Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov 564/2009 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2009.

Pripomienky a stanoviská sociálnych partnerov boli do návrhu zákona zapracované po vzájomných konzultáciách so sociálnymi partnermi. Súčasne ministerstvo požiadalo Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Táto bola poskytnutá prostredníctvom experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie. Odborná pomoc bola zameraná na problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv, proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv a výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv.

Cieľom novej právnej úpravy je

◊vytvoriť podmienky pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania a rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov,

◊zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, keďže po roku 2004 došlo k výraznému poklesu pokrytia a prijať opatrenia na zlepšenie tohto stavu,

◊vytvoriť rovnaké podmienky pre zamestnancov a zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny ako zamestnávatelia, ktorí uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a zabrániť sociálnemu dampingu,

◊zmeniť rozsah rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa tak, aby táto bola záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa,

◊umožniť zamestnávateľovi, ktorý nie je združený vo zväze zamestnávateľov, dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak s tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia,

◊umožniť rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na základe spoločného návrhu zmluvných strán alebo na návrh jednej zmluvnej strany,

◊zjednodušiť a zosúladiť ustanovenia o rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s platnými právnymi predpismi, t.j. štatistickou klasifikáciou ekonomických činností, ktorá je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z.,

◊ustanoviť jednoznačné a konkrétne kritéria pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Navrhovanou právnou úpravou sa deklaruje podpora slobodnému kolektívnemu vyjednávaniu s minimalizáciou intervencie štátu, len na prípady, kedy absencia kolektívnych zmlúv zvýhodňuje zamestnávateľov bez uzatvorenej kolektívnej zmluvy a na druhej strane znevýhodňuje zamestnancov týchto zamestnávateľov. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje žiadna kolektívna zmluva, si v konkurenčnom podnikateľskom prostredí môžu takto vytvárať priaznivejšie ekonomické podmienky aj na úkor vlastných zamestnancov, v porovnaní s podmienkami u zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva.

Účelom navrhovaného právneho inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je zachovanie sociálneho zmieru, priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnania zamestnancov, zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny, zamedzenie konaniu niektorých zamestnávateľov, ktorí sa nestali členmi organizácie zamestnávateľov s úmyslom vyhnúť sa záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. V návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní sa oproti doterajšiemu právnemu stavu navrhuje rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie a nielen na označených jednotlivých zamestnávateľov v rámci odvetvia, samozrejme za predpokladu, že sú splnené zákonom ustanovené podmienky.

Navrhovaná právna úprava rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rešpektuje základné zásady zakotvené v medzinárodných dokumentoch a je obdobná s právnymi úpravami rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv v krajinách Európskej únie. Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na území Slovenskej republiky má svoju tradíciu od roku 1937, kedy sa na základe nariadenia vlády č. 144 z 26. júna 1937, rozširovala záväznosť tzv. hromadných pracovných zmlúv na celé odvetvie.

Navrhnuté kritéria pre rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú v súlade s Odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách, v zmysle ktorého vnútroštátne predpisy môžu rozšíriť záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa za týchto podmienok:

-ak kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je dostatočne reprezentatívny,

-ak žiadosť na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,

-ak pred rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy zamestnávatelia, na ktorých by sa mala kolektívna zmluva vzťahovať dostanú príležitosť, aby predložili pripomienky.

Navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, samozrejme za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, napr. v prípade, že by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami. Umožňuje sa, aby sa jednotliví zamestnávatelia mohli k návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadriť. Jednotlivé návrhy na rozšírenie posudzuje tripartitná komisia zriadená na základe zákona. Ak sú podmienky ustanovené zákonom splnené, je v kompetencii ministerstva rozšíriť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je výnos, záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie.

Právna úprava kolektívneho vyjednávania a rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vychádza z medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Sú to:

-Európska sociálna charta - revidovaná,

-Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

-Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať,

-Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Dopady návrhu zákona sú uvedené v doložke o posúdení vplyvov.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku MF/21093/2009-411 zo dňa 22. júla 2009 berie na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

čl. 138 a 140 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

-sekundárnom

nie je upravená,

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Bezpredmetné.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

Uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka o posúdení vplyvov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Možno predpokladať, že rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie sa vytvoria priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnania, čo bude mať nepriamy pozitívny vplyv na štátny rozpočet vzhľadom na odvodové povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Právnou úpravou rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie sa sleduje zabezpečenie relatívne jednotného štandardu pracovnoprávnych a mzdových podmienok pre skupinu zamestnávateľov s prevažujúcou činnosťou v odvetví označenom kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny, zabránenie sociálnemu dampingu, čo priaznivo ovplyvní podnikateľské prostredie.

6. Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 7

Legislatívnotechnická úprava.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa ustanoviť ďalšiu podmienku označenia zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, a to kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2009). Na základe citovaného nariadenia bola vydaná vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) (ďalej len „vyhláška č. 306/2007 Z. z.“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2008. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mali pred účinnosťou vyhlášky č. 306/2007 Z. z. povinnosť označovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa kódom odvetvovej klasifikácie ekonomických činností podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 552/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických činností kódom OKEČ. Označenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa navrhovaným kódom je dôležité z dôvodu identifikácie príslušného odvetvia, na ktoré sa záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vzťahuje. Päťmiestny číselný kód identifikuje konkrétneho zamestnávateľa.

Odvetvie, na ktoré sa má vzťahovať záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa navrhuje označiť dvojmiestnym číselným znakom (kódom) na úrovni divízie alebo trojmiestnym číselným znakom (kódom) na úrovni skupiny. Na označení jednotlivých odvetví, na ktoré sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa sú zmluvné strany povinné sa dohodnúť. Ďalšie podmienky platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zostávajú nezmenené.

K bodom 4 a 5

Navrhuje sa, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola záväzná pre zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, len za splnenia dvoch podmienok:

1. ak kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností týchto zamestnávateľov na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je rovnaký ako označenie odvetvia, pre ktoré je uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa a,

2. ak pre týchto zamestnávateľov nie je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Každý zamestnávateľ je označený päťmiestnym číselným kódom podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE, pričom prvé dve čísla toho kódu predstavujú divíziu, resp. prvé tri čísla tohto kódu predstavujú skupinu. Dvojmiestny číselný kód – na úrovni divízie alebo trojmiestny číselný kód na úrovni skupiny je označením odvetvia. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa vzťahuje na tých zamestnávateľov v združení zamestnávateľov, ktorých označenie na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny je totožné s odvetvím, ktorým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

K bodu 6

Z hľadiska systematiky sa v ustanovení § 5 odseku 3 medzi zamestnávateľov, ktorí sú viazaní kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, navrhuje zaradiť aj zamestnávateľov v tom odvetví, na ktoré bola rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Títo zamestnávatelia sú povinní plniť záväzky vyplývajúce z rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Záväznosť rozšírenej kolektívnej zmluvy vyššie stupňa sa však nevzťahuje na zamestnávateľov taxatívne vymenovaných v § 7a.

Navrhuje sa možnosť pristúpenia ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zamestnávateľovi, ktorý nie je združený v organizácii zamestnávateľov, ktorá kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzavrela, ak tento zamestnávateľ iniciatívne požiada o pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ustanovuje sa podmienka súhlasu zmluvných strán kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s pristúpením, aby sa predišlo zneužívaniu tohto inštitútu. Zamestnávateľ, ktorý nie je združený v príslušnom zamestnávateľskom zväze a má záujem, aby sa na neho vzťahovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, môže zmluvné strany požiadať o súhlas s pristúpením ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Ak zmluvné strany súhlasia s pristúpením ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sú povinné oznámiť toto pristúpenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v lehote do 15 dní odo dňa pristúpenia. Následne ministerstvo požiada o oznámenie pristúpenia zamestnávateľa ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v Zbierke zákonov.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby boli v zákone jednoznačne ustanovené subjekty, ktoré môžu podať písomný návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; sú to obidve zmluvné strany spoločne, alebo ktorákoľvek zmluvná strana samostatne. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahuje na viaceré odvetvia, navrhovateľ vo svojom návrhu vyselektuje, na ktoré odvetvia navrhuje extenziu. Návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nemusí obsahovať všetky odvetvia, ktorými je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, samozrejme za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, napr. v prípade, ak by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami.

V pôsobnosti ministerstva je rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, len za podmienky, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví (v členení označenom podľa divízie alebo skupiny), na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Všeobecne záväzným právnym predpisom, na základe ktorého ministerstvo rozšíri záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je výnos.

Navrhuje sa upraviť podmienky písomného návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa:

◊návrh musí byť podpísaný zmluvnou stranou alebo zmluvnými stranami na tej istej listine,

◊návrh musí obsahovať názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,

◊návrh musí obsahovať odvetvie, to znamená kódy divízie alebo skupiny, na ktoré sa bude záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa rozširovať,

◊návrh musí obsahovať počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa v členení podľa jednotlivých odvetví (divízií alebo skupín); uvádzajú sa len počty zamestnancov tých divízií alebo skupín, ktoré sú uvedené v návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Súhrnné údaje o celkovom počte zamestnancov v jednotlivých divíziách alebo skupinách vyžiadajú navrhovatelia alebo ministerstvo od Štatistického úradu Slovenskej republiky podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. Až v prípade, že Štatistický úrad Slovenskej republiky nemôže poskytnúť údaje o počte zamestnancov v súlade so zákonom o štatistike, tieto údaje je povinný poskytnúť zamestnávateľ, ktorého o poskytnutie počtu zamestnancov ministerstvo požiada.

Upravuje sa, aby návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorý posúdila trojstranná poradná komisia zriadená pri ministerstve, a ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, bol zverejnený v Obchodnom vestníku. Podľa platného právneho stavu sa rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa realizuje na konkrétnych zamestnávateľov, ktorí sú uvedení v návrhu na rozšírenie to znamená, zmluvná strana kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá podáva návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvu, je povinná vo svojom návrhu vymenovať všetkých zamestnávateľov, na ktorých navrhuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Keďže navrhovanou právnou úpravou sa mení filozofia rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa tak, že sa navrhuje rozširovanie nie na konkrétnych zamestnávateľov ale na celé odvetvie, nie je možné vymenovať jednotlivých zamestnávateľov, ktorých sa návrh týka, a preto sa jednotliví zamestnávatelia majú možnosť s návrhom na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa oboznámiť vo verejne prístupnom Obchodnom vestníku. Zamestnávatelia by sa v lehote 30 dní mali s návrhom na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa oboznámiť a písomne oznámiť prípadné námietky k rozšíreniu záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj s uvedením dôvodov ministerstvu. Okrem návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude trojstranná komisia zložená zo zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcov štátu posudzovať aj prípadné námietky jednotlivých zamestnávateľov.

Z navrhovanej úpravy vyplýva, že trojstranná komisia zložená zo zástupcov sociálnych partnerov a zástupcov štátu, sa bude v procese rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa zaoberať predovšetkým námietkami zamestnávateľov, týkajúcimi sa splnenia zákonných podmienok pre rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (reprezentatívnosť, platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa). Komisia posúdi opodstatnenosť námietky a predloží ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny odporúčanie na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo, ak nie sú splnené zákonné podmienky na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, rozšírenie nenavrhne. Pokiaľ ide o pripomienky zamestnávateľa k dôvodom, ktoré by ho mali oslobodiť od rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pretože sa na neho vzťahuje zákonná výnimka uvedená v § 7a, toto bude ako predbežnú otázku posudzovať súd v prípadnom súdnom spore. Ak si zamestnanci budú uplatňovať individuálne nároky z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vzhľadom na to, že zamestnávateľ patrí do odvetvia, na ktoré sa navrhlo rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, avšak zamestnávateľ bude namietať, že záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa na neho nevzťahuje, súd musí v prvom rade vyriešiť či sa na tohto zamestnávateľa skutočne vzťahuje niektorý z liberačných dôvodov, ktorý zamestnávateľ uvádza.

V prípade pochybenia pri posúdení zákonných podmienok pre rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, dôsledkom čoho by bolo vydanie výnosu, ktorým sa rozširuje záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, v rozpore so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, Ústava SR upravuje mechanizmus možnej nápravy takéhoto konania.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva so zákonom, samozrejme za predpokladu, že návrh na začatie konania pred ústavným súdom podá subjekt oprávnený podľa čl. 130 ods. 1 Ústavy SR. Subjekty oprávnené predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov sú

◊pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

◊vláda,

◊prezident,

◊generálny prokurátor,

◊všeobecné súdy, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

◊verejný ochranca práv, ak by ďalším uplatňovaním právneho predpisu mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo k ohrozeniu ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Z hľadiska dodržiavania zákonnosti majú osobitné postavenie prokurátori, ktorí vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy napr. aj preskúmavaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). Jedným z právnych prostriedkov dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov.

Ďalším mechanizmom vykonávania dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, vrátane záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, samozrejme už vo vzťahu ku konkrétnym zamestnávateľom, je inšpekcia práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce, predmetom ktorej je kontrola dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, bude musieť posudzovať, či sa na konkrétneho zamestnávateľa spadajúceho do odvetvia, na ktoré sa rozšírila záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, vzťahuje, resp. nevzťahuje zákonná výnimka uvedená v § 7a zákona o kolektívnom vyjednávaní. Proti rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy je možné podať odvolanie (na dané konanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), resp. dať podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rámci správneho súdnictva.

Sociálni partneri sa aj počas platnosti a účinnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť bola rozšírená na celé odvetvie, môžu dohodnúť na jej zmene a doplnení. Za účelom zabezpečenia jednotného štandardu pracovných podmienok a podmienok zamestnania v odvetví, sa v takomto prípade v odseku 11 ukladá ministerstvu rozšíriť výnosom záväznosť aj dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a to bez návrhu sociálnych partnerov. To znamená, len čo bude ministerstvu odovzdaný dodatok ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na uloženie, ministerstvo začne z vlastnej iniciatívy postup smerujúci k rozšíreniu záväznosti aj dodatku na celé odvetvie.

Novým odsekom 12 sa v nadväznosti na § 7a zákona presne vymedzuje účinnosť rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a to dňom nadobudnutia účinnosti výnosu uverejneného v Zbierke zákonov.

Oproti doterajšiemu právnemu stavu sa v § 7a navrhuje rozšíriť podmienky, za ktorých nemôže byť extenzia vykonaná na jednotlivých zamestnávateľov. Od extenzie sa navrhuje oslobodiť zamestnávateľa, ktorý je ku dňu účinnosti rozšírenia v úpadku a zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť po dobu kratšiu ako 24 mesiacov, ak nejde o právneho nástupcu iného zamestnávateľa.

K bodom 9 a 10

Za účelom spresnenia nákladov konania, ktoré sa aj podľa platného právneho stavu uhrádzajú sprostredkovateľom a rozhodcom, ktorí riešia kolektívne spory, navrhuje sa doplnenie cestovných náhrad. Tieto náhrady obsahuje aj platná vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 315/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2009.

K Čl. IINavrhuje sa účinnosť od 1. januára 2010.

Bratislava 30. septembra 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu