Zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky 56/1969 účinný od 01.04.1971 do 31.03.1989

Rokovací poriadok Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania a organizáciu Federálneho ...

Každá snemovňa upraví vlastným uznesením svoje vnútorné pomery (čl. 46 ústavného zákona ...

Poslanci Federálneho zhromaždenia sa zídu po svojom zvolení na ustavujúcu schôdzku snemovne, do ...

Ustavujúcu schôdzku každej snemovne zvolá doterajšie Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ...

Kým bude zvolený predseda snemovne, vedie ustavujúcu schôdzku poverený člen doterajšieho Predsedníctva ...

Predsedajúci prijme sľub poslancov (čl. 48 ústavného zákona) a dá vykonať voľbu volebnej komisie ...

Po overení platnosti voľby poslancov na základe návrhu mandátového a imunitného výboru snemovňa ...

Potom sa novozvolený predseda snemovne ujme vedenia schôdzky. Dá vykonať voľbu ďalších členov ...

Po vykonaní voľby členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvolá predseda alebo poverený ...

Spoločnú schôdzku obidvoch snemovní vedie predseda alebo poverený člen doterajšieho Predsedníctva ...

Každá snemovňa zvolí komisiu na voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia.

Predsedu, prvého podpredsedu a ďalších podpredsedov Federálneho zhromaždenia volia obidve snemovne ...

Poslanci každej snemovne hlasujú oddelene.

Rokovanie Snemovne ľudu možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina jej ...

Rokovanie Snemovne národov možno začať, ak je na schôdzke prítomná nadpolovičná väčšina ...

Snemovňa na návrh svojho predsedníctva určí program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých ...

Každý poslanec môže navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu.

Schôdzka snemovne je spravidla verejná.

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa môže snemovňa uzniesť ...

Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť ...

Poslanci sa môžu hlásiť do rozpravy už pred začatím schôdzky i v priebehu schôdzky.

Pri začatí rozpravy predseda oznámi prihlásených rečníkov. Predseda dáva poslancom slovo v poradí, ...

Kto nie je v okamihu, keď sa mu udelí slovo, prítomný v zasadacej sieni, stráca svoje poradie.

Snemovňa môže bez rozpravy na návrh svojho predsedníctva alebo ktoréhokoľvek poslanca určiť ...

Každý poslanec sa môže v priebehu rozpravy prihlásiť o slovo na faktickú poznámku alebo na odpoveď ...

Prednesenie faktickej poznámky ani prípadná odpoveď na faktickú poznámku iného poslanca nesmú ...

Poslanec, ktorému bolo udelené slovo, má hovoriť k prerokúvanej veci. Ak sa odchyľuje od prerokúvanej ...

Poslancovi, ktorý sa odchyľuje od prerokúvanej veci, môže predseda po opätovnom upozornení odňať ...

Ak poslanec prekročí lehotu na prednesenie faktickej poznámky, prípadne na odpoveď na faktickú ...

Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným otázkam pozmeňovacie návrhy. Majú sa vzťahovať ...

Ak je v rozprave prednesený pozmeňovací návrh, môže predsedníctvo snemovne alebo ktorýkoľvek ...

O návrhu na prerušenie prerokúvania určitého bodu denného programu rozhodne snemovňa hlasovaním ...

Rovnaký postup platí aj v prípade, ak poslanec písomne podá pozmeňovací návrh k určitému návrhu ...

Obdobne možno postupovať, ak poslanec podá v rozprave k prerokúvaným otázkam návrh, ktorý sa ...

O každom návrhu rozhoduje snemovňa hlasovaním.

Pred každým hlasovaním predseda snemovne upozorní poslancov, že sa prikročí k hlasovaniu, a dá ...

Poradie, v akom sa má hlasovať o predložených návrhoch, musí sa voliť takým spôsobom, aby sa ...

Každý poslanec môže navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach návrhu hlasovalo oddelene. Ak ...

Ak sa k návrhu predloží pozmeňovací návrh, hlasuje sa najskôr o pozmeňovacom návrhu. Ak sú ...

Ak sa predloží návrh týkajúci sa procedurálnej otázky, hlasuje sa o takomto návrhu pred hlasovaním ...

Hlasovanie je verejné alebo tajné.

Verejne sa hlasuje spravidla zdvihnutím ruky, pokiaľ sa snemovňa bez rozpravy neuznesie na inom spôsobe ...

Na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedníctva snemovne, poslanca alebo skupiny ...

O návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky alebo jej jednotlivému ...

Voľby prezidenta Československej socialistickej republiky, predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, ...

Tajným hlasovaním sa vykonávajú voľby aj v ďalších prípadoch, ak to ustanoví zákon.

V ostatných prípadoch sa voľby vykonávajú verejným hlasovaním, ak sa snemovňa neuznesie inak. ...

Hlasovanie podľa mien sa vykonáva hlasovacími lístkami, na ktorých sú uvedené mená poslancov. ...

Tajne sa hlasuje hlasovacími lístkami. Hlasy spočíta a výsledky volieb zisťuje komisia poslancov ...

Pokiaľ platí zákaz majorizácie podľa čl. 41 a 42 ústavného zákona, vykonáva sa v Snemovni ...

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva obidvoch snemovní aj ich výbory spolupracujú ...

Predsedníctvo snemovne informuje predsedníctvo druhej snemovne i Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ...

Ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní, môžu sa snemovne (snemovňa) uzniesť, a to ...

Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní o štátnom ...

Spoločný výbor pre dohodovacie konanie sa skladá z 10 zástupcov každej snemovne, pokiaľ sa snemovne ...

Snemovňa národov zvolí do spoločného výboru rovnaký počet poslancov zvolených v Českej socialistickej ...

Prvú schôdzku spoločného výboru pre dohodovacie konanie zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. ...

O výsledkoch rokovania spoločného výboru podajú poverení členovia výboru správu obidvom snemovniam. ...

Ak dohodovacie konanie ani rokovanie spoločnej schôdzky obidvoch snemovní neviedlo k ich zhodnému ...

Ak dohodovacie konanie neviedlo k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, Predsedníctvo Federálneho ...

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú právo interpelovať ...

Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci a skupiny poslancov majú taktiež ...

Vedúci ústredných úradov sú povinní na otázky odpovedať.

Interpelácie sa podávajú písomne predsedníctvu snemovne.

Interpelácia má byť formulovaná stručne a má z nej byť zrejmé, aké vysvetlenie poslanec vyžaduje. ...

Predsedníctvo snemovne informuje o podaných interpeláciách Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. ...

Interpelovaný je povinný odpovedať na interpeláciu najneskôr do 30 dní predsedníctvu snemovne ...

Predsedníctvo snemovne informuje o odpovediach na interpelácie, a to prípadne so svojím stanoviskom, ...

Na žiadosť interpelujúceho alebo iného poslanca môže snemovňa vyhlásiť interpeláciu za naliehavú. ...

Otázky môžu byť písomné alebo ústne (§ 31).

Na písomné otázky odpovie opýtaný písomne alebo ústne do 30 dní.

Na ústne otázky odpovie opýtaný spravidla po položení otázky ústne. Môže si vyhradiť písomnú ...

Navrhovatelia predkladajú zásady zákonov spolu s politickým a ekonomickým rozborom predsedovi Federálneho ...

Zásady zákona sa vypracúvajú tak, aby tvorili spoľahlivý a úplný podklad, na základe ktorého ...

Politický a ekonomický rozbor treba vypracovať tak, aby sa nová právna úprava mohla posúdiť ...

Od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru možno výnimočne upustiť, ak s tým vysloví ...

Vo výboroch zásady zákona odôvodní navrhovateľ.

Po prerokovaní zásad oznámi výbor svoje stanovisko navrhovateľovi a predsedníctvu snemovne, ktoré ...

Osnovy zákona sa predkladajú predsedovi Federálneho zhromaždenia a ten ich postúpi snemovniam.

Osnovy zákonov sa predkladajú s dôvodovou správou, ktorá musí obsahovať aj finančný a hospodársky ...

Navrhovateľ súčasne podá správu o tom, ako v osnove zákona vyhovel odporúčaniam výborov snemovne, ...

Osnovu zákona odôvodňuje v snemovni navrhovateľ. Ak navrhovateľom je vláda Československej socialistickej ...

Vo výboroch snemovní osnovu zákona odôvodní navrhovateľ. Po prerokovaní osnovy zákona vo výbore ...

Výbory snemovní môžu na základe svojich uznesení prerokúvať prikázanú osnovu zákona aj na ...

Príslušné výbory obidvoch snemovní môžu na základe svojich uznesení prerokúvať prikázanú ...

Poslanci môžu v rozprave prednášať k prerokúvaným osnovám zákonov pozmeňovacie návrhy. Majú ...

Výbor prerokuje aj pozmeňovacie návrhy zaslané výboru podľa § 43.

Ak sa výbor uznesie na zmenách v osnove zákona, vypracuje pre snemovňu písomnú správu obsahujúcu ...

Písomnú správu výboru schvaľuje pred predložením snemovni výbor, pokiaľ nepoveril jej vypracovaním ...

Po prerokovaní osnovy zákona výbor určí spravodajcu, ktorý podá snemovni ústnu správu o prerokovaní ...

Ak osnova zákona bola prerokovaná vo viacerých výboroch snemovne, môžu tieto výbory určiť spoločného ...

Ustanovenia § 36 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení ...

Ustanovenia § 41 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie medzinárodných zmlúv. O zámeroch ...

Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ...

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia označí za deň schválenia zákona deň, keď sa druhá ...

Ak sa druhá snemovňa neuznesie o návrhu prijatom prvou snemovňou do troch mesiacov, vyhlási Predsedníctvo ...

O každej schôdzke Snemovne ľudu, Snemovne národov, o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní a o ...

Rečníci, ktorí vystúpili v rozprave, overia v čo najkratšej lehote po konaní schôdzky text príspevku, ...

Zápisnicu o schôdzke snemovne overuje jej predseda a najmenej dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu ...

Overená zápisnica je autentickým záznamom o schôdzke a odovzdáva sa spoločne s príslušnými ...

Autentické znenie zápisnice o schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov, prípadne o ich spoločnej ...

Súčasťou zápisnice sú úplné texty predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení ...

Ustanovenie § 55 platí obdobne pre zápisnice o schôdzkach predsedníctiev a výborov Snemovne ľudu ...

Zápisnice o spoločných schôdzkach niekoľkých výborov overuje predseda a jeden overovateľ každého ...

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, ...

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ďalej najmä

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia predkladá opatrenia urobené podľa čl. 58 ústavného zákona ...

Schôdzky Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zvoláva predseda Federálneho zhromaždenia. Ak ...

Schôdzky predsedníctva sú neverejné, ak sa predsedníctvo neuznesie, že schôdzka je verejná. ...

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže zriaďovať zo svojich členov stále alebo dočasné ...

O účasti členov vlády Československej socialistickej republiky na schôdzkach predsedníctva platia ...

Predseda Federálneho zhromaždenia:

zastupuje Federálne zhromaždenie navonok,

vedie spoločné schôdzky obidvoch snemovní,

podpisuje zákony, uznesenia Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia Predsedníctva Federálneho ...

zvoláva schôdzky spoločného výboru pre dohodovacie konanie.

rozhoduje po prerokovaní s predsedami snemovní o tom, kedy možno výnimočne upustiť od predloženia ...

prikazuje výborom po prerokovaní s predsedami snemovní návrhy zákonných opatrení a iné návrhy, ...

zabezpečuje styk s vládou Československej socialistickej republiky a s národnými radami.

Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov, overovateľa ...

Predsedníctvo Snemovne národov sa skladá z rovnakého počtu členov zvolených v Českej socialistickej ...

Predsedníctvo snemovne je volené na dobu celého volebného obdobia snemovne.

Predsedníctvo snemovne

pripravuje schôdzky snemovne a uznáša sa na ich zvolaní, ak nejde o spoločné schôdzky obidvoch ...

prerokúva otázky týkajúce sa vnútorných organizačných pomerov snemovne a podrobnejších pravidiel ...

prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, pokiaľ ...

prerokúva, ak je to potrebné, stanoviská a správy výborov a predkladá ich Predsedníctvu Federálneho ...

určuje, v akom poradí zastupujú predsedu snemovne ostatní členovia predsedníctva,

rozhoduje v disciplinárnom konaní proti poslancom snemovne.

Predseda snemovne:

Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správu o opatreniach, ktoré urobil.

Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, a ak sú zaneprázdnení, ďalší členovia predsedníctva ...

Snemovňa zriaďuje zo svojich poslancov mandátový a imunitný výbor a ďalšie výbory.

Výbory v Snemovni národov majú byť zložené z rovnakého počtu poslancov zvolených v Českej ...

Výbory pôsobia po dobu celého volebného obdobia snemovne ako jej iniciatívne a kontrolné orgány. ...

Výbory prerokúvajú veci, ktoré im boli prikázané [§ 61 ods. 1 písm. f), § 64 ods. 1 písm. ...

Výsledky svojho rokovania výbory predkladajú snemovni, prípadne jej predsedníctvu alebo ich zasielajú ...

Ak o to požiada aspoň jedna tretina prítomných členov výboru, ktorá nevyslovila súhlas so závermi ...

Ustavujúcu schôdzku výboru zvolá predseda výboru.

Výbor zvolí na ustavujúcej schôdzke jedného alebo viacerých podpredsedov a overovateľa výboru. ...

Schôdzky výboru zvoláva a vedie jeho predseda. Podpredseda zvolá a vedie schôdzku výboru, ak je ...

Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to ustanoví snemovňa, ak o to požiada aspoň jedna tretina ...

Predseda navrhuje program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu.

Každý člen výboru môže navrhnúť zmeny programu rokovania.

Schôdzky výboru sú spravidla verejné.

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa výbor môže uzniesť, ...

Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní ...

Výbor snemovne je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. ...

Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný ...

Inak platia pre rokovania výboru obdobne ustanovenia § 12, 13, 14, 17 a 18.

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu zúčastniť na všetkých schôdzkach ...

Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych ...

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sú povinní prísť na schôdzku výboru ...

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne ...

Predstavitelia všetkých federálnych orgánov sú povinní prísť na schôdzku výboru a podať požadované ...

Výbory snemovne môžu prizvať na prerokúvanie dôležitých otázok aj vedeckých pracovníkov a ...

Ak to vyžaduje potreba riadneho posúdenia prerokúvaných otázok, môže výbor uskutočňovať prieskumy ...

Výbory snemovne môžu zriaďovať svoje stále alebo dočasné komisie zložené z poslancov.

Prácu komisie vedie vždy člen výboru.

Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

Zriadenie spoločnej komisie výborov snemovne môže navrhnúť i predsedníctvo snemovne.

Komisie môžu prizvať na svoje rokovanie odborníkov vedy a praxe.

Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných ...

V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.

Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné ...

V prípade spoločnej schôdzky výbory hlasujú oddelene.

Výbory obidvoch snemovní môžu zriaďovať spoločné komisie.

Mandátový a imunitný výbor skúma, či jednotliví poslanci boli platne zvolení.

Mandátový a imunitný výbor skúma, či sú v imunitných veciach dané podmienky pre trestné alebo ...

Výbor podá správu s príslušným návrhom snemovni, prípadne Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, ...

Výbor uskutočňuje aj vyšetrenia v disciplinárnom konaní a svoje návrhy predkladá predsedníctvu ...

Rokovanie mandátového a imunitného výboru je vždy neverejné.

Snemovne môžu zriaďovať svoje stále alebo dočasné komisie zložené z poslancov.

Komisie snemovní môžu prizvať na svoje rokovanie odborníkov vedy a praxe.

Poslanci Federálneho zhromaždenia sú povinní aktívne a iniciatívne sa zúčastniť na všetkých ...

Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní snemovne a jej orgánov, musí sa ospravedlniť predsedovi ...

Poslanci sú povinní aktívne pracovať vo volebných (pracovných) obvodoch, udržiavať pravidelný ...

Poslanci Federálneho zhromaždenia sú najmä oprávnení:

Písomné podklady pre rokovanie snemovní a ich orgánov i pre rokovanie Predsedníctva Federálneho ...

Poslanci Federálneho zhromaždenia nesmú byť pre výkon svojej funkcie ukrátení na právach a nárokoch ...

Na výkon funkcie poslanca môžu byť poslanci uvoľňovaní zo svojho pracovného pomeru len so svojím ...

Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Náhradu ušlého zárobku ...

Poslancom Federálneho zhromaždenia patria na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckého ...

Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní ...

Poslanci môžu bezplatne používať hromadné dopravné prostriedky. Na cesty na schôdzky Federálneho ...

Podrobnosti, najmä výšku funkčných platov, náhrad stravného a nocľažného ustanoví Predsedníctvo ...

Disciplinárne konanie sa zavádza proti poslancovi, ktorý

Disciplinárne konanie sa začne na návrh urazeného alebo z iniciatívy mandátového a imunitného ...

Mandátový a imunitný výbor uskutoční nevyhnutné vyšetrenia a poskytne poslancovi, proti ktorému ...

Predsedníctvo snemovne posúdi výsledky vyšetrenia a môže na ich základe poslancovi uložiť, ...

Poslanec i mandátový a imunitný výbor majú právo proti rozhodnutiu predsedníctva snemovne podať ...

Z rokovania mandátového a imunitného výboru a z rokovania predsedníctva snemovne je vylúčený ...

Kancelária Federálneho zhromaždenia poskytuje všestrannú odbornú, organizačnú a technickú pomoc ...

Na zabezpečovanie úloh uvedených v odseku 1 Kancelária Federálneho zhromaždenia zriaďuje potrebné ...

Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

Podrobnosti upraví organizačný poriadok, ktorý vydá Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.