Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2023 do 29.05.2023

Platnosť od: 18.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 29.05.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Územná samospráva, Kolektívne pracovno-právne vzťahy, Zamestnanosť, Stredné školstvo, Základné školstvo, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Odmena za prácu
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD214DS38EUPP19ČL0

Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2023 do 29.05.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 553/2003 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 389/2022

Legislatívny proces k zákonu 389/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 389/2022, dátum vydania: 29.11.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona predovšetkým zohľadňuje poznatky získané pri odvádzaní prebytku osobitného účtu Štátnej pokladnice do príjmov štátneho rozpočtu počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy ustanovení 6 ods. 5 8 návrhu zákona) týkajúcich sa vymedzenia osobitného účtu. Tieto ustanovenia v súčasnosti nezohľadňujú reálny stav napr. úročenia vkladov a zostatkov bežných účtov, úročenia PM účtu vedeného v TARGET2-SK v Národnej banke Slovenska (ďalej len „NBS“), rozširovania služieb pre klientov Štátnej pokladnice a s tým spojené novovznikajúce výdavky.

Cieľmi predkladaného návrhu zákona je najmä:

•spresnenie vymedzenia osobitného účtu,

•spresnenie vymedzenia a doplnenie príjmov osobitného účtu,

•spresnenie vymedzenia a rozšírenie výdavkov osobitného účtu,

•úprava formy preddavku, ktorou sa v priebehu rozpočtového roka odvádza prebytok osobitného účtu do príjmov štátneho rozpočtu,

•spresnenie postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ďalej len „agentúra“) z pohľadu investorov a účastníkov finančného trhu ako aj s ohľadom na transakcie uzatvárané na finančnom trhu.

V osobitných článkoch II. a III. sa navrhujú zmeny v súvisiacich zákonoch, ktorými zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Február 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Máj 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrh zákona predovšetkým zohľadňuje poznatky získané pri odvádzaní prebytku osobitného účtu Štátnej pokladnice do príjmov štátneho rozpočtu počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia osobitného účtu, ktorá v súčasnosti nezohľadňuje reálny stav aplikačnej praxe napr. v oblasti úročenia vkladov a zostatkov bežných účtov, úročenia PM účtu vedeného v TARGET2-SK v Národnej banke Slovenska, rozširovania služieb pre klientov Štátnej pokladnice a s tým spojené novovznikajúce výdavky.

V návrhu zákona sa ďalej spresňujú ustanovenia týkajúce sa postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity s ohľadom na viaceré skutočnosti, a to najmä: vzťah k Ministerstvu financií Slovenskej republiky, uzatváranie transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, spätné odkúpenie a predčasné splácanie štátneho dlhu, uzatváranie transakcií vo vzťahu k účtom klienta Štátny dlh.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom je navrhovanými zmenami zosúladiť právnu úpravu s potrebami aplikačnej praxe najmä spresnením vymedzenia osobitného účtu Štátnej pokladnice a postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Upravuje sa vymedzenie preddavku odvádzaného v prípade kladného zostatku osobitného účtu, pretože rezerva, o ktorú je znížený, sa netvorí iba na vyplatenie úrokov, ako je to uvedené v pôvodnom znení, ale aj na financovanie všetkých výdavkov osobitného účtu. Cieľom je, aby v prípade neočakávaného nárastu výdavkov osobitného účtu v priebehu kalendárneho roka, Štátna pokladnica mohla tvoriť rezervu do výšky 100% zostatku osobitného účtu, pričom na konci kalendárneho roka Štátna pokladnica odvedie kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do príjmov štátneho rozpočtu.

Spresnením postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, keď agentúra nemusí pôsobiť výlučne len ako splnomocnenec ministerstva, ale aj ako samostatný a autonómny subjekt konajúci v mene

3

Slovenskej republiky sa sleduje zefektívnenie procesov vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Ministerstvo financií SR, Štátna pokladnica, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenia neboli zvažované, nakoľko ide o precizovanie doterajšej právnej úpravy na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nerealizovanie navrhovaných úprav by spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi, keďže súčasná právna úprava nezohľadňuje aktuálny stav z dôvodu dynamiky technického pokroku a potreby jeho pretavenia do služieb klientov Štátnej pokladnice, resp. pri realizovaní transakcií zo strany Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity vo vzťahu k investorom a účastníkom finančného trhu.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Bezpredmetné, keďže týmto materiálom nedochádza k transpozícii práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

K preskúmaniu účelnosti a účinnosti materiálu by mohlo dôjsť na konci kalendárneho roka 2022, kedy Štátna pokladnica odvádza kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do štátneho rozpočtu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

4

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo financií SR, odbor štátnych podnikov a špecifických operácií štátu

Ing. Dagmar Guľová, e-mail:

dagmar.gulova@mfsr.sk

 

Mgr. Júlia Švajková, e-mail:

julia.svajkova@mfsr.sk

 

Tel.: 02/5958 3228

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Informácie a údaje Ministerstva financií SR, Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

6

B. Osobitná časť

K čl. I – zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K bodom 1, 2, 3, 13 a 14 4 ods. 1, § 4 ods. 2 a 5 7, § 5 ods. 2, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1, § 15 ods. 2 a 5 až 7, § 16 ods. 2]:

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s funkciou riaditeľa Štátnej pokladnice a riaditeľa agentúry, aby nedochádzalo k ich zámene. Navrhované zmeny majú legislatívno-technický charakter.

K bodom 4, 10 a 18 [§ 6 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. c) a § 20]

Navrhované zmeny majú legislatívno-technický charakter. Nástupcom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky aj Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré podľa § 2 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 35/2019 Z. z.“) spolu s daňovými úradmi, colnými úradmi a Kriminálnym úradom finančnej správy tvorí finančnú správu a ktoré podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 35/2019 Z. z. riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy.

K bodu 5 [§ 6 ods. 1 písm. d)]:

Navrhovaná zmena zohľadňuje postavenie Štátnej pokladnice vo vzťahu k zákonu č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona je Štátna pokladnica poskytovateľom platobných služieb s príslušnými právami a povinnosťami pri poskytovaní platobných služieb.

K bodu 6 [§ 6 ods. 1]:

Aktualizované upravené znenie písmena d) zahŕňa aj doterajšie znenie písmen d), e) a f), ktoré sa tým stávajú nadbytočné.

K bodu 7 [§ 6 ods. 4]:

Navrhovaná zmena spresňuje rozsah platobných operácií, pri ktorých sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

K bodu 8 [§ 6 ods. 5 až 8]:

Zmenou navrhovanou v § 6 ods. 5 sa reaguje na poznatky, ktoré Štátna pokladnica získala pri vykonávaní svojej činnosti počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy týkajúcej sa osobitného účtu. Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť vymedzenie osobitného účtu tak, aby sa na osobitnom účte sledovali príjmy a výdavky súvisiace s pôsobnosťou Štátnej pokladnice vymedzenou v § 6 a § 11 zákona č. 291/2002 Z. z.

7

Predmetom navrhovanej zmeny v § 6 ods. 6 je spresnenie doterajšieho znenia vymedzenia príjmov osobitného účtu na základe znalostí z praxe. Podľa súčasne platného znenia písmena e) príjmami osobitného účtu Štátnej pokladnice kurzové rozdiely vyplývajúce z rozdielu medzi kurzom vyhláseným Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a kurzom použitým Štátnou pokladnicou, ktoré vznikali pri zúčtovaní prevodov prostriedkov ES, pre ktoré v tom období platili iné pravidlá ako pre ostatné prevody v cudzej mene. Prevody prostriedkov ES sa museli v zmysle vtedy platnej legislatívy realizovať v cudzej mene EUR podľa kurzu vyhláseného ECB k stanovenému dňu na mesačnej báze. Po prechode na menu EUR pôvodné znenie stratilo opodstatnenie, pretože z prevodov prostriedkov ES nevznikajú kurzové rozdiely a zúčtovávajú sa tak ako ostatné prevody klientov v mene EUR. Z tohto dôvodu sa pôvodné znenie nahrádza novým písmenom f), ktoré reflektuje vznikajúce kurzové rozdiely z tzv. konverzných operácií, ktoré Štátna pokladnica odvádza do príjmov štátneho rozpočtu. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

V navrhovanom znení § 6 ods. 7 sa spresňuje a rozširuje doterajšie vymedzenie výdavkov osobitného účtu s ohľadom na aktuálny stav. Medzi výdavky osobitného účtu sa dopĺňajú výdavky vyplývajúce z úročenia zostatkov účtov Štátnej pokladnice vedených podľa § 6 ods. 1 písm. e) negatívnou úrokovou sadzbou na základe Rozhodnutia ECB z 5. júna 2014 o úročení vkladov, zostatkov a prebytočných rezerv (ECB/2014/23). Táto zmena úročenia významný vplyv aj na úročenie zostatku na PM účte Štátnej pokladnice ako účastníka v TARGET2 vedeného v NBS. Pôvodná právna úprava zákona zohľadňovala iba úročenie kladnou úrokovou sadzbou. Ďalšími výdavkami osobitného účtu, o ktoré sa rozširujú, výdavky určené v písmene c), ktoré Štátnej pokladnici vznikajú hlavne z dôvodu zavádzania nových služieb pre klientov Štátnej pokladnice. Sem patrí aj zmluvne dohodnutá ročná odmena pre NBS za poskytovanie špecializovaných bankových služieb v krízových situáciách. Rovnako ako pri odseku 6 aj v odseku 7 sa pôvodné znenie písmena b) o kurzových rozdieloch mení a zároveň sa vkladá nové písmeno d) z dôvodu, ako je uvedený pri odseku 5.

V nadväznosti na zmeny v odsekoch 5 až 7 sa v odseku 8 upravuje vymedzenie preddavku odvádzaného v prípade kladného zostatku osobitného účtu, pretože rezerva, o ktorú je znížený, sa netvorí iba na vyplatenie úrokov podľa § 11 ods. 5, ako je to uvedené v pôvodnom znení, ale na financovanie všetkých výdavkov osobitného účtu podľa § 6 ods. 7. V prípade neočakávaného nárastu výdavkov osobitného účtu v priebehu kalendárneho roka (napr. nárast účastníckych a transakčných poplatkov v platobných systémoch, zvýšenie nákladov za nerealizované konverzné operácie), Štátna pokladnica môže tvoriť rezervu do výšky 100% zostatku osobitného účtu. Na konci kalendárneho roka Štátna pokladnica odvádza kladný zostatok osobitného účtu v plnej výške do príjmov štátneho rozpočtu.

K bodom 9 a 12 [§ 11 ods. 5 a § 12 ods. 5 a 10]

Legislatívno-technické zmeny spočívajúce v aktualizácii odkazov na novelizovaný § 6 ods. 1.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 písm. d)]:

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca zmenu v právnej úprave: zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá nové

8

znenie písmena d), poznámky pod čiarou k odkazu 24a a vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 25b.

K bodu 16 [§ 17 ods. 1]:

Navrhuje sa spresnenie postavenia agentúry z pohľadu investorov a účastníkov finančného trhu, keď agentúra nemusí pôsobiť výlučne len ako splnomocnenec ministerstva, ale aj ako samostatný a autonómny subjekt konajúci v mene Slovenskej republiky.

Postavenie agentúry len ako splnomocnenca ministerstva v praxi vyvoláva otázky ohľadom jej oprávnenia uzatvárať určité typy transakcií na úrovni suverénneho subjektu (Slovenskej republiky), najmä s ohľadom na to, či sa jedná o transakciu, ktorá bola splnomocniteľom (ministerstvom) riadne autorizovaná a schválená. Agentúra v súčasnosti disponuje dostatočným materiálnym a personálnym zázemím, jedinečnými odbornými kapacitami a najmä reputáciou na finančnom trhu, aby vo veciach jej pôsobnosti 17 zákona č. 291/2002 Z. z.) mohla konať aj autonómne. Koncept samostatnej a oddelenej činnosti agentúry je vymedzený v § 14 a podporne aj v § 19 ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. a z uvedeného dôvodu by činnosť agentúry nemala byť vnímaná len ako prenesená od iných orgánov. Pre porovnanie, Štátna pokladnica podľa § 6 zákona č. 291/2002 Z. z. vykonáva pôsobnosť samostatne.

Cieľom navrhovaných zmien v § 17 ods. 1 je spresnenie postavenia agentúry:

-v písmene e) - pri výplate menovitých hodnôt a výnosov štátnych cenných papierov, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu;

-v písmene g) - pri uzatváraní transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, pričom sa navrhuje transakcie s derivátmi vyčleniť do samostatného písmena p);

-v písmene h) - pri spätnom odkúpení štátneho dlhu, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu;

-v písmene i) - pri predčasnom splácaní štátneho dlhu, kde agentúra využíva súčinnosť tretích subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, a flexibilitu jej pôsobnosti pri splatení štátneho dlhu v súlade s inými osobitnými predpismi (napr. zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov);

-v písmene j) - pri uzatváraní transakcií vo vzťahu k účtom klienta Štátny dlh, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody;

-v písmene k) - pri uzatváraní transakcií s voľnými finančnými prostriedkami, ktorých bežnou súčasťou úložky na finančnom trhu u protistrán, ako najmä finančné inštitúcie a štátne agentúry vykonávajúce podobné činnosti ako agentúra, navrhovaná úprava zároveň spresňuje postavenie agentúry pri uzatváraní transakcií na finančnom trhu, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody;

-v písmene l) - pri uzatváraní transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, pričom transakcie s derivátmi sa navrhuje vyčleniť do samostatného písmena p).

Cieľom zmeny v odseku 1 písm. o) je pomenovať existujúci rámec fungovania primárneho a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi, v ktorom agentúra pôsobí, agentúre sú poskytnuté dostatočne široké kompetencie, aby mohla zabezpečovať potrebnú likviditu a tým aj atraktívnosť slovenských štátnych cenných papierov; v tejto súvislosti agentúra vstupuje do zmluvných vzťahov s účastníkmi a organizátormi primárneho a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi.

9

Povaha transakcií s derivátmi, do ktorých vstupuje agentúra, vyžaduje vyčlenenie do samostatného písmena p). V rámci transakcií s derivátmi takisto agentúra môže zriaďovať zábezpeky (napr. vo forme Credit Support Annex v rámci štandardov ISDA).

K bodu 17 [§ 17 ods. 2]:

Cieľom navrhovanej úpravy je spresniť postavenie agentúry pri uzatváraní transakcií na peňažnom trhu s dočasne voľnými finančnými prostriedkami Štátnej pokladnice na vybraných účtoch Štátnej pokladnice, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody.

K Čl. II – zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v čl. I. Dodáva sa aj spresnenie, že činnosť splácania záväzkov zo štátnych dlhopisov zahŕňa splácanie menovitej hodnoty ako aj vyplácanie výnosu; obdobne je to upravené aj v § 17 ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z..

K Čl. III zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

V nadväznosti na skúsenosti z praxe sa v zákone č. 291/2002 Z. z. spresňuje vymedzenie príjmov osobitného účtu a rozširuje vymedzenie príjmov osobitného účtu v Štátnej pokladnici o príjmy z použitia kurzov súvisiacich so zabezpečovaním platobných operácií, pri ktorých sa suma prepočítava z jednej meny na inú menu. Navrhovaná zmena rieši previazanosť zostatku osobitného účtu na štátny rozpočet a má legislatívno-technický charakter.

K Čl. IV- účinnosť

Dátum účinnosti sa navrhuje tak, aby bola zabezpečená dostatočná legisvakancia.

V Bratislave 26. mája 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore