Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 569/2005 účinný od 01.01.2010 do 31.05.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obrane“) je vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladiť ustanovenia § 10, 11 a 16 zákona o obrane s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zabezpečenie osobných údajov v stave bezpečnosti je v súčasnosti nevykonateľné, nakoľko poskytovanie osobných údajov fyzických osôb obcami pre potreby obvodných úradov nie je upravené v zákone o obrane. Uvedená skutočnosť by spôsobovala problémy obvodným úradom pri ukladaní pracovnej povinnosti v čase vojny alebo vojnového stavu podľa § 10 ods. 1 zákona o obrane.

Zákon o obrane reaguje aj na pripravovaný návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) a na návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).

Navrhovaná úprava rieši aj personálne doplňovanie občanov do ozbrojených síl a vedenie ich evidencie.

V čl. II a čl. III sa navrhuje v súvislosti s utajením služobného pomeru príslušníkov Slovenskej informačnej služby ustanoviť výnimku z povinnosti oznamovať vznik a zánik služobného pomeru príslušníkov Slovenskej informačnej služby územným vojenským správam a navrhujú sa zmeny súvisiace s touto výnimkou.

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov a nebude mať vplyv ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb okrem možného nepriaznivého vplyvu v prípade vyvolaných investícií v súvislosti s realizáciou § 24b. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a v prípade vyvolaných investícií podľa § 24b môže mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/20734/2009-81 z 22. júla 2009 súhlasilo s návrhom zákona za podmienky, že výdavky súvisiace s objektami osobitnej dôležitosti budú zabezpečené v rámci schválených limitov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na to, že v rámci rozporových konaní nedošlo k dohode v ustanoveniach týkajúcich sa objektov osobitnej dôležitosti, boli tieto novelizačné body z návrhu zákona vypustené.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložkao posúdení vplyvov1.Vplyvy na verejné financie: Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty verejnoprávnych inštitúcií.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb: Návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov a nebude mať vplyv ani na hospodárenie iných právnických osôb. Návrh zákona môže mať nepriaznivý vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby.3.Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. 4.Vplyvy na zamestnanosť:Návrh zákona môže mať v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest.5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:Návrh zákona môže mať nepriaznivý vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

V súvislosti s pripravovaným stavebným zákonom sa navrhuje ustanoviť, že dotknutým orgánom verejnej správy, ktorý zabezpečuje ochranu záujmov na úseku obrany štátu v činnostiach a konaniach podľa uvedeného zákona, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”).

Rozsah kompetencií ministerstva ako dotknutého orgánu chrániaceho svoje záujmy pri umiestňovaní a povoľovaní stavieb bude upravený v súlade s § 175 ods. 3 návrhu nového stavebného zákona, ktorý splnomocňuje ministerstvo vydať po dohode s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví zoznam katastrálnych území, na ktorých možno umiestňovať a povoľovať stavby len so súhlasom ministerstva a tiež špecifikuje stavby, ktoré možno umiestniť a povoliť na celom území Slovenskej republiky len so súhlasom ministerstva.

Takýmto spôsobom ministerstvo vymedzí katastrálne územia, na ktorých sú umiestnené objekty a zariadenia rezortu ministerstva obrany, ktorých prevádzka a činnosť môže byť výstavbou nevojenského charakteru negatívne ovplyvnená a súčasne vymedzí stavby, ktoré svojím dispozičným, technickým riešením a technologickým vybavením, účelom a inými charakteristikami môžu byť v kolízii s činnosťami ministerstva zabezpečovanými na úseku obrany štátu a môžu negatívne ovplyvňovať plnenie úloh vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov a dohôd.

Územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady sú základnými plánovacími dokumentmi, v rámci ktorých sa určujú záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia. Ministerstvo v rámci ich prerokúvania zabezpečuje ochranu svojich záujmov a predchádza prípadnej kolízii so záujmami obrany štátu na územiach, pre ktoré sú tieto dokumenty spracúvané (napr. v súvislosti s navrhovaným rozvojom dopravy, technických sietí, občianskej vybavenosti a pod).

K bodu 2

Novo sa definuje vedenie evidencie fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Zároveň sa ustanovujú subjekty, ktoré predkladajú podklady potrebné na vydávanie rozhodnutí obvodnými úradmi.

Spresňuje sa ukladanie pracovnej povinnosti fyzickým osobám, a to na návrh územnej vojenskej správy alebo na návrh obce v územnom obvode obvodného úradu.

K bodu 3

Spresňujú sa úlohy obvodného úradu v sídle kraja vo vzťahu k obciam a ostatným obvodným úradom a zároveň sa mu ustanovuje kontrolné oprávnenie.

K bodu 4

Dopĺňa sa povinnosť obciam navrhovať obvodným úradom fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Súčasne sa dopĺňa povinnosť pre obce viesť evidenciu o vybraných fyzických osobách. Obec podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov doručuje povolávacie rozkazy na odvod, povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby, povolávacie rozkazy na výkon alternatívnej služby a rozhodnutia obvodného úradu podľa § 10 ods. 1 písm. f), h) a i), pričom túto úlohu môže obec plniť vlastnými zamestnancami alebo inými fyzickými osobami, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby okrem času vojny a vojnového stavu územné vojenské správy vykonávali personálne doplňovanie občanov do ozbrojených síl Slovenskej republiky a viedli ich evidenciu. V nadväznosti na novonavrhované znenie § 10 ods. 1 písm. f) sa navrhuje precizovanie pôsobnosti územnej vojenskej správy aj o navrhovanie osôb – pre potreby obvodného úradu, ktorým môže byť uložená pracovná povinnosť.

K bodu 6

Upravujú sa náležitosti evidencie, ktorú vedú obvodné úrady, územné vojenské správy a obce. Poskytovanie osobných údajov fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, sa navrhuje ustanoviť v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K bodom 7 a 8

Inštitút vyvlastnenia je upravený v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) ako aj v osobitných právnych predpisoch. Navrhovaná právna úprava stavebného zákona upravuje všeobecne účely, pre ktoré možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Súbežne pripravovaný zákon o vyvlastňovaní upravuje podmienky pre vyvlastnenie, náhrady a vyvlastňovacie konanie. Navrhuje sa v ňom, aby osobitnými zákonmi boli vymedzené účely, pre ktoré je možné vyvlastniť stavbu alebo pozemok. Takýmto osobitným zákonom je aj zákon o obrane.

Platný zákon o obrane umožňuje vyvlastňovanie vo verejnom záujme na účely obrany len v čase vojny alebo vojnového stavu. Vzhľadom na úlohu ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti bezpečnostnej politiky a s tým súvisiacou obrannou infraštruktúrou Slovenskej republiky sa navrhuje, aby bolo možné aj v stave bezpečnosti vyvlastniť vo verejnom záujme nehnuteľnosti, ktoré budú slúžiť ozbrojeným silám Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje, aby bolo možné aj v stave bezpečnosti majetkovoprávne vysporiadať formou vyvlastnenia pozemky pod existujúcimi stavbami nachádzajúcimi sa vo vojenských objektoch, ktoré slúžia ozbrojeným silám Slovenskej republiky a nie je možná dohoda s vlastníkom. Pôjde napr. o pozemky na vojenských letiskách, kasárenských celkoch, atď. Pri pozemkoch, ktoré sú nevyhnutné pre prístup k stavbám pre obranu štátu je popri vyvlastnení, ako najzásadnejšom zásahu do vlastníckych práv, upravená aj možnosť v prípadoch, kde to bude postačujúce, vlastnícke právo len obmedziť.

Ustanovenie § 24b reaguje na možnosť zrušenia stavby pre obranu štátu v dôsledku výstavby, ktorú by investor výstavby mohol nadobudnúť vyvlastnením. Navrhovaným postupom sa má zamedziť ohrozeniu bezpečnostných záujmov štátu. V záujme zachovania počtu stavieb slúžiacich na obranu štátu sa navrhuje, aby budúci investor pred zrušením pôvodnej stavby bol povinný zabezpečiť výstavbu náhradnej stavby. V súčasnosti správca majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky nemá možnosť sa s investorom ani dohodnúť o vybudovaní náhradnej stavby. Postup správcu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v súvislosti s možnosťou vyvlastnenia majetku, ktorý je v jeho správe, upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného zákona v prípade, ak ide o majetok, ktorý by investor mohol nadobudnúť vyvlastnením a podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie, správca prevedie majetok priamo budúcemu investorovi výstavby za cenu primeranú v zmysle citovaného zákona. Iný postup nie je možný.

Navrhuje sa, aby investor náhradnej stavby bol povinný jej výstavbu zabezpečiť na vlastné náklady. Realizácia tohto postupu by sa uskutočnila bez vynaloženia finančných prostriedkov zo strany správcu, príp. vlastníka takejto stavby. Keďže výstavbu náhradnej stavby bude investor tejto výstavby zabezpečovať v mene jej budúceho vlastníka alebo správcu, upravuje sa, aby bol investor splnomocnený na konanie vo veciach projektovej prípravy, povoľovania, realizácie výstavby a uvedenia stavby do trvalého užívania na základe dohody s budúcim vlastníkom alebo správcom. Táto dohoda bude tiež obsahovať podrobné technické a kapacitné parametre stavby. Účelom navrhovaného postupu je zachovanie stavieb pre obranu štátu.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Ustanovením sa navrhuje výnimka z povinnosti evidovaného občana oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby.

K bodom 3 a 4

Legislatívnotechnické úpravy.

Čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa, aby príslušníci Slovenskej informačnej služby po skončení služobného pomeru neboli zaradení do evidencie územnej vojenskej správy ako vojaci v zálohe. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 2 a 4

V súvislosti s úpravou pôsobnosti územných vojenských správ je potrebné upraviť aj zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa nevyradila občana z národnej registrácie pri vzniku služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa úprava pre postup občana, ktorému bol doručený povolávací rozkaz na odvod a ktorý je z dôvodu trvania jeho služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby oslobodený podľa § 17 ods. 2 od výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 7

Navrhuje sa zo záloh ozbrojených síl vypustiť občanov, ktorí skončili služobný pomer príslušníkov Slovenskej informačnej služby a branná povinnosť im trvá. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa úprava pre postup občana, ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby a ktorý je z dôvodu trvania jeho služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby oslobodený podľa § 17 ods. 2 od výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 10

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nepodliehala povinnosti oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 12

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť príslušníkov Slovenskej informačnej služby z dôvodu, že územné vojenské správy ich pri skončení služobného pomeru nebudú zaraďovať do záloh.

K bodom 13 a 14

Legislatívnotechnické úpravy.

Čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. 1 prvého bodu a ôsmeho bodu, pri ktorých sa navrhuje účinnosť v nadväznosti na predpokladanú účinnosť stavebného zákona a zákona o vyvlastňovaní.

Bratislava 19. augusta 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Baška, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl sa zruší základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba a zásadne sa zmení rozsah brannej povinnosti občanov. Z toho dôvodu je potrebné komplexne upraviť problematiku rozsahu brannej povinnosti, odvodu, výkonu mimoriadnej služby a inej služby namiesto mimoriadnej služby v novom zákone o brannej povinnosti.

Zmena rozsahu brannej povinnosti si v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. b) a čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžiadala potrebu doriešiť problematiku inej služby namiesto mimoriadnej služby.

Návrh zákona o brannej povinnosti upravuje rozsah brannej povinnosti ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Z týchto dôvodov bol vypracovaný návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa ustanovení tohto zákona bude mať občan právo v lehote ustanovenej zákonom v stave bezpečnosti odmietnuť výkon mimoriadnej služby a namiesto mimoriadnej služby bude mať registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

Alternatívnou službou v čase vojny a vojnového stavu je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je evidovaný občan povinný vykonať, ak v stave bezpečnosti v súlade s čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprie vykonať mimoriadnu službu písomným vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky raz ročne zhodnotí aplikáciu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v praxi vždy za predchádzajúci rok, predovšetkým z hľadiska pomeru počtu podaných písomných vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby evidovanými občanmi k počtu občanov povinných vykonať mimoriadnu službu a v prípade potreby bude iniciovať novelizáciu tohto zákona.

Povolávanie evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby a výkon alternatívnej služby občanov v čase vojny a vojnového stavu organizačne zabezpečia územné vojenské správy. Územné vojenské správy budú viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, a dokumentáciu evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu; budú zabezpečovať povolávanie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva.

Branná povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá evidovanému občanovi po celý čas jeho brannej povinnosti. Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu vzniká evidovanému občanovi, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania po zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu. Výkon alternatívnej služby evidovaného občana sa začína povolaním evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a skončí sa prepustením z jej výkonu, a to do 30 dní po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o skončení alternatívnej služby. Ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať, územná vojenská správa môže prepustiť z výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a súčasne povolať na výkon alternatívnej služby ďalších evidovaných občanov, ak si to vojna alebo vojnový stav bude vyžadovať.

Navrhuje sa, aby občania, ktorí nastúpili na výkon civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, boli prepustení z výkonu civilnej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov a nevykonali civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, sú povinní vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu podľa tohto zákona. Občanom, ktorí vykonali civilnú službu alebo jej časť, sa zostatok výkonu civilnej služby odpustí.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou § 6 ods. 14 návrhu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa citovaného ustanovenia proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet môžu vzniknúť až v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry ani iných fyzických osôb a právnických osôb. Náklady na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu uhrádza štát z vojnového štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z hľadiska Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005:

zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu pre Slovenskú republiku žiadne záväzky;

návrh právneho predpisu je uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005;

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc:

z návrhov gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva. Keďže v práve Európskej únie nie je priama právna úprava problematiky návrhu zákona, tabuľka zhody sa nepredkladá.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiaden expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré pojmy.

K § 3

Navrhovaným ustanovením sa zaručujú rovnaké práva všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby, zakazuje sa diskriminácia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4

Ustanovuje sa obsah, lehoty a spôsob podania písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby na územnú vojenskú správu. Registrovaný občan, ktorému vznikla branná povinnosť, môže v stave bezpečnosti na základe písomného vyhlásenia odoprieť výkon mimoriadnej služby v priebehu kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Výkon mimoriadnej služby môže v stave bezpečnosti odoprieť na základe písomného vyhlásenia aj vojak v zálohe po zaradení do zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej alebo v dočasnej štátnej službe a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnej zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že na vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby podané mimo lehoty a na vyhlásenia podané v čase vojny alebo vojnového stavu sa neprihliada.

Evidovaný občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, môže písomným vyhlásením v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. V späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby musí evidovaný občan uviesť osobné údaje a uviesť aj dôvod späťvzatia vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

K § 5

Územnej vojenskej správe sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov uvedených v čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky, a dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí sú povinní vykonať alternatívnu službu. Ustanovuje sa rozsah vedenia údajov v dokumentácii o evidovanom občanovi.

Územná vojenská správa v stave bezpečnosti po doručení písomného vyhlásenia evidovaného občana o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, je povinná posúdiť úplnosť písomného vyhlásenia a zaslať evidovanému občanovi do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Upravuje sa vyradenie z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým evidovanému občanovi zaniká branná povinnosť z dôvodov uvedených v § 7 návrhu zákona o brannej povinnosti.

Ak evidovaný občan predloží územnej vojenskej správe písomné vyhlásenie o späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa mu vydá do 30 dní od doručenia späťvzatia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o vyradení z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu a zaradí ho do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať mimoriadnu službu.

K § 6

Ustanovuje sa v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu povinnosť evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, vykonávať alternatívnu službu v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu územná vojenská správa povolá na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby. Územná vojenská správa povolá evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý vytvoril pracovné miesto a predložil žiadosť o pridelenie občanov na výkon alternatívnej služby príslušnej územnej vojenskej správe v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu. Po prijatí žiadosti územná vojenská správa preverí vhodnosť vytvoreného pracovného miesta a v dostatočnom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov pridelených na výkon alternatívnej služby.

Územná vojenská správa povolá evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí budú v čase vojny alebo vojnového stavu plniť úlohy poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, úlohy poskytovania zdravotnej pomoci, sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie a poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky územná vojenská správa povolá členov reholí, duchovných a diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ak budú pôsobiť v zákonom presne určených oblastiach vymedzených dohodou, alebo k zamestnávateľom, ktorí budú pôsobiť v presne určených oblastiach. V priebehu nasledujúcich rokov sa predpokladá okrem katolíckej cirkvi postupné uzavretie zmluvy aj s ostatnými registrovanými cirkvami.

Vymedzuje sa spôsob povolania evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby a nepodrobil sa odvodu, môže územná vojenská správa na výkon alternatívnej služby povolať až po vykonaní odvodu, ak odvodná komisia vyniesla rozhodnutie s výrokom „odvedený“. Tohto evidovaného občana môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvodnej komisie o jeho spôsobilosti na výkon alternatívnej služby s výrokom „odvedený“.

Vojaka v zálohe, ktorý v stave bezpečnosti podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o zaradení do evidencie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby územná vojenská správa doručí evidovanému občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy do vlastných rúk. Evidovaný občan je povinný dostaviť sa na výkon alternatívnej služby na miesto, v čase a k zamestnávateľovi určenom v povolávacom rozkaze.

Vymedzujú sa dôvody, ktoré evidovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby. Ukladá sa mu povinnosť včas oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon alternatívnej služby a preukázať to úradným potvrdením. Po oznámení dôvodov ich územná vojenská správa posúdi a rozhodne o udelení odkladu nástupu na výkon alternatívnej služby.

Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

K § 7

Územná vojenská správa môže na základe písomnej žiadosti evidovaného občana zo zdravotných, rodinných, študijných alebo sociálnych dôvodov povoliť odklad nástupu na výkon alternatívnej služby, výkon alternatívnej služby prerušiť alebo ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi. Odklad, prerušenie alternatívnej služby alebo preradenie evidovaného občana k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať napríklad z dôvodu dočasnej neschopnosti, následkov mimoriadnej udalosti, ktoré ovplyvnia život jeho rodiny alebo ak sa evidovaný občan stane jediným živiteľom rodiny. Prerušenie výkonu alternatívnej služby a preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať aj na žiadosť zamestnávateľa. Ak územná vojenská správa zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, môže územná vojenská správa z vlastného podnetu prerušiť evidovanému občanovi výkon alternatívnej služby a preradiť ho na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ustanovuje sa, že na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona o brannej povinnosti.

K § 8

Ustanovenie rieši výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Nástup evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi sa začína prezentáciou, ktorá spočíva v overení totožnosti evidovaného občana zamestnávateľom, odobratí povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby a v oznámení evidovanému občanovi o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa k evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu a náležitosti, ktoré mu je povinný zamestnávateľ poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať evidovanému občanovi odmenu (mzdu, plat alebo funkčný plat) za vykonávanú pracovnú činnosť. Výška odmeny je jednostranným aktom riadenia, pretože evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu nie je vlastným zamestnancom zamestnávateľa. Výška odmeny evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu sa určí vo výške porovnateľnej s odmenou ostatných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej náročnosti. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Zákonníka práce o dojednávaní mzdových podmienok. Výdavky na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby sa financujú z vojnového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady zamestnávateľom uhrádza územná vojenská správa.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky do zamestnania a písomne oznamovať územnej vojenskej správe porušenie pracovných povinností evidovaným občanom vyplývajúcich z výkonu alternatívnej služby. Ak evidovaný občan poruší pracovné povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na peňažné náležitosti.

Na zabezpečenie vedenia evidencie dochádzky do zamestnania je územná vojenská správa povinná poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje o evidovanom občanovi, potrebné na vedenie evidencie.

K § 9

Ustanovuje sa, že na výkon alternatívnej služby sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení o dĺžke pracovného času a dovolenke. Vzhľadom na to, že evidovaní občania môžu vykonávať alternatívnu službu len v čase vojny alebo vojnového stavu, ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže evidovanému občanovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja a pracovnú pohotovosť.

K § 10

Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby pri výkone pracovnej činnosti je povinný plniť pokyny zamestnávateľa. Počas výkonu alternatívnej služby je povinný vykonávať fyzické práce primerané jeho telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu a plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré vydá zamestnávateľ. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom.

K § 11

Evidovaní občania sa prepustia z výkonu alternatívnej služby jednotlivo alebo hromadne, najneskôr však do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon alternatívnej služby povolaní. Ďalej sa ustanovuje, že v čase vojny a vojnového stavu môžu byť evidovaní občania z výkonu alternatívnej služby prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky a namiesto nich povolaní ďalší evidovaní občania, ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať. Okrem toho sa ustanovuje, že z výkonu alternatívnej služby možno predčasne prepustiť evidovaných občanov aj vo vymedzených prípadoch.

Evidovanému občanovi, ktorý vykonáva alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu, v roku, v ktorom mu zaniká branná povinnosť, sa predlžuje výkon alternatívnej služby až do času prepustenia z výkonu alternatívnej služby alebo skončenia dôvodov, pre ktoré bol na jej výkon povolaný.

K § 12

Kontrolu plnenia povinnosti vyplývajúcich z alternatívnej služby vykonávajú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vyššia vojenská správa a územné vojenské správy. Zákon umožňuje uvedeným kontrolným orgánom vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, a požadovať od zamestnávateľov predloženie dokladov o priebehu výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov, ako aj ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K § 13

Ustanovenie upravuje riešenie priestupkov evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu a sankcie za priestupky.

K § 14

Ustanovenie upravuje riešenie správnych deliktov zamestnávateľa a súčasne ustanovuje sankcie za správne delikty.

K § 15

V spoločných ustanoveniach sa upravuje zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu. Pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľom a pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Evidovaným občanom vykonávajúcim alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu sa poskytne zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

Vymedzuje sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy na riadenie a koordináciu činnosti územnej vojenskej správy pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

K § 16

Ustanovuje sa, že podanie písomného vyhlásenia o odopretí povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá podľa tohto zákona občanom,

a)ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli povolaní alebo nenastúpili na výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby,

b)ktorým bol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelený odklad nástupu civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov.

Občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby ku dňu účinnosti zákona, územná vojenská správa prepustí v deň nadobudnutia účinnosti zákona o alternatívnej službe z výkonu civilnej služby; zostatok nevykonanej civilnej služby občanom územná vojenská správa odpustí a do 30 dní ich vyradí z vojenskej evidencie.

Občanov, ktorí skončili výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo vykonali časť civilnej služby, alebo im bol výkon civilnej služby prerušený, územná vojenská správa výkon civilnej služby odpustí a občanov vyradí z vojenskej evidencie do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 17

Týmto ustanovením sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/ 1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov.

K § 18

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu