Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.08.2021 do 31.08.2021

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným cieľom návrhu zákona je umožniť sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie žijúceho pacienta s úplnou spôsobilosťou na právne úkony jeho najbližšej rodine, ak pacient nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav (napr. kóma) schopný splnomocniť na sprístupňovanie údajov zo svojej písomnej zdravotnej dokumentácie ním vybranú osobu ani zvolenej osobe udeliť súhlas na prístup k údajom zo svojej elektronickej zdravotnej knižky. Pacient môže na základe slobodnej vôle písomne splnomocniť inú osobu na sprístupňovanie údajov z jeho zdravotnej dokumentácie vedenej v písomnej forme a udeliť inej osobe súhlas na prístup k údajom z jeho elektronickej zdravotnej knižky, a to aj preventívne. V určitých prípadoch však takéto plnomocenstvo alebo súhlas vzhľadom na konkrétne nepriaznivé okolnosti neexistujú (napr. ak ide o náhlu hospitalizáciu alebo náhle zhoršenie zdravotného stavu), aj keď pacient nechce údaje o svojom zdravotnom stave pred najbližšími rodinnými príslušníkmi tajiť. Takéto prípady terajšia platná právna úprava nerieši.

Fyzická osoba môže aj preventívne využiť inštitút písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom, inštitút súhlasu podľa zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2013 Z. z.“). Písomné plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom a súhlas podľa zákona č. 153/2013 Z. z. by sa mali v prípade záujmu fyzických osôb používať v čo najväčšej miere, keďže vychádzajú zo slobodného rozhodnutia osoby. Poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie uvedeného pacienta s nepriaznivým zdravotným stavom bez jeho súhlasu členom jeho najbližšej rodiny má byť len krajnou možnosťou - ak neexistuje písomné plnomocenstvo (ak ide o zdravotnú dokumentáciu vedenú v písomnej forme) alebo súhlas (ak ide o elektronickú zdravotnú knižku). Návrh zákona v súlade s princípmi právneho štátu a s právami na nedotknuteľnosť súkromia, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a ochranu osobných údajov rešpektuje slobodnú vôľu pacientov s úplnou spôsobilosťou na právne úkony, pričom platia nevyhnutné výnimky na účel ochrany života a zdravia obyvateľov.

2

Z vyššie opísaných dôvodov sa návrhom zákona zavádza nový právny inštitút zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie dotknutej osoby, resp. z jej elektronickej zdravotnej knižky. Obdobne ako pri možnosti písomného plnomocenstva, resp. elektronického súhlasu na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie, resp. elektronickej zdravotnej knižky pre inú osobu, aj pri inštitúte zákazu ide najmä o rešpektovanie slobodnej vôle osoby pri rozhodovaní o tom, kto môže, resp. kto nemôže mať prístup k informáciám o zdravotnom stave dotknutej osoby. Rovnako ako písomné plnomocenstvo, resp. elektronický súhlas, aj zákaz (či už v písomnej alebo elektronickej forme), možno kedykoľvek odvolať.

Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy a ani vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V tomto bode návrhu zákona sa zavádza inštitút zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie a jeho odvolanie. Hlavným účelom tejto úpravy je vyjsť v ústrety pacientom, ktorí si z rôznych dôvodov neželajú, aby informácie o ich zdravotnom stave boli poskytované alebo sprístupňované určitým osobám. Každá osoba má slobodné právo rozhodovať o tom, kto môže a kto naopak nemôže mať prístup k informáciám o jej zdravotnom stave. Zavedením inštitútu zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie sa má predísť najmä tomu, aby mali prístup k údajom o zdravotnom stave dotknutej osoby jej rodinní príslušníci, resp. osoby oprávnené na poskytnutie alebo prístup k údajom o zdravotnom stave dotknutej osoby priamo zo zákona, u ktorých si to však dotknutá osoba nepraje, aby boli informovaní. Vydaním zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie pre určitú osobu sa dotknutá osoba chráni do budúcna, aby v situáciách, v ktorých nebude schopná o svojom zdravotnom stave samostatne rozhodovať, nemohli o tom rozhodovať „neželané“ osoby. Hlavným účelom inštútu zákazu je teda chrániť práva a záujmy dotknutej osoby, pokiaľ ide o jej život a zdravie.

Poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie nebude možné zakázať osobám, ktoré vykonávajú povinnosti na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu. Takým predpisom je napríklad Trestný poriadok alebo zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ďalšie. Zákaz sa tak nebude vzťahovať predovšetkým na lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí zabezpečujú zdravotnú starostlivosť podľa príslušných zákonov, ale tiež napríklad na súdnych znalcov, ktorí vykonávajú činnosti podľa osobitného zákona na základe vyžiadania súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní, a pod.

Vzhľadom k tomu, že inštitút zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie pre určitú osobu je závažným zásahom do práv a povinností osôb, je nevyhnutné zabezpečiť ochranu ped zneužitím tohto práva, a to formou vyžadovania úradne osvedčeného podpisu osoby, ktorá zákaz vydáva. Vzhľadom k tomu, že v ustanovení § 18 ods. 4 sa zavádza inštitút zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je vedená v písomnej forme, musí byť aj samotný zákaz vyhotovený v písomnej forme.

Aj napriek tomu, že hlavným účelom inštitútu zákazu je ochrana práv a záujmov dotknutej osoby, o ktorej zdravotnú dokumentáciu ide, ochrana života a zdravia osôb musí mať vždy prednosť. V navrhovanom ustanovení sa preto zavádza výnimka zo zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie pre určitú osobu, ak bol udelený, a to v prípade, ak by neposkytnutím alebo nesprístupnením údajov zo zdravotnej dokumentácie došlo k ohrozeniu zdravia.

4

Osoba, ktorá vydala zákaz podľa navrhovaného ustanovenia, ho môže samozrejme kedykoľvek odvolať. Rovnako ako pri vydávaní zákazu, aj pri jeho odvolávaní musí byť dodržaná písomná forma a úradne osvedčený podpis osoby, ktorá zákaz vydala.

Vydaný zákaz a jeho prípadné odvolanie sú súčasťou zdravotnej dokumentácie.

Úprava zákazu poskytovania a sprístupňovania údajov z elektronickej zdravotnej knižky podľa zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je obsiahnutá v Čl. III tohto návrhu zákona.

Napokon sa v tomto ustanovení upravuje vzťah k osobitnému zákazu vo vzťahu ku komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím podľa § 25 odsek 8 tohto zákona, a to tak, že tento zákaz nie je dotknutý navrhovaným znením § 18 odsek 4.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie obsahu zdravotnej dokumentácie o priebeh a výsledky konziliárnych vyšetrení. Konziliárne vyšetrenia sú upravené v platnej prílohe č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka.

K bodu 3

V tomto bode návrhu zákona sa ustanovuje, že vydaný zákaz poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie pre určitú osobu a jeho prípadné odvolanie podľa navrhovaného ustanovenia § 18 odsek 4, sú obsahom zdravotnej dokumentácie, do ktorej sa prikladajú.

K bodom 4, 5 a 8

Na účel ochrany života a zdravia a na účel vykonateľnosti sa dopĺňajú chýbajúce lehoty na poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie a na sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, a to bezodkladne. V platnom ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. je ustanovená lehota na poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie všeobecným lekárom inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi, a to rovnako bezodkladne.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie v poznámke pod čiarou v súvislosti s novou citáciou v doplnenej poznámke pod čiarou k odkazu 20ac podľa bodu 1 tohto návrhu zákona.

K bodu 7

Doplnením nového ustanovenia odseku 5 v § 24 sa zabezpečuje hlavný význam inštitútu zákazu poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie určitej osobe. V prípade, ak by uplatnením tohto zákazu malo dôjsť k ohrozeniu zdravia osoby, zákaz uplatnený nebude a údaje zo zdravotnej dokumentácie napriek zákazu môžu byť poskytnuté aj osobe, ktorej to bolo zakázané. Nevyhnutne však musí byť naplnený účel ochrany zdravia, ktorý má prednosť.

5

Súčasne však platí ustanovenie bodu 1 tohto návrhu zákona, podľa ktorého nemožno zakázať poskytovať údaje určitým osobám (bližšie viď odôvodnenie k bodu 1).

K bodu 9

V tomto bode návrhu zákona sa navrhuje upraviť inštitút udelenia splnomocnenia inej osobe na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie v písomnej forme. Súčasná právna úprava umožňuje udeliť právo na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie len „v nevyhnutnom rozsahu uvedenom v plnomocenstve“. Aplikačná prax však ukazuje na často sa vyskytujúci problém, že rozsah splnomocnenia, ktorý môže byť uvedený na prístup len ku konkrétnym údajom zo zdravotnej dokumentácie, je niekedy priam nemožné v splnomocnení definovať. O to viac, že splnomocnenie musí byť pripravené vopred doktnutou osobou, o ktorej zdravotnú dokumentáciu ide, pričom v čase udeľovania splnomocnenia objektívne nie je možné predpokladať vývoj zdravotného stavu dotknutej osoby, a teda nie je možné presne definovať a určiť rozsah splnomocnenia na prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie. Máme za to, že ak sa osoba slobodne rozhodne splnomocniť inú osobu na prístup ku jej zdravotnej dokumentácii, mala by mať rovnako tak slobodné právo určiť rozsah, v akom môže splnomocnená osoba do zdravotnej dokumentácie pristupovať. Keďže to však súčasná právna úprava nedovoľuje, navrhujeme ju zmeniť podľa tohto bodu návrhu zákona tak, aby mala splnomocnená osoba prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu. Táto požiadavka je odôvodnená, keďže je na slobodnom rozhodnutí dotknutej osoby, komu bude prostredníctvom udeleného plnomocenstva dôverovať. Navyše, plnomocenstvo je možné kedykoľvek odvolať.

K bodu 10

Ide o hlavný dôvod predloženia návrhu zákona.

Navrhujeme umožniť sprístupnenie údajov z písomnej zdravotnej dokumentácie žijúceho pacienta jeho najbližšej rodine (resp. ak nie je, tak spolužijúcim osobám v spoločnej domácnosti alebo blízkym osobám, prípadne ich zákonným zástupcom), ak pacient nemá zákonného zástupcu a nie je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav (napr. kóma) schopný splnomocniť na sprístupňovanie údajov z jeho zdravotnej dokumentácie ním vybranú osobu na základe jeho vlastného rozhodnutia [§ 25 ods. 1 nové písmeno d) návrhu zákona]. V takomto prípade sa za splnenia ustanovených podmienok majú oprávneným osobám sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie pacienta v nevyhnutnom rozsahu bezprostredne súvisiacom s jeho aktuálnym zdravotným stavom.

Pacient môže v prípade jeho záujmu podľa platnej právnej úpravy [§ 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z.] vyhotoviť písomné plnomocenstvo na sprístupňovanie údajov z jeho písomnej zdravotnej dokumentácie, a to aj preventívne. V určitých prípadoch však takéto plnomocenstvo vzhľadom na konkrétne nepriaznivé okolnosti (napr. ak ide o náhlu hospitalizáciu alebo náhle zhoršenie zdravotného stavu) neexistuje, aj keď pacient bez zákonného zástupcu nechce údaje o svojom zdravotnom stave pred najbližšími rodinnými príslušníkmi tajiť. Takéto prípady terajší platný zákon č. 576/2004 Z. z. nerieši.

Ak pacient s uvedeným zdravotným stavom má zákonného zástupcu, nový dôvod sa nepoužije a údaje sa v celom rozsahu sprístupňujú, resp. poskytujú zákonnému zástupcovi

6

pacienta podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. Fyzická osoba môže aj preventívne využiť inštitút písomného plnomocenstva s osvedčeným podpisom (vybrať si osobu, ktorej dôveruje). Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie pacienta s uvedeným nepriaznivým zdravotným stavom bez jeho súhlasu členom jeho najbližšej rodiny (resp. ak nie je, tak spolužijúcim osobám v spoločnej domácnosti alebo blízkym osobám, prípadne ich zákonným zástupcom) má byť len krajnou možnosťou - pokiaľ ide o písomnú zdravotnú dokumentáciu, ak pacient vzhľadom na nepriaznivé konkrétne okolnosti nevyhotovil a nemôže vyhotoviť písomné plnomocenstvo. Podmienky týkajúce sa sprístupňovania údajov z elektronickej zdravotnej knižky ustanovuje čl. III tohto návrhu zákona.

Aj v takomto prípade náhleho nepriaznivého zdravotného stavu pacienta však musí byť rešpektovaná jeho slobodná vôľa, a preto ak v minulosti vydal zákaz sprístupňovania údajov zo svojej zdravotnej dokumentácie určitej osobe, tejto osobe sa údaje sprístupňovať nebudú ani podľa tohto navrhovaného ustanovenia.

K bodu 11

Obdobne ako pri iných oprávnených osobách, údaje zo zdravotnej dokumentácie osoby vedenej v písomnej forme sa majú sprístupňovať len v rozsahu nevyhnutnom na predmetný účel. Zároveň sa v tomto bode návrhu zákona aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 39aa.

K bodu 12

V súvislosti s existujúcim platným inštitútom konziliárneho vyšetrenia (viď príloha č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.) sa navrhuje doplnenie nových subjektov, ktorým sa majú sprístupňovať údaje z písomnej zdravotnej dokumentácie osoby [§ 25 ods. 1 písm. q) návrhu zákona]. Údaje sa majú sprístupňovať v rozsahu nevyhnutnom na účel tohto vyšetrenia.

K bodom 13 a 14

Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 10 tohto návrhu zákona (doplnenie nového písmena v § 25 ods. 1 a následné premenovanie nasledujúcich písmen v tomto odseku).

K bodu 15

Obdobne ako v bode 7 tohto návrhu zákona, v tomto bode sa navrhuje, ak určitá osoba má právo podľa § 25 ods. 1 na sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie osoby, aby sa toto právo neuplatnilo v prípade, ak sa na túto osobu vzťahuje platný zákaz sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie. Avšak v prípade, ak by uplatnením tohto zákazu malo dôjsť k ohrozeniu zdravia osoby, zákaz uplatnený nebude a údaje zo zdravotnej dokumentácie napriek zákazu môžu byť sprístupnené aj osobe, ktorej to bolo zakázané. Nevyhnutne však musí byť naplnený účel ochrany zdravia, ktorý má prednosť. Súčasne však platí ustanovenie bodu 1 tohto návrhu zákona, podľa ktorého nemožno zakázať poskytovať údaje určitým osobám (bližšie viď odôvodnenie k bodu 1).

7

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s novelizáciou zákona č. 576/2004 Z. z. podľa Čl. I tohto návrhu zákona.

K Čl. III

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 4 tohto článku návrhu zákona.

K bodu 2

V tomto bode návrhu zákona sa ustanovuje, obdobne ako v Čl. I bod 3, že vydaný zákaz na poskytovanie a sprístupňovanie údajov z elektronickej zdravotnej knižky podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2013 Z. z. inej osobe a jeho prípadné odvolanie, sú súčasťou obsahu elektronickej zdravotnej knižky.

K bodu 3

V tomto bode návrhu zákona ide o doplnenie osôb, ktoré budú mať priamy prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky (ďalej len „EZK“) dotknutej osoby, a to zákonní zástupcovia dotknutej osoby. Ide najmä o prípady, v ktorých dotknutou osobou je maloleté dieťa alebo napríklad aj osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Považujeme za nevyhnutné, aby zákon myslel aj na tieto situácie a zabezpečil tak prístup k údajom nielen z písomnej zdravotnej dokumentácie dotknutej osoby (právna úprava zákona č. 576/2004 Z. z.), ale v súčasnej dobe aj z EZK dotknutej osoby podľa zákona č. 153/2013 Z. z. Zákonní zástupcovia dotknutých osôb budú pristupovať k údajom z EZK dotknutej osoby rovnako ako samotné dotknuté osoby, t.j. prostredníctvom tzv. „úradného autentifikátora“. Úradným autentifikátorom sa rozumie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente „občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu“. V praxi však podľa súčasne platnej právnej úpravy môže nastať situácia, v ktorej napríklad maloleté dieťa síce má zriadenú EZK, no zároveň však nemá ku nej prístup (keďže vo veku do 15 rokov ešte nedisponuje občianskym preukazom). Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť prístup do EZK aj zákonnému zástupcovi, čo je napokon v súlade s právnym poriadkom SR s ohľadom na inštitút zákonného zastúpenia a jeho opodstatnenosť (nespôsobilosť dotknutej osoby na právne úkony alebo jej obmedzená spôsobilosť). Ide tiež o zosúladenie s právnou úpravou prístupu ku písomnej zdravotnej dokumentácii podľa zákona č. 576/2004 Z. z.

K bodu 4

Ide o rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa poskytujú údaje z EZK dotknutej osoby. V tomto ustanovení sa navrhuje poskytovať údaje z EZK aj zdravotníckym pracovníkom vykonávajúcim konziliárne vyšetrenia a osobám vykonávajúcim klinický audit. Ide opäť

8

o zosúladenie právnej úpravy poskytovania údajov z EZK podľa zákona č. 153/2013 Z. z. s právnou úpravou poskytovania údajov z písomnej zdravotnej dokumentácie pacienta podľa zákona č. 576/2004 Z. z. Osobám podľa dopĺňaných písmen ab) a ac) sa budú údaje poskytovať len v nevyhnutnom rozsahu na účel vykonávanej činnosti (konziliárne vyšetrenie alebo klinický audit).

K bodu 5

V tomto bode návrhu zákona ide o naplnenie hlavného účelu návrhu zákona, t.j. sprístupnenie údajov aj z EZK v prípade, ak sa dotknutej osobe (pacientovi), ktorý nemá zákonného zástupcu (t.j. je plnoletý a má plnú spôsobilosť na právne úkony) náhle zhorší zdravotný stav až natoľko, že pacient nie je schopný (objektívne) udeliť súhlas s prístupom do jeho EZK inej osobe. Pre takéto situácie sa navrhuje umožniť ošetrujúcemu lekárovi (resp. lekárovi určenému Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ak ide o príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky a lekárovi určenému Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ak ide o príslušníka Policajného zboru a príslušníka Hasičského a záchranného zboru) sprístupniť údaje o pacientovi aj ďalším osobám, aj keď nemajú prístup alebo im nie sú poskytované údaje z EZK, aby tak mohli zabezpečiť riadnu zdravotnú starostlivosť o pacienta. Ide o rovnakú právnu úpravu, ako v prípade prístupu do písomnej zdravotnej dokumentácie uvedenú v Čl. I bod 10 totho návrhu zákona, s prispôsobením na osobitný režim EZK podľa zákona č. 153/2013 Z. z.

Súčasne sa v tomto bode návrhu zákona dopĺňajú ustanovenia o práve dotknutej osoby udeliť zákaz na poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo svojej elektronickej zdravotnej knižky podľa § 5 ods. 1 písm. b) inej osobe. Ide o rovnakú právnu úpravu ako pri zákaze na poskytovanie a sprístupňovanie údajov z písomnej zdravotnej dokumentácie (bližšie viď odôvodnenie k Čl. I bod 10 tohto návrhu zákona), ktorá je prispôsobená na osobitný režim EZK.

Vzhľadom na osobitný režim poskytovania údajov z EZK zdravotníckym pracovníkom podľa § 5 ods. 6 zákona č. 153/2013 Z. z., je potrebné upraviť poskytovanie aj údajov o vydanom zákaze a jeho prípadnom odvolaní týmto zdravotníckym pracovníkom (navrhované ustanovenie odseku 18).

K bodom 6 až 9

V nadväznosti na obsah návrhu zákona sa dopĺňa Národný register elektronických zdravotných knižiek v prílohe č. 2 k zákonu č. 153/2013 Z. z.

K Čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti predkladanej právnej úpravy so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. augusta 2021. Navrhovaná lehota zohľadňuje tiež povinnosť Národného centra zdravotníckych informácií na svojom webovom sídle zverejniť každú zmenu v dátových štruktúrach elektronických zdravotných knižiek, a to najneskôr dva mesiace pred ich účinnosťou (§ 5 ods. 3 zákona č. 153/2013 Z. z.).

9

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vyššie uvedené je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

10

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnost vidia predkladelia návrhu zákona najmä v zlepšení prístupu (rozšírení okruhu oprávnených osôb) k elektronickým zdravotným knižkám podľa Čl. III návrhu zákona (novela zákona č. 153/2013 Z. z.).

Pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu možno badať v tom, že zlepšením prístupu ku zdravotnej dokumentácii (či už písomne alebo elektronicky) člena rodiny v jeho kritickom zdravotnom stave môže viesť ku väčšej istote v rámci rodiny, že sa budú vedieť o seba reálne postarať aj v tých najťažších chvíľach ich života a zdravia. Táto potreba vyplynula práve z praxe a môže preto viesť ku „ztužovaniu“ vzájomnej súdržnosti členov rodiny a ich blízkych osôb.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.