Zákon o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 568/2009 účinný od 01.09.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Bližšie sa špecifikujú učebné osnovy materskej školy, keďže v materskej škole sa výchova uskutočňuje podľa vzdelávacích oblastí.

K bodu 2

Ustanovenie umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotá cia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy.

Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzhľadom na obsah vzdelávacích š tandardov a ich štruktúru, je tieto možné využiť ako učebné osnovy jednotlivých predmetov v základných a stredných školách. Ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľ ov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebn ých osnov jednotlivých učebných predmetov. V prípade materských škôl je možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelá vacieho programu.

Ustanovuje sa, že učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl.

K bodu 3

Prax preukázala potrebu zmeny termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. Pri posudzovaní detí, či má školskú spôsobilosť, je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. Dozrievajú grafomotorické funkcie, motorika očných pohy bov, zlepší sa koordinácia, presnosť a plynulosť pohybov ako aj vývin rečí a sústredenosť. Zároveň dieťa získa dôslednejšie samoobslužné a hygienické návyky.

K bodu 4

Zákonnému zástupcovi sa upravuje možnosť výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Povinnosti riaditeľa školy v súvislosti s evidenciou detí vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky sa uvádzajú v § 60 zákona.

K bodu 5

Bližšie sa špecifikuje vzdelávanie v školách, ktoré sú zriadené iným štátom na území Slovenskej republiky a ku ktorým bol vydaný súhlas zastupiteľského úradu iného štátu. Zahraničn é školy nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR a neposkytujú sa im finančné prostriedky v rámci normatívneho financovania zo štátneho rozpočtu. Touto úpravou sa ukladá povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl, keďže na vzdelávanie v zahraničných škol ách sa vzťahuje možnosť osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a písm. c) zákona.

K bodu 6

V súčasnosti sa niektoré deti občanov SR vzdelávajú v Európskych školách, zriadených na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Keďže tieto školy majú svoje špecifiká uvedené v dohovore a nie je možné ich zahrnúť do už definovaných foriem osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky, navrhuje sa doplniť tieto formy o ďalšiu.

K bodom 7 až 12

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka predložiť doklad o návšteve školy do 30 dní po príchode do krajiny pobytu žiaka v zahraničí a neodkladne oznámiť každú zmenu školy, ktorú v zahraničí navštevuje; dohodnúť termín skúšky školy s dostatočným časový m predstihom pred jej konaním.

Žiak, ktorý plní školskú dochádzku na škole v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR, môže vykonať komisionálne skúšky, ak o to zákonný zástupca alebo plnoletý žiak požiada. Ak žiak nepríde vykonať skúšky, riaditeľ školy pod ľa výsledkov dosiahnutých v jeho predchádzajúcom vzdelávaní v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR a podľa komisionálnych skúšok zaradí žiaka do príslušného ročníka.

K bodu 13

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov. Navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školá m nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.

K bodu 14

Príslušné ustanovenia druhej a tretej vety sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko problematika štúdia žiaka v zahraničí je obsiahnutá v § 23 a § 25 zákona.

K bodom 15 a 16

Navrhované ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebné ho odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor. Žiak, ktorý bol prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy nemusel konať prijímacie skúšky. Inštitú t prestupu sa často krát v mnohých prípadoch zneužíval v tom zmysle, že takýto žiak prestupoval na študijný odbor gymnázia alebo strednej odbornej školy napriek tomu, že nekonal na uvedenej škole prijí maciu skúšku. Takéto prestupy sú neetické vo vzťahu k žiakom, ktorí vykonali úspešne prijímaciu skúšku do študijného odboru strednej školy a neboli prijatí pre nedostatok miesta. Uvedené sa vzť ahuje aj na inštitút zmeny učebného odboru. Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 17

Podľa platného ustanovenia § 35 ods. 2 školského zákona prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebný m odborom alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 zákona do prvého ro čníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý okrem iného spĺňa podmienku úspešne ukončeného ôsmeho alebo deviateho roční ka základnej školy. V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymná zia je analogicky cieľom navrhovanej úpravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štú diom. To znamená obdobne ako prijatie žiaka po ukončení ôsmeho ročníka základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia.

K bodu 18

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 19

Keďže jazykové školy vyberajú úhrady nákladov za štúdium v dvoch častiach, zvlášť za každý polrok, umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závaž ných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a školné zaplatil do 15. februára.

K bodu 20

Z dôvodu posunutia termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky sa posúva termín na rozhodnutie riaditeľa o prijatí dieťaťa. Z dôvodu evidencie plnenia povinnej školskej dochádzky žiakov riaditeľ základnej školy zasiela zoznam prijatých detí tej obci, v ktorej majú trvalé bydlisko.

K bodu 21

Ustanovením sa umožňuje žiakom konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky, ale aj z jednotlivých foriem internej č asti maturitnej skúšky a to písomnej alebo ústnej časti maturitnej skúšky. Zámer rozšíriť možnosť konať dobrovoľnú maturitnú skúšku z jednotlivých foriem maturitnej skúšky, prí padne ich kombinácie vyplýva najmä zo záujmu žiakov si rozšíriť predmety maturitnej skúšky v nadväznosti na požiadavky vysokých škôl v prijímacom konaní.

K bodu 22

Ustanovenie spresňuje definíciu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, pretože v doterajšom znení sa písomná forma internej časti maturitnej skúšky definuje ako 'písomný test', č o nie je v súlade so skutočnosťou. Ide o súbor tém alebo zadaní vyhlasovaných centrálne prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska, z ktorých si žiak vyberá zvolenú tému alebo zadanie.

K bodu 23

Ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške pridaním ďalšieho spôsobu klasifikácie tak, aby ustanovenie bolo v súlade so skutočnosť ou. Klasifikácia žiaka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sa vyjadruje percentom úspešnosti s príslušným percentilom, čo v ustanovení absentovalo.

K bodu 24

Spresňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať opravnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktorého vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj iba z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Úpravou formulácie textu sa žiakovi tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie častí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky. Formulácia textu doterajšej právnej úpravy bola v praxi totiž chápaná nejednoznačne. Úpravou formulácie textu sa nejednoznačnosť v chápaní textu odstraň uje a žiakom sa umožní konať opravnú skúšku z predmetov, ktorých interná časť pozostáva z dvoch foriem (písomnej formy a ústnej formy), iba z tej formy, z ktorej žiak nesplnil požadované krité rium pre úspešné vykonanie maturitnej skúšky z daného predmetu.

K bodu 25

Ustanovenie umožňuje opakovať žiakovi nielen časť skúšky po jej prerušení, ale aj jej formu, to znamená nielen písomnú formu internej časti, ale aj ústnu formu internej časti maturitnej skúšky.

K bodom 26 a 27

Praktická škola pripravuje na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím alebo s kombinovaným postihnutím, ktorí sa nemôžu z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vzdeláva ť v príprave na povolanie v inom type školy. Vzdelávanie v nej neumožňuje získať výučný list, žiaci v nej môžu ukončiť svoje vzdelávanie skôr ako po absolvovaní posledného ročníka. Za s účasného legislatívneho stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet sa trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajú ci žiaci nemôžu pokračovať vo svojej príprave na povolanie. Umožnením spájania ročníkov praktickej školy sa tento problém odstráni. Nová právna úprava zabezpečí žiakom praktických šk ôl uplatnenie práva na ukončenie svojho vzdelávania aj po zrušení samostatnej triedy príslušného ročníka.

K bodu 28

Legislatívno-technické spresnenie, zjednotenie a zosúladenie pojmovej so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 1 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), ktorou sa zosúlaďuje pojem žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý zahàňa okrem žiadateľa o azyl aj žiadateľa o doplnkovú ochranu.

K bodom 29 až 31

Centrálny register detí, žiakov, poslucháčov sa týka aj základných umeleckých škôl a jazykových škôl, poslucháč ktorých môže byť dospelá osoba s titulom. Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s rozšírením potreby zberu údajov a s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu.

K bodu 32

Touto zmenou sa definuje stanovenie povinnosti poskytnúť údaje v lehote do 15. septembra podľa § 157 ods. 3 do centrálneho registra, ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školské ho roka a 15. septembrom nového školského roka. Pri pôvodnom znení by sa nedalo poskytnutie údajov do centrálneho registra k požadovanému termínu 15. september vyžadovať.

K bodu 33

Nakoľko aj v súčasnosti ešte existujú školy bez pripojenia na internet, bolo potrebné zákonom definovať spôsob poskytovania údajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. org ánu miestnej štátnej správy v školstve. Školy, ktoré nemajú pripojenie na internet, musia údaje oznámiť zriaďovateľovi, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve v dostatočnom č asovom predstihu t.j. desať dní, aby zriaďovateľ, resp. orgán miestnej štátnej správy v školstve bol schopný dodržať predpísaný termín. V prípade, že na škole bez pripojenia k internetu dô jde k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene počas týchto desiatich dní, v takom prípade musí škola oznámiť údaje bezodkladne.

K bodu 34

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019. V súčasnosti platné ustanovenie o postupnom prechode na znížený počet ž iakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa, avšak stále pretrváva problém v bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Záujem o osemročné gymn áziá je zo strany žiakov a zákonných zástupcov značný a prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Cieľ om odkladu platnosti opatrenia je vytvoriť priestor na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou transpozičnej prílohy.

K bodu 36

Aktualizácia transpozičnej prílohy v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

K článku II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, ale vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberové ho konania.

K bodu 2

V nadväznosti na úpravu znenia § 3 odseku 2 sa upravuje aj odsek 12, ktorým sa zrovnoprávňuje zriaďovaetľ cirkevnej školy a zriaďovateľ súkromnej školy vo veci vymenúvania riaditeľa.

K bodu 3

Konkretizuje sa obsah súhrnnej správy vypracúvanej Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, pričom sa uvádza možnosť označovať konkrétne subjekty, v ktorých boli identifikované pozitívne alebo negatívne zistenia, ďalej oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve.

K bodu 4

Praktické skúsenosti z konania o vyradení škôl a školských zariadení zo siete si vyžiadali nevyhnutnosť definovania závažných nedostatkov v školách a v školských zariadeniach ako predpokladu pre n ávrh hlavného školského inšpektora na vyradenie škôl a školských zariadení zo siete. Ustanovením sa zvyšuje transparentnosť činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaný m subjektom, ako aj nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.

K bodu 5

Predmetná úprava súvisí s organizačným začlenením školských výpočtových stredísk do CVTI SR, na základe ktorého prestali byť priamo riadenou organizáciou ministerstva.

K bodu 6

Rozširovanie používania digitálnych technológií ž iakmi vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje, aby malo ministerstvo školstva ustanovenú právomoc zabezpečovať školám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služ by.

K bodu 7 a 8

V nadväznosti na znenie bodu 4 sa upravuje ustanovenie o možnosti hlavného školského inšpektora dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte. Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obdobne, ako hlavnému š kolskému inšpektorovi, aj ministrovi zdravotníctva sa ustanovuje kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

K bodu 9

Pre fungovanie rezortného informačného systému a správne zbieranie údajov potrebných pre financovanie regionálneho školstva je potrebné definovať centrálny register škôl, školských zariadení, elokovan ých pracovísk a zriaďovateľov. Aby bola dodržaná jednotná terminológia, keď v inej školskej legislatíve sa používa pojem 'centrálny register' (centrálny register zamestnancov, centrálny register det í, žiakov, poslucháčov) a tým, že tieto dva registre spolu úzko súvisia, aj tu sa to definuje ako centrálny register pozostávajúci z týchto dvoch podregistrov.

Identifikátorom školy, školského zariadenia alebo elokovaného pracoviska a identifikátorom zriaďovateľa je myslený jednoznačný bezvýznamový číselný reťazec pridelený správcom centrá lneho registra.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov spracúvaných v registri, ako aj uvedenie povinných osôb, ktoré tieto údaje spracúvajú.

K bodu 10

Určuje sa povinnosť škôl a školských zariadení zaradených do siete škôl a školských zariadení poskytnúť ministerstvu štatistické údaje potrebné pre administratívnu, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstva. Pre jednotlivé štatistické zisťovania realizované v ročných a štvrťročných cykloch sa presne vymedzuje rozsah požadovaných údajov a definuje sa povinnosť zverejňova ť podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytovania v určených termínoch na svojom webovom sídle.

K bodu 11 a 12

V nadväznosti na úpravu v bode 9 a 10 sa ustanovujú sankcie pre školy a školské zariadenia a ich zriaďovateľov za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodržanie ustanovených termínov.

K bodu 13 a 14

Predmetným ustanovením sa explicitne vyjadruje, že ustanovenia § 3 ods. 2 sa nevzťahujú na súkromné školy a cirkevné školy.

K bodu 15

V nadväznosti na vloženie centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zá kona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodom 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015 vo vzťahu k centrálnemu registru a zberu štatistických údajov.

K bodu 17

Zosúladenie transpozičnej prílohy s platným právnym stavom.

K článku III

K bodu 1

Ukončovanie vzdelávania formou záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej alebo štátnej jazykovej skúšky je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelá vacieho procesu určeného príslušným štátnym vzdelávacím programom. Z uvedeného dôvodu navrhovaná zmena v ustanovení § 5 ods. 2 určuje je pre pedagogického a odborného zamestnanca povinnosť vykoná vať činnosť predsedu alebo člena skúšobnej komisie pre záverečnú, maturitnú, záverečnú pomaturitnú, absolventskú alebo štátnu jazykovú skúšku učiteľom, ktorý bol vymenovaný v sú lade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákonom č. 596/2003 Z. z.

K bodu 2

Vypustením jazykových škôl z ustanovenia § 7 ods. 3, ktorým sa umožňuje učiteľom základných a stredných znížiť kvalifikačnú požiadavku vyučovania svojich aprobačný ch predmetov alebo predmetov študijných odboru znížiť rozsah základného úväzku (napr. 22 vyučovacích hodín) na jednu polovicu mínus jedna hodina, sa sleduje upustiť od tejto možnosti u učiteľa jazykov ých škôl, aby vyučovacie predmety cudzích jazykov vyučoval len kvalifikovaný učiteľ pre príslušný cudzí jazyk a v plnom rozsahu základného úväzku.

K bodu 3

Odsekom 8 § 7 sa pre zamestnávateľa upravuje možnosť dopĺňať základný úväzok učiteľovi, majstrovi odbornej výchovy a vychovávateľovi výkonom pedagogickej činnosti inej kategórie (napr. učite ľ ako vychovávateľ; vychovávateľ ako učiteľ; majster odbornej výchovy ako učiteľ) s podmienkou, že u vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy je možné si dopĺňať základný úvä zok najviac v rozsahu sedem hodín, pričom vychovávateľ si môže dopĺňať základný úväzok len vyučovaním výchovných predmetov v základnej škole. Majster odbornej výchovy si môže doplniť z ákladný úväzok výkonom činnosti učiteľa odborných predmetov, ktoré sú príslušné alebo príbuzné pre študijný alebo učebný odbor, v ktorom sa vyučil.

Odsek 9 návrhu zákona reaguje na skutočnosť, že školský zákon umožňuje aby vzdelávacím programom školy mohol byť aj medzinárodný vzdelávací program ak odsúhlasí ministerstvo. Reá lna prax je aj taká, že je potrebné overovať nové formy a metódy výchovy a vzdelávania, ktoré sa nedajú uskutočňovať len pedagogickými a odbornými zamestnancami spĺňajúcimi aktuálne kvalifikačn é predpoklady. Z uvedených dôvodov ustanovenie odseku 9 umožňuje ministerstvu pružne reagovať a na základe zákonom uložených podmienok udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov.

K bodu 4

Odseky 5 až 8 upravujú problematiku doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ) a vytvárajú podmienky, aby pedagogický zamestnanec pri zmene kategórie nemusel vykonávať DPŠ pre inú kategóriu v celom ro zsahu ale len v tých častiach, ktoré sa dotýkajú činnosti novej kategórie (napr. didaktika vyučovacích predmetov). Zároveň sa určuje povinnosť, aby takýto zamestnanec 'rozšírenie DPŠ' ukonč il najneskôr do dvoch rokov od zmeny kategórie. Táto lehota je vzhľadom na skrátenie doby trvania štúdia adekvátna lehote, v ktorej vykonáva DPŠ prvý krát. V záujme predchádzania nejasnosti vý kladu sa ustanovuje, že DPŠ platí pedagogickému zamestnancovi v príslušnej kategórii (napr. učiteľ) vo všetkých stupňoch vzdelania.

V záujme 'pritiahnutia' odborníkov z praxe sa navrhuje, aby požiadavka získania požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom odbore (požiadavka pedagogickej spôsobilosti – DPŠ) sa nevzťahovala na odborn íkov z praxe, ktorým riaditeľ určil najviac 10 vyučovacích hodín týždenne. Toto sa však vzťahuje len na vyučovanie profesijných (odborných) predmetov.

K bodu 5

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje spôsob posudzovania kvalifikačného predpokladu učiteľov profesijných predmetov na výkon pedagogickej činnosti vyučovania predmetov v závislosti na absolvovanú pedagogickú spô sobilosť (DPŠ), obsah študijného odboru a štátnicové skúšky.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky priznania kreditov za vzdelávanie v zahraničí. Súčasná textácia umožňuje priznanie kreditov za absolvované vzdelávanie v zahraničí v akejkoľvek forme úč asti. Navrhované ustanovenie umožní uznať kredity len, ak sa vzdelávanie uskutoční priamou účasťou zamestnanca mimo územia Slovenskej republiky. Pôvodný úmysel vzdelávania v zahraničí vychádza z dvoch zásad a to priniesť nové formy, obsah a skúsenosti zo vzdelávacieho systému zo zahraničia a vzdelávať sa v takých oblastiach, v ktorých sa na území Slovenskej republiky neposkytuje. Naplnenie uvedený ch zásad predpokladá, že pedagogický alebo odborný zamestnanec priamo 'zažije' predmetné vzdelávanie v zahraničí, získa skúsenosti z interpersonálnych vzťahov, nadobudne praktické zručnosti a kompetencie v originálnom jazykovom, kultúrnom a sociálnom prostredí (jazyk, metódy, formy a pod.).

Doteraz platný predpis umožňoval získanie a priznávanie kreditov za široký rozsah tvorivých aktivít, absolvovanie rozširujúceho štúdia, štátnych skúšok alebo rigoróznych skúšok. Navrhovaný m ustanovením sa ruší možnosť získavania a priznávania kreditov za rozširujúce štúdium, nakoľko absolvovaním predmetného štúdia si zamestnanec rozširuje kvalifikačný predpoklad na vyučovanie ďalšieho akademického predmetu alebo učiteľ profesijných predmetov na vyučovanie akademického predmetu, čím sa zamestnanec stáva kvalifikovaným a je zaradený do vyššej platovej triedy. Zároveň podľa s účasného právneho stavu sa zamestnancovi priznalo 60 kreditov (po troch rokoch praxe), ktoré využil na 12% zvýšenie platu (12% kreditový príplatok) alebo na vykonanie atestácie a tým aj na zvýšeni e platovej tarify platovej triedy. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že priznávaním kreditov za rozširujúce štúdium je kontraproduktívne k pedagogickým zamestnancom, ktorí si dopĺňajú kvalifika čný predpoklad pedagogickej spôsobilosti (DPŠ) a špeciálnopedagogickej spôsobilosti (rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky) a za toto štúdium nezískavajú kredity.

Zároveň sa vypúšťajú z ustanovenia tvorivé aktivity (s výnimkou autorstva a spoluautorstva schválených alebo odporúčaných učebníc), ktoré u pedagogického zamestnanca alebo odborné ho zamestnanca nepovažujeme za spôsobilé na udeľovanie kreditov z dôvodu, že niektoré pomôcky a materiály predstavujú bežnú súčasť pedagogickej a odbornej činnosti, ktorá nie je realizá ciou novej myšlienky alebo inováciou, iba využívaním poznatkov získaných štúdiom a vykonávanou pedagogickou alebo odbornou činnosťou. Na druhej strane neznamená, že škola a školské zariadenie nemô že ďalej podporovať a odmeňovať takéto aktivity v zmysle platných predpisov (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní...). Prax ukázala, že za autorstvo vyňatých tvorivých aktivít sa v rozpore so zá konom priznávali kredity za neschválené a neodporúčané pomôcky a materiály, ktoré mali použitie obmedzené len na príslušnej škole alebo školskom zariadení.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zvýrazňuje potreba čo najväčšieho počtu autorov a spoluautorov učebníc a pracovných zošitov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov, preto sa zo širokej šká ly tvorivých aktivít pedagogických a odborných zamestnancov ponechala v platnosti táto aktivita. Pedagogická a odborná skúsenosť zamestnancov z regionálneho školstva je výrazným 'benefitom' pri tvorbe uč ebníc.

K bodu 8 až 12

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 13

Navrhovaná úprava § 47a odsek 9 umožňuje riaditeľovi v nadväznosti na jeho kompetencie uznať priznané kredity poskytovateľom len za jeden program kontinuálneho vzdelávania, ak pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec absolvuje viac programov kontinuálneho vzdelávania, ktorých obsah a ciele sú rovnaké.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 15 a 16

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 49 odsek 5 sa sleduje sprehľadnenie podmienok na vykonávanie atestácií pedagogickým a odborným zamestnancom.

Pedagogický zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii a podkategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad v dosiahnutom stupni (§ 7 ods. 2) a odbore vzdelania (§ 7 ods. 1). V prípade, že zamestnanec nespĺňa odbor a stupeň vzdelania, nemôže vykonať atestáciu pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, aj napriek tomu, že má uzavretý pracovný pomer pre príslu šnú podkategóriu (nekvalifikovaný). Napríklad: absolvent vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom sociálna práca a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium vykonáva pedagogickú č innosť učiteľa prvého stupňa základnej školy nespĺňa kvalifikačný predpoklad, pretože absolvoval iný ako požadovaný študijný odbor.

Odborný zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad len v získanom príslušnom odbore vzdelania (§ 7 ods. 1)

Navrhovaná úprava odseku 7 nadväzuje na odsek 5 v tom, že sa uznáva vykonaná atestácia pedagogickému zamestnancovi v tej kategórii a podkategórii, v ktorej ju vykonal ale u učiteľa pristupujeme aj k uzná vaniu vykonanej atestácii nielen k podkategórii ale ku kvalifikačnému predpokladu, pre ktorú podkategóriu spĺňa učiteľ kvalifikačný predpoklad. Napr. učiteľ druhého stupňa základnej školy, ktorý sp ĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie akademických predmetov (anglický jazyk a nemecký jazyk) ako aj pre strednú školu a jazykovú školu vykonanú prvú atestáciu učiteľa druhého stupňa zá kladnej školy bude mať uznanú, aj keď bude vyučovať na strednej škole resp. jazykovej škole.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 54 ods. 1 sa doplnením písmena c) 'navyšuje' počet dní (päť) s nárokom na pracovné voľno s náhradou funkčného platu vtedy, ak sa vedúci pedagogický a vedú ci odborný zamestnanec v danom roku zúčastní na funkčnom vzdelávaní alebo funkčnom inovačnom vzdelávaní. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie vyplý va pre vedúceho pedagogického a vedúceho odborného zamestnanca z ustanovenia § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením odseku 3 (§ 59) sa spresňuje spôsob predkladania údajov do centrálneho registra na spracovanie od škôl a školských zariadení, ktoré nemajú technické možnosti zabezpečenia.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Navrhovaný ustanovením § 61d sa zosúlaďuje ustanovenie § 49 ods. 7 tak, aby učiteľa, ktorý vykonal atestáciu pred 1. septembrom 2015 sa nahliadalo ako na učiteľa, ktorý vykoná atestáciu po 1. septembri 2015.

K bodu 21 až 23

Zosúladenie transpozičných príloh s platným právnym stavom.

K článku IV

Po zvážení možností ďalšej aplikácie ustanovenia upravuj úceho dobu platnosti kreditov sa navrhuje odložiť koniec účinnosti predmetného ustanovenia na január 2018 z dôvodu potreby vykonania primeraných zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania v prepojení na kariérov ý systém tak, aby neprišlo k výraznému ekonomickému dopadu na rozpočet bez želaného celoživotného vzdelávania zamestnancov regionálneho školstva.

K článku V

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona.

V Bratislave 15. apríla 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Draxler

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o vý chove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatí vnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a úlohy B.22. uznesenia vlády SR č. 638 z 21. novembra 2012

Predložený návrh zákona prináša súbor novelizačných zmien v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v zákone č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. v znení zákona č. 377/2014 Z. z.

Predložený návrh zákona bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií.

Príslušné ustanovenia v čl. I umožňujú základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelá vacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelá vania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebn é osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cie ľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže uč iteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných u čebných osnov jednotlivých učebných predmetov.

Navrhuje sa zmena termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy, nakoľko pri posudzovaní ich školskej spôsobilosti je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že č asový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností.

Ïalej sa upravuje možnosť zákonnému zástupcovi výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy.

Ukladá sa povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl. Navrhuje sa doplniť formy osobitn ého spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky o vzdelávanie žiakov v Európskych školách, ktoré sa vzdelávajú na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka v súvislosti so vzdelávaním žiaka v zahraničí.

Umožňuje sa spájanie viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.

Príslušné ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebné ho odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor.

V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymnázia, je cieľom navrhovanej ú pravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štúdiom.

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy alebo zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

Umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závažných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a zaplatil školné na začiatku druhého polroku.

V oblasti maturitnej skúšky sa doplňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktoré ho vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Žiakovi sa tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie č astí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky.

Príslušné ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške doplnením ďalšieho spôsobu klasifikácie o príslušný percentil.

V praktickej škole sa umožňuje spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy s cieľom umožnenia pokračovania žiakov vo svojej príprave na povolanie pri poklese žiakov pod minimálnu hranicu.

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019 s cieľom vytvorenia priestoru na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu. Ustanovuje sa spôsob poskytovania ú dajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. okresných úradov, nakoľko existujú školy alebo školské zariadenia bez pripojenia na internet.

Návrh zákona v čl. II, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z . reaguje na vyvolané potreby aplikačnej praxe.

V návrhu sa upravuje menovanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Návrhom sa ďalej upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školské ho zariadenia. Zriaďovateľovi sa návrhom ustanovuje podmienka, že odmietnutie návrhu rady školy na kandidáta na obsadenie funkcie riaditeľa musí byť riadne odôvodnené.

Návrhom zákona sa ďalej ustanovuje, že výsledok druhého výberového konania, ktoré nasleduje po odmietnutí návrhu rady školy, je pre zriaďovateľa záväzný.

Z dôvodu skvalitnenia odborného výkonu školskej inšpekcie sa upravuje kompetencia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá sa týka obsahu súhrnných správ vypracúvaných Štátnou školskou inšpekciou na z áklade vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, tak že sa v týchto správach budú označovať konkrétne subjekty. Ïalej sa ustanovuje zvýšenie transparentnosti činnosti Št átnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školský ch zariadení.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe súvisiacich s požiadavkou, aby žiaci vo výchovno-vzdelávacom procese pracovali s digitálnymi technológiami, sa ministerstvu školstva ustanovuje právomoc zabezpečovať š kolám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služby.

Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotní ctva"), ustanovuje sa ministrovi zdravotníctva kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

Zber údajov pre štátnu štatistiku v rezorte školstva sa v minulosti realizoval na základe vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 410/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Š tatistického úradu Slovenskej republiky č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení vyhlášky č. 378/2012 Z. z.. Štatistické zisť ovania, ktoré majú charakter administratívnych zdrojov údajov a sú využívané na administratívne účely, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov št átnej správy, nespadajú pod kategóriu štátnych štatistických zisťovaní. Nakoľko všetky štatistické zisťovania v rezorte školstva vykazujú znaky administratívnych zdrojov údajov, po vzá jomnej dohode so Štatistickým úradom Slovenskej republiky nebudú zaradené do prílohy č. 2 Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2015 až 2017 medzi štátne štatistické zisťovania vykoná vané ministerstvami. Vzhľadom na to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky rozsah požadovaných údajov pre tieto administratívne zdroje údajov vymedzuje v tomto návrhu zákona. Vo vä zbe na údaje požadované do centrálneho registra škôl a školských zariadení ako aj vo väzbe na zber štatistických údajov sa ustanovujú aj sankcie za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodrž anie stanovených termínov.

Návrh zákona v čl. III novelizuje zákon č. 317/2009 Z. z. Reaguje na závažné podnety z praxe, a to napríklad časté odmietanie výkonu činnosti členov a predsedov skúšobných komisií pre závereč nú skúšku. Najväčší počet vrátených poverení a menovaní orgánom miestnej štátnej správy v školstve bolo evidovaných v školskom roku 2012/2013. Keďže súčasťou výchovno-vzdel ávacieho procesu nie je len prijímanie a jeho priebeh, ale aj ukončovanie, z uvedeného dôvodu sa rozširuje sumár povinností pedagogického zamestnanca, čím sa sleduje cieľ zvýšenie právnej istoty zamestn ávateľa.

Z dôvodu častých absencií predsedov a členov skúšobných komisií pri vykonávaní záverečných skúšok, maturitných skúšok, absolventských skúšok a štátnych jazykových skúš ok sa upravuje povinnosť pre menovaného učiteľa takýchto skúšok sa zúčastniť. Takáto povinnosť nebola doteraz v legislatíve riešená.

Návrh zákona reaguje na zvýšenie odbornosti učiteľov pri vyučovaní cudzích jazykov na jazykových školách.

V pedagogickej praxi sa školy stretávajú s problémom, ktorý väčšinou trvá jeden školský rok alebo inú prechodnú dobu a ktorej neriešenie by mohlo znamenať prepustenie kvalifikovaného pedagogické ho zamestnanca, na základe skutočnosti, že mu zamestnávateľ nevie naplniť týždenný úväzok v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej vý chovy dopĺňanie si týždenného úväzku v stanovenom rozsahu počtu hodín v inej kategórií, než v ktorej je zaradený.

Výchovno-vzdelávací systém si vyžaduje neustále inovácie, a to napríklad využívaním medzinárodných programov odsúhlasených ministerstvom školstva. V záujme pružnej implementácie tý chto projektov do praxe sa umožňuje, aby ministerstvo mohlo udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov určených týmto zákonom, napríklad ak medzinárodný program iného štátu nevyžaduje od pedagogické ho zamestnanca nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale len prvého stupňa, môže ministerstvo školstva udeliť takémuto zamestnancovi výnimku.

V súčasnosti platná úprava ukladá zamestnancovi, ktorý získal doplňujúce pedagogické štúdium pre nižší stupeň vzdelania, aby pri získaní vyššieho stupňa vzdelania absolvoval doplňujú ce pedagogické štúdium opakovane. Na základe odborných analýz a po konzultácií s akademickým prostredím sa navrhuje, aby absolvované štúdium pre príslušnú kategóriu sa považovalo za platné pre v šetky stupne vzdelania, v prípade, že mení kategóriu, dopĺňa sa len didaktická časť.

V záujme motivovania odborníkov z praxe zvyšuje sa počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, kedy sa od učiteľa profesijných predmetov- odborníka z praxe nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium.

V záujme zefektívnenia získavania, priznávania a uznávania kreditov sa pristupuje k spresneniu možností, činností a aktivít, za ktoré môže pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec získať kredity.

Z dôvodu potreby aplikačnej praxe a textácie zákona sa upravuje platnosť vykonaných atestácií vo vzťahu ku kvalifikačnému predpokladu pedagogického a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kateg órie a podkategórie.

Z dôvodu nutnosti vykonania veľkého rozsahu legislatívnych zmien a nutnosti zmeny samotnej filozofie zákona, najmä oddelenie kreditového systému od kariérového systému, čo si vyžaduje príslušnú časov ú lehotu, navrhuje sa posunúť zrušenie sedemročného časového obmedzenia platnosti kreditov k 1. 1. 2018.

Aktualizuje sa transpozičná príloha v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

Predložený návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšší ch územných celkov, ani na ďalšie verejné financie. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatn ými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Upravuje predmet zákona, ktorého hlavnými prvkami sú ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní, zabezpeč enie kvality ďalšieho vzdelávania prostredníctvom mechanizmu akreditácie, pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré vedú k získavaniu čiastočnej alebo ú plnej kvalifikácie, národnú sústavu kvalifikácií, ktorá vytvára rámec pre hodnotenie čiastočných a úplných kvalifikácií, vytvorenie informačného systému ďalšieho vzdelávania, systé m monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb a oblasť kontroly uskutočňovania ďalšieho vzdelávania.

Ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie pre výkon povolaní podľa osobitných predpisov, prípravu na výkon odborných činností podľa osobitný ch predpisov a vzdelávanie získané podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Týmto zákonom nie je dotknuté právo iného ústredného orgánu štátnej správy vydať osobitný predpis, ktorým podľa potreby upraví ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti.

§2

Definuje celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný vo vzdelávaní v Slovenskej republike ako aj jeho dve navzájom prepojené a neoddeliteľné súčasti – školské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie. Zároveň deklaruje právo každého na ďalšie vzdelávanie. Upravuje možnosť uskutočňovať vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v inom ako štátnom jazyku.

§ 3

Obsahuje vymedzenie základných pojmov použitých v zákone. Tieto definície vychádzajú z dokumentov Európskej únie a sú v súlade s ich aktuálnym používaním v oblasti ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike. Pojmy dôležité pre ustanovenia zákona sú definované v príslušných paragrafoch a odsekoch návrhu zákona.

§ 4

Upravuje charakteristiky druhov ďalšieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje v Slovenskej republike a ktorými sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré vedie k doplneniu, obnoveniu, rozší reniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie, ktoré vedie k z ískaniu čiastočnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania alebo k z ískaniu úplnej kvalifikácie,

c) kontinuálne vzdelávanie, ktorým si účastní k ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové, občianske a iné vzdelávanie, ktorý m účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Prvé dva druhy sa uskutočňujú v akreditovaných vzdelávací ch programoch, druhé dva druhy nemajú stanovenú povinnosť akreditácie podľa tohto zákona. Paragraf stanovuje pre vzdelávacie inštitúcie možnosti uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelá vacie programy. Upravuje formy, druhy ďalšieho vzdelávania a stanovuje minimálny rozsah modulu, ako základnej jednotky vzdelávacieho programu.

§ 5

Obsahuje identifikáciu vzdelávacích inštitúcií, ktoré ďalšie vzdelávanie uskutočňujú. Patria sem vymenované typy škôl, vysoké školy, vzdelávacie inštitúcie právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Vzdelávacou inštitúciou je aj záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f až 21 Občianskeho zákonníka. Nie sú tu zaradené materské a základné školy, pretože ich vzdelávacie programy sa týkajú predškolskej prípravy a vzdelávania v rámci povinnej školskej dochádzky.

§ 6

Upravuje povinnosti vzdelávacích inštitúcií: všetky vzdelávacie inštitúcie, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie (teda akreditované aj neakreditované vzdelávacie programy) sú povinné plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'); ide o štatistické vyhodnocovanie uskutočnených aktivít pre potreby rozhodovania o ďalšom vzdelávan í a medzinárodné porovnanie v požadovanej štruktúre. Tie vzdelávacie inštitúcie, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii plnia aj ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona vo vzťahu k dodrž iavaniu podmienok akreditácie. Za neplnenie všetkých ustanovených povinností môže ministerstvo uložiť vzdelávacej inštitúcii pokutu podľa § 27.

§ 7

Upravuje štruktúru dokumentácie o akreditovanom vzdelávacom programe, ktorú vedie vzdelávacia inštitúcia. Dokumentácia slúži predovšetkým na kontrolu plnenia podmienok akreditácie zo strany ministerstva voč i vzdelávacej inštitúcii, poskytuje spätnú väzbu o úrovni a kvalite poskytnutého vzdelávania a je podkladom pre informačný systém ďalšieho vzdelávania (§ 22), ktorého správcom je ministerstvo.

Druhá časť

Akreditácia ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

§ 8

Zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva školstva SR pre ďalšie vzdelávanie, ako poradný orgán ministerstva, ktorej úlohou je posúdenie a zhodnotenie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ako aj spô sobilosť vzdelávacej inštitúcie poskytovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania. Upravuje základné podmienky členstva v Akreditačnej komisii. Upravuje zameranie vzdelávacích programov podľa mož ností, ktoré ich absolvovanie poskytuje. Stanovisko akreditačnej komisie ku každej žiadosti je odporúčaním pre rozhodnutie ministerstva o vydaní, resp. nevydaní potvrdenia o akreditácii. Podrobnosti o č innosti Akreditačnej komisie upravuje jej štatút.

§ 9

Vymedzuje pojem akreditácia vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a rozhodovaciu právomoc ministerstva pri vydávaní potvrdenia o akreditácii. Zároveň upravuje typy akreditácie vo vzťahu k zameraniu akreditovaných programov podľa § 8 ods. 3, ktoré sú viazané na určitú kvalifikáciu alebo skupinu kvalifikácií.

§ 10

Stanovuje podmienky akreditácie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré musí splniť vzdelávacia inštitúcia pri podaní žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 11

Stanovuje akú odbornú a lektorskú spôsobilosť musí spĺňať odborný garant a lektor akreditovaného vzdelávacieho programu ako predpoklad kvalitného zabezpečenia vzdelá vacieho programu. Pri odbornom garantovi je presne stanovená požadovaná úroveň vzdelania ako aj dĺžka lektorskej činnosti; napĺňa sa princíp – nižšia úroveň vzdelania v odbore sa kompenzuje vyš šou dĺžkou praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka, ako aj požiadavka na dĺžku lektorskej činnosti. Pre lektora je vzdelanie a prax v oblasti, ktorá je predmetom vzdelávania predpokladom pre lektorsk é pôsobenie, lektorská spôsobilosť sa dokladá písomným zoznamom doterajšieho pôsobenia vo vzdelávaní. Tieto požiadavky sú stanovené pre akreditáciu vzdelávacích programov podľa tohto zákona ako z ákladné podmienky zabezpečenia kvality.

§ 12

Upravuje proces akreditácie: definuje náležitosti žiadosti o akreditáciu, správne lehoty vybavenia žiadosti a správne poplatky súvisiace s podaním žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii. Ïalej upravuje vyd ávanie potvrdenia o akreditácii stredným a vysokým školám, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie v tých študijných odboroch alebo študijných programoch, alebo ich častiach, ktoré poskytujú svojim študentom v rámci formálneho vzdelávania v školskom systéme. Tento paragraf upravuje ďalej platnosť vydaného potvrdenia o akreditácii pre školy, resp. vysoké školy v závislosti na uvedení študijn ého alebo učebného odboru v sieti, resp. po dobu platnosti akreditovaného študijného programu; pre ostatné vzdelávacie inštitúcie je platnosť potvrdenia o akreditácii päť rokov – je tu zachovaný doteraz uplatňovaný prístup.

§ 13

Ustanovuje spôsoby a podmienky zániku akreditácie vzdelá vacieho programu vzdelávacej inštitúcie v súvislosti so zánikom vzdelávacej inštitúcie, jej predmetu činnosti a neplnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona a možnosť opätovného podania ž iadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 14

Upravuje cieľ, formu záverečnej skúšky, vytvorenie a zlož enie skúšobnej komisie a uskutočnenie záverečnej skúšky akreditovaného programu ďalšieho vzdelávania. Konkrétny spôsob hodnotenia výsledkov ďalšieho vzdelávania závisí obsahu vzdelá vacieho programu vo vzťahu k profilu absolventa vzdelávania a presná organizácia, resp. kombinácia foriem a súčastí skúšky závisí od rozhodnutia vzdelávacej inštitúcie alebo odborného garanta a je sú časťou projektu vzdelávacieho programu, ktorý predkladá vzdelávacia inštitúcia ministerstvu spolu so žiadosťou o akreditáciu. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu sa koná pred sk úšobnou komisiou vtedy ak vzdelávací program vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii. Ïalej tento paragraf upravuje vydanie osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu a ukladá vzdel ávacej inštitúcii viesť register vydaných osvedčení.

Tretia časť

Oprávnené vzdelávacie inštitúcie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania

§ 15

Ustanovuje za akých podmienok môže vzdelávacia inštitúcia (škola a vysoká škola) požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti pre čiastočnú kvalifikáciu, stanovuje podmienky pre udelenie tohto oprávnenia. Školy a vysoké školy majú personálne a materiálno-technické predpoklady na to, aby kvalitne posúdili výsledky ďalšieho vzdelávania vo vzťahu k z ískaniu čiastočnej, alebo úplnej kvalifikácie, ktorých sa udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti týka. Zároveň paragraf ustanovuje dobu platnosti oprávnenia, jeho neprevodite ľnosť a ukladá povinnosť platiť správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie oprávnenia.

§ 16

Upravuje zánik oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a odňatie oprávnenia oprávnenej inštitúcii ministerstvom pri neplnení povinností uložených týmto zákonom, ako aj možnosť opätovného požiadania o vydanie oprávnenia.

§ 17

Upravuje postup pri overovaní a hodnotení odbornej spôsobilosti, za akých podmienok môže fyzická osoba požiadať o overenie odbornej spôsobilosti na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie a čo m á žiadosť obsahovať, ďalej upravuje postup oprávnenej inštitúcie, vytvorenie a zloženie skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti, oprávnenie vyberať poplatok za vykonanie skúšky a časový harmonogram povinnosti uskutočniť skúšku. Zároveň sa tu upravuje právo oprávnenej inštitúcie požadovať poplatok za vykonanie skúšky, ako aj za vykonanie opravnej skúšky. Tento poplatok má pokryť ná klady oprávnenej inštitúcie na zabezpečenie skúšky.

§ 18

Upravuje náležitosti a podmienky výkonu skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, úlohy predsedu skúšobnej komisie, štruktúru skúšky, postup oprávnenej inštitúcie pri hodnotení výsledkov skúš ky a jej povinnosť viesť dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok. Základným kritériom úspešnosti uchádzača na skúške je splnenie požiadaviek určených v hodnotiacom štandarde úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie v Národnej sústave kvalifikácií (§ 21).

§ 19

Upravuje vydanie osvedčenia o čiastočnej a úplnej kvalifikácii, povinnosť oprávnenej inštitúcie viesť register vydaných osvedčení.

§ 20

Ustanovuje proces preskúmavania priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a opravnej skúšky v prípade, že neúspešný uchádzač o to požiada ministerstvo..

Štvrtá časť

Národná sústava kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávac ích potrieb

§ 21

Definuje národnú sústavu kvalifikácií, údaje, ktoré sa v nej uvádzajú o úplných a čiastočných kvalifikáciách, doklady, ktorými sa potvrdzuje získanie úplnej kvalifikácie a čiastočná kvalifikácia. Splnomocňuje ministerstvo na vypracovanie a priebežné aktualizovanie sústavy a ukladá mu povinnosť vydať ju všeobecne záväzným právnym predpisom. V odseku 7 je vymedzený sú bor dokladov potvrdzujúci získanie úplnej kvalifikácie pre výkon povolania.

§ 22

Zriaďuje informačný systém ďalšieho vzdelávania, popisuje registre, ktoré ho tvoria a informácie, ktoré sú v nich uvádzané a povinnosti ministerstva aj vzdelávacích inštitúcií. Registre ako sú časť informačného systému budú verejne prístupné pre potreby verejnej správy, občanov, vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, poradcov pre oblasť zamestnania a pod.

§ 23

Definuje systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ako podporný informačný nástroj, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu prá ce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

Piata časť

Kontrola dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spô sobilosti

§ 24

Upravuje predmet kontroly dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu, podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a plnenie povinností vzdelávacej inštitú cie ako vyplývajú z príslušných paragrafov zákona.

§ 25

Upravuje výkon kontroly, oprávnenia a povinnosti pri výkone kontroly vyplývajúce z tohto zákona ako aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskor ších predpisov. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

§ 26

Upravuje pravidlá spracovania a prerokovania výsledkov kontroly.

Šiesta časť

Správne delikty

§ 27

Upravuje rozpätia pokút uložených ministerstvom za správne delikty vyplývajúce z neplnenia povinností uložených zákonom ako aj pravidlá postupu pri ukladaní pokút ministerstvom. Výnosy z pokút sú pr íjmom štátneho rozpočtu.

Siedma časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 28

Upravuje vzťah zákona k správnemu poriadku, kontinuitu s predchádzajúcou legislatívou.

§ 29

Zrušuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č . 567/2001 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 653/2007 Z. z., ktorý sa do tohto zákona integruje a s účinnosťou od 1. januára 2013 vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č . 323/2001 Z. z. o podrobnostiach obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a o vydaní osvedčenia o jej konan í v znení vyhlášky č. 470/2007 Z. z.

Èl. II

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zavádza sa oslobodenie od správnych poplatkov pre školy a vysoké školy v prípade žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu zodpovedajú ceho študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti, alebo tých, ktoré sú akreditované na vysokých školách podľa zákona č. 131/2001 o vysokých š kolách.

Èl. III

Novelizuje sa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Èl. IV

Stanovuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2010 s výnimkou čl. I, § 8 ods. 3 písm. b), § 15 až 20, § 21 ods. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I. § 29 ods. 2 a čl. III bodov 1, 2, 3 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januá ra 2013.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“) legislatívne dotvára súčasnú úpravu systému školského vzdelávania a rozširuje ho o úpravu ďalšieho vzdelávania, ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu, ktorú v súčasnosti čiastočne upravuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a návrh zákona tieto pravidlá a postupy rozširuje.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania na získanie osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii (ďalej len „osvedčenie“) prostredníctvom skúšky na overenie odbornej spôsobilosti v súlade so štandardmi stanovenými v národnej sústave kvalifikácií. Možnosť udeliť absolventovi vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie budú mať školy a vysoké školy, ktorým bude udelené oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Prostredníctvom inštitútu vykonania skúšky odbornej spôsobilosti sa rozširuje možnosť udeliť osvedčenie o nadobudnutí čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza nové podporné nástroje na sprehľadnenie a sprístupnenie komplexných informácií o vzdelávacích možnostiach a potrebách pre občanov, aby sa mohli ľahšie uplatniť na trhu práce. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá je základom otvoreného systému celoživotného vzdelávania. Kumuluje v sebe opisy kvalifikačných štandardov, ktoré sú výsledkom zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a hodnotiacich štandardov, ktoré stanovujú formu a obsah overenia nadobudnutého kvalifikačného štandardu. Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky relevantné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Posledným informačným nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

zobraziť dôvodovú správu