Zákon o verejnom ochrancovi práv 564/2001 účinný od 01.01.2005 do 31.03.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov

17

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

Vypracovanie návrhu zákona si vyžiadali legislatívne zmeny v oblasti úpravy právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby prijatím zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a pripravované návrhy zákonov, z ktorých zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradí od 1. januára 2005 v plnej miere zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, a časť pôvodnej úpravy týkajúcej sa územnej samosprávy je riešená v druhom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Tieto zákony mali rozhodujúci vplyv na vypracovanie predkladanej novely zákona č. 502/2001 Z. z.. Okrem toho sa v predkladanej novele precizujú niektoré ustanovenia upravujúce finančnú kontrolu a vnútorný audit podľa požiadaviek expertov Európskej komisie a odporúčaní externých audítorov.

Z hľadiska úspornosti legislatívneho procesu sa v predkladanom návrhu v čl. II priamo novelizuje aj zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia bola v „Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004“ vedená ako samostatná úloha. Dôvodom pre novelizáciu zákona č. 440/2000 Z. z. je zosúladenie pôsobnosti správ finančnej kontroly so zákonom 502/2001 Z. z., v nadväznosti na zmeny v pripravovanom novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý upravuje kompetencie správ finančnej kontroly v oblasti rozhodovania v konaní o porušení finančnej disciplíny a pri vymáhaní odvodu do štátneho rozpočtu, penále a pokuty za jej porušenie.

Ďalšie navrhované úpravy v návrhu novely zákona vyplývajú z potreby praxe zadefinovať v zákone možnosť výkonu kontrol správami finančnej kontroly aj mimo ich územnej pôsobnosti, čo umožní lepšiu využiteľnosť kontrolných kapacít najmä pri kontrole prostriedkov Európskej únie, odstraňujú formulačné nepresnosti a v prípade poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom reagujú aj na novelizácie príslušných právnych predpisov, ktoré boli vykonané po nadobudnutí účinnosti zákona o správach finančnej kontroly.

Návrh predkladaného zákona obsahuje ustanovenia, ktorými sa upravuje kontrolná pôsobnosť na kontrolu verejných prostriedkov Ministerstva financií Slovenskej republiky, správ finančnej kontroly a orgánov verejnej správy, nakoľko v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy už nebude upravená. Návrh zákona obsahuje aj ustanovenia, upravujúce niektoré pojmy v súlade s novým zákonom o rozpočtových pravidlách.

Postavenie vnútorného audítora sa upravuje v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a ďalšími osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi štátnu službu, pokiaľ ide o jeho ustanovovanie a odvolávanie z funkcie a vypustenia ustanovenia o možnosti uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti podľa zákona č. 502/2001 Z. z..

Z doterajšej právnej úpravy sa vypúšťa ustanovenie, ktoré umožňovalo ústredným orgánom, ktoré boli povinné vykonávať vnútorný audit vlastným zamestnancom, požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky o vykonávanie vnútorného auditu, ak je to odôvodnené hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou, vzhľadom na rozsah činností a počet zamestnancov auditovaného subjektu. Táto možnosť viedla k tomu, že ústredné orgány boli málo iniciatívne pri obsadzovaní funkcií vlastných vnútorných audítorov, pričom skutočný stav vnútorných audítorov Ministerstva financií Slovenskej republiky neumožňoval realizovať všetky žiadosti o vykonávanie vnútorného auditu. Nová úprava umožňuje ostatným vedúcim ústredných orgánov požiadať o vykonanie vnútorného auditu Ministerstvo financií Slovenskej republiky len v prípade, ak sa stane vnútorný audítor predpojatým. Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže v odôvodnených prípadoch v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi zainteresovanými na vnútornom audite prostriedkov Európskej únie vykonať vnútorný audit týchto prostriedkov. Pôjde najmä o prípady, keď o to požiadajú orgány Európskej komisie.

Novela zákona upravuje aj vykonávanie vnútorného auditu, ktoré je podľa tohto návrhu založené na plánovacích dokumentoch, a obsahuje aj niektoré zmeny, týkajúce sa spôsobu vykonávania vnútorného auditu v orgánoch verejnej správy, ktoré sú rozpočtovými kapitolami, možnosti vykonať vnútorný audit za účasti prizvaných osôb, rozšírenia povinností vedúceho útvaru vnútorného auditu a samostatného vnútorného audítora o povinnosť vypracovať ročnú správu o svojej činnosti aj v prípade odvolania z funkcie a povinnosť vypracovať Chartu vnútorného auditu, ktorá bude definovať ciele, aktivity, postavenie vnútorného auditu v ústrednom orgáne a jeho vzťahy s ostatnými organizačnými jednotkami a organizáciami v pôsobnosti ústredného orgánu. Novela upravuje aj prizvanie zamestnanca iného orgánu verejnej správy alebo právnickej a fyzickej osoby na vykonanie vnútorného auditu, pokiaľ je to vzhľadom na zložitosť a odborné zameranie auditovanej činnosti nevyhnutné.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Problematika finančnej kontroly nie je v legislatíve Európskych spoločenstiev upravená samostatne ale je zapracovaná do viacerých právnych aktov. Platný zákon č. 502/2001 Z. z. implementoval najmä opatrenia vyplývajúce z nasledovných nariadení Rady ES:

Nariadenie Rady ES č. 1260/1999 – upravujúce všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch a zakladajúce všeobecné požiadavky na finančnú kontrolu ustanovuje v kapitole II článok 38, že členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni. Medzi opatrenia, ktoré na tento účel prijmú, patrí najmä overenie toho, že boli zriadené riadiace a kontrolné mechanizmy, ktoré sa vykonávajú v praxi tak, že zabezpečujú, aby sa fondy Spoločenstva využívali účinne a správne, a že finančné prostriedky, ktoré dostali k dispozícii sa používajú podľa zásad riadnej správy finančných prostriedkov, ako aj overovanie toho, že prehlásenia o výdavkoch predkladané Komisii sú správne a presné a zaisťovanie toho, že sú výsledkom účtovných systémov založených na overiteľných dokladoch.

Nariadenie Rady ES č. 1266/1999 – o koordinačnej pomoci kandidátskym krajinám v rámci predvstupovej stratégie a doplnení Nariadenia EHS č.3906/1989. V úvode sa uvádza, že riadenie predvstupovej pomoci by malo byť postupne decentralizované na samotné kandidátske krajiny, berúc do úvahy ich kapacity riadenia a finančnej kontroly tak, aby sa mohli intenzívnejšie zúčastňovať predvstupového procesu.

Nariadenie Rady ES č. 1267/1999 – o vytvorení nástroja štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie. Článok 9 ustanovuje, že Komisia bude požadovať, aby kandidátske krajiny zaviedli od 1.1.2000, avšak v každom prípade nie neskôr ako od 1.1.2002, systémy riadenia a kontroly, ktoré okrem iného zabezpečia oddelenie funkcie riadenia a kontroly, pravidelné overovanie správnosti vykonávania opatrení financovaných Spoločenstvom, zabránenie nezrovnalostiam (podvodom) a vykonania krokov proti nim.

Nariadenie Rady ES č. 1268/1999 o podpore Spoločenstva v predvstupových opatreniach poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja kandidátskych krajín strednej a východnej Európy v predvstupovom období v článku 9 ustanovuje, že Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 12 prijme metódy riadenia programu, opatrenia monitoringu a kontroly výkonu, systémy predchádzania a kontroly nezrovnalostí a postupov spätnej platby čiastok neoprávnene vyplatených. Bez dopadu na kontroly vykonávané kandidátskymi krajinami, Komisia a Dvor audítorov môžu prostredníctvom svojich vlastných sprostredkovateľov alebo riadne menovaných zástupcov vykonať priamu kontrolu na mieste, alebo finančný audit vrátane náhodných kontrol a záverečného auditu.

Po schválení zákona č. 502/2001 Z. z. bola problematika finančnej kontroly upravená v niekoľkých ďalších právnych aktoch Európskej únie, ktoré podrobnejšie upravujú riadiace a kontrolné systémy v súvislosti s finančnou pomocou Európskej únie. Napríklad Nariadenie Komisie ES č. 2419/2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady EHS č. 3508/1992 upravuje v hlave III vykonávanie administratívnych kontrol a kontrol na mieste zameraných na zabezpečenie overenia zhody s podmienkami, za ktorých boli pomoci udelené. Tieto kontroly majú charakter následných kontrol a pre ich vykonávanie sú v platnom zákone o finančnej kontrole a vnútornom audite vytvorené podmienky. Nariadenie Komisie ES č. 1386/2002, ktorým sa ustanovujú presné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady ES č. 1164/1994 ohľadne riadiacich a kontrolných systémov v súvislosti s finančnou pomocou, ktorá sa poskytuje z Kohézneho fondu a postupom pri vykonávaní finančných opráv, v kapitole II upravuje riadiace a kontrolné systémy, ktoré sú potrebné na funkčné riadenie fondu v súlade so všeobecne uznávanými zásadami a normami. Kapitola IV upravuje vykonávanie náhodnej kontroly projektov na základe výberového postupu.

Kontroly, ktoré upravujú uvedené nariadenia sú zamerané na riadiace a kontrolné systémy riadiacich a platobných orgánov, sprostredkovateľských orgánov a vykonávacích orgánov, ktoré majú zabezpečiť jednoznačné vymedzenie, rozdelenie a pokiaľ je to z hľadiska funkčného riadenia potrebné, tak primerané oddelenie funkcií v rámci príslušnej organizácie.

Riadiace a kontrolné systémy zahŕňajú postupy overovania správnosti vykazovaných výdavkov ako aj to, či sa projekt, počnúc jeho prípravným štádiom až po sprevádzkovanie financovanej investície, vykonáva v súlade s podmienkami príslušného rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci, s cieľmi, na ktoré je projekt určený a s platnými vnútroštátnymi predpismi a predpismi spoločenstva. Zákon č. 502/2001 Z. z. na vykonávanie takejto kontrolnej činnosti vytvára podmienky jednak ustanovením § 8 písm. b) o zodpovednosti vedúceho orgánu verejnej správy za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia, ktorého súčasťou je aj finančná kontrola, a v ustanoveniach paragrafov 9 až 12, kde je upravená predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola. Uvedené právne predpisy ku kontrolám upraveným legislatívou Európskej únie nie je teda potrebné premietnuť priamo do právnej úpravy zákona č. 502/2001 Z. z., nakoľko tento zákon vytvára dostatočné podmienky na ich realizáciu a k tomu postačí vypracovať príslušné postupy a metodické pokyny.

V súčasnosti platný zákon č. 502/2001 Z. z. a k nemu vydané vykonávacie predpisy boli pri posudzovaní pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie hodnotené ako zodpovedajúce pre uzatvorenie kapitoly č. 28. Finančná kontrola.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, ani na hospodárenie verejnoprávnej inštitúcie. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Z toho dôvodu sa nepredkladá doložka finančných a ekonomických vplyvov, ani vplyvov na zamestnanosť, a návrh zákona nebol zaslaný na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Slovenská republika splnila podmienky pre úspešné uzatvorenie kapitoly č. 28

Finančná kontrola a ďalšie záväzky zo schválených negociačných pozícií v tejto

kapitole nevyplynuli.

4. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

1.NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 438/2001 zo dňa 2. marca 2001 ustanovujúce podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 063 z 3. 3. 2001) v znení Nariadenia Komisie (ES) č. 2355/2002 zo dňa 27. decembra 2002 (Ú. v. ES L 351 z 28. 12. 2002).

2.NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1386/2002 zo dňa 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú presné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/1994 ohľadne riadiacich a kontrolných systémov v súvislosti s finančnou pomocou, ktorá sa poskytuje z Kohézneho fondu a postupom pri vykonávaní finančných opráv (Ú. v. ES L 201 z 31. 7. 2002).

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Navrhovaný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov je úplne zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

6. Gestor: Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Priama účasť expertov pri príprave návrhu zákona nebola. Pri príprave návrhu zákona boli využité konzultácie so zahraničnými expertmi z Francúzska (Norbert Guillot, Bernard Latronchette, Alain Gérard Cohen) a zo Švédska (Elisabeth Perntz, Tomas Kjerf, Sten Bjelke) k niektorým problémom týkajúcim sa finančnej kontroly a vnútorného auditu. Využité boli aj výsledky konzultácií s externými audítormi pri prerokovaní Podrobnej výslednej správy z Peer Review, ktorú vypracovala organizácia SIGMA pre systém vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe Slovenskej republiky za obdobie október 2002 do februára 2003, ako aj výsledky zo záverov Externého systémového auditu vykonaného na Ministerstve financií Slovenskej republiky v I. polroku 2004 spoločnosťou KPMG Slovensko, spol. s.r.o.

B. Osobitná časť

K Čl. I.

K bodu 1

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 bol vypustený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktorý v súčasnosti upravuje pôsobnosť na vykonávanie následnej finančnej kontroly. Tento bude nahradený novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je v legislatívnom procese a kontrolnú pôsobnosť už neupravuje. Dopĺňa sa citácia zákonov č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vykonávanie kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami v obciach a vo vyšších územných celkoch.

K bodu 2

Odkaz 1a nad slovami „verejné prostriedky“ v poznámke pod čiarou odkazuje na nový zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý bude platný od 1.1.2005. Vypúšťajú sa slová „a vlastnými prostriedkami 2)“ spolu s poznámkou pod čiarou k odkazu 2), nakoľko nový zákon o rozpočtových pravidlách pod pojem verejné prostriedky zahŕňa aj vlastné prostriedky.

K bodu 3

Poznámka pod čiarou sa nahrádza citáciou nového zákona, ktorý nahradil pôvodný zákon.

K bodu 4

Ustanovenie upravuje súčinnosť právnických osôb a fyzických osôb pri vykonávaní následnej finančnej kontroly v kontrolovanom subjekte, ku ktorému je právnická alebo fyzická osoba v zmluvnom vzťahu dodávateľa prác, služieb a tovarov financovaných z verejných prostriedkov kontrolovaného subjektu. Toto ustanovenie je dôležité najmä pri tzv. krížovej kontrole uplatňovanej v členských štátoch Európskej únie pri kontrole použitia prostriedkov Európskej únie. Pri krížovej kontrole je súčinnosť tretích osôb nevyhnutnou podmienkou overenia správnosti, úplnosti, preukázateľnosti a zrozumiteľnosti účtovných záznamov kontrolovaného subjektu porovnaním s účtovnou dokumentáciou tretej osoby.

K bodu 5

Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa dopĺňa o zákon č. 467/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje kontrolnú činnosť sociálnej poisťovne a teda na túto kontrolu sa ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. nevzťahujú.

K bodu 6

Vypustením kontrolných pôsobností z novej právnej úpravy rozpočtových pravidiel by sa v odkaze 5 citovali tie isté právne predpisy ako v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Preto sa odkaz 5 nahrádza odkazom 1 a uvoľnený odkaz 5 sa použije v úprave podľa bodu 7.

K bodu 7

Odkaz 5 s upraveným znením poznámky pod čiarou sa umiestňuje do ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), ktorým sa vysvetľuje, podľa čoho sa overuje splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov.

K bodu 8

Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7sa nahrádzajú zodpovedajúcimi aktuálnymi právnymi predpismi.

K bodu 9

Týmito ustanoveniami sa z dôvodu používania jednotnej terminológie za verejné prostriedky a za orgán verejnej správy na účely tohto zákona považujú verejné prostriedky a orgán verejnej správy podľa nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie sa za orgán verejnej správy na účely tohto zákona považuje aj právnická osoba, prostredníctvom, ktorej sa poskytujú prostriedky Európskej únie.

K bodu 10

Vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom, ktoré stratili opodstatnenosť nahradením nového znenia ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) a c).

K bodu 11

V tomto bode sa rozširuje súhrn činností charakterizujúcich finančné riadenie o „použitie“ verejných prostriedkov, ktoré predchádza ich účtovaniu, a vypustenie slov „vlastných prostriedkov 2)“ je potrebné z toho dôvodu, že pod pojmom verejné prostriedky sú zahrnuté aj vlastné prostriedky v súlade s novými rozpočtovými pravidlami.

K bodu 12

V tomto bode sa upresňuje druh vykonávanej finančnej kontroly, teda následnej.

K bodu 13

Touto úpravou sa upresňuje pojem kontrolovaný subjekt podľa novej úpravy rozpočtových pravidiel.

K bodu 14

Tento bod upravuje nové znenie definície auditovaného subjektu. Poznámky pod čiarou k odkazom 8 a 12 sa nahrádzajú citáciou príslušných ustanovení nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

K bodu 15

Dopĺňa sa pojem „riziko“, ktorý sa v zákone vyskytuje vo viacerých ustanoveniach a jeho vysvetlenie v doterajšej úprave chýbalo.

K bodu 16

V § 3 sa v písmenách a) a b) upresňuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblasti koordinácie následnej finančnej kontroly a dopĺňa sa o metodický dohľad a harmonizáciu finančnej kontroly a vnútorného auditu v súlade s obsahom definície verejnej vnútornej finančnej kontroly prezentovanej Európskou komisiou a podľa odporúčaní expertov Európskej komisie.

K bodu 17

Ide o nahradenie názvu Európskych spoločenstiev novým názvom Európska únia.

K bodu 18

Vypúšťa sa pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky na kontrolu dodržiavania zákona č. 502/2001 Z. z. pri vykonávaní vnútorného auditu, nakoľko túto špecifickú činnosť bude podľa novej úpravy Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečovať prostredníctvom centrálnej harmonizačnej jednotky formou metodického dohľadu nad vykonávaním vnútorného auditu. Kontrolu dodržiavania zákona pri vykonávaní finančnej kontroly kontroluje sekcia kontrolná pri kontrolnej činnosti vykonávanej v rámci kontrolnej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 19

Doplnením slova „následnej“ v § 3 písm. f) sa upresňuje obsah súhrnnej správy o výsledkoch finančnej kontroly a súčasne sa uvádza citácia správneho ustanovenia, podľa ktorého sa predkladajú ročné správy ako podklady Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

K bodu 20

Vložením § 3a sa týmto zákonom ustanovujú kontrolné pôsobnosti na vykonávanie následnej finančnej kontroly verejných prostriedkov Ministerstvom financií Slovenskej republiky, správami finančnej kontroly a orgánmi verejnej správy. Kontrolné pôsobnosti boli doposiaľ upravené v zákone č. 303/1995 Z. z., no v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý bude platný od 1.1.2005 už kontrolné pôsobnosti upravené nebudú.

K bodu 21

V § 6 sa odsek 3 upravuje v súlade so zmenou zákona v ktorom sa kontrolné kompetencie doposiaľ ustanovujú, a označenie poskytovateľa prostriedkov Európskych spoločenstiev sa nahrádza novým označením, ktoré lepšie vystihuje subjekt Európskej únie, ktorý je oprávnený vykonať následnú finančnú kontrolu podľa § 7.

V odseku 4 sa novo upravuje povinnosť vypracovať ročnú správu o výsledku finančných kontrol pre ústredné orgány a správy finančnej kontroly, pričom sa upresňuje, že ide o následné finančné kontroly, ktoré tieto subjekty vykonali v rámci svojej kontrolnej kompetencie. Upúšťa sa od pôvodnej úpravy z dôvodu príliš veľkého počtu subjektov verejnej správy, ktoré ročné správy zasielali, ako aj preto, že obsahovali často nepresné a nesprávne a tým aj nepoužiteľné údaje týkajúce sa počtu vykonaných predbežných finančných kontrol a priebežných finančných kontrol, ktoré sa vyskytovali najmä v správach zasielaných obcami a ďalšími menšími orgánmi verejnej správy.

K bodu 22

Upresňuje sa, že ide o následné finančné kontroly.

K bodu 23

Touto úpravou sa presnejšie označuje subjekt, ktorý je oprávnený za Európsku komisiu vykonať finančnú kontrolu prostriedkov Európskej únie, vrátane verejných prostriedkov poskytnutých na spolufinancovanie programov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v kontrolovaných subjektoch v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné z hľadiska posúdenia oprávnenosti výšky poskytnutej pomoci.

K bodu 24

Ide o nahradenie označenia poskytovateľa prostriedkov Európskych spoločenstiev novým zodpovedajúcim označením.

K bodu 25

Ide o nahradenie označenia poskytovateľa prostriedkov Európskych spoločenstiev novým zodpovedajúcim označením. Súčasne sa rozširuje oprávnenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, požadovať potrebné informácie od subjektu, ktorému boli poskytnuté prostriedky Európskej únie, aj na ostatné kontrolné orgány v rámci svojej kontrolnej pôsobnosti.

K bodu 26

Vzhľadom na to, že na predbežnej finančnej kontrole sa v rámci finančného riadenia zúčastňujú okrem vedúcich zamestnancov aj ostatní zamestnanci, upresňuje sa, že do vykonávania predbežnej finančnej kontroly môžu byť zapojení nielen zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie a správu majetku, ale aj zamestnanci zodpovední za iné odborné činnosti orgánu verejnej správy, a to podľa charakteru pripravovanej finančnej operácie.

K bodu 27

V § 9 ods. 2 sa upresňuje, že k podpisu, ktorým sa potvrdzuje vykonanie predbežnej finančnej kontroly sa pripája aj dátum jej vykonania.

K bodu 28

V § 9 v ods. 5 sa upresňuje, že pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly sa povinne oznamujú vedúcemu orgánu verejnej správy len tie zistené závažné nedostatky, pre ktoré nemožno finančnú operáciu vykonať, alebo v jej príprave pokračovať. Z toho vyplýva, že ostatné zistenia, ktoré spočívajú vo formálnych nedostatkoch sa vedúcemu orgánu verejnej správy neoznamujú, ale zabezpečí sa ich odstránenie prostredníctvom príslušných vedúcich zamestnancov orgánu verejnej správy.

V odseku 6 sa upravuje možnosť vykonať finančnú operáciu alebo v nej pokračovať aj bez vykonania predbežnej finančnej kontroly v prípadoch plnenia niektorých úloh, ktoré neznesú odklad, zložkami záchranného systému a niektorými ďalšími zbormi a inštitúciami. V poznámke pod čiarou k odkazu 13a sa uvádzajú právne predpisy, upravujúce činnosť týchto subjektov.

K bodu 29

Vypustenie písmena c) v § 10 ods. 1 presnejšie orientuje vykonávanie priebežnej finančnej kontroly do etapy prípravy finančnej operácie. Znenie písmena c) naznačovalo jej pôsobenie aj po skončení vykonania predbežnej finančnej operácie a naznačovalo, že ide o následnú finančnú kontrolu. Znenie písmena b) dostatočne upravuje rozsah a časovú orientáciu priebežnej finančnej kontroly na obdobie prípravy finančnej operácie.

K bodu 30

Vypustením slov „alebo zamestnanec útvaru kontroly orgánu verejnej správy“ sa zabezpečí vyššia objektívnosť zamestnanca vykonávajúceho následnú finančnú kontrolu. Vykonávaním priebežnej finančnej kontroly sa takýto zamestnanec kontrolného útvaru dostával do situácie, že vlastne bol zapojený do prípravy finančnej operácie, ktorú mohol po jej realizácii pri následnej finančnej kontrole posudzovať neobjektívne, nakoľko sa na jej príprave zúčastnil. Následnú finančnú kontrolu by mali vykonávať výlučne zamestnanci, ktorí sa na príprave finančných operácií, ktoré následne kontrolujú, žiadnym spôsobom nepodieľali.

K bodu 31

Doplnením tohto ustanovenia sa zabezpečí vypracovanie písomného záznamu o zistených skutočnostiach pri vykonávaní priebežnej finančnej kontroly, ktorý slúži jednak na preukázanie vykonanej kontroly vedúcemu zamestnancovi, ktorý vybral finančnú operáciu na priebežnú finančnú kontrolu, a v prípade zistenia závažných nedostatkov slúži ako podklad pre písomné oznámenie týchto nedostatkov vedúcemu orgánu verejnej správy.

K bodu 32

Vzhľadom na novú úpravu ustanovenia o verejných prostriedkoch, ktoré zahŕňajú aj vlastné prostriedky sa ustanovenie odseku 4 stáva nadbytočným.

K bodu 33

Odstraňuje sa chybné znenie.

K bodu 34

Rozširuje sa oprávnenie zamestnancov kontrolného orgánu požadovať od tretej osoby poskytnutie súčinnosti pri kontrole verejných prostriedkov, ktoré boli kontrolovaným subjektom poskytnuté tretím osobám napr. ako platba za dodané práce, služby a tovary (tzv. „krížové kontroly“). V prípade zistenia nedostatkov bude možné odobrať doklady a iné materiály nevyhnutné na dosiahnutie účelu a cieľa následnej finančnej kontroly.

K bodu 35

Upravuje sa povinnosť zamestnancov vykonávajúcich následnú finančnú kontrolu v nadväznosti na rozšírenie ich oprávnenia na odoberanie dokladov a iných materiálov nevyhnutných na dosiahnutie účelu a cieľa následnej finančnej kontroly v § 13 ods.1 písm. e).

K bodu 36

Rozširujú sa povinnosti prizvanej osoby o povinnosť, preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe. V praxi pôjde o námietky smerujúce ku kontrolným zisteniam, ktoré boli do správy zaradené na základe kontrolnej činnosti prizvanej osoby a podľa doterajšej právnej úpravy sa k týmto zisteniam neboli povinní pri preverovaní opodstatnenosti námietok vyjadriť.

K bodu 37

Vložením nového § 13a sa zabezpečí právna ochrana zamestnancov vykonávajúcich následnú finančnú kontrolu. Títo zamestnanci môžu byť pre svoje právomoci používané pri kontrolnej činnosti ohrozovaní zo strany zamestnancov kontrolovaných subjektov, nakoľko kontrolné zistenia často smerujú k odhaleniu trestnej činnosti a k finančným postihom.

K bodu 38

V § 14 ods. 2 písm. a) sa vložením slova „začatie a“ zabezpečí, že kontrolovaný subjekt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť nielen riadny priebeh následnej finančnej kontroly ale aj jej začatie, najmä zabránením vstupu zamestnancov kontrolného orgánu do objektu kontrolovaného subjektu, prípadne vyhýbaním sa prevzatiu oznámenia o začatí následnej finančnej kontroly.

K bodu 39

Vložením nového § 14a sa ukladá povinnosť tretej osoby poskytnúť zamestnancom kontrolného orgánu súčinnosť pri uplatňovaní oprávnenia zamestnancov kontrolného orgánu podľa § 13 ods. 1 písm. e), čím sa dosiahne naplnenie oprávnenia zamestnancov kontrolného orgánu túto súčinnosť požadovať.

K bodu 40

Týmto sa rozširuje výpočet prípadov, kedy sa vypracúva čiastková správa a to o prípad, kedy sa následná finančná kontrola vykonáva vo viacerých kontrolovaných subjektoch, čo je najčastejšie pri kontrole prostriedkov Európskej únie, ktoré sú implementované v rámci jedného programu viacerými subjektami.

K bodu 41

Ide o rozšírenie dôvodu na vypracovanie dodatku k správe o výsledku následnej finančnej kontroly v tom prípade, keď nové skutočnosti o výsledkoch následnej finančnej kontroly vyjdú najavo až po oboznámení kontrolovaného subjektu so správou.

K bodu 42

Týmto opatrením sa odstráni obmedzenie požadovať uvoľnenie prizvaných osôb na výkon tej istej následnej finančnej kontroly len na 12 dní, ktorá v praxi spôsobuje problémy pri vykonávaní rozsiahlejších kontrolných akcií.

K bodu 43

V poznámke pod čiarou sa k odkazom 16 a 17 uvádzajú aktuálne znenia právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na zistenie nákladov na úhradu mzdy, prípadne platu a iných náhrad, ktoré vzniknú prizvanej osobe v súvislosti s vykonávaním následnej finančnej kontroly.

K bodu 44

V paragrafoch 26 až 31 sa upravuje vnútorný audit v súlade s právnou úpravou zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a podľa aktualizovaných odporúčaní expertov Európskej komisie pôsobiacich v Slovenskej republike v rámci twinningových projektov a technických asistencií a záverov externých auditov. Jeden audit vykonala organizácia SIGMA a jej experti v rámci odbornej partnerskej previerky (Peer Review) v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre rozpočet a s twinningovými partnermi programu PHARE v oblasti verejnej vnútornej finančnej kontroly vo verejnej správe (angl. skratka PIFC, t.j. Public Internal Financial Control) a druhý bol vykonaný spoločnosťou KPMG Slovensko, spol. s r.o. ako externý systémový audit pripravenosti riadiacich a kontrolných systémov pre programovanie a implementáciu štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Iniciatív Európskych spoločenstiev vrátane vypracovania súhrnnej správy o výsledkoch auditu s odporúčaniami pre nápravu identifikovaných nedostatkov.

§ 26 upravuje povinnosť vedúceho orgánu verejnej správy, ktorý je správcom rozpočtovej kapitoly (ďalej len „vedúci ústredného orgánu“), s výnimkou tých, kde by to bolo vzhľadom na počet zamestnancov, objem rozpočtu verejných prostriedkov a organizačnú štruktúru ústredného orgánu zjavne nehospodárne, neefektívne a neúčinné, zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu vlastným zamestnancom (vnútorným audítorom), prípadne nezávislou organizačnou jednotkou – útvarom vnútorného auditu. Nakoľko zámerom nie je zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu na všetkých orgánoch verejnej správy ale len na tých, ktoré spravujú rozpočtovú kapitolu, bolo by nehospodárne a neefektívne trvať na vykonávaní vnútorného auditu na orgánoch verejnej správy, ktoré síce sú rozpočtovými kapitolami, ale majú malý počet zamestnancov, objem rozpočtu a organizačnú štruktúru, ktorá zjavne naznačuje, že vnútorný audítor by bol nevyužitý. Pôjde najmä o ústredné orgány ako je Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a niektoré ďalšie ústredné orgány štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva a zriadenie vnútorného auditu v nich by bolo zjavne neúčelné. V týchto prípadoch o výnimke z povinnosti vykonávania vnútorného auditu vlastným zamestnancom rozhodne minister financií. Zavádzajú sa legislatívne skratky pre pojmy vedúceho ústredného orgánu, vnútorného audítora a útvar vnútorného auditu. Upresňuje sa cieľ vnútorného auditu a v odseku 3 je naformulované splnomocnenie Ministerstva financií Slovenskej republiky na ustanovenie podrobností o vnútornom audite. Nie je síce potrebné upraviť podrobnosti o vnútornom audite súčasne s predkladaním tohto návrhu zákona, ide však o ustanovenie, ktoré v budúcnosti umožní pružnejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré vzhľadom na sústavný vývoj názorov na systémy riadenia, kontroly a vnútorného auditu v členských krajinách Európskej únie, vyplynú z odporúčaní Európskej komisie pre oblasť vnútorného auditu.

V § 27 odsek 2 už neumožňuje vedúcemu ústredného orgánu, ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu vlastným zamestnancom, tak ako doposiaľ, požiadať o vykonávanie vnútorného auditu Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak to bolo odôvodnené hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou vykonávania vnútorného auditu najmä vzhľadom na rozsah činností a počet zamestnancov auditovaného subjektu. V § 26 sa vyčleňujú tie ústredné orgány, ktoré vnútorný audit nemusia vykonávať vlastným zamestnancom a ktoré vzhľadom na ich personálne, rozpočtové a organizačné pomery, nie sú povinné ani inak zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu. Možnosť požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky o vykonanie vnútorného auditu sa ponecháva len v prípade, ak sa vnútorný audítor ústredného orgánu stane nespôsobilým vykonať vnútorný audit z dôvodu predpojatosti podľa § 28 ods. 6.

V odseku 3 sa ustanovuje možnosť vykonania vnútorného auditu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi a to len v odôvodnených prípadoch, ak je to potrebné na zabezpečenie informácie pre Európsku komisiu o stave implementácie prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré sú implementované v pôsobnosti niekoľkých ďalších subjektov, pričom požiadavka Európskej komisie je predloženie len jedného výstupného materiálu.

V § 28 sa v odseku 2 prispôsobuje úprava novým pojmom, ktorými sa označuje ústredný orgán a ustanovuje sa, aby vedúci ústredného orgánu vymenovanie a odvolanie vnútorného audítora oznámil Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré plní v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu informačnú povinnosť vo vzťahu k orgánom Európskej komisie.

Ustanovenie odseku 3 je zamerané na nezávislé postavenie vnútorného audítora pri výkone audítorskej činnosti, pri ktorej sa riadi len ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V odseku 3 sa ďalej v súlade s požiadavkami Európskej komisie ustanovuje, že vnútorný audítor pri svojej činnosti zohľadňuje medzinárodne uznávané štandardy pre profesionálnu prax vnútorného auditu a riadi sa etickým kódexom vnútorného audítora.

V § 29 sa upravuje, že za vnútorného audítora možno vymenovať len štátneho zamestnanca, čím sa prispôsobuje úprava zákonu č. 312/2001 Z. z. vrátane odkazov pod čiarou na príslušné ustanovenia tohto zákona, ako aj zákonov upravujúcich štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a zákon upravujúci vojenskú službu.

V odseku 2 sa upravuje priame riadenie vedúceho útvaru vnútorného audítora a samostatného vnútorného audítora vedúcim ústredného orgánu pri výkone činností vnútorného auditu v súlade s týmto zákonom. Ide o dôležité ustanovenie, ktoré nie je v rozpore so zákonom o štátnej službe, nakoľko vedúci ústredného orgánu zodpovedá za celé finančné riadenie ústredného orgánu a vnútorný audit mu k tomu svojou činnosťou napomáha zdokonaľovať riadiace a kontrolné procesy, napomáha plneniu úloh, cieľov a zámerov ústredného orgánu a poskytuje jeho vedúcemu a riadiacemu manažmentu systematický metodický prístup k zlepšovaniu efektívnosti riadenia rizík vyplývajúcich z činnosti ústredného orgánu. Priame riadenie vnútorného audítora vedúcim ústredného orgánu je dôležité aj z hľadiska nezávislosti postavenia vnútorného audítora v ústrednom orgáne. Ustanovenie odseku 2 súčasne ustanovuje zodpovednosť vedúceho ústredného orgánu za to, že výsledky činnosti vnútorného auditu budú efektívne a účinne využité pri skvalitňovaní systému finančného riadenia ústredného orgánu, čím sa zabezpečí, že činnosť vnútorného audítora sa nestane samoúčelnou.

V § 30 sa v súlade s ustanoveniami zákonov o štátnej službe upravuje postup pri odvolávaní vnútorného audítora z funkcie.

V § 31 sa upravuje vykonávanie vnútorného auditu v súlade s plánovacími dokumentmi, ktoré sa vypracúvajú ako strednodobý plán, z ktorého vychádza ročný plán jednotlivých auditov. Na vykonanie jednotlivého vnútorného auditu sa vypracuje program audítorskej akcie.

Odsek 2, 3 a 4 upravujú obsah strednodobého plánu na trojročné obdobie, na ktoré sa plán vypracúva, obsah ročného plánu vnútorných auditov a obsah programu audítorskej akcie.

Odsek 5 upravuje, kto vypracúva strednodobý a ročný plán vnútorných auditov a kto ich schvaľuje. Oproti doterajšej úprave, podľa ktorej ročný plán vypracoval vnútorný audítor s prihliadnutím na návrhy vedúceho ústredného orgánu a zaslal mu ho len na vedomie, podľa novej úpravy plány vnútorných auditov schvaľuje vedúci ústredného orgánu. Tým sa vedúci ústredného orgánu stáva priamo zainteresovaným na činnosti vnútorného audítora a prehĺbi sa tým vzájomná súčinnosť pri plnení úloh vnútorného auditu a prehlbovaní účinnosti systému finančného riadenia ústredného orgánu. Upravuje sa tu aj možnosť zmeny a doplnenia plánovacích dokumentov na základe aktuálneho prehodnotenia rizík. Tieto zmeny musí schváliť vedúci ústredného orgánu.

Odseky 6 a 7 upravujú vypracovanie programu audítorskej akcie vnútorným audítorom, prípadne vedúcim útvaru vnútorného auditu, ktorého určil vedúci audítorskej skupiny na jej vykonanie. Program audítorskej akcie vyplývajúcej z ročného plánu vnútorných auditov sa na schválenie vedúcemu ústredného orgánu zasiela aj napriek tomu, že tento audit bol ním už schválený v ročnom pláne. Týmto postupom sa prehĺbi súčinnosť a spolupráca vedúceho ústredného orgánu s vnútorným audítorom a informovanosť o činnosti vnútorného audítora, ktorý plní úlohy smerujúce ku skvalitňovaniu a prehlbovaniu účinnosti systému finančného riadenia ústredného orgánu, za ktoré zodpovedá jeho vedúci podľa osobitného zákona. V prípade vykonania vnútorného auditu audítorom Ministerstva financií Slovenskej republiky na základe žiadosti iného vedúceho ústredného orgánu, program audítorskej akcie sa predkladá na schválenie tomuto vedúcemu ústredného orgánu a súčasne sa zašle na vedomie ministrovi financií, ktorý by mal byť informovaný o činnosti vnútorného audítora, nakoľko spadá pod jeho priame riadenie.

Odsek 8 upravuje postup začatia audítorskej akcie. Vnútorný audítor, prípadne vedúci audítorskej skupiny oznámením o jej vykonaní auditovanému subjektu ešte pred jej začatím si zabezpečí prítomnosť zodpovedných vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov, ktorých prítomnosť je pre vykonanie vnútorného auditu potrebná. Súčasne tým umožní auditovanému subjektu pripraviť potrebné podklady a podmienky na vykonanie audítorskej akcie. Toto ustanovenie umožňuje vnútornému audítorovi v prípade podozrenia na zmarenie audítorskej akcie, vykonať oznámenie o vykonaní audítorskej akcie až v deň jej začatia.

K bodu 45

Vo vloženom § 31a sa v odseku 1 upravujú povinnosti vnútorného audítora zaslať Ministerstvu financií Slovenskej republiky schválený strednodobý a ročný plán, vypracovať ročnú správu o svojej činnosti resp. o činnosti útvaru vnútorného auditu a zaslať ich Ministerstvu financií Slovenskej republiky, pričom vedúci ústredného orgánu je podľa odseku 3 oprávnený k správe o činnosti vnútorného auditu zaslať Ministerstvu financií Slovenskej republiky svoje stanovisko. Týmto ustanovením sa ponecháva vnútornému auditu možnosť zapracovať do ročnej správy všetky informácie, ktoré považuje za potrebné bez toho, aby bolo potrebné predložiť ju na schválenie vedúcemu ústredného orgánu.

Na základe pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sa navrhuje zasielanie schválených plánov vnútorného auditu aj tomuto úradu. Táto úprava má svoje opodstatnenie v tom, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude môcť lepšie koordinovať svoje plány kontrolnej činnosti s plánmi vnútorných audítorov, čím sa predíde duplicitným kontrolám a prekrývaniu kontrolných akcií s audítorskými akciami.

Ustanovuje sa tiež povinnosť vnútorného audítora, v súlade s medzinárodným audítorským štandardom, zabezpečiť zhromažďovanie a vedenie príslušnej pracovnej dokumentácie.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť odvolaného vnútorného audítora vypracovať ročnú správu o svojej činnosti najneskôr ku dňu zániku funkcie vnútorného audítora a zaslať ju správcovi kapitoly a ministerstvu. Ide o zabezpečenie podkladov potrebných na vypracovanie súhrnnej správy o výsledku finančnej kontroly a vnútorného auditu, ktorú predkladá ministerstvo vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom štátneho záverečného účtu.

V odseku 4 sa do pôvodného splnomocňovacieho ustanovenia zapracovala zmena, ktorá súvisí so zavedením vykonávania vnútorného auditu útvarom vnútorného auditu.

K bodu 46

Zmena nadpisu nad paragrafom 33 presnejšie vystihuje obsah úpravy nasledujúcich ustanovení. Vzhľadom na to že sú v medzinárodnej audítorskej praxi základné typy auditov definované viacerými spôsobmi a prax preukázala, že v súvislosti s auditovanou problematikou typizácia vnútorných auditov nie vždy vystihovala predmet auditu, navrhuje sa vypustiť označenie typov auditov.

K bodu 47

Nadväzne na predchádzajúci bod sa dáva možnosť vnútornému audítorovi použiť postupy, ktoré boli vypracované pre vymenované typy auditov a zverejnené vo Finančnom spravodajcovi Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zároveň nie je vylúčená možnosť použiť aj postupy pre iný typ vnútorného auditu podľa potreby a predmetu vykonávaného vnútorného auditu.

K bodu 48

Ustanovenia § 35 upravujú procedurálne otázky pri výkone vnútorného auditu a bližšie vymedzujú postup pri vykonávaní jednotlivého vnútorného auditu podľa programu audítorskej akcie.

V odsekoch 2 až 4 sa ustanovuje možnosť spoluúčasti inej právnickej alebo fyzickej osoby alebo zamestnanca iného orgánu verejnej správy na vykonávaní auditu v záujme skvalitnenia výkonu auditu predovšetkým v oblastiach, kde sa vyžadujú špecifické odborné znalosti auditovanej problematiky (napr. informačné technológie a pod.). O účasti tejto osoby na vykonávaní vnútorného auditu musí rozhodnúť vedúci ústredného orgánu aj v súvislosti s tým, že náklady tejto osobe uhrádza ústredný orgán v ktorom sa vnútorný audit vykonal.

V odseku 5 sa ustanovuje možnosť, v odôvodnených prípadoch, ktoré môžu mať negatívny dopad na činnosť rozpočtovej kapitoly, vykonať aj vnútorný audit, ktorý nebol zahrnutý do ročného plánu (tzv. mimoriadny alebo ad-hoc audit). Takýto vnútorný audit môže navrhnúť buď vnútorný audítor, alebo správca kapitoly.

V odseku 6 sa ustanovuje oprávnenie vnútorného audítora, v súvislosti s výkonom vnútorného auditu v auditovanom subjekte, ktorý poskytol verejné prostriedky inej právnickej alebo fyzickej osobe, vyžadovať súčinnosť od týchto osôb. Tieto osoby sú povinné túto súčinnosť poskytnúť. Za súčinnosť sa považuje hlavne umožnenie vstupu do objektov právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej sa verejné prostriedky poskytli a predloženie originálov dokladov preukazujúcich prijatie a použitie týchto prostriedkov.

Podľa odseku 7 vnútorný audítor postupuje pri vykonávaní vnútorného auditu metódami zodpovedajúcimi predmetu a obsahu vnútorného auditu, pričom pri vykonávaní môže postupy pre vnútorné audity podľa § 33 kombinovať.

Odsek 8 ustanovuje postup vnútorného audítora po vyhodnotení informácií získaných podľa odseku 1, ktorému ukladá vypracovať správu o výsledku vnútorného auditu a zároveň ustanovuje jej obsah.

V odseku 9 sa ustanovuje postup vnútorného audítora, v prípade potreby okamžitého a neodkladného prijatia opatrení, alebo podozrenia z trestnej činnosti na základe zistení z prebiehajúceho (neukončeného) auditu. V týchto prípadoch je vnútorný audítor povinný ešte pred ukončením auditu vypracovať čiastkovú audítorskú správu a predložiť ju vedúcemu auditovanému subjektu a vedúcemu ústredného orgánu a prípadne ju zaslať orgánom činným v trestnom konaní. Táto čiastková správa bude neoddeliteľnou súčasťou celkovej správy. Ak sa také zistenie vzťahuje na hospodárenie s prostriedkami Európskej únie zasiela čiastkovú audítorskú správu aj Centrálnemu kontaktnému útvaru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pre Slovenskú republiku.

V odseku 10 je novo ustanovená povinnosť vnútorného audítora sledovať zohľadnenie jeho odporúčaní a tiež rozšírenie povinnosti zaslať v odôvodnených prípadoch audítorskú správu orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, napr. v oblasti priestupkov alebo správy daní a poplatkov. Ministerstvu financií Slovenskej republiky sa správa zasiela na základe jeho požiadania a to v prípadoch, ktoré to odôvodňujú napr. tým, že pôjde o porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s verejnými prostriedkami a s tým súvisiace vymáhanie odvodu penále a pokuty.

V záujme zvýšenia transparentnosti a širšej informovanosti o spôsobe nakladania s verejnými prostriedkami je podľa odseku 11 vedúci ústredného orgánu oprávnený rozhodnúť o prístupe k obsahu audítorskej správy v súlade so zákonom č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V odseku 12 je ustanovená kompetencia Ministerstva financií Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o obsahu audítorskej správy.

K bodu 49

Týmto opatrením sa zabezpečuje kontrolnému orgánu možnosť uložiť pokutu kontrolovanému subjektu a tretej osobe nielen za nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú z stanovenia § 14 ods. 2, ale za nesplnenie každej povinnosti podľa tohto zákona, ktorá sa na kontrolovaný subjekt a na tretiu osobu vzťahuje. V praxi to bude použiteľné najmä vtedy, ak nemožno následnú finančnú kontrolu začať preto, že kontrolovaný subjekt sa začatiu kontroly vyhýba, alebo po skončení kontroly nesplní povinnosť prijať v stanovenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou alebo nepredloží kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov, o určení zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky a o uplatnení opatrení voči nim. Súčasne sa zabezpečí vymožiteľnosť povinnosti na súčinnosti tretích osôb pri vykonávaní tzv. krížových kontrol v kontrolovaných subjektoch, ku ktorým tretia osoba má zmluvný vzťah dodávateľa výkonov alebo tovarov.

K bodu 50

Vypustením odseku 3 sa reaguje na úpravu právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa osobitných zákonov upravujúcich štátnu službu, ktoré neumožňujú ukladať vnútornému audítorovi ako štátnemu zamestnancovi pokuty.

K bodu 51

Po vypustení odseku 3 v § 37 sa upravuje znenie nového odseku 3.

K bodu 52

Týmto opatrením sa reaguje na úpravu právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákonov upravujúcich vykonávanie štátnej služby a pri vykonávaní prác vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z.

K bodu 53

Touto úpravou sa zabezpečuje realizácia viacročnej finančnej dohody pre program Sapard a zabezpečenie Plánu rozvoja vidieka SR a Sektorového operačného programu, ktorý bol schválený príslušným orgánom Európskej únie.

K bodu 54

Ustanovuje sa tu povinnosť vypracovať a predložiť na schválenie vedúcemu ústredného orgánu Chartu vnútorného auditu príslušného ústredného orgánu. Toto ustanovenie je v súlade so závermi Peer Review organizácie SIGMA a závermi externého auditu KPMG. Uložením tejto povinnosti sa zabezpečí vypracovanie charty vnútorného auditu na podmienky každého ústredného orgánu, ktorá bude zohľadňovať osobitosti a pomery v ústrednom orgáne a vzťahy vnútorného auditu s ostatnými organizačnými útvarmi a organizáciami v pôsobnosti ústredného orgánu, ktorý je povinný zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu vlastným útvarom vnútorného auditu alebo vlastným zamestnancom, samostatným vnútorným audítorom.

K bodu 55

Týmto vloženým ustanovením § 41a sa rieši postup pri vykonávaní následných finančných kontrol a vnútorných auditov začatých pred účinnosťou tohto zákona.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa odstraňuje nepresnosť vo väzbe na kontrolnú pôsobnosť správ finančnej kontroly podľa § 3, v zmysle ktorého správy finančnej kontroly vykonávajú aj cenovú kontrolu, kontrolujú správu a nakladanie s majetkom štátu a vyberanie súdnych poplatkov podľa osobitných predpisov.

K bodu 2

Navrhovaným doplnením zákona sa reaguje na potreby praxe. Dopĺňa sa oprávnenie pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky poveriť správy finančnej kontroly výkonom kontrol aj mimo ich územnej pôsobnosti vymedzenej v § 2 ods. 1 zákona, čím sa zabezpečí lepšia využiteľnosť kontrolných kapacít a prostriedkov najmä pri kontrole prostriedkov Európskej únie. Tieto prostriedky sú často implementované subjektami, ktoré majú svoje organizácie rozmiestnené v rámci celého územia republiky.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa znenie ustanovenia § 3 písm. a) zosúlaďuje s predkladanou novelou zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v ustanovení § 3 ods. 2 vymedzuje kontrolnú pôsobnosť správ finančnej kontroly v oblasti výkonu následných finančných kontrol. Nadväzne sa mení aj poznámka pod čiarou k odkazu 1. Navrhované zmeny znenia ustanovení § 3 písm. d) a písm. f) korešpondujú s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasne sa v písm. d) dopĺňa odkaz 4 a poznámka pod čiarou k odkazu 4 a v súvislosti s písm. f) sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 6. Navrhovanou zmenou ustanovenia § 3 písm. g) sa precizuje doterajšie ustanovenie. V prípade navrhovanej zmeny poznámky pod čiarou k odkazu 2 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vykonané novelizácie zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.

K bodu 4

Navrhovaným doplnením zákona o § 3a sa zabezpečuje ochrana zamestnancov správ finančnej kontroly ako verejných činiteľov. Títo zamestnanci môžu byť pre svoje právomoci používané pri kontrolnej činnosti ohrozovaní zo strany zamestnancov kontrolovaných subjektov, nakoľko kontrolné zistenia často smerujú k odhaleniu trestnej činnosti a k finančným postihom.

K Čl. III.

V tomto článku sa navrhuje ustanoviť účinnosť tohto zákona na 1. januára 2005, čím sa zabezpečí kontinuita právnej úpravy kontrolných pôsobností Ministerstva financií Slovenskej republiky, správ finančnej kontroly a orgánov verejnej správy na vykonávanie následnej finančnej kontroly, ktoré neboli zo zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prevzaté do návrhu nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2005.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a minister financií SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy.

Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období.

Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. štátnych, obecných rozpočtových a príspevkových organizácií ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.

Tento zákon sa vzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami vo verejnej správe, t.j. upravuje nakladanie s verejnými prostriedkami a v nadväznosti na uvedené dodržiavanie finančnej disciplíny subjektov verejnej správy ako vyššieho stupňa rozpočtovej disciplíny.

K § 2

V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky.

Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony.

Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré podrobnejšie rozpíše ministerstvo financií pre správcov kapitol alebo ďalšie záväzné ukazovatele, ktoré určí zriaďovateľ.

V nadväznosti na úpravu finančných vzťahov k Európskej únii upravených v šiestej časti návrhu zákona sa do pojmov zavádza pojem „prostriedky Európskej únie“, ktorými sa rozumejú len tie prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, t.j. zo záručnej sekcie EAGGF, zo štrukturálnych fondov s výnimkou prostriedkov na program INTERREG B a C a Kohézneho fondu. Za verejné prostriedky sa v súlade s § 37 ods. 7 považujú aj predvstupové prostriedky. Ďalším novým pojmom sú odvody Európskej únii, ktorými sa rozumejú prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje EÚ (zdroj založený na HNP a DPH, korekcia Veľkej Británie, clo, odvod z produkcie cukru a poľnohospodárske poplatky).

K § 3

Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

K § 4

Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami.

V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte.

V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Zákon ustanovuje povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu pre všetky subjekty verejnej správy. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová, organizačná, ekonomická a funkčná klasifikácia. Prvé tri klasifikácie vydáva ministerstvo financií svojim opatrením a slúži na identifikáciu príjmov, výdavkov, finančných operácií ale aj k identifikácii druhu rozpočtu a organizačnému zatriedeniu. Funkčnú klasifikáciu vydáva Štatistický úrad vyhláškou v súlade so zákonom o štátnej štatistike, ktorá slúži najmä na medzinárodné porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.

Ekonomická klasifikácia vecne vymedzuje bežné a kapitálové výdavky bez odkazu na daňový predpis pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.

V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu.

Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje.

Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

K § 6

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvu financií zákon ukladá povinnosť zverejňovania údajov štátneho rozpočtu v lehote najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 7

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky.

V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na nábeh Štátnej pokladnice sa precizovalo ustanovenie vo vzťahu k úročeniu účtov Štátnej pokladnice vedených v NBS alebo v inej banke a úročeniu účtov klientov Štátnou pokladnicou ako aj vo vzťahu k výnosom z vykonávaných finančných operácií Štátnou pokladnicou.

Ďalším podstatným zdrojom sú príjmy kapitol štátneho rozpočtu, vratky odvodov, príspevkov a dotácií po ich zúčtovaní so štátnym rozpočtom, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na sankcie za porušenie finančnej disciplíny v prípade prostriedkov EÚ je príjmom štátneho rozpočtu penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie znížené o úrok z omeškania stanovený Európskou úniou pre Slovenskú republiku.

Pokiaľ iné právne akty Európskej únie neurčia inak, prostriedky Európskej únie definované v odseku 2 sa stávajú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K § 8

Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi.

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu.

Výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie s výnimkou cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru sa rozpočtujú v štátnom rozpočte. Ide o výdavky na odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte vrátane podielu na financovaní korekcie Veľkej Británie.

Výdavkami štátneho rozpočtu sú aj výdavky podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr. finančné prostriedky na náhradu ujmy spôsobenej štátom, na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, výdavkami sú aj úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.

V nadväznosti na zaradenie prostriedkov Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu, na ich použitie je potrebné v štátnom rozpočte rozpočtovať príslušné výdavky.

Aj naďalej sa navrhuje ochrana prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie voči exekúcii podľa osobitného predpisu.

Novým spôsobom oproti doterajšiemu právnemu predpisu sa navrhuje možnosť nevyčerpané kapitálové výdavky v príslušnom roku použiť aj v nasledujúcom roku s tým, že sa súčasne zavádza záväzná oznamovacia povinnosť správcom kapitol. Okrem kapitálových výdavkov sa navrhuje rovnakým spôsobom používať aj prostriedky rozpočtované na použitie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie a výdavkov na vojenské účely rozpočtované v bežných výdavkoch, na ktoré bude potrebný súhlas ministra financií. Správca kapitoly bude povinný v lehote do 20. novembra príslušného rozpočtového roka oznámiť ministerstvu financií objem prostriedkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom roku; v prípade bežných výdavkov na vojenské účely je potrebné vyžiadať súhlas ministra financií vopred. Ministerstvo financií bude vykonávať rozpočtové opatrenie - trvalo viazať (bez možnosti uvoľnenia viazania do konca roka) výdavky v oznámenej výške; výnimku tvoria prostriedky EÚ + spolufinancovanie zo ŠR, u ktorých sa bude k 15. decembru upresňovať výška prenášaná do nasledujúceho roka na použitie. To znamená, že po 20. novembri je aj napriek oznámeniu ešte možné uhrádzať platby v súlade s nariadeniami EÚ.

V týchto prípadoch nedochádza aj k presunu finančných prostriedkov do nasledujúceho roka, ale ide len o prenesenie nevyčerpaných limitov. Ide o systémovú zmenu oproti doterajšiemu systému, kedy sa v prípade poskytnutej časovej výnimky prevádzali aj prostriedky na osobitné účty (napr. dofinancovania programov) a prostriedky sa považovali za výdavok toho roka, v ktorom boli rozpočtované.

Z uvedeného vyplýva, že tie nevyčerpané prostriedky k 31. decembru, ktoré správca kapitoly neoznámi do 20. novembra, nemôže použiť v nasledujúcom roku a zostávajú v štátnom rozpočte ako nevyčerpané.

V prípade bežných výdavkov sa navrhuje bežné výdavky, ktoré sú poskytnuté ako transfér konečnému užívateľovi a sú poskytnuté v poslednom štvrťroku, možnosť čerpať až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka. Navrhované oprávnenie vyplýva z doterajších skúseností pri poskytovaní príspevkov a dotácií k záveru roka, kedy subjekty nie z vlastného zavinenia nestihnú prostriedky použiť do konca roka. Súčasne s týmto oprávnením sa ruší splnomocňovacie ustanovenie pre poskytovanie časových výnimiek.

Návrhom odseku 7 a 8 sa systémovo rieši oprávnenie prekročiť schodok schválený zákonom na príslušný rok, resp. povinnosť znížiť schodok a to v prípadoch kladného/záporného salda (rozdielu) presunutých prostriedkov z predchádzajúceho roka a prostriedkov presúvaných do nasledujúceho roka podľa odseku 6.

K § 9

Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy.

Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

K § 10

Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády.

Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

K § 11

V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu.

Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

K § 12

Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

K § 13

V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

K § 14

V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy.

V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády SR a národnej rady SR. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje zákonom o štátnom rozpočte. Termín predloženie národnej rade vládou sa zachováva, t.j. 15. október a termín pre ministerstvo financií na predloženie návrhu rozpočtu vláde sa navrhuje 15. august.

K § 15

Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 16

Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

K § 17

Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

K § 18

Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie.

Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona.

Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku.

Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

K § 19

Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov.

Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili.

V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to umožňujú osobitné zákony, nevyčerpané prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, ako aj tie prostriedky, o ktorých tak ustanoví tento zákon. Tento zákon vytvára priestor pre kapitálové výdavky a prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ na použitie v nasledujúcom roku za podmienok upravených v ustanovení § 8.

Novo sa upravuje možnosť poskytovať preddavky. Podmienky ich poskytovania upravuje pre celú verejnú správu ako aj pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov inými právnickými osobami rovnako. Oproti doterajším predpisom sa umožňuje poskytnúť preddavok, ak bol v zmluve dohodnutý bez obmedzenia jeho výšky ale limituje sa obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť a to na obdobie troch mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obstarávania tovarov a služieb z verejných prostriedkov, ak dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok, jeho výška sa dohodne v zmluve. Súčasne je potrebné zo strany poskytovateľa zvážiť jeho výšku v nadväznosti na povinnosť hospodárne a efektívne nakladať s verejnými prostriedkami. Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar nedodá. Napríklad je potrebné dohodnúť vrátenie preddavku, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný alebo dohodnúť sankcionovanie. Uvedený návrh reaguje na podnety praxe a na súčasné odberateľsko-dodávateľské vzťahy s tým, že umožňuje poskytnutie preddavku aj vo vyššom objeme ako doteraz, ale súčasne zabezpečuje, aby poskytnutím preddavku neboli verejné zdroje využívané na dlhodobé úverovanie dodávateľov.

Ďalšou zmenou pri poskytovaní preddavkov je povinnosť poskytnutý preddavok vyporiadať do konca rozpočtového roka.

Návrh súčasne tak ako doteraz výnimkuje z povinnosti zmluvnej dohody niektoré preddavky za vymenované dodávky. Rovnako výnimkuje zúčtovanie v danom roku niektorých poskytnutých preddavkov.

Navrhovaným ustanovením odseku 5 sa v súlade s doterajším ustanovením rozširuje tvrdé rozpočtové obmedzenie na celú verejnú správu s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok vo všetkých subjektoch verejnej správy nielen v rozpočtových a príspevkových organizáciách ako doteraz, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať subjekt oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Nedodržanie navrhovaného ustanovenia je podľa § 31 návrhu zákona považované za porušenie finančnej disciplíny s uplatnením sankcie - uloženie pokuty za prekročenie oprávnenia od 1 000 Sk do 300 000 Sk podľa závažnosti porušenia.

Takáto úprava nevylučuje možnosť subjektov verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých plnenie je rozložené na viac rokov. Cieľom je nepresúvať zaťaženie vyplývajúce z uzavretej zmluvy v roku jej podpísania na nasledujúci rok, t.j. v roku uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné zabezpečenie alikvotnej časti nákladov v rozpočte na tento rok.

Zásadným spôsobom sa obmedzuje prijímanie úverov a ručenie v celom sektore verejnej správy s cieľom zamedziť vytvárania neadekvátneho dlhu verejnej správy. Podľa ustanovení odseku 14 bude môcť poskytovať úvery a pôžičky len ten subjekt verejnej správy, ktorému to umožní tento zákon alebo osobitný predpis. Napríklad v štátnej správe prijímať úvery môže len ministerstvo financií v mene vlády, ide o vládny úver, a poskytovať pôžičky ministerstvo školstva (študentské pôžičky).

K § 20

Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov.

Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií a nie so štátnym rozpočtom, ako doteraz.

Úroky z prostriedkov Európskej únie poskytnutých SR na financovanie spoločných programov podporovaných zo štrukturálnych fondov použije Slovenská republika v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 99/1260/ES na tú istú formu pomoci, na ktorú boli prostriedky Európskej únie poskytnuté.

V súvislosti s odvodom vlastných zdrojov do rozpočtu ES sa zriaďujú účty, na ktoré budú vlastné zdroje pripisované. Účty budú vedené v štátnej pokladnici a to analyticky podľa typu zdroja (podľa Článku 6 (1) a Článku 9 Nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). Z týchto účtov budú následne vlastné zdroje prevedené na účet vedený v štátnej pokladnici ministerstvom v mene Európskej komisie, a to v rámci časových limitov stanovených v Nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000. Na účet v mene Komisie sa budú mesačne pripisovať aj prostriedky na odvody do Európskej únie zo zdroja založeného na DPH a HNP z výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 21

V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku.

V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku.

Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú spolu za hlavnú i podnikateľskú činnosť.

Určenie výrobných nákladov a určenie tržieb, ktoré sa na tieto účely posudzujú určí opatrenie ministerstva financií č. 1407/2003 -92, na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje (MF SR pripravuje novelizáciu uvedeného opatrenia). Zároveň sa v odseku 13 určuje, za akých podmienok musí zriaďovateľ zrušiť príspevkovú organizáciu, t.j. ak prestane plniť úlohy pre zriaďovateľa, pre ktoré si ju zriadil a v prípade, že prestane hospodáriť tak, že spĺňa podmienku 50 % uvedenú vyššie a to najmenej dva roky po sebe.

Oprávnenie na zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, určenie funkcie zriaďovateľa sa oproti doterajšej úprave v zásade nemení. V návrhu sa bližšie upravuje postup pri zmene podriadenosti organizácií, t.j. pri zmene zriaďovateľa v rámci štátnej správy, resp. v rámci samosprávy. Súčasne sa precizuje ustanovenie o zmene spôsobu financovania organizácií, čo sa nepovažuje za transformáciu, ak dochádza k zmene spôsobu financovania u toho istého zriaďovateľa, t.j. z rozpočtovej formy hospodárenia na príspevkovú a naopak.

Z nižšej právnej normy (výnos MF SR) sa preberá do zákona obsah zriaďovacej listiny. Vo vzťahu k zmene formy hospodárenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa precizuje znenie v tom, že môže ísť vždy len o zmenu spôsobu financovania z rozpočtovej na príspevkovú, resp. z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu.

K § 22

Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami.

Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici.

V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu.

Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej spotreby prostredníctvom finančného leasingu, t.j. prenájmom, po ukončení ktorého a po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na nájomcu veci (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) okrem prípadov leasingových splátok nájomného z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov SR a EÚ. Ide o Európsky sociálny fond, ktorý umožňuje obstarať majetok formou leasingu.

Návrh zákona neupravuje odpisovanie majetku v rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách, odpisovanie sa od. 1. januára 2005 bude riadiť zákonom o účtovníctve. Návrh neobsahuje prechodné ustanovenie na riešenie odpisovania majetku už odpisovaného podľa doterajších predpisov z dôvodu, aby sa účtovná jednotka mohla samostatne rozhodnúť, či doodpisuje majetok podľa doterajších predpisov a nemala majetok rôzne odpisovaný, pokiaľ sa tak sama nerozhodne.

K § 23

Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia.

Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

K § 24

Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici.

Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.

Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov.

Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom.

Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom.

Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom zriaďovateľa, prípadne so štátnym rozpočtom.

Podmienkou dosiahnutia vyššieho hospodárskeho výsledku ako rozpočtovaného je dodržanie kvality služieb, plnením úloh, dodržaním podmienok, za ktorých boli príspevkovej organizácii určené záväzné úlohy a limity. Mechanizmus eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií ostáva zachovaný aj s následnou povinnosťou zrušenia príspevkovej organizácie, príp. jej zmeny na rozpočtovú organizáciu.

K § 25

Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

K § 26

Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC.

Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, nadobúdať a prijímať zmenky. Ministerstvo financií uvedenými spôsobmi môže konať jedine pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk. Iné cenné papiere je rozpočtová organizácie oprávnená nadobúdať a vydávať len v prípade ustanovenia tejto možnosti týmto alebo osobitným zákonom. Obdobný režim platí i pre prevzatie záruky za splatenie menovitej hodnoty cenných papierov a splatení výnosu.

Príspevková organizácia nie je oprávnená na vystavovanie dlhopisov a na vystavovanie, avalovanie, nadobúdanie a prijímanie zmeniek.

Navrhované ustanovenie v odseku 3 nemení doterajší režim pri úhrade výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december až v mesiaci január. Možnosť poukázania finančných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov za účelom dosiahnutia možnosti úhrady určených výdavkov za december v januári sa vzťahuje na mzdy, odvody poistného a na dávky sociálnej pomoci. V nasledujúcom roku príspevková organizácia uhradí tieto výdavky z bežného účtu. V prípade nevyčerpania uvedených prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca februára, zákon ukladá takto prevedené prostriedky vrátiť.

Ďalšími právami príspevkových a rozpočtových organizácií je možnosť použitia kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade trvania doby nájmu min. štyri roky od zhodnotenia, ak uvedené organizácie sú nájomcom, možnosť zaplatenie členského príspevku z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa, tvorba osobitných fondov len v súlade so zákonom o účtovníctve. V súlade so zákonom o účtovníctve vedú účtovníctvo a predkladajú účtovnú uzávierku.

Osobitné postavenie pri prijímaní a poskytovaní úverov a pôžičiek ako i pri vstupe do úverových vzťahov má ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

V nadväznosti na pripravovaný zákon o študentských pôžičkách bude pôžičky študentom poskytovať v mene ministerstva školstva ním poverená právnická osoba.

K § 27

Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

K § 28

Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon.

Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená.

Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

K § 29

Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly.

Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

K § 30

Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

K § 31

V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti.

V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie.

Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené ◊písmeno a) odseku 1◊. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné poskytovať prostriedky s určením konkrétneho použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho majetku, nákupu auta, na samosprávne funkcie, na podporu projektu.

Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia a to formou odvodu , penále a pokuty.

Navrhovaný systém sankcionovania je miernejší ako doteraz, pritom neupravuje inštitút úľav.

1.Odvod vrátane penále za každý deň porušenia sa ukladá len v jedinom prípade.

2.Umožňuje sa do skončenia kontroly vysporiadať nezákonný stav a v takomto prípade uložiť penále len v polovičnej výške.

3.Sadzba penále sa znižuje na polovicu.

4.Maximálne penále sa znižuje z dvojnásobku na jednonásobok istiny.

5.Zavádza sa ukladanie pokút s „minimálnou“ spodnou hranicou až do sumy 100 tis. resp. 300 tis. Sk podľa závažnosti porušenia.

6.Upravuje sa hranica, pri ktorej sa sankcia neukladá z 3000 na 5000 Sk.

Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t.j. aj rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Oproti doterajšej právnej úprave zákon neupravuje kontrolnú pôsobnosť za verejné prostriedky, ktorá bude predmetom pripravovanej novely zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Vzhľadom k tomu, že porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahuje na celú verejnú správu, v návrhu sa upravuje, kto sankcie ukladá, t.j. kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

K § 33

Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

K § 34

Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

K § 35

Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

K § 36

Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

K § 37

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007,

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok,

-uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona,

-uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny

podľa doterajších predpisov,

- povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri

nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov,

- povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti

s týmto zákonom do konca roka 2006,

-nakladanie s predvstupovými prostriedkami,

-zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

K § 38

Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

K bodu 2

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

K bodu 3

Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

K bodu 4

Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

K bodu 5

Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

K bodu 6

Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodom 10 a 11

V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

K bodu 12

V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

K bodu 13

Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

K bodu 14

Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

K bodu 15

Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

K bodu 16

§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

K bodu 17

Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

K Čl. III

Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

K Čl. IV, V, VI, XI a XII

V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

K Čl. VIII, IX a X

V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

K Čl. XIII

K bodu 1

Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K bodu 3

Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

K Čl. XIV

Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka.

Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

K Čl. XV

Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

K Čl. XVI

Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).

Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:

1.Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.

2.Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.

3.Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.

4.Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.

5.Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

6.Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.

7.Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.

8.Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

zobraziť dôvodovú správu