Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.05.2010 do 31.05.2010

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová spr áva

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Účelom návrhu zákona je zníženie nákladov zamestnávateľov v čase finančnej a hospodárskej krízy v súvislosti so zabezpečení m pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov, a to aj v spojitosti s jej odbornými aktivitami na úseku rekondičných pobytov vrátane rehabilitácie v súvislosti s prácou nadväzujúcich na podporu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Pracovná zdravotná služba je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad. Vý znamne sa podieľa na zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov a zlepšovaní pracovného prostredia na pracovisku v záujme prevencie chorôb z povolania a tiež udržania pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Je teda odborn ým poradcom zamestnávateľa v záujme dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav zamestnancov.

Z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť , aby problematiku ochrany zdravia zamestnancov pri práci pomáhali zamestnávateľovi na pracovisku riešiť odborne kompetentní zdravotnícki pracovníci. Náklady na zabezpečenie zdravotného dohľ adu pre zamestnancov majú z dlhodobého hľadiska pre zamestnávateľa jednoznačne ekonomický prínos. Zlepšenie pracovných podmienok podporuje zdravotný potenciál zamestnancov. Naopak dlhodobé nevhodné pracovné podmienky sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a ekonomickými stratami. Tam, kde nie je venovaná dostatočná pozornosť zdraviu zamestnancov môžu vznikať ochorenia súvisiace s prácou a v najhoršom prípade až choroby z povolania. Náklady na zdravotný dohľad majú jasnú návratnosť v oblasti práceschopnosti, spokojnosti a stabilizácie zamestnancov a tým aj v produktivite ich práce.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami alebo môže zmluvne dohodnúť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktoré majú oprávnenie vydané na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonávajú túto č innosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa.

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľ adu nad pracovným prostredím, vykonávať samostatne aj lekár alebo verejný zdravotník s určenou špecializáciou. Návrh zákona novo upravuje vykoná vanie dohľadu nad pracovným prostredím samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov; u zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2, alebo len v kategórii 2, obmedzí počet zamestnancov na menej ako 50 (na prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011).

Zamestnávatelia budú vyhľadávať týchto zdravotníckych odborníkov v zozname lekárov a verejných zdravotníkov, ktorý bude zverejňovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke.

To znamená, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, nemusí mať zmluvu s t ímom pracovnej zdravotnej služby, ale len s lekárom, alebo verejný m zdravotníkom s určenou špecializáciou. Je predpoklad, že tento spôsob zabezpečenia zdravotného dohľadu zníži náklady zamestnávateľov.

Súčasťou predlo ženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňa poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, doručí kópiu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Vzájomným poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentá cie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabráni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu. Využitím výpisu zo zdravotnej dokumentácie pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci sa znížia finančné náklady zamestnávateľa.

Navrhovanými zmenami v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 576/2004 Z. z. sa dosiahne súčinnosť medzi lekármi, ktorí zabezpečujú lekárske preventívne prehliadky zamestnancov vo vzťahu k práci a lekárske preventívne prehliadky, ktoré prislúchajú každému poistencovi z verejného zdravotného poistenia, čím sa dosiahne vyššia odborná efektivita ich práce a transparentnosť z hľadiska vykonaných vyšetrení.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou rekondi čných pobytov návrh zákona alternatívnym spôsobom upravuje aj poskytovanie rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov. Povinnosťou zamestnávateľa vyplývajúcou z príslušných legislatívnych úprav je riešiť zniž ovanie prekročenia stanovených limitov jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia pod úroveň týchto limitov (znižovanie zdravotných rizík) najmä technickými a organizačnými opatreniami.

Vzhľadom na to, že v pracovnom prostredí existujú zdravotné riziká, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia na ochranu a podporu zdravia zamestnancov, medzi ktoré je možné zaradiť rekondičné pobyty a rehabilitáciu v súvislosti s prácou pre tých zamestnancov, ktorí vykoná vajú rizikové práce, aby sa predišlo možným poškodeniam zdravia z negatívneho pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičn ého pobytu má byť rehabilitácia v súvislosti s prácou poskytovaná 'priebežne' počas vykoná vania rizikovej práce, čím sa podľa finančných podmienok zamestnávateľa umožní výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstrá nenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií). V rámci rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnávateľ nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska, čím sa znížia jeho finančné náklady.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke o posúdení vplyvov.

Zníženie nákladov za lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existuj úcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (v šeobecného lekára). To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľ a za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Možnosť využi ť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, a to 'pobytovou' formou rekondičného pobytu alebo rehabilitáciou v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života týchto zamestnancov.

Predložený návrh zákona rieši aj problematiku zodpovednosti prevádzkovateľov zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií. V praxi sa často vyskytuje problém pri ur čovaní zodpovednosti subjektov za hluk spôsobený dopravou, najmä však hluk vznikajúci prevádzkou pozemných komunikácií. Zodpovednosť za hluk z týchto zdrojov v súčasnosti nie je jednoznačne definovaná, čím vznikajú prakticky neriešiteľné situácie pri výkone štátneho zdravotného dozoru. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. tento nedostatok odstraňuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka o posúdení vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh z ákona nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň obyvateľov a zvyšovanie kvality života, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh z ákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh z ákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny finančný vplyv na hospodárenie podnikateľského prostredia, ktorý pre neexistenciu údajov nemožno odhadnúť. Pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru sa predpokladá vzhľadom na možnosť zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov nielen prostredníctvom tí mov pracovnej zdravotnej služby, ale aj využitím zdravotníckych odborníkov, ktorí budú zdravotný dohľad nad pracovným prostredím vykonávať samostatne. Ïalšie zníženie nákladov za lekárske prevent ívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existujúcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovan í zdravotnej starostlivosti. To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľa za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Rovnako možnosť využiť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a to rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zá kona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zá kona:

a)je upravená v práve Európskej únie

-v primárnom články 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-v sekundárnom v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prv ého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvá m a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Pre problematiku návrhu zákona nie sú určené lehoty prebratia.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založen í Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike sa nezačalo žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor: Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky

Spolupracujúci rezort: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Upresňuje sa pôsobnosť Úradu verejného zdravotní ctva SR v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie v tom zmysle, že orgán verejného zdravotníctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 2

Evidencia vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby právnickým osobám a fyzickým osobám–podnikateľom a uverejňovanie ich identifikačných údajov vrátane mena, priezviska a titulu vedúceho tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa táto kompetencia presunie z § 21 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. do § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý upravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR.

Evidenciu lekárov a verejných zdravotníkov s urč enou špecializáciou, ktorí vykonávajú samostatne úlohy pracovnej zdravotnej služby v rámci dohľadu nad pracovným prostredím u zamestnancov, ktorí nevykon ávajú rizikové práce, bude viesť Úrad verejné ho zdravotníctva Slovenskej republiky a ich zoznam bude uverejňovať na svojej internetovej stránke. Uvedená evidencia a zverejnený zoznam uľahčia zamestnávateľom vyhľadávanie týchto zdravotníckych odborníkov.

K bodu 3

Upresňuje sa pôsobnosť regionálnych úradov verejné ho zdravotníctva v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie tak, že príslušný orgán verejného zdravotní ctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 4

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva SR na zriaďovanie komisie na preskúšanie odbornej spô sobilosti na hodnotenia dopadov na verejné zdravie pre získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Získanie odbornej spôsobilosti je potrebný predpoklad dosiahnutia kvalitatívnej úrovne výkonu hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

K bodu 5

Oproti doterajšej úprave v § 27, kde sú len veľmi všeobecne označené subjekty povinné zabezpečiť, aby vystavenie obyvateľstva hluku bolo čo najnižšie, sa v návrhu zákona vymenovávajú subjekty adresnejšie. Vymenovanie týchto subjektov má pomôcť k jednoznačnejšiemu určeniu zodpovednosti za nadmerný hluk a následne aj k adresnejšiemu ukladaniu opatrení orgánmi verejné ho zdravotníctva. Okrem toho sa v návrhu zákona upúšťa od povinnosti zabezpečiť objektivizáciu hluku kaž doročne. Prax ukázala, že táto povinnosť predstavuje neopodstatnenú finančnú záťaž nie len pre malých podnikateľov, ale aj pre organizácie v oblasti výroby energií všetké ho druhu (plyn, elektrina, voda) s dopadom na verejný rozpočet s rizikom, že tieto dopady sa prenesú na obyvateľstvo vo forme cien výrobkov či vykurovanie a podobne. Závažným dôvodom pre upustenie uvedenej povinnosti je aj skutočnosť, že na zabezpečenie každoročného objektivizovania hluku, vzhľadom na veľmi vysoké množstvo možných zdrojov hluku, nie sú v podmienkach Slovenskej republiky vytvorené meracie kapacity, čo je dôvodom pre praktickú nesplnite ľnosť tejto doterajšej povinnosti.

K bodu 6

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu doručí lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kópiu posudku o zdravotnej spô sobilosti na prácu, a okrem toho mu na požiadanie poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabrá ni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K bodu 7

Upresňuje sa uhrádzanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu zamestnávateľom alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

K bodu 8

Upresňuje sa povinnosť predkladateľov návrhov vypracovať hodnotenie dopadov na verejné zdravie a predloženie takéhoto hodnotenia orgánom verejného zdravotní ctva. Povinnosť pre subjekty vypracovať hodnotenie dopadov na zdravie nastane len v prípadoch, keď posúdenie daného návrhu orgánom verejného zdravotníctva na základe screeningu preukáže potrebu takéhoto hodnotenia, vtedy keď konkrétna akcia, resp. program, koncepcia budú mať významný vplyv na verejné zdravie.

Zabezpečenie hodnotenia dopadov na verejné zdravie nie je novou povinnosťou pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, nakoľko je už v súčasnosti čiastočne upravená aj v § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., je tiež požadované zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie u významných investičný ch akcií a strategických dokumentov.

Účelom navrhovanej úpravy je dosiahnuť zavedenie komplexnejšej, kvalitatívne vyššej úrovne hodnotenia dopadov na verejné zdravie v súlade s princípmi uplatňovanými v politike EÚ pre zdravie a tým skvalitniť rozhodovacie procesy na národnej i lokálnej úrovni v prospech ochrany zdravia ľudí v SR.

Predkladatelia návrhov môžu hodnotenia dopadov na verejné zdravie zabezpečovať prostredníctvom osôb, ktoré budú mať osvedčenie o odbornej spô sobilosti pre takúto činnosť.

K bodu 9

Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné a s ohľ adom na bod 8 duplicitné.

K čl. II

K bodu 1

Dopĺňa sa vymedzenie základných pojmov v zákone č. 576/2004 Z. z. v prevencii, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti. V rámci lekárskych prevent ívnych prehliadok vo vzťahu k práci je prevenciou aj aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania.

K bodu 2

Zákon č. 576/2004 Z. z. sa navrhuje doplniť v časti poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie o poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Doplnené ustanovenie nadväzuje na § 30 ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z.

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu a doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 2

Doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 3

V porovnaní s doterajším právnym stavom sa navrhuje úprava poskytovania rekondičných pobytov pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorými sa vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičného pobytu je rehabilitácia v súvislosti s prácou, č ím sa umožní zamestnávateľovi výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov po dohode s lekárom pracovnej zdravotnej služby a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstr ánenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií).

Jednotlivé ustanovenia upravujú podmienky poskytovania rekondičných pobytov vrátane ich odborného vedenia zdravotníckymi pracovníkmi.

K bodu 4

Evidencia vydaných oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a ich uverejň ovanie je v kompetencii Národného inšpektorátu práce.

Evidencia vydaných oprávnení na výko n pracovnej zdravotnej služby a zverejňovanie zoznamu pr ávnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov, ktorým Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal oprávnenie sa navrhuje preniesť do kompeten čného zákona orgánov verejného zdravotníctva – do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 5

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľadu nad pracovným prostredím vykonávať samostatne aj lekár, alebo verejný zdravotník s urč enou špecializáciou.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredím lekárom, alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov. Vzhľadom na to je upravený zdravotný dohľad nad pracovný m prostredím osobitne u zamestnávateľa, ktorý má zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2 alebo sú všetci zamestnanci zaradení len v kategórii 2. V tomto prípade sa aplikuje doterajšie kritérium - obmedzený počet zamestnancov na menej ako 19 (okrem prechodného obdobia od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, kedy sa podľa novonavrhovaného § 39b bude týkať zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov).

K bodu 6

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom na základe písomného ohlásenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s predložením dokladov o vzdelaní.

K bodu 7

Navrhuje sa pripraviť vykoná vací predpis o rekondičných pobytoch, aby sa mohol konkretizovať účel, obsah a rámcové programy rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

K bodu 8

Upravuje sa aj vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 20. marca 2002 (Vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve z 15.7.1981, s účinnosťou od 1.9.1981) v špecializač nom odbore hygiena a epidemiológia alebo hygiena práce a pracovné lekárstvo a vykonáva prax v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Uvedené špecializácie boli od uvedeného dátumu nahradené u lekárov špecializáciami verejné zdravotníctvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, pracovné lekárstvo a služby zdravia pri práci.

Upravuje sa aj prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, počas ktorého u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikov é práce (práce kategórie 1 a 2, resp. práce kategórie 2), nemusia mať na výkon úloh pracovnej zdravotnej služby tím odborníkov, ale len pracovnoprávny alebo obdobný pracovný vzťah s leká rom alebo s verejným zdravotníkom s určenou špecializáciou.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona 1. marca 2010. Účinnosť zákona od 1.1.2011 pre body 1, 3, a 8 článku I sa navrhuje z dôvodu poskytnutia časového priestoru pre získanie odbornej spôsobilosti pre hodnotenie dopadov na verejné zdravie subjektom, ktoré budú takúto činnosť vykonávať.

Bratislava, 13. januára 2010

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu