Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.07.2010 do 31.12.2011

Vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Vychádzajúc z filozofie použitej pri príprave návrhu zákona o zahraničnej službe, ako osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom zá ujme v otázkach štátnozamestnaneckého pomeru a pracovného pomeru zamestnancov v zahraničnej službe sú obsahom zákona osobitné požiadavky zahraničnej služby ktoré, platná legislatíva nerieš i. Osobitosti sa týkajú najmä pôsobenia zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine, keďže na rozdiel od iných rezortov, pôsobenie v cudzine nie je výnimkou, ale skôr pravidlom a podstatnou súčasťou výkonu zahraničnej služby.

Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, najmä:

a) princípy a podmienky vykonávania zahraničnej služby ako špecifického druhu štátnej služby,

- zákon o zahraničnej službe vychádza z princípu osobitného zákona k zákonu o štá tnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme,

- princíp osobitného zákona znamená, že zamestnanci v zahraničnej službe budú mať v štátnozamestnaneckých a v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme,

- odchýlky sa budú týkať najmä pôsobenia na zastupiteľských úradoch,

- navrhuje sa tiež, aby ministerstvo zahraničných vecí malo oprávnenie vnútorne členiť pracovné miesta podľa prevládajúcej náplne práce na diplomatické, administratí vno-technické,

- pokiaľ ide o práva a povinnosti, navrhuje sa upraviť špecifiká vo vzťahu k vyslaným zamestnancom, akými sú napríklad zákaz zneužívania výsad a imunít, povinnos ť dodržiavania protokolárnych pravidiel a iné;

b) postavenie a činnosť zastupiteľských úradov,

- vychádza sa z konštrukcie zastupiteľských úradov, ako organizačných zlož iek ministerstva zahraničných vecí,

- pokiaľ ide o formy zastupiteľských úradov a vymedzenie diplomatických funkcií a konzulárnych funkcií, vychádza sa v plnom rozsahu z Viedenských dohovorov,

- zriaďovanie zastupiteľských úradov sa navrhuje do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky,

- navrhuje sa tiež upraviť základné podmienky na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, vrátane jeho menovania;

c) diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe.

Keďže zahraničnú službu vykonávajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme i z iných služobný ch úradov ako z ministerstva, bolo potrebné v zákone všeobecným spôsobom riešiť odlišnosti výkonu zahraničnej služby. Preto zákon novelizuje viaceré právne predpisy pracovnoprávnej a inej povahy.

Vplyvy návrhu zákona na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú vyjadrené v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh zákona, resp. oblasť, ktorú upravuje, má súvis s právom Európskeho spoločenstva a je upravená v predpisoch Spoločenstva, ako sú identifikované v Doložke zlučiteľnosti. Vzhľ adom na to, že všetky tieto predpisy už boli do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté inými právnymi predpismi a tiež vzhľadom na to, že návrh zákona nevykonáva transpozíciu tý chto predpisov, ale ako osobitný predpis odkazuje v oblastiach úpravy týchto predpisov na osobitné zákony, nie je potrebné vyhotoviť k návrhu zákona ani transpozičnú prílohu a ani tabuľky zhody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol predložený na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, sekcii rozpočtovej politiky, ktorá v stanovisku MF/27118/2009-411 zo dňa 4. 11. 2009, okrem iného, žiada finan čné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejn é financie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

V návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v ktorom bola predložená do pripomienkov ého konania bolo v doložke finančných vplyvov uvedené, že návrh zákona má finančný vplyv na štátny rozpočet ročne vo výške 670 000 eur, výdavky spojené s realizáciou predmetného zá kona bude potrebné uplatniť pri tvorbe východísk rozpočtu na roky 2011 až 2013 z dôvodu, že v rozpočte v kategórii 630 nie sú vytvorené finančné zdroje.

Uvedené výdavky mali byť len pre kapitolu Ministerstva zahraničných vecí SR. Z vyjadrenia Ministerstva financií SR, sekcie rozpočtovej politiky vyplýva požiadavka finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie. Po vykonanom pripomienkovom konaní a nasledujúcich rozporových konaniach došlo k zmene osobnej pôsobnosti zákona so záverom, že zahraničná služba bude vykonávaná v zahraničí a zamestnanci do zahraničnej služby budú vysielaní v rovnakom režime, ako je v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu bude mať návrh dopad v štátnom rozpočte na rozpočtové kapitoly tých rezortov, ktoré budú vysielať zamestnancov na výkon zahraničnej slu žby. Na základe zmeny osobnej pôsobnosti zákona niektoré náhrady a iné plnenia sa navrhujú upraviť v zákonoch v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a stávajú sa všeobecný mi. Pri navrhovaných náhradách za odvody zdravotného a sociálneho poistenia za nepracujúceho manželského partnera sa navrhuje odložiť účinnosť príslušných ustanovení od 1.1.2011.

Celkovo sa v roku 2010 predpokladá finančný dopad na všetky rezorty, ktoré predložili kvalifikovaný odhad vplyvu na štátny rozpočet vo výške 115 500 eur, z tohto Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výš ke 100 800 a Ministerstvo hospodárstva SR 14 700 eur.

V roku 2011 sa predpokladá finančný dopad vo výške 1 296 533 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 874 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 331 520 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 013 eur.

V roku 2012 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 362 093 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 876 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR 395 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo v ýške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 093 eur.

V roku 2013 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 478 175 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 878 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výš ke 509 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 175 eur.

V súvislosti s návrhom zákona nepredpokladajú dopad na štátny rozpočet Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo š kolstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Pokiaľ ide o navrhované nové náhrady v prepočte na jednu osobu mesačne, náhrada za sťažené životné podmienky predstavuje cca 400 euro (týka sa zamestnanca), náhrada za odvody na zdravotné poistenie za nepracujúceho manželského partnera sa predpokladá cca 13 euro a náhrada za odvody na sociálne poistenie nepracujúceho manželského partnera vo výške od 108 euro maximálne do výšky 254 euro.

Ministerstvo zahraničných vecí SR, ako aj ministerstvá, ktoré predpokladajú dopad na štátny rozpočet vzali na vedomie skutočnosť, že nie je možné zvýšené výdavky súvisace s návrhom zá kona nárokovať v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a že tieto výdavky bude potrebné pokryť v rámci svojej kapitoly.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

2.Názov návrhu právneho predpisu:

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 18, 23, 45, 151, 153

-sekundárnom

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchá dzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobch ádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15).

je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založ ení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcov é rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet právnej úpravy a vecná pôsobnosť zákona.

K § 2

Ustanovuje sa osobná pôsobnosť zákona. Definuje sa vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zá kona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o zahraničnej službe sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov ktorí vykonávajú práce vo verejnom z áujme, v služobnom úrade alebo u zamestnávateľa, ktorí vysielajú zamestnancov na zastupiteľský úrad.

K § 3

Definujú sa základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná, pričom ide o princípy, ktoré sú uplatňované v zahraničnej službe súčasne s princípmi podľa zá kona o štátnej službe. Tieto princípy sú následne premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad. Princíp jednotnosti vyjadruje skutočnosť, že zahraničná služba – hoci ju vykonávajú rôzne subjekty na rôznych miestach sveta – tvorí jeden celok. Princíp profesijnej cti má vyjadrovať, v nadväznosti na princíp etiky podľa zákona o štátnej službe, vyjadruje viazanosť zamestnancov v zahraničnej službe aj pravidlami, ktoré v tejto oblasti pôsobenia sú všeobecne uznávané a rešpektované. Princíp profesijnej cti je vyjadrený aj v povinnostiach zamestnanca v zahraničnej službe dodržiavať protokolárne pravidlá pri výkone zahraničnej služby. Princíp kariérneho rastu, v spojení s princípom profesionality podľa zákona o štátnej slu žbe, sa premieta jednak v povinne zabezpečovanom vzdelávaní a prehlbovaní kvalifikácie a tiež v ustanoveniach o diplomatických hodnostiach, odrážajúcich kariérne postavenie zamestnanca v zahraničnej služ be. Mobilita, ako princíp uplatňovaný v zahraničnej službe, je premietnutá do ustanovení o vysielaní zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľský úrad, pričom pôsobenie na zastupiteľskom ú rade je v zahraničnej službe podstatou a pravidlom jej výkonu a nie výnimkou, ako napr. pri štátnej službe.

K § 4

Definuje zahraničnú službu ako štátnu službu a výkon práce vo verejnom záujme, ak s ú tieto vykonávané na zastupiteľskom úrade. Inými slovami, definuje zahraničnú službu prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Nadväzne na to sa navrhuje definovať zamestnanca v zahraničnej službe a na ú čely odstránenia možných výkladových pochybností aj postavenie služobného úradu a vedúceho služobného úradu vo vzťahu k zamestnancom v zahraničnej službe, vykonávajúcim práce vo verejnom zá ujme. v oblastiach, v ktorých má Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zákonné kompetencie. Vykonáva sa na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Definuje vzťah z ákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje kompetenciu služobného úradu v súvislosti s vedením a spracovávaním osobných údajov nielen štátnych zamestnancov a zamestnancov, ale aj ich manželov , nezaopatrených, príp. postihnutých detí, ktorí tohto zamestnanca nasledujú. Dôvodov na vedenie týchto evidencií je viacero, hlavne je to skutočnosť, že aj sprevádzajúce osoby sú vysielané služobným úradom, sú im vydávané služobné alebo diplomatické pasy, z dôvodov ekonomických sú vo viacerých prí padoch v zahraničí zamestnávané na zastupiteľskom úrade, poskytujú sa im náhrady a plnenia podľa osobitných zákonov.

K § 6

Ide o všeobecné ustanovenie o zastupiteľských úradoch, ktoré definuje ich úlohu a jednotlivé formy, v ktorých môžu byť zriadené.

K § 7 a 8

Ustanovenia § 7 definujú prvé dve formy zastupiteľského úradu – diplomatickú misiu a stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení. Zároveň vymedzujú pojem „diplomatické funkcie“, ako náplň činnosti týchto zastupiteľských ú radov, pričom vychádzajú z ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Ustanovenie odseku 2 reaguje na prax, v rámci ktorej je bežným kumulácia diplomatických a konzulárnych funkcií v diplomatickej misii – o takejto kumulácii môže rozhodnúť minister. V § 8 sa upravuje poverovanie a odvolávanie vedúcich diplomatických misií, ktoré je ústavnou kompetenciou prezidenta Slovenskej republiky, a preto zákon jednak zjednocuje poverovanie vedúcich diplomatických misií s vedúcimi stálych misií pri medzinárodnej organizácii (v kompetencii prezidenta) a ustanovuje možnosť vlády navrhnúť prezidentovi kandid átov na poverenie touto funkciou, pričom zároveň ustanovuje podmienky, ktoré osoby navrhnuté vládou musia spĺňať. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré obsahuje úpravu pre prípad zriadenia diplomatickej misie pre niektor é štáty so sídlom na Slovensku. Ide o efektívnejší výkon zahraničnej služby v porovnaní so zriadením diplomatickej misie, so všetkými nákladmi z toho plynúcimi, v zahraničí , ako aj ustanovenie, ktoré umožňuje vymenovať za vedúceho diplomatickej či stálej misie aj osobu, ktorá nie je poverená prezidentom – ide výlučne o prípady, v ktorých nie je z diplomatických dô vodov vhodné v danej krajine mať povereného vedúceho týchto misií (tzv. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca).

K § 9

Obdobne ako pri diplomatickej misii a stálej misii pri medzinárodnej organizácii sa navrhuje definovať obsah pojmu „konzulárne funkcie“, ako náplne činnosti konzulárneho úradu. Následne sa definujú jednotlivé formy konzulárnych úradov, ako aj spôsob menovania vedúceho konzulárneho úradu. Vedúcim konzulárneho úradu môže byť len osoba, ktorá je zamestnancom v služobnom úrade, ktorý m je ministerstvo a ktorá je vybratá prostredníctvom vnútorného výberového konania. a ktorú do funkcie menuje minister zahraničných vecí.

K § 10

Ustanovenia § 10 obsahujú základné pravidlá činnosti honorárnych konzulátov. Ide o špecifický typ konzulárneho úradu, ktorý je neoddeliteľne spojený s osobou honorárneho konzula a činnos ť tohto konzulátu je financovaná a zabezpečovaná honorárnym konzulom, ktorý zároveň nie je zamestnancom v zahraničnej službe. Z povahy veci, keďže aj honorárne konzuláty môžu vykonávať niektor é konzulárne funkcie a teda konať v mene Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť, aby kontrolu honorárnych konzulátov vykonávala diplomatická misia príslušná pre daný štát.

K § 11

Osobitná misia je špecifická tým, že sa zriaďuje v zásade ad hoc na konkrétnu úlohu či účel. Keďže vedúcim osobitnej misie nemusí byť len zamestnanec v zahraničnej služ be, navrhuje sa, ak bude za vedúceho poverená iná osoba, aby sa táto zaradila do dočasnej štátnej služby a bola jej prepožičaná diplomatická hodnosť.

K § 12 až 14

Spoločné ustanovenia k zastupiteľským úradom obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na v šetky formy zastupiteľských úradov. V § 12 sa okrem ustanovenia viazanosti výkonu diplomatických a konzulárnych funkcií nielen slovenským právnym poriadkom ale aj medzinárodnými zmluvami a poskytovaní m ochrany občanom členských štátov Európskej únie, ustanovuje v odseku 3 osobitné postavenie diplomatickej misie v sústave zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, a to jednak tým, že je najvyšší m zastupiteľským úradom, ako aj tým, že môže vykonávať činnosť všetkých ostatných foriem zastúpenia. § 13 obsahuje ustanovenia umožňujúce zriaďovanie spoločných zastupiteľských ú radov s inými štátmi, resp. pôsobenie na iných zastupiteľských úradoch. Ide o inštitút, ktorý vychádza najmä z praxe zriaďovania spoločných zastupiteľských úradov v krajiná ch, kde zriadenie osobitného zastupiteľského úradu Slovenskej republiky nie je z rôznych dôvodov efektívne. § 14 umožňuje zriaďovať tzv. pobočky zastupiteľského úradu, čo je požiadavka vyvolaná praxou, ako aj politickými či geografickými podmienkami, v ktorých zastupiteľské úrady pôsobia. Pobočka nemusí byť nevyhnutne zriadená v krajine sídla diplomatickej misie.

K § 15

Toto ustanovenie upravuje niektoré osobitosti viažuce sa na vykonávania zahraničnej služ by. Navrhuje sa ustanoviť povinnú tzv. „predvýjazdovú prípravu“, ktorej cieľom má byť zabezpečenie odbornej zdatnosti vysielaného zamestnanca, s prihliadnutím na špecifiká prijímajúceho štá tu. Ustanovenie, že ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, pričom dieťa takýchto zamestnancov môže by ť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, explicitne vyjadruje skutočnosť, že postavenie sprevádzajúcej osoby v takýchto prípadoch nie je možné „kumulovať“. Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie plateného služobného alebo pracovného voľna na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s vyslaním. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti na zastupiteľ skom úrade a na mimoriadnu neefektívnosť a obtiaže spojené s polročným cyklom „menovania zástupcov“ sa navrhuje, aby zastupovania vedúceho na zastupiteľskom úrade nebolo použité obmedzenie doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe.

K § 16

Obsahuje ustanovenia o sprevádzajúcich osobách. Zavádza sa povinnosť služobného úradu, na žiadosť vysielaného zamestnanca, vyslať spolu s ním aj jeho manžela a deti. Ustano venie odseku 2 reaguje na potrebu absolvovania základnej prípravy niektorých sprevádzajúcich osôb, vzhľadom na funkciu, ktorú zamestnanec, ktorého sprevádzajú, má vykonávať.

K § 17

Ustanovujú sa jednotlivé hodnosti, vrátane ich určenia do stupňov, ako aj konzulárne triedy, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní na konzulárnych úradoch. Navrhuje sa tiež , aby na udelenie diplomatickej hodnosti nebol právny nárok, s výnimkou situácie, ak je osoba prezidentom poverená vedením diplomatickej alebo stálej misie. Nenárokovateľnosť diplomatickej hodnosti vychádza zo skutoč nosti, že udelenie či prepožičanie je vyjadrením kariérneho postavenia a vychádza z posudzovania každého prípadu osobitne, bez možnosti paušalizácie podmienok do takej miery, aby mohli byť diplomatické hodnosti právne nárokovateľné. Podrobnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo, keďže udeľovanie a prepožičiavanie diplomatických hodností je v kompetencii ministra zahraničných vec í.

K § 18 až 20

Práva a povinnosti tak zamestnanca v štátnej službe, ako aj zamestnanca vykonávajúceho prácu

vo verejnom záujme podrobne definujú príslušné všeobecné predpisy. Ustanovuje sa právo zamestnanca na evakuáciu z prijímajúceho štá tu, v prípade v návrhu ustanovených skutočností, ako odraz práva zamestnanca na ochranu života a zdravia Vzhľadom na to, že vyslanie trvá aj počas evakuácie a zamestnanci majú povinnosti vyplývajúce im z ich činnosti a postavenia, považuje sa aj čas evakuácie za čas výkonu zahraničnej služby. Pokiaľ ide o povinnosti, navrhuje sa nad rámec povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov doplniť ďalš ie, z povahy veci sa vzťahujúce najmä na zamestnancov vyslaných na zastupiteľský úrad, resp. vyplývajúcich zo špecifík zahraničnej služby. Odlišná úprava rozsahu náhrady škody vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.

K § 21

Ministerstvo zavádza nový druh skúšky novoprijatého zamestnanca, ktorú vykoná po absolvovaní adaptačného vzdelávania. Dôvodom je potreba jednak zabezpečenia povinného adaptačného vzdelá vania, ale najmä potreba overovania nielen získaných vedomostí, ale všeobecne spôsobilosti vykonávať špecifický druh štátnej služby, ktorý zahraničná služba predstavuje. Okrem bežných procesný ch ustanovení o priebehu a vykonaní skúšky sa navrhuje neúspešné vykonanie opakovanej skúšky, resp. prvej skúšky bez požiadania o jej opakovanie, spojiť so zánikom štátnozamestnanecké ho pomeru ex lege.

K § 22

Hlavným účelom tohto ustanovenia je umožniť ministerstvu klasifikáciu miest v zahraničnej službe podľa prevažujúceho druhu činnosti, čo bude mať svoj dopad aj na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifik ácie a špecializáciu zamestnancov a na ostatné vnútorné postupy vykonávania štátnej služby, výkonu práce vo verejnom záujme v ústredí, ako aj zahraničnej služby. Z dôvodu finančnej nároč nosti sa tiež navrhuje nezriaďovať miesta mimoriadnej významnosti na zastupiteľských úradoch. Ustanovenie odseku 4 preberá úpravu platnú v minulosti v zákone o štátnej službe a rieši situáciu vedú cich zamestnancov v štátnej službe, ktorí ako dlhoroční odborníci vykonávajú funkciu vedúceho zamestnanca (spravidla funkciu veľvyslanca, generálneho konzula, riaditeľa slovenského inštitútu) v zahranič í a ako odborníkom sa ich umožňuje vymenovať na funkciu vedúceho zamestnanca bez výberového konania.

K 23 až 26

Navrhuje sa ustanoviť tri ďalšie prípady zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na mi nisterstve, ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe. § 24 upravuje situáciu, ak je zamestnanec vyslaný do orgánu verejnej moci iného štátu a toto vyslanie podriaďuje režimu dočasného vyslania pod ľa zákona o štátnej službe, pričom špecifikuje dobu vyslania a tiež rozsahu poskytovania náhrad tomuto zamestnancovi, keďže z praxe sú tieto náhrady poskytované aj orgánom, v ktorom zamestnanec pôsobí . § 25 ustanovuje prípad zaradenia zamestnanca mimo činnú štátnu službu, ak zamestnanec pôsobí v medzinárodnej organizácii a dostáva od tejto organizácie plat. Ide o špecifický inštitút, ktorého cie ľom je umožniť zamestnancovi v určitom štádiu jeho kariéry, nabrať skúsenosti počas pôsobenia v medzinárodnej organizácii pri súčasnom zachovaní možnosti „návratu“ na ministerstvo. Inštit út veľvyslancov s osobitným poslaním podľa § 26 má v praxi diplomatickej služby svoje opodstatnenie. Ide o zamestnanca, zvyčajne bývalého vedúceho diplomatickej misie či stálej misie, ktorý je poverený konkrétnou, zväčša dlhodobou agendou vo vymedzenej veci a koná v záujme Slovenskej republiky v tejto veci.

K § 27

Ustanovenie upravuje základné zákonné rámce hodnotenia a oceň ovania na ministerstve. Hodnotenie a jeho výsledky majú mať dôležité miesto v systéme štátnej služby ako aj v systéme výkonu práce vo verejnom záujme na ministerstve. Podrobnosti o systéme hodnotenia bud ú ustanovené v služobnom predpise. Nad rámec úpravy v zákone o štátnej službe sa navrhujú dva druhy ocenení, ktorými sú ocenenie ministra a mimoriadne udelenie di plomatickej hodnosti. Osobitne pri mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ide o ocenenie špecifické pre ministerstvo a z tohto dôvodu je jeho úprava obsiahnutá v návrhu zákona. Ocenenia udeľuje minister a podrobná úprava bude obsiahnutá v služobnom predpise.

K § 28

Ustanovenia o vzdelávaní sú upravené aj v zákone o štátnej službe. Napriek tomu sa však navrhuje povinnosť ministerstva zabezpečiť najmenej vzdelávanie v rozsahu podľa odseku 2, keďž e na absolvovanie týchto príprav nadväzujú v mnohom zákonné práva a povinnosti. Na účely možnosti posúdenia úrovne absolvovania prípravy sa ustanovuje v odseku 3 spôsob jej ukonč enia, ktorým môže byť skúška. Dôvodom ustanovenia obligatórnych typov vzdelávania, ktoré ministerstvo zabezpečuje, ako aj ich ukončenie skúškou je previazané s princípom kariérneho rastu a absolvovanie vzdelávaní má zabezpečiť nielen odbornú zdatnosť zamestnancov, ale má následne odraz v ich možnostiach kariérneho postupu a pôsobenia na ministerstve. Ustanovenia o vzdelávaní sa v určenom rozsahu vzťahujú aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 29 až 32

Navrhuje sa ustanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa najmä definujú právne vzťahy a inštitúty, vzniknuté podľa doterajších predpisov na účely zákona o zahraničnej službe. Ide o š tandardné ustanovenia, riešiace konflikt medzi novou a starou zákonnou úpravou, tak v právnych vzťahoch a ich kontinuite, ako aj vo vzťahu k jednotlivým novým zákonným inštitútom.

K čl. II

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. III

K bodu 1

Navrhovaná zmena zohľadňuje platnú dikciu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva úloha Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach sp ôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím precizuje aktuálne platné znenie cit ustanovenia. V súvislosti s novou právnou úpravou výkonu štátnej služ by v zahraničí sa zároveň zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy aj na úseku ochrany zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje pož iadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti ako aj oprávnené požiadavky smerujúce voči Slovenskej informačnej službe poskytovať podporu orgánom verejnej moci, predovšetký m Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, pri tvorbe a prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Z platného znenia ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pô sobnosti. Dikcia uvedeného ustanovenia platí v nezmenenej podobe od momentu vydania zákona o Slovenskej informačnej službe, t. j. od roku 1993. V čase od jeho vydania však došlo k mnohým zmenám, na ktoré znenie uveden ého ustanovenia nereflektovalo. Slovenská republika prevzala na seba v priebehu svojej existencie veľa významných medzinárodnoprávnych záväzkov a stala sa členom medzinárodných organizácií. Z pohľadu vecnej p ôsobnosti Slovenskej informačnej služby je zrejme najvýznamnejšou z týchto organizácií práve NATO. Navrhovaná právna úprava tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pô sobenia Slovenskej informačnej služby v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva, osobitne zavedením možnosti spolupráce s NATO. Cieľom tejto pripomienky je preto sú časne zohľadniť v zákone o Slovenskej informačnej službe aj jej spolupôsobenie ako ústrednej spravodajskej služby Slovenskej republiky na úseku zabezpečovania bezpečnosti a stability v severoatlantickom priestore a podpora kolektívnej obrany členských štátov NATO.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov. Navrhovaná zmena reflektuje na uznesenie vlády SR č. 1109/2000, ktoré predpokladá poskytovanie podpory Slovenskou informačnou službou Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky potrebnej na tvorbu a prijímanie rozhodnutí t ýkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a tým k podpore realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a k presadzovaniu záujmov štátu v tejto oblasti.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť vykonať zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia avšak len v krajných prípadoch. Tieto opatrenia bude možné uplatniť len vtedy, ak to bude potrebné na zabránenie vymedzené mu okruhu protispoločenských javov. Ide predovšetkým o také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie aktivitám cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky a ktoré sú v rozpore s jej z áujmami, najmä zahraničnopolitickými, hospodárskymi a bezpečnostnými. Takýmito bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožnia Slovenskej informačnej službe zamedziť realizácii týchto protispoločenský ch javov a zabezpečia ochranu Slovenskej republiky pred nimi, sú napríklad kontrašpionážne opatrenia vykonávané počas kontrašpionáže. Navrhované znenie zároveň rešpektuje medzinárodnoprávne závä zky Slovenskej republiky ako aj právo Európskej únie, ktoré spočíva v zakotvení a deklarovaní zásad proporcionality a primeranosti. Aplikácia zásady proporcionality je vyjadrená v predmetnom ustanovení možnos ťou použitia bezpečnostných opatrení len v prípade potreby ich použitia ako ďalšieho, podporného prostriedku, na zabránenie určitému druhu aktivít alebo ohrození a na realizáciu zahraničnopolitický ch záujmov, predovšetkým vtedy, ak použitie iných prostriedkov spravodajskej služby je znemožnené alebo podstatne sťažené alebo sa nimi nedá dosiahnuť požadovaný cieľ. Vykonané bezpečnostné opatrenia musia byť zároveň primerané, teda uplatnenie týchto opatrení nesmú, s ohľadom na dosiahnutie nimi sledovaného cieľa, prekročiť potrebnú mieru a nesmú byť zjavne neprimerané k prostriedkom a opatreniam, voči ktorým smerujú.

K bodu 5

Platné znenie predmetného ustanovenia rozširuje v súlade s doteraz platnou dikciou § 1 okruh právnych noriem, ktoré ukladajú Slovenskej informačnej službe úlohy, ktoré je povinná plniť. Medzi uvedené prá vny normy podľa uvedeného ustanovenia patria osobitné zákony, medzinárodné zmluvy a dohody, ktorým je Slovenská republika viazaná. Platné znenie tejto dikcie sa rozširuje o úlohy súvisiace s č lenstvom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v NATO.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú pripomienku nadväzujúca na ostatné pripomienky.

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa zavádza oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať ochranu príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy informačnej služby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým tí príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. Nakoľko v mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Slovenskej informačnej služby v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné im poskytovať potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany v prípade, ak budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahrani čí.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. V

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VI

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VII

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VIII

K bodom 1 až 4

Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu vý davkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nen árokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestné ho.

K bodu 5

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel zač ne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závisl ú činnosť alebo nepodnikal).

K bodom 7 a 8

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez oh ľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).

K bodu 9

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočí ta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuá cie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.

K bodu 11

Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa z ákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu slu žbu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželsk ého partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia.

Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Náhrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 4 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí n áhrada v pomernej časti zaplateného poistného, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 6 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 7 ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na zdravotné poistenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26b sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, ktorý počas dočasného vyslania nie je povinne sociálne poistený a počas dočasné ho vyslania sa rozhodne byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorší ch predpisov. Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim manželom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v zamestnaní a teda byť povinne poistení pre vyššie uvedené účely. Náhrada je mesačne limitovaná vymeriavacím základom, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktor ý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

Odseky 2 a 4 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Ná hrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 3 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí náhrada v pomernej časti zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 5 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 6 ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26c sa spresňujú podmienky poskytovania náhrady cestovných výdavkov za účelom dovolenky a späť do miesta dočasného vyslania zamestnancovi, manželovi a deťom – mení sa nenárokový charakter tejto náhrady na nárokový charakter, ustanovuje sa časové obdobie poskytovania tejto náhrady a povinnosť naplánovať si čerpanie dovolenky v období lekárskej prehliadky a vykonania skúšky dieťaťa.

K bodu 12

Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za màtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Ná hrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

K bodu 13

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.

K bodu 14

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.

K bodu 15

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.

K bodu 16

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 17

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.

K bodu 18

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K Èl. IX

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. X

Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaný ch zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.

K Èl. XI

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti zo zavedením náhrady za sťažené životné podmienky počas výkonu práce v zahraničí.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Životné podmienky v niektorých krajinách sú ťažšie alebo veľmi ťažké oproti podmienkam bežným v domovskej krajine. Kritériá, na základe ktorých sa určí krajina so sťaženými životn ými podmienkami nie sú zohľadnené v žiadnej zložke platu podľa tohto zákona. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne ťažko dostupné. Rovnako podnebie má negatí vny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V ostatných miestnych podmienkach môže byť napr. rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlá dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí, bankový systém, resp. jeho absencia a pod.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

V prípade evakuácie nedochádza k zmene platových podmienok zamestnanca. Premiestnenie zamestnanca s rodinou vzniká z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré nemôže zamestnávateľ ani zamestnanec ovplyvniť . Zamestnancovi je v takýchto prípadoch potrebné zachovať rovnaké podmienky, za ktorých vykonával prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Ide o dočasné riešenie, a to maximálne na 5 mesiacov a také to udalosti nie sú bežné. Za celé obdobie existencie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola evakuácia uskutočnená výnimočne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K Èl. XII

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. XIII

K bodu 1

Ustanovuje sa, že profesionálny vojak, ktorý bude nasledovať zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu, bude zaradený do neplatenej zálohy.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa, aby poverenie výkonom funkcie vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii, vedúceho osobitnej misie ako civilného zamestnanca v zahraničnej službe bol dôvod na skonč enie služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákona analogicky ako v ostatných prípadoch uvedených v § 71 zákona. Ak pôjde o vyslanie profesionálneho vojaka do Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO, bude vyslaný v súlade s týmto zákonom.

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu navrhovanú v čl. I v § 14 ods. 4 návrhu zákona pre zamestnanca zahraničnej služby sa navrhuje pre vedúceho služobného úradu možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi služobné voľno bezprostredne pred vyslaním na výkon štátnej služby do zahraničia alebo bezprostredne pred ukončením tohto vyslania, najviac v rozsahu troch dní. Zároveň sa ustanovuje poskytovanie platu počas tohto služobn ého voľna.

K bodu 5

Ustanovenie upresňuje pre aplikačnú prax prepočet ostatných plnení poskytovaných profesionálnemu vojakovi (napr. príspevok zo sociálneho fondu, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) a nená vratného preddavku v inej mene ako v eurách. V zákone bol doteraz riešený len prepočet platu na cudziu menu.

K bodu 6

Upravuje sa poskytovanie zahraničného platu profesionálnemu vojakovi počas evakuácie. Úprava sa zlaďuje s úpravou navrhovanou pre zamestnanca zahraničnej služby.

K bodu 7

Ustanovením sa spresňuje rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí.

K Èl. XIV

K bodu 1

Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania št átnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zá kona a všeobecného zákona.

K bodu 2

Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2

K bodu 3

Technicko-legislatívna úprava.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 6

Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štá tnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.

K bodu 7

Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.

K bodu 8

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôž e ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratš í týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.

K bodu 9

Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).

K bodu 10 a 11

Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavné ho činiteľa služobnú zmluvu.

K bodu 12

Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.

K bodu 13 až 15

V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne nábož enstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.

K bodu 16

Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.

K bodu 17

V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifiká cie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.

K bodu 18

Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 19

Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 20

V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platový ch podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štá tnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.

K bodu 21

Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom ( § 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolova ť a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister.

V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu urč ovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

K Èl. XV

Účinnosť zákona o zahraničnej službe sa navrhuje od 1. júla 2010. Účinnosť niektorých ustanovení zákona o štátnej službe (čl. XIV), ktorých novelizáciu si vyžiadala aplikačná prax, sa navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z hľadiska finančných dopadov na štátny rozpočet zákona o zahraničnej službe sa navrhuje osobitná účinnosť ustanoven í čl. VIII upravujúcich náhrady výdavkov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie nepracujúcich manželských partnerov, ktorí sprevádzajú vyslaných zamestnancov na zastupiteľský úrad.

V Bratislave 16. 12. 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Miroslav Lajčák

minister zahraničných vecí

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu