Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 účinný od 01.05.2005 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Prevádzkovanie hazardných hier sa na Slovensku začalo intenzívne rozvíjať už od roku 1990. Tento spôsob zábavy predstavuje špecifický prístup k využívaniu voľného času, uspokojuje občanov v pocite napätia a ich túžbe po prípadnej výhre, teda výraznejšom jednorazovom finančnom príjme.

V Slovenskej republike sa od roku 1991 občanom ponúka dostatočne veľký rozsah jednotlivých druhov stávkových hier a lotérií, ktoré sú väčšinou prevádzkované na potrebnej kvalitatívnej, odbornej a technickej úrovni. Za posledných trinásť rokov vzniklo nové odvetvie s pracovnými príležitosťami pre kvalifikovaných pracovníkov, napr. v oblasti právnej, technickej a tiež na úseku ekonomickom. V súčasnom období pracuje v tejto oblasti približne 19 000 ľudí. Zaujímavé sú tiež údaje o tom, koľko sú ľudia ochotní vložiť do hier pri vidine možných výhier, keď napr. v roku 2002 boli vklady do hier vo výške 24,513 mld. Sk a vyplatené výhry predstavovali sumu 18,102 mld. Sk. Ročné vklady do lotérií a iných podobných hier v r. 2002 tvorili 4,1 % podiel na celkových ročných výdavkoch obyvateľstva do spotreby.

V súčasnosti je oblasť hazardných hier vymedzená zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o lotériách“). Zákon o lotériách bol už 10 krát novelizovaný, čo vyústilo do pomerne komplikovanej právnej úpravy, pričom úprava prevádzkovania niektorých druhov hier nie je jednoznačná a dostatočne jasná. Istým nedostatkom sa javí nenárokovateľnosť povolení a nedostatočná predvídateľnosť výsledku povoľovacieho konania. Zložitý povoľovací proces zároveň administratívne zaťažuje jednak žiadateľov o povolenie lotérie alebo inej podobnej hry ako aj povoľujúce orgány.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č. 135/2004 schválila vo februári 2004 Koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier. Na základe tohto koncepčného materiálu bol spracovaný už konkrétny návrh novej právnej úpravy, ktorá by nahradila už mnohokrát novelizovaný zákon o lotériách. Nová právna úprava by mala priniesť lepšie a presnejšie vymedzenie práv a povinností jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa na hazardných hrách a modernizovať a odbyrokratizovať proces vydávania licencií na takýto druh podnikania. Nový návrh zákona o hazardných hrách je vo všeobecnosti postavený na nasledujúcich princípoch.

Pod hrou, v najširšom právnom slova zmysle, rozumieme spoločenskú aktivitu medzi fyzickými osobami navzájom, alebo medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorej cieľom je uspokojovanie ich hmotných potrieb dosiahnutím výhry. Výhra je rozdiel medzi hodnotou získaného plnenia a hodnotou vloženej investície do hry (stávky), a spravidla je vyššia ako stávka. Ide o služby, ktoré organizátor hry poskytuje tak, že umožňuje stávkujúcim (kupcom žrebov, tiketov, žetónov a pod.) zúčastniť sa na hre založenej na náhode, ktorá im ponúka nádej zisku a s týmto cieľom organizuje náhodné žrebovania, stanovuje a vypláca výhry, alebo prepláca žreby. Takéto služby sa zvyčajne poskytujú za protihodnotu, ktorú predstavuje cena žrebov.

Význam hazardných hier z hľadiska spoločenského je podstatne väčší, ako by sa z ich právnej úpravy mohlo zdať. Jednak ide o spoločenský jav, ktorý je na Slovensku tradične pomerne silne zakorenený, jednak ide o stabilný zdroj finančných prostriedkov slúžiacich na podporu niektorých sociálnych, kultúrnych a iných verejnoprospešných aktivít.

Ide však aj o jav, ktorý so sebou nesie i nezanedbateľné spoločenské riziká. Je totiž dobre známou skutočnosťou, že stávky a hry ako aktivity zo svojej podstaty hazardné vedú u určitých osôb k rozvoju sociálno-patologických javov, ku vzniku tzv. „hráčskej závislosti“, čo má neblahý vplyv nielen na nich, ale predovšetkým na im blízke osoby, najmä rodinných príslušníkov. Okrem toho sa tieto aktivity často stávajú predmetom záujmu organizovaného zločinu, ktorý v nich vidí nezanedbateľný zdroj príjmov.

Ak vezmeme do úvahy vôľu jednotlivých krajín Európskej únie a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, právo Európskych spoločenstiev v oblasti hazardných hier v Európe neexistuje.

V súčasnosti sa aplikuje pravidlo, že lotérie sa považujú za služby ekonomickej povahy, v dôsledku čoho podliehajú ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, najmä ustanoveniam o slobode poskytovania služieb a článku 16 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V oblasti hazardných hier existujú dostatočne silné dôvody verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, obmedzovanie dopytu po hazardných hrách, financovanie verejnoprospešných činností, atď.), ktoré odôvodňujú, aby z hľadiska organizovania hier, výšky stávok a rozdeľovania zisku, ktorý prinášajú, mali členské štáty Európskej únie dostatok nezávislých právomocí na svojom území k stanoveniu požiadaviek na ochranu hazardných hráčov a spoločenského poriadku. V takýchto podmienkach musia zhodnotiť nielen nevyhnutnosť regulovať aktivity v hazardných hrách, ale určité druhy hier (napr. pyramídové hry alebo reťazové listy, ktoré nezaručujú všetkým účastníkom hry rovnaké podmienky) musia tiež zakazovať, za predpokladu, že regulačné opatrenia nie sú diskriminujúce.

Takéto regulačné opatrenia môžu byť v podobe zákonov, ktoré udeľujú jedinej verejnej organizácii, alebo určitým organizáciám, výlučné práva na prevádzkovanie hazardných hier, zohľadňujúc pri tom verejnoprospešný záujem, ktorý takúto reguláciu odôvodňuje. Regulačné opatrenia sú nevyhnutné a musia byť úmerné stanoveným cieľom.

Regulácia hazardných hier, ochrana občanov a verejnej morálky pred nepriaznivými účinkami stávok a hier je súčasťou štátnej politiky na Slovensku, rovnako ako vo všetkých krajinách sveta. Štát realizuje svoju politiku sústavou legislatívnych opatrení, ktorými usmerňuje tento úsek a sústavou dozorných orgánov, ktorými zabezpečuje dodržiavanie a presadzovanie ustanovených právnych opatrení. Právny a kontrolný systém by mali dopĺňať ďalšie nástroje, ktoré pomáhajú uplatňovať princípy zodpovedného hrania ( napr. riadiaca a rozhodovacia funkcia ). Trvalé udržiavanie optimálnej úrovne a trvalé zlepšovanie ochrany občanov si vyžaduje trvalé aktivity a podporu zo strany štátu. Politika štátu v oblasti hazardných hier je považovaná za špecifickú formu presadzovania štátnych záujmov.

Rozvojom spoločenskej kultúry, komerčnej komunikácie, ako i globálnych informačných sietí sa pozmenil aj obsah a význam pojmov prevádzkovanie, lotéria, stávka, hra a pod. Návrh zákona vychádza z nového prístupu chápania týchto pojmov a navrhuje aj legislatívne zavedenie nového pojmu „hazardné hry“.

Jedným z hlavných cieľov novej právnej úpravy hazardných hier je limitovanie využitia ľudskej hráčskej vášne, zabránenie riziku kriminality a podvodov, zabezpečenie časti vyzbieraných peňažných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu. Prostredníctvom nového zákona o hazardných hrách sa rovnako implementuje do praxe štátna licenčná politika a zabezpečuje efektívny štátny dozor pri jeho presadzovaní.

Reštriktívna politika nie je chápaná len z dôvodu ochrany, prevencie a získavania peňazí na verejnoprospešné účely alebo pre štát, ale zahŕňa aj podmienky pre zodpovednostné hranie. Finančný aspekt je len sprievodným javom, skutočným cieľom musí byť obmedzovanie príležitostí na hranie.

Zákon o hazardných hrách vo väzbe na vyššie uvedené obsahuje:

◊vymedzenie štátnych lotérií – rozhodnutie o jednotlivých druhoch hazardných hier, ktoré bude prevádzkovať výlučne štát prostredníctvom národnej lotériovej spoločnosti,

◊úpravu licenčného procesu – kategorizácia licencií (všeobecná licencia, nárokové individuálne licencie, licencie na štátne lotérie, licencie na prevádzku hazardných hier v kasíne),

◊podmienky prevádzkovania - konkrétne a jednoznačne špecifikované podmienky pre prevádzkovanie všetkých druhov hazardných hier,

◊odvodové povinnosti - v závislosti od jednotlivých druhov hazardných hier sa definujú odvodové povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier,

◊výkon štátneho dozoru - zlepšenie kontrolnej činnosti odstránením neefektívnych činností.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha),

-screeningu

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: čl. 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva; rozhodnutie ESD C-243/01 Gambelli a ostatní“.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6. Gestor:

bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Doložka

k návrhu zákona o jeho finančných a ekonomických vplyvoch,

environmentálnych vplyvoch a vplyvoch na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého zákona o hazardných hrách sa v súčasnosti nepredpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov). Ako vyplýva z porovnania odvodov, spracovaného v „Koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier“ za jednotlivé kategórie hazardných hier, pri zachovaní tendencie vývoja v oblasti hazardných hier, (najmä štruktúry vkladov a výhernosti) je možné očakávať zvýšenie odvodov v oblasti hazardných hier pre štátny rozpočet SR a rozpočty obcí približne o 15 %. Vychádzajúc z údajov za rok 2003 môže pri navrhovanej účinnosti zákona od 1. marca navýšenie odvodov do štátneho rozpočtu pre rok 2005 dosiahnuť až 75 mil. Sk.

Podľa návrhu zákona bude sa rozširuje pôsobnosť obcí vo veciach hazardných hier. Na zabezpečenie týchto činností sa navrhuje upraviť príjmy obcí z hazardných hier tak, aby boli vytvorené predpoklady na plynulé pokračovanie povoľovacej činnosti a zavedenie výkonu dozoru pri prevádzkovaní výherných prístrojov. Odvody, ktoré podľa návrhu zákona budú plynúť priamo obciam, sa zvyšujú u výherných prístrojov o 5 tis. Sk, tzn. na 45 tis. Sk na jeden prístroj (počet prístrojov k polroku 2004 prekročil 12 800 ks), zavádzajú sa odvody z prevádzkovania videohier a technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi vo výške 3% a mení sa systém výpočtu odvodov u niektorých hier. Na základe týchto zmien je možné očakávať navýšenie príjmov obcí až o 43 mil. Sk.

Uvedená čiastka sa bude týkať všetkých obcí, na území ktorých sa budú predmetné hazardné hry prevádzkovať. Prostriedky budú prevádzkovatelia poukazovať priamo na účty jednotlivých obcí.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I.

K § 1

Predmet a účel úpravy definuje okruh spoločenských vzťahov a situácií, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia navrhovaného zákona. Zákon sa vzťahuje na hazardné hry, podmienky prevádzkovania hazardných hier a práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a účastníkov hazardných hier, rozsah a podmienky prevádzkovania štátnych lotérií, podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, štátnu reguláciu hazardných hier, niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, ochranu účastníkov hazardných hier, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku hazardných hier, štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier a sankcie za porušenie povinností na úseku hazardných hier.

Zároveň sa konštatuje, že účelom zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku v rámci vyššie uvedených vzťahov a činností.

Zákon explicitne vylučuje tzv. spotrebiteľské hry (lotérie) z predmetu jeho úpravy. Tieto bude možné bez ohľadu na možnú formu výhry (peňažné alebo vecné výhry) realizovať bez povolenia štátnych orgánov. Týmto taktiež výhry zo spotrebiteľských lotérií už nebudú oslobodené od dane z príjmov.

K § 2

Na účely zákona sú vymedzené viaceré významné pojmy, ako napríklad prevádzkovateľ hazardnej hry, prevádzkovanie hazardnej hry, hráč, stávka, vklad, herný plán, finančná zábezpeka a podobne. Definované pojmy sa používajú v rámci celého zákona a tvoria kostru právnej úpravy.

K § 3

Na účely zákona sa za hazardné hry považujú všetky hry, v ktorých dobrovoľne zúčastnená fyzická osoba, ak existujú alebo nastanú stanovené podmienky, je oprávnená získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach. Hraničný výsledok hazardnej hry (výhra alebo prehra) závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od dopredu neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje hraničný výsledok hazardnej hry (žrebovanie, športové súťaženie, dostih, pretek, hracie zariadenie a podobne), nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvnený.

Hazardné hry sa delia na lotériové hry, hazardné hry v kasínach, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované pomocou elektronicky, elektronickomechanicky alebo mechanicky riadených výherných prístrojov alebo podobných zariadení, hazardné hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované cez internet. Nakoľko vzhľadom na dynamický vývoj v oblasti herného priemyslu nie je možné definíciou exaktne postihnúť všetky hry, ktoré by napĺňali pojmové znaky hazardnej hry, zákon počíta s tzv. nepomenovanými hazardnými hrami, ktoré je možné prevádzkovať výlučne za podmienok stanovených zákonom o hazardných hrách.

Toto ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie hazardných hier. Ide o hry, ktoré by mohli do určitej miery splniť pojmové náležitosti hazardných hier, avšak v kontexte ich nie je potrebné takto posudzovať a podriadiť režimu podľa zákona o hazardných hrách.

Zákon explicitne zakazuje hazardné hry ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, napríklad pyramídové hry alebo reťazové hry, pričom toto ustanovenie reaguje taktiež na § 250g Trestného zákona, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu prevádzkovania nepoctivých hier a stávok.

K § 4 až § 9

Zákon obsahuje definície a popis lotériových hier, hier v kasínach a stávkových hier. Rovnako zákon definuje výherné prístroje, hry prevádzkované pomocou technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi hazardných hier alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry ako aj hazardné hry prevádzkované cez internet.

Zákon definuje kritériá na zaradenie jednotlivých hazardných hier do zákonom rozoznávaných skupín alebo typov hier.

Vzhľadom na rozvoj hracích zariadení zákon tu definuje taktiež nové kategórie a spôsoby prevádzkovania hazardných hier, ktoré doposiaľ absentovali v právnej úprave a pri aplikácii spôsobovali problémy.

K § 10 až 15

Zákon určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a obce ako orgány poverené vykonávaním dozoru vo veciach hazardných hier. Zároveň zákon vymedzuje ich právomoci a kompetencie.

Zákon stanovuje práva a povinnosti orgánov dozoru a ich zamestnancov pri vykonávaní štátneho dozoru v oblasti hazardných hier. Zároveň ich zaväzuje k mlčanlivosti o skutočnostiach o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti pričom povinnosť mlčanlivosti trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. Vychádzajúc z akceptácie nemožnosti a nevhodnosti absolutizovania požiadavky mlčanlivosti zákon rovnako obsahuje podmienky, za ktorých zamestnanci orgánu dozoru nie sú povinní mlčanlivosť zachovávať.

Dozorovanými subjektami sú v zmysle zákona prevádzkovatelia hazardných hier, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na prevádzkovaní hazardných hier alebo na základe zmluvného alebo obdobného vzťahu vykonávajú činnosti pre prevádzkovateľa hazardnej hry, osoby, ktoré na základe pracovnoprávneho pomeru, obdobného pomeru alebo zmluvného vzťahu k prevádzkovateľovi hazardnej hry vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier. Medzi dozorované subjekty patria aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú hazardné hry podľa tohto zákona bez licencie vydanej príslušným povoľujúcim orgánom. Pre vyššie uvedené dozorované subjekty zákon stanovuje práva a povinnosti.

K § 16 až § 28

Prevádzkovať hazardnú hru možno iba na základe licencie vydanej podľa zákona. Prevod získanej licencie je zakázaný. Uvedený zákaz platí aj pri predaji podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku. Rovnako licencia neprechádza na právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení prípade rozdelení prevádzkovateľa hry.

Licenciu možno udeliť iba právnickej osobe spĺňajúcej zákonom stanovené požiadavky.

Zákon rozoznáva niekoľko druhov licencií, ktoré sa odlišujú formou ich udeľovania, resp. podmienkami, pri splnení ktorých môže právnická osoba požiadať o udelenie licencie.

Na základe všeobecnej licencie možno prevádzkovať hry vo forme žrebových vecných lotérií a tombol. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejní pripravený návrh všeobecnej licencie tak, že osoby, ktorých sa bude v budúcnosti týkať pri prevádzkovaní hazardných hier majú možnosť návrh v danej lehote pripomienkovať. Až po vyhodnotení pripomienok Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecnú licenciu vyhlási a táto sa stáva podkladom pre prevádzkovanie vymedzeného okruhu hazardných hier. Takto prevádzkovatelia tombol a žrebových vecných lotérií v mimoriadne zjednodušenom postupe iba oznamujú prevádzkovanie hazardnej hry bez toho, aby museli žiadať o individuálnu licenciu. Odpadá tak administratívne náročnejší proces rozhodovania o žiadosti o udelenie licencie.

Ak nie je v zákone uvedené inak, ostatné hazardné hry možno prevádzkovať na základe individuálnej licencie. Individuálna licencia sa vydáva na prevádzkovanie konkrétnej hry. Zákon vymedzuje podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie príslušných hazardných hier. Podmienky sú viazané najmä na dostatočnosť a prehľadnosť zdrojov, využívaných pri prevádzkovaní hier, transparentné vzťahy v rámci obchodných spoločností, uchádzajúcich sa o prevádzkovanie hazardných hier. Významným predpokladom zabezpečenia stability trhu v sektore hazardných hier je stanovenie primeranej a dostatočnej úrovne základného imania. Pri jeho určení pre jednotlivé druhy hazardných hier sa vychádzalo z doterajších skúseností, požiadavky na zjednodušenie administratívneho procesu v licenčnom konaní, určenia rovnakých podmienok pre žiadateľov o prevádzkovanie jednotlivých druhov. V záujme posilnenia likvidity sa súčasne navrhuje výlučne peňažná forma vkladu do základného imania. Ďalej sú presne vymedzené požiadavky na obsah žiadosti a jej prílohy, ako aj na subjekt žiadateľa o vydanie licencie.

Individuálnu licenciu vydá pre výherné prístroje obec. V ostatných prípadoch je povoľujúcim orgánom Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Doba platnosti licencie je obmedzená a rozlišuje sa podľa druhu hazardnej hry.

Individuálne licencie sú tzv. nárokovými licenciami. Povoľujúci orgán ich udelí každému, kto splní v zákone ustanovené podmienky.

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia licencií zákon rozoznáva osobitné licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne a licenciu na prevádzkovanie štátnych lotérií. Zákon vymedzuje, čo sú štátne lotérie a v súlade s princípmi minimalizácie spoločenských rizík spojených s hazardnými hrami možno licenciu na prevádzkovanie číselných lotérií, špeciálneho binga a hazardných hier, prevádzkovaných prostredníctvom internetu vydať iba národnej lotériovej spoločnosti. Z analogického princípu sa vychádzalo pri návrhu licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne.

K § 29 až 33

Prevádzkovateľ hazardnej hry alebo žiadateľ o vydanie licencie je povinný nechať odborne posúdiť nasledovné zariadenia a systémy používané pri prevádzkovaní hazardnej hry: výherné prístroje, technické zariadenia priamo obsluhované hráčmi, zariadenia využívané pri prevádzkovaní videohier, zariadenia využívané pri prevádzkovaní binga, elektronické spojenie medzi jednotlivými prevádzkami prevádzkovateľa hazardnej hry a centrálnym miestom spracovania hazardnej hry, prepojenie a zabezpečenie prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sú používané na prevádzkovanie hazardnej hry, softvér, ktorým sa priamo prevádzkuje hazardná hra.

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný zabezpečiť odborné posúdenie zariadení a systémov vždy pred začiatkom prevádzkovania hazardnej hry na základe novej licencie a po uplynutí doby, na ktorú je osvedčenie vydané. Zariadenia a systémy môžu odborne posudzovať len subjekty poverené ministerstvom, a to len tie zariadenia a spojenia, ktoré budú mať uvedené v poverení. Poverenie subjekt získa na základe žiadosti a po splnení zákonom stanovených podmienok.

K § 34

V zmysle zákona je prevádzkovateľ hazardnej hry zodpovedný počas celej doby platnosti licencie za dodržiavanie podmienok potrebných k vydaniu predmetnej licencie a za plnenie podmienok uvedených v licencii. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Na území Slovenskej republiky možno propagovať len tie hazardné hry, na ktoré bola udelená licencia v zmysle tohto zákona. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný dbať o to, aby jeho zamestnanci a ďalšie osoby spolupracujúce a vykonávajúce činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier plnili povinnosti ustanovené týmto zákonom. Osoba oprávnená prijímať stávky alebo vklady sa nesmie zúčastňovať ako hráč hazardnej hry, v ktorej stávky alebo vklady prijíma.

Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa tieto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti.

Okrem uvedeného zákon kladie ďalšie požiadavky na spôsob, rozsah a dobu prevádzkovania hazardných hier ako aj zodpovednosť prevádzkovateľa.

K § 35 až 37

Na základe osobitého významu práv a záujmov chránených prostredníctvom finančnej zábezpeky zákon stanovuje presné podmienky na nakladanie s ňou. V zmysle zákona je zásadne obmedzená možnosť disponovania s finančnou zábezpekou, ako aj presne stanovená jej minimálna výška. Požadovaná minimálna výška finančnej zábezpeky je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry.

Prevádzkovateľ hry je povinný odvádzať odvod do štátneho rozpočtu. Výška odvodu je určená v závislosti od výšky hernej istiny a druhu hazardnej hry. Rovnako v závislosti od druhu hry je určená lehota na uskutočnenie odvodu.

Stanovenie úrovne finančnej zábezpeky a odvodov vychádza z rozdielneho charakteru jednotlivých druhov hier. Pri určení jej výšky rozhodujúcim kritériom bolo najmä zabezpečenie primeranej výšky zdrojov na výplatu výhier v prípade vyššej výhernosti, tak aby neboli poškodené nároky hráčov. Osobitosť jednotlivých druhov hier bola východiskom i pri vymedzení výšky odvodov, ktorá sa odráža jednak v stanovení základne pre výpočet ako aj v určení podielu /percenta/, resp. stanovení výšky odvodov absolútne.

Prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej v herni musí vyhotoviť prevádzkové pravidlá herne obsahujúce minimálne: otváracie hodiny herne, práva a povinnosti návštevníkov herne, práva a povinnosti dozoru herne, označenie stáleho dozoru herne.

K § 38 až 44

Zákon stanovuje popri všeobecných pravidlách aj osobitné pravidlá pre prevádzkovanie lotérií. Hernou istinou pri tombolách, žrebových lotériách, okamžitých lotériách a iných lotériách, kde budú vydávané žreby, je počet predaných žrebov vynásobený cenou za jeden žreb. Hernou istinou pri číselných lotériách je suma rovnajúca sa výške prijatých vkladov. Pravdepodobnosť výhry pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 1:200. Najnižšia výhra pri tombolách a žrebových lotériách musí mať hodnotu ceny žrebu. Úhrnná hodnota výhier pri žrebových lotériách, tombolách a okamžitých lotériách nesmie byť nižšia ako 30 % hernej istiny.

Rovnako zákon stanovuje podmienky predaja žrebov, tlače žrebov, náležitostí žrebov, vyraďovania žrebov, znehodnocovania žrebov, podmienky žrebovania a podmienky a lehoty na uplatnenie nároku na výhru.

Zákon stanovuje osobe odborne spôsobilej a zodpovednej za prevádzkovanie lotérie povinnosť určiť zodpovedného zástupcu s právami a povinnosťami určenými v zákone.

K § 45

Prevádzkovanie hazardných hier v kasíne sa spravuje osobitnými požiadavkami zákona.

Zákon výslovne zakazuje osobám zamestnaným v kasíne zúčastniť sa na stávkových hrách v kasíne, kde sú zamestnané. Ak tieto osoby vykonávajú odborné činnosti, nesmú sa zúčastňovať na stávkových hrách v kasínach povolených v celej Slovenskej republike.

Zákon taktiež stanovuje požiadavky na žetóny a spôsob zaobchádzania s nimi. Samostatne zákon stanovuje pravidlá pre nakladanie s obslužným.

K § 46 až 50

Zákon obsahuje osobitné požiadavky na prevádzkovanie stávkových hier, výherných prístrojov a na prevádzkovanie hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier.

Pri prevádzkovaní stávkových hier je prevádzkovateľ, okrem všeobecných požiadaviek na prevádzkovanie hier, povinný dodržať obmedzenie týkajúce sa najmä prijímania stávok, personálnom prepojení v prípade stávkujúceho a prevádzkovateľa hazardnej a prevádzkovateľa, vo vzťahu k predmetu stávky.

Zákon stanovuje presné pravidlá na prevádzku výherných prístrojov. Pravidlá sa týkajú najmä výšky vkladu a zaobchádzania s ním. Výšky výhry, kontrolu výherných prístrojov prostredníctvom oprávneného subjektu ako aj podmienky a rozsah tzv. „prémiovej hry“.

Prevádzkovateľ hier prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier je povinný najmä zabezpečiť, aby boli v pri ním prevádzkovaných hrách dodržané ustanovenia zákona o maximálnej a minimálnej výške vkladu a o možnosti hráčov oboznámiť sa s herným plánom.

K § 51 a § 52

Zákon vyhradil prevádzkovanie niektorých hier národnej lotériovej spoločnosti. V osobitných ustanovenia týkajúcich sa národnej lotériovej spoločnosti zákon ustanovuje, že Národná lotériová spoločnosť je akciová spoločnosť, kde zakladateľmi a akcionármi môže byť len Slovenská republika zastúpená ministerstvom alebo iná národná lotériová spoločnosť. Sídlo národnej lotériovej spoločnosti je na území Slovenskej republiky. Obchodné meno národnej lotériovej spoločnosti obsahuje označenie „národná lotériová spoločnosť“ alebo skratku „n.l.s.“ Označenie národná lotériová spoločnosť ani jeho preklady nesmie užívať žiadna iná fyzická alebo právnická osoba. Prevod akcií osobám, ktoré nemôžu byť zakladateľmi alebo akcionármi národnej lotériovej spoločnosti je neplatný. Zmena formy národnej lotériovej spoločnosti nie je možná. Základné imanie národnej lotériovej spoločnosti je minimálne 10 000 000 Sk. Akcie národnej lotériovej spoločnosti sú akcie na meno v zaknihovanej podobe. Zmena formy alebo podoby akcií národnej lotériovej spoločnosti sa nepripúšťa. Národná lotériová spoločnosť nemôže vydávať žiadne akcie určené pre zamestnancov, ani prioritné akcie.

Národná lotériová spoločnosť súčasne môže vykonávať niektoré alebo všetky podnikateľské činnosti uvedené v zákone. Výkon podnikateľských činností môže byť viazaný na splnenie podmienok vymedzených navrhovaným zákonom alebo osobitnými zákonmi.

K § 53 až 55

Navrhuje sa, aby ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa zákona zistia, že dozorované subjekty porušili svoje povinnosti podľa zákona, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa príslušnej licencie, povinnosti podľa herného plánu, povinnosti podľa pravidiel hazardných hier alebo nesplnili povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, mohli za podmienok stanovených zákonom uložiť dozorovaným subjektom, ktoré porušili svoje povinnosti sankcie uvedené v zákone prípadne ich zaviazať na iné konanie v zmysle zákona. Vymedzenie sankcií zahŕňa sankcie finančného a nefinančného charakteru a pokuty v prípade priestupkov a správnych deliktov.

K § 56

Ak zákon nestanovuje inak, na konania podľa zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní. Na prevádzkovateľov hazardných hier, okrem úpravy podľa tohto zákona sa vzťahuje Obchodný zákonník.

K § 57 a § 58

Prechodnými ustanoveniami sa upravuje postup príslušných orgánov pre konania o vydaní povolenia na prevádzkovanie lotérie alebo inej podobnej hry začaté do účinnosti zákona a pre konania o udelení pokút začaté do účinnosti navrhovaného zákona. Rovnako sa stanovuje režim, podľa ktorého sa spravujú povolenia na prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier vydané podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovaného zákona.

Zrušujúcimi ustanoveniami dochádza k zrušeniu zákona č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách a reflektujú sa nové potreby pri úprave poplatkových povinností, týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.

K Čl. III.

Navrhovanou novelizáciu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách.

Ustanovenie § 846 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení tak, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce stávku a hru sa nevzťahujú na hazardné hry vykonávané podľa zákona o hazardných hrách.

K Čl. IV.

Navrhovanou úpravou zákona č.367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v bodoch 1 a 2 sa zabezpečuje súlad novoupravených pojmov v oblasti hazardných hier s predmetným zákonom.

Úpravy navrhované v bodoch 3 a 4 umožnia kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktoré už nevykonávajú činnosti na základe ktorých boli povinnými osobami za obdobie, keď vykonávali tieto činnosti, ako aj ich postih, ak v čase, keď boli povinnými osobami porušili ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

K Čl. V.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2005.

Bratislava 24. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.predseda vlády Slovenskej republikyIvan Mikloš, v.r.podpredseda vládya minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súlade s programovým vyhlásením vlády ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov, ktorého podstatou je posilniť daňové príjmy obcí a stanoviť daňové príjmy vyšších územných celkov. Fiškálna decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky podľa zákona č. 416/2001 Z. z.. Podľa tohto zákona kompetencie prechádzali na územnú samosprávu postupne od 1. januára 2002 do 1. januára 2004. K tomuto dátumu bola ukončená I. etapa decentralizácie verejnej správy.

Nový systém financovania posilní samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Podstatou tohto procesu je prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Konkrétne u vyšších územných celkov sa zo štátneho rozpočtu v roku 2002 poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ a v roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna (neúčelová) dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu cestnej dane bude regionálna samospráva rozhodovať samostatne.

Nový systém financovania prispeje tiež k stabilizácii príjmov územnej samosprávy na dlhšie časové obdobie, keďže doteraz sa podiel obcí na výnose republikových daní určoval každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Cieľom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu uvedených zámerov fiškálnej decentralizácie a súčasne zabezpečiť jej transparentnosť a spravodlivosť.

Fiškálna decentralizácia sa bude týkať financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov tak, ako sú definované v rámci platného právneho stavu. Kompetencie, ktoré obce a vyššie územné celky vykonávajú v režime preneseného výkonu štátnej správy, budú naďalej financované dotáciami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príslušnej rozpočtovej kapitoly.

V nadväznosti na uvedené, ministerstvo vypracovalo príslušné právne normy. Ide predovšetkým o zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účinnosť týchto zákonov, ako aj uplatnenie nového systému financovania územnej samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2005.

Pri vypracovaní návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov a zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo postupovalo nasledovne:

1.analýza originálnych a prenesených kompetencií v súčasnom právnom stave, t.j. zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalšie zákony schválené po nadobudnutí účinnosti zákona č. 416/2001 Z. z., v ktorých sa stanovili kompetencie obciam a vyšším územným celkom, ako originálne, resp. presunuté kompetencie.

2.určenie okruhu kompetencií územnej samosprávy, ktorých financovanie je navrhované prostredníctvom nového systému a ich kvantifikácia.

Fiškálnou decentralizáciou podľa tohto zákona ministerstvo navrhuje riešiť samosprávne kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli v rokoch 2003 a 2004 v zásade financované prostredníctvom transferov z rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Pri kvantifikácii objemu finančných prostriedkov ministerstvo financií vychádzalo z číselných údajov schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004.

Predmetom fiškálnej decentralizácie, a tým aj základnej kvantifikácie pre potreby zdrojového krytia originálnych kompetencií prostredníctvom podielovej dane, nie sú niektoré špecifické položky z rozpočtovej kapitoly SFV, ktoré majú individuálny charakter, ako je napríklad financovanie výstavby mostu Košická v Bratislave. Na druhej strane sú predmetom decentralizácie aj niektoré položky, ktoré sú v roku 2004 rozpočtované v iných kapitolách ako je SFV. Ide napríklad o financovanie výkonu správy ciest II. a III. triedy z rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR. Podrobný rozbor kvantifikácie je uvedený v ďalšej časti.

Základom kvantifikácie je platný zákon o štátnom rozpočte na rok 2004. Nadväzne ministerstvo aktualizovalo tieto údaje na podmienky rokov 2005 až 2007, najmä vzhľadom na očakávaný rast cien v budúcich rokoch. Výsledkom je základňa uvedená v nasledujúcej tabuľke.

2004200520062007Základňa pre fiškálnu decentralizáciu v mld. Sk32,833,634,435,2

Tieto čísla vychádzajú z rozpočtu kapitoly SFV uvedeného vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, pričom sú oproti východiskám zvýšené o sumu 1,1 mld. Sk, ktorá predstavuje zvýšenie výnosu dane z nehnuteľností v súvislosti s novou legislatívou. Ak by sa fiškálna decentralizácia od 1.1.2005 nerealizovala, financovanie originálnych kompetencií by sa naďalej zabezpečovalo vo vyššie uvedenom rozsahu.

3.stanovenie druhu dane, ktorej výnos bude smerovaný do rozpočtov územnej samosprávy.

Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní, ktoré boli určené každoročne v zákone o štátnom rozpočte na nasledujúci rok s určením absolútnej hodnoty podielu z celkového výnosu (daň z príjmu fyzických osôb) alebo určením podielu na celkovom výbere príslušnej dane (daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) zákon určuje ako podielovú daň, daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prvý dôvod pre návrh dane z príjmov fyzických osôb je očakávaný dynamický rast výnosov tejto dane v najbližších rokoch, ale aj v strednodobom horizonte, čo je z pohľadu zvyšovania objemu zdrojov pre územnú samosprávu výhodné. Aktuálne makroekonomické predpoklady, na ktorých je postavený návrh východísk rozpočtu verejnej správy pre roky 2005 až 2007, sú nasledovné:

UkazovateľRok200520062007Priemerný rast mesačnej mzdy v %7,15,85,6Priemerný rast zamestnanosti v %0,70,71,0Výnos dane v mld. Sk30,632,835,3Rast výnosu dane v %12,97,27,6Priemerná celková inflácia v %4,02,92,5Priemerný rast cien priemyselných výrobcov v %2,62,22,0

Daň z príjmov fyzických osôb ministerstvo navrhuje taktiež z dôvodu relatívne najrovnomernejšieho výberu zo všetkých daní počas kalendárneho roka, čo má z pohľadu zostavenia finančného plánu a zabezpečenia plynulého vytvárania zdrojov samosprávy vysokú prioritu.

4.určenie podielov v nadväznosti na vykonanú kvantifikáciu.

Návrh zákona stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou sa delí medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch. Zostávajúce percentá predstavujú rezervu na ďalšie prepočty a aktualizáciu údajovej základne tak, aby bolo garantované finančné zabezpečenie okruhu vybraných kompetencií v cenách roku 2005.

5.kritériá, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane ustanoví vláda osobitným nariadením.

6.návrh zákona v § 5 súčasne rieši aj plynulý prechod z doterajšieho systému financovania originálnych kompetencií územnej samosprávy na nový model pri vytvorení podmienok na zdrojové zabezpečenie v mesiaci január 2005 za účelom eliminácie nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebných služieb občanom.

7.vzhľadom na to, že zákon mení systém zabezpečenia finančných zdrojov na originálne kompetencie, bolo potrebné novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Uvedené návrhy na novelizáciu príslušných paragrafov riešia články II, III a IV návrhu zákona.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 597/2003 Z. z., bude potrebné, aby Ministerstvo školstva SR vypracovalo návrh na zmenu príslušných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školy a školské zariadenia.

Kvantifikácia základne pre financovanie kompetencií určených na fiškálnu decentralizáciu

(na základe platného zákona o štátnom rozpočte na rok 2004)

Na financovanie originálnych kompetencií územnej samosprávy, ktoré sa stanú predmetom fiškálnej decentralizácie je v štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenených 32 779,0 mld. Sk.

1.Obce:

Základňa predstavuje 22 312,8 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV9 531,9 mil. Sk

-samosprávne funkcie 611,0 mil. Sk

-školstvo7 155,0 mil. Sk

-doprava1 765,9 mil. Sk.

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol1 462,9 mil. Sk

-MPSVaR SR - opatrovateľská služba 987,5 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 184,2 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 153,0 mil. Sk

-VPS - valorizácia platov v školstve 138,2 mil. Sk

c) zdroje podielových daní11 318,0 mil. Sk

Podielové dane podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v sume 11 173,0 mil. Sk boli v upravenej základni roku 2004 zvýšené o 145,0 mil. Sk, čo predstavuje dopočet 1/3 sumy výpadku miestneho poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov; 2/3 výpadku v sume 290,0 mil. Sk boli riešené v schválenom štátnom rozpočte na rok 2004.

Vzhľadom na špecifický, individuálny charakter neboli do tejto bilancie zahrnuté niektoré transfery z kapitoly SFV. Ide o tieto položky:

a) výstavba Mosta Košická 625,0 mil. Sk

b) zdravotníctvo 50,8 mil. Sk

c) kultúra 54,1 mil. Sk

d) sociálne zabezpečenie – domovy dôchodcov 545,8 mil. Sk.

Tieto kompetencie budú v roku 2005 financované prostredníctvom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, resp. vecne príslušnej rozpočtovej kapitoly. V oblasti sociálneho zabezpečenia ide o prechodné riešenie do prijatia zmeny spôsobu financovania domovov dôchodcov v pôsobnosti obcí a miest. Cieľovo sa aj s touto kompetenciou počíta na prefinancovanie prostredníctvom daňových príjmov.

2.Vyššie územné celky:

Základňa pre transformáciu na daňové príjmy predstavuje 10 466,2 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV8 071,1 mil. Sk

-samosprávne funkcie – úrady VÚC 601,4 mil. Sk

-školstvo2 045,4 mil. Sk

-doprava1 025,5 mil. Sk

-kultúra1 023,4 mil. Sk

-sociálne veci3 375,4 mil. Sk

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol2 395,1 mil. Sk

-MDPaT SR – samosprávne pôsobnosti pre cesty II. a III. triedy2 143,4 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 44,7 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 116,4 mil. Sk

-VPS – valorizácia platov 90,6 mil. Sk

Obdobne ako u obcí neboli do tejto bilancie zahrnuté transfery z kapitoly SFV na zdravotníctvo v sume 343,5 mil. Sk a bola odpočítaná suma 350,0 mil. Sk súvisiaca s nesystémovým navýšením transferov na sociálne veci počas schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2004 v Národnej rade SR na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu.

Úprava východiskovej základne roku 2004:Pri medziročnom porovnaní zdrojov kapitoly SFV je potrebné okrem presunu vybraných dotácií do kapitoly Všeobecná pokladničná správa zohľadniť aj niektoré ďalšie skutočnosti. Ide najmä o úpravu základne roku 2004, a to:

u obcí

◊zvýšenie o 154,0 mil. Sk o dotáciu na mestskú verejnú dopravu presunutú z rozpočtu VÚC do rozpočtu obcí,

◊na úseku samosprávnych pôsobností na úseku školstva je základňa zvýšená o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole Ministerstva školstva SR (184,2 mil. Sk) a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov vrátane odvodov (138,2 mil. Sk); základňa kapitálových výdavkov je zvýšená o presun kapitálových výdavkov z kapitoly MŠ SR v sume (153,0 mil. Sk),

◊presun dotácií na úseku sociálneho zabezpečenia na opatrovateľskú službu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšenú o 5 mesačnú valorizáciu platov a odvodov do rozpočtov obcí v sume 987,5 mil. Sk,

◊transfer na samosprávne funkcie – bývalé podielové dane zvýšené o 145,0 mil. Sk, ako dopočet 1/3 zmien (v rozpočte na rok 2004 boli premietnuté v rozsahu 2/3 – výpadok príjmov z miestneho poplatku z predaja alkoholu a tabaku).

u vyšších územných celkov

◊zníženie dotácie na dopravu na zabezpečenie pravidelnej verejnej autobusovej dopravy o 154,0 mil. Sk na mestskú verejnú dopravu do rozpočtu obcí,

◊samosprávne pôsobnosti na úseku školstva upravené o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole MŠ SR (44,7 mil. Sk), valorizácia platov vrátane odvodov 32,1 mil. Sk a upravená základňa kapitálových výdavkov o presun z kapitoly MŠ SR (116,4 mil. Sk),

◊u VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia zníženie dotácií na bežné výdavky o 350,0 mil. Sk a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov a odvodov (58,5 mil. Sk).

Zdroje určené na financovanie kompetencií po fiškálnej decentralizácii

Východiskovým bodom pri kvantifikácii zdrojov bol rok 2005, kedy je návrh fiškálnej decentralizácie neutrálny vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a v priemere aj k rozpočtom samospráv.

Okrem finančných zdrojov, ktorými budú územné samosprávy disponovať na základe nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, rozhodujúca časť zvýšených daňových príjmov bude do rozpočtov obcí a VÚC plynúť podľa zákona o rozpočtovom určení dane z príjmov.

1. Obce: 22 807,0 mil. Sk-daň z nehnuteľností 1 100,0 mil. Sk

-daň z príjmov fyzických osôb 21 707,0 mil. Sk

Uvedené zdroje z dane z nehnuteľností predstavujú navýšenie oproti súčasnému stavu v nadväznosti na pripravovanú novú legislatívnu úpravu. Navrhuje sa výrazné posilnenie kompetencií obcí pri rozhodovaní o sadzbách tejto dane, pričom sa predpokladá, že možnosť zvýšeného výnosu využijú predovšetkým väčšie mestá aj na zabezpečenie financovania mestskej verejnej dopravy.

2 . Vyššie územné celky:10 753,0 mil. Sk -daň z motorových vozidiel 2 500,0 mil. Sk

-daň z príjmov platenej fyzickými osobami 8 253,0 mil. Sk

V nadväznosti na uvedenú kvantifikáciu, pri prognózovanom objeme výnosu dane z príjmov fyzických osôb rozdelenie výnosu je nasledovné:

-celkový výnos dane30 600,0 mil. Sk

z toho: obce 70,9 %, t.j.21 707,0 mil. Sk

vyššie územné celky 27,0 %, t.j. 8 253,0 mil. Sk

rezerva 2,1 %, t.j. 640,0 mil. Sk

o o o

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve sa predkladá v súlade s úlohou uvedenou v bode B.1. uznesenia vlády SR č. 370 zo 14. mája 2003 k návrhu projektu decentralizácie verejnej správy v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.

Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a nesúvisí ani s bojom s terorizmom.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 13. mája 2004.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR za rok 2004 na mesiac apríl.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

c)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom nato, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

V texte paragrafu je definovaný samotný účel zákona, ktorý v nadväznosti na príslušnú legislatívu určuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania dane z príjmov, (okrem dane z príjmov vyberanej zrážkou), ktorej celoštátny výnos je predmetom rozdelenia medzi subjekty územnej samosprávy podľa stanoveného podielu.

Zákon nedefinuje daňové príjmy územných samospráv ako celku, vzhľadom na to, že sú predmetom iných zákonov upravujúcich daňové povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

K § 2 a § 3:

V nadväznosti na § 1 zákon určuje, že 100 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, vybranej daňovými úradmi v príslušnom rozpočtovom roku je predmetom delenia medzi obce, vyššie územné celky a štát v pomere 70,9 : 27,0 : 2,1. Objem finančných prostriedkov zodpovedajúci výške 2,1 % predstavuje rezervu na garanciu financovania okruhu vybraných kompetencií pri objektívnych vplyvoch nezávislých na činnosti územnej samosprávy.

K § 4:

Zákon splnomocňuje vládu SR na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritéria, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Súčasne zákon v odseku 1 určuje povinnosť prerokovania ďalších zmien a doplnkov zákona a nariadenia vlády s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

V odseku 2 a 3 zákon určuje povinnosť vykonať daňovým úradom výpočet príslušného podielu skutočného výnosu dane pre obce a vyššie územné celky vo svojej územnej pôsobnosti a poukázanie na ich účet. Súčasne v odseku 3 zákon upravuje aj vzťah vybraných daňových úradov k samosprávnym krajom pri realizácii tohto zákona.

Daňové úrady budú realizovať samotný výkon výpočtu a poukazovania výnosu dane na základe štatistických údajov, ktoré poskytne Štatistický úrad SR Ministerstvu financií SR, daňovým úradom prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR a republikovým združeniam obcí a vyšším územným celkom. Na základe zákona budú východiskové štatistické údaje s platnosťou na nasledujúci kalendárny rok zverejnené Štatistickým úradom v termíne do 15. augusta predchádzajúceho roka. Súčasne sa určuje povinnosť súčinnosti všetkým subjektom verejnej správy pri poskytovaní potrebných štatistických údajov. Úlohy, ktoré týmto orgánom vyplynú v súvislosti s plnením určenej úlohy, budú zabezpečovať v rámci ich schváleného rozpočtu.

Zákon určuje termín daňovým úradom vykonať rozdelenie výnosu dane a jej poukazovanie obciam a vyšším územným celkom do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Súčasne v odseku 7 je uvedená povinnosť daňovým úradom vykonať s obcami a vyššími územnými celkami vyrovnanie nedoplatkov resp. preplatkov za kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho roka.

K § 5:

Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január 2005. Zákon rieši toto prechodné obdobie poskytnutím preddavku obciam a vyšším územným celkom na výnos dane vo výške jednej dvanástiny rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

Súčasne sa určuje daňovým úradom a územnej samospráve povinnosť vzájomne vyporiadať uvedené preddavky do 31. marca 2005.

K Čl. II

K bodu 1 a 2:

Z platného znenia § 10 sa vypúšťajú pre krajské školské úrady ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky a to z dôvodu, že zriaďovanie materských škôl je v originálnej pôsobnosti obcí.

K bodu 3 a 4:

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k bodom 1 a 2.

K Čl. III

K bodu 1:

Financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (verejné základné umelecké školy), v roku 2004 je zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu, napriek tomu, že sa jedná o originálne kompetencie územnej samosprávy. Pretože štát bude zabezpečovať naďalej len financovanie súkromných a cirkevných ZUŠ (neštátne ZUŠ) v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., v poznámke pod čiarou k odkazu 3 bola vypustená časť týkajúca sa definície verejných základných umeleckých škôl podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

K bodu 2, 6:

V nadväznosti na vypustenie písmena a) v § 10 odsek 5 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa bodu 1 článku II zákona, je potrebné legislatívne upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6.

K bodu 3:

Zo zákona sa vypúšťa financovanie verejných základných umeleckých škôl (ZUŠ) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 4:

Vzhľadom na zrušenie financovania verejných ZUŠ odvolávka na financovanie neštátnych ZUŠ rovnako ako u verejných ZUŠ nemá opodstatnenie.

K bodu 5:

Okrem ZUŠ aj ďalšie originálne kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, ktorých financovanie do roku 2004 bolo zabezpečované v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, budú od roku 2005 financované výnosom podielovej dane. Vzhľadom na to, že v zákone č. 597/2003 Z. z. sú viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú všeobecne na „školské zariadenia“ zaradené do siete, teda aj na „verejné školské zariadenia“, ktoré zákon č. 597/2003 Z. z. definuje v § 1 odsek 6 ako školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, bolo potrebné komplexne riešiť vyňatie zo zákona zmenu financovania týchto zariadení prostredníctvom zapojenia podielovej dane.

K bodu 7:

Doplnením textu odseku 7 paragrafu 1 bolo potrebné jednoznačne zadefinovať vzťah zákona ku školským zariadeniam v pôsobnosti územnej samosprávy v prípade, ak ide o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu 8, 9, 10 a 11:

Nadväzuje na zdôvodnenie uvedené k bodom 1 a3.

K bodu 12:

Vzhľadom na absenciu ustanovenia týkajúceho sa rozpočtovania kapitálových výdavkov na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v kapitole MŠ SR, bolo potrebné v tomto smere zákon doplniť.

K bodu 13, 14 a 17:

V zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. štát nezabezpečuje financovanie kapitálových výdavkov na školstvo, ktoré sú originálnou kompetenciou územnej samosprávy. Nie je preto opodstatnené direktívne určovať územnej samospráve normatívy na tieto výdavky. Rozhodnutie o disponovaní s prostriedkami získanými z výnosu podielovej dane je plne v kompetencii obce resp. vyššieho územného celku.

K bodu 15:

Vzhľadom na zmenu systému financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov pri financovaní verejných ZUŠ a verejných školských zariadení bolo potrebné novelizovať paragraf 5 zákona.

K bodu 16, 18, 19 a 20:

Nadväzuje na body 1 a 3 článku.

K bodu 21:

Vzhľadom na to, že prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa nebudú od roku 2005 zabezpečovať zdroje na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti školstva, v odseku 3 navrhujeme vypustiť Ministerstvo financií SR.

K Čl. IV

K bodu 1:

Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby sa poskytnú obci nadväzne na fiškálnu decentralizáciu prostredníctvom podielovej dane. Z uvedeného dôvodu, nebudú finančné prostriedky od roku 2005 rozpočtované v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 2:

V súvislosti s pôsobnosťou obce ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – uzatvárať zmluvu o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb subjektami, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb inými právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov – sa vypúšťa poskytovanie finančných prostriedkov na takto uzavreté zmluvy zo štátneho rozpočtu.

K bodu 3, 4 a 5:

Poskytovanie finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany zo strany príslušného samosprávneho kraja v rámci sociálnej pomoci je právne kvalifikované ako výkon samosprávnej pôsobnosti vyššieho územného celku. V nadväznosti na fiškálnu decentralizáciu nebude dôvodné zasahovanie do výkonu tejto samosprávnej pôsobnosti zákonom o sociálnej pomoci pokiaľ ide o ustanovenie minimálnej výšky finančného príspevku, ktorú boli doposiaľ viazané samosprávne kraje pri koncipovaní všeobecne záväzných nariadení. Decentralizačná dotácia poskytovaná na výkon tejto pôsobnosti zo strany štátu bude nahradená podielovou daňou, čo predpokladá aj väčšiu slobodu rozhodovania pri smerovaní získaných finančných prostriedkov, ktorú nie je odôvodnené obmedzovať zákonom. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa právna úprava v § 86 vrátane prílohy č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci, ktorá ustanovovala minimálne výšky finančného príspevku.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu