Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 570/2005 účinný od 01.01.2013 do 31.08.2015

§ 6
Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti

(1)
Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.
(2)
Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(3)
Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.
(4)
Branná povinnosť podľa odseku 3 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(5)
Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.
(6)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje
a)
meno aj predchádzajúce meno,
b)
priezvisko aj predchádzajúce priezvisko,
c)
rodné číslo,
d)
dátum a miesto narodenia,
e)
adresu trvalého pobytu,
f)
štátnu príslušnosť,
g)
dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.
(7)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti je občan podľa odseku 1 alebo odseku 3 a cudzinec podľa odseku 3 povinný podať s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec obvodného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.
(8)
Proti rozhodnutiu o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti podľa odseku 2 alebo odseku 4 nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 7
Zánik brannej povinnosti

(1)
Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,
a)
ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného obvodným úradom v sídle kraja podľa § 10 ods. 20 písm. c) alebo podľa § 12 ods. 14 písm. c),
b)
ktorý prestal byť občanom,
c)
ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d)
bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
e)
vo vojenských hodnostiach7) iných ako uvedených v písmene d) 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva
1.
službu podľa osobitného predpisu,8) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo
2.
mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
f)
ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
g)
ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
h)
ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 1, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej obvodnému úradu v sídle kraja.
(3)
Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obvodnému úradu v sídle kraja.
(4)
Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 3, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.
(5)
Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu.
(6)
Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 6 ods. 6 písm. a) až f).
(7)
Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.
(8)
Občan uvedený v odsekoch 2 a 4 a cudzinec uvedený v odseku 4 je povinný podať žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec obvodného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.
(9)
Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v období krízovej situácie sa neprihliada.
(10)
Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl,8a) a to odo dňa skončenia služobného pomeru.
(11)
Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,8b) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.

§ 8
Národná registrácia a zaradenie do národnej registrácie

(1)
Národná registrácia je získavanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov9) a údajov o pobyte registrovaných občanov na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.
(2)
Obvodný úrad v sídle kraja zaradí občana do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

§ 9
Vyradenie z národnej registrácie

Z národnej registrácie vyradí obvodný úrad v sídle kraja občana v deň
a)
zaradenia do záloh ozbrojených síl,
b)
vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,
c)
zániku brannej povinnosti.

§ 10
Odvod

(1)
Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(2)
Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja10) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta obvodného úradu v sídle kraja v územnom obvode obvodného úradu11) alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je prednosta obvodného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)
lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom;12) ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.
(3)
Vykonanie odvodu zabezpečujú
a)
sestra určená ministerstvom a laborant určený samosprávnym krajom; ak sestru neurčí ministerstvo, sestra určená samosprávnym krajom,
b)
zamestnanci obvodného úradu v sídle kraja.
(4)
Registrovaného občana povolá na odvod obvodný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom na odvod; povolávací rozkaz na odvod sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo obvodného úradu v sídle kraja.
(5)
Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na odvod.
(6)
Registrovaný občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.
(7)
Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na odvod, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na odvod, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.
(8)
Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17.
(9)
Občania v služobnom pomere profesionálneho vojaka a občania zaradení do záloh ozbrojených síl podľa § 13 ods. 2 písm. a) a c) sa považujú za občanov, ktorí sú spôsobilí vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(10)
Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na odvod, považuje sa povolávací rozkaz na odvod za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.
(11)
Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 6, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí obvodný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze na odvod.
(12)
Na registrovaného občana podľa odseku 7 sa nevzťahuje odsek 11.
(13)
Proti povolávaciemu rozkazu na odvod sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na odvod nemožno preskúmať súdom.
(14)
Povolávací rozkaz na odvod oprávňuje registrovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou13) a verejnou osobnou dopravou na dráhe14) z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na odvod a späť.
(15)
Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 1.
(16)
Pri odvode je občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(17)
Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie15) na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(18)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie16) podľa odseku 17 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi obvodný úrad v sídle kraja.
(19)
Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.
(20)
Obvodný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.
(21)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže obvodný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.
(22)
Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, obvodný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(23)
Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.
(24)
Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

§ 11
Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a Sociálnej poisťovne

(1)
Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike; podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(2)
Ohlasovne17) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.
(3)
Súdy sú povinné u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
(4)
Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.
(5)
Obec, ktorá vedie matriku,17a) je povinná oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 7 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky17b) je povinné oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.
(6)
Na vykonanie odvodu zabezpečí obvodný úrad priestory podľa požiadavky obvodného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza obvodný úrad v sídle kraja.
(7)
Údaje o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú
a)
meno a priezvisko,
b)
rodné číslo,
c)
miesto narodenia,
d)
adresu trvalého pobytu,
e)
adresu prechodného pobytu.
(8)
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zašle obvodnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
(9)
Sociálna poisťovňa zašle obvodnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných; zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.
(10)
V čase vojny4) alebo vojnového stavu5) sú ohlasovne povinné na základe vyžiadania zaslať obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní;17c) údaje o občanoch obsahujú okrem údajov podľa odseku 7 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

§ 12
Prieskum zdravotnej spôsobilosti

(1)
Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.
(2)
Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie;1) o termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.
(3)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(4)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe aj na základe rozhodnutia ministerstva; vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.
(5)
Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykonáva lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorá rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti vojaka mimoriadnej služby.
(6)
Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.
(7)
Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja.
(8)
Na vykonanie prieskumu podľa odseku 7 prednosta obvodného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu obvodného úradu v sídle kraja v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je prednosta obvodného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)
lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom; ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.
(9)
Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii obvodného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(10)
Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(11)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 10 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi obvodný úrad v sídle kraja.
(12)
Lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.
(13)
Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja.
(14)
Obvodný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou obvodného úradu v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.
(15)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže obvodný úrad v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie vydať najmenej na 12 mesiacov.
(16)
Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, obvodný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(17)
Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja alebo vojenského zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 14 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(18)
Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou13) a verejnou osobnou dopravou na dráhe14) vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 12 uhradí obvodný úrad v sídle kraja.

§ 14
Aktívne zálohy

(1)
Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady s plánovanou vojenskou hodnosťou na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,
b)
je zdravotne spôsobilý na výkon odbornej prípravy,
c)
dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,
d)
je bezúhonný,
e)
je spoľahlivý,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
je občanom,21)
h)
uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
(2)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu do 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh; v ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(3)
Odborná príprava je vojenské vyučovanie a výcvik vojakov v aktívnych zálohách na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
(4)
Do aktívnych záloh sa zaradí vojak v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou
a)
vojaka 2. stupňa, slobodníka a desiatnika a má ukončené stredné odborné vzdelanie,
b)
čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra, štábneho nadrotmajstra, podpráporčíka, práporčíka a nadpráporčíka a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
c)
poručíka, nadporučíka, kapitána, majora, podplukovníka a plukovníka a má ukončené vysokoškolské vzdelanie.
(5)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin. Za bezúhonného sa nepovažuje vojak v zálohe, ktorému bolo zahladené odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa.
(6)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov,22) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(7)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ak bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo iné omamné alebo psychotropné látky. Spoľahlivosť preukazuje vojak v zálohe čestným vyhlásením.
(8)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru písomne s vojakom v zálohe na čas jedného až piatich rokov. Pri zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh veliteľ vojenského útvaru spolupracuje s obvodným úradom v sídle kraja.
(9)
V dohode o zaradení do aktívnych záloh podľa odseku 8 veliteľ vojenského útvaru určí vojenský útvar, funkciu, na ktorú bude vojak v zálohe pripravovaný, dĺžku záväzku v aktívnych zálohách, rozsah odbornej prípravy v kalendárnom roku podľa odseku 2, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti.
(10)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh možno s vojakom v zálohe uzavrieť opakovane, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka v zálohe.
(11)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh môže vypovedať pred uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, vojak v zálohe alebo veliteľ vojenského útvaru.
(12)
Výpovedná lehota dohody o zaradení do aktívnych záloh je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; táto lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomného oznámenia o zrušení dohody.
(13)
Dohoda o zaradení do aktívnych záloh zanikne
a)
uplynutím dohodnutého času,
b)
ak vojak v zálohe prestane spĺňať kritériá podľa odseku 1 na zaradenie do aktívnych záloh,
c)
uplynutím výpovednej lehoty podľa odseku 12,
d)
úmrtím vojaka v zálohe alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
(14)
Vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť na výkon odbornej prípravy výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do aktívnych záloh.
(15)
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode o zaradení do aktívnych záloh prináleží
a)
jednorazový finančný príspevok v sume 75 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni24) za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý vyplatí príslušný vojenský útvar do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; vojenský útvar môže vojakovi zaradenému do aktívnych záloh znížiť finančný príspevok o pomernú časť za každý deň neúčasti na odbornej príprave,
b)
pomerná časť hodnostného platu24) patriaceho za čas odbornej prípravy z prvého platového stupňa vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol; pomernú časť hodnostného platu vojenský útvar vyplatí najneskôr do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný kalendárny rok,
c)
naturálne náležitosti primerané potrebám odbornej prípravy ustanovené služobným predpisom, ktorý vydá minister,
d)
náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe; cestovné náklady uhradí vojenský útvar pred prepustením z odbornej prípravy.
(16)
Náklady na náhradu mzdy25) za čas odbornej prípravy vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť uhrádza zamestnávateľovi za zamestnanca vojenský útvar.
(17)
Vojenský útvar povolá vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na odbornú prípravu doručením úradného oznámenia najmenej 15 dní pred termínom nástupu na odbornú prípravu. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na určené miesto odbornej prípravy.
(18)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odbornú prípravu, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.
(19)
Na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konanie o náhrade škody, zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v čase odbornej prípravy alebo za škodu, ktorú spôsobil vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh zavineným porušením služobných povinností v čase odbornej prípravy alebo v priamej súvislosti s nimi, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.26)
(20)
Počty vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a termíny odbornej prípravy určí ministerstvo na návrh generálneho štábu; termíny oznámi vojenský útvar vojakom zaradeným do aktívnych záloh do 31. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok.
(21)
Spôsob a podrobnosti o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

§ 15
Povolanie na výkon mimoriadnej služby

(1)
Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá obvodný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby; ak mu nebol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby doručený, je povinný dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby na miesto a v lehote určenej v mobilizačnom oznámení alebo v mobilizačnej výzve.27)
(2)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo obvodného úradu v sídle kraja.
(3)
Občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.
(5)
Občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.
(6)
Dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú:
a)
dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,
b)
okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)
občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d)
občan sa pripravuje na budúce povolanie alebo študuje na vysokej škole počas vyhlásenia výnimočného stavu28) alebo núdzového stavu,29)
e)
občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
(7)
Občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 5, obvodný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(8)
Občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.
(9)
Ak občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.
(10)
Ak sa občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby mu bol riadne doručený, obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí obvodný úrad v sídle kraja občana písomne v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.
(11)
Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.
(12)
Proti povolávaciemu rozkazu na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby nemožno preskúmať súdom.
(13)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.
(14)
Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 2.
(15)
Mimoriadna služba sa začína prezentáciou občana v deň jeho nástupu do určeného vojenského útvaru. Pri nástupe je občan povinný preukázať svoju totožnosť.
(16)
Pri prezentácii podľa odseku 15 sa vykonáva overenie totožnosti občana, odobratie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, lekárska prehliadka, pri ktorej sa vykonáva aj odobratie odtlačkov prstov a biologickej vzorky, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.29a) Pri prezentácii sa občanovi oznámi jeho zaradenie do funkcie v určenom vojenskom útvare. Prezentáciou sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

§ 15d
Evidencia vojakov mimoriadnej služby

(1)
Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.
(2)
Evidencia podľa odseku 1 súvisiaca s výkonom mimoriadnej služby obsahuje údaje uvedené v § 21 ods. 3.
(3)
Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie
a)
osobný spis vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) prvom bode,
b)
osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) druhom až štvrtom bode.
(4)
Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar
a)
osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. a) uloží vo svojej evidencii,
b)
osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja.
(5)
Uchovávanie údajov podľa odseku 2 o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 2 písm. e) druhom až štvrtom bode v období krízovej situácie zabezpečuje obvodný úrad v sídle kraja.

§ 15p
Spoločné ustanovenia k odmeňovaniu

(1)
Plat sa vypláca v eurách v mieste výkonu mimoriadnej služby.
(2)
Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(3)
Plat splatný v priebehu dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky sa na žiadosť vojaka mimoriadnej služby vyplatí najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky.
(4)
Pri prepustení z výkonu mimoriadnej služby sa vyplatí plat splatný za mesačné obdobie v deň prepustenia z výkonu mimoriadnej služby, ak sa veliteľ vojenského útvaru s vojakom mimoriadnej služby nedohodne inak.
(5)
Pri výkone mimoriadnej služby, ktorá trvá kratšie ako jeden mesiac, patrí vojakovi mimoriadnej služby pomerná časť hodnostného platu a príplatku. Pomerná časť hodnostného platu a príplatku sa vypočíta tak, že súčet mesačného hodnostného platu a príplatku sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného mesiaca a vynásobí sa počtom kalendárnych dní, počas ktorých vojak mimoriadnej služby túto službu vykonával.
(6)
Na písomnú žiadosť vojaka mimoriadnej služby je vojenský útvar povinný pri výplate platu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať ním určenú sumu na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Ak o to vojak mimoriadnej služby požiada, vojenský útvar je povinný ním určené časti platu alebo iných peňažných plnení poukazovať aj na viac účtov, ktoré si vojak mimoriadnej služby určil.
(7)
Pri vyúčtovaní platu je vojenský útvar povinný vydať vojakovi mimoriadnej služby písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.
(8)
Vojak mimoriadnej služby môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu.
(9)
Vojakovi mimoriadnej služby, ktorý je v zajatí alebo ktorý je vyhlásený za nezvestného, sa plat patriaci počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného poukazuje na účet obvodného úradu v sídle kraja.
(10)
Ak pominú dôvody podľa odseku 9, obvodný úrad v sídle kraja vyplatí vojakovi mimoriadnej služby časť platu, na ktorú mu vznikol nárok počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného.
(11)
Peňažné nároky vojaka mimoriadnej služby jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho platu prechádzajú nároky vyplývajúce z výkonu mimoriadnej služby postupne priamo na jeho manžela, manželku, deti a rodičov. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(12)
Peňažné nároky vojenského útvaru zanikajú smrťou vojaka mimoriadnej služby s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré vojak mimoriadnej služby pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy.

§ 17
Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby

(1)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
c)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
poslanca Európskeho parlamentu,
e)
verejného ochrancu práv,
f)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
h)
generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
i)
predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
j)
guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k)
prednostu obvodného úradu,
l)
predsedu vyššieho územného celku,
m)
primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.
(2)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru
a)
v Policajnom zbore,
b)
v Zbore väzenskej a justičnej stráže,
c)
v Slovenskej informačnej službe,
d)
v Železničnej polícii,
e)
v Hasičskom a záchrannom zbore,
f)
v Horskej záchrannej službe,
g)
v Národnom bezpečnostnom úrade,
h)
colníka.
(3)
Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sú oslobodení občania, ktorým vznikla branná povinnosť, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho zamestnania.
(4)
Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti
a)
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,
b)
orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
c)
orgánov miestnej štátnej správy,
d)
orgánov obcí a vyšších územných celkov,
e)
právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.
(5)
Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru; oznámenie obsahuje
a)
meno, priezvisko a akademický titul,
b)
rodné číslo,
c)
adresu trvalého pobytu,
d)
dátum vzniku a zániku služobného pomeru,
e)
pri zániku služobného pomeru aj údaje
1.
o dosiahnutej hodnosti,
2.
o dĺžke trvania služobného pomeru,
3.
o dôvode skončenia služobného pomeru,
4.
o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,
5.
o služobnom zaradení pred zánikom služobného pomeru.
(6)
Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.
(7)
Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje
a)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky obvodným úradom,
b)
ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,
c)
obvodný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,
d)
obvodný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.
(8)
Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 7 a predložiť obvodnému úradu v sídle kraja ich menný zoznam, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko a akademický titul,
b)
rodné číslo,
c)
adresu trvalého pobytu.
(9)
Ak v období krízovej situácie1) vzniknú a zaniknú dôvody oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby, zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja.

§ 19
Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)
Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne4) alebo vo vojnovom stave5) so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,30) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(3)
Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom obvodného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie.
(4)
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(5)
Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(6)
Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie1) vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa môžu dostať.

§ 20
Priestupky na úseku brannej povinnosti

(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,
b)
sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,
c)
úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,
d)
v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 3.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 331 eur a pri opakovanom priestupku až do výšky 1 659 eur. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3)
Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušný obvodný úrad v sídle kraja.
(5)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,31) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 20a
Správne delikty

(1)
Správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ, ak poruší oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 17 ods. 5, 8 alebo ods. 9.
(2)
Obvodný úrad v sídle kraja uloží za správny delikt podľa odseku 1 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.
(3)
Obvodný úrad v sídle kraja uloží pokutu do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Obvodný úrad v sídle kraja pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, okolnosti, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
(5)
Obvodný úrad v sídle kraja v rozhodnutí o uložení pokuty zamestnávateľovi súčasne uloží, aby vykonal nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie bola pokuta uložená.
(6)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(7)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 21
Spoločné ustanovenia

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,32) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl vedie obvodný úrad v sídle kraja.
(3)
Evidencia podľa odseku 2 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje
a)
meno aj predchádzajúce meno, priezvisko aj predchádzajúce priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,
b)
dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c)
rodné číslo,
d)
adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
e)
údaje o rodinnom stave,
f)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,29e)
g)
pohlavie a údaje o zdravotnom stave,
h)
záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,
i)
údaje o ukončenom vzdelaní,
j)
údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,
k)
záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,
l)
údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,
m)
záznamy o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,
n)
výsledky odvodu a výsledky prieskumu zdravotnej spôsobilosti,
o)
údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,
p)
štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,
q)
štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
r)
údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore.
(4)
Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom mimoriadnej služby obvodný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o občanovi uvedené v odseku 3 písm. a) až d), i), l) a n).
(5)
Obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 3.
(6)
Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na odbornú prípravu v ozbrojených silách; termín účasti na odbornej príprave vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh preukazuje zamestnávateľovi oznámením, ktoré mu zasiela príslušný vojenský útvar.
(7)
Podmienky zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej klasifikácie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza obvodný úrad v sídle kraja. Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v prvej vete uhrádza obvodný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa predpisu o cestovných náhradách.33a)
(9)
Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), d), e), g) a h) ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom zaradenia do záloh ozbrojených síl. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vojaka v zálohe možno mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti.
(11)
Vojaka v zálohe do hodnosti brigádneho generála mimoriadne vymenúva a do ďalších generálskych hodností mimoriadne povyšuje prezident Slovenskej republiky na návrh ministra; do ostatných vojenských hodností vojaka v zálohe vymenúva alebo povyšuje minister.
(12)
Profesionálny vojak, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru podľa doterajších predpisov alebo podľa osobitného predpisu a ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku34) alebo vojnovým veteránom, sa po zániku brannej povinnosti podľa § 7 považuje za vojaka vo výslužbe.
(13)
Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná
a)
v ozbrojených silách Československej republiky,
b)
v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c)
v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
v Armáde Slovenskej republiky,
f)
vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,
g)
v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
h)
v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie1) na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.
(14)
Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 13 a § 15 až 21.
(15)
Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu obvodný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume jeho priemerného príjmu podľa posledného daňového priznania.34a)
(16)
Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,34b)
b)
príjmy zo živnosti,34c)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov34d) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,
e)
príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.34e)
(17)
Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe mu uhradí obvodný úrad v sídle kraja.