Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 17.05.2024 do 30.06.2024

Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 17.05.2024
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dražby, Daň z pridanej hodnoty, Dane z príjmu, Daňové orgány, Správa a privatizácia národného majetku
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST49JUD99598DS58EUPP30ČL59

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 17.05.2024 do 30.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 17.05.2024 na základe 102/2024

Legislatívny proces k zákonu 102/2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 102/2024, dátum vydania: 17.05.2024

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“).

Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.

Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.

Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných

2

podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadujú úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, navrhuje sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.

Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj transpozícia článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravuje miesto dodania určitých služieb.

Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania DPH platiteľovi dane, sa upravujú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu navrhuje upraviť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne sa v tomto zákone navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a okrem čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 až 62, čl. II, čl. III bodu 1 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.

Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).

Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).

Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).

Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Jún 2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2023

2.Definovanie problému

Primárnym dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“). Cieľom tejto smernice je znížiť administratívne zaťaženie

4

malých podnikov.

Súčasné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je harmonizovaný smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“), umožňuje, aby zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahla obrat 49 790 eur (ďalej len „malý podnik“), nebola povinná požiadať o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Táto výnimka sa však, v súlade s pravidlami ustanovenými aktuálne platnou smernicou 2006/112/ES v platnom znení, vzťahuje len na malý podnik, ktorý je usadený v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“). Smernicou o DPH nastavené pravidlá pre spoločný systém DPH, založené na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu, však neprispievajú k znižovaniu administratívnej záťaže súvisiacej s dodržiavaním právnych predpisov pre malé podniky. Následkom je znížená konkurencieschopnosť malých podnikov, ktoré nie usadené v inom členskom štáte, na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. S cieľom napraviť túto skutočnosť a zabrániť ďalším narušeniam, by mali mať malé podniky možnosť využívať oslobodenie od dane aj v tých členských štátoch, v ktorých nie sú usadené.

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bude potrebné zaviesť aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane a upraviť aj niektoré ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o DPH.

Sekundárnym, avšak nie menej významným, dôvodom novelizácie zákona o DPH je skutočnosť, že v súčasnosti je podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov mesiacov. V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tovaru si tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak preto oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru. Zavedenie a využívanie tohto mechanizmu odporúča z dôvodu zjednodušenia využitia CCK aj Európska komisia. Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH.

Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.

3.Ciele a výsledný stav

Revízia osobitnej úpravy pre malé podniky uskutočnená smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení predstavuje na úrovni dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH smerujúcich k jednotnému priestoru v oblasti DPH. Opatrenia pre malé podniky znižujúce ich administratívne zaťaženie majú za cieľ uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde v dôsledku transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od DPH v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje výlučne na usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok, spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v Únii (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú úroveň (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane

5

a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.

Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.

V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.

V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.

Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.

V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.

Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.

Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.

4.Dotknuté subjekty

Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, poskytovatelia platobných služieb.

5.Alternatívne riešenia

6

Vo vzťahu k zavedeniu osobitnej úpravy pre malé podniky a súvisiacich zmien pravidiel registrácie za platiteľa dane nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Alternatívnym riešením, pokiaľ ide o zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru, je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva značný negatívny dopad na cash flow platiteľov. Rovnako za alternatívne riešenie možno považovať aj zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru uplatniteľné na všetkých platiteľov dane, čo však nesie so sebou riziko rozšírenia značných daňových únikov v tejto oblasti. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase, však možno o tomto rozšírení uvažovať.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyvov na podnikateľské prostredie

8.Preskúmanie účelnosti

Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou 2006/112/ES v platnom znení, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

MF SR navyše každoročne počas prerokúvania návrhov zákonov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu Predbežná informácia, Predbežné pripomienkové konanie, Medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj rokovania poradných orgánov vlády SR vyhodnocuje na základe analýz Inštitútu finančnej politiky MF SR alebo FR SR uplatnené podnety a pripomienky podnikateľského prostredia vyplývajúce z ich skúseností z praxe. V odôvodnených prípadoch následne podnety premietnuté v návrhoch zákonov a takýto postup predstavuje adresný a efektívny spôsob preskúmania účelnosti jednotlivých návrhov zákonov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

7

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení, ktorou sa zavádza osobitná právna úprava pre malé podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov, a s tým súvisiaca zmena registračných ustanovení a zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru predstavujú v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MF SR a FR SR. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale pre kvantifikáciu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti tuzemských malých podnikov na vnútornom trhu EÚ. Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Ján Dancák, referent, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3495

12.Zdroje

Analýza FR SR k zavedeniu oslobodenia od DPH pre malé podniky.

Analýza FRSR na možné uplatňovanie samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Stanovisko MF SR, IFP k možnosti uplatňovania samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Analýza vplyvov FR SR.

Aplikačná prax MF SR a FR SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 128/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou o DPH, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva z primárneho práva EÚ.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

8

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 11. „Kontakt na spracovateľa“ uviesť údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

Doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi vyznačiť pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť boli vyznačené.

Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie pôvodu regulácií č. 2, 3 a 4 v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: § 68g ods. 2, § 68g ods. 7 a § 68g ods. 9 predmetom tabuľky zhody, napr. na stranách 11, 12, 13, 16 a 17 tabuľky zhody k smernici (EÚ) 2020/285 v platnom znení.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Spôsob určenia počtu dotknutých subjektov bol doplnený. Regulácia č. 11 bola kvantifikovaná prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Regulácia č. 9 bola v súlade s nasledujúcou pripomienkou ponechaná v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikovanie všetkých povinností vyplývajúcich z návrhu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pomocou Kalkulačky nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby bolo kvantifikované pomocou Kalkulačky nákladov. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH a oznamovacia povinnosť podnikateľa boli dopracované a vysvetlené v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. f) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 3, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 12, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2006-112 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice o DPH. Návrh zákona stanovuje povinnosť v § 78 ods. 2 podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia. Smernica stanovuje, že lehota na podanie daňového priznania nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci č. 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a

9

jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s identifikovaním goldplatingu v predložených tabuľkách zhody v zmysle predchádzajúcich pripomienok Komisia žiada predkladateľa v časti 7. Transpozícia práva vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu a zároveň identifikovať oblasti podľa bodu 9 JM, v ktorých ku goldplatingu dochádza.

V nadväznosti na predchádzajúce pripomienky a identifikovaný goldplating Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne opísanie identifikovaného goldplatingu v časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpci 9 v tabuľke zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) ku všetkým riadkom tabuľky zhody.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpcoch 1 - 3 v tabuľke zhody doplniť informácie pri transponovanom ustanovení smernice o DPH, a to konkrétne pri článku 243 (v časti TZ Smernica) ako aj v stĺpcoch 4 - 9 v tabuľke zhody doplniť informácie pri návrhu právneho predpisu Slovenskej republiky, a to konkrétne pri ustanoveniach § 78a ods. 1 veta 1, 2; § 78a ods. 3; § 78a ods. 14.

Komisia odporúča predkladateľovi uviesť dôvody neuskutočnenia transpozícií niektorých ustanovení smernice 2020/285 v tabuľke zhody TZ_08_2020-285. Uvedenie dôvodov, prečo nebola uskutočnená daná transpozícia v stĺpci 8 tabuľky zhody.

Komisia odporúča predkladateľovi v tabuľke zhody uviesť pri transpozícii článku 1 bod 12 smernice 2020/285 v článku 284 bod 2, že ide o dobrovoľnú transpozíciu.

Pripomienky akceptované.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predložených tabuľkách zhody boli tabuľky zhody a súvisiace materiály dopracované a odôvodnené.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, rozpočtovo nezabezpečené, vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikované nekryté kapitálové výdavky v sume 4 068 258 eur v roku 2024 na úpravu informačných systémov MF SR a FR SR. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že na rok 2024 kapitola MF SR nemá zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s úpravou informačných systémov a bude si tieto prostriedky uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.

Komisia žiada doplniť zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy a ostatných zdrojov financovania jednotlivých projektov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy nie uvedené odkazy na zdroje vstupných hodnôt alebo konkrétne podklady, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy. Bez uvedenia vstupných zdrojov nie je možné overiť odhadovaný vplyv na rozpočet verejnej správy (ŠR, POO, iné).

S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a doložku s analýzou žiada prepracovať tak, aby všetky výdavky boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na rok 2024, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predkladaný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevyplnil analýzu vplyvov v plnom rozsahu v zmysle metodiky na jej vypracovanie a v súlade s § 12 ods. 1) písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS. V zmysle uvedeného musia byť do metainformačného systému zapísané/zaregistrované všetky, aj plánované elektronické služby a informačné systémy. Uvedené sa týka v tabuľke uvedenej novej elektronickej služby bez názvu a kódu a taktiež nového informačného systému bez uvedenia názvu a kódu. Predkladateľ taktiež zapísal do bodu 6.1. aj službu aplikačnú, ktoré sa do analýzy vplyvov nezapisujú, uvádzajú sa iba služby koncové. V neposlednom rade Komisia predpokladá, že zmeny sa týkajú aj IS Virtuálna registračná pokladnica (VRP) pod ktorým pracuje e-Kasa, kde by malo dôjsť k úpravám s nákladmi okolo 300 000 eur v roku 2024.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

10

Pripomienky RUZ

K doložke vplyvov a ostatným sprievodným dokumentom

Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať za dodanie tovaru. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa považuje za dodanie služby. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie a to vo výške minimálne 1 500 000 eur, čo sú vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing.

Pripomienka akceptovaná v rozsahu pripomienky APZD.

Pripomienky APZD

K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Žiadame, aby bol vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnený negatívny vplyv 3 000 000 eur.

Pripomienka akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)

Program 0EK0D0Q

0

348 583

0

0

Program 0EK0D0R

0

566 379

0

0

kapitola MF SR (org. FR SR)

Program 0EK0D14

0

1 184 217

0

0

Program 0EK0D1K

0

385 488

0

0

Program 0EK0D1L

0

120 000

0

0

Nový IS (SMESK)

0

500 000

0

0

Program 0EK0D19

0

599 241

0

0

Program 0EK0D1B

0

400 000

0

0

Program 0EK0D1I

0

66 000

0

0

Program 0EK0D1D

0

300 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

4 469 908

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

4 469 908

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

12

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

4 469 908

0

0

v tom kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0

4 469 908

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

13

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“ ) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 1 184 217 eur na rok 2024,

- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 385 488 eur na rok 2024,

- DR SCAN v sume 120 000 eur na rok 2024,

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený v sume 500 000 eur na rok 2024,

- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 599 241 eur na rok 2024,

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH) v sume 400 000 eur na rok 2024,

- VAT Information Exchange System (VIES) v sume 66 000 eur na rok 2024,

- Portál finančnej správy (PFS) v sume 348 583 eur na rok 2024,

- Centrálny elektronický priečinok (CEP) v sume 566 379 eur na rok 2024,

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP) v sume 300 000 eur na rok 2024.

Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstvo financií SR na rozpočtový rok 2024.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica“), ktorej cieľom je znížiť súčasné administratívne zaťaženie malých podnikov.

Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ). Uvedené sa môže následne premietnuť vo fungovaní vnútorného trhu ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku.

V dôsledku transpozície smernice dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od dane z pridanej hodnoty v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a poskytnutých služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní

14

v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje výlučne pre usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú výšku (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty sa od zdaniteľnej osoby bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií.

Transpozícia smernice 2020/285 vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V súvislosti s transpozíciou smernice a v nadväznosti na zmeny v procese registrácie sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH.

Ďalšou substantívnou zmenou je zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru. V Slovenskej republike sa v súčasnosti samozdanenie pri dovoze neuplatňuje, aj keď zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce tento inštitút, ktoré však nie je účinné. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru je pritom dlhoročne konštantne požadované aj podnikateľskou verejnosťou a bežne zaužívaným postupom v praxi členských štátov (viac ako 20 členských štátov tento inštitút zaviedlo). V EÚ pritom k dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania pri dovoze tovaru (CCK). V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje práve použitie mechanizmu samozdanenia.

Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v Slovenskej republike, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH. Týmto krokom by bolo vyhovené nielen dlhoročnej požiadavke podnikateľskej verejnosti, ale súčasne by sa colným orgánom, ako aj zahraničným dovozcom uľahčilo využívanie CCK. Návrhom zákona sa z uvedených dôvodov navrhuje zaviesť inštitút samozdanenie pri dovoze tovaru.

Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. Eur DPH.

15

Pri uplatnení samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľ zaplatí DPH v príslušnom daňovom priznaní, v ktorom si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa ustanovuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b).

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty, sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice a na ňu nadväzujúce zmeny pravidiel registrácie za platiteľa dane. Navrhované zmeny vyvolávajú požiadavky na systémy MF SR a systémy finančnej správy.

16

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 2 555 405 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)988 389 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený500 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)71 122 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- VAT Information Exchange System (VIES)66 000 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)177 149 eur s DPH

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP)300 000 eur s DPH

Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru vyvolávajú negatívny hotovostný vplyv a majú požiadavky na systémy MF SR a systémy FR SR.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy FR SR v tejto súvislosti je vo výške 1 914 503 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)195 828 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)528 119 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- Centrálny elektronický priečinok (CEP)566 378 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)171 434 eur s DPH

Návrh zákona celkove vyvoláva úpravy informačných systémov MF SR a FR SR vo výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), ktoré budú zabezpečené v rámci limitov kapitoly MF SR na rozpočtový rok 2024.

Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:

ISFS-SD

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií pre ISFS-SD je stanovený:

Biznis zadanie - Novela DPH (body 1-14 ) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH).

Biznis zadanie - Novela DPH (bod 15 samozdanenie) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH)

Aktualizácia 24.7.2023 Biznis zadanie - Novela DPH (samozdanenie) 657 MD+55MD= 712 MD (562 791,46+ 47 113,44 = 609 904,90 eur s DPH)**

*Poznámka k naceneniu: z pracovného stretnutia ale zatiaľ vyplynulo, že bude potrebné implementovať nové verzie FB typov BDPN (Výkaz DPH), BSV (Súhrnný výkaz DPH), boli identifikované dopady na KV DPH, úplne nový FB, ktorý sa bude podávať štvrťročne (dopad na ICR), úprava všetkých polí, do ktorých sa ukladá IC DPH a nové vzory registračných formulárov, vrátane úpravy rozhraní na strane ISFS-SD.

17

V odhade nie je zahrnutý nasledovný bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“ – nakoľko nepočítame s tým, že by takáto databáza bola implementovaná v ISFS-SD:

Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

- dostupné podklady z mailu zo dňa 27.1.2023, aktualizované podklady z mailu zo dňa 1.2.2023 a pracovného stretnutia, ktoré sa k tejto téme konalo 14.02.2023,

- zároveň upozorňujeme, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnený bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnené, že v prostredí FR SR bude musieť existovať systém/modul, ktorý bude komunikovať s CCN/CSI sieťou, resp. zabezpečovať komunikáciu SR s ostatnými ČŠ. V súčasnej miere poznania nevieme, ktorý systém to bude, preto predmetom nacenenia zo strany ISFS-SD je len predpoklad takejto komunikácie na nejaký interný systém/modul FR SR, nie však činnosti na strane tohto (v súčasnosti neidentifikovaného) systému/modulu (ide napr. o prijímanie/odosielanie správ na CCN/CSI sieť, akákoľvek logika na strane tohto systému/modulu a pod.),

- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky zo strany BT.

**Doplnenie 24.7.2023 Podľa doplneného rozsahu časti samozdanenie pri dovoze navrhujem pôvodný odhad navýšiť o 55 MD

V tejto časti sa počítalo pôvodne s rozsahom 657 MD, po doplnení rozsahu je to 712 MD. Sadzba bez zľavy 89,23 € na hodinu bez DPH.

Úpravy v súvislosti s novelovu DaP, ERP

Biznis zadanie - novela DaP, ERP,

140 MD (89 947,20 bez DPH, 107 936,64 s DPH).

Navrhovaná úprava ustanovenia § 52 ods. 5 daňového poriadku bude mať vplyv na údaje, ktoré sa zverejňujú v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

• po zapracovaní novej dátumovej položky v procese registrácie – dátum, kedy sa DS stal platiteľom dane z pridanej hodnoty (zadané vo finančnom vplyve v súvislosti s navrhovanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty) importovať uvedenú položku aj do zoznamu platiteľov DPH na PFS

• údaje v zozname aktualizovať na dennej báze

• upraviť BW reporty

Predmetná úprava bude mať dopad aj na iné informačné systémy napr. DWH, DRSCAN, ADMIS.

2. Bod, kde je zadanie naozaj nejasné

Navrhovaná právna úprava ustanovenia § 57 ods. 5 daňového poriadku znamená zmenu pri výpočte úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku – uvedené má vplyv na IS FS ako i na SBL.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

Na základe uvedenej úpravy bude povolenie odkladu/splátok posudzované ako poskytnutie

18

štátnej/minimálnej pomoci. V ISFS-SD bude potrebné dopracovať mechanizmus na výpočet výšky poskytnutej pomoci, bude potrebná úprava šablón rozhodnutí o povolení odkladu/splátok prípadne aj zapracovanie nových šablón. Keďže v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci každé poskytnutie štátnej/minimálnej pomoci schvaľuje koordinátor pomoci (Protimonopolný úrad SR), predpokladáme, že bude vypracovaná nová schéma minimálnej pomoci, pričom poskytnutie pomoci v rámci schémy pomoci tiež bude potrebné zapracovať do existujúcich procesov v ISFS-SD. Okrem toho bude potrebná úprava reportov (povolené odklady/splátky, report poskytnutej štátnej pomoci).

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma ERP Hrubý odhad dopadov na ISFS-SFD k téme v zákone č. 289/2008 Z. z. (ďalej len „ZoERP“) v rámci novely zákona o DPH je odhadovaný nasledovne, k podkladu zaslaného 7.9.2023:

1. PSCD: 16 MD

2. CRM: 14 MD

3. BW: x MD – zaslaný podklad nie je postačujúci na odhad prácnosti

Spolu 30 MD odhad bez BW 23 129,28 € s DPH

Odhad je urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

4. dostupné neštandardné podklady z mailu zo dňa 07.09.2023

5. ide o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky. *V rámci novely zákona o DPH a predpokladáme, že platí aj pôvodná požiadavka zo 16.6.2023 vyčíslená na 140 md resp. 107 936,64 s DPH

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma SME body 1-13 a téma Samozdanenie pri dovoze body 15-17. Aktualizovaný rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD z 6.9.2023 (doplnenia uvedené fialovým písmom) je stanovený na 1 366 MD spolu 1 053 153 € s DPH v nasledovnom členení:

- SME body 1.-13. = 1 112 MD 857 323,32 € s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

- Samozdanenie pri dovoze body 15. – 17. = 254 MD 195 827,90€ s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

ADMIS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Hrubý odhad 250 MD zahŕňa:

- integrácia na celoeurópsky IS pre SME

- výmena informácií medzi členskými štátmi cez CCN/CSI – odoslanie správy členskému štátu, ale aj prijatie správy z členského štátu

- nový identifikátor IČ EX

- zavedenie nových formulárov, ktoré bude možné podať na PFS (zo zadania nie je možné identifikovať, či aj z ÚPVS)

- doručovanie do el. schránky subjektu (nie je zrejmé, či na PFS alebo na ÚPVS)

DR SCAN

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

19

Hrubý odhad zahŕňa úpravu 5 existujúcich formulárov. Pokiaľ zostane zachovaný počet strán tak ako je v súčasnosti, suma za dávkové skenovanie a prípravu FDF/PDF súborov je nasledovná:

Formulár (skratka)

Dávkové skenovanie

FDF/PDF súbory

REGDP

27 720,00 EUR (23 100,00 EUR bez DPH)

1 260, 00 EUR (1 050, 00 EUR bez DPH)

DPH

17 640,00 EUR (14 700,00 EUR bez DPH)

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

KVDPH

Neskenuje sa

Netreba

SVDPH

Neskenuje sa

630,00 EUR bez DPH (756,00 EUR bez DPH)

ZAZMV

Neskenuje sa

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

Okrem nich sa tam však spomínajú aj ďalšie formuláre:

- oznámenie o využívaní oslobodenia v iných členských štátoch EÚ;

- štvrťročné oznámenie o celkovej hodnote dodaní;

- Aktualizácia oznámenia zo strany zdaniteľnej osoby;

- Oznámenie o prekročení úniového obratu;

O týchto zatiaľ nie je predstava ako majú vyzerať, ani to či bude požiadavka na dávkové skenovanie a FDF/PDF tlačové podklady.

Nový IS (SMESK)

Nový IS - SMESK bude integrovaný na európsky systém SMEBude to agendový systém, ktorého úlohou bude príjem a spracovanie podaní a následné odosielanie požadovaných dát do európskeho systému SME.

DWH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad prácnosti 738 ČH (71 122,54 EUR s DPH)- zapracovanie nového vzoru tlačiva daňového priznania do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)- zapracovanie nového vzoru súhrnného výkazu DPH do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií 685 MD/5 480 ČH (528 118,56 EUR s DPH)1. Aktualizácia užívateľského rozhrania zobrazovaných colných vyhlásení (ďalej len CV) v DWH na nové vzory v súlade s Colným kódexom únie 952/2013 a naň naviazaných legislatívnych aktov EÚ.2. Zabezpečenie nových porovnávacích prepočtov DPH pri dovoze z tretích krajín (ďalej

20

len dovoze) v moduloch analytický list a externé výstupy DWH a to DPH z CV porovnaná na odpočítanie dane v DaP DPH a DPH z CV porovnaná na nové riadky v DaP DPH - samozdanenie DPH pri dovoz, prepočty musia byť konsolidované v rámci „starých“ a „nových“ CV a zároveň musia na seba nadväzovať aj v prechodnom roku.3. Zabezpečenie importu CV do DWH a simulovaného výpočtu DPH z dovozu pri CV prepustených v IČŠ v rámci CCK4. Zabezpečenie spätného chodu dát obsahujúcich mesačné sumy samozdanenia DPH z dovozu z DWH do ISFS-SD. Zároveň je potrebné vytvoriť rozhranie na prenos týchto dát z DWH do ISFS-SD. Takéto rozhranie s týmto smerom prenosu údajov aktuálne neexistuje. Tieto údaje budú následne využité pri správe daní na kontrolu sumy samozdanenia pri dovoze už v momente podania daňového priznania s možnou výzvou na podanie opravy DaP.5. Zabezpečenie importu príznaku SHS z CREG do DWH. Príznak musí byť zobrazený v analytickom liste subjektu aj v rámci údajov o subjektoch v importovaných CV. 6. V prípade, že sa bude samozdanenie týkať aj dovozov v režime zásielok nízkej hodnoty (eCommerce) import aj týchto zjednodušených CV do DWH a následné porovnanie na DaP.Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:- dostupné podklady z mailu zo dňa 03.04.2023 (mail „finančný vplyv na DWH - novela zákona o DPH“, aktualizované podklady z mailu zo dňa 31.05.2023 (mail „nacenenie samozdanenia (novela zákona o DPH)“, kde je uvedený len hrubý koncept toho, čo by malo DWH zastrešovať, - zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností, napr.:o doposiaľ nebolo realizované pracovné stretnutie s firmou DITEC k štruktúre rozhrania nových CV e-dovoz/e-vývozo nie je známy spôsob, akým bude realizované zasielanie príznaku SHS z CREG do DWHo nie je známe vyjadrenie systému ISFS-SD/SAP-BW o možnosti realizácie požiadavky na nové rozhranie pre zasielanie údajov CV ohľadne samozdanenia z DWH do systému ISFS-SD - od 01.06.2023 je v platnosti Dodatok č. 46, ktorý definuje nové zľavnené sadzby pre 1ČH (80,31 bez DPH), cena je vypočítaná s touto platnou sadzbou- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného detailného definovania požiadavky zo strany BT.

KV DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňaZapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňa

21

zapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

VIES

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

- úprava existujúceho rozhrania medzi systémom VIES a ISFS-SD

Aktualizácia vyčíslenia LP/2023/406 k pripomienkam zaslaným od garanta dňa 6.9.2023

Je tam predpoklad vplyvu na rozhrania, resp. na spracovanie údajov po zmene daňového priznania z DPH.

PFS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:Hrubý odhad 29,5 ČM zahŕňa pre PFS/eDane:- doplnenie nového identifikátora IČ EX s dopadmi na existujúce riešenie UDR, IAM PFS, rozhrania pre eForm a PFS Admin klienta- vytvorenie viacerých nových eForm (oznámení) pre daňové subjekty,- úpravy existujúcich eForm REGDP, DP DPH a KV DPH, - dopady zavedenia povinnosti podávania DP DPH, KV DPH, SV DPH a ZAZMV pri oneskorenej registrácii a/alebo nepridelení identifikačného čísla pre daň, - úpravy procesu spracovania pre existujúci DE, alebo zavedenie nového DE s následnými procesmi pre DS, ktorý nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň, ale má povinnosť podať DP, - zapracovanie novej logiky pri zobrazovaní identifikátora IČ DPH v OIZ PFS, zohľadnenie novej dátumovej položky, - úpravu vyhľadávania v iZoznamoch (§52 ods. 16 a 17 DP) pre platiteľa DPH, ktorému ešte nebolo pridelené IČ DPH.

Úpravy v súvislosti so samozdanením:- bez priameho dopadu na PFS/eDane, nepriamy dopad cez zmenu obsahu eForm DP DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DaP:Hrubý odhad 0,5 ČM zahŕňa:- úpravu informačného zoznamu platiteľov DzP - rozšírenie o novú položku

Úpravy v súvislosti s novelou ERP:- bez dopadu na PFS/eDane

eKasa

Úpravy v súvislosti s novelou DaP, ERP:Hrubý odhad 30MD zahŕňa:- úprava databázy a rozšírenie stavov platcov DPH – 5MD- úprava GUI ekasa zóny – 7MD- príprava API rozhrania MDU pre novú funkcionalitu ekasa zóny (switch platca / neplatca) -10MD- testovanie- 8 MD

22

VRP2

Úpravy VRP a VRP2 - počítame s pre-použitím existujúceho rozhrania pre UDR, ktoré je dostupné na URL https://vcrp.financnasprava.sk/crp/api/v1/mdu/organization/update- rozhranie očakáva nasledovné údaje (všetky polia musia byť vyplnené – hodnoty aktualizujú existujúce údaje subjektu)o DIČo IČ DPHo IČOo názov subjektuo typ subjektu (FO, PO)o príznak platcu DPHo platca DPH odo platca DPH doo ID subjektu v ISFSo adresa subjektuNacenenie dopadov:o analýza dotknutých oblastí VRP 2o implementácia zmien na strane VRP 2o testodhad dopadu na VRP 2: 15 MD – realizované internými kapacitami

eDovoz, EPP, eCom

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH (overenie voči VIES) a bude sa jednať iba o vybrané colné režimy.- Pre také subjekty bude eDovoz /eCommerce / EPP iba vystavovať výmer v SKx29A (429A, 229A, 119A) bez druhu platby "B00" a do ACIS sa bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Príde k úprave niektorých validačných pravidiel. - Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Rozhranie eDovoz a EPP na DWH bude rozšírené o nové atribúty. - Bude vytvorené nové rozhranie medzi eCommerce a DWH.- Integrácia na GMS - záruka sa nebude vzťahovať na DPH.

CCK

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH. - Pre takéto subjekty bude eDovoz-CCK v prípade CÚ dohľadu bude vystavovať výmer v SKx29A bez druhu platby "B00" a do ACIS bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Pre CÚ predloženia tovaru by sa nerobilo nič.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Bude potrebné urobiť integráciu na DWH, pre potreby poskytnutia údajov daňovej sekcii.

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad na úpravy informačných systémov v celkovej výške spolu 4 469 908 eur s DPH.

23

Keďže malé podniky usadené v iných členských štátoch budú mať možnosť využívať oslobodenie od dane v Slovenskej republike, predpokladáme v tejto súvislosti negatívny vplyv na daňové príjmy. Nevieme predpokladať, v akom rozsahu bude osobitná úprava oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby využívaná, ale vzhľadom k tomu, že dôjde k zavedeniu osobitnej úpravy pre neusadené malé podniky, tak sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Riziko zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru predstavuje v prvý rok zavedenia jednomesačný výpadok výnosov DPH na colniciach vzhľadom na presun zaplatenej DPH z colnice (splatné hneď) do daňového priznania (splatné 25. deň v ďalšom mesiaci). Colnice za január 2025 budú samozdanené v daňových priznaniach za január a „zaplatené“ vo februári 2025. V prípade zavedenia samozdanenia k 1.1.2025 bude výpadok výnosov v januári a príjmy cez daňové priznania budú vo februári 2025.

Zavedenie samozdanenia na colniciach nemá akruálny vplyv na výnos DPH, zníži sa však hotovostný výnos v roku zavedenia opatrenia. V prípade zavedenia opatrenia iba pre schválené hospodárske subjekty (AEO) sa predpokladá negatívny hotovostný vplyv -218 mil. eur.

Pozitívny vplyv na rozpočet:

Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá v súvislosti s nasledovnými zmenami a doplneniami návrhu zákona:

- z dôvodu transpozície smernice sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane,

- § 32 zákona o DPH upravuje od DPH oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať DPH,

- novo navrhované znenie § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať,

- zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty, s následným efektom na rozvoj podnikateľskej aktivity dotknutých subjektov.

Pre určenie výšky pozitívneho vplyvu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

24

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

4 469 908

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

4 469 908

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

4 469 908

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

25

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Poznámka

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

26

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

3 000 000

13 260 000

D. Administratívne náklady

165 421

390 254

Spolu = A+B+C+D

3 165 421

13 650 254

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

111 771

390 254

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

3 165 393

13 650 254

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

28

0

27

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4 a § 5

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

191

191

7

1 403

In (zvyšuje náklady)

2

Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

3

Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

22

94 607

In (zvyšuje náklady)

4

Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 9

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

5

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady - žiadosť o registráciu pre DPH)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

3

11 826

Out (znižuje náklady)

6

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

88

378 428

Out (znižuje náklady)

28

osoby (administratívne náklady - daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

7

Administratívne povinnosti platiteľa dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 78 ods. 9 a § 78 ods. 14

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

1 623

N

33

53 650

In (zvyšuje náklady)

8

Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 10

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

860

860

1

1 185

In (zvyšuje náklady)

9

Samozdanenie pri dovoze tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 84a

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu

115

N

115 304

13 260 000

Out (znižuje náklady)

10

Finančný leasing - dodanie tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 8 ods. 1 písm. c)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

leasingové spoločnosti

16

N

187 500

3 000 000

In (zvyšuje náklady)

11

Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu e-kasa klient

289/2008 Z. z.

§ 7a ods. 11

SK

01.01.25

podnikatelia

764

764

0

28

In (zvyšuje náklady)

12

Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

764

764

1

702

In (zvyšuje náklady)

13

Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 74 ods. 3 písm. b)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

881

881

1

809

In (zvyšuje náklady)

14

Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

220

220

6

1212

In (zvyšuje náklady)

29

podľa § 37 až 39 zákona o DPH

30

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 10 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov regulácie súvisiace so znížením alebo zvýšením administratívnej záťaže:

1. Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Podľa doterajšej právnej úpravy bola zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat. Následne daňový úrad vykonal registráciu pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň.

Podľa nových pravidiel sa zdaniteľná osoba stane platiteľom prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní. Zároveň bude platiteľ spolu so žiadosťou v určitých prípadoch povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Mení sa aj obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Ak však zdaniteľná osoba presiahla v kalendárnom roku obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane z pridanej hodnoty týmto okamihom.

Platiteľom dane sa môže stať každá zdaniteľná osoba, aj keď u nej nenastala niektorá zo zákonných skutočností - tzv. dobrovoľná registrácia.

Skutočnosť, že zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane neznamená, že táto osoba musí ihneď zvýšiť cenu ponúkaných tovarov alebo služieb o sumu dane, keďže jej vstupy bez DPH. MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur ihneď. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 191 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty budú musieť oproti terajšiemu stavu z dôvodu úpravy registračných procesov podávať naviac jedno daňové priznanie a jeden kontrolný výkaz, pričom expertný odhad za každú povinnosť samostatne je cca 20 min. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počet dotknutých subjektov, ktoré sa stanú platiteľmi.

2. Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

31

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu 2020/285, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie od dane výkonu ekonomickej činnosti na území tuzemska usadenou a neusadenou zdaniteľnou osobou, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre podniky, ktoré sú usadené v tuzemsku. Na druhej strane, ak chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podniky v iných členských štátoch EÚ, musí byť identifikovaný pre jej uplatňovanie v členskom štáte usadenia. Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy je teda nevyhnutné, aby sa malý podnik tuzemskej osoby identifikoval u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom tlačiva, v ktorom je povinný uviesť požadované údaje.

Predmetná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní FR SR na webovom sídle finančného riaditeľstva, 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný podávať štvrťročné výkazy.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú v § 68g ods. 7 stanovené údaje. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie výkazu malým podnikom tuzemskej osoby 30 min. Frekvencia plnenia bola určená štvrťročne.

32

4. Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňujú. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

5. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady – žiadosť o registráciu pre DPH)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice 2020/285. Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie. Uplatňovanie osobitnej úpravy malými podnikmi je previazané aj s plnením určitých povinností, ktoré kvantifikované vyššie. Určenie výšky pozitívneho vplyvu na ekonomickú činnosť malých podnikov v dôsledku prijatia osobitnej úpravy pre malé podniky nie je exaktne možné, pretože nemožno prognózovať správanie podnikateľov. Navyše z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Malý podnik, ktorý sa rozhodne využívať osobitnú úpravu, však nebude povinný podať v inom členskom štáte žiadosť o registráciu pre daň, ak spĺňa podmienky.

Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podať žiadosť o registráciu pre daň. Expertný odhad časovej náročnosti na podanie žiadosti o registráciu pre daň je 60

33

min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby.

6. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podávať pravidelne po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, či plniť iné povinnosti vyžadované vnútroštátnymi predpismi. Na základe reálnej skúsenosti je expertný odhad časovej náročnosti na podanie daňového priznania za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok) a na plnenie iných povinností za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok). Odhad trvania oznamovacích povinnosti je teda 240 min. + 240 min. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne a zohľadňuje časovú náročnosť na jeden subjekt za 1 rok a regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby. Keďže nevieme zohľadniť, v koľkých členských štátoch bude priemerne malý podnik využívať oslobodenie od dane, výpočet zohľadňuje len nevzniknutie povinností v jednom inom členskom štáte.

7. Administratívne povinnosti platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný bezodkladne od zistenia tejto skutočnosti podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal daňové priznanie. Ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho nebol povinný podať. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný podať v lehote na podanie daňového priznania podľa § 78 ods. 9 v chronologickom poradí aj kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1. Platiteľ alebo zahraničná osoba, ktorí si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podali žiadosť o registráciu oneskorene, môžu v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia podávajú daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť aj právo na odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových

34

subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad časovej náročnosti na vykonanie úkonu v dôsledku oneskorene podanej žiadosti o registráciu pre daň je 20 min. na podanie daňového priznania za jeden mesiac a 20 min. na podanie kontrolného výkazu za jeden mesiac. Odhadovaná časová náročnosť celkovo 40 minút za jeden mesiac bola určená na základe reálnej skúsenosti. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom. Odhadovanú časovú náročnosť sme vynásobili priemerným počtom zdaňovacích období v oneskorení (40 minút x 5 zdaňovacích období = 200 minút) a po odčítaní jedného daňového priznania je odhadovaná časová náročnosť celkovo 180 minút. Frekvencia plnenia bola na základe uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

8. Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

V prípade, ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli neuplatňovať osobitnú úpravu. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Predpokladáme, že v rámci tohto počtu vzniknú skutočnosti, ktoré budú viesť k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte u 20 % subjektov, teda že cca 860 subjektov ročne prehodnotí svoje zámery vo využívaní osobitnej úpravy pre malé podniky. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

9. Samozdanenie pri dovoze tovaru – cash vplyv

Zmena regulácie dotknutým subjektom značne znižuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru je možnosťou pre platiteľa dane preniesť povinnosť platiť daň a namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane zaplatí DPH v daňovom priznaní, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí

35

dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty.

Rok

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Počet AEO

58

72

77

83

94

115

Prehľad počtu AEO subjektov v rokoch

Z ekonomického pohľadu bude mať zmena tejto regulácie značný pozitívny cash flow vplyv pre vybraných spoľahlivých importérov, ktorí držiteľmi štatútu AEO. Výška pozitívneho vplyvu samozrejme závisí od objemu dovozu tovaru, ale pre dotknuté subjekty bude cash flow vplyv v miliardách eur ročne. Dotknuté subjekty teda nebudú musieť platiť DPH na colniciach, ale budú môcť zaplatiť DPH v daňovom priznaní, v ktorom súčasne môžu uplatniť nárok na odpočítanie dane. S tým súvisí následný cash vplyv na dotknuté subjekty.

Dotknutými subjektmi sú platitelia dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platitelia dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. V roku 2022 tvorilo túto skupinu 115 subjektov. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colniciach, t.j. 2,652 mld. eur. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri kvantifikácii sme vychádzali z toho, že AEO subjekty musia v súčasnosti v čase od zaplatenia DPH pri dovoze tovaru, následného odpočítania a jeho vyplatenia dotknutú sumu nejakým spôsobom alokovať. Ak by si dotknutú sumu museli požičať za úrok 0,5 % počas krátkeho obdobia (vychádzame z aktuálnej úrokovej sadzby vo výške 5 % p. a., 0,4 % p. m.), dotknutá suma nákladov by predstavovala 13 260 000 eur. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne. Je potrebné zdôrazniť, že ide o veľmi hrubý odhad, keďže nie známe podrobnosti o obchodnom správaní AEO subjektov.

10. Finančný leasing – dodanie tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa vo veľkej väčšine prípadov finančný leasing považuje za dodanie služby. Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať v zásade za dodanie tovaru. Leasingové spoločnosti si však museli byť vedomé, že národná úprava nie je v súlade so smernicou 2006/112/ES a s uplatňovaním tohto mechanizmu v iných členských štátoch minimálne od vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes-Benz Financial Services UK. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Na základe pripomienky Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (ďalej len „APZD“)

36

v rámci PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 3 000 000 EUR. Ide o vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing podľa navrhovanej zmeny. Podľa pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov uplatnenej v rámci toho istého PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 1 500 000 EUR.

Dotknutými subjektmi leasingové spoločnosti. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe štatistických údajov Národnej banky Slovenska o lízingových spoločnostiach – Zoznam vykazujúcich spoločností pre rok 2022 (https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/faktoring-lizing-a-splatkove-financovanie/statisticke-a-analyticke-prehlady/). Národná banka Slovenska eviduje v rámci zoznamu 16 vykazujúcich leasingových spoločností. Pri výpočte nákladov regulácie vychádzalo MF SR zo sumy oznámenej APZD. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne, aby zohľadňovala dopad na podnikateľské prostredie za 1 rok, ktorý odhaduje APZD.

11. Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Nadväzne na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane podľa zákona o DPH, sa v Čl. II návrhu zákona zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FR SR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa dane v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví pokladničný doklad ako platiteľ dane. Podnikateľ túto povinnosť nebude oznamovať na špeciálnom tlačive, ale prostredníctvom portálu finančnej správy v e-kasa zóne podnikateľa. Táto povinnosť nebude mať dodatočný finančný vplyv na podnikateľov, ale vyvoláva administratívny vplyv.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 12 sekúnd. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

12. Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur, presiahne v kalendárnom roku aj ďalší dodatočný obrat 12 500 eur (t.j. celkový suma dosiahnutého obratu v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur), bude povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom. V oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Oznámenie sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816

37

daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si z dôvodu, že sa stali platiteľmi budú musieť splniť oznamovaciu povinnosť.

13. Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa znižuje hodnota, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru na 400 eur z 1 600 eur. Navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane, keďže do sumy odpočítanej dane vo výške 2999,99 eur na základe zjednodušených faktúr ide aj o anonymizované miesto v kontrolnom výkaze. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

Zavedenie limitu 2999,99 eur predstavuje nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi vysoké odpočítanie dane. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur, platiteľ dane, ktorý o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, uvádza v kontrolnom výkaze v časti B.3.1. celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane za dané zdaňovacie obdobie, a to súhrnne zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz. V tomto riadku sa v kontrolnom výkaze neuvádza počet faktúr, ani ich výška jednotlivo. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac, platiteľ dane uvádza v časti B.3.2 kontrolného výkazu sumárne údaje zo zjednodušených faktúr (celková suma základov dane, celková suma dane, celková suma odpočítanej dane) podľa DPH jednotlivých dodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje z týchto zjednodušených faktúr odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi platitelia dane. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FRSR. Na základe poskytnutých údajov v druhom kalendárnom štvrťroku roka 2023 platitelia dane uplatnili odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr, pri ktorých bola celková suma transakcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyššia ako 400 eur v 8 812 prípadoch. Uvedené číslo nepredstavuje počet vydaných dokladov, ale sumu transakcií, ktoré zodpovedajú neznámemu počtu dokladov od jedného dodávateľa. Počet dodávateľských-odberateľských vzťahov sme vynásobili číslom štyri (počet kvartálov za kalendárny rok). Následne bol na základe expertného odhadu počet zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur určený na základe expertného odhadu ako percentuálny podiel vo výške 2,5 %

38

z 35 248 transakčných vzťahov - t.j. predpokladáme 881 zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na vyhotovenie faktúry 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri uvádzanom počte subjektov a zohľadňuje údaje za štyri kalendárne štvrťroky. Pretože ide o maloobchod a nie je veľký predpoklad, že zákazníci platia väčšie sumy za dodanie tovarov alebo služieb v hotovosti alebo prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, odhadujeme nízky počet dokladov pri ktorých sa v dôsledku tejto zmeny bude musieť vyhotoviť štandardná faktúra. Ďalej je potrebné uviesť, že mnohí podnikatelia navrhovaným spôsobom takto postupujú už dnes.

14. Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR z roku 2022 vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov bolo registrovaných preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH. Tieto subjekty sa vzhľadom na novelu zákona o DPH – zákon č. 516/2022 Z. z. mohli deregistrovať.

Počet dotknutých subjektov, ktoré budú musieť podať opätovne žiadosť o registráciu pre DPH odhaduje MF SR ako percentuálny podiel vo výške 25 % z 881 t.j. 220 daňových subjektov. Tieto subjekty nebudú musieť podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz za predpokladu nerealizovania obchodov, z ktorých im vznikne reálna povinnosť platiť daň. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 30 min. na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, pričom nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/309 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 6.12.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 31.01.2023. K predbežnej informácií boli zaslané podnety dvoch subjektov.

K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenským živnostenským zväzom a ČESMAD-om Slovakia Združením cestných dopravcov Slovenskej republiky dňa

39

15.02.2023. Konzultácie so Slovenským živnostenským zväzom boli uzavreté s tým, že analýzy Ministerstva financií Slovenskej republiky budú podkladom pre ďalší postup vo veci ich podnetov. Vo veci podnetu ČESMAD-u sa diskusia týkala konkrétneho problémového prípadu z aplikačnej praxe, ktorý však nie je dôvodom na zmenu aktuálnej právnej úpravy.

Na konzultácie/diskusiu k návrhu zákona boli prizvaní:

Slovenský živnostenský zväz

ČESMAD Slovakia – Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva SR

Dňa 15. februára 2023 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2022/309 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu (ďalej len „SŽZ“), ČESMAD-om Slovakia a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“).

Predmetom prvej diskusie boli podnety SŽZ v kontexte stretnutia s MH SR, ale aj na základe predbežnej informácie. Prvý podnet súvisel s transpozíciou smernice o SMES zvýšenie limitu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Druhý podnet sa týkal požiadavky znížiť sadzbu DPH pre vybrané služby z Prílohy III smernice o sadzbách (body 10., 10a. a 10c.).

SŽZ

V rámci prvého podnetu SŽZ navrhuje zvýšiť výšku obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH s cieľom umožniť efektívne fungovanie malých podnikov v kontexte zvyšovania cien, po zohľadnení vplyvov na štátny rozpočet. SŽZ uviedol, že inflácia za posledných 12 rokov je vo výške 33,4%, čo je v prepočte na limit povinnej registrácie na DPH cca 66 000 eur. SŽZ podotkla, že v ČR sa zvýšil obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH z 1 mil. ČK na 2 mil. ČK, t.j. na cca 81 000 eur. V tomto kontexte SŽZ dodáva, že návrh zvýšenia obratu pre povinnú registráciu nemusí nevyhnutne dosiahnuť výšku 85 000 eur.

MF SR

MF SR uviedlo, že dnešný limit je výsledkom negociačného procesu, ktorý predchádzal nášmu vstupu do EÚ. SR aj iné členské štáty viazané smernicou o DPH. S týmto limitom sme nemohli hýbať svojvoľne, ale len osobitným postupom žiadosťou o výnimku na úrovni Rady, kde sme potrebovali jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Doteraz sme nepristupovali k tejto procedúre z rôznych dôvodov. V súčasnosti členské štáty uplatňujú rôzne limity, aj vyššie, aj prísnejšie, kde platiteľom DPH je každý subjekt (3 členské štáty). Uvidíme, ako sa budú vyvíjať úvahy členských štátov pri transpozícii smernice o SMES, ako aj konkrétne skúsenosti v ČR. Musíme však prihliadnuť na naše makroekonomické ukazovatele, nielen na iné členské štáty a ich limity.

MF SR ďalej uviedlo, že limit pre oslobodenie podľa smernice o SMES nereaguje na rast cien tovarov alebo služieb, ale podstatou je odbremenenie malých podnikov od administratívnej záťaže (nepodávanie DP a KV). Keďže DPH zaťažuje konečného spotrebiteľa, tak argument inflácie nevidíme z technického hľadiska ako relevantný. Súčasné nastavenie povinnej registrácie za platiteľa DPH reflektuje znenie smernice o DPH.

Z analýzy FR SR, ktorú sme si vyžiadali vyplýva, že viac ako 50 % platiteľov DPH sa registrovalo dobrovoľne, teda nie z dôvodu prekročenia obratu, ale preto, že ich ekonomická činnosť a ich obchodné vzťahy si registráciu vyžadovali. MF SR za to, že zdaniteľné osoby majú tendenciu sa dobrovoľne registrovať. Zvýšenie limitu pre povinnú registráciu môže znamenať okamžitý výpadok príjmov na DPH do výšky 42 mil. eur a bude sa týkať

40

cca 19 000 subjektov, ktorých obchody vo výške 1 205 mil. eur a DPH predstavuje 127 mil. eur. Teda asi 33 % z tejto sumy DPH ide do finálnej spotreby, a s týmto výpadkom by sme museli počítať. Pri rastúcich cenách dodávaných tovarov a služieb tento výpadok bude stúpať aj v iných daňových príjmoch.

SŽZ

Zástupca SŽZ vo vzťahu k údaju, že 50 % platiteľov je dobrovoľne registrovaných platiteľov DPH uviedol, že v jemu blízkej oblasti development-u sa všetky spoločnosti registrujú na DPH, aj keď obratovo nespadajú do kategórie pre povinnú registráciu, ale v krátkom čase túto hranicu prekročia. Opýtal sa, či vie finančná správa identifikovať, koľko z týchto dobrovoľných platiteľov DPH aj presiahlo obrat pre povinnú registráciu.

MF SR

MF SR uviedlo, že analýza takýto údaj neobsahuje. Zároveň uvádza, že ak sa raz stal niekto platiteľom DPH, či dobrovoľne alebo povinne, finančnú správu nezaujíma, či prekročil obrat. Finančnú správu zaujíma len, či si plní všetky povinnosti, a či si odpočet uplatňuje v zmysle pravidiel. V týchto prípadoch nie je potrebné skúmať prekročenie obratu. V prípade developerských spoločností je pre nich výhodné registrovať sa za platiteľa DPH, lebo si môžu uplatniť odpočítanie DPH z prijatých plnení (napr. stavebný pozemok) ešte pred dosiahnutím obratu. Samozrejme, že tento spôsob využívajú aj iné subjekty. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že niektoré spoločnosti požadujú, v rámci obchodných vzťahov, mať aj na druhej strane transakcií platiteľa DPH, najmä veľké spoločnosti voči malým spoločnostiam.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že prioritne im ide o subjekty, ktoré nemajú veľké obraty. Ide o menšie spoločnosti, SZČO a menšie mikropodniky, ktoré nemajú materiálové vstupy, ale poskytujú prevažne služby, formou vlastnej práce napr. administratívne práce alebo kozmetické služby a pod., ktoré len z dôvodu vyšších príjmov sa dostanú do režimu povinného platenia DPH. Následne však musia navýšiť ceny o 20%, čo vplyv na rozhodovanie konečného spotrebiteľa a posilňuje to ďalší nárast cenovej hladiny a inflačnú špirálu. Myslia si, že súčasný obrat pre povinnú registráciu nereflektuje stav na trhu. Je potrebné pozrieť sa na to, čo nás čaká, pričom inflácia bude dlhodobo na dvojciferných číslach. Zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na 65 70 tisíc eur by napomohol veľkému počtu podnikov, čo by mohlo predstavovať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu na dani z príjmu.

MF SR

MF SR nedisponuje informáciu, koľko SZČO, resp. mikropodnikov by negatívne ovplyvnilo ponechanie hranice pre registráciu za platiteľa DPH na terajšej úrovni. Pokiaľ ide o argument zvýšenia ceny o 20% po registrácii, tak taktiež MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách. Ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom jej vstupy bez DPH, teda to neznamená, že musí ihneď zvýšiť cenu o sumu vo výške DPH.

Analýza FR SR nie je komplexná analýza, a tak globálnejšími vplyvmi a dopadmi, aj makroekonomickými sa bude zaoberať IFP tak, aby úroveň obratu pre registráciu bola znesiteľná pre štátny rozpočet, ale aj výhodná pre podnikateľov. K problematike je potrebné ďalej uviesť, že jednotlivé subjekty obchádzajú povinnú registráciu zakladaním ďalších a ďalších subjektov, čím sa nám nedostávajú do systému DPH a kriví sa nám výber DPH aj výber dane z príjmov. Optimalizačné snahy subjektov v tomto smere úspešné a majú dopad

41

na štátny rozpočet. Zvýšenie obratu pre registráciu vyžaduje hranicu, ktorá je obojstranne znesiteľná.

SŽZ

Zástupca SŽZ súhlasí, že k úprave výšky obratu pre povinnú registráciu je potrebné mať podrobnú analýzu, t.j. aký bude vplyv na štátny rozpočet, a aký na správanie podnikateľov. Zohľadniť je potrebné infláciu aj administratívnu záťaž. SŽZ nežiada hneď 85 tisíc eur, ale keďže inflácia za posledné dva roky je na úrovní 18%, mohlo by ísť o zvýšenie na 65 tisíc eur, prípadne tak, aby bol pozitívny vplyv na podnikateľov a nie negatívny vplyv na štátny rozpočet.

MF SR

MF SR bude výstupy z analýzy IFP komunikovať ďalej, zároveň však podotklo, že zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na DPH bude na konci dňa rozhodnutie, ktoré bude musieť prijať vedenie rezortu na základe všetkých relevantných predložených informácií a podkladov, aj pozitívnych, aj negatívnych.

MF SR

K druhému podnetu MF SR uviedlo, že politika zníženia sadzieb DPH pre vybrané oblastí je výsostne politickým rozhodnutím. SR si sociálnu politiku definovala v kontexte zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Väčšina položiek, ktoré SŽZ označil v štatistickej evidencii činností v stavebníctve (zatrieďovanie CPA) je v súlade s cieľmi smernice a môžu byť predmetom zníženej sadzby DPH, ale je potrebné reagovať na zníženie sadzby DPH veľmi opatrne, pretože na konci dňa ide o okamžitý výpadok štátnych príjmov. V kontexte Vašich požiadaviek ide o takmer celý stavebný sektor a my potrebujeme kvantifikovať dopady, ktoré predsunieme vedeniu rezortu. O výške sadzby DPH a o tom, na aké dodávky bude znížená sadzba uplatňovaná, rozhodne vedenie rezortu na základe predložených relevantných informácií. Najprv sa ale obrátime na IFP. Vedenie rezortu oboznámime so všetkými aspektmi, aj pozitívnymi a negatívnymi.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že pri znižovaní sadzby DPH je potrebné prihliadať na plnenie zelených cieľov –znižovanie emisií, plán obnovy budov, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. Do akej miery môže znižovanie sadzieb napomôcť týmto veciam.

MF SR

MF SR za to, že aj v tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť, ako by zníženie DPH spolupôsobilo na naplnenie environmentálnych cieľov. Analýza IFP by mala ponúknuť odpoveď aj na tieto otázky.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že rovnaký sociálny rozmer aj zákon o ŠFRB, aj zákon o podpore nájomného bývania, ale iba na zákon o štátnej podpore nájomného bývania sa vzťahuje znížená sadzba DPH 5 % zo základu dane. ŠFRB dokonca prísnejšiu reguláciu ako zákon o podpore nájomného bývania. Nájomné byty sa na Slovensku nestavajú a rozbeh výstavby bude príjmom do štátneho rozpočtu. Zástupca SŽZ ďalej uviedol, že v tejto veci bude mať stretnutie na Ministerstve dopravy SR a bude žiadať zníženie DPH aj pre ŠFRB projekty.

MF SR

42

Aj rozbeh výstavby nájomných bytov prostredníctvom ŠFRB, ktorý spočíva v požiadavke SŽZ na zníženie sadzby DPH, vyžaduje analýzu IFP, ktorá bude podkladom pre ďalší postup.

MF SR si za účelom posúdenia zníženia DPH v zmysle Prílohy III smernice o sadzbách vyžiadalo od SŽZ presnejší zoznam, akých služieb by sa zníženie DPH malo týkať, pričom následne po vzájomných konzultáciách bude tento podklad postúpený IFP na výstupnú analýzu.

SŽZ

Zástupca SŽZ predpokladá, že zoznam bude zaslaný MF SR v prvej polovici marca 2023 (najneskôr 10. resp. 13. marca).

Zástupcovia ČESMAD-u reflektovali na predbežnú informáciu jedným podnetom, ktorý sa však netýkal transpozície SMES smernice, ktorej transpozícia je primárnym cieľom novely zákona o DPH, ale išlo o konkrétny problémový prípad z aplikačnej praxe.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu predstavil uvedený aplikačný problém, ktorý sa týkal oneskoreného vyhotovovania a doručovania faktúry od zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho je podľa terajšej právnej úpravy povinný pristúpiť k podávaniu dodatočných daňových priznaní a dodatočných kontrolných výkazov. Odberateľovi následne hrozí sankcia. Zástupca ČESMADu preto navrhuje zaviesť možnosť zahrnúť faktúru vyhotovenú zahraničnou spoločnosťou do aktuálneho daňového priznania aj v prípade oneskoreného vyhotovenia a doručenia, rovnako ako v prípade tuzemských faktúr.

MF SR

MF SR si uvedomuje, že môže dochádzať k takýmto negatívnym situáciám, ale zákon o DPH je nastavený plne v súlade so smernicou o DPH. V prípade tuzemských a zahraničných dodávateľov nejde o totožné situácie. Ak je odberateľ usadený v tuzemsku a dodávateľ v inom členskom štáte, v prípade dodania služby, od dodávateľa z iného členského štátu, vzniká odberateľovi povinnosť priznať daň v tuzemsku v rámci prenosu daňovej povinnosti. Ak by Vám toto isté plnenie dodal tuzemský dodávateľ, tak odberateľovi vzniká v zásade len právo na odpočítanie dane. Hmotnoprávnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti od zahraničného dodávateľa nie je vyhotovenie faktúry, a ani jej doručenie, ale je to samotné prijatie služby. Ak nie je k dispozícii faktúra, možno vychádzať aj zo zmluvy. Následne, právo na odpočítanie dane zo služieb od zahraničného dodávateľa nie je podmienené držbou faktúry, ale uvedením tohto dodania v záznamoch. Nie je možné tento problém riešiť tak, že túto službu priznávate v daňovom priznaní za mesiac, v ktorom bola doručená faktúra oneskorene. Smernica o DPH ustanovuje jednotnú lehotu pre vyhotovovanie faktúr. Nevieme ovplyvniť skutočnosť, či zahraniční dodávatelia budú dodržiavať predpisy. Ak zahraniční dodávatelia vyhotovujú a zasielajú faktúry oneskorene, neplnia si fakturačné povinnosti. Je preto potrebné upozorniť dodávateľa na včasné vyhotovenie faktúry. Daňová povinnosť v tomto prípade vzniká v štáte, kde je usadený príjemca. Daňová povinnosť sa priznať v správnom čase. Podľa Vášho prípadu by sme nereflektovali aktuálny správny výber dane. MF SR nepovažuje za vhodné také riešenie, aby sa oneskorene vyhotovená a doručená faktúra od zahraničného dodávateľa, ak ide o prijatie služby, priznávala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola faktúra doručená.

ČESMAD

43

Zástupca ČESMADu sa spýtal, či by nebolo možné pre takéto prípady zaviesť zjednodušený systém, prípadne vyňať takéto situácie spod správnych deliktov, čím by sa upustilo od ukladania sankcií.

MF SR

Za podanie dodatočného daňového priznania v prípade, že odberateľ právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, sa sankcia nevyrubuje, aj keď vzniká dodatočná administratívna povinnosť v podobe samotného dodatočného daňového priznania. Sankcia potenciálne hrozí len pri podávaní dodatočných kontrolných výkazov, pričom sa žiada uviesť, že protiprávne správanie je na strane dodávateľov. MF SR nemá vedomosť, že by finančná správa odo dňa začatia uplatňovania kontrolných výkazov v praxi ukladala pokuty za podávanie dodatočných kontrolných výkazov. Iná situácia by bola samozrejme v prípade, ak by kontrolný výkaz nebol podaný vôbec. Kontrolným výkazom finančná správa sleduje vybrané ciele.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu opätovne poukázal na zákonnú možnosť finančnej správy ukladať sankcie za podávanie dodatočných kontrolných výkazov, ale nemá vedomosť o skutočnosti, že by finančná správa za takéto konania niekedy uložila sankciu.

MF SR

MF SR za to, že ak dochádza k individuálnemu porušovaniu povinností, je možné upozorniť príslušného orgány iného členského štátu na takúto skutočnosť. Prípadné nedodržanie fakturačných povinností je možné riešiť aj prostriedkami súkromného práva, resp. v zmluvných podmienkach. MF SR aj vzhľadom na nevedomosť oboch zúčastnených subjektov o ukladaní sankcií finančnou správou v takýchto prípadoch, nepovažuje za nevyhnutné meniť aktuálnu právnu úpravu.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.

Navrhovaná právna úprava v súlade so smernicou 2020/285 upravuje, že malý podnik tuzemskej osoby bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, ak získa „EX číslo“ a bude plniť oznamovacie povinnosti voči finančnej správe. Takúto právnu úpravu musia vo svojich právnych poriadkoch zaviesť všetky členské štáty Európskej únie. Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie.

44

Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Návrh zákona sa popri uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom transpozície práva EÚ, vyriešenia identifikovaných problémov v aplikačnej praxi a zjednodušenia, prípadne precizovania povinnosti daňových subjektov.

Uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

15. Nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň pre zahraničné osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 5 ods. 3 sa z dôvodu transpozície smernice 2020/285 navrhuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota pre Daňový úrad Bratislava, v ktorej je povinný vydať rozhodnutie a v prípade jej vyhovenia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

16. Zmena pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (§ 16 ods. 3)

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V súlade s článkom 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022 sa menia pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené

45

nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde má zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Mení sa aj miesto dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

17. Úprava uplatňovanie zníženej sadzby DPH pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi

Zmena regulácie dotknutým podnikateľským subjektom nezvyšuje ani neznižuje náklady. Zmenou smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa ustanovenie upravuje tak, aby sa dosiahol súlad vnútroštátnej úpravy so znením smernice 2006/112/ES. Táto zmena prináša vyššiu mieru právnej istoty, upresňujúc aplikáciu zníženej sadzby DPH podnikateľom, a spočíva v znížení cien dodávok pre konečného spotrebiteľa.

18. Zúženie uplatňovania oslobodenia od DPH – služby dodávané členom

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zákon o DPH v § 32 upravuje od dane z pridanej hodnoty oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane, spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať daň z pridanej hodnoty. Takáto úprava je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.

19. Úprava podmienok odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

20. Sankcia pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Ak tuzemský poskytovateľ platobných služieb záznamy nesprístupnil v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude povinný tieto záznamy sprístupniť, respektíve opätovne sprístupniť finančnému riaditeľstvu, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie

46

povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

21. Sankcia pre platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Novo navrhované znenia § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať.

Dôjde tak k zrovnoprávneniu postavenia oneskorene registrovaných platiteľov dane napríklad so zdaniteľnými osobami či nezdaniteľnými právnickými osobami, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo z dôvodu prijatia služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, ktorá im bola dodaná zahraničnou osobou. K zrovnoprávneniu dôjde aj so súčasnými platiteľmi dane, ktorí sú ako platitelia za nesplnenie povinností sankcionovaní, zatiaľ čo tí, ktorí si vôbec nesplnili registračnú povinnosť, museli podať len jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom.

Ustanovenia článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaväzujú členské štáty, aby zamedzili podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení. V tomto kontexte musia členské štáty na účely zabezpečenia ochrany finančných záujmov predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zaručili účinný a úplný výber vlastných zdrojov, ktorými príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH. Cieľom ustanovení samozrejme nie je len dostupnosť zdrojov pre rozpočet EÚ, ale a aj ochrana príjmov rozpočtu Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa osobám v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, plne v súlade so smernicou 2006/112/ES upravujú povinnosti.

Nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý je možné uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) v sume od 30 eur do 16 000 eur.

Ak platiteľ doručí daňovému úradu kontrolný výkaz oneskorene, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Ak sa platiteľ dopustí viac ako jedného správneho deliktu, správca dane mu môže uložiť úhrnnú pokutu podľa § 155a daňového poriadku.

47

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad na základe reálnej skúsenosti je sankcia vo výške 60 eur za oneskorené podanie každého daňového priznania a 60 eur za oneskorené podanie každého kontrolného výkazu, ktoré bol platiteľ dane povinný podať. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene, jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom, za čo bol sankcionovaný aj doteraz. Odhadovaná výška sankcie pre jedného platiteľa, ktorý by bol v omeškaní 5 zdaňovacích období a musel by oproti súčasnému stavu podať naviac 4 daňové priznania a 5 kontrolných výkazov by bola najviac 540 eur. Celkovo by sa výška tohto vplyvu na celé podnikateľské prostredie mohla navýšiť o 876 420 eur za kalendárny rok, tento odhad však výrazne limituje inštitút úhrnnej pokuty.

K uvedenému je potrebné zároveň uviesť, že podľa § 156 daňového poriadku je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt daň nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote, pričom výška úroku z omeškania závisí od výšky vlastnej daňovej povinnosti.

22. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru prináša pre platiteľa dane, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky, zmenu v spôsobe platenia dane pri dovoze tovaru do tuzemska v tom smere, že namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane túto daň pri dovoze tovaru vypočíta a uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Tento platiteľ je zároveň osobou povinnou zaplatiť daň. Samotný výpočet DPH nezaťažuje platiteľa, keďže ten podľa súčasného stavu je povinný podať daňové priznanie v zásade bez ohľadu na uskutočnenie dovozu tovaru do tuzemska v príslušnom zdaňovacom období.

23. Sankcie pre dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu v prípade nedodržania povinností v súvislosti so samozdanením pri dovoze tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa navrhuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Navrhuje sa aj ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom na jej určenie sa bude primerane vzťahovať postup podľa osobitného predpisu. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad

48

povinný sankcionovať peňažnou pokutou. Aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenie, nie je možné negatívny dopad týchto sankcií na podnikateľské prostredie kvantifikovať.

24. Sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti podnikateľa, ktorý registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 Čl. II návrhu zákona sa rozširuje okruh sankčných deliktov. Pri prvom porušení sa daňovému subjektu pokuta neuloží, v prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance, pričom sa predpokladá, že nepríde k opakovanej oznamovacej povinnosti.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Článok 185 odsek 2 pododsek 1 smernice 2006/112/ES - Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade krádeže tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou. Zámerom je, aby sa ustanovenie jednoznačne uplatňovalo nielen na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol kúpený na účely vykonávania ekonomickej činnosti a pri ktorom bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, ale aj na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou z komponentov, pri ktorých platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane. Ustanovenie v smernici 2006/112/ES je dobrovoľné, avšak jeho transponovaním sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie u platiteľov dane, ktorí odpočítavajú daň na vstupe, a neplatiteľov dane, ktorí si neodpočítavajú daň na vstupe, pokiaľ ide o vzťah voči štátnemu rozpočtu v spojitosti s krádežou tovaru.

Článok 252 odsek 1 2006/112/ES SR si historicky zvolila lehotu na podanie daňového priznania k DPH 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, nakoľko čím skôr mala finančná správa k dispozícii údaje, tým skôr mohla identifikovať nepoctivých platiteľov dane. Neskôr identifikácii takýchto osôb začala napomáhať aj analýza dát získaných z kontrolných výkazov, ktoré sa podávajú v rovnakej lehote ako daňové priznania k DPH. A zároveň v rovnakej lehote je povinnosť platiteľov dane správcovi dane aj DPH zaplatiť. Inými slovami dlhšia lehota na podanie daňového priznania k DPH by viedla k nižšej frekvencii výberu DPH, čo by výrazne ovplyvnilo príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

Článok 167a písm. a) smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 3 smernice 2020/285) – Smernicou 2020/285 sa upravil čl. 167a, a to pokiaľ ide o stanovenie stropu vo výške 2 mil. eur bez povinnosti členských štátov konzultovať túto voľbu v Výborom pre DPH. Tento článok odchylne od čl. 167 ustanovuje odlišne vznik práva na odpočítanie dane, ak platiteľovi vzniká daňová povinnosť výlučne podľa čl. 66 písm. b) smernice o DPH. V Slovenskej republike postupuje podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§68d zákona č. 222/2004 Z. z.) len okolo 500 platiteľov, pričom podmienky pre uplatňovanie tejto úpravy spĺňa viac ako 60% všetkých registrovaných platiteľov.

Článok 284 ods. 1 smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 12 smernice 2020/285) – Podľa smernice 2020/285 ide o možnosť, nie o povinnosť členských štátov zvýšiť hranicu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Slovenská republika už dnes patrí medzi členské štáty, ktoré sa nachádzajú v pomerne vysokej hranici obratu, skôr v druhej polovici.

49

Smernica 2020/285 umožňuje zaviesť pre malé podniky prechodný obrat do určitej výšky, t. j. subjekt sa presiahnutím obratu 50 000 eur nestane platiteľom dane, ale platiteľom sa stane až 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním. Presiahnutím obratu 50 000 eur nebude dotknutá registračná povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby.

Článok 288a smernice 2006/112/ES (nový článok vložený podľa čl. 1 ods. 16 smernice 2020/285) - Smernica 2020/285 umožňuje považovať podniky za malé podniky v tuzemsku, ak nepresiahnu obrat 85 000 eur. Návrh zákona vzhľadom na ekonomické podmienky v Slovenskej republike navrhuje obrat 50 000 eur v prebiehajúcom kalendárnom roku s tým, že podnik sa stane platiteľom dane 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním.

50

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_357032

Zber údajov pre informačný systém SMESK

4

B

ks_336077

eKasa - rozhranie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

nie

B

isvs_7149

DR SCAN

nie

B

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

nie

B

isvs_7148

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)

nie

B

isvs_7136

VAT Information Exchange System (VIES)

nie

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

B

isvs_66

Centrálny elektronický priečinok (CEP)

nie

B

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica (VRP)

nie

A

isvs_11828

SMESK

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

51

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Konanie podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 a ods. 5 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 aj pre zahraničnú osobu, ktorá uplatňuje v tuzemsku osobitnú úpravu podľa § 68f.

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Opravný prostriedok podľa § 68g ods. 6 návrhu zákona.

Konanie o odňatí individuálneho čísla s príponou EX podľa § 68g ods. 12 návrhu zákona.

Nesplnenie povinnosti podľa § 70a odseku 11 návrhu zákona sa považuje za správny delikt podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty platiteľovi daňovým úradom podľa § 84a ods. 4 do výšky 1,3% zo sumy dane pri dovoze tovaru, ak platiteľ uplatnil postup podľa § 84a ods. 3 a podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené.

Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania - Oznámenie sumy splatnej dane podľa § 84b návrhu zákona osobe povinnej platiť daň (§ 69 ods. 8) colným úradom bezodkladne po prijatí dovozného vyhlásenia. Na oznámenie sumy dane sa primerane použijú ustanovenia colných predpisov o oznámení colného dlhu. Ak dovozné vyhlásenie nebolo podané ani v lehote po výzve podľa odseku 4, colný úrad určí daň podľa pomôcok a oznámi ju osobe povinnej platiť daň. Na určenie dane podľa prvej vety sa primerane vzťahuje postup podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty podľa § 84b ods. 6

52

návrhu zákona. Colný úrad uloží osobe, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie,

a) pokutu do výšky 1 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 1,

b) pokutu do výšky 10 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona je zdaniteľná osoba povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona. V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať, a deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39, vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm. c) e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

Na postup daňového úradu v registračnom konaní podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 5 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň. Platiteľ podľa odseku 4 je povinný oznámiť Daňovému úradu Bratislava skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené.

Obsahové náležitosti žiadosti o registráciu pre daň upravuje § 67 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

53

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 68g ods. 2 návrhu zákona, ak zdaniteľná osoba, ktorá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje najmä

a) obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b) členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto osobitnú úpravu,

c) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené,

d) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak v iných členských štátoch ustanovené.

Podľa § 68g ods. 10 návrhu zákona, ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných podľa odseku 8.

Podľa § 68g ods. 11 návrhu zákona, ak sa malý podnik tuzemskej osoby, ktorému bolo vydané rozhodnutie podľa odseku 5 alebo odseku 10, rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené,

54

a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu.

Ak pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, vznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH a colné vyhlásenie bolo v rámci centralizovaného colného konania podané na účet osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b), je osoba, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie, povinná podať elektronickými prostriedkami colnému úradu, ktorému bol predložený tovar, dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze (ďalej len „dovozné vyhlásenie“) najneskôr nasledujúci deň po dni, keď bolo prijaté colné vyhlásenie.

Dovozné vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

V konaniach podľa § 68g návrhu zákona sa vyžaduje predloženie údajov o hodnote tovarov a služieb dodaných v tuzemsku, pričom v prípade, že ide o platiteľa, vyplývajú tieto údaje aj z daňových priznaní, kontrolných výkazov a súhrnných výkazov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zriadenie a vedenie novej evidencie údajov vyplýva z nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých

Áno

Nie

Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 upravuje rozsah údajov (čl. 21 ods. 2b) a postup (čl. 31 ods. 2a, čl. 37a a čl. 37b), aby relevantné príslušné orgány členských štátov mali automatický prístup k údajom poskytnutým od

55

prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

zdaniteľných osôb, ktoré využívajú oslobodenie od DPH pre malé podniky.

V súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona a v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona sa budú poskytovať údaje pre daňové orgány iných členských štátov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Poskytovanie údajov z evidencie bude zabezpečené prostredníctvom nového informačného systému. Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

56

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. L 44, 20.2.2008), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. L 44, 20.2.2008) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,

57

-smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022), gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 2020/283 z 18. februára 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2007 zo 16. novembra 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (Ú. v. L 407, 17.11.2021), gestor: MF SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑97/09 Ingrid Schmelz

Výrok rozsudku:

„1. Skúmanie otázok neodhalilo žiadny prvok, ktorý by mohol ovplyvniť platnosť článku 24 ods. 3 a článku 28i šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/18/ES zo 14. februára 2006, ako aj článku 283 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES Rady z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, vzhľadom na článok 49 ES.

2. Články 24 a 24a smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/18, ako aj články 284 287 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „ročný obrat“ znamená obrat dosiahnutý podnikom v priebehu roka v členskom štáte, v ktorom je usadený.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt

Výrok rozsudku:

„1. Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

58

-prenajaté motorové vozidlo sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi použitím tohto vozidla a ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, a že právo na odpočet vzniká len po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje každá z platieb, pričom treba zohľadniť existenciu takejto súvislosti,

-motorové vozidlo prenajaté na základe lízingovej zmluvy a kvalifikované ako investičný majetok sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení, ak zdaniteľná osoba, ktorá ako taká vykonáva svoju činnosť, nadobudne tento majetok a celý ho zahrnie do majetku svojho podniku, pričom dochádza k priamemu a okamžitému odpočtu DPH splatnej na vstupe a akékoľvek používanie uvedeného majetku na súkromné účely zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov alebo na iné účely, než podnikateľské účely, sa považuje za odplatné poskytovanie služieb.

2. Články 168 a 176 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vylúčenie z práva na odpočet pre tovary a služby určené na bezplatné plnenia alebo na iné činnosti, než je ekonomická činnosť zdaniteľnej osoby, pokiaľ nie je majetok, ktorý je kvalifikovaný ako investičný majetok zahrnutý do majetku podniku.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-550/11 PIGI – Pavleta Dimova ET

Výrok rozsudku:

„Článok 185 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam daňovej právnej úpravy, akými ustanovenia uvedené v § 79 a 80 bulharského zákona o dani z pridanej hodnoty (Zakon za danak varhu dobavenata stoynost), ktoré v prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich DPH vyžadujú úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v okamihu nadobudnutia tohto tovaru v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-326/15 DNB Banka AS

Výrok rozsudku:

„Článok 132 ods. 1 písm. f) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane upravené v tomto ustanovení sa vzťahuje iba na nezávislé skupiny osôb, ktorých členovia uskutočňujú činnosť vo verejnom záujme uvedenú v článku 132 tejto smernice, takže na služby poskytnuté zo strany skupiny, ktorej členovia vykonávajú hospodársku činnosť v oblasti finančných služieb, ktorá nepredstavuje takúto činnosť vo verejnom záujme, sa neuplatňuje toto oslobodenie od dane.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK

Výrok rozsudku:

„Výraz „zmluva o nájme tovaru, ktorá stanovuje, že za normálnych okolností sa vlastníctvo nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky“, uvedený v článku 14 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na typovú nájomnú zmluvu s opciou kúpy, ak z finančných podmienok zmluvy možno vyvodiť, že uplatnenie opcie sa zdá ako jediná ekonomicky racionálna

59

voľba, ktorú nájomca bude môcť urobiť v určitom momente, pokiaľ sa zmluva plní až do jej konca, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-895/19 A

Výrok rozsudku:

„Články 167 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) súvisiacej s nadobudnutím v rámci Spoločenstva počas toho istého zdaňovacieho obdobia, v ktorom je DPH splatná, podmienené uvedením splatnej DPH v daňovom priznaní podanom v lehote troch mesiacov od uplynutia mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť týkajúca sa nadobudnutých tovarov.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2022/542 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/285 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/284 bola stanovená do 31.12.2023.

Lehota na prebratie smernica 2010/45/EÚ bola stanovená do 31.12.2012.

Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice 2008/9/ES bola stanovená do 31.12.2009.

Lehota na prebratie čl. 3 smernice 2008/8/ES bola stanovená do 1.1.2011.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/112/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/8/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/9/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2010/45/EÚ je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2020/284/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1.1.2024).

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

60

Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 a 59 (§ 4, § 85kn ods. 1 a 2)

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“), v dôsledku ktorej sa menia pravidlá uplatňovania oslobodenia od dane pre malé podniky, sa navrhuje vykonať zmeny v pravidlách registrácie pre daň tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V tejto súvislosti sa navrhuje v § 4 ods. 1 písm. a) i) ustanoviť skutočnosti, ktorými sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane; v ods. 1 písm. a) sa v súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení navrhuje zmeniť obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň, a s účinnosťou od 1. januára 2025 zaokrúhliť hodnotu bez dane dodaných tovarov alebo služieb vstupujúcich do obratu na sumu 50 000 eur (zo sumy 49 790 eur). Takáto zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V písmenách b) i) sa ustanovujú iné skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane ešte pred prvým januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V ods. 1 písm. b) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba v prebiehajúcom kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby presiahne obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane týmto dodaním. V ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba z dodania tovaru uvedeného v písm. f) presiahnuť obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane dňom, v ktorom táto osoba dodá tento tovar.

Ak nastane niektorá zo skutočností ustanovených v odseku 1, zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) e). V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej ju bola povinná podať, a aj deň, keď uvedená skutočnosť nastala. Spolu so žiadosťou bude v určitých prípadoch presne vymedzených v odseku 3 povinná predložiť aj doklady osvedčujúce predmetnú skutočnosť.

Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

V § 4 ods. 5 sa ustanovuje, že vo vymedzených prípadoch, kedy sa zdaniteľná osoba stať platiteľom prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom pred týmto dňom, a to na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i). V oznámení zdaniteľná osoba uvedie aj deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak bolo tejto zdaniteľnej osobe už vydané, prípadne aj doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), tak v prípade oznámenia skutočnosti podľa odseku 5 daňový úrad nové rozhodnutie o registrácii pre daň nevydáva, keďže samotné rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) by sa malo so situáciou predpokladanou v odseku 5 vysporiadať. Ak daňový úrad ešte nevydal rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) a zdaniteľná osoba po podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) oznámi v súlade s odsekom 5, že sa stala

61

platiteľom na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i), tak daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň rovno podľa odseku 4 písm. b).

Zdaniteľná osoba bude mať aj naďalej možnosť dobrovoľnej registrácie. V prípade, že sa zdaniteľná osoba chce stať platiteľom dane pred presiahnutím obratu 50 000 eur, podá žiadosť o registráciu pre daň, pri ktorej bude daňový úrad skúmať, či je táto osoba zdaniteľnou osobou podľa § 3. Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) h) pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), navrhovaný odsek 7 ustanovuje zdaniteľnej osobe povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia.

Zároveň sa navrhovanou úpravou umožní zdaniteľnej osobe stať sa platiteľom aj skôr než prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Teda sa jej umožní stať sa platiteľom buď dodaním tovaru alebo služby, ktorým v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat 50 000 eur alebo predtým než presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 62 500 eur, pričom zákon o DPH ustanovuje podmienky, ktoré zdaniteľná osoba musí splniť. Zákon o DPH rovnako ustanovuje aj momenty, kedy sa v týchto prípadoch stáva dotknutá osoba platiteľom dane.

Zákon o DPH z pragmatických dôvodov vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii pre daň žiadateľa. Takisto je tento druh opravného prostriedku vylúčený v prípade nevyhovenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu zistenia nesplnenia hmotnoprávnych podmienok ustanovených v odseku 1, čo je v súlade s doterajšou právnou úpravou (terajší § 4 ods. 8)

V odseku 11 sa z dôvodu eliminácie zbytočných administratívnych povinností ustanovuje, že ak nastane skutočnosť, na základe ktorej by zdaniteľné osoby, ktoré podali žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 4 písm. a), boli povinné podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, povinné oznámiť daňovému úradu túto skutočnosť pred tým, než nastane. Tieto osoby sa budú počas ustanoveného obdobia považovať za osoby registrované podľa § 7 alebo § 7a. V takom prípade daňový úrad rozhodnutie nevydáva.

V odseku 12 sa ustanovuje, že zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň alebo oznámila skutočnosť podľa odseku 8, a má pridelené identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) podľa § 7, § 7a alebo, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí to isté IČ DPH.

V odseku 13 sa ustanovuje, že tam vymedzené oznámenie sa podáva na tlačive podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

Odseky 14 a 15 preberajú definície, ktoré obsahom súčasného znenia § 4. Ide o pojmy „bydlisko“, „prevádzkareň“ a „obrat“.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 1 a 2) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur alebo sa stala platiteľom dane na základe zákona 4 ods. 4) do 31. decembra 2024, bude sa pri plnení registračnej povinnosti a v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra

62

2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba a daňový úrad postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

K Čl. I bodu 2 (§ 4a ods. 2)

Navrhuje sa upraviť poznámku pod čiarou v § 4a ods. 2, a to nahradením doterajšieho odkazu pod čiarou novým odkazom 4d.

K Čl. I bodom 3 a 59 (§ 5, § 85kn ods. 3 )

V odsekoch 1 a 4 sa navrhuje upraviť skutočnosti, na základe ktorých sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. V odseku 2 sa navrhuje vymedziť dodania tovarov alebo služieb uskutočnené touto osobou v tuzemsku, ktoré jej registračnú povinnosť nezakladajú, pričom písmená a) h) vymedzujú dodania tovarov alebo služieb, ktoré sú v aktuálnej právnej úprave ustanovené v § 5 ods. 1 písm. a) h), a nové písmeno i) vymedzuje dodania tovarov alebo služieb, ktoré oslobodené od dane podľa novej osobitnej úpravy uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá sa navrhuje v § 68f.

V odsekoch 3 a 5 sa navrhujú nové lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň a na oznámenie skutočnosti, na základe ktorej sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj nové lehoty pre Daňový úrad Bratislava, v ktorých je povinný vydať rozhodnutie o registrácii pre daň a v prípade kladného rozhodnutia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 alebo odseku 4 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie. V odsekoch 3 a 5 sa zároveň ustanovuje, kedy nadobúda platnosť DPH a taktiež, že ak má platiteľ dane pridelené DPH podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté IČ DPH.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 3) sa navrhuje postupovať v registračnom konaní zahraničnej osoby podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024, ak táto podala žiadosť o registráciu pre daň do uvedeného dátumu.

K Čl. I bodu 4 (§ 5a)

Navrhuje sa na účely zákona o DPH vymedziť pojem „platiteľ, ktorý pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“. Vymedzenie tohto pojmu je dôležité pre správne uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona, predovšetkým pokiaľ ide o určenie osoby povinnej platiť daň, ako aj pre plnenie si zákonných povinností či uplatnenie práv /napríklad možnosť zmeny zdaňovacieho obdobia platiteľa dane podľa § 77 ods. 2 či plynutie lehôt (§ 79 ods. 2)/.

K Čl. I bodu 5 (§ 6 ods. 1)

V bode 5 sa vzhľadom na zmenu skutočnosti, ktorou sa daňový subjekt stáva platiteľom dane, navrhuje v § 6 ods. 1 upraviť moment, od ktorého je platiteľ dane povinný bezodkladne nahlásiť každý vlastný bankový účet Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FRSR“), ktorý používa na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2.

K Čl. I bodom 6 až 10 (§ 7 ods. 1, 3 a 4, § 7a ods. 1, 2 a 3)

63

Keďže nad ustanoveniami § 4 § 5a sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Platiteľ dane a registračná povinnosť platiteľa dane“, z dôvodu vecnej správnosti sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom“ nad ustanovenia § 7 a § 7a, ktoré sa týkajú registrácie osôb, ktoré nie sú platiteľmi dane.

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby /navrhovaný § 5 ods. 1 a 2 písm. i) a 68f)/ sa navrhuje v § 7 ods. 1 z dôvodu právnej istoty zdôrazniť, že aj zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane (nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo oznámiť skutočnosť podľa § 5 ods. 5) a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, byť alebo môže byť registrovaná pre daň podľa § 7, za takých istých podmienok, ako tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane.

Navrhuje sa nová lehota, v ktorej je daňový úrad povinný osoby vymedzené v § 7 a § 7a registrovať pre daň a prideliť im IČ DPH.

K Čl. I bodom 11 a 59 (§ 8 ods. 1 písm. c) a § 85kn ods. 4)

V súlade s čl. 14 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“) a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa navrhuje precizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c). V dôsledku navrhovaného doplnenia tak dôjde k zmene doterajšieho daňového posúdenia odovzdania tovaru na základe tých nájomných (resp. iných obdobných) zmlúv, z ktorých jednoznačne nevyplývalo, že k nadobudnutiu vlastníctva k tomuto tovaru dôjde najneskôr zaplatením poslednej splátky. Podľa nového znenia dopĺňaného ustanovenia bude ako dodanie tovaru na účely zákona o DPH posúdené aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu. Pôjde napríklad o odovzdanie automobilu na základe leasingovej zmluvy, pri ktorej bude na leasingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok bude zodpovedať hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy.

Súčasne sa v prechodnom ustanovení 85kn ods. 4) navrhuje, aby sa nové daňové posúdenie nevzťahovalo na prípady, kedy bolo na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2025 posúdené odovzdanie tovaru ako dodanie služby.

K Čl. I bodom 12, 13, 55 a 56 (§ 10 ods. 1 a 3, § 81 ods. 7 a 8)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 14 /§ 11 ods. 2 písm. b)/

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť hmotnoprávne podmienky, pri splnení ktorých je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom dane, upravené v zákone s podmienkami ustanovenými smernicou 2006/112/ES v platnom znení. Súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje pre splnenie týchto podmienok, okrem iného, identifikáciu dodávateľa pre daň v inom členskom štáte, pričom, pokiaľ ide o túto podmienku, z relevantného článku predmetnej smernice /čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i)/ vyplýva, že sa

64

vyžaduje, aby dodávateľ v inom členskom štáte bol zdaniteľnou osobou, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 tejto smernice.

K Čl. I bodu 15 /§ 11 ods. 4 písm. a)/

S cieľom zabezpečiť súlad chýbajúcej transpozície čl. 3 ods. 1 písm. a) a v nadväznosti na čl. 151 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje do § 11 ods. 4 písm. a) doplniť, že predmetom dane nie je ani nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezdaniteľnou osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, a ktorá nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64 zákona o DPH.

K Čl. I bodu 16 (§ 16 ods. 3)

V súlade s čl. 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022) (ďalej len „smernica 2022/542“) sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať jej čl. 1 prvý a druhý bod, ktorý mení pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Pokiaľ pôjde o virtuálnu účasť na vymedzenom podujatí (napríklad udelenie práva na účasť na online vzdelávacom podujatí) a zákazníkom bude zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla, t. j. podľa § 15 ods. 1.

Čl. I bodu 20 /§ 27 ods. 2 písm. b)/

Zmenou smernice 2006/112/ES v platnom znení, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES v platnom znení, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby sa dosiahla jednoznačnosť pri aplikovaní zníženej sadzby dane na dodania uskutočnené registrovanými sociálnymi podnikmi, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

K Čl. I bodu 21 /§ 32 ods. 2 písm. a)/

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka AS) sa navrhuje zúžiť uplatňovanie oslobodenia od dane poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane.

K Čl. I bodu 22 (§ 43 ods. 10)

Navrhovanou zmenou sa spresňuje, že ak zdaniteľná osoba dodávajúca tovar z tuzemska do iného členského štátu nemá štatút platiteľa dane, oslobodenie od dane podľa citovaných

65

odsekov § 43 sa na dodanie tovaru neuplatní. Uvedená zmena však neznamená, že by dotknutá zdaniteľná osoba mala na dodanie uplatniť daň, keďže ide o malý podnik, ktorého dodania sú de facto od dane oslobodené podľa osobitnej úpravy pre malé podniky.

K Čl. I bodu 23 (§ 48c ods. 5)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 24 a 25 (§ 49 ods. 4 a 6)

V odseku 6 sa navrhuje, aby v prípade, ak je platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, nemal možnosť odpočítania dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku, ktoré použije na účely podnikania oslobodeného od dane v dotknutých členských štátoch.

V nadväznosti na uvedené za účelom určenia správnej výšky odpočítateľnej dane sa v odseku 4 navrhuje ustanoviť, že platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, bude v súlade s postupom podľa § 50 povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 49 ods. 4 tak, že do menovateľa pri výpočte koeficientu uvedie aj ním realizované plnenia v dotknutých členských štátoch, ktoré budú oslobodené od dane z dôvodu využívania tejto osobitnej úpravy uplatňovania dane.

K Čl. I bodom 27 a 51 (§ 51 ods. 1 písm. c) a § 78a ods. 3)

V súlade s čl. 181 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý nadobudol v tuzemsku tovar z iného členského štátu, si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom z tohto nadobudnutia tovaru vznikla daňová povinnosť, aj v prípade, ak nemá do podania príslušného daňového priznania od dodávateľa z iného členského štátu „formálnu“ faktúru o dodaní tohto tovaru. Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane v tomto prípade uvádzal do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu. Predmetným návrhom sa v súlade s princípom daňovej neutrality sleduje, aby si platiteľ dane mohol v prípade splnenia ustanovených podmienok uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj v prípade, kedy mu zo strany dodávateľa nebola ešte doručená „formálna“ faktúra, čím sa predpokladá eliminácia jeho dočasného daňového zaťaženia z tohto dôvodu. Na druhej strane, ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu a nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) v skoršom zdaňovacom období, môže naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3.

K Čl. I bodu 28 (§ 53 ods. 5)

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku

66

krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane, čoho dôsledkom je skutočnosť, že dotknutý platiteľ dane tento tovar nemôže používať na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe. Pojem „krádež“ sa v tejto súvislosti precizuje na „odcudzenie alebo nezákonné prisvojenie“, čo sa približuje k trestnoprávnej terminológii používanej v skutkových podstatách trestných činov, ktorých objektívna stránka spočíva, o. i., v neoprávnenom zmocnení sa alebo prisvojení si cudzej veci. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade nezákonného odcudzenia alebo nezákonného prisvojenia tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou.

K Čl. I bodu 29 (§ 53b ods. 1 písm. a) a ods. 2)

Z dôvodu právnej istoty sa v predmetných ustanoveniach, ktoré ustanovujú povinnosť platiteľa dane opraviť odpočítanú daň pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby, navrhuje výslovne uviesť, že platiteľovi dane vzniká táto povinnosť po márnom uplynutí zákonom určenej lehoty, počas ktorej je v omeškaní s plnením jeho záväzku. Oproti súčasnej právnej úprave ide o presnejšie vymedzenie momentu, ktorým predmetná povinnosť platiteľovi dane vzniká, s cieľom predchádzať zložitým problémom pri výklade daného pravidla.

K Čl. I bodom 30, 39, 49, 52 a 59 55, § 69 ods. 13, § 78 ods. 9, § 78a ods. 14 a § 85kn ods. 5 a 6)

V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane, alebo ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom dane, a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

V nadväznosti na nové znenie § 4 a § 5, ktoré ustanovujú, že zdaniteľná osoba sa s výnimkou dobrovoľnej registrácie stáva platiteľom dane v momente, keď nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe právoplatného rozhodnutia daňového úradu, ako tomu je podľa súčasnej právnej úpravy, je potrebné upraviť v § 55 ods. 3 a 4 aj podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane, ktorý si nesplnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, resp. ich splnil oneskorene.

V navrhovanom ustanovení § 55 ods. 3 je upravené uplatnenie tohto práva tuzemským ako aj zahraničným platiteľom dane (keďže tieto podmienky mutatis mutandis rovnaké), ktorý nadobudol tovary alebo prijal služby v tomto postavení (teda ide o inú daň ako podľa § 55 ods. 1, ktorá bola voči platiteľovi dane uplatnená ešte v čase, keď mal postavenie zdaniteľnej osoby), a to tak, že je v súlade s § 49 § 50 a § 51 ods. 1, 3 a 5 a v súlade s novým odsekom 4 oprávnený odpočítať daň výlučne v daňovom priznaní podanom v dôsledku nesplnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti, resp. s oneskorením za zdaňovacie obdobie, v ktorom toto právo vzniklo, ak ku dňu podania tohto daňového priznania doklady vyžadované podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d), resp. pri odpočítaní dane, ktorú je dotknutý platiteľ dane povinný aj sám zaplatiť podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo 9, je ku dňu podania príslušného daňového priznania daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

67

Súčasne sa ustanovuje, že pri odpočítaní dane podľa odsekov 3 a 4 je platiteľ dane povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si registračnú povinnosť splnil včas.

V odseku 6 sa na účely zákona o DPH vymedzuje pojem „platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť“. Pod uvedeným pojmom je potrebné rozumieť aj platiteľa, ktorý si splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť oneskorene a taktiež aj platiteľa, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona o DPH.

V platnom znení § 69 ods. 13 je ustanovená povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby a zahraničnej zdaniteľnej osoby pri nesplnení registračnej povinnosti (nepodanie žiadosti o registráciu pre daň alebo podanie žiadosti o registráciu pre daň oneskorene) odviesť daň z tovaru a zo služieb dodaných v Slovenskej republike za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom dane, s výnimkou plnení, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru a služieb podľa § 69 ods. 2, 3 a 9. Súčasné znenie § 69 ods. 13 je previazané s § 78 ods. 9 v platnom znení, podľa ktorého je zdaniteľná osoba uvedená v tomto ustanovení pri nesplnení registračnej povinnosti povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane a odviesť daň po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4 správcovi dane. Keďže dochádza k substantívnej zmene podmienok, splnením ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, navrhuje sa ustanovenie § 69 ods. 13 vypustiť ako nadbytočné.

Súčasne sa navrhuje nové znenie § 78 ods. 9, ktoré ustanovuje povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa dane, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť (s prihliadnutím na pojem nesplnenie registračnej povinnosti podľa § 55 ods. 6), podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie počnúc prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti nepodali daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 78 ods. 2. Zároveň sa v § 78a ods. 14 navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, bol povinný podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím aj všetky kontrolné výkazy, ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal v základnej lehote ustanovenej v § 78a ods. 1. Predmetná povinnosť podať uvedené daňové výkazy v chronologickom poradí sa navrhuje z dôvodu správneho určenia dňa začatia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pre prípad, ak by platiteľovi dane v niektorom zo zdaňovacích období, za ktoré podáva daňové priznanie oneskorene, tento vznikol. Platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, bude za takéto oneskorené podanie daňového priznania a kontrolného alebo súhrnného výkazu sankcionovaný za správny delikt uložením úhrnnej pokuty podľa § 155a Daňového poriadku. Výšku úhrnnej pokuty určí správca dane v rámci ustanoveného rozpätia podľa závažnosti a opakovaného porušenia povinnosti.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 5 a 6) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene do 31. decembra 2024 alebo do tohto dátumu daňový úrad zistil, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bude pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

68

K Čl. I bodu 31 /§ 66 ods. 2 písm. a)/

Ustanovenie sa navrhuje spresniť v súvislosti so zavedením osobitných úprav pre malé podniky.

K Čl. I bodu 32 (§ 68e až § 68g)

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu (EÚ) 2020/285 v platnom znení, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie výkonu ekonomickej činnosti, pre usadenú a neusadenú zdaniteľnú osobu, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre malé podniky, ktoré usadené v dotknutom členskom štáte.

V § 68e sa navrhuje na účely uplatňovania osobitných úprav v § 68f a § 68g definovať pojmy „ročný obrat v tuzemsku“ a „ročný obrat v Únii“, ktoré v týchto osobitných úpravách používané.

V § 68f sa navrhuje ustanoviť určité pravidlá, v prípade splnenia ktorých môže zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je v tuzemsku usadená a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia, uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike. Základnou materiálnou podmienkou je, že zahraničná osoba spĺňa podmienky na to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, ktorý je definovaný v § 68f ods. 1 písm. a). Okrem iného, § 68f ods. 1 písm. b) definuje pojem „členský štát usadenia“, t. j. členský štát, v ktorom môže byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný pre túto osobitnú úpravu.

Podstata osobitnej úpravy podľa § 68f spočíva v tom, že malý podnik zahraničnej osoby je po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, oprávnený podľa odseku 2 dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. Malý podnik zahraničnej osoby môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane do dňa, kedy sa toto oslobodenie od dane prestane uplatňovať podľa odseku 5 alebo do dňa, resp. okamihu podľa odseku 6.

V odseku 3 je ustanovené, že ak malý podnik zahraničnej osoby uplatňuje v tuzemsku túto osobitnú úpravu, nie je povinný v súvislosti s výkonom predmetnej ekonomickej činnosti podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 (týka sa výlučne prípadu, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, avšak táto osoba nedosiahla ani ustanovený ročný obrat v tuzemsku a ani ročný obrat v Únii vo výške 100 000 eur) alebo podľa § 5; ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit ustanovený v § 7, bude povinný sa pred presiahnutím tohto limitu registrovať pre daň podľa posledného uvedeného ustanovenia zákona o DPH. Súčasne sa od malého podniku zahraničnej osoby nevyžaduje, aby v súvislosti s uskutočňovanou ekonomickou činnosťou v tuzemsku, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku 2, uvádzal dodania tovarov a služieb uskutočnené v tuzemsku v daňovom priznaní podľa § 78.

Uplatňovanie osobitnej úpravy malým podnikom zahraničnej osoby podlieha splneniu určitých povinností administratívnej povahy v členskom štáte usadenia, ktoré by mali byť v zásade zhodné s tými, ktoré ustanovené v § 68g pre malý podnik tuzemskej osoby.

69

Jednou z týchto povinností je podávanie štvrťročných výkazov o dodaných tovaroch a službách v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“). Ak by k splneniu tejto povinnosti malým podnikom zahraničnej osoby nedošlo, podľa odseku 4 mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie daňovému úradu elektronickými prostriedkami v lehote tu ustanovenej. Ak malý podnik zahraničnej osoby nemá povinnosť elektronickými prostriedkami doručovať písomnosti spôsobom podľa Daňového poriadku, na doručenie daňového priznania sa spôsob ustanovený Daňovým poriadkom nebude taktiež vzťahovať a spôsob tejto elektronickej komunikácie určí FRSR a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak sa toto rozhodnutie bude vzťahovať len pre tuzemsko alebo ak na základe rozhodnutia prestane zahraničná osoba uplatňovať osobitnú úpravu úplne, odsek 5 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k Slovenskej republike nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, t. j. buď v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne hodnotu obratu v tuzemsku 62 500 eur alebo ročného obratu v Únii 100 000 eur, dodaním, ktorým bola jedna z týchto dvoch hodnôt presiahnutá, nemôže sa na dodanie tovaru alebo služby vzťahovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, t. j. zahraničná osoba sa stáva platiteľom dane /pozri § 4 ods. 1 písm. b) alebo § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. i)/. Ak malý podnik zahraničnej osoby presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a súčasne nepresiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že od tohto dňa bude v tuzemsku dodávať tovary alebo služby /s výnimkou dodaní uvedených v § 5 ods. 2 písm. a) h)/ je povinný bezodkladne po prvom dodaní podať žiadosť o registráciu pre daň (§ 5 ods. 1 a 3).

V odseku 8 sa ustanovuje postup pre prípad, že príslušným orgánom iného členského štátu nebolo zahraničnej osobe oznámené alebo potvrdené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku z dôvodu, že Slovenská republika ustanoveným spôsobom tomuto príslušnému orgánu oznámila, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy z dôvodu presiahnutia ustanoveného limitu pre ročný obrat v tuzemsku. V tomto prípade zahraničná osoba možnosť podať v ustanovenej lehote námietku miestne príslušnému daňovému úradu. Týmto daňovým úradom bude buď Daňový úrad Bratislava, ak zahraničná osoba nie je v tuzemsku usadená, alebo daňový úrad, v územnej pôsobnosti ktorého si zahraničná osoba zriadila prevádzkareň. Na postup daňového úradu v konaní o námietke sa bude v súlade s § 84 zákona o DPH vzťahovať Daňový poriadok.

V ustanovení § 68g je upravená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Definícia pojmu „malý podnik tuzemskej osoby“ je upravená v odseku 1, pričom splnenie podmienok ustanovených v tejto definícii predstavuje nevyhnutný predpoklad pre uplatňovanie oslobodenia dodávok tovarov a služieb od dane v tých členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku nie je usadená. Zdaniteľná osoba, ktorá spĺňa podmienky na jej zadefinovanie ako „malý podnik tuzemskej osoby“, pritom môže byť v tuzemsku platiteľom dane registrovaným podľa § 4, keďže oslobodenie od dane pri dodaní tovarov alebo služieb sa uplatňuje v iných členských štátoch, a tak, okrem národných obratov v jednotlivých členských štátoch postačuje

70

sledovanie obratu v Únii, ktorého hodnota v prebiehajúcom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 100 000 eur.

Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy v tuzemsku je nevyhnutné, aby sa tuzemská zdaniteľná osoba vopred identifikovala u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom oznámenia, v ktorom je povinná uviesť požadované údaje (odsek 2).

V rámci ustanoveného procesu (odseky 2 7), na ktorý sa okrem zákona o DPH vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 (čl. 37b), je daňový úrad povinný doručiť rozhodnutie o pridelení/nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa prijatia tohto oznámenia; výnimku predstavuje situácia, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov uvedených v tomto oznámení, kedy daňový úrad doručí rozhodnutie bezodkladne potom, ako mu bude doručený výsledok tohto overovania. V prípade, že žiadateľ je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad mu pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu každý členský štát (v ktorom chce táto osoba uplatňovať osobitnú úpravu), ktorý potvrdil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, že daňový úrad zistí, že dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby (jej ročný obrat v Únii presiahol hodnotu 100 000 eur), individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, pričom zdaniteľná osoba možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Ak daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky malého podniku tuzemskej osoby, ale ustanoveným spôsobom mu príslušný orgán členského štátu, v ktorom zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, oznámi, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, v rozhodnutí, ktorým jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX, daňový úrad súčasne oznámi tejto osobe predmetnú skutočnosť. Dotknutá zdaniteľná osoba, keďže vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu a daňový úrad v tomto prípade predstavuje v zásade len „komunikačný kanál“, sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v navrhovanom § 68f ods. 8 (ktorý upravuje možnosť podania námietky zahraničným žiadateľom o uplatňovanie oslobodenia od dane v prípade, keď Slovenská republika ustanoveným spôsobom potvrdila príslušnému orgánu iného členského štátu, že žiadajúca zahraničná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane z dôvodu, že hodnota jej dodaní presiahla ustanovený ročný obrat v tuzemsku).

Po oznámení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa v tomto členskom štáte uplatňuje prenos daňovej povinnosti na tam usadenú osobu. Ak napríklad malý podnik tuzemskej osoby dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, pre ktorý oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX, je dodanie tejto služby oslobodené od dane a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, z čoho vyplýva, že malému podniku tuzemskej osoby ani nevzniká povinnosť uviesť toto dodanie služby v súhrnnom výkaze; uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je tento malý podnik v tuzemsku platiteľom dane alebo nie.

71

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy je malý podnik tuzemskej osoby povinný podávať štvrťročné výkazy. Požadované údaje, ich členenie a lehota na podanie sú uvedené v odseku 8.

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, v odseku 10 sa ustanovuje, že je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov podľa odseku 2 písm. c) a d) nemusí uvádzať údaje, ktoré uviedol v podaných štvrťročných výkazoch (odsek 8). Inými slovami, oznamuje iba tie údaje, ktoré neuviedol vo výkazoch podľa odseku 8. V prípade, že členský štát (v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane) potvrdil splnenie podmienok pre jej uplatňovanie na svojom území, daňový úrad potvrdí tomuto podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát; na doručenie rozhodnutia daňového úradu sa primerane vzťahuje odsek 5. Ak však členský štát potvrdil nesplnenie týchto podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby, pričom na podanie opravného prostriedku malým podnikom sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v tomto členskom štáte.

V odseku 11 sa ustanovuje spôsob ukončenia uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte, ak malý podnik tuzemskej osoby nechce ďalej uplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo v žiadnom členskom štáte. Daňový úrad bezodkladne rozhodne o zrušení uplatňovania osobitnej úpravy v tomto členskom štáte buď k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo k prvému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. K tomuto dňu súčasne daňový úrad odníme individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré pre tento členský štát pridelil.

Ak obrat v Únii tuzemskej zdaniteľnej osoby presiahne 100 000 eur, je táto osoba povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy počnúc dodaním tovaru alebo služby na území EÚ, ktorým túto sumu presiahne. Súčasne je podľa odseku 12 povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať štvrťročný výkaz podľa odseku 8, a to za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa presiahnutia sumy 100 000 eur.

V odseku 13 sa ustanovujú situácie, kedy daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

K Čl. I bodu 33 (§ 69 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3)

Navrhuje sa, aby sa pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu (odsek 2) alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo pre nezdaniteľnú právnickú osobu registrovanú pre daň neuplatnil prenos daňovej povinnosti, ak dodanie uskutočňuje malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravu podľa § 68f.

K Čl. I bodu 35 (§ 69 ods. 9)

Keďže nevyhnutnou podmienkou uplatnenia prenosu daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zahraničnou osobou je registrácia kupujúceho pre daň, v súvislosti s navrhovaným znením § 4, z ktorého vyplýva, že pre získanie štatútu platiteľa dane na účely zákona o DPH nie je nevyhnutné pridelenie DPH, sa navrhuje, že prenos daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov osobe, ktorá je platiteľom dane, sa uplatní len

72

v prípade, ak pridelené DPH. Pokiaľ ide o osoby registrované pre daň podľa § 7 alebo § 7a, prenos daňovej povinnosti sa uplatňuje naďalej a bez zmeny.

K Čl. I bodom 36 až 38, 40 a 41 (§ 69 ods. 10, 11, 12, 15 a 16)

V súvislosti s navrhovaným novým znením § 4 a § 5 sa z dôvodov právnej istoty a zachovania efektivity pri uplatňovaní predmetného inštitútu v boji proti daňovým únikom navrhuje, aby sa tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku medzi platiteľmi dane uplatnil výlučne v prípade, ak obaja účastníci dodania majú v čase jeho realizácie pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5.

K Čl. I bodu 42 (§ 69b ods. 1 a § 69c ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 13 v § 69.

K Čl. I bodu 43 (§ 70a ods. 11 a 12)

Navrhuje sa ustanoviť, že ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3, neboli FRSR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný tieto záznamy sprístupniť, resp. opätovne sprístupniť FRSR, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Zároveň sa navrhuje explicitne uviesť, že nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia Daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

K Čl. I bodom 45 a 59 /§ 74 ods. 3 písm. b), § 85kn ods. 7/

S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa navrhuje znížiť hodnotu, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru. Hoci Slovenská republika je na základe konzultačného procesu vo Výbore pre DPH uskutočneného v rámci pristúpenia k EÚ oprávnená považovať predmetné doklady do sumy ustanovenej súčasnou právnou úpravou za faktúru na účely zákona o DPH, je žiadúce znížiť sumu uvedenú na predmetných dokladoch na maximálny limit výslovne ustanovený v smernici 2006/112/ES v platnom znení (čl. 238). Predmetnej navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane. Keďže ak suma odpočítanej dane na základe zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze neprevyšuje 2 999,99 eur, ide o anonymizované miesto, v ktorom sa vykazujú len sumárne údaje bez členenia podľa jednotlivých dodávateľov. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

73

V prechodnom ustanovení 85kn ods. 7) sa navrhuje ustanoviť, že zjednodušenou faktúrou, na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane 51) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, je doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak bol vyhotovený do 31. decembra 2024.

K Čl. I bodom 44, 46, 48 a 50 (§ 73, § 74 ods. 5, § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1)

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení sa v bodoch 44, 48 a 50 navrhuje, aby sa v prípade, kedy tuzemskému platiteľovi dane nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ustanoviť dodatočnú lehotu na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Navrhovaná dodatočná lehota sa bude týkať tuzemského platiteľa dane, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Rovnako sa táto dodatočná lehota bude týkať aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na splnenie týchto zákonných povinností doručené rozhodnutie o registrácii pre daň.

V bode 46 sa zároveň navrhuje, aby sa v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane a splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, pričom v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient (na účely zákona o DPH sa tento doklad v určitých prípadoch považuje za zjednodušenú faktúru) jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, považovalo do momentu doručenia tohto rozhodnutia za DPH na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry daňové identifikačné číslo (ďalej len „DIČ“), ktoré bolo tejto osobe pridelené pri všeobecnej registrácii podľa Daňového poriadku.

K Čl. I bodu 47 (§ 77 ods. 2)

V § 77 ods. 2 dochádza v nadväznosti na nové znenia § 4 a § 5 k zmene ustanovenia momentu, od ktorého sa platiteľ dane môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Podmienkou pre túto zmenu bude okrem uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, aj to, že je minimálne po tú istú dobu platiteľom, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4, 4b alebo podľa § 5.

K Čl. I bodu 48 /§ 78 ods. 2/

V súvislosti s novým vymedzením pojmu „platiteľ dane“ sa povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň bude vzťahovať aj na zdaniteľnú osobu, ktorá presiahla obrat 50 000 eur alebo obrat 62 500 eur výlučne z plnení oslobodených od dane podľa § 37 39. Dôvodom opätovného zavedenia tejto povinnosti je skutočnosť, že zachovanie oslobodenia od registračnej povinnosti pre túto skupinu osôb by mimoriadne skomplikovalo nielen uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona o DPH, ale aj správu dane, a to najmä v prípadoch, kedy by táto osoba prijala plnenie, z ktorého by bola povinná priznať a odviesť daň (napr. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo prijatie služby od zahraničnej osoby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1). Takisto v prípadoch, kedy by táto osoba prestala spĺňať podmienky pre oslobodenie od registračnej povinnosti, by sa vyžadoval administratívne náročný proces, a to tak z pohľadu samotnej zdaniteľnej osoby,

74

ako aj z pohľadu finančnej správy. Táto osoba, ak uskutočňuje výlučne dodania oslobodené od dane 37 39), naďalej nebude mať povinnosť podávať daňové priznanie ani kontrolný výkaz, čo vyplýva z navrhovanej úpravy § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1, a rovnako v zásade nebude mať ani povinnosť vyhotoviť faktúru 72 ods. 8). Navrhovanou úpravou fakticky nedochádza k žiadnej zásadnej zmene, pokiaľ ide o plnenie povinností vyplývajúcich pre túto osobu zo zákona o DPH.

V odseku 2 písm. a) bod 2 sa ustanovujú prípady, kedy sa na túto zdaniteľnú osobu, ktorá uskutočňuje v tuzemsku výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 42, vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie a odviesť daň. V predmetnom ustanovení je tiež upravené, počnúc ktorým zdaňovacím obdobím je táto osoba povinná podať daňové priznanie, ak uskutočňuje aj plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42.

K Čl. I bodu 53 /§ 79 ods. 2 písm. b)/

V nadväznosti na zmenu § 4 a § 5 bola upravená jedna z podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2, podľa ktorej sa vyžaduje, aby platiteľ dane mal pridelené IČ DPH podľa § 4, 4b alebo § 5, najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ostatné podmienky, ktoré musí platiteľ dane splniť pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu ostávajú nezmenené.

K Čl. I bodom 54 a 57 (§ 81 ods. 1 a 10)

Navrhuje sa úprava podmienok, pri splnení ktorých môže platiteľ dane požiadať o zrušenie registrácie pre daň, v súvislosti so zmenou § 4 a § 5, ako aj so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f.

V odseku 10 sa ustanovuje deň, ktorým zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ktorej bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku, prestáva byť ex lege platiteľom dane. Uplynutím tohto dňa zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4 alebo § 5. Povinnosti tejto zdaniteľnej osoby vyplývajúce z § 81 ods. 5 9 (vysporiadanie dane v poslednom zdaňovacom období) však ostávajú zachované.

K Čl. I bodom 17 19, 34, 58 a 60 21 ods. 3, 4 a 6, § 69 ods. 8, § 84a a § 85l) a Čl. IV bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby pri splnení určitých zákonných podmienok, bola daň pri dovoze tovaru, v súvislosti s ktorým vznikla daňová povinnosť 1. januára 2025 a neskôr (zmenený § 85l) priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze tovaru nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgán. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2025. Predmetná úprava, ktorá vychádza z čl. 211 smernice 2006/112/ES v platnom znení, bola do zákona o DPH zavedená zákonom č. 331/2011 Z. z., avšak jej účinnosť bola v minulosti opakovane odkladaná, predovšetkým z dôvodu negatívneho hotovostného vplyvu na štátny rozpočet v prvom roku jej zavedenia. S uvedeným vecne súvisí úprava čl. V (vypustenie bodov 25 a 27) a čl. X (úprava článku ustanovujúceho účinnosť) posledného citovaného zákona. Nakoľko však v súčasnosti neúčinné znenie § 84 zákona o DPH nie je dostatočne nastavené z hľadiska eliminácie daňových podvodov, navrhuje sa jeho úprava tak, aby samozdanenie pri dovoze tovaru do tuzemska mohli uplatniť len platitelia dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v

75

tom smere, že tovar po jeho prepustení do voľného obehu alebo niektorého z ustanovených colných režimov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 21 zákona o DPH, nebude nimi zneužitý na páchanie akýchkoľvek daňových únikov. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. a) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, na účet ktorého sa dovážaný tovar prepúšťa do voľného obehu alebo niektorého z vymedzených colných režimov, ak je usadený v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu podľa článkov 38 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. b) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, či usadený v tuzemsku alebo v inom členskom štáte EÚ, ak sa na jeho účet a v rámci centralizovaného colného konania (článok 179 Colného kódexu Únie) prepúšťa tovar nachádzajúci sa v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru v tuzemsku a tento platiteľ dane pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Nakoľko v tomto druhom prípade je možné samozdanenie pri dovoze tovaru využiť len v rámci inštitútu centralizovaného colného konania, uvedené predpokladá, že ak je dotknutý platiteľ dane v colnom konaní zastúpený v rámci nepriameho zastúpenia, status schváleného hospodárskeho subjektu s povolením pre zjednodušené colné postupy alebo s kombinovaným povolením bude musieť byť udelený aj deklarantovi konajúcemu v postavení nepriameho zástupcu.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky pre samozdanenie, bude povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že tento platiteľ dane bude v rovnakom zdaňovacom období oprávnený súčasne uplatniť odpočítanie dane, pri splnení podmienok podľa § 49 a 51 zákona o DPH. Tento systém prinesie podnikateľom cash-flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do EÚ. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že dotknutí platitelia dane si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, v ktorých je tento systém roky zavedený (napríklad Česká republika, Maďarsko alebo Rakúsko).

V prípade, ak by platiteľ dane uplatnil samozdanenie pri dovoze tovaru a vyjde najavo, že v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru do tuzemska nespĺňal podmienky ustanovené v navrhovanom odseku 2 písm. a) prvom bode (v zásade pôjde o prípad, kedy si tento platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 6a ods. 2 zákona o DPH a nedošlo k zmene jeho registrácie pre daň z § 4 na § 5 tohto zákona), navrhuje sa ustanoviť sankcia, ktorá by mala predstavovať náhradu sumy, o ktorú by Slovenská republika prišla v dôsledku nesprávneho uplatnenia spôsobu platenia dane pri dovoze tovaru.

Zároveň sa navrhuje, že správu dane podľa § 84a ods. 2 bude vykonávať daňový úrad.

Platiteľ dane, na účet ktorého bol tovar pri dovoze prepustený do colného režimu podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v § 84a ods. 2, bude pri dovoze tovaru do tuzemska postupovať rovnako ako doteraz.

76

S úpravou ustanovenou v § 84a súvisia vecné zmeny v § 21 ods. 3, 4 a 6 a § 69 ods. 8, ktoré sú legislatívno–technickej povahy.

V § 84b sa navrhuje ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Dovozca, prípadne osoba konajúca na účet dovozcu, bude v tomto prípade povinný podať elektronickými prostriedkami v ustanovenej lehote príslušnému colnému úradu osobitné vyhlásenie na výpočet splatnej dane pri dovoze, ktorého vzor ustanoví FRSR na svojom webovom sídle. Sumu splatnej dane oznámi colný úrad osobe povinnej platiť daň 69 ods. 8) a daň bude splatná do desiatich dní odo dňa tohto oznámenia. Na oznámenie o výške splatnej dane sa budú primerane vzťahovať ustanovenia colných predpisov upravujúce oznámenie colného dlhu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom sa navrhuje, aby sa pod pojmom „pomôcka“ na účely určenia dane pri dovoze tovaru v tomto prípade použila definícia pojmu „pomôcka“ ustanovená v § 48 ods. 3 Daňového poriadku. V tomto prípade je potrebné poukázať, že na daň a na jej správu sa podľa § 12 a § 84 primerane vzťahujú ustanovenia colných predpisov. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad povinný sankcionovať peňažnou pokutou.

K Čl. I bodom 61 a 62 (príloha č. 6)

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť smernice, ktorých transpozícia je súčasťou návrhu zákona alebo aktuálneho zákona o DPH.

K Čl. II bodom 1 a 2 (§ 7a ods. 4 písm. a) a ods. 11)

V nadväznosti na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa podľa zákona o DPH, sa navrhuje legislatívno-technická úprava a taktiež sa zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FRSR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví prvý pokladničný doklad ako platiteľ dane. V predmetnom ustanovení sa vymedzujú tiež prípady, kedy podnikateľ túto oznamovaciu povinnosť nemá.

K Čl. II bodu 3 /§ 8 ods. 1 písm. b) a c)/

Upravuje sa povinnosť podnikateľa po zaevidovaní tržby do pokladnice e-kasa klient vydať kupujúcemu bez zbytočného odkladu pokladničný doklad s uvedením DIČ na čas, kedy platiteľ dane ešte nemá pridelené IČ DPH v rámci registračného konania.

K Čl. II bodom 4 a 5 /§ 16a písm. at) a § 16b ods. 1 písm. c)/

V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 sa rozširuje okruh sankčných deliktov. V prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží

77

daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance.

K Čl. III bodu 1 (§ 52 ods. 5)

Nadväzne na navrhované zmeny registrácie v Čl. I je potrebné doplniť do zverejňovaného zoznamu informáciu o tom, kedy sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty.

K Čl. III bodu 2 (§ 57 ods. 5)

Vzhľadom na rastúcu tendenciu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) sa navrhuje znížiť úrok z odkladov a splátok, a to z trojnásobku ZÚS ECB na úrok vo výške základnej sadzby pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnenej na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšenej o 100 bázických bodov. Zároveň sa ustanovuje, že ak by takáto základná sadzba bola nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Na základe takejto úpravy daňové subjekty nebudú musieť na úhradu svojich povinností využívať úvery z bánk, ktoré často nevýhodné a ich vybavenie administratívne náročnejšie, alebo aby nevyužívali mimozákonné postupy vyhýbania sa plateniu daní, napr. prepis obchodných spoločností na nekontaktné osoby.

K Čl. III bodu 3 (§ 67 ods. 11)

Navrhuje sa, aby odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii z úradnej moci nemalo odkladný účinok, čím sa zabezpečí, že daňový subjekt bude môcť využívať pri svojom podnikaní DIČ hneď po doručení rozhodnutia o registrácii bez potreby vykonať dodatočný administratívny úkon, ktorým je vzdanie sa odvolania.

K Čl. III bodu 4 (§ 165p)

V záujme právnej istoty sa navrhuje prechodné ustanovenie k použitiu základnej úrokovej sadzby pri vyrubení úroku za odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia, z dôvodu čo najskoršieho zníženia administratívnej záťaže a administratívnych nákladov podnikateľov a z dôvodu dosiahnutia efektívneho plnenia záznamových a oznamovacích povinností vybraných poskytovateľov platobných služieb, s výnimkou Čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a s výnimkou Čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 62, Čl. II, Čl. III bodu 1 a Čl. IV, ktoré súvisia predovšetkým s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom do zákona o DPH a so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2025.

78

V Bratislave dňa 10. januára 2024.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore