Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.04.2007 do 31.05.2007

Vládny návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite)

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) (ďalej len „návrh zákona“) je výsledkom rokovaní medzi štátom, ktorý zastupuje vláda Slovenskej republiky a sociálnymi partnermi, ktorými sú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov.

Príprava návrhu zákona vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa uvádza, že „vláda uznáva sociálny dialóg ako efektívny nástroj participácie zamestnancov a zamestnávateľov na formulovaní hospodárskej a sociálnej politiky a na zachovanie sociálneho mieru. K najdôležitejším cieľom v oblasti podpory sociálneho dialógu bude utvorenie podmienok na dosiahnutie konsenzu sociálnych partnerov o hospodárskej a sociálnej politike a podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania. Vláda Slovenskej republiky podporuje zriadenie tripartitnej rady na najvyššej úrovni ako orgánu trojstranných konzultácií na princípe rovnocenného sociálneho partnerstva vlády Slovenskej republiky, odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií“.

Od roku 1999 vzťahy hospodárskeho a sociálneho partnerstva medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami upravoval zákon č. 106/1999 z 12. mája 1999 o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite). Tento zákon bol zrušený zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z 21. októbra 2004, ktorý v rámci legislatívneho procesu nebol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, nebol prerokovaný so zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, vláda Slovenskej republiky nedala možnosť vyjadriť sa k zrušeniu zákona o tripartite. Zákonom č. 585/2004 Z. z. bola zriadená Rada hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako poradný orgán vlády. Súčasné postavenie sociálnych partnerov neodzrkadľuje dostatočne aplikovanie Dohovoru MOP č. 87 z roku 1948 o slobode združovania a ochrane práv organizovať sa, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj Dohovoru MOP č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, ktorým je tiež Slovenská republika viazaná. Návrh zákona analogicky aplikuje konzultácie aj v iných veciach ako upravuje Dohovor MOP č.144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona vychádza z uplatňovania základných ľudských práv a slobôd a to politického práva týkajúceho sa slobody združovať sa vyjadreného v článku 29 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov – ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), ako aj z uplatňovania hospodárskeho a sociálneho práva týkajúceho sa slobody združovať sa vyjadreného v článku 37 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky, a vychádza aj zo zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade aj s príslušnými medzinárodnými pracovnými normami – medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe aplikácie čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy, ktoré sa aplikujú vo vzťahu k uvedenému návrhu zákona sú najmä:

1. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa č. 87 z roku 1948 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 489/1990 Zb. a 28. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce;

2. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a 33. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce;

3. Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem č. 144 z roku 1976 - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 32/1998 Z. z.;

4. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z.;

5. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach –vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.

Okrem uvedených dokumentov podpora trojstranných konzultácií je zakotvená aj v článku 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Európskej únie), v zmysle ktorého spoločenstvo a členské štáty, vedomí si základných sociálnych práv tak, ako sú ustanovené Európskou sociálnou chartou podpísanou v Turíne 18. októbra 1961 a Chartou spoločenstva o základných sociálnych právach pracovníkov z roku 1989, si kladú za cieľ okrem iného podporovať dialóg so sociálnymi partnermi. Článok 138 citovanej zmluvy uvádza úlohu Komisie podporovať konzultácie sociálnych partnerov na úrovni Európskeho spoločenstva a prijímať príslušné opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečovaním vyrovnanej podpory pre obe strany a následne aj obsah zamýšľaného návrhu zákona. V rámci sociálneho dialógu na úrovni Európskej únie sa uzatvárajú dohody týkajúce sa pracovných podmienok a podmienok zamestnania. Článok 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva upravuje, že Komisia podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi a uľahčuje koordináciu ich činnosti vo všetkých oblastiach sociálnej politiky najmä vo veciach okrem iného práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

Návrh zákona vychádza tiež z aplikácie článku 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať č. 98 z roku 1949 – „Opatrenia primerané vnútroštátnym podmienkam sa prijmú, ak je to potrebné na zaktivizovanie a podporovanie čo najširšieho rozvoja a využitia mechanizmu dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi alebo organizáciami zamestnávateľov a organizáciami pracovníkov s cieľom upraviť náležitosti a podmienky zamestnávania prostredníctvom kolektívnych zmlúv“.

Návrh zákona vychádza zo zásad uplatňovania pluralizmu – z existencie viacerých organizácií zamestnávateľov a z existencie viacerých organizácií pracovníkov – zamestnancov.

Základným zámerom návrhu zákona je zaviesť účinné trojstranné konzultácie medzi zástupcami vlády Slovenskej republiky, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov (pracovníkov) na celoštátnej úrovni vo vymedzenej problematike s cieľom udržať sociálny mier. Pod výrazom „konzultácia (konzultácie)“ sa rozumie, že ide o diskusiu (rozpravu), výmenu názorov medzi účastníkmi na konkrétnu sledovanú problematiku, ktorú vymedzuje tento návrh zákona s cieľom zistiť názory, stanoviská, odporúčania a závery sociálnych partnerov a vlády Slovenskej republiky k predmetnej problematike. Výbor expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce vo svojom všeobecnom prieskume z roku 2000 k Dohovoru MOP č. 144 uvádza okrem iného – „Preto, aby konzultácie boli zmysluplné, nemali by byť iba gestom uznania, ale vláda ich má brať vážne do úvahy. Hoci vláda má tieto konzultácie uskutočňovať v dobrej viere, nie je viazaná žiadnym názorom, ktorý pri nich odznie, a je i naďalej zodpovedná za príslušné rozhodnutie. Výsledok alebo záver konzultácií sa chápe v tom zmysle, že konečné rozhodnutie má podľa daného prípadu spočívať buď na vláde, alebo na zákonodarnom zbore“.

Účelom návrhu zákona o tripartite je uskutočňovať sociálny dialóg na celoštátnej úrovni, upraviť fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom a zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom svojich zástupcov.

V zmysle návrhu zákona zástupcom štátu je vláda Slovenskej republiky a zástupcami sociálnych partnerov sú zástupcovia zamestnávateľov, ktorými sú v návrhu zákona definované ich reprezentatívne združenia a zástupcovia zamestnancov, ktorými sú v návrhu zákona vymedzené ich reprezentatívne združenia. V návrhu zákona sa ďalej navrhuje upraviť aj riešenie sporu o určenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov prostredníctvom rozhodcu a úhradu odmeny a nákladov pri riešení sporu rozhodcom, tak ako sa postupuje pri rozhodovaní sporov v zmysle zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona upravuje postavenie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky ako konzultačného a dohodovacieho orgánu štátu a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni, jej právomoci, zloženie rady, jej orgány a poradné orgány pre jednotlivé oblasti, organizačné začlenenie sekretariátu rady ako aj finančné zabezpečenie rady.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Náklady na činnosť Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republike budú hradené v rámci limitu rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/26074/2006-411 z 9. novembra 2006 sa stotožňuje s konštatovaním, že náklady na činnosť Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a jej sekretariátu si nevyžadujú zvýšené nároky na štátny rozpočet a budú hradené v rámci limitu rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite)

6

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) je výsledkom konsenzu medzi štátom a sociálnymi partnermi, ktorými sú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov s cieľom upraviť trojstranné konzultácie na celoštátnej úrovni. Účelom zákona je potvrdiť, že sociálny dialóg je cenným a demokratickým prostriedkom pri prerokúvaní a dohodovaní zásadných otázok hospodárskeho a sociálneho rozvoja s cieľom udržať sociálny mier, pri riešení pracovných, sociálnych, hospodárskych otázok a otázok zamestnanosti. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov vyjadrením svojich názorov zohrávajú priamu legitímnu a nenahraditeľnú úlohu, napomáhajú vytvárať humánne pracovné podmienky a pozitívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie a napomáhajú riešiť nezamestnanosť.

K § 2

Predmetom tohto ustanovenia je úprava trojstranných konzultácií na celoštátnej úrovni, ktorá vychádza z trojstranných vzťahov upravených v dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce. Trojstranné konzultácie sú obsahom Dohovoru MOP č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem. Cieľom trojstranných konzultácií je vzájomne rešpektovanou formou sociálneho dialógu prerokovanie a vyjednávanie o zásadných otázkach hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti v záujme udržania sociálneho mieru. Partneri sociálneho dialógu pripúšťajú aj možnosť, že v určitých veciach nemusí dôjsť k súhlasným názorom. Predmetom úpravy tohto zákona je aj zriadenie zloženie a zásady činnosti Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky.

K § 3

Zástupcami štátu sú vládou vymenovaní zástupcovia vlády. Zástupcami zamestnávateľov sú reprezentatívne združenia zamestnávateľov, združené v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zákon o združovaní občanov v § 9a ustanovuje podmienky vzniku právnej subjektivity jej zaevidovaním a podmienky vzniku odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov; združovanie odborových organizácii a zamestnávateľských organizácii alebo združovanie ich združení je ustanovené v § 16 zákona o združovaní.

Sociálne partnerstvo na účely tohto zákona je budované na princípe vzájomne preukázanej reprezentatívnosti sociálnych partnerov. Reprezentatívnosť v návrhu zákona odzrkadľuje zásadu pluralizmu – existenciu viacerých organizácií zamestnávateľov a existenciu viacerých organizácií zástupcov zamestnancov (odborov). Návrh zákona predpokladá konzultácie na celoštátnej úrovni medzi vládou a reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami zamestnancov. Reprezentatívne združenie zamestnávateľov musí spĺňať dve podmienky reprezentatívnosti a to:

1. Reprezentatívne združenie zamestnávateľov je to združenie zamestnávateľov, ktorí spolu zamestnávajú najmenej 100 000 zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (ide napríklad o štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer príslušníkov policajného zboru, príslušníkov Železničnej polície, colníkov, profesionálnych vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru).

2. Reprezentatívne združenie zamestnávateľov musí spĺňať druhú podmienku reprezentatívnosti, ktorou je, že združuje zamestnávateľov z viacerých odvetví hospodárstva alebo má pôsobnosť najmenej v piatich krajoch.

Reprezentatívne združenie zamestnancov je združenie odborových zväzov, ktoré združuje zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu z viacerých odvetví hospodárstva s najmenej 100 000 zamestnancami, ktorí sú členmi odborov. Hranica reprezentatívnosti – 100 000 je primeraná vzhľadom na počet osôb v pracovnom pomere v hospodárstve a vzhľadom na konzultácie na celoštátnej úrovni – na najvyššej úrovni.

Návrh zákona obsahuje mechanizmus na overovanie a preukazovanie reprezentatívnosti, čo je v súlade s uplatňovaním zásady plurality, spravodlivosti a zastupovania na celoštátnej úrovni na rovnakom základe. Reprezentatívnosť vyjadrená v navrhovanom zákone vychádza z aplikácie vyššie uvedených medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

O preukázanie reprezentatívnosti môže požiadať zástupca vlády alebo niektorý zo sociálnych partnerov, ak pochybuje o naplnení všetkých podmienok reprezentatívnosti ustanovených v tomto zákone. Aby sa predišlo zablokovaniu trojstranných konzultácii a činnosti rady, ako aj jej znefunkčneniu z dôvodu pochybnosti o reprezentatívnosti navrhuje sa, aby štát a sociálni partneri mohli vyjadriť ďalšie spochybnenie reprezentatívnosti až po roku od preukázania a uznania reprezentatívnosti.

Navrhuje sa upraviť preukazovanie reprezentatívnosti zástupcov zamestnávateľova ako aj zástupcov zamestnancov tak, že zástupcovia zamestnávateľov predkladajú zoznam združených zamestnávateľov, ktorý musí obsahovať zákonom ustanovené údaje ako je obchodné meno, prípadne meno a priezvisko u fyzickej osoby, identifikačné číslo organizácie, sídlo alebo bydlisko a počet zamestnancov v pracovnom pomere. Rovnako je povinnosťou zástupcov zamestnancov predkladať zoznam odborových organizácii s počtom zamestnancov organizovaných v odboroch.

V prípade sporu týkajúceho sa určenia reprezentatívnosti zástupcov zamestnávateľov alebo zástupcov zamestnancov, navrhuje sa, aby tento spor riešil nezávislý rozhodca, ktorého si sociálni partneri určia po vzájomnej dohode. Ak sa sociálni partneri nedohodnú na nezávislom rozhodcovi, určí rozhodcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie na účely riešenia kolektívnych sporov. Ďalej sa zakladá rozhodcovi nárok na úhradu nákladov konania a nárok na úhradu odmeny za riešenie sporu. Navrhuje sa, aby odmenu a náklady nezávislého rozhodcu, ktorého si zainteresované strany zvolia, ako aj rozhodcu, ktorého určí Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo zoznamu rozhodcov uhrádzalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodina SR. Výšku nákladov, výšku odmeny a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom ustanovuje vyhláška Ministerstva financií SR č. 179/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje výška odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi, výška poplatku za poskytnutie rovnopisu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a výška a spôsob úhrady nákladov konania pred rozhodcom v znení neskorších predpisov.

K § 4

Navrhovaným zákonom sa zriaďuje Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ktorá nie je právnickou osobou. Návrh zákona vymedzuje postavenie a kreovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR, ktorá je založená na slobodnom a dobrovoľnom rozhodnutí štátu a sociálnych partnerov spoločne rokovať a hľadať riešenia v zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti s cieľom dosiahnuť celospoločenskú dohodu v oblastiach ustanovených zákonom. Návrh zákona umožňuje aj uzatváranie dohôd medzi vládou a sociálnymi partnermi, a to pre jednotlivé oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti (napríklad tzv. generálnych dohôd, sociálnych paktov, paktov o zamestnanosti, tripartitných zmlúv o produktivite alebo tripartitných mzdových dohôd ).

Rada ako konzultačný, nezávislý a dohodovací orgán štátu a sociálnych partnerov na svojich zasadnutiach dohoduje stanoviská, odporúčania a dohody v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja, štátneho rozpočtu, dohoduje stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov v oblastiach vymedzených zákonom.

Ďalej sa ustanovujú právomoci rady schvaľovať rokovací poriadok rady a zriaďovať svoje poradné orgány za účelom odborného posudzovania materiálov prerokúvaných v orgánoch rady. Navrhuje sa, aby spôsob predkladania materiálu, ako aj lehoty ustanovil rokovací poriadok, pričom, predkladateľom materiálu na rokovanie rady je vláda, zástupca zamestnávateľov alebo zástupca zamestnancov.

K § 5

Navrhuje sa, aby v rade mali paritné zastúpenie štát a sociálni partneri. Za štát vymenúva svojich 7 zástupcov vláda a za sociálnych partnerov vymenúva svojich 7 zástupcov reprezentatívne združenie zamestnávateľov a 7 zástupcov reprezentatívne združenie odborových zväzov, pričom počet členov rady za zástupcov zamestnávateľov sa určí pomerne k počtu zamestnávaných zamestnancov a počet členov rady za zástupcov zamestnancov sa určí pomerne k počtu združených zamestnancov, ktorí sú členmi odborov. Celkový počet členov rady je 21. Kľúč k dopĺňaniu členov rady za reprezentatívne združenie zamestnávateľov (do celkového počtu 7) a reprezentatívne združenie odborových zväzov (do celkového počtu 7) si dohodnú sociálni partneri.

K § 6 a 7

Rada vykonáva svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú plenárne zasadnutie a predsedníctvo.

Vymedzuje sa postavenie plenárneho zasadnutia ako najvyššieho konzultačného a dohodovacieho orgánu rady, ktorý prerokúva, dohoduje stanoviská a odporúčania. Predmetom konzultácii je oblasť hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti, ďalej štátny rozpočet, návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a mzdových podmienok.

Plenárne zasadnutie riadi predseda rady, ktorý je vymenovaný z členov vlády a je zároveň aj predsedom predsedníctva. Predseda rady poveruje podpredsedu riadiť radu v čase svojej neprítomnosti. Ďalej sa navrhuje periodicita zasadnutí minimálne raz za štvrťrok, avšak doterajšia prax potvrdila uskutočňovanie plenárnych zasadnutí pravidelne mesačne. V záujme skvalitnenia tripartitných konzultácii sa navrhuje možnosť prizvať na rokovanie plenárneho zasadnutia expertov za štát ako aj za sociálnych partnerov k jednotlivým prerokúvaným oblastiam.

Prijímať závery rady možno za podmienky, že sú prítomní na zasadnutí najmenej štyria členovia rady zastupujúci štát (členovia vlády), najmenej štyria členovia rady zastupujúci zamestnávateľov, ako aj štyria členovia rady zastupujúci zamestnancov. Schopnosť prijímať závery je riešená v súlade s paritným zložením plenárneho zasadnutia.

Závermi rokovania plenárneho zasadnutia sú dohody, stanoviská a odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na ďalšie rokovanie napr. rokovanie vlády Slovenskej republiky resp. rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V prípade zhodných stanovísk je záverom z rokovania plenárneho zasadnutia spoločné stanovisko a v prípade rozporu je súčasťou záverov plenárneho zasadnutia predložené stanovisko štátu a každého sociálneho partnera.

K § 8

Predsedníctvo je orgánom rady, na čele ktorého je predseda rady vymenovaný vládou z členov vlády. V záujme vyváženého postavenia sociálnych partnerov v predsedníctve, predsedníctvo ďalej tvorí podpredseda vymenovaný reprezentatívnym združením zamestnávateľov, podpredseda vymenovaný reprezentatívnym združením odborových zväzov a člen predsedníctva vymenovaný vládou za štát, ktorým je štátny tajomník, člen predsedníctva vymenovaný reprezentatívnym združením zamestnávateľov a člen predsedníctva vymenovaný reprezentatívnym združením odborových zväzov.

V prípade zastupovania viacerými reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov sa navrhuje, aby podpredsedom rady bol zástupca združenia zamestnávateľov, ktoré splní podmienku a to združuje zamestnávateľov s najväčším počtom zamestnancov a členom predsedníctva bol zástupca združenia zamestnávateľov, ktoré združuje zamestnávateľov s druhým najväčším počtom zamestnancov za podmienky, že sa všetci členovia rady zastupujúci zamestnávateľov nedohodnú nadpolovičnou väčšinou hlasov inak.

V prípade zastupovania zamestnancov viacerými reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov sa navrhuje, aby podpredsedom rady bol zástupca združenia odborových zväzov, ktoré združuje najväčší počet zamestnancov, odborovo organizovaných a členom predsedníctva bude za týchto podmienok zástupca združenia odborových zväzov s druhým najväčším počtom zamestnancov odborovo organizovaných za podmienky, že sa všetci členovia rady zastupujúci zamestnancov nedohodnú nadpolovičnou väčšinou hlasov inak.

V návrhu zákona sa ustanovujú kompetencie predsedu rady.

K § 9

Navrhuje sa, aby predsedníctvo rady rozhodlo o veciach spojených s prípravou plenárneho zasadnutia a o veciach vyplývajúcich zo záverov plenárneho zasadnutia a iné veci, na ktoré ho splnomocnila rada. Ak o to požiada vláda alebo niektorý sociálny partner rozhoduje o zvolaní mimoriadneho plenárneho zasadnutia.

K § 10

Umožňuje sa, aby si rada pre jednotlivé okruhy problémov zriadila poradné orgány rady, zložené z odborníkov, ktorých nominujú zástupcovia vlády a sociálnych partnerov. Rada môže zriaďovať poradné orgány, buď stále, alebo dočasné na riešenie konkrétnej problematiky napríklad výšky minimálnej mzdy, riešenie bezpečnosti a ochrany zdravia a pod.

K § 11 a 12

Navrhuje sa, aby činnosť Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky partnerstva organizačne, vecne a administratívne zabezpečoval sekretariát. Sekretariát riadi tajomník, ktorý koordinuje prípravu predsedníctva ako aj plenárneho zasadnutia. Navrhuje sa, aby tajomníka vymenúval a odvolával predseda rady po jeho schválení v predsedníctve.

Sekretariát Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky je v súčasnosti organizačne začlenený do Úradu vlády Slovenskej republiky; predpokladá sa, že toto organizačné začlenenie bude zachované. Výdavky na činnosť sekretariátu a orgánov rady, ktoré súvisia so zasadnutím oboch orgánov rady, sa navrhuje uhrádzať zo štátneho rozpočtu, tak ako je to aj v súčasnosti. Náklady na činnosť Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva sú v zmysle platného právneho stavu uhrádzané z limitov rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa nepredpokladá zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu oproti doterajším výdavkom.

Výdavky jednotlivých členov rady, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou na rokovaní, uhrádza sociálny partner, ktorého zastupujú, ide napríklad o cestovné výdavky, vypracovanie expertíz, resp. iných podkladov.

K čl. II

K bodu 1

Dôvodom navrhovaného doplnenia je potvrdenie faktického stavu, ktorý vyplýva z čl. I ods. 3 Rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky. Absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti.

K bodu 2

Navrhuje sa z poradných orgánov vlády vypustiť Radu hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2007.

Bratislava 15. novembra 2006

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu