Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 555/2005 účinný od 01.01.2013 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Platný zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Novo zaviedol pravidlá zabezpečujúce zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou ich tepelnej ochrany a vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia s cieľom znížiť spotrebu energie v budovách a znížiť emisie skleníkových plynov z užívania budov. Obsahom týchto pravidiel bolo päť celoplošn ých opatrení, a to

-určenie jednotnej metodiky výpočtu tzv. integrovanej energetickej hospodárnosti budov,

-určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových (novopostavených) budov,

-určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov (t. j., nad 1 000 m2 úžitkovej plochy) v rámci ich významnej obnovy zásahom do tepelnej ochrany budov zateplením obvodového a strešného pláš ťa, výmenou pôvodných otvorových výplní (okien) a zásahom do energetického vybavenia budov,

-zavedenie povinnej energetickej certifikácie niektorých kategórií budov,

-zavedenie povinnej pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov – túto povinnosť upravuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Uvedené opatrenia sa v praxi presadzovali postupne od 1. januára 2006 do 1. januára 2008 spolu s vykonávacou vyhláškou a prijatím nových slovenských technických noriem (STN), ktoré boli prevzaté z európskych technický ch noriem (EN) pripravených na základe mandátu Európskej komisie č. M 343.

Dôležitosť uvedených opatrení je daná tým, že až 40 % celkovej spotr eby energie v Európskej únii spotrebujú budovy na vykurovanie a prípravu teplej vody, klimatizáciu, osvetlenie a pohon zabudovaných zariadení (napríklad výťahov, a pod.). Na základe tohto zistenia Európska rada v marci 2007 vytýčila a v januári 2008 vyhlásila klimaticko-energetický balíček, ktoré ho cieľom bolo celoplošne znížiť spotrebu energie do roku 2020 až o 20 % a súčasne zvýš iť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 %. Na základe toho bola citovaná smernica zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Termín jej povinnej transpozície do slovenské ho právneho poriadku je 9. júl 2012 a účinnosť 9. január 2013.

II.

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ do slovenského právneho poriadku. Nová smernica ponecháva v platnosti všetky doterajšie úlohy a pravidl á a pridáva novú úlohu využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. Tým sa má dosiahnuť splnenie úloh vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy UNFCCC, a zároveň dosiahnuť, aby podiel energie získanej z obnoviteľných zdrojov tvoril 20 % celkovej spotrebovanej energie do roku 2020. Zo smernice vyplývajú pre členské štáty tieto nové hlavné ú lohy:

-zohľadňovať v metodike výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov miestne klimatické podmienky a vnútorné prostredie budov vo vzťahu k efektívnosti vynakladaných nákladov, ktoré sú potrebné na vý stavbu nových budov a na významnú obnovu existujúcich budov;

-zohľadňova ť v metodike výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov okrem ich tepelnotechnických vlastností aj ostatné faktory ovplyvňujúce ich energetickú hospodárnosť, najmä systémy vykurovania a klimatiz ácie, uplatňovanie energie z obnoviteľných zdrojov (najmä zabudovaných zariadení v budove a v jej blízkom okolí), vplyv okolitých budov, najmä tienenie, kvalitu vnútorného vzduchu v budove a vhodn é prirodzené osvetlenie;

-určovať minim álne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov tak, aby znižovanie potreby energie budov bolo na n ákladovo optimálnej úrovni energetickej efektívnosti s využívaním možností technického pokroku v stavebných výrobkoch a v zariadeniach na vykurovanie a prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie budov;

-zavedenie národných plánov zameraných na zvýšenie celkového počtu budov s takmer nulovou potrebou energie do roku 2020; schválené národné plány a ich plnenie vyžadujú notifikáciu Komisii,

-zaviesť nové alebo prispôsobiť existujúce finančné nástroje na zvýšenie investí cií do energetickej efektívnosti obydlí aj s využitím súkromno-verejných partnerstiev, na podporu zavádzania ekologických technológií a energeticky účinných systémov, na rev íziu stavebných postupov a na využívanie kvalitnejších stavebných výrobkov;

-povinnosť zostavovať zoznamy existujúcich a navrhovaných opatrení finančnej povahy na podporu investícií a odstraňovanie právnych prekážok na trhu a na bezplatnú alebo dotovanú technickú pomoc a poradenstvo, ako aj na dotáci e a grantové programy a na dotované úverové programy a úvery s nízkym úrokom,

-zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus kvality vydávaných energetických certifikátov a kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov,

-umožniť architektom a ďalším projektantom prístup k informáciám o výsledkoch výskumu o nových ekologických technológiách a energeticky účinných systémoch, o nových stavebných výrobkoch a o nových stavebných postupoch s cieľom zabezpečiť optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej hospodárnosti a energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov a centrálneho zásobovania teplom pri navrhovaní a projektovaní výstavby a obnovy budov a

-inovovať normy a obsah odbornej prípravy nezávislých odborníkov v rámci uznávania odborných kvalifikácií architektov a stavebných inžinierov, vrátane autorizačných skúšok a celo životného vzdelávania, ktoré vykonávajú Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov.

Uvedené úlohy sa budú plniť jednak navrhovanou zmenou zá kona a jednak rôznymi organizačnými a finančnými opatreniami predovšetký m Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon je novelou teraz platného zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že v súlade so smernicou má len doplniť a spresniť existujúce opatrenia bez koncepčnej zmeny právnej úpravy; preto nie je potrebný nový zákon.

III.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1: Úprava textu zjednodušuje vyjadrenie predmetu zákona vypustení m deklaratórnych slov o cieľoch, ktoré sa novou smernicou stali neaktuálne.

K bodu 2: Nové znenie odseku 2 je zvolené preto, lebo transponovanie textu smernice by vyžadovalo niekoľko novelizačných bodov v jednotlivý ch písmenách. Obsahovo ide len o spresnenie postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zavedených už predchádzajú cou smernicou. Nemení sa ani okruh budov, na ktoré sa vzťahujú.

Písmeno c) je motivované zmenou používanej terminológie, keď smernica dôsledne použ íva termín 'energetická certifikácia budov', a ďalej rozšírením obsahu smernice na systém kontroly energetický ch certifikátov [v písmene d)], ktorý doteraz chýbal.

V novom písmene d) je nové povinné opatrenie vyplývajúce z článku 1 ods. 2 písm. d) smernice, a to zavedenie národný ch plánov. Obsahom národného plánu má byť sústava úkonov a opatrení štátu a harmonogram ich plnenia s cieľom dosiahnuť požadovaný cieľ, aby po roku 2020 boli všetky nové budovy budovami s takmer nulovou potrebou energie (článok 9 smernice). Nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, maj ú túto požiadavku spĺňať po roku 2018.

K bodu 3: Navrhovaným ustanovením sa preberá z článku 4 ods. 2 písm. d) smernice možnosť oslobodiť od minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov aj budovy, ktoré sú užívané len časť roka (napríklad v letnej sezóne, počas víkendov a sviatkov), pričom kritériom je množstvo spotrebovanej energie.

K bodu 4: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zavedenie legislatívnej skratky pre časť budovy, ktorá je projektovaná alebo zmenená na samostatne užívanie, dôjde k úspore textu. Na časť budovy sa vzť ahujú ustanovenia o budove. Rovnako je vyrie šená aj úprava v stavebnom zákone, keď podľa § 139b ods. 1 sa za stavbu považuje aj časť stavby.

K bodu 5: Návrh reaguje na možnosť danú doplnenou definíciou významnej obnovy podľa článku 2 ods. 10 smernice vybrať si kritérium posudzovania významnej obnovy budovy. Možnosť daná článkom 2 ods. 10 písm. b) smernice je pre prax prehľadnejš ia a ľahšie merateľná a nevyžaduje nákladné a zdĺhavé oceňovanie pozemkov a budov.

K bodu 6: Nová definícia preberá člá nok 2 ods. 2 smernice. Ide o nový pojem, ktor ý stará smernica nepoznala. Význam tohto pojmu vyplýva z cieľa smernice, aby do konca roka 2020 boli všetky nové budovy s takmer nulovou potrebou energie. Zmyslom je dosiahnuť, aby sa rozšírilo aj využívanie energie získanej v budove v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi, napríklad, inštaláciou slnečných kolektorov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, spaľovaním biomasy a podobne tak, aby do roku 2020 podiel takto zí skanej energie bol najmenej 50 % z primárnej energie.

Definícia pojmu energia z obnoviteľných zdrojov je uvedená v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 81,21.3.2012).

K bodu 7 Nové znenie odseku 2 je spresnením definície energetickej hospodárnosti budov podľa spôsobu získavania výsledkov hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy obsiahnutého v smernici a v súvisiacich v harmonizovaných slovenských technických normách.

K bodu 8: Vy pustenie slov je motivované novou smernicou, ktorá už nie je primárne založená na požiadavke znižova ť emisie oxidu uhličitého z budov.

K bodu 9: Navrhnutým vypustením slova 'nových' z nadpisu sa sprehľadní zameranie upravených požiadaviek a opatrení nielen na nové budovy, ale aj na významne obnovované budovy.

K bodu 10: Návrh upravuje jednotlivé odseky s cieľom prevziať ťaž iskové požiadavky smernice. Jednou z najdôležitejš ích je článok 4 ods. 1 smernice, ktorý v porovnaní s predchádzajúcou smernicou ustanovuje aj cieľ určenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivý ch kategórií budov. Týmto cieľom je, aby tieto minimálne požiadavky boli v každej kategórii budov na tzv. nákladovo optimálnej úrovni, čiže nie za každú cenu.

Vypustením slova 'veľkých' sa reaguje na zmenu zamerania smernice z veľkých budov na všetky nové budovy. Zmeny ostatného textu sú motivované zmenou zamerania smernice z energetického posudku na energetické hodnotenie (odsek 3), ktoré má byť súčasťou projektovej dokumentácie stavby. Uvádzané prí klady posudzovania sa stali nepotrebnými.

Zmenenými odsekmi sa preberajú článok 2 ods. 14 (defin ícia v § 4 ods. 5), článok 4 ods. 2, článok 6 ods. 3 a článok 7 smernice ako všeobecná povinnosť projektanta (§ 4 ods. 4) a článok 5 ods. 2 smernice ako porovn ávacia metodika.

Rámec porovnávacej metodiky podľa článku 5 a prílohy III smernice (odsek 7) je ustanovený v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012).

Vypúšťa sa definí cia kotla (doterajší odsek 7) spolu s defin íciami kogeneračného zdroja a tepelného čerpadla (doterajšie odseky 5 a 6), pretož e časť smernice týkajúcu sa vykurovacích a klimatizačných systémov preberie súbežne pripravovaný zákon o priebežnej kontrole vykurovacích a klimatizač ných systémov a v ňom budú všetky definície týkajúce sa energetických zariadení (článok 2 ods. 5, 6, 11, 13, 15, 16, 17, 18 a 19 smernice).

Súbežne pripravovaný zákon nahrad í terajší zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a znovelizuje zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri použ ívaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. Tým preberie ustanovenia novej smernice týkajúce sa energetickej efektívnosti.

K bodu 11: Novým § 4a sa zavádza vymedzenie druhov energetického hodnotenia budov. Ide o ustanovenia, ktoré sú teraz vo vykonávacej vyhláške. Preberajú sa, lebo teraz nemaj ú dostatočný základ v zákone. Prevzatím definícií druhov energetického hodnotenia sa dostane obsah vyhlášky, ktorá má upraviť len podrobnosti, do súladu s ústavou.

Energetické hodnotenie má určiť potrebu energie pre budovy. To je dôležité na porovnanie určenej potreby energie podľa energetického hodnotenia a následnej skutočnej spotreby energie z jej užívania. Zistený rozdiel je dôležitý pre zatriedenie budovy do energetickej triedy obdobne, ako sa to používa pri elektrospotrebičoch pre domácnosti.

Novým § 4b sa preberá článok 9 smernice, ktorý sleduje, aby národný plán bol zameraný na zvyšovanie celkového počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, vrátane povinnosti dosiahnuť stav podľa článku 9 ods. 1 písm. a) aj b) smernice (odsek 1).

Opatrenia uvedené v odseku 2 sú prebraté z článku 9 ods. 3 smernice a z článku 10 ods. 1 o finanč ných stimuloch na dosiahnutie zámerov národného plánu. Predpokladá sa poskytovanie dotácií z verejné ho rozpočtu vlastníkom budov na zlepšenie energetickej hospodárnosti jednotl ivých budov (§ 7 ods. 5) a dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodá rnosti budov, ktorý by priniesol spôsoby zrýchlenia prechodu na budovy s takmer nulovou potrebou energie (§ 9a).

V odseku 3 sa preberá mo žnosť výnimky z dosahovania požiadavky na takmer nulovú potrebu energie na tie budovy, pri ktorých by sa predpokladanými opatreniami nedosiahla nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti, čiže na budovy, pri ktorých by predpokladané investície vložené do zmeny obalovej konštrukcie a výmeny technického systému budovy nezabezpečili počas jej životnosti návratnosť vloženej investície.

Odsek 4 reaguje na článok 10 ods. 6 a 7 smernice, ktorých cieľom je potrebné poskytovanie stimulov. Kritériom na poskytnutie finančných stimulov je dosiahnutie nákladovo optimálnej úrovne len s výnimočnou možnosťou ich zvýšenia, ktoré predpokladá odsek 3.

Možné zvýšenie nákladovo optimálnej úrovne uvedené v druhej vete je možnosťou pre budovy, ktoré sú niečím výnimočné, napríklad majú architektonickú alebo historickú hodnotu, a preto stojí za to ich udržiavať a užívať aj pri ni žšej alebo skoro nijakej návratnosti finančných stimulov investovaných na dosiahnutie nákladovo optimálnej úrovne.

K bodu 12: Zmena je vyvolaná zmenou podľa novej smernice – článku 12 ods. 1 písm. a) a b).

V porovnaní s doterajším stavom sa okruh budov podliehajúcich povinnej energetickej certifikácii rozširuje na ďalšie budovy, pričom okruh je daný ich vlastníctvom alebo užívaním a nie stavebnotechnických charakterom alebo iným technickým krit ériom. Dosiahnutie stavu je časovo rozložené na viac rokov (do 9. jú la 2015, resp. od 10. júla 2015 - § 14a ods. 1 návrhu).

Ïalšou zmenou je, že doterajšia energetická certifikácia pri predaji, pren ájme a po významnej obnove sa tý kala len celej budovy, teraz sa vyžaduje aj pri samostatnej časti budovy, napríklad bytu alebo traktu budovy, ak sú na to utvoren é technické podmienky (sú uvedené v § 5 ods. 3).

Ïalším rozšírením je, že sa vzťahuje aj na rozostavané budovy ba dokonca aj na budovy, ktoré ešte nie sú postavené, ale sú v príprave výstavby (už musí existovať projektová dokumentácia).

Napokon doterajšia jednorazová energetická certifikácia sa dopĺňa o pravidelnú certifikáciu, ktorá sa však vzťahuje len na určité budovy. Pravidelnosť je daná dĺžkou platnosti energetického certifikátu (max. 10 rokov – článok 11 ods. 8 smernice a § 7 ods. 3 zákona) a dovtedy pri každom predaji a prenájme budovy alebo jej samostatnej časti a po významnej obnove budovy.

Tým sa podstatne rozširuje energetická certifiká cia budov tak z hľadiska počtu budov, ako aj z hľadiska opakovania.

K bodu 13: Energetická certifikácia rodinný ch domov je s použitím prípustnej metodiky vý počtu problematická pre vysoké náklady pre vlastníka.

Preto terajšia smernica umo žňuje energetickú certifikáciu rodinných domov uskutočniť aj porovnávaní m s inými porovnateľn ými rodinnými domami obdobne, ako je doteraz možná energetická certifikácia jednotlivých bytov (§ 5 ods. 3 posledná veta). Navrhovaným odsekom 4 sa preberá článok 11 ods. 7 smernice.

K bodu 14: Novým ustanovením sa umožňuje, aby budovy slúžiace na obranu s osobitným režimom mohli certifikovať odborne spôsobilí zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Dôvodom je, že v praxi nie je dosiahnuteľné, aby živnostníci dosiahli zákonnú možnosť vstupovať do takýchto budov. Aj zamestnanci ministerstva však budú musieť preukázať rovnakú odbornú spôsobilosť a absolvovať rovnakú skúšku odbornej spô sobilosti v Slovenskej komore stavebných inžinierov, ako ostatné oprá vnené osoby.

K bodu 15: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku zavedenia legislatívnej skratky v bode 2 (§ 2 ods. 1 písm. b) š tvrtom bode návrhu).

K bod 16: Dopĺň a sa požiadavka na použitie pečiatky popri podpise oprávnenej osoby. Doteraz je takáto požiadavka len vo vykoná vacej vyhláške.

K bodu 17: Doplnenie § 7 ods. 1 o nové písmená vyplýva zo smernice a vzťahuje sa na metodiku výpočtu z údajov o potrebe energie.

K bodu 18: Navrhuje sa § 7 doplniť o nové odseky, ktorými sa preberajú ustanovenia o obsahu odporúčania zahrnutého do energetického certifikátu. Tým sa preberá článok 11 ods. 2 až 4 smernice.

Cieľom odporúčaní (odseky 3 až 5) je dosiahnuť, aby povinná energetická certifikácia nebola len plnením nejakej prevažne administratívnej alebo formálnej úlohy, ale aby pre vlastníka budovy bola prínosná v tom, ž e mu radí, ako reálne a ekonomicky efektívne zlepšiť energetickú hospodárnosť jeho budovy.

K bodu 19: Nový odsek 6 rieši postup a spôsob evidencie energetických certifikátov. Zhotoviteľ energetického certifikátu samostatne nevyhotovuje pre ministerstvo jeho dupliká t, ale návrh energetického certifikátu elektronicky pošle ministerstvu, ktoré mu pridelí evidenčné číslo a zároveň ho vedie v evidencii. Týmto spôsobom sa zaručuje, že bez evidencie na ministerstve nemôže existovať nijaký energetický certifikát.

Odsek 7 je v podstate prevzatím doterajšieho odseku 3 zákona.

K bodu 20: Novým znením § 8 sa preberajú viaceré články (článok 12 ods. 3 a 4, článok 13 ods. 1 a 2 a článok 8 ods. 1 a 2) smernice.

Odsek 1 rozširuje povinnosť vlastníka budovy obstarať energetický certifikát o lehoty. Bez časového limitovania povinnosti totiž nie je možný postih. Navrhnuté lehoty sú primerané možnostiam vlastníkov.

Odsekom 2 sa v podstate preberá terajší odsek 2 zákona s drobnými textovými spresneniami.

Formulačnou úpravou odseku 3 sa preberá povinnosť vlastníkov (nájomcov, správcov) budov vo vlastníctve štátu a orgánov územnej samosprávy a vlastníkov iných budov [(v písmene b)], ktoré verejnosť často navštevuje (naprí klad, budovy pošty, školy, zdravotnej poisťovne, obchodné domy, kultúrne zariadenia, a podobne) vystaviť na verejne prístupnom mieste v budove aktuálne platný energetický certifiká t. Taká požiadavka bola aj v doterajšej smernici (a v odseku 2 písm. c) zák ona), ale nanovo sa spresňuje a dopĺňa o lehotu. Lehota piatich pracovn ých dní sa zdá dostatočná na vystavenie energetick ého štítku na viditeľnom mieste v budove.

Povinnosť stavebníka v odseku 4 sleduje, aby s rozostavanou budovou alebo s ešte len pripravovanou budovou na výstavbu dostal nový stavebník (spravidla nový vlastník), ktorý bude uskutočňovať ďalšiu výstavbu, predstavu o predpokladanom zatriedení budovy do energetickej triedy. To mu umožní buď sa uspokojiť s tým, akú bude mať budova pravdepodobnú energetickú hospodárnosť, alebo sa rozhodnúť zlepšiť energetickú hospodárnosť budúcej budovy a na tento úč el vykonať potrebné opatrenia už počas výstavby, najmä zmenu technického systému budovy alebo použitý ch stavebných výrobkov, prípadne aj celkovú zmenu stavby pred dokončením (tá vyžaduje aj novú projektovú dokumentáciu s novým projektovým energetickým hodnotením a zmenu stavebného povolenia).

Keďže rozostavaná stavba ešte nie je dokončená, nemožno jej energetickú hospodárnosť zistiť inak, než projektovým energetickým hodnotením, čiže výpočtom integrovanej energetickej hospodárnosti budovy podľa projektovej dokumentácie a podľa charakteristík navrhnutých stavebných výrobkov s prihliadnutím na údaje o miestnych klimatických podmienkach a na miesto osadenia stavby (pri zohľadnení sklonu dopadu slnečného svetla a trvania slnečného svitu, prevládajúceho smeru vetra, tienenia inými stavbami a podobne).

Povinnosť predajcu a prenajímateľa uvedená v odseku 5 sleduje cieľ poskytnúť nadobúdateľovi a nájomcovi predstavu o energetickej hospodá rnosti kupovanej alebo najímanej budovy. Zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa energetického certifikátu bude mať na trhu nepochybne vplyv na jej kúpnu cenu alebo na nájomné a nadobúdateľovi a nájomcovi umožní získať predstavu o dodatočných vý davkoch na prevádzku budovy súvisiacu s jej riadnym užívaním a o potrebe zmien v jej obalovej konštrukcii, napríklad v potrebe zateplenia obvodového plášťa a strešného plášťa, vo výmene okien alebo technického systému (najmä systému vykurovania a prípravy teplej vody).

Zmyslom odseku 6 je viesť vlastníkov budov k stálemu zlepšovaniu energetickej hospodárnosti budov, a tým aj k zníženiu nákladov na energie a k zvýšeniu užívateľského komfortu.

K bodu 21: Legislatívnotechnická zmena je d ôsledkom zmeny názvu ministerstva.

K bodu 22: Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o povinné zhotovenie národného plánu, ktorý zaviedla nová smernica. Národný plán bude schvaľovať Vláda Slovenskej republiky.

K bodu 23: Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o novú kompetenciu na základe článku 10 ods. 2 smernice, a to o povinnosť vypracovať zoznam opatrení na vykonanie smernice.

Zoznam sa bude aktualizovať každé tri roky a je predmetom notifikácie Komisii buď priamo ministerstvom, alebo v rámci akčných plánov energetickej efektívnosti podľa z ákona o energetickej efektívnosti (zá k. č. 476/2008 Z. z.), ktoré notifikuje Ministerstvo hospodárstva SR. Spôsob notifikácie bude predmetom dohody ministerstiev.

Ïalej sa pripájajú písmená o notifikačnej povinnosti ministerstva voči Európskej komisii, ako vyplývajú zo smernice.

K bodu 24: Navrhuje sa v upravenom odseku 2 doplniť doterajšie splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykoná vacej vyhlášky o podrobnosti dokumentov, ktoré vyplynú z novej možnosti poskytovať dotácie na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov (§ 9a) a o potrebu harmonogramu realizácie úloh zo smernice, pri zabezpečení prechodu k budovám s takmer nulovou potrebou energie.

Nové znenie odseku 3 komplexne ustanovuje kompetencie ministerstva, ktoré bude plniť samo, alebo prostredníctvom určenej právnickej osoby. Nejde o rozhodovacie kompetencie, ktoré by ministerstvo nemohlo preniesť na iného. Uvedené úlohy sčasti plní aj teraz a sčasti ide o nové úlohy vyplývajúce z novej smernice.

Nové písmeno, ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o štátnom odbornom dozore, upravuje spôsob kontroly vydaných energetických certifikátov. Ide o novú úlohu ministerstva vyplý vajúcu zo smernice. Podľa starej smernice sa takéto kontroly nepožadovali. Štatisticky významné percento je každoročne premenlivé množstvo, ktoré je závislé najmä od celkového počtu energetických certifikátov, ako aj od kategórií certifikovaných budov.

K bodu 25: Zákon sa dopĺňa o potrebnú zákonnú úpravu poskytovania dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov, preto že takýto druh dotácií zatiaľ neexistuje.

Účel dotácie je vymedzený cieľmi vyplývajúcimi z národného plánu (§ 4a), najmä budú orientované na finančnú podporu výskumu a vývoja

-progresívnych stavebných v ýrobkov a konštrukčných systémov vhodn ých pre obalové konštrukcie budov a otvorové výplne (okná a dvere),

- technických systémov budov vrátane vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budove a jej blízkosti,

- inteligentných meracích syst émov a

-automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov zamerané na úsporu energie.

K bodu 26: Ide o zmenu vyvolanú zmenou meny a zaokrúhlením poriadkovej pokuty, ktorú môže ulož iť inšpektor Slovenskej energetickej inšpekcie pri výkone štátneho dozoru za sťažovanie výkonu štátneho dozoru.

Keďže z právneho hľadiska ide o poriadkovú pokutu, možno ju uložiť aj opakovane a možno ju aj sčasti alebo úplne odpustiť, ak sa jej hrozbou alebo uložením dosiahla pož adovaná súčinnosť zo strany kontrolovaného.

K bodu 27: Zmena je vyvolaná zmenou meny. Výsledná suma sa zaokrúhľuje s prihliadnutím na praktické potreby a na splnenie požiadavky smernice, aby sankcie boli účinné a odstrašujúce.

K bodu 28: Nové znenie odseku 2 je vyvolané nepoužiteľnosťou a nezrozumiteľnosťou terajšieho textu skutkovej podstaty správneho deliktu, keď sa zmiešavala objektívna zodpovednosť právnických os ôb so subjektívnou zodpovednosťou fyzických osôb.

V písmene g) je nová skutková podstata vyplývajúca z novej povinnosti vlastníka budovy odovzdať nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie rozostavanej budovy a v písmene h) nová skutková podstata sankcionujúca nesplnenie povinnosti na obsah reklamy na predaj a prenájom budovy.

K bodu 29: Nové skutkové podstaty priestupkov sú vyvolané doplnením zákona o povinnosť vlastníka rozostavanej alebo len navrhnutej budovy odovzdať projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi o povinnosť vlastníka uviesť v reklame na predaj alebo prenájom budovy údaje z energetického certifikátu, ktorý musí obstarať na účely predaja alebo prená jmu.

K bodu 30: Ide o úpravu vyvolanú zmenou meny zo slovenskej koruny na euro.

K bodu 31: Ide o doplnenie postupov, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 32: Nový § 14a obsahuje prechodné ustanovenia súvisiace s vykonanými zmenami. Dôležitým opatrením je ponechať v platnosti už existujúce energetické certifikáty (článok 12 ods. 1 smernice). Ostatné prechodné ustanovenia vyplý vajú z článku 12 ods. 1 písm. b) smernice (odsek 1) a z článku 28 ods. 1 smernice (odseky 2 a 3).

Nový § 14b je zrušovacím ustanovením, ktor ým sa ku dňu účinnosti zákona zruší vykonávacia vyhláška a prijme sa nová.

K bodu 33: Ide o legislatívnotechnickú úpravu označovania aktov Európskej únie v transpozičnom odkaze, ako dôsledok tzv. Lisabonskej zmluvy.

K bodu 34: Nová príloha je vyvolaná t ým, že stará smernica bola zrušená a nahradená novou smernicou (prepracovaným znením).

K čl. II

K bodu 1: Základné požiadavky na stavby teraz upravené v stavebnom zákone sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že ich upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č 305/2011 z 9. marca 2011 (Ú. v. EÚ L 88,4.4.2011) v článku 3 a v prí lohe I. Toto ustanovenie nariadenia platí priamo bez potreby formálneho prevzatia do slovenského právneho poriadku.

K bodu 2: Doplnkom textu sa navrhuje, aby popri statickom posudku bolo povinnou súčasťou projektu stavby aj projektové energetické hodnotenie. Tým sa dosiahne požiadavka smernice zapracovať do každého projektu stavby minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, ako vyplývajú zo zákona č. 555/2005 Z. z. a zo slovenských technických noriem.

K bodu 3: Doplnenie § 46 o nový odsek 2 je potrebné vzhľadom na úlohy, ktoré má projektant budov v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budova v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov. Ustanovením sa obsahovo zosúladia povinnosti projektanta v oboch zákonoch.

K bodu 4: Novým znením § 47 písm. c) sa sleduje prevziať terminológiu smernice 2010/31/EÚ, ale najmä dosiahnuť cieľ energetickej hospodárnosti navrhovanej budovy v podobe dosiahnutia nákladovo optimálnej úrovne, ako aj využitie obnoviteľných zdrojov energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov, ktoré smernica výslovne požaduje.

Tieto požiadavky smernice je nevyhnutné zohľadniť aj vo všeobecných technických požiadavkách na navrhovanie stavieb, aby sa stali súčasťou projektovania, povoľovania výstavby a kolaudovania stavieb.

K bodu 5: Navrhnutým ustanovením sa dopĺň ajú kritériá posudzovania žiadosti o stavebné povolenie zo strany stavebného úradu. Je žiaduce, aby stavebný úrad posudzoval v stavebnom konaní okrem doterajších stavebno-technický ch požiadaviek aj požiadavky na energetickú hospod árnosť navrhovaných budov alebo ich podstatných zmien, pretože ich jadrom je stavebno-technické a konštrukčné riešenie budovy. Je to potrebné na splnenie úlohy podľa smernice 2010/31/EÚ dosiahnuť do roku 2020 stav, keď sa budú stavať alebo obnovovať budovy len s takmer nulovou potrebou energie.

K bodu 6: Navrhuje sa doplniť dôvody, pre ktoré stavebn ý úrad nevydá kolaudačné rozhodnutie, aj o dôvod nepriloženia energetického certifikátu, ktorý je podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov na základe smernice 2010/31/EÚ povinný pri nových budovách a pri existujúcich budovách po ich významnej obnove (zmene stavby). Touto úpravou dôjde k zosúladeniu požiadaviek oboch zákonov.

K bodu 7: Novým odsekom 3 sa navrhuje riešiť podmienky kolaudačného konania k nebytovým budovám. Pri mnohých nebytových budovách vzhľadom na rôznorodosť stavebných konš trukcií a technického systému je nemožné vypracovať energetický certifikát už ku dňu začatia kolaudačného konania. Väčš inou vyžadujú skúšobnú prevádzku, v ktorej sa zistia údaje potrebné na vypracovanie energetického certifikátu. V čase kolaudačné ho konania je k dispozícii len projektové energetické hodnotenie, čo by bolo na kolaudáciu nedostatočné.

Preto sa na takéto budovy navrhuje použiť existujúcu možnosť v § 82 stavebného zákona, podľa ktorej stavebný úrad môže určiť v kolaudačnom rozhodnutí podmienky, ktoré treba naplniť dodatočne, po kolaudácii stavby. Navrhuje sa, aby medzi ne patrilo aj obstaranie energetického certifikátu pod hrozbou sankcie. To umožní užívať budovu už od kolaudácie, často aj na jej odskúšanie jej užívania a technického systému v praxi formou skúšobnej prevádzky.

K bodu 8: Navrhujú sa sankcie stavebníkovi nebytovej budovy za nesplnenie povinnosti predložiť dodatočne energetický certifikát (§ 82 ods. 3). Doplnenie sa týka skutkových podstát aj tzv. iných sprá vnych deliktov (postih právnických osôb a podnikateľov na základe tzv. objektívnej zodpovednosti), aj priestupkov (postih občanov na základe tzv. subjektívnej zodpovednosti).

Èl. III

D átum účinnosti sa navrhuje v nadväznosti na požiadavky smernice 2010/31/EÚ a na predpokladanú dĺ žku legislatívneho procesu a na účinnosť člá nku 3 a prílohy I nariadenia (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch.

Bratislava 20. jú na 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu