Zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky 56/1969 účinný od 01.04.1971 do 31.03.1989

§ 10

(1)
Rokovanie Snemovne ľudu možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.
(2)
Rokovanie Snemovne národov možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Českej socialistickej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
(3)
Snemovňa na návrh svojho predsedníctva určí program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu. Ak sa koná spoločná schôdzka snemovní, ustanovia snemovne program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
(4)
Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.

§ 11

(1)
Schôdzka snemovne je spravidla verejná.
(2)
Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa môže snemovňa uzniesť na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, svojho predsedníctva, výboru, na návrh poslanca, prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády alebo jej jednotlivého člena, že schôdzka alebo jej časť je neverejná. O takomto návrhu rozhodne snemovňa bez rozpravy.
(3)
Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní prezident Československej socialistickej republiky, poslanci druhej snemovne a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom predsedníctva snemovne, a ak ide o spoločnú schôdzku snemovní, so súhlasom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

§ 15

Členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky. To isté platí aj pre členov vlády Československej socialistickej republiky.

§ 17

(1)
Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným otázkam pozmeňovacie návrhy. Majú sa vzťahovať na určitú vec prerokúvaného návrhu a má z nich byť zrejmé, o čom sa má snemovňa uzniesť. Predseda môže požiadať poslanca, aby svoj návrh spresnil.
(2)
Ak je v rozprave prednesený pozmeňovací návrh, môže predsedníctvo snemovne alebo ktorýkoľvek poslanec navrhnúť prerušenie prerokúvania takéhoto bodu denného programu až do času, dokiaľ k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu nezaujme stanovisko príslušný výbor snemovne. Návrh na prerušenie prerokúvania takéhoto bodu denného programu môže podať aj navrhovateľ prerokúvaného bodu.
(3)
O návrhu na prerušenie prerokúvania určitého bodu denného programu rozhodne snemovňa hlasovaním bez rozpravy. Snemovňa môže súčasne určiť príslušnému výboru lehotu, dokedy musí predložiť snemovni svoje stanovisko k prednesenému pozmeňovaciemu návrhu.
(4)
Rovnaký postup platí aj v prípade, ak poslanec písomne podá pozmeňovací návrh k určitému návrhu ešte pred začatím rozpravy na schôdzke snemovne.
(5)
Obdobne možno postupovať, ak poslanec podá v rozprave k prerokúvaným otázkam návrh, ktorý sa priamo nedotýka týchto otázok.

§ 21

(1)
Hlasovanie je verejné alebo tajné.
(2)
Verejne sa hlasuje spravidla zdvihnutím ruky, pokiaľ sa snemovňa bez rozpravy neuznesie na inom spôsobe verejného hlasovania.
(3)
Na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedníctva snemovne, poslanca alebo skupiny poslancov sa môže snemovňa uzniesť, že poslanci budú hlasovať tajne.
(4)
O návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky alebo jej jednotlivému členovi sa hlasuje v obidvoch snemovniach vždy podľa mien.

§ 25

(1)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva obidvoch snemovní aj ich výbory spolupracujú pri príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení obidvoch snemovní. Na ten cieľ sa zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní informujú o svojich schôdzkach, o prijatých záveroch, vysielajú na schôdzky zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk. Na zjednotenie rozdielnych stanovísk konajú zodpovedajúce výbory spravidla spoločné schôdzky.
(2)
Predsedníctvo snemovne informuje predsedníctvo druhej snemovne i Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia o každom prijatom uznesení snemovne.

§ 26

(1)
Ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní, môžu sa snemovne (snemovňa) uzniesť, a to aj na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, na novom prerokovaní veci alebo môžu uložiť výborom, aby vec znovu prerokovali a predložili návrhy, alebo sa môžu uzniesť na dohodovacom konaní podľa čl. 44 ústavného zákona.
(2)
Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní o štátnom rozpočte federácie (čl. 44 ods. 4 ústavného zákona).

§ 33

(1)
Predsedníctvo snemovne informuje o podaných interpeláciách Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Podané interpelácie dá vytlačiť a rozošle ich vopred, prípadne ich rozdá všetkým poslancom aj interpelovanému.
(2)
Interpelovaný je povinný odpovedať na interpeláciu najneskôr do 30 dní predsedníctvu snemovne a interpelujúcemu, pokiaľ nejde o naliehavú interpeláciu. Aj keď táto lehota neuplynula, interpelovaný môže odpovedať ústne na zaslanú interpeláciu na najbližšej schôdzke snemovne.
(3)
Predsedníctvo snemovne informuje o odpovediach na interpelácie, a to prípadne so svojím stanoviskom, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; písomné odpovede zaradí na program najbližšej schôdzky snemovne, ktorá k nim zaujme stanovisko. Ak to navrhne niektorý poslanec, koná sa o odpovediach na interpelácie rozprava.
(4)
Na žiadosť interpelujúceho alebo iného poslanca môže snemovňa vyhlásiť interpeláciu za naliehavú. Poslanec musí takúto žiadosť odôvodniť. Ak snemovňa vyhlási interpeláciu za naliehavú, je interpelovaný povinný zodpovedať takúto interpeláciu na tej istej schôdzke snemovne. V prípade, že interpelovaný nemôže odpovedať, musí sa na tejto schôdzke k interpelácii vyjadriť a vyžiadať si na podrobnejšiu odpoveď lehotu, ktorú určí snemovňa.

§ 38

(1)
Navrhovatelia predkladajú zásady zákonov spolu s politickým a ekonomickým rozborom predsedovi Federálneho zhromaždenia a ten ich postúpi snemovniam.
(2)
Zásady zákona sa vypracúvajú tak, aby tvorili spoľahlivý a úplný podklad, na základe ktorého môžu výbory Federálneho zhromaždenia posúdiť, či sa musí určitá vec upravovať alebo či sa doterajšia právna úprava musí nevyhnutne zmeniť, prípadne doplniť, v akých smeroch a v akom rozsahu. Zásady majú pokiaľ možno umožňovať výber medzi variantnými riešeniami.
(3)
Politický a ekonomický rozbor treba vypracovať tak, aby sa nová právna úprava mohla posúdiť komplexne, po stránke politického pôsobenia i ekonomických dôsledkov, z hľadiska postavenia občanov a organizácií i vplyvu právnej úpravy na činnosť štátnych orgánov a organizácií. Rozbor má odôvodniť nevyhnutnosť novej právnej úpravy a jej základné črty.
(4)
Od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru možno výnimočne upustiť, ak s tým vysloví súhlas predseda Federálneho zhromaždenia po prerokovaní s predsedami snemovní.

§ 39

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže zásady na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie zásad všetkým poslancom snemovne a oznámi im, ktorým výborom boli zásady prikázané.

§ 40

(1)
Vo výboroch zásady zákona odôvodní navrhovateľ.
(2)
Po prerokovaní zásad oznámi výbor svoje stanovisko navrhovateľovi a predsedníctvu snemovne, ktoré o ňom informuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením.

§ 41

(1)
Osnovy zákona sa predkladajú predsedovi Federálneho zhromaždenia a ten ich postúpi snemovniam.
(2)
Osnovy zákonov sa predkladajú s dôvodovou správou, ktorá musí obsahovať aj finančný a hospodársky dosah navrhovanej úpravy a spôsob, ako sa uhradí potrebný náklad. Pri prerokúvaní osnovy zákona výbory môžu požiadať, aby im navrhovateľ podal informáciu o obsahu vykonávacích predpisov, ktoré majú vydať federálne orgány, a o čase, kedy sa majú vykonávacie predpisy vydať.
(3)
Navrhovateľ súčasne podá správu o tom, ako v osnove zákona vyhovel odporúčaniam výborov snemovne, ktoré sú obsiahnuté v ich stanoviskách, prípadne prečo týmto odporúčaniam nevyhovel.
(4)
Osnovu zákona odôvodňuje v snemovni navrhovateľ. Ak navrhovateľom je vláda Československej socialistickej republiky, odôvodňuje ju v snemovni člen vlády, ktorého tým vláda poverí.

§ 42

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže predloženú osnovu zákona na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie osnovy všetkým členom snemovne a oznámi im, ktorým výborom bola osnova zákona prikázaná.

§ 50

Po prerokovaní osnovy zákona predseda výboru oboznámi s uznesením výboru bez meškania predsedníctvo snemovne a ostatných predsedov výborov snemovne, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie. Predsedníctvo snemovne informuje o uznesení výboru Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

§ 53

(1)
Ustanovenia § 36 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.
(2)
Ustanovenia § 41 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie medzinárodných zmlúv. O zámeroch sledovaných pripravovanými medzinárodnými zmluvami informuje vláda Československej socialistickej republiky Federálne zhromaždenie.

§ 55

(1)
O každej schôdzke Snemovne ľudu, Snemovne národov, o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní a o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici treba uviesť, kto schôdzku viedol, koľko členov príslušných orgánov bolo prítomných, ktorí rečníci sa zúčastnili rozpravy a aký bol výsledok hlasovania.
(2)
Rečníci, ktorí vystúpili v rozprave, overia v čo najkratšej lehote po konaní schôdzky text príspevku, ktorý predniesli. Pritom môžu opraviť prípadné chyby vzniknuté pri vyhotovovaní zápisnice; nesmú však meniť obsah a zmysel svojho vystúpenia.
(3)
Zápisnicu o schôdzke snemovne overuje jej predseda a najmenej dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní overuje predseda Federálneho zhromaždenia a po jednom overovateľovi každej snemovne. Zápisnicu o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia overuje predseda a overovateľ Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Títo funkcionári overujú prijaté uznesenia.
(4)
Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzke a odovzdáva sa spoločne s príslušnými podkladmi, prílohami a uzneseniami na uloženie do archívu Kancelárie Federálneho zhromaždenia.
(5)
Autentické znenie zápisnice o schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov, prípadne o ich spoločnej schôdzke je podkladom pre vydávanie stenografickej správy, pokiaľ v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2 predsedníctvo príslušnej snemovne, prípadne predsedníctva obidvoch snemovní nerozhodnú inak.
(6)
Súčasťou zápisnice sú úplné texty predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení a iných dokumentov, ktoré boli predmetom rokovania.

§ 56

(1)
Ustanovenie § 55 platí obdobne pre zápisnice o schôdzkach predsedníctiev a výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov, ak snemovne svojím uznesením neustanovuje inak.
(2)
Zápisnice o spoločných schôdzkach niekoľkých výborov overuje predseda a jeden overovateľ každého zo zúčastnených výborov.

§ 58

(1)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, pôsobnosť Federálneho zhromaždenia podľa čl. 58 ústavného zákona.
(2)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ďalej najmä
a)
zvoláva zasadania a vyhlasuje ich za skončené podľa čl. 32 ods. 3 a čl. 33 ods. 2 ústavného zákona,
b)
uznáša sa na zvolaní spoločnej schôdzky obidvoch snemovní v prípadoch podľa čl. 34 ústavného zákona a navrhuje ich denný program,
c)
rozhoduje podľa čl. 52 ústavného zákona,
d)
koordinuje plán práce snemovní a ich orgánov,
e)
koordinuje prácu výborov a prerokúva, ak je to potrebné, ich stanoviská a správy; môže navrhnúť, aby sa výbory vecou znova zaoberali, alebo oznámiť príslušnému orgánu vlastné stanovisko; o svojom rozhodnutí informuje predsedníctvo snemovne,
f)
schvaľuje plán zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia a rozhoduje o prijímaní a vysielaní delegácií Federálneho zhromaždenia; prihliada pritom na rovnoprávne zastúpenie snemovní,
g)
schvaľuje návrh rozpočtu Federálneho zhromaždenia,
h)
určuje, v akom rozsahu a v akom poradí podpredsedovia zastupujú predsedu Federálneho zhromaždenia,
ch)
rozhoduje o plnom, prípadne o čiastočnom alebo dočasnom uvoľnení zo zamestnania poslancov, u ktorých to vyžaduje výkon ich funkcie,
i)
vymenúva vedúceho Kancelárie Federálneho zhromaždenia,
j)
vyhlasuje voľby podľa čl. 44 ods. 5 a čl. 59 ústavného zákona,
k)
zisťuje, že súhlasné uznesenia obidvoch snemovní (čl. 29 ods. 3 a čl. 44 ods. 1 ústavného zákona) sa stali uznesením Federálneho zhromaždenia alebo, že uplynula trojmesačná lehota podľa čl. 44 ods. 1 ústavného zákona a že uznesenie jedenej snemovne sa stalo uznesením Federálneho zhromaždenia,
l)
vyhlasuje zákony Federálneho zhromaždenia (čl. 45 ods. 3 ústavného zákona).
(3)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia predkladá opatrenia urobené podľa čl. 58 ústavného zákona snemovniam na schválenie na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia. Podáva im aj správy o svojej ostatnej činnosti.

§ 59

(1)
Schôdzky Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. Ak to navrhne aspoň tretina členov predsedníctva, je predseda povinný zvolať schôdzku bez meškania.
(2)
Schôdzky predsedníctva sú neverejné, ak sa predsedníctvo neuznesie, že schôdzka je verejná. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov; na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.
(3)
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže zriaďovať zo svojich členov stále alebo dočasné komisie.
(4)
O účasti členov vlády Československej socialistickej republiky na schôdzkach predsedníctva platia ustanovenia čl. 49 ods. 2 a 3 ústavného zákona.

§ 61

(1)
Predseda Federálneho zhromaždenia:
a)
zastupuje Federálne zhromaždenie navonok,
b)
vedie spoločné schôdzky obidvoch snemovní,
c)
podpisuje zákony, uznesenia Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,
d)
zvoláva schôdzky spoločného výboru pre dohodovacie konanie.
e)
rozhoduje po prerokovaní s predsedami snemovní o tom, kedy možno výnimočne upustiť od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru (§ 38 ods. 4),
f)
prikazuje výborom po prerokovaní s predsedami snemovní návrhy zákonných opatrení a iné návrhy,
g)
zabezpečuje styk s vládou Československej socialistickej republiky a s národnými radami.
(2)
Predseda Federálneho zhromaždenia podáva Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia správu o opatreniach, ktoré urobil.

§ 63

(1)
Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov, overovateľa a ďalších členov predsedníctva snemovne. Má najviac 6 členov. Predsedníctvo snemovne pôsobí aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.
(2)
Predsedníctvo Snemovne národov sa skladá z rovnakého počtu členov zvolených v Českej socialistickej republike a členov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
(3)
Predsedníctvo snemovne je volené na dobu celého volebného obdobia snemovne.

§ 64

(1)
Predsedníctvo snemovne
a)
pripravuje schôdzky snemovne a uznáša sa na ich zvolaní, ak nejde o spoločné schôdzky obidvoch snemovní, a podáva jej správy o svojej činnosti a o činnosti jej orgánov,
b)
prerokúva otázky týkajúce sa vnútorných organizačných pomerov snemovne a podrobnejších pravidiel jej rokovania,
c)
prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, pokiaľ na to nesplnomocní predsedu snemovne,
d)
prerokúva, ak je to potrebné, stanoviská a správy výborov a predkladá ich Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením,
e)
určuje, v akom poradí zastupujú predsedu snemovne ostatní členovia predsedníctva,
f)
rozhoduje v disciplinárnom konaní proti poslancom snemovne.
(2)
Predsedníctvo snemovne môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov, ak sa prerokúvajú veci, ktoré sa činnosti výborov týkajú, alebo ak o to požiada výbor. Na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.

§ 65
Predseda snemovne

(1)
Predseda snemovne:
a)
zastupuje snemovňu navonok,
b)
vedie schôdzky snemovne, ak nejde o spoločnú schôdzku obidvoch snemovní,
c)
podpisuje uznesenia snemovne,
d)
prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, ak je na to predsedníctvom snemovne splnomocnený.
(2)
Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správu o opatreniach, ktoré urobil.
(3)
Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, a ak sú zaneprázdnení, ďalší členovia predsedníctva podľa uznesení predsedníctva snemovne.

§ 68

(1)
Výbory pôsobia po dobu celého volebného obdobia snemovne ako jej iniciatívne a kontrolné orgány. Pôsobia aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.
(2)
Výbory prerokúvajú veci, ktoré im boli prikázané [§ 61 ods. 1 písm. f), § 64 ods. 1 písm. c) a § 65 ods. 1 písm. d)], a veci, ktoré sú obsiahnuté v ich pláne práce; prerokúvajú najmä návrhy zákonov, zákonných opatrení a medzinárodných zmlúv a zisťujú, či zákony, zákonné opatrenia a predpisy vydané na ich vykonanie sa uplatňujú v súlade s cieľmi sledovanými ich vydaním alebo či sa nedostali do rozporu s potrebami rozvoja spoločnosti; ďalej rokujú o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o správach rezortov o plnení ich úloh, o podnetoch poslancov z volebných (pracovných) obvodov a o ďalších veciach, na prerokúvaní ktorých sa uznesú na návrh niektorého svojho člena.
(3)
Výsledky svojho rokovania výbory predkladajú snemovni, prípadne jej predsedníctvu alebo ich zasielajú priamo príslušným federálnym ústredným orgánom.
(4)
Ak o to požiada aspoň jedna tretina prítomných členov výboru, ktorá nevyslovila súhlas so závermi výboru, výbor predloží snemovni písomnú správu o stanovisku týchto členov výboru.

§ 70

(1)
Schôdzky výboru zvoláva a vedie jeho predseda. Podpredseda zvolá a vedie schôdzku výboru, ak je predseda zaneprázdnený alebo ak ho tým predseda poverí. Ak sú predseda i podpredseda (podpredsedovia) zaneprázdnení, schôdzku výboru zvolá a vedie jeho člen, ktorého tým predseda poverí.
(2)
Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to ustanoví snemovňa, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru alebo ak to navrhne predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.
(3)
Predseda navrhuje program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu.
(4)
Každý člen výboru môže navrhnúť zmeny programu rokovania.

§ 71

(1)
Schôdzky výboru sú spravidla verejné.
(2)
Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa výbor môže uzniesť, že schôdzka alebo jej časť je neverejná.
(3)
Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže ďalej zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom výboru.

§ 72

(1)
Výbor snemovne je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.
(2)
Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný hlas.
(3)
Inak platia pre rokovania výboru obdobne ustanovenia § 12, 13, 14, 17 a 18.

§ 73

(1)
Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu zúčastniť na všetkých schôdzkach výborov snemovne; udelí sa im slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to i na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky.
(2)
Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy.
(3)
Členovia vlády Československej socialistickej republiky sú povinní prísť na schôdzku výboru snemovne, ak ich o to výbor požiada.
(4)
Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne zastupovať inými členmi vlády a výnimočne svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor netrvá na osobnej účasti príslušného člena vlády. Členovia vlády, prípadne tí, ktorí ich zastupujú, si môžu na schôdzky výborov snemovne, na ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu a predseda výboru im môže udeliť slovo.

§ 76

(1)
Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných schôdzok výborov sa ich predsedovia striedajú.
(2)
V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.

§ 77

(1)
Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné schôdzky a predkladať spoločné správy a návrhy. Pre vedenie spoločných schôdzok platí ustanovenie § 76.
(2)
V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.
(3)
Výbory obidvoch snemovní môžu zriaďovať spoločné komisie.

§ 80

(1)
Poslanci Federálneho zhromaždenia sú povinní aktívne a iniciatívne sa zúčastniť na všetkých rokovaniach a prácach Federálneho zhromaždenia, najmä na schôdzkach snemovní a ich výborov, ktorých sú členmi.
(2)
Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní snemovne a jej orgánov, musí sa ospravedlniť predsedovi snemovne alebo predsedovi orgánu, ktorého je poslanec členom.
(3)
Poslanci sú povinní aktívne pracovať vo volebných (pracovných) obvodoch, udržiavať pravidelný styk s občanmi, objasňovať a presadzovať politiku Národného frontu a skúsenosti takto získané využívať vo svojej práci v orgánoch Federálneho zhromaždenia.

§ 81

(1)
Poslanci Federálneho zhromaždenia sú najmä oprávnení:
a)
predkladať návrhy zákonov a iné návrhy vyplývajúce z ich poslaneckej činnosti,
b)
požadovať od Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i od predsedníctva snemovne informácie potrebné pre svoju činnosť,
c)
zúčastniť sa na schôdzkach druhej snemovne a na schôdzkach výborov obidvoch snemovní,
d)
interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti,
e)
požadovať od členov vlády a iných orgánov Československej socialistickej republiky potrebné podklady a vysvetlenia; členovia vlády sú povinní poslancom takéto podklady a vysvetlenia predložiť,
f)
obracať sa so žiadosťou o oznámenie informácií na štátne orgány a spoločenské organizácie.
(2)
Písomné podklady pre rokovanie snemovní a ich orgánov i pre rokovanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa rozosielajú poslancom najmenej 14 dní vopred, v naliehavých prípadoch 7 dní vopred.

§ 82

(1)
Poslanci Federálneho zhromaždenia nesmú byť pre výkon svojej funkcie ukrátení na právach a nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru.
(2)
Na výkon funkcie poslanca môžu byť poslanci uvoľňovaní zo svojho pracovného pomeru len so svojím súhlasom. Organizácia, v ktorej je poslanec v pracovnom alebo obdobnom pomere, je povinná mu poskytnúť pracovné voľno potrebné na výkon funkcie.
(3)
Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Náhradu ušlého zárobku uhrádza prostredníctvom organizácie, v ktorej je poslanec v pracovnom pomere, štát z prostriedkov rozpočtu Federálneho zhromaždenia. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhrádza náhradu ušlého zárobku Kancelária Federálneho zhromaždenia priamo. Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodlo o uvoľnení poslanca, môže mu priznať funkčnú odmenu zodpovedajúcu rozsahu uvoľnenia a závažnosti úloh, na ktoré bol uvoľnený, ktorá sa mu vypláca popri ušlom zárobku.
(4)
Poslancom Federálneho zhromaždenia patria na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého mandátu náhrady, ktoré nepodliehajú dani zo mzdy.
(5)
Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní patrí miesto náležitostí uvedených v odseku 3 funkčný plat, ktorého výšku určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, ktoré môže tiež ustanoviť, kedy im patria náhrady sťahovacích výdavkov. Funkčný plat patrí predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia a predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní ešte po dobu troch mesiacov po skončení ich funkcie.
(6)
Poslanci môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky. Na cesty na schôdzky Federálneho zhromaždenia alebo jeho orgánov alebo na cesty, na ktoré boli poverení predsedníctvom snemovne, prípadne Predsedníctvom Federálneho zhromaždenia, môžu vrátane spiatočných ciest bezplatne používať aj lietadlá. Pri uvoľnení poslanca mimo jeho trvalého bydliska, ktoré trvá dlhšie ako jeden mesiac, môže poslanec bezplatne použiť lietadlo aj na návštevu rodiny, a to raz za 14 dní. Hromadné dopravné prostriedky vrátane lietadiel môže poslanec bezplatne používať len na území Československej socialistickej republiky.
(7)
Podrobnosti, najmä výšku funkčných platov, náhrad stravného a nocľažného ustanoví Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; môže aj ustanoviť, že náhrady podľa odseku 4 poslancovi nepatria, ak vykonáva aj inú funkciu, alebo ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas a bez náležitého ospravedlnenia.

§ 86
Kancelária Federálneho zhromaždenia

(1)
Kancelária Federálneho zhromaždenia poskytuje všestrannú odbornú, organizačnú a technickú pomoc orgánom Federálneho zhromaždenia a poslancom Federálneho zhromaždenia.
(2)
Na zabezpečovanie úloh uvedených v odseku 1 Kancelária Federálneho zhromaždenia zriaďuje potrebné funkčné útvary.
(3)
Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.
(4)
Podrobnosti upraví organizačný poriadok, ktorý vydá Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.