nezmluvný ch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že sa na takéto prípady vzťahuje systém predchádzajúceho súhlasu podľa smernice a že musia si byť vedomé dôsledkov (napr. miery úhrady nákladov, ktoré sa použijú, to najmä pokiaľ príslušný členský štát nepreplá ca liečbu u nezmluvných poskytovateľov podľa nariadení.)

Definuje sa, čo sa na účely tohto zákona považuje za výšku úhrady, lebo každá zdravotná poisťovňa môže mať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ustanovené rozdielne ceny.

Predchádzajúci súhlas podľa smernice vždy vydáva členský štát, kde je osoba poistená.

§ 9e

Preplácanie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu na území Slovenskej republiky vykonáva vždy štát, v ktorom je poistenec iného členského štátu poistený. Takýto poistenec na území Slovenskej republiky, ak využíva cezhranič nú zdravotnú starostlivosť u každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť priamo poskytovateľovi.

§ 9f

Vzhľadom na to, že systém predchádzajúceho povoľovania poskytnutia zdravotnej starostlivosti v zákone už existoval podľa nariadenia v § 10, z dôvodu úspornosti času a vzhľadom na to, že zdravotná poisť ovňa pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu v súlade so smernicou aj tak, vždy musí preskúmať, či nie sú splnené podmienky podľa nariadenia, ustanovuje sa jedno konanie pre oba systémy.

Poistenci, ktorí chcú cestovať do iného členského štátu EÚ za účelom čerpania konkrétnej zdravotnej starostlivosti podľa nariadenia, či už diagnostickej, liečebnej – musia požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o súhlas s jej čerpaním. Ak je súhlas poskytnutý, majú poistenci na území štá tu, kam za zdravotnou starostlivosťou vycestovali nárok na rovnaké zaobchádzanie a rovnakú cenu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ako miestni poistenci. Súhlas sa vydáva na európskom tlač ive E112, resp. prenosnom dokumente S2. Podkladom žiadosti o udelenie súhlasu na liečbu v cudzine je vyjadrenie špecializovanej nemocnice. Poznámka pod čiarou k odkazu 16n) sa odvoláva na § 7 ods. 4 písm. a) zákona č . 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Ustanovuje sa aj čo má žiadosť obsahovať, aby nedochádzalo v praxi k problémom s nedostatočnej legislatívnej úpravy. Žiadosť o súhlas s poskytnutím plánovanej ú stavnej zdravotnej starostlivosti síce podáva poistenec svojej zdravotnej poisťovni, ale poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytnúť pacientovi pomoc.

Definícia klinického pracoviska. Konkrétne ide napríklad o Národný ú stav srdcových a cievnych chorôb, Národný onkologický ústav, Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, Národný ú stav reumatických chorôb, transplantačné oddelenia fakultných nemocníc a ďalšie vysoko špecializované nemocnice, resp. koncové zdravotní cke zariadenia s kvalitným materiálnym vybavením, ktorých zamestnanci sú schopní posúdiť, či diagnózu pacienta vieme vyliečiť alebo nie. V prípade pochybností sú k dispozícií aj hlavní odborní ci Ministerstva zdravotníctva SR.

Ustanovuje sa čo má obsahovať žiadosť o predch ádzajúci súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa smernice.

Ustanovenie sa dáva do súladu s nariadením a rozsudkami Európskeho sú dneho dvora (C-368/98 – Vanbraekel, C56/01– Inizan, Watts), podľa ktorý ch poistenec môže požiadať aj o dodatočné vydanie súhlasu s plánovanou zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá v inom členskom štáte.

Legislatívno–technická úprava na účel zjednotenia systému podávania ž iadostí o udelenie súhlasu a termínu, do kedy je zdravotná poisťovňa povinn á rozhodnúť, a mechanizmus odvolania v zmysle smernice a nariadenia. Žiadosť musí byť vybavená do 10 dní od podania. Zdravotná poisťovňa musí o žiadosti rozhodnúť , proti rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok. Ak ide o závažné ochorenie, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie zdravia, príslušná zdravotná poisťovňa musí rozhodnú ť bezodkladne.

V rámci autoremedúry môže odvolanie vybaviť príslušná zdravotná poisťovňa, ak nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, odvolacím orgánom je úrad.

Ustanovenie určuje úrad rozhodnúť o odvolaní pacienta do 10 dní od predlož enia odvolania. Rozhodovacia činnosť sa riadi režimom zákona o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak (lehoty sú odlišné od zákona o správnom konaní) a rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Rozhodovacia činnosť sa riadi režimom zákona o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak (lehoty sú odlišné od zákona o správnom konaní) a rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

K bodu 9

V novom znení § 10 sa upravuje žiadosť o preplatenie nákladov.

Poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9a, § 9b a § 9d na tlačive ,,Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti' (ď alej len 'žiadosť o preplatenie'), ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzn ý právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť:

a)originál dokladu o zaplatení, ktorým je doklad z registračnej pokladne, príjmový pokladničný doklad, alebo doklad, v texte ktorého je potvrdené prijatie finanč nej sumy, ak ide o hotovostnú platbu, alebo originál ústrižku o zaplatení poš tovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky, alebo pobočky zahraničnej banky alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej čiastky z bankového účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu,

b)záznam o ošetrení, správa z poskytnutia ústavnej zdravotnej starostlivosti,

c)originál dokladu s rozpisom poskytnutých výkonov ako faktúra, vyúčtovanie v ýkonov, lekársky predpis pri vydaní liekov, lekársky poukaz pri vydaní zdravotníckej pomôcky.

Ustanovuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o povinnostiach poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovne a úradu, podrobnosti o nárokových odkladoch a vzoroch nárokových dokladoch.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedenie poznámky pod čiarou 8bb) v bode 5 návrhu zákona.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 14 návrhu zákona.

K bodu 14

Navrhuje sa, aby sa nevzťahoval minimálny vymeriavací základ na poistencov, ktorí z dôvodu, že prekročili svojim príjmom 15-násobok životného minima, prestávajú byť poistencami štátu, pretože v opačnom prípade by úprava predstavovala neprimeranú finančnú záťaž pre takýchto poistencov. Napríklad, ak poberateľ dôchodku bude mať kapitálový príjem vo v ýške 3 500 eur, jeho minimálny vymeriavací základ by bol vo výške 4 716 eur. Ustanovuje sa, že odvod na zdravotné poistenie odvedú tieto osoby zo skutočne zarobenej sumy.

K bodu 15

Ustanovuje sa, že ak platiteľ dividend vypláca dividendy trom a viac osobám, zasiela výkaz iba elektronicky.

K bodu 16

Pre jednoznačnosť sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie v zákone.

K bodu 17

Ak Sociálna poisťovňa rozhoduje o uplatniteľnej legislatíve podľa nariadení EÚ, je potrebné lehoty predĺžiť o túto dobu.

K bodu 18

Definuje sa zásada rovnakého zaobchádzania.

K bodu 19

Upravuje sa odkaz k poznámke pod č iarou, nakoľko v tomto ustanovení zákona sa má odkazovať na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociá lnom poistení v znení neskorších predpisov. Odkaz 24 je však odkazom na § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 20

Potreba určiť lehotu na poskytovanie súčinnosti externými subjektmi.

Navrhovaným znením zákona sa zabezpečí aktuálnosť údajov v registri poistencov a platiteľov zdravotnej poisťovne.

K bodu 21

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia.

K bodu 22

Vzhľadom na to, že zákon preberá smernice pripája sa príloha s doložkou prebratých smerníc.

K Èl. II (576/2004 Z. z.)

K bodu 1

Spresňuje sa definícia konzília. Rozšírenie možností, ako môže prebiehať konzílium, ktoré sa ustanoví k riešeniu daného zdravotného problé mu pacienta pre potreby transpozície smernice, nakoľko rozvoj informačných technológi í umožňuje v určitých prípadoch konzultovať aj vzdialených špecialistov, napr. telefonicky, videoprenosom. Navrhovaná úprava umožní skvalitniť proces diagnostického a terapeutického rozhodovania zapojen ím vzdialených expertov.

K bodu 2

Definujú sa pojmy súvisiace s nariadením a so smernicou.

Nutnosť zadefinovania nového pojmu 'následná zdravotná starostlivosť', ktorý zavádzame pre potreby transpozície smernice. Definuje sa ako zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná pacientovi po prvotnom ošetrení pri jednom zdravotnom probléme. Napríklad vybratie stehov po operácii.

Spresňuje sa definícia zdravotného výkonu. Nutnos ť zadefinovania nového pojmu 'zdravotný výkon poskytovaný na diaľku', sa zavádza pre potreby transpozície smernice. Pri využití moderných informačných technológií je možné niektoré zdravotné v ýkony, vykonávať aj bez bezprostredného kontaktu s pacientom, napríklad telefonická konzultácia, e-mailová konzultácia. Umožnenie vykonania zdravotného výkonu na diaľku zlepšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti, šetrí čas zdravotníckych pracovníkov a potenciálne znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť.

Pri poskytovaní zdravotného výkonu na diaľ ku, alebo pri konzíliu prostredníctvom telekomunikačných zariadení, je potrebné v záujme právnej istoty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a prijímateľov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti presne definovať členský štát, v ktorom sa zdravotná starostlivosť poskytuje.

K bodu 3

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa pridáva k dôvodom, na základe ktorých je zakázaná diskriminácia aj štá tna príslušnosť.

K bodu 4

Železničná polícia, citovaná v § 11 ods. 7 písm. f), bola zákonom č. 547/2010 Z. z. o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnen í niektorých zákonov začlenená do Policajného zboru, čiže už právne nejestvuje.

Príslušníci Horskej záchrannej služby sú v služobnom pomere a služobný úrad má rovnaké práva a povinnosti k týmto príslušníkom ako majú služobné úrady k príslušníkom citovaným v § 11 ods. 7 písm. b) až e).

Je preto naliehavo potrebné zosúladiť skutočný stav so stavom právnym.

K bodu 5

Dopĺňa sa transpozičná smernica o transponované smernice.

K Èl. III (577/2004 Z. z.)

K bodu 1

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť poistencovi náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štá te najmenej vo výške jej úhrady na území Slovenskej republiky najviac do výšky skutočných nákladov na prijatú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa môže rozhodnúť o uhradení celkový ch nákladov. Zdravotná poisťovňa môže rozhodnúť o uhradení ďalších súvisiacich nákladov ako napríklad nákladov na ubytovanie a cestovných nákladov, alebo dodatočných nákladov, ktoré mô žu vzniknúť pri prijímaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti osobám so zdravotným postihnutím v dôsledku jedného alebo viacerý ch postihnutí za podmienky, že tieto náklady sú doložené dostačujú cou dokumentáciou. Rozsah úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte, na ktorú udelila zdravotná poisťovňa súhlas, a ktorá sa riadi nariadeniami.

K bodu 2

Dopĺňa sa transpozičná príloha s transponovanými smernicami.

K bodu 3 a 4

Do zoznamu pre kúpeľnú starostlivosť pre deti a dorast sa pod novým číslom indikácie XXVI/5 v skupine úhrady A dopĺňa diagnóza G60 'Dedičná a idiopatick á neuropatia', ktorú bude oprávnený indikovať len neurológ a všeobecný lekár pre deti a dorast na základe odporúčania neurológa. Ustanovuje sa, že kúpeľnú starostlivosť pri tejto indiká cii je možné uhrádzať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia poistencovi uhrádzať najviac raz ročne.

Navrhovanou úpravou sa plnia úlohy v rámci odporúčaní EÚ, ku ktorým sa zaviazala aj Slovenská republika a úlohy Národného plánu (programu) rozvoja starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami v SR vypl ývajúceho z uznesenia vlády SR č. 578/2012, ktorým bola schválená 'Národná stratégia rozvoja zdravotnej starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami na roky 2012-2013'.

Navyše pre túto diagnózu v súčasnosti nedisponujeme nijakou špecifickou liečbou a jedinou možnosťou ako zlepšiť zdravotný stav postihnutý ch jedincov je intenzívna rehabilitácia.

Uvedený návrh podporuje aj hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre špecializačný odbor neurológia.

K Èl. IV (578/2004 Z. z.)

K bodu 1

Ustanovuje sa lehota, do ktorej je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný ustanoviť odborného zástupcu.

K bodu 2

Na účel poskytovania informácii o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je potrebné, aby samosprávne kraje odovzdávali presne informácie ministerstvu zdravotníctva o vydaných povoleniach.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 8 návrhu zákona, podľa ktorého je komora povinná poskytovať údaje pre ministerstvo zdravotníctva a úrad pre doh ľad o licenciách, ktoré vydáva. Z tohto dôvodu sa z platného zákona vypúšťa ministerstvo zdravotníctva, úrad pre dohľad a obec, obec preto, že zasielania kópii vydaných licencií v praxi nijako nevyužíva a iba ju to zaťažuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 8 návrhu zákona, podľa ktorého je komora povinná poskytovať údaje pre ministerstvo zdravotníctva a úrad pre doh ľad o licenciách, ktoré vydáva. Z tohto dôvodu sa z platného zákona vypúšťa ministerstvo zdravotníctva, úrad pre dohľad a obec, obec preto, že zasielania kópii vydaných licencií v praxi nijako nevyu žíva a iba ju to zaťažuje.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 3 návrhu zákona.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 8 návrhu zákona, podľa ktorého je komora povinná poskytovať údaje pre ministerstvo zdravotníctva a úrad pre doh ľad o licenciách, ktoré vydáva. Z tohto dôvodu sa z platného zákona vypúšťa ministerstvo zdravotníctva, úrad pre dohľad a obec, obec preto, že zasielania kópii vydaných licencií v praxi nijako nevyu žíva a iba ju to zaťažuje.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 3 návrhu zákona.

K bodu 8

V zmysle požiadavky smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je potrebné zabezpečiť, aby údaje z registrov zdravotníckych pracovníkov o práve na vykonávanie činnosti boli k dispozícii orgánom ostatných členských štátov na úč ely cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Navrhovanou úpravou sa ukladá úloha príslušným komorám, ktoré vedú príslušné registre s informáciami o zdravotníckych pracovníkoch, poskytovať údaje z nimi vedených registrov národnému kontaktnému miestu. Národné kontaktné miesto tak bude môcť postúpiť relevantné informácie kontaktnému miestu v zahraničí.

K bodu 9

Dopĺňa sa povinnosť Národnému centru zdravotníckych informácií odovzdávať údaje národnému kontaktnému miestu na účel vypracúvania správ pre Euró psku komisiu.

K bodu 10

Upravuje sa poznámka pod čiarou o n ariadenia, ktoré majú prednosť pred našimi zákonmi, pretože vo všetkých sú ustanovené povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K bodu 11

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia zverejňovať cenníky všetkých svojich zdravotných výkonov, ktoré poskytujú. Ceny musia byť vypočítané podľa objektívnych kritérií podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorší ch predpisov a podľa nediskriminačných kritérií, t.j. musia byť vždy rovnaké pre domácich aj zahraničných pacientov.

K bodu 12

Aby nebolo žiadnych pochýb o tom aký doklad má vydať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po poskytnutí zdravotnej starostlivosti, dopĺňa povinnosť vydať príslušný doklad.

K bodu 13

V súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vyplynuli ustanoviť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti viacero povinností, napríklad vydať pri poskytovan í zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá sa preukáže nárokovým dokladom rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov (záznam o ošetrení, správa z hospitalizácie), ich cene a výške spolu účasti osobe, ktorej sa taká zdravotná starostlivosť poskytla, alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak ide o poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti musia vydať osobe rovnopis potvrdenia o rozsahu poskytnutý ch zdravotných výkonov (záznam o ošetrení, správa z hospitalizácie), ich cene alebo originál dokladu s rozpisom poskytnutých výkonov ako faktúra, vyúčtovanie výkonov, lekársky predpis pri vydaní liekov, lekársky poukaz pri vydaní zdravotníckej pomôcky spoluúčasti osobe, ktorej sa taká zdravotná starostlivosť poskytla, alebo jej zákonnému zástupcovi. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú taktiež povinní poskytnúť následnú zdravotnú starostlivosť potom čo bola prvotná zdravotná starostlivosť poskytnutá v zahraničí. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní poskytovať ministerstvu zdravotníctva na účely poskytovania informácii Európskej komisii o cezhranič nej zdravotnej starostlivosti informácie o počte zahraničných pacientov, ktorým poskytli cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, informácie o tom aká bola zahraničným pacientom poskytnutá zdravotná starostlivos ť a informácie o tom v akej výške bola zahraničným pacientom vystavená faktúra za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v elektronickej forme za predchádzajúci kalendárny rok do 15. februára. K povinnostiam zdravotníckeho pracovníka - poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľ om licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa pridáva povinnosť vypracovať písomný alebo elektronický zdravotný záznam o danom ošetrení.

Zároveň sa kvôli zabezpečeniu kontinuity starostlivosti musí aspoň jeden variant záznamu poskytnúť osobe, ktorej sa poskytuje cezhraničná zdravotná starostlivosť.

K povinnostiam zdravotníckeho pracovníka - poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa pridáva povinnosť zabezpečiť pacientovi rovnakú ná slednú lekársku starostlivosť po poskytnutí cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, aká by bola poskytnutá, ak by bola prvotný zdravotný výkon vykonaný na jeho území. Taktiež sa dáva povinnosť poskytovateľom odovzd ávať údaje ministerstvu v súvislosti s poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti osobám z iných členských štátov, ktorým bol poskytnutá na území Slovenskej republike.

K bodu 14

Legislatívno–technická úprava v súvislosti s pridanými povinnosťami pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vzhľadom na skutočnosť, že smernica upravuje poskytovanie plánovanej zdravotnej starostlivosti a nie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 15

Ustanovuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre vydanie výkazov podľa bodu 18 vládneho návrhu zákona pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16

Vzhľadom na to, aby sa rozlíšilo uplatňovanie nariadení a smernice, dopĺňajú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť podľa toho, akým dokladom sa osoba preukáže.

K bodu 17

Navrhuje sa v súlade s Memorandom vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve v tomto zákone ustanoviť osobitné ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch niektorých zdravotníckych pracovníkov a to lekárov a zubných lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa, aby zá kladná zložka mzdy lekára a zubného lekára bez atestácie bola najmenej 1,25 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.

K bodu 18

Navrhuje sa v súlade s Memorandom vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve v tomto zákone ustanoviť osobitné ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch niektorých zdravotníckych pracovníkov a to lekárov a zubných lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa, aby zá kladná zložka mzdy lekára a zubného lekára s atestáciou bola najmenej 2,30 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendá rnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava na účel definovania sankcií a porušení nových povinností pre poskytovate ľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 20

Navrhuje sa v súlade s Memorandom vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve v tomto zákone ustanoviť do nadobudnutia ú činnosti § 80a prechodné ustanovenia o postupnom zvyšovaní základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára pracujúceho v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 21

Dopĺňa sa transpozičná príloha s transponovanými smernicami.

K Èl. V (581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Úprava ustanovenia v súvislosti so zmenami v zákone č. 580/2004 Z. z.

K bodu 2

Dopĺňajú sa povinnosti pre zdravotné poisťovne v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou s odkazom na zákon č. 580/2004 Z. z. a na nový § 6b.

K bodu 3

Dopĺňajú sa povinnosti pre zdravotné poisťovne v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. Zdravotná poisťovňa pre účely nutnosti vykonávať správu pre Európsku komisiu je povinná odovzdávať potrebné údaje v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do konca februára v členení na zdravotnú starostlivosť poskytovan ú podľa nariadenia a podľa smernice.

K bodu 4

Z dôvodu spresnenia sa navrhuje rozšíriť aj o audítorskú spoločnosť podľa zákona č. 540/2007 Z.z. o audítoroch, audite a dohľade nad vý konom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Zosúladenie so zákonom o audítoroch.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie § 6b ods. 3 a zavedenie legislatívnej skratky pre členské štáty.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie § 6b ods. 3 a zavedenie legislatívnej skratky pre členské štáty.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie § 6b ods. 3 a zavedenie legislatívnej skratky pre členské štáty.

K bodu 9

Dopĺňa sa povinnosť pre úrad byť národným kontaktným miestom pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť.

K bodu 10

Dopĺňajú sa povinnosti pre úrad v súvislosti s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. Úrad je povinný odovzdávať potrebné údaje v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci kalendárny rok každoročne do konca februára v členení na zdravotnú starostlivosť poskytovanú podľa nariadenia a podľa Smernice.

K bodu 11

Úrad ako národné kontaktné miesto pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť má podľ a smernice poskytovať jednak údaje o právnych predpisoch Slovenskej republiky poistencovi z iného členského štátu, informovať našich poistencov o národných kontaktných miestach v iných členských št átoch a komunikovať s národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch. Zároveň má byť nápomocný pri informovaní a možnostiach liečby zriedkavých ochorení.

K bodu 12

Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K čl. VI Zákon č. 362/2011 Z. z.

K bodu 1

Ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov pri dodávaní humá nnych liekov do tretieho štátu. Držiteľ povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov povinný dodávať humánne lieky len fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré majú povolenie alebo oprá vnenie na veľkodistribúciu humánnych liekov alebo povolenie alebo oprávnenie na výdaj humánnych liekov verejnosti v súlade s platnými právnymi predpismi príslušného tretieho štátu a dodržiavať pož iadavky správnej veľkodistribučnej praxe.

Je povinný overiť, či držiteľ povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého obstaráva humánny liek, má platné povolenie na veľkodistribúciu humánnych liekov a dodržiava požiadavky sprá vnej veľkodistribučnej praxe, či držiteľ povolenia na výrobu humánneho lieku, od ktorého obstaráva humánny liek, má platné povolenie na výrobu humánneho lieku a či sprostredkovateľ ná kupu alebo predaja humánneho lieku, od ktorého obstaráva humánny liek, spĺňa požiadavky uvedené v tomto zákone.

Kontrolou bezpečnostného prvku na vonkajšom obale, je povinný overiť, či dodávané humánne lieky nie sú falšované.

K bodu 2

Ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a v nemocničnej lekárni s oddelením výdaja liekov, zdravotní ckych pomôcok a dietetických potravín oznámiť do 30 dní po skončení štvrťroka Národnému centru zdravotníckych informácií pravdivé a presné údaje o liekoch a zdravotníckych pomôckach s uvedení m počtu balení, kódu a ceny humánneho lieku alebo zdravotníckej pomôcky vydanej na lekársky predpis alebo lekársky poukaz na poskytovanie cezhranič nej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3

Ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti zabezpečiť výdaj humánneho lieku a zdravotníckej pomôcky pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 4

Štátny ústav pre kontrolu liečiv je opr ávnený v záujme ochrany verejného zdravia v ktorejkoľvek fáze naliehavého postupu Európskej únie pozastaviť registráciu humánneho lieku a zakázať používanie tohto humánneho lieku na území Slovenskej republiky dovtedy, kým nebude prijaté konečné rozhodnutie na ú rovni Európskej únie. Týmto ustanovením sa zvyšuje právomoc členského štátu konať v prospech bezpečnosti pacienta, ak sa preukáže, že registrovaný humánny liek vykazuje zvýšené bezpečnostn é riziko pre pacienta.

K bodu 5

Ustanovujú sa dôvody, kedy možno iniciovať naliehavý postup Európskej únie.

K bodu 6

Držiteľovi registrácie humánneho lieku sa spresňuje povinnosť, aby pred zamýšľaným prerušením alebo skončením dodávania humánneho lieku na trh oznamoval Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv aj dôvody prerušenia alebo skončenia dodávania humánneho lieku na trh.

K bodu 7

Rozšírená požiadavka sa vzť ahuje aj na tretie štáty. Ak držiteľ registrácie humánneho lieku pozastaví alebo stiahne humánny liek z trhu, je povinný bezodkladne oznámiť štátnemu ústavu, dotknutým príslušným orgánom člensk ých štátov a agentúre dôvody na prijatie tohto opatrenia; táto povinnosť sa vzťahuje aj na pozastavenie alebo stiahnutie humánneho lieku z trhu tretieho štátu.

K bodu 8

Výnimku z uvádzania údajov v štátnom jazyku na vnútornom obale alebo vonkajšom obale humánneho lieku možno udeliť aj vtedy, ak sú problémy s dostupnosťou humá nneho lieku na trhu.

K bodu 9

Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa má iniciovať začatie naliehavého postupu Európskej únie.

K bodu 10

Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch sa môže iniciovať začatie naliehavého postupu Európskej únie.

K bodu 11

Pri uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v záujme uľahčenia uznávania lekárskych predpisov a lekárskych poukazov vystavených v Slovenskej republike je potrebné ustanoviť zoznam prvkov, ktoré má obsahovať lekársky predpis alebo lekársky poukaz, ak sa majú predpísané humánne lieky alebo zdravotnícke pomôcky vydávať mimo ú zemia Slovenskej republiky v inom členskom štáte.

Ustanovenia § 120a sú v súlade s neúplným zoznamom prvkov, ktoré majú lekárske predpisy a lekárske poukazy obsahovať. Tieto sú uvedené v prílohe smernice Komisie 2012/52/EÚ, ktorou sa stanovujú opatreniam na uľahčenie uznávania lekárskych predpisov vystavených v inom členskom štáte. Daný zoznam prvkov by mal zdravotníckemu pracovníkovi iného členského štátu oprávnenému vydávať lieky a zdravotnícke pomôcky umožniť overiť pravosť lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu a tiež skutočnosť, či ho v Slovenskej republike vystavil zdravotnícky pracovník oprávnený predpisovať hum ánne lieky a zdravotnícke pomôcky.

Humánne lieky by sa mali predpisovať svojím bežným názvom, aby sa uľahčila správna identifikácia liekov, ktoré sú v rámci Európskej únie uvádzané na trh pod rôznymi ochrannými zná mkami. Rovnako to platí aj pre humánne lieky, ktoré nie sú uvádzané na trh vo všetkých členských štátoch. Bežným názvom sa rozumie buď medzinárodný nechránený názov odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou, alebo, ak takýto názov neexistuje, zvyčajný bežný názov.

Ochranná známka humánneho lieku by sa mala používať iba v záujme zabezpečenia jasnej identifikácie biologických liekov a to vzhľadom na osobitné charakteristické vlastnosti týchto humá nnych liekov, alebo na identifikáciu iných humánnych liekov v prípadoch, kde to predpisujúci zdravotnícky pracovník považuje z medicínskeho hľadiska za nevyhnutné.

Zdravotnícke pomôcky nemajú bežné názvy ako lieky. Preto by mal lekársky poukaz obsahovať aj priame kontaktné údaje predpisujúcej osoby, ktoré umožnia zdravotníckemu pracovníkovi vydávajúcemu zdravotní cke pomôcky, aby sa v prípade potreby informoval o predpísanej zdravotníckej pomôcke a správne ju identifikoval.

Vzhľadom na to, že celkový vplyv cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je obmedzený, neúplný zoznam prvkov sa vzťahuje len na lekárske predpisy a lekárske poukazy, ktoré sa majú použiť pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 12

Vykonaním navrhovanej úpravy bude v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedená v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády SR prebraný člá nok 11 smernice 2011/24/EÚ. Ak sú lieky registrované v členskom štáte a boli predpísané v tomto členskom štáte osobou oprávnenou na vý kon regulovaného zdravotníckeho povolania v zmysle smernice 2005/36/ES na meno konkrétneho pacienta umožňuje sa, aby sa tieto lekárske predpisy uznávali a lieky vydávali v inom členskom štáte, v tomto prípade v Slovenskej republike, ak sú v Slovenskej republike registrované.

Odstránenie regulačných a administratí vnych prekážok pri uznávaní takýchto lekárskych predpisov by sa nemalo dotýkať možnosti, ak je to potrebné, vhodnej dohody pacientovho ošetrujúceho lekára alebo lekárnika v každom konkrétnom prí pade, tak, aby sa pritom zaručila ochrana ľudského zdravia.

Uznávanie lekárskych predpisov z iného členského štátu nemá vplyv na profesionálne alebo etické povinnosti, na základe ktorých, lekárnici môžu odmietnuť vydať liek.

Na preplácanie liekov nemajú vplyv pravidlá vzájomného uznávania leká rskych predpisov, ale vzťahujú sa naň všeobecné pravidlá preplácania nákladov spojených s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou uvedené v zákone č. 580/2004 Z. z.

Uplatňovanie zásady uznávania lekárskych predpisov sa umožní prijatím opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti pacienta a zabránenie zneužívaniu alebo nesprávnemu používaniu liekov. Medzi uvedené opatrenia patrí aj prijatie nariadenia Komisie, v ktorom sa bude uvádzať neúplný zoznam prvkov, ktoré majú byť súčasťou lekárskych predpisov. Uznávanie lekárskych predpisov by sa malo uplatňovať aj na zdravotnícke pomôcky, ktoré sa zákonne uvádzajú na trh v Slovenskej republike v čase vydania zdravotníckej pomôcky na lekársky poukaz.

K bodu 13

Spresňuje sa sankcia za iný správny delikt držiteľovi registrácie humánneho lieku.

K bodu 14

Držiteľovi registrácie hum ánneho lieku sa ukladá sankcia, ak po pozastavení alebo stiahnutí humánneho lieku z trhu bezodkladne neoznámi Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, dotknutým príslušným orgánom členských štátov a agentúre dôvody na prijatie tohto opatrenia; táto povinnosť sa vzť ahuje aj na pozastavenie alebo stiahnutie humánneho lieku z trhu tretieho štátu.

K bodu 15

Dopĺňa sa sankcia držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov za nedodržanie požiadaviek vzťahujúcich sa na vývoz humánneho lieku do tretieho štátu.

K bodu 16

Ukladá sa držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a v nemocničnej lekárni s oddelením výdaja liekov, zdravotníckych pomô cok a dietetických potravín sankcia za iný správny delikt, ak neoznámil do 30 dní po skončení štvrťroka Národnému centru zdravotníckych informácií pravdivé a presné údaje o liekoch a zdravotníckyc h pomôckach s uvedením počtu balení, kódu a ceny humánneho lieku alebo zdravotníckej pomôcky vydanej na lekársky predpis alebo leká rsky poukaz na poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 17

Ukladá sa držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sankcia za iný správny delikt, ak nezabezpečil výdaj humánneho lieku a zdravotníckej pomô cky pri poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 18

Dopĺňa sa transpozičná príloha o preberané právne akty Európskej únie.

K Èl. VII

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 24. apríla 2013

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 1. polrok 2013 v súvislosti s potrebou transpoz ície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len 'smernica ') s lehotou na prebratie smernice do 25. októbra 2013.

Smernica je spolu s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 a 987/2009 právnym nástrojom upravujúcim práva a povinnosti migrujúcich osôb zúčastnených na poskytovan í zdravotnej starostlivosti. Smernica obsahuje zosumarizované rozsudky Európskeho súdneho dvora. Prehľad rozsudkov je uvedený v doložke zlučiteľnosti. Podľa smernice majú pacienti právo na bezpečné a kvalitné ošetrenie v rámci EÚ a na zodpovedajúcu úhradu nákladov. S pacientmi, ktorí cestujú do iného členské ho štátu EÚ, aby im tam bola poskytnutá lekárska starostlivosť, sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní. Platí duálne uplatňovanie nariadenia a smernice - vždy sa skú ma, či sú pri pacientovi splnené podmienky pre uplatnenie nariadenia. Ak sa zistí, že sú splnené, uplatní sa nariadenie so svojimi postupmi okrem prípadov, ak pacient vyslovene trvá na poskytnutí zdravotnej starostliv osti podľa ustanovení smernice.

Ambulantná zdravotná starostlivosť (bez ohľadu na charakter poskytovateľa zdravotnej starostlivosti – verejný, súkromný, zmluvný, nezmluvný ) sa poskytuje pacientovi bez predchádzajúceho súhlasu príslušnej inštitúcie pacienta v príslušnom štáte a následne po úhrade nákladov za jej poskytnutie pacientom, si možno žiadať ich preplatenie v príslušnom štáte. Cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti musí byť nediskriminačná vo vzťahu k zahraničný m pacientom a členský štát EÚ musí vytvoriť transparentný mechanizmus na výpočet nákladov za poskytnutú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Pacientom bude uhradená rovnaká suma, ktorá by bola uhradená za rovnaký druh zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike (čl. 7 smernice). Slovenská republika sa rozhodla zaviesť systém tzv. predchádzajúceho povolenia (súhlas s poskytovaní m zdravotnej starostlivosti) podľa čl. 8 smernice.

Súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti možno obmedziť alebo neudeliť, ak by pre pacienta alebo obyvateľstvo znamenala riziko, prípadne by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyvolával obavy pokiaľ ide o dodržiavanie noriem pre kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacienta, alebo je možné túto starostlivosť poskytnúť na území príslušného štátu v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc jeho zdravotný stav a vý voj ochorenia (čl. 8 smernice). Zdravotná poisťovňa nemôže odmietnuť udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak jej poskytnutie nie je možné na území príslušného štátu. Musí vš ak ísť o zdravotnú starostlivosť, ktorá je zahrnutá do rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej a uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia príslušného štátu (čl. 8 smernice). V prí pade zamietnutia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môže pacient požiadať o preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa jeho práv a povinností súdom (čl. 9 smernice).

Vo financovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti smernica umožňuje nielen náhradu pacientom vynaložených nákladov, ale aj priamu úhradu nákladov príslušným štátom, avšak toto Slovenská republika nevyužíva. Stanovujú sa nediskriminačn é postupy za akých podmienok sa uhradí poskytnutá zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ (čl. 7 smernice). Smernica ustanovuje zodpovednosť krajiny poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj príslušné ho štátu za sťažnosti a odškodňovanie nárokov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pacientom budú poskytovať všetky potrebné informácie v tejto oblasti národné kontaktné miesta (čl. 4, 6 smernice).

Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zabezpečuje, aby mali pacienti prístup k svojim písomným alebo elektronickým lekárskym zá znamom o ošetrení, ktoré im bolo poskytnuté. Zabezpečuje sa, aby následná lekárska starostlivosť bola rovnako kvalitná, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte EÚ k ošetreniu došlo. Zavádza sa povinnosť zabezpečovať následnú zdravotnú starostlivosť (kontrolné prehliadky), ako keby bola poskytnut á na jeho území (čl. 5 smernice).

Smernica ukladá novú povinnosť budovať národné kontaktné miesta poskytujúce informačný servis o právach pacientov vo všetkých členských št átoch EÚ. Národným kontaktným miestom bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tieto strediská si budú vymieňať informácie a budú môcť pacientom poskytovať praktické informá cie o podmienkach a výškach uhrádzania, o možných ošetreniach, poskytovateľoch, postupoch pri odškodňovaní. Pacienti potom budú mať jasnejšiu predstavu o kvalite a bezpeč nosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zahraničí, čo povedie k informovanejším rozhodnutiam o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Smernica posilňuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti e-Health, najm ä v oblasti dostupnosti písomných alebo elektronických lekárskych záznamov pacienta pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v členskom štáte ošetrenia (čl. 14 smernice).

Lekársky predpis z iného členského štátu EÚ bude uznaný v štáte poistenia pacienta tak, aby sa zabezpeč ila kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti po návrate pacienta do štátu poistenia. Pacient má nárok na predpísaný liek vtedy, ak je v krajine, kde ho chce vybrať dostupný a povolený na predaj (č l. 11 smernice).

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny, predovšetkým z dôvodu nárastu výdavkov zdravotných poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti, poskytovanej v iných členských štátoch EÚ a z dôvodu navrhovaného zvýšenia platov lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov zdravotných poisťovní, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpoč et. Celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude pozitívny. Implementácia Smernice do právneho poriadku SR a zároveň do právneho poriadku ostatných členských štátov znamená zjednodušenie administratí vy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a teda počet osôb, ktorým bude poskytovaná cezhraničná zdravotná starostlivosť sa zvýši. Pre súkromné subjekty, pôsobiace v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR sa otvára potenciál rastu, spojený s možným zvýšením počtu klientov, predovšetkým v prihraničných oblastiach SR. Pre zdravotné poisťovne je tu negatí vny vplyv, jednak z pohľadu dodatočných nárokov na ich rozpočty, jednak z pohľadu vyššej administratívy súvisiacej s rozšírením možnosti výberu poskytovateľa aj v inom členskom štáte. Celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva sa predpokladá pozitívny; dochádza k rozšíreniu možností čerpania zdravotnej starostlivosti na celom území EÚ, pričom nie je vyžadovaná administratíva, súvisiaca s predchádzajúcim súhlasom zdravotnej poisťovne. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu