Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. 561/2005 účinný od 01.01.2006
| Platnosť od: | 14.12.2005 |
| Účinnosť od: | 01.01.2006 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Štátna správa, Požiarna ochrana |
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. 561/2005 účinný od 01.01.2006
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 561/2005 s účinnosťou od 01.01.2006
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
K predpisu 561/2005, dátum vydania: 14.12.2005D ô v o d o v á s p r á v aVšeobecná časťMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh novely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.Požiadavka na vypracovanie novely zákona je výsledkom približne trojročného aplikovania zákona v praxi, a teda nosnou časťou zákona je úprava tých ustanovení, ktoré v praktickej aplikácii spôsobovali problémy, ako aj tých ustanovení zákona, ktoré sa ukázali ako nevhodne upravené vzhľadom na osobitosti služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník“), prihliadajúc pritom najmä na špecifické podmienky, v ktorých je štátna služba príslušníka vykonávaná.Napriek tomu, že ide v poradí už o 11 novelizáciu zákona, jej rozsah je podmienený tým, že doterajšie novely zákona riešili vždy len čiastkovú problematiku (najmä služobný príjem príslušníka v nadväznosti na každoročne prijímaný zákon o štátnom rozpočte), kým predkladaná novela zákona rieši úpravu problematických ustanovení zákona komplexne.Predmetom novelizácie je najmä úprava1.organizácie Hasičského a záchranného zboru,2.podmienok prijatia do služobného pomeru podľa zákona a s tým súvisiaceho výberového konania a prijímacieho konania,3.služobného hodnotenia príslušníka,4.vykonávania zmien služobného pomeru príslušníka (napríklad preloženie, preradenie a prevelenie príslušníka, zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby, skončenie služobného pomeru príslušníka),5.disciplinárneho konania,6.konania vo veciach služobného pomeru príslušníka,7.konania pri priznávaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, ako aj spôsob priznávania niektorých iných príplatkov podľa tretej časti zákona,8. niektorých prechodných ustanovení zákona ako dôsledok vyššie uvedených zmien zákona.Novela zákona nezakladá nároky na rozpočty vyšších územných celkov a obcí.Návrh novely nemá v súhrnnom vyčíslení dopad na štátny rozpočet, resp. dôjde k veľmi miernej úspore finančných prostriedkov, a to v roku 2006 v sume cca 140 000,- Sk a v roku 2007 v sume cca 190 000,- Sk. Bližšie vyčíslenie je uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.Novela zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.Dňa 12. júla 2005 bol predmetný návrh novely prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá ho odporučila predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Dňa 17. augusta 2005 predmetný návrh novely prerokovala a bez pripomienok schválila vláda Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené sa predmetný návrh zákona predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bez rozporov.DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona:Vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:a) identifikácia záväzkov Slovenskej republiky z Prístupovej zmluvy, najmä z aktu o podmienkach pristúpenia: bezpredmetnéNávrh zákona je zahrnutý do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac júl 2005.b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z materiálov o určení gestorstva smerníc:bezpredmetné4.Problematika návrhu zákona:a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev v•Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení čl. 2, 3, 13, 136, 137,141 a 142,•smernici Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy,•smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky•smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného časuc) je upravená v práve Európskej únie•v Zmluve o založení Európskej v amsterdamskom znení čl. 6 bod 1 a 2, ktorý ustanovuje, že Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom.Preklady sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná, ustanovenia predmetných smerníc boli transponované do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).6.Gestor (spolupracujúce rezorty):Gestorom predmetných smerníc je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚÚčasť expertov na príprave návrhu zákona nebola využitá.Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvova vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostrediea)vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie-štátny rozpočetDopad na rozpočetkapitoly (v Sk)Ustanovenie zákona č. 315/2001 Z. z.Názov ustanoveniarok 2006rok 2007§ 13Služobný úrad (vznik nových služobných úradov)Nemá dopad na rozpočetNemá dopad na rozpočet§ 17 ods. 4Posudzovanie psychickej spôsobilosti príslušníkovNemá dopad na rozpočetNemá dopad na rozpočet§ 24 ods. 7Získanie odbornej spôsobilosti pri prechode z dočasnej na stálu štátnu službuNemá dopad na rozpočetNemá dopad na rozpočet§ 58Náhrady výdavkov súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preloženímNa rozpočetkategórie 630v sume 800 000Na rozpočet kategórie 630 v sume 900 000§ 63 ods. 1 písm. e)Skončenie služobného pomeru z dôvodu zníženia systemizácie (stála štátna služba)Nemá dopad na rozpočetNa rozpočetkategórie 640v sume 300 000§ 93 ods. 2Úprava dodatkovej dovolenkyNemá dopad na rozpočetNemá dopad na rozpočet§ 133Vyrovnávací príspevokÚsporav kategórii 640v sume 1 450 000Úsporav kategórii 640v sume 2 000 000§ 133aÚmrtnéNa rozpočetkategórie 640v sume 600 000Na rozpočetkategórie 640v sume 700 000§ 161 ods. 3Rekondičný pobyt (ambulantný)Úsporav kategórii 630v sume 90 000Úsporav kategórii 630v sume 90 000SpoluÚspo úspora 140 000Úspora úspora 190 000
K § 13Ustanovenie § 13 nemá dopad na štátny rozpočet vzhľadom k tomu, že vznik nového služobného úradu nie je dôvodom na zmenu systemizácie, nakoľko všetky úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona pre nový služobný úrad aj doteraz vykonával Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a len funkciu vedúceho služobného úradu plnil prezident Hasičského a záchranného zboru.K § 17 ods. 4Navrhovaným ustanovením sa nevytvára nová funkcia psychológa v Hasičskom a záchrannom zbore, s ktorou by boli spojené zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu. Ide len o splnomocňovacie ustanovenie umožňujúce Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vydať služobný predpis upravujúci posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.Funkcia psychológa Hasičského a záchranného zboru bola zriadená na základe nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2004 o vykonávaní psychologickej činnosti a o poskytovaní psychologickej starostlivosti v Hasičskom a záchrannom zbore, a to v rámci systemizovaného počtu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru schváleného vládou Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu nie je potrebné zvýšiť početné stavy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a ani prijímať nových príslušníkov Hasičského a záchranného zboru do služobného pomeru.Keďže v súčasnosti podľa platnej právnej úpravy môže vykonávať posudzovanie psychologickej spôsobilosti na účely zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov tak psychológ Hasičského a záchranného zboru, ako aj externý psychológ dochádza často k rozdielom pri stanovovaní požiadaviek na vykonávanie štátnej služby a najmä k rozdielom pri vyhodnocovaní výsledkov.V prípade prijatia navrhovaného ustanovenia bude uvedenú činnosť oprávnený vykonávať len psychológ Hasičského a záchranného zboru, čím bude zabezpečené zjednotenie požiadaviek a postupov pri posudzovaní psychickej spôsobilosti na účely zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.K § 24 ods. 7Podľa platného znenia § 30 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. príslušník Hasičského a záchranného zboru , ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby.Z uvedeného vyplýva, že aj príslušník Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe sa môže zúčastniť na odbornej príprave, ktorej úspešné absolvovanie (vrátane skúšok) je zákonným predpokladom na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.Na rozdiel od príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v prípade, ak ide o príslušníka Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe už explicitne neupravuje spôsob, rozsah a podmienky vykonávania odbornej spôsobilosti.
V záujme zabezpečenia právnej istoty príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe pri získavaní odbornej spôsobilosti sa navrhuje, aby sa § 24 zákona č. 315/2001 Z. z. primerane vzťahoval aj na nich.V prípade tejto navrhovanej úpravy teda nevznikajú zvýšené náklady na štátny rozpočet z dôvodov školiacich výdavkov, pretože odborná príprava bude vykonávaná spoločne pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe, ako aj v dočasnej štátnej službe.K § 58Pri predpokladanom priemernom počte 30 poberateľov náhrad súvisiacich so vznikom služobného pomeru a s preložením, súčasnej výške stravného, priemernej výške za ubytovanie (cca 2800,- Sk mesačne) a cestovného (cca 2200,- Sk mesačne) je dopad na štátny rozpočet v roku 2006 v sume 800 000,- Sk a v roku 2007 očakávame zvýšenie tejto sumy cca na 900 000,- Sk, z dôvodu rastu cien cestovného, stravného a výdavkov na ubytovanie.K § 63 ods. 1 písm. e)V roku 2006 nie je dopad na štátny rozpočet a v roku 2007 pri predpokladanom počte traja príslušníci Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe, ktorí by skončili služobný pomer v zmysle navrhovaného ustanovenia dopad na štátny rozpočet je 300 000,- Sk, a to z dôvodu vyplatenia náhrady v sume päťnásobku jeho služobného platu. V prípade, že by nebola prijatá novela tohto ustanovenia, služobný pomer by sa neskončil a príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru by patrila časť jemu priznaného služobného platu, a to až do výšky 70 % (v podstate bez časového obmedzenia počas zaradenia mimo činnej štátnej služby) ; ročne by to predstavovalo sumu cca 500 000,- Sk. Prijatím novely tohto ustanovenia by počnúc rokom 2008 dopad na štátny rozpočet predstavoval úsporu 200 000,- Sk ročne tým, že by sa jednorázovo vyplatilo odstupné vo výške cca 300 000,- Sk a príslušníkom by už nepatril služobný príjem do výšky 70% počas celého roka, čo predstavuje čiastku cca 500 000,- Sk.K § 93 ods. 2Navrhovaná úprava dodatkovej dovolenky nemá negatívny dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.Ide len o preformulovanie v súčasnosti platného znenia § 93 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúceho podmienky vzniku nároku príslušníka Hasičského a záchranného zboru na dodatkovú dovolenku, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali značné problémy, pretože pri poskytovaní dodatkovej dovolenky či už príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom alebo príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa vychádzalo z toho v akom časovom rozsahu počas kalendárneho roka vykonával činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (pričom problémy vznikali najmä u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, u ktorých vykonávanie uvedených činností nie je pravidelné resp. zvyčajné).Z navrhovanej úpravy jednoznačne vyplýva, že každý príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne (teda v podstate ide o takého príslušníka Hasičského a záchranného zboru, ktorý vykonáva činnosti podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 315/2001 Z. z., t. j. zásahovú činnosť alebo poskytuje pomoc pri zásahoch) bude mať nárok na dodatkovú dovolenku.K § 133Pri navrhovanej výške vyrovnávacieho príspevku (maximálne 60 % priemerného služobného príjmu) a predpokladanom priemernom služobnom príjme príslušníkov Hasičského a záchranného zboru podľa návrhu rozpočtu na roky 2006 a 2007 je dopad na rozpočet v jednotlivých rokoch takýto:rok 2006-predpokladaný počet príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým vznikne nárok na vyrovnávací príspevok je celkom 21 osôb z toho 3 osoby do 50 rokov veku,-úspora z obmedzenia maximálnej sumy poskytovania vyrovnávacieho príspevku na 60 % priemerného služobného príjmu (cca 9 000,- Sk) a pri predpokladanom počte 18 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je 1 950 000,- Sk a nárast výdavkov pri predpokladanom počte 3 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru do 50 rokov veku je 500 000,- Sk, čím je celková úspora v sume 1 450 000,- Sk,rok 2007-predpokladaný počet príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým vznikne nárok na vyrovnávací príspevok je celkom 12 osôb z toho 2 osoby do 50 rokov veku,-celkový dopad na rozpočet v sume 2 000 000 ,- Sk pozostáva:- z úspory z obmedzenia maximálnej sumy poskytovania vyrovnávacieho príspevku na 60 % priemerného služobného príjmu (cca 9 500,- Sk) a pri predpokladanom počte 10 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru je 1 150 000,- Sk,- z nárastu výdavkov na výsluhový príspevok príslušníkov Hasičského a záchranného zboru do 50 rokov veku, pri ich predpokladanom počte 2 príslušníci Hasičského a záchranného zboru je 350 000,- Sk,- z nárastu výdavkov z titulu valorizácie vyrovnávacieho príspevku, ktorý je v sume cca 250 000,- Sk,- z prenosu úspory z roku 2006 v sume 1 450 000,- Sk,K § 133aPri predpokladanom počte 5 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vyplatenom 6 násobku služobného platu je dopad v roku 2006 v sume 600 000,- Sk a v roku 2007 je v sume 700 000,- Sk.K § 161 ods. 3Oproti platnému právnemu stavu sa predpokladá, že u príslušníkov, ktorí sa starajú sami o maloleté dieťa resp. chorú manželku a pod., by sa vytvorila možnosť absolvovať rekondičný pobyt ambulantne, čím by došlo k úspore nákladov na ubytovanie. Ostatné náklady na pobyt by sa v podstate nemenili.Pri predpokladanom počte 30 príslušníkov ročne, ktorí absolvujú rekondičný pobyt ambulantným spôsobom a priemerných nákladoch na ubytovanie cca 210 ,- Sk/ 1 deň, úspora predstavuje sumu cca 90 000,- Sk ročne.
Záver: Predkladaný návrh novely zákona nemá negatívny dopad na štátny rozpočet,očakáva sa mierna úspora finančných prostriedkov v roku 2006 v sume 140 000,- Sk a v roku 2007 v sume 190 000,- Sk.-rozpočet štátnych fondovnemá žiadny dopad-rozpočty obcí a VÚCnemá žiadny dopad-rozpočty Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovnínemá žiadny dopad-rozpočty Fondu národného majetku a Slovenského pozemkového fondunemá žiadny dopadb)odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbNávrh zákona nepredpokladá dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.c) Odhad dopadov na životné prostredieNávrh zákona nevyvoláva environmentálne vplyvy.d) Odhad dopadov na zamestnanosťNávrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.Osobitná časťK bodu 1Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť aj ustanovenie upravujúce organizáciu Hasičského a záchranného zboru.K bodu 2Upravuje sa, kto bude riadiť nový služobný úrad. Právomoc prezidenta Hasičského a záchranného zboru vymenovať veliteľa Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bola presunutá vzhľadom na systematické usporiadanie zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov z § 197a ods. 2 do novonavrhovaného odseku 10.K bodu 3Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá upresňuje oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru.
K bodu 4Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novú právnu úpravu v tejto oblasti.K bodu 5Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novú právnu úpravu v tejto oblasti.K bodu 6Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novú právnu úpravu § 21.K bodu 7Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na novonavrhovaný služobný úrad.K bodu 8Vzhľadom na novú úpravu v oblasti ochrany osobných údajov (zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov) sa navrhuje novým spôsobom upraviť aj oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje priamo zo zákona, t. j. bez súhlasu dotknutej osoby.Navrhuje sa, aby služobný úrad mohol spracúvať údaje uvedené v § 17 zákona č. 315/2001 Z. z.1.o občanovi na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru,2.o príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru počas trvania služobného pomeru a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku na účel „spravovania“ služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru počas jeho trvania, ako aj poskytovania dávok sociálneho zabezpečenia po jeho skončení resp. zániku.Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol služobný úrad oprávnený osobné údaje spracovávať, získavať, zhromažďovať, zaznamenávať, usporadúvať, prepracúvať, meniť, využívať, uchovávať, likvidovať, poskytovať a sprístupňovať.K bodom 9 až 11Navrhuje sa vytvorenie nového služobného úradu, a to z tej organizačnej zložky Hasičského a záchranného zboru, ktorá sa stala jeho súčasťou na základe transformácie (zákon č. 438/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a mení zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi), t. j. Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.Vedúcim služobného úradu bude veliteľ zariadenia vo vzťahu k všetkým príslušníkom Hasičského a záchranného zboru zaradeným na tomto útvare. Veliteľa útvaru bude menovať a odvolávať prezident Hasičského a záchranného zboru, ktorý bude súčasne plniť funkciu nadriadeného a vedúceho služobného úradu.K bodu 12Ide o legislatívno-technickú a gramatickú úpravu.K bodu 13Navrhuje sa nová podmienka pre prijatie do štátnej služby, ktorej trvanie ako prekážky bude časovo obmedzené lehotou 3 rokov.
K bodu 14Upresňujú sa podmienky prijatia do služobného pomeru, ktoré musí spĺňať občan, a to o podmienku fyzickej spôsobilosti, t. j. podmienku fyzickej zdatnosti, ktorá je nevyhnute potrebná na vykonávanie niektorých činností v Hasičskom a záchrannom zbore (najmä zásahovej činnosti). Fyzická spôsobilosť občana na vykonávanie služobného pomeru sa bude zisťovať v rámci výberového konania.Navrhuje sa slovo „duševne spôsobilý“ nahradiť pojmom „psychicky spôsobilý“, a to v nadväznosti na platnú právnu úpravu v tejto oblasti.K bodu 15Vzhľadom na novú právnu úpravu v tejto oblasti a návrh profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky, navrhuje sa vypustiť ako jednu z podmienok prijatia do služobného pomeru absolvovanie základnej vojenskej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby.K bodu 16Rozširuje sa možnosť prijatia občana do dočasnej štátnej služby aj bez výberového konania, a to z dôvodov taxatívne upravených v zákone a len vo výnimočných prípadoch. Vo všetkých ostatných prípadoch bude podmienkou prijatia do dočasnej štátnej služby alebo prípravnej štátnej služby úspešné absolvovanie výberového konania.K bodu 17Upravujú sa podmienky preukazovania bezúhonnosti občana žiadajúceho o prijatie do služobného pomeru, ktorú sa navrhuje preukazovať odpisom z registra trestov. Rovnaká úprava bola vykonaná aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich služobný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.K bodu 18Navrhuje sa, aby posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ako celku, teda nie len pre potreby výberového konania) vykonával psychológ Hasičského a záchranného zboru, a to najmä vzhľadom na špecifickosť činností vykonávaných príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru a špecifickej starostlivosti v psychologickej oblasti, ktorú si ich vykonávanie vyžaduje. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania budú upravené v služobnom predpise.K bodu 19Ide o legislatívno-technickú úpravu.K bodu 20Rozširuje sa splnomocňovacie ustanovenie aj o oprávnenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o možnosť úpravy niektorých podrobností o výberovom konaní vo všeobecne záväznom právnom predpise.K bodom 21 a 22Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novú právnu úpravu v tejto oblasti.
K bodu 23Vzhľadom na navrhovanú možnosť obsadenia voľného funkčného miesta v dočasnej štátnej službe bez výberového konania (§ 17 a § 30 zákona č. 315/2001 Z. z.) sa upravuje aj znenie § 20 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., ktoré upravuje prípady, kedy sa vykonáva výberové konanie obligatórne. Taktiež sa nebude vyžadovať absolvovanie výberového konanie v prípade preloženia, preradenia alebo preloženia a preradenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru na iné voľné funkčné miesto v prípadoch ustanovených v zákone.K bodu 24Navrhuje sa, aby zamietnutie žiadosti uchádzača a písomné upovedomenie o zamietnutí vykonával vedúci služobného úradu. Zároveň sa upresňuje, ktoré podmienky prijatia podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. musí uchádzač spĺňať, aby bol pozvaný na výberové konanie (z povahy podmienky prijatia do služobného pomeru upravenej v § 17 ods. 1 písm. h) zákona č. 315/2001 Z. z. vyplýva, že ju môže uchádzač spĺňať až po absolvovaní výberového konania).K bodu 25Úprava vyplýva z úpravy podmienok prijatia do služobného pomeru (§ 17 zákona č. 315/2001 Z. z.).K bodu 26Upravujú sa doklady, ktoré uchádzač predkladá pri výberovom konaní, pričom sa navrhuje požadovať od uchádzača len predloženie potvrdenia lekára o spôsobilosti absolvovať výberové konanie (a to najmä z dôvodov, že v rámci výberového konania sa podrobuje overovaniu fyzickej zdatnosti).K bodu 27Úprava vyplýva z úpravy podmienok prijatia do služobného pomeru (§ 17 zákona č. 315/2001 Z. z.).K bodu 28Upresňuje sa, ktorým úkonom je povinný sa podrobiť uchádzač pri výberovom konaní. Až v rámci výberového konania sa bude zisťovať, či je uchádzač fyzicky spôsobilý, telesne spôsobilý, psychicky spôsobilý a zdravotne spôsobilý. Preto tieto doklady nie je povinný predložiť pred výberovým konaním podľa § 20 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.K bodu 29Navrhuje sa vypustiť druhú vetu v § 21 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. z dôvodu jeho zosúladenia s § 22, upravujúcim služobnú prísahu, a to tak, že služobná prísaha sa bude skladať až pri vzniku služobného pomeru s tým, že aj naďalej jej zloženie je jednou z podmienok vzniku služobného pomeru.K bodu 30Upresňujú sa obsahové náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby, a to najmä z dôvodu uľahčenia preloženia alebo preloženia a preradenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru do iného miesta vykonávania štátnej služby. Doterajšie znenie tohto ustanovenia spôsobovalo v praxi aplikačné problémy.
K bodu 31Navrhuje sa, aby sa proti rozhodnutiu o vymenovaní do štátnej služby nebolo možné odvolať, a to najmä z dôvodu, že ide o pozitívne rozhodnutie, ktorým sa v plnom rozsahu vyhovuje účastníkovi konania a takáto možnosť súčasne umožní flexibilnejšie obsadzovanie voľných funkčných miest v prípadoch, ak potreby služobného úradu vyžadujú okamžitý nástup príslušníka Hasičského a záchranného zboru na vykonávanie štátnej služby.K bodu 32Ide o odstránenie rozporu znenia tohto ustanovenia, pretože aj v prípravnej štátnej službe plní príslušník Hasičského a záchranného zboru úlohy vyplývajúce z jeho funkcie v niektorej z deviatich platových tried.K bodu 33Opätovne sa navrhuje zaviesť inštitút školiteľa pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe, ktorý bol vypustený jednou z noviel zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to najmä z toho, že hlavným cieľom prípravnej štátnej služby je zabezpečenie prípravy príslušníka-čakateľa na riadne vykonávanie štátnej služby. V rámci tejto doby má teda získať všetky požadované vedomosti, zručnosti a skúsenosti, a to bude najlepšie možné pod dohľadom a vedením školiteľa, ktorého bude vykonávať bezprostredne nadriadený príslušníka-čakateľa. Vykonávanie školiteľa pre príslušníka-čakateľa bude jednou z povinností nadriadeného.K bodu 34Príslušník - čakateľ plní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie aj pred skončením skúšobnej doby. Navrhuje sa preto znenie tohto ustanovenia upraviť vypustením poslednej vety.K bodu 35Navrhuje sa, aby sa ustanovenia upravujúce získanie osobitnej odbornej spôsobilosti vzťahovali aj na príslušníka Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe, ak požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.K bodu 36Ide o gramatickú úpravu vzhľadom na novú terminológiu zavedenú v tejto oblasti zákonom č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacej vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 169/2002 Z. z. o hasičských jednotkách v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 1/2003 Z. z..K bodu 37Keďže zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov explicitne upravuje, že deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby a zároveň, že funkcia hasič sa vykonáva len počas vykonávania prípravnej štátnej služby, navrhuje sa, aby na preradenie v takomto prípade nebol potrebný súhlas príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Vzhľadom na to, že preradenie na inú funkciu, ako aj vymenovanie do stálej štátnej služby sú nároky vyplývajúce zo zákona a v oboch prípadoch ide o pozitívne rozhodnutia, ktorými sa v plnom rozsahu vyhovuje účastníkovi konania, navrhuje sa, aby sa proti týmto rozhodnutiam nebolo možné odvolať (dôvodom je aj tá skutočnosť, že vzhľadom na plynutie odvolacej lehoty v praxi dochádzalo
k preradeniu a vymenovaniu do stálej štátnej služby so spätnou účinnosťou, keďže muselo byť vykonané ku dňu určenému v zákone).K bodu 38Explicitne sa upravuje, v ktorých prípadoch je možné vymenovať občana do dočasnej štátnej služby bez výberového konania.K bodu 39Ide o gramatickú úpravu.K bodu 40Vzhľadom na navrhovanú úpravu nového služobného úradu sa navrhuje, aby vymenúvanie a povyšovanie do práporčíckych hodností vykonával vedúci tohto nového služobného úradu tak, ako je tomu aj pri ostatných služobných úradoch.K bodu 41Upresňuje sa, že príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorý spĺňa podmienky podľa § 36 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., môže byť vymenovaný len do hodnosti, ktorá je pre danú funkciu plánovaná.K bodu 42Upresňuje sa, že príslušník Hasičského a záchranného zboru, ktorý spĺňa podmienky podľa § 37 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie len v tom prípade, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.K bodom 43 až 51Na základe praktickej aplikácie ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúcich služobné hodnotenie príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa navrhuje novým spôsobom upraviť vykonávanie služobného hodnotenia.Naďalej bude služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru a budú sa posudzovať skutočnosti uvedené v § 40 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa však odlišným spôsobom upraviť závery služobného hodnotenia, a to najmä vzhľadom na dôvod jeho vykonávania.V prípade, ak sa bude vykonávať služobné hodnotenie pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru na zaradenie do stálej štátnej služby a v prípade, ak príslušník Hasičského a záchranného zboru, zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby, navrhuje sa, aby záver služobného hodnotenia obsahoval len výrok o spôsobilosti alebo nespôsobilosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru na vymenovanie do stálej štátnej služby.V ostatných prípadoch sa navrhuje, aby záver služobného hodnotenia obsahoval výrok o spôsobilosti vykonávať doterajšiu funkciu v zbore alebo nižšiu funkciu v zbore alebo o nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore, pričom sa zároveň navrhuje rozšíriť dôvody, kedy sa vykonáva služobné hodnotenie aj o prípad, ak príslušník Hasičského a záchranného zboru nedosahuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby.
Navrhuje sa upraviť aj procesný postup vypracúvania služobného hodnotenia. Bez ohľadu na dôvod jeho vypracovávania bude návrh vypracúvať komisia, ktorej členom bude spravidla bezprostredne nadriadený príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Podrobnosti o jej zložení a činnosti upraví služobný predpis.Služobné hodnotenie bude vydávané formou rozhodnutia s možnosťou podať riadny (a prípadne aj mimoriadny) opravný prostriedok, vrátane možnosti preskúmania služobného hodnotenia súdom. Schvaľovať ho bude vedúci služobného úradu. Okrem osobitného postupu upraveného v § 41 zákona č. 315/2001 Z. z. sa bude pri vypracúvaní a schvaľovaní služobného hodnotenia postupovať podľa všeobecných ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov upravujúcich konanie vo veciach služobného pomeru – z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť § 42 a 43 a upraviť znenie § 44.Navrhovaný postup je zjednodušením v súčasnosti platného postupu pri vydávaní služobného hodnotenia, ktorý však v rovnakej miere zabezpečí objektívnosť a nestrannosť vydávaného služobného rozhodnutia, ktoré však bude možné vydať v kratších lehotách ako za platného právneho stavu.K bodu 52Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovanej zmeny § 21.K bodom 53 a 54Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru formou zaradenia mimo činnej štátnej služby bola v tomto ustanovení vyjadrená len všeobecne, t. j. bez vymenúvania konkrétnych dôvodov, z ktorých môže byť príslušník Hasičského a záchranného zboru zaradený mimo činnú štátnu službu (tak, ako je to napríklad aj v prípade odvolania nadriadeného - § 45 písm. f) zákona č. 315/2001 Z. z.).K bodu 55Ide o legislatívno-technickú úpravu. Vzhľadom na obsah úpravy tohto ustanovenia a jeho systematické začlenenie (ktoré nepovažujeme za vhodné) navrhuje sa toto ustanovenie vypustiť a upraviť ho v tej časti zákona, s ktorou vecne súvisí, t. j. pri zaradení mimo činnej štátnej služby.K bodu 56Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovanej zmeny § 21.K bodu 57Navrhuje sa explicitne upraviť možnosť preloženia nadriadeného v tej istej funkcii nadriadeného do iného miesta vykonávania štátnej služby, pretože platný zákon č. 315/2001 Z. z. takúto možnosť neupravoval a v praxi vznikali neopodstatnené rozdiely vo výklade § 47 zákona č. 315/2001 Z. z. v tom, či možno preložiť nadradeného v tej istej funkcii nadriadeného do iného miesta vykonávania štátnej služby bez výberového konania na nadriadeného podľa § 49 zákona č. 315/2001 Z. z. Spolu s navrhovanou úpravou § 49 táto zmena umožní flexibilné prekladanie príslušníka Hasičského a záchranného zboru (s jeho súhlasom) nie len do iného miesta vykonávania štátnej služby, ale aj do tej istej funkcie nadriadeného (na ktorú musel už predtým úspešne absolvovať výberové konanie na nadriadeného), čím sa prispeje k zabezpečeniu akcieschopnosti Hasičského a záchranného zboru v niektorých osobitných situáciách.
K bodu 58Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovanej zmeny § 21.K bodu 59Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z navrhovanej zmeny § 47 ods. 1 novovložené písmeno c).K bodu 60Ide o legislatívno-technickú úpravu platného znenia tohto ustanovenia – gramatické a formulačné zjednodušenie.K bodu 61Navrhuje sa upresniť, že preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré je v inom služobnom úrade, sa vykonáva až na základe dohody dotknutých služobných úradov.K bodu 62Explicitne sa upravuje, že na preloženie, preradenie a na preloženie a preradenie sa nevzťahuje § 20 zákona č. 315/2001 Z. z., to znamená, že aj keď ide o voľnú funkciu, nie je potrebné ju obsadzovať v týchto taxatívne vymedzených prípadoch na základe výberového konania, ale môže byť na ňu za splnenia zákonom ustanovených podmienok preradený, preložený alebo preradený a preložený príslušník Hasičského a záchranného zboru.K bodu 63Navrhuje sa rozšíriť dôvody, kedy je možné preveliť príslušníka Hasičského a záchranného zboru bez jeho súhlasu na dočasné vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo aj na iné činnosti, ako sú tie, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný aj o prípady, ak je potrebné na prechodnú dobu (maximálne 60 dní za 12 mesiacov) zabezpečiť akcieschopnosť niektorej z organizačných zložiek Hasičského a záchranného zboru. Ide najčastejšie o tzv. nízko početné hasičské stanice, kde v prípade absencie príslušníka Hasičského a záchranného zboru vznikal problém pri zabezpečení aspoň minimálneho početného obsadenia. Príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru v takomto prípade budú patriť náhrady ako pri služobnej ceste.K bodu 64Upresňuje sa, kto je oprávnený a akým právnym aktom preveliť príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Vzhľadom na výnimočnosť a naliehavosť situácií, kedy je možné preveliť príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa navrhuje, aby bolo možné personálny rozkaz oznámiť aj ústne a zároveň sa navrhuje ex lege vylúčiť odkladný účinok prípadnému odvolaniu proti takémuto rozhodnutiu.K bodu 65Navrhuje sa explicitne upraviť možnosť spojiť výberové konanie na obsadenie voľnej funkcie podľa § 20 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov s výberovým konaním na nadriadeného podľa § 49 zákona č. 315/2001 Z. z..Keďže vymenovať za nadriadeného je možné len príslušníka Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej služby alebo v dočasnej štátnej službe (ktorý má rovnaké postavenie ako príslušník Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe - § 30 ods. 3
zákona č. 315/2001 Z. z.), bude takýto postup možný len v tom prípade, ak uchádzač bude spĺňať podmienky na vymenovanie do stálej štátnej služby (§ 29 ods. 3 písm. c) a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.) alebo do dočasnej štátnej služby (§ 30 zákona č. 315/2001 Z. z).Navrhuje sa, aby v takomto prípade bolo výberové konanie vyhodnocované ako jeden celok, to znamená, že ak uchádzač neuspeje čo i len v jednom výberovom konaní (či už na funkciu alebo nadriadeného) bude celkovo vyhodnotený ako neúspešný.Nakoľko funkcia (ako platová trieda) a funkcia nadriadeného sú navzájom prepojené, navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu pri tomto spojení výberových konaní nebol viazaný poradím uchádzačov, teda, aby sa postupovalo tak, ako sa postupuje len pri samotnom výberovom konaní na nadriadeného, kedy sa § 20 ods. 9 zákona č. 315/2001 Z. z. na výberové konanie na nadriadeného nepoužije ani primerane.K bodu 66 až 68Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to vzhľadom na navrhovanú úpravu nového služobného úradu. Upravuje sa, do akých funkcií nadriadeného bude možné vymenovať príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v novom služobnom úrade.K bodu 69Aj keď povinnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom, vyplýva z § 69 ods. 3 písm. s) zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa explicitne upraviť oprávnenie vedúceho služobného úradu, aby mohol príslušníka Hasičského a záchranného zboru poveriť aj ústne v prípade, ak zastupovanie nepresiahne tri týždne.K bodu 70Rozširujú sa dôvody, na základe ktorých je možné odvolať nadriadeného v štátnej službe, a to o prípad, ak nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu (keďže táto požiadavka sa vyžaduje pre vykonávanie niektorých funkcií v zbore a vo väčšine prípadov ide o nadriadeného) a o prípad, ak bola pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky zrušená jeho funkcia nadriadeného.K bodu 71Upresňujú sa (odsek 1 a odsek 2 písm. a) až d)) alebo sa rozširujú (odsek 2 písm. e) až f)) dôvody, na základe ktorých je možné príslušníka Hasičského a záchranného zboru zaradiť mimo činnej štátnej služby, zároveň sa upravujú maximálne lehoty zaradenia mimo činnej štátnej služby z jednotlivých dôvodov a výška služobného platu, ktorá bude príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru poskytovaná.K bodu 72Vzhľadom na povahu dôvodov, z ktorých môže alebo musí byť príslušník Hasičského a záchranného zboru zaradený mimo činnej štátnej služby, sa navrhuje, aby bol ex lege vylúčený odkladný účinok odvolania. Zároveň sa upresňuje, ktoré povinnosti nie je príslušník Hasičského a záchranného zboru povinný plniť počas doby zaradenia mimo činnej štátnej služby (ide o systematické premiestnenia a formulačné upravenie § 46 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.).
K bodu 73Novým spôsobom (formulačne) sa upravujú dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby, ktoré sa zároveň aj vecne rozširujú o nové dôvody. Pri ich úprave sa vychádzalo z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby upravených v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov.K bodu 74Ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. bolo premiestnené do novo upraveného § 52, a to z dôvodov jeho nesystémového zaradenia v § 55 zákona č. 315/2001 Z. z., ktoré upravuje opätovné zaradenie príslušníka Hasičského a záchranného zboru na vykonávanie štátnej služby (a nie skončenie zaradenia mimo činnej štátnej služby).K bodu 75Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na novú úpravu miesta vykonávania štátnej služby (§ 21 zákona č. 315/2001 Z. z.).K bodu 76Novým spôsobom sa upravujú náhrady výdavkov poskytovaných v niektorých prípadoch. Navrhuje sa rozšíriť možnosti poskytovania náhrady výdavkov aj o vznik služobného pomeru (teda nie len v prípade preloženia), pričom rozsah poskytovaných náhrad výdavkov a doba, počas ktorej sa budú poskytovať, sa diferencujú podľa dôvodov ich vzniku (či ide o preloženie trvalé alebo dočasné, či preloženie bolo vykonané na základe organizačných zmien alebo z iného dôvodu, či ide o preloženie alebo o vznik služobného pomeru a podobne).K bodu 77Ide o legislatívno-technickú úpravu (najmä na základe vykonaných novelizácií zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).K bodu 78Vzhľadom na viaceré novelizácie tohto ustanovenia sa navrhuje jeho nová úprava. Ide v podstate o legislatívno-technickú úpravu, s tým, že niektoré dôvody skončenia služobného pomeru (vzhľadom na ich povahu) boli presunuté do § 63 zákona č. 315/2001 Z. z., a teda v týchto prípadoch sa navrhuje, aby služobný pomer skončil ex lege a nie až vydaním rozhodnutia služobným úradom o odvolaní (z funkcie).K bodu 79Navrhuje sa, aby služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru skončil najneskôr na základe zákona dňom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu a nie až dosiahnutím veku 65 rokov, a to najmä z dôvodu náročnosti činností vykonávaných v služobnom pomere, ktoré je veľmi obtiažne v takomto veku vykonávať (ide najmä o zásahovú činnosť).K bodu 80Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na navrhovanú úpravu § 52 zákona č. 315/2001 Z. z.. Zároveň sa navrhuje (rovnako ako v prípade skončenia služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe z tohto dôvodu podľa § 60 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.), aby aj príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru v stálej štátnej službe bola poskytnutá náhrada v sume päťnásobku jeho služobného platu.
K bodu 81Rozširujú sa dôvody skončenia služobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru zo zákona o nové dôvody. Niektoré boli presunuté vzhľadom na svoju povahu z § 60 zákona č. 315/2001 Z. z.K bodu 82Ide o legislatívno-technickú úpravu.K bodu 83Navrhuje sa, aby bol posudok vydávaný len v tých prípadoch, ak o to písomne požiada príslušník Hasičského a záchranného zboru.K bodu 84Ide o legislatívno-technickú úpravu.K bodu 85Upresňuje sa, že prehlbovanie kvalifikácie možno vykonávať len na základe potrieb služobného úradu.K bodu 86Navrhované znenie § 69 ods. 3 písm. i) spresňuje povinnosť príslušníka Hasičského a záchranného zboru, a to v nadväznosti na jeden z dôvodov zaradenia mimo činnej štátnej služby.K bodu 87Navrhuje sa z tohto ustanovenia vypustiť slovo „týždenného“, a to najmä vzhľadom na to, že služobný čas príslušníka pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času je rozvrhnutý na obdobie celého roku. Na základe Kolektívnej dohody sa určuje služobný čas v tomto prípade v mesačnom rozvrhu.K bodu 88Navrhované rozšírenie § 69 ods. 6 upresňuje, že sa zákaz nevzťahuje ani na správu majetku maloletých detí.K bodu 89Znenie § 72 zákona sa spresňuje v súlade s navrhovanou zmenou v § 23.K bodu 90Vzhľadom na navrhovanú úpravu nového služobného úradu (Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy) sa rozširuje aj počet nadriadených – vedúcich služobných úradov, ktorí budú v rámci disciplinárnej právomoci oprávnení ukladať disciplinárne odmeny a disciplinárne tresty aj o veliteľa tohto zariadenia.K bodu 91V nadväznosti na navrhovanú úpravu konania vo veciach služobného pomeru (najmä vzhľadom na § 138 upravujúci, ktorý orgán koná vo veciach služobného pomeru v prvom stupni) sa explicitne upravuje právomoc niektorých vedúcich služobných úradov pri ukladaní disciplinárnych odmien a disciplinárnych opatrení.
Navrhuje sa, aby minister vnútra a prezident zboru boli oprávnení ukladať disciplinárne odmeny aj takému príslušníkovi zboru, ktorý nie je zaradený na služobnom úrade, v ktorom títo nadriadení vykonávajú funkciu vedúceho služobného úradu.Súčasne sa upresňuje, kto môže uložiť disciplinárne opatrenie prepustenia zo stálej alebo dočasnej štátnej služby riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi útvaru. Vzhľadom na znenie § 4 ods. 5 a 8 sa navrhuje, aby táto právomoc nebola zverená vedúcemu služobného úradu, v ktorom sú zaradení, ale nadriadenému, ktorý je oprávnený ich vymenovať a odvolať.K bodu 92Upresňuje sa, že pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej dôstojníckej hodnosti príslušník zboru nemusí spĺňať podmienky upravené v § 37 ods. 1 písm. a) a b).K bodu 93Navrhuje explicitne upraviť, čo bude považované (resp. aký okamih bude považovaný) za uloženie disciplinárneho opatrenia za služobné previnenia (keďže táto skutočnosť v praktickej aplikácii spôsobovala problémy a nejednotnosť v postupe služobných úradov pri vydávaní a doručovaní rozhodnutí a s tým súvisiaceho počítania lehôt). Súčasne sa navrhuje, aby v prípade, ak odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie, začala plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia za služobné previnenie, pričom aj pri tomto ďalšom rozhodnutí sa uplatní právna domnienka uloženia disciplinárneho opatrenia dňom doručenia nového rozhodnutia, keďže pôvodné rozhodnutie vo veci bolo zrušené v celom rozsahu.K bodu 94Rovnako ako pri disciplinárnom previnení, ktorého sa príslušník zboru dopustil na území Slovenskej republiky, sa navrhuje postupovať aj v prípade služobného previnenia, ktorého sa príslušník zboru dopustil v cudzine.K bodom 95 až 100Vzhľadom na skutočnosť, že služobný čas príslušníkov v prípade jeho nerovnomerného rozvrhnutia je rozvrhnutý na obdobie celého kalendárneho roka, navrhuje sa vypustiť slovo „týždenného“ v nadpise nad ustanovení upravujúcim definíciu nerovnomerne rozvrhnutého služobného času.V nadväznosti na túto úpravu sa navrhuje novelizovať aj tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú niektoré inštitúty súvisiace so služobným časom, a to konkrétne nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami (§ 88 zákona č. 315/2001 Z. z.), dni služobného pokoja (§ 90 zákona č. 315/2001 Z. z.), štátnu službu nadčas (§ 91 zákona č. 315/2001 Z. z.) a služobnú pohotovosť v štátnej službe príslušníkov (§ 92 zákona č. 315/2001 Z. z.).Napríklad na základe navrhovanej úpravy prácou nadčas bude len práca vykonávaná nad rámec určeného služobného času. Rozsah určeného služobného času pre príslušníka s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom vyplýva na každý mesiac z mesačného rozpisu vykonávania služieb, ktorý sa v súčasnosti vypracúva minimálne mesiac vopred pre každého príslušníka so služobným časom rozvrhnutým podľa § 86 zákona č. 315/2001 Z. z... Upravuje sa spôsob, aby bolo možné v mesačnom pláne rozpisu vykonávania služobnej činnosti robiť zmeny len výnimočne.
Na základe skúseností s praktickou aplikáciou § 92 zákona č. 315/2001 Z. z. upravujúceho služobnú pohotovosť v štátnej službe sa navrhuje explicitne upraviť resp. upresniť, že služobnú pohotovosť v štátnej službe podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. nie je možné príslušníkovi zo strany služobného úradu nariadiť alebo dohodnúť počas dovolenky.Z navrhovaného znenia vyplýva, že tento zákaz sa bude vzťahovať na každú dovolenku, t. j. na riadnu dovolenku, ako aj na dodatkovú dovolenku a zároveň z navrhovaného ustanovenia (v spojení s § 122 zákona č. 315/2001 Z. z.) vyplýva, že zákaz sa bude vzťahovať len na služobnú pohotovosť (t. j. na služobnú pohotovosť vykonávanú podľa§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.) a nebude sa teda vzťahovať na pohotovosť (t. j. napohotovosť vykonávanú podľa § 92 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. - tzv. bojová pohotovosť).K bodu 101Na základe navrhovanej úpravy konania vo veciach služobného pomeru sa bude v prípade zaradenia alebo vyradenia príslušníka zboru do plánu vyrozumenia a zvozu rozhodovať personálnym rozkazom (vedúceho služobného úradu). Navrhuje sa, aby odvolanie proti takémuto personálnemu rozkazu nemalo odkladný účinok, a to najmä z dôvodu pružnosti pri vykonávaní zmien v plánoch vyrozumenia a zvozu podľa potrieb príslušného služobného úradu.K bodu 102Aj napriek niekoľkým novelizáciám tohto ustanovenia v praxi jeho aplikácia bola problematická najmä pri určovaní skutočností komu a za akých podmienok vzniká nárok na dodatkovú dovolenku.Navrhuje sa preto, aby bola dodatková dovolenka poskytovaná každému príslušníkovi zboru, ktorý má služobný čas rozvrhnutý podľa § 86, t. j. nerovnomerne. Ide teda o príslušníkov, ktorí vykonávajú najmä zásahovú činnosti (hasenie požiarov, likvidovanie mimoriadnych udalostí) a s tým spojených činností v zdraviu škodlivom alebo sťaženom prostredí alebo práce zvlášť ťažké.Rozsah dodatkovej dovolenky a poskytovanie jej pomernej časti sa navrhuje ponechať bezo zmien.K bodu 103Navrhuje sa novým spôsobom upraviť prepočítavanie dovolenky príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom v súlade so Zákonníkom práce. V tomto prípade sa použije na prepočet vzorec: vypočítať priemerný počet zmien pripadajúcich na jeden týždeň, ktorý predstavuje počet dní dovolenky v jednom týždni. Následne sa tento počet dní dovolenky v jednom týždni vynásobí počtom týždňov dovolenky, na ktoré má príslušník nárok. Výsledok predstavuje počet celých zmien dovolenky v kalendárnom roku.K bodu 104Ide o legislatívno- technickú úpravu vzhľadom na navrhované zmeny.K bodu 105Upresňuje sa v akej sume má príslušník nárok na príplatok za zastupovanie nadriadeného.
K bodu 106Upravuje sa zjednodušiť priznávanie, odnímanie, zvyšovanie alebo znižovanie osobného príplatku. Namiesto písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným sa navrhuje, aby sa osobný príplatok priznával, odnímal, zvyšoval alebo znižoval na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného (väčšinou pôjde o bezprostredne nadriadeného, ktorý pozná spôsob vykonávania štátnej služby príslušníka zboru najlepšie, a teda aj jeho písomný odôvodnený návrh by mal byť objektívny).K bodom 107 a 108Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 86 zákona č. 315/2001 Z. z.K bodu 109Upresňuje sa, odkedy má príslušník zboru nárok na zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2.K bodu 110Ide o zjednodušenie znenia tohto ustanovenia, ktorým sa popisný spôsob vymedzenia podmienok vzniku na vyrovnávací príspevok nahrádza uvedením konkrétneho ustanovenia zákona upravujúceho skončenie služobného pomeru z toho istého dôvodu (t. j. zo zdravotných dôvodov, keď príslušník zboru nemôže vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore).Zároveň sa navrhuje vypustiť ako jednu z podmienok vzniku nároku na vyrovnávací príspevok dosiahnutie stanoveného fyzického veku 50 rokov a ponechať ako kumulatívne upravené podmienky vzniku nároku na vyrovnávací príspevok1.aby príslušník zboru mal započítaných podľa § 132 ods. 2 najmenej 20 rokov,2.jeho služobný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f) a3.nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia.V prípade upustenia od podmienky dosiahnutia fyzického veku 50 rokov sa predpokladá mierny nárast počtu prípadov, v ktorých vznikne príslušníkovi zboru nárok na poskytovanie vyrovnávacieho príspevku.Nárast výdavkov štátneho rozpočtu z tohto dôvodu bude kompenzované úpravou maximálnej sumy vyrovnávacieho príspevku, ktorý bude poskytovaný príslušníkovi zboru služobným úradom (pozri dôvodovú správu k bod 96).Hlavným dôvodom, prečo sa navrhuje vypustiť podmienku dosiahnutia fyzického veku príslušníka zboru je to, že k poškodeniu zdravia pri vykonávaní štátnej služby môže dôjsť aj (a často aj dochádza) bez ohľadu na fyzický vek príslušníka, a teda v skutočnosti je strata zdravotnej spôsobilosti podmienená len dĺžkou vykonávania štátnej služby (t. j. dobou vykonávania zdraviu škodlivej práce alebo práce v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí). Preto aj príslušník zboru, ktorý začal vykonávať štátu službu v 20 rokoch fyzického veku a po 20 rokoch vykonávania došlo k takému poškodeniu zdravia, že nemôže v zbore vykonávať žiadnu funkciu zo zdravotných dôvodov, by mal mať nárok na poskytnutie vyrovnávacieho príspevku po splnení ostatných zákonom ustanovených podmienok.
K bodu 111Navrhuje sa obmedziť maximálnu sumu, do ktorej bude služobný úrad povinný poskytovať vyrovnávací príspevok, a to takýmto spôsobom – naďalej sa síce navrhuje, aby sa vyrovnávací príspevok poskytoval príslušníkovi zboru do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu priemerného služobného príjmu, avšak maximálna suma, ktorá sa poskytne príslušníkovi zboru, bude 60% priemerného služobného príjmu príslušníka, a to aj v tom prípade, ak súčet tohto vyrovnávacieho príspevku a príjmov z inej zárobkovej činnosti dosiahne sumu celého priemerného služobného príjmu príslušníka zboru.Hlavným dôvodom obmedzenia maximálnej sumy vyrovnávacieho príspevku je motivácia príslušníkov zboru, ktorým sa tento príspevok poskytuje, aby sa snažili aj po skončení služobného pomeru vykonávať inú prácu, z ktorej im budú plynúť príjmy. Aj keď skončili zo zdravotných dôvodov, nejde o fyzické osoby, ktoré by boli považované za invalidné podľa osobitného predpisu, ale v mnohých prípadoch ich zdravotný stav je síce nedostatočný vzhľadom na povahu činností, ktoré je potrebné plniť v služobnom pomere (a preto nespĺňajú zdravotné požiadavky), ale ich zdravotný stav ich neobmedzuje vo vykonávaní iných činností (napríklad v pracovnom pomere).Poskytovanie vyrovnávacieho príspevku v sume (celého) priemerného služobného príjmu príslušníka zboru sa ukázalo v praxi ako demotivujúce a takmer všetky vyrovnávacie príspevky sa poskytujú v plnej výške, pretože takmer každý bývalý príslušník zboru, ktorému sa vyrovnávací príspevok poskytuje, nevykázal žiadne príjmy z inej zárobkovej činnosti.Návrh obmedzenia maximálnej sumy poskytovania vyrovnávacieho príspevku 60% vychádzal z priemernej výšky poskytovaných vyrovnávacích príspevkov a z minimálnej mzdy, ktorá musí byť zamestnávateľom poskytnutá. Teda v prípade, ak sa bývalý príslušník zboru, ktorému sa poskytuje vyrovnávací príspevok zamestná a za túto prácu sa mu poskytne minimálna mzda, tak táto mzda spolu so 60% priemerného služobného príjmu by sa mala vo väčšine prípadov približne rovnať sume priemerného služobného príjmu príslušníka zboru.K bodu 112Navrhuje sa zavedenie valorizácie právoplatne priznaných vyrovnávacích príspevkov, pričom táto valorizácia by mala byť „previazaná“ s valorizáciou tarifného platu príslušníka zboru, to znamená, že ak sa v príslušnom roku zvýšia tarifné platy príslušníkov zboru, zvýšia sa aj právoplatne priznané vyrovnávacie príspevky v rovnakom rozsahu a s rovnakou účinnosťou, ako sa zvýšili tarifné platy príslušníkov zboru. Valorizácia vyrovnávacích príspevkov by mala zreálniť ich kúpnu silu vzhľadom na infláciu a možnú dĺžku ich poskytovania (t. j. do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok).Nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu z dôvodu zavedenia valorizácie vyrovnávacieho príspevku sa navrhuje kompenzovať z finančných prostriedkov ušetrených z dôvodu obmedzenia maximálnej sumy, do ktorej by sa mal poskytovať vyrovnávací príspevok (pozri bod 96).Keďže skončenie služobného pomeru príslušníka zboru podľa § 63 ods. 1 písm. f) je viazané na stratu zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore bez ohľadu na to, čo spôsobilo túto stratu, navrhuje sa vylúčiť poskytovanie vyrovnávacieho príspevku v takých prípadoch, kedy príslušníkovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov, ale
ku strate zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie funkcie došlo v dôsledku úrazu, ktorý nebol pracovným úrazom.K bodu 113Navrhuje sa upraviť novú dávku sociálneho zabezpečenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru – úmrtné, ktoré sa bude poskytovať pozostalým po príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru. Podľa navrhovanej úpravy pozostalé dieťa dostane v určenej sume úmrtné vždy, manžel len v tom prípade, ak by vznikol nárok na odchodné príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dávka má slúžiť na vykrytie zvýšených finančných potrieb pozostalých pri strate živiteľa.K bodu 114Navrhuje sa ponechať aj určenie rozsahu náhrady škody spôsobenej služobnému úradu podľa Zákonníka práce, tak, ako to je aj v prípade určovania zodpovednosti (t. j. tej skutočnosti, či príslušník zboru zodpovedá alebo nezodpovedá za spôsobená škodu), ktoré nie je v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vôbec upravené a plne sa aplikujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.K bodu 115V prípade vzniku zodpovednosti za škodu a určovania rozsahu a spôsobu jej náhrady sa síce bude postupovať podľa Zákonníka práce, avšak vzhľadom na niektoré osobitnosti vykonávania štátnej služby príslušníkmi zboru sa navrhuje rozšíriť a explicitne upraviť niektoré prípady, v ktorých zodpovednosť za spôsobenú škodu nevznikne (okrem tých, ktoré sú upravené v Zákonníku práce) alebo prípady, v ktorých je možné od vymáhania spôsobenej škody upustiť.K bodu 116Podľa platného právneho stavu sa na konanie vo veciach služobného pomeru vzťahuje § 137 až 158 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov so subsidiárnou aplikáciou zákona č. 71/2967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.Takýto spôsob úpravy konania vo veciach služobného pomeru sa v praxi ukázal ako značne problematický, a to vzhľadom na to, že obidva zákony sa aplikujú v značne rozdielnych prípadoch. Kým Správny poriadok sa aplikuje pri rozhodovaní a právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy a tejto skutočnosti je prispôsobené aj celé konanie, tak v prípade konania vo veciach služobného pomeru je potrebné prihliadať na to, že ide o konanie, ktoré sa dotýka vykonávania závislej práce, a na toto špecifikum je potrebné pri úprave konania prihliadať.Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť celé konanie vo veciach služobného pomeru príslušníka zboru s tým, že pôjde o komplexnú úpravu, t .j. na konanie sa bude aplikovať len zákon č. 315/2001 Z. z. a bude vylúčená aplikácia Správneho poriadku alebo iného zákona (a to aj len subsidiárna) s výnimkou, že predmetom úpravy nebude výkon právoplatných rozhodnutí vydaných vo veciach služobného pomeru, kde sa navrhuje postupovať podľa osobitných predpisov, ktoré komplexne a dostatočne upravujú výkon rozhodnutí (napríklad Občiansky súdny poriadok),Pri spracúvaní návrhu konania vo veciach služobného pomeru sa vychádzalo z doposiaľ platných ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (§ 137
až 158), ako aj z ustanovení Správneho poriadku, ktoré však vzhľadom na uvedené boli upravené vzhľadom na špecifiká konania vo veciach služobného pomeru.K § 137 – vymedzuje sa predmet konania vo veciach služobného pomeru, a to tak, že sa explicitne upravuje, čo nie je konaním vo veciach služobného pomeru. V týchto prípadoch sa nebude aplikovať celá deviata hlava zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.K § 138 – explicitne sa vymedzuje, ktorý z orgánov uvedených v zákone č. 315/2001 Z. z. koná a rozhoduje v prvom stupni a v ktorých veciach (t. j. sa vymedzuje vecná a funkčná príslušnosť orgánov konajúcich vo veciach služobného pomeru).K § 139 – explicitne sa upravuje, kto môže byť účastníkom konania vo veciach služobného pomeru.K § 139a – úpravu zastúpenia v konaní vo veciach služobného pomeru sa navrhuje ponechať v plnom rozsahu na osobitný predpis – Občiansky zákonník, a to tak na strane účastníka konania ako aj na strane služobného úradu.K § 140 – upravuje sa spôsob začatia konania vo veciach služobného pomeru a deň, kedy sa konanie považuje za začaté, ak konanie vo veciach služobného pomeru začína ex offo alebo na návrh.K § 141 – upravujú sa práva a povinnosti služobného orgánu, ako aj účastníka konania po začatí konania vo veciach služobného pomeru (ktoré súčasne vyjadrujú aj určité zásady v konaní vo veciach služobného pomeru).K § 142 – upravuje sa, akou formou možno urobiť podanie a ktorému služobnému orgánu sa podáva.K § 143 – upravujú sa obsahové a formálne náležitosti zápisnice, ktoré je potrebné vyhotoviť o všetkých dôležitých úkonoch v konaní, nie len v prípade podania vo veci samej.K § 144 – upravuje sa povinnosť služobného orgánu postúpiť podanie príslušnému orgánu v prípade ako ho účastník konania podal nepríslušnému orgánu.K § 144a až 144e – upravuje sa vylúčenie príslušníkov a zamestnancov služobného orgánu, ktorí konajú a rozhodujú vo veci. Pri úprave vylúčenia sa vychádzalo z príslušných ustanovení Správneho poriadku, pričom práve v tejto oblasti sa prejavili špecifiká konania vo veciach služobného pomeru, kedy bolo potrebné explicitne upraviť, ktoré osoby nie je možné z konania a rozhodovania vylúčiť, a to vzhľadom na osobitosti služobného pomeru (ako vykonávania závislej práce) v porovnaní s konaním podľa Správneho poriadku vo veciach verejnej správy.Z tohto dôvodu napríklad nebude možné vylúčiť z konania v prípade spracúvania návrhu služobného hodnotenia, ak bude vymenovaný do komisie, ktorá ho spracúva, bezprostredne nadriadený príslušníka zboru, a to z dôvodu, že práve bezprostredne nadriadený by mal poznať príslušníka najlepšie.K § 145 – upravuje sa nazeranie do spisov a vyhotovovanie ich kópii a odpisov.
K § 146 až 146e – upravuje sa, čo sa považuje za dôkaz v konaní vo veciach služobného pomeru, ako spôsob výkonu najčastejšie používaných dôkazov v konaní. Pri ich spracúvaní sa vychádzalo z príslušných ustanovení Správneho poriadku. Spôsob výkonu dôkazov explicitne neupravených v zákone bude závisieť od úvahy služobného orgánu. Súčasne sa pripustilo ako náhrada dôkazu v konaní čestné vyhlásenie účastníka konania, ktoré bude možné urobiť v súlade so zákonom stanovenými podmienkami.K § 146f – upravuje sa postup služobného orgánu v prípade, ak sa v konaní vo veciach služobného pomeru vyskytnú predbežné otázky.K § 147 až 147c – ide o úpravu niektorých procesných inštitútov zabezpečujúcich priebeh a účel konania vo veciach služobného pomeru. V súlade so zákonom ustanovenými podmienkami bude služobný orgán oprávnený vykonať predvolanie, uložiť predbežné opatrenie, dožiadať orgán alebo uložiť poriadkové opatrenie.K § 148 – upravuje sa, kto aké trovy konania znáša, ktoré vznikli počas konania vo veciach služobného pomeru, ako aj podmienky, za ktorých je služobný orgán oprávnený uložiť povinnosti ich náhrady.K § 148a – upravujú sa podmienky, za ktorých je služobný orgán povinný prerušiť konanie (odsek 1) a za ktorých tak môže urobiť (teda je to na jeho úvahe – odsek 2). Prerušenie konania má za následok spočívanie plynutia lehôt.K § 149 - upravujú sa podmienky, za ktorých je služobný orgán povinný zastaviť konanie.K § 150 a 150a – navrhuje sa explicitne upraviť dve formy, ktorými sa bude rozhodovať vo veciach služobného pomeru, a to personálny rozkaz a rozhodnutie. Súčasne sa upravujú ich formálne a obsahové náležitosti (ktoré sú totožné, ak v zákone nie je ustanovené inak). Odôvodnenie rozhodnutia alebo personálneho rozkazu nebude potrebné nie len vtedy, ak sa v plnom rozsahu vyhovie účastníkovi konania, ale aj vtedy, ak sa mu bude priznávať nárok, ktorý mu vznikol ex lege (t. j. za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok - napríklad povýšenie do vyššej hodnosti na základe uplynutia výsluhy rokov).K § 151 – upravuje sa lehota na rozhodnutie vo veci samej. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré sa bude aplikovať v prípade, ak v zákone nie je upravená iná lehota (napríklad pri disciplinárnom konaní sa budú aplikovať lehoty upravené v § 80, 81 a § 81a).K § 152 – upravuje sa spôsob oznámenia rozhodnutia a moment, kedy sa rozhodnutie považuje za oznámené účastníkovi konania.K § 152a – upravuje sa doručovanie dôležitých písomností (teda nie len rozhodnutia vo veci samej) do vlastných rúk.K § 153 – upravuje sa, kedy rozhodnutie vydané v konaní vo veciach služobného pomeru nadobudne dve z najdôležitejších vlastností, ktoré majú rozhodnutia vo všeobecnosti, a to právoplatnosť a vykonateľnosť.
K § 154 až 155 – upravuje sa riadny opravný prostriedok v konaní vo veciach služobného pomeru – odvolanie (resp. rozklad). Ide o jediný riadny opravný prostriedok.Odvolanie (rozklad) bude možné podať v zásade proti každému rozhodnutiu vydanému v konaní vo veciach služobného pomeru v prvom stupni. Vylúčenie odvolania ako opravného prostriedku bude musieť byť explicitne upravené v zákone, teda nebude ho možné vylúčiť rozhodnutím služobného orgánu. Služobný orgán bude oprávnený vylúčiť len odkladný účinok podaného odvolania za zákonom stanovených podmienok, ak nebude explicitne vylúčený priamo zo zákona.Pri úprave postupu v konaní o odvolaní (rozklade) sa vychádzalo zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a primerane sa využili niektoré ustanovenia Správneho poriadku.K § 156 až 156b – Ako mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu v konaní vo veciach služobného pomeru sa odlišným spôsobom oproti platnému zákonu upravuje obnova konania. Pri jej úprave sa vychádzalo zo Správneho poriadku a zo zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.Návrh na obnovu konania bude oprávnený podať účastník konania, alebo ju bude oprávnený nariadiť služobný orgán. Podanie návrhu na obnovu konania alebo jej povolenie nie je viazané na explicitne uvedené dôvody tak, ako je to v Správnom poriadku, ale len na tú skutočnosť, že sa dodatočne zistili nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Posúdenie splnenia podmienok na nariadenie alebo povolenie obnovy konania bude na správnej úvahe služobného orgánu. Obnovu konania teda bude možné povoliť alebo nariadiť aj v tom prípade, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú v neprospech účastníka konania.K § 157 – upravuje sa ďalší mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam vydaným v konaní vo veciach služobného pomeru - preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacie konanie. Pri jeho úprave sa vychádzalo z príslušných ustanovení Správneho priadku a zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.K § 158 – naďalej sa ponecháva možnosť preskúmať rozhodnutia vydané v konaní vo veciach služobného pomeru súdom v tzv. správnom súdnictve v lehote upravenej v tomto ustanovení.K bodom 117 a 118Na základe aplikácie tohto ustanovenia v praxi sa čiastočne upravujú resp. upresňujú podmienky vzniku nároku na rekondičný pobyt, a to rovnakým spôsobom u oboch skupín príslušníkov zboru uvedených v § 161 ods. 2. Rekondičného pobytu sa bude povinný zúčastniť ten príslušník zboru, ktorý za splnenia ostatných podmienok ustanovených zákonom bude mať započítaných podľa § 132 ods. 2 najmenej 10 rokov.K bodu 119Explicitne sa upravuje možnosť vykonať rekondičný pobyt obidvoma spôsobmi, a to internátnou formou (ktorá bude prednostná) alebo ambulantnou formou (ktorú bude možné použiť len v určených prípadoch; tieto prípady budú určené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 161 ods. 13).
K bodu 120Navrhuje sa sprísniť podmienky upravujúce vznik nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku, a to o podmienku vykonávania štátnej služby v zbore alebo v jeho právnych predchodcoch minimálne v rozsahu 6 rokov. Ostatné podmienky na vznik nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku zostávajú zachované v nezmenenom rozsahu.K bodu 121 až 124Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na novo zavedenú legislatívnu skratku v § 165 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.K bodu 125Vzhľadom na to, že sa z konania vo veciach služobného pomeru navrhuje vylúčiť priznávanie príplatkov k náhrade príjmu, k nemocenskému, k materskému a k ošetrovnému, bolo potrebné upraviť aj spoločné ustanovenia upravujúce konanie vo veciach priznávania týchto príplatkov.Nárok na poskytnutie týchto príplatkov vzniká príslušníkovi zboru ex lege po splnení všetkých zákonom upravených podmienok a na ich vyplatenie nebude potrebné vydať osobitné rozhodnutie služobným úradom a nebude potrebné ani o ich poskytnutie žiadať. Z tohto dôvodu boli ako celok vylúčené z konania vo veciach služobného pomeru.V prípade, ak sa tieto príplatky poskytnú v nesprávnej sume, použijú sa na vrátenie preplatku alebo ich doplatenie primerane ustanovenia o priznávaní príplatku za štátnu službu k dôchodku. Opätovne však nepôjde o konanie vo veciach služobného pomeru.K bodu 126Priznávanie príplatku za štátnu službu k dôchodku na rozdiel od príplatkov uvedených v bode 103 nebolo vylúčené z konania vo veciach služobného pomeru, a teda o jeho priznaní, nepriznaní, zvýšení alebo znížení sa bude rozhodovať v konaní vo veciach služobného pomeru, a to formou rozhodnutia.K bodom 127 a 128Vzhľadom na zmenu zákonov upravujúcich nemocenské zabezpečenie zamestnanca (ktoré sa vzťahujú aj na príslušníka zboru) bolo potrené upraviť aj lehoty, v ktorých sa budú poskytovať príplatky k náhrade príjmu, k nemocenskému, k materskému a k ošetrovnému – teda príplatky, ktoré sú svojou povahou spojené s dávkami nemocenského zabezpečenia.K bodu 129 a 130Vzhľadom na novú úpravu konania vo veciach služobného pomeru sa navrhuje vypustiť ustanovenia zákona upravujúce zastúpenie príslušníka zboru a služobného úradu a ponechať ju na osobitný predpis - Občiansky zákonník (a to vo všetkých prípadoch, keď bude potrebné zastúpenie týchto subjektov).K bodu 131Navrhuje sa rozšíriť okruh skutočností, o ktorých je možné vyjednávať v kolektívnej dohode aj o rozsah, podmienky a účastníkov vzdelávania a poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat z radov funkcionárov odborového orgánu.
K bodu 132Ustanovenie § 197a ods. 2 bolo systematicky premiestnené do novonavrhovaného § 4 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.K bodu 133Vychádzajúc z navrhovaných úprav zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť niektoré prechodné ustanovenia:1.všetky konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania príslušníka čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia príslušníka čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006, sa navrhuje dokončiť podľa doterajších predpisov,2.navrhuje sa, aby odpis z registra trestov nemusel preložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006,3.všetky prijímacie konania alebo výberové konania, ktoré začali alebo boli vyhlásené pred 1. januárom 2006, sa navrhuje dokončiť podľa doterajších predpisov,4.navrhuje sa, aby príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu pred 1. januárom 2006, skončil služobný pomer dňom 31. marca 2006, ak tento služobný pomer neskončí pred týmto dňom iným spôsobom,5.navrhuje sa, aby sa valorizácia vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 nevzťahovala na vyrovnávacie príspevky právoplatne priznané pred 1. januárom 2006, a to z z toho dôvodu, že tieto boli priznané v plnej výške (nevzťahuje sa na nich obmedzenie podľa § 133 ods. 2),6.navrhuje sa, aby príslušníkovi, ktorému už vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostal zachovaný, a to nie len v prípade, ak už bol právoplatne priznaný rozhodnutím, ale aj v tom prípade, ak vznikol nárok na jeho priznanie, alebo rozhodnutie ešte nebolo vydané. Ide teda o tie prípady, keď príslušníkovi zboru skončil služobný pomer pred 1. januárom 2006 a nemal započítaných podľa § 132 ods. 2 minimálne 6 rokov, keďže táto podmienka nebola ustanovená pred touto lehotou. Teda aj príslušník, ktorému trval služobný pomer v stálej štátnej službe napríklad 3 roky a ktorému skončil služobný pomer pred 1. januárom 2006, bude mať nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pri vzniku nároku na starobný dôchodok.7.vzhľadom na navrhovanú úpravu § 161 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. je potrebné upraviť v prechodnom ustanovení podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým vznikol služobný pomer na základe prechodných ustanovení.K bodu 134 až 136Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na úpravu nového služobného úradu a s tým súvisiacu úpravu § 49 zákona č. 315/2001 Z. z..K bodu 137Navrhuje sa doplniť prílohu č. 4 o uvedené Smernice Rady alebo Smernice Európskeho parlamentu a Rady.K bodu 138Ide o legislatívno-technickú a gramatickú úpravu.zobraziť dôvodovú správu
K čl. IIZákonom č. 438/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a mení zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi boli transformované Vojenské záchranné útvary civilnej ochrany, ktoré sa stali súčasťou Hasičského a záchranného zboru ako jeho zariadenia.Týmto zákonom boli upravené aj úlohy, ktoré plní Hasičský a záchranný zbor, a to rozšírením o úlohy, ktoré do transformácie zabezpečovali Vojenské záchranné útvary civilnej ochrany.Súčasťou transformácie bola aj delimitácia majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany na Hasičský a záchranný zbor (okrem iného aj malé plavidlá, ktoré slúžili na plnenie úloh Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany a po transformácii slúžia na plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru).Vzhľadom na uvedené sa navrhuje rozšíriť subjekty, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa § 42 zákona č. 338/2002 Z. z. o vnútrozemskej plavbe aj o Hasičský a záchranný zbor.K čl. IIIVzhľadom na počet novelizácií zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj vzhľadom na rozsah predloženej novely zákona sa navrhuje upraviť splnomocnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.K čl. IVNavrhuje sa účinnosť 1. januára 2006.V Bratislave 17. augusta 2005Mikuláš Dzurinda v. r.predseda vlády Slovenskej republikyVladimír Palko v. r.minister vnútra Slovenskej republiky
Načítavam znenie...