Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 570/2005 účinný od 01.09.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Predmetom úpravy zákona je úprava pô sobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie nových inštit útov ochrany práv špecifických skupín - komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

Základným rámcom pre návrh právnej úpravy sú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) - Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Do hovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nové inštitúty verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj ich pôsobnosť, postavenie, podmienky výkonu funkcie a ďalš ie náležitosti spojené s verejnou ochranou práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím sú navrhnuté tak, aby zodpovedali minimálnym normám zriaďovania, kompetencií, zodpovednosti, zloženia, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva 1992/54 z 3. marca 1992 a ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ako Princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (rezolúcia Valného zhromaždenia 48/134 z 20. decembra 1993) tzv. Parížske princípy.

Pri navrhovaní rieš enia verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím bolo potrebné zohľadniť požiadavku, aby inštitúcia ktorej bude zverená ochrana práv detí, ako aj inštitúcia, ktorej bude zverená verejná ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím, bola jasne identifikovaná ako ná rodná inštitúcia, špecificky orientovaná na podporu a presadzovanie práv dieťaťa, resp. práv osôb so zdravotným postihnutím.

Návrh ponecháva rozsah pôsobnosti verejné ho ochrancu práv nedotknutý s paralelnou úpravou kompetencií komisárov v špecifických oblastiach.

K § 2

Vzhľadom na skutočnosť, že rieš enie verejnej ochrany práv detí je postavené na konštituovaní inštitútu komisára bez ústavného mandátu, navrhuje sa, aby bol komisár orgánom zriadeným zákonom, ktorý sa podieľa na ochrane a presadzovaní práv dieťa priznaných dieťaťu medzinárodný mi dohovormi, t.j. Dohovorom OSN o právach dieťaťa a jeho opčnými protokolmi. Návrh zákona v samostatných častiach upravuje pôsobnosť komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy ich úradov tak, aby bolo okrem iného jednoznačne zrejmé, že ide o dva samostatné inštitúty ako aj dva samostatné úrady. Rozsah právomocí komisára je daný rozsahom práv, ktoré sa priznávajú deťom podľa Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a z tohto dôvodu nie sú v návrhu zákona tak, ako v niektorých iných právnych predpisoch, upravené osobitne povinnosti komisára konať napr. v najlepšom záujme dieťaťa či povinnosť zisťovať názor dieťaťa a podobne.

Mandát komisára pre deti je postavený tak, aby sa naň mohla vo veci práv dieťaťa obrátiť ktorákoľvek osoba – fyzická alebo právnická. Používa sa vymedzenie z Dohovoru o právach dieťaťa v článku 1 – t.j. za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzť ahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je potrebné zabezpečiť právo dieťaťa (ale aj plnoletej fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu), obrátiť sa na komisára samo alebo prostredníctvom inej osoby, a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Návrh je zároveň formulovaný tak (postup pri vybavovaní podnetu § 22 ods. 2), aby spôsob akým sa dieťa môže na komisára obrátiť bol čo najširší (osobne, písomne, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami). Inštitút komisára musí byť pre deti dostupný a musí existovať mechanizmus aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi.

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním prá v osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti, medzinárodnými dohovormi, jeho nezá vislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju prá vomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských prá v (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 3

Navrhuje sa, aby sa pôsobnosť komisára pre deti vzťahovala na všetky subjekty ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať okrem súkromn ých fyzických osôb – komisár nemá právomoc zasahovať do súkromných vzťahov a jeho pôsobnosť sa má vzťahovať na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Vzhľadom na povahu právomocí niektorých subjektov, návrh negatívnym vymedzením uvádza subjekty, na ktoré sa pôsobnosť komisára nevzťahuje (okrem iného sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na ďalšieho komisára) .

K § 4

Návrh právomoci komisára pre deti je koncipovan ý tak, aby zodpovedal požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudský ch práv tzv. Parížske princípy) ako aj Všeobecný komentárom č. 2 (2002) Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Pôsobnosť komisára je navrhnutá tak, aby vykonával svoje oprávnenia smerom ku konkrétnym prípadom, v ktorých je potrebné posúdiť dodržiavanie práv dieťaťa (resp. skupiny detí) a nájsť účinné prostriedky nápravy, ako aj sledovať stav a vývoj v uplatňovaní práv dieťaťa vš eobecne (napr. primeranosť a efektívnosť čiastkových politík, právnych predpisov), buď na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Ú lohou komisára je tiež zabezpečiť, aby boli vyjadrované a vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv, t.j. má plniť úlohu hlasu - hovorcu detí v spoločnosti. K úlohám komisára patria aj aktivity na podporu dodržiavania práv dieťaťa a na zvyš ovanie povedomia o právach dieťaťa.

Navrhuje sa, aby komisár na plnenie svojich kompetencií disponoval pomerne silnými oprávneniami (ods. 2).

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre deti môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy od subjektov (§ 3) požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a v tejto súvislosti sa navrhuje oprávnenie požadovať od subjektov kó pie spisovej dokumentácie (všeobecný pojem spisová dokumentácia však nezahàňa zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Informácie a údaje môže rovnako požadova ť od uvedených subjektov aj na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa. Keď že komisár musí disponovať aj oprávneniami na zabezpečenie prostriedkov nápravy, navrhuje sa, aby bol opr ávnený požadovať stanoviská k výsledkom posúdení konkrétnych prípadov, ako aj k vý sledkom monitorovacej činnosti dodržiavania práv dieťaťa a v prípade, že výsledkom posúdenia v konkrétnom prípade alebo výsledkom monitorovacej činnosti je, že bolo porušené alebo ohrozené právo dieťaťa, aj požadovať prijatie opatrení dotknutým subjektom alebo navrhovať prostriedkov nápravy. Aj keď návrh zákona priamo neuvádza možnosť komisára podieľať sa na tvorbe legislatívy či verejných politík v oblasti ochrany práv detí, návrh zákona je nastavený tak, že komisár pre deti môže by informovaný o pripravovaných návrhoch, môže na ich tvorbe spolupracovať a môže sa zapojiť aj do pripomienkového konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že nezávislé národné inštitúcie majú mať podľa Parížskych princípov aj Všeobecného komentára č. 2 právomoci nielen vo vzťahu k štátu ale aj vo vzťahu k príslušným verejným subjektom a súkromným subjektom, navrhuje sa aj špecifické oprávnenie komisára požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení (takúto pôsobnosť doposiaľ nemá žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv). Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým utvoriť podmienky, aj keď sprostredkovane, aj na výkon pôsobnosti komisára v sektore, kde pôsobia právnick é osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktoré do práv detí zasahujú.

Nakoľko by komisár pre deti mal byť dostupný pre všetky deti nezá visle na mieste kde sa zdržiavajú, navrhuje sa tiež oprávnenie viesť osobný rozhovor aj bez prítomnosti tretej osoby, s dieťaťom držaným v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobitný mechanizmus sa zavádza pre tzv. kolúznu väzbu - navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre deti hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s dieťaťom v kolúznej väzbe. Aj keď táto situácia v prípade detí nastáva výnimoč ne, navrhuje sa, aby komisár výkon svojho oprávnenia smerom k dieťaťu v kolúznej väzbe oznamoval v záujme bezproblémového trestného konania dodatočne oznamoval príslušnému prokurátorovi. Navrhuje sa tiež aby komisár mohol s dieťaťom v kolúznej väzbe hovoriť až po dohode s obhajcom, ktorý m ôže byť prítomný pri výkone tohto oprávnenia komisára.

K špecifickým oprávneniam komisára pre deti m á patriť aj oprávnenie predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa Èasti II Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedúre oznámení. Podmienky, za akých je možné predložiť oznámenie Výboru OSN upravuje priamo opčný protokol (napr. len v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky), avšak vzhľadom na fakt, že komisár je orgán zriadený zákonom, je potrebné toto oprávnenie zahrnúť do ustanovenia upravujúceho oprávnenia komisára.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje tiež komisára pre deti podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkajúcich sa dodrž iavania práv dieťaťa. Komisár pre deti môže v súlade so Všeobecným komentárom č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa priamo, nezávisle a samostatne informovať verejnosť, zverejňovať svoje stanoviská aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (čl. XIII ná vrhu zákona).

Navrhuje sa, aby komisár pre deti bol oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisoch o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

K § 5

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre deti predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv dieťaťa a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovan á úprava ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité. Uvedené ustanovenie je zároveň ustanovenie napĺňajúce požiadavku dostupnosti inštitútu komisára, nakoľko podľa názoru Výboru OSN pre deti musia členské štáty utvoriť podmienky na každoročnú ' diskusiu, ktorá poskytne poslancom príležitosť diskutovať o práci nezávislej národnej inštitúcie pre ľudské práva v oblasti práv detí a (NHRI) o dodržiavaní Dohovoru štátom'.

K § 6 a 7

Z dôvodu, že komisár pre deti má plniť úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako samostatná osoba a musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú infraštruktúru, navrhuje sa na zabezpečenie činnosti komisára zriadiť Úrad komisára pre deti so sídlom v Bratislave. Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti ako pr ávnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Navrhuje sa, aby úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti plnili zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorší ch predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber ako aj odmeňovanie. Na čele úradu má stáť riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady riaditeľa a zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov, nakoľko sa predpokladá, že komisár bude plniť zásadu 'profesionality' (tzn., že odborní zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v napr. v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, a pod. a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv detí ) tak, ako to predpokladajú Parížske princípy ako aj Komentár č. 2 (2002) Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Nakoľko je potrebné zabezpečiť výkon pôsobnosti komisára, ako aj chod úradu (napr. počas neprítomnosti komisára), navrhuje sa, aby komisár pre deti mohol poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu, ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré vzhľadom na ich povahu musia byť viazané výlučné na funkciu komis ára pre deti (§ 7 ods. 4).

Podrobnosti o organizácii (napr. organizačnú štruktúru), činnosti a úlohách (napr. úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre deti) upraví štatút, ktorý vydá komisár pre deti. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisá ra pre deti.

K § 8

Návrh ustanovenia vymedzuje zameranie činnosti komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím na oblasť práv, ktoré sú osobe so zdravotný m postihnutím priznané medzinárodnými dohovormi, ktorými sú Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčný protokol. Zároveň návrh ustanovenia upravuje, že na komisára sa môže obrá tiť plnoletá fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, ako aj fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a to aj bez vedomia svojho zákonného zástupcu, sama alebo prostredníctvom inej osoby. Dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím rovnako ako na komisára pre deti.

Navrhovaná právna úprava teda umožňuje aj podania subjektov dotknutých nepriamo (tzv. actio popularis).

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzh ľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri vý kone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 9

Týmto ustanovením sa vymedzujú orgány verejnej správy a osoby, voči ktorým v prípade ohrozenia práv a slobôd zaručených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v opčnom protokole môž e smerovať nespokojnosť osoby hľadajúcej pomoc prostredníctvom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V záujme precizovania návrhu ustanovenia sa v návrhu negatívnym spôsobom vymedzujú orgány verejnej správy, na ktorých v ýkon právomoci sa pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nevzťahuje.

K § 10

Návrh ustanovenia vymedzuje kompetencie a oprá vnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Uvedené kompetencie a oprávnenia vyplývajú komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím predovšetkým z rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Par ížske princípy), ako aj z čl. 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa zmluvné strany Dohovoru zaviazali v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať , posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru. Pri ustanovo vaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov zmluvné strany prihliadajú na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.

Navrhuje sa aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutí m posudzoval a monitoroval dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím, presadzoval zá ujmy osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a organizoval aktivity na podporu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotný m postihnutím, pričom disponuje širokými oprávneniami podľa ods. 2, ktorými svoju kompetenciu napĺňa.

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy požadova ť od subjektov (§ 9) informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj na účely monitorovania dodržiavania týchto práv. Komisár pre osoby so zdravotný m postihnutím je oprávnený požadovať k výsledkom posúdenia stanoviská a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti bolo zistené porušenie alebo ohrozenie pravá osoby so zdravotn ým postihnutím, ako aj navrhovať prostriedky nápravy týmto subjektom.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je oprávnený od subjektov požadovať kópie spisovej dokumentácie (pod všeobecný pojem spisová dokumentácia nie je možné subsumovať zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Navrhovaná úprava obsahuje aj osobitné oprávnenie a to požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení, takúto pôsobnosť doposiaľ nem á žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv. Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým zacieliť pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré do práv osôb so zdravotným postihnutím zasahujú.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím má právo na osobný rozhovor s osobou so zdravotným postihnutím držanou v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva detencia, ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobný rozhovor môže uskutočni ť aj bez prítomnosti tretej osoby.

Navrhovaná úprava zveruje komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím oprávnenie predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčné ho protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky; to neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravný ch prostriedkov bezdôvodne predlžuje, alebo ak je nepravdepodobné, že prinesú účinnú nápravu. Rovnaké právo majú podľa čl. 1 Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnut ím osoby so zdravotným postihnutím ako aj skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkaj úcich sa dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže svoje vyjadrenia a stanoviská zverejňovať aj prostredníctvom Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby sa komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mohol pri výkone svojich oprávnení zúčastňovať konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho sú dneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

Navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s osobou so zdravotným postihnutím v kolúznej väzbe.

K § 11

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím a vý sledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovaná úprava ponecháva komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľ adom práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré považuje za dôležité.

K § 12 a 13

Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako právnickej osoby so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím z dôvodu, aby komisár mal priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Do úloh Úradu komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím patria úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov nakoľko sa predpokladá, že komisár bude zohľadňovať zásadu 'profesionality' (tzn. že zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, príp. ďalších humanitných vied a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv osôb so zdravotný m postihnutím) tak ako to predpokladajú Parížske princípy.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mô že poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na funkciu komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím (§ 13 ods. 4).

Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím plnia riaditeľ Úradu komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechan é výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upraví štatú t, ktorý vydá komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K § 14

Návrh štvrtej časti zákona rieši spoločne pre oboch komisárov otázky postavenia komisárov, voľby, funkčn ého obdobia, zániku funkcie, ale aj postup pri vybavovaní podnetu, ochrany osobných údajov a povinností subjektov.

Navrhované ustanovenie na účely spoločnej časti upravuje spoločné označenie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m slovom komisár. V prípade, že sa v spoločných ustanoveniach niektoré ustanovenie viaže ku konkrétnemu komisárovi uvádza sa plné označenie komisára.

K § 15

Vzhľadom na skutočnosť, že s osobou komisá ra sú spojené vysoké profesijné, morálne aj osobnostné očakávania, navrhované ustanovenie kumulatívnym spôsobom ustanovuje podmienky zvoliteľnosti, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu komisá ra. Podmienky zvoliteľnosti ustanovujú okrem podmienky napr. vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa a bezúhonnosti, aj v porovnaní s podmienkami zvoliteľnosti pre iné porovnateľné funkcie, unikátnu podmienku, a to akceptáciu osoby kandidáta na komisára reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi deti/osoby so zdravotným postihnutím.

Splnenie uvedenej podmienky sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií, za ktoré sa na účely tohto zákona navrhuje považovať neziskovú organiz áciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby alebo občianske združenie, ktoré majú predmet činnosti v oblasti presadzovania a ochrany práv detí v prípade kandidáta na komisá ra pre deti a presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím v prípade kandidáta na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a ktoré zároveň v tejto oblasti pôsobia najmenej päť rokov.

Navrhuje sa, aby podmienky zvoliteľnosti kandidáta pred hlasovaním o návrhu na voľbu do funkcie komisára overoval príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko povaha inštitútu komisára, ako aj požiadavka na zabezpečenie nezávislosti v zásade vylučujú akúkoľvek inú možnosť obsadenia funkcie komisára ako voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje voľbu komisára, t.j. vyhlásenie voľby predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a spôsob voľby komisára Národnou radou Slovenskej republiky (podľa § 2 ods. 4 zákona č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky) z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky (po overení podmienok zvoliteľnosti kandidáta za komisára príslušným vý borom Národnej rady Slovenskej republiky). Návrh na kandidáta bude môcť príslušnému výboru Ná rodnej rady Slovenskej republiky predložiť len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie zároveň upravuje lehoty na vyhlásenie voľby komisára tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie funkcie komisára aj v prípade ak aktuálnemu komisárovi končí funkčné obdobie jeho uplynutím aj v prípade zániku výkonu funkcie komisá ra pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť funkčné obdobie komisára v rozsahu šesť rokov, bez obmedzenia počtu funkčných období pre jednu fyzickú osobu. Dôvodom tohto návrhu je, ž e na rozdiel od iných funkcií s limitovanou možnosťou funkčných období, povaha funkcie komisára umožňuje nelimitovať funkčné obdobia, dokonca vzhľadom na fakt, že sa očakáva, že komisár bude hlas a hovorca cieľovej skupiny a že podstatou jeho funkcie má byť, že to bude osoba nielen tej - ktorej cieľovej skupine známa, ale že ň ou bude aj akceptovaná, je vyslovene vhodné, v prípade splnenia podmienok vrátane akceptácie reprezentatívnymi organizáciami, aby takáto osoba zotrvala vo svojej funkcii aj niekoľko funkčných období.

V záujme zabezpečenia bezproblémového vý konu funkcie komisára sú riešené aj situácie výkonu funkcie, ak dôjde k ukončeniu vý konu funkcie úradujúceho komisára uplynutím funkčného obdobia a ak došlo k skončeniu funkcie komis ára pred uplynutím funkčného obdobia, s neúspešnou voľbou komisára. Lehotu voľby prvých komisárov bližšie upravujú prechodné ustanovenia návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie v záujme zabezpečenia neprerušeného výkonu funkcie komisára ustanovuje, že komisár, ktorého funkčné obdobie skonč ilo, pokračuje vo vykonávaní funkcie do nástupu novozvoleného komisára do funkcie. V prípade, ak výkon funkcie komisára zanikne z iného dôvodu ako uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený nový komisár, plní úlohy štatutárneho orgánu úradu komisára riaditeľ úradu komisára.

K § 18

Významným prvkom zabezpečujúcim nezávislosť a objektivitu komisára v oblasti ochrany a presadzovania práv zaručených medziná rodnými dohovormi je apolitickosť a nezlučiteľnosť jeho funkcie s iný mi funkciami verejnej moci, ako aj s ďalšími platenými funkciami a zárobkovými činnosťami so zákonom ustanovenými výnimkami (napr. správa vlastného majetku, pedagogickej činnosti, literárnej č innosti a pod.). Pre zvoleného komisára je zároveň utvorený časový priestor na riešenie splnenia podmienok nezlučiteľnosti funkcií tridsaťdňovou lehotou.

K § 19

Navrhuje sa jednoznačne stanoviť zánik výkonu funkcie komisára taxatívnym uvedením dôvodov zániku výkonu funkcie komisára. Taxatívne ustanovené dôvody majú zabezpečiť, aby nedochá dzalo k ohrozovaniu nezávislosti tejto funkcie alebo k zneužitiu inštitútu odvolania z funkcie komisára.

Návrh jasne upravuje, že zo zákona zaniká výkon funkcie komisára uplynutím funkčného obdobia (s výnimkou, že nie je ešte zvolený nový komisár), vzdaním sa funkcie a smrťou komisára.

Pred uplynutím funkčného obdobia Národná rada Slovenskej republiky komisára odvolá na návrh príslušného výboru v prípade, ak prestal spĺňať podmienky zvoliteľnosti alebo zač al vykonávať funkciu, alebo činnosť nezlučiteľnú s výkonom jeho funkcie. Navrhované ustanovenie ukladá komisárovi povinnosť, bezodkladne písomne oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na podmienky zvoliteľnosti s výnimkou podmienky bezúhonnosti a podmienky spô sobilosti na právne úkony, s výnimkou podmienok, ktoré oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky súd, ktorý vo veci rozhodol.

Národná rada Slovenskej republiky môže komisára opäť na návrh príslušného výboru odvolať z dôvodu, ak nevykonáva funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 20

Funkcia komisára sa nemôže vzhľa dom na jej povahu, osobitne z dôvodu zachovania nezávislosti, vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu, avšak je potrebné určiť, že úlohy spojené so zabezpečením napr. platu, poistného ku komisárovi pln í jeho úrad. Navrhované ustanovenie upravuje aj platové podmienky komisára – vzhľadom na význam a náročnosť funkcie komisára sa navrhujú rovnaké platové podmienky ako sú platové podmienky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a paušálne náhrady v rovnakej sume ako diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji.

K § 21

Na komisára sa má právo obrátiť každý (§ 2 a § 8), kto sa domnieva, že boli porušené alebo ohrozené práva, na ktorých ochrane a presadzovaní sa komisár podieľa.

Pri styku s komisárom má fyzická osoba právo používať svoj materinský jazyk a má právo na komunikáciu pre ňu v prístupnej forme. Prístupnou formou komunikácie sa rozumejú napr. v prípade dieťať a komunikácia zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, v prípade zdravotne postihnutých osôb najmä posunkové jazyky, Braillovo písmo, augmentatívna a alternatívna komunikácia ako aj ďalšie prístupné prostriedky, spôsoby a formy komunikácie, pričom náklady spojené napr. s tlmočeným znáša úrad komisára.

Podnetom sa možno obrátiť na komisára písomne alebo ústne osobne do zápisnice alebo telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet, ktorým sa osoba obracia na komisára a korešpondencia súvisiaca s podnetom nebude podliehať úradnej kontrole.

Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje (po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia) zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevz ťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní a to na ich žiadosť.

Návrh ustanovenia rieši aj situáciu ohľadom nejasných a neúplných podnetov, kedy komisár vyzve podávateľa podnetu, aby podnet doplnil alebo spresnil (zároveň podávateľa podnetu poučil o spôsobe a obsahu spresnenia a následkov nespresnenia alebo nedoplnenia podnetu) pochopiteľne pri zohľadnení veku a rozumovej vyspelosti podávateľa.

Navrhuje sa, aby komisár anonymizoval podnet v prípade, ak podávateľ podnetu o to komisára požiada alebo, ak je utajenie totožnosti osoby podávateľa potrebné na vybavenie podnetu. V prípade utajenia totožnosti pod ávateľa podnetu a jeho anonymizovania sú osoby zúčastnené na jeho vybavovaný povinné zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že postupom vybavovania podnetu nemôže byť podávateľ vystavený ohrozeniu z dôvodu podania podnetu.

K § 22

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, kedy je potrebné podnet odložiť – navrhuje sa obligatórne a fakultatívne odlo ženie podnetu. V prípadoch, ak vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do pôsobnosti komisára alebo nastanú iné taxatívne uvedené skutočnosti (napríklad koná ústavný súd alebo súd s výnimkou konania, ktorého sa komisár zú častňuje podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi), ústavný súd alebo súd vo veci rozhodli, vec je alebo bola preskúmavaná prokuratú rou, pri späť vzatí podnetu, nebol daný súhlas s uvedením osobných údajov, podnet má závažné nedostatky, ktoré podávateľ neodstránil a nie je možné vo veci ďalej pokračovať, komisá r vec odloží.

Návrh zákona ustanovuje aj situácie, kedy môže komisár využiť tzv. diskrečnú právomoc, t.j. na základe svojej úvahy a za podmienok ustanovený ch v zákone môže rozhodnúť, či sa podnetom bude zaoberať, teda či ho prešetrí alebo či podnet odloží - je teda na komisárovi, aby posúdil okolnosti a dôvody odloženia podnetu (napr. komisár mô že odložiť anonymný podnet, avšak predpokladá sa, že odloženie podnetu komisár dôsledne zváži a odloží napr. anonymný podnet, z ktor ého nie je možné identifikovať toho, koho sa má podnet týkať). O odložení podnetu a o dôvodoch odloženia podnetu musí komisár upovedomiť podávateľa podnetu (okrem anonymného podania).

K § 23

Podľa navrhovanej úpravy komisár podaný podnet najprv preskúma - vykoná predbežnú analýzu a podnet odborne posúdi a ak zistí, že podnet je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov o konaní vo veciach správnych alebo súdnych alebo ústavnou sťažnosťou, bezodkladne o tom upovedom í podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe.

Ak na základe preskúmania podnetu komisár dospeje k záveru, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, podá podnet na prokuratúru, o čom upovedomí podávateľa podnetu. Návrh jednoznačne rieši tiež spôsob nakladania s podnetmi, ktoré sú podľa svojho obsahu trestným oznámením alebo ich obsah nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin.

K § 24

Ak komisár posudzuje dodržiavanie práv v individu álnych prípadoch (jednotlivec alebo skupina jednotlivcov) na základe podnetu (rovnako aj z vlastnej iniciatívy), výsledkom jeho posúdenia je písomné vyjadrenie, ktoré sa zo zákona doručuje podávateľ ovi podnetu, osobe, ktorej ohrozenie alebo porušenie práv bolo posudzované a subjektu, proti ktorému podnet alebo iniciatíva komisára smeruje. Návrh celkom cielene odlišuje vyjadrenie od stanoviska – vyjadrenie bude vydá vať komisár vyslovene len ako výsledok posudzovania dodržiavania práv v konkrétnych prípadoch (dieťaťa/detí, osoby/osôb so zdravotným postihnutím). Takéto vyjadrenie je oznamované výlučne konkré tnym osobám (fyzickým aj právnickým), ktorých sa konanie komisára týkalo. Stanovisko má mať všeobecnejší charakter a má byť vydávané ku konkrétnym problémom, návrhom, situáciám vzhľ adom na svoju povahu stanovisko slúži ako prostriedok vyjadrenia sa komisára smerom k orgánom verejnej moci, právnickým aj fyzickým osobám a k verejnosti.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje podľa zákona č . 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spracúvanie osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie podnetu komisárom, Úradom komisára pre deti a Úradom komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím. Návrh ustanovenia upravuje, že komisár na účely spracovania osobných údajov plní povinnosti určené na zaistenie ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osô b podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obmedziť slobodný prístup k informáciám podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dotknutej osoby je možné iba v prípade, ak je to potrebné na ochranu dotknutej osoby alebo na ochranu práv a slobôd iných osôb.

K § 26

K výkonu oprávnení komisára je potrebné naviazať aj povinnosti subjektov - orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov tak aby mohol komisár vykonávať svoju právomoc. Navrhuje sa, aby tieto subjekty boli povinné na ž iadosť komisára poskytnúť potrebné informácie, stanoviská, údaje v lehote do 20 dní (s možnosťou inej dohody), zabezpečiť vykonanie oprávnení, o ktorých výkon ich požiada komisár a tiež umo žniť vstup do objektu v prípadoch orgánov verejnej správy, na miesta, kde sú zadržiavané osoby, ale aj na miesta kde sa zdržiavajú deti na základe rozhodnutia súdu. Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť komisára, poskytnúť komisárovi súčinnosť pri výkone jeho pôsobnosti. Ak by povinný subjekt v rozpore so zákonom nevyhovel žiadosti komisára, komisár túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu a ak povinný subjekt ktorý je orgánom verejnej správy nemá nadriadený orgán, predloží informáciu o tejto skutočnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Uvedeným nie je dotknuté oprá vnenie fyzickej osoby odoprieť vysvetlenie, ak by jej podaním došlo k porušeniu štátom uznanej alebo uloženej povinnosti mlčanlivosti, spovedného tajomstva alebo k vystaveniu svojej osoby alebo blízkych osôb nebezpeč enstvu trestného stíhania.

Uvedené oprávnenia komisára a povinnosti orgá nov verejnej správy sú adekvátne poslaniu komisára a sú formulované tak, aby mu umožnili účinne plniť úlohy, ktoré patria do jeho pôsobnosti.

K § 27

Navrhuje sa upraviť, že komisár pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s príslušnými orgá nmi verejnej moci, ako aj inými subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany práva slobôd.

K § 28

Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť komisára, ako aj zamestnancov úradu komisára, zachovávať mlčanlivosť, o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti.

K § 29

Navrhované ustanovenie upravuje financovanie výkonu funkcie komisára a Úradu komisára pre deti a výkonu funkcie komisára a Úradu komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov. Obdobným spôsobom je v súčasnosti zabezpečené financovanie aj niektorých zo zákona zriadených inštitúcií napríklad Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa, Slovenského červeného kríž a, Národnej diaľničnej spoločnosti. Úrad komisára pre deti a Úrad komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím sú ako organizácie sui generis napojené svojim rozpočtom na rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná spr áva.

V rezolúcii 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20 . decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) príloha 'Zásady týkajúce sa štatútu národných inštitúcií' v č asti 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality' sa uvádza, že národné inštitúcie musia mať infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činností, predovšetkým musia mať k dispozícií primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finanč nej kontrole (na kontrolu hospodárenia komisára, Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m sa vzťahuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Na hospodárenie s finančnými prostriedkami sa vz ťahuje zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo spôsobu financovania je možné predpokladať, že Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bude klientom Štá tnej pokladnice ako subjekt verejnej správy na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou.

Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý spravuje sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 30

Navrhované prechodné ustanovenie upravuje prvú vo ľbu komisára tak, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu komisárov najneskôr do 30. novembra 2015.

Prechodné ustanovenia zároveň utvárajú pre prvých komisárov časový priestor šesť mesiacov na utvorenie podmienok pre fungovanie úradov a bezproblémový výkon funkcie, komisár je však povinný začať vykonávať svoju pôsobnosť do stanovených šesť mesiacov.

K Èl. II

Navrhovaná úprava umožňuje súdu aj bez návrhu pribrať do konania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

K Èl. III

Navrhovaná zmena a doplnenie sa viaže k oprávneniu komisárov požadovať informácie, a údaje od povinných subjektov. Z tohto d ôvodu je potrebné doplniť do ustanovenia Správneho poriadku, ktoré upravuje povinnosť správneho orgánu umožniť nazerať do spisov okrem verejného ochrancu práv aj komisárovi pre deti a komisá rovi pre osoby so zdravotným postihnutím pri výkone ich pôsobnosti.

K Èl. IV

V záujme predchádzania kompetenčným sporom a vzhľadom na to, že komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv dieťaťa podporou a presadzovaním práv zaručených deťom medzinárodný mi dohovormi okrem iného aj monitorovacou činnosťou vrátane výskumnej a prieskumnej činnosti sa navrhuje z úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva vypustiť uskutočňovanie výskumov a prieskumov cielených na práva dieťaťa.

K Èl. V

Vzhľadom na navrhované oprávnenie komisá rov hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s deťmi (v tomto prípade mladistvými) a osobami zdravotne postihnutými zaistenými v chránených objektoch, navrhuje sa doplniť medzi osoby, ktoré sú oprávnené vstupovať do chráneného objektu podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o zbore väzenskej a justičnej stráže iba na základe dokladu totožnosti, bez osobitného povolenia aj komisára pre deti a komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VI

V záujme zachovania nezávislosti novozriadených inštitútov sa navrhuje rozšíriť okruh inštitúcií, na ktoré sa nevzť ahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv. Zároveň sa navrhuje medzi dôvody, kedy verejný ochranca práv môže podnet odložiť zaradiť aj dôvod, že vo veci koná alebo konal komisár pre deti alebo komis ár pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VII

Doplnením poznámky pod čiarou aj o zákon č. .../2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutí m a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa umožní, aby sa úrazové poistenie vzťahovalo aj na osobu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VIII

Nakoľko návrh zákona rieši aj platové pomery komisárov, a to tak, aby bola zabezpečená ich nezávislosť, je potrebné doplniť v zákone o dani z príjmov príslušné ustanovenie tak, aby sa za príjem zo závislej činnosti považoval aj prí jem komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. IX

Navrhuje sa, aby komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím boli vzhľadom na povahu ich funkcií oslobodení od vý konu mimoriadnej služby počas výkonu ich funkcie.

K Èl. X

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonom sa navrhuje zriadenie nových inštitútov a ich úradov, je potrebné rozšíriť v z ákone o informačných systémoch verejnej správy taxatívny okruh povinných osôb na účely tohto zákona o Úrad komisára pre deti a o Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. XI

Vzhľadom na významnosť funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa im priznáva postavenie osô b, ktoré majú právo na služobný pas, ktorý vydáva Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

K Èl. XII

Nakoľko poslaním komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je presadzovať záujmy nimi chránených osôb, a to aj podporou verejného porozumenia a informovanosti verejnosti (napr. informovaním o stanoviská ch), navrhuje sa utvoriť podmienky pre informovanie verejnosti v rámci činnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K Èl. XIII

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na spr ístupnenie informácií, ktoré sú daňovým tajomstvom, a to o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zavádza povinnosť správcu dane umožniť nazeranie do spisov aj komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Obe zmeny sú odôvodnené výkonom ich právomoci posudzovať dodržiavanie prá v dieťaťa resp. osoby so zdravotným postihnutím, pričom ako príklad možno uviesť napr. potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

K Èl. XIV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2015.

Bratislava 15. apríla 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona predkladá Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo ') ako iniciatívny návrh. Ministerstvo prevzalo na podnet Výboru pre deti mládež a Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím Rady vlády pre ľudské práva národnostné menšiny a rodovú rovnos ť úlohu v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'MS SR') a s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len 'MZVaEZ SR' ) pripraviť návrh riešenia inštitucionálneho zabezpečenia verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Oba výbory spoločne zriadili pracovnú skupinu (zloženú zo zá stupcov MS SR, MZVaEZ SR, MPSVR SR a členov výborov z prostredia reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím a reprezentatívnych organizácií pre deti) pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím.

Základným rámcom pre riešenie tejto úlohy s ú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len 'OSN') a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotn ým postihnutím a ich opčných protokolov.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojom všeobecnom komentári č. 2 (2002) úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské prá va v podpore a ochrane práv dieťaťa odkazuje na článok 4 Dohovoru o právach dieťať a, ktorý požaduje od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, aby 'prijali všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore'. V komentári je ď alej uvedené, že práve nezávislé národné inštitúcie pre ľudské prá va predstavujú významný mechanizmus podpory a zabezpečenia vykonávania dohovoru a Výbor OSN pre práva dieťaťa posudzuje zriaďovanie takýchto org ánov v rámci záväzku prijatého štátmi pri ratifikácii zabezpečiť vykonávanie dohovoru a podporovať všeobecné uznávanie práv detí.

Výbor OSN pre práva dieťaťa v súvislosti s posudzovaním druhej periodickej správy Slovenskej republiky o pokroku v implementácii záväzkov vyplý vajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa v roku 2007 odporuč il Slovenskej republike, aby vytvorila mechanizmus prijímania a vybavovania sťažností od a v prospech detí, v záujme ochrany práv detí v súlade s vyššie uvedeným komentárom k úlohe nezávislých ná rodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany práv detí. Výbor OSN pre práva dieťaťa zároveň odporúčal Slovensku urýchliť zriadenie nezávislého orgánu na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa v súlade s rezolúciou 48/134 Valného zhromaž denia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských pr áv (tzv. Parížske princípy), s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Výbor OSN pre práva dieťaťa síce ocenil úsilie verejného ochrancu práv v oblasti ochrany práv dieťaťa, vyjadril však obavy, že monitorovanie v šetkých relevantných oblastí Dohovoru OSN o právach dieťaťa nie je v Slovenskej republike adekvátne a koordinované.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a článok 33 odsek 2 tohto dohovoru zavä zuje zmluvné strany Dohovoru v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nez ávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.

Základným dôvodom pre zriadenie pracovnej skupiny Výboru pre deti mládež a Vý boru pre práva osôb so zdravotným postihnutím pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a následne aj pre spracovanie návrhu zákona, je fakt, že Slovenská republika nemá doposiaľ vyriešený ani pri deťoch ani pri osobách so zdravotným postihnutím inštitút nezávislého mechanizmu prijímania a preskúmavania sťa žností od detí/zdravotne postihnutých alebo v ich mene, nezávislý mechanizmus monitorovania implementácie Dohovorov zodpovedajúci Parížskym princípom, t.j. špecifické inštitúty ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím. Absencia takýchto inštitútov je zdôraznená skutočnosťou, že Slovenská republika ratifikovala tzv. Tretí opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedú re oznámení (mechanizmus prijímania a vybavovania oznámen í od a v prospech detí s prepojením na V ýbor OSN pre práva dieťaťa) a rovnaký záväzok vyplýva aj z opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Èlenovia pracovnej skupiny zvažovali rô zne alternatívy riešenia verejnej ochrany práv detí/osôb zdravotne postihnutých.

Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu Verejného ochrancu práv ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľ udské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitútov verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatí ve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv nakoľko Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN) umožňujú rôznu štruktú ru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rô znej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie (napr. jej štruktúru, mandát, nezávislosť , financovanie, prevádzku a pod.) v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi sú pokladané za nezávislé inštitúcie (sú takto vnímané aj v rámci OSN) aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv (ICC).

Èlenovia pracovnej skupiny po prehodnotení možných alternatív navrhli riešiť ochranu špecificky zaručených ľudských práv oddelene od verejné ho ochrancu práv, ako aj od Slovenského národné ho strediska pre ľudské práva samostatnými nezávislými inštitútmi (sui generis). Akékoľvek riešenie v rámci súčasných inštitútov verejnej ochrany práv detí by vyžadovalo legislatívne zmeny a zodpovedajúce nároky na štátny rozpočet (posilnenie personálnych kapacít, materi álno-technické zabezpečenie, výdavky na činnosť) s neistým výsledkom splnenia podmienky nezávislosti v rámci samotných inštitútov verejného ochrancu práv a Slovenského národného strediska pre ľudské pr áva ako aj podmienky špecifického zamerania na ochranu práv detí/ práv os ôb so zdravotným postihnutím. S návrhom na ustanovenie dvoch samostatných inštitútov (konkrétnych osôb) zabezpečujúcich ochranu práv zaručených medzinárodnými dohovormi skupiná m populácie vyžadujúcim osobitnú pozornosť - Komisára pre deti a Komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím s personálnym aj materiálno-technickým zázemím v úradoch komisárov sa stotožnili aj oba výbory. Zároveň, po schválení návrhu obidvomi výbormi, pracovná skupina pokračovala v práci na príprave vecného návrhu zákona.

Pri príprave vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím sa pracovná skupina pridrž iavala Parížskych princípov tak, aby navrhované postavenie komisárov bolo nezávislé a aby čo v najväčšej miere právomoci komisárov zodpovedali Parížskym princípom.

Podstatou činnosti komisá rov bude, na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv, špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia o. i. spočíva v tom, že komisár sa v prípade detí bude zaoberať výlučne pr ávami detí a komisár v prípade osôb so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny uznanými v dohovoroch OSN. (vrátane práv, ktoré okrem prí slušných dohovorov vymedzuje aj Ústava SR). Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov (oddelený výkon oprá vnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie). Návrh zákona rieši aj otá zku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára (kandidáta) ešte pred jeho voľbou. Navrhuje sa tiež, aby bola komisárom priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa (skupiny detí) podľ a Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím (skupiny osôb so zdravotným postihnutím) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o prá vach osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhované riešenie ponecháva rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravuje kompetencie komisárov v špecifický ch oblastiach. Takéto riešenie umožňuje skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva preká žka rozhodnutej veci (litispendencia). Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.

Navrhuje sa, aby financovanie výkonu právomocí komisárov ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taká to forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.

Predkladaný vládny návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizá ciu spoločnosti. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že novozriadené inštitúty na ochranu práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím, majú nielen podporovať práva, ale pr áva detí a osôb so zdravotným postihnutím aj presadzovať t.j. zlepšovať ich celkové postavenie v spoločnosti.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

K spracovaniu nového návrhu zákona o brannej povinnosti sa pristúpilo z dôvodu plánovanej zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“). Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba a komplexne sa upravuje problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby.

Navrhuje sa rozsah brannej povinnosti, ktorou je povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo inú službu (alternatívnu službu) namiesto mimoriadnej služby. Návrh zákona o brannej povinnosti ustanovuje vznik brannej povinnosti občanovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 55 rokov veku sa v cieľovom stave týka iba občanov, ktorí sú v služobnom pomere profesionálneho vojaka, občanov, ktorí ukončili služobný pomer profesionálneho vojaka a príslušníkov ozbrojených zborov, ktorí sa pre svoje povolanie rozhodujú dobrovoľne.

Pri ustanovení uvedených vekových hraníc pre zánik brannej povinnosti boli zohľadnené predpokladané požiadavky na doplnenie ozbrojených síl v období krízovej situácie a zároveň požiadavky na vytvorenie dostatočného počtu záloh ozbrojených síl vycvičenými vojakmi. Ak by bola ustanovená veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku pre všetkých občanov, môže nastať situácia, kedy by občan prakticky nemohol vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka po 31. decembri roka, v ktorom dovŕši 45 rokov veku. Bolo by prinajmenšom sporné nariadiť výkon mimoriadnej služby občanovi, ktorému už zanikla branná povinnosť. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku je pre ostatných občanov vysoko postačujúca na pokrytie predpokladaných požiadaviek na doplnenie ozbrojených síl registrovanými občanmi.

Uloženie brannej povinnosti do 55 rokov veku ostatným občanom by bolo vysoko kontraproduktívne a nekorešponduje so základnou myšlienkou zákona, uložiť občanovi iba nevyhnutnú povinnosť na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.

Zápis brancov sa navrhuje nahradiť národnou registráciou, ktorú vykoná územná vojenská správa na základe menných zoznamov zaslaných ohlasovňami pobytu a Centrálnou evidenciou pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe porovnania údajov v menných zoznamoch územná vojenská správa zapíše občanov do národnej registrácie. Registrovaný občan nie je zaťažovaný oznamovacou povinnosťou, pretože zmeny v jeho osobných údajoch vykonáva územná vojenská správa v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy. Výhodou navrhovaného systému národnej registrácie je to, že občan je oslobodený od administratívnych úkonov spojených s vypisovaním osobných dotazníkov, hlásení o zmenách, od lekárskej prehliadky u ošetrujúceho lekára alebo odborného lekára a od finančných nákladov, ktoré vznikajú hlavne pri lekárskej prehliadke a pri hlásení zmien v osobných údajoch.

Odvod registrovaných občanov sa navrhuje vykonávať v čase vojny a vojnového stavu. Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo svojej zdravotnej dokumentácie, ktorý je ošetrujúci lekár po predložení povolávacieho rozkazu na odvod povinný registrovanému občanovi vydať. Na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá územná vojenská správa odvodné rozhodnutie s výrokom „ODVEDENÝ“ alebo „DOČASNE NEODVEDENÝ“ alebo „NEODVEDENÝ“. Od odvodu sú oslobodení občania, ktorí sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona a občania, ktorí vykonávali štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl a príslušníci ozbrojených zborov, ktorých zdravotný stav pred prijatím do štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru bol posúdený podľa kritérií, ktoré presahujú posudzovanie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Prieskum sa navrhuje vykonávať v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. U vojakov v zálohe sa navrhuje, aby prieskum vykonávala územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. U vojakov mimoriadnej služby sa navrhuje vykonať prieskum lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia.

V období krízovej situácie budú ozbrojené sily pri rozvinovaní na vojnové počty doplňované vojakmi zo záloh ozbrojených síl; v čase vojny a vojnového stavu podľa potreby aj registrovanými občanmi po vykonaní odvodu.

Zálohy ozbrojených síl tvoria občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka ozbrojených síl a vojaci po skončení mimoriadnej služby. Do záloh ozbrojených síl budú zaradení občania po skončení služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Do záloh ozbrojených síl budú po skončení vojny a vojnového stavu zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu. Na prechodný čas budú zálohy ozbrojených síl tvoriť aj vojaci, ktorí vykonali vojenskú službu alebo jej časť podľa doterajších predpisov, a odvedení občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona nevykonali vojenskú službu až do zániku ich brannej povinnosti. Zálohy ozbrojených síl sa delia na aktívne zálohy a ostatné zálohy.

Aktívne zálohy tvoria vojaci v zálohe, ktorí uzatvorili dohodu o dobrovoľnom udržiavaní vojenskej odbornej pripravenosti v stave bezpečnosti štátu v rozsahu do 14 dní ročne počas jedného až piatich rokov. Počty vojakov v zálohách a vojenské útvary, do ktorých možno zaradiť vojakov do aktívnych záloh, určí Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh Generálneho štábu ozbrojených síl. Vojaci zaradení do aktívnych záloh, ktorí splnia ustanovenia dohody, dostanú za každý rok finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy, ktorý služobný úrad vyplatí do 31. januára nasledujúceho roka. Okrem toho vojakovi zaradenému do aktívnych záloh náleží pomerná časť hodnostného platu patriaceho za čas odbornej prípravy prvého stupňa hodnosti plánovanej na funkciu, na ktorú sa pripravuje. Pomernú časť hodnostného platu služobný úrad vyplatí do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný rok. Podrobnosti a podmienky výkonu odbornej prípravy, spôsob zaradenia vojakov do aktívnych záloh, obsah dohody s vojakom v zálohe, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany, na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

Vojaci v zálohe môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, registrovaní občania po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu. Vojaci v zálohe a registrovaní občania môžu byť povolaní na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Alternatívnou službou sa rozumie iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ktorému vznikla branná povinnosť, ak v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby s vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Spôsob odopretia výkonu mimoriadnej služby a podmienky výkonu alternatívnej služby ustanovuje osobitný predpis.

Občana, ktorému vznikla branná povinnosť povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom, ktorý doručí občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Mimoriadna služba sa začína v deň prezentácie občana vo vojenskom útvare a končí sa jeho prepustením z výkonu mimoriadnej služby podľa ustanovených dôvodov.

V navrhovanej právnej úprave sa zjednodušuje spôsob realizácie oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby. Územné vojenské správy o oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby nerozhodujú; občania, ktorým vznikla branná povinnosť sú na základe presne ustanovených podmienok oslobodení od výkonu mimoriadnej služby.

Dôvodom vypracovania novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je pripravovaná úplná profesionalizácia ozbrojených síl.

Vyššia vojenská správa je právnická osoba s celoštátnou pôsobnosťou. Vyššia vojenská správa vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné vojenské správy v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.

Územné vojenské správy sú právnické osoby. Vykonávajú v prvom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom vo svojich územných obvodoch.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov vykonávajúcich štátnu správu na úseku obrany zabezpečí plnenie úloh, ktoré im vyplývajú z platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku obrany. Dôjde k zníženiu počtov o 237 zamestnancov.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

Prvá časť – vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

1.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácii.

a.Výkon štátnej správy na úseku obrany

Výdavky

podľa

rokovPočet zamestnancovRozp. kap. 610

Mzdy, platyRozp. kap.620

Poistné a prísp. do poisťovneRozp. kap. 630

Tovary, služby,Rozp. kap. 640

Bežné transferyRozp. kap. 700

Kapitálové výdavkySpolu ročne Sk

(sumy sú uvádzané v tisícoch)200436577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200536577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200636577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200712826 2008 90017 650500053 250Úspora po znížení počtu zamestn.23750 90017 30027 25013 100200108 750

b.Zabezpečenie výkonu odbornej prípravy

Vytvorenie aktívnych záloh a zabezpečenie výkonu odbornej prípravy v trvaní 14 dní každoročne vyžiada finančné náklady

na 690 vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk

Finančné náklady k zabezpečeniu odbornej

prípravy vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk

Celková úspora finančných nákladov v rezorte

Ministerstva obrany SR každoročne vo výške 83 450 000 Sk

2.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočet štátnych fondov.

3.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty obcí a VÚC

4.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

A) V roku 2004 štát za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviedol

1.poistné na starobné poistenie vo výške 162 407 000 Sk

2.poistné na invalidné poistenie vo výške 50 557 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 974 000 Sk

Spolu odvedené vo výške 254 938 000 Sk

B)V roku 2004 boli vyplatené dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 080 000 Sk

C)V roku 2005 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť

1.poistné na starobné poistenie vo výške 162 000 000 Sk

2..poistné na invalidné poistenie vo výške 50 000 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 000 000 Sk

Predpokladaný odvod spolu vo výške 253 000 000 Sk

D)V roku 2005 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 000 000 Sk

E)V roku 2006 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť

1.poistné na starobné poistenie vo výške 16 200 000 Sk

2..poistné na invalidné poistenie vo výške 5 000 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 100 000 Sk

Predpokladaný odvod spolu vo výške 25 300 000 Sk

F)V roku 2006 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 200 000 Sk

G)Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné odvádzať poistné za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) sa ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 253 000 000 Sk

H)Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné vyplácať zaopatrovací príspevok za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 2 000 000 Sk

Predpokladaná úspora rozpočtových

prostriedkov vo výške 255 000 000 Sk

5.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

Celková úspora rozpočtových

prostriedkov vo výške 338 450 000 Sk

Druhá časť – odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

1.Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na obyvateľov a zvyšovanie kvality života.

2.Nemá vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu.

3.Nemá vplyv na priority a ciele hospodárskej politiky.

Tretia časť – vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť – odhad dopadov na zamestnanosť

Súčasné počty zamestnancov na VVS a ÚVS

Názov úradu

Počet úradov

Počet profesionálnych vojakovPočet

štátno-

zamestnaneckých miestPočet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujmeCelkom

zamestnancovVyššia vojenská správa

Banská Bystrica13203861Územné vojenské správy

Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov, Banská Bystrica, Košice81623256304Celkom91925294365

Návrh počtov zamestnancov na VVS a ÚVS od 1. 1. 2007

Názov úradu

Počet úradov

Počet profesionálnych vojakovPočet

štátno-

zamestnaneckých miestPočet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujmeCelkom

zamestnancovVyššia vojenská správa

Banská Bystrica10121224Územné vojenské správy

Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov Banská Bystrica, Košice8

0

7232104Celkom908444128Celkový pokles zamestnancov-1916850237

Piata časť – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s návrhom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

V predmetnej oblasti nevyplývajú ani záväzky z Prístupovej zmluvy ani z Aktu o podmienkach pristúpenia. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je gestorom smerníc, z ktorých by vyplývali povinnosti v tejto oblasti.

4.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

- Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzanie v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Uvedené smernice sú prevzaté prostredníctvom zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon), ku ktorému bola vypracovaná tabuľka zhody.

c)je upravená v práve Európskej únie

v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení neskorších zmlúv. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva, ako aj zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6.Gestor: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je spolupracujúcim rezortom k Smerniciam Rady 2000/43/ES a 2000/78/ES

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré základné pojmy.

K § 3

V súlade so Smernicou Rady 2000/43/ES, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernicou Rady 2000/78/ ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti, ktoré boli transponované do nášho právneho poriadku zákonom č. 365/ 2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zaručujú rovnaké práva všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť.

K § 4

Ustanovením sa definuje rozsah brannej povinnosti podrobiť sa odvodu, ak nie je v zákone ustanovené inak a vykonať v období krízovej situácie mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

K § 5

Novým spôsobom sa ustanovuje dolná veková hranica pre vznik brannej povinnosti, a to 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) – muž 19 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby branná povinnosť vznikla za podmienok, ktorými sú okrem veku štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorí dobrovoľne prevzali brannú povinnosť.

K § 6

Ustanovujú sa podmienky dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti, ktorú možno prevziať len v celom rozsahu.

Explicitne sa určujú náležitosti žiadosti o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti a určujú sa orgány, ktoré budú o žiadosti rozhodovať.

Vytvára sa právna možnosť na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti pre občana, ktorému branná povinnosť nevznikla, a pre cudzinca. Ide najmä o ženy, ktorých pôsobenie v niektorých vojenských odbornostiach je nezastupiteľné. Žene povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti územná vojenská správa. Občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a cudzincovi povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti prezident Slovenskej republiky.

K § 7

Navrhovaným znením sa explicitne ustanovujú dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, zániku štátneho občianstva, skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, dovŕšenia vekovej hranice a úmrtia.

Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Navrhuje sa zánik brannej povinnosti aj po 31. decembri kalendárneho roka, v ktorom občan dovŕšil 55 rokov veku. V uvedenom prípade ide výhradne o občanov, ktorí sú v služobnom pomere profesionálneho vojaka vo vrcholových riadiacich a veliteľských funkciách do skončenia výkonu tejto služby.

K § 8

Vymedzuje sa pojem národná registrácia a ustanovuje sa, že územná vojenská správa zaradí občanov do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

K § 9

Z národnej registrácie vyradí občanov územná vojenská správa v deň zaradenia do záloh ozbrojených síl, v deň prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka, v deň prijatia do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka alebo v deň zániku brannej povinnosti.

K § 10

Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Odvod registrovaných občanov sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. Na odvod sa povolávajú registrovaní občania tých ročníkov narodenia, ktorí budú na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. O termínoch odvodu rozhoduje ministerstvo. Odvod vykonáva územná vojenská správa odvodnou komisiou, ktorá je zložená zo zamestnancov územnej vojenskej správy, zo zamestnancov regrutačných stredísk personálneho úradu ozbrojených síl a z dvoch lekárov, zdravotnej sestry a laboranta, ktorých určí lekár samosprávneho kraja po dohode s riaditeľom územnej vojenskej správy. Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja podľa trvalého pobytu registrovaného občana. Riaditeľ územnej vojenskej správy zriaďuje odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného úradu podľa aktuálnej situácie. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý je ošetrujúci lekár po predložení povolávacieho rozkazu na odvod povinný registrovanému občanovi vydať. Na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá územná vojenská správa rozhodnutie o spôsobilosti alebo o dočasnej nespôsobilosti alebo o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný ako „ODVEDENÝ“, územná vojenská správa povolá na výkon mimoriadnej služby. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný ako „DOČASNE NEODVEDENÝ“, územná vojenská správa opakovane povolá na odvod v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný „NEODVEDENÝ“, územná vojenská správa vyradí z evidencie.

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu a bol pri odvode podľa tohto zákona klasifikovaný ako „ODVEDENÝ“ je povinný v období krízovej situácie vykonať alternatívnu službu.

Od odvodu sú oslobodení občania, ktorí vykonávali štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl a príslušníci ozbrojených zborov, ktorých zdravotný stav pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru bol posúdený podľa náročných kritérií, ktoré presahujú posudzovanie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, a občania oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

K § 11

Ustanovuje sa povinnosť štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a občanom spolupracovať s územnou vojenskou správou pri národnej registrácii. Určuje sa povinnosť pre ohlasovne pobytu a Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zaradenie občanov do národnej registrácie. Na spresnenie osobných údajov a údajov o pobyte zašle Centrálna evidencia pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky menné zoznamy občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo v údajoch o pobyte v priebehu kalendárneho roka. Ministerstvo uzatvorí s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dohodu o spôsobe a forme zasielania informácií. Povinnosť poskytovať údaje o registrovaných občanoch majú aj krajské úrady, súdy, ústavy na výkon väzby a obce. Ak obec vedie matriku, je povinná oznamovať územnej vojenskej správe úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť. Ustanovuje sa povinnosť pre obvodné úrady zabezpečovať na vykonávanie odvodov primerané priestory. Občan, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, je povinný uvedenú skutočnosť preukázať územnej vojenskej správe, ktorá ho na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu vyradí z národnej registrácie.

K § 12

Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Prieskum sa vykonáva v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Ak vojak v zálohe požiada o prieskum, je povinný preukázať dôvody, pre ktoré žiada o zaradenie do prieskumu. U vojakov v zálohe vykonáva prieskum územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. V prípade potreby overenia zdravotného stavu si môže územná vojenská správa predvolať vojaka v zálohe na prieskum. Na vykonanie prieskumu zriaďuje riaditeľ územnej vojenskej správy lekársku komisiu, ktorá je zložená z predsedu komisie a dvoch lekárov, ktorých určí lekár samosprávneho kraja (môžu to byť aj lekári, ktorí boli určení do komisie na vykonanie odvodu). Územná vojenská správa si na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby môže vyžiadať pred vykonaním prieskumu od vojaka v zálohe výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý mu je ošetrujúci lekár po predložení písomného vyžiadania územnej vojenskej správy povinný vydať. O termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo. U vojakov mimoriadnej služby vykonáva prieskum lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorú ustanoví služobný úrad tohto zdravotníckeho zariadenia podľa aktuálnej potreby.

Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou a vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vydá rozhodnutie o spôsobilosti alebo o dočasnej nespôsobilosti alebo o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „SPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa povolá na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa povolá opakovane na prieskum v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „NESPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa vyradí z evidencie.

Vojak mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „SPÔSOBILÝ“, je povinný naďalej vykonávať mimoriadnu službu. Vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, služobný úrad prepustí z výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa ho zaradí do záloh ozbrojených síl a povolá na prieskum v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „NESPÔSOBILÝ“, služobný orgán prepustí z výkonu mimoriadnej služby a územná vojenská správa ho vyradí z evidencie.

K § 13

Ustanovením sa upravuje vytváranie záloh ozbrojených síl pre potrebu doplňovania ozbrojených síl v období krízovej situácie. Základ záloh ozbrojených síl tvoria predovšetkým občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo po vykonaní mimoriadnej služby. Zálohy ozbrojených síl tvoria občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Po skončení vojny a vojnového stavu budú do záloh ozbrojených síl zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení, ale nevykonali mimoriadnu službu. Zaradenie do záloh ozbrojených síl sa navrhuje vykonať nasledujúci deň po skončení výkonu služby. Vymedzuje sa členenie záloh ozbrojených síl na aktívne zálohy a ostatné zálohy.

Občan, zaradený do záloh ozbrojených síl podľa tohto zákona, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu, je v čase vojny a vojnového stavu povinný vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

K § 14

V tomto ustanovení sa rieši problematika aktívnych záloh ozbrojených síl. Aktívne zálohy sa vytvárajú z vojakov v zálohe, ktorí uzatvoria s vedúcim služobného úradu dohodu o zaradení do aktívnych záloh na dobrovoľné udržiavanie odbornej pripravenosti na výkon funkcií, na ktoré sú predurčení vo vojenských útvaroch alebo vo vojenských zariadeniach. Dĺžka odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh sa ustanovuje v rozsahu do 14 dní v kalendárnom roku. Ustanovujú sa podmienky na zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, dĺžka prevzatého záväzku na jeden až päť rokov s možnosťou jeho predĺženia až do skončenia brannej povinnosti a spôsob uzatvorenia dohody o zaradení do aktívnych záloh medzi vedúcim služobného úradu a vojakom v zálohe o zaradení do aktívnych záloh. V dohode o zaradení do aktívnych záloh vedúci služobného úradu určí vojenský útvar, pre ktorý bude vojak v aktívnych zálohách predurčený, vojenskú funkciu, na ktorú sa bude počas odbornej prípravy pripravovať, dĺžku odbornej prípravy, ktorú je povinný vykonať v priebehu roka, a čas, na ktorý sa dohoda uzatvára.

Ustanovuje sa, že dohodu o zaradení vojaka do aktívnych záloh môže pred uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, zrušiť vojak v zálohe alebo vedúci služobného úradu. Explicitne sa ustanovuje spôsob zániku dohody.

Vojakovi zaradenému do aktívnych záloh prináleží za každý úplný rok zotrvania v aktívnych zálohách finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy, pomerná časť hodnostného platu za funkciu, na ktorú je zaradený a na ktorú sa pripravuje.

V ďalších ustanoveniach sa vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh ukladá povinnosť dostaviť sa v určenom čase a na určené miesto odbornej prípravy.

Podrobnosti a podmienky o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky, na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

K § 15

Týmto ustanovením sa rieši povolanie na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Občana povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby.

Ustanovuje sa spôsob doručovania povolávacích rozkazov na výkon mimoriadnej služby prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Občan povolaný na výkon mimoriadnej služby je povinný nastúpiť na určené miesto v určenom čase, ktoré je ustanovené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

Ustanovuje sa povinnosť občana oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Na základe oznámenia územná vojenská správa občanovi rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby na nevyhnutný čas trvania dôvodov.

Ustanovuje sa možnosť predvedenia občana útvarom Policajného zboru na základe požiadavky územnej vojenskej správy v prípade, ak mu bol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby riadne doručený a ak sa nedostaví na výkon mimoriadnej služby a neoznámi dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť. O možnosti predvedenia je občan upovedomený vo všeobecných pokynoch k povolávaciemu rozkazu, ktoré sú súčasťou povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby.

Zároveň sa ustanovuje, že povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

Začiatok mimoriadnej služby sa vymedzuje dňom prezentácie občana pri nástupe do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia. Pri prezentácii sa overí totožnosť občana, odoberie povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, vykoná sa lekárska prehliadka a občan sa zaradí do funkcie. Po prezentácii sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

Ďalej sa ustanovuje, že vojakovi mimoriadnej služby prináleží primerané zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Takisto sa ustanovuje, že na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konania o náhrade škody, zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vojakovi a za škodu, ktorú spôsobí vojak počas výkonu mimoriadnej služby zavineným porušením služobných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi, sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.

K § 16

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob prepustenia vojakov z výkonu mimoriadnej služby. Z výkonu mimoriadnej služby môžu byť vojaci prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon mimoriadnej služby povolaní.

Z výkonu mimoriadnej služby možno vojaka mimoriadnej služby prepustiť aj v čase vojny a vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky, ak si to trvanie vojny a vojnového stavu vyžaduje.

Z výkonu mimoriadnej služby možno predčasne prepustiť vojaka, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je ďalej spôsobilý vykonávať mimoriadnu službu alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

K § 17

Ustanovuje sa spôsob oslobodzovania od výkonu mimoriadnej služby. Vymedzujú sa kategórie občanov, ktoré sú oslobodené od výkonu mimoriadnej služby.

Ukladá sa povinnosť zamestnávateľom oznamovať vznik a zánik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu svojich zamestnancov územnej vojenskej správe. Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá počas pracovného pomeru alebo obdobného pracovného pomeru.

Ustanovuje sa zodpovednosť pri schvaľovaní počtu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť oslobodených od výkonu mimoriadnej služby.

K § 18

Ustanovuje sa spôsob vydávania osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku. Osobnú identifikačnú kartu vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. V návrhu sa ustanovujú podrobnosti o osobnej identifikačnej karte. Osobná identifikačná karta je vyrobená z chemicky stabilizovaného papiera s nekopírovateľným vodoznakom a opatrená je ochrannou známkou, ktorá zodpovedá norme medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu v Ženeve ISO-7501-1985/E.

Ustanovujú sa podrobnosti o kovovom identifikačnom štítku a spôsobe jeho nosenia. Kovové identifikačné štítky vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Kovové identifikačné štítky slúžia na identifikáciu najmä ranených a zomretých osôb, ak ich nebude možné identifikovať podľa identifikačnej karty z dôvodu jej zničenia, straty alebo poškodenia a na základné rozlíšenie krvnej skupiny u ranených.

K § 19

Týmto ustanovením sa upravuje možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu s povolením prezidenta Slovenskej republiky. Upravuje sa aj možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika alebo ak tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky.

Na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky v období krízovej situácie môžu vojaci v zálohe zdržiavajúci sa v zahraničí vstúpiť do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika a na ktorého území sa zdržiavajú, alebo do ktorého sa môžu dostať.

K § 20

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú právne predpoklady na zabezpečenie, aby registrovaní občania a vojaci v zálohe v období krízovej situácie mohli vycestovať alebo vysťahovať sa do cudziny len so súhlasom územnej vojenskej správy a vojaci mimoriadnej služby len so súhlasom služobného úradu.

K § 21

Uvedené ustanovenie definuje priestupky na úseku plnenia brannej povinnosti, výšku a spôsob ukladania pokút.

K § 22

Týmto ustanovením sa upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Ustanovuje sa, že vedenie nevyhnutnej evidencie o občanoch pre potreby ozbrojených síl vedie územná vojenská správa. Ďalej sa ustanovuje, že súhlas občana, ktorému vznikla branná povinnosť na spracovanie jeho osobných údajov, ktoré sú vedené v evidencií územnej vojenskej správy sa nevyžaduje.

Upravuje sa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na vykonávanie odbornej prípravy v ozbrojených silách. Ďalej sa ustanovuje, že na posúdenie zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na výkon mimoriadnej služby vydá ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis.

Návrh upravuje povinnosť územnej vojenskej správe uhrádzať náklady na mzdu (vrátane odvodov do poistných fondov odvedených za zamestnávateľa) za zdravotnícky personál, ktorý sa zúčastňuje na odvode alebo prieskume.

Ustanovuje povinnosť pre obvodný úrad zabezpečiť primerané priestory na vykonanie odvodu podľa požiadavky územnej vojenskej správy. Náklady na prenájom a prevádzku priestorov počas odvodu uhrádza územná vojenská správa.

Ustanovuje sa spôsob priznávania vojenských hodností príslušníkom ozbrojených zborov podľa služobného predpisu, ktorý vydá ministerstvo na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

V návrhu je definovaný pojem „vojak vo výslužbe“ pre občanov, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa doterajších predpisov alebo podľa osobitného predpisu, a ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.

Ďalej sa upravuje započítanie výkonu vojenskej služby do celkového času služby.

K § 23

Toto ustanovenie upravuje zaradenie občanov do národnej registrácie, ktorým vznikla branná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neboli podrobení odvodu alebo nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o ich spôsobilosti na výkon vojenskej služby. Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode klasifikovaný ako „dočasne neodvedený“, bude opakovane posúdený pri odvode v čase vojny alebo vojnového stavu.

Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume klasifikovaný ako „dočasne nespôsobilÝ“, bude opakovane posúdený pri prieskume v období krízovej situácie. Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.

Ďalej sa ustanovuje, že do záloh ozbrojených síl sa zaradia aj vojaci, ktorí boli zaradení do záloh pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený, občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá. Ustanovuje sa spôsob priznávania vojenských hodností vojakom v zálohe zaradeným do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Občanov, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zaradí ich do záloh ozbrojených síl.

K § 24

Týmto ustanovením sa rušia všeobecne záväzné právne predpisy a ich vykonávacie predpisy, ktoré po zrušení základnej a náhradnej služby stratia svoje opodstatnenie.

K prílohám č. 1, 2, 3, 4

V prílohách sa ustanovujú vzory povolávacieho rozkazu na odvod a povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, ktoré vydáva územná vojenská správa, a vzory osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku, ktoré vydáva služobný úrad. Služobný úrad je vymedzený osobitným predpisom.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 41 z 12. januára 2005 bod D.1. sa ustanovenia § 3 zákona o obrane Slovenskej republiky zosúlaďujú s ustanoveniami § 5 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

K bodu 3

Doplnením textu o smernice pre obranné plánovanie sa nadväzuje na medzinárodnú úroveň obranného plánovania, zjednocuje sa systém riadenia procesov obranného plánovania. Vydávajú sa každý rok, sú flexibilné a umožňujú bezprostredne reagovať na zmeny vývoja požiadaviek, ktoré súvisia so zabezpečovaním úloh obrany štátu.

K bodu 4

Novelizácia § 7 písm. b) vychádza zo zmeny rozsahu brannej povinnosti, zo zrušenia základnej, náhradnej, zdokonaľovacej a civilnej služby, ktorá sa novou právnou úpravou mení na alternatívnu službu a vykonáva sa v období krízovej situácie.

K bodom 5 a 6

Ustanovením sa spresňuje znenie § 7 na podmienky plnenia úloh štátnej správy na úseku obrany Vyššou vojenskou správou. Dopĺňajú sa úlohy ministerstva o spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a ich predkladanie na prerokúvanie vo vláde Slovenskej republiky.

K bodom 7 a 8

Spresňuje sa znenie textu na podmienky plnenia úloh Vyššou vojenskou správou.

K bodom 9 až 13

Spresňuje sa názov a povinnosti Vyššej vojenskej správy. Určuje sa povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry Vyššej vojenskej správy.

K bodu 14 až 17

Ustanovenie upravuje, že zriaďovateľom územných vojenských správ je ministerstvo, na ktorého rozpočet sú územné vojenské správy priamo zapojené. Minister menuje a odvoláva riaditeľov územných vojenských správ. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry územných vojenských správ.

K bodu 18

Ustanovuje sa pôsobnosť územných vojenských správ v nadväznosti na zmenu rozsahu brannej povinnosti. Dopĺňajú sa nové úlohy územným vojenským správam na úseku obrany štátu.

K bodom 19 a 20

Upravuje sa zavedenie pojmov na základe návrhu nových zákonov o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

K bodu 21

Z dôvodu, že sa v ustanovení § 7 písm. k) navrhuje doplniť spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a jej predkladanie na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky, ustanovenie § 25 ods. 7 stráca opodstatnenie.

Čl. III

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa upraviť niektoré ustanovenia zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z. a zákona č. 455/2004 Z. z. z dôvodu návrhu na zrušenie základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby. Rozširuje sa pôsobnosť ozbrojených síl na zabezpečenie plnenia úloh vojenského letectva vyplývajúcich zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 8 a 9

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl. Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Vytvára sa nová kategória – registrovaní občania, ktorí môžu byť po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu povolaní na výkon mimoriadnej služby. Novo sa ustanovuje nariadenie výkonu mimoriadnej služby vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy.

K bodom 10 až 14

Na základe poznatkov pri aplikácii ustanovení § 13 až 17 zákona sa tieto ustanovenia precizujú v súlade s prijatým zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 15

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení zákona č. 113/2004 Z. z.

Čl. IV

Upravuje sa ustanovenie zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/ 1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. týkajúce sa priestupkov na úseku obrany podľa zmien vykonaných v návrhu nového zákona o brannej povinnosti.

Čl. V

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 139 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z. v oblasti náhrady mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy na výkon mimoriadnej služby.

Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne náhradu vo výške jeho priemerného zárobku.

Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predloženého návrhu zákona o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu