Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2013 do 31.07.2013

§ 3
Základné zásady správy daní

(1)
Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2)
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(4)
Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
(5)
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
(7)
Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
(9)
Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.1)

§ 11
Daňové tajomstvo

(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel.
(3)
Správca dane je povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6.
(5)
Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri.
(6)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a)
inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely správy daní,
b)
finančnému riaditeľstvu alebo Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,8)
c)
colným úradom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,9)
d)
finančnému riaditeľstvu a ministerstvu,
1.
ak sa poskytuje zoznam osôb, ktoré majú daňový nedoplatok (ďalej len „daňový dlžník“) so skutočnou výškou daňových nedoplatkov,
2.
na účely započítania daňového nedoplatku podľa § 87,
3.
na účely podľa medzinárodných zmlúv10) a osobitných predpisov,11)
e)
ministerstvu na účely
1.
plnenia jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,12)
2.
posudzovania, hodnotenia a schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci,
f)
zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, finančného riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom,
g)
orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo druhostupňového orgánu na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti,
h)
vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,
i)
súdu na účely súdneho konania,
j)
prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní a Policajnému zboru,
k)
rozhodcovskému súdu na účely medzinárodného zmierovacieho konania a medzinárodného rozhodcovského konania,13)
l)
Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu,14)
m)
Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia ich úloh,
n)
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo obvodnému úradu na účely podľa osobitného predpisu,15)
o)
Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na účely spracovania údajov a na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,16)
p)
právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky,
q)
osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie na účely údržby, obsluhy a rozvoja spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI,11)
r)
príslušnému úradu zmluvného štátu podľa medzinárodnej zmluvy,10)
s)
Európskej komisii a príslušnému úradu členského štátu podľa osobitného predpisu,11)
t)
osobe, ktorej bol postúpený daňový nedoplatok podľa § 86 alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní,
u)
súdnemu exekútorovi v súvislosti s uplatnením práva správcu dane na úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu,52) v súvislosti s uplatnením práv správcu dane ako záložného veriteľa v exekučnom konaní vykonávanom podľa osobitného predpisu52) alebo v súvislosti s vymáhaním daňových nedoplatkov evidovaných správcom dane, ktorým je obec,
v)
osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu podľa § 90 ods. 2,
w)
záložnému veriteľovi, ktorý má pohľadávku zabezpečenú záložným právom k predmetu daňovej exekúcie podľa § 88 ods. 11 v rozsahu potrebnom na výkon jeho práv a dražobníkovi v súvislosti s uplatňovaním práv správcu dane ako záložného veriteľa podľa osobitného predpisu17a) a dražobníkovi v súvislosti s uplatnením práv správcu dane na úhradu daňového nedoplatku z dražby vykonanej podľa osobitného predpisu,17a)
x)
notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv,18)
y)
Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh,
z)
Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa osobitných predpisov,19)
aa)
úradom práce a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely plnenia ich úloh,
ab)
obvodným úradom na účely plnenia ich úloh,
ac)
Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní a na spracovanie údajov podľa požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,
ad)
hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce, hlavnému kontrolórovi samosprávneho kraja a orgánom vyššieho územného celku v súvislosti s plnením ich úloh,
ae)
verejnému ochrancovi práv,
af)
verejnému archívu na účely plnenia povinností pri uchovávaní písomností,
ag)
predbežnému správcovi na účely plnenia jeho úloh,
ah)
Centru právnej pomoci na účely rozhodovania podľa osobitného predpisu.19a)
ai)
správe katastra na účely katastrálneho konania,
aj)
Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,19b)
ak)
Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,19c)
al)
Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,19d)
am)
Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu,19e)
an)
Úradu pre dohľad nad výkonom auditu na účely výkonu dohľadu podľa osobitného predpisu19f) a audítorovi alebo audítorskej spoločnosti na účely auditu podľa osobitného predpisu.19f)
(7)
Za porušenie daňového tajomstva sa ďalej nepovažuje
a)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
b)
zverejnenie zoznamov podľa § 52, poskytovanie údajov podľa § 53 a vydanie súhlasu podľa § 54,
c)
zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené.
(8)
Na účely podľa odseku 6 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo
a)
riaditeľ daňového úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec,
b)
prezident finančnej správy alebo ním písomne poverený zamestnanec,
c)
riaditeľ colného úradu alebo ním písomne poverený zamestnanec,
d)
minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) alebo ním písomne poverený zamestnanec,
e)
starosta obce alebo ním písomne poverený zamestnanec.
(9)
Na účely podľa odseku 6 písm. g), i) až k) je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.

§ 16
Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie

(1)
Ak osobitný predpis1) neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.
(2)
Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(3)
Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať aj vtedy, ak zistí, že
a)
daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný,
b)
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,
c)
daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(4)
Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že
a)
daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší,
b)
daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
c)
daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo
d)
daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
(5)
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa odseku 4 v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie; v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.
(6)
Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme podľa § 15 ods. 4 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.
(7)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok.
(8)
Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
(9)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

§ 23
Nazeranie do spisov

(1)
Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu,21a) je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti22) a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb.
(2)
Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom; osvedčenie fotokópie podlieha správnemu poplatku.
(3)
Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.

§ 25
Svedok

(1)
Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.
(2)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.23) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami22) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

§ 26
Poskytovanie údajov správcovi dane

(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na účely správy daní, ak predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len „banka“) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky je povinná oznámiť
a)
daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,24)
b)
finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.25)
(4)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
(5)
Obec, mestská časť v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, ktorá je príslušná na vedenie matrík, je povinná oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
(6)
Štátne orgány a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,26) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(7)
Každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(8)
Na výzvu správcu dane je poštový podnik27) (ďalej len „pošta“) povinný oznamovať totožnosť osôb, ktoré majú pridelené poštové priečinky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich daňovému subjektu poštou alebo do jeho poštového priečinku, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante a iné údaje potrebné pre správu daní alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(9)
Poskytovatelia telekomunikačných služieb sú povinní oznamovať na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov telefónnych a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(10)
Vydavatelia tlače a poskytovatelia internetových služieb sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú povinní oznamovať správcovi dane na jeho výzvu odosielateľov, adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných zásielok, ako aj údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, iné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.
(13)
Daňové úrady a colné úrady sú povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane a o povolenom platení dane v splátkach, ako aj o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(14)
Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 86, je povinná v elektronickej forme poskytovať finančnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania.
(15)
Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti je povinný oznámiť na účely správy daní správcovi dane na jeho výzvu údaje, ktoré je povinný uchovávať podľa osobitného predpisu.27a)
(16)
Sociálna poisťovňa poskytuje zo svojho informačného systému finančnému riaditeľstvu údaje na účely správy daní.

§ 30
Všeobecné ustanovenia

(1)
Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
(2)
Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom
a)
poskytovateľa poštových služieb,
b)
iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28)
c)
verejnej vyhlášky.
(3)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.
(5)
Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

§ 31
Doručovanie do vlastných rúk

(1)
Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(2)
Ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.
(3)
Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
(4)
Ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

§ 32
Doručovanie elektronickými prostriedkami

(1)
Na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len „elektronický dokument“) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.29)
(2)
Elektronický dokument musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
(3)
Správca dane doručuje elektronický dokument osobe podľa § 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada.
(4)
Elektronický dokument sa doručuje do elektronickej osobnej schránky osoby uvedenej v odseku 3.
(5)
Elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď osoba uvedená v odseku 3 s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument.
(6)
Ak osoba uvedená v odseku 3 neprijme elektronický dokument do 15 dní odo dňa jeho zaslania do elektronickej osobnej schránky, považuje sa tento elektronický dokument za doručený posledným dňom tejto lehoty, aj keď sa osoba uvedená v odseku 3 o doručení nedozvedela.
(7)
Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
(8)
Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo a ministerstvo.

§ 34
Doručovanie mimo územia Slovenskej republiky

(1)
Adresátovi, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území členského štátu mimo územia Slovenskej republiky a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov.21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi; ustanovenie § 9 ods. 2 druhej vety týmto nie je dotknuté.
(2)
Adresátovi, okrem adresáta, ktorým je daňový subjekt podľa § 9 ods. 11 alebo zástupca podľa § 9 ods. 2 a ktorý má sídlo alebo bydlisko mimo územia členského štátu a jeho sídlo alebo bydlisko je známe, doručujú sa písomnosti priamo. Ak sa doručuje písomnosť adresátovi do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku; správca dane môže písomnosť doručiť aj podľa osobitných predpisov.21a) Ak si takýto adresát určí zástupcu na doručovanie, doručujú sa písomnosti tomuto zástupcovi.
(3)
Ak písomnosť nemožno doručiť, považuje sa za doručenú v deň vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(4)
Odseky 1 až 3 sa nepoužijú, ak sa písomnosť doručuje adresátovi elektronicky.

§ 41
Postup pri zabezpečení veci

(1)
Zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný úrad. Daňový subjekt, u ktorého došlo k zabezpečeniu veci, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. O priebehu zabezpečenia veci sa na mieste spíše zápisnica alebo úradný záznam.
(2)
Do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu podľa odseku 1 vydá správca dane, ktorý vec zabezpečil, rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia; proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok.
(3)
Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(4)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu veci, zabezpečí správca dane jej úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove tejto veci.
(5)
Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(6)
Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci sa zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa.
(7)
O vydaní veci, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa na mieste spíše zápisnica.

§ 42
Postup pri prepadnutí veci

(1)
Správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci okrem dopravného prostriedku zabezpečeného podľa § 40 ods. 3, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy podľa § 40 ods. 2, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci. Ak sú pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, odstránené len čiastočne, správca dane, ktorý vec zabezpečil, vydá rozhodnutie o prepadnutí veci, pri ktorej neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, pričom vec, pri ktorej boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu, sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis34) pripúšťa, o čom sa spíše zápisnica.
(2)
Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur.
(3)
Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci.
(4)
Zabezpečené veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.

§ 46
Priebeh a ukončenie daňovej kontroly

(1)
Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.
(2)
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis,33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
(4)
Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.
(5)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(6)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa § 45 ods. 2 písm. g) potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b). V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
(7)
Ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom,2) je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť.
(8)
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.36a)
(9)
Daňová kontrola je ukončená dňom
a)
doručenia protokolu podľa odseku 8,
b)
doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c)
zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.36a)
(10)
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

§ 48

(1)
Správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt
a)
nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
b)
nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c)
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d)
neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
(2)
Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
(3)
Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.
(5)
Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

§ 51
Záznamová povinnosť

(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné na správne určenie dane a aby v určenej lehote predložil tieto záznamy správcovi dane.
(2)
Povinnosť viesť a predkladať záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie, určenie záznamov, ktoré je potrebné správcovi dane predložiť a lehota na ich predloženie.
(3)
Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti, správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu túto záznamovú povinnosť zmeniť alebo zrušiť.
(4)
Správca dane je oprávnený preverovať plnenie záznamovej povinnosti, požadovať doklady, o ktorých sa vedie priebežná evidencia, a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb.
(5)
Záznamy, evidencie a doklady k nim sa vzťahujúce je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej nezanikne právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov.1)

§ 52
Zverejňovanie zoznamov

(1)
Finančné riaditeľstvo vypracúva vypracúvajú zoznamy
a)
daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur a nezaniklo právo na ich vymáhanie,
b)
daňových subjektov, ktorým bola povolená úľava alebo odpustenie podľa § 70 a 157, u ktorých celková suma povolenej úľavy alebo odpustenia presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 17 000 eur a u právnickej osoby 170 000 eur,
c)
daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 33 000 eur a u právnickej osoby 330 000 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá.
(2)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
a)
daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur,
b)
daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,
c)
daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.
(3)
V zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
suma
1.
daňových nedoplatkov,
2.
dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo
3.
povolenej úľavy alebo odpustenia podľa § 70 a 157.
(4)
V prvom polroku bežného roka sa zverejňujú zoznamy podľa odseku 1 na webovom sídle finančného riaditeľstva a zoznamy podľa odseku 2 na webovom sídle príslušnej obce alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií obcou.
(5)
Finančné riaditeľstvo zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie.
(6)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.37a) V zozname sa uvedie identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname, ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody podľa prvej vety, a
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, alebo
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo.

§ 53
Poskytovanie údajov

(1)
Správca dane na žiadosť oznámi, odkedy je určitý daňový subjekt registrovaný, kedy mu bola registrácia zrušená alebo aké číslo mu bolo pridelené pri registrácii, alebo potvrdí, či číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, mu bolo pridelené pri registrácii. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(2)
Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu finančné riaditeľstvo oznámi, či iná osoba je registrovaná na spotrebnú daň v inom členskom štáte; súčasne mu oznámi, či číslo, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, jej bolo pridelené pri registrácii na túto daň.
(4)
Miestne príslušný správca dane na žiadosť daňového subjektu vydá potvrdenie o stave jeho osobného účtu; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

§ 54
Súhlas správcu dane so zápisom v obchodnom registri a s návrhom na výmaz

(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na žiadosť daňového subjektu vydá do piatich pracovných dní od podania žiadosti písomný súhlas so zápisom v obchodnom registri podľa osobitného predpisu,37a) ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vydá súhlas podľa odseku 1, aj ak výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle v úhrne nepresahuje 170 eur.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu správca dane vydá písomný súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak nemá voči daňovému subjektu daňovú pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok alebo ak u daňového subjektu neprebieha výkon daňovej kontroly, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 86, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.

§ 55
Spôsob platenia dane a použitie platieb

(1)
Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane.
(2)
Platbu dane možno vykonať
a)
bezhotovostným prevodom z účtu
1.
vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
2.
určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis,33) na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,
b)
v hotovosti
1.
poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2.
zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,33)
3.
pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,
c)
vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.
(3)
Poplatky súvisiace s realizáciou platby dane znáša daňový subjekt. Pri realizovaní platby v prospech daňového subjektu znáša poplatky súvisiace s touto platbou správca dane; ak ide o poplatky súvisiace s platbou v prospech daňového subjektu na jeho účet vedený v zahraničnej banke, správca dane znáša poplatky súvisiace s realizáciou platby len na území Slovenskej republiky.
(4)
Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.
(5)
Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.
(6)
Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.
(7)
Ak nemožno použiť platbu daňového subjektu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
(8)
Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7, správca dane postupuje podľa § 79.
(9)
Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu.
(10)
Ak daňový subjekt podal žiadosť podľa § 70 alebo § 157 ods. 1 písm. a), ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nepoužijú na daňový nedoplatok, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti správcovi dane až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.
(11)
Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
(12)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu,
b)
pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hotovosť prijal alebo prevzal,
c)
pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná na účet iného správcu dane,
d)
pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,
e)
pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 7 prvý deň lehoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.
(13)
Banka je povinná oznámiť správcovi dane deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu daňového subjektu.
(14)
Povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.
(15)
Dohody uzatvorené o tom, že povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu1) znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre správu daní právne účinné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 61
Prerušenie daňového konania

(1)
Správca dane daňové konanie
a)
preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)
(2)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5)
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6)
Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

§ 68

(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
(2)
Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak
a)
sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole,
b)
daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole,
c)
sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(3)
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
(4)
Daň je vyrubená
a)
rozhodnutím správcu dane,
b)
podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo
c)
zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie.
(5)
Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
(6)
Správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.1)

§ 69
Zánik práva vyrubiť daň

(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
(2)
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1)
(3)
Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje doručenie
a)
protokolu z daňovej kontroly,
b)
protokolu o určení dane podľa pomôcok.
(4)
Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.
(5)
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov;1) v tých prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

§ 70
Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani

(1)
Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.
(2)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
(3)
O povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku správca dane zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(4)
Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5)
Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.40)

§ 73
Postup prvostupňového orgánu

(1)
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(2)
Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
(3)
Predkladacia správa obsahuje najmä
a)
zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,
b)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(4)
Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a)
je neprípustné,
b)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(5)
Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.
(6)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom správca dane ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.

§ 74
Postup odvolacieho orgánu

(1)
Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie.
(2)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
(3)
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
(4)
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(5)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní neobsahuje odôvodnenie, ak sa v ňom vyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu.
(7)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky.
(8)
Odvolací orgán odvolanie zamietne, ak
a)
je neprípustné,
b)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(9)
Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 8.

§ 77
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.
(2)
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
(3)
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
(4)
Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(5)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Príslušný orgán nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(7)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov1) podľa § 69. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(8)
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 48. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 48 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.
(9)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie.
(10)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie.
(11)
Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.

§ 78
Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi

Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a)
odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
b)
platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
c)
úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,
d)
úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).

§ 79
Daňové preplatky a úrok

(1)
Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7.
(2)
Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako tri eurá; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
(3)
Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu tri eurá. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.
(4)
Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o priznaní úroku podľa odseku 3 nemá odkladný účinok.
(5)
Daňový preplatok nemožno vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(6)
Za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, keď bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Banka je povinná oznámiť daňovému subjektu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.
(7)
Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou44a) možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny; na kompenzáciu daňových nedoplatkov sa primerane vzťahuje § 55 ods. 6 a 7.
(9)
Daňový subjekt nemôže nárok na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) postúpiť podľa Občianskeho zákonníka.50)

§ 154
Správne delikty

(1)
Správneho deliktu sa dopustí ten, kto
a)
nepodá daňové priznanie v
1.
ustanovenej lehote,
2.
lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1,
3.
lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2,
b)
nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote,
c)
nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote,
d)
nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane,
e)
uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,
f)
zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť,
g)
uplatní si nárok podľa osobitných predpisov1) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,
h)
zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok,
i)
uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje
1.
zvýšenie dane,
2.
zníženie nadmerného odpočtu,
3.
zníženie uplatneného vrátenia dane33) alebo
4.
zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu,92)
j)
nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,1) pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).
(2)
Zodpovednosti za porušenie povinnosti, ktoré sú správnym deliktom podľa odseku 1, sa fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, zbaví, ak preukáže, že zo závažných zdravotných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom podľa odseku 1. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť daňového subjektu túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa daňový subjekt zbavil tejto zodpovednosti.

§ 155
Pokuty

(1)
Správca dane uloží pokutu
a)
od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,
b)
od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur,
c)
od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b),
d)
od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur,
e)
od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur,
f)
vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy
1.
o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),
2.
o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov,1) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g),
3.
dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),
4.
súčtu vlastnej daňovej povinnosti92a) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu92b) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
g)
vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i).
(2)
Ak správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. b), pokuta podľa odseku 1 písm. a) sa neuloží.
(3)
Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
(4)
Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
(5)
Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.
(6)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
(7)
Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) neuloží, ak
a)
daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu,
b)
daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu.33)
(8)
Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.
(9)
Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu,33) správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.
(10)
Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 10 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá.
(11)
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom
a)
sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j),
b)
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).
(12)
Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(13)
Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená, ak tento zákon neustanovuje inak.
(14)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) a podľa odseku 1 písm. e) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) možno uložiť v rovnakej výške aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a pokiaľ protiprávny stav trvá.

§ 156
Úrok z omeškania

(1)
Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a)
daň alebo rozdiel dane,
b)
preddavok na daň,
c)
splátku dane,
d)
vybraný preddavok na daň,92)
e)
daň vybranú zrážkou,92)
f)
zrazenú sumu na zabezpečenie dane.92)
(2)
Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
(3)
Ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním.
(4)
Ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.
(5)
Ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa osobitného predpisu,92) správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania 92) za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.
(6)
Úrok z omeškania sa nevyrubí
a)
ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň,33)
b)
ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad,
c)
ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu92c) za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec,
d)
z úroku z omeškania a pokuty.
(7)
Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a).
(8)
Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný
a)
zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane,
b)
odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.
(9)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu, ak dlžník alebo osoba zodpovedná za vyrovnanie pohľadávky dlžníka podľa osobitného predpisu,93) najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, nezaplatila pohľadávku členského štátu uvedenú v osobitnom predpise;93) úrok z omeškania vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia žiadosti o vymáhanie pohľadávky až do dňa platby vrátane. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte.

§ 157
Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie

(1)
Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu
a)
odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu,
b)
môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je
1.
právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,
2.
fyzická osoba – podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,
c)
môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov1) z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu.
(2)
Ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani podľa odseku 1, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.
(3)
Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a)
fyzickú osobu, sumu 166 000 eur,
b)
právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur.
(4)
Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a)
fyzickú osobu, sumu 33 200 eur,
b)
právnickú osobu, sumu 332 000 eur.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1.
(6)
Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 a odsekov 3 až 5 len v súlade s osobitným predpisom.40) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie; v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

§ 166

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Príloha k zákonu č. 563/2009 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31. 03. 2010).
2. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011).