Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2008 do 31.03.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predložený materiál obsahuje zjednoduš enie ročného zúčtovania tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Zamedzí sa povinnosti poisťovne vracať malé sumy z preplatku ročného zúčtovania, kedy často náklady boli vyššie ako preplatok a upravuje niektoré náležitosti vyhlášky a zmeny technicko-legislatívneho charakteru.

Predložený návrhu zákona je v súlade s ústavou, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Návrh zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prv ého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Dopad na štátny rozpočet

Dopad na štátny rozpočet v prípade, že poistenci štátu nebud ú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a úpravou § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimálnej mzdy, znamená ná rast finančných prostriedkov v roku 2008 vo výške 65 157 tis. Sk.

Dopad na štátny rozpočet tis. Sk

počet poistencov200820092010Poistenci pracujúci na dohodu5 34048 12451 39254 788Úprava § 11 ods. 9 a 101 89017 03318 18919 391spolu7 23065 15769 58274 180

2.Dopad na zdravotné poisťovne pri zmenách v ročnom zúčtovaní:

Úspora pri zrušení preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk na verejné zdroje sa predpokladá vo výške viac ako 2 milióny korún, vi ď priložená tabuľka.

Dopad pri zrušení preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk

ZPPreplatky do 100 Sk, ktoré má ZP zaplatiť575 145Nedoplatky do 100 Sk, ktoré má poistenec zaplatiť ZP662 050Zatiaľ vyčíslené náklady ZP2 179 000Úspora pre ZP (verejne zdroje) v Sk2 092 095

Dopad na zdravotné poisťovne v prípade, že poistenci štátu nebud ú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru znamená v roku 2008 úbytok finančných zdrojov z ročného zúčtovania cca. 52 332 tis. Sk a úpravou § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimá lnej mzdy, znamená úbytok finančných prostriedkov z ročného zúčtovania v roku 2008 vo výške 25 719 tis. Sk.

Dopad na zdravotné poisťovne z ročného zúčtovania tis. Sk

počet poistencov200820092010Poistenci pracujúci na dohodu5 34052 332 55 838 59 523 Úprava § 11 ods. 9 a 101 89025 71927 44229 253Spolu7 23078 05183 28088 776

Celkový dopad na zdravotné poisťovnetis. Sk

200820092010Príjem zo štátneho rozpočtu65 15769 58274 180Výpadok z ročného zúčtovania poistného-78 051-83 280-88 776Úspora zo zrušenia preplatkov a nedoplatkov do 100 Sk2 0922 2322 379Celkový dopad na zdravotné poisťovne-10 802-11 466-12 217

Uvedené zdroje nie sú zahrnuté v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 - 2010, preto sa požadujú dodatočné zdroje pre kapitolu MZ SR.

3.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

4.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovn ých miest.

6.Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I:

K bodu 1:

Zákon č. 580/2004 Z. z. neriešil otázku možných kolízií pri podávaní prihlášok na verejné zdravotné poistenie dostatočne.

K bodu 2:

Táto povinnosť je potrebné novej príslušnej zdravotnej poisťovni určiť z dôvodu, aby pôvodná zdravotná poisťovňa mala vedomosť o narodení dieťaťa a o povinnosti vykonávať jeho verejné zdravotné poistenie odo dňa narodenia do dňa potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou.

K bodu 3:

Spresňuje sa postup zo strany zdravotnej poisťovne pri kolíziách v podaných prihláškach na verejné zdravotné poistenie.

K bodu 4:

Nakoľko vznik verejného zdravotného poistenia pri zmene zdravotnej poisťovne sa viaže na termín 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka a tiež vzhľadom na povinnosť odosla ť preukaz poistenca do 5 dní zdravotnou poisťovňou poistencovi odo dňa potvrdenia prihlášky, navrhuje sa posunutie termínu z 15. novembra na 15 . decembra kalendárneho roka.

K bodu 5:

Navrhuje sa doplniť náležitosti prihlášky.

K bodom 6 a 7:

Jedná sa o zosúladenie so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 8:

Uvedená skupina poistencov prestala existovať zrušením základnej vojenskej služby; zákonom č. 570/2005 Z. z. bol zrušen ý zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe a zákonom č. 569/2005 Z. z. bol zrušený zákon č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe.

K bodu 9 :

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu

K bodu 10 :

V zákone uvedené slová 'polovica úhrnu minimá lnych miezd', ktoré sú nahradené slovami 'úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b) odstránia nedostatok, kedy poistenci štátu a poistenci podľa § 11 ods. 2 (tzv. samoplatitelia) budú pod ávať ročné zúčtovanie vtedy, ak ich skutočný príjem presiahne úhrn povinných minimálnych základov, teda ročné zúčtovanie nebudú zbytočne podávať pri dosiahnutí tzv. hluchého príjmu (medzi ½ úhrnom minimálnych miezd a úhrnom minimálnych základov) kedy výsledkom ročného zúčtovania bola 0 Sk a poistenci štátu nebudú platiť zdravotné poistenie z takého príjmu, ktorý prakticky nezarobili.

K bodu 11:

Navrhuje sa, aby osoby uvedené v § 11 ods. 8 písmeno a) a ž m), o) až r) (jedná sa napr. o poberateľa peňažného príspevku za opatrovanie, fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu a pod.), boli poistencami štátu, do dosiahnutia určitého príjmu.

K bodu 12 až 15:

Ná vrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa, aby osoby uvedené v § 11 ods. 8 písm. a) až m), o) až r), (jedná sa napr. o študentov, starobných dôchodcov, asistentov, opatrovateľov atď.), boli i naďalej poistencami štátu, ktorí majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 16:

Z doterajšieho znenia zákona nebolo jasné, č i osoby uvedené v § 16 ods. 2 písm. a) až d) majú alebo nemajú platiť počas práceneschopnosti preddavky na zdravotné poistenie. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne stanoví, že počas prá ceneschopnosti osoby uvedené v § 16 ods. 2 písm. b) a d) nemajú povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie.

K bodu 17:

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré nie sú povinné poda ť ročné zúčtovanie, ak boli poistencami štátu a mali príjmy na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 18:

Nové znenia umožňujú spracovať ročné zúčtovanie poistného za zamestnanca, ktorý má viacer ých zamestnávateľov iba tomu zamestnávateľovi, u ktorého je naďalej zamestnaný. Ak poistenec nie je v čase podania žiadosti zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, má povinnosť vykona ť ročné zúčtovanie sám.

K bodu 19:

Uvedeným návrhom sa zamedzí situácii, kedy zamestná vateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavkoch a poistenec nemal de facto možnosť urobiť ročné zúč tovanie ani dodatočne (resp. musel žiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených preddavkoch).

K bodom 20 až 23:

Navrhovaná úprava má zamedziť povinnosti vracať preplatky alebo nedoplatky do 100 Sk, ktoré vznikli z ročného zúčtovania poistného. Vznikali situácie, kedy náklady na vrátenie prev ýšili samotný preplatok alebo nedoplatok.

K bodu 24:

Stanovuje sa spôsob zaokrúhľovania poistného platené ho štátom na účely ročného zúčtovania.

K bodom 25 až 26:

Navrhovanou úpravou sa spresňuje kedy ma platiteľ poistného povinnosť podať dodatočné ročné zúčtovanie a postup pri zaplatení nedoplatku alebo preplatku z opravného a dodatočného ročného zúčtovania. Zákon neustanovil termín splatnosti nedoplatku alebo preplatku v prípade, keď platiteľ poistné ho podal dodatočné ročné zúčtovanie. Platitelia poistného, ktorý predkladali dodatočné ročné zúčtovanie, pričom vo väčšine prípadov išlo o opravu pôvodne podaných chybných ročný ch zúčtovaní, na ktoré boli upozornení samotnou zdravotnou poisťovňou, vyžadovali vrátenie preplatku v zákonom stanovenom termíne (napr. do 30. 6. 2006 platiteľ podal chybné ročné zúčtovanie, zdravotn á poisťovňa ho na chybu upozornila, nasledovalo podanie dodatočného ročného zúčtovania v mesiaci október 2006 a zdravotná poisťovňa mala podľa zákona vrátiť preplatok do 31. októbra 2006.) Preto v prípade podávania dodatočných ročných zúčtovaní odporúčame stanoviť jasné termíny vrátenia preplatku alebo nedoplatku.

K bodu 27:

Zákon doteraz neupravoval pojem príslušnej zdravotnej poisťovne na podanie ročného zúčtovania poistného.

K bodu 28 až 29:

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 30:

Poistenec musí mať povinnosť preukazovať sa preukazom poistenca pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti u poskytovate ľa zdravotnej starostlivosti a to najmä s ohľadom na povinnosti, ktoré z iných právnych predpisov vyplývajú pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a to najmä zo zákona č. 578/2004 Z. z. a zo zákona č . 140/1998 Z.z. V tomto prípade stanoveným povinnostiam na jednej strane absentovali povinnosti na strane poistencov, čím sa splnenie zákonom stanovených povinností poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti značne sťaž ovalo, resp. nebolo realizovateľné.

K bodu 31:

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti poistenca.

K bodu 32:

Návrh predstavuje jednoznačnejšie zadefinovanie štruktúry žiadan ých údajov.

K bodu 33:

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti zamestná vateľa.

K bodu 34:

Zmena zdravotnej poisťovne v priebehu roka z titulu vzniku resp. zá niku skutočností v ods. 3 bude opäť vyžadovať komunikáciu medzi poisťovňami aj v priebehu roka, prípadnú refundáciu vzniknutých nákladov a pod.. predovšetkým v súvislosti s § 25 ods. 1 pí sm. b) zákona, kde zákon ukladá povinnosť novej zdravotnej poisťovni oznámiť vznik poistenia, čo sa ukazuje ako nedostačujúce, nakoľko nová zdravotná poisťovňa nie je povinná zaslať odhláš ku poistenca písomnou formou ako relevantný doklad.

K bodu 35:

Návrh predstavuje legislatívno-technickú úpravu

K bodu 36:

Posúvajú sa lehoty na vykonanie a podanie ročného zúčtovania poistného nasledovne:

-lehota dokedy sa musí vykonať a podať ro čné zúčtovanie zdravotnej poisťovni z 31. marca 2008 do 30. júna 2008

-lehota dokedy môže zamestnanec požiada ť o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa z 15. februára 2008 do 31. mája 2008

-lehota dokedy musí zamestnávateľ vydať zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch zo 7. februára 2008 do 15. mája 2008

-lehota dokedy musí poistenec alebo zamestn ávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom - ich preplatok alebo nedoplatok z 30. apríla 2008 do 31. augusta 2008

-lehota na vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom z 30. júna 2008 do 31. októbra 2008

-lehota na oznámenie zdravotnej poisťovni výsledný preplatok alebo nedoplatok zamestná vateľa z 31. mája 2008 do 30. septembra 2008

-lehota na ročné zúčtovanie so štátom, resp. s Ministerstvom financií SR z 30. j úna 2008 do 30. novembra 2008

-lehota, v ktorej zdravotná poisťovňa oznamuje úradu celkovú sumu poistného, ktoré je platiteľ poistného povinný odviesť zdravotnej poisťovni podľa § 15 za rozhodujúce obdobie a počet poistencov podľa pohlavia a veku za rozhodujúce obdobie, z 31. mája 2008 do 15. októbra 2008

-lehota, v ktorej úrad doručí každej zdravotnej poisťovni rozhodnutie o roč nom prerozdeľovaní poistného, z 30. júna 2008 do 31. októbra 2008

-lehota, v ktorej úrad v rozhodnutí stanoví každej zdravotnej poisťovni výš ku jej záväzku voči každej zdravotnej poisťovni, z 31. augusta 2008 do 31. decembra 2008.

V záujme právnej istoty, resp. aby sa predišlo rôznym výkladom ú činnosti nových pravidiel pri vykonávaní ročného zúčtovania, je potrebné jednoznačne ustanoviť, podľa ktorej právnej úpravy sa vykoná ročné zúčtovanie za rok 2007. Vzhľadom na to, že nové pravidlá predstavujú zjednodušenie ročného zúčtovania a je výhodnejšie pre poistencov, je odôvodnené, aby sa podľa týchto pravidiel postupovalo už pri ročnom zúčtovaní za rok 2007.

K čl. II:

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 26. septembra 2007

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zdravotná poisťovňa je pri vykonávaní povinného verejného zdravotného poistenia špecializovanou finančnou inštitúciou (subjektom verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) narábajúcou s verejný mi zdrojmi. Pri tejto činnosti ju možno vnímať len ako inštitúciu založenú na presne vymedzený účel s právnym postavením akciovej spoločnosti. Èinnosť zdravotnej poisťovne je presne vyšpecifikovaná v ustanovení § 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č . 581/2004 Z. z.“), dokonca tak striktne, že ustanovenie § 2 ods. 5 určuje, že zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako tú, ktorá je vymedzená v § 6. Súčasné zákonné obmedzenia činnosti zdravotných poisťovní len potvrdzujú , že nejde o „klasické“ akciové spoločnosti. Zdravotnú poisťovňu realizujúcu výkon verejného zdravotného poistenia nemôžeme považovať za podnik s ekonomickou činnosťou, t.j. „klasickú komerčnú akciovú spoločnosť“, pretože zdravotná poisťovňa je povinn á mesačne podľa § 14 zákona č. 581/2004 Z. z. preukazovať mieru svojej platobnej schopnosti a podľa § 6a má striktne obmedzené výdavky na prevádzkové činnosti a ostatný príjem z povinného verejn ého zdravotného poistenia je určený na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu určenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhrad ách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“). Vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisť ovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy a neštandardné zákonné obmedzenia, presne definovanú výšku poistného, ktorú nemôže zdravotná poisťovňa ani znížiť a ani odpustiť , zakotvený prerozdeľovací mechanizmus je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotného poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že t áto činnosť nie je podnikateľskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Analýza fungovania systémov zdravotn ého poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku tvorí prílohu dôvodovej správy, všeobecnej časti.

Ak je verejné zdravotné poistenie organizované ako povinné s rešpektovaním solidarity a rovnosti v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti, tak nemôže byť založené na princípe ziskovosti a hospodárskej súťaži, čo sú atribúty komerčného a dobrovoľného poistenia alebo povinného súkromného poistenia.

Cieľom navrhovanej novely zákona č. 581/2004 Z. z. je explicitne vymedziť účel založenia zdravotnej poisťovne ako subjektu verejnej správy, ktorému štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotn ého poistenia. Povinné odvody na verejné zdravotné poistenie sú stanovené zákonom, nemožno ich znížiť ani odpustiť, ich neodvádzanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť a tieto odvody majú charakter „ ďalšej“ dane, ktorá je súčasťou štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa m ôžu použiť len na tento účel.

Podľa rozsudkov Európskeho súdu, organizácie poverené poskytovaním aktivít založených na národnej solidarite a neziskovosti, plnia výhradne sociálnu funkciu. Tieto organizácie nie sú pova žované za podniky v zmysle komunitného práva. Zdravotné poistenie nie je podnikanie, nie je ani poistenie – je to vzájomná pomoc.

Zákonným vymedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku nejde o zásah do vlastníckych práv, pretože nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu majetku. Ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejn ého zdravotného poistenia (verejných prostriedkov), nakoľko zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne u žívať a disponovať s nimi. Verejné zdroje zdravotné poisťovne môžu len spravovať a kladný hospodársky vý sledok sa musí použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti hradenej z povinného verejného zdravotného poistenia, teda v prospech poistencov.

Existujúci systém je postavený tak, že žiadna zdravotná poisťovňa nehradí zdravotnú starostlivosť na základe uzatvorených poistiek, ale na základe toho, že im štát zveril právo vyberať „daň“ a zakázal im vykonávať akúkoľvek inú činnosť . Každý občan je povinný sa prihlásiť v niektorej z existujúcich zdravotných poisťovní, je povinný odvádzať v zákonom stanovej výške poistné, ktoré sa nedá znížiť ani odpustiť, tak že neexistuje medzi poisťovňami pri vstupoch žiadna súťaž. Poistný systém je tvorený na princípe solidarity. V takto nastavenom systéme, nemožno legislatívou umožniť, aby si sprostredkovatelia vecnej dá vky kladný hospodársky výsledok vyplatili formou dividend.

Podľa čl. 31 Listiny základných práv a slobôd má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Toto právo patrí medzi sociálne práva občana. V členských štátoch Európskej únie sú obdobn é práva súčasťou sociálnych systémov, ktoré ich svojím občanom poskytujú formou vecných dávok. Nositeľom a poskytovateľom sociálnej vecnej dávky je zdravotná poisťovňa.

Princípy sociálnych poistení v EÚ vychádzajú z toho, že prostriedky určené na sociálne služby (zdravotná starostlivosť je tiež sociálnou službou) sa môžu použiť len na tento účel.

V čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky sa stanovuje, že každý má prá vo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. V tomto článku je vyjadrený z áväzok štátu ako orgánu štátnej moci prijať takú právnu úpravu, ktorá zabezpečí občanom právo na zdravotnú starostlivosť cestou zdravotnej poisťovne.

Ústavný súd v rozhodnutí PL.ÚS 13/97 uviedol: „ ....zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie .... resp. na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( čl.40) Ústavy. Zdravotné poisťovne v základnom zdravotnom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voč i jednotlivcovi ....“.

V zmysle § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení z ákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) sa rozlišuje zdravotné poistenie:

-povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie,

-individuálne zdravotné poistenie.

Štát realizuje úlohu poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti zo zdroja, ktorým je povinný výber poistného. Výška poistného povinného zdravotného poistenia je stanovená zákonom a zákonom je taktiež stanovené, kto a kedy toto poistné platí, tak aby počas celej doby poistného vzťahu bolo za každého poistenca hradené poistné.

Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. určuje :

„Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitné ho predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,

b) v územnej samospráve,

c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.“.

V zmysle citovaného zákona sú zdravotné poisťovne subjektmi verejnej správy a teoreticky v prípade platobnej neschopnosti zdravotnej poisťovne by sa mohli domáhať finančnej výpomoci štá tu ako subjekty verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z.

Uvedené dve skutočnosti – povinný výber poistného a pri splnení zákonných podmienok teoretická možnosť finančnej výpomoci pre subjekty verejnej sprá vy v prípade nedostatku finančných zdrojov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. – vyvracajú možnosť existencie systému zdravotného poistenia v Slovenskej republike na komerčnom základe a kreovanie zdravotný ch poisťovní ako podnikateľských subjektov.

V zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie:

-sústavná činnosť,

-vykonávaná samostatne podnikateľom,

-vo vlastnom mene,

-na vlastnú zodpovednosť,

-za účelom dosiahnutia zisku.

Ak chceme konštatovať o určitej činnosti, že je podnikaním, musí spĺňať uvedené kritériá všetky. Otázkou je najmä „samostatnosť“ podnikateľa – zdravotnej poisťovne, nakoľko zdravotná poisťovňa dostáva prostriedky z verejných zdrojov a má zabezpečený stabiln ý príjem a zároveň má Ústavou Slovenskej republiky a zákonom určené, na čo má prostriedky použiť (zákon č. 577/2004 Z. z.).

Podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť – nesie podnikateľské riziko – v prípade „podnikateľov – zdravotných poisťovní“ by štát nemohol nechať všetky zbankrotovať a vystaviť poistencov riziku, pretože by konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Vrátenie zdrojov z kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní na ú hradu zdravotnej starostlivosti by v súčasnosti predstavoval prísun zdrojov do zdravotníctva vo výške takmer 1,9 miliardy Sk.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Prílohu tejto všeobecnej časti dôvodovej správy tvorí Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľ adu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha k dôvodovej spr áve – všeobecná časť

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku v nadväznosti na predkladanú novelu zákona č.581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

1. Ekonomická charakteristika zdravotných poisťovní

V charakteristike zdravotných poisťovní vykonávajúcich povinné zdravotné poistenie na celonárodnej úrovni treba brať do úvahy, že plnia úlohy vo verejnom záujme, že sú zriadené na plnenie úloh št átu pri napĺňaní jeho sociálnych funkcií a všetky ich príjmy plynúce z vykonávania povinného zdravotného poistenia majú používať na činnosti určené ich štatútom podľa zákona. Nevykonávajú hospodársku činnosť, ale sociálne služby verejného záujmu. Sú súčasťou systému sociá lneho povinného zdravotného poistenia, ich činnosť je sociálna činnosť, a táto činnosť, bez ohľadu na to, či je vykonávaná neziskovými alebo ziskovými, komerčnými organizáciami má byť jednoznačne činnosťou, výnosy z ktorej môžu byť použité len na účely povinného zdravotného poistenia a nie na investovanie, či rozdelenie medzi akcionárov, alebo na iné účely.

Zdravotné poisťovne môžu podľa zákona vykonávať popri povinnom zdravotnom poistení aj dobrovoľné zdravotné poistenie, ktoré je naopak jednoznačne komerč nou, hospodárskou činnosťou. Táto činnosť však musí byť zo zákona prísne oddelená od vykonávania povinného zdravotného poistenia. Toto oddelenie je nutné preto, lebo povinné a dobrovoľné zdravotné poistenie sú subjektmi odlišnej právnej regulácie.

Úlohou zdravotných poisťovní pri vykonávaní povinného zdravotného poistenia je plnenie verejnej zodpovednosti založenej na princípe všeobecného záujmu, solidarity, potreby poskytovať poistencom služby vš eobecného záujmu a ochranu v prípade zdravotných rizík. Dôležitá je ich činnosť zo zákona a nie, či sú zriadené štátom, alebo súkromnými osobami .

V oblasti povinného zdravotného poistenia nie je možné považovať zdravotné poisťovne za podnikateľov v zmysle práva EU, podľa ktorého podnik je akákoľvek entita vykonávajúca činnosti komerčnej alebo hospodárskej povahy, bez ohľadu na jej právnu formu, alebo spôsob jej financovania. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (Case C-205/03 P, FENIN v Commission) koncept hospodárskej činnosti je charakterizovaný umiestňovaním tovarov alebo služieb na danom trhu a nie samotnou č innosťou nákupu služieb To znamená, že činnosť nákupu zdravotníckych služieb treba posudzovať v spojení s ich použitím. Charakter činnosti nákupu sa musí určiť podľa toho, či následné použitie nakúpených služieb je hospodárskou činnosťou. Názor, že činnosť nákupu služieb je hospodárskou činnosťou samou o sebe, oddeliteľnou od ich následného použitia, súd odmietol. Vzhľadom na to, že služby nakúpené zdravotnými poisťovňami následne používajú poistenci bezplatne, je zjavné, že následné použitie týchto služ ieb nie je hospodárskou činnosťou . Z toho dôvodu nemôže byť nákup zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami považovaný za hospodárku činnosť orientovanú na zisk.

Zdravotné poisťovne vykonávajú svoju činnosť v povinnom zdravotnom poistení podľa princípu solidarity, sú financovan é zo sociálnych poistných príspevkov, ktorých percentuálnu sadzbu stanovuje zákon (nie z poistného, vypočítavaného podľa rizík), a ktoré platia poistenci, zamestnávatelia a štát vopred (pred a nez ávisle na využívaní zdravotníckych služieb) a svojim poistencom zabezpečujú bezplatné zdravotnícke služby na zá klade princípu „pay-as-you-go“, teda priebežných mesačných platieb poskytovateľom zdravotníckych služieb.

V súvislosti s platnou aj pripravovanou legislatívou v oblasti zdravotného poistenia, vzhľadom na naše členstvo v EÚ, je nanajvýš aktuálne preskúmať právnu úpravu EÚ. A to tak vo vzťahu k zisku, konkurencii, oprávnenosti štátnych zásahov, ako aj k nášmu zákonu o hospodárskej súťaži, ktorý (na rozdiel od stanovísk Európskeho súdneho dvora v tak ýchto veciach) zaraďuje zdravotné poisťovne medzi podnikateľov, podliehajúcich tomuto zákonu.

V nadväznosti na charakteristiku povinného sociálneho zdravotného poistenia, s prihliadnutím na vstupy, vý stupy, solidaritu, prerozdeľovanie by bolo v prvom rade vhodné jednoznačne definovať v našej právnej úprave verejný systém sociálneho zdravotného poistenia ako systém, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a organizácie poverené jeho spravovaním vykonávajú činnosti na princ ípe národnej solidarity a na princípe neziskovosti.

Všeobecná solidarita realizovaná na základe princípu priebežných platieb totiž oprávňuje vyňatie povinné ho zdravotného poistenia z hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie je podložené rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora (ďalej len „súd“), okrem už vyššie zmienen ého prípadu Fenin C-205/03, aj ďalších prípadoch : Pistre et Poucet C-159/91 et 160/91, Garcia C-238/94, Brentjens C115/97, Albany C-67/96, Cisal C-218/00, AOK C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01. Z týchto prípadov podrobnej šie rozoberiem prípad Pistre at Poucet C-159/91, vzhľadom na to, že súd sa aj v ďalších podobných prípadoch odvolá va na rozhodnutia v tomto prípade.

Prípad Pistre at Poucet C-159/91

V zhrnutí rozhodnutia súdu k tomuto prípadu sa uvádza: „ Koncept podniku, v rámci článkov 85 a 86 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva“), zahàňa všetky entity v hospodárskej č innosti. Preto nezahàňa organizácie zapojené do manažmentu verejného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý plní výlučne sociálnu funkciu a vykonáva činnosti založené na princípe národnej solidarity, ktorá je úplne nezisková“.

Podstatou tohto prípadu bolo odpovedať na dve otázky, a to:

„Èi sa má organizácia poverená riadením špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia považovať za podnik pre účely čl. 85 a 86 Zmluvy;

Èi dominantná pozícia priznaná legislatívou členského štátu organizácii poverenej manažmentom špeciálneho systému sociálneho zabezpečenia je kompatibilná so Spoločným trhom.“

Tieto otázky boli položené v súvislosti s podaním pánov Pouceta a Pistre-ho, ktorí požadovali zrušenie nariadenia, podľa ktorého museli platiť príspevky sociálneho poistenia poistný m fondom (p. Poucet proti Caisse Mutuelle Régionale du Languedoc-Roussilon, ktorý spravuje nemocenské a materské poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a p. Pistre proti Caisse Autonome Nationale de Compensation de ĺ Assurance Vieillesse des Artisans, Clermont-Ferrand). Títo páni nenamietajú proti povinnému poisteniu a plateniu príspevkov sociálneho poistenia, ale myslia si, ž e na tento účel by mali mať slobodnú voľbu osloviť akúkoľvek súkromnú poisťovňu na teritóriu Európskeho spoločenstva a že nemusia byť subjektom podmienok uplatňovaných jednostranne uvedený mi organizáciami, ktoré majú podľa nich dominantné postavenie, ktoré je podľa nich v rozpore s pravidlami voľnej súťaže garantovanými Zmluvou.

Vyjadrenie súdu k prvej otázke:

1.Komunitné právo neodoberá právomoci členským štátom organizovať ich systémy sociálneho zabezpečenia.

2.V rámci predmetného systému sociálneho zabezpečenia sú samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach subjektom povinnej sociálnej ochrany, vrátane tej, ktorú vykonávajú autonómne štatutárne systémy, zvlášť nemocenské a materské poistenie, ktoré je aplikované na všetky samostatne zárobkovo činné osoby v nepoľnohospodárskych povolaniach a poistenie v starobe pre remeselnícke povolania.

3.Tieto systémy sledujú sociá lne ciele a vyjadrujú princíp solidarity.

4.Sú určené na poskytovanie krytia pre vš etky osoby, ktoré k nim patria proti rizikám choroby, staroby, smrti a invalidity, bez ohľadu na ich finančnú situáciu a ich zdravotný stav v čase prijatia.

5.Princíp solidarity je v systéme nemocenského a materského poistenia vyjadrený skutočnosťou, že systém je financovaný príspevkami proporcioná lnymi k príjmu zo zamestnania a k starobnému dôchodku osôb; len príjemcovia invalidných dôchodkov a nepracujúci dôchodcovia s veľmi skromnými zdrojmi sú oslobodení od platenia príspevkov, zatiaľ čo dávky sú rovnaké pre všetkých. Solidarita znamená prerozdeľovanie príjmov medzi tými, ktorí sa majú lep šie a tými, ktorí z pohľadu ich zdrojov a zdravotného stavu by boli pripravení o potrebné sociálne krytie.

6.V systéme starobného poistenia je solidarita zalo žená na skutočnosti, že príspevky platené aktívnymi pracovníkmi slúžia na financovanie penzií dôchodcov. Je tiež vyjadrená zaručením práv na penziu aj tým ktorí neplatili príspevky a prá v na penziu, ktorá nie je proporcionálna k plateným príspevkom.

7.A nakoniec, je tu solidarita medzi rô znymi systémami sociálneho zabezpečenia v tom, že tie, ktoré majú prebytok prispievajú k financovaniu tých, ktoré majú štrukturálne finančné ťažkosti.

8.Z toho vyplýva, že systémy sociálneho zabezpečenia, ako je popísané, sú založ ené na systéme povinného prispievania, ktoré je nevyhnutné pre aplikáciu princípu solidarity a finančnej rovnováhy týchto systémov.

9.Z dokumentov je zjavné, že manažment daný ch systémov bol zverený štatútom fondov sociálneho zabezpečenia, ktorých činnosti sú subjektom kontroly štátu, vykonávanej najmä prostredníctvom ministerstva sociálnych vecí, ministerstva financií a verejných orgánov ako je Všeobecný finančný inšpektorát a Všeobecný inšpektorát sociálneho zabezpečenia.

10.Fondy sa pri plnení svojich povinností riadia zákonmi a nemôžu sami ovplyvniť výšku príspevkov, nakladanie s majetkom ani úroveň dávok. Regionálne nemocenské fondy môžu úlohu výberu prí spevkov a výplaty dávok pre správy systému nemocenského a materského poistenia zveriť určitým organizáciám, ako sú vzájomné spoločnosti alebo poisťovne. Avšak nezdá sa, že tieto organizá cie, ktoré pri vykonávaní tejto úlohy vystupujú len ako agenti nemocenských fondov, sú predmetom súdneho sporu.

11.Predchádzajúce dôvody sa musia vzia ť na zreteľ pri posúdení či výraz „podnik“ v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy, zahàňa organizácie poverené spravovaním systému sociálneho zabezpečenia.

12.Súd stanovuje (obzvlášť v prí pade C-41/90 Hoefner v Elser /1991/ ECR I-1979, paragraf 21), že v kontexte práva o hospodárskej súťaži koncept podniku zahàňa každú entitu zapojenú do hospodárskej činnosti, bez ohľadu na jej právnu formu a spôsob ako je financovaná.

13.Nemocenské fondy a organizácie zapojen é do spravovania verejného systému sociálneho zabezpečenia plnia výlučne sociálnu funkciu. Táto činnosť je založená na princípe národnej solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, š tatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov.

14.Podľa toho, táto činnosť nie je hospodárska činnosť a preto organizácie, ktor ým je zverená, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

15.Odpoveď na položenú otázku preto musí by ť, že koncept podniku v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy nezahàňa organizácie poverené spravovaním systémov sociálneho zabezpečenia, posudzované v tomto prípade.

Vyjadrenie súdu k druhej otázke:

Vo svetle odpovede danej na prvú otázku, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

Z uvedeného vyplýva, že vyňatie spod pravidiel hospodá rskej súťaže je opodstatnené aj pre náš systém povinného zdravotného poistenia. Pretože poskytuje kľúčové verejné služby, resp. výlučne sociá lne funkcie, určené zákonom a jeho činnosti sú založené na solidarite. Už samotná povaha týchto úloh a funkcií predurčuje, že tu nejde o vykoná vanie hospodárskej činnosti a orientáciu na zisk. Dávky poistného krytia (zdravotnícke služby) sú dané zákonom, bez väzby na výšku platených poistných prí spevkov. Nejde tu o výber poistencov, ani dávok podľa rizikovosti. Poistenie je zo zákona povinné. Zdravotné poisťovne plnia úlohy vo verejnom záujme, ktoré im zveruje zákon. Sú subjektom štátnej regulácie a kontroly. Je v záujme nielen obyvateľov nášho štátu, ale aj obyvateľov EU, aby takéto služby boli rozvíjané a boli subjektom vnútroštátnej regulácie. Pretože prispievajú k procesu dosahovania Lisabonských cieľov, nemôžu byť ponechané na trh. Požiadavky na solidárnosť, univerzálnosť, dostupnosť ich služieb nemôžu byť uspokojené spontánne trhom a vyžadujú si št átnu reguláciu. Právo a povinnosť organizovať systém sociálnej ochrany v prípade choroby pre svojich obyvateľov je jednou z kľúčových úloh sociálneho štátu.

2. Fungovanie systémov zdravotného poistenia v Európe

2.1 Základné charakteristiky systémov zdravotného poistenia

Systémy zdravotného poistenia v európskych krajinách majú mnoho spoločného, no súčasne sú medzi nimi značné rozdiely. Rovnaké modely sa často označujú rôznymi názvami, alebo rozdielne modely sa zaraďujú pod rovnakú terminológiu. Pre účely tejto analýzy bolo pre väčšiu prehľadnosť použité triedenie navrhnuté v štúdii OECD: „Proposal for a Taxonomy of Health Insurance“ (OECD,2004).

Definícia zdravotného poistenia: Zdravotné poistenie možno všeobecne, bez ohľadu na jeho rôzne formy a modely, definovať ako spôsob rozdelenia finančného rizika spojeného s rozdielmi v individuálnych výdavkoch na zdravotnú starostlivosť jednotlivcov spájaním nákladov v čase (platenie určitých finančných čiastok vopred, pred a nezávisle na využívan í zdravotníckych služieb jednotlivcami) a medzi ľuďmi (výber a spravovanie poistných príspevkov tak, aby sa zabezpečilo, že riziko platenia za zdravotnú starostlivosť znášajú všetci prispievatelia spolu a nie každý prispievateľ individuálne).

Od vzniku zdravotného poistenia sa postupne vyvinuli rôzne modely a systémy. Tieto rôzne modely zdravotné ho poistenia je možné roztriediť podľa 4 základných kritérií:

Základné kritériá pre triedenie modelov zdravotného poistenia

Zoskupením uvedených kritérií je možné identifikovať nasledovné hlavné kategórie modelov zdravotného poistenia:

Klasifikácia modelov zdravotného poistenia

Súkromné zdravotné poistenie je možné ďalej klasifikovať podľa funkcií, ktoré plní, nasledovne:

Základné/ PrincipalPoskytuje krytie nákladov na zdravotnícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení , ale príslušní jednotlivci nie sú oprávnení byť krytí z verejného poistenia, prípadne keď nie je verejné poistenieNáhradné/SubstituteNahrádza náklady za zdravotn ícke služby, ktoré sú dostupné vo verejnom poistení, ale príslušní jednotlivci majú možnosť sa rozhodnúť vystúpiť z verejného poisteniaDuplicitné/DuplicatePonúka krytie služieb, ktor é sú kryté verejným poistením (pričom neoprávňuje príslušných jednotlivcov neprispievať do verejných fondov), rozširuje však možnosti výberu poskytovateľov a úrovne služiebDoplnkové/ComplementaryPonúka krytie dodatočný ch nákladov na služby, ktoré sú len čiastočne kryté verejným poistením, t.j. doplnenie tej časti nákladov, ktoré by ináč znášal poistenec sámPripoistenie/SuplementaryPoskytuje krytie služieb, ktor é nie sú kryté verejným poistením

Krajiny OECD majú rôzne mixy verejného a súkromné ho zdravotného poistenia. To, čo je v týchto prípadoch „sociálne“ a čo nie je „sociálne“ je pritom dané účelom dávok a prevahou redistribúcie v poskytovanej ochrane.

Mixy zdravotného poistenia

Modely ZP

danesociálnesúkromnézamestnaneckékomunitnérizikovéMixy ZPp poisteniepovinné

verejno-súkromný mix verejné poistenie súkromné poistenie povinno-dobrovoľný mix povinné poistenie dobrovoľné poistenie

Prehľad systémov zdravotného poistenia v Európe

KrajinaTyp verejného poistenia Funkčné typy súkromného poistenia%populácie kryté súkromným poistenímBelgickoVSPz ákladné, doplnkové,pripoistenie58Èeská republika VSPpripoisteniezanedbateľnéDánskoNHSdoplnkové, pripoistenie28FínskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie10FrancúzskoVSP duplicitné,doplnkové, pripoistenie92HolandskoSPz ákladné, pripoistenie92ÍrskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie44LuxemburskoVSPdoplnkové, pripoistenie2MaďarskoVSPpripoisteniezanedbateľnéNemeckoVSPn áhradné,doplnkové, pripoistenie18,2NórskoNHSzanedbateľnéPoľskoVSPpripoisteniezanedbateľnéPortugalskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie15SlovenskoVSPpripoisteniezanedbateľnéŠpanielskoNHS základné, duplicitné, pripoistenie13ŠvédskoNHS doplnkové, pripoisteniezanedbateľnéŠvajčiarskoSP pripoistenie80TalianskoNHSduplicitné,doplnkové, pripoistenie16TureckoNHSdoplnkové, pripoisteniepod 2Veľká Británia NHSduplicitné, pripoistenie10Krajiny, z ktorých údaje o typochsúkromného poist.chýbajú:BulharskoVSPCyprusVSPEstónskoVSPLitvaVSPLotyšskoNHSMaltaVSPRumunskoVSPSlovinskoVSP

Zdroje: OECD (2004), Private Health Insurance in OECD Countries

Použité skratky: viď. str.11

Pre účely tejto analýzy je vhodné, okrem vyššie uvedených kritérií, posúdiť aj ďalšie charakteristiky ovplyv ňujúce mix verejného a súkromného poistenia:

1.manažment a administratíva systému zdravotného poistenia, a tiež povaha nositeľa zdravotného poistenia (verejný alebo súkromný);

2.vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie);

3.kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

4.úroveň regulácie

Ad 1) Manažment a administratíva systému zdravotného poistenia a povaha nositeľa zdravotného poistenia

Zdravotné poistenie môže byť vykonávané, manažované a administrované aj verejnými aj súkromn ými entitami:

1.verejné entity, ako sú: ministerstvá, vládne agentúry, verejno-právne inštitúcie, fondy sociálneho zabezpečenia

2.súkromné entity, ako sú: vzájomné spoločnosti, súkromné neziskové poisťovne, súkromné ziskové poisť ovne, súkromné zdravotné fondy

Rozhodujúce pre určenie, či ide o verejné alebo o sú kromné poistenie však nie je to, či ho vykonávajú verejné alebo súkromné entity, rozhodujúci je zdroj financovania, teda vstupy. Ako bolo uvedené vyššie, o verejné zdravotné poistenie ide vtedy, ak je prevažne financované z daní alebo zo sociálnych poistných príspevkov prostredníctvom zrážok z platu. Povaha nositeľa zdravotného poistenia je obyčajne relevantná len z hľadiska doh ľadu.

Ad 2) Vzťahy medzi poisťovateľmi (konkurencia alebo nie)

Tu je dôležité, či poisťovatelia majú voľnosť diferencovať výš ku poistného (vstupy) alebo poskytované dávky (výstupy). Pokiaľ nie, môžu si konkurovať len v uplatňovaných marketingových stratégiách, takže konkurencia je v skutočnosti dosť obmedzená. Skutočná konkurencia v zdravotnom poistení je typická pri súkromnom poistení.

Ad 3) Kontraktácia s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

Vo vzťahoch zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotníckych služieb sa objavujú štyri hlavné kategórie:

1. Povinná kontraktácia (povinnosť uzavrieť zmluvy s poskytovateľmi v ur čenej sieti poskytovateľov je daná zo zákona )

2. Selektívna kontraktácia (poisťovne si vyberajú určitých poskytovateľov za nižšie ceny.) U nás sa hovorí o vý bere poskytovateľov s vyššou kvalitou služieb. Lepšia kvalita si na jednej strane vyžaduje vyššie ceny, na druhej strane meranie kvality a prepracovaný spravodajský systém, od čoho je Slovensko ešte dosť ď aleko (ako sa uvádza v materiáli: The Slovak Health Insurance System and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges, by Franceska Colombo and Nicole Tapay, in OECD Health Working Papers No.11/5.3.2004).

3. Integrácia s poskytovateľmi (Ide o vertikálnu integráciu, kde poskytovatelia sú platenými zamestnancami poisťovateľa. Tak éto vzťahy sú rozšírené v HMO).

4. Indemnity poistenie (medzi poisťovňou a poskytovateľom nie sú zmluvné vzťahy, za služby platí poistenec a poisťovň a mu následne časť účtu preplatí, podľa poistnej zmluvy – rozšírená forma pri individuálnom súkromnom poistení)

Ad 4) Regulácia

Jedná sa o rôzne povinnosti poisťovní podporované alebo vynucované štá tom, ako napr. otvorenosť poisťovní (povinnosť akceptovať všetkých jednotlivcov, ktorí majú záujem prihlásiť sa do poisťovne), určenie minimálneho alebo štandardného balíka poistných dávok, celo životné krytie, výška poistného a pod.

2.2. Základné črty reforiem v hlavných európskych krajinách

Na základe kategorizácie uvedenej v časti 2.1. slovenský systém zdravotného poistenia je systémom verejného povinného sociálneho zdravotného poistenia, podobne ako vo väčšine európskych krajín. Súkromné zdravotné poistenie na Slovensku nehrá takmer žiadnu úlohu. V európskych rozvinutých krajinách má súkromné poistenie tiež často obmedzený rozsah. Avšak v niektorých krajinách súkromné poistenie historicky hralo v zdravotnom poistení významnú úlohu, čo prirodzene ovplyvňuje aj ich súčasný vývoj.

Od sedemdesiatych rokov počet obyvateľov krytých verejným zdravotným poistení m založeným na daniach postupne narastá, pretože európske štáty sa usilujú rozšíriť sociálne zabezpečenie v záujme zlepšenia kvality života svojich obyvateľov. Podľa materiá lu: Health Care System in the Industrialized Countries and the Role of Private Insurance: „V západnej Európe verejné povinné poistenie dosiahlo 100% populácie, s výnimkou dvoch dôležitých krajín, Nemecka a Holandska, kde je značná časť obyvateľov (v závislosti na výške príjmu – nad určitú príjmovú hranicu vypadávajú zo systému povinného krytia) krytá súkromným poistením“ . Od 1.1.2006 však Holandsko uskutočnilo zásadnú reformu svojho systému zdravotného poistenia, ktorej bude venovaná samostatná časť.

Súvislosť medzi historickou skúsenosťou európskych krajín so zapojením súkromných neziskový ch organizácií do spravovania verejného zdravotného poistenia, ale aj so súkromným komerčným poistením, je dôležitá pre posúdenie súčasných trendo v integrácie verejných a súkromných zdrojov financovania v niektorých krajinách, resp. zavádzania trhových prvkov a konkurencie do systému zdravotníctva a zdravotného poistenia. Dôležité pri porovnávaní našej krajiny s vývojom v týchto krajinách je bra◊ do úvahy okrem ich rozdielnych tradícií, historického v ývoja, bohatstva aj postupnos◊ krokov pri príprave radikálnej zmeny.

Práve chýbajúca dobrá príprava zmien u nás spôsobuje priam zákonite nevyhnutnos◊ ich sústavného prehodnocovania. Takouto zle pripravenou zmenou bolo u nás zavedenie plurality zdravotných pois◊ovní v nádeji, že pois◊ovne sa stanú hlavnými ◊ahú◊mi zlepšenia kvality, kontroly nákladov, efektí vnosti tým, že budú sú◊aži◊ o poistencov. Lenže, pokia◊ sú◊asne nebola zavedená diferenciácia produktov zdravotných pois◊ovní jednak v oblasti poistného, jednak v oblasti pon úkaných dávok, ide len o formálnu a nie skuto◊nú pluralitu a konkurenciu. Pod◊a materiá lu OECD:The Slovak Health Insurance system and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges: „Podobné modely konkurencie založenej na vo◊be poistencov v systémoch zdravotného poistenia v Nemecku, Švaj◊ciarsku a Holandsku vyústili do problémov vysokých transak◊ných a informa◊ných bariér a nákladov.“ Ako bude uvedené ◊alej, Holandsko zaviedlo od 1.1.2006 skuto◊nú pluralitu a konkurenciu v zdravotnom poistení, ale k takémuto modelu má Slovensko ve◊mi, ve◊mi ◊aleko a na sú◊asnom stupni ekonomického a legislatívneho vývoja nemá pre taký model ani ekonomické, ani sociálne, ale ani technické predpoklady.

Reformy v rozvinutých európskych krajinách, či už so štátnym systémom zdravotn íctva financovaným z daní, alebo s povinným sociálnym zdravotným poistením sa vo všeobecnosti zameriavajú na zapojenie ďalších zdrojov financií ako doplnkového zdroja alebo alternatívy k verejným zdrojom. Najmä v krajinách, kde súkromné poistenie už dlhodobo zaberá značnú časť trhu a plní určité funkcie vo vz ťahu k verejnému poisteniu, dochádza k jeho širšiemu zapájaniu do financovania zdravotníctva s cieľom hľadania alternatívnych zdrojov, alebo dosahovania iných cieľov zdravotnej politiky, ako je napríklad väč šia individuálna zodpovednosť za náklady zdravotníckych služieb a pod. Ani v jednej z krajín však nedošlo k zákonom uloženej zmene neziskových zdravotný ch poisťovní, štátnych ani súkromných, na obchodné spoločnosti, ktoré by mali byť podnikateľmi a ich činnosť by mala byť hospodárskou činnosťou, vrátane tvorby a používania zisku!

Podľa materiálu: Health Care System in the Industr ialised Countries and the Role of Private Insurance: „Opatrenia rozvinutých európskych krajín zamerané na racionalizáciu nákladov na zdravotníctvo dosiahli pomerne rovnaké výsledky: znížila sa doba hospitalizá cie, zlepšila sa kontrola nákladov, zaviedli sa trhové prvky do spravovania zdrojov, z občanov sa stali uvedomelí konzumenti a zdroje financovania sa zvýšili. Doteraz zaveden é reformy, napriek ich vplyvu na efektívnosť, neboli úspešné v stabilizovaní výdavkov na zdravotníctvo ako podielu na HDP. Zdravotníctvo zostáva stále jednou z príčin deficitu verejného rozpočtu a je pravdepodobné, že to tak zostane aj v budúcnosti.“

Dôvody rýchlejšieho rastu výdavkov na zdravotníctvo oproti rastu HDP vo väčšine rozvinutých krajín sú všeobecne známe, preto sa nimi tento materiál nezaoberá . Ilustráciou toho, ako ovplyvňujú rozdielne prístupy krajín k modelom zdravotníctva ich náklady na zdravotníctvo, sú ich rozdielne podiely výdavkov na zdravotníctvo na ich HDP, čo je tiež všeobecne známe. V USA a Švajčiarsku so systémom súkromného zdravotného poistenia (po reforme určite k nim pribudne aj Holandsko) sú celkové výdavky na zdravotníctvo veľmi vysoké: v r. 2003 boli 15% a 11,5% HDP (OECD Health Data 2005). Po reforme svojho systému na syst ém súkromného povinného poistenia určite k takýmto podielom dospeje aj Holandsko. V EU, v tom istom roku bol podiel výdavkov na HDP 9,3%, pričom krajiny so systémami soci álneho zdravotného poistenia majú vysoké náklady (Francúzsko a Nemecko viac ako 10%), zatiaľ čo v krajinách s NHS sú nižšie (Taliansko 8,4%, Veľká Británia 7,7%). Podľa názoru niektorých pozorovateľov, ktorí síce uznávajú pozitívne efekty konkurencie, je súkromné poistenie preťažené značnými administratívnymi nákladmi, ktoré sú tak spotrebované síce v systéme zdravotníctva, ale v podstate nejdú na zdravotnícke služby samotné.

V krajinách so systémom verejného sociálneho poistenia štát hrá kľúčovú úlohu, pretože definuje vstupy aj výstupy ako aj celý rad ďalších regulačných obmedzení a kontrolných opatrení. Aj v samotnom Holandsku, ktoré v súčasnosti púta pozornosť okolitých krajín, kvôli radikálnej reforme zavedenej od 1.1.2006, ktorá vyžaduje od všetkých občanov poistiť sa v súkromných pois ťovniach, je systém naďalej prísne monitorovaný štátom, aby sa zabezpečili určité sociálne prvky v poistení.

Vo Francúzsku, napríklad štát hrá kľúčovú úlohu v systéme, pretože stanovuje strop výdavkov na zdravotníctvo, definuje dávky a vydáva pravidlá. Okrem toho „dopĺňa“ financovanie systému z daní.

V Nemecku každý musí byť zo zákona krytý dávkami zdravotného poistenia, pričom obyvatelia s príjmom presahujúcim určený limit (3862 EUR v r.2005) majú možnosť voľby vystúpiť zo systému verejného sociálneho zdravotn ého poistenia a poistiť sa súkromne.

Podobne ako v Holandsku, ktoré bude popísané samostatne, aj Švajčiarsko má svoje špecifiká v integrácii verejných a súkromných zdrojov financovania. Obyvatelia Švajčiarska sú zo zákona povinní poistiť sa pre definované zdravotnícke služby v súkromných pois ťovniach. Avšak tieto poisťovne nemôžu tvoriť zisk z tejto činnosti a sú monitorované Federálnym úradom. Federálna vláda vyvíja tlak na súkromné poisť ovne pred ich vstupom na trh, aby ceny poistiek znížili, ale ak sú ceny príliš vysoké, vláda sa môže rozhodnúť aby financovala rozdiely. Všetky kantony majú určitú autonómiu stanovovať pravidlá pre finančnú podporu poistného, napr. refundovať časť poistného, ktoré presahuje 10% príjmu obyvateľa. Povinné poistenie je založené na solidarite: poistné musí byť jednotné a líši sa len podľa regiónov a veku (deti/dospelí). Avšak konkurencia medzi poisťovňami je o.i. založená aj na možnosti stanovovať ceny vstupov. Okrem podpory platieb poistného, sú vš etky kantony povinné zo zákona kryť 50% nákladov nemocníc, pretože posteľová kapacita musí byť vyššia ako je jej ekonomická opodstatnenosť, aby zabezpeč ila hospitalizáciu v prípade nebezpečných a katastrofických situácií.

2.3.Reforma zdravotníctva v Holandsku

V Holandsku fungoval mnoho desaťročí „duálny“ systém zdravotné ho poistenia. Dve tretiny obyvateľstva boli kryté povinným zdravotným poistením podľa zákona o sociálnom zdravotnom poistení z r.1964 (Social Health Insurance Act). Tento zákon definoval, ktoré osoby sú subjektom povinného krytia (do určitej výšky príjmov), reguloval poistné príspevky a právne nároky na zdravotnú starostlivosť, poskytovanú na báze vecných dávok. Holandské povinné zdravotné poistenie malo korene v súkromnom práve a malo v sebe niekoľko charakteristík súkromného práva. Medzi iným, organizácie (zdravotné poisťovacie fondy), ktoré existovali už pred zavedením povinného zdravotn ého poistenia, boli poverené zodpovednosťou za spravovanie systému. Boli to organizácie súkromného práva, vo forme vzájomne prospešnej neziskovej spoločnosti (mutual benefit society). Vláda im umožnila spravovať povinný systém zdravotného poistenia a ich zapojenie bolo výlučne orientované na spravovanie poistenia. Na zabezpečenie plnenia nárokov svojich poistencov zdravotné poisťovacie fondy uzatvárali zmluvy s poskytovateľ mi zdravotnej starostlivosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zdravotné poisťovne, ktoré si navzájom konkurovali, nemali povolenú tvorbu zisku v zmysle jeho rozdeľ ovania tretím stranám.

Jedna tretina obyvateľstva (nad určit ú hranicu príjmov vypadávali z povinného zdravotného poistenia) bola krytá súkromným poistením voči ná kladom na zdravotnú starostlivosť. To znamená, že Holandsko malo najväčší trh súkromného zdravotného poistenia v Európskej únii. Súkromné zdravotné poistenie poskytovali neživotné komerčné pois ťovne (z Holandska, ale aj z iných európskych krajín), ktoré sú subjektom všetkých poisťovacích zákonov platných pre neživotné poistenie. Legislatíva bola založená najmä na direktívach EU pre ne životné poistenie. Súkromné poisťovne mohli voľne rozhodovať o svojich produktoch a výške poistného.

V posledných desaťročiach, najmä kvôli fragmentácii systému zdravotné ho poistenia, vláda bola stále viac nútená regulovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti (cez legislatívne zavedenie plánovania a centrálneho stanovovania taríf), aby zabezpečila kontrolu nákladov. Udržiavanie ná kladov na zdravotníctvo v rozumných rámcoch bolo výlučne na pleciach vlády. Ostatných hráčov v systéme zdravotníctva to netrápilo, neboli braní na zodpovednosť za rast nákladov. Štátne regulačné opatrenia, ako cenové stropy, pevné sadzby, rozpočty, dokázali síce zadržiavať náklady, ale aj potláčali akúkoľvek kreativitu. Vláda bola vnímaná ako hlavný vinník, zatiaľ čo dobre zabývané z áujmové skupiny v zdravotníctve sa snažili skrížiť všetky snahy o zmenu. Aj s tým súvisí snaha vlády o dereguláciu v novom storočí.

Holandská vláda považovala za dôležité vytvoriť jeden režim zdravotného poistenia pre celé holandské obyvateľstvo a tak vytvoriť systém starostlivosti, ktorý bude mať dostatočnú inova čnú silu prispôsobiť sa rastúcim a meniacim sa požiadavkám a ktorý bude silne riadený spôsobom, ktorý vzbudí dôveru v efektívnosť a účinnosť systému. Vláda prikladá veľký vý znam založeniu jedného ihriska pre všetky poisťovne.

Pre vytvorenie nového poistného systému boli otvorené a zvažované dve cesty:

1.Buď sa založí verejné povinné zdravotné poistenie mimo komerčného neživotného poistenia;

2.alebo sa ponechá zdravotné poistenie na trh s tým, že občania budú povinní poistiť sa na z ákladný balík zdravotného poistenia a poisťovne budú subjektom režimu a podmienok potrebných na ochranu verejného záujmu.

Vláda sa rozhodla pre druhú možnosť. Stanovili priamu zodpovednosť pre všetkých hráčov v zdravotníctve vytvorením priestoru pre trh v zdravotníctve. Súčasne vláda jasne deklarovala, že v zdravotníctve nikdy nemôže byť úplne „voľný trh“. Štát musí zabezpečiť, aby sa zachovali určité sociálne podmienky. 0chrana verejného záujmu bude vždy zodpovednosťou štátu. Každopádne musia byť splnené nasledovné podmienky:

-všetci občania Holandska musia mať prístup k zdravotnému poisteniu,

-ktoré garantuje základný balík potrebnej starostlivosti,

-za prijateľné poistné, bez ohľadu na vek, zdravotné riziko a iné sociálne okolnosti.

Legislatívne rámce nového zákona o zdravotnom poistení:

a)Nový systém je súkromným zdravotným poistením so sociálnymi podmienkami. Nositeľmi zdravotné ho poistenia sú súkromné zdravotné poisťovne (ziskové aj neziskové).

b)Povinnosť všetkých poistencov poistiť sa (pod hrozbou pokuty).

c)Povinnosť všetkých poisťovní, ktoré chcú participovať na správe základného balí ka poistenia, akceptovať všetkých občanov Holandska ako svojich poistencov.

d)Povinnosť akceptovania sa vzťahuje na základný balík poistenia definovaný zákonom.

e)Poisťovne nesmú diferencovať poistné pre základný balík podľa veku, pohlavia, zdravotné ho rizika a podobne. Ináč povedané, vláda nepredpisuje výšku nominálneho poistného pre poisťovne, ale chce zabrániť poisťovniam diferenciáciu poistného pre poistencov jednej poisťovne. To znamená, že ka ždá poisťovňa si určuje sama výšku nominálneho poistného pre svojich poistencov. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného.

f)Poisťovne majú právo na platby z prerozdeľovacieho fondu. Zákonný režim zahàňa povinnos ť zamestnávateľov platiť percentuálne poistné príspevky z objemu miezd na zdravotné poistenie svojich zamestnancov. Príspevok zamestnávateľov plynie do prerozdeľovacieho fondu. Z tohto fondu všetky poisť ovne dostávajú ročné náhrady podľa rizikového profilu svojich poistencov. Príjem poisťovní teda pozostáva z príjmov z prerozdeľovania a z poistného, ktoré vymerajú svojim poistencom.

g)Poisťovne si môžu vybrať, či starostlivosť v rozsahu základného balíka budú ponúka ť vo forme vecných dávok alebo pokladničným systémom, teda refundáciou nákladov vynaložených poistencom, alebo ich kombináciou. Forma vecných dávok znamená, že poisťovňa musí uzatvoriť zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami o poskytovaní a úhradách zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Poisťovne, ktoré si vyberú pokladničný systém (preplatenie vynaložených ná kladov priamo poistencovi), majú zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby poistenci mohli dostať potrebnú zdravotnú starostlivosť a náklady tejto starostlivosti poistencovi preplatiť.

h)Poisťovne už nemajú povinnosť uzatvárať zmluvy so všetkými poskytovateľmi. Spô sob organizovania zdravotnej starostlivosti pre ich poistencov je vecou súťaže medzi poisťovňami.

i)Právo poistencov nad 18 rokov na získanie rabatu pri nevyužívaní zdravotníckych služ ieb do 255 EUR ročne

j)Poisťovne sú subjektom špecifického dozoru štátu vo vzťahu k plneniu vyššie uvedený ch povinností, čo znamená, že musia plniť aj určité požiadavky v oblasti poskytovania informácií.

Prvá vec, ktorú rieš ili reformou, bola redukcia rozsahu zdravotnej starostlivosti krytej poistením, čím sa jednotlivci stávajú priamo zodpovední za platenie stomatológov, fyzioterapeutov a pod. Zvýšili aj priame „osobné doplatky“ pacientov za služby, ktoré boli predtým v porovnaní s medzinárodnými zvyklosťami len symbolické. Každý poistenec nad 18 rokov musí platiť nominálne poistné (tzv. flat rate premium) bez ohľadu na výš ku jeho príjmu. Toto nominálne poistné, ktoré je okolo 1100 EUR ročne, kryje zhruba polovicu celkových nákladov zdravotníckych služieb. Výšku nominálneho poistného si určuje každá pois ťovňa samostatne. To umožňuje poisťovniam súťažiť vo výške poistného. Zvyšok sa financuje z poistných príspevkov, ktoré sú vztiahnuté k príjmom a predstavujú 6,5% príjmu (maximálna výška príjmu, z ktorého sa platia príspevky je okolo 30 000EUR). Tí, ktorí nemajú zamestnávateľa platia 4,4%. Poistné príspevky plynú do prerozdeľovacieho fondu a odtiaľ podľa rizikovosti poistencov do poisťovní. V prípade, že poistenec nemá dostatočný príjem na platenie nomin álneho poistného, bude dostávať príspevok na jeho platenie od daňového úradu. Na príspevok má nárok poistenec, ktorý žije sám, ak je jeho príjem pod 25 000 EUR, alebo ak príjem rodiny nedosiahne 40 000 EUR. Príspevok si musí nárokovať predpísanou formou a výška príspevku podlieha posúdeniu daňového úradu.

Z uvedeného stručného popisu reformy zdravotníctva v Holandsku vyplýva, že v dlhodobo stabilizovanom systéme zdravotného poistenia, s tradíciou povinného aj súkromného poistenia, nešlo o zmenu organiza čných štruktúr a právnej formy zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení (na akciové spoločnosti), ale najmä o zapojenie doterajšieho súkromné ho poistenia do systému povinného zdravotného poistenia, o vytvorenie konkurenčného prostredia v stanovovaní nominálnej výšky poistného (ktoré tvorí len časť poistných platieb), o možnosť výberu medzi systémom vecných dávok a pokladničným systémom a o slobodný výber spoluúčasti poistencov (preberanie vyššieho rizika).

3. ZÁVER:

Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe ukazuje, že vo všetkých krajinách s verejným povinným zdravotným poistením plnia verejné fondy zdravotného poistenia, ako aj sú kromné organizácie zapojené do spravovania verejného systému zdravotného poistenia, výlučne sociálnu funkciu. Ich činnosť je založená na princípe solidarity a je plne nezisková. Dávky sú povinnými, štatutárnymi dávkami a nemajú žiaden vzťah k výške príspevkov. Výšku poistných príspevkov stanovujú zákony. Pri plnení svojich povinností sa riadia zákonmi. Nemôžu sami ovplyvniť výšku poistných prí spevkov (vstupy, resp. ceny svojich služieb), ani rozsah poistených zdravotníckych služieb (výstupy, produkt), preto ich činnosť nikde nie je považovaná za hospodársku činnosť a organizácie, ktoré ju vykonávajú nie sú považované za podnikateľov.

Pokiaľ ide o Švajčiarsko a Holandsko, ktoré zaviedli namiesto verejného sociálneho zdravotného poistenia povinné súkromné zdravotné poistenie so sociálnymi prvkami, tak skutočnosť, že súkromné poisťovne môžu stanovovať výšku poistného pre svojich poistencov (aj keď musí byť jednotná pre všetkých poistencov danej poisťovne) a majú určitú voľnosť aj v spôsobe organizácie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, napriek zákazu tvorby zisku z tejto činnosti (prinajmenšom vo Švajčiarsku) a napriek tomu, že sú subjektom štátnej regulácie, vytvára priestor na posudzovanie nositeľov poistenia ako podnikateľov vykonávajú cich hospodársku činnosť.

Z uvedeného vyplýva, že súčasný systém zdravotného poistenia na Slovensku, napriek tomu, že ho vykonávajú špeciálne akciové spoločnosti, zriadené len na účely zdravotného poistenia, je analógiou systémov verejné ho sociálneho poistenia a nie povinného súkromného poistenia. Ako taký by mal byť preto jednoznačne legislatívne dodefinovaný a rozvíjaný.

Èinnosť zdravotných poisťovní na Slovensku zodpovedá všetkým charakteristikám sociálneho zdravotné ho poistenia, ktorými Európsky súdny dvor odôvodňuje svoje rozhodnutia, že táto činnosť nie je hospodárskou činnosťou a organizácie, ktoré ju vykonávajú, nie sú podnikmi v zmysle čl. 85 a 86 Zmluvy.

Použitá literatúra:

Health Care System in the Industrialised Countries and the Role of Private Insurance

By Alfeo Zanette and Monica Ricatti/15 October 2006/ In: European Papers on the New Welfare, PaperNo 6/2006

Private Health Insurance in OECD Countries: a Policy Brief

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/10 May 2005/

In: European Papers on the New Welfare, Paper No. 1/2005

Proposal for a Taxonomy of Health Insurance

OECD Study on Private Health Insurance

OCD Health Project

June 2004

The Slovak Health Insurance Systém and the Potential Role for Private Health Insurance: Policy Challenges

By Franceska Kolombo and Nicole Tapay/5 Marec 2004

In: DELSA/ELSA/WDHEA (2004)2

Informačná brožúra Holandského Ministerstva zdravotníctva:

Do you have Compulsory or Private Health Insurance?

August 2005

Social Health Insurance Systems in Western Europe

Edited by Richard B. Saltman, Reinhard Busse & Josep FiguerasEuropean Observatory on Health Systems and Policies seriesPublished by Open University Press, 2004,

Cases of European Court of Justice

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2. Názov pr ávneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika n ávrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom,

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom,

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Eur ópskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nem á dopad na verejné financie.

Znížení m sadzby na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní zo 4% na 3% prinesie úsporu v kvantifikovanej výške 863,1 mil. Sk v roku 2008 a vo výške 922,9 mil. Sk v roku 2009, čo predstavuje zmenu alokácie predmetn ých výdavkov v uvedenej výške.

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného86 310,792 293,53 452,42 589,3863,13 691,72 768,8922,9EAP59 292,963 382,5 platba štátu27 017,828 911,0 Zdroj: Návrh rozpočtu VS na roky 2007-2009 (schválený)

20082009 20082009výdavky 4 %výdavky 3%rozdielvýdavky 4 %výdavky 3%rozdielpríjmy z poistného88 746,694 402,63 549,92 662,4887,53 776,12 832,1944,0EAP61 675,465 560,9 Zdroj. Návrh rozpočtu VS na roky 2008- 2010

(predbežný)

2.Návrh zá kona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

V spojení „na účely verejného zdravotného poistenia“ chýba vyjadrenie činnosti, teda slovo „vykonávanie“, nakoľko zdravotné poisťovne sú založené na ú čel „vykonávania verejného zdravotného poistenia“. Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súčasnosti sú všetky existujúce zdravotné poisťovne založené na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia, čo majú premietnuté aj vo svojom predmete činnosti.

K bodu 2

Vypustením doterajšieho znenia § 6 ods. 15 sa zosúlaďuje zákon č. 581/2004 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 120 zá kona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. nemocenské poistenie vykonáva výlučne Sociálna poisťovňa.

Zároveň novým znením odseku 15 sa zabezpečuje súlad zákona č. 581/2004 Z. z. so zákonom č. 523/2004 Z. z. (zákon o rozpočtových pravidlách), nakoľko zdravotné poisťovne môžu v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. prijímať úvery a pôžičky jedine v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z.

K bodu 3

Znižuje sa maximálna výška výdavkov na prevádzkové náklady zdravotnej poisťovne, pretože v porovnaní s rokom 2006 kedy neboli obmedzené výdavky na prevádzkovú činnosť VšZP čerpala na vý davky na správu 3,67 %, SZP 3,16 %, Apollo 6,04 %, Dôvera 9,13 %, Sidéria 5,69 %, (Európska ZP 98,36%, Union 99,88 %). Priemer bol 6,17%.

Zníženie percentuálnej sadzby zo 4% na 3% na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní prinesie úsporu v roku 2008 vo výške 863,1 mil. Sk a v roku 2009 vo výške 922,9 mil. Sk.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú okrem verejného zdravotného poistenia aj individuálne zdravotné poistenie, boli povinné viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ (čím sa zabezpečí jednoznačná preukaznosť stavu jednotlivých druhov poistenia a nákladov na prevádzkové č innosti).

K bodu 5

Ustanovuje sa povinnosť pre všetky zdravotné poisťovne, aj keď nevykonávajú individuálne zdravotné poistenie, viesť samostatné (oddelené) „účtovné okruhy“ pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkové náklady, zároveň sa ustanovuje povinnosť v „účtovnom okruhu“ verejného zdravotného poistenia prípadný kladný výsledok hospodárenia použi ť len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 577/2004 Z. z. Prípadná strata bude takisto krytá zo zdrojov okruhu verejného zdravotného poistenia. Nejde tu o zásah do vlastníckeho prá va, pretože zdravotné poisťovne si nemôžu v plnej miere uplatňovať právo finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi – ide o verejné prostriedky, s ktorými zdravotná poisťovňa hospodári za podmienok ustanovených zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa, že prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne. Prevod poistného kmeňa tým bude plniť svoju hlavnú úlohu – úlohu sankcie pre zdravotnú poisťovňu, ak si neplní svoje záväzky voči svojim poistencom z dôvodu ochrany tý chto poistencov tak, aby im bola riadne poskytnutá zdravotná starostlivosť. Takisto je potrebné poznamenať, že poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. nie je možné zamieňať s tzv. „klasickým“ poistným kmeňom v zmysle predpisov upravujúcich klasické komerčné poistenie, pretože poistný kmeň podľa zákona č. 581/2004 Z. z. na rozdiel od „klasického“ poistného kmeňa je iba súborom potvrdený ch prihlášok poistencov na verejné zdravotné poistenie (de facto „zoznamom konkrétnych poistencov“) a nie je súborom poistných zmlúv z ktorých sú zrejmé tak konkrétne oprávnenia ako aj záväzky komerč nej poisťovne a preto nemôže byť predmetom obchodných záväzkových vzťahov (kúpa – predaj), kde je základným atribútom cena predmetu tohto vzťahu.

K bodu 8

V súlade s uznesením vlády SR č. 1018 zo dňa 6. decembra 2006 sa ustanovuje, že zdravotná pois ťovňa s majetkovou účasťou štátu môže postupovať pohľadávky na poistnom voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, iba právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K bodu 9

Z dôvodu právnej istoty adresátov sa ustanovuje, že povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na ú hradu zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná prvýkrát splniť až v roku 2009 za hospodársky rok 2008.

K čl. II

V nadväznosti na bod 5 v čl. I sa ustanovuje, že prípadný kladný výsl edok hospodárenia zdravotnej poisťovne pri verejnom zdravotnom poistení je oslobodený od dane z príjmu.

K čl. III

Z dôvodu jednoznačnosti sa dopĺňa definícia verejného zdravotného poistenia, re špektujúc pritom existujúcu právnu úpravu – napr. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 8. augusta 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) sa zrušila základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) komplexne upravila problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl, povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Tento zákon upravil brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Dôvodom vypracovania predkladanej novely zákona je ustanovenie čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), podľa ktorého výkon mimoriadnej služby upraví zákon.

V návrhu zákona sa novým spôsobom navrhuje vymedziť niektoré pojmy, napríklad mimoriadna služba a vojak mimoriadnej služby.

Súčasťou návrhu zákona je aj odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, úprava niektorých nárokov vojakov mimoriadnej služby po jej skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona sú poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba precizovania niektorých čiastkových nepresností.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať iba v prípade, ak nastane niektorá z krízových situácií uvedených v čl. 1 ods. 4 ústavného zákona a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať len v prípade, ak nastane krízová situácia a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovenému okruhu vojakov a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

V tabuľkách je vyjadrený finančný a ekonomický dopad na štátny rozpočet v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií.

V tabuľke č. 1 je vyjadrená priemerná finančná potreba na odmeňovanie vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyjadrená v Sk na obdobie jedného kalendárneho mesiaca osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Pri výpočte priemerného hodnostného platu profesionálneho vojaka mimoriadnej služby a ostatných kategórií vojakov mimoriadnej služby sa vychádzalo z návrhu, že vojaci mimoriadnej služby budú zaradení aspoň do ôsmeho platového stupňa podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri výpočte príplatku za výkon mimoriadnej služby sa vychádzalo z navrhovaného znenia ustanovenia §15l, podľa ktorého by sa mal príplatok poskytovať až do výšky hodnostného platu kapitána v prvom platovom stupni podľa uvedenej prílohy č. 3.

Kritériá pre priznanie príplatku a jeho výšku má podľa navrhovaného splnomocňovacieho ustanovenia ustanoviť minister obrany (pri kalkulácii sa vychádzalo z maximálnej výšky príplatku za výkon mimoriadnej služby).

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. a) (3,5 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu).

Tabuľka č. 1

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby (max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (3,5 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200ostatné kategórie vojakov mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200Legenda k tabuľke č. 1 a 2:

M – mužstvo

P – poddôstojníci

V tabuľke č. 2 je vyjadrená priemerná finančná potreba na platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu vyjadrená v Sk osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. b) (7 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby).

Tabuľka č.2

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby

(max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (7 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400ostatné kategórie vojaka mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

Náklady sú prepočítané a uvedené iba na jedného vojaka mimoriadnej služby z dôvodu, že tabuľky vojnových počtov sú podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovanou skutočnosťou.

V súčasnosti nie je možné vyčísliť ďalšie finančné náklady, ktoré v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií budú mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ide napríklad o náhradu cestovných nákladov, náhradu príjmov z podnikania, náhradu mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Náklady na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom

b) nie je upravená v práve Európskej únie : - primárnom

- sekundárnom

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

O s o b i t n á č a s ť

K čl. I

K bodu 1

Upravujú sa úvodné ustanovenia zákona z dôvodu, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie a jej skončenie.

K bodu 2

Spresňuje sa ustanovenie definujúce mimoriadnu službu ako vojenskú službu, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere a ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať profesionálny vojak, vojak v zálohe a registrovaný občan.

K bodu 3

Vojakmi mimoriadnej služby sú v období krízovej situácie profesionálni vojaci, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, a vojaci v zálohe povolaní na výkon odbornej prípravy, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený rovnakým spôsobom. Okrem nich sú vojakmi mimoriadnej služby v období krízovej situácie vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách. Registrovaní občania sa vojakmi mimoriadnej služby môžu stať len v čase vojny a vojnového stavu, pokiaľ budú povolaní a odvedení na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 4

Spresnenie činnosti regrutačného strediska.

K bodom 5 a 6

Vymedzenie niektorých pojmov sa dopĺňa o pojmy zamestnávateľ, vojenský útvar a služobná cesta. Zároveň sa taxatívne vymenúvajú tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú, kedy sa pod vojenským útvarom rozumie aj ministerstvo. Dôvodom tejto úpravy je, že aj v období krízovej situácie bude potrebné zabezpečovať na ministerstve špecifické vojenské činnosti, ktoré budú zabezpečovať vojaci mimoriadnej služby.

K bodu 7

Novým spôsobom sa navrhuje vznik brannej povinnosti pre občanov, ktorí boli prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka, ale k uvedenému dňu nedovŕšili 19 rokov veku, t. j. podľa zákona im nevznikla branná povinnosť. Navrhuje sa, aby takýmto občanom vznikla branná povinnosť odo dňa prijatia do služobného pomeru.

K bodu 8

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 9

Z doterajšieho § 7 písm. a), ktorý explicitne ustanovuje dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, sa z dôvodu zosúladenia so súčasnou platnou právnou úpravou navrhuje vypustiť slovo „trvale“.

K bodu 10

Navrhované znenie dopĺňa spôsob zániku brannej povinnosti občanovi, ďalej občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi. Podrobne upravuje postup pri žiadosti o stiahnutie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedených osôb.

K bodom 11 a 12

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia odvodnej komisie územnej vojenskej správy.

K bodu 13

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 14

Rozširujú sa povinnosti ohlasovne s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 15

Rozširujú sa povinnosti matriky s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 16

Ohlasovniam sa navrhuje rozšíriť už ustanovené povinnosti o povinnosť zaslať zoznam občanov, ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní a ktorí sa v čase vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodu 17

Spresňujú sa možnosti, kedy možno do prieskumu zdravotnej spôsobilosti zaradiť vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 18

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby v období krízovej situácie vyslal vojaka mimoriadnej služby na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

K bodom 20

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia lekárskej komisie na vykonanie prieskumu zdravotnej spôsobilosti vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 21

Navrhovanou úpravou sa okrem náhrady mzdy navrhuje poskytnúť aj náhradu cestovných výdavkov vojakovi v zálohe, ktorý v súvislosti s plnením brannej povinnosti je predvolaný na prieskum zdravotnej spôsobilosti.

K bodu 22

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 23

Vytvorenie možnosti, aby do aktívnych záloh boli zaradení okrem vojaka v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojaka 2. stupňa, aj slobodník a desiatnik, ktorí majú ukončené stredné odborné vzdelanie.

K bodu 24

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 25

Oproti doterajšej právnej úprave, podľa ktorej sa výška jednorazového finančného príspevku vojakovi zaradenému do aktívnych záloh odvodzovala od násobku minimálnej mzdy, sa navrhuje, aby tento príspevok bol odvodený od hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni.

K bodom 26 až 29

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 30

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby o väzbu alebo o výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 31

Vzhľadom na to, že vojaci mimoriadnej služby budú nasadzovaní v krízových situáciách, navrhuje sa, aby im pri prezentácii boli odobrané odtlačky prstov a biologická vzorka na účely prípadnej identifikácie rovnako, ako je to riešené v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 32

V ustanoveniach sa navrhuje upraviť výkon mimoriadnej služby profesionálneho vojaka, vojaka v zálohe a registrovaného občana povolaného na výkon mimoriadnej služby, ak bol odvedený, ustanovenie do funkcie a vojenské hodnosti.

Ďalej sa navrhuje upraviť evidenciu vojakov mimoriadnej služby. Navrhuje sa tiež upraviť mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie, udeľovanie vojenských medailí alebo vojenských odznakov.

Navrhuje sa, aby vojak mimoriadnej služby mal nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok a na mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní.

Navrhuje sa tiež upraviť naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby, ktorými sú proviantne náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.

Navrhuje sa, aby za výkon mimoriadnej služby patril vojakovi mimoriadnej služby plat, ktorý tvorí hodnostný plat a príplatok za výkon mimoriadnej služby. Osobitne sa navrhuje úprava platu počas zajatia, počas vyhlásenia za mŕtveho, počas väzby a počas svojvoľného vzdialenia z miesta výkonu mimoriadnej služby. Navrhuje sa aj spôsob vyplácania platu vojakom mimoriadnej služby v závislosti od toho, či túto službu vykonávajú na území republiky alebo v zahraničí.

K bodu 33

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 34

Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť o prípad, ak vojak mimoriadnej služby má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody alebo bol vzatý do väzby.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa upraviť aj možnosť prepustiť z výkonu mimoriadnej služby tehotnú vojačku.

Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom v prípadoch uvedených v odseku 3 zákona.

Navrhuje sa upraviť prepustenie z výkonu mimoriadnej služby, ak po skončení krízovej situácie je vojak mimoriadnej služby v zajatí alebo ak je vyhlásený za nezvestného.

K bodu 37

Explicitne sa ustanovuje, že profesionálny vojak po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z. z.

Navrhuje sa upraviť aj inštitút skončenia výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 38

V súvislosti s oslobodením od výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť údaje týkajúce sa najmä zániku služobného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný oznámiť územnej vojenskej správe. Tieto údaje sú nevyhnutné na priznanie vojenskej hodnosti pri zaradení do záloh napr. príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov po skončení služobného pomeru.

K bodu 39

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôvodov oslobodenia od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, zamestnávatelia tieto skutočnosti oznámili príslušnej územnej vojenskej správe, čo umožní väčšiu transparentnosť v procese oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby.

K bodom 40 až 43

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 44

Ustanovenie upravuje problematiku náhrady škody zo strany vojaka mimoriadnej služby s dôrazom na určenie zodpovednosti za škodu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú tento vojak spôsobil tretím osobám.

Ďalej sa navrhuje upraviť poskytovanie jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vojakom mimoriadnej služby, nároky pozostalých po týchto vojakoch a spôsob uplatňovania nároku pozostalých.

Navrhuje sa, aby sa výdavky, ktoré súvisia s výkonom mimoriadnej služby, uhrádzali z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 387/2002 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie krízovej situácie v čase vyhlásenia núdzového stavu a výnimočného stavu a zákon č. 523/ 2004 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie v čase vojny a vojnového stavu.

K bodu 45

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť doplnenia údajov v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

K bodu 46

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala okrem mzdy lekára, sestry a laboranta určených lekárom samosprávneho kraja, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskume, aj náhradu cestovných výdavkov, stravné a ubytovanie.

K bodu 48

Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky a minister mohol vymenúvať a povyšovať vojakov v zálohách ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 49

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 50

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala občanovi, ktorý je povinný dostaviť sa na príslušnú územnú vojenskú správu, alebo na lekárske vyšetrenie, náhradu príjmov z podnikania, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne vymenované. Ďalej sa územnej vojenskej správe ukladá povinnosť uhradiť cestovné náklady občanovi.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa zosúladenie uvedeného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s novo navrhovaným znením § 10 zákona č. 570/2005 Z. z.

K bodom 2 a 3

Legislatívnotechnická úprava.

K čl. III

V súvislosti so zrušením základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a civilnej služby sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako nadbytočné a v platnom právnom poriadku nepoužiteľné. Nie je odôvodnené ani to, aby za občanov vykonávajúcich alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2005 civilná služba) platil štát poistné na zdravotné poistenie z dôvodu, že títo občania majú pri výkone alternatívnej služby postavenie zamestnanca.

K čl. IV

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby môže podať občan – muž, ktorému vznikla branná povinnosť. Navrhuje sa neprihliadať na vyhlásenie podané v období krízovej situácie. Evidovaným občanom sa stáva až po podaní vyhlásenia na územnú vojenskú správu a zaradení do dokumentácie evidovaných občanov.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v dotknutých ustanoveniach vypustiť slovo „evidovaný“ v príslušnom tvare.

K bodu 7

Zosúladenie dokumentácie evidovaných občanov s dokumentáciou registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 10

Navrhuje sa doplniť ustanovenie v súlade s platným znením § 2 písm. b) tohto zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol podať žiadosť o pridelenie evidovaných občanov nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj vo výnimočnom stave a núdzovom stave.

K bodu 12

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré bránia občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, o prípady, ak bol občan vzatý do väzby alebo má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 13

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť inštitút prerušenia alternatívnej služby. V prípade, ak občan nebude spôsobilý vykonávať alternatívnu službu, bude z nej prepustený. Rovnaká právna úprava je pri výkone mimoriadnej služby. Zároveň sa navrhuje upraviť nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy (resp. nemožnosť preskúmať takéto rozhodnutie súdom) o preradení alebo oslobodení z výkonu alternatívnej služby rovnako, ako je upravené povolávanie na výkon alternatívnej služby v platnom znení § 6 ods. 14 zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby občania pri výkone alternatívnej služby boli odmeňovaní rovnako, ako sa navrhuje odmeňovanie občanov, ktorí môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 16

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 17

Navrhuje sa upraviť náhradu cestovného občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu rovnako ako vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v § 14 ods. 15 písm. d) zákona 570/2005 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zosúladiť poskytovanie peňažnej náhrady zamestnávateľovi obdobne, ako je to upravené v § 28 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v prípade pracovnej povinnosti.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľov v čase vojny a vojnového stavu oznámiť územnej vojenskej správe zmeny v identifikačných údajoch.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa vylúčiť pôsobnosť ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase, dovolenke a odmeňovaní na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana. Dovolenka a odmeňovanie evidovaného občana sa navrhuje riešiť rovnako ako u vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 22

Spresňuje sa pracovná činnosť, ktorú je povinný vykonávať evidovaný občan po nástupe na výkon alternatívnej služby.

K bodu 23

Navrhuje sa ustanovenie vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 24

Navrhuje sa doplniť dôvody prepustenia evidovaného občana z výkonu alternatívnej služby.

K bodu 25

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K čl. V

Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o brannej povinnosti.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 7. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

František Kašický, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu