Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.01.2021 do 25.06.2021

§ 99

(1)
Centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť centrálneho depozitára podľa osobitného predpisu89) (ďalej len „povolenie na činnosť“).
(2)
Zahraničný centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá bola uznaná podľa osobitného predpisu.89)
(3)
Povolenie na činnosť udeľuje Národná banka Slovenska.
(4)
Na žiadosť o povolenie na činnosť, postup pri udelení povolenia na činnosť, podmienky udelenia povolenia na činnosť, zmenu povolenia na činnosť, zverenie vykonávania hlavnej služby centrálneho depozitára a odňatie povolenia na činnosť sa vzťahuje osobitný predpis.89a)
(5)
Ustanovenia o vedení evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu89b) centrálnym depozitárom sa primerane vzťahujú na zahraničného centrálneho depozitára vykonávajúceho činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva poskytovať služby podľa osobitného predpisu.89c)
(6)
Iná osoba ako centrálny depozitár alebo zahraničný centrálny depozitár môže v Slovenskej republike poskytovať služby centrálneho vedenia účtov89d) pre cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu len za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.89e)
(7)
Systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi tvoria najmenej traja účastníci okrem jeho prevádzkovateľa, prípadného zúčtovacieho agenta, centrálnej protistrany, zúčtovacieho ústavu alebo prípadného nepriameho účastníka, so spoločnými pravidlami pre zúčtovanie cez centrálnu protistranu alebo mimo centrálnej protistrany a na vykonávanie príkazov na prevody medzi účastníkmi (ďalej len „systém vyrovnania“).
(8)
Centrálny depozitár určí časový rozvrh vyrovnania transakcií s cennými papiermi vrátane určenia okamihu vstupu príkazu na registráciu prevodu do systému vyrovnania a okamihu, od ktorého nesmie byť účastníkom systému vyrovnania ani žiadnou treťou osobou príkaz na registráciu prevodu odvolaný ani zrušený a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie tohto príkazu; ak je centrálny depozitár účastníkom v prepojenom systéme, prihliadne pri určovaní tohto okamihu na potrebu, čo možno najvyššej miery koordinácie medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme v súlade s pravidlami podľa odseku 24.
(9)
Centrálny depozitár má právo na poskytnutie všetkých podkladov nevyhnutných na výkon jeho činnosti, inak je oprávnený poskytnutie služby odmietnuť. Neposkytnutie týchto podkladov, ich oneskorené alebo neúplné poskytnutie, alebo poskytnutie v inej ako požadovanej forme je na ťarchu toho, kto je povinný ich poskytnúť. Ak podáva alebo postupuje príkaz alebo žiadosť centrálnemu depozitárovi jeho člen, nie je centrálny depozitár povinný skúmať pravosť, zákonnosť, správnosť a úplnosť priložených podkladov, pričom za škodu spôsobenú neposkytnutím podkladov, oneskoreným alebo neúplným poskytnutím podkladov, alebo ich poskytnutím v inej ako požadovanej forme a za škodu spôsobenú nepravosťou, nezákonnosťou, nesprávnosťou alebo neúplnosťou poskytnutých podkladov zodpovedá ten člen, ktorý podklady poskytol. Člen, ktorý podáva príkazy na nezaradený účet podľa § 173v zodpovedá za správnosť, úplnosť a včasnosť podania týchto príkazov.
(10)
Obchodné meno centrálneho depozitára musí obsahovať označenie „centrálny depozitár cenných papierov“. Označenie „centrálny depozitár cenných papierov“ ani jeho preklady nesmie používať v obchodnom mene žiadna iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(11)
Na organizáciu a riadenie a na pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom centrálneho depozitára sa vzťahujú ustanovenia § 73a. Ak centrálny depozitár poskytuje jednu alebo viac investičných služieb alebo vykonáva jednu alebo viac investičných činností navyše k poskytovaniu služieb podľa osobitného predpisu,89f) vzťahujú sa na neho ustanovenia tohto zákona v rozsahu ako na obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby alebo vykonáva rovnaké investičné služby, okrem § 70, § 71 ods. 1 a 2, § 71 ods. 4 až 6, § 71a až 71de, § 79 a ustanovenia osobitného predpisu;90) tým nie je dotknuté ustanovenie § 54 ods. 3 písm. k).
(12)
Centrálny depozitár je povinný pri poskytovaní služieb požadovať preukázanie totožnosti klienta; pri každom poskytovaní služby je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti centrálneho depozitára. Poskytovanie služieb so zachovaním anonymity klienta je centrálny depozitár povinný odmietnuť.
(13)
Na účely podľa odseku 12 možno totožnosť klienta preukázať
a)
dokladom totožnosti klienta podľa osobitných predpisov o dokladoch totožnosti,89g) pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť klienta preukázať jeho dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu,89h)
b)
podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v centrálnom depozitári, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti,
c)
dokladom totožnosti89g) zákonného zástupcu maloletého klienta, ktorý nemá doklad totožnosti, pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť zákonného zástupcu tohto maloletého klienta preukázať dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu;89h) pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, je však popri preukázaní totožnosti zákonného zástupcu tohto maloletého klienta potrebné aj
1.
predloženie dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie maloletého klienta, a rodného listu maloletého klienta, alebo
2.
získanie preukázateľných elektronických údajov z úradnej evidencie, z ktorých je zrejmé a nepochybné oprávnenie zákonného zástupcu na zastupovanie maloletého klienta vrátane identifikačných údajov maloletého klienta,
d)
kvalifikovaným elektronickým podpisom,89i) ak klient bol identifikovaný podľa písmena a) alebo písmena c),
e)
pri poskytovaní služieb prostredníctvom technických zariadení osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý centrálny depozitár pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý centrálny depozitár dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom; týmto ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.89j)
(14)
Pri preukazovaní totožnosti klienta s použitím úradného autentifikátora89h) podľa odseku 13 môže centrálny depozitár postupovať spôsobom ustanoveným pre identifikáciu a autentifikáciu podľa osobitného predpisu,89k) a to vrátane zisťovania a preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu89l) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie klienta s použitím úradného autentifikátora.89h) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) je povinné, v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb,89m) poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje o zástupcovi a maloletom klientovi na účely podľa odseku 13 písm. c) druhého bodu.
(15)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely poskytovania služieb klientom, ako aj na účely aktualizácie už centrálnym depozitárom uchovávaných údajov o klientoch a ich zástupcoch je centrálny depozitár oprávnený aj bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb89m) a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov89n) získať údaje podľa § 73a ods. 1. Na účel podľa prvej vety sú ministerstvo vnútra a správca komunikačnej časti autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu89l) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje podľa § 73a ods. 1.
(16)
Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb89m) a z evidencie občianskych preukazov89n) podľa odsekov 14 a 15 upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a centrálny depozitár.
(17)
Centrálny depozitár je povinný pri každom obchode najmenej v hodnote 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu; to neplatí, ak ide o pokyn na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov podľa § 24 a 25 a pokyny členov a burzy cenných papierov týkajúce sa zúčtovania a vyrovnania obchodov s inými finančnými nástrojmi. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať centrálnemu depozitárovi aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, centrálny depozitár je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(18)
Za účelom synchronizácie a aktualizácie údajov referencovaním89o) je centrálny depozitár oprávnený aj bez súhlasu dotknutých osôb získať údaje v rozsahu údajov zapísaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.89p) Na účel podľa prvej vety sú Štatistický úrad Slovenskej republiky a správca komunikačnej časti modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa osobitného predpisu89q) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru potrebnú súčinnosť. Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov podľa prvej vety upravia dohodou Štatistický úrad Slovenskej republiky a centrálny depozitár.
(19)
Účastníkom systému vyrovnania môže byť len
a)
banka alebo zahraničná banka,
b)
obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
c)
centrálna protistrana,89r) alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany s povolením podľa osobitného predpisu,89s) zúčtovací agent, zúčtovací ústav alebo prevádzkovateľ systému vyrovnania, alebo prevádzkovateľ platobného systému,
d)
orgán verejnej moci,
e)
obchodná spoločnosť, ktorej štát poskytol záruku v súvislosti s jej účasťou v systéme vyrovnania alebo v platobnom systéme,
f)
centrálny depozitár, ktorý sa stal účastníkom systému vyrovnania prevádzkovaného centrálnym depozitárom na základe osobitného predpisu.90)
(20)
Národná banka Slovenska poskytuje krajským súdom, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky zoznam centrálnych depozitárov a ďalších účastníkov systémov vyrovnania. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) o centrálnych depozitároch a ďalších účastníkoch systémov vyrovnania v rozsahu ustanovenom právne záväznými aktmi Európskej únie upravujúcimi platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi.
(21)
Prevádzkovanie systému vyrovnania sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak sa účastníci systému vyrovnania nedohodli inak a aspoň jeden z účastníkov má sídlo v Slovenskej republike. Účastníci systému vyrovnania si môžu zvoliť právo iného členského štátu, iba ak má aspoň jeden z nich v tomto členskom štáte svoje sídlo. Za dohodu účastníkov systému vyrovnania o voľbe práva sa považuje aj ustanovenie tejto voľby v prevádzkovom poriadku.
(22)
Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska alebo príslušnému orgánu členského štátu, ktorého právom sa spravuje systém vyrovnania, zoznam jeho účastníkov a zmeny v tomto zozname. Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska vzájomné prepojenie s iným systémom vyrovnania alebo s platobným systémom.
(23)
Dva alebo viac systémov vyrovnania alebo systémy vyrovnania, ktoré príslušné orgány členských štátov oznámili Komisii, môžu vytvoriť prepojený systém, ktorým sa rozumie vzájomné prepojenie na vykonávanie príkazov na registráciu prevodov medzi týmito systémami vyrovnania na základe dohodnutých pravidiel medzi prevádzkovateľmi týchto systémov vyrovnania. Súčasťou prepojeného systému môže byť aj platobný systém alebo platobný systém, ktorý príslušný orgán členského štátu oznámil Komisii. Pravidlá podľa tohto odseku sú súčasťou prevádzkového poriadku.
(24)
Pravidlá podľa odseku 26 určujú najmä
a)
systémy vyrovnania v prepojenom systéme a ich prevádzkovateľov,
b)
okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania v súvislosti s neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu zosúladený v rámci pravidiel systémov vyrovnania; na okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania nemajú vplyv pravidlá iných systémov vyrovnania v prepojenom systéme, ak v pravidlách všetkých systémov vyrovnania nie je uvedené inak,
c)
pravidlá vykonávania príkazov na registráciu prevodov medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme,
d)
práva a povinnosti prevádzkovateľov systémov vyrovnania v prepojenom systéme,
e)
podrobnosti o ďalších povinnostiach a pravidlách ustanovených týmto zákonom.
(25)
Akékoľvek prepojenie medzi systémami vyrovnania alebo platobnými systémami nevytvára systém vyrovnania podľa tohto zákona alebo platobný systém podľa osobitného predpisu.90aa)
(26)
Účastník systému vyrovnania je povinný poskytnúť informácie o tom, v ktorých systémoch vyrovnania je účastníkom, a o pravidlách týchto systémov vyrovnania na písomnú žiadosť osoby, ktorá má oprávnený a odôvodnený záujem na poskytnutí takýchto informácií.

§ 119

(1)
Ak valné zhromaždenie akcionárov emitenta kótovaných akcií rozhodne, že akcie vydané týmto emitentom prestanú byť kótované, je emitent povinný vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie na kúpu všetkých kótovaných akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť kótované, alebo ktorí sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnili. V povinnej ponuke na prevzatie sa musí uviesť, že dôvodom vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti, že akcie prestanú byť kótované.
(2)
Rozhodnutie valného zhromaždenia o tom, že akcie vydané týmto emitentom prestanú byť kótované, musí mať formu notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici z valného zhromaždenia musia byť menovite uvedení akcionári, ktorí hlasovali za rozhodnutie, že akcie spoločnosti prestanú byť kótované.
(3)
Povinnosť podľa odseku 1 sa pokladá za splnenú, ak povinnú ponuku na prevzatie na kúpu všetkých kótovaných akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť kótované, vyhlási za emitenta iná osoba ako emitent týchto akcií.
(4)
Predstavenstvo spoločnosti je povinné bezodkladne po prijatí rozhodnutia podľa odseku 1 valným zhromaždením oznámiť toto rozhodnutie Národnej banke Slovenska a burze cenných papierov, na ktorej trhu sa s akciami obchoduje. Toto oznámenie doloží notárskou zápisnicou o rozhodnutí valného zhromaždenia podľa odseku 1 a textom povinnej ponuky na prevzatie.
(5)
Burza cenných papierov je povinná skončiť obchodovanie s akciami na trhu kótovaných cenných papierov do piatich dní odo dňa, keď mu emitent oznámi splnenie svojich záväzkov z povinnej ponuky na prevzatie.
(6)
Povinná ponuka na prevzatie uskutočnená podľa odseku 1 a § 170 ods. 3 môže predchádzať uplatneniu práva výkupu podľa § 118i, len ak navrhovateľ tejto povinnej ponuky na prevzatie je osobou podľa odseku 3 a ak nebola čiastočnou ponukou na prevzatie a ani podmienenou ponukou na prevzatie podľa § 116 ods. 2 písm. h).


§ 120
Prospekt

(1)
Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k prospektu16aba) je Národná banka Slovenska.
(2)
Povinnosť zverejniť prospekt102ab) sa vzťahuje na verejné ponuky cenných papierov, ak celková hodnota každej takejto ponuky v Európskej únii vypočítaná za obdobie 12 mesiacov presahuje 1 000 000 eur.
(3)
Za údaje uvedené v prospekte zodpovedá emitent,102ac) vyhlasovateľ verejnej ponuky cenných papierov, osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo osoba, ktorá prevzala záruku za splatenie cenných papierov alebo výnosov.
(4)
Ak osoba zodpovedná za údaje uvádzané v prospekte uviedla nesprávne údaje alebo nepravdivé údaje, zodpovedá len za škodu, ktorú tým spôsobila.
(5)
Osoba zodpovedná za súhrn prospektu102ad) alebo jeho preklad zodpovedá len za škodu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že súhrn obsahoval zavádzajúce údaje alebo nepresné údaje alebo tieto údaje boli v rozpore s ostatnými časťami prospektu, alebo tento súhrn neobsahoval v spojení s inými časťami prospektu kľúčové informácie, ktoré majú investorom pomôcť pri rozhodovaní sa o investovaní do takých cenných papierov.
(6)
Za informácie uvedené v registračnom dokumente alebo v univerzálnom registračnom dokumente zodpovedajú osoby uvedené v odseku 3, len ak je registračný dokument alebo univerzálny registračný dokument použitý ako súčasť schváleného prospektu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu,102ae) ak sú do univerzálneho registračného dokumentu zahrnuté informácie podľa tohto osobitného predpisu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená zakázať alebo pozastaviť na desať pracovných dní zverejnenie oznámenia, inzerátu, plagátu a iného obdobného dokumentu, ak zistí, že by ich zverejnením alebo ďalším zverejňovaním boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu.103a)


§ 131

(1)
Ak má byť ročná alebo polročná správa emitenta kótovaných akcií uverejnená v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska koordinuje svoju činnosť s príslušným orgánom v tomto členskom štáte tak, aby sa emitentovi kótovaných akcií umožnilo uverejniť v čo najväčšej dosiahnuteľnej miere jednotné znenie ročnej alebo polročnej správy v Slovenskej republike a v tomto štáte.
(2)
Národná banka Slovenska koordinuje svoju činnosť s príslušným orgánom v tomto členskom štáte, aby sa emitentovi kótovaných akcií umožnilo uverejniť jednotné znenie ročnej alebo polročnej správy v znení požadovanom podľa tohto zákona alebo podľa práva štátu, v ktorom boli jeho akcie najskôr prijaté na obchodovanie na trhu kótovaných cenných papierov.


§ 132o
Ratingové agentúry

(1)
Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení národného orgánu dohľadu vo vzťahu k ratingovým agentúram podľa osobitného predpisu107ca) je Národná banka Slovenska.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov pri vykonávaní oprávnení podľa odseku 1 v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.107ca)


§ 132p
Centrálne protistrany a protistrany pri mimoburzových derivátoch

(1)
Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k centrálnym protistranám podľa osobitného predpisu107cb) je Národná banka Slovenska.
(2)
Finančné protistrany a nefinančné protistrany pri mimoburzových derivátoch, centrálne protistrany, osoby žiadajúce o povolenie na činnosť centrálnej protistrany podľa osobitného predpisu,107cb) jeho zmenu alebo ktoré majú alebo sa rozhodli nadobudnúť kvalifikovanú účasť v centrálnej protistrane, sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.107cb)
(3)
Na konanie a rozhodovanie o udelení povolenia a odňatí povolenia na činnosť centrálnej protistrany a na schvaľovanie osôb s kvalifikovanou účasťou v centrálnej protistrane sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,20) ak osobitný predpis neustanovuje inak.107cb)


§ 132r
Niektoré pravidlá pre predaj nakrátko a swapy na úverové zlyhanie

(1)
Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k pravidlám predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie podľa osobitného predpisu107cc) je Národná banka Slovenska.
(2)
Osoby, ktoré majú čisté krátke pozície alebo uzatvárajú swapové transakcie na úverové zlyhanie sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje potrebné na riadne plnenie povinností príslušného orgánu podľa osobitného predpisu.107cc)


§132s
Indexy používané ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách


Príslušným orgánom na vykonávanie oprávnení vo vzťahu k indexom používaným ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov podľa osobitného predpisu107cd) je Národná banka Slovenska.


§ 133
Konflikt záujmov

(1)
Zamestnanec centrálneho depozitára nesmie byť zároveň zamestnancom ani v inom pracovnom pomere u obchodníka s cennými papiermi, banky, burzy cenných papierov, správcovskej spoločnosti, poisťovne alebo u iného centrálneho depozitára.
(2)
Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Centra kupónovej privatizácie Slovenskej republiky nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani zamestnancom obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára. To neplatí, ak je zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy do týchto orgánov vyslaný svojím zamestnávateľom.


§ 134
Povinnosť mlčanlivosti

(1)
Členovia štatutárnych a dozorných orgánov, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, centrálneho depozitára, burzy cenných papierov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne
a)
osobám povereným výkonom dohľadu na účely výkonu dohľadu,20)
b)
súdu,
c)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,92)
d)
Národnej banke Slovenska na účely ňou vykonávaného dohľadu,93)
e)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,94)
f)
daňovým orgánom na účely daňového konania,95)
g)
Úradu na ochranu osobných údajov,107d)
h)
Slovenskej informačnej službe na účely plnenia úloh ustanovených osobitnými predpismi,107e)
i)
Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia úloh ustanovených osobitnými predpismi,107f)
j)
príslušnému orgánu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu97bb) pri plnení oznamovacej povinnosti,
k)
Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok a zabezpečovania podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.97a)
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

§ 133
Konflikt záujmov

(1)
Zamestnanec centrálneho depozitára nesmie byť zároveň zamestnancom ani v inom pracovnom pomere u obchodníka s cennými papiermi, banky, burzy cenných papierov, správcovskej spoločnosti, poisťovne alebo u iného centrálneho depozitára.
(2)
Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby a Centra kupónovej privatizácie Slovenskej republiky nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani zamestnancom obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára. To neplatí, ak je zamestnanec ústredného orgánu štátnej správy do týchto orgánov vyslaný svojím zamestnávateľom.