Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.01.2008 do 30.03.2008

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

7

DÔVODOVÁ SPRÁVA

k návrhu zákona z ....... /2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Všeobecná časť

Návrh zákona....../2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 10 zo dňa 10. 1. 2007)

Návrh zákona upravuje a dopĺňa ustanovenia, ktoré sa týkajú základných pojmov, definuje pojem „zdravotný obvod“, upravuje spôsob určovania zdravotného obvodu pre lekárov prvého kontaktu so zachovaním slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti občanom, poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe z iného, ako určeného zdravotného obvodu a definuje pojem „špecializovaná zdravotná starostlivosť“.

Obnovou „rajonizácie“ a určením zdravotného obvodu sa zabezpečuje právo každého občana na dostupnosť ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vymedzenie teritoriálneho pôsobiska alebo spádového územia pracoviska patrí do kompetencie vydavateľa povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (MZ SR a VÚC).

Precizuje tiež situácie, kedy sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu. Zapracované je ustanovenie o formách poskytovania ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona precizuje poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, dopĺňa ustanovenie o záchrannej zdravotnej služby, ako aj podmienky poskytovania ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára a právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nemožnosť poskytovateľa odmietnuť návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Návrh zákona dopĺňa ustanovenie o poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti ( u špecialistov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) bode 3) na základe odporúčania všeobecného lekára, aby nedochádzalo k zneužívaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti u špecialistov. Toto neplatí, ak je potreba poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti a u pacientov zaradených do dispenzarizácie. Dopĺňa aj doteraz platné ustanovenie o doprave osoby, ktorá je príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Návrh zákona precizuje ustanovenie o povinnostiach poskytovateľa pri informovaní žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti. V novom paragrafe 20a sú zapracované ustanovenia o zriaďovaní Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národného registra základných zdravotných údajov. Doplnené sú ustanovenia o poskytovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie všeobecnému lekárovi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na účely lekárskeho vyšetrenia v prijímacom konaní a posudkovému lekárovi ozbrojených síl na účely výberového konania ako aj ustanovenia o sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie. Návrh zákona dopĺňa ustanovenie o povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti informovať príslušnú zdravotnú poisťovňu o zaradení osoby, ktorá je účastníkom verejného zdravotného poistenia, do biomedicínskeho výskumu. Návrh zákona sa precizuje odoberanie orgánov, tkanív a buniek z tiel mŕtvych darcov, ako aj podmienky pre vykonanie sterilizácie. Precizujú sa tiež ustanovenia, ktoré sa týkajú informačnej sústavy zdravotníctva, výkonu štátnej správy a výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva.

Návrh zákona tiež precizuje ustanovenia uvedené v prílohe č. 2 o národných registroch a zisťovaniach, s uvedením zoznamu osobných údajov, účele ich spracovávania a okruhu dotknutých osôb. Národné registre v návrhu zákona predstavujú len legislatívny rámec potrebný k umožneniu informatizácie zdravotníctva - eHealth a nie vlastné technické riešenie. Kapitálové výdavky spojené s informatizáciou zdravotníctva by mali byť hradené z Operačného programu IS a nie zo štátneho rozpočtu. Prevádzkové náklady NCZI sa nezmenia, zmení sa len ich štruktúra.

V článku II. je uvedená účinnosť tohto zákona, ktorá sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou § 2 ods. 22, § 12 ods. 3 a § 46 ods. 1 písm. l), ktorých účinnosť sa navrhuje 31. marca 2008.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Zmenou zákona nebude negatívne ovplyvnené hospodárenie zdravotných poisťovní.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

Problematika návrhu zákona je upravená

a) v primárnom práve

v Zmluve a založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej činnosť spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,

b) v sekundárnom práve

1. v nariadení rady 1408/71/ EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov,

2. v nariadení rady 574/1972/ EHS, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia rady 1408/71/ EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,

b) Národný program pre prijatie acquis communitaire, Partnerstvo pre vstup a Biela kniha, z ktorých vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: bezpredmetné

6.Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Národné registre v návrhu zákona predstavujú len legislatívny rámec potrebný k umožneniu informatizácie zdravotníctva - eHealth a nie vlastné technické riešenie. Kapitálové výdavky spojené s informatizáciou zdravotníctva by mali byť hradené z Operačného programu IS a nie zo štátneho rozpočtu. Prevádzkové náklady NCZI sa nezmenia, zmení sa len ich štruktúra.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov by mal prispieť k zabezpečeniu zvýšenej úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby, ktoré by mohli mať dopad na ich hospodárenie.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepredpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike a zvýšenie počtu pracovných miest.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1Ide o doplňujúce ustanovenie o neodkladnej preprave nielen darcov ale aj príjemcov orgánov, tkanív a buniek na transplantáciu poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 2V bode 2 sa precizuje pojem „lekárska služba prvej pomoci“ v nadväznosti na nové rozdelenie foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3V bode 3 je definovaný pojem „zdravotný obvod“, ktorý je v ďalších ustanoveniach návrhu novely zákona rozpracovaný pre poskytovateľov ambulantnej starostlivosti. V predmetnom ustanovení je uvedený odkaz na subjekty, ktoré určia zdravotný obvod poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti a uvádza postup pri posudzovaní poskytnutia ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe z iného, ako určeného zdravotného obvodu. Zapracovanie týchto ustanovení vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR „presadiť v r. 2007 obnovenie „rajonizácie“ pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a stomatológov, so zachovaním slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti občanom“. V bode 3 je zapracované ustanovenie, ktoré definuje pojem „špecializovaná zdravotná starostlivosť“.

K bodu 4V bode 4 sa dopĺňa zoznam osôb, ktoré je povinný ošetrujúci zdravotnícky pracovník informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. K bodu 5Ustanovenie v bode 5 upresňuje prípady, kedy sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu od osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Doterajšie znenie zákona tieto situácie neriešilo. Účelom ustanovenia je zabrániť zbytočnému a opakovanému predkladaniu písomného informovaného súhlasu vymenovanými osobami. Vzor písomnej formy poučenia a informovaného súhlasu je uvedený v prílohe č. 4 predkladaného návrhu novely zákona.

K bodu 6 V bode 6 sú rozpracované formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zapracované ustanovenie precizuje rozdelenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti zahŕňa všeobecnú ambulantnú starostlivosť (týka sa všeobecného lekára pre dospelých a všeobecného lekára pre deti a dorast), špecializovanú gynekologickú a zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Do ambulantnej starostlivosti sú zaradení aj poskytovatelia špecializovanej ambulantnej starostlivosti iní ako sú poskytovatelia gynekologickej a zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti (napr. chirurg, ortopéd, neurológ a podobne), ktorým sa zdravotný obvod neurčuje a tiež poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorým sa určuje zásahové územie.

Ďalšie ustanovenia v bode 6 upravujú poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti, ako aj poskytovanie ústavnej pohotovostnej služby v rámci ústavnej starostlivosti v nemocnici.

K bodu 7V bode 7 sa zapracúva spojka „alebo“ nadväzujúca na novo dopĺňané ustanovenie v ďalšom bode.

K bodu 8V bode 8 je doplnené ustanovenie o poskytovaní ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára.K bodu 9

V bode 9 sa precizuje možnosť poskytovateľa odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať, aj o zákonného zástupcu tejto osoby.

K bodu 10

Ustanovenie zapracované v bode 10 zabezpečuje pacientovi poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré majú v určenom zdravotnom obvode trvalé alebo prechodné bydlisko. Týmto ustanovením v zákone bude zabezpečené, že každý občan bude mať naplnené právo na dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Osoba žijúca v určenom zdravotnom obvode všeobecného lekára, ambulantného gynekológa alebo ambulantného zubného lekára bude mať týmto ustanovením v návrhu zákona zabezpečené, že nebude môcť byť svojim tzv. „rajónnym“ poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti odmietnutá na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

V nadväznosti na slobodnú voľbu lekára ustanovenie nevylučuje, aby osoba nemohla zostať na základe už doposiaľ uzatvorenej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u svojho doterajšieho všeobecného lekára, ambulantného gynekológa alebo ambulantného zubného lekára, nezávisle na tom, či majú alebo nemajú trvalé alebo prechodné bydlisko v určenom zdravotnom obvode tohto poskytovateľa, prípadne aby nemohla na základe slobodnej voľby lekára uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom aj mimo tzv. „rajónu“ svojho trvalého alebo prechodného bydliska.

K bodu 11Ustanovenie precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 12

V bode 12 je uvedená podmienka, kedy poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a stanovuje poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti, hradenej zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, na základe odporúčania všeobecného lekára; zároveň stanovuje podmienky, za ktorých sa odporúčanie nevyžaduje.

K bodu 13Ustanovenie v bode 13 precizuje doterajšie znenie o doprave osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody

K bodu 14

V bode 14 sa dopĺňa ustanovenie o doprave osoby, ktorá je príslušníkom ozbrojených síl.

K bodu 15V bode 15 sa precizujú povinnosti poskytovateľa pri informovaní žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti.

K bodu 16V bode 16 sa precizuje ustanovenie, ktoré sa týka vybavenia žiadosti.

K bodu 17 V bode 17 sa nadpis umiestňuje nad § 20 z dôvodu, že uvedený nadpis sa vzťahuje nielen na § 20, ale aj na nový § 20a.

K bodu 18V bode 18 je vložený nový paragraf 20a, v ktorom sú zapracované ustanovenia týkajúce sa zriaďovania Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národného registra základných zdravotných údajov.

K bodu 19V bode 19 sa precizuje ustanovenie o povinnostiach poskytovateľa pri zmene poskytovateľa ambulantnej starostlivosti z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 20V bode 20 sa precizujú povinnosti ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka pri poskytovaní výpisu zo zdravotnej dokumentácie.

K bodu 21 - 24V bodoch 21 až 24 sa dopĺňajú ustanovenia o sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie. K bodu 25Bod 25 dopĺňa ustanovenie o povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti informovať príslušnú zdravotnú poisťovňu o zaradení osoby, ktorá je účastníkom verejného zdravotného poistenia, do biomedicínskeho výskumu. K bodu 26Ustanovenie v bode 26 dopĺňa podmienky, za ktorých je možné odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov. Doplnenie § 37 ods. 2 si vyžiadala skutočnosť, že osoba, ktorá odmietne pitvu nemôže vedieť bez znalosti zákona, že odmietnutie pitvy neznamená zároveň aj odmietnutie darcovstva, po ktorom je osoba pitvaná zo zákona napriek tomu, že pitvu osoba odmietne.

K bodu 27Bod 27 ustanovuje povinnosť poskytovateľa zistiť pred odobratím orgánu, tkaniva a buniek, či osoba neodmietla za svojho života aj pitvu. Ustanovenie zabráni odberu orgánov, tkanív alebo buniek u osôb, ktoré odmietli pitvu.K bodu 28Bod 28 ukladá vykonanie pitvy po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberov očných rohoviek.

K bodu 29Ustanovenie v bode 29 precizuje podmienky pre vykonanie sterilizácie

K bodu 30V bode 30 sa precizujú ustanovenia, ktoré sa týkajú informačnej sústavy.

K bodu 31V bode 31 sa precizujú ustanovenia, ktoré sa týkajú výkonu štátnej správy.

K bodom 32 - 33

Ustanovenia v bodoch 32 až 33 dopĺňajú pôsobnosť štátnej správy na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji.K bodu 34

V bode 34 je zapracované upravené znenie doteraz platnej prílohy č. 2. Príloha má nový názov „Národné registre a zisťovania s uvedením zoznamu osobných údajov, účelu ich spracovávania a okruhu dotknutých osôb“. Delí sa na 3 časti: A. Národné administratívne registre, B. Národné zdravotné registre a C. Zisťovania udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie. Národné registre v návrhu zákona predstavujú len legislatívny rámec potrebný k umožneniu informatizácie zdravotníctva - eHealth a nie vlastné technické riešenie. Kapitálové výdavky spojené s informatizáciou zdravotníctva by mali byť hradené z Operačného programu IS a nie zo štátneho rozpočtu. Prevádzkové náklady NCZI sa nezmenia, zmení sa len ich štruktúra.

K bodu 35V bode 35 sa dopĺňa príloha č. 3. Dodatočne sa dopĺňa transpozičná príloha vzhľadom na to, že citovaná smernica už bola čiastočne prebratá platným zákonom.

K bodu 36V 36 sa dopĺňa príloha č. 4.

K čl. II.V článku II. sa navrhuje účinnosť zákona.

V Bratislave 19. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) sa zrušila základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) komplexne upravila problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl, povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Tento zákon upravil brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Dôvodom vypracovania predkladanej novely zákona je ustanovenie čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 566/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon“), podľa ktorého výkon mimoriadnej služby upraví zákon.

V návrhu zákona sa novým spôsobom navrhuje vymedziť niektoré pojmy, napríklad mimoriadna služba a vojak mimoriadnej služby.

Súčasťou návrhu zákona je aj odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, úprava niektorých nárokov vojakov mimoriadnej služby po jej skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona sú poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba precizovania niektorých čiastkových nepresností.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nebude mať negatívny vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať iba v prípade, ak nastane niektorá z krízových situácií uvedených v čl. 1 ods. 4 ústavného zákona a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

Návrh zákona v stave bezpečnosti štátu nepredpokladá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, ani na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu bude mať len v prípade, ak nastane krízová situácia a bude potrebné nariadiť výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovenému okruhu vojakov a povolať na výkon mimoriadnej služby zákonom ustanovený okruh vojakov.

V tabuľkách je vyjadrený finančný a ekonomický dopad na štátny rozpočet v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií.

V tabuľke č. 1 je vyjadrená priemerná finančná potreba na odmeňovanie vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyjadrená v Sk na obdobie jedného kalendárneho mesiaca osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Pri výpočte priemerného hodnostného platu profesionálneho vojaka mimoriadnej služby a ostatných kategórií vojakov mimoriadnej služby sa vychádzalo z návrhu, že vojaci mimoriadnej služby budú zaradení aspoň do ôsmeho platového stupňa podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri výpočte príplatku za výkon mimoriadnej služby sa vychádzalo z navrhovaného znenia ustanovenia §15l, podľa ktorého by sa mal príplatok poskytovať až do výšky hodnostného platu kapitána v prvom platovom stupni podľa uvedenej prílohy č. 3.

Kritériá pre priznanie príplatku a jeho výšku má podľa navrhovaného splnomocňovacieho ustanovenia ustanoviť minister obrany (pri kalkulácii sa vychádzalo z maximálnej výšky príplatku za výkon mimoriadnej služby).

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. a) (3,5 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu).

Tabuľka č. 1

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby (max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (3,5 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200ostatné kategórie vojakov mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 450540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200

540 x 30 = 16 200Legenda k tabuľke č. 1 a 2:

M – mužstvo

P – poddôstojníci

V tabuľke č. 2 je vyjadrená priemerná finančná potreba na platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu vyjadrená v Sk osobitne za kategóriu profesionálneho vojaka, ktorému bude výkon mimoriadnej služby nariadený a za ostatné kategórie vojakov, ktorí budú povolaní na výkon mimoriadnej služby.

Výpočet jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vychádza z navrhovaného znenia ustanovenia § 19b ods. 2 písm. b) (7 % z hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby).

Tabuľka č.2

Priemerná finančná potreba na vojaka mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu (v Sk)

Vojak mimoriadnej službyKategória vojaka mimoriadnej službyPriemerný hodnostný platPríplatok za výkon mimoriadnej služby

(max. výška)Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (7 %)profesionálny vojak mimoriadnej služby - M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 100

32 500

41 80028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400ostatné kategórie vojaka mimoriadnej služby- M + P

- práporčíci

- dôstojníci22 000

29 500

36 50028 450

28 450

28 4501 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

1 080 x 30 = 32 400

Náklady sú prepočítané a uvedené iba na jedného vojaka mimoriadnej služby z dôvodu, že tabuľky vojnových počtov sú podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov utajovanou skutočnosťou.

V súčasnosti nie je možné vyčísliť ďalšie finančné náklady, ktoré v prípade vyhlásenia niektorej z krízových situácií budú mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ide napríklad o náhradu cestovných nákladov, náhradu príjmov z podnikania, náhradu mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Náklady na zabezpečenie výkonu mimoriadnej služby sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom

b) nie je upravená v práve Európskej únie : - primárnom

- sekundárnom

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

O s o b i t n á č a s ť

K čl. I

K bodu 1

Upravujú sa úvodné ustanovenia zákona z dôvodu, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa navrhuje upraviť aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie a jej skončenie.

K bodu 2

Spresňuje sa ustanovenie definujúce mimoriadnu službu ako vojenskú službu, ktorá sa vykonáva v služobnom pomere a ktorú je v období krízovej situácie povinný vykonať profesionálny vojak, vojak v zálohe a registrovaný občan.

K bodu 3

Vojakmi mimoriadnej služby sú v období krízovej situácie profesionálni vojaci, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, a vojaci v zálohe povolaní na výkon odbornej prípravy, ktorým bol výkon mimoriadnej služby nariadený rovnakým spôsobom. Okrem nich sú vojakmi mimoriadnej služby v období krízovej situácie vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách. Registrovaní občania sa vojakmi mimoriadnej služby môžu stať len v čase vojny a vojnového stavu, pokiaľ budú povolaní a odvedení na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 4

Spresnenie činnosti regrutačného strediska.

K bodom 5 a 6

Vymedzenie niektorých pojmov sa dopĺňa o pojmy zamestnávateľ, vojenský útvar a služobná cesta. Zároveň sa taxatívne vymenúvajú tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú, kedy sa pod vojenským útvarom rozumie aj ministerstvo. Dôvodom tejto úpravy je, že aj v období krízovej situácie bude potrebné zabezpečovať na ministerstve špecifické vojenské činnosti, ktoré budú zabezpečovať vojaci mimoriadnej služby.

K bodu 7

Novým spôsobom sa navrhuje vznik brannej povinnosti pre občanov, ktorí boli prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka, ale k uvedenému dňu nedovŕšili 19 rokov veku, t. j. podľa zákona im nevznikla branná povinnosť. Navrhuje sa, aby takýmto občanom vznikla branná povinnosť odo dňa prijatia do služobného pomeru.

K bodu 8

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 9

Z doterajšieho § 7 písm. a), ktorý explicitne ustanovuje dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, sa z dôvodu zosúladenia so súčasnou platnou právnou úpravou navrhuje vypustiť slovo „trvale“.

K bodu 10

Navrhované znenie dopĺňa spôsob zániku brannej povinnosti občanovi, ďalej občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi. Podrobne upravuje postup pri žiadosti o stiahnutie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedených osôb.

K bodom 11 a 12

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia odvodnej komisie územnej vojenskej správy.

K bodu 13

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 14

Rozširujú sa povinnosti ohlasovne s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 15

Rozširujú sa povinnosti matriky s cieľom zabezpečiť aktuálne zoznamy občanov, ktorí majú brannú povinnosť.

K bodu 16

Ohlasovniam sa navrhuje rozšíriť už ustanovené povinnosti o povinnosť zaslať zoznam občanov, ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní a ktorí sa v čase vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu nezdržiavajú na území Slovenskej republiky.

K bodu 17

Spresňujú sa možnosti, kedy možno do prieskumu zdravotnej spôsobilosti zaradiť vojaka v zálohe a vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 18

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby v období krízovej situácie vyslal vojaka mimoriadnej služby na prieskum veliteľ vojenského útvaru.

K bodom 20

Právna úprava navrhuje rozšíriť možnosti zloženia lekárskej komisie na vykonanie prieskumu zdravotnej spôsobilosti vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 21

Navrhovanou úpravou sa okrem náhrady mzdy navrhuje poskytnúť aj náhradu cestovných výdavkov vojakovi v zálohe, ktorý v súvislosti s plnením brannej povinnosti je predvolaný na prieskum zdravotnej spôsobilosti.

K bodu 22

Legislatívnotechnické spresnenie textu.

K bodu 23

Vytvorenie možnosti, aby do aktívnych záloh boli zaradení okrem vojaka v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojaka 2. stupňa, aj slobodník a desiatnik, ktorí majú ukončené stredné odborné vzdelanie.

K bodu 24

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 25

Oproti doterajšej právnej úprave, podľa ktorej sa výška jednorazového finančného príspevku vojakovi zaradenému do aktívnych záloh odvodzovala od násobku minimálnej mzdy, sa navrhuje, aby tento príspevok bol odvodený od hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni.

K bodom 26 až 29

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 30

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby o väzbu alebo o výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 31

Vzhľadom na to, že vojaci mimoriadnej služby budú nasadzovaní v krízových situáciách, navrhuje sa, aby im pri prezentácii boli odobrané odtlačky prstov a biologická vzorka na účely prípadnej identifikácie rovnako, ako je to riešené v novele zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 32

V ustanoveniach sa navrhuje upraviť výkon mimoriadnej služby profesionálneho vojaka, vojaka v zálohe a registrovaného občana povolaného na výkon mimoriadnej služby, ak bol odvedený, ustanovenie do funkcie a vojenské hodnosti.

Ďalej sa navrhuje upraviť evidenciu vojakov mimoriadnej služby. Navrhuje sa tiež upraviť mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie, udeľovanie vojenských medailí alebo vojenských odznakov.

Navrhuje sa, aby vojak mimoriadnej služby mal nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok a na mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní.

Navrhuje sa tiež upraviť naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby, ktorými sú proviantne náležitosti, výstrojové náležitosti, prepravné náležitosti a ubytovanie.

Navrhuje sa, aby za výkon mimoriadnej služby patril vojakovi mimoriadnej služby plat, ktorý tvorí hodnostný plat a príplatok za výkon mimoriadnej služby. Osobitne sa navrhuje úprava platu počas zajatia, počas vyhlásenia za mŕtveho, počas väzby a počas svojvoľného vzdialenia z miesta výkonu mimoriadnej služby. Navrhuje sa aj spôsob vyplácania platu vojakom mimoriadnej služby v závislosti od toho, či túto službu vykonávajú na území republiky alebo v zahraničí.

K bodu 33

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 34

Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť o prípad, ak vojak mimoriadnej služby má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody alebo bol vzatý do väzby.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa upraviť aj možnosť prepustiť z výkonu mimoriadnej služby tehotnú vojačku.

Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom v prípadoch uvedených v odseku 3 zákona.

Navrhuje sa upraviť prepustenie z výkonu mimoriadnej služby, ak po skončení krízovej situácie je vojak mimoriadnej služby v zajatí alebo ak je vyhlásený za nezvestného.

K bodu 37

Explicitne sa ustanovuje, že profesionálny vojak po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 346/2005 Z. z.

Navrhuje sa upraviť aj inštitút skončenia výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 38

V súvislosti s oslobodením od výkonu mimoriadnej služby sa navrhuje doplniť údaje týkajúce sa najmä zániku služobného pomeru, ktoré je zamestnávateľ povinný oznámiť územnej vojenskej správe. Tieto údaje sú nevyhnutné na priznanie vojenskej hodnosti pri zaradení do záloh napr. príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov po skončení služobného pomeru.

K bodu 39

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôvodov oslobodenia od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, zamestnávatelia tieto skutočnosti oznámili príslušnej územnej vojenskej správe, čo umožní väčšiu transparentnosť v procese oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby.

K bodom 40 až 43

Legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 44

Ustanovenie upravuje problematiku náhrady škody zo strany vojaka mimoriadnej služby s dôrazom na určenie zodpovednosti za škodu.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú tento vojak spôsobil tretím osobám.

Ďalej sa navrhuje upraviť poskytovanie jednorazového príspevku za výkon mimoriadnej služby vojakom mimoriadnej služby, nároky pozostalých po týchto vojakoch a spôsob uplatňovania nároku pozostalých.

Navrhuje sa, aby sa výdavky, ktoré súvisia s výkonom mimoriadnej služby, uhrádzali z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 387/2002 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie krízovej situácie v čase vyhlásenia núdzového stavu a výnimočného stavu a zákon č. 523/ 2004 Z. z. upravuje finančné zabezpečenie v čase vojny a vojnového stavu.

K bodu 45

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť doplnenia údajov v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

K bodu 46

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala okrem mzdy lekára, sestry a laboranta určených lekárom samosprávneho kraja, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskume, aj náhradu cestovných výdavkov, stravné a ubytovanie.

K bodu 48

Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky a minister mohol vymenúvať a povyšovať vojakov v zálohách ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 49

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 50

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa uhrádzala občanovi, ktorý je povinný dostaviť sa na príslušnú územnú vojenskú správu, alebo na lekárske vyšetrenie, náhradu príjmov z podnikania, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne vymenované. Ďalej sa územnej vojenskej správe ukladá povinnosť uhradiť cestovné náklady občanovi.

K čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa zosúladenie uvedeného ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s novo navrhovaným znením § 10 zákona č. 570/2005 Z. z.

K bodom 2 a 3

Legislatívnotechnická úprava.

K čl. III

V súvislosti so zrušením základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a civilnej služby sa navrhuje vypustenie tohto ustanovenia ako nadbytočné a v platnom právnom poriadku nepoužiteľné. Nie je odôvodnené ani to, aby za občanov vykonávajúcich alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu (podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2005 civilná služba) platil štát poistné na zdravotné poistenie z dôvodu, že títo občania majú pri výkone alternatívnej služby postavenie zamestnanca.

K čl. IV

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby môže podať občan – muž, ktorému vznikla branná povinnosť. Navrhuje sa neprihliadať na vyhlásenie podané v období krízovej situácie. Evidovaným občanom sa stáva až po podaní vyhlásenia na územnú vojenskú správu a zaradení do dokumentácie evidovaných občanov.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v dotknutých ustanoveniach vypustiť slovo „evidovaný“ v príslušnom tvare.

K bodu 7

Zosúladenie dokumentácie evidovaných občanov s dokumentáciou registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 10

Navrhuje sa doplniť ustanovenie v súlade s platným znením § 2 písm. b) tohto zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ mohol podať žiadosť o pridelenie evidovaných občanov nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj vo výnimočnom stave a núdzovom stave.

K bodu 12

Navrhuje sa doplniť dôvody, ktoré bránia občanovi dostaviť sa na výkon alternatívnej služby, o prípady, ak bol občan vzatý do väzby alebo má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 13

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o odložení nástupu na výkon alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K bodu 14

Navrhuje sa zrušiť inštitút prerušenia alternatívnej služby. V prípade, ak občan nebude spôsobilý vykonávať alternatívnu službu, bude z nej prepustený. Rovnaká právna úprava je pri výkone mimoriadnej služby. Zároveň sa navrhuje upraviť nemožnosť odvolať sa proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy (resp. nemožnosť preskúmať takéto rozhodnutie súdom) o preradení alebo oslobodení z výkonu alternatívnej služby rovnako, ako je upravené povolávanie na výkon alternatívnej služby v platnom znení § 6 ods. 14 zákona.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby občania pri výkone alternatívnej služby boli odmeňovaní rovnako, ako sa navrhuje odmeňovanie občanov, ktorí môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby.

K bodu 16

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 17

Navrhuje sa upraviť náhradu cestovného občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu rovnako ako vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v § 14 ods. 15 písm. d) zákona 570/2005 Z. z.

K bodu 18

Navrhuje sa zosúladiť poskytovanie peňažnej náhrady zamestnávateľovi obdobne, ako je to upravené v § 28 ods. 1 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v prípade pracovnej povinnosti.

K bodu 19

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľov v čase vojny a vojnového stavu oznámiť územnej vojenskej správe zmeny v identifikačných údajoch.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa vylúčiť pôsobnosť ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase, dovolenke a odmeňovaní na výkon pracovnej činnosti evidovaného občana. Dovolenka a odmeňovanie evidovaného občana sa navrhuje riešiť rovnako ako u vojaka mimoriadnej služby.

K bodu 22

Spresňuje sa pracovná činnosť, ktorú je povinný vykonávať evidovaný občan po nástupe na výkon alternatívnej služby.

K bodu 23

Navrhuje sa ustanovenie vypustiť z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 24

Navrhuje sa doplniť dôvody prepustenia evidovaného občana z výkonu alternatívnej služby.

K bodu 25

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby nebolo možné odvolať sa proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu alternatívnej služby a aby nebolo možné preskúmať takéto rozhodnutie súdom.

K čl. V

Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o brannej povinnosti.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 7. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

František Kašický, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu