Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 555/2005 účinný od 01.01.2009 do 31.08.2012

Vládny návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z.v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti)

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v záujme ochrany životného prostredia a racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania zariadení a výrobkov. Podľa článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Používanie energie má veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov v Spoločenstve a významný vplyv na životné prostredie. Monitorovanie a podporovanie efektívnosti pri používaní energie a zlepšenie energetickej účinnosti predstavujú vhodné spôsoby výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov zníženia emisií skleníkových plynov v Spoločenstve.

Európske spoločenstvá pre racionalizáciu spotreby energie a obmedzovanie emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS.

Monitorovanie a podporovanie efektívnosti pri používaní umožní využívať nákladovo prijateľné opatrenia zamerané na úspory energie. Opatrenia na podporu efektívnosti pri používaní energie by mohli pomôcť Spoločenstvu čiastočne znížiť závislosť na dovozoch energie. Posun smerom k energeticky účinným technológiám môže podporiť inovatívnosť a konkurencieschopnosť Európskeho spoločenstva, ako sa zdôrazňuje v lisabonskej stratégii.

Dôvodom na predloženie návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie je potreba transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

Predmetom návrhu zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS do podmienok slovenského práva. Táto smernica sa má transponovať do právnych predpisov Slovenskej republiky do 17. mája 2008.

Súčasťou návrhu zákona je aj doplnenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. za účelom evidencie a vyhodnocovania energetických certifikátov budov. Túto úlohu zabezpečí Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja alebo ním poverená organizácia.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 17/2007 Z. z.

(zákon o energetickej efektívnosti)

v znení zákona č. 17/2007 Z. z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- v primárnom práve v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 157),

-v sekundárnom práve v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

-podľa čl. I Zmluvy o pristúpení SR k EÚ Slovenská republika pristúpila ku všetkým zmluvám, na ktorých je založená EÚ, teda aj k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva,

b)identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: nevyplývajú žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: najneskôr 17. mája 2008,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Doložka vplyvov obsahuje odborný odhad dopadov návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie na roky 2008 – 2010.

1. Odhad dopadov na verejné financie

a) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií

V súvislosti s návrhom zákona bude potrebné v rokoch 2008 až 2010 zabezpečiť dopracovanie legislatívnych a technických predpisov, čo predstavuje výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 5 mil. Sk prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR.

Na zabezpečenie sledovania, a vyhodnocovania celkovej spotreby energie a návrh opatrení na efektívnosť pri používaní energie v ústredných orgánoch štátnej správy sa predpokladá v rokoch 2008 až 2010 vynaložiť 25 mil. Sk zo štátneho rozpočtu. Výška výdavkov na zabezpečenie týchto aktivít je určená kvalifikovaným odborným odhadom a rozpis výdavkov za jednotlivé rozpočtové kapitoly bude možné určiť iba na základe konkrétnych opatrení a údajov zo všetkých dotknutých rezortov. Kvantifikácia týchto potrieb a ich následné krytie bude zabezpečované v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol v jednotlivých rozpočtových rokoch

Posilnenie existujúcich organizačných štruktúr bude realizované v intenciách úlohy C.15 uznesenia vlády č. 856/2006. Úlohy vyplývajúce z návrhu zákona budú realizované súčasnými kapacitami. V súlade s Akčným plánom energetickej efektívnosti na roky 2008-2010 schváleným uznesením vlády č. 922/2007 je plánované vzdelávanie určených zamestnancov v štátnej správe na zabezpečenie a vyhodnocovanie celkovej spotreby energie a navrhovanie opatrení na efektívnosť pri používaní energie.

Realizáciou opatrení, ktoré vyplynú z cieleného sledovania a vyhodnocovania celkovej spotreby energie v ústredných orgánoch štátnej správy sa znížia výdavky na energie ústredných orgánov štátnej správy, orgánov štátnej správy a organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu v rokoch 2008 až 2010 o 35 mil. Sk. Zníženie výšky výdavkov na energie je určené kvalifikovaným odborným odhadom a rozpis za jednotlivé rozpočtové kapitoly bude možné určiť iba na základe konkrétnych opatrení a údajov zo všetkých dotknutých rezortov.

b) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov

Návrh zákona nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov.

c) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC

Povinnosť sledovať a vyhodnocovať celkovú spotrebu energie vzniká orgánom územnej samosprávy až od 1. januára 2013. Z tohto dôvodu nebude mať návrh zákona v rokoch 2008 až 2010 vplyv na rozpočty obcí a samosprávnych krajov.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnic-kých osôb

a) Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života

Realizáciou opatrení efektívnosti pri používaní energie sa čiastočne eliminuje vplyv zvyšovania cien energií. Zvýši sa kvalita života zavedením environmentálne prijateľných a nových kvalitnejších zariadení.

b) Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu.

Opatrenia, navrhované v zákone napomôžu rozvoju podnikateľských aktivít v oblasti inštalácií energeticky účinnejších technológií, v oblasti poskytovania energetických služieb a rozvoja inovácií s rešpektovaním podmienok trvalo udržateľného rozvoja.

c) Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky

Materiál je v súlade s programovým vyhlásením vlády SR, Národným programom reforiem pre Slovensko, Koncepciou energetickej efektívnosti SR a Akčným plánom energetickej efektívnosti na roky 2008 - 2010.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky, schválenými vládou SR a Národnou radou SR v „Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993“ a v „Národnom environmentálnom akčnom programe II“ (uznesenie vlády SR č. 1112/1999).

Realizácia opatrení bude mať vplyv na zníženie emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov v oblasti zásobovania energiou. Realizácia opatrení efektívnosti pri používaní energie prispeje k zníženiu produkcie skleníkových plynov najmä oxidu uhličitého o cca. 1 500 t/r.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Navrhnuté opatrenia majú pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti vo všetkých regiónoch SR, v štátnej aj súkromnej sfére, najmä na zvýšenie počtu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou v oblasti monitorovania a hodnotenia efektívnosti pri používaní energie a poskytovania energetických služieb Sekundárne vzniknú nové pracovné miesta v priemysle pri produkcii výrobkov zameraných na efektívnosť pri používaní energie.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (námetmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky.

Navrhované opatrenia prispejú k rozvoju v podnikateľského prostredia v danej oblasti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet navrhovanej právnej úpravy.

Účelom je vytvorenie rámca na stanovenie požiadaviek na efektívnosť pri používaní energie t.j. pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe a stanovenie povinností pri používaní energie. Zákon sa dotýka všetkých skupín pri používaní energie, t. j. právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov ako aj fyzických osôb – domácností.

Efektívnosť pri používaní energie je potrebné riešiť komplexne a preto z návrhu zákona nie sú vylúčení koncoví spotrebitelia zaoberajúcich sa činnosťami vymedzenými v prílohe I k smernici EP a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve podľa prílohy I smernice 2003/87/ES. Povinnosti ukladané týmto zákonom nie sú v rozpore so zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 2

V tomto ustanovení sú uvedené definície základných pojmov používaných v jednotlivých ustanoveniach zákona obsahovo zhodne so smernicou 2006/32/ES. Vzhľadom na zaužívanú technickú prax nie je možné prevziať definície zo smernice ako doslovný preklad.

K § 3

Ustanovuje povinnosti ústredným orgánom štátnej správy v súvislosti so spracovaním a vyhodnocovaním strategických a akčných dokumentov zameraných na efektívnosť pri používaní energie.

Cieľom koncepcie je, na základe aktuálneho vývoja vo svete, v Európskom spoločenstve a aj na národnej úrovni, napomôcť riešeniu tých otázok v energetike, ktoré nerieši vnútorný trh s energiou, urobiť inventarizáciu súčasného poznania potenciálov energetických úspor v jednotlivých sektoroch slovenskej ekonomiky, identifikovať bariéry, navrhnúť strategické ciele a priority, definovať energeticky úsporné opatrenia, časovo zoradiť postupné kroky smerujúce k dosiahnutiu vytýčených cieľov a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie.

Akčný plán efektívnosti pri používaní energie bude vypracovaný v zmysle smernice 2006/32/ES a je implementačným nástrojom na dosiahnutie národného indikatívneho cieľa úspor energie stanoveného podľa čl. 4 ods. 1 smernice2006/32/ES. Akčný plán konkretizuje vybrané opatrenia a činnosti na najbližšie tri roky vrátane predpokladaných podporných finančných mechanizmov. Slovenská republika bude pripravovať akčné plány s trojročnou periodicitou v súlade s platnou európskou legislatívou. Hodnotenie plnenia akčného plánu a hodnotenie a overovanie úspor energie sa bude vykonávať podľa príloh smernice 2006/32/ES a výstupov z medzinárodnej pracovnej skupiny, zriadenej Európskou komisiou s cieľom podporiť implementáciu smernice 2006/32/ES.

V kontexte smernice 2006/32/ES má byť verejný sektor príkladom. Na tento účel má najmä verejný sektor vykonať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti zameriavajúce sa na nákladovo efektívne opatrenia, ktoré vytvárajú čo najväčšie úspory energie v čo najkratšom čase. Takéto opatrenia sa majú vykonať na vhodnej celoštátnej ako aj regionálnej alebo miestnej úrovni. Tieto opatrenia budú stanovené v národných akčných plánoch a preto aj samosprávne kraje budú spolupracovať pri tvorbe a hodnotení národných akčných plánov, čo prispeje k sociálno-ekonomickému rozvoju vyšších územných celkov v súlade s § 4 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a k napĺňaniu smernice 2006/32/ES. V tejto súvislosti bude možné využiť aj poradenstvo poskytnuté Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, financované z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, opatrenie 2.2.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje povinnosti pre výrobcu elektriny a výrobcu tepla v súvislosti s dosahovaním aspoň minimálnych účinností pri stavbe, rekonštrukcii a prevádzke zariadenia na výrobu elektriny, zariadenia na výrobu tepla a zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Hodnoty minimálnej účinnosti zariadení budú stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Pri návrhu sekundárnej legislatívy sa zohľadnia hodnoty účinnosti zariadení stanovených smernicou 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a vyhlášky Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 59/2008 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.

Vzhľadom na nevyhne potrebný čas na prípravu nových projektov a prípadné úpravy v existujúcich zariadeniach je lehota nadobudnutia účinnosti § 4 posunutá na 1. január 2013.

K § 5

Ustanovuje v jednotlivých odsekoch povinnosť pravidelne hodnotiť zariadenia na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií. Jedná sa o tzv. samohodnotenie prevádzky zariadení za účelom zisťovania strát resp. energetickej náročnosti dopravy energie a médií. Dôležité je ustanovenie o zverejňovaní výsledkov hodnotenia za účelom informovania širokej verejnosti. Napriek tomu, že zákon nestanovuje žiadne ukazovatele, ktoré je potrebné plniť, bude mať široká verejnosť pravidelný prehľad o tom, či sa v súvislosti s prevádzkou zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií dosahujú úspory energie.

K § 6

V jednotlivých odsekoch sú vymedzené povinnosti vlastníkov veľkých budov s úžitkovou plochou 1 000 m2 a viac s ústredným teplovodným vykurovaním a centrálnou prípravou teplej vody. Vlastníci budov sú povinní hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu v budove a rozvody teplej vody, zabezpečiť automatickú reguláciu teplonosného média v závislosti od vonkajšej teploty a opatriť rozvody tepla a teplej vody tepelnou izoláciou podľa technických požiadaviek ustanovených osobitným predpisom . Povinnosti podľa tohto zákona môže vlastník veľkej budovy previesť na správcu.

K § 7

Tepelná izolácia rozvodov tepla a teplej vody v budovách významne ovplyvňuje energetickú efektívnosť. Technické požiadavky na takúto tepelnú izoláciu doteraz nie sú v Slovenskej republike ustanovené, preto sa splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Zákon ustanovuje tiež výnimky, v ktorých prípadoch sa na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody nevzťahujú žiadne povinnosti.

K § 8

Ustanovuje v jednotlivých odsekoch povinnosť vykonávať energetický audit. Energetický audit zabezpečí spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve

Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je spotrebiteľ, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupiny A, C, D, E alebo F.

Spotrebitelia energie sú povinní energetické audity aktualizovať každých päť rokov.

K § 9

Predmetom právnej úpravy je ustanovenie požiadaviek na výkon činnosti energetického audítora.

Zoznam energetických audítorov vedie Ministerstvo hospodárstva SR. Skúšky odbornej spôsobilosti a aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov bude vykonávať príspevková organizácia ministerstva Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá má v tejto oblasti dlhodobé skúsenosti..

Energetický audit môže vykonať aj osoba iného členského štátu Európskej únie, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie.

K § 10

Definuje súbor činností pri poskytovaní energetickej služby. Energetické služby môže poskytovať každá právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pričom stačí splnenie ohlasovacej povinnosti a nevyžaduje sa splnenie žiadnych ďalších podmienok alebo povinností.

Energetické služby nie sú podľa návrhu tohto zákona regulovanou činnosťou v zmysle zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhy zmlúv o poskytnutí energetickej služby zverejní organizácia, určená ministerstvom. Táto úloha zverená Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, ktorá má aktivity obdobného charakteru uvedené v zriaďovacej listine.

K § 11

Predmetom právnej úpravy je ustanovenie povinností pre ústredné orgány štátnej správy a obchodné energetické spoločnosti v súvislosti s monitorovaním efektívnosti pri používaní energie, poskytovaním a spracovaním vybraných údajov.

Ministerstvo hospodárstva SR určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá

-zabezpečuje prevádzku monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie,

- zverejňuje na svojej internetovej adrese výsledky hodnotenia prevádzkovateľov zariadení na prenos, prepravu, distribúciu a rozvod energie a vybraných médií,

-vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti energetických audítorov, vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti, vykonáva aktualizačnú odbornú prípravu energetických audítorov,

-vyhodnocuje súbory údajov zaslané energetickými audítormi, sleduje, vyhodnocuje a zverejňuje údaje o efektívnosti pri používaní energie v jednotlivých sektoroch,

-zverejňuje návrh zmlúv o poskytnutí energetickej služby,

-vypracúva usmernenia o efektívnosti pri používaní energie, ktoré môžu slúžiť ako hodnotiace kritérium pri udeľovaní verejných zákaziek,

-navrhuje dobrovoľné dohody a iné trhovo orientované systémy zamerané na efektívnosť pri používaní energie,

-zabezpečuje výmenu informácií vo verejnej správe o najlepších postupoch v oblasti efektívnosti pri používaní energie,

-spolupracuje s Európskou komisiou pri výmene informácií o najlepších postupoch v oblasti efektívnosti pri používaní energie.

Vzhľadom na skúsenosti a personálne zabezpečenie prevezme v súlade so zriaďovacou listinou tieto povinnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva hospodárstva SR.

K § 12

Právna úprava vymedzuje ochranu zvláštnych záujmov pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor a Slovenskú informačnú službu v súvislosti so sledovaním a vyhodnocovaním celkovej spotreby energie.

K § 13

Ustanovuje dozor nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva Štátna energetická inšpekcia zriadená zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike.

K § 14 a 15

Predmetom právnej úpravy je vymedzenie konania právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré je podľa zákona správnym deliktom.

Za porušenie povinností uložených zákonom sa ustanovujú pokuty podľa všeobecných zásad o správnych deliktoch vo výške od 200 eur do 30 000 eur. Pri určovaní výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť konania, na trvanie a opakovanie protiprávneho stavu. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

K § 16

Ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Správny poriadok sa nevzťahuje na získanie kvalifikácie audítora, kde je podľa § 9 ustanovený osobitný postup, ani na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie a poskytovanie a spracovanie údajov podľa § 11.

K § 17

Podľa prílohy II smernice ES majú členské štáty určiť vlastné indikatívne ciele úspor energie a podľa prílohy IV spôsob merania, výpočtov a normalizácie úspor energie. Preto sa splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva SR, aby právnym predpisom upravilo tieto prevažne technické a fyzikálne skutočnosti.

Ustanovujú sa lehoty ministerstvu na hodnotenie koncepcie efektívnosti pri používaní energie do 31. decembra 2012 a predloženie nasledujúceho akčného plánu efektívnosti pri používaní energie do 30. apríla 2011.

Vlastníci veľkých budov sú povinní splniť povinnosti podľa § 6 ods. 2 až 4 do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona. Ak je vlastníkom veľkej budovy vyšší územný celok alebo obec, môže požiadať ministerstvo o odklad splnenia tejto povinnosti, ak preukáže, že pripravuje alebo realizuje projekt opatrení na dosiahnutie efektívnosti pri používaní energie vo väčšom rozsahu ako ustanovuje zákon.

K § 18

Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II

Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. sa dopĺňa o povinnosť viesť evidenciu a vyhodnocovať energetické certifikáty budov. Túto úlohu zabezpečí Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR alebo ním poverená organizácia.

K čl. III

Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2009, s výnimkou § 4 a § 11 ods. 1 písm. b), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Účinnosť § 4 je posunutá z dôvodu nevyhnutne potrebného času na prípravu nových projektov a prípadné úpravy v existujúcich zariadeniach v súvislosti so zabezpečením požadovanej účinnosti energetických zariadení.

Vzhľadom na nedostatočné personálne kapacity v orgánoch územnej samosprávy je potrebné prechodné obdobie, počas ktorého sa vypracuje jednotná metodika a vybudujú sa personálne kapacity na sledovanie a monitorovanie celkovej spotreby energie v orgánoch územnej samosprávy. Účinnosť § 11 ods. 1 písm. b) sa navrhuje až od 1. januára 2013.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu