Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona') vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zaväzuje 'posilniť legislatívny a systémový rámec pre pôsobenie zahraničnej služby novelizáciou zákona o zahraničnej službe, čím vytvorí podmienky pre zvyšovanie profesionality a kvalifikácie zamestnancov ministerstva'.

Návrh zákona je zaradený v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 ako úloha č. 6 v mesiaci november 2014, avšak bezodkladné legislatívne riešenie si vyžaduje problematika odmeňovania počas dočasného vyslania na výkon štátnej služ by v zahraničí (zahraničný funkčný plat).

V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo zasiahlo do výpočtu zahraničného funkčného platu. Prvýkrát boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjednávania zv ýšené o pevnú sumu a nie percentom a v dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu v zákone č. 400/2009 Z. z. o štá tnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a objektivizované ho platového koeficientu v zákone č. 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stali nevykonateľ né. Bolo preto nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky vlož iť do oboch zákonov ustanovenia, podľa ktorých sa na účely výpočtu platového koeficientu a objektivizovaného platového koeficientu, ako aj platových náležitostí pri dočasnom vyslaní v roku 2014 použije platové tarifa štátneho zamestnanca pred valoriz áciou, a to aj z dôvodu, že valorizácia podľa vnútroštátnych právnych predpisov Slovenskej republiky nikdy nemala a nesmela mať vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom znení je už z hľadiska výpočtu platové ho koeficientu v budúcnosti nepoužiteľná, preto je potrebné prijať ďalš iu legislatívnu úpravu, čím sa od 1. januára 2015 ustanoví pre výpočet platového koeficientu použitie platovej tarify platnej pred valorizáciou, teda tak, ako sa v roku 2014 použí va podľa prechodných ustanovení.

Cieľom návrhu zákona je súčasne reagovať na zmeny, ktoré nastali od roku 2010 a vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe, ako aj na prevzatie nových kompetencií ministerstvom, ktoré priniesla noveliz ácia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej š tátnej správy v znení neskorších predpisov. Novela zákona zahàňa teda aj problematiku výk onu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí (v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ekonomickej diplomacie a európskych záležitostí.

V nadväznosti na pripravovaný nový zákon o štátnej službe je vš ak potrebné dbať na to, aby v rámci legislatívneho procesu v súčasnosti platné ustanovenia pre zahraničnú službu v príslušných zákonoch boli vzájomne kompatibilné.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými vš eobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materi álu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony

Termín začatia a ukončenia PPK: 18.7.2014-7.8.2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostix

A.3. Poznámky

Výšku výdavkov nie je možné v tomto štádiu vyčísliť . Výdavky budú hradené z rozpočtu kapitoly MZVaEZ SR a primerane (vo vzťahu k §20a a §20b) z rozpočtu kapitoly MZVaEZ SR a rozpočtu jednotlivých kapitol ústredných orgánov štátnej správy a ich podriadených organizácií, ktoré sú touto novelou zákona dotknuté.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (čl. 18, 20, 23, 45, 151, 153)

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spolo čenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodný ch veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zruš ení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79)

Rozhodnutie predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa zi šli v rámci zasadnutia Rady, z 19. decembra 1995 o ochrane občanov Európskej únie prostredníctvom diplomatických a konzulárnych zastúpení (95/553/ES) (Ú. v. EÚ L 314 , 28.12.1995, s. 73) Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchá dzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23)

Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záv äzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne zá väzných právnych predpisov

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení pod ľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zluč iteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

B. Osobitná č asť

K Èl. I

K bodom 1 a 3

V súlade s platným znením zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa upravuje názov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou k odkazu 5 sa nahrádza zrušený zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných ú dajov v znení neskorších predpisov platným znením zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodu 4

V § 7 sa dopĺňajú úlohy diplomatických misií v rámci vý konu ich funkcií o európske záležitosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 6 a 7

Zákonom č. 287/2012 Z. z. bola v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii č innosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov doplnená pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky, pričom sa súčasne zrušila pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky urč ovať kritériá pre výber zamestnancov obchodno–ekonomických oddelení na zastupiteľ ských úradoch z dôvodu, že výber zamestnancov, ktorí sú poverovaní výkonom obchodno-ekonomickej diplomacie, sa riadi zákonom o štátnej službe, zá konom o zahraničnej službe a interným systémom výberu týchto zamestnancov na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné v zákone o zahraničnej službe zosúladiť pôsobnosť ustanovenú pre obe ministerstvá v platnom znení citovaného zákona.

K bodu 8

Upravujú sa a dopĺňajú sa diplomatické funkcie stálej misie.

K bodu 9

Samostatne sa ustanovuje pôsobnosť Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktoré plní okrem úloh ustanovených pre stálu misiu v odseku 5 aj osobitné úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. V súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie je určenie formátu predsedníctva v príslušných pracovných skupinách a výboroch Rady Európskej únie (Brussels-based/Capitals) záležitosťou príslušného štátneho orgánu Slovenskej republiky. Podrobnosti o pôsobnosti, úlohách, zásadách fungovania a vzťahoch stáleho zastúpenia k ministerstvám a ostatným štátnym orgánom Slovenskej republiky a k inštitúciám a orgánom Európskej únie sa ustanovujú v Štatúte Stáleho zastú penia Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky.

K bodu 10

Úprava ustanovenia § 8 ods. 6 sa vykonáva z dôvodu, aby minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky mohol v prípade, ak nie je prezidentom Slovenskej republiky poverený ved úci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie poveriť vedením takejto misie nielen osobu vykonávajúcu štátnu službu na zastupiteľskom úrade (tzn. v zahraničnej službe), ale akúkoľvek osobu vykonávajúcu štátnu službu v stálej št átnej službe (napr. na ministerstve).

K bodu 11

Navrhuje sa, aby vedúci diplomatickej misie v členskom štáte Európskej únie a vedú ci Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii predkladali zameranie činnosti zastupiteľské ho úradu nielen v Zahraničnom výbore NR SR, ale aj vo Výbore NR SR pre európske záležitosti, a to aj s ohľadom na doplnenie úloh diplomatických misií a stálych misií v oblasti európskych záležitostí.

K bodu 12

Konzulárne funkcie vykonávajú v zahraničí nielen konzulárne úrady, ale aj diplomatick é misie. Z hľadiska systematiky zákona o zahraničnej službe sa navrhuje samostatné ustanovenie § 10a, ktoré bude ustanovovať konzulárne funkcie.

K bodu 13

Nakoľko ustanovenie § 10 uvádza ustanovenia týkajúce sa konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, je vhodné umiestniť pod § 10 súvisiaci nadpis.

K bodu 14

Navrhuje sa vykonať legislatívnu úpravu na základe aplikačnej praxe a v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch. Konzulárne úrady vedené honorárnymi konzulárnymi úradníkmi sú oprávnené vykonávať v obmedzenom rozsahu konzulárne funkcie podľa § 10a, ktoré sú spojené s výberom správnych poplatkov podľa osobit ého zákona. Pre zaradenie k oprávneným subjektom podľa § 7 ods. 7 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplnenie ustanovenia, ktoré túto skutočnosť deklaruje.

K bodu 15

Spresňuje sa vzťah medzi diplomatickou misiou a konzulárnym úradom vedeným honorárnym konzulárnym úradníkom.

K bodu 16

Upravujú sa vecné a inštitucionálne ustanovenia v konzulárnej oblasti a spresňuje sa právny jazyk vo vzťahu k relevantným vnútroštátnym právnym predpisom. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky vykonávajú konzulárne funkcie, ktorých definí cia v súčasnom znení § 9 ods. 1 zákona je prevzatá z Viedenské ho dohovoru o konzulárnych stykoch, pričom má v mnohých prípadoch len všeobecnú povahu a nepokrýva celé spektrum konzulárnych funkcií. Praktický výkon konzulárnych funkcií si preto vyžaduje podrobnejšiu špecifikáciu, ktorá určí rozsah práv a povinnos tí štátneho orgánu, ako i občana Slovenskej republiky v prospech ktorého sa tieto funkcie vykonávajú. Funkcie definované v navrhovanom znení § 10a možno rozdeliť do dvoch základných skupín. V prvej skupine sú funkcie, ktorých výkon má oporu vo vnútroštátnej legislatíve určením právomocí zastupiteľského úradu v príslušnom konaní (napr. víza, pobyty, cestovné doklady, občianske preukazy, vodičské preukazy, matričná a štátnoobčianska agenda). V druhej skupine sú funkcie, pre ktoré priame splnomocnenie vo vnútroštátnej legislatíve nie je, v praxi je však ich výkon nevyhnutný a bežný podľa medzinárodnej praxe a Viedenské ho dohovoru o konzulárnych stykoch (napr. funkcia osvedčovania dokladov, poskytovanie súčinnosti pri dedičských konaniach, pri ochrane práv maloletých, pomoc občanom v núdzi a pod.) V záujme odstr ánenia pochybností o oprávnenosti zastupiteľských úradov na výkon niektorých funkcií sa navrhuje nové znenie § 10a.

K jednotliv ým bodom návrhu:

§10a písm. a) až c) - konzulárne funkcie všeobecnej povahy v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch a platného znenia zákona. V ustanovení §10a písm. b) sa ruší výpočet subjektov, v prospech ktorých sa táto činnosť realizuje, nakoľko záv äzné určenie subjektov nie je potrebné (v rovnakom znení §7 ods. 1 písm. e) zákona nie sú subjekty definované).

§ 10a písm. d) až g) - konzulárne funkcie, ktorých výkon a kompetencie zastupiteľského úradu sú upravené v platných právnych predpisoch (napr. zákon č. 404//2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie zákony podľa poznámok 10e) a 10f) návrhu).

§10a písm. h) - v zmysle § 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine štátny obč an Slovenskej republiky môže v cudzine uzavrieť manželstvo podľa tohto zákona pred orgá nom Slovenskej republiky na to určeným. V praxi je týmto orgánom zastupiteľský úrad; navrhuje sa ustanovenie, ktoré definuje 'určený orgán Slovenskej republiky v zahraničí'. Súčasne sa upravuje, že možnosť uzatvorenia manželstva na zastupiteľskom úrade sa vzťahuje len na občanov Slovenskej republiky.

§10a písm. i) - v zmysle § 52 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve s úkromnom a procesnom, listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listi ny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami. Upravuje sa forma 'predpísaného overenia', ktoré vykoná zastupiteľský úrad. Z hľadiska potrieb konzulárnej praxe sa súčasne upravuje mo žnosť rovnakého postupu pri listinách Slovenskej republiky pre ich použitie v cudzine, ak takýto postup nie je v rozpore s predpismi prijímajúceho štátu.

§10a písm. j) - osvedčovanie pravosti podpisu na listine, osvedčovanie pravosti fotokópií listí n, osvedčovanie alebo vyhotovovanie prekladov patria medzi najdôležitejšie a najžiadanejšie konzulárne funkcie, ktorých výkon sa v medzinárodnej praxi odvodzuje od ustanovenia čl. 5 písm. f) Viedenské ho dohovoru o konzulárnych stykoch. V záujme odstránenia pochybností o rozsahu a oprá vneniach zastupiteľských úradov na tomto úseku sa navrhuje ustanovenie o ich výkone v rozsahu nevyhnutnom pre výkon konzulárnych funkcií v intenciách príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

§10a písm. k) až m) – súčasné znenie ustanovení k vybraným okruhom činností je prevzaté z Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1961. Z pojmov ' ochrana záujmov' a 'zastupovanie občanov' je možné odvodzovať povinnosť konzula zabezpečiť v zahraničí pre občana SR priamy výkon týchto činno stí. Konzul Slovenskej republiky nemá kompetencie advokáta, právneho zástupcu, predkladateľa návrhov na súd v zastúpení občana a nie je orgánom s priamymi kompetenciami na úseku ochrany práv maloletých, preto je potrebné rozsah výkonu týchto konzulárnych funkcií a pomoci zastupiteľského úradu spresniť a zamedziť tak prípadným sťažnostiam občanov Slovenskej republiky na 'neposkytnutie pomoci' v zmysle zákona. V pojme ' súčinnosť' je zahrnutá široké spektrum konzulárnej pomoci a asistencie od sprostredkovani a advokáta napr. v dedičskom konaní, poradenstva a usmernenia v prípade právnej pomoci a zastúpenia, v sprostredkovaní informácií od príslušných orgánov prijímajúceho štátu vo veciam ochrany práv maloletých pre vecne príslušné orgány Slovenskej republiky (napr. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mlá deže).

§10a písm. n) - konzulárna funkcia v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch a iných predpisov (napr. zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomnost í) a o zrušení nariadenia Rady(ES) č. 1348/2000, medzinárodné zmluvy).

§10a písm. o) - konzulárne funkcie, ktorých výkon a kompetencie zastupiteľského úradu sú upravené v platných právnych predpisoch (napr. zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie zákony podľa poznámky 10l) návrhu) a iné konzulárne funkcie na základe medzinárodných zmlúv (napr. oprávnenie GK Užhorod na prijímanie žiadostí o udelenie povolenia na malý pohraničný styk na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom styku).

V odseku 2 sa ustanovuje, že diplomatická misia a konzulárny úrad môžu poskytovať ob čanom Slovenskej republiky a Európskej únie v mimoriadnych prípadoch, v stave núdze a krízovej situácie v zahraničí finančnú pomoc. Poskytovanie pomoci a asistencie občanom Slovenskej republiky je jednou z priorít zahraničnej služby. V mimoriadnych a odôvodnených prípadoch a v stave núdze alebo krízovej situácie je zauživanou formou finančná pomoc vo forme pôžičky, ktorá však doposiaľ nie je upravená vo vnútroštátnej legislative. Skúsenosti z riešenia náročných konzulárnych prípadov stále naliehavejš ie poukazujú aj na potrebu vytvorenia mimoriadneho inštitútu nenávratnej finančnej pomoci, ktorá by rezortu diplomacie vytvorila možnosť adekvátnym spôsobom plniť funkciu štátu pri ochrane občanov Slovenskej republiky v mimoriadnych prípadoch v zahraničí. Podmienky a spôsob poskytovania finančnej pomoci ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodu 17

Z dôvodu, že nadpis 'Konzulárny úrad' nad ustanovením § 9 sa vzťahuje iba na ustanovenia § 9 až § 10a a nevzťahuje sa na ustanovenie § 11 upravujúci osobitnú misiu, je potrebné z legislatívno-technického dôvodu umiestniť nadpis nad § 11.

K bodu 18

Potreba doplnenia pojmu 'právnych aktov Európskej únie' vyplýva zo súčasného právneho stavu. Problematika ochrany občanov členských štátov Eur ópskej únie na území tretej krajiny, v ktorej sa nenachádza diplomatické zastupiteľstvo členského štátu, ktorého je príslušníkom, je v súčasnosti predmetom viacerých právnych aktov a predpisov Európskej únie.

K bodu 19

Navrhuje sa zosúladiť pôsobnosť ministerstva o výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí ustanovenú zákonom č. 287/2012 Z. z.

K bodu 20

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnanca v zahraničnej službe oznámiť vedúcemu zastupiteľského úradu úmysel opustiť krajinu vyslania, ako aj miesto plánovan ého pobytu a dĺžku neprítomnosti.

K bodom 21 a 26

Navrhujú sa vložiť ustanovenia upravujúce funkcie a platové náležitosti viažuce sa na zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo spôsobilo problém pri výpočte zahraničného funkčného platu. Prvýkr át boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjedávania zvýšené o pevnú sumu a nie percentom a v dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu stali nevykonateľné. Bolo preto nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky realizovať legislatívnu zmenu zákona o štá tnej službe, podľa ktorej sa na účely výpočtu platového koeficientu a platových ná ležitostí pri dočasnom vyslaní v roku 2014 použije platové tarifa štátneho zamestnanca pred valorizáciou, a to aj z dôvodu, že slovenská valorizácia nikdy nemala a nesmela mať vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom znení je už z hľadiska výpočtu platového koeficientu v bud úcnosti nepoužiteľná, preto je potrebné prijať ďalšiu legislatívnu úpravu, čím sa do budúcnosti ustanoví pre výpočet platového koeficientu použitie platovej tarify platnej pred valorizáciou, teda tak, ako sa používa podľa prechodného ustanovenia § 140c zákona o štátnej službe v roku 2014. Z uvedených dôvodov navrhujeme vložiť do zákona o zahraničnej službe ustanovenie upravujúce funkcie štátnych zamestnancov dočasne vyslaných podľa ustanovenia § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykon áva zamestnanec podľa charakteristiky platových tried, ktoré sa navrhujú ustanoviť v prílohe č. 1.

K bodom 22 a 23

V prvej vete pôvodného odseku 4 ide o legislatívno-technickú úpravu. Druhú vetu navrhujeme vložiť do nového odseku 5 s tým, aby sa spresnilo a upravilo obsadzovanie voľnej funkcie vedúceho zamestnanca. Navrhujeme upraviť znenie tak, aby vedúci štátny zamestnanec vracajúci sa z dočasného vyslania na funkciu vedúceho zamestnanca uvoľnenú po zamestnancovi, ktorý nenastúpil na dočasné vyslanie, nemusel absolvovať výberové konanie.

K bodu 24

Navrhuje sa odstrániť časové obmedzenie vyslania štátneho zamestnanca na vykoná vanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii na maximálne 4 roky. Súčasná právna úprava obmedzuje úspešným zástupcom Slovenskej republ iky v medzinárodných organizáciách opakovane kandidovať, a to napriek tomu, že to predpisy v medzinárodných organizáciách dovoľujú.

K bodu 25

Navrhuje sa ustanoviť možnosť zaradiť štátneho zamestnanca mimo činn ú štátnu službu po odpracovaní najmenej 10 rokov v zahraničnej službe. Ustanovenie sa má vzťahovať na situáciu, ak štátny zamestnanec bude počas tohto obdobia vykoná vať činnosti súvisiace s činnosťou MZVaEZ SR. Pôjde teda napríklad o pôsobenie v právnických osobách venujúcich sa zahraničnej politike, rozvojovej pomoci, ľudským právam a podobne, teda v subjektoch, ktoré nie sú štátnymi orgánmi, ale ktoré svojou povahou vykonávajú činnosti príbuzné úlohám MZVaEZ SR.

K Èl. II

Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je ustanovené v účinnom ustanovení § 32d. Pri výpo čte objektivizovaného platového koeficientu je nevyhnutné použiť podiely zvýšení platových taríf v štátnej službe k zvýšeniam stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie ku dňu zvýšenia týchto platových taríf do 31. decembra 2013, nakoľko zvýšenie platových tarí f o pevnú sumu a nie percentom v roku 2014 spôsobilo, že podiel zvýšení platových taríf od roku 2014 nie je možné vyčísliť a objektivizovaný platový koeficient je podľa účinného znenia § 23 nevypočítateľný.

K Èl. III

K bodu 1

Ustanovuje sa zaraďovanie štátnych zamestnancov dočasne vyslaných podľa ustanovenia § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov, a to v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnároč nejšej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva podľa charakteristiky platových tried ustanovených v prílohe č. 1 zákona o zahraničnej službe.

K bodu 2

S cieľom umožniť účasť štátnych zamestnancov ako expertov v twinningových, Taiexových a iných projektov v rámci projektov Európskej únie.

K bodom 3 až 8

Ustanovuje sa blanketová norma odkazujúca v rámci platových náležitostí dočasne vyslaných štátnych zamestnancov podľa osobitnej právnej úpravy v zákone o zahraničnej službe.

K Èl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave 20. 8. 2014

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Miroslav Lajčák

podpredseda vlády

a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu