Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 561/2007 účinný od 01.05.2014 do 31.03.2015

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A. V šeobecná časť

Predloženým novým znením návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkový ch priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len 'smernica'). Návrh zákona sa predkladá na základe plnenia Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013.

Návrh zákona sa predkladá za účelom úplnej transpozí cie smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, ktoré boli do slovenského právneho poriadku prevzaté zákonom č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov. Nakoľko uvedená nová európska legislat íva podstatne mení doteraz platný regulačný rámec, je potrebné prijatie nového zákona, ktorý nahradí zákon č. 108/2000 Z. z. a doplní v súčasnosti platnú právnu úpravu v tejto oblasti.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v súlade so súčasnými právnymi predpismi Európskej ú nie.

Cieľom návrhu zákona je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou stanoviť podrobnejšie požiadavky na informačné povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na zá klade zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, a tým prispieť k zvýšeniu právnej istoty tak spotrebiteľov, ako aj predávajúcich. Návrhom zákona sa okrem iného rozširujú formálne požiadavky na uvedené zmluvy a podrobnejšie sa upravuje postup pri uplatnení práva spotrebiteľa na odstú penie od zmluvy. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy zo siedmych pracovných dní na 14 kalendárnych dní. Zároveň sa zavádza takzvaný vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý spotrebiteľom umožní zjednodušenie postupu pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy.

Nová právna úprava taktiež reguluje niektoré ďalšie požiadavky. Ide najmä o úpravu tzv. predajných akcií, ktoré sú v súčasnosti zneužívané v neprospech spotrebiteľov, pričom sa predovšetkým vymedzujú povinnosti predávajúcich a organizátorov predajných akcií s cieľom zamedziť využívaniu agresívnych a iných nekalých obchodných praktík zo strany predávajúcich na predajných akciách, pri ktorých často dochádza k zneužívaniu dôvery a objektívnej slabosti osobitne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, a to predovšetkým seniorov.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zá kona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný vo všeobecnosti poskytnúť spotrebiteľovi eš te pred uzavretím zmluvy, či k zákazu využí vania niektorých zabezpečovacích prostriedkov vo vzťahu k spotrebiteľom. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnen í niektorých zákonov či zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorné ho trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami , ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

B. Osobitná časť

K článkuI

K § 1

Ustanovuje sa predmet úpravy zákona a rozsah jeho pôsobnosti. Taxatívne sa vymedzuje, na ktoré typy zmlúv sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Ustanovenie definuje zmluvy, ktorých uzatváranie upravuje zákon. Definičné znaky nie sú založené na náležitostiach zmluvy, ale na okolnostiach uzatvárania zmluvy a použitých prostriedkoch pri uzatváraní zmluvy. Definujú sa taktiež niektoré základné pojmy používané v zákone.

Zmluvou uzavretou na diaľku (zmluva na diaľku) je zmluva, ktorá sa dojednáva a uzatvára 1. použitím akéhokoľvek prostriedku diaľkovej komunikácie, 2. bez súčasného fyzického kontaktu spotrebiteľa a predá vajúceho, a to až do jej uzavretia vrátane tohto okamihu. Oba tieto znaky musia splnené súčasne. Zvýšená ochrana sa poskytuje z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy na diaľku nemá spotrebiteľ totožné mo žnosti a postavenie ako pri uzatváraní zmluvy v prevádzke predávajúceho. Spotrebiteľ napr. nemá možnosť zistiť najmä charakter a vlastnosti tovaru, je vystavený riziku, že skutočná identita obchodní ka môže byť iná, ako prezentovaná. Zároveň spotrebiteľ musí platiť aj náklady vrátenia tovaru predávajúcemu v prípade, že sa od zmluvy na diaľku rozhodne odstúpiť.

Vymedzenie pojmu zmluva na diaľku sa vzťahuje aj na situácie, keď spotrebiteľ navštívi prevádzkové priestory predávajúceho iba na účely získania informácií o tovare alebo službe a následné rokovanie a uzatvorenie zmluvy sa uskutoční na diaľku. Za zmluvu na diaľku sa naopak nepovažuje zmluva, pri ktorej došlo k osobnej interakcii predávajúceho a spotrebiteľa a prerokovanie zmluvy prebehlo osobne, prič om zmluva samotná bola uzavretá použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez súčasnej prítomnosti oboch strán. Spotrebiteľ v takomto prípade nie je vystavený opísaným rizikám, preto nie je dô vod na zvýšenú ochranu. Podobne pojem zmluva uzavretá na diaľku nemá zahàňať objednávky, ktoré spotrebiteľ uskutoční prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku s cieľom iba požiadať odborníka o poskytnutie služby, ako napríklad v prípade spotrebiteľa, ktorý sa telefonicky objedná u kaderníka. Predmetom takéhoto telefonátu je zvyčajne len dohodnutie si termínu a času návštevy u predá vajúceho, ktorý ma službu poskytnúť. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za moment uzavretia zmluvy až okamih, keď sa zmluvné strany dohodnú na podstatných nálež itostiach, t. j. na predmete zmluvy a cene za poskytnutie služby, k čomu obvykle dochádza až za súčasnej fyzickej prítomnosti spotrebiteľa a predávajúceho.

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, kedy sa zmluva uzavretá medzi predávajúcim a spotrebiteľom považuje za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov. Dôraz je kladený na proces dojednávania podstatných n áležitostí zmluvy a nie na finálny moment uzavretia zmluvy. Ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo nie. Platí, že ak ná vrh na uzavretie zmluvy dal spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, zvýšená ochrana spotrebiteľovi sa poskytuje tým, že táto zmluva bude považovaná za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov bez ohľadu na miesto a spôsob uzavretia samotnej zmluvy. Doterajšia právna úprava nepoznala situáciu podľa § 2 písm. c), podľa ktorého zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov je aj zmluva, ktorá bola dojednaná aj uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho, ale spotrebiteľ bol oslovený mimo tohto miesta. V praxi ide najmä o prípady, kedy spotrebiteľ je oslovený predávajúcim (alebo jeho zamestnancom) pred predajňou predávajúceho a následne pozvaný do predajne, kde dôjde uzavr etiu zmluvy. Spotrebiteľ je vystavený momentu prekvapenia a čas od ponuky do uzavretia zmluvy je veľmi krátky, pričom spotrebiteľ nemusí mať možnosť riadne zvážiť svoje rozhodnutie.

Za zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov sa za každých okolností považuje aj zmluva uzavretá na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.

Dohodou o predplatnom sa predávajúci zaväzuje spotrebiteľovi 1. dodávať tovar alebo službu, 2. počas vopred definovan ého (predplateného) obdobia, 3. a spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť za cenu za dodávku na príslušné časové (predplatené) obdobie. Zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľ platil vopred, ide iba o záväzok poč as predplateného obdobia odoberať plnenie, pričom platiť je možné aj následne. Zákon tiež nevyžaduje, aby išlo o pravidelnú dodávku, je možné dohodnúť akékoľvek intervaly a frekvenciu dodá vok. Musí však ísť o opakované plnenie rovnakého druhu a záväzok predávajúceho počas predplateného obdobia dodávať a záväzok spotrebiteľa odoberať dodávku.

Doplnkovou zmluvou je zmluva, ktorá svojim predmetom dopĺňa úžitok spotrebiteľa zo zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov (tzv. hlavnej zmluvy). Pri uzatváraní takejto doplnkovej zmluvy je vzhľadom na účel hlavnej zmluvy rozumné predv ídať, že predmet doplnkovej zmluvy stratí pre spotrebiteľa zmysel v prípade zániku hlavnej zmluvy, t.j. spotrebiteľ nebude mať záujem na plnení povinností z tejto zmluvy. Ako príklad možno uviesť kúpnu zmluvu na diaľku, napr. v elektronickom obchode a garanciu pre spotrebiteľa, že v prípade akéhokoľvek poškodenia tovaru mu predávajúci vymení poškodený tovar za nový tovar. Spotrebiteľ za takúto službu platí pre predávajúceho mesačný poplatok. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi od hlavnej zmluvy, nedokáže využiť ani výhodu z doplnkovej zmluvy. Preto je žiaduce, aby v prípade, že doplnková zmluva napĺňa znaky podľa zákona, bola jej existencia závislá od existencie hlavnej zmluvy.

Definícia prevádzkových priestorov zahàň a popri prevádzkarni, vymedzenej v § 17 ods. 1 Živnostenského zákona, aj iné priestory, kde predávajúci zvyčajne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť alebo povolanie. V zmysle uvedenej definície sa za prev ádzkové priestory považujú aj obchodné priestory, v ktorých obchodník vykonáva svoju činnosť len sezónne, napríklad počas turistickej sezóny v lyžiarskom stredisku. Stánky na trhoch a veľtrhoch sa pova žujú za prevádzkové priestory predávajúceho, len ak spĺňajú vyššie uvedenú podmienku, t. j. že predávajúci týmto spôsobom trvalo alebo zvyčajne realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Uveden é kritérium nebude splnené napríklad vtedy, ak sa veľtrh alebo obdobná akcia realizuje príležitostne, za účelom výstavy či propagácie tovarov a služieb, a to aj v prípade, ak na ňom dochádza k ponuke a predaju tovarov a služieb spotrebiteľom.

Trvanlivý nosič je definovaný ako prostriedok, ktor ý umožňuje spotrebiteľovi a predávajúcemu uchovávať a reprodukovať jemu adresované informácie v podobe čitateľnej pre adresáta týchto informácií tak dlho, ako to pre neho bude potrebné z hľ adiska ochrany záujmov plynúcich zo vzájomného vzťahu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Pod definíciu je potrebné zahrnúť predovšetkým také nosiče informácií, ako je papier, USB kľúč e, CD-ROM, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily. V situáciách, keď je z dôvodu právnej istoty či vzhľadom na prípadnú potrebu uniesť dôkazné bremeno dôležité poskytovať informácie alebo dokumenty v určitej forme, zákon na viacerých miestach stanovuje povinnosť poskytnúť ich v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V porovnaní so všeobecnou občianskoprávnou úpravou formy právnych úkonov (§ 40 Občianskeho zákonníka) sa možnosťou poskytnúť určité informácie alebo dokumenty na trvanlivom nosiči rozširuje spektrum dostupných prostriedkov aj na moderné a v s účasnosti čoraz využívanejšie spôsoby, ktoré rovnako dobre umožňujú dosiahnutie účelu uchovania a nezmeneného reprodukovania informácií dôležitých tak pre spotrebiteľa, ako aj predávajú ceho. Za trvanlivý nosič sa nepovažuje webová stránka.

Elektronickým obsahom sú dáta, ktoré sú vyrobené a poskytované v elektronickej forme, ako napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty, bez ohľadu na to, či sú získavané prostredníctvom sťahovania, metó dou streamingu z hmotného nosiča alebo iným spôsobom. Zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči sú zmluvami, ktorých predmetom je poskytnutie určitej služ by, na druhej strane, ak sa elektronický obsah dodáva na hmotnom nosiči ako je CD alebo DVD, považuje sa elektronický obsah zaznamenaný na tomto nosiči za tovar v zmysle tohto zákona.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke tovaru alebo služby čo najúplnejšie a neskreslené informácie, zákon v odseku 1 ustanovuje povinnosť predávajú ceho pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavných vlastnostiach tovaru alebo služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálnych kontaktný ch údajov (napr. telefónne číslo, fax a e-mailová adresa, ak sú k dispozícii), o celkovej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou či informá cie o zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady tovaru a prípadne o záruke poskytovanej nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Predávajúci je ďalej povinný vopred informovať spotrebiteľa o akýchkoľ vek podmienkach, na základe ktorých bude spotrebiteľ povinný zaplatiť zálohu, preddavok alebo inú finančnú zábezpeku, vrátane podmienky, keď dochádza k zablokovaniu určitej sumy na kreditnej alebo debetnej karte spotrebiteľa. Za účelom ochrany spotrebiteľa je potrebné, aby bol spotrebiteľ informovaný o práve odstúpiť od zmluvy, lehote, v ktorej je možné tento právny úkon urobiť, a o postupe pri uplat ňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Zákon v záujme zjednodušenia postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práva na odstúpenie zavádza tzv. formulár na odstúpenie od zmluvy (príloha č. 3 tohto zákona), ktorý predávajúci spotrebiteľovi poskytne pred uzavretím zmluvy. Informačné povinnosti týkajúce sa pr áva spotrebiteľa na odstúpenie zákon umožňuje predávajúcemu splniť tým, že poskytne spotrebiteľovi predvyplnené poučenie o odstúpení od zmluvy podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2 zákona.

Odsek 2 vymedzuje formálne požiadavky na splnenie informačnej povinnosti. V prípade zmluvy na diaľku sa nepredpisuje listinná forma, iba forma primeraná prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý sa použije na uzavretie zmluvy. Ustanovenie však treba vykladať v prospech spotrebiteľa a nemôže dávať priestor na to, aby predávajúci obchádzali povinnosť riadne, jasne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa. Dôkazné bremeno znáša predávajúci. Poskytnutie informácií v listinnej podobe sa naopak vyžaduje v prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov. Na základe súhlasu spotrebiteľa sa môž e použiť iný trvanlivý nosič.

Predzmluvné informácie sa z dôvodu ochrany spotrebiteľa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom ich zmena je možná iba na základe výslovného upozornenia spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy a s jeho súhlasom.

Zákon tiež upravuje, že spotrebiteľ musí byť vopred informovaný o nákladoch na doručenie tovaru a iných nákladoch a poplatkoch, ktoré musí hradiť a tiež o tom, že náklady na vrátenie tovaru spä ť predávajúcemu v prípade odstúpenia od zmluvy znáša spotrebiteľ. Ak o týchto skutočnostiach nie je spotrebite ľ vopred informovaný, predávajúci nemôže od neho žiadať úhradu týchto nákladov.

Dôkazné bremeno splnenia informačnej povinnosti vždy znáša predávajúci.

K § 4

Ustanovenie upravuje niektoré podmienky pri uzatváraní zmlúv na diaľku.

V odseku 1 sa pre prípad uzatvárania zmluvy elektronickými prostriedkami, napr. cez internet, osobitne prostredníctvom internetovej stránky, zavádza povinnosť bezprostredne pred odoslaním objednávky zo strany spotrebiteľa op ätovne upozorniť spotrebiteľa na informácie o vlastnostiach tovaru alebo služby, o celkovej cene, o dĺžke trvania zmluvy a o dĺžke trvania záväzkov spotrebiteľa. Nevylučuje sa tým povinnosť tieto inform ácie poskytnúť aj v rámci všeobecnej predzmluvnej informácie podľa § 3. Uvedené informácie majú najväč ší vplyv na rozhodovanie spotrebiteľa a opätovným pripomenutím sa má dosiahnuť, že spotrebiteľ urobí uvážené nákupné rozhodnutie. Zákon nepredpisuje žiadnu osobitnú formu, vyž aduje sa iba jednoznačné a zrozumiteľné upozornenie, tak, aby spotrebiteľ mal možnosť ľahko získať prístup k týmto informáciám. Preto nie je žiaduce, aby bol spotrebiteľ presmerovaný na všeobecné predzmluvné informácie, alebo iným spôsobom sa dosiahlo, že uvedené informácie budú poskytnuté v rámci rozsiahleho textu. Predpokladá sa, že spotrebiteľ bude venovať týmto informáciám pred odoslaní m objednávky iba minimálny čas, preto je žiaduce prispôsobiť aj spôsob poskytnutia informácií tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno znáša predávajúci.

Odsek 2 upravuje povinnosť predávajúceho zabezpečiť, aby spotrebiteľ potvrdil, že je oboznámený so skutočnosťou, že na základe odoslania objedná vky mu vzniká povinnosť zaplatiť cenu za objednaný tovar alebo službu. Cieľom tohto ustanovenia v spojení s odsekom 3 je zabezpečiť, aby si spotrebiteľ mohol pri zmluvách uzatváraných na diaľku prostrední ctvom internetových stránok v plnom rozsahu porozumieť záväzku, ktorý uzatvorením zmluvy vznikne pred tým, než podá objednávku. Je tiež dôležité, aby spotrebiteľ v takýchto situáciách mal možnosť určiť okamih, od ktorého preberie závä zok zaplatiť predávajúcemu. Vylučuje sa možnosť používania tzv. internetových pascí. Pozornosť spotrebiteľa by sa preto mala osobitne upriamiť prostredníctvom jednoznačnej formulácie na skutočnosť, že podanie objednávky zahàňa záväzok zaplatiť obchodníkovi. Ak sa má objednávka odoslať stlačením tlačidla alebo aktivovaním obdobnej funkcie na stránke predávajúceho, spotrebiteľ musí byť informovaný, že bude povinný platiť peňažný záväzok, a to uvedením tejto skutočnosti priamo na tomto tlačidle alebo funkcii. Dô sledkom nesplnenia uvedenej povinnosti je skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť namietať oprávnenosť nárokov predávajúceho, ak ten svoju povinnosť nesplnil. Úspešne sa tak bude môcť brániť spotrebiteľ v prípadoch, ak cena za plnenie je uvedená nejednoznačným sp ôsobom alebo uvedená vôbec nie je. Účelom ustanovenia je chrániť predovšetkým spotrebiteľa v uvedených prípadoch, ak od neho predávajúci žiada zaplatiť cenu za plnenie.

Na internetovej stránke predávajúceho musí byť v záujme transparentnosti podmienok nákupu najneskôr na začiatku postupu vytvárania objednávky spotrebiteľom jasne a čitateľne uvedené, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké platobné prostriedky je možné použiť za účelom realizácie platby za tovar alebo službu.

V odseku 5 sa stanovujú požiadavky na poskytnutie informácií s cieľom zohľadniť technické obmedzenia niektorých médií, ako je napríklad obmedzenie počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefó nov. V takýchto prípadoch by mal predávajúci splniť minimálny súbor požiadaviek na informácie (hlavné vlastnosti tovaru alebo služby, údaje o predávajúcom, celková cena a ďalšie náklady zaťažuj úce spotrebiteľa, informácie o práve odstúpiť od zmluvy a o dĺžke trvania zmluvy). Ïalšie informácie musí predávajúci poskytnúť spotrebiteľovi spôsobom primeraným použitému prostriedku dia ľkovej komunikácie. V závislosti od povahy konkrétneho prostriedku možno za splnenie danej povinnosti považovať najmä odkázanie spotrebiteľa na iný zdroj informácií, napríklad poskytnutím čí sla na bezplatnú telefónnu linku alebo hypertextového odkazu na internetovú stránku predávajúceho, avšak len za predpokladu, že príslušné informácie budú spotrebiteľovi priamo k dispozícii a budú ľ ahko dostupné.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovuje ochrana spotrebiteľa v prípade zmluvy o službách, ak sa má na základe tejto zmluvy alebo na základe žiadosti spotrebiteľa začať poskytovanie služieb eš te pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa od predávajúceho vyž aduje, aby od spotrebiteľa získal výslovný súhlas so začatím takéhoto poskytovania, ako aj vyhlá senie spotrebiteľa o tom, že bol poučený o právnych následkoch udelenia výslovného súhlasu so začatím poskytovania, t. j. že po úplnom vykonaní služby stratí právo na odstúpenie od zmluvy. Ak by sa služby poskytovali v rozpore s uvedeným, predávajúci pri odstúpení od zmluvy nemô že od spotrebiteľa vyžadovať úhradu za poskytnuté plnenie, bez ohľadu na to, v akom rozsahu k poskytnutiu služieb došlo.

V odseku 8 sa stanovujú obdobné požiadavky ako v prípade zmlúv o službách aj na zmluvy, predmetom ktorých je poskytovanie elektronické ho obsahu inak ako na hmotnom nosiči, ak sa má poskytovanie elektronického obsahu začať pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Sankciou pri nedodržaní zákonných povinností predávajúceho je obdobne ako v prípade zmlúv o službách bezodplatnosť plnenia, poskytnutého poč as plynutia lehoty na odstúpenie od zmluvy.

K § 5

Ustanovuje sa osobitná ochrana spotrebiteľa v prípade telefonického kontaktovania spotrebiteľa predávajúcim s ponukou na uzavretie zmluvy. Na začiatku telefonického hovoru sa predávajúci musí riadne identifikovať a oznámiť svoj obchodný z ámer. Taktiež musí spotrebiteľa výslovne informovať o povinnosti zaplatiť za tovar alebo službu alebo uhradiť iné náklady a poplatky, ak ponúka uzavretie odplatnej zmluvy.

Podľa odseku 2 sa na platné uzavretie zmluvy dojednanej telefonicky, v prípade, ak s ponukou oslovil spotrebiteľa predávajúci, vyžaduje súhlas spotrebiteľa s n ávrhom na uzavretie zmluvy v písomnej forme. V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma považuje za zachovanú aj vtedy, ak je súhlas spotrebiteľa s obsahom zmluvy daný naprí klad elektronickými prostriedkami. Nestačí však slovný súhlas spotrebiteľa vyjadrený počas telefonického hovoru, a to ani v prípade, ak predávajúci disponuje audionahrávkou telefonické ho hovoru, na ktorej je zaznamenaný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy. Požiadavkou na písomný súhlas spotrebiteľa s uzavretím zmluvy dojednanej cez telefón sa má dosiahnuť, aby spotrebiteľ mal možnosť zvážiť svoje nákupné rozhodnutie a nebol tak vystavený momentu prekvapenia či nedostatočnému porozumeniu podmienok, ktoré mu v krátkom čase počas telefonického hovoru povie predávajúci. Zároveň ú prava reflektuje nežiaduci stav v praxi, keď sa nezriedka predávajúci dovoláva platnosti zmluvy uzavretej so spotrebiteľom prostredníctvom telefónu, napriek tomu, že spotrebitelia v mnohých prípadoch nevedia, že tak ýmto spôsobom mohli platne uzavrieť zmluvu, resp. neboli si vedomí dôsledkov, ktoré z takejto komunikácie s predávajúcim pre nich vyplynú.

Odsek 3 nadväzuje na ustanovenie odseku 1 a bude sa aplikovať v prípadoch, ak počas telefonického rozhovoru iniciovaného predávajúcim nedochádza k uzavretiu novej zmluvy, ale k zmene záväzku vyplývajúceho z už existujú cej zmluvy. Aj pri návrhu na zmenu zmluvy je predávajúci povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie v rozsahu podľa odseku 1, avšak na platnosť dohody o zmene zmluvy sa nevyžaduje, aby spotrebiteľ odoslal predávajúcemu súhlas s jej znením v pí somnej forme. V takomto prípade sa dohoda o zmene zmluvy považuje za uzavretú, ak s jej obsahom súhlasia obe strany počas telefonického rozhovoru. Predávajúci však poskytne spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí dohody o zmene zmluvy na trvanlivom nosiči.

K § 6

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi bezodkladne po uzavretí zmluvy na diaľku potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči, ktoré musí obsahovať všetky informácie podľa § 4 ods. 1 za predpokladu, že všetky tieto informácie predávajú ci neposkytol spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred odoslaním objednávky, resp. pred uzavretím zmluvy na diaľku. V prípade, že predmetnom zmluvy je poskytovanie služ ieb alebo elektronického obsahu inak ako na hmotnom nosiči, prič om poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu sa má začať ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, predávajúci je povinný poskytnúť spotrebiteľovi aj potvrdenie o predchádzajúcom výslovnom súhlase spotrebiteľa so začatím poskytovania pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol pou čený o následkoch udelenia tohto súhlasu.

V prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov je predávajúci bezodkladne po uzavretí zmluvy povinný odovzdať spotrebiteľovi vyhotovenie uzavretej zmluvy alebo písomné potvrdenie o uzavretí zmluvy a v prípade, že ide o poskytovanie služieb alebo elektronického obsahu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, aj potvrdenie o prijatí predchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa a vyhlásení o tom, že spotrebiteľ bol poučený o následkoch udelenia tohto súhlasu. So súhlasom spotrebiteľa mož no tieto dokumenty poskytnúť na inom trvanlivom nosiči.

K § 7

V odseku 1 sa ustanovuje možnosť spotrebiteľa aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov alebo zmluvy na diaľku pred uplynutím lehoty na odstúpenie. Právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu je pre spotrebiteľa garantované z dôvodu, že v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť a preto by mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru, podobne ako pri kúpe v „kamennom“ obchode. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté mimo prevádzkový ch priestorov, spotrebiteľ by mal mať právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku či psychologického tlaku, ktorý môže byť spojený s týmto spôsobom predaja.

Všeobecná dĺžka lehoty na odstúpenie od zmluvy je 14 (kalendárnych) dní. Platí pre prípad, ak predávajúci riadne splnil príslušnú informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 1 písm. h). Ak ju nesplnil ani po uzavretí zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie až po 12 mesiacoch a 14 dňoch. Ak predávajúci splní svoju informačnú povinnosť počas 12 mesiacov od začatia plynutia lehoty na odstúpenie, lehota uplynie po 14 dň och od dodatočného splnenia informačnej povinnosti. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok č asu na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií. Neposkytnutie ustanovených predzmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany predávajúceho, že zakladá pr ávo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote. Na účely zabezpečenia právnej istoty, pokiaľ ide o dĺžku lehoty na odstúpenie od zmluvy, však ustanovenie zavádza obmedzenie v podobe 12-mesač nej lehoty.

V odseku 2 sa presne vymedzuje okamih začatia plynutia lehoty podľa typu zmluvy, od ktorej sa má odstúpiť, a okolností, za akých sa tovar na základe zmluvy dodáva. Okamihom určujúcim začatie plynutia lehoty je vzhľ adom na povahu plnenia v prípade zmlúv o službách a zmlúv o poskytovaní elektronického obsahu nedod ávaného na hmotnom nosiči moment uzavretia zmluvy. V prípade kúpnych zmlúv bude plynutie lehoty závisieť od skutočnosti, kedy spotrebiteľ alebo ním splnomocnená osoba (okrem dopravcu) prevezme tovar. Vzhľadom na r ôznorodosť dodávok tovarov toto ustanovenie zohľadňuje aj situácie, keď sa všetky objednané tovary alebo ich časti nedoručujú spotrebiteľovi zároveň, ale ich dodanie prebieha oddelene, po viacerých dieloch či kusoch, prípadne sa tovar dodáva opakovane počas určitého obdobia.

V záujme eliminácie pochybností o tom, či spotrebiteľ má právo odstúpiť od kúpnej zmluvy ešte pred dodaním tovaru, t.j. pred začatím plynutia lehoty podľa odseku 2, sa výslovne ustanovuje toto prá vo pre spotrebiteľa. V praxi ide najmä o situácie, keď má byť spotrebiteľovi na základe kúpnej zmluvy dodaný tovar, v skutočnosti však k riadnemu dodaniu nedôjde.

Zákon taxatívne vymedzuje, od ktorých zmlúv nie je možné odstúpiť. Ide hlavne o prípady, pri ktorých je objektívne nemožné vrátiť poskytnuté plnenie alebo pri ktorých by mal predávajúci značne s ťažené vrátené plnenie predať inému spotrebiteľovi. Takým prípadom je napríklad víno dodané dlho po uzavretí zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu ("vin en primeur"). Právo na odstúpenie od zmluvy by ďalej nebolo vhodné uplatňovať pri tovare, ktorý je vyrobený podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo ktorý je jasne vyrobený na mieru, ako ani v prípade tovaru, ktorý je svojou povahou po dodaní neoddeliteľne zmiešaný s inými položkami. Poskytnutie práva na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi sa tiež vylučuje pre niektoré služ by, pri ktorých uzatvorenie zmluvy vedie k rezervácii určitej kapacity, pri ktorej by po uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať predávajúci problémy s jej naplnením. To by sa mohlo stať napríklad v prí pade rezervácií v hoteloch alebo pokiaľ ide o rekreačné chaty, kultúrne alebo športové podujatia.

K § 8

Ustanovuje sa forma odstúpenia od zmluvy. Všeobecne platí, že spotrebiteľ môže uplatniť právo na odst úpenie od zmluvy v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom nosiči. V prípade, že zmluva bola uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bude postačovať akékoľvek jednoznačné (aj ústne formulované) vyhlásenie, ak z neho bude jednoznačne zrejmé, že vôľa spotrebiteľa smeruje k odstúpeniu od zmluvy. Dôkazné bremeno znáša spotrebiteľ. Zákon uľahčuje pre spotrebiteľa odstúpenie od zmluvy možnosťou v každom prípade použiť formulár na odstúpenie od zmluvy obsahujúci všetky podstatné náležitosti tohto ú konu. Formulár je predávajúci povinný predvyplniť svojimi identifikačnými údajmi a odovzdať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkov ých priestorov. Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok, od spotrebiteľa sa vyžaduje iba minimum ú konov, aby mohol odstúpiť od zmluvy.

Podľa odseku 3 je odstúpenie od zmluvy účinné, keď formulár na odstúpenie od zmluvy alebo iný jednoznačne formulovaný prejav vôle spotrebiteľa dôjde predávajúcemu. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočnosť, že zmluva sa od začiatku zruš uje, t. j. hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy vznikla. Z uvedeného vyplýva účastníkom zrušenej zmluvy povinnosť vzájomne sa vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (vrátia si to, čo si už predtým plnili).

Ak sa oznámenie obsahujúce právny úkon odstúpenia od zmluvy nepodarí bez zavinenia spotrebiteľa doručiť predávajúcemu, či už z dôvodu neprevzatia zásielky jej adresátom alebo neexistujúcej, resp. nespr ávnej korešpondenčnej či e-mailovej adresy (za predpokladu, že spotrebiteľ zaslal oznámenie na správnu adresu poskytnutú mu predávajúcim), uplatní sa všeobecná zásada doručovania podľa obč ianskeho hmotného práva, v zmysle ktorej prejav vôle voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. konštatoval, že „ voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdení m do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť ). (...) K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“

V odseku 3 zákon z dôvodu ochrany dobromyseľnosti spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práva na odstú penie od zmluvy výslovne ustanovuje, že v prípade pochybností sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené, ak uplynul primeraný čas po jeho odoslaní. Ide o reakciu na pomerne často sa vyskytujúce prípady v praxi, kedy sa predávajúci bezdôvodným odopretím prevzatia zásielky či zámerným uvedením nesprávnej adresy snažia sťažovať alebo mariť prá vo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Z rovnakého dôvodu je potrebné chrániť spotrebiteľa pred znemožnením uplatnenia jeho práva na odstúpenie od zmluvy spôsobom, že predávajúci zmení sídlo, kore špondenčnú či e-mailovú adresu bez toho, aby spotrebiteľa na túto skutočnosť náležite upozornil. V súlade s vyššie citovaným judikátom Najvyššieho súdu SR je preto potrebné považovať pr ávny úkon smerujúci k odstúpeniu od zmluvy za účinný aj keď nedošlo k jeho skutočnému doručeniu predávajúcemu, za predpokladu, že spotrebiteľ dostatočne preukáže jeho zaslanie a uplynul č as primeraný zvolenému spôsobu prepravy zásielky od jeho odoslania. V prípade odoslania správy emailom, sms, telefaxom alebo iným spôsobom umožňujúcim okamžité doručenie sa predpokladá, že odstú penie bolo vykonané dňom jeho odoslania. Pri ostatných formách prepravy je potrebné vziať do úvahy priemerný čas potrebný na doručenie zásielky rovnakého druhu. Môže tak urobiť napríklad prostrední ctvom dokladu o zaslaní doporučenej zásielky poštou či e-mailom, ktorý preukázateľne odoslal na adresu poskytnutú mu predávajúcim. Dôkazné bremeno o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy v každom pr ípade znáša spotrebiteľ.

V odseku 4 sa stanovuje povinnosť predávajúceho ihneď poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí oznámenia o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy, ak predávajúci ponúka možnosť odstúpiť od zmluvy priamo prostredníctvom platformy na svojej internetovej stránke. Účelom tohto ustanovenia je zaručiť informovanie spotrebiteľa o tom, že jeho právny úkon sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t. j. že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

Odsek 5 stanovuje právne následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k doplnkovej zmluve. Vzhľadom na charakter doplnkovej zmluvy nie je odôvodnená jej existencia v prípade zrušenia hlavnej zmluvy, preto zákon vý slovne ustanovuje, že doplnková zmluva zaniká ex lege v okamihu, keď v dôsledku odstúpenia od hlavnej zmluvy dôjde k zániku tejto hlavnej zmluvy. Zároveň sa zakazuje účtovať spotrebiteľovi akékoľve k poplatky v súvislosti so zrušením doplnkovej zmluvy, okrem oprávnených nákladov predávajúceho spojených s výberom drahšieho spôsobu doručenia tovaru spotrebiteľom ako je štandardný spôsob doruč enia ponúkaný predávajúcim. Taktiež nie je dotknutá povinnosť spotrebiteľa uhradiť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Spotrebiteľ však aj v prí pade zrušenia doplnkovej zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať on.

K § 9

V prípade, že spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, predávajúci je povinný vrátiť spotrebiteľovi všetky platby prijaté od spotrebiteľa na základe uzavretej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane ná kladov na doručenie tovaru spotrebiteľovi, do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Predávajúci je zároveň povinný prebrať vrátený tovar.

Podľa odseku 2 sa vrátenie platieb musí realizovať rovnakým spôsobom, akým prebehla pôvodná transakcia, ak spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia. Je dôvodné predpokladať, že ak spotrebiteľ uhradil cenu za tovar napríklad prevodom z bankového účtu, nebude mať záujem na vr átení peňazí prostredníctvom poštovej poukážky či iným spôsobom.

V odseku 3 sa ustanovuje, že dodatočné náklady spojené s iným ako najlacnejším bežným spô sobom doručenia znáša spotrebiteľ. Ak si spotrebiteľ výslovne zvolil určitý nadštandardný spôsob doručenia (napríklad expresné doručenie do 24 hodín), hoci predávajúci mu ponúkol bežný a vš eobecne prijateľný spôsob doručenia, s ktorým by boli spojené nižšie náklady na doručenie, je legitímne požadovať, aby rozdiel v nákladoch medzi týmito dvoma spôsobmi doručenia znášal spotrebiteľ .

Ustanovuje sa tiež povinnosť zabezpečiť vyzdvihnutie tovaru u spotrebiteľa, ak bol tovar dodaný spotrebiteľovi domov na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov a ak vzhľadom na povahu tovaru nie je mož né tento poslať predávajúcemu späť poštou. Pri určení, či ide o tovar takej povahy, ktorá znemožňuje jeho vrátenie poštou, je možné vychádzať napríklad z obchodných podmienok poštovej slu žby, ktoré vymedzujú hmotnostné obmedzenia a maximálne rozmery balíka, ktoré je možné odoslať na poštovú prepravu. Cieľom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa v prípadoch, kedy nie je žiaduce, aby n áklady na vrátenie nadrozmerného tovaru v prípade zmlúv uzatváraných často za momentu prekvapenia alebo psychologického tlaku znášal spotrebiteľ.

V odseku 5 sa výslovne ustanovuje, že v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúci nie je povinn ý vrátiť spotrebiteľovi platby pred tým, ako mu je tovar doručený alebo kým spotrebiteľ nepreukáže jeho zaslanie predávajúcemu, podľa toho, čo nastane skôr. Predávajúci teda nie je povinný vráti ť spotrebiteľovi jeho platby pred tým, ako bude mať istotu, že spotrebiteľ zaslal späť tovar, pričom túto skutočnosť musí spotrebiteľ predávajúcemu dostatočne preukázať, napríklad predložen ím podacieho lístku dokladujúceho odoslanie zásielky na pošte. Táto právna úprava reaguje na v súčasnosti pomerne rozšírené praktiky spotrebiteľov špekulatívneho charakteru, kedy spotrebiteľ síce odst úpi od zmluvy, avšak následne nesplní svoju povinnosť vrátiť tovar späť predávajúcemu, zatiaľ čo predávajúci ani v takomto prípade nie je zbavený povinnosti vrátiť spotrebiteľovi vš etky uhradené platby.

K § 10

Ustanovujú sa povinnosti spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy, najmä jeho povinnosť vrátiť tovar najneskôr do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy predávajúcemu a zodpovednosť za nadmerné opotrebenie tovaru, ktoré bolo spôsobené jeho používaním. Spotrebiteľ musí mať možnosť po doručení tovaru odskúšať jeho funkčnosť, nemôže však tovar používať , ak odstupuje od zmluvy. Na účely zistenia povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v „kamennom“ obchode. Od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby počas lehoty na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipuloval a kontroloval ho s náležitou starostlivosťou, napríklad zakúpené oblečenie by mal spotrebiteľ len vyskúšať , ale nemal by ho nosiť, čo prezumuje povinnosť vrátiť tento tovar s pôvodnými visačkami či inými ochrannými alebo identifikačnými prostriedkami.

Ak predávajúci zistí, že tovar, ktorý mu vrátil spotrebiteľ po odstúpení od zmluvy, je poškodený zavinením spotrebiteľa, môže sa domáhať zodpovednosti za vzniknutú škodu na súde. Táto skuto čnosť však nemá vplyv na povinnosť predávajúceho vrátiť spotrebiteľovi všetky uhradené platby podľa § 9 ods. 1. Jednostranné započítanie pohľadávky predávajúceho na náhradu škody voči pohľadávke spotrebiteľa na vrátenie všetkých platieb podľa § 9 ods. 1 je vylúčené.

Spotrebiteľ v prípade odstúpenia od zmluvy znáša náklady na vrátenie tovaru predávajúcemu, s výnimkou situácie, ak predávajúci súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak nesplnil povinnosť v s úlade so zákonom informovať spotrebiteľa, že tieto náklady bude znášať spotrebiteľ.

V odseku 4 sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť uhradi ť predávajúcemu cenu za skutočne poskytnuté plnenie, ak na základe zmluvy o službách došlo k poskytovaniu plnenia už pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. V týchto prípadoch sa však vždy v súlade s § 4 ods. 6 vyžaduje predchádzajúci výslovný súhlas spotrebiteľa so začatím poskytovania týchto služieb pred uplynutí m lehoty na odstúpenie od zmluvy, v opačnom prípade spotrebiteľ nie je povinný platiť predávajúcemu žiadne platby bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia (odsek 5). Rovnaký následok spočívajúci v oslobodení spotrebiteľa od povinnosti platiť za dodané plnenie je zákonom ustanovený aj pre prípad, že pred ávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy a nákladoch s tým spojenými v súlade s § 3 ods. 1 písm. h) a i).

Iné poplatky alebo záväzky pre spotrebiteľa vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy, ako tie, ktoré výslovne upravuje zákon v § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 až 4, sú vylúčené.

K § 11

Definuje sa pojem predajná akcia ako akcia organizovaná na základe pozvánky alebo iného spotrebiteľom adresovaného ozná menia, z ktorého je zrejmé, že ide o pozvanie, pričom počas konania predajnej akcie dochádza k ponuke tovarov alebo služieb spotrebiteľom alebo aj k uzavieraniu pr íslušných zmlúv. Zákon nevyžaduje, aby išlo o adresnú pozvánku, stačí, ak bolo pozvanie urobené akýmkoľvek druhom reklamy alebo šírenia informácie. Rozhodujúcou je skutočnosť, ž e ide o akciu, ktorá vykazuje znaky organizovanosti a ktorá má spravidla uzatvorený charakter a nie je prístupná pre verejnosť. Definícia je poňatá extenzívne, a preto obsahuje iba minimálne, ale jasne definované znaky. Právna úprava za predajnú akciu považuje aj akciu, počas ktorej dochádza iba k prezentácii výrobkov alebo služieb, avšak zmluvy sa uzatvárajú po skončení akcie, t. j. v nadväznosti na akciu, najnesk ôr do 15 pracovných dní od uskutočnenia predajnej akcie. Uvedená lehota je ochrannou lehotou, zakotvenou s cieľom, aby predávajúci neobchádzali zákon tak, že zmluvy by sa uzavreli následne po skončení predajnej akcie, prípadne by ich uzavretím podmieňovali napríklad odvoz účastníkov z predajnej akcie domov. Predajnou akciou nebude spravidla organizované stretnutie, ktorému už predchádzala záväzná objedná vka tovarov alebo služieb, tak ako je tomu napríklad v prípade organizovaného predaja dámskej alebo pánskej kozmetiky.

Za predajnú akciu sa podľa odseku 2 nebude považovať vzhľadom na špecifický charakter predaja predaj na verejnej dražbe. Rovnako za predajnú akciu sa nebude považovať ani akcia organizovaná výlučne za úč elom degustácie, konzumácie a predaja degustovaných výrobkov, avšak iba v prípade, ak na takejto akcii nebudú prezentované a ponúkané na predaj aj iné výrobky alebo služby.

V odseku 3 sa zavádza povinnosť organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho vopred písomne oznámiť orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) konanie akcie. Návrh počíta aj so situá ciou, ak sú organizátor a predávajúci odlišné osoby, preto osobitne upravuje povinnosti tak organizátora predajnej akcie, ako aj predávajúceho. Písomné oznámenie o konaní akcie musí byť orgánom SOI – ústrednému inšpektorátu a miestne príslušnému inšpektorátu podľa miesta konania akcie oznámené najneskôr 20 kalendárnych dní pred uskutočnením predajnej akcie. Ide o zákonnú hmotnoprá vnu lehotu, nie lehotu procesnú ani poriadkovú, teda odpustenie jej zmeškania neprichádza do úvahy a zároveň je zrejmé, že najmenej 20 kalendárny deň pred konaním predajnej akcie musí byť písomné ozná menie už vo sfére dispozície oboch orgánov SOI. Porušenie predmetnej lehoty, čo i len vo vzťahu k jednému orgánu, implikuje právne následky ustanovené v ďalších ustanoveniach zákona.

Návrh taxatívne určuje náležitosti písomného oznámenia, pričom rovnaké náležitosti musí obsahovať aj pozvánka alebo iné pozvanie na predajnú akciu adresované spotrebiteľom. Ide hlavne o identifikáciu organizá tora alebo predávajúceho, určenie výrobkov a služieb, ktoré budú prezentované a predávané vrátane ceny, uvedenia miesta a času konania predajnej akcie, ako aj časového harmonogramu predajnej akcie. Všetky n áležitosti, ktoré musí oznámenie obsahovať je legitímne požadovať v záujme transparentnosti a informovania spotrebiteľa. Písomné oznámenie musí rovnako obsahovať prílohy, a to vyhotovenie pozvá nky, pozvania alebo inej informácie adresovanej spotrebiteľom a návrhy všetkých zmlúv, ktoré budú môcť spotrebitelia na predajnej akcii uzavrieť.

Podľa odseku 5 ústredný inšpektorát SOI zverejní na svojom webovom sídle informáciu o plánovanej predajnej akcii tak, aby sa o nej spotrebitelia mohli dozvedieť v dostatočnom časovom predstihu. Ak však predávaj úci nedoručí písomné oznámenie v rozsahu a s náležitosťami podľa odseku 4 najneskôr v lehote podľa odseku 3, ústredný inšpektorát písomné oznámenie na webovom sídle nezverejní.

V odsekoch 6 a 7 sa ustanovujú povinnosti organizátora alebo predávajúceho týkajúce sa obsahových náležitostí pozvánky a prezentácie, ponuky predaja a predaja výrobkov, a to všetko vo väzbe na písomn é oznámenie podľa odseku 4. Je dôležité, aby spotrebiteľ nebol uvádzaný na predajnej akcii do omylu, a teda aby nedošlo k tomu, že predávajúci alebo organizátor bude prezentovať, ponúkať alebo predá vať iný tovar, o akom informoval spotrebiteľov. Preto právna úprava výslovne zakazuje prezentáciu a predaj výrobkov a služieb, ktoré organizátor neoznámil SOI v písomnom oznámení. Osobitný ochrann ý význam má norma in fine v odseku 7, podľa ktorej na predajnej akcii nemôže organizátor alebo predávajúci v oznámení určené výrobky predávať za cenu vyššiu, ako uviedol v písomnom oznámení . Uvedená norma významne posilní právnu istotu účastníkov predajnej akcie a umožní preventívne sa lepšie rozhodnúť, či sa predajnej akcie zúčastnia.

Odsek 8 ustanovuje pre spotrebiteľa osobitnú civilistickú ochranu. Podľa odseku 8 platí, že zmluva uzavretá na predajnej akcii, vrátane zmluvy vzájomne závislej, nevznikne, ak organizátor alebo predávajúci nespln í povinnosť podľa odseku 3 (a), ústredný inšpektorát z dôvodu podľa odseku 5 písomné oznámenie nezverejní (b), organizátor alebo predávajúci uskutoční predajnú akciu v rozpore s písomný m oznámením a jeho náležitosťami doručeným v lehote podľa odseku 3 (c) alebo jej predmetom je predaj tovaru alebo poskytnutie služby v rozpore s odsekom 7 (d). Uvedené štyri dôvody zakladajú situá ciu, kde sa na akúkoľvek na akcii uzavretú zmluvu bude hľadieť, ako keby nikdy nevznikla (non negotium). Predkladatelia zvolili tento koncept na úkor konceptu neplatnosti zmluvy, keďže spotrebiteľ nebude zaťažený nutnos ťou vyvolať súdny spor o platnosť zmluvy a ak bude žalovaný, postačí mu obrániť sa iba námietkou, že niet právneho dôvodu plnenia. V tomto smere právna úprava odbremení aj súdy od možného n ápadu žalôb na určenie neplatnosti spotrebiteľských zmlúv. Právna úprava má v tejto časti aj významný proaktívny a výchovný účinok vo vzťahu k predávajúcemu alebo organizátorovi, ktor í budú prirodzene motivovaní zodpovedne si plniť zákonné povinnosti. Civilistický režim ochrany pritom dopadá na všetky zmluvy, ktoré budú na predajnej akcii a do 15 pracovných dní po uskutočnení tejto uzavreté.

K § 12

Definuje sa okruh osobitných povinností, čerpajúc pritom z poznatkov dozorných orgánov a záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvá ch a nekalých obchodných praktík predávajúcich.

V odseku 1 sa zakazuje organizátorovi alebo predávajúcemu diskriminovať spotrebiteľov. Organizátor alebo predávajúci nesmie odmietnuť účasť na predajnej akcii osobe, ktorá sa preukáže pozvánkou alebo iným oznámením adresovaným spotrebiteľovi; to neplatí, ak účasť nie je možná z dôvodu naplnenia počtu účastníkov predajnej akcie. Účasť na predajnej akcii nemožno odmietnuť ani osobe, ktorej prepravu na miesto konania predajnej akcie zabezpečil organizátor alebo predávajúci.

Odsek 2 výslovne ustanovuje zákaz žiadať a prijať plnenie od spotrebiteľa za predaný výrobok alebo poskytnutú službu počas predajnej akcie a pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto isté pravidlo sa uplatňuje nielen vo vzťahu ku kúpnej cene, ale aj vo vzťahu k akýmkoľvek ďalším plneniam, najmä poplatkom alebo preddavkom. Cieľom tohto ustanovenia je predísť neoprávnenej kumulácii bezdôvodn ého obohatenia na strane organizátora alebo predávajúceho, od ktorého sa pohľadávky spotrebiteľov stávajú nevymožiteľné. Uvedená právna úprava má svoj základ v praktických zisteniach – v pr ípadoch tzv. sezónnych spoločností, ktoré prišli slovenský trh od spotrebiteľov výhradne vybrať peniaze a následne nenávratne odišli z trhu.

V odseku 3 sa zakazuje vyvíjať na spotrebiteľa počas konania predajnej akcie vplyv, ktorý môže negatívnym spôsobom ovplyvniť jeho nákupné rozhodovanie, najmä nie je možné izolovať spotrebiteľov od ostatn ých účastníkov predajnej akcie v záujme vyvolania napríklad zdania u dotknutého spotrebiteľa, že je mu ponúkaná výnimočná príležitosť na kúpu tovaru alebo služby. Rovnako je zakázané vystavovať spotrebiteľa ďalším okolnostiam alebo konaniu, ktoré by mohlo mať za následok neprimerané ovplyvnenie ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa o ponúkanom tovare alebo službe.

V odseku 4 sa rovnako na základe konkrétnych poznatkov ustanovuje nový príkaz a zákaz pre organizátora alebo predávajúceho. Ak je súčasťou predajnej akcie doprava osôb na miesto konania predajnej akcie, organizá tor alebo predávajúci je povinný zabezpečiť aj dopravu osôb z miesta konania predajnej akcie do miesta nástupu uvedeného v pozvánke, v inom spotrebiteľovi adresovanom pozvaní alebo informácii alebo so sú hlasom spotrebiteľa aj do iného miesta. Organizátor alebo predávajúci pritom nesmie dopravu odoprieť, a to ani z dôvodu, že spotrebiteľ neurobí ekonomické rozhodnutie o ponúkanom tovare alebo službe.

Odsek 5 definuje porušenie povinností podľa odsekov 1 až 4 ako osobitne závažné porušenie povinností, ktoré v súlade s § 58 živnostenského zákona vedie zrušeniu živnostenského oprávnenia.

K § 13

Navrhovanou úpravou sa rozširujú povinnosti predávajúceho a organizátora na všetky osoby, ktoré konajú v mene a v záujme predávajúceho alebo organiz átora, aby sa tým zamedzilo možnosti obísť zákonné povinnosti použitím rôznych právnych inštitútov, napríklad mandátna zmluva, komisionárska zmluva.

K § 14

Ustanovuje pôsobnosť orgánov dozoru. Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie je daná vždy, ak nie je možné určiť pôsobnosť iného orgánu dozoru.

K § 15

Vymedzujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a ustanovujú sa sankcie za porušenie povinností podľa zákona, výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

Osobitne sa vymedzujú povinnosti predávajúceho, ktorých opakované porušenie sa označuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti vedúce v súlade s § 58 živnostenského zákona k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu.

K § 16

Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na osoby, ktoré pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb spotrebite ľom konajú bez oprávnenia na podnikanie, vrá tane možnosti uložiť sankciu za takéto konanie.

K § 17

Vylučuje sa retroaktivita zákona, právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých podľa doterajších predpisov sa nespravujú týmto zákonom a konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokon čia podľa nich.

K § 18

Zrušuje sa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov, ktorý sa v plnom rozsahu nahrádza týmto zákonom.

K § 19

Zákon preberá smernicu EP a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES.

K Èl. II

K bodu 1

Dopĺňajú sa ďalšie dve písmená inštruktívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj podmienka, podľa ktorej spotrebiteľ musí poskytnúť mnohonásobne vyššie zabezpečenie ako je jeho skutočný záv äzok. Pre určenie primeranosti výšky zabezpečenia vo vzťahu k záväzku spotrebiteľa bude vždy rozhodujúci čas uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa.

Ïalej sa ustanovuje, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré bude požadovať od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ide o pretavenie koncepcie materiálneho prospechu poskytovania odplatných služieb spotrebiteľom.

K bodu 2

Zákaz zabezpečenia splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho práva k nehnuteľnosti sa rozširuje na akýko ľvek zabezpečovací prevod práva za účelom zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, t. j. vrátane zabezpečovacieho prevodu práva k hnuteľným veciam, ktorý sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje za neprípustný.

K bodu 3

Ide o zdokonalenie úpravy s prihliadnutím na skutočnosť, že úpravu ochrany spotrebiteľa obsahujú aj iné právne predpisy ako Občiansky zákonník. Je preto žiaduce rozšíriť ochranu aj na práva spotrebite ľa podľa osobitných predpisov.

K bodu 4

V novom odseku 2 sa predávajúcemu stanovuje povinnosť dodať vec kupujúcemu bezodkladne, v každom prípade najneskôr do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy, za predpokladu, že sa zmluvné strany nedohodli na konkré tnom termíne dodania. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom termíne, predtým, ako môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, musí predávajúceho vyzvať, aby vec dodal v n ím stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Táto lehota však nesmie presiahnuť 30 dní. Ak predávajúci nedodá vec ani v tejto dodatočnej lehote, kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom predávajúci je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu vš etky plnenia prijaté od neho na základe zmluvy.

Toto pravidlo sa však nebude uplatňovať, ak predávajúci jednoznačným vyhlásením odmietne vec kupujúcemu dodať. Ïalej sa nebude uplatňovať za určitých okolností, keď je vzhľadom na vš etky okolnosti zrejmé, že dodanie veci v rámci dodacej lehoty je pre kupujúceho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade svadobných šiat, ktoré by sa mali dodať pred svadbou. Rovnako sa nebude vzťahovať ani na situácie, keď spotrebiteľ výslovne informuje predávajúceho, že dodanie veci v stanovený deň má pre neho zásadný význam. Ak predávajúci v týchto špecifických prípadoch nedodá vec vč as, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy ihneď po skončení dodacej lehoty, na ktorej sa s predávajúcim pôvodne dohodli, t. j. bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.

K bodu 5

Kupujúci nebude znášať náklady spojené s vrátením tovaru, ak mu bol dodaný tovar, ktorý je vadný, nezodpovedá špecifikácii alebo kvalitatívnym po žiadavkám podľa poskytnutých informácií alebo vymedzenia uvedeného v zmluve, t. j. v prípadoch, keď je tovar dodaný v rozpore so zmluvou. Náklady na vrátenie tohto tovaru, ako aj náklady na dodanie nového tovaru, ktorý je v súlade s uzavretou zmluvou, vrá tane všetkých kupujúcim účelne vynaložená nákladov v súvislosti so zmluvou, znáša predávajúci.

K bodu 6

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosť ou novej úpravy.

K bodu 7

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. III

V súlade s logikou zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dopĺňa § 10 o imperatívnu normu platnú pre záväzkové vzťahy majú ce svoj pôvod alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Ako neadekvátne sa javí imperatívne normy vymedzovať v jednotlivých zákonoch upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy, ale tieto inkorporovať prá ve v ustanoveniach o záväzkoch s medzinárodným prvkom v zákone č. 97/1963 Zb. V súlade s filozofiou Nariadenia Rím I. sa zapracúva aj preferencia pre spotrebiteľa výhodnejšieho právneho režimu.

K Èl. IV

K bodu 1

Rozširuje sa definícia pojmu reklama na akúkoľvek formu komunikácie, ktorej cieľom je podporiť odbyt výrobkov alebo služieb na trhu. Doterajšia definícia obmedzovala komunikáciu iba na prezentáciu produktov s cie ľom uplatniť ich na trhu. Smernica o porovnávacej a klamlivej reklame však vyžaduje širšiu definíciu, čo potvrdil aj ESD v rozhodnutí vo veci C-657/11.

K bodu 2

Umožňuje sa, aby šíriteľom reklamy bol aj iný subjekt ako podnikateľ. Doterajšia úprava je neprimerane obmedzujúca a nedávala možnosť šíriť reklamu mimo podnikateľskej činnosti.

Úpravou sa zároveň umožňuje orgánom verejnej správy šíriť reklamu vo vlastnej pôsobnosti a vytvára sa tým priestor na financovanie potrieb orgánov verejnej správy prostredníctvom tzv. sponzoringu.

K Èl. V

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v návrhu zákona, ktorý m sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Ide o návrh na zlúčenie Št átnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu. V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inš pekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z. z.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Ustanovuje sa explicitné oprá vnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonávať kontrolný nákup za účelom kontroly dodržiavania zákonných povinností kontrolovaných osôb. Výslovná úprava sa vyžaduje z dôvodu odstránenia prá vnej neistoty, o ktorú sa opiera argumentácia viacerých kontrolovaných osôb.

K bodu 4

Ustanovujú sa podmienky výkonu kontrolného nákupu podľa predchádzajúceho bodu. SOI je povinná do 30 dní oznámiť kontrolovanej osobe, že išlo o kontroln ý nákup. Zároveň sa upravuje povinnosť kontrolovanej osoby vrátiť kúpnu cenu za predmet kontrolného nákupu, ak ho SOI vráti v lehote 30 dní. Ustanovenie § 7 ods. 4 touto úpravou nie je dotknuté, t.j. ná klady na kúpu vzoriek a na vykonanie skúšky vždy uhrádza kontrolovaná osoba, ak výrobok nevyhovel skúškam.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s ú pravou v bode 1 a 2. Zabezpečuje sa možnosť vykonávať kontrolný nákup bez toho, aby sa inšpektor musel vopred identifikovať ako inšpektor SOI.

K Èl. VI

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ verejného vodovodu mohol vystupovať v mene vlastní ka verejného vodovodu aj v záležitostiach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa pri zmluvách na diaľku a zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Ustanovuje sa povinnosť informovať spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o dodávke vody v zmysle § 4, ak bola uzavretá ako zmluva na diaľku alebo zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov. Taktiež sa stanovujú ďalšie povinnosti predávajúceho a prá va spotrebiteľa týkajúce sa predovšetkým uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy a s tým súvisiacich nárokov. Ide o osobitnú úpravu, ktorá kopíruje princí py vyjadrené v návrhu zákona v čl. I. V záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava priamo v Zákone o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

K bodu 3

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. VII

K bodu 1

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré ustanovovalo fikciu doručenia elektronickými prostriedkami. Úprava však bola vecne nesprávna a nerešpektovala prax v doručovaní elektronick ými prostriedkami. Predpokladalo sa doručenie, ak adresát mal na svojom elektronickom zariadení k doručovanej správe prístup. Úprava ignorovala základné ustanovenia Občianskeho zákonníka o doručovaní a tiež nebrala do úvahy technické podmienky elektronického doručovania.

K bodu 2

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode).

K Èl. VIII

K bodu 1

Spotrebiteľ sa definuje na rozdiel od doteraz zaužívanej úpravy ako fyzická osoba, ktorá koná mimo predmetu svojej zárobkovej činnosti (podnikanie, povolanie). S oh ľadom na aplikačnú prax sa ustanovuje, že spotrebiteľom môže byť aj právnická osoba, avš ak na rozdiel od stavu de lege lata, výhradne taká právnická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľ skej zmluvy koná za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb, podporovania verejnoprospešného účelu alebo napĺňania verejnoprospešného cieľa združovania.

Predávajúci je v súlade s ustálenou definíciou v spotrebiteľskej legislatíve vymedzený ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pri uzatváran í a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania Definícia predávajúceho sa rozširuje aj na osoby, ktoré konajú v mene a záujme predávajúceho, s cieľom zamedziť možnosti obísť zákonné povinnosti použití m rôznych právnych inštitútov, napríklad prostredníctvom mandátnej zmluvy.

K bodu 2

Upresňuje sa definícia odborného posúdenia s ohľadom na jeho formu, a to v nadväznosti na doplnenie § 18 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má predávajúci povinnosť odovzdať spotrebite ľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Odborným posúdením sa má rozumieť nielen samotný proces posudzovania vý robku znalcom, autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou alebo osobou oprávnenou výrobcom na vykonávanie záručných opráv, ale predovšetkým výsledok tohto posúdenia zaznamenaný v pí somnej forme v podobe odborného posudku, stanoviska alebo iného písomného vyjadrenia.

K bodu 3

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalý ch obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Doterajšia úprava neobsahovala definíciu pojmu „produkt“. Zákon poznal iba defin íciu pojmu „výrobok“ a pojmu „služba“. Navrhovaná definícia je plne v súlade so smernicou. Definícia sa uplatní pre všetky ustanovenia, ktoré upravujú požívanie nekalých obchodných praktík ( §7 až 9, príloha č. 1). Produktom sa rozumie výrobok, služba, nehnuteľnosť, iné práva a záväzky, ktoré sa ponúkajú spotrebiteľovi. Definí cia sa pritom neobmedzuje len na kúpnu zmluvu, spotrebiteľ bude rovnako chránený aj v prípade nájmu, alebo iného užívania, či už odplatného alebo bezplatného (ako súčasť tzv. balíčka).

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Zo znenia § 4 ods. 1 písm. i), ktorý ustanovuje povinnosť predávajúceho poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri rie šení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie, sa vypúšťajú slová „pri vybavovaní cezhraničnej reklamácie“. Dôvodom je skutočnosť, že prípady rie šené Európskym spotrebiteľským centrom sa netýkajú iba cezhraničných reklamácií, ale často aj pomoci spotrebiteľom v otázkach presahujúcich rámec reklamačného konania, ako je napríklad odstú penie od zmluvy, náhrada škody, nedodanie tovaru a pod.

K bodu 7

Zavádza sa explicitný zákaz používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Zabezpečuje sa tým administratívno-právna postihnuteľnosť zo strany orgánu dozoru za používanie nekalých obchodných prakt ík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

K bodu 8

Účelom tohto ustanovenia je v spojitosti s § 53 ods. 8 zabezpečiť komplexnú ochranu spotrebiteľa proti nevyžiadanej dodávke tovarov alebo služieb zo strany predávajúceho. Kým Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávny aspekt právneho vzťahu, navrhovanou úpravou sa zabezpečuje verejnoprávna ochrana spotrebiteľa. Ustanovuje sa zákaz pred ávajúceho žiadať od spotrebiteľa úhradu za nevyžiadanú dodávku, pričom za porušenie tejto povinnosti môže byť orgánom dozoru uložená sankcia. Ïalej sa zabezpečuje ochrana spotrebiteľa pre prí pad absencie akéhokoľvek konania v prípade nevyžiadanej dodávky. Vychádza sa z predpokladu, že zodpovednosť za dodanie akéhokoľvek tovaru alebo služby v prvom rade nesie predávajúci. Nie je ž iaduce, aby sa konaním predávajúceho dostal spotrebiteľ do pozície, že je povinný niečo konať alebo znášať náklady ako následok nevyžiadanej dodávky. Ustanovenie však nie je možné vykladať extenzívne tak, aby sa uplatňovalo na prípady vadného plnenia zo strany predávajúceho, ktoré spočíva v dodaní tovaru alebo služby iného, ako si objednal spotrebite ľ. Rozhodujúcou je okolnosť, že k zo strany spotrebiteľa k žiadnej objednávke nedošlo, t.j. tovar alebo služba, ktorý bol spotrebiteľovi dodaný môže spotrebiteľ oprávnene považovať za neobjednaný. Dôkazné bremeno o existencii objednávky a jej obsahu znáša vždy predávajú ci.

K bodu 9

Ustanovuje sa zákaz predávajúceho žiadať od spotrebiteľa akékoľvek poplatky za použitie platobného prostriedku a tiež vyberať poplatok od spotrebiteľa v súvislosti s úhradou záväzku spotrebiteľa iným spôsobom ako platobným prostriedkom podľa zákona o platobných službách (napr. v hotovosti) vo výške prevyšujúcej skutočné náklady predávajúceho súvisiace s použitím tohto spôsobu platby.

Zakazuje sa prevádzkovať spoplatnenú telefonickú linku pod číslom so zvýšenou tarifou (tzv. audiotextové číslo), na ktorú má spotrebiteľ volať, ak potrebuje nadviazať kontakt s predávajúcim po uzavretí zmluvy a v sú vislosti so zmluvou. Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu. Zákonom používaný pojem „v súvislosti s uzavretou zmluvou“ je potrebné vykladať v zmysle, že ide o komunikáciu, ktorej účel je napomôcť k riadnemu napĺňaniu obsahu záväzkov zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. V praxi pôjde predovšetkým o prípady kontaktovania pred ávajúceho z dôvodu vytknutia nedostatočného plnenia, nesprávneho účtovania ceny, rôznych žiadosti o informácie, uplatnenia reklamácie a pod. Pojem sa nemá vykladať tak, aby pokrýval aj komunikáciu, poč as ktorej dochádza k skutočnému plneniu podľa zmluvy. Ide napríklad o prevádzkovania tzv. helpdesku pre technickú asistenciu, ak pre riadne užívanie tovaru alebo služby táto služba nie je nevyhnutná a predávaj úci ju poskytuje ako formu asistencie pre časť spotrebiteľov, ktorí majú záujem ju používať.

Ustanovuje sa zákaz žiadať od spotrebiteľa platbu za iný ako hlavný predmet plnenia, náklady a poplatky oznámené spotrebiteľovi v súlade s § 10a písm. d) bez výslovného súhlasu spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky. Tento súhlas nie je možné získať spôsobom, ktorý od spotrebite ľa vyžaduje určité aktívne úkony smerujúce k tomu, aby odmietol vopred predvolenú možnosť, pričom sa má za to, že ak túto neodmietne, s dodatočnou platbou súhlasí. Príkladom sú rô zne vopred predávajúcim vyplnené políčka alebo časti objednávky, ktoré spotrebiteľ pri menej dôkladnom čítaní môže ľahko prehliadnuť a zaviazať sa tak k plneniu za dodatočnú služ bu alebo tovar, o ktoré pri uzatváraní hlavnej zmluvy nemusí mať záujem.

K bodu 10

Vylučujú a obmedzujú sa niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebite ľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť, ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom.

Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je tá to dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnová ha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom ulož enej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.

Podľa odseku 2 sa vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaní m určil osobu, ktorá môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľ skej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho. Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, hlavne v čase uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby táto osoba bola priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojim podpisom urobil toto rozhodnutie.

Pod sankciou absolútnej neplatnosti sa zakazujú ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými

spotrebiteľ priamo v zmluve splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie úkonov v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou v mene spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy alebo s plnením spotrebiteľskej zmluvy. Znemožňuje sa t ým praktika, ktorá spočívala v splnomocnení tretej osoby na uzavretie ďalšej zmluvy v mene spotrebiteľa. O túto zmluvu spotrebiteľ nikdy nemal záujem a v prevažnej väčšine prípadov o jej uzatvorení sa dozvedel až následne. Ustanovenie, ktorým sa znemožňuje v spotrebiteľskej zmluve splnomocniť tretiu osoby na úkony súvisiace s plnením spotrebiteľskej zmluvy vychádzajú z predpokladu, že neexistuje dô vod, prečo by mal spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy na to niekoho splnomocňovať. Nevylučuje sa tým právo spotrebiteľa splnomocniť po uzavretí zmluvy osobitným úkonom.

Rovnako sa pod sankciou absolútnej neplatnosti zakazuje akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa (či už vo svojom vlastnom mene alebo prostrední ctvom splnomocnenca) uznať svoj dlh pre prípad neplnenia jeho záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorého účelom je uznať oprávnenosť existujúcej pohľadávky (čo do právneho dôvodu i výšky) a zlepšiť tým procesné postavenie veriteľa. Preto nie je legitímne od spotrebiteľa požadovať, aby ešte pred splatnosť ou samotnej pohľadávky (v praxi najčastejšie už v momente podpisu spotrebiteľskej zmluvy) splnomocňoval tretiu osobu na uznanie dlhu v jeho mene, príp. sa sám vopred zaväzoval uznať svoj dlh pre prí pad neplnenia svojho záväzku v budúcnosti. Tieto praktiky sa v súčasnosti využívajú ako pomerne jednoduchý prostriedok na získanie vykonateľného exekučného titulu, v niektorých prípadoch dosiahnuté ho aj bez akejkoľvek vedomosti či aktivity spotrebiteľa po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.

Neplatným je taktiež akýkoľvek právny ú kon (urobený či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy alebo kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomoc ňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa. Napriek tomu, že všeobecná občianskopr ávna úprava takúto možnosť pripúšťa, nie je žiaduce, aby v prípade spotrebiteľských zmlúv bola takáto forma zabezpečenia záväzkom spotrebiteľa prípustná. Inštitút dohody o zabezpečení záväzkov spotrebiteľa môže mať za následok významné zhoršenie právneho a ekonomického postavenia spotrebiteľa, preto v záujme jeho čo najvyšš ej ochrany je potrebné, aby rozhodnutie o uzavretí takejto dohody mohol urobiť výlučne spotrebiteľ.

K bodu 11

S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľ skej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 13

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa uplatňuje na všetky úkony predá vajúceho smerujúce k spotrebiteľovi, tak pred, ako aj po uzavretí zmluvy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3.

K bodu 16

Rozširuje sa ochrana podľa tohto zákona aj na konania osôb, ktoré vymáhajú pohľadávku spotrebiteľa.

K bodu 17

Ide o novú, detailnú úpravu informačných povinností pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na to, že je potrebné, aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke vý robku alebo služby čo najúplnejšie informácie, zákon v novom § 10a ustanovuje povinnosť predávajúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred tým, ako spotrebite ľ odošle objednávku, na základe ktorej sa táto zmluva má uzavrieť, informovať spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Spotrebiteľovi musia byť poskytnuté napríklad informácie o hlavný ch vlastnostiach výrobku alebo charaktere služby, podrobné údaje o predávajúcom vrátane aktuálneho telefónneho č ísla či o predajnej cene vrátane všetkých nákladov, ktoré bude musieť spotrebiteľ uhradiť v súvislosti so zmluvou. Predávajúci je ďalej povinný informovať spotrebiteľa o dĺžke trvania zmluvy vr átane podmienok jej vypovedania, o jeho zákonnej zodpovednosti za vady výrobku a prípadne o záruke poskytovanej predávaj úcim nad rozsah jeho zákonnej povinnosti. Súčasťou predzmluvných informácií sú taktiež informácie o platobných a dodacích podmienkach, lehote, do ktorej sa zaväzuje predávajúci dodať výrobok spotrebiteľovi, či informácie o postupoch vybavovania sťažností a podnetov spotrebiteľov.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19

Odstraňuje sa rozpor s objektívnou skutočnosťou. Určená osoba môže vybaviť reklamáciu iba opravou, v ostatných prípadoch je povinná reklamáciu postúpiť predávajú cemu na vybavenie. Lehota na vybavenie reklamácie sa neprerušuje.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť predávajúceho odovzdať spotrebiteľovi kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie. Doklad o vybavení reklamácie nie vždy obsahuje dostatočne jasné a určit é vyjadrenie predávajúceho na základe akých skutočností zistených odborným posúdením sa rozhodol zamietnuť reklamáciu. Spotrebitelia teda nemajú komplexné informácie o dôvodoch zamietnutia reklamá cie, v dôsledku čoho často dochádza ku konfliktom s predávajúcim.

K bodu 21

Stanovujú sa základné obsahové nálež itosti odborného posúdenia podstatné pre účely vybavenia reklamácie. Odborné posúdenie, ktoré nebude obsahovať náležitosti stanovené zá konom, bude neúčinné. To znamená, že na základe nesprávneho alebo neúplného odborného posúdenia predávajúci nebude môcť vybaviť reklamáciu zamietnutím v súlade s § 18 ods. 6 zákona č . 250/2007 Z. z.

K bodu 22

Rozširuje sa oprávnenie orgánu dozoru rozhodnutím nariadiť predávajúcemu alebo osobe, ktorá vymá ha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, odstránenie zistených nedostatkov a zdržať sa protiprávneho konania, vrátane sankcií za nerešpektovanie tohto zákazu.

Orgán dozoru môže v prípade opakovaného porušovania kolektívnych záujmov spotrebiteľov v priebehu jedného roka po tom, čo bola predávajúcemu uložená pokuta za takéto konanie, rozhodnutím zakázať predávajúcemu predávať výrobky alebo poskytovať služby spotrebiteľom. Orgán dozoru môže túto možnosť využiť iba v krajnom prípade, ak nápravu nie je možné dosiahnuť iným opatrením s menším dopadom.

K bodu 23

Rozširuje sa právomoc dozorného orgánu vydať predbežné opatrenie aj na prípady, keď získa dôvodné podozrenie o skutočnosti, že dochádza k poškodzovaniu kolektívnych zá ujmov spotrebiteľov. Právna úprava reaguje na súčasnú aplikačnú prax, kedy je v mnohých prípadoch vzhľadom na nemožnosť doručovania zá sielok ako aj nečinnosť štatutárnych orgánov kontrolovaných osôb orgánu dozoru znemožnené vykonať kontrolu a všetky zistenia pochádzajú len z podnetov spotrebiteľov.

K bodu 24

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (1. apríla 2014). Zavádza sa princíp nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v č ase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou novej úpravy.

K bodu 25

Ustanovením sa zabezpečuje aplikácia novej právnej úpravy aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pre účinnosťou novej úpravy (13. júna 2014. Zavádza sa princí p nepravej retroaktivity, s tým, že vznik týchto vzťahov sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku. Rovnako sa posudzujú aj nároky, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou no vej úpravy.

K bodu 26

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 28

Zabezpečuje sa správna transpozícia smernice o nekalých obchodných praktikách.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením definície pojmu „produkt“ v bode 3

K bodu 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K Èl. IX

K bodu 1

Vypúšťa sa zákaz zabezpečiť splnenie záväzku zmenkou alebo šekom, z dôvodu, že zákaz používať zmenku alebo šek za účelom zabezpeč enia záväzku spotrebiteľa vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy sa nachádza v zákone č . 250/2007 Z. z. V záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom bolo potrebné odstrániť duplicitu v úprave týchto inštitútov v dotknutých predpisoch.

K Èl. X

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu na nové definície pojmov „spotrebiteľ“ a „pred ávajúci“ obsiahnuté v zákone č. 250/2007 Z. z..

K bodom 3 a 4

Zabezpečuje sa plná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES z 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a výmene.

K Èl. XI

K bodom 1 až 5 a 10

Navrhuje sa osobitná úprava ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu a združenej dodávke elektriny ako zmluvy na diaľku a zmluvy mimo prevádzkových priestorov. Navrhuje sa osobitná úprava, tak aby Zákon o energetike obsahoval kompletn ú úpravu, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľ ku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepoužije ani podporne. Zákon o energetike komplexne upravuje oblasť poskytovania dodávok plynu a dodávok elektriny, preto v záujme právnej istoty sa navrhuje osobitná úprava, ktorá kopíruje princípy ochrany spotrebiteľa, ktoré žiada smernica o právach spotrebiteľa a ktoré sú pre spotrebiteľa zaručené vo všeobecnej úprave v čl. I.

K § 17a ods. 4 písm. b) – platobné podmienky

Všetky platby podľa zmluvy sa vykonávajú spôsobom dohodnutým v zmluve. V zmluve je možné dohodnúť platbu za dodaný plyn alebo elektrinu bankovým inkasom z bankového účtu odberateľa, bankový m prevodom odberateľa, SIPO-m (sústredené inkaso platieb obyvateľstva) a poštovým peňažným poukazom. K § 17a ods. 4 písm. g) – minimálna dĺž ka trvania záväzkov

Rozumie sa tým ponuka „balíčka služieb“ dodávateľom za poplatok. Tieto služby nemusia nevyhnutne súvisieť s dodávkou plynu alebo dodávkou elektriny. Ide napríklad o dojednanie asistenčných služieb ako hav árie vodovodu alebo kanalizácie, poruchy elektrickej siete, plynového rozvodu či kotla, zabuchnutých vchodových dverí, drobnej poruchy spotrebičov. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, poskytovanie balíčka služ ieb je viazané na dĺžku trvania zmluvy obvykle pri zmluvách uzavretých na dobu určitú.

K bodom 6, 8 a 9

Navrhujú sa legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien v návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je potrebné zmeniť aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 391/2012 Z. z..

K bodu 7

Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého inšpektora vymenúva ústredný riaditeľ (generálny riaditeľ v znení pred zmenou), z dôvodu, že inšpektori SOI nie sú menovaní ústredným riaditeľom.

K bodu 11

Dôvodom návrhu zmien v usporiadaní (zlučovaní) organizácií v zmysle predmetného návrhu sú konsolidačné opatrenia predložené Ministerstvom financií SR v rámci procesu tvorby rozpočtu na roky 2014-2016.

Ide o návrh na zlúčenie Štátnej energetickej inšpekcie a Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. marca 2014 prechádza dňom 1. apríla 2014 na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Návrh počíta s kontinuitou všetkých kompetencií a ú loh oboch organizácií, ako aj procesov a postupov dohľadu, dozoru a kontroly podľa doterajších predpisov. Navrhuje sa, aby práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, iných majetkovoprávnych vzť ahov a iných právnych vzťahov prešli od 1. apríla 2014 zo Št átnej energetickej inšpekcie na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

V súvislosti s prechodom kompetencií na úseku energetiky, Slovenská obchodná inšpekcia bude vykonávať štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitného predpisu - zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - a násl edne v zmysle § 89 predmetného zákona tiež podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike ..., zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov ..., nariadenia vlády SR č. 246/2006 Z.z. o minimá lnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky ..., zákon č. 314/2012 Z.z. o pravidelnej vykurovacích systé mov a klimatizačných systémov ..., zákona č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) ..., a zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby ...

K bodom 12 a 13

Legislatívno-technická úprava

K bodu 14

Ustanovuje sa formulár na odstúpenie od zmluvy, ktorý môže spotrebiteľ použiť na uplatnenie svojho práva na odstúpenie od zmluvy.

K bodu 15

Uvádza sa transpozičný odkaz.

K Èl. XII

Uvádza sa republikačná klauzula. Zákon o ochrane spotrebiteľa bol počas svojej účinnosti od 1. júla 2007 viackrát novelizovaný, pričom novo navrhovaná úprava predstavuje výraznú zmenu niektorých inštitútov. Z dôvodu, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov, je žiaduce, aby v Zbierke zákonov vydalo úplné znenie z ákona, čím sa uľahčí prístup spotrebiteľov k základnej zákonnej informácii o ich právach.

K Èl. XIII

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. apríla 2014, okrem čl. I, čl. II bodu 4, čl. VI, čl. VIII bodov 9, 17 a 25, čl. XI body 1 až 3, 11 a 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 13. júna 2014. Delená účinnosť sa navrhuje z dôvodu, že smernica o právach spotrebiteľa vyžaduje od členských štá tov, aby jej ustanovenia boli vykonávané až po šiestich mesiacoch po uplynutí transpozičnej lehoty, t.j. 13. júna 2014, najmä z dôvodu, aby podnikatelia mali dostatok času pripraviť sa na novú úpravu. Pre ostatné ustanovenia, najmä vzhľadom na ich mimoriadne pozitívny prínos pre spotrebiteľa, sa navrhuje čo najskorší termín účinnosti.

Bratislava 11. decembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Navrhovaný zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013 (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 54/13, 4. 3. 2006) a regionálnu mapu pomoci na roky 2007-2013, ktorú schválila Európska komisia.

Návrh zákona predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov.

Investičnú pomoc v zmysle navrhovaného zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s touto počiatočnou investíciou.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh zákona o investičnej pomoci svojím obsahom zasahuje do viacerých oblastí hospodárskeho života, na procese posudzovania investičnej pomoci sa bude podieľať niekoľko orgánov verejnej správy, konečné schvaľovanie je na vláde Slovenskej republiky.

V kontexte komunitárneho práva je zákon o investičnej pomoci ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 302/29, 1.11.2006) a priamo na základe zákona bude možné poskytovať štátnu pomoc bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytovaná podľa podmienok zákona o investičnej pomoci bude súčasne považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle čl. 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Vstup investora do hostiteľskej krajiny sa viaže na kritériá ako sú politické riziko, transparentnosť metodiky poskytovania štátnej a regionálnej pomoci, vymožiteľnosť práva, celková stabilita krajiny a jej legislatívy, výkonnosť ekonomiky, zadlženosť, úverový rating a prístup k financiám.

Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov/investičnej pomoci. Slovensko, podobne ako iné krajiny tiež takéto stimuly poskytuje. Z okolitých krajín je však Slovensko stále krajinou, ktorá poskytuje najnižšiu štátnu pomoc a tak nevyužíva tento stimul na prilákanie zahraničných investícií v dostatočnej miere v porovnaní s okolitými krajinami. Uvedené dokazuje aj porovnanie celkovej výšky štátnej pomoci poskytnutej investorom v priebehu rokov 2000 – 2004 (2q.2004) , ktoré je znázornené v nasledujúcom grafe:

Graf č. 1 – Porovnanie krajín pri poskytovaní štátnej pomoci

Zdroj: Správa Európskej komisie, 16.11.2004

Slovenská republika od účinnosti zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch do konca roka 2006 podporila investičnými stimulmi celkovo 69 investičných projektov v celkovej sume 28 683,76 mil. Sk s celkovým počtom novovytvorených priamych pracovných miest 29 870. Najväčší počet projektov bol podporený koncom roka 2006 (cca 46) vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorá bola následne schválená Komisiou EÚ v novembri 2006 a umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany Komisie. Schéma skončila platnosť dňa 31. 12. 2006 vzhľadom na platnosť nových Usmernení na národnú regionálnu pomoc od 1. 1. 2007. Štátna pomoc v zmysle zákona o investičných stimuloch smerovala do nasledujúcich oblastí:

Graf č. 2- Celková štátna pomoc formou investičných stimulov podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 3 – Celková výška investícií podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 4 – Počet vytvorených pracovných miest podporených invest. stimulmi (2001 – 2006)

V nadväznosti na vyššie uvedené údaje je však potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s okolitými krajinami, Slovenská republika zaostáva v prilákavaní investorov a je na chvoste spomedzi krajín V4. Jednou z príčin bola predovšetkým skutočnosť, že Slovenskej republike chýbal program pomoci odsúhlasený Komisiou EÚ, v rámci ktorého by bolo možné poskytovať investičné stimuly bez predchádzajúcej notifikácie pomoci, ktorá bola časovo a administratívne náročná a predstavovala obrovskú nevýhodu v rámci krajín V4. Takýmto programom pomoci by mal byť práve predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci, ktorým sa predpokladá zefektívnenie procesu poskytovania investičných stimulov.

Tabuľka č. 1

Toky priamych investícií do a z krajín OECD za roky 2002 - 2005 v mld. USD OdlevPrílev 200220032004p2005e200220032004p2005eAustrália8.015.517.5-39.817.79.742.0-36.8Rakúsko5.87.17.49.40.47.23.78.9Belgicko12.736.933.522.915.632.142.123.7Luxembourg125.899.981.752.4115.290.377.343.7Kanada26.821.543.234.122.17.61.533.8Česká republika0.20.21.00.98.52.15.011.0Dánsko5.71.1-10.48.16.62.6-10.75.0Fínsko7.6-2.3-1.12.77.93.33.54.6Francúzsko50,553.257.0115.649.142.531.463.5Nemecko19.06.21.945.653.629.2-15.132.6Grécko0.70.41.01.50.11.32.10.6Maďarská republika0.31.61.11.33.02.14.76.7Island0,30.42.66.70.10.30.72.3Írsko11.05.615.812.929.422.811.2-22.8Taliansko17.19.119.341.514.616.416.819.5Japansko32.328.831.045.89.26.37.82.8Kórea2,63.44.74.32.43.59.24.3Mexiko0.91.34.46.218.314.218.718.1Holandsko32,044.217.3119.425.121.80.443.6Nový Zéland-1.10.21.1-0.3-0.32.04.42.8Nórsko4,22.13.53.40.73.82,514.5Poľsko0.20.30.81.54.14.912.47.7Portugalsko-0,18.08.01.11.88.62.43.1Slovenská repub.0.00.00.20.14.10.61.11.9Španielsko32.727.660.638.739.226.024.823.0Švédsko10.621.311.926.011.71.3-1.913.7Švajčiarsko8.215.426.942.86.316.50.85.8Turecko0.20.50-91.01.11.82.89.7Veľká Británia50.362.494.9101.124.116.856.3164.5Spojené štáty americké154.5140.6244.19.180.867.1133.2109.8Spolu OECD619.1612.6781.8716.1572.5464.8490.9621.7Poznámka č.1: údaje sú prepočítané aktuálnym priemerným výmenným kurzom USDPoznámka č.2: žltou farbou zvýraznené krajiny V4p: predežne e: odhadovanýZdroj: OECD International Direct Investment database.

I. Odhad dopadov na verejné financie

Vychádzajúc z doterajších skúseností, v súčasnosti je veľmi obtiažne predpokladať a kvantifikovať odhady na verejné financie, nakoľko nie je momentálne dostupná informácia, koľko investorov predpokladá implementovať svoje investičné projekty v Slovenskej republike v nasledujúcom období. Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a pod. sa stane s postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu „lacnej pracovnej sily“ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do juhovýchodných európskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, atď.). Je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov, projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.

Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností predpokladáme, že aplikáciou návrhu zákona o investičnej pomoci požiadavky na verejné financie v nasledujúcich rokoch by mali byť nasledovné:

Tabuľka č. 2 – dopad na verejné financie v mld. Sk

rokpriama forma investičnej pomoci (mld. Sk)nepriama forma investičnej pomoci

(v mld. Sk)dopad na verejné financie

(v mld. Sk)20070,5 1,52 20080,51,52 20090,31,21,5 Spolu1,34,25,5

Z celkových predpokladaných dopadov na verejné financie sa predpokladá priama forma štátnej pomoci vo výške 0,5 mld. Sk ročne (dotácia na obstaranie investičného majetku, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie), zvyšných 1,5 mld. Sk tvorí nepriama štátna pomoc (vo forme úľavy na dani z príjmov, resp. prevodu majetku štátu za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota).

Na druhej strane prílev zahraničných investícií pozitívne ovplyvní viacero ukazovateľov štátneho rozpočtu a štátnej bilancie. Vychádzajúc z doterajších skúseností, zhrnutie hlavných vplyvov ilustruje nasledovná tabuľka:

Koncepcia1. Kvantifikovateľné vplyvy Priame pracovné miesta min. 5000/rokNepriame pracovné miesta min. 2500/rokúspora na znížení počtu nezamestnaných min. 3500/rokodvody do fondov (zdrav.,soc..) min. 2,7 mld. Sk/rokdaň z príjmu zo závislej činnosti min. 0,342 mld. Sk/rokdaň z príjmu právnických osôb min. 4,5 mld. Sk/rokDPH vyplývajúca zo zvýšenej spotreby min.3 000 Sk/osoba/rokcelkom min. 7,722 mld. Sk/rok2. Nekvantifikovateľné vplyvyEkonomický rast Odstraňovanie disparít medzi regiónmi SRZlepšenie vývoja menyZlepšenie salda obchodnej bilancie – podpora exportuDiverzifikácia priemyslu SRZvýšenie výberu dovozného claPodpora (záchrana vstupom investora do podniku) premyslených odvetví v úpadkuPodpora výskumu a vývojaZabráneniu odchodu pracovnej sily do zahraničia, „úniku mozgov“Zvýšenie ratingu Slovenska (dôveryhodnosť)

Odhad dopadov na štátny rozpočet

Spoločnosti, ktoré zamýšľajú realizovať priame investície v Slovenskej republike, okrem toho že nemalou mierou zvýšia HDP Slovenskej republiky, budú predstavovať významných daňovníkov dane z príjmu. V súčasnej dobe existuje predpoklad, že spoločnosť, ktorá realizuje investíciu „na zelenej lúke“, začne realizovať prvé odvody dane z príjmu právnických osôb v priemere do 5 rokov od začatia realizácie projektu, pričom v tomto období je započítané aj obdobie poskytovania daňových úľav. Nezanedbateľnou stránkou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa v prípade dovozu technológií zo štátov mimo EÚ môžu stať aj dovozné clá.

Investori v Slovenskej republike budú taktiež vo významnej miere prispievať do štátneho rozpočtu vysokými odvodmi dane z pridanej hodnoty, i keď veľa podnikov zameriava svoju produkciu na export, ktorý je od dane z pridanej hodnoty oslobodený. Na druhej strane však export priaznivo vplýva na stav obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorý v oblasti tovarov vykazuje negatívnu tendenciu.

Okrem uvedených daňových príjmov nezanedbateľná je aj skutočnosť zvyšovania zamestnanosti, ktorá je bližšie špecifikovaná nižšie. Zvýšením životnej úrovne zamestnancov sa zvýšia aj ich výdavky za tovary a služby, ktoré sú predmetom DPH. Berúc do úvahy predpokladaný nárast pracovných miest a nezmenenú sadzbu DPH, za každých 1 000 Sk zvýšených výdavkov na osobu a mesiac, štátny rozpočet získa ročne navyše 105 mil. Sk.

Platobná bilancia

Skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu. Dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv či už na platobnú bilanciu alebo na celkový zahraničný dlh. Hlavnou mierou sa na nich môžu podieľať dividendy vyplácané investorovi do zahraničia alebo financovanie spoločností ich holdingovou štruktúrou alebo zahraničnou bankou, čo je bežná obchodná prax.

II. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona má pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pri zásade dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, nakoľko poskytnutá investičná pomoc je pri splnení všetkých podmienok pri prijímateľoch nenávratnou finančnou pomocou.

Slovenská republika však môže profitovať z týchto investícií najmä v oblasti regionálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov, a to najmä v dôsledku rozvoja dopravnej a spojovacej infraštruktúry, zvýšenia zamestnanosti a kvalifikácie pracovnej sily.

Vplyv moderných technológií

Z doterajších skúseností s vstupom zahraničných investorov do slovenského podniku vyplýva, že bez modernej technológie, ktorú priniesol zahraničný investor, by nemohli existujúce domáce podniky modernizovať svoje výrobné zariadenia a dlhodobo dosahovať zvýšenú produktivitu, nakoľko by na inovačné účely nemali dostatok vlastných zdrojov. Zahraničný investor priniesol domácim podnikom mnohé pozitíva v oblasti zvýšenia technickej úrovne výroby, zvýšenia kvality výrobkov a zvýšenia kvalifikácie pracovníkov.

Naša krajina v prevažnej miere spĺňa podmienky pre umiestnenie vysokej technológie, a to z dôvodu, že vzdelanosť obyvateľstva má vysokú úroveň a aj pri určitých nových prvkoch technológie existuje predpoklad rýchleho preškolenia konkrétnych pracovníkov. Pre zahraničného partnera v našej krajine existuje významný efekt možnosti kombinácie vzdelanej pracovnej sily s nízkymi mzdami, čo tvorí v súčasnosti aj jeden z najvyhľadávanejších stimulov pri rozhodovaní o investovaní na Slovensku.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že od 1. 1. 2007 platia nové Usmernenia o národnej regionálnej pomoci, v zmysle ktorých oprávnenými nákladmi pre účely poskytnutia štátnej pomoci, môžu byť len nové, pred tým nepoužívané a neodpisované strojné a technologické zariadenia. Z toho dôvodu neočakávame príchod zastaranej, používanej a ekologicky záťažovej technológie.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko žiadateľ – príjemca investičnej pomoci musí spĺňať prísne kritériá vzťahujúce k ochrane životného prostredia.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne 5 – 8 tis. Sk ročne.

Tabuľka č. 3 – odhad dopadov na priamu a nepriamu zamestnanosť

rokPriame nové pracovné miesta Nepriame (vyvolané) pracovné miesta

Celková zamestnanosť20075 - 8 000 3 – 5 0008 – 13 00020085 – 8 0003 – 5 0008 – 13 00020093 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000 20103 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000Spolu16 – 30 0008 – 16 00024 – 46 000 Okrem zvýšenia priamej zamestnanosti však dôjde aj k tvorbe nepriamych pracovných miest, nakoľko investori vo veľkej miere počítajú s využívaním domácich subdodávateľov a stúpnu aj nároky na verejné služby, infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktoré vyvolajú tvorbu ďalších pracovných miest. V súčasnosti je však veľmi obtiažne kvantifikovať vplyvy plánovaných priamych investícií na nepriamu zamestnanosť, ale dá sa očakávať, že na každé nové pracovné miesto sa predpokladá vytvorenie 0,5 – 1,5 nepriamych pracovných miest.

Ďalšie pozitívne vplyvy investícií v tejto oblasti spočívajú vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, a to z dôvodu, že investori často umožňujú pracovníkom zaškolenie vo svojej materskej spoločnosti. V podnikoch sa výrazne mení aj vzťah k práci a pracovná disciplína, čo má výrazný vplyv na zvyšovanie produktivity práce.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom články 87 až 89 Zmluvy o založení ES v platnom znení

- sekundárnom

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Úradný vestník ES, L 302/29, 1.11.2006),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, (Úradný vestník ES L 142, 14.5.1998),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Úradný vestník ES mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 01 S. 339),

◊Nariadenie komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 8/zv. 4) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 302, 1. 11. 2006),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, (Úradný vestník ES L 10, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 02 S. 141 - 150),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú.v. ES L 63, 28.02.2004).

v právne nezáväzných aktoch:

◊Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi (Úradný vestník ES 97/C 209/03),

◊Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Úradný vestník ES 2006/C 54/08 zo dňa 4.3. 2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev: napríklad v rozhodnutí C 13/61, C 14/68, C 66/86.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku uplatnenie Čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

b)Z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovensku republiku žiadne prechodné obdobia.

c)Lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.

d)Nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie:

Úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva SR

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo

financií SR.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri jej poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zákon je zároveň schémou štátnej pomoci podľa nariadenia ES č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc, a v tom prípade bude možné poskytovať investičnú pomoc podľa tohto zákona bez jej schvaľovania Európskou komisiou.

Podľa čl. 3 nariadenia by mal každý národný program, na základe ktorého je poskytovaná regionálna investičná pomoc, odkazovať na toto nariadenie.

K § 2

Investičná pomoc je štátna pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest vo forme

a)dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

b)úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu,

c)príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu,

d)prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku, pričom sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.

Investičná pomoc podľa písm. a), c) a d) sa poskytne na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom investičnej pomoci a prijímateľom.

Pri investičnej pomoci podľa písm. d) zmluva o prevode nehnuteľného majetku alebo zámenná zmluva o zámene nehnuteľného majetku musí obsahovať ustanovenia o zriadení záložného práva uzatvoreného najmenej na päť rokov odo dňa prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku.

Poskytovateľom investičnej pomoci je:

a)Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. a),

b)Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom vecne príslušného správcu dane, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. b),

c)Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. c),

d)vlastník alebo správca nehnuteľnosti vo vecnej pôsobnosti orgánov verejnej správy, alebo Slovenský pozemkový fond, poskytovateľom tejto formy investičnej pomoci môže byť aj obec, vyšší územný celok, alebo organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. d).

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

K § 3

Vymedzujú sa pojmy, ktoré zákon pre jednoznačnú aplikáciu používa, najmä zámer na poskytnutie investičnej pomoci, nové výrobné a technologické zariadenie, žiadateľ a prijímateľ investičnej pomoci, miera nezamestnanosti, technologické centrum, centrum strategických služieb, komplexné stredisko cestovného ruchu, intenzita investičnej pomoci, ponuka na poskytnutie investičnej pomoci, začatie prác, ukončenie investičného zámeru.

K § 4

Pri vymedzení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sa vychádzalo z požiadavky, aby do Slovenskej republiky boli privezené moderné výrobné a technologické zariadenia, ktoré musia byť nové, a prostredníctvom tejto podmienky bolo nastavené jedno z kritérií požadovanej štruktúry podporovanej investície. Výrobné a technologické zariadenia musia tvoriť určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku.

V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky, alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej 800 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % z vlastného imania právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa,

d)výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky podľa osobitných predpisov na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 400 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 200 miliónov Sk.

K § 5

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového technologického centra, alebo rozšírenie existujúceho technologického centra,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 40 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 6

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb, ktorými sú

a)vybudovanie nového centra strategických služieb, alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 35 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje vynaloženie investičných prostriedkov vytvorených zo zisku dosiahnutého z investičného zámeru posudzovaného na účely poskytnutia investičnej pomoci,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu, alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku,

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

d)činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkového tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 250 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) znižuje na sumu 100 miliónov Sk.

K § 8

Ustanovenie definuje v súlade s čl. 4.2 Usmernení oprávnené náklady, ktoré môžu byť v rámci investičnej regionálnej pomoci podporené, zároveň sa zamedzuje praktikám príjemcov pomoci, ktorí v rámci investičného zámeru obstarajú dlhodobý hmotný majetok a dajú ho k dispozícií svojím subdodávateľom mimo Slovenskej republiky. Pomoc na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je využívaný v Slovenskej republike, nepredstavuje regionálny prínos pre daný región.

Maximálny podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkovej investícií vychádza z článku č.4.2.1 ods. 55 Usmernenia. Do oprávnených nákladov vhodných na poskytnutie investičnej pomoci môže byť započítaný dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ktorý vznikol transferom technológií, nadobudnutím práv know-how alebo nepatentových technických poznatkov, a to za predpokladu, že bude obstaraný za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb, bude zahrnutý do majetku prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom podniku najmenej päť rokov podľa investičného zámeru.

Do oprávnených nákladov vhodných na investičnú regionálnu pomoc nemôže byť započítaný majetok na ktorý už bola poskytnutá štátna pomoc bez ohľadu na to, z akých zdrojov.

V súlade s aplikačnou praxou Európskej komisie sa vyžaduje, aby strojné a technologické zariadenie, ak bude obstarané od spriaznených osôb, bolo kúpené za trhových podmienok. Podľa č. 4.2.1 ods. 54 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013 strojné a technologické zariadenie musí byť nové.

Pri oprávnených nákladoch vhodných na poskytnutie investičnej pomoci je možné vychádzať aj z výšky miezd pred zdanením zamestnancov prijatých na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným zámerom vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prepočte za obdobie dvoch rokov.

K § 9

Ustanovuje sa obsah a náležitosti investičného zámeru, vrátane povinných príloh, ktoré musí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ priložiť k investičnému zámeru.

Žiadateľ predkladá investičný zámer v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme ministerstvu, ktorý obsahuje

a)identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú

1.obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob akým budú za právnickú osobu konať, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom právnická osoba,

2.meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, obchodné meno, predmet podnikania a odvetvie, v ktorom podniká, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku v dobe realizácie investičného zámeru v členení na jednotlivé roky a účel použitia,

c)predpokladaný počiatočný stav a konečný stav zamestnancov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu,

d)predpokladanú priemernú výšku mzdy na zamestnanca pred zdanením vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)označenie katastrálneho územia, na ktorom bude investičný zámer realizovaný vrátane informácie o vzťahu lokalizácie navrhovanej investície k schválenej územnoplánovacej dokumentácií,

f)požiadavky na technické vybavenie územia, požadovanú celkovú plochu výstavby v m2 členenú na plochu určenú na vybudovanie výrobných priestorov, skladových priestorov a administratívnej budovy,

g)zoznam nového výrobného a technologického zariadenia určeného na realizáciu investičného zámeru, vrátane uvedenia roku jeho výroby,

h)informácie o predpokladanej výstavbe nových budov alebo o predpokladanom využití prenájmu už existujúcich budov alebo ich kúpy,

i)etapy realizácie investičného zámeru a predpokladaný termín začatia výroby alebo poskytovania služby,

j)požadovanú výšku konkrétnych foriem investičnej pomoci,

k)údaje o inej požadovanej alebo poskytnutej pomoci z verejných prostriedkov,

l)ďalšie údaje uvedené v prílohe k zákonu.

Žiadateľ k investičnému zámeru priloží

a)ak ide o právnickú osobu

1.spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú zmluvu spoločnosti alebo jej úradne osvedčenú kópiu,

2.stanovy, ak ich akciová spoločnosť, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzením majú,

3.výpis z obchodného registra alebo doklad obdobný výpisu z obchodného registra, ak ide o zahraničnú právnickú osobu,

4.výročné správy alebo účtovné závierky alebo konsolidované účtovné závierky, ak je ich právnická osoba povinná zostavovať podľa osobitného predpisu a povinná overovať audítorom a to za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky,

b)ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa

1.overený doklad oprávňujúci na podnikanie,

2.výpis z obchodného registra, ak je v ňom zapísaný,

3.účtovnú závierku za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky, alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky.

K § 10

Upravuje sa postup pri posudzovaní investičného zámeru. ministerstvo posúdi úplnosť investičného zámeru a ak investičný zámer obsahuje všetky požadované údaje na posúdenie, do 30 dní zabezpečí vypracovanie odborného posudku, ktorý zohľadní hospodársky a sociálny význam investičného zámeru a jeho environmentálny dopad. Vypracovanie posudku budú zabezpečovať odborné organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Ak vyplynie z odborného posudku, že žiadateľ má predpoklad splniť podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci, ministerstvo vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie formy investičnej pomoci výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem a podmienky poskytnutia investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci ministerstvo predloží na posúdenie jednotlivým poskytovateľom investičnej pomoci.

Ustanovuje sa postup posudzovania jednotlivých navrhovaných foriem investičnej pomoci poskytovateľmi investičnej pomoci.

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia predpoklady splnenia podmienok na poskytnutie navrhovanej investičnej pomoci a do 30 pracovných dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva písomné stanovisko, v ktorom vyjadria súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím navrhovanej investičnej pomoci.

Ak z posudku vyplýva, že žiadateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona a podľa osobitných predpisov, ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi, že nespĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci.

.

K § 11

Podľa článku 4.1.1. bod 38 Usmernení nemôžu byť začaté práce na investičnom projekte skôr, ako žiadateľovi na základe posúdenia investičného zámeru ministerstvo písomne potvrdí že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona.

Splnomocňuje sa ministerstvo aby na základe stanovísk poskytovateľov investičnej pomoci vypracovalo ponuku na poskytnutie investičnej pomoci v členení na jednotlivé formy investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 s uvedením výšky jednotlivých foriem investičnej pomoci a stanovenia podmienok, za ktorých je možné investičnú pomoc poskytnúť a čerpať.

Ministerstvo nemôže zapracovať do ponuky tú formu investičnej pomoci, s ktorou poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasí. Ponuku zašle ministerstvo žiadateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak sa práce podľa investičného zámeru začnú pred splnením týchto podmienok, investičná pomoc nemôže byť poskytnutá.

K § 12

Žiadateľ môže na základe ponuky podľa § 11 požiadať ministerstvo o poskytnutie investičnej pomoci do 60 dní od jej doručenia.

Žiadosť musí obsahovať

a)obchodné meno prijímateľa, ktorý o poskytnutie investičnej pomoci žiada, jeho sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak mu bola pridelené

b)údaje uvedené v písmene a) o prijímateľovi, ktorým je iná právnická osoba, ktorej založenie žiadateľ zabezpečí v súvislosti s prijatím ponuky podľa § 11, a v ktorej bude mať žiadateľ postavenie ovládajúcej osoby, ak prijímateľom nebude žiadateľ,

c)mená a priezviská členov štatutárneho orgánu žiadateľa, ak prijímateľom nebude žiadateľ, žiadosť obsahuje aj meno a priezvisko fyzickej osoby a jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a obchodné meno a sídlo právnickej osoby, s ktorými žiadateľ založí inú právnickú osobu,

d)formy investičnej pomoci, o ktorých poskytnutie sa žiada,

e)výšku jednotlivých foriem investičnej pomoci v členení podľa § 2 ods. 1

Prílohou žiadosti je

a)výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľom právnická osoba, ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri výpis zo živnostenského registra, nie starší ako tri mesiace, výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra musí obsahovať rovnaké údaje ako ku dňu predloženia investičného zámeru,

b)záväzné vyhlásenie o úplnosti a správnosti údajov uvedených v investičnom zámere a v jeho prílohe,

c)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci, že žiadateľ nie je v čase podania žiadosti v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe, alebo v inom obdobnom konaní a nie je daňovým dlžníkom,

d)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci splnenie povinnosti žiadateľa, že nemá nedoplatky na odvodoch poistného na zdravotnom poistení a sociálnom poistení, príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení,

e)záväzné vyhlásenie žiadateľa, že najneskôr do 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a že najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere.

K § 13

Upravuje sa postup pri schvaľovaní investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predkladá ministerstvo schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ktorá pri schvaľovaní zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

Po schválení návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, ministerstvo ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a to do 15 pracovných dní od schválenia vládou.

Ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006, ministerstvo do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, postupom podľa osobitného predpisu, požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo do 15 pracovných dní vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci nie je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak je predmetom investičnej pomoci aj investičná pomoc vo forme podľa § 2 ods.1 písm. d), rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo obci, na území ktorej má byť investičný zámer realizovaný.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na poskytnutie investičnej pomoci nie je prípustný rozklad.

K § 14

Určujú sa náležitosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci, ktoré obsahuje označenie prijímateľa investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výšku, podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, schválenú intenzitu investičnej pomoci a schválenú výšku investičnej pomoci a podmienky, za ktorých je možné investičnú pomoc čerpať.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prijímateľa pomoci v súlade s čl. 4.1.1 bod 40 Usmernenia.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 je povinný zachovať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc

a)v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej výške čerpanej investičnej pomoci najmenej však do výšky podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo § 4 ods. 2 a 3, alebo § 5 písm. b) alebo § 6 písm. b) alebo § 7 ods. 1 písm. c), alebo § 7 ods. 2 a 3,

b)v štruktúre podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) alebo § 7 ods. 1 písm. a) a b), a to po dobu uplatňovania investičnej pomoci podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), najmenej však po dobu piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom žiadateľ ukončil investičný zámer.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 písm. c) je povinný obsadiť vytvorené pracovné miesta do troch rokov po ukončení prác a zachovať počet nových vytvorených pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami, na ktoré bude čerpaná investičná pomoc, po dobu najmenej piatich rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta.

Prijímateľ investičnej pomoci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1, § 5, § 6, § 7 ods. 1 najneskôr do troch kalendárnych rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 14.

Podľa čl. 4.1.1. bod 39 Usmernenia prijímateľ je povinný realizovať investičný zámer tak, že najmenej 25 % hodnoty investície musí byť financovaných z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa štátnu pomoc.

Schválená intenzita investičnej pomoci a schválená výška investičnej pomoci uvedená v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci nemôže byť prekročená.

K § 16

V praxi dochádza k prípadom, keď investor prehodnotí svoje podnikateľské aktivity a nezrealizuje svoj investičný zámer a zároveň ani nečerpá investičnú pomoc (neuvažuje ani v budúcnosti čerpať investičnú pomoc), neexistuje spôsob, ako rozhodnutie o schválení investičnej pomoci zrušiť. Navrhuje sa preto upraviť túto možnosť pre investorov, ktorí ešte nezačali s čerpaním investičnej pomoci.

Ustanovujú sa prípady, kedy rozhodnutie o schválení investičnej pomoci stráca platnosť a povinnosť vrátiť alebo odviesť už poskytnutú investičnú pomoc vrátane penále a ďalších sankcií s odkazom na príslušné právne predpisy.

K § 17

Ustanovuje sa výkon kontroly použitia investičnej pomoci, ako aj povinnosti poskytovateľov investičnej pomoci pri výkone kontroly. Ďalej sú vymenované príslušné orgány štátnej správy, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly podľa poskytnutej formy investičnej pomoci. Stanovujú sa lehoty, v ktorých sú povinné orgány kontroly vykonať kontrolu dodržiavania stanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Pri postupe kontrolných orgánov pri výkone kontroly platia osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje.

K § 18

Vláda ustanoví nariadením maximálnu intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 bod 97 Usmernení, mapa regionálnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia je záväzná iba pod podmienkou, že ju členský štát prijal.

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor formulára na získanie investičnej pomoci.

K § 19 a 20

Pri konaní a rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci ministerstvo postupuje podľa predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poskytnutie investičnej pomoci na ďalší investičný projekt pre toho istého príjemcu pomoci je možné iba vtedy, ak preukáže, že ukončil realizáciu investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená štátna pomoc a schválenú štátnu pomoc vyčerpal.

Ďalej sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá príjemcovi vo forme investičných stimulov podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.

K § 21

Zrušuje sa zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2004 Z. z.

K čl. II

Navrhuje sa vytvoriť nový nástroj aktívnej politiky trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s počiatočnou investíciou zamestnávateľovi, ktorému bola schválená investičná pomoc.

Navrhuje sa doplniť § 54 odsek 2 o písmeno h) s tým, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta poskytovaných ústredím práce spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ústredím práce a prijímateľom investičnej pomoci.

K čl. III

K bodu 1

Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

K § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani.

Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci.

Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené investičné náklady, tak aj úľavu na dani si môže daňovník uplatniť len do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel:

a) oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc, najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi ministerstvom, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani,

b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a oprávnených nákladov uvedených v písm. a).

Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Výhodou daňovníka uplatňujúceho úľavu na dani je možnosť odpočtu od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane a to vo výške základu dane, ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty.

Ustanovenie upravuje povinnosti daňovníka ak nedodrží niektorú z podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3.

K bodu 2

Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2007, aby bola zachovaná kontinuita so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch, podľa ktorého bolo možné poskytovať daňovú úľavu len do 31. decembra 2007.

Bratislava 15. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu