Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 účinný od 01.01.2012 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadväzuje na zá mer vlády vyjadrený potrebou konsolidácie verejných financií a postupného znižovania deficitu verejných financií.

V článku I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len 'zákon o dani z príjmov'). Predložený návrh zákona o dani z príjmov je vypracovaný ako iniciatívny, ktorého cieľom je predovšetkým udržanie efektívneho, jednoduchého a neutrálneho da ňového systému v oblasti dane z príjmov ako aj konsolidácia verejných financií. Navrhované úpravy sú zamerané najmä na:

§zrušenie disproporcie pri odpisovaní hmotného majetku v závislosti od spôsobu jeho obstarania, t.j. obstaranie z vlastných zdrojov, na úver a finančným prenájmom tak, aby vš etok hmotný majetok počnúc rokom 2012 bol odpisovaný za rovnakých podmienok,

§uplatnenie len pomernej časti ročného odpisu v 1. roku odpisovania hmotného majetku, ktorá zodpovedá počtu mesiacov, počas ktorých sa tento majetok používal (od zaradenia do užívania do konca zdaňovacieho obdobia),

§technické úpravy týkajúce sa výpočtu základu dane fyzických osôb z dôvodu rozčlenenia príjmov na akt ívne a pasívne a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len z aktívnych príjmov.

V článku II sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov ú zemnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve').

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov ú zemnej samospráve je v súlade s dosiahnutou dohodou, podľa ktorej ú zemná samospráva súhlasí so začlenením do navrhovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj participáciou na konsolidácií verejných financií. Územná samospráva však trvá na splnení základnej podmienky zachovať súčasný systém financovania originálnych kompetencií prostredníctvom podielu na dani z príjmov fyzických osôb a teda požaduje neprijať návrh zákona o rozpoč tovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve, ktorého základom je práve prechod z jednej dane na mix daní.

V predloženom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve je v zmysle dohody upravený podiel na dani z príjmu fyzických osôb pre územnú samosprávu z 93,8% na úroveň 87,3%, z toho pre obce z 70,3% na 65,4% a VÚC z 23,5 % na 21,9 %. Očakávaný príjem z tejto dane do rozpočtov samospráv by mal v roku 2012 dosiahnuť sumu 1,685 miliardy €, z toho pre obce 1,263 miliardy € a vyššie územné celky 0,422 miliardy €, čo predstavuje zmenu medziročného nárastu v budúcom roku oproti pôvodne navrhovaným 3 % na cca 7%. Podkladom pre stanovenie percentuálneho podielu obcí a VÚC bola novembrová prognóza daňových príjmov.

Vplyvy návrhu zákona na jednotlivé subjekty verejnej správy s ú uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z ákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Vzhľadom na nevyhnutnosť konsolidácie verejn ých financií a uplatnenia nových podmienok prero zdelenia dane z príjmov fyzických osôb v súvislosti s touto konsolidáciou verejných financií a s cieľ om zamedziť vzniku značných hospodárskych škôd sa navrhuje, aby bol tento zákon schválený v skrátenom legislatívnom konaní a nadobudol účinnosť od 1. januára 2012.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyX 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Zjednotením podmienok odpisovania hmotného majetku obstarané ho formou finančného prenájmu s ostatnými formami jeho obstarania sa dosiahne rovnaká doba odpisovania bez ohľadu na spôsob jeho obstarania. Zavedením mesačných odpisov sa nemení celkové daňov é zaťaženie podnikateľských subjektov, ale dochádza len k miernemu presunu možnosti uplatnenia daňových výdavkov z prvého roku odpisovania hmotného majetku do ďalších rokov odpisovania. Daňové požiadavky pre uplatnenie odpisov hmotného majetku obstaraného akýmkoľvek spôsobom budú u podnikateľský ch subjektov rovnaké.

Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov

Návrh zákona nemá dopad na rozpoč et verejnej správy, vzhľadom na to, že ide o vzájomne vykompenzovanú zmenu prerozdelenia daňových príjmov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy. Podľa prognózy na rok 2012 je dopad kvantifikovaný vo výške +123 mil. € pre štátny rozpočet a -123 mil. € pre územnú samosprávu, z toho pre obce -93 mil. € a pre VÚC -30 mil. €. Pre rok 2013 je dopad kvantifikovaný vo výške +131 mil. € pre štátny rozpočet a -131 mil. € pre územnú samosprávu, z toho pre obce -99 mil. € a pre VÚC -32 mil. €. Pre rok 2014 je dopad +138 mil. € pre štátny rozpočet, -138 mil. € pre územnú samosprávu, z toho pre obce -104 mil. € a VÚC -34 mil. €.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Príloha č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorš ích predpisov

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom-8 33246 56946 65055 526Štátny rozpočet (VPS)-8 33246 56946 65055 526Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0 000Zdravotné poisťovne0 000z toho: - vplyv na ŠR-8 33246 56946 65055 526 - vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom-8 332-8 408-8 485-8 561Štátny rozpočet 0 000Obce-7 713-7 755-7 797-7 839VÚC-619-654-688-722Sociálna poisťovňa0 000Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR0000 - vplyv na územnú samosprávu-8 332-8 408-8 485-8 561

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správy (cash)2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom0-14 58287 74446 712Štátny rozpočet (VPS)0-14 58287 74446 712Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0 000Zdravotné poisťovne0 000z toho: - vplyv na ŠR0-14 58287 74446 712 - vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0-14 582-8 465-8 542Štátny rozpočet (MPSVaR)0000Obce0-13 448-7 779-7 821VÚC0-1 134-686-721Sociálna poisťovňa0 000Zdravotné poisťovne z toho: - vplyv na ŠR0000 - vplyv na územnú samosprávu0-14 582-8 465-8 542

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)z toho vplyv na ŠRfinancovanie zabezpečené v rozpočteostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2011201220132014Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)z toho vplyv na ŠRfinancovanie zabezpečené v rozpočteostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora ** úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

§Zrušenie disproporcie pri odpisovaní hmotného majetku v závislosti od spô sobu jeho obstarania, t.j. obstaranie z vlastných zdrojov, na úver a finančným prenájmom tak, aby všetok hmotný majetok počnúc rokom 2012 bol odpisovaný za rovnakých podmienok,

§Uplatnenie len pomernej časti ročného odpisu v 1. roku odpisovania hmotného majetku, ktorá zodpovedá počtu mesiacov, počas ktorých sa tento majetok používal (od zaradenia do užívania do konca zdaňovacieho obdobia),

§Technické úpravy týkajúce sa výpočtu základu dane fyzických osôb z dôvodu rozčlenenia príjmov na aktívne a pasívne a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti zá kladu dane len z aktívnych príjmov.

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Daňové riaditeľstvo SR.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

-Kvantifikácia bola uskutočnená na základe objemu obstarania hmotného majetku, ako rozdielu nominálnej tvorby hrubého fixného kapitálu (THFK) očisteného o THFK verejnej správy. Podiely jednotlivých druhov majetku na celkovom objeme obstaraného majetku boli uskutočnené na základe údajov zo štatistických ročeniek. Zároveň sa stanovil predpoklad o distribúcii jednotlivých druhov majetku do odpisových skupín. Zmeny základu dane a následne daňovej povinnosti právnických osôb predstavujú pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

-Kvantifikácia opätovného oslobodenia príjmu obcí a VÚC z prenájmu majetku od dane bola uskutočnená na základe údajov z Rozpočtového informačného systému (RIS) o rozpočtovaných výnosoch obcí a VÚC z prenájmu majetku.

Kvantifikácia príjmov

Št átny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 2011201220132014100Daňové pr íjmy-8 33246 56946 65055 526110Dane z príjmov a kapitálového majetku111Daň z príjmov fyzickej osoby112Daň z príjmov právnickej osoby-8 33246 56946 65055 526113Daň z príjmov vyberaná zrážkou130Dane za tovary a služby131Daň z pridanej hodnoty132Spotrebné dane 134Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) Rozpočet verejnej správy - príjmy (v tis. eur)2011201220132014100Daňové pr íjmy-8 33246 56946 65055 526110Dane z príjmov a kapitálového majetku111Daň z príjmov fyzickej osoby112Daň z príjmov právnickej osoby-8 33246 56946 65055 526113Daň z príjmov vyberaná zrážkou130Dane za tovary a služby131Daň z pridanej hodnoty132Spotrebné dane133Dane za špecifické služby134Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti139Iné dane za tovary a služby150Poistné151-153, 155-158Sociálne poistenie154Zdravotné poistenie

Vplyv na štátny rozpočet (cash) Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)2011201220132014100Daňové pr íjmy-14 58287 74446 712110Dane z príjmov a kapitálového majetku111Daň z príjmov fyzickej osoby112Daň z príjmov právnickej osoby-14 58287 74446 712113Daň z príjmov vyberaná zrážkou130Dane za tovary a služby131Daň z pridanej hodnoty132Spotrebné dane134Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti Rozpočet verejnej správy - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpoč et verejnej správy (cash) 2011201220132014100Daňové pr íjmy-14 58287 74446 712110Dane z príjmov a kapitálového majetku111Daň z príjmov fyzickej osoby112Daň z príjmov právnickej osoby-14 58287 74446 712113Daň z príjmov vyberaná zrážkou130Dane za tovary a služby131Daň z pridanej hodnoty132Spotrebné dane133Dane za špecifické služby134Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti139Iné dane za tovary a služby150Poistné151-153, 155-158Sociálne poistenie154Zdravotné poistenie

Kvantifikácia výdavkov

Prijatie opatrení v oblasti dani z príjmov nebude mať priamy vplyv na zmenu vý davkov rozpočtu verejnej správy, nakoľko neexistuje žiadny vzťah medzi zaplatenou daňou a nejakou službou/benefitom zo strany štátu.

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štá tny rozpočet (ESA95) 2011201220132014600Bežné v ýdavky0000640Bežné transfery0000641Transfery v rámci verejnej správy 642Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám0000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z pr íjmov územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 2011201220132014Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0+123 371+131 548+138 499 - vplyv na územnú samosprávu0-123 371-131 548-138 499z toho: -- obce0-93 003-99 167-104 407- VÚC0-30 368-32 381-34 092Výdavky verejnej správy celkom0000v tom: ERDF000 ŠR000 z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000 Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Prim árne právo:

-čl. 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vl ády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zá kona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1 - § 2 písm. s) uvádzacia veta a prvý bod a § 25 ods. 6

Navrhovanou úpravou sa na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len 'zákon') vymedzuje rozdiel medzi 'nájomcom' hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu a nájomcom pri tzv. operatívnom prenájme.

K bodu 2 - § 2 písm. s) druhý bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku bez ohľadu na sp ôsob jeho obstarania. Rovnako v prípade postúpenia predmetu finančného prenájmu sa bude u nového nájomcu postupovať ako v prípade kúpy majetku. To znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u nového nájomcu musí spĺňať podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania stanovenej v § 26 zákona.

K bodu 3 - § 4 ods. 1 a 2

V súvislosti s možnosťou uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane daňovníka len z tzv. 'aktívnych príjmov' uvedenou v zákone s účinnosťou od 1.1.2011 sa spresňuje výpočet základu dane a upravuje sa mo žnosť vzniku daňovej straty len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona o dani z príjmov, a to od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej z árobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona).

K bodu 4 - § 6 ods. 6

Navrhovaná úprava nadväzuje na možnosť uplatnenia nezdaniteľných častí základu dane daňovníka len od tzv. 'aktívnych príjmov' s účinnosťou od 1.1.2011, v súvislosti s ktorou je potrebné rozdeliť samostatne výpočet základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a samostatne výpočet základu dane (čiastkového zá kladu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona), od ktorých túto nezdaniteľnú časť nie je možné odpočítať. Daňovú stratu po 1.1.2012 bude možné vykázať len z prí jmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona a znova len od základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zrušenie možnosti vykazovať daňovú stratu z príjmov z prenájmu aj pre prípady, kedy daňovník pri týchto príjmoch bude uplatňovať preukázateľné výdavky súvisí predovšetkým s konsolidáciou verejných financií, ktorej jedným z cieľ ov bola podpora aktívne vykonávanej činnosti. Daňovú stratu z príjmov z prenájmu nebude možné po prvýkrát vykázať a umorovať za zdaňovacie obdobie roku 2012.

K bodom 5 a 6 - § 13 ods. 1 písm. b) a e)

Navrhovanou úpravou sa zavádza oslobodenie príjmov rozpočtovej organizácie z prenájmu majetku, ak zriaďovateľom rozpočtovej organizácie je obec alebo vyšší územný celok, čím dochádza k zjednoteniu spôsobu zdaňovania príjmov plynúcich z prenájmu majetku všetkých rozpočtových organizácií. Zároveň sa navrhuje oslobodenie príjmov obcí a vyšších územných celkov z prená jmu majetku.

K bodu 7 - § 15

V súvislosti s možnosťou uplatnenia nezdaniteľných častí len z tzv. aktívnych príjmov upravenou zákonom s účinnosť ou od 1. 1. 2011, sa spresňuje aj ustanovenie výpočtu sadzby dane zo základu dane z príjmov fyzických osôb.

K bodu 8 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a účtuje v sústave podvojného účtovníctva povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukon čení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. U daňovní ka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 zákona bude mať úprava základu dane rovnaký dopad ako u daňovníka účtujúceho v s ústave podvojného účtovníctva.

Ustanovenie písm. b) vymedzuje úpravu základu dane v prípade predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu za kúpnu cenu nižšiu ako je zostatková cena, ktorú by mala prenajatá vec pri odpisovaní pod ľa § 27 alebo § 28 zákona. V tomto prípade daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zá roveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny, t. j. rozdiel zahrnie do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov.

Ustanovenie písm. c) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho nájmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto pr ípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktoré by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 alebo § 28 zákona.

K bodu 9 - § 22 ods. 6 písm. f)

Úprava je vykonaná z dôvodu zavedenia rovnakého spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatný mi formami nadobudnutia hmotného majetku. Technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu sa nepovažuje za iný majetok odpisovaný, ale bude súčasťou vstupnej ceny hmotné ho majetku, resp. pri zrýchlenom spôsobe odpisovania sa zvyšuje jeho zostatková cena, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie hmotného majetku dokončené a zaradené do užívania.

K bodu 10 - § 22 ods. 11 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zjednotenie podmienok odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

K bodu 11 - § 25 ods. 3

Úprava je vykonaná v nadväznosti na odlišné stanovenie zostatkovej ceny hmotného majetku po prvom roku odpisovania pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 ods. 2 pí sm. a) zákona oproti stanoveniu zostatkovej ceny hmotného majetku v ostatných prípadoch.

K bodom 12 až 15 - § 26 ods. 2, ods. 8 až 10

Úprava je vykonaná z dôvodu zjednotenia spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu sa odpisuje počas doby odpisovania stanovenej zákonom a nie počas doby trvania prenájmu. Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výš ky vstupnej ceny stanovenej podľa zákona, ktorou je obstarávacia cena vymedzená zákonom o účtovníctve.

K bodom 16 a 17 - § 27 ods. 2 a 3

Úpravou sa zavádza nový sp ôsob uplatňovania odpisov do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje alebo eviduje. Podľa doteraz platného spôsobu odpisovania mal daňovník v roku zaradenia hmotného majetku do užívania nárok na uplatnenie celého ročného odpisu do daňových výdavkov bez ohľadu na dátum zaradenia tohto majetku do užívania. Podľa navrhovaného spôsobu môže da ňovník v roku zaradenia majetku do užívania uplatniť z ročného odpisu len alikvotnú časť pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v roku zaradenia hmotného majetku do užívania bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania hmotného majetku. V roku zaradenia hmotného majetku do užívania sa pri výpočte pomernej časti ročného odpisu z nezaokrúhlené ho ročného odpisu stanoveného podľa odseku 1 vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov počnúc mesiacom zaradenia hmotného majetku do užívania. Až takto vypočítaná alikvó tna časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

K bodu 18 - § 28 ods. 2

Úpravou sa zavádza nový sp ôsob uplatňovania odpisov hmotného majetku do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, v ktorých sa majetok účtuje alebo eviduje. Podľa doteraz platného spô sobu odpisovania mal daňovník v roku zaradenia hmotného majetku do užívania nárok na uplatnenie celého ročného odpisu do daňových výdavkov bez ohľadu na dátum zaradenia tohto majetku do užívania. Podľ a navrhovaného spôsobu môže daňovník v roku zaradenia majetku do užívania uplatniť z ročného odpisu len alikvotnú časť pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje, alebo v ktor ých sa majetok eviduje. Pre účely výpočtu odpisov v druhom roku odpisovania sa zostatková cena stanoví ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre prvý rok odpisovania. Pri výpočte odpisov v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena stanovená na účely výpočtu odpisov v druhom roku odpisovania zníži o daňové odpisy hmotného majetku, ktoré sú zahrnuté do daňových výdavkov počnúc druhým rokom odpisovania.

K bodu 19 - § 28 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa stanovuje zahrnutie zvyšnej časti ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v roku zaradenia hmotného majetku do u žívania podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona v nadväznosti na vykonanie, resp. nevykonanie technického zhodnotenia tohto majetku.

K bodu 20 - § 30 ods. 1

S účinnosťou od 1.1.2012 sa navrhuje úprava daňovej straty, ktorú bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom túto bude možné ďalej uplatňovať len od základu dane z týchto príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona. Touto úpravou dôjde k rovnakému uplatň ovaniu daňovej straty vzniknutej u daňovníka fyzickej osoby so stratou vzniknutou u daňovníka právnickej osoby.

K bodu 21 - § 49 ods. 2

Ustanovenie sa spresňuje, aby bolo jednoznačné, že do termí nu na podanie hlásenia je povinný zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, preddavky na daň a daň vybratú od svojich zamestnancov odviesť správcovi dane.

K bodu 22 - § 49 ods. 11

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 23 – poznámka pod čiarou 136c)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 24 - § 49a ods. 10

Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu právnej istoty, aby si daňovníci, fyzické osoby, ktoré získavajú oprávnenie na podnikanie podľa živnostenského zá kona na jednotnom kontaktom mieste (JKM), mohli na tomto mieste plniť aj svoje registračné povinnosti k dani z príjmov a následne si tam plniť aj všetky oznamovacie povinnosti. Fyzick é osoby iné ako tie, ktoré získajú oprávnenie na podnikanie podľa živnostenského zákona na JKM, rovnako ako aj právnické osoby sa môžu rozhodnúť, či svoje registračné a oznamovacie povinnosti k dani z príjmov budú plniť u správcu dane alebo na JKM.

K bodu 25 - § 51b ods. 13

V nadväznosti na daňový poriadok sa stanovuje možnosť určenia platenia preddavkov na daň z emisných kvót inak, ak daňovník o to správcu dane požiada.

K bodu 26 - § 52n

K odseku 1 – Zmeny zákona týkajúce sa finan čného prenájmu sa uplatňujú na zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené po 31. decembri 2011. Na zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2011 sa použijú ustanovenia zákona platného do 31. decembra 2011. Súčasne sa zachováva možnosť postupovať pri postúpení nájomnej zmluvy uzatvorenej do 31. decembra 2011 bez zmeny podmienok na nového nájomcu po 31. decembri 2011 pod ľa zákona platného do 31. decembra 2011.

K odseku 2 - Navrhovaná nová úprava v ustanoven í § 6 ods. 6 zákona nadväzuje na nutnosť rozdeliť čiastkové základy dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) od základu dane z príjmov z prená jmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3 zákona) z dôvodu uplatnenia nezdaniteľných častí daňovníka len od tzv. aktívnych príjmov, pričom uvedené znenie prvej vety § 6 ods. 6 zákona bude účinné už pri podan í daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011.

K odseku 3 - Ustanovenia § 4 ods. 2, druhej a tretej vety § 6 ods. 6 a § 30 zákona sa použijú až na daňovú stratu vykázanú po 31. decembri 2011, t.j. možnosť vzniku daňovej straty len od príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatňovanú až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 a zrušenie možnosti vykázania daňovej straty od príjmov z prenájmu sa bude vzťahovať až na straty vykázané po 31. decembri 2011.

K odseku 4 - Navrhovaná nová úprava v ustanoveniach §13 ods. 1 písm. b) a e) sa uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2011, t.j. príjmy plynúce obciam, vyšším územným celkom alebo ich rozpočtovým organizáci ám v roku 2011 z prenájmu ich majetku sú od dane oslobodené, ak tieto subjekty podajú daňové priznanie po 31. decembri 2011.

K odseku 5 - Navrhovan ý spôsob odpisovania sa uplatní na hmotný majetok zaradený do užívania po 31. decembri 2011. Hmotný majetok zaradený do užívania do 31. decembra 2011 vrátane sa odpisuje podľa zákona platné ho do 31. decembra 2011.

K Èl. II

K bodu 1 - § 2

Znížením percentuálnej hodnoty podielu obcí na dani z príjmu fyzických osôb (ďalej len 'DPFO') sa v zmysle dohody medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zástupcami územnej samosprávy zabezpečí spoluúčasť obcí na konsolidácií verejný ch financií pri splnení základnej podmienky územnej samosprávy zachovať súčasný systém financovania originálnych kompetencií. Takto nastavené percento predstavuje medziročný nárast o cca 7%. Navrhovaná zmena upravuje pôvodných 70,3% na 65,4%, čo predstavuje očakávaný príjem do rozpoč tov obcí v roku 2012 celkovo v sume 1 263 mil. €.

K bodu 2 - § 3

Znížením percentuálnej hodnoty podielu vyšších územných celkov na DPFO sa v zmysle dohody medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zástupcami územnej samosprávy zabezpečí spoluúčasť vyšších územných celkov na konsolidácií verejný ch financií pri splnení základnej podmienky územnej samosprávy zachovať súčasný systém financovania originálnych kompetencií. Takto nastavené percento predstavuje medziročný nárast o cca 7%. Navrhovaná zmena upravuje pôvodný ch 23,5% na 21,9%, čo predstavuje očakávaný príjem do rozpočtov vyššíc h územných celkov pre rok 2012 v celkovej sume 422 mil. €.

K bodu 3 - § 7b

V tomto ustanovení sa stanovuje postup pri výpočte podielu obcí a V ÚC v januári 2012, čo znamená, že daňové úrady v januári 2012 vypočítajú podiel obcí a VÚC z výnosu DPFO za december 2011 na základe percentuálneho podielu uvedenom § 2 a 3 platnom pre rok 2012. T áto skutočnosť však neovplyvňuje nárok územnej samosprávy na podiele DPFO za rok 2011, spôsob zúčtovania za rok 2011 zostáva nezmenený. Týmto ustanovením sa umožní v novom roku naštartovanie výpočtu podielu obcí a vyšších územných celkov podľa novo zadefinovaného percentuálneho podielu v § 2 a 3 platnom pre rok 2012 .

K Èl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 23. novembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný nadväzne na 'Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov' (ďalej len 'koncepcia'), schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 285 zo dňa 7. mája 2008. Výsledkom a zavà šením koncepcie má byť zjednotenie procesov výberu daní, cla a poistných odvodov do jednej inštitúcie. Vzhľadom na to, že ide o rozsiahly a komplexný proces, ktorý si vyžiada realizáciu zmien v oblasti da ňovej správy, colnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, prípadne ďalších dotknutých orgánov verejnej moci, navrhuje sa tieto uskutočniť prostredníctvom súboru navzá jom koordinovaných projektov, a to v dvoch fázach pod názvom UNITAS I. a UNITAS II.

Cieľom navrhovanej reformy zahrnutej v prvej fáze je zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie medzi daňovými orgánmi a subjektami, zníž enie administratívnej zaťaženosti, optimalizáciu procesov daňovej správy a colnej správy s cieľom zjednodušenia, zefektívnenia a zvýšenia účinnosti jednotlivých procesov v daňovej správe s výhľ adom zlúčenia daňovej správy a colnej správy a vytvorenia nového systému riadenia a organizovania výberu daní a cla.

Vzhľadom na náročnosť realizácie zlúčenia daňovej správy a colnej správy, navrhuje sa najskôr uskutočniť reformu daňovej správy a vypracovanie s úvisiacej legislatívy (návrh zákona o orgánoch št átnej správy v oblasti daní a poplatkov) a až v ďalšej etape uskutočniť zlúčenie daňovej správy a colnej správy.

Podľa súčasne platného zákona daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady vrátane daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky svoju činnosť vykonáva priamo alebo prostredníctvom pracov ísk zriadených v sídlach vyšších územných celkov.

Pôsobnosť daňových úradov je ustanovená pre územné obvody obcí , to znamená, že miestna príslušnosť daňových subjektov je určená podľa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo podľa sídla právnickej osoby a u daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľ a kritérií ustanovených v zákone.

Reforma daňovej správy premietnutá do návrhu predkladaného zá kona predstavuje podstatnú zmenu v organizačnej štruktúre daňového riaditeľstva. Navrhuje sa zrušiť pracoviská daňového riaditeľstva, zriadiť 8 daňových úradov v sídle kraja a daňový ú rad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušením pracovísk daňového riaditeľstva by malo dôjsť k zrýchleniu riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejš iemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu a správe daní. Z dôvodu operatívneho zabezpečenia jednotlivých činností daňových úradov sa navrhuje možnosť zriadiť v rámci daňových ú radov pracoviská a stanice, a to na základe určených kritérií, napr. časové hľadisko (zriadenie staníc na preberanie daňových priznaní v období ich podávania), rozsah podnikateľských aktivít v obvode daňového úradu a pod. Pracoviská a stanice daňových úradov sa navrhujú zriaďovať rozhodnutím generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na návrh riaditeľov daňových úradov, pričom ich zriadenie nemusí byť trvalého charakteru, ale môže byť zriadené na určitú dobu, a to v závislosti od potrieb zabezpečiť plnenie úloh a cieľov daňovej správy.

V návrhu zákona sa ďalej navrhuje, aby metodiku v oblasti dozoru nad dodržiavaním zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávalo a zabezpečovalo pre daňové úrady a obce daňové riaditeľstvo; tento návrh si vyžaduje legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách, nakoľko túto činnosť podľa súčasne platného zákona vykonáva ministerstvo financií.

Prijatie návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti dan í a poplatkov, ktorým sa čiastočne realizuje prvá fáza reformy, a to reforma daňovej správy, vyvolá výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, ako aj z finančných prostriedkov čerpaných zo štrukturá lnych fondov v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti a z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie zvýšením poskytovania elektronických služieb a odbúraním papierovej agendy.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľ om je reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a poistných odvodov optimalizáciou organizačnej, ako aj procesnej stránky. Zmena organizačnej štruktúry, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným návrhom zákona, by preto nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnených v procesoch, ktoré v súčasnosti daňová správa vykonáva a naopak, zmena procesov by nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňovej sprá vy. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším pripravovaným návrhom zákona o správe daní, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia v ýberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizovať v oblasti daní.

Vzhľadom na masívnu elektronizáciu správy daní bude potrebné rie šiť úpravy daňového informačného systému za účelom zabezpečenia realizácie základných daňových procesov, a to v súlade s navrhovanou organizačnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili výkon činností daňovej správy k spokojnosti daňových subjektov.

Racionalizácia priestorového usporiadania daňovej správy a zmena jej organizačnej štruktúry vytvoria podmienky na odpredaj nepotrebného nehnuteľné ho majetku, resp. jeho postúpenie iným inštitúciám verejnej správy v zmysle zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Súčasne sa ukončia niektoré nájomn é vzťahy, ktoré sa ukážu ako nepotrebné. V návrhu zákona nie sú uvedené sídla pracovísk daňových úradov z dôvodu, že tieto budú určené na základe stanovených kritérií, ktoré budú zohľadňovať stav prostredia k momentu organizačnej zmeny. Napriek tomu, ak vychádzame z návrhu z roku 2004, kedy daňová správa uvažovala o 60 sídlach, približne rovnaký počet bude zachovaný aj do budúcnosti. Predpokladáme, že na sídla pracovísk daňových úradov budú využité existujúce priestory daňových úradov.

Vo väzbe na vykonávanú analýzu stavu nehnuteľností a ich ďalšieho využitia pri realizácii navrhovanej organizačnej štruktúry bude potrebné zabezpečiť aj úpravu existujúcich objektov, a to či už rekonštrukciou, prístavbou, nadstavbou, prípadne realizáciou novej stavby, a to aj z dôvodu potreby riešenia súčasných nevyhovujúcich priestorov daňovej správy, keď mnohé z nich sú v havarijnom stave, resp. nespĺňajú potrebné normy. Tým, že sa pri plánovaných rekonštrukciách súčasných budov zohľadnia zámery uvedené v návrhu zákona už v súčasnosti, ako aj v najbliž ších rokoch, bude zabezpečené efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov. Navyše je možné začať uvažovať aj o využití priestorov colnej správy, s ktorými je možné uvažova ť pri zlúčení daňovej a colnej správy ako o spoločných objektoch. Zrealizovaním vhodného priestorového usporiadania v daňovej správe vznikne východisko pre splnenie ďalších zámerov reformy daň ovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Vzhľadom na zmenu organizačného usporiadania daňových orgánov je potrebné počítať s výdavkami na obstaranie nových tabúľ v objektoch, pečiatok, tlačovín a ďalších súvisiacich výdavkov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na jednotlivé roky, prípadne z finančných prostriedkov OPIS, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie.

Prínosy vyplývajúce z realizácie tohto zákona, ako aj ostatný ch krokov reformy daňovej a colnej správy, sa prejavia postupne realizáciou opatrení v súlade s predkladaným návrhom zákona a po implementácii zmien, ktoré z neho vyplývajú. V súvislosti s ú sporami je potrebné napríklad očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné náklady, čo sa prejaví ako efekt vykonaných zmien.

Prínosy predkladaného návrhu zákona, ktorého účinnosť je navrhnutá od 01. 01. 2012, dokedy je potrebné pripraviť a zrealizovať celý komplex opatren í smerujúcich k tomu, aby bolo možné vykonať zmenu predkladanú v návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväzujúcom ná vrhu zákona o správe daní, sa začnú prejavovať v prevažnej miere po jeho implementácii do praxe, t.j. po 01. 01. 2012. Jeho prínosy sa budú vzájomne dopĺňať s ďalšími krokmi pripravenými na realiz áciu v rámci reformy daňovej a colnej správy a naplno sa prejavia v dlhodobom horizonte. Pri kvantifikovaní prínosov nie je možné vychádzať len z vplyvu jedného zákona pri takej rozsiahlej reforme ako je reforma da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, kedy predkladaný návrh zákona je len časťou realizovaných reformných opatrení.

2.Vplyvy na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám subjektov na cestovnom, poštovnom, k časov ým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novou organizačnou štruktúrou daňových úradov a v jej rámci s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizácia zmien navrhovaných v zákone bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, ktorý sa prejaví hlavne znížením spotreby papiera.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Vplyv návrhu zákona na zamestnanosť je determinovaný plánom optimalizácie počtu zamestnancov daňovej a colnej správy uvedenom v materiáli Koncepcia reformy da ňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov. Znížením počtu da ňových orgánov predložený návrh zákona vytvára predpoklady pre zníženie počtu riadiacich pozícií, a tým aj úsporu mzdových výdavkov a výdavkov na poistnom. Uvedené údaje súvisia s paralelne vykonávanou zmenou v prostredí daňových a colných orgánov, nakoľko zmeny sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy realizujú priebežne, a to aj v oblasti zvyšovania kvality interných vý konov a služieb poskytovaných interne aj externe, ako aj vytváraním spoločných riešení, čo umožňuje znižovať výdavky, ako aj optimalizovať realizované výkony.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dôchodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Popri realizácii úsporných opatrení v oblasti ľudských zdrojov bude vyžadovaná zvýšená náročnosť na výkon činností zamestnancami daňový ch orgánov, pričom zvýšenie výkonnosti by malo byť podporené vytvorením adekvátnych pracovných podmienok, a to napr. vo forme priestorov, informačných technológií a pod. Zvýšenie ná rokov na zamestnancov pri ich vykonanej optimalizácii je plánované v nasledujúcich obdobiach kompenzovať zvýšením ich miezd, k čomu budú predložené ďalšie návrhy právnych predpisov ako ďalš ie kroky realizácie programu UNITAS.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Zefektívnenie činnosti daňovej správy optimalizáciou organizačn ého usporiadania a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo je bezprostredne naviazané aj na zmeny navrhované realizovať v pripravovanom návrhu z ákona o správe daní ako súčasti reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoloč nosti z dôvodu, že návrh zákona je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie a automatizácia procesov.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa definuje predmet návrhu zákona, a to postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej sprá vy v oblasti daní a poplatkov v medziach a v rozsahu podľa ná vrhu uvedeného v jeho príslušných ustanoveniach.

K § 2

Na účely tohto zákona sa navrhuje, aby sa za orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov považovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'), Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len 'daňové riaditeľstvo') a daňové úrady, pričom daňový mi orgánmi budú daňové riaditeľstvo a daňové úrady, čím sa zabezpečí dvojstupňové riadenie daňových orgánov. Nadväzne na koncepciu sa navrhuje, aby z dôvodu riadneho zabezpečenia výkonu činností daňových úradov bolo daňové riaditeľstvo oprávnené na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pracoviská a stanice daňový ch úradov, ktoré budú ich organizačnými zložkami, a to na základe princípov efektívnosti fungovania týchto organizačných zložiek. Pracoviská daňové ho úradu budú trvalejšej povahy a stanice budú vznikať operatívne za účelom zjednodu šenia prístupu daňových subjektov k daňovým orgánom, napr. pri prijímaní daňových priznaní.

K § 3

Nadväzne na koncepciu sa navrhujú niektoré úlohy, ktoré bude plniť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť daní a poplatkov; ide predovšetkým o vypracovanie stratégie politiky daní a poplatkov, rozvoja daňových orgánov, prí prava návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných prá vnych predpisov, návrhov medzinárodných zmlúv a dohôd a schvaľovanie návrhu vnú tornej organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva.

Ïalšie úlohy ministerstva budú vyplývať z osobitných právnych predpisov, napr. z navrhovaného zákona o správe daní, podľa ktorého je ministerstvo oprávnené konať v rámci opravných prostriedkov.

K § 4

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo bolo rozpočtovou organizáciou s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá bude svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet ministerstva, prič om jej sídlo sa navrhuje ponechať podľa súčasného stavu, a to v Banskej Bystrici. V rámci pracovnoprá vnych vzťahov zamestnancov daňových orgánov sa navrhuje daňové riaditeľstvo ako zamestn ávateľ všetkých zamestnancov daňových orgánov. Za činnosť daňového riaditeľstva bude zodpovedať generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií.

Ïalej sa tu navrhuje okruh úloh, ktoré bude zabezpečovať daňové riaditeľ stvo; napr. riadenie a kontrola daňových úradov, jednotné uplatňovanie daňov ých zákonov, zákona o správe daní, zákona o účtovníctve, zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a navrhovanie ich legislatívnych úprav, vypracovanie koncepcie rozvoja daňových orgánov vr átane vzdelávania zamestnancov daňových orgánov, oznamovacia povinnosť voči orgánom činným v trestnom konaní, vedenie centrálneho registra všetkých daň ových subjektov a jeho aktualizácia a ďalšie úlohy vyplývajúce z tohto ustanovenia.

Navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo mohlo vykonávať aj úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov, avšak len vo vymedzených prípadoch, napr. ak hrozí nebezpečenstvo, že účtovné doklady môžu byť znehodnotené alebo zničené, alebo ak je potrebné overiť výsledky daňovej kontroly vykonanej daňovým úradom, alebo ak o tom rozhodne generálny riaditeľ daňového riaditeľstva.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje pôsobnosť daňových úradov, a to v územnom obvode kraja, okrem daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorého pôsobnosť je ustanovená v osobitnom ustanovení tohto zákona, ďalej sa navrhuje aby boli preddavkovými organizáciami s rozpoč tom napojeným na rozpočet daňového riaditeľstva. Navrhuje sa, aby za činnosť daň ového úradu bol zodpovedný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ a aby riaditeľ daňového úradu, resp. ním poveren ý zamestnanec, konal za daňový úrad v prípade, ak je tento účastníkom súdneho konania. Ïalej sa v tomto ustanovení navrhujú úlohy, ktoré budú daňové ú rady zabezpečovať; ide predovšetkým o úlohy vyplývajúce zo zákona o správe daní (napr. vykonávanie správy daní, rozhodovanie v daňovom konaní, kontrolná činnosť), poskytovanie informácií daňovým subjektom o ich právach a povinnostiach vo veciach daní, oznamovacia činnosť voči orgá nom činným v trestnom konaní, vykonávanie dozoru nad dodržiavaním zákona o hazardný ch hrách, zabezpečovanie spracovania súhrnných účtovných výkazov, ktoré predkladajú obce. Do pôsobnosti daňových úradov sa navrhuje doplniť aj kompetencia prijímať platby od fyzických osôb za pohľadávky štátu, ktoré vznikli podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.

K § 6

Navrhuje sa celoslovenská pôsobnosť daňového úradu pre vybrané daň ové subjekty, pričom rozsah úloh, ktoré bude zabezpečovať, je rovnaký ako pre daň ové úrady. Aj tento daňový úrad bude pôsobiť ako preddavková organiz ácia v rámci rozpočtu daňového riaditeľstva.

Za vyb rané daňové subjekty, ktoré budú zaradené do pôsobnosti tohto daň ového úradu sa navrhujú tie daňové subjekty, ktoré pôsobia ako banky a poisťovne, pobočky zahraničnej banky a poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a daň ové subjekty za podmienky, že dosiahnu ročný obrat 40 000 000 eur a viac. Lehoty pre zaradenie daňového subjektu do pôsobnosti tohto daňového úradu, ako aj ukončenie jeho príslušnosti k tomuto daňovému úradu, sú ustanovené priamo v zákone. Pri zmene príslušnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty sa navrhuje obdobie dvoch rokov na sledovanie obratu daňového subjektu na účely zmeny príslušnosti tohto úradu.

K § 7

Vzh ľadom na charakter práce sa navrhuje, aby zamestnanci daňových orgánov pri zabezpečovaní úloh mali postavenie verejných činiteľov, ktorým Policajný zbor poskytuje ochranu podľa osobitné ho predpisu.

K § 8

V tomto ustanovení sa navrhuje spolupráca daňových orgánov s ostatnými štátnymi orgá nmi, právnickými a fyzickými osobami.

K § 9

V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa navrhuje, aby daň ové orgány boli oprávnené spracúvať osobné údaje osôb, ktoré sú účastníkmi daňového konania, správneho konania, daňový ch kontrol a iných úloh, ktoré vykonávajú daňové orgány.

K § 10

Vzhľadom na navrhované organizačné zmeny štruktúry daňových orgánov sa navrhuje, aby daňové konania, ktoré boli začaté daňový m riaditeľstvom alebo daňovým úradom pred účinnosťou tohto zákona, bolo dokonč ené daňovým riaditeľstvom alebo daňovým úradom podľa toh to zákona.

Taktiež sa navrhuje, aby sa vybrané daňové subjekty, ktoré sú v pôsobnosti daňového úradu pre vybrané daňové subjekty pred účinnosť ou tohto zákona, považovali za vybrané daňové subjekty daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľa tohto zákona.

K § 11

Týmto ustanovením sa zrušuje doterajší zákon o daňových orgá noch.

K čl. II

Navrhovanou zmenou sa reaguje na zmenu štruktúry daňových úradov. Jednotlivé daňové úrady budú poukazovať výnos dane z príjmov tým vyšším územným celkom, na území ktorých majú sídlo.

K čl. III

K bodu 1

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a zároveň dáva do súladu znenie zákona č . 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov.

Presun metodického usmerňovania výkonu dozoru v oblasti dozoru nad hazardnými hrami z Ministerstva financií SR na Daňové riaditeľstvo SR je zámerom vychádzajúcim z Koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa dáva do súladu znenie zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných syst émoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhované ustanovenie rieši prechod kompetencií v oblasti metodiky dozoru hazardných hier z ministerstva na daňové riaditeľstvo v súvislosti s úpravou v § 4 nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.

K čl. IV

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. 1. 2012.

Materiál bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súlade s programovým vyhlásením vlády ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov, ktorého podstatou je posilniť daňové príjmy obcí a stanoviť daňové príjmy vyšších územných celkov. Fiškálna decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky podľa zákona č. 416/2001 Z. z.. Podľa tohto zákona kompetencie prechádzali na územnú samosprávu postupne od 1. januára 2002 do 1. januára 2004. K tomuto dátumu bola ukončená I. etapa decentralizácie verejnej správy.

Nový systém financovania posilní samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Podstatou tohto procesu je prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Konkrétne u vyšších územných celkov sa zo štátneho rozpočtu v roku 2002 poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ a v roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna (neúčelová) dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu cestnej dane bude regionálna samospráva rozhodovať samostatne.

Nový systém financovania prispeje tiež k stabilizácii príjmov územnej samosprávy na dlhšie časové obdobie, keďže doteraz sa podiel obcí na výnose republikových daní určoval každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Cieľom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu uvedených zámerov fiškálnej decentralizácie a súčasne zabezpečiť jej transparentnosť a spravodlivosť.

Fiškálna decentralizácia sa bude týkať financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov tak, ako sú definované v rámci platného právneho stavu. Kompetencie, ktoré obce a vyššie územné celky vykonávajú v režime preneseného výkonu štátnej správy, budú naďalej financované dotáciami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príslušnej rozpočtovej kapitoly.

V nadväznosti na uvedené, ministerstvo vypracovalo príslušné právne normy. Ide predovšetkým o zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účinnosť týchto zákonov, ako aj uplatnenie nového systému financovania územnej samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2005.

Pri vypracovaní návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov a zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo postupovalo nasledovne:

1.analýza originálnych a prenesených kompetencií v súčasnom právnom stave, t.j. zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalšie zákony schválené po nadobudnutí účinnosti zákona č. 416/2001 Z. z., v ktorých sa stanovili kompetencie obciam a vyšším územným celkom, ako originálne, resp. presunuté kompetencie.

2.určenie okruhu kompetencií územnej samosprávy, ktorých financovanie je navrhované prostredníctvom nového systému a ich kvantifikácia.

Fiškálnou decentralizáciou podľa tohto zákona ministerstvo navrhuje riešiť samosprávne kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli v rokoch 2003 a 2004 v zásade financované prostredníctvom transferov z rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Pri kvantifikácii objemu finančných prostriedkov ministerstvo financií vychádzalo z číselných údajov schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004.

Predmetom fiškálnej decentralizácie, a tým aj základnej kvantifikácie pre potreby zdrojového krytia originálnych kompetencií prostredníctvom podielovej dane, nie sú niektoré špecifické položky z rozpočtovej kapitoly SFV, ktoré majú individuálny charakter, ako je napríklad financovanie výstavby mostu Košická v Bratislave. Na druhej strane sú predmetom decentralizácie aj niektoré položky, ktoré sú v roku 2004 rozpočtované v iných kapitolách ako je SFV. Ide napríklad o financovanie výkonu správy ciest II. a III. triedy z rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR. Podrobný rozbor kvantifikácie je uvedený v ďalšej časti.

Základom kvantifikácie je platný zákon o štátnom rozpočte na rok 2004. Nadväzne ministerstvo aktualizovalo tieto údaje na podmienky rokov 2005 až 2007, najmä vzhľadom na očakávaný rast cien v budúcich rokoch. Výsledkom je základňa uvedená v nasledujúcej tabuľke.

2004200520062007Základňa pre fiškálnu decentralizáciu v mld. Sk32,833,634,435,2

Tieto čísla vychádzajú z rozpočtu kapitoly SFV uvedeného vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, pričom sú oproti východiskám zvýšené o sumu 1,1 mld. Sk, ktorá predstavuje zvýšenie výnosu dane z nehnuteľností v súvislosti s novou legislatívou. Ak by sa fiškálna decentralizácia od 1.1.2005 nerealizovala, financovanie originálnych kompetencií by sa naďalej zabezpečovalo vo vyššie uvedenom rozsahu.

3.stanovenie druhu dane, ktorej výnos bude smerovaný do rozpočtov územnej samosprávy.

Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní, ktoré boli určené každoročne v zákone o štátnom rozpočte na nasledujúci rok s určením absolútnej hodnoty podielu z celkového výnosu (daň z príjmu fyzických osôb) alebo určením podielu na celkovom výbere príslušnej dane (daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) zákon určuje ako podielovú daň, daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prvý dôvod pre návrh dane z príjmov fyzických osôb je očakávaný dynamický rast výnosov tejto dane v najbližších rokoch, ale aj v strednodobom horizonte, čo je z pohľadu zvyšovania objemu zdrojov pre územnú samosprávu výhodné. Aktuálne makroekonomické predpoklady, na ktorých je postavený návrh východísk rozpočtu verejnej správy pre roky 2005 až 2007, sú nasledovné:

UkazovateľRok200520062007Priemerný rast mesačnej mzdy v %7,15,85,6Priemerný rast zamestnanosti v %0,70,71,0Výnos dane v mld. Sk30,632,835,3Rast výnosu dane v %12,97,27,6Priemerná celková inflácia v %4,02,92,5Priemerný rast cien priemyselných výrobcov v %2,62,22,0

Daň z príjmov fyzických osôb ministerstvo navrhuje taktiež z dôvodu relatívne najrovnomernejšieho výberu zo všetkých daní počas kalendárneho roka, čo má z pohľadu zostavenia finančného plánu a zabezpečenia plynulého vytvárania zdrojov samosprávy vysokú prioritu.

4.určenie podielov v nadväznosti na vykonanú kvantifikáciu.

Návrh zákona stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou sa delí medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch. Zostávajúce percentá predstavujú rezervu na ďalšie prepočty a aktualizáciu údajovej základne tak, aby bolo garantované finančné zabezpečenie okruhu vybraných kompetencií v cenách roku 2005.

5.kritériá, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane ustanoví vláda osobitným nariadením.

6.návrh zákona v § 5 súčasne rieši aj plynulý prechod z doterajšieho systému financovania originálnych kompetencií územnej samosprávy na nový model pri vytvorení podmienok na zdrojové zabezpečenie v mesiaci január 2005 za účelom eliminácie nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebných služieb občanom.

7.vzhľadom na to, že zákon mení systém zabezpečenia finančných zdrojov na originálne kompetencie, bolo potrebné novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Uvedené návrhy na novelizáciu príslušných paragrafov riešia články II, III a IV návrhu zákona.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 597/2003 Z. z., bude potrebné, aby Ministerstvo školstva SR vypracovalo návrh na zmenu príslušných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školy a školské zariadenia.

Kvantifikácia základne pre financovanie kompetencií určených na fiškálnu decentralizáciu

(na základe platného zákona o štátnom rozpočte na rok 2004)

Na financovanie originálnych kompetencií územnej samosprávy, ktoré sa stanú predmetom fiškálnej decentralizácie je v štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenených 32 779,0 mld. Sk.

1.Obce:

Základňa predstavuje 22 312,8 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV9 531,9 mil. Sk

-samosprávne funkcie 611,0 mil. Sk

-školstvo7 155,0 mil. Sk

-doprava1 765,9 mil. Sk.

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol1 462,9 mil. Sk

-MPSVaR SR - opatrovateľská služba 987,5 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 184,2 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 153,0 mil. Sk

-VPS - valorizácia platov v školstve 138,2 mil. Sk

c) zdroje podielových daní11 318,0 mil. Sk

Podielové dane podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v sume 11 173,0 mil. Sk boli v upravenej základni roku 2004 zvýšené o 145,0 mil. Sk, čo predstavuje dopočet 1/3 sumy výpadku miestneho poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov; 2/3 výpadku v sume 290,0 mil. Sk boli riešené v schválenom štátnom rozpočte na rok 2004.

Vzhľadom na špecifický, individuálny charakter neboli do tejto bilancie zahrnuté niektoré transfery z kapitoly SFV. Ide o tieto položky:

a) výstavba Mosta Košická 625,0 mil. Sk

b) zdravotníctvo 50,8 mil. Sk

c) kultúra 54,1 mil. Sk

d) sociálne zabezpečenie – domovy dôchodcov 545,8 mil. Sk.

Tieto kompetencie budú v roku 2005 financované prostredníctvom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, resp. vecne príslušnej rozpočtovej kapitoly. V oblasti sociálneho zabezpečenia ide o prechodné riešenie do prijatia zmeny spôsobu financovania domovov dôchodcov v pôsobnosti obcí a miest. Cieľovo sa aj s touto kompetenciou počíta na prefinancovanie prostredníctvom daňových príjmov.

2.Vyššie územné celky:

Základňa pre transformáciu na daňové príjmy predstavuje 10 466,2 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV8 071,1 mil. Sk

-samosprávne funkcie – úrady VÚC 601,4 mil. Sk

-školstvo2 045,4 mil. Sk

-doprava1 025,5 mil. Sk

-kultúra1 023,4 mil. Sk

-sociálne veci3 375,4 mil. Sk

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol2 395,1 mil. Sk

-MDPaT SR – samosprávne pôsobnosti pre cesty II. a III. triedy2 143,4 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 44,7 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 116,4 mil. Sk

-VPS – valorizácia platov 90,6 mil. Sk

Obdobne ako u obcí neboli do tejto bilancie zahrnuté transfery z kapitoly SFV na zdravotníctvo v sume 343,5 mil. Sk a bola odpočítaná suma 350,0 mil. Sk súvisiaca s nesystémovým navýšením transferov na sociálne veci počas schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2004 v Národnej rade SR na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu.

Úprava východiskovej základne roku 2004:Pri medziročnom porovnaní zdrojov kapitoly SFV je potrebné okrem presunu vybraných dotácií do kapitoly Všeobecná pokladničná správa zohľadniť aj niektoré ďalšie skutočnosti. Ide najmä o úpravu základne roku 2004, a to:

u obcí

◊zvýšenie o 154,0 mil. Sk o dotáciu na mestskú verejnú dopravu presunutú z rozpočtu VÚC do rozpočtu obcí,

◊na úseku samosprávnych pôsobností na úseku školstva je základňa zvýšená o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole Ministerstva školstva SR (184,2 mil. Sk) a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov vrátane odvodov (138,2 mil. Sk); základňa kapitálových výdavkov je zvýšená o presun kapitálových výdavkov z kapitoly MŠ SR v sume (153,0 mil. Sk),

◊presun dotácií na úseku sociálneho zabezpečenia na opatrovateľskú službu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšenú o 5 mesačnú valorizáciu platov a odvodov do rozpočtov obcí v sume 987,5 mil. Sk,

◊transfer na samosprávne funkcie – bývalé podielové dane zvýšené o 145,0 mil. Sk, ako dopočet 1/3 zmien (v rozpočte na rok 2004 boli premietnuté v rozsahu 2/3 – výpadok príjmov z miestneho poplatku z predaja alkoholu a tabaku).

u vyšších územných celkov

◊zníženie dotácie na dopravu na zabezpečenie pravidelnej verejnej autobusovej dopravy o 154,0 mil. Sk na mestskú verejnú dopravu do rozpočtu obcí,

◊samosprávne pôsobnosti na úseku školstva upravené o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole MŠ SR (44,7 mil. Sk), valorizácia platov vrátane odvodov 32,1 mil. Sk a upravená základňa kapitálových výdavkov o presun z kapitoly MŠ SR (116,4 mil. Sk),

◊u VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia zníženie dotácií na bežné výdavky o 350,0 mil. Sk a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov a odvodov (58,5 mil. Sk).

Zdroje určené na financovanie kompetencií po fiškálnej decentralizácii

Východiskovým bodom pri kvantifikácii zdrojov bol rok 2005, kedy je návrh fiškálnej decentralizácie neutrálny vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a v priemere aj k rozpočtom samospráv.

Okrem finančných zdrojov, ktorými budú územné samosprávy disponovať na základe nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, rozhodujúca časť zvýšených daňových príjmov bude do rozpočtov obcí a VÚC plynúť podľa zákona o rozpočtovom určení dane z príjmov.

1. Obce: 22 807,0 mil. Sk-daň z nehnuteľností 1 100,0 mil. Sk

-daň z príjmov fyzických osôb 21 707,0 mil. Sk

Uvedené zdroje z dane z nehnuteľností predstavujú navýšenie oproti súčasnému stavu v nadväznosti na pripravovanú novú legislatívnu úpravu. Navrhuje sa výrazné posilnenie kompetencií obcí pri rozhodovaní o sadzbách tejto dane, pričom sa predpokladá, že možnosť zvýšeného výnosu využijú predovšetkým väčšie mestá aj na zabezpečenie financovania mestskej verejnej dopravy.

2 . Vyššie územné celky:10 753,0 mil. Sk -daň z motorových vozidiel 2 500,0 mil. Sk

-daň z príjmov platenej fyzickými osobami 8 253,0 mil. Sk

V nadväznosti na uvedenú kvantifikáciu, pri prognózovanom objeme výnosu dane z príjmov fyzických osôb rozdelenie výnosu je nasledovné:

-celkový výnos dane30 600,0 mil. Sk

z toho: obce 70,9 %, t.j.21 707,0 mil. Sk

vyššie územné celky 27,0 %, t.j. 8 253,0 mil. Sk

rezerva 2,1 %, t.j. 640,0 mil. Sk

o o o

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve sa predkladá v súlade s úlohou uvedenou v bode B.1. uznesenia vlády SR č. 370 zo 14. mája 2003 k návrhu projektu decentralizácie verejnej správy v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.

Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a nesúvisí ani s bojom s terorizmom.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 13. mája 2004.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR za rok 2004 na mesiac apríl.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

c)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom nato, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

V texte paragrafu je definovaný samotný účel zákona, ktorý v nadväznosti na príslušnú legislatívu určuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania dane z príjmov, (okrem dane z príjmov vyberanej zrážkou), ktorej celoštátny výnos je predmetom rozdelenia medzi subjekty územnej samosprávy podľa stanoveného podielu.

Zákon nedefinuje daňové príjmy územných samospráv ako celku, vzhľadom na to, že sú predmetom iných zákonov upravujúcich daňové povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

K § 2 a § 3:

V nadväznosti na § 1 zákon určuje, že 100 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, vybranej daňovými úradmi v príslušnom rozpočtovom roku je predmetom delenia medzi obce, vyššie územné celky a štát v pomere 70,9 : 27,0 : 2,1. Objem finančných prostriedkov zodpovedajúci výške 2,1 % predstavuje rezervu na garanciu financovania okruhu vybraných kompetencií pri objektívnych vplyvoch nezávislých na činnosti územnej samosprávy.

K § 4:

Zákon splnomocňuje vládu SR na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritéria, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Súčasne zákon v odseku 1 určuje povinnosť prerokovania ďalších zmien a doplnkov zákona a nariadenia vlády s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

V odseku 2 a 3 zákon určuje povinnosť vykonať daňovým úradom výpočet príslušného podielu skutočného výnosu dane pre obce a vyššie územné celky vo svojej územnej pôsobnosti a poukázanie na ich účet. Súčasne v odseku 3 zákon upravuje aj vzťah vybraných daňových úradov k samosprávnym krajom pri realizácii tohto zákona.

Daňové úrady budú realizovať samotný výkon výpočtu a poukazovania výnosu dane na základe štatistických údajov, ktoré poskytne Štatistický úrad SR Ministerstvu financií SR, daňovým úradom prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR a republikovým združeniam obcí a vyšším územným celkom. Na základe zákona budú východiskové štatistické údaje s platnosťou na nasledujúci kalendárny rok zverejnené Štatistickým úradom v termíne do 15. augusta predchádzajúceho roka. Súčasne sa určuje povinnosť súčinnosti všetkým subjektom verejnej správy pri poskytovaní potrebných štatistických údajov. Úlohy, ktoré týmto orgánom vyplynú v súvislosti s plnením určenej úlohy, budú zabezpečovať v rámci ich schváleného rozpočtu.

Zákon určuje termín daňovým úradom vykonať rozdelenie výnosu dane a jej poukazovanie obciam a vyšším územným celkom do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Súčasne v odseku 7 je uvedená povinnosť daňovým úradom vykonať s obcami a vyššími územnými celkami vyrovnanie nedoplatkov resp. preplatkov za kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho roka.

K § 5:

Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január 2005. Zákon rieši toto prechodné obdobie poskytnutím preddavku obciam a vyšším územným celkom na výnos dane vo výške jednej dvanástiny rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

Súčasne sa určuje daňovým úradom a územnej samospráve povinnosť vzájomne vyporiadať uvedené preddavky do 31. marca 2005.

K Čl. II

K bodu 1 a 2:

Z platného znenia § 10 sa vypúšťajú pre krajské školské úrady ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky a to z dôvodu, že zriaďovanie materských škôl je v originálnej pôsobnosti obcí.

K bodu 3 a 4:

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k bodom 1 a 2.

K Čl. III

K bodu 1:

Financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (verejné základné umelecké školy), v roku 2004 je zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu, napriek tomu, že sa jedná o originálne kompetencie územnej samosprávy. Pretože štát bude zabezpečovať naďalej len financovanie súkromných a cirkevných ZUŠ (neštátne ZUŠ) v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., v poznámke pod čiarou k odkazu 3 bola vypustená časť týkajúca sa definície verejných základných umeleckých škôl podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

K bodu 2, 6:

V nadväznosti na vypustenie písmena a) v § 10 odsek 5 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa bodu 1 článku II zákona, je potrebné legislatívne upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6.

K bodu 3:

Zo zákona sa vypúšťa financovanie verejných základných umeleckých škôl (ZUŠ) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 4:

Vzhľadom na zrušenie financovania verejných ZUŠ odvolávka na financovanie neštátnych ZUŠ rovnako ako u verejných ZUŠ nemá opodstatnenie.

K bodu 5:

Okrem ZUŠ aj ďalšie originálne kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, ktorých financovanie do roku 2004 bolo zabezpečované v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, budú od roku 2005 financované výnosom podielovej dane. Vzhľadom na to, že v zákone č. 597/2003 Z. z. sú viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú všeobecne na „školské zariadenia“ zaradené do siete, teda aj na „verejné školské zariadenia“, ktoré zákon č. 597/2003 Z. z. definuje v § 1 odsek 6 ako školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, bolo potrebné komplexne riešiť vyňatie zo zákona zmenu financovania týchto zariadení prostredníctvom zapojenia podielovej dane.

K bodu 7:

Doplnením textu odseku 7 paragrafu 1 bolo potrebné jednoznačne zadefinovať vzťah zákona ku školským zariadeniam v pôsobnosti územnej samosprávy v prípade, ak ide o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu 8, 9, 10 a 11:

Nadväzuje na zdôvodnenie uvedené k bodom 1 a3.

K bodu 12:

Vzhľadom na absenciu ustanovenia týkajúceho sa rozpočtovania kapitálových výdavkov na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v kapitole MŠ SR, bolo potrebné v tomto smere zákon doplniť.

K bodu 13, 14 a 17:

V zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. štát nezabezpečuje financovanie kapitálových výdavkov na školstvo, ktoré sú originálnou kompetenciou územnej samosprávy. Nie je preto opodstatnené direktívne určovať územnej samospráve normatívy na tieto výdavky. Rozhodnutie o disponovaní s prostriedkami získanými z výnosu podielovej dane je plne v kompetencii obce resp. vyššieho územného celku.

K bodu 15:

Vzhľadom na zmenu systému financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov pri financovaní verejných ZUŠ a verejných školských zariadení bolo potrebné novelizovať paragraf 5 zákona.

K bodu 16, 18, 19 a 20:

Nadväzuje na body 1 a 3 článku.

K bodu 21:

Vzhľadom na to, že prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa nebudú od roku 2005 zabezpečovať zdroje na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti školstva, v odseku 3 navrhujeme vypustiť Ministerstvo financií SR.

K Čl. IV

K bodu 1:

Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby sa poskytnú obci nadväzne na fiškálnu decentralizáciu prostredníctvom podielovej dane. Z uvedeného dôvodu, nebudú finančné prostriedky od roku 2005 rozpočtované v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 2:

V súvislosti s pôsobnosťou obce ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – uzatvárať zmluvu o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb subjektami, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb inými právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov – sa vypúšťa poskytovanie finančných prostriedkov na takto uzavreté zmluvy zo štátneho rozpočtu.

K bodu 3, 4 a 5:

Poskytovanie finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany zo strany príslušného samosprávneho kraja v rámci sociálnej pomoci je právne kvalifikované ako výkon samosprávnej pôsobnosti vyššieho územného celku. V nadväznosti na fiškálnu decentralizáciu nebude dôvodné zasahovanie do výkonu tejto samosprávnej pôsobnosti zákonom o sociálnej pomoci pokiaľ ide o ustanovenie minimálnej výšky finančného príspevku, ktorú boli doposiaľ viazané samosprávne kraje pri koncipovaní všeobecne záväzných nariadení. Decentralizačná dotácia poskytovaná na výkon tejto pôsobnosti zo strany štátu bude nahradená podielovou daňou, čo predpokladá aj väčšiu slobodu rozhodovania pri smerovaní získaných finančných prostriedkov, ktorú nie je odôvodnené obmedzovať zákonom. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa právna úprava v § 86 vrátane prílohy č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci, ktorá ustanovovala minimálne výšky finančného príspevku.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu