Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.03.2023 do 14.04.2023

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.03.2023
Účinnosť do: 14.04.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Ochrana spotrebiteľa, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotnícke zariadenia, Základné práva, Lekárske komory
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST97JUD4818DS81EUPP44ČL4

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.03.2023 do 14.04.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 578/2004 s účinnosťou od 01.03.2023 na základe 495/2022

Legislatívny proces k zákonu 495/2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO, Kataríny HATRÁKOVEJ a Miloša SVRČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 495/2022, dátum vydania: 23.12.2022

A.Všeobecná časť

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO, Miloša SVRČEKA a Kataríny HATRÁKOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

Základný cieľ návrhu zákona

Základný cieľ je zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím a pacientov, ktorí hospitalizovaní v ústavnom zdravotníckom zariadení v odbornom zameraní psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí. Cieľ návrhu zákona sa dosahuje tým, že sa zavádza právny režim regulácie používania obmedzovacích prostriedkov. Obmedzovacie prostriedky sa v praxi používajú avšak podľa platného právneho stavu neexistuje ich bližšia úprava. Potreba právnej úpravy je podčiarknutá tým, že obmedzenie pohybu človeka (pacienta) obmedzovacím prostriedkom je zásahom do jeho osobnej integrity, ktorý môže predstavovať závažné porušenie jeho základných práv.

Návrh zákon za cieľ dosiahnuť právnu konzistenciu v rámci slovenského právneho poriadku pri používaní obmedzovacích prostriedkov. V zákone č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov existuje úprava používania prostriedkov netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby 10). V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti však absentuje právna úprava resp. úprava sa obmedzuje len na rezortnú úpravu (usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 29/2009 - odborné usmernenie o používaní obmedzovacích prostriedkov u pacientov v zdravotníckych zariadeniach).

Návrh zákona prispeje k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov, pričom pri tvorbe návrhu zákona sa vychádzalo osobitne

a)zo zistení Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

b)z ľudsko-právneho štandardu upraveného v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

c)zo zistení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT), ktorý navštívil Slovenskú republiku v dňoch 19. marca až 28. marca 2018,

d)z právno-komparatistických zistení s rakúskou právnou úpravou (Bundesgesetz vom 1. März 1990 über die Unterbringung psychisch Kranker in Krankenanstalten -

BGBl. Nr.

155/1990

- Unterbringungsgesetz Spolkový zákon o hospitalizácii psychicky chorých v nemocniciach)

2

Implementácia odporúčaní Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

Návrh zákona implementuje zistenia Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojej Správe o činnosti za rok 2019 zistil nasledovné: v tejto výročnej správe boli uvedené zhrňujúce poznatky zo šiestich vykonaných monitoringov v roku 2019, ktoré boli prerokované dňa 13. novembra 2019 aj s vedením MZ SR. Na stretnutí sme sa zamerali okrem iných odporúčaní aj na novelu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti týkajúcu sa zákonného riešenia obmedzovacích prostriedkov, pretože doteraz je táto téma riešená iba v odbornom usmernení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Návrh zákona súvisí aj s nasledovnými hlavnými zisteniami Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím:

•bežnou praxou je využívanie ochranných postelí (sieťové, klietkové postele na obrázkoch nižšie) ako bežných lôžok pacientov za súčasného použitia

psychofarmakologickej liečby,

•v jednom zariadení došlo k hrubému porušeniu ľudských práv tým, že pacient bol počas

piatich dní nepretržite pripútaný na lôžko a na šiesty deň bol umiestnený do klietkovej

postele, toto všetko spolu s použitím psychofarmakologickej liečby a napriek tomu, že

pacient nebol nijako agresívny,

•sieťové postele využívané aj pri nepokojných, alebo gerontopacientoch, avšak často

bez evidovania záznamu o použití obmedzovacieho prostriedku,

•vo viacerých zariadeniach chýbajú registre obmedzovacích prostriedkov,

•pacienti často nie sú informovaní o svojich právach a aplikovanej liečbe,

•vybavenia na liečbu elektrokonvulzívnou terapiou obsolentné, chýbajú doplnkové prístroje na monitorovanie EEG,

•chýbajú samostatné súhlasy s elektrokonvulzívnou terapiou s možnosťou udelenia

alebo zrušenia súhlasu pred každým jednotlivým zákrokom, alebo chýba informácia o liečbe a jej vedľajších účinkoch.

•v troch monitorovaných zariadeniach v roku 2021 je veľké množstvo rozdielov v tom, ako metódy fyzického obmedzovania a izolácie uvádzajú do praxe. V prevažnej väčšine

psychiatrických zariadení sa uplatňovanie fyzického obmedzenia, žiaľ, stalo bežnou

nemocničnou rutinou

•používanie sieťových postelí v jednom z monitorovaných zariadení: neaplikujú výlučne ako prostriedok na zabránenie akútnemu ohrozeniu pacienta a jeho okolie, ale sa ako bežné lôžka, ktoré zabezpečia, aby pacient nespadol. Personál zariadenia uviedol,

že niektorí pacienti si sieťové postele sami žiadajú, napríklad pacienti s Alzheimerovou

chorobou alebo demenciou. Uvedené vysvetlenie však nie je možné akceptovať ako

legitímny dôvod používania sieťových postelí. Sieťové postele sa nachádzajú bežne v izbách tak, že iní pacienti vidia pacientov, ktorí v nich umiestnení, čo pacienti

v týchto sieťových posteliach považujú za ponižujúce. Tieto postele majú byť štandardne

oddelené v iných izbách.

•Sieťové postele sa používajú paušálne na akútnych oddeleniach. Pri príjme každého nového pacienta je tento okamžite/automaticky umiestnený do sieťovej postele. Rovnaké

pravidlo platí aj na detskom oddelení, kde bol monitorovací tím svedkom príjmu jednej pacientky, ktorej zdravotný stav si umiestnenie do sieťovej postele nevyžadoval, no aj napriek tomu ju do nej umiestnili.

3

•Monitorovací tím zistil, že v zariadení sa používa nepomerne veľa obmedzovacích

prostriedkov v porovnaní s reálnym zdravotným stavom pacientov, (vo viacerých

prípadoch nebolo použitie obmedzovacích prostriedkov nevyhnutné), napr. používa sa kombinácia mechanických a chemických obmedzení pacientov, tzn. sieťová posteľ +

injekcia + popruhy.

•Používa sa kombinácia mechanického a chemického obmedzenia bez liečebného účelu, mechanické aj chemické obmedzenie sa používajú automaticky po umiestnení pacienta

na oddelenie, pred reálnym vyšetrením pacienta službukonajúcim lekárom (nepostačuje

len vyšetrenie pacienta pri príjme).

•Zo zdravotných záznamov pacientov vyplynulo, že obmedzenie pacienta viackrát

nekorešpondovalo s jeho zdravotným stavom (nebolo nevyhnutné ani potrebné).

Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024

Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024:

1)Vláda SR presadí reformu opatrovníckeho práva zameranú na osoby s hendikepom z dôvodu fyzického alebo mentálneho poškodenia zdravia a ochranu ich postavenia

v právnych vzťahoch, vrátane ochrany ich majetku.

2)Vláda SR sa zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Bude presadzovať

rozvoj komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a bude hľadieť na špecifiká

starostlivosti o rôzne skupiny.

3)Vláda SR zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej

republike, vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií.

4

Implementácia medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím

Návrh zákona prispeje k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti ľudských práv. Záväzky a odporúčania obsiahnuté v týchto dokumentoch:

-Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím1 (osobitne články: Článok 14 Sloboda a osobná bezpečnosť2, Článok 15 Ochrana pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním3)

-Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca až 28. marca 20184

Posilnenie Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím

Návrh zákona prispeje k posilneniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím najmä práv garantovaných v článku 12 ods. 25, v článku 16 ods. 1 a ods. 26 a článku 19 ods. 17.

Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, keďže prispeje k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo,

1 publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 317/2010 Z. z. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím) a Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 318/2010 Z. z. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 318/2010 Z. z. Opčný protokol k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

2 Podľa Článku 14 ods. 1 zmluvné strany povinné zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými neboli nezákonne a svojvoľne zbavené slobody, aby každé zbavenie slobody bolo v súlade so zákonom a aby existencia zdravotného postihnutia nebola za nijakých okolností dôvodom na zbavenie slobody.

3 Podľa Článku 15 nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Predovšetkým nikto nesmie byť bez svojho slobodného súhlasu vystavený lekárskym alebo vedeckým pokusom.

4 Vláda SR na svojom rokovaní dňa 12.06.2019 uznesením č. 283/2019 schválila Odpoveď na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. marca 28. marca 2018. Dostupné:

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23918/1

 

5 Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

6 Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

7 Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

5

rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

Bod 1

Zavádza sa legálna definícia obmedzovacieho prostriedku. Zvýrazňuje sa, že nejde o zdravotný výkon (poskytovanie zdravotnej starostlivosti), ale o bezpečnostné opatrenie. Aby nedošlo k zneužitiu obmedzovacieho prostriedku definícia vyjadruje aj účel. Účel je vymedzený cez tri znaky: 1) obmedziť voľný pohyb pacienta, 2) odvrátiť tak nebezpečné konanie pacienta, 3) konanie pacienta smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb. Všetky tri znaky musia byť splnené kumulatívne.

Bod 2

V odsekoch 1 17 sa upravujú bližšie podrobnosti a podmienky použitia obmedzovacieho prostriedku:

§ 6d odsek 1: Vymedzujú sa druhy ústavných zdravotníckych zariadení, v ktorých je možné použiť prostriedky. Nadužívaniu prostriedku brániť vyjadrenie princípu časovej nevyhnutnosti. Aby nedošlo ku kreovaniu iných foriem prostriedkov v praxi, návrh zákona presne vymedzuje v písmenách a) d) formy obmedzovacieho prostriedku. Výpočet foriem prostriedkov v písmenách a) d) nevyjadruje závažnosť či priorizáciu jednotlivých foriem. Jednotlivé formy sú následne v § 6d odseky 2 až 5 bližšie vymedzené.

§ 6d odseky 2 5: V nadväznosti na výpočet foriem obmedzovacieho prostriedku v § 6d odsek 1 písmená a) až d), sa bližšie pri každej forme vymedzujú definičné znaky.

§ 6d odsek 6: Vyjadruje sa princíp ultima ratio t.j. že k použitiu obmedzovacieho prostriedku možno pristúpiť iba vtedy, ak boli vyčerpané všetky miernejšie možnosti zvládnutia situácie. Za situáciu sa považuje nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb. Zdravotnícky personál sa snažiť pred použitím niektorej z foriem obmedzovacieho prostriedku použiť najmä verbálnu komunikáciu, odvrátenie pozornosti alebo aktívne počúvanie. Tieto tri vymedzené príklady vychádzajú z vymedzenia prostriedku netelesného obmedzenia v § 10 ods. 2. zákon pripúšťa aj inú miernejšiu formu (možnosť) zvládnutia situácie. Verbálna komunikácia, odvrátenie pozornosti alebo aktívne počúvanie sa však nepovažujú pre účely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

6

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za obmedzovací prostriedok.

§ 6d odsek 7: Ak je nutné použiť obmedzovací prostriedok t.j. že sa nedala situácia zvládnuť miernejšou možnosťou (ods. 6), sa zvážiť závažnosť klinického stavu a aktuálna situácia pri voľbe spôsobu použitia obmedzovacieho prostriedku. Vtedy sa vybrať najmiernejší spôsob. Aj napriek tomu, že sa vymedzuje, že použitie obmedzovacieho prostriedku nie je metóda (spôsob) poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale len bezpečnostné opatrenie (ods. 1), návrh zákona explicitne zakazuje, aby použitie obmedzovacieho prostriedku slúžilo na zľahčovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo na zvládnutie bežného nepokoja pacienta. Dané ustanovenie reflektuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa v niekoľkých prípadoch zaoberal používaním obmedzovacích prostriedkov a vymedzil, za akých okolností predstavuje ich nesprávne používanie porušenie Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Podľa súdu obmedzenie násilného pacienta, predstavujúceho nebezpečenstvo pre seba či ostatných, byť použité len vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch. Používanie obmedzovacích prostriedkov nie je liečebný postup, ale je to použitie sily, preto bezpečnostným opatrením a nemajú terapeutické zdôvodnenie.

§ 6d odsek 8: Aby nedošlo k degradácii a k zahanbeniu pacienta, návrh upravuje povinnosť zamedziť prítomnosti iných pacientov pri použití prostriedku.

§ 6d odsek 9: Súbežné použitie obmedzovacích prostriedkov nie je v zásade žiaduce. Preto návrh zákona sprísňuje podmienky súbežného použitia obmedzovacích prostriedkov.

§ 6d odsek 10: Presne sa vymedzuje, kto je oprávnený nariadiť použitie obmedzovacieho prostriedku a kto ho môže vykonať. Vzhľadom na druhy ústavných zdravotníckych zariadení, v ktorých je možné použiť prostriedky (ods. 1), sa vymedzuje, že použitie obmedzovacieho prostriedku nariaďuje len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí. Keďže v praxi sa v zdravotníckom zariadení okrem lekárov so špecializáciou nachádza ajveľa lekárov v špecializačnej príprave, ktorí taktiež slúžia nočné služby, môže nariadiť použitie obmedzovacieho prostriedku aj lekár v špecializačnej príprave.

§ 6d odsek 11: Nadužívaniu použitia prostriedku brániť vyjadrenie princípu časovej nevyhnutnosti, ktorý je ukotvený v odseku 1. V odseku 11 sa tento princíp rozvíja detailnejšie a to tak, že pacient obmedzený použitím obmedzovacieho prostriedku musí byť pravidelne monitorovaný najmenej však každých 20 minút. Ďalej platí povinnosť pri každej kontrole prehodnocovať nevyhnutnosť ďalšieho použitia obmedzovacieho prostriedku.

§ 6d odsek 12: Zavádzajú sa bližšie podmienky pre plnenie informačnej povinnosti lekára o účele a povahe obmedzovacieho prostriedku vo vzťahu k pacientovi. Návrh reaguje aj na osobitosti prípadu najmä pokiaľ ide o čas informovania: V praxi sa totiž často stáva, že keď dôjde k použitiu obmedzovacieho prostriedku je pacient v stave, kedy na základe svojho zdravotného stavu (manická epizóda, záchvat agresivity,a pod.) nie je objektívne schopný porozumieť účelu a povahe použitiaobmedzovacích prostriedkov. Z tohto dôvodu sa informačná povinnosť ukladá aj v priebehu

7

použitia obmedzovacieho prostriedku alebo po skončení použitia obmedzovacieho prostriedku najmä v čase keď pacient je schopný vzhľadom na zdravotný stav porozumieť informácií o účele a povahe obmedzovacieho prostriedku.

§ 6d odseky 13, 15 a 16: Vzhľadom k závažnosti používania obmedzovacieho prostriedku sa podrobne upravujú evidenčné povinnosti a oznamovacie povinnosti.

Jednou evidenčnou povinnosťou je povinnosť vykonať záznam v zdravotnej dokumentácii pacienta a druhou evidenčnou povinnosťou je povinnosť viesť osobitný register na zaznamenávanie použitia obmedzovacích prostriedkov (register obmedzovacích prostriedkov) a do tohto registra zaznamenávať záznamy, v rozsahu uvedenom v odseku 16.

§ 6d odsek 14: Bližšie sa špecifikuje povinnosť, ktorá vyplýva, že ustanovenia § 253 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.

Bod 3

V nadväznosti na zmenu vykonanú v § 6d ods. 13 sa rozširuje obsah zdravotnej dokumentácie.

K Čl. II

Navrhuje sa delená účinnosť. Dôvodom je, že Ministerstvo zdravotníctva SR avizovalo v čase prípravných prác na návrhu zákona, že plánuje vytvoriť systém zbierania dátz registra obmedzovacích prostriedkov, ktorý je však možné vytvoriť od 1. júna 2023. Preto právna úprava nadobúda účinnosť 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 1 § 6d ods. 17 písm. a), t.j. povinnosť poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti oznámiť použitie obmedzovacieho prostriedku do ôsmich dní od jeho použitia Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: poslanci NR SR Marek KRAJČÍ, Miloš SVRČEK a Katarína HATRÁKOVÁ

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

9

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy na

– hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí,

- rodovú rovnosť a

- zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, keďže prispeje k ochrane základných ľudských práv a slobôd pacientov.

A.4. Alternatívne riešenia

Nepredkladajú sa.

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

10

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 578/2004, dátum vydania: 13.06.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017,ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov (Ú. v. EÚ L 317, 1.12.2017).

Účelom predloženého návrhu novely zákona je špecifikovanie účelu poskytovania účelovo viazaných finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva                             na rezidentské štúdium, ktoré je určené doplnenie špecialistov vo vybraných špecializačných odboroch v regiónoch, v ktorých je ich nedostatok. Ustanovuje sa nová povinnosť                          pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008, na základe ktorého  zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien.

Uvedeným návrhom sa transponuje Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017, ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov.

Obsahom návrhu zákona v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe je definovanie podmienok na zaradenie zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, určenie náležitostí žiadosti o zaradenie a postupu vzdelávacej ustanovizne pri zaraďovaní rezidenta. Ustanovujú sa povinnosti pre rezidenta, zamestnávateľa rezidenta a  dopĺňajú sa povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá získala akreditáciu na uskutočňovanie študijného programu. Ustanovujú sa podmienky pre poskytovateľov všeobecnej ambulancie a špecializovanej ambulancie, v ktorej sa uskutočňuje praktická výučba rezidentského štúdia.

Navrhuje sa zmena názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorá reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na výsledky analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita, administratívne a finančné zaťaženie  zdravotníckeho pracovníka pri predkladaní dokladov o odbornej spôsobilosti stavovskej organizácii.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh novely zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu novely zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a legisvakanciu.

 

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1   
Ide o zmenu názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorý lepšie vystihuje výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka pri výkone služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Požiadavka na zatraktívnenie zdravotníckeho povolania vyplynula z aplikačnej praxe, analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ako aj               v súvislosti s potrebou zostavovania nutričných plánov v oblasti zdravej a liečebnej výživy pri riešení prevencie obezity ako celospoločenského problému. Uvedený názov je používaný aj         v zahraničí.

K bodu 2   
Platná úprava sa rozširuje o výkon povolania na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sú orgánmi verejného zdravotníctva vykonávajúce činnosti zamerané na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia v rozsahu stanovenom zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade § 3 ods. 1 zákona o poskytovateľoch.

K bodu 3   
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s precizovaním ustanovení o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odbornej kvalifikácie.

K bodu 4     
Navrhovanou úpravou sa bližšie špecifikuje účel použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v rámci ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. 

K bodu 5   
Vypustenie odsekov 4 až 12 v § 39a v súvislosti s  komplexnou úpravou rezidentského štúdia v novom § 39b.   

K bodu 6   
    Ustanovenia § 39b sa dopĺňajú na základe požiadaviek aplikačnej praxe a z dôvodu doterajšej absencie úpravy podmienok týkajúcich sa rezidentského štúdia.
Ide o zjednotenie podmienok týkajúcich sa zaradenia zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, povinností vzdelávacej ustanovizne uskutočňujúcej príslušný akreditovaný študijný program v rámci rezidentského štúdia, špecifikácie použitia účelovo viazaných finančných prostriedkov.
V súvislosti s potrebou informovania odbornej verejnosti sa stanovuje povinnosť ministerstvu zdravotníctva prostredníctvom webového sídla zverejňovať informácie o špecializačných odboroch rezidentského štúdia a samosprávnych krajoch, v ktorých sa po skončení rezidentského štúdia dobrovoľne zaväzuje rezident poskytovať zdravotnú starostlivosť. Súčasná platná právna úprava navodzovala dojem, že súčasťou finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené pri porušení zákonných podmienok, mala byť aj náhrada mzdy za absolvovanú praktickú časť štúdia rezidenta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (náhrada mzdy), čo nebolo zámerom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené ministerstvo pristúpilo k prehodnoteniu a zvýšeniu motivácie vstupu lekárov do rezidentského štúdia znížením sumy, ktorú mali rezidenti vrátiť, zníženú o náhradu mzdy. 

K bodu 7   
Terminologické precizovanie textu vo vzťahu k študijnému poriadku ďalšieho vzdelávania.

K bodu 8   
Ustanovením sa dopĺňajú povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá uskutočňuje akreditovaný program.

K bodu 9   
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa povinnosť pre ministerstvo zdravotníctva zverejňovať v zozname vzdelávacích ustanovizní, ktoré získali akreditáciu aj údaj o dátume zániku platnosti osvedčenia o akreditácii a údaj o zdravotníckom povolaní. 

K bodu 10   
Navrhovaná úprava zabezpečí administratívne a čiastočne finančné odťaženie zdravotníckych pracovníkov v tom, že nebudú musieť opakovane predkladať stavovskej organizácii v inom konaní osvedčenú kópiu dokladu o odbornej spôsobilosti, ak ju  už predložili pri registrácii.

K bodu 11   
Navrhuje sa nová povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady. Vo vzťahu k Nariadeniu Európskeho parlamentu a rady zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien, okrem prípadov, ak to zubný lekár považuje za nevyhnutné z dôvodu osobitných liečebných potrieb pacienta.
Od 1. januára 2019 môžu zubní lekári používať zubný amalgám len vo forme kapsúl 
s vopred určenou dávkou. Používanie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi sa zakazuje.
Od 1. januára 2019 poskytovatelia špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti, ktorí používajú zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové výplne alebo zuby obsahujúce takéto výplne zabezpečia, aby ich zdravotnícke zariadenia boli vybavené odlučovačmi amalgámu na zachytávanie a zber amalgámových častíc vrátane tých v použitej vode. Taktiež zabezpečia, aby: a) odlučovače amalgámu uvedené do prevádzky poskytovali úroveň zachytávania najmenej 95 % amalgámových častíc. Odlučovače amalgámu sa udržujú v súlade s požiadavkami výrobcu, aby sa zabezpečila čo najvyššia možná úroveň zachytávania.
Zubní lekári sú taktiež povinní zabezpečiť, aby ich amalgámový odpad vrátane amalgámových zvyškov, častíc, výplní a zubov alebo ich častí, kontaminovaných zubným amalgámom, bol spracovaný a zhromažďovaný v zariadeniach alebo podnikoch spĺňajúcich príslušný súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom. Zubní lekári nesmú za žiadnych okolností uvoľňovať priamo alebo nepriamo takýto amalgámový odpad do životného prostredia.

K bodu 12   
Legislatívno-technická úprava, ktorá ustanovuje, že uvedené povinnosti sa vzťahujú len na poskytovanie zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti.


K bodu 13   
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou zubných lekárov je zodpovedné v lehote do 1. júla 2019 vypracovať plán opatrení, ktorého obsahom bude postupné ukončenie používania zubného amalgámu u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  v odbore zubé lekárstvo. Zároveň zabezpečí, aby boli tieto opatrenia sprístupnené verejnosti webovom sídle a zaslané Komisii do jedného mesiaca po ich prijatí.

K bodu 14     
Ustanovuje sa výška pokuty pre zdravotníckeho pracovníka za porušenie povinností oznamovať ministerstvu niektoré údaje.

K bodu 15   
Uvedeným ustanovením sa má zabrániť, aby v centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní boli uvedené nesprávne údaje, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plánovanie ľudských zdrojov v zdravotníctve a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16   
Navrhuje sa, že za porušenie povinnosti ustanovenej Nariadením Európskeho parlamentu a rady bude môcť vyšší územný celok uložiť sankciu do 3319 eur.

K bodu 17   
    Ustanovuje sa, čí príjem je pokuta vzťahujúca sa k porušeniu povinností pri vedení centrálneho registra ďalšieho vzdelávania.

K bodu 18   
Do ustanovenia o obsahu centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa dopĺňa aj údaj o zdravotníckom pracovníkovi, ktorý bol prijatý do rezidentského štúdia potrebný na štatistické účely a plánovanie ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 19   
Ministerstvo zdravotníctva dohliada na dodržiavanie podmienok realizácie akreditovaného študijného programu vrátane dodržiavania dĺžky štúdia v súlade s minimálnymi štandardami ustanovenými v osobitnom predpise. Je potrebné, aby údaje zadávané vzdelávacou ustanovizňou do centrálneho registra ďalšieho vzdelávania boli správne a aktuálne vzhľadom aj na komunikáciu v IMI systéme.

K bodu 20
Nakoľko hrozí, že centrálny register nebude do lehoty ustanovenej v tomto ustanovení funkčný, bolo potrebné tieto lehoty predĺžiť.

K bodu 21
Prechodné ustanovenia je potrebné upravovať v súvislosti so zmenou názvu zdravotníckeho povolania asistent výživy, registráciou a vydanými licenciami v tomto zdravotníckom povolaní. Navrhuje sa termín, do kedy je povinná Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave odovzdať register zaradených zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a do prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike ministerstvu zdravotníctva. Ustanovuje sa termín dokončenia špecializačného štúdia začatého podľa predpisov účinných do 27. marca 2002. Ďalej sa ustanovuje, že účelovo viazané finančné prostriedky na rezidentské štúdium sa poskytujú vzdelávacej ustanovizni iba do 31. decembra 2020. Ustanovuje sa prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria začaté od 1. mája 2017 do 31. júla 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2018. Odstraňuje sa neistota, ktorú vzbudzovalo ustanovenie § 39a ods. 4 s účinnosťou od 1. mája 2017, podľa ktorého zdravotnícky pracovník, ktorý začal špecializačné štúdium za určitých podmienok, musí toto štúdium dokončiť za nových podmienok. Týmto prechodným ustanovením sa vyslovene ustanovuje, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie o vracaní finančných prostriedkov za porušenie niektorej z povinností účinnej od 1. mája 2017.

K bodu 22
 
Na základe aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch (Dánsko, Holandsko) sa v prílohe č. 3 časti A písmene a) v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v zdravotníckom povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2, v ktorej jednotlivé členské štáty taktiež zmenili, doplnili názvy špecializačných odborov. Najčastejšie išlo o úpravy v prípade Švédska napr. v odbore rádiológia, cievna chirurgia, endokrinológia, v prípade Talianska napr. v odbore gastroenterológia, endokrinológia atď. Celkovo bolo v uvedených tabuľkách vykonaných v tomto bode vyše 30 zmien a teda vzhľadom na uvedenú početnosť boli tabuľky kompletné vymenené.    

K bodu 23
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B písmene a)  v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú  ako diplom o špecializácii v  špecializačnom odbore  čeľustná ortopédia v zdravotníckom povolaní  zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K bodu 24
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B v písmene b)  v tabuľke č. 2 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore  maxilofaciálna chirurgia v zdravotníckom povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K Čl. II

    Ustanovenie o účinnosti sa časovo zosúlaďuje s posunutím účinnosti presunu registra zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na ministerstvo zdravotníctva.









K Čl. III

Zjednocuje sa systém zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania. Zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania bude uskutočňovať iba vzdelávacia ustanovizeň.
 
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.


V Bratislave, 20. apríla 2018





Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Andrea Kalavská v. r.
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky




 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore