Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 561/2007 účinný od 01.01.2008 do 31.03.2009

Vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

Navrhovaný zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013 (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 54/13, 4. 3. 2006) a regionálnu mapu pomoci na roky 2007-2013, ktorú schválila Európska komisia.

Návrh zákona predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov.

Investičnú pomoc v zmysle navrhovaného zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s touto počiatočnou investíciou.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

Návrh zákona o investičnej pomoci svojím obsahom zasahuje do viacerých oblastí hospodárskeho života, na procese posudzovania investičnej pomoci sa bude podieľať niekoľko orgánov verejnej správy, konečné schvaľovanie je na vláde Slovenskej republiky.

V kontexte komunitárneho práva je zákon o investičnej pomoci ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Návrh zákona o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 302/29, 1.11.2006) a priamo na základe zákona bude možné poskytovať štátnu pomoc bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytovaná podľa podmienok zákona o investičnej pomoci bude súčasne považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle čl. 87 ods. 3 Zmluvy o ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov

na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Vstup investora do hostiteľskej krajiny sa viaže na kritériá ako sú politické riziko, transparentnosť metodiky poskytovania štátnej a regionálnej pomoci, vymožiteľnosť práva, celková stabilita krajiny a jej legislatívy, výkonnosť ekonomiky, zadlženosť, úverový rating a prístup k financiám.

Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov/investičnej pomoci. Slovensko, podobne ako iné krajiny tiež takéto stimuly poskytuje. Z okolitých krajín je však Slovensko stále krajinou, ktorá poskytuje najnižšiu štátnu pomoc a tak nevyužíva tento stimul na prilákanie zahraničných investícií v dostatočnej miere v porovnaní s okolitými krajinami. Uvedené dokazuje aj porovnanie celkovej výšky štátnej pomoci poskytnutej investorom v priebehu rokov 2000 – 2004 (2q.2004) , ktoré je znázornené v nasledujúcom grafe:

Graf č. 1 – Porovnanie krajín pri poskytovaní štátnej pomoci

Zdroj: Správa Európskej komisie, 16.11.2004

Slovenská republika od účinnosti zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch do konca roka 2006 podporila investičnými stimulmi celkovo 69 investičných projektov v celkovej sume 28 683,76 mil. Sk s celkovým počtom novovytvorených priamych pracovných miest 29 870. Najväčší počet projektov bol podporený koncom roka 2006 (cca 46) vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorá bola následne schválená Komisiou EÚ v novembri 2006 a umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany Komisie. Schéma skončila platnosť dňa 31. 12. 2006 vzhľadom na platnosť nových Usmernení na národnú regionálnu pomoc od 1. 1. 2007. Štátna pomoc v zmysle zákona o investičných stimuloch smerovala do nasledujúcich oblastí:

Graf č. 2- Celková štátna pomoc formou investičných stimulov podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 3 – Celková výška investícií podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)

Graf č. 4 – Počet vytvorených pracovných miest podporených invest. stimulmi (2001 – 2006)

V nadväznosti na vyššie uvedené údaje je však potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s okolitými krajinami, Slovenská republika zaostáva v prilákavaní investorov a je na chvoste spomedzi krajín V4. Jednou z príčin bola predovšetkým skutočnosť, že Slovenskej republike chýbal program pomoci odsúhlasený Komisiou EÚ, v rámci ktorého by bolo možné poskytovať investičné stimuly bez predchádzajúcej notifikácie pomoci, ktorá bola časovo a administratívne náročná a predstavovala obrovskú nevýhodu v rámci krajín V4. Takýmto programom pomoci by mal byť práve predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci, ktorým sa predpokladá zefektívnenie procesu poskytovania investičných stimulov.

Tabuľka č. 1

Toky priamych investícií do a z krajín OECD za roky 2002 - 2005 v mld. USD OdlevPrílev 200220032004p2005e200220032004p2005eAustrália8.015.517.5-39.817.79.742.0-36.8Rakúsko5.87.17.49.40.47.23.78.9Belgicko12.736.933.522.915.632.142.123.7Luxembourg125.899.981.752.4115.290.377.343.7Kanada26.821.543.234.122.17.61.533.8Česká republika0.20.21.00.98.52.15.011.0Dánsko5.71.1-10.48.16.62.6-10.75.0Fínsko7.6-2.3-1.12.77.93.33.54.6Francúzsko50,553.257.0115.649.142.531.463.5Nemecko19.06.21.945.653.629.2-15.132.6Grécko0.70.41.01.50.11.32.10.6Maďarská republika0.31.61.11.33.02.14.76.7Island0,30.42.66.70.10.30.72.3Írsko11.05.615.812.929.422.811.2-22.8Taliansko17.19.119.341.514.616.416.819.5Japansko32.328.831.045.89.26.37.82.8Kórea2,63.44.74.32.43.59.24.3Mexiko0.91.34.46.218.314.218.718.1Holandsko32,044.217.3119.425.121.80.443.6Nový Zéland-1.10.21.1-0.3-0.32.04.42.8Nórsko4,22.13.53.40.73.82,514.5Poľsko0.20.30.81.54.14.912.47.7Portugalsko-0,18.08.01.11.88.62.43.1Slovenská repub.0.00.00.20.14.10.61.11.9Španielsko32.727.660.638.739.226.024.823.0Švédsko10.621.311.926.011.71.3-1.913.7Švajčiarsko8.215.426.942.86.316.50.85.8Turecko0.20.50-91.01.11.82.89.7Veľká Británia50.362.494.9101.124.116.856.3164.5Spojené štáty americké154.5140.6244.19.180.867.1133.2109.8Spolu OECD619.1612.6781.8716.1572.5464.8490.9621.7Poznámka č.1: údaje sú prepočítané aktuálnym priemerným výmenným kurzom USDPoznámka č.2: žltou farbou zvýraznené krajiny V4p: predežne e: odhadovanýZdroj: OECD International Direct Investment database.

I. Odhad dopadov na verejné financie

Vychádzajúc z doterajších skúseností, v súčasnosti je veľmi obtiažne predpokladať a kvantifikovať odhady na verejné financie, nakoľko nie je momentálne dostupná informácia, koľko investorov predpokladá implementovať svoje investičné projekty v Slovenskej republike v nasledujúcom období. Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a pod. sa stane s postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu „lacnej pracovnej sily“ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do juhovýchodných európskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, atď.). Je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov, projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.

Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností predpokladáme, že aplikáciou návrhu zákona o investičnej pomoci požiadavky na verejné financie v nasledujúcich rokoch by mali byť nasledovné:

Tabuľka č. 2 – dopad na verejné financie v mld. Sk

rokpriama forma investičnej pomoci (mld. Sk)nepriama forma investičnej pomoci

(v mld. Sk)dopad na verejné financie

(v mld. Sk)20070,5 1,52 20080,51,52 20090,31,21,5 Spolu1,34,25,5

Z celkových predpokladaných dopadov na verejné financie sa predpokladá priama forma štátnej pomoci vo výške 0,5 mld. Sk ročne (dotácia na obstaranie investičného majetku, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie), zvyšných 1,5 mld. Sk tvorí nepriama štátna pomoc (vo forme úľavy na dani z príjmov, resp. prevodu majetku štátu za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota).

Na druhej strane prílev zahraničných investícií pozitívne ovplyvní viacero ukazovateľov štátneho rozpočtu a štátnej bilancie. Vychádzajúc z doterajších skúseností, zhrnutie hlavných vplyvov ilustruje nasledovná tabuľka:

Koncepcia1. Kvantifikovateľné vplyvy Priame pracovné miesta min. 5000/rokNepriame pracovné miesta min. 2500/rokúspora na znížení počtu nezamestnaných min. 3500/rokodvody do fondov (zdrav.,soc..) min. 2,7 mld. Sk/rokdaň z príjmu zo závislej činnosti min. 0,342 mld. Sk/rokdaň z príjmu právnických osôb min. 4,5 mld. Sk/rokDPH vyplývajúca zo zvýšenej spotreby min.3 000 Sk/osoba/rokcelkom min. 7,722 mld. Sk/rok2. Nekvantifikovateľné vplyvyEkonomický rast Odstraňovanie disparít medzi regiónmi SRZlepšenie vývoja menyZlepšenie salda obchodnej bilancie – podpora exportuDiverzifikácia priemyslu SRZvýšenie výberu dovozného claPodpora (záchrana vstupom investora do podniku) premyslených odvetví v úpadkuPodpora výskumu a vývojaZabráneniu odchodu pracovnej sily do zahraničia, „úniku mozgov“Zvýšenie ratingu Slovenska (dôveryhodnosť)

Odhad dopadov na štátny rozpočet

Spoločnosti, ktoré zamýšľajú realizovať priame investície v Slovenskej republike, okrem toho že nemalou mierou zvýšia HDP Slovenskej republiky, budú predstavovať významných daňovníkov dane z príjmu. V súčasnej dobe existuje predpoklad, že spoločnosť, ktorá realizuje investíciu „na zelenej lúke“, začne realizovať prvé odvody dane z príjmu právnických osôb v priemere do 5 rokov od začatia realizácie projektu, pričom v tomto období je započítané aj obdobie poskytovania daňových úľav. Nezanedbateľnou stránkou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa v prípade dovozu technológií zo štátov mimo EÚ môžu stať aj dovozné clá.

Investori v Slovenskej republike budú taktiež vo významnej miere prispievať do štátneho rozpočtu vysokými odvodmi dane z pridanej hodnoty, i keď veľa podnikov zameriava svoju produkciu na export, ktorý je od dane z pridanej hodnoty oslobodený. Na druhej strane však export priaznivo vplýva na stav obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorý v oblasti tovarov vykazuje negatívnu tendenciu.

Okrem uvedených daňových príjmov nezanedbateľná je aj skutočnosť zvyšovania zamestnanosti, ktorá je bližšie špecifikovaná nižšie. Zvýšením životnej úrovne zamestnancov sa zvýšia aj ich výdavky za tovary a služby, ktoré sú predmetom DPH. Berúc do úvahy predpokladaný nárast pracovných miest a nezmenenú sadzbu DPH, za každých 1 000 Sk zvýšených výdavkov na osobu a mesiac, štátny rozpočet získa ročne navyše 105 mil. Sk.

Platobná bilancia

Skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu. Dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv či už na platobnú bilanciu alebo na celkový zahraničný dlh. Hlavnou mierou sa na nich môžu podieľať dividendy vyplácané investorovi do zahraničia alebo financovanie spoločností ich holdingovou štruktúrou alebo zahraničnou bankou, čo je bežná obchodná prax.

II. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona má pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pri zásade dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, nakoľko poskytnutá investičná pomoc je pri splnení všetkých podmienok pri prijímateľoch nenávratnou finančnou pomocou.

Slovenská republika však môže profitovať z týchto investícií najmä v oblasti regionálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov, a to najmä v dôsledku rozvoja dopravnej a spojovacej infraštruktúry, zvýšenia zamestnanosti a kvalifikácie pracovnej sily.

Vplyv moderných technológií

Z doterajších skúseností s vstupom zahraničných investorov do slovenského podniku vyplýva, že bez modernej technológie, ktorú priniesol zahraničný investor, by nemohli existujúce domáce podniky modernizovať svoje výrobné zariadenia a dlhodobo dosahovať zvýšenú produktivitu, nakoľko by na inovačné účely nemali dostatok vlastných zdrojov. Zahraničný investor priniesol domácim podnikom mnohé pozitíva v oblasti zvýšenia technickej úrovne výroby, zvýšenia kvality výrobkov a zvýšenia kvalifikácie pracovníkov.

Naša krajina v prevažnej miere spĺňa podmienky pre umiestnenie vysokej technológie, a to z dôvodu, že vzdelanosť obyvateľstva má vysokú úroveň a aj pri určitých nových prvkoch technológie existuje predpoklad rýchleho preškolenia konkrétnych pracovníkov. Pre zahraničného partnera v našej krajine existuje významný efekt možnosti kombinácie vzdelanej pracovnej sily s nízkymi mzdami, čo tvorí v súčasnosti aj jeden z najvyhľadávanejších stimulov pri rozhodovaní o investovaní na Slovensku.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že od 1. 1. 2007 platia nové Usmernenia o národnej regionálnej pomoci, v zmysle ktorých oprávnenými nákladmi pre účely poskytnutia štátnej pomoci, môžu byť len nové, pred tým nepoužívané a neodpisované strojné a technologické zariadenia. Z toho dôvodu neočakávame príchod zastaranej, používanej a ekologicky záťažovej technológie.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko žiadateľ – príjemca investičnej pomoci musí spĺňať prísne kritériá vzťahujúce k ochrane životného prostredia.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne 5 – 8 tis. Sk ročne.

Tabuľka č. 3 – odhad dopadov na priamu a nepriamu zamestnanosť

rokPriame nové pracovné miesta Nepriame (vyvolané) pracovné miesta

Celková zamestnanosť20075 - 8 000 3 – 5 0008 – 13 00020085 – 8 0003 – 5 0008 – 13 00020093 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000 20103 – 7 0001 – 3 0004 – 10 000Spolu16 – 30 0008 – 16 00024 – 46 000 Okrem zvýšenia priamej zamestnanosti však dôjde aj k tvorbe nepriamych pracovných miest, nakoľko investori vo veľkej miere počítajú s využívaním domácich subdodávateľov a stúpnu aj nároky na verejné služby, infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktoré vyvolajú tvorbu ďalších pracovných miest. V súčasnosti je však veľmi obtiažne kvantifikovať vplyvy plánovaných priamych investícií na nepriamu zamestnanosť, ale dá sa očakávať, že na každé nové pracovné miesto sa predpokladá vytvorenie 0,5 – 1,5 nepriamych pracovných miest.

Ďalšie pozitívne vplyvy investícií v tejto oblasti spočívajú vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, a to z dôvodu, že investori často umožňujú pracovníkom zaškolenie vo svojej materskej spoločnosti. V podnikoch sa výrazne mení aj vzťah k práci a pracovná disciplína, čo má výrazný vplyv na zvyšovanie produktivity práce.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev

a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom články 87 až 89 Zmluvy o založení ES v platnom znení

- sekundárnom

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Úradný vestník ES, L 302/29, 1.11.2006),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, (Úradný vestník ES L 142, 14.5.1998),

◊Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Úradný vestník ES mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 01 S. 339),

◊Nariadenie komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 8/zv. 4) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 302, 1. 11. 2006),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, (Úradný vestník ES L 10, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 02 S. 141 - 150),

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú.v. ES L 63, 28.02.2004).

v právne nezáväzných aktoch:

◊Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi (Úradný vestník ES 97/C 209/03),

◊Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Úradný vestník ES 2006/C 54/08 zo dňa 4.3. 2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev: napríklad v rozhodnutí C 13/61, C 14/68, C 66/86.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku uplatnenie Čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

b)Z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovensku republiku žiadne prechodné obdobia.

c)Lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.

d)Nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie:

Úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva SR

Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo

financií SR.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri jej poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zákon je zároveň schémou štátnej pomoci podľa nariadenia ES č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc, a v tom prípade bude možné poskytovať investičnú pomoc podľa tohto zákona bez jej schvaľovania Európskou komisiou.

Podľa čl. 3 nariadenia by mal každý národný program, na základe ktorého je poskytovaná regionálna investičná pomoc, odkazovať na toto nariadenie.

K § 2

Investičná pomoc je štátna pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest vo forme

a)dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

b)úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu,

c)príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu,

d)prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku, pričom sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.

Investičná pomoc podľa písm. a), c) a d) sa poskytne na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom investičnej pomoci a prijímateľom.

Pri investičnej pomoci podľa písm. d) zmluva o prevode nehnuteľného majetku alebo zámenná zmluva o zámene nehnuteľného majetku musí obsahovať ustanovenia o zriadení záložného práva uzatvoreného najmenej na päť rokov odo dňa prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku.

Poskytovateľom investičnej pomoci je:

a)Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. a),

b)Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom vecne príslušného správcu dane, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. b),

c)Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. c),

d)vlastník alebo správca nehnuteľnosti vo vecnej pôsobnosti orgánov verejnej správy, alebo Slovenský pozemkový fond, poskytovateľom tejto formy investičnej pomoci môže byť aj obec, vyšší územný celok, alebo organizácia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ak ide o investičnú pomoc podľa písm. d).

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

K § 3

Vymedzujú sa pojmy, ktoré zákon pre jednoznačnú aplikáciu používa, najmä zámer na poskytnutie investičnej pomoci, nové výrobné a technologické zariadenie, žiadateľ a prijímateľ investičnej pomoci, miera nezamestnanosti, technologické centrum, centrum strategických služieb, komplexné stredisko cestovného ruchu, intenzita investičnej pomoci, ponuka na poskytnutie investičnej pomoci, začatie prác, ukončenie investičného zámeru.

K § 4

Pri vymedzení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sa vychádzalo z požiadavky, aby do Slovenskej republiky boli privezené moderné výrobné a technologické zariadenia, ktoré musia byť nové, a prostredníctvom tejto podmienky bolo nastavené jedno z kritérií požadovanej štruktúry podporovanej investície. Výrobné a technologické zariadenia musia tvoriť určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku.

V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky, alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b),

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej 800 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % z vlastného imania právnickej osoby alebo z vlastných prostriedkov fyzickej osoby – podnikateľa,

d)výroba, činnosti, procesy, stavby alebo výrobné a technologické zariadenia spĺňajúce podmienky podľa osobitných predpisov na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkových tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 400 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 200 miliónov Sk.

K § 5

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového technologického centra, alebo rozšírenie existujúceho technologického centra,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 40 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 6

Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb, ktorými sú

a)vybudovanie nového centra strategických služieb, alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb,

b)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 35 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje vynaloženie investičných prostriedkov vytvorených zo zisku dosiahnutého z investičného zámeru posudzovaného na účely poskytnutia investičnej pomoci,

c)z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

K § 7

Ustanovujú sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú:

a)vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu, alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby,

b)obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku,

c)obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa,

d)činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia,

e)dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkového tržieb prijímateľa investičnej pomoci.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci doručená ministerstvu, sa suma uvedená v odseku 1 písm. c) znižuje na sumu 250 miliónov Sk.

Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti najmenej o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia práce za posledný kalendárny rok, sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) znižuje na sumu 100 miliónov Sk.

K § 8

Ustanovenie definuje v súlade s čl. 4.2 Usmernení oprávnené náklady, ktoré môžu byť v rámci investičnej regionálnej pomoci podporené, zároveň sa zamedzuje praktikám príjemcov pomoci, ktorí v rámci investičného zámeru obstarajú dlhodobý hmotný majetok a dajú ho k dispozícií svojím subdodávateľom mimo Slovenskej republiky. Pomoc na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je využívaný v Slovenskej republike, nepredstavuje regionálny prínos pre daný región.

Maximálny podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkovej investícií vychádza z článku č.4.2.1 ods. 55 Usmernenia. Do oprávnených nákladov vhodných na poskytnutie investičnej pomoci môže byť započítaný dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ktorý vznikol transferom technológií, nadobudnutím práv know-how alebo nepatentových technických poznatkov, a to za predpokladu, že bude obstaraný za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb, bude zahrnutý do majetku prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom podniku najmenej päť rokov podľa investičného zámeru.

Do oprávnených nákladov vhodných na investičnú regionálnu pomoc nemôže byť započítaný majetok na ktorý už bola poskytnutá štátna pomoc bez ohľadu na to, z akých zdrojov.

V súlade s aplikačnou praxou Európskej komisie sa vyžaduje, aby strojné a technologické zariadenie, ak bude obstarané od spriaznených osôb, bolo kúpené za trhových podmienok. Podľa č. 4.2.1 ods. 54 Usmernenia o národnej regionálnej pomoci na roky 2007 až 2013 strojné a technologické zariadenie musí byť nové.

Pri oprávnených nákladoch vhodných na poskytnutie investičnej pomoci je možné vychádzať aj z výšky miezd pred zdanením zamestnancov prijatých na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným zámerom vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prepočte za obdobie dvoch rokov.

K § 9

Ustanovuje sa obsah a náležitosti investičného zámeru, vrátane povinných príloh, ktoré musí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ priložiť k investičnému zámeru.

Žiadateľ predkladá investičný zámer v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme ministerstvu, ktorý obsahuje

a)identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú

1.obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob akým budú za právnickú osobu konať, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom právnická osoba,

2.meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, obchodné meno, predmet podnikania a odvetvie, v ktorom podniká, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku v dobe realizácie investičného zámeru v členení na jednotlivé roky a účel použitia,

c)predpokladaný počiatočný stav a konečný stav zamestnancov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu,

d)predpokladanú priemernú výšku mzdy na zamestnanca pred zdanením vrátane odvodov poistného na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e)označenie katastrálneho územia, na ktorom bude investičný zámer realizovaný vrátane informácie o vzťahu lokalizácie navrhovanej investície k schválenej územnoplánovacej dokumentácií,

f)požiadavky na technické vybavenie územia, požadovanú celkovú plochu výstavby v m2 členenú na plochu určenú na vybudovanie výrobných priestorov, skladových priestorov a administratívnej budovy,

g)zoznam nového výrobného a technologického zariadenia určeného na realizáciu investičného zámeru, vrátane uvedenia roku jeho výroby,

h)informácie o predpokladanej výstavbe nových budov alebo o predpokladanom využití prenájmu už existujúcich budov alebo ich kúpy,

i)etapy realizácie investičného zámeru a predpokladaný termín začatia výroby alebo poskytovania služby,

j)požadovanú výšku konkrétnych foriem investičnej pomoci,

k)údaje o inej požadovanej alebo poskytnutej pomoci z verejných prostriedkov,

l)ďalšie údaje uvedené v prílohe k zákonu.

Žiadateľ k investičnému zámeru priloží

a)ak ide o právnickú osobu

1.spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú zmluvu spoločnosti alebo jej úradne osvedčenú kópiu,

2.stanovy, ak ich akciová spoločnosť, družstvo alebo spoločnosť s ručením obmedzením majú,

3.výpis z obchodného registra alebo doklad obdobný výpisu z obchodného registra, ak ide o zahraničnú právnickú osobu,

4.výročné správy alebo účtovné závierky alebo konsolidované účtovné závierky, ak je ich právnická osoba povinná zostavovať podľa osobitného predpisu a povinná overovať audítorom a to za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky,

b)ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa

1.overený doklad oprávňujúci na podnikanie,

2.výpis z obchodného registra, ak je v ňom zapísaný,

3.účtovnú závierku za tri posledné po sebe nasledujúce kalendárne roky alebo hospodárske roky, alebo za posledný kalendárny rok alebo hospodársky rok, ak podniká kratšie ako tri kalendárne roky alebo hospodárske roky.

K § 10

Upravuje sa postup pri posudzovaní investičného zámeru. ministerstvo posúdi úplnosť investičného zámeru a ak investičný zámer obsahuje všetky požadované údaje na posúdenie, do 30 dní zabezpečí vypracovanie odborného posudku, ktorý zohľadní hospodársky a sociálny význam investičného zámeru a jeho environmentálny dopad. Vypracovanie posudku budú zabezpečovať odborné organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Ak vyplynie z odborného posudku, že žiadateľ má predpoklad splniť podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci, ministerstvo vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie formy investičnej pomoci výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem a podmienky poskytnutia investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci ministerstvo predloží na posúdenie jednotlivým poskytovateľom investičnej pomoci.

Ustanovuje sa postup posudzovania jednotlivých navrhovaných foriem investičnej pomoci poskytovateľmi investičnej pomoci.

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia predpoklady splnenia podmienok na poskytnutie navrhovanej investičnej pomoci a do 30 pracovných dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva písomné stanovisko, v ktorom vyjadria súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím navrhovanej investičnej pomoci.

Ak z posudku vyplýva, že žiadateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona a podľa osobitných predpisov, ministerstvo písomne oznámi žiadateľovi, že nespĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci.

.

K § 11

Podľa článku 4.1.1. bod 38 Usmernení nemôžu byť začaté práce na investičnom projekte skôr, ako žiadateľovi na základe posúdenia investičného zámeru ministerstvo písomne potvrdí že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona.

Splnomocňuje sa ministerstvo aby na základe stanovísk poskytovateľov investičnej pomoci vypracovalo ponuku na poskytnutie investičnej pomoci v členení na jednotlivé formy investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 s uvedením výšky jednotlivých foriem investičnej pomoci a stanovenia podmienok, za ktorých je možné investičnú pomoc poskytnúť a čerpať.

Ministerstvo nemôže zapracovať do ponuky tú formu investičnej pomoci, s ktorou poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasí. Ponuku zašle ministerstvo žiadateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak sa práce podľa investičného zámeru začnú pred splnením týchto podmienok, investičná pomoc nemôže byť poskytnutá.

K § 12

Žiadateľ môže na základe ponuky podľa § 11 požiadať ministerstvo o poskytnutie investičnej pomoci do 60 dní od jej doručenia.

Žiadosť musí obsahovať

a)obchodné meno prijímateľa, ktorý o poskytnutie investičnej pomoci žiada, jeho sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak mu bola pridelené

b)údaje uvedené v písmene a) o prijímateľovi, ktorým je iná právnická osoba, ktorej založenie žiadateľ zabezpečí v súvislosti s prijatím ponuky podľa § 11, a v ktorej bude mať žiadateľ postavenie ovládajúcej osoby, ak prijímateľom nebude žiadateľ,

c)mená a priezviská členov štatutárneho orgánu žiadateľa, ak prijímateľom nebude žiadateľ, žiadosť obsahuje aj meno a priezvisko fyzickej osoby a jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a obchodné meno a sídlo právnickej osoby, s ktorými žiadateľ založí inú právnickú osobu,

d)formy investičnej pomoci, o ktorých poskytnutie sa žiada,

e)výšku jednotlivých foriem investičnej pomoci v členení podľa § 2 ods. 1

Prílohou žiadosti je

a)výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľom právnická osoba, ak je žiadateľom fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri výpis zo živnostenského registra, nie starší ako tri mesiace, výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra musí obsahovať rovnaké údaje ako ku dňu predloženia investičného zámeru,

b)záväzné vyhlásenie o úplnosti a správnosti údajov uvedených v investičnom zámere a v jeho prílohe,

c)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci, že žiadateľ nie je v čase podania žiadosti v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe, alebo v inom obdobnom konaní a nie je daňovým dlžníkom,

d)doklad, vydaný príslušným orgánom, nie starší ako tri mesiace, preukazujúci splnenie povinnosti žiadateľa, že nemá nedoplatky na odvodoch poistného na zdravotnom poistení a sociálnom poistení, príspevkoch na starobnom dôchodkovom sporení,

e)záväzné vyhlásenie žiadateľa, že najneskôr do 24 mesiacov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a že najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia o schválení investičnej pomoci začne vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere.

K § 13

Upravuje sa postup pri schvaľovaní investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predkladá ministerstvo schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ktorá pri schvaľovaní zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu.

Po schválení návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, ministerstvo ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a to do 15 pracovných dní od schválenia vládou.

Ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006, ministerstvo do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, postupom podľa osobitného predpisu, požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo do 15 pracovných dní vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci.

Ministerstvo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí a poskytovateľom investičnej pomoci.

Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci nie je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak je predmetom investičnej pomoci aj investičná pomoc vo forme podľa § 2 ods.1 písm. d), rozhodnutie o schválení investičnej pomoci doručí ministerstvo obci, na území ktorej má byť investičný zámer realizovaný.

Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na poskytnutie investičnej pomoci nie je prípustný rozklad.

K § 14

Určujú sa náležitosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci, ktoré obsahuje označenie prijímateľa investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výšku, podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, schválenú intenzitu investičnej pomoci a schválenú výšku investičnej pomoci a podmienky, za ktorých je možné investičnú pomoc čerpať.

K § 15

Ustanovujú sa povinnosti prijímateľa pomoci v súlade s čl. 4.1.1 bod 40 Usmernenia.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 je povinný zachovať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc

a)v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej výške čerpanej investičnej pomoci najmenej však do výšky podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo § 4 ods. 2 a 3, alebo § 5 písm. b) alebo § 6 písm. b) alebo § 7 ods. 1 písm. c), alebo § 7 ods. 2 a 3,

b)v štruktúre podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) alebo § 7 ods. 1 písm. a) a b), a to po dobu uplatňovania investičnej pomoci podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), najmenej však po dobu piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom žiadateľ ukončil investičný zámer.

Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 písm. c) je povinný obsadiť vytvorené pracovné miesta do troch rokov po ukončení prác a zachovať počet nových vytvorených pracovných miest a obsadenie týchto miest zamestnancami, na ktoré bude čerpaná investičná pomoc, po dobu najmenej piatich rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta.

Prijímateľ investičnej pomoci je povinný splniť podmienky podľa § 4 ods. 1, § 5, § 6, § 7 ods. 1 najneskôr do troch kalendárnych rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci podľa § 14.

Podľa čl. 4.1.1. bod 39 Usmernenia prijímateľ je povinný realizovať investičný zámer tak, že najmenej 25 % hodnoty investície musí byť financovaných z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom externého financovania, ktoré nezahŕňa štátnu pomoc.

Schválená intenzita investičnej pomoci a schválená výška investičnej pomoci uvedená v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci nemôže byť prekročená.

K § 16

V praxi dochádza k prípadom, keď investor prehodnotí svoje podnikateľské aktivity a nezrealizuje svoj investičný zámer a zároveň ani nečerpá investičnú pomoc (neuvažuje ani v budúcnosti čerpať investičnú pomoc), neexistuje spôsob, ako rozhodnutie o schválení investičnej pomoci zrušiť. Navrhuje sa preto upraviť túto možnosť pre investorov, ktorí ešte nezačali s čerpaním investičnej pomoci.

Ustanovujú sa prípady, kedy rozhodnutie o schválení investičnej pomoci stráca platnosť a povinnosť vrátiť alebo odviesť už poskytnutú investičnú pomoc vrátane penále a ďalších sankcií s odkazom na príslušné právne predpisy.

K § 17

Ustanovuje sa výkon kontroly použitia investičnej pomoci, ako aj povinnosti poskytovateľov investičnej pomoci pri výkone kontroly. Ďalej sú vymenované príslušné orgány štátnej správy, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly podľa poskytnutej formy investičnej pomoci. Stanovujú sa lehoty, v ktorých sú povinné orgány kontroly vykonať kontrolu dodržiavania stanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Pri postupe kontrolných orgánov pri výkone kontroly platia osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje.

K § 18

Vláda ustanoví nariadením maximálnu intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 bod 97 Usmernení, mapa regionálnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia je záväzná iba pod podmienkou, že ju členský štát prijal.

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor formulára na získanie investičnej pomoci.

K § 19 a 20

Pri konaní a rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci ministerstvo postupuje podľa predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poskytnutie investičnej pomoci na ďalší investičný projekt pre toho istého príjemcu pomoci je možné iba vtedy, ak preukáže, že ukončil realizáciu investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená štátna pomoc a schválenú štátnu pomoc vyčerpal.

Ďalej sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá príjemcovi vo forme investičných stimulov podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.

K § 21

Zrušuje sa zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2004 Z. z.

K čl. II

Navrhuje sa vytvoriť nový nástroj aktívnej politiky trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s počiatočnou investíciou zamestnávateľovi, ktorému bola schválená investičná pomoc.

Navrhuje sa doplniť § 54 odsek 2 o písmeno h) s tým, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta poskytovaných ústredím práce spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ústredím práce a prijímateľom investičnej pomoci.

K čl. III

K bodu 1

Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

K § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani.

Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy.

Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci.

Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené investičné náklady, tak aj úľavu na dani si môže daňovník uplatniť len do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel:

a) oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc, najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní písomného potvrdenia žiadateľovi ministerstvom, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani,

b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo vydané písomné potvrdenie žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a oprávnených nákladov uvedených v písm. a).

Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Výhodou daňovníka uplatňujúceho úľavu na dani je možnosť odpočtu od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane a to vo výške základu dane, ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty.

Ustanovenie upravuje povinnosti daňovníka ak nedodrží niektorú z podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3.

K bodu 2

Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2007, aby bola zachovaná kontinuita so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch, podľa ktorého bolo možné poskytovať daňovú úľavu len do 31. decembra 2007.

Bratislava 15. augusta 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu