Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov 564/2008 účinný od 01.02.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov upravuje problematiku určenia a používania mena a priezviska ako aj problematiku zmeny mena a priezviska. Štátny občan Slovenskej republiky má právo a povinnosť užívať meno resp. mená a priezvisko či priezviská, ktoré má uvedené v úradnom výpise z matriky. Meno a priezvisko človeka sú jeho dva základné individualizačné znaky, majú význam nielen pre osobný život občana, ale aj z celospoločenského hľadiska, najmä ako predpoklad všestrannej a presnej evidencie obyvateľov. Z tohto dôvodu je preto dôležité poskytnúť občanovi možnosť úpravy, opravy alebo zmeny mena alebo priezviska, ale súčasne ustanoviť súhrn pravidiel, zmyslom ktorých je potreba určitej regulácie a usmernenia v oblasti predmetnej problematiky. Právo na meno patrí k osobným právam občana, ako aj právo na ochranu mena, ktoré každému zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

Navrhovanou úpravou pravidiel používania mena a priezviska, ako aj povoľovania zmeny mena a priezviska sa reaguje na požiadavky občanov, ktoré vyplývajú aj z nášho členstva v EÚ. Častejšie ako predtým sa uzatvárajú zmiešané manželstva, rodia sa deti rodičom rôznych štátnych príslušnosti a z týchto udalostí vychádzajú žiadosti občanov Slovenskej republiky v oblasti úpravy a užívania mena a priezviska ako aj časté dožiadania na povolenie zmeny mena alebo priezviska.

Podkladom k príprave novely vyššie citovaného zákona boli predovšetkým poznatky a skúsenosti z praxe obvodných úradov, ktoré rozhodujú o povolení zmeny mena a priezviska a matričných úradov, ktoré prijímajú oznámenia o zmene mena a priezviska, na ktoré nie je v súlade s platnou právnou úpravou potrebné povolenie.

Navrhovanou novelou sa spresňujú a rozširujú niektoré ustanovenia, týkajúce sa zmeny priezviska najmä manželov a cieľom je dosiahnuť jednotné uplatňovanie predmetných ustanovení zo strany obvodných úradov.

Návrh predkladanej novely zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré súvisia s potrebou upraviť text niektorých ustanovení napr. príslušnosť na zmenu mena a zmenu priezviska, náležitosti pri podaní žiadosti, oznamovacia povinnosť obvodných a matričných úradov tak, aby sa zabezpečila ich jednotná aplikácia obvodnými a matričnými úradmi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými a inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatím zákona sa nepredpokladajú negatívne dopady na verejné financie, ani obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie či zamestnanosť. Ministerstvo financií Slovenskej republiky k uvádzaným dopadom neuplatnilo námietky – list č. MF/19032/2008-81 zo 17. júna 2008.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Bez dopadov

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb

Bez dopadov

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Keďže problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

Osobitná časť

Článok I

K bodu 1

Navrhovaná úprava zabezpečuje právo rodiča určiť meno dieťaťa aj pre prípad, že druhý z rodičov do doby narodenia dieťaťa už nežije. Takáto situácia doteraz v zákone riešená nebola.

K bodu 2

Návrh sa opiera o požiadavky z praxe matričných úradov pri zápisoch cudzojazyčných a neobvyklých mien, a preto je potrebné predložiť potvrdenie príslušného orgánu cudzieho štátu, ktorým rodičia dieťaťa matričnému úradu preukážu, že nimi zvolené meno je v cudzom štáte obvykle používané. Na základe pripomienok matričných a obvodných úradov sa tiež ustanovuje, že nemožno určiť popri hanlivom a neosobnom mene ani domácku podobu mena tak, ako to bolo pred ostatnou novelou tohto zákona.

K bodu 3 až 5

Navrhovanou úpravou je zakotvenie možnosti na určenie, zrušenie druhého alebo tretieho mena a zmeny poradia mena len jeden krát, ktorá vyplýva z potreby zamedzenia špekulácií zo strany občanov, nakoľko sa jedná o bezplatnú úpravu mena. V prípade opodstatnenej požiadavky na určenie, zrušenie druhého alebo tretieho mena, alebo na zmenu poradia mien po využití bezplatnej úpravy má občan možnosť využiť § 6 a požiadať o zmenu mena rozhodnutím za správny poplatok. Účelom nového § 2c – zmena poradia mien - sú požiadavky zo strany občanov a najmä rodičov maloletých detí, ktorí pri zápise do matriky určili dieťaťu viac mien a neskôr nemohli požiadať o zmenu poradia mien, lebo platné znenie zákona to neumožňuje.

K bodu 6

Novým odsekom § 4 je potrebné upraviť zmenu priezviska dieťaťa ku ktorému bolo úspešne zapreté otcovstvo, a týmto novým právnym stavom nie je v záujme maloletého, aby nieslo priezvisko muža, ktorého otcovstvo bolo súdom právoplatne zapreté. Dosiahne sa súlad aj s ustanoveniami zákona o rodine.

K bodu 7Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú vzhľadom na predchádzajúci bod návrhu.

K bodu 8Zosúladenie a umožnenie práva občana k zmene mena tak, aby mal možnosť si požiadať nielen o zmenu priezviska ale aj o zmenu mena, ak ide aj o občana iného štátu. Zmenou sa má docieliť zjednotenie tvaru mena občana a tiež zápis rovnakého mena občana na území SR s menom, ktoré je zapísané v matrike cudzieho štátu, ktorého je občanom.

K bodu 9Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 6 ustanovuje možnosti prijatia a používania priezviska manželov po uzavretí manželstva. Prax ukázala, že manželia alebo jeden z nich po určitom čase zistia, že z určitého dôvodu (osobného, spoločenského, praktického) by bolo vhodnejšie a účelnejšie používať iný tvar priezviska v súlade s vyššie citovaným ustanovením. Platná úprava zákona o mene a priezvisku takúto zmenu manželom, resp. jednému z nich neumožňuje. Je možné povoliť spoločnú zmenu priezviska manželov (§ 6 ods. 2) alebo zmenu priezviska jedného z manželov na spoločné priezvisko, ak pri uzavretí manželstva vyhlásil, že si ponechá svoje doterajšie priezvisko (§ 7 ods. 2 písm. a)). Navrhovanou zmenou sa umožní manželom, resp. jednému z nich požiadať o zmenu priezviska na taký tvar, ktorý ustanovuje zákon o rodine, ale z určitého dôvodu pri akte uzavretia manželstva danú možnosť nevyužili.

K bodu 10Dôvodom doplnenia ustanovenia je zakotvenie zákonného práva osoby, u ktorej prebieha zmena pohlavia, využiť v dobe liečby možnosť požiadať o zmenu a dočasné používanie neutrálneho mena alebo priezviska, čo sa v praxi využíva, avšak je túto možnosť potrebné upraviť to i do zákonnej podoby.

K bodu 11Vzhľadom k tomu, že ide o možnosť úpravy priezviska počas trvania manželstva, je žiaduce, aby rozhodnutia o povolení zmeny priezviska manželov alebo jedného z nich boli zakotvené v spoločnom ustanovení. Predmet úpravy je presunutý z doterajšieho § 7 ods. 2 písm. a) do navrhovaného § 6 ods. 3, písm. b) . Zároveň sa pre prípad uvedený v doterajšom § 7 ods. 2 zavádza tzv. povoľovací mechanizmus obdobne ako pre všetky ďalšie prípady zmeny priezviska jedného z manželov.

K bodu 12Doplnenie § znenia vyplynulo z požiadaviek matričných úradov, nakoľko pri aplikácii § znenia v praxi, dochádza k duplicite pri vydávaní matričného dokladu a súčasne potvrdenia, ktoré potvrdzujú rovnaké skutočnosti.

K bodu 13Navrhovaná úprava vyplýva z potreby upresnenia znenia ustanovenia súvisiaceho so zmenou mena alebo priezviska.

K bodu 14Upresnenie miestnej príslušnosti, ak občan, ktorý žiadosť podáva nemá na území SR trvalý pobyt, ale takýto pobyt v Slovenskej republike mal.

K bodu 15 a 17Navrhovanou zmenou zákon rozšíri možnosť predkladania dokladov potrebných k zmene mena alebo priezviska o originál požadovaných dokladov. Z praxe je známe, že žiadosť o zmenu si občan podáva osobne, a možnosť predložiť len zákonom ustanovené osvedčené kópie predstavuje pre občana zvýšené finančné nároky. Navrhovanou úpravou je daná možnosť zamestnancovi, ktorý preberá žiadosť nahliadnuť do originálov a overiť si skutočnosti potrebné k rozhodnutiu priamo z originálov a súčasne si overiť ich zhodu s kópiou.

K bodu 16Žiadateľ o zmenu mena alebo zmenu priezviska, ktorý nie je držiteľom občianskeho preukazu, môže preukázať svoju totožnosť iným dokladom, a pokiaľ to nebude doklad, ktorým zároveň preukáže aj štátnu príslušnosť SR, predloží i doklad, ktorým osvedčí štátne občianstvo SR .

Štátny občan SR, ktorý je aj štátnym občanom iného štátu a požiada o zmenu mena v súlade s právom alebo tradíciou tohto iného štátu, bude musieť požiadať o zmenu mena aj na území SR. Príslušný obvodný úrad si musí v tomto prípade zistiť, či žiadateľ má aj iné štátne občianstvo.

K bodu 18Ustanovenie § 11 ods. 6 sa dopĺňa o nutnosť predloženia písomného splnomocnenia zástupcu na základe dohody o plnomocenstve, pričom sa zároveň vyžaduje, aby toto plnomocenstvo bolo opatrené osvedčeným podpisom osoby, ktorej meno alebo priezvisko sa má v konaní meniť.

K bodu 19Dôvodom zakotvenia oznamovacej povinnosti úradov, ktoré sú oprávnené zo zákona konať vo veci povolenia zmeny mena alebo priezviska sledujeme ustanoviť v zákone oznamovaciu povinnosť voči štátnym orgánom (napr. GP, REGOB) a obciam.

K bodu 20Ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009.

Článok II

Upravuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona.

V Bratislave 27. augusta 2008

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu