Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.07.2005 do 31.07.2005

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno – technická úprava definície majiteľa zaknihovaného cenného papiera. V záujme odstránenia možných výkladových problémov sa dopĺňa odkaz na všetky typy evidencie, vrátane účtov zriedených podľa zákona č.600/1992 Zb.

K bodu 3

Legislatívno – technická úprava úprava poznámky pod čiarou.

K bodom 4 a 5

Zmena definície kontroly a definícia majetkovej účasti sa zavádza za účelom vymedzenia skupín, ktoré sú finančnými konglomerátmi podľa direktívy č.2002/87/ES. Pojem finančný nástroj a regulovaný trh sa zavádza podľa čl. 1 direktívy č.2003/6/ES.

K bodom 6 a 7

Legislatívno – technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 8

Legislatívno – technická úprava. Zosúladenie s terminológiou týkajúcou sa zmlúv o prevodoch cenných papierov.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že podľa § 10 ods. 4 sú v SR zavedené ďalšiej možnosti evidencie zaknihovaných cenných papierov v Centrálnom registri NBS (štátne pokladničné poukážky) a u depozitára podielových fondov (zaknihované podielové listy) je potrebné doriešiť úpravu systému zúčtovania týchto cenných papierov, ako aj problematiku vedenia registra záložných prááv v prípade, ak je evidencia cenných papierov zverená týmto subjektom.

K bodu 10

Na základe poznatkov získaných pri výkone dohľadu sa rozširuje úprava niektorých typov zmlúv (komisionárska zmluva, mandátna zmluva a zmluva o sprostredkovaní) tak, aby sa vzťahovala nielen na cenné papiere, ale aj na iné investičné nástroje.

K bodu 11

Legislatívno – technická úprava, aby sa zvýraznila skutočnosť, že záložný rubopis je podmienkou na vznik zmluvného záložného práva.

K bodu 12

Upravuje sa osobitný režim záložného práva k cenným papierom pre vymedzený okruh záložcov a záložných veriteľov (predovšetkým finančné inštitúcie, podnikateľov a verejných orgánov) za účelom harmonizácie s direktívou č.2002/47/ES o finančných zárukách.

Ide predovšetkým o zrušenie konštitutívneho charakteru zápisu do registra záložných práv vedeného centrálnym depozitárom. Podľa čl. 3 direktívou č.2002/47/ES takáto registrácia nesmie mať vplyv na zriadenie, platnosť, bezchybnosť, vymáhateľnosť a dôkaznú príslušnosť záložnej zmluvy.

Rovnako z dôvodu nesúladu s direktívou č.2002/47/ES je potrebné upraviť pre tento okruh osôb niektoré ustanovenia týkajúce sa postupov realizácie záložného práva k cenným papierom (ide o úpravu niektorých postupov pri výkone záložného práva podľa § 51 ods. 4 až 7, pre ich nesúlad s čl. 4 ods.4, ktorý zakazuje viazať realizáciu finančnej záruky na podanie predchádzajúceho oznámenia o zámere realizácie, uplynutia dodatočnej lehoty alebo na predpísaný spôsob realizácie, napr. formou dražby). Nakoľko ide o voľnejší režim, pre fyzické osoby nepodnikateľov smernica nepožaduje zavedenie takého režimu a členskému štátu umožňuje ponechať prísnejšie pravidlá týkajúce sa registrácie, ako aj výkonu záložných práv. Z uvedeného dôvodu bola ponechaná pre fyzické osoby nepodnikateľov v platnosti doterajšia úprava záložného práva k cenným papierom tak, ako to urobila väčšina členských štátov.

Oddobná úpraqva bola vykonaná aj v ustanoveniach týkajúcich sa zabezpečovacích prevodov cenných papierov zaúčelom ich harmonizácie s direktívou č.2002/47/ES o finančných zárukách. Rovnako ako v prípade zmluvného záložného práva ide predovšetkým o zrušenie konštitutívneho charakteru zápisu do registra zabezpečovacích prevodov.

K bodu 13

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na bod 4 (skoršie zavedenie skratky „členský štát“).

K bodom 14 a 15

Legislatívno – technické úpravy za účelom odstránenia možných výkladových problémov vo vzťahu k úprave slobodného poskytovania služieb ( § 65 a 66), výkonu činnosti člena centrálneho depozitára a k tvorbe a rozširovaniu investičných odporúčaní obchodníkom s cennými papiermi.

K bodu 16

Doplnenie novej podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb o vhodnosť a odbornú spôsobilosť osôb riadicich finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ktorého súčasťou je aj obchodník s cennými papiermi si vyžiadal čl. 13 direktívy č.2002/87/ES.

K bodom 17 a 18

Legislatívno – technická úprava - zosúladenie pojmov týkajúcich sa vzdelania so školským zákonom a doplnenie ustanovenia o to, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou pri členoch štatutárneho orgánu finančnej holdingovej inštitúcie kontrolujúcej konsolidovaný celok a pri členoch štatutárneho orgánu zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti kontrolujúcej finančný konglomerát, ako aj vymedzenie vhodnosti akcionárov kontrolujúcich finančnú holdingovú inštitúciu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodu 19

Zjednotenie kritérií na odbornú spôsobilosť vedúcich pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi s kritériami platnými pre štatutárov a vedúcich pracovníkov tuzemských obchodníkov s cennými papiermi.

K bodom 20 až 22

V súlade s čl. 27 direktívy č.2002/87/ES sa rozširuje povinnosť Úradu pre finančný trh (ďalej len „úrad“) vykonať konzultácie s príslušnými orgánmi členských štátov pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných služieb (ide najmä o situácie, ak by mal byť budúci obchodník s cennými papiermi majetkovo prepojený s finančnými inštitúciami z členských štátov EÚ). Novým odsekom 2 sa dopĺňa sa aj rozsah týchto konzultácií, ktorý však v zmysle direktívy č.2002/87/ES nie je vyčerpávajúci.

K bodom 23 a 24

Upresňujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa žiadosti a podmienok udeľovania povolení sprostredkovateľom investičných služieb.

Odstraňuje sa určitá nejednoznačnosť doterajšej úpravy poskytovania rovnakých služieb obchodníkmi s cennými papiermi a sprostredkovateľmi investičných služieb, najmä či je obchodník s cennými papiermi oprávnený poskytovať tieto služby aj prostredníctvom fyzických osôb tak, ako je to umožnené sprostredkovateľom – právnickým osobám po splnení podmienok podľa 61 ods. 5 písm. b).

K bodu 25

Rieši sa situácia, ak sprostredkovateľ investičných služieb nie je schopný získať požadované poistenie z objektívnych príčin, napríklad ak poisťovne neposkytujú daný poisťovací produkt všobec alebo určitému okruhu osôb. V takom prípade je alternatívou navýšenie minimálneho základného imania, tak ako sato navrhuje v pripravovanej direktíve o finančných službách.

K bodu 26

Upresnenie postupov pri oznamovacej povinnosti pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, podnikajúcim v SR na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodom 27, 30 a 31

Legislatívno – technická úpravy. Upresnenie vo vzťahu k pobočkám zahraničných bánk resp. obchodníkov s cennými papiermi, nakoľko z doterajšieho znenia nebolo jasné, či sa tieto ustanovenia na ne vzťahujú.

K bodom 28 a 29

Úpravu postupov pri predchádzajúcom súhlase na nadobudnutie kvalifikovaných podielov na obchodníkovi s cennými papiermi si vyžiadal čl. 27 direktívy č.2002/87/ES.

K bodom 32 až 34

Úpresnenie pravidiel činnosti obchodníka s cennými papiermi vo vzťahu ku klientom si vyžiadali skúsenosti Úradu pre finančný trh pri výkone dohľadu. Posilňuje sa zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči klientovi (povinnosť vydať mu potvrdenie o udelenom pokyne) ako aj jeho celková zodpovednosť za stabilitu finančného trhu tak, aby obchodník s cennými papiermi nesmel vykonať pokyn klienta smerujúci k manipulácií kurzu cenného papiera a aby bol oprávnený takýto pokyn odmietnuť vykonať aj v prípade, ak by jeho vykonanie bolo v záujme klienta.

K bodu 35

Spresňuje znenie v záujme zrozumiteľnosti a predídenia výkladovým problémom aj vzhľadom na úpravu vykonanú v novele zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, na ktorú sa úprava majetkovej angažovanosti podľa tohoto zákona odvoláva.

K bodu 36

Legislatívno – technická úprava – oprava zrejmej chyby – splnenie podmienky sa má viazať na neprekročenie limitov majetkovej angažovanosti, ktoré sú v odseku 7.

K bodu 37

Na základe poznatkov získaných pri výkone dohľadu sa zavádza sa povinnosť obchodníka s cennými papiermi denne preceňovať pozície v obchodnej knihe tak, ako to už bolo zavedené v bankovom sektore. Táto povinnosť vyplývala podľa doterajšej úpravy len nepriamo z § 74 a súvisiaceho vykonávacieho predpisu MF SR.

K bodom 38 a 39

V § 75 ods. 1 sa presne špecifikuje, že denník musí vždy obsahovať cenu, ktorú uviedol klient v pokyne. Úpravou odseku 2 sa rozširujú povinné náležitosti denníka o prijatých pokynov klientov o záznamy týkajúce všetkých druhov investičných služieb, nielen služieb týkajúcich sa kúpy apredaja investičných nástrojov.

K bodom 40 a 41

Legislatívno – technická úprava v záujme jednoznačnosti výkladu sa dopĺňa, že sa jedná o priebežnú účtovnú závierku a v nadväznosti na nový zákon o účtovníctve sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

K bodu 42

Na základe poznatkov získaných pri výkone dohľadu sa sprísňujú podmienky výberu audítorov pre obchodníkov s cennými papiermi. Úradu pre finančný trh sa udeľuje právomoc odmietnuť obchodníkom s cennými papiermi navrhovaného audítora. Pretože v prípade bánk má rovnakú právomoc Národná banka Slovenska, ide o zjednotenie podmienok pre bankových a nebankových obchodníkov s cennými papiermi.

K bodom 43 až 45

Upresňujú sa náležitosti ročných a polročných správ obchodníkov s cennými papiermi, najmä previazanosť správy o finančnej situácii na § 123 ods. 1 písm. c) a odstránenie určitých duplicít vykazovaných údajov v týchto správach

K bodu 46

Zmena súvisí s novým vymedzením pojmu „regulovaný trh“, ktorý bol zavedený v novom zákone o kolektívnom investovaní č.594/2002 Z.z.

K bodom 47 a 48

Legislatívno – technické úpravy súvisiace s prijatím zákona č.43/2004 o starobnonm dôchodkovom sporení a aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 49

Rozširuje sa okruh osôb, ktorým nepatrí náhrada z Garančného fondu investícií o právnickú osobu, ktorá ovláda obchodníka s cennými papiermi, t.j. osobu, u ktorej možno odôvodnene predpokladať, že sa mohla resp. má zodpovednosť za zlyhanie obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 50

Upravuje sa postup v prípade ak má zaniknúť alebo sa podstatne obmedziť účasť na systéme ochrany klientov podľa tohto zákona, analogicky, ko to bolo vykonané v prípade účasti bánk na ochrane vkladov zákonom č.186/2004 Z.z.

K bodu 51

Ustanovenie §◊84 ods.◊3 sa v záujme eliminovania výkladových problémov spresňuje a zlaďuje s ustanovením §◊91 ods.◊4 o používaní finančných zdrojov Garančného fondu tak, že ročné príspevky do tohto fondu slúžia predovšetkým na vytváranie zdrojov určených na výplatu náhrad za nedostupný klientsky majetok alebo na splácanie úveru použitého na zabezpečenie výplaty náhrad za nedostupný klientsky majetok. Vzhľadom na navrhovanú úpravu §◊91 ods.◊4 písm.◊b) ) sa však finančné zdroje Garančného fondu budú môcť použiť aj na splácanie poskytnutej návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.

K bodom 52 až 54

Dopĺňa sa alternatívny spôsob pre výpočet ročných poplatkov obchodníkov s cennými papiermi do Garančného fondu investícií ako % podiel z hodnoty klientskeho majetku zvereného klientami obchodníkovi s cennými papiermi. O použití príslušnej základne pre výpočet príspevku rozhodne v súlade s § 84 ods. 8 a 9 Rada Garančného fondu investícií.

K bodu 56

Upresňuje sa termín pre uhradenie vstupného príspevku do Garančného fondu. 30 dňová lehota by mala plynúť od zápisu obchodníka s cennými papiermi resp. správcovskej spoločnosti do obchodného registra. Predíde sa tak možným problémom spojeným s vrátením zaplateného píspevku v prípade, ak by obchodník s cennými papiermi resp. správcovská spoločnosť nebola zapísaná do obchodného registra.

K bodom 57 a 58

Ustanovenia §◊86 ods.◊5 a◊6 sa v záujme eliminovania výkladových a aplikačných problémov spresňujú tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje na celý proces rozhodovania (nielen na samotné rozhodnutie) o vyhlásení obchodníka s cennými papiermi resp. správcovskej spoločnosti za neschopnú vyplatiť klientsky majetok. Pritom táto úprava zohľadňuje terminológiu, ktorú používa zákon č.◊424/2002◊Z.◊z. (novela Občianskeho súdneho poriadku).

K bodu 59

Ustanovenie § 87 ods.◊3 sa v záujme eliminovania výkladových a aplikačných problémov spresňuje tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že celková výška zákonom chráneného nedostupného klientského majetku jednotlivých klientov sa vypočítava podľa stavu klientského majetku, premlčaných vkladov a investičných nástrojov a záväzkov vkladateľov voči príslušnému obchodníkovi s cennými papiermi resp. správcovskej spoločnosti ku dňu vzniku nedostupnosti klientského majetku a že na neskoršie zmeny tohto stavu sa neprihliada na účely výpočtu výšky náhrady z Garančného fondu investícií. Takáto úprava je v záujme predídenia rôznym machináciám s klientským majetkom najmä takým ktoré sa vykonávali za účelom nekalného zvyšovania celkového objemu zákonom chránených zostatkov nedostupných vkladov a tým nekalného rozširovania nárokov na náhradu od Fondu ochrany vkladov. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že vypočítaná výška náhrady sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

K bodu 60

Legislatívno – technická úprava, aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 61

Spresňuje sa určenie lehoty, do ktorej je Garančný fond povinný určiť začatie, trvania postup a miesto vyplácania náhrad na päť pracovných dní, tak ako je to v prípade Fondu ochrany vkladov.

K bodu 62

Do §◊88 o podmienkach vyplácania náhrad sa navrhuje doplniť nový odsek◊10, ktorým sa priamo zákonom výslovne ustanovujú podmienky, za ktorých sa nesmie poskytnúť a vyplatiť požadovaná náhrada za klientsky majetok. Pritom neposkytnutie a nevyplatenie požadovanej náhrady za klientsky majetok je okrem iného aj následkom odmietnutia poskytnúť osobné údaje a doklady o totožnosti fyzickej osoby a o klientskom majetku a iných pohľadávkach a záväzkoch fyzickej osoby voči obchodníkovi s cennými papiermi resp. správcovskej spoločnosti s nedostupným klientským majetkom. Zároveň sa reaguje na zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov, na základe ktorých je potrebné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. Zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu vyplácania, na vyplácanie a na zdokumentovanie vyplácania náhrad za nedostupný klientsky majetok pre oprávnené osoby. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť systému ochrany investícií v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s Európskou smernicou o systémoch ochrany investícií č.97/9/EC. V tejto súvislosti možno uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú ochrany investícií a náhrad za klientsky majetok, je okrem iného zabezpečená aj zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti podľa §◊97. Navrhnuté odseku◊10 je v súlade aj so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto údajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K bodu 63

Ustanovenie odseku ◊5 bolo doplnené v záujme eliminovania výkladových a aplikačných problémov, aby bolo jednoznačne zrejmé, že poskytnutím náhrady z Garančného fondu nie je dotknuté právo klienta alebo inej oprávnenej osoby vymáhať si od obchodníka s cennými papiermi resp. správcovskej spoločnosti, v ktorej sa klientsky majetok stal nedostupnými, uhradenie tej časti klientského majetku, za ktorú nebola poskytnutá náhrada z Garančného fondu.

Doplnením odsekov 6 až 8 sa reaguje na zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky, na základe ktorých je potrebné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. Bez spracúvania osobných údajov o klientoch a iných oprávnených osobách (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť systému ochrany investícií v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s Európskou smernicou o systémoch ochrany investícií č.97/9/EC. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa okrem § 88 ods. 10 (bod 39) novelizuje aj znenie §◊89. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú ochrany investícií a náhrad za klientský majetok, je okrem iného zabezpečená aj zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti podľa §◊97.

K bodu 64

V záujme odstránenia výkladových a aplikačných problémov sa spresňuje, že Úrad pre finančný trh schvaľuje aj zmeny všeobecných podmienok vyplácania náhrad.

K bodu 65

Stanovuje sa okruh osôb, s ktorými je Garančný fond investícií oprávnený spolupracovať a vymieňať si informácie v rámci plnenia zákonom stanovených povinností.

K bodom 66 až 68

Navrhuje sa ustanoviť, že medzi príjmy Garančného fondu môžu patriť aj návratné finančné výpomoci a dotácie zo štátnych finančných aktív na podporu plnenia úloh Garančného fondu a ustanoviť možnosť poskytnutia štátnej garancie na úvery prevzaté fondom. Pritom podrobné pravidlá poskytnutia a výšku takýchto potenciálnych príjmov a garancií by určoval zákon o štátnom rozpočte, zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách (zákon č.◊386/2002◊Z. z.) a zákon o rozpočtových pravidlách (zákon NR SR č. 303/1995◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

Na úpravu odseku 2 (zdroje fondu) nadväzuje úprava odseku 4 (použitie zdrojov fondu), kde sa navrhuje ustanoviť, že medzi výdavky Garančného fondu patria aj splátky prípadných návratných finančných výpomocí zo zo štátnych finančných aktív (teda návratných finančných výpomocí poskytnutých na splatenie úverov, ktoré fond získal) Zároveň sa novým znením ustanovenia odseku◊4 písm.◊c) zrušuje doterajšie oprávnenie Garančného fondu poskytovať úver obchodníkom s cennými papiermi v nútenej správe.

Navrhované zmeny v § 91 sú v súlade s obdobnou úpravou v zákone č.118/1996 Z.z. o ochrane vkladov vykonanou na základe požiadaviek Svetovej banky, ktoré sú uvedené v bode◊9 a v prvej odrážke bodu◊20 v časti „Hlavná správa“ hodnotiacej správy Svetovej banky k FSAP programu. Konkrétne ide o požiadavku Svetovej banky, aby sa podporila finančná stabilita Fondu ochrany vkladov tým, že sa výslovne vytvorí formálna linka, ktorá upraví možnosť štátu (ministerstva financií) poskytnúť v prípade potreby finančné prostriedky pre Fond ochrany vkladov.

K bodu 69 a 70

Spresňujú sa kompetencie Rady fondu predovšetkým kvôli novému zneniu §◊91 ods.◊4 písm.◊c) a ďalším úpravám v § 91, ktorým sa ruší doterajšie oprávnenie Garančného fondu ochrany poskytovať úver obchodníkom s cennými papiermi v nútenej správe. V dôsledku zrušenia tejto možnosti je tiež potrebné zrušiť oprávnenie Rady fondu schvaľovať poskytnutie takéhoto úveru, pričom táto kompetencia sa nahrádza kompetenciou Rady fondu schvaľovať postup Garančného fondu vrátane jeho orgánov a ďalších osôb pri zabezpečovaní vyplácania náhrad za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok. Takáto úprava rešpektuje aj ustanovenie §◊88 ods.◊4, podľa ktorého Garančný fond vypláca náhrady prostredníctvom bánk a môže ich pri tejto činnosti usmerňovať.

K bodom 71 a 72

Upúšťa sa od taxatívneho vymedzenia odborov vysokoškolského vzdelania ako podmienka odbornej spôsobilosti pre členov orgánov a vedúcich pracovníkov centrálneho depozitára tak, ako to bolo vykonané aj v prípade ostatných subjektov finančného trhu.

V § 100 odseku 12 sa dopĺňa kritérium pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pre osobu zodpovednú za výkon vnútornej kontroly v centrálnom depozitárovi.

K bodom 73 a 74

Legislatívno – technická úprava. Doterajšia previazanosť len na povolenie podľa § 54 by sa mohla zaurčitých podmienok vykladať aj tak, že z možnosti členstva v centrálnom depozitári sú vyradení zahraniční obchodníci s cennými papiermi z EÚ, ktorí poskytujú investičné služby v SR bez povolenia úradu na základe slobody poskytovania služieb podľa § 65 a 66. Preto je potrebné v záujme jednoznačnosti výkladu explicitne zvýrazniť možnosť členstva aj takýchto zahraničných obchodníkov s cennými papiermi.

Súčasne sa v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti rozdelila úprava členstva a postupu jeho udeľovania do dvoch samostatných odsekov.

K bodu 75

V záujme zjednodušenia postupov pri výplate istiny a výnosov zo štátnych dlhopisov sa dopĺňa možnosť vydať centrálnemu depozitárovi na žiadosť osoby zabezpečujúcej túto výplatu vydať register emitenta v rozsahu potrebnom na identifikáciu ich majiteľov, t.j. zoznam majiteľov štátnych dlhopisov.

K bodom 76 a 77

V záujme zvýšenia transparentnosti trhu sa rozširuje informačná povinnosť centrálneho depozitára vo vzťahu k burze cenných papierov aj na cenné papiere obchodované na regulovanom voľnom trhu burzy a zvyšuje sa rozsah poskytovaných údajov o menovitú hodnotu dotknutých cenných papierov.

K bodu 78

Legislatívno – technická úprava. Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 79

Pretože vkladné knižky, šeky a cestovné šeky sú v zmysle tohto zákona cennými papiermi, aj keď majú charakter nástrojov peňažného trhu, je potrebné ich v záujme odstránenia výkladových problémov explicitne vylúčiť z ustanovení o verejnej ponuke cenných papierov tak, ako to umožňuje direktíva č. 89/298/EEC o verejných ponukách cenných papierov.

K bodom 80 až 84

Upresňujú sa niektoré náležitosti prospektu cenného papiera na základe poznatkov a skúseností Úradu pre finančný trh získaných pri uplatňovaní doterajšej úpravy v záujme eliminovania výkladových a aplikačných problémov.

K bodu 85

Vyňatím emisných podmienok dlhopisov sa odstraňujú výkladové a aplikačné problémy spojené s uplatňovaním ustanovenia § 124 vo vzťahu k emisiám dlhopisov.

K bodu 86

Upresňujú sa náležitosti prospektu verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe poznatkov získaných pri uplatňovaní doterajšej úpravy.

K bodom 87 až 89

Informačné povinnosti emitentov cenných papierov by mali vyplývať predovšetkým z prijatia ich cenných papierov na obchodovanie na trhu burzy. Tento fakt je potrebné zohľadniť aj pri stanovení informačných povinností emitentov, ktorí síce vydali cenné papiere nazáklade verejnej ponuky ale už nemajú záujem pôsobiť na trhu burzy a ani verejné spoločnosti.

Úpravou odseku 8 sa zjednocuje postup zverejňovania ročných a polročných správ emitentov. Doterajšia úprava znevýhodňovala zverejňovanie správ emitentov, ktorý neboli prijatý na trh kótovaných cenných papierov.

V nadväznosti na § 154 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje premenu verejnej akciovej spoločnosti na súkromnú akciovú spoločnosť sa upravuje doteraz nedostatočne upravený vzťajh takýchto spoločností k plnenie informačných povinností podľa § 130. Nový odsek 10 umožňuje súkromnej akciovej spoločnosti, ktorá už nemá emisie cenných papierov vydaných na základe verejnej ponuky odísť spod režimu informačných povinností podľa § 130.

K bodu 90

Upravuje a rozširuje sa definícia manipulácie s trhom v súlade s čl. 1 bod 2 smernice č.2003/6 ES o zneužívaní trhu a s implementačným opatrením Komisie EÚ č.2003/124/ES. V odseku 2 sa dopĺňa sa výpočet (nie taxatívny) činností, ktoré podľa skúseností z vyspelých finančných trhov je potrebné pokladať za manipuláciu s trhom. Odsek 3 v záujme zvýšenia právnej istoty účastníkov trhu v súlade s čl. 4 a 5 implementačného opatrenia Komisie EÚ č.2003/124/ES ustanovuje výpočet signálov a kritérií (nie taxatívny), ktoré je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní toho, či dané konanie možno pokladať za manipuláciu s trhom alebo nie. Samotný výskyt určitého signálu podľa odseku 3 automaticky neznamená, že ide o manipuláciu s trhom ale predstavuje podnet pre úrad alebo východisko na podrobnejšie preverenie obchodu alebo pokynu na vykonanie obchodu a zistenie ďalších súvisiacich okolností.

Zmenou oproti doterajšej úprave je aj rozšírenie platnosti definície manipulatívneho správania (a tým aj príslušných súvisiacich ustanovení) na celý trh finančných nástrojov, pričom za manipuláciu s trhom sa pokladajú aj obchody s finančnými nástrojmi obchodovanými na burze alebo na inom regulovanom trhu v SR alebo v inom členskom štáte alebo pre ktoré sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu, a to vrátane obchodov uzavretých mimo trhu burzy alebo iného regulovaného trhu.

Aby sa zohľadnil budúci vývoj na finančných trhoch, udeľuje sa ministerstvu financií oprávnenie vydať vyhlášku, ktorou sa upraviapodrobnosti o spôsobe a kritériách na posudzovanie manipulácie s trhom

Z dôvodu značného rozšírenia ustanovení súvisiacich s definíciou manipulácie s trhom bolo nutné vyňať túto úpravu z § 3 ods. 4 doterajšej úpravy v zákone č.429/2002 Z.z. o burze cenných papierov a upraviť ju v zákone o cenných papietoch, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu ochrany investorov na finančnom trhu.

K bodu 91

V súlade s čl. 1 bod 1 smernice č.2003/6/ES a s implementačným opatrením Komisie EÚ č.2003/124/ES sa upravuje definícia dôvernej informácie

Zmenou oproti doterajšej úprave je aj rozšírenie platnosti definície a tým aj zákazu zneužívania dôverných informácií na finančné nástroje prijaté (alebo pre ktoré sa podala žiadosť o prijatie) na regulovanom trhu v každom členskom štáte EÚ. Finančné nástroje zahŕňajú aj deriváty na komodity a teda predstavujú širšiu množinu ako investičné nástroje, na ktoré sa zákaz vzťahoval podľa doterajších predpisov.

Pre posudzovanie skutočnosti, či sa jedná o dôvernú informáciu je potrebné preskúmať zaužívanú trhovú prax na danom finančnom trhu. Kritériá na jej posudzovanie stanoví vyhláška MF SR v súlade s implementačným opatrením Komisie EÚ.

K bodu 92

Novými § 132a až 132n sa implementujú do právneho poriadku SR ustanovenia smernice č.2003/6/ES o nakladaní s dôvernými informáciami a o rozširovaní a zverejňovaní investičných odporúčaní.

§ 132a v súlade s čl. 6 bod 9 smernice č.2003/6/ES ustanovuje povinnosť osobám podieľajúcim sa pri s plnením ich povinností pri obchodoch s finančnými nástrojmi vyplývajúcim najmä z výkonu ich zamestnania alebo funkcie oznámiť úradu podozrenie, že vykonaním obchodu by mohlo byť považované za obchodovanie s využitím dôverných informácií. Náležitosti tohto oznámenia v súlade s čl. 9 implementačného opatrenia Komisie EÚ č.........2004/ES stanovuje odsek 2.

§ 132b v v súlade s čl. 6 body 1 až 3 smernice č.2003/6/ES a čl. 2 a 3 implementačného opatrenia č. 124/2003/ES ustanovuje povinnosť emitentov finančných nástrojov zverejňovať dôverné informácie v SR ako aj v členskom štáte, v ktorom sú jeho finančné nástroje prijaté na regulovaný trh (alebo o také prijatie žiada). Spôsob zverejnenia je rovnaký, ako sa vyžaduje v prípade iných informácií povinne zverejňovaných emitentami podľa tohto zákona alebo zákona o burze cenných papierov. Odsek 3 upravuje podmienky, za ktorých môže emitent odložiť odložiť zverejnenie dôvernej informácie. V prípade odloženia zverejnenia však musí emitent prijať opatrenia podľa odseku 4 na zabezpečenie dôvernosti nezverejnených informácií. Odsek 5 upravuje postupy zverejnia dôvernej informácie emitentom v prípade jej úmyselného alebo neúmyselného zverejnenia jeho zamestnancami alebo členmi jeho orgánov.

§ 132c v súlade s čl. 6 bod 3 smernice č.2003/6/ES ustanovuje povinnosť emitentov finančných nástrojov viesť tzv. insider list, čiže zoznam osôb pracujúcich pre nich buď na základe pracovnej zmluvy alebo inak, ktoré majú prístup k dôverným informáciám. Odseky 2 až 4 ustanovujú a čl. 5 implementačného opatrenia č. 124/2003/ES náležitosti tohto zoznamu a spôsob jeho aktualizácie a archivácie. Odsek 5 zavádza povinnosť emitenta prijať opatrenia na informovanie osôb nachádzajúcich sa na insider liste s ich povinnosťami pri nakladaní s dôvernými informáciami.

§ 132d V súlade s čl. 6 bod 4 smernice č.2003/6/ES ustanovuje povinnosť osobe podieľajúcej sa na riadení emitenta finančných nástrojov a osobám im blízkym povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu úradu každý obchod, ktorý vykonali na vlastný účet s akciami emitenta na ktorého riadení sa podieľajú alebo s finančnými nástrojmi odvodenými od týchto akcií do troch pracovných dní od uzavretia obchodu. Odsek 2 v súlade s čl. 6 implementačného opatrenia č. 124/2003/ES obsahuje náležitosti tohto oznámenia.

§ 132e v súlade s čl. 1 smernice č.2003/6/ES upravuje definície pojmov týkajúcich sa tvorby a rozširovania investičných odporúčaní.

§ 132f v súlade s čl. 2 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje rozsah, v ktorom je osoba zodpovedná za vypracovanie investičného odporúčania povinná uviesť v tomto odporúčaní svoje identifikačné údaje.

§ 132g v súlade s čl. 3 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje všeobecný štandard objektívneho prezentovania investičných odporúčaní. Vyžaduje sa najmä, aby boli fakty jasne odlíšené od interpretácií a dohadov a u odhadov a predpovedí cenového vývoja musí byť jasne uvedené, že ide o odhady a predpovede.

§ 132h v súlade s čl. 4 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje dodatočné povinnosti týkajúce sa objektívneho prezentovania investičných odporúčaní, ak je ich spracovateľom je banka, obchodník s cennými papiermi, osoby s nimi prepojené osoby alebo osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je príprava investičných odporúčaní. Uvedené osoby majú rozšírený okruh povinností z dôvodu, že ide o profesionálnych poskytovateľov služieb, ktorí majú vybudované odborné zázemie a siete pobočiek a teda je pravdepodobné, že bežní klienti budú využívať hlavne ich služby a okrem toho sú povinní dodržiavať pravidlá vo vzťahu ku klientom aj pri výkone iných služieb (napr. podľa zákona o cenných papieroch), teda ich klienti môžu odôvodnene predpokladať a požadovať, aby tieto osoby poskytovali služby súvisiace s prípravou investičných odporúčaní na vysokej odbornej úrovni.

§ 132i v súlade s čl. 6 bod 9 smernice č.2003/6/ES ustanovuje osobám rozširujúcim alebo spracovávajúcim investičné odporúčania týkajúce sa finančných nástrojov povinnosť odhaliť okolnosti, ktoré sú spôsobilé narušiť objektivitu nimi vypracovaných investičných odporúčaní. Vzťahmi a okolnosťami spôsobilými narušiť objektivitu investičných odporúčaní sa v súlade s čl. 5 implementačného opatrenia č.125/2003/ES, ktorý stanovuje všeobecný štandard pre odhaľovanie konflikty záujmov spracovateľa investičného odporúčania, rozumejú záujmy alebo konflikty záujmov tejto právnickej osoby alebo osôb s ňou majetkovo a personálne prepojených, ktoré sú známe alebo (pravdepodobne môžu byť) osobám pre ňu pracujúcim pri príprave investičného odporúčania, ako aj osobám pracujúcim pre túto právnickú osobu, ktoré neboli zapojené do prípravy investičného odporúčania ale mali alebo (alebo pravdepodobne mali) prístup k investičnému odporúčaniu pred jeho zverejnením alebo odovzdaním klientovi.

§ 132j v súlade s čl. 6 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje dodatočné povinnosti týkajúce sa odhaľovania záujmov a konfliktov záujmov osobám rozširujúcim alebo spracovávajúcim investičné odporúčania týkajúce sa finančných nástrojov. Ide najmä o informácie o podieloch (vyšších ako 5%) v majetku týchto osôby na základnom imaní emitenta finančných nástrojov, ktorých sa týka nimi spracované investičné odporúčanie.

§ 132k v súlade s čl. 7 a 8 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje podmienky, za ktorých možno rozširovať investičné odporúčania vypracované inou osobou. Ide najmä o uvedenie identifikačných údajov o rozširovateľovi investičného odporúčania a rozsah údajov v prípade, ak sa rozšuruje pozmenené investičné odporúčanie.

§ 132l v súlade s čl. 7 a 8 implementačného opatrenia č.125/2003/ES ustanovuje ustanovuje dodatočné povinnosti týkajúce sa rozširovania investičných odporúčaní, ak banka, obchodník s cennými papiermi, osoby s nimi prepojené osoby alebo osoba, ktorej hlavným predmetom činnosti je príprava investičných odporúčaní rozširuje investičné odporúčanie vypracované inou osobou.

§ 132m v súlade s čl. 8 až 10 smernice č.2003/6/ES ustanovuje okruh finančných nástrojov na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a rozsah platnosti zákazov a povinností podľa tohto zákona vzťahujúcich sa na nakladanie s dôvernými informáciami, manipuláciou s trhom a šírenie investičných odporúčaní vo vzťahu k týmto finančným nástrojom.

Odsek 6 ustanovuje v súlade s implementačným opatrením č.125/2003/ES osobitný postup pre novinárov podliehajúcim právnym predpisom alebo samoregulačným predpisom, ktoré zaručujú splnenie povinností pri šírení investičných odporúčaní v rozsahu podľa smernice č.2003/6/ES a implementačného opatrenia č. 125/2003/ES.

§ 132n v súlade s čl. 6 bod 7 smernice č.2003/6/ES ustanovuje právomoc úradu zverejniť informáciu, ktorú mala zverejniť osoba, ktorej to ukladá tento zákon.

K bodu 93

Rozširuje sa okruh osôb, ktorým obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť informácie o Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý vznikol až po nadobudnutí účinnosti zákona č.566/2001 Z.z.

K bodu 94

Rozširuje sa okruh osôb nad ktorými sa vykonáva dohľad v súvislosti so zavedením doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi a rozšírením ustanovení o zneužívaní dôverných informácií, manipulácie s trhom a šírení investičných odporúčaní.

K bodu 95

Komisia EÚ je v súlade s oprávnením podľa čl. 8 a 17 bod 2 direktívy č.2003/6 ES o zneužívaní trhu vydávať regulácie. Doteraz bola vydaná regulácia č. 2273/2003/ES z 23.decembra 2003, ktorou sa upravili podmienky, za ktorých sú vylúčené spod manipulatívnych praktík programy spätného odkupu a stabilizácia finančných nástrojov. Uvedená Regulácia je priamo platná a záväzná pre členské štáty.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné doplniť medzi právne predpisy, ktorých dodržiavanie je predmetom výkonu dohľadu aj právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú v zmysle § 7 ústavy SR prednosť pred zákonmi SR.

K bodu 96

Nové odseky 5 a 6 v § 135 vymedzujú jednak vzťah troch typov dohľadov vykonávaných Úradom pre finančný trh ako aj okruh osôb, nad ktorými Úrad pre finančný trh v rámci týchto dohľadov nevykonáva dohľad na individuálnom základe, dohľad na konsolidovanom základe a ani dohľad v rámci doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 97

V súlade s čl. 16 smernice č.2003/6 ES o zneužívaní trhu sa novým § 135a dopĺňajú ustanovenia o vzájomnej spolupráci úradu a výmene informácií s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri výkone dohľadu nad dodržiavaním ustanovení o zákaze manipulácie s trhom na území členskýh štátov, vrátane taxatívne vymedzených dôvodov z ktorých je možné odmietnuť spoluprácu a postupov v prípade odmietnutia spolupráce alebo poskytnutia informácií.

K bodom 98 a 99

Upravujú sa ustanovenia o spolupráci úradu s orgánmi dohľadu členských štátov pri výkone dohľadu nad subjektami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o slobodnom poskytovaní služieb v rámci EÚ tak, aby sa odstránili pochybnosti o tom, že dohľad na území SR je orgán členského štátu oprávnený vykonať aj bez dohody uzavretej s úradom, resp., že úrad je oprávnený vykonať dohľad na území členského štátu aj bez dohody s príslušným orgánom členského štátu.

K bodu 100

V súvislosti so zavedením doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi sa rozširuje sa účel, na ktoré sú dohliadané osoby povinné poskytovať úradu údaje, ako aj rozsah poskytovaných údajov podľa s čl. 12 bod 2 smernice č.2003/6/ES

K bodu 101

Nové ustanovenie § 138 vymedzuje presnejšie účel, predmet a rozsah dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného Úradom pre finančný trh ako aj spresňuje súvisiace pojmy v nadväznosti na transponovanie smerníc č. 93/22/ES a č. 2000/12/ES v znení smernice č. 2002/87/ES. Ide najmä o zmeny súvisiace s čl. 26 smernice č.2002/87/ES sa upravujú ustanovenia o dohľade na konsolidovanom základe nad obchodníkmi s cennými papiermi zavedením zmiešaného konsolidovaného a subkonsolidovaného celku ako aj povinností, ktoré sa na ne vzťahujú. Preto sa definujú na účel dohľadu na konsolidovanom základe nové pojmy v slovenskom právnom poriadku - „finančná holdingová inštitúcia“, „holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ a „zmiešaná finančná holdingová spoločnosť. § 139 až 143 upravujú problematiku dohľadu na konsolidovanom základe v nadväznosti na nové pojmy používané v súvislosti so zavedením doplňujúceho dohľadu.

Ustanovenie § 140 ods. 6 novo upravuje tiež povinnosť Úradu pre finančný trh zahrnúť do konsolidovaného dohľadu aj tých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí by inak nepodliehali obdobnému dohľadu.

V nadväznosti na čl. 29 smernice č.2002/87/ES sa v § 143 upravuje postup pri výkone dohľadu dohľade na konsolidovanom základe v prípade ak konsolidovaný celok, ktorého súčasťou je obchodník s cennými papiermi so sídlom v SR je kontrolovaný osobou z nečlenského štátu. Úrad je povinný preveriť či sa v takom prípade obchodník s cennými papiermi podlieha dohľadu na konsolidovanom v nečlenskom štáte, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. V prípade ak obchodník s cennými papiermi takémuto dohľadu v nečlenskom štáte nepodlieha, úrad je povinný vykonávať dohľad na konsolidovanom základe podľa tohto zákona.

K bodu 102

Vložením 143a až 143o sa zavádza ďalší typ dohľadu – ďoplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad“). Na rozdiel od dohľadu na konsolidovanom základe, je cieľom tohto dohľadu vymedzeného v § 143a sledovanie a obmedzenie regulácie rizík, ktorým sú obchodník s cennými papiermi a ďalšie regulované finančné inštitúcie vystavené v dôsedku ich účasti v skupinách tvorených finančnými inštitúciami pôsobiacich v rôznych finančných sektoroch. Povinnosť zaviesť tento typ dohľadu vyplýva zo smernice č.2002/87/ES.

§ 143b v súlade s čl. 2 smernice č.2002/87/ES definuje niektoré pojmy potrebné pre výkon doplńujúceho dohľadu, najmä definíciu skupiny, finančného konglomerátu a vymedzenie finančných sektorov, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte (sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb).

§ 143c v súlade s čl. 10 smernice č. 2002/87/ES určuje kedy doplňujúci dohľad (t.j. úlohu tzv. koordinátora) nad finančným konglomerátom vykonáva úrad. Ide o dve skupiny prípadov ak je finančný konglomerát kontrolovaný obchodníkom s cennými papiermi a ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor investičných služieb, pričom treba zobrať do úvahy, kde má sídlo zmiešaná finančná spoločnosť. Osobitne dôležitá je spolupráca medzi úradom NBS a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, zodpovedných za dohľad nad regulovanými tvoriacimi finančný konglomerát pri určení koordinátora v prípade ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou a konglomerát tvoria regulované osoby so sídlom v rôznych členských štátoch. Druhý a tretí odsek upravujú možné výnimky zo zákonom určeného postupu, a to v podobe rozšírenia (prevzatie výkonu doplňujúceho dohľadu) alebo zúženia (prenechanie výkonu dohľadu) tejto novej pôsobnosti úradu. Výnimky závisia od konkrétnej situácie, t. j. štruktúry finančného konglomerátu a sú založené na dohode úradu s NBS ako orgánom vystupujúcim v úlohe koordinátora vo vzťahu k iným finančným konglomerátom, vymedzeným zákonom bankách, prípadne s príslušným orgánom členského štátu.

§ 143d v súlade s čl. 4 smernice č. 2002/87/ES stanovuje úradu povinnosť v spolupráca s NBS a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát.Úrad pri tejto identifikácii postupuje v súčinnosti s NBS a s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov Európskej únie, vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami, ktoré sú súčasťou príslušných finančných konglomerátov a týmito finančnými konglomerátmi. Ustanovenie upravuje aj samotný postup pri určovaní (identifikácii), že konkrétny finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu vykonávanému úradom.

§ 143e v súlade s čl. 3 smernice č. 2002/87/ES určuje kritériá na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančno sektore v skupine sú významné (viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny) a či sú medzisektorové činnosti významné (viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine). Odseky 5 až 12 v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu umožňujú úradu po dohode s NBS a s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu resp. kritériá pri výpočte podielov podľa odsekov 1 až 3 nahradiť alebo doplniť kritériami založenými na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov a podsúvahových činnostiach.

§ 143f ods. 1 a 2 v súlade s čl. 5 smernice č. 2002/87/ES upravujú povinnosť obchodníka s cennými papiermi, ktorý je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky kapitálovej primeranosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu. Tieto požiadavky sú podrobnejšie upravené v §143g až 143k.Odseky 3 až 5 v súlade s čl. 5 smernice č. 2002/87/ES upravujú situáciu, ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v nečlenskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V takom prípade úrad môže určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že obchodník s cennými papiermi, ktorý je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať úradu osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať takému obchodníkovi s cennými papiermi vnútroskupinové operácie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi. Zámerom týchto ustanovení je predísť regulačnej arbitráži a vyhnúť sa doplňujúceho dohľadu presunom osoby kontrolujúcej finančný konglomerát do nečlenského štátu s nízkou mierou regulácie.

§ 143g v súlade s čl. 6 smernice č. 2002/87/ES stanovuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Zámerom týchto ustanovení je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V zákone je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať úradu požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví vykonávací predpis MF SR.

§ 143h v súlade s čl. 7 smernice č. 2002/87/ES stanovuje pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a stanovuje povinnosť hlásiť úradu najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Vo finančnom konglomeráte, keďže ide o veľké finančné skupiny, by nadmerná koncentrácia rizík mohla spôsobiť problémy v celom finančnom systéme. Účelom týchto ustanovení je preto obmedziť koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu. Významnou koncentráciou rizík finančného konglomerátu na účely doplňujúceho dohľadu sa rozumie veľká majetková angažovanosť definovaná týmto zákonom pre sektor investičných služieb, resp. zákonom o bankách pre bankový sektor.

§ 143i v súlade s čl. 8 smernice č. 2002/87/ES stanovuje pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť úradu najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu (obchod medzi členmi skupiny prevyšujúci 5% minimálnych vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu) za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát.

§ 143j v súlade s čl. 9 smernice č. 2002/87/ES určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy v osobách tvoriacich finančný konglomerát. Preto sa obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania ustanovenia kapitálovej primeranosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

§ 143k v súlade s čl. 11 smernice č. 2002/87/ES upravuje právomoci úradu pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom, ktorý v zmysle § 143c podlieha jeho dohĺadu. Úlohou úradu je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s NBS a s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

§ 143l v súlade s čl. 12 smernice č. 2002/87/ES upravuje rozsah spolupráce úradu, NBS a s a príslušných orgánov dohľadu členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu. Ustanovenie ukladá povinnosť úradu spolupracovať pri výkone doplňujúceho dohľadu s NBS a spríslušnými dohliadacími orgánmi členských štátov, a to aj v situácii, ak plnia funkciu koordinátorov voči iným finančným konglomerátom, než sú tie, voči ktorým je koordinátorom úrad a poskytovať si potrebné informácie. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

§ 143m v súlade s čl. 14 smernice č. 2002/87/ES ustanovuje povinnosť členom finančného konglomerátu - bez ohľadu na to, či sú regulovanými osobami v zmysle § 143b písm. e) - poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa tohto zákona a úradu na účely doplňujúceho dohľadu. Rozsah týchto informácií je určený ustanoveniami § 143g až § 143j.

§ 143n v súlade s čl. 15 smernice č. 2002/87/ES ustanovuje postup v prípade, ak bol úrad požiadaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobách so sídlom v Slovenskej republike alebo preverí tieto informácie prostredníctvom povereným osôb. Príslušným orgán dohľadu členského štátu môže toto preverovanie vykonať aj samostatne úradom alebo prostredníctvom poverených osôb. Recipročne môže úrad požiadať príslušný orgán dohľadu členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobách so sídlom v členskom štáte alebo takéto preverenie aj sám vykonať.

§ 143o ustanovuje podrobnosti o poskytovaní údajov, správ a hlásení o kapitálovej primeranosti, koncentrácií rizík a vnútroskupinových transakciách. Údajov, správy a hlásenia musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania týchto údajov, správ a hlásení ustanoví vyhláška MF SR. Úrad je oprávnený ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti alebo úplnosti predložených správ alebo údajov vyžiadať si doplňujúce podklady a vysvetlenie v určenej lehote. Úprava povinnosti zmiešanej finančnej spoločnosti, ktorá má vo finančnom konglomeráte postavenie upravené v § 143c, týkajúcej sa vypracúvania a poskytovania určených výkazov, hlásení a iných správ úradu slúži na zabezpečenie toku informácií potrebných pre úrad pri výkone doplňujúceho dohľadu.

K bodu 103

Legislatívno – technická úprava. Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 104

V záujme posilnenia právnej istoty dohliadaných subjektov sa upresňujú sa podmienky ukladania peňažných sankcií Úradom pre finančný trh, ako aj interval, z ktorého môže byť uložená pokuta.

K bodom 105 až 107

Rozširuje sa okruh sankcií, ktorý je úrad oprávnený uložiť. Najmä sa rozširujú sa právomoci úradu pre finančný trh pri postihovaní nelegálnych praktík na finančnom trhu, najmä nedovolené podnikania a zneužívanie dôverných informácií (insider trading). Okrem doterajšej právomoci (a povinnosti) oznámiť takéto konanie orgánom činným v trestnom konaní by mal úrad získať oprávnenie udeliť za takéto praktiky narúšajúce stabilitu finančného trhu pokutu, prípadne opatrenie na nápravu spočívajúce v zákaze nepovolenej činnosti. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES sa v odseku 7 rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť aj o sankcie voči štatutárom a manažérom zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti za účelom vynútiteľnosti splnenia niektorých povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.

K bodu 108

Nakoľko regulácie EÚ sú priamo platné a záväzné pre členské štáty (viď aj bod 85) je potrebné doplniť medzi právne predpisy, ktorých nedodržiavanie je úrad oprávnený sankcionovať, aj právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú v zmysle § 7 ústavy SR prednosť pred zákonmi SR.

K bodu 109

Rovnako ako v prípade výkonu dohľadu na individuálnom základe sa aj v prípade dohľadu na konsolidovanej báze upresňujú sa podmienky ukladania peňažných sankcií dohliadaným subjektom, ako aj interval, z ktorého môže byť uložená pokuta.

K bodu 110

V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES sa rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť aj o sankcie voči zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a iným osobám zahrnutým do finančného konglomerátu, nad ktorým Úrad pre finančný trh vykonáva dohľad.

K bodu 111

Zjednocuje sa príslušná lehota pre podanie príkazu na registráciu práva na pozastavenie práva nakladať s emisiou cenných papierov obchodníka s cennými papiermi pred konaním valného zhromaždenia s úpravou platnou pre ostatné finančné inštitúcie (päť pracovných dní).

K bodom 112 až 114

Legislatívno – technické úpravy. Odstránenie zrejmých nepresností v úprave činnosti núteného správcu obchodníka s cennými papiermi resp. jeho zástupcu.

K bodu 115

Na základe skúseností pri výkone dohľadu sa udeľuje Úradu pre finančný trh právomoc odňať obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi povolenie, ak maria výkon dohľadu (napríklad opakovaným nepredložením požadovaných dokladov a informácií, ak sa v prípade kontroly nenachádza v sídle alebo nepreberá zásielky úradu).

K bodu 116

Dopĺňa sa transpozičný odkaz a príloha k zákonu (bod 121) obsahujúca zoznam preberaných smerníc a to tak prebratých pôvodným zákonom č.566/2001Z.z., ako aj touto novelou (smernice č.2002/87/ES a 2003/6/ES).

K bodu 117

V záujme zjednotenia úpravy konania s ďalšími predpismi v oblasti finančného trhu, najmä so zákonom č.96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom sa upravuje ustanovenie o konaní podľa zákona o cenných papieroch. Zákonom č.96/2002 Z.z. o dohľade nad finančným trhom upravuje konanie pred Úradom pre finančný trh a vylučuje použitie správneho poriadku.

K bodu 118

Legislatívno – technické úpravy v záujme odstránenia možných výkladových problémov charakteru účtov majiteľov cenných papierov, ktoré viedlo SCP SR pred jeho transformáciou na centrálny depozitár. Túto evidenciu je potrebné naďalej pokladať za evidenciu zaknihovanýh cenných papierov podľa § 99 ods. 3 tohto zákona.

K bodu 119

Na základe poznatkov získaných pri výkone dohľadu je potrebné zamedziť obchádzaniu ustanovenia § 170 o zrušení obchodovateľnosti emisií cenných papierov na burze cenných papierov napr. zámernou premenou podoby akcií zo zaknihovanej na listinnú. Tieto praktiky slúžia na obchádzanie povinnosti emitenta vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie (odkúpenie od minoritných akcionárov) v prípade stiahnutia akcií z trhu.

K bodu 120

V záujme jednoznačnosti výkladu zákona upravuje v rámci prechodných ustanovení, kedy a za ktoré účtovné obdobie sa začne vykonávať doplňujúci dohľad a úprava vo vzťahu k záložným právam k cenným papierom, ktoré vznikli před nadobudnutím účinnosti a na ktoré sa vzťahuje nová úprava podľa § 53.

K bodu 121

Dopĺňa sa príloha k zákonu obsahujúca zoznam preberaných smerníc

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Doplnenie novej podmienky na udelenie povolenia na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti o vhodnosť a odbornú spôsobilosť osôb riadicich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ktorého súčasťou je aj správcovská spoločnosť si vyžiadal čl. 13 a 30 direktívy č.2002/87/ES. S tým súvisí aj doplnenie ustanovenia o to, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou osôb riadiacich finančnú holdingovú inštitúciu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ako aj vymedzenie vhodnosti akcionárov kontrolujúcich finančnú holdingovú inštitúciu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

K bodom 4 a 5

V súlade s čl. 27 a 30 direktívy č.2002/87/ES sa rozširuje povinnosť Úradu pre finančný trh vykonať konzultácie s príslušnými orgánmi členských štátov pri udeľovaní povolenia na poskytovanie investičných služieb (a subsidiárne podľa smernice č.85/611/ES aj na vznik a činnosť správcovskej spoločnosti). Ide najmä o situácie, ak by mala byť budúca správcovská spoločnosť majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami z členských štátov EÚ)Novým odsekom 2 sa dopĺňa sa aj rozsah týchto konzultácií, ktorý však v zmysle direktívy č.2002/87/ES nie je vyčerpávajúci.

K bodom 6 a 7

Úpravu postupov pri predchádzajúcom súhlase na nadobudnutie kvalifikovaných podielov na správcovskej spoločnosti si vyžiadal čl. 27 a 30 direktívy č.2002/87/ES rovnako jako aj v prípade obchodníkov s cennými papiermi.

K bodu 8

Legislatívno – technická úprava. Ustanovenie sa má rovnako jako ďalšie ustanovenia § 21 vzťahovať tak na klienta správcovskej spoločnosti jako aj investora do podielových fondov.

K bodu 9

V nadväznosti na odporúčanie orgánov dohľadu sa ustanovuje oprávnenie úradu podmieniť použitie vlastných modelov na sledovanie rizík súhlasom Úradu pre finančný trh.

K bodu 10

Navrhovanou zmenou sa umožňuje správcovskej spoločnosti vytvoriť podielový fond, ktorého celé zhodnotenie sa prejavuje v nárastu kurzu podielu, t.j. rozširuje sa spektrum možných spôsobov vyplatenia výnosov z majetku v podielovom fonde podielnikom. Doteraz mala správcovská spoločnosť možnosť vyplatiť podielnikom celý výnos alebo realizovať ho vydaním nových podielových listov podielnikom.

K bodu 11

Legislatívno – technická úprava. Odstránenie zrejmej nepresnosti v odkaze na číslo prílohy (§ 90 ods. 3) .

K bodu 12

V súlade s čl. 30 direktívy č.2002/87/ES sa správcovské spoločnosti zaraďujú do dohľadu na konsolidovanom základe a do doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Nakoľko EÚ zatiaľ neharmonizovala pravidlá pre výkon takého dohľadu nad právcovskými spoločnosťami, ide o dočasnú úpravu až do vydania príslušnej legislatívy EÚ v tejto oblasti, ktorá sa predpokladá v období do štyroch rokov. Preto aj čl. 30 direktívy č.2002/87/ES predpokladá takúto úpravu za dočasné riešenie. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnené prebrať celú úpravu dohľadu na konsolidovanom základe a doplňujúceho dohľadu do tohto zákona ale tak ako žiada čl. 30, upraviť túto problematiku odkazom na príslušné sektorové predpisy, ktoré zvolia členské štáty. Vzhľadom na skutočnosť, že správcovské spoločnosti podliehajú dohľadu úradu, boli zaradené na účely dohľadu na konsolidovanom základe a doplňujúceho dohľadu v rovnakom rozsahu ako nad obchodníkom s cennými papiermi a do sektoru investičných služieb. .

K bodu 13

Legislatívno – technická úprava. Splnomocňovacie ustanovenie je nadbytočné, nakoľko je duplicitné s ustanovením § 116 ods. 2písm. c).

K bodu 14

Rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vyhlášky MF SR vzhľadom na navrhované zmeny v § 49. Ide o úpravu podmienok na posudzovanie vlastných modelov riadenia rizík při správe majetku v podielových fondoch.

K bodu 15

Upravuje sa transpozičný odkaz a príloha k zákonu obsahujúca zoznam preberaných smerníc o smernicu č.2002/87/ES.

K bodu 16

Dopĺňa sa úprava prechodného obdobia vo vzťahu k európskym fondom (fondy spĺňajúce požiadavky direktívy 85/611/ES – UCITS), ktoré môžu mať v súlade s direktívou UCITS stanovené prechodné obdobie legislatívou dopmovského členského štátu na prispôsobenie, najmä pokiaľ ide o ich investičnú politiku resp. zostavenie zjednodušeného predajného prospektu. Ide o európske fondy vytvorené pred 13.2.2004, t.j. k dátumu kedy boli členské štáty povinné uviesť do súladu právne normy s poslednými novelizáciami direktívy UCITS (107 a108/2001/ES).

K bodu 17

Upravuje sa príloha k zákonu obsahujúca zoznam preberaných smerníc o smernicu č.2002/87/ES.

K Čl. III

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava. Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Z dôvodu značného rozšírenia ustanovení súvisiacich s definíciou manipulácie s trhom bolo nutné vyňať túto úpravu z § 3 ods. 4 doterajšej úpravy v zákone č.429/2002 Z.z. o burze cenných papierov a upraviť ju v zákone o cenných papietoch, ktorý obsahuje všeobecnú úpravu ochrany investorov na finančnom trhu.

K bodu 3

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s novým vymedzením poisťovní so sídlom v členskom štáte podľa zákona č..../2004 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č.95/2002 Z.z. o poisťovníctve.

K bodom 4 a 5

Legislatívno – technická úprava súvisia s nahradením označenia pojmu „manipulácia kurzov cenných papierov a iných investičných nástrojov“ pojmom „manipulácia s trhom“.

K bodu 6

Legislatívno – technická úprava. Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 7

Legislatívno – technická úprava súvisia s nahradením označenia pojmu „manipulácia kurzov cenných papierov a iných investičných nástrojov“ pojmom „manipulácia s trhom“.

K bodu 8

Úprava postupu pri schvaľovaní burzových pravidiel umožní v záujme flexibility postupov na finančnom trhu schvaľovať burzové pravidlá s odloženou účinnosťou niektorých ustanovení. Zároveň sa spresňuje, že ak Úrad pre finančný trh nevydá rozhodnutie do 30 dní odo dňa, keď mu bol doručený úplný návrh burzových pravidiel alebo ich zmien doručený, tak burzové pravidlá a ich zmeny sa automaticky považujú za schválené len za predpokladu, že sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K bodu 9

V záujme odstránenia výkladových problémov, najmä vo vzťahu k členstvu zahraničných správcovských spoločností na burze cenných papierov sa upresňuje znenie ustanovenia vymedzujúceho, aké osoby môžu byť členmi burzy a aké podmienky musia byť splnené.

K bodom 10 a 11

Legislatívno – technické úpravy súvisia s presunom väčšiny ustanovení týkajúcich sa manipulácie s trhom do zákona o cenných papieroch.

Súčasne sa novým znením odseku 5 v súlade s čl. 6 bod 6 smernice č.2003/6 ES o zneužívaní trhu zavádza povinnosť burzy prijať opatrenia na zamedzenie porušovania práv tretích osôb a opatrenia na prevenciu a odhaľovanie praktík manipulácie s trhom. Zároveň sa novým znením odseku 4 ustanovuje, že člen burzy je povinný jednak vykonanie pokynu, ktorého zjavným účelom je porušenie práv tretej osoby alebo manipulácia s trhom, ale taktiež je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť útvaru inšpekcie burzových obchodov

K bodu 12

Legislatívno – technická úprava súvisiaca so zmenou v § 29 (body 15 a 16).

K bodu 13

Upravuje sa postup v prípade schvaľovania dodatku ku kótovaciemu prospektu, v prípade ak Úrad pre finančný trh schvaľoval kótovací prospekt podľa § 29.

K bodu 14

Legislatívno – technická úprava. Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodom 15 a 16

V záujme zvýšenia právnej istoty účastníkov konania o schválení kótovacieho prospektu sa upresňujú a dopĺňajú ustanovenia o konaní Úradu pre finančný trh v prípade schvaľovania kótovacieho prospektu. Úrad pre finančný trh by mal pri schvaľovaní kótovacieho prospektu postupovať primerane podľa ustanovení ktoré upravujú konanie burzy pri schvaľovaní kótovacieho prospektu, vrátane postupov pri rozšírení alebo zúžení obsahu prospektu.

K bodom 17 až 19

Zjednodušuje sa a upresňuje postup prijímania cenných papierov, na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov, ktoré sú už prijaté natrh na inej burze so sídlom v členskom štáte.

K bodom 20 až 23

Legislatívno – technické úpravy súvisia s nahradením označenia pojmu „manipulácia kurzov cenných papierov a iných investičných nástrojov“ pojmom „manipulácia s trhom“ Aktualizácie poznámok pod čiarou.

K bodu 24

Vzhľadom na skutočnosť že sa rozširuje platnosť zákazov a povinností vzťahujúcich sa na manipulatívne konanie a zneužívanie trhu, je potrebné rozšíriť okruh osôb podliehajúcich dohľadu podľa zákona o burze cenných papierov a ktorým je možné ukladať príslušné sankcie.

K bodom 25 a 27

Komisia EÚ v súlade s oprávnením podľa čl. 8 a 17 bod 2 direktívy č.2003/6 ES o zneužívaní trhu vydala reguláciu č. 2273/2003/ES z 23.decembra 2003, ktorou sa upravili podmienky, za ktorých sú vylúčené spod manipulatívnych praktík programy spätného odkupu a stabilizácia finančných nástrojov. Odkaz na tieto podmienky je uvedený v § 3a odsek 4 návrhu zákona. Uvedená Regulácia je priamo platná a záväzná pre členské štáty.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné doplniť medzi právne predpisy, ktorých dodržiavanie je predmetom výkonu dohľadu aj právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú v zmysle § 7 ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. To sa vzťahuje aj na možnosť udeľovania sankcií.

K bodu 26

Na základe poznatkov získaných pri výkone dohľadu sa upresňuje, ktoré vzťahy upravené burzovými pravidlami podliehajú dohľadu Úradu pre finančný trh .“.

K bodom 28 a 29

Dopĺňa sa transpozičný odkaz apríloha k zákonu obsahujúca zoznam preberaných smerníc a to tak prebratých pôvodným zákonom č.429/2002Z.z., ako aj touto novelou (najmä smernica č.2001/34/ES a 2003/6/ES).

K Čl. IV

K bodom 1 až 8

V nadväznosti na navrhované zmeny v úprave záložných práv podľa zákona o cenných papieroch sa v nevyhnutnej miere upravujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa záložného práva k cenným papierom za účelom ich harmonizácie s direktívou č.2002/47/ES o finančných zárukách ak peňažným prostriedkom na účtoch v bankách a vkladov na vkladných knižkách.

Odchýlna úprava sa týka predovšetkým postupov realizácie záložného práva k cenným papierom (nesúlad s čl. 4 ods.4 smernice 2002/47/ES, ktorý zakazuje viazať realizáciu finančnej záruky na podanie predchádzajúceho oznámenia o zámere realizácie, uplynutia dodatočnej lehoty alebo na predpísaný spôsob realizácie, napr. formou dražby)

K bodu 9

Cieľom prechodného ustanovenia v §◊879h odseku◊1 novely Občianskeho zákonníka je zabezpečiť – na obdobie po účinnosti tejto novely OZ – rovnaký právny režim pre všetky záložné práva existujúce (pretrvávajúce či novovzniknuté) po 1.◊1.◊2005 k pohľadávkam na peňažné prostriedky na bežnom účte, na vkladovom účte, na vkladných knižkách alebo na inej forme vkladov, ak sú pri takýchto záložných právach splnené podmienky, ktoré obsahuje nový §◊151me ods.◊1 a◊2 a nový §◊783 ods.◊3. Pritom nový §◊151me ods.◊1 a◊2 a nový §◊783 ods.◊3 je potrebný v záujme dosiahnutia súladu (harmonizácie) so Smernicou 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6.◊6.◊2002 o dohodách o finančných zárukách (finančných kolateráloch).

Ustanovenia §◊879h odsekov◊2 až◊5 novely Občianskeho zákonníka súvisia s tým, že Občiansky zákonník v rámci svojich novelizácií (ktoré obsahuje zákon č.◊261/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊526/2002◊Z.◊z.) bol doplnený o ustanovenia §◊879d ods.◊1 a §◊879e ods.◊5, ktoré upravujú záležitosti s vkladmi na doručiteľa (teda tzv. anonymnými vkladmi). Ustanovenie §◊879d ods.◊1 Občianskeho zákonníka určuje, že banky a pobočky zahraničných bánk nesmú od 1.◊9.◊2001 prijímať vklady na doručiteľa. Následne ustanovenie §◊879e odseku◊4 Občianskeho zákonníka určilo, že vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1.◊1.◊2003, sa zrušuje dňom 31.◊12.◊2003, pričom právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov si ich majitelia môžu uplatniť počas premlčacej lehoty.

Podstatou ustanovení §◊879h odsekov◊2 až◊5 novely Občianskeho zákonníka je doriešenie niektorých problémov, ktoré vyplývajú z faktu, že zákon č.◊526/2002◊Z.◊z. ◊doplnením §◊879e odseku◊5 do Občianskeho zákonníka◊ zrušil od 31.◊12.◊2003 všetky vklady na doručiteľa. Dôvodom pre toto nezvratné zrušenie vkladov na doručiteľa boli striktné a neodkladné požiadavky EÚ a medzinárodnej inštitúcie FATF na boj proti praniu špinavých peňazí vrátane boja proti financovaniu terorizmu (Financial Action Task Force on Money Laundering so sekretariátom pri OECD v Paríži). Prípadné nesplnenie požiadaviek EÚ a FATF mohlo reálne ohroziť úspešné ukončenie prístupového procesu SR do EÚ. Práve kvôli akútnosti požadovaného termínu zrušenia vkladov na doručiteľa zostali otvorené niektoré problémy, ktoré by – bez ich doriešenia – mali negatívne dôsledky na poctivých občanov. Podľa doterajšieho právneho stavu banky môžu od konca roku 2006 namietať premlčanie práva vkladateľov na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa. Bez zmeny terajšieho právneho stavu by teda vkladatelia od konca roku 2006 už nemali efektívne vymáhateľný nárok na vyplatenie zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa. Cieľom navrhovaných ustanovení §◊879h odsekov◊2 až◊5 novely Občianskeho zákonníka je zmiernenie následkov už vykonaného nezvratného zrušenia vkladov na doručiteľa. Pritom však treba rešpektovať, že spätné obnovenie už zrušených vkladov na doručiteľa by bolo ústavne neprípustnou priamou retroaktivitou a taktiež by bolo porušením požiadaviek EÚ a FATF na zrušenie vkladov na doručiteľa. Vzhľadom na tieto limity sa v §◊879h odsekoch◊2 až◊5 novely Občianskeho zákonníka ustanovuje, že právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31.◊decembra 2006, prechádza 31.◊decembra 2006 na štát. Pritom banky budú k 31.◊decembru 2006 musieť na určený účet štátnych finančných aktív previesť aktíva zo zostatkov zo zrušených vkladov na doručiteľa. Paralelne s prevodom týchto vkladových aktív zanikne záväzok (povinnosť) bánk na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa. Súčasne štátu vznikne záväzok na výplatu náhrad za zostatky zrušených vkladov v prospech tých oprávnených osôb (vkladateľov, ich dedičov alebo ich ďalších právnych nástupcov), ktorým by inak zostalo iba premlčaním znehodnotené právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa. Výška vyplácaných náhrad bude zhodná s výškou zostatkov zrušených vkladov (najviac však s výškou vkladových aktív prevedených z bánk na štát). Týmto sa zabezpečí, že oprávnené osoby dostanú adekvátnu náhradu za zostatky zrušených vkladov na doručiteľa. Keďže štát svojím zákonom zrušil vklady na doručiteľa (čo bolo vo verejnom záujme nevyhnutné na úspešné ukončenie prístupového procesu SR do EÚ), tak vyplácanie náhrad za zostatky zrušených vkladov bude musieť zabezpečovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverený subjekt. Žiadatelia o vyplatenie náhrady za zostatky zrušených vkladov budú musieť splniť prakticky takmer rovnaké podmienky ako keby žiadali o vyplatenie zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa. To znamená, že budú musieť predložiť vkladnú knižku alebo vkladový list k pôvodnému – teraz už zrušenému – vkladu na doručiteľa, budú musieť preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti, ale taktiež sa budú musieť podrobiť požiadavkám podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Práve naplnenie požiadaviek podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti zabezpečí, že navrhované ustanovenia §◊879h odsekov◊2 až◊5 budú na prospech poctivých občanov, pričom zároveň budú rešpektované aj požiadavky EÚ a FATF v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vrátane boja proti financovaniu terorizmu. Zároveň sa prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky zabezpečí (na základe §◊879h odseku◊5) aj vykonávanie doteraz absentujúcej kontroly postupu bánk z hľadiska správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa a tiež z hľadiska využívania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.januára 2005. V záujme dodržania termínu implementácie smernice č.2003/6/ES sa navrhuje účinnosť niektorých ustanovení od 1.novembra 2004.

V Bratislave 24. júna 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

´ predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť:

Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Pri spracovaní predkladaného návrhu zákona boli využité skúsenosti a poznatky z aplikácie doterajšej právnej úpravy a právnych predpisov Európskej únie upravujúcich oblasť obchodovania na finančných trhoch.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým

◊plne harmonizovať zákazy manipulácie s trhom s pravidlami EÚ, najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady zo dňa 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií (zneužívanie trhu) č.2003/6/ES a s implementačnými opatreniami prijatými na jej vykonanie,

◊harmonizovať úpravu dohľadu nad činnosťou obchodníkov s cennými papiermi a správcovskými spoločnosťami so smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady č.2002/87/ES o doplńujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi,

◊ harmonizovať úpravu záložného práva k cenným papierom so smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady č.2002/47/ES o finančných kolateráloch,

◊posilniť právomoci orgánu dohľadu nad obchodovaním s finančnými nástrojmi a vybaviť ho ďalšími nástrojmi prostredníctvom ktorých bude môcť účinne zasahovať v prípade porušenia zákona,

◊reagovať na zmeny v eurolegislatíve v oblasti kapitálového trhu, ktoré boli vykonané v roku 2003,

◊zvýšiť úroveň ochrany účastníkov finančného trhu.

Budovanie jednotného európskeho trhu pre finančné služby je založené na nevyhnutnosti jeho integrity, bezproblémového fungovania, dôvery verejnosti a právnej istoty. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere a deriváty.

Smernica č.2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) bola prijatá v rámci „Akčného plánu“, určujúceho súbor krokov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dokončil jednotný trh pre finančné služby (Financial services action plan – FSAP). Európska rada v Lisabone v apríli 2000 vyzvala na splnenie tohto akčného plánu do roku 2005. Akčný plán zdôrazňuje potrebu vypracovať smernicu proti manipulácii s trhom.

Potreba vypracovania novej smernice o zneužívaní trhu vznikla z dôvodu stále nových finančných a technických trendov zvyšujúcich motiváciu, prostriedky a príležitosti na zneužívanie trhu: pomocou nových produktov, nových technológií, zvýšených cezhraničných aktivít a Internetu. Zneužívanie trhu spočíva v obchodovaní s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom. Cieľ právnych predpisov zameraných proti obchodovaniu s využitím dôverných informácií je ten istý ako pri právnych predpisoch proti manipulácii s trhom: zabezpečiť integritu finančných trhov spoločenstva a zvýšiť dôveru investorov v tieto trhy. Preto je vhodné prijať univerzálne pravidlá na boj proti obchodovaniu s využitím dôverných informácií a manipulácii s trhom.

Obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s trhom bránia úplnej a riadnej transparentnosti trhu, čo je nevyhnutnou podmienkou obchodovania všetkých účastníkov hospodárskeho diania na integrovaných finančných trhoch.

Moderné metódy komunikácie na jednej strane umožňujú odborníkom na finančných trhoch a súkromným investorom mať rovnocennejší prístup k finančným informáciám, no na druhej strane zvyšujú aj riziko šírenia falošných alebo zavádzajúcich informácií.

Rýchle a čestné zverejnenie informácií verejnosti zvyšuje integritu trhu, pričom selektívne zverejnenie emitentmi môže viesť k strate dôvery investorov v integritu finančných trhov. Profesionálni účastníci hospodárskeho diania by mali prispievať k integrite trhu rôznymi prostriedkami. Vyžaduje si to klásť dôraz na transparentnosť obchodov uskutočňovaných osobami plniacimi si manažérske povinnosti u emitentov a osobami s nimi úzko spojenými, čo je preventívnym opatrením proti zneužívaniu trhu. Aj uverejnenie takýchto transakcií prinajmenšom individuálne môže byť vysoko cenným zdrojom informácií pre investorov.

Potreba tejto právnej úpravy vyplynula z vývoja na finančných trhoch, ktorý viedol k vzniku finančných služieb poskytujúcich služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ktoré sa označujú ako finančné konglomeráty. Až doteraz neexistovala žiadna forma celoskupinového dohľadu nad obozretným podnikaním úverových ústavov, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi, ktoré sú súčasťou takéhoto konglomerátu, najmä čo sa týka platobnej schopnosti a koncentrácie rizík na úrovni konglomerátu, vnútroskupinových transakcií, interných postupov riadenia rizík na úrovni konglomerátu a primeraného a vhodného charakteru riadenia.

Niektoré tieto konglomeráty patria medzi najväčšie finančné skupiny, ktoré sú aktívne na finančných trhoch. Ak by sa tieto konglomeráty, dostali do finančných ťažkostí, tieto by mohli vážne destabilizovať finančný systém a mohli by mať negatívny vplyv na individuálnych vkladateľov, majiteľov poistiek a investorov.

Smernica č.2002/87/ES o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady bola tiež prijatá v rámci FSAP.

Aby doplňujúci dohľad nad úverovými ústavmi, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi vo finančnom konglomeráte bol účinný, musí sa vzťahovať na všetky finančné činnosti identifikované vo finančnej legislatíve platnej pre sektor a do predmetu doplňujúceho dohľadu by mali patriť všetky subjekty, ktoré sa prvorado angažujú v takýchto činnostiach, vrátane správcovských spoločností. Vzhľadom k tomu, že finančné konglomeráty sú často riadené podľa odvetvia podnikateľskej činnosti, ktoré nie je úplne v zhode s právnou štruktúrou konglomerátu, bolo treba ďalej rozšíriť požiadavky na riadenie, najmä pokiaľ ide o riadenie zmiešanej holdingovej spoločnosti.

Pre všetky finančné konglomeráty, na ktoré sa vzťahuje doplňujúci dohľad, musí byť vymenovaný koordinátor z radov zainteresovaných príslušných orgánov. Zainteresované príslušné orgány, a najmä koordinátor, musia mať prostriedky na získavanie informácií od subjektov vo finančnom konglomeráte alebo od iných príslušných orgánov, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s uvedenými zásadami bol vypracovaný predkladaný návrh zákona, ktorého cieľom je akceptovať uvedené zásady a prispieť tak integrite a transparentnosti finančného trhu.

Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

zobraziť dôvodovú správu