Zákon o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 568/2009 účinný od 01.02.2010 do 31.12.2010

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o celoživotnom vzdelávaní“) legislatívne dotvára súčasnú úpravu systému školského vzdelávania a rozširuje ho o úpravu ďalšieho vzdelávania, ktoré nadväzuje na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu, ktorú v súčasnosti čiastočne upravuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a návrh zákona tieto pravidlá a postupy rozširuje.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania na získanie osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii (ďalej len „osvedčenie“) prostredníctvom skúšky na overenie odbornej spôsobilosti v súlade so štandardmi stanovenými v národnej sústave kvalifikácií. Možnosť udeliť absolventovi vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania osvedčenie budú mať školy a vysoké školy, ktorým bude udelené oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Prostredníctvom inštitútu vykonania skúšky odbornej spôsobilosti sa rozširuje možnosť udeliť osvedčenie o nadobudnutí čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.

Zákon o celoživotnom vzdelávaní zavádza nové podporné nástroje na sprehľadnenie a sprístupnenie komplexných informácií o vzdelávacích možnostiach a potrebách pre občanov, aby sa mohli ľahšie uplatniť na trhu práce. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá je základom otvoreného systému celoživotného vzdelávania. Kumuluje v sebe opisy kvalifikačných štandardov, ktoré sú výsledkom zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a hodnotiacich štandardov, ktoré stanovujú formu a obsah overenia nadobudnutého kvalifikačného štandardu. Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky relevantné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Posledným informačným nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

§ 1

Upravuje predmet zákona, ktorého hlavnými prvkami sú ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní, zabezpeč enie kvality ďalšieho vzdelávania prostredníctvom mechanizmu akreditácie, pravidlá a postupy overovania a uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania, ktoré vedú k získavaniu čiastočnej alebo ú plnej kvalifikácie, národnú sústavu kvalifikácií, ktorá vytvára rámec pre hodnotenie čiastočných a úplných kvalifikácií, vytvorenie informačného systému ďalšieho vzdelávania, systé m monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb a oblasť kontroly uskutočňovania ďalšieho vzdelávania.

Ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie pre výkon povolaní podľa osobitných predpisov, prípravu na výkon odborných činností podľa osobitný ch predpisov a vzdelávanie získané podľa osobitných predpisov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Týmto zákonom nie je dotknuté právo iného ústredného orgánu štátnej správy vydať osobitný predpis, ktorým podľa potreby upraví ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti.

§2

Definuje celoživotné vzdelávanie ako základný princíp uplatňovaný vo vzdelávaní v Slovenskej republike ako aj jeho dve navzájom prepojené a neoddeliteľné súčasti – školské vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie. Zároveň deklaruje právo každého na ďalšie vzdelávanie. Upravuje možnosť uskutočňovať vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v inom ako štátnom jazyku.

§ 3

Obsahuje vymedzenie základných pojmov použitých v zákone. Tieto definície vychádzajú z dokumentov Európskej únie a sú v súlade s ich aktuálnym používaním v oblasti ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike. Pojmy dôležité pre ustanovenia zákona sú definované v príslušných paragrafoch a odsekoch návrhu zákona.

§ 4

Upravuje charakteristiky druhov ďalšieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje v Slovenskej republike a ktorými sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie, ktoré vedie k doplneniu, obnoveniu, rozší reniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie, ktoré vedie k z ískaniu čiastočnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania alebo k z ískaniu úplnej kvalifikácie,

c) kontinuálne vzdelávanie, ktorým si účastní k ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové, občianske a iné vzdelávanie, ktorý m účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Prvé dva druhy sa uskutočňujú v akreditovaných vzdelávací ch programoch, druhé dva druhy nemajú stanovenú povinnosť akreditácie podľa tohto zákona. Paragraf stanovuje pre vzdelávacie inštitúcie možnosti uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelá vacie programy. Upravuje formy, druhy ďalšieho vzdelávania a stanovuje minimálny rozsah modulu, ako základnej jednotky vzdelávacieho programu.

§ 5

Obsahuje identifikáciu vzdelávacích inštitúcií, ktoré ďalšie vzdelávanie uskutočňujú. Patria sem vymenované typy škôl, vysoké školy, vzdelávacie inštitúcie právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov. Vzdelávacou inštitúciou je aj záujmové združenie právnických osôb podľa § 20f až 21 Občianskeho zákonníka. Nie sú tu zaradené materské a základné školy, pretože ich vzdelávacie programy sa týkajú predškolskej prípravy a vzdelávania v rámci povinnej školskej dochádzky.

§ 6

Upravuje povinnosti vzdelávacích inštitúcií: všetky vzdelávacie inštitúcie, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie (teda akreditované aj neakreditované vzdelávacie programy) sú povinné plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'); ide o štatistické vyhodnocovanie uskutočnených aktivít pre potreby rozhodovania o ďalšom vzdelávan í a medzinárodné porovnanie v požadovanej štruktúre. Tie vzdelávacie inštitúcie, ktorým bolo vydané potvrdenie o akreditácii plnia aj ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona vo vzťahu k dodrž iavaniu podmienok akreditácie. Za neplnenie všetkých ustanovených povinností môže ministerstvo uložiť vzdelávacej inštitúcii pokutu podľa § 27.

§ 7

Upravuje štruktúru dokumentácie o akreditovanom vzdelávacom programe, ktorú vedie vzdelávacia inštitúcia. Dokumentácia slúži predovšetkým na kontrolu plnenia podmienok akreditácie zo strany ministerstva voč i vzdelávacej inštitúcii, poskytuje spätnú väzbu o úrovni a kvalite poskytnutého vzdelávania a je podkladom pre informačný systém ďalšieho vzdelávania (§ 22), ktorého správcom je ministerstvo.

Druhá časť

Akreditácia ďalšieho vzdelávania a ukončovanie akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania

§ 8

Zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva školstva SR pre ďalšie vzdelávanie, ako poradný orgán ministerstva, ktorej úlohou je posúdenie a zhodnotenie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania ako aj spô sobilosť vzdelávacej inštitúcie poskytovať vzdelávací program ďalšieho vzdelávania. Upravuje základné podmienky členstva v Akreditačnej komisii. Upravuje zameranie vzdelávacích programov podľa mož ností, ktoré ich absolvovanie poskytuje. Stanovisko akreditačnej komisie ku každej žiadosti je odporúčaním pre rozhodnutie ministerstva o vydaní, resp. nevydaní potvrdenia o akreditácii. Podrobnosti o č innosti Akreditačnej komisie upravuje jej štatút.

§ 9

Vymedzuje pojem akreditácia vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a rozhodovaciu právomoc ministerstva pri vydávaní potvrdenia o akreditácii. Zároveň upravuje typy akreditácie vo vzťahu k zameraniu akreditovaných programov podľa § 8 ods. 3, ktoré sú viazané na určitú kvalifikáciu alebo skupinu kvalifikácií.

§ 10

Stanovuje podmienky akreditácie vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktoré musí splniť vzdelávacia inštitúcia pri podaní žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 11

Stanovuje akú odbornú a lektorskú spôsobilosť musí spĺňať odborný garant a lektor akreditovaného vzdelávacieho programu ako predpoklad kvalitného zabezpečenia vzdelá vacieho programu. Pri odbornom garantovi je presne stanovená požadovaná úroveň vzdelania ako aj dĺžka lektorskej činnosti; napĺňa sa princíp – nižšia úroveň vzdelania v odbore sa kompenzuje vyš šou dĺžkou praxe v odbore, ktorého sa vzdelávací projekt týka, ako aj požiadavka na dĺžku lektorskej činnosti. Pre lektora je vzdelanie a prax v oblasti, ktorá je predmetom vzdelávania predpokladom pre lektorsk é pôsobenie, lektorská spôsobilosť sa dokladá písomným zoznamom doterajšieho pôsobenia vo vzdelávaní. Tieto požiadavky sú stanovené pre akreditáciu vzdelávacích programov podľa tohto zákona ako z ákladné podmienky zabezpečenia kvality.

§ 12

Upravuje proces akreditácie: definuje náležitosti žiadosti o akreditáciu, správne lehoty vybavenia žiadosti a správne poplatky súvisiace s podaním žiadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii. Ïalej upravuje vyd ávanie potvrdenia o akreditácii stredným a vysokým školám, ktoré uskutočňujú ďalšie vzdelávanie v tých študijných odboroch alebo študijných programoch, alebo ich častiach, ktoré poskytujú svojim študentom v rámci formálneho vzdelávania v školskom systéme. Tento paragraf upravuje ďalej platnosť vydaného potvrdenia o akreditácii pre školy, resp. vysoké školy v závislosti na uvedení študijn ého alebo učebného odboru v sieti, resp. po dobu platnosti akreditovaného študijného programu; pre ostatné vzdelávacie inštitúcie je platnosť potvrdenia o akreditácii päť rokov – je tu zachovaný doteraz uplatňovaný prístup.

§ 13

Ustanovuje spôsoby a podmienky zániku akreditácie vzdelá vacieho programu vzdelávacej inštitúcie v súvislosti so zánikom vzdelávacej inštitúcie, jej predmetu činnosti a neplnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona a možnosť opätovného podania ž iadosti o vydanie potvrdenia o akreditácii.

§ 14

Upravuje cieľ, formu záverečnej skúšky, vytvorenie a zlož enie skúšobnej komisie a uskutočnenie záverečnej skúšky akreditovaného programu ďalšieho vzdelávania. Konkrétny spôsob hodnotenia výsledkov ďalšieho vzdelávania závisí obsahu vzdelá vacieho programu vo vzťahu k profilu absolventa vzdelávania a presná organizácia, resp. kombinácia foriem a súčastí skúšky závisí od rozhodnutia vzdelávacej inštitúcie alebo odborného garanta a je sú časťou projektu vzdelávacieho programu, ktorý predkladá vzdelávacia inštitúcia ministerstvu spolu so žiadosťou o akreditáciu. Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu sa koná pred sk úšobnou komisiou vtedy ak vzdelávací program vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii. Ïalej tento paragraf upravuje vydanie osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu a ukladá vzdel ávacej inštitúcii viesť register vydaných osvedčení.

Tretia časť

Oprávnené vzdelávacie inštitúcie a uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania

§ 15

Ustanovuje za akých podmienok môže vzdelávacia inštitúcia (škola a vysoká škola) požiadať ministerstvo o udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti pre čiastočnú kvalifikáciu, stanovuje podmienky pre udelenie tohto oprávnenia. Školy a vysoké školy majú personálne a materiálno-technické predpoklady na to, aby kvalitne posúdili výsledky ďalšieho vzdelávania vo vzťahu k z ískaniu čiastočnej, alebo úplnej kvalifikácie, ktorých sa udelenie oprávnenia vykonávať skúšku na overenie odbornej spôsobilosti týka. Zároveň paragraf ustanovuje dobu platnosti oprávnenia, jeho neprevodite ľnosť a ukladá povinnosť platiť správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie oprávnenia.

§ 16

Upravuje zánik oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a odňatie oprávnenia oprávnenej inštitúcii ministerstvom pri neplnení povinností uložených týmto zákonom, ako aj možnosť opätovného požiadania o vydanie oprávnenia.

§ 17

Upravuje postup pri overovaní a hodnotení odbornej spôsobilosti, za akých podmienok môže fyzická osoba požiadať o overenie odbornej spôsobilosti na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie a čo m á žiadosť obsahovať, ďalej upravuje postup oprávnenej inštitúcie, vytvorenie a zloženie skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti, oprávnenie vyberať poplatok za vykonanie skúšky a časový harmonogram povinnosti uskutočniť skúšku. Zároveň sa tu upravuje právo oprávnenej inštitúcie požadovať poplatok za vykonanie skúšky, ako aj za vykonanie opravnej skúšky. Tento poplatok má pokryť ná klady oprávnenej inštitúcie na zabezpečenie skúšky.

§ 18

Upravuje náležitosti a podmienky výkonu skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, úlohy predsedu skúšobnej komisie, štruktúru skúšky, postup oprávnenej inštitúcie pri hodnotení výsledkov skúš ky a jej povinnosť viesť dokumentáciu o uskutočňovaní skúšok. Základným kritériom úspešnosti uchádzača na skúške je splnenie požiadaviek určených v hodnotiacom štandarde úplnej alebo čiastočnej kvalifikácie v Národnej sústave kvalifikácií (§ 21).

§ 19

Upravuje vydanie osvedčenia o čiastočnej a úplnej kvalifikácii, povinnosť oprávnenej inštitúcie viesť register vydaných osvedčení.

§ 20

Ustanovuje proces preskúmavania priebehu a výsledku skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a opravnej skúšky v prípade, že neúspešný uchádzač o to požiada ministerstvo..

Štvrtá časť

Národná sústava kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávac ích potrieb

§ 21

Definuje národnú sústavu kvalifikácií, údaje, ktoré sa v nej uvádzajú o úplných a čiastočných kvalifikáciách, doklady, ktorými sa potvrdzuje získanie úplnej kvalifikácie a čiastočná kvalifikácia. Splnomocňuje ministerstvo na vypracovanie a priebežné aktualizovanie sústavy a ukladá mu povinnosť vydať ju všeobecne záväzným právnym predpisom. V odseku 7 je vymedzený sú bor dokladov potvrdzujúci získanie úplnej kvalifikácie pre výkon povolania.

§ 22

Zriaďuje informačný systém ďalšieho vzdelávania, popisuje registre, ktoré ho tvoria a informácie, ktoré sú v nich uvádzané a povinnosti ministerstva aj vzdelávacích inštitúcií. Registre ako sú časť informačného systému budú verejne prístupné pre potreby verejnej správy, občanov, vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, poradcov pre oblasť zamestnania a pod.

§ 23

Definuje systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb ako podporný informačný nástroj, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu prá ce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti.

Piata časť

Kontrola dodržiavania podmienok akreditácie a dodržiavania podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spô sobilosti

§ 24

Upravuje predmet kontroly dodržiavania podmienok akreditácie vzdelávacieho programu, podmienok udelenia oprávnenia na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti a plnenie povinností vzdelávacej inštitú cie ako vyplývajú z príslušných paragrafov zákona.

§ 25

Upravuje výkon kontroly, oprávnenia a povinnosti pri výkone kontroly vyplývajúce z tohto zákona ako aj zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskor ších predpisov. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

§ 26

Upravuje pravidlá spracovania a prerokovania výsledkov kontroly.

Šiesta časť

Správne delikty

§ 27

Upravuje rozpätia pokút uložených ministerstvom za správne delikty vyplývajúce z neplnenia povinností uložených zákonom ako aj pravidlá postupu pri ukladaní pokút ministerstvom. Výnosy z pokút sú pr íjmom štátneho rozpočtu.

Siedma časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 28

Upravuje vzťah zákona k správnemu poriadku, kontinuitu s predchádzajúcou legislatívou.

§ 29

Zrušuje zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č . 567/2001 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 653/2007 Z. z., ktorý sa do tohto zákona integruje a s účinnosťou od 1. januára 2013 vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č . 323/2001 Z. z. o podrobnostiach obsahu teoretických vedomostí a praktických znalostí, ktoré sa vyžadujú pri prevádzkovaní živnosti, spôsobe vykonania kvalifikačnej skúšky a o vydaní osvedčenia o jej konan í v znení vyhlášky č. 470/2007 Z. z.

Èl. II

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Zavádza sa oslobodenie od správnych poplatkov pre školy a vysoké školy v prípade žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu zodpovedajú ceho študijným odborom alebo učebným odborom, ktoré sú uvedené pre príslušnú školu v sieti, alebo tých, ktoré sú akreditované na vysokých školách podľa zákona č. 131/2001 o vysokých š kolách.

Èl. III

Novelizuje sa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Èl. IV

Stanovuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2010 s výnimkou čl. I, § 8 ods. 3 písm. b), § 15 až 20, § 21 ods. 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. I. § 29 ods. 2 a čl. III bodov 1, 2, 3 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januá ra 2013.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu