Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2008 do 31.08.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Od schválenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpe čení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) došlo tiež k viacerým zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušn íkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Došlo a dochádza k viacerým vecným a legislatívnym zmenám v pr ávnych úpravách priebehu služby profesionálnych vojakov a k zániku niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinná vojenská služba, prípravná vojenská služba) vykonaných zákonom č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ ), ktoré majú priamy vplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov. Ïalej došlo k zásadným zmenám v obsahu všeobecného systému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré sa v rôznej miere dotýkajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vykona ť rozsiahlejšiu novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. tak, aby bol vytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov.

Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.), je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informa čnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasi č“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľm i podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Ide najmä o tieto dopady:

-štátna služba hasič ov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodn ôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štá tnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným ú razom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny. Uvedené riziká si vyžadujú elimináciu a kompenzačné opatrenia v nemocenskom a úrazovom zabezpečení;

-na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej č i onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť , že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo má lo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Táto situácia si vy žaduje osobitné riešenia v dôchodkovom zabezpečení hasičov, pretože vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia by skončenie štátnej služby hasiča vo svojom dôsledku viedlo k nižšej ú rovni starobného a zväčša aj prípadného invalidného dôchodku, čo by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k potrebe výkonu štátnej služby hasičov.

Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobn ého pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov. Je spoločenským záujmom, aby hasičská a záchranná služba a horská záchranná služba bola vykonávaná s vysokou účinnosťou občanmi plne zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilými.

Uvedené sociálne riziká a dopady v štátnej službe hasičov (okrem Horskej záchrannej služby) sú akceptovan é a čiastočne riešené už aj v súčasnej dobe na princípe poskytovania dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a príplatkov (prídavkov k týmto dávkam zo štátneho rozpoč tu). Ide teda o duálny systém zabezpečenia hasičov s dvojitou agendou a so zabezpečením rôznych zdrojov pri tej istej sociálnej udalosti. Tento existujúci systém sa navrhuje pretransformovať do osobitného jednotné ho systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov.

Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľ ovstve, Maďarskej republike a Èeskej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci š pecializovaných záchranných zložiek.

V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe, pričom zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby upravuje z ákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Horskej záchrannej služby upravujú zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonník práce. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce rie šenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach.

Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchraná rov (najmä s ohľadom na riziko nimi vykonávaných záchranných prác v horských oblastiach), je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tak, aby tento zá kon upravoval nielen služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale aj služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer bez priamej potreby kreovania nového služ obného pomeru (odlišného už od existujúcich služobných pomerov v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky).

Keďže podmienky a spôsob vykonávania záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a Horskou zá chrannou službou sú vo veľkej miere porovnateľné, začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžaduje skô r vykonanie úprav terminologického charakteru v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov než vecného, pretože podstatnú časť právnej úpravy služobného pomeru príslušníka Hasič ského a záchranného zboru je možné bez podstatných vecných zmien aplikovať aj na zamestnancov Horskej záchrannej služby.

Navrhovaným začlenení m zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia niektorých ďalších zákonov tak, aby neboli v rozpore s novelizovaným znením zákona č. 328/2002 Z. z.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Pri prepočte dopadu na verejné financie sa vychádzalo:

-z navrhovaného priemerného služobného príjmu príslušníka na jednotlivé roky, ktorý uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v ná vrhu rozpočtu na rok 2008,

-z predpokladu zaraden ia zamestnancov Horskej záchrannej služby do systému odmeňovania podľa zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-z každoročného 3 % zvýšenia stupnice platových taríf podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou o d 1. 1. príslušného roka,

-z plánovaného počtu 114 príslušníkov a 12 zamestnancov Horskej záchrannej služby, z toho zvýšenie o 4 príslušníkov z dô vodu zriadenia Osobného úradu Horskej záchrannej služby v zmysle novely zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-zo zmeny formy hospodárenia z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu,

-z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009,

-z prechodu niektorých dávok vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov do zá kona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o príplatok za štátnu službu k dôchodku, úmrtné a odchodn é,

-zo zrušenia príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému hradených zo štátneho rozpočtu a ich nahradením preplácania prá ceneschopnosti v rozdielnej výške počas celej doby trvania práceneschopnosti až do jedného roka a zrušenia vyrovnávacieho príspevku a jeho ponechania len bývalým príslušníkom Hasičského a záchranné ho zboru, ktorým bol do 31. decembra 2007 priznaný,

-z požiadavky na zvýšenie počtu miest zamestnancov odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (odbor sociálneho zabezpečenia) celkom o 7 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšenie sa bude riešiť presunom funkčných miest v rámci Ministerstva vnútra SR,

-z navýšenia odvodov poistného na výsluhové zabezpečenie zo strany zamestnávateľa o 1 % (okrem navýšenia poistného na výsluhové zabezpeč enie platené policajtmi, vojakmi a hasičmi o 1 %)

Navrhované úpravy budú mať následovný dopad:

a)štátny rozpočet:

Navrhovaná novela zákona zníži výdavky štá tneho rozpočtu z dôvodu prechodu niektorých dávok do zákona č. 328/2002 Z. z. a zrušením niektorých dávok za HaZZ a HZS nasledovne:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- príplatok k dôchodku1 0132 459 4 013- vyrovnávací príspevok9 32317 82024 501- príplatky k náhrade príjmu, nemocenského, 4 1504 3604 580

- odchodné12 000 12 60013 200- rozdiel odvodov do soc. poisťovne a osobitného účtu20 21220 81821 443

- príjmy štá tneho rozpočtu6 5306 6306 630Zní ženie výdavkov spolu53 22861 68774 367

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spolu za HaZZ a HZS:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- zvýšenie bežných a kapitá-lových výdavkov na (bez miezd) HZS11 32011 54111 055- mzdy HZS6 3795 9005 279- odvody na osobitný účet 1 5241 3871 215- odvody do zdravotných poisťovní858811749- príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí3 1253 2193 315- za špecifickú zdravotnú starostlivosť2 418 2 418 2 418

Zvýšenie výdavkov spolu25 62425 27624 031

Zvýšením odvodu na osobitný účet o 1 % za zamestná vateľa podľa navrhovanej novely zákona bude dopad na zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu nasledovný:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010 osobitný účet MV SR77 245 80 983 83 400

b)rozpočet štá tnych fondov:

nemá žiaden dopad

c)rozpočet obcí a VÚC:

nemá žiaden dopad

d)rozpočet zdravotných pois ťovní z odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zvýšenie príjmov1 2011 1351 049

e)dôsledky na rozpočet Soci álnej poisťovne je nasledovný:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zníženie príjmov celkom405 896418 338431 172z toho:-zníženie príjmov zrušením odvodovej povinnosti za prísl. HaZZ a HZS405 896418 338431 172Zníženie výdavkov celkom8 5898 980 9731z toho:- za nemocenské nad 10 dní PN a ošetrovné7 7598 0958 801- za materské830885930

f)dôsledky na rozpoč et osobitného účtu Ministerstva vnútra SR je nasledovný:

Pre rozpočet osobitného účtu Ministerstva vnútra SR má navrhovaná novela zásadné dôsledky. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č . 328/2002 Z. z. a poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne sa budú odvádzať na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Ukazovateľ/rok200820092010Príjmy osobitného účtu396 252 408 148 420 386 z toho: zvýšenie odvodu o 1% za zamestnávateľa a o 1% za príslušníka23 58624 29525 023Výdavky osobitného účtu z toho:- náhrada sl. platu počas dočasnej neschop.8 073 8 697 9 420 - materské722766800- výsluhový dôchodok96 563179 388245 955 - výsluhový príspevok677780882- invalidný, vdovecký, sirotský dôchodok50100160- odchodné a úmrtné175 293137 717105 688- rekreačná starostlivosť6 7407 0517 465- kúpeľná starostlivosť4 1484 9775 911- zabezpečenie pohrebu70 90110- úrazové zabezpečenie535601677Výdavky osobitného účtu spolu292 751339 977376 798Dôsledky celkom (príjmy – výdavky) 103 501 68 17143 588

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočet OÚ MV SRRok200820092010 OÚ MV SR / zvýšenie príjmov o 1 + 1 % na VD /154 490 161 966 166 800

Dôsledky na rozpočet osobitného účtu v ďalší ch rokoch sa stabilizujú vzhľadom k tomu, že výdavky nebudú rásť takým tempom, nakoľko len v prvých rokoch sa očakáva zvýšený odchod príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na vý sluhový dôchodok.

Okrem dôsledku na osobitný účet Ministerstva vnútra SR navrhovaná novela bude mať dôsledky aj na osobitný účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dávky výsluhového zabezpe čenia bývalým profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra, príslušníkom Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany, ktorí sa po transformácii stali súčasťou Hasičského a záchranné ho zboru. Po schválení navrhovanej novely uvedení príslušníci Hasičského a záchranného zboru strácajú nárok na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia a je predpoklad, že cca 150 príslušní kov Hasičského a záchranného zboru prestane poberať dávky výsluhového zabezpečenia, čo pri priemernej výške dávky cca 15 000 Sk predstavuje úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk.

Poznámka: Rozdiel medzi znížením príjmov Sociálnej poisťovne a príjmom osobitného účtu je spôsobený tým, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nevykonáva odvod poistného na tvorbu rezervné ho fondu, tak ako je to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (poistné do rezervného fondu solidarity).

2.Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

3.Odhad dopadov na životn é prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia výkonu predmetu činnosti Horskej záchrannej služby v súlade so zá konom 544/2002 Z. z. je nevyhnutné vytvoriť 10 pracovných miest pre uchádzačov s úplným stredným vzdelaním. Z tohto počtu možno 4 miesta obsadiť ženami, ktoré by vykon ávali funkciu informátorov a administratívne činnosti. Zároveň možno predpokladať zvýšenie záujmu občanov o vykonávanie štátnej služby v Horskej záchrannej službe.

5.Odhad vplyvov na podnikate ľské prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

DOLOŽKA ZLUÈITE ¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva (hlava XI – sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež),

- sekundárnom: návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice,

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpeč enia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoloč enstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č . 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. 5. 2004),

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice –

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia –.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby v právnych vzťahoch upravujúcich priebeh služby v ozbrojených silách treba tento inštitút ako nadbytočný vypustiť aj vo vymedzení rozsahu osô b, ktorým môžu vzniknúť nároky na dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zjednodušuje sa tým vymedzenie okruhu osôb, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje tento z ákon.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 1 a 10.

K bodu 3

Rozširuje sa obsah pojmu „ministerstvo“ z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z.

K bodu 4

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby a vojakov mimoriadnej služby, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu v služobnom pomere pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upresniť pojem „policajt“ a „profesionálny vojak“.

K bodu 5

Navrhuje sa upresniť formulácia, od akého príjmu sa odvodzujú dávky úrazového zabezpečenia.

K bodu 6

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upraviť rozsah trvania služobného pomeru započítateľného na účely sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 7

Vzhľadom na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej vojenskej služby treba zrušiť ustanovenia vzťahujúce sa na tieto inštitúty. Súčasné ustanovenie § 4 ods. 4 je obsolentné.

K bodu 8

V novom znení § 4 ods. 4 treba vykonať úpravy v súvislosti so súčasne navrhovaným začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť z ákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 9

Vzhľadom na nové inštitúty uplatňované pri odmeň ovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je treba terminologicky upraviť znenie § 5.

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny inštitútov pri odmeňovaní profesionálnych vojakov a vzhľadom na zmeny zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v čase dočasnej zdravotnej neschopnosti treba upraviť nadpis nad § 6 až 8.

K bodu 11

Upresňuje sa znenie ustanovenia § 6 ods. 1 z dôvodu zmien v zabezpečení policajtov počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodu 12

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesionálneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, kedy je jeho zabezpeč enie záležitosťou zamestnávateľa, ako aj poznámku pod čiarou k odkazu 3b.

K bodu 13

Z dôvodu zmien v odmeňovaní profesionálnych vojakov je potrebné upresniť niektoré náležitosti pri dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodom 14, 15 a 17

Ide o zosúladenie textov poznámok s platnou právnou úpravou.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje upresniť použitú terminológiu.

K bodu 18

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesion álneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, ak v tejto dobe vykonáva službu mimo územia Slovenskej republiky alebo mimoriadnu služ bu.

K bodu 19

Vzhľadom na zmeny v úprave priebehu služby profesioná lnych vojakov vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. treba upraviť jeho náležitosti počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo ú razu, ak je v tomto čase zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo ak je pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na navrhovan é vloženie nového odseku 4 do § 6.

K bodu 21

Je potrebné upraviť nárok na nemocenské v prípadoch, kedy policajtka a profesionálna vojačka nemá nárok na materské, ani na opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia buď z dô vodu nedostatočného trvania času nemocenského poistenia alebo času trvania služobného pomeru.

K bodu 22

V súvislosti so začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné zosúladiť terminológiu zákona aj so zá konom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné nanovo definovať výšku vyrovnávacej dávky poskytovanej policajtke a profesionálnej vojačke.

K bodu 24

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodu 25

Ide o upresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3h v nadväznosti na zákon č. 346/2005 Z. z. a na navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov.

K bodu 26

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodom 27 až 31

V nadväznosti na zmeny v platových úpravách policajtov a profesionálnych vojakov je nutné nanovo špecifikovať čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka na účely stanovenia dávok nemocenského zabezpečenia a pravidlá zachádzania s ní m pri možných dodatočných zmenách.

K bodu 32

V súvislosti s úpravami vykonanými v § 12 sa navrhuje vypustiť § 13 ako nadbytočný.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie § 13.

K bodu 34

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie dobou dočasnej neschopnosti na výkon služby na účely poskytovania dávok nemocenského zabezpečenia, a to najmä vzhľadom na novú zákonnú úpravu priebehu služ by profesionálnych vojakov a ďalej na možnosť nezískania potrebnej doby nemocenského poistenia po skončení služobného pomeru.

K bodu 35

V nadväznosti na predchádzajúce navrhované úpravy inš titútov nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov treba upresniť, kedy ochranná lehota na poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia nevzniká, resp. kedy táto lehota zaniká.

K bodu 36

Vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich priebeh služby policajtov a vojakov, je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady škody týmto osobám pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania.

K bodu 37

Upresňuje sa, za akých podmienok sa neprihliada pri poskytovaní náhrady za stratu na služobnom plate na príjem zo zárobkovej činnosti. Ide o situácie plnej invalidity, kedy policajt alebo profesionálny vojak môž e získať príjem zo zárobkovej činnosti len za mimoriadne sťažených podmienok.

K bodu 38

Je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka s novým odkazom na sumu životného minima namiesto doterajšieho odkazu na minimálnu mzdu a definovať determin anty, ktoré nemajú vplyv na výšku uvedenej náhrady.

K bodu 39

Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Súč asne sa upresňuje znenie § 21 ods. 7 tak, aby sa o náhrade rozhodovalo vždy písomným rozhodnutím.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú, resp. jazykovú úpravu, nadväzujúcu na predchádzajúce vecné zmeny.

K bodu 41

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov ako aj vzhľadom na poznatky z doterajšieho uplatň ovania zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje nanovo definovať obsah pojmov „nebezpečné podmienky“ a „obzvlášť nebezpečné podmienky“ a vymedziť z toho sa odvíjajúce podmienky nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie v úrazovom zabezpečení.

K bodu 42

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa navrhuje rozš íriť okruh náhrad pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 43

Upresňuje sa spôsob rozhodovania o priznaní úhrad ná kladov spojených s liečením a pohrebom pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 44

Navrhuje sa doterajší odkaz na minimálnu mzdu nahradiť odkazom na adekvátny násobok životného minima, ako na kritérium lepšie zodpovedajúce nákladovému charakteru výdavkov.

K bodom 45 a 46

Vzhľadom na nejasnosti pri realizácii doterajšieho znenia sa navrhuje zjednodušenie dikcie.

K bodu 47

Vzhľadom na upresnenie okruhu náhrad poskytovaných pozostalým sa navrhuje doplniť aj § 25.

K bodom 48 až 50

Upresňuje sa pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ pre účely poskytovania jednorazového odškodnenia pozostalým vzhľadom na rozšírenie okruhu činností vykonávaných príslušní kmi ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a záchranných služieb.

K bodu 51

Terminologicky sa upresňuje, v ktorých prípadoch urč uje minister podrobnosti na vykonanie ustanovenia § 37.

K bodu 52

Navrhuje sa upresniť spôsob zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo priamo na zvyšovanie služobných platov.

K bodu 53

Navrhuje sa presne definovať, čo sa rozumie služobným ú razom. Vecne ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia s prihliadnutím na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona.

K bodu 54

Z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné nanovo ustanoviť podmienky vzniku nároku na výsluhový prí spevok, a to vo väzbe na dôvody skončenia služobného pomeru, ako aj spôsob výpočtu výsluhového príspevku. Súčasne sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom.

K bodu 55

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z. je nutné upresniť dôvody, kedy týmto vojakom a hasičom patrí odchodné.

K bodu 56

Z dôvodu zmien skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnos ť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné upraviť dôvody skončenia služobného pomeru, kedy sa odchodné znižuje.

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na začlenenie hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa ustanovuje, v ktorých prípadoch odchodné týmto osobám nepatrí.

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa doplnenie, resp. úprava ustanovení § 36, § 37 ods. 1 a § 44 z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 59

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné upraviť aj dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy ná rok na výsluhový dôchodok vznikne až dovàšením veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zmeny sa navrhujú aj v prípade policajtov v nadväznosti na zmeny zákona č. 73/1998Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 60

V nadväznosti na zmeny v znení § 38 ods. 3 a 4 je nutné ustanoviť, akým spôsobom sa bude upravovať základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka uvedených v odsekoch 3 a 4.

K bodu 61

Navrhuje sa ujednotiť spôsob výpočtu výsluhového dôchodku tak, ako tomu bolo dosiaľ len u profesionálnych vojakov, aby spôsob výpočtu zohľadňoval potrebu výkonu služby po potrebnú dobu a do urč itého fyzického veku.

K bodom 62, 63, 65 a 66

Vzhľadom na zrušenie inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 41, 42, 47 a 48, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že doterajšie znenie § 43 ods. 3 zákona vyvolávalo nejasnosti pri stanovení výšky invalidného výsluhového dôchodku v súvislosti so zmenou miery schopnosti poberateľa vykonávať primerané civilné zamestnanie, je nutné túto dikciu upraviť tak, aby bolo jednoznačné, ako sa nová výška invalidného výsluhového dôchodku v takomto prípade určuje.

K bodu 67

Ide o úpravu vzhľadom na doplnenie § 50 ods. 2 novým písmenom g).

K bodu 68

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku po uplynutí jedného roka zostal zachovaný aj vdove, ktorej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v s úvislosti s výkonom služby.

K bodom 69 až 71

Z dôvodu zrušenia inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 51, 54 a 55, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodom 72 a 73

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné určiť, ktoré ďalšie doby kvalifikovanej činnosti sa hodnotia ako služobný pomer na vznik nároku na dávky vý sluhového zabezpečenia, a ktoré doby sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú.

K bodu 74

Vzhľadom na nebezpečnosť výkonu mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu, umožň uje sa ministrovi obrany dobu takéhoto výkonu mimoriadnej služby započítať na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok zvý hodnene, najviac dvojnásobkom skutočnej doby výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 75

Vzhľadom na zákonné zmeny priebehu služby profesioná lnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vojakov mimoriadnej služby pod p ôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nanovo potrebné ustanoviť, čo je základom na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pre jednotlivé kategórie oprávnených osôb.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny podľa bodu 75. Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné tiež vypustiť ustanovenie § 62.

K bodu 77

Ustanovuje sa, že dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby zaniká nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a zaniká aj n árok na ich výplatu.

K bodu 78

V nadväznosti na zmeny v zákonnej úprave priebehu služ by profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné vykonať navrhované pojmové zmeny v znení ustanovenia § 63 ods. 3.

K bodu 79

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi vznikol opätovne ná rok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, ktorý mu patril pred jeho zánikom, ak výkon mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok.

K bodu 80

Vzhľadom na zmeny vo všeobecných predpisoch o sociá lnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné nanovo upresniť podmienky prevodu poistného medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociá lnou poisťovňou.

K bodu 81

Upresňuje sa mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.

K bodu 82

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje definovať, čo sa rozumie priemerným mesačný m služobným platom rozhodujúcim pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov.

K bodu 83

Vzhľadom na ďalej navrhované úpravy pri úhradá ch rekreačnej starostlivosti sa navrhuje formulačne doplniť ustanovenie § 69 ods. 3.

K bodu 84

Navrhuje sa pri poskytovaní rekreačnej starostlivosti v porovnaní s inými oprávnenými zvýhodniť pozostalých manželov a nezaopatrené deti po policajtoch a profesionálnych vojakoch, ktorí zomreli v dô sledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v súvislosti s výkonom služby.

K bodu 85

Vzhľadom na jednotný zdroj financovania sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorým je osobitný účet ministerstva dotovaný ministerstvom, navrhuje sa odstrániť spôsob financovania rekreač nej starostlivosti pre policajtov a vojakov z príspevkov z rozpočtu ministerstva.

K bodu 86

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu u osôb, ktorým môže byť poskytnutá rekreačná starostlivosť podobne ako policajtom a profesionálnym vojakom, je potrebné riešiť spô sob financovania tejto starostlivosti, pričom sa u nich použije doterajší spôsob financovania.

K bodu 87

Vzhľadom na potrebu kúpeľnej starostlivosti bývalých policajtov a vojakov sa navrhuje odstrániť podmienky trvania služby a dosiahnutia fyzického veku, pri splnení ktorých mô že byť bývalému policajtovi a vojakovi poskytnutá uvedená starostlivosť.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby u policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to aj v prí padoch, kedy mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, bolo možné zohľadniť dôvod skončenia služobného pomeru poskytnutím bezplatnej kúpeľnej starostlivosti.

K bodu 89

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 29a odkazuje na dve poznámky pod čiarou s rô znymi citáciami právnych predpisov.

K bodu 90

Upresňuje sa spôsob zabezpečenia pohrebu policajta a profesionálneho vojaka, ktorý zomrel počas výkonu služby, so zreteľom na úmrtie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a so zreteľ om na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej služby podľa predpisov upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 91

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nutné upraviť pravidlá ich pohrebného obradu.

K bodu 92

Vzhľadom na špecifické potreby výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (vysoký stupeň utajenia) je nutné ustanoviť, že niektoré pravidlá zabezpečenia pohrebu príslušníkov tejto služ by sa pre nich nebudú uplatňovať.

K bodu 93

Navrhuje sa upresniť, ktoré osoby sú oprávnené vykonáva ť kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom alebo profesionálnym vojakom tak, aby ustanovenia § 80 boli jednoznačné.

K bodu 94

Upresňuje sa mechanizmus a rozsah kontroly dodržiavania liečebn ého režimu policajtom a profesionálnym vojakom tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu ich osobných práv. Kontrolu je možné vykonávať i v čase, kedy je policajt a profesionálny vojak počas doč asnej neschopnosti zabezpečovaný zamestnávateľom.

K bodu 95

Upresňuje sa rozsah právomocí orgánov, ktoré rozhodujú o dávkach úrazového zabezpečenia.

K bodu 96

Vzhľadom na organizačné zmeny v bezpečnostných zboroch a ich dosah na sociálne zabezpečenie policajtov, upresňuje sa okruh orgánov, ktoré zabezpečujú pohreb policajta.

K bodu 97

Z dôvodu špecifických potrieb výkonu služby v Slovenskej informačnej službe je nutné ustanoviť, že § 82 ods. 5 prvá a druhá veta sa nevzťahujú na príslušníkov tejto služby ani na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej slu žby.

K bodu 98

Upresňuje sa okruh orgánov, príslušných na rozhodovanie v odvolacom konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov tak, aby nedochádzalo k nejasnostiam pri vý klade príslušnosti na odvolacie konanie, a ku koncentrácii rozhodovania o odvolaní na centrálnej úrovni.

K bodom 99

Upresňuje sa obsah lekárskej posudkovej činnosti v sociálnom zabezpečení v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom.

K bodu 100

Odstraňuje sa legislatívny nedostatok, kedy v rámci lekárskej posudkovej činnosti zákon neumožňoval vykonať kontrolu zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 101

Navrhuje sa upresniť povinnosti ošetrujúceho lekára policajta vo vzťahu k posudkovému lekárovi ministerstva pri kontrole posudzovania dočasnej neschopnosti policajta.

K bodu 102

Navrhuje sa stanoviť rozsah oprávnení posudkového lekára ministerstva obrany a posudkového lekára ozbrojených síl vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi profesionálneho vojaka a v prípadoch podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom.

K bodu 103

Vzhľadom na organizačné zmeny v rámci zdravotnej služby v rezorte ministerstva obrany sa navrhuje upresniť znenie § 89.

K bodu 104

Ide o legislatívno-technické upresnenie za účelom zabezpečenia jednoznačnosti dikcie § 90 ods. 4.

K bodu 105

Vzhľadom na upresnenie spôsobu financovania rekreač nej starostlivosti podľa § 69 ods. 9 je potrebné upresniť, kedy sa rekreačná starostlivosť nefinancuje z osobitného účtu.

K bodom 106 a 107

Upresňuje sa, čo sú výdavky osobitného účtu.

K bodu 109

Navrhuje sa, aby prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa po jeho skončení neodvádzali do štátneho rozpočtu, ale aby sa na uvedenom účte akumulovali na vykrytie prípadných zvýšených vý davkov v nasledujúcich obdobiach, čo súčasne znamená, že takéto zvýšené výdavky nebude potrebné vykrývať, resp. čiastočne vykrývať zo štátneho rozpočtu.

K bodu 109

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 39a odkazuje na dve poznámky pod č iarou s rôznymi citáciami právnych predpisov.

K bodom 110 a 111

Vzhľadom na to, že rozsah sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov je širší ako rozsah sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme a vyžaduje si vyššie náklady, v záujme zvýš enia solventnosti osobitných účtov sa v § 97 ods. 4 navrhuje zvýšenie poistného na výsluhový dôchodok, a to na strane policajtov a profesionálnych vojakov a súčasne na strane ich zamestnávateľov o 1 % v porovnaní so súčasným stavom. Dôsledkom by malo byť aj zníženie potreby na dotácie osobitných účtov zo strany rezortných rozpočtov.

K bodu 112

Ide o terminologické upresnenie ustanovenia § 97 ods. 5.

K bodu 113

Ide o harmonizáciu znižovania poistného na výsluhový dôchodok so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 114

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 115

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu.

K bodu 116

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného pri výkone služby policajtov a vojakov v cudzine. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na d ávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 117

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je nutné upraviť vymeriavací základ na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na dávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazové ho zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 118

Ide o terminologickú úpravu vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 119

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov je treba upresniť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov.

K bodu 120

V nadväznosti na úpravy navrhované podľa bodu 114 je potrebné upresniť poznámku pod čiarou k odkazu 42.

K bodu 121

Navrhuje obsahovo a terminologicky upresniť ustanovenie § 99 ods. 4 z dôvodu zmien v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 122

Ustanovuje sa, že sociálne zabezpečenia vojaka mimoriadnej služby vzniká dňom nástupu na výkon mimoriadnej služ by.

K bodu 123

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa ojedinelo môžu pri vymedzení nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečný ch podmienok, za ktorých dochádza k úrazom a pri poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia vyskytnúť situácie neriešené priamo zákonom, ktoré by mohli mať závažný negatí vny dopad na sociálnu situáciu zabezpečovanej osoby, navrhuje sa upraviť v zákone právny inštitút odstránenia tvrdosti zákona s tým, že právo odstrániť tvrdosť by mal len najvyšší predstaviteľ príslušného rezortu alebo organizácie.

K bodom 124 a 125

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné terminologicky upraviť podmienky prerušenia nemocenského zabezpeč enia a výsluhového zabezpečenia policajtov a vzhľadom na zmeny v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť prerušenie nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpeč enia profesionálnych vojakov.

K bodu 126

Konvaliduje sa nárok na úrazové a výsluhové zabezpečenie v prípadoch, kedy sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služ by alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

K bodu 127

Upresňuje sa spôsob zaokrúhľovania dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodom 128 a 129

Upresňujú sa povinnosti služobného úradu a služobného orgánu na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov vo vzťahu k orgánom sociálneho zabezpečenia a k orgánom sociálneho poistenia.

K bodom 130 a 131

V záujme utajenia plnenia osobitných úloh orgánmi spravodajských zložiek sa umožňuje týmto zložkám používať osobitné spôsoby vykazovania a zaznamenávania údajov potrebných na účely soci álneho zabezpečenia.

K bodu 132

Ide o harmonizáciu ustanovenia so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 133

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 128 z dôvodu zmeny zákonnej úpravy dôchodkového poistenia od roku 2003. Uvedené ustanovenie zodpovedalo dovtedajšej právnej úprave vo všeobecnom systéme dôchodkové ho zabezpečenia, ktorá stratila platnosť.

K bodu 135

Terminologicky sa upresňuje znenie § 130 ods. 1 z dôvodu, aby bolo možné realizovať aj prípadné zvýšenie prídavkov k invalidnému dôchodku o pevnú sumu. Ide o upresnenie a harmonizáciu spô sobu valorizácie priznaných dávok dôchodkového poistenia, na výplatu ktorých sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov a ktoré sa valorizujú podľa všeobecn ých predpisov o zvyšovaní dôchodkov zo sociálneho poistenia.

K bodu 136

Navrhuje sa znenie nových prechodných ustanovení s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o úpravu základu na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v prípadoch, kedy ku skončeniu služobné ho pomeru policajta došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., avšak súčasne so skončením služobného pomeru nedošlo ku vzniku nároku na dôchodok z výsluhového zabezpečenia, pričom vykonan á doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociá lnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecn ých predpisov o sociálnom poistení.

Novým § 143i sa upresňuje postup pri vyplácaní dôchodkov colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z.

Novým § 143j sa ustanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka priznaná pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. sa pova žuje za náhradu za stratu na služobnom plate policajta a náhradu za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Ide teda o harmonizáciu postupu pri vý plate analogických dávok priznaných v rôznych obdobiach. Navrhuje sa tiež upraviť základ na výpočet, alebo prepočet výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný vý sluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých vý sluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov po týchto profesionálnych vojakoch.

V nadväznosti na analogické úpravy vykonané v podmienkach nároku na vdovský výsluhový dôchodok a vdovecký výsluhový dôchodok sa súčasne navrhuje upraviť podmienky nároku aj u vdovských výsluhových dôchodkov a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných podľa § 129 ods. 4 až 6 a sirotský ch výsluhových dôchodkov.

Vzhľadom na to, že sirotské výsluhové dôchodky priznané v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 neboli upravené na výmeru zodpovedajúcu 40 % z dôchodku zomretého, a to ako jediná skupina v rámci Slovenskej republiky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia i osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov, navrhuje sa takúto úpravu vykonať od 1. januára 2008.

V nadväznosti na zmeny zákonnej úpravy priebehu služby a odmeňovania profesionálnych vojakov sa ďalej navrhuje upresniť, čo sa rozumie priemerným služobným platom profesionálneho vojaka na zistenie zá kladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť, aby výška výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného v ýsluhového dôchodku profesionálneho vojaka po skončení výkonu mimoriadnej služby a po jeho opätovnom prepočítaní nebola nižšia, ako ich výška pred nástupom na výkon mimoriadnej služby.

Novým § 143k sa navrhuje ustanoviť spôsob prechodu dávok nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia a výsluhového zabezpečenia hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

V záujme zabezpečenia personálnej stability pri výkone št átnej služby hasičov v prechodnom období do 31. decembra 2010 sa v novom § 143l navrhuje ustanoviť obmedzujúce ustanovenia pre vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku. Tak éto obmedzenie sa však nebude vzťahovať na hasiča, ktorému služobný pomer skončí zo zdravotných dôvodov.

Novými § 143m a 143n sa navrhuje upraviť, čo sa rozumie zá kladom na výpočet priemerného služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnanca (resp. príslušníka) Horskej záchrannej služby rozhodujúceho na výpočet dávok sociá lneho zabezpečenia. Pri určovaní zložiek platu, resp. mzdy, ktoré budú zohľadnené pri určovaní základu pre výpočet dávok, sa prihliadalo na zložky služobného príjmu príslušníka Policajné ho zboru, ktoré tvoria základ pre výpočet dávok. Z tohto dôvodu boli zo základu pre výpočet dávok vypustené odmeny a mzda (plat) za prácu nadčas. Keďže náhrada za pracovnú pohotovosť nie je súč asťou mzdy, resp. platu, nebude zohľadňovaná ani pri určovaní základu pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

K čl. II

K bodom 1 až 5 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej zá chrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z dôvodu úpravy leg álnych definícií niektorých pojmov (ako príklad „príslušník“, „zbor“) nebude potrebné novelizovať každé ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „z ákon č. 315/2001 Z. z.“) a explicitne upraviť, že takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na príslušníka Horskej záchrannej služby. Predmetom osobitnej úpravy budú len tie ustanovenia zákona č . 315/2001 Z. z., z ktorých bude potrebné upraviť výnimky, resp. odchýlky pre príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa v nadväznosti na z ákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov terminologicky upravuje § 12 ods. 8 a § 17 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa, aby Horská záchranná služba bola samostatným služobným úradom, ktorý bude spravovať služobn ý pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby v mene štátu. Za služobný úrad – Horskú záchrannú službu – bude konať a vo veciach služobné ho pomeru príslušníkov Horskej záchrannej služby rozhodovať vedúci služobného úradu – riaditeľ Horskej záchrannej služby.

Vedúcim služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby bude minister vnú tra Slovenskej republiky.

Osobný úrad služobného úradu – Horskej záchrannej služby – bude zabezpečovať aj uplatň ovanie právnych vzťahov zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí nebudú plniť úlohy Horskej záchrannej služby.

K bodu 9

Navrhuje sa bližšie špecifikovať, ktoré úmyselné trestné činy budú spôsobovať, že sa obč an nebude považovať za bezúhonného, a to aj v tom prípade, ak bude takéto odsúdenie zahladené podľa osobitného predpisu. Ide o trestné činy, ktoré svojou podstatou súvisia so služobným pomerom a u ktorých je preto predpoklad, že by mohli ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby alebo dôveru občanov k nestrannosti a správnosti rozhodovania. Zároveň sa defin ícia čiastočne zosúlaďuje s definíciu bezúhonnosti upravenou v ostatných služobných predpisoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so vstupom príslušníkov Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušník“, ak nebude uvedené inak) do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

K bodu 12

Keďže odbornú spôsobilosť na výkon činnosti záchranára v horských oblastiach upravuje komplexným spô sobom osobitný zákon, t. j. zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, navrhuje sa ponechať túto úpravu bez zmien a zároveň vylúčiť v plnom rozsahu príslu šníkov Horskej záchrannej služby zo systému prípravy a overovania osobitnej odbornej spôsobilosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Tak ako je u príslušníkov Hasičského a záchrann ého zboru podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, bude podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby u príslušní kov Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti.

K bodom 13, 14, 16 a 17

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že funkcie príslušníkov Horskej záchrannej služby sa nestotož ňujú s funkciami príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Preto sú nielen osobitne upravené funkcie pre príslušníkov Horskej záchrannej služ by, ale osobitne je upravený (a to najmä vzhľadom na druh vykonávaných činností) aj popis charakteristík platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý je uvedený v prílohe č. 1a.

Navrhuje sa, aby bola funkcia mladší záchranár (tak ako funkcia hasič) vykonávaná len počas prípravnej št átnej služby.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby podmienkou vymenovania do služobného pomeru v prípade, ak ide o uchádzača, ktorému by mohli vznikn úť nároky zo sociálneho zabezpečenia zo zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov, bol predchádzajúci súhlas prezidenta Hasičského a záchranné ho zboru alebo riaditeľa Horskej záchrannej služby, a to najmä z toho dôvodu, že prijatie takéhoto uchádzača môže mať dopad na výdavkovú časť osobitného účtu Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť služobnú prísahu príslušní kov Horskej záchrannej služby osobitne od služobnej prísahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a to najmä z dôvodu osobitosti niektorých vykonávaných činností. Aj v tomto prí pade bude zloženie služobnej prísahy jednou z podmienok vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby.

K bodom 19 až 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 6 a 7.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadv äznosti na úpravu uvedenú v § 30 ods. 3.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1 a zároveň sa navrhuje podmienky na vymenovanie príslušníka v dočasnej štátnej službe do stálej štátnej služby zjednotiť s podmienkami na vymenovanie príslušníka v prípravnej štátnej službe do stálej štátnej služby. Vzhľadom na to, že osobitnú odbornú spôsobilosť je možné získať aj skôr ako za dva roky, je úprava podmienky trvania dočasnej štátnej služby aspoň dva roky diskriminačná v porovnaní s príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 28

Navrhuje sa upraviť nov ý osobitný záver pri služobnom hodnotení príslušníka, ktorý je zároveň nadriadeným.

K bodom 29 až 31

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva Hasičského a zá chranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže výsledkom služobného hodnotenia môže byť aj odvolanie nadriadeného alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 41 a v § 73 ods. 2, kedy o zmene slu žobného pomeru príslušníka môže rozhodnúť aj iný nadriadený, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, v ktorom je tento príslušník zaradený (napríklad prezident zboru voči riaditeľ ovi okresného riaditeľstva zboru).

K bodu 33

Podľa platného právneho stavu je na preradenie príslušníka potrebný jeho písomný súhlas alebo písomný návrh na preradenie. Z dôvodov prechodu na sociálne zabezpečenie príslušníkov podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje poskytovanie vyrovnávacej dávky ako jednej z dávok nemocenského zabezpeč enia, bolo potrebné upraviť možnosť služobného úradu preradiť príslušníčku aj bez jej súhlasu v prípade, ak vykonáva činnosti, ktoré sú tehotným ženám zakázané.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu – Horskej záchrannej služby – uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodom 35 až 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 40 ods. 7. Zároveň sa navrhuje, aby vykonávanie funkcie nadriadeného skončilo ex lege nie len dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, ale aj dňom nadobudnutia právoplatnosti služobné ho hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) zákona č. 315/2001 Z. z., pretože vydávanie samostatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie v uvedených prípadoch je vzhľadom na dôsledky uvedený ch rozhodnutí, resp. služobných hodnotení nadbytočné.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov do osobitného poistného syst ému.

K bodu 40

Vzhľadom na výkladové problémy a najmä problémy pri praktickej realizácii sa navrhuj upresniť, že ponuková povinnosť služobného úradu sa vzťahuje len na voľné funkčné miesta, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

K bodom 41 až 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu právnej úpravy v tejto oblasti spojenú s profesionaliz áciou ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ide o realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10. januára 2007 úloha B. 3., ktoré ukladá ú lohu ministrom príslušných rezortov vykonať analýzu zákonov upravujúcich služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo pracovný pomer a zjednotiť podmienky na vysielanie národných expertov do inštit úcií Európskej únie. Obdobná úprava je navrhovaná aj v novele zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozdiel je len v tom, že medzi zložky služobného príjmu príslušníka Hasič ského a záchranného zboru nepatrí osobitný príplatok (ako je tomu u príslušníkov Policajného zboru), preto sa navrhuje kompenzovať túto skutočnosť tak, že príslušníkovi Hasičského a zá chranného zboru bude počas zaradenia mimo činnej štátnej služby poskytovaný (okrem tarifného platu a hodnostného príplatku) aj osobný príplatok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 46

Vzhľadom na to, že príslušník bude v prípade skončenia služobné ho pomeru zabezpečený v systéme osobitného sociálneho zabezpečenia dávkou (t. j. odchodným a pri splnení podmienok aj výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom), navrhuje sa obmedziť kumuláciu n árokov, na ktoré mu z toho dôvodu vznikne nárok, vypustením ustanovenia upravujúceho nárok na náhradu v sume päťnásobku služobného platu.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1. Podľa zákona č. 544/2002 Z. z. sa musí príslušník Horskej záchrannej služby každých 24 mesiacov zúčastniť školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezú častní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť.

Keďže podľa § 17 ods. 5 podmienku odbornej spôsobilosti musí príslušník Horskej záchrannej služby spĺ ňať po celý čas trvania služobného pomeru, musí jeho služobný pomer pri strate osobitnej spôsobilosti podľa osobitného predpisu skončiť, a to aj z toho dôvodu, že spätné vymenovanie do prípravnej štátnej služby nie je možné.

K bodom 48 a 51

Navrhuje sa upresniť za akých podmienok môže príslušník podávať sťažnosti vo veciach služobné ho pomeru, pričom podrobnosti o prešetrovaní týchto sťažností upraví služobný predpis.

Zároveň sa navrhuje, aby služobným predpisom boli upravené aj pravidlá služobnej zdvorilosti.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 50

Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby bol explicitne upravený zákaz pre príslušníka vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, a to bez ohľadu na to, za akých podmienok (za odplatu alebo bezplatne) a akou formou (napríklad na dohodu, v pracovnom pomere) by mohol tieto činnosti vykon ávať. Zákaz sa teda bude vzťahovať na vykonávanie týchto činností nielen vtedy, ak budú vykonávané za odplatu, ale aj vtedy, ak budú vykonávané bezodplatne.

Úprava zákazu vykonávania týchto činností je potrebná najmä z dôvodu ochrany verejného záujmu štátnej služby a jej nestrannosti a správnosti.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 53

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o uložení disciplinárneho opatren ia riaditeľovi okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o uložení disciplin árneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. riaditeľovi krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže ich v ýsledkom je odvolanie nadriadeného z funkcie alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodom 54 a 55

Vzhľadom na výkladové a aplikačné problémy sa navrhuje, aby subjektívna prekluzívna zákonná lehota na ulo ženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu (ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru) a v prípadoch, ak bolo disciplinárne previnenie zistené ako výsledok vykonanej kontroly, aby lehota začala plynúť až od ukončenia kontroly podľa osobitného predpisu.

K bodom 56 a 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu a terminologické zjednotenie v nadväznosti na úpravu kolektívneho vyjedná vania v štátnej službe podľa § 189 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého úprava služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky a zvýšenie stupnice platových taríf príslušn íkov má byť predmetom úpravy kolektívnej dohody (uzatváranej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) a nie kolektívnej zmluvy (uzatváranej príslušnými služobnými úradmi).

K bodu 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu. Keďže sa na služobný pomer príslušníka, pokiaľ ide o prekážky vo výkone štátnej služ by, vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje aj podmienky a rozsah poskytovania služobného (pracovného) voľna zo strany služobného úradu (zamestnávateľa), navrhuje sa vypustiť slová „ na nevyhnutne potrebný čas“ ako redundantné.

K bodom 58 a 59

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neupravuje ošetrovné ako jednu z dávok nemocensk ého zabezpečenia (na rozdiel od všeobecného poistného systému), bolo potrebné upraviť poskytovanie plateného služobného voľna vo vymedzenom rozsahu z dôvodu ošetrovania chor ého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráž e a Železničnej polície.

Zároveň sa navrhuje, aby služobné voľno poskytnuté z uvedeného dôvodu bolo platené. Ide o rovnakú prá vnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61

Jedným z dôsledkov zmeny právnej úpravy v oblasti verejného zdravotníctva bola aj úprava lehôt vykoná vania preventívnych prehliadok uhrádzaných zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia. Frekvencie vykonávania preventívnych prehliadok a rozsah vyšetrení vykonaných v rá mci prehliadok sú pre príslušníkov nedostatočné, pretože povaha vykonávaných služobných činností kladie zvýšené nároky na ich zdravotný stav, ktorý musí spĺňať stanovené podmienky po celý čas trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť špecifickú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrý vať zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe, ako aj na zdravotný stav príslušníkov. Zároveň sa navrhuje, aby ná klady na špecifickú zdravotnú starostlivosť boli hradené služobným úradom zo štátneho rozpočtu.

K bodu 62

Pre potreby sociálneho zabezpečenia príslušníkov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrebné osobitne definovať služobný plat, ktorý sa bude používať na výpočet dávok podľa osobitného predpisu. Takto definovaný služobný plat prispôsobuje zloženie služobného platu pr íslušníka zloženiu služobného platu policajta pre účely sociálneho zabezpečenia.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že po čas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník neplní služobné úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia (§ 52 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.), navrhuje sa, aby sa tento čas nezapo čítaval do času odbornej praxe s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, kedy pr íslušník bude plniť úlohy v prospech služobného úradu.

K bodom 65 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 49 ods. 8, ako aj na úpravu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 66

Z dôvodu začlenenia Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, ako aj vzhľadom na povahu záchranných činnosti vykonávaných Horskou záchranou službou a špecifiká spojené s touto činnosťou (najmä osobitné miesto vykonávania záchranných činností ako sú horské oblasti, jaskyne, priepasti a podobne) sa navrhuje nanovo upraviť príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia tak, aby navrhované znenie zahàňalo nielen činnosti Hasičského a záchranného zboru, ale aj čin nosti Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť sumy niektorých príplatkov za prácu za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvýšené náklady na štátny rozpočet budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky bez požiadaviek na jej navýšenie.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na zmenu predpisov upravujúcich sociálne poistenie zamestnancov.

K bodu 70

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodom 71 a 72

Vzhľadom na začlenenie príslušníkov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (ktor ý okrem iného upravuje aj úrazové zabezpečenie), je potrebné v právnom predpise, ktorý upravuje služobný pomer príslušníka, upraviť aj zodpovednosť služobného úradu za služobný ú raz alebo chorobu z povolania.

Z dôvodu jednotného aplikovania zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov na príslušní kov Policajného zboru a na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, je navrhovaná úprava zodpovednosti obdobná právnej úprave tejto zodpovednosti v z ákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskor ších predpisov.

K bodom 73 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1, na vznik nového služobn ého úradu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 74

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obsahuje komplexnú právnu ú pravu konania vo veciach sociálneho zabezpečenia, navrhuje sa vylúčiť toto konanie zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodom 76 a 80

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 17 ods. 3.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 41 ods.1 a § 73 ods. 2.

K bodu 78

Navrhuje sa, aby mal služobný orgán možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak bude účastník konania alebo iná osoba, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná (napríklad svedok) dočasne práceneschopná.

V súčasnosti prerušenie konania vo veciach služobného pomeru z tohto dôvodu nie je možné (resp. len vtedy, ak by to navrhol účastník konania) a táto skutočnosť značne sťažuje konanie vo veciach služ obného pomeru, najmä disciplinárne konanie.

K bodu 79

Z dôvodov, že odborné vyšetrenia potrebné ako podklad na preskúmanie zdravotného stavu príslušníka mô žu trvať dlhšiu dobu, navrhuje sa upraviť možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas na vykonanie týchto vyšetrení.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby inštitút tzv. autoremedúry bolo možné aplikovať aj pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 82

Navrhuje sa, aby príslušní kovi počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu jeho zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne bol poskytovaný služobný plat, ale len v tom prípade, ak odborový zväz bude združovať minim álne určený počet príslušníkov ako členov odborového zväzu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenia upravujúce služobný čas.

K bodom 83 a 84

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v presunutí ustanovenia týkajúceho sa započí tania rokov príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru z § 132 ods. 2 do § 161 ods. 15.

Zároveň sa upravujú podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu aj pre príslušníkov Horskej záchrannej služby. Osobitne sa navrhuje upraviť doby, ktoré sa budú započítavať prí slušníkom Horskej záchrannej služby pre vznik povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu.

K bodu 85

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov Horskej záchrannej služ by do zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodu 86

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone.

K bodom 87 a 88

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia upravujúce odvádzanie poistného (okrem poistného na zdravotné poistenie) z toho dô vodu, že túto skutočnosť v plnom rozsahu upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 89

Keďže v súčasnosti v Hasičskom a záchrannom zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je potrebn é v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním upraviť, ktorý z odborových zväzov bude oprávnený rokovať o uzatvorení kolektívnej dohody a v konečnom dôsledku uzatvoriť s Ministerstvom vnú tra Slovenskej republiky kolektívnu dohodu.

Navrhuje sa, aby určenie oprávneného odborového zväzu bolo výsledkom dohody všetkých odborových zväzov pô sobiacich v Hasičskom a záchrannom zbore. Iba v prípade, ak by k dohode nedošlo, sa navrhuje, aby oprávneným odborovým zväzom bol ten, ktorý združuje najviac príslušníkov, keďže uzatvorená kolektí vna dohoda bude záväzná nielen pre všetky služobné úrady, ale aj pre všetkých príslušníkov.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 91

Z dôvodu právnej čistoty sa navrhuje explicitne upraviť, ktoré ustanovenia zákonač. 315/2001 Z. z. sa nebudú vzťahovať na služobný pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 92

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 161 ods. 15.

K bodu 93

K § 209b

Z toho dôvodu, že podľa návrhu novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa má tento zá kon vzťahovať len na fyzickú osobu, ktorá bude v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z. z. k 1. januáru 2008 a keďže všetky ustanovenia upravujúce sociálne zabezpečenie a nemocenské zabezpeč enie príslušníkov sa navrhujú k tomuto dňu zrušiť, bolo potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť nároky tých bývalých príslušníkov, ktorým už dávky boli priznané, poskytované a ktor ým by mal v budúcnosti vzniknúť nárok na dávku a jej výplatu podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa, aby nárok na ošetrovné a na príplatok k ošetrovnému zanikli dňom 1. januára 2008 z toho dô vodu, že táto dávka a doplatok k nej už podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia nebudú vôbec poskytované. V prípade, ak bude trvať dôvod, pre ktorý bola táto dávka poskytovaná aj po 1. januári 2008, bude sa postupovať podľa novej platnej úpravy, teda príslušníkovi služobný úrad od 1. januára 2008 vrátane poskytne platené služobné voľno v určenom rozsahu.

Pokiaľ ide o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, navrhuje sa, aby tento nárok nezanikol a aby sa poskytol podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.

Taká istá úprava sa navrhuje aj pri odchodnom a úmrtnom, teda ak na odchodné a úmrtné vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 budú sa tieto dávky priznávať a vyplácať podľa predpisov ú činných do 31. decembra 2007.

Príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasi čskom a záchrannom zbore a mal započítaných viac ako 20 rokov, vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. Keďže ku strate zdravotnej spôsobilosti došlo spravidla aj v s úvislosti s vykonávaním štátnej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa nárok na vyrovnávací príspevok ako opakujúcu sa dávku kompenzujúcu stratu na zárobku, ako aj zníženie schopnosti uplatniť sa na trhu práce zachovať. Navrhuje sa, aby na sa poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy a dávka bola naďalej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Dávky postupne zaniknú vznikom ná roku na dávku zo sociálneho poistenia (t. j. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok).

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia ú činnosti navrhovaného zákona a mal nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok a mal započítaných najmenej 6 rokov vznikol nárok na príplatok za štátnu slu žbu k dôchodku podľa § 165 zákona č. 315/2001 Z. z.. Vzhľadom na to že, dôvodom zavedenia inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku bola náročnosť a osobitný charakter činností vykonávaných pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru, navrhuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku ako opakujúcu sa sociálnu dávku vyjadrujúcu spoločenské ohodnotenie povolania hasiča zachovať. Navrhuje sa, aby sa na poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy.

Zároveň sa navrhuje sprísniť podmienku priznania nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku býval ému príslušníkovi, ktorému skončil služobný pomer v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona, a ktorému nebol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný d ôchodok alebo invalidný dôchodok najneskôr do 31. decembra 2007. Navrhuje sa zúžiť okruh subjektov, ktorým vznikne nárok podľa tohto ustanovenia určením podmienky trvania služobného pomeru aspoň 10 rokov.

K § 209c

Transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej záchrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej z áchrannej služby sa navrhuje vykonať až po splnení zákonom stanovených podmienok na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy.

Ak bude zamestnanec Horskej záchrannej služby spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. (vrátane odbornej spôsobilosti) bude vymenovaný do stálej štátnej služby.

V prípade, ak zamestnanec Horskej záchrannej služby bude spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č . 315/2001 Z. z. okrem požadovaného vzdelania, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov, bude vymenovaný do stálej štátnej služby, najvyššie však do 7. platovej triedy.

Zamestnancovi Horskej záchrannej služby, ktorý síce plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu alebo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nevznikol mu služobný pomer, skonč í jeho pracovný pomer (keďže v podstate ide o nadbytočného zamestnanca) najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. V takomto prípade mu vznikne nárok na náhradu mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesa čného zárobku.

Navrhuje sa, aby zamestnancom Horskej záchrannej služby započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doteraj ších predpisov zostala zachovaná.

Taktiež sa navrhuje, aby za nadriadeného mohol byť vymenovaný bez výberového konania ten zamestnanec, ktorému vznikne služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. a ktorý bol pred 1. januárom 2008 vymenovaný za nadriadeného. Takéto vymenovania za nadriadeného bez výberového konania bude možné len na tom istom stupni riadenia.

V prípade, ak by v dôsledku vzniku služobného pomeru došlo k poklesu medzi mzdou určenou podľa doterajších predpisov a služobným platom podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa za zákonom stanovený ch podmienok poskytovať doplatok k služobnému platu až do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 209d

Z dôvodu, že príslušník ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, výsluhového dô chodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku dňom účinnosti návrhu zákona vstúpi do osobitného poistného systému podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrené zruši ť výnimku, podľa ktorej sa služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nepovažoval za služobný pomer podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 94

V súvislosti s osobitnou ú pravou funkcií a s tým súvisiacich platových tried pre príslušníkov Horskej záchrannej služby sa navrhuje v prílohe č. 1a upraviť charakteristiku platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služ by.

K bodu 95

V nadväznosti na úpravu nové ho služobného úradu a nadriadených v tomto služobnom úrade sa navrhuje doplniť prílohu č. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o úpravu percentuálneho podielu príplatku za riadenie v služobnom úrade – Horskej záchrannej službe.

K Èl. III

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné zjednotiť dôvody oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb.

K Èl. IV

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zamedziť súbehu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (vrátane hasičov) a jednorazové ho mimoriadneho odškodnenia a odškodnenia úrazov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a z áchranného zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné ich vyňať zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zá roveň sa navrhuje vylúčiť z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení aj vojakov mimoriadnej služby, ktorí budú mimoriadnu službu vykonávať v služobnom pomere a budú zabezpečovaní dávkami zo syst ému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhuje sa aj legislatívno-technická úprava v súvislosti s prijatím zákona č. 346/2005 Z. z.

K bodu 3

Navrhované ustanovenia § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. riešia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí nezískali potrebné obdobie na vznik nároku na dávku výsluhového príspevku po skončení výkonu služby prostredníctvom uznania obdobia poistenia na výsluhový prí spevok za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 104.

K bodu 5

V novonavrhnutom ustanovení § 108 ods. 2 sa okrem pôvodného znenia stanovuje, čo je denným vymeriavacím zá kladom policajta alebo profesionálneho vojaka na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v prípade, ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v systéme sociálneho zabezpečenia nevznikol nárok na výsluhový prí spevok po skončení služobného pomeru a bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. V ustanovení § 104 ods. 2 bolo potrebné pamätať aj na bývalých policajtov a profesionálnych vojakov v súvislosti s vymedzením rozhodujúceho obdobia a dôb, ktoré sa z tohto obdobia vylučujú.

K bodu 6

Navrhuje sa ustanoviť pre zamestnanca vylúčenie z povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na d ôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu z dôvodu, že podľa predkladanej novely zákona č. 570/2005 Z. z. bude zamestnanec, ktorý bude povolaný na výkon mimoriadnej služby, podliehať režimu osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že podľa prechodných ustanovení zákona č. 569/2005 Z. z. sa civilnou službou rozumie alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu, nie je potrebné osobitne upravovať vylúčenie z povinnosti platenia jednotlivých druhov poistného, pretože občania, ktorí budú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať alternatívnu službu, majú podľa platnej prá vnej úpravy postavenie zamestnanca.

K bodu 7

Navrhuje sa povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previesť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhové zabezpečenie vo výške poistného zodpovedajú cej nielen poistnému na dôchodkové poistenie, ako to bolo v doterajšom znení, ale aj poistnému na poistenie v nezamestnanosti a to za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dô chodok, výsluhový príspevok a invalidný výsluhový dôchodok.

K bodu 8

Navrhuje sa zmeniť znenie poznámky pod čiarou, v ktorom sa citujú ustanovenia zákona č . 328/2002 Z. z., podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná previesť poistné útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

K bodom 9 až 11

V súvislosti s povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previes ť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok za bývalých policajtov a profesionálnych vojakov za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na príslušné dávky výsluhového zabezpečenia, je potrebné upraviť aj zdroje, z ktorých sa tvoria základné fondy starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru a príslušní ci resp. zamestnanci Horskej záchrannej služby do 31. decembra 2007 patrili do všeobecného poistného systému, do ktorého aj odvádzali všetky platby poistného na sociálne zabezpečenie, navrhuje sa, aby všetky dá vky sociálneho zabezpečenia (t. j dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia), na ktoré príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušní kovi resp. zamestnancovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok do 31. decembra 2007 (a to aj v tom prípade, ak sa o nároku ešte právoplatne nerozhodlo) boli aj naďalej poskytované podľa právnej ú pravy platnej do 31. decembra 2007 a aby na ich výplatu boli aj naďalej príslušné orgány podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008.

K Èl. VI

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 43/2004 Z. z. v znen í neskorších predpisov aj o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K Èl. VII

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Horská záchranná služba bude podľa osobitného predpisu, t. j podľa zá kona č. 315/2001 Z. z. plniť úlohy služobného úradu, navrhuje sa vykonať jej zmenu s príspevkovej organizácie na rozpočtovú organizáciu.

K bodu 2

Navrhuje sa zmeniť sídlo Horskej záchrannej služby z mesta Poprad na mesto Vysoké Tatry, kde sú zabezpečené primerané priestory.

K bodu 3

Navrhovaná úprava má prispieť k zvýšeniu pohotovosti horskej služby a k vykonaniu záchrannej alebo pátracej akcie už na zá klade informácií súvisiacich s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti a nie až po ohlásení konkrétneho poškodenia zdravia alebo nezvestnosti osoby.

K bodu 4

Navrhujeme zmierniť tvrdosť zákona voči osobám, ktoré vzhľadom k svojim rozumovým, psychickým schopnostiam a vôľ ovej vyspelosti nie sú schopné zvážiť svoje konanie tak, aby predchádzali poškodeniu zdravia v horskej oblasti.

K bodom 5 a 7

Podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže Horská záchranná služba má osobitnú úpravu len o odbornej spôsobilosti na vykonávanie zá chranných činností, bolo potrebné upraviť aj spôsob a podmienky získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie iných činností v Horskej záchrannej službe ako záchranných činností, teda tzv. odborný ch činností (ide najmä o riadiacu, rozhodovaciu a kontrolnú činnosť a vykonávanie činností v osobnom úrade).

Rovnako ako pri odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranných činností sa navrhuje, aby aj pri odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činností sa príslušník Horskej záchrannej služby zúčastnil každých 24 mesiacov na školení a po jeho skončení absolvoval preskúšanie. Strata odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činnosti bude dôvodom na skončenie služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby ex lege.

K bodom 6 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služ obného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.

K Èl. VIII

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. IX

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. X

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zá konov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími z ákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Potreba novelizácie Zákonníka práce vyplynula z viacerých dôvodov. V popredí sú najmä zmeny, ktoré prináša nová európska legislatíva v oblasti smerníc, nariadení Rady a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Je potrebné neustále harmonizovať oblasť pracovného práva s právom Európskej únie. Aj postupne sa vyvíjajúce ekonomické, hospodárske a spoločenské vzťahy predpokladajú úpravu v oblasti pracovného práva. Tiež je potrebné zosúladiť právny poriadok a prispôsobiť alebo odstrániť z právnej úpravy Zákonníka práce ustanovenia, ktoré nie sú kompatibilné s inými právnymi normami.

V právnej úprave sa predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok. Novela Zákonníka práce má zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Z toho dôvodu sa predkladá úprava ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami a ich zástupcami. Za tým účelom sa predkladá aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov.

Novela Zákonníka práce navrhuje predovšetkým úpravu:

-vymedzenia možnosti zmluvnej úpravy pracovných podmienok pri výkone práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom,

-závislej práce, tak aby nedošlo k vylúčeniu zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania napr. podľa živnostenského zákona,

-právneho postavenia vysielaných a agentúrnych zamestnancov - harmonizácia s právom EÚ a Dohovorom MOP č. 181/1997,

-platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou 2002/74/EÚ,

-prechodu práv a povinností pri nájme v súlade so smernicou 2001/23/EÚ,

-definície zamestnanca so zdravotným postihnutím pre účely Zákonníka práce v súlade so zákonom č. 461/2003 a zákonom č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, napr. na účely preloženia zamestnanca, skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, atď.,

-pracovných pomerov na určitú dobu a na kratší pracovný čas, obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov,

-právneho postavenia zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu,

-povinnosti zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa,

-súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou a pri skončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania, alebo naplnenia najvyššej prípustnej expozície poskytnutia odstupného vo výške desať násobku priemerného zárobku zamestnanca,

-pracovnej pohotovosti - súlad s európskou súdnou judikatúrou, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce,

-zúženie okruhu zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť v pracovnej zmluve, že nadčasová práca bude zohľadnená v mzde zamestnanca,

-možnosti preplatenia nevyčerpanej dovolenky, presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, v súlade so smernicou č. 88/2004 /EÚ,

-ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty,

-minimálnych mzdových nárokov,

-normovania práce,

-prekážok v práci, najmä precizovanie prekážok pri výkone verejnej funkcie, pri vlastnej svadbe a zmenu výšky náhrady vynaložených nákladov /50 000, Sk/ pri prehlbovaní kvalifikácie, ak zamestnanec nezotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,

-kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy a zdravie zamestnancov,

-stravovania zamestnancov, najmä precizovanie úpravy, ktorá sa dotýka hodnoty stravovacej poukážky a podmienok, za ktorých sa poskytne aj iným osobám ako zamestnancom zamestnávateľa,

-náhrady škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti a náhrady škody v prípade vedomého neupozornenia na hroziacu škodu alebo nezakročenia proti hroziacej škode na štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku,

-dohôd o pracovnej činnosti, ktorú zamestnávateľ môže uzavrieť na práce nepresahujúce 10 hodín týždenne,

-právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracoviská zamestnávateľa, za účelom kontroly,

-pôsobnosti odborových orgánov a zamestnaneckých rád na pracovisku.

Súčasne sa navrhuje v článkoch II až V novelizovať zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonoch.

Dopady realizácie navrhovanej právnej úpravy sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych a spoločenstiev a právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 173 o ochrane nárokov pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 181/1997 o súkromných agentúrach zamestnávania, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty. Návrh zákona vychádza aj z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. 198 z roku 2006.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Sekcia rozpočtovej politiky vo svojom stanovisku č. MF/15115/2007-411 zo dňa 13. apríla 2007 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že prípadné finančné dôsledky uplatnenia niektorých ustanovení Zákonníka práce súvisiace s navrhovanými zmenami budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2007, resp. ďalšie roky z jednotlivých rozpočtových kapitol.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

30

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Základné zásady sú interpretačnými pravidlami v ýkladu jednotlivých ustanovení Zákonníka práce. V obsahu uvedenej základnej zásady sú premietnuté aj požiadavky práva Európskej únie. Navrhuje sa rozš íriť a zosúladiť terminológiu základnej zásady s článkom 2 a 5 Smernice č. 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní a v ktorej sa používa pojem „zdravotné postihnutie“.

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť základné zásady o nový článok 11.

Èlánok 11 základných zásad sa dopĺňa v s úlade s pripomienkami Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) k Zákonníku práce a v súlade s čl. 8 Charty základných práv Európskej únie. Podľa článku 8 Charty základných práv Európsk ej únie každý má právo na ochranu svojich osobných údajov. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely so súhlasom príslušnej osoby alebo na inom legitímnom zá klade ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú a právo na ich nápravu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zhromažďovať o zamestnancovi len tie osobné údaje a informácie, ktoré súvisia s jeho prácou, kvalifikáciou a skúsenosť ami. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku tým, že ho sleduje (napríklad kamerovým systémom), bez toho, aby zamestnanec bol na to upozornený. Nesmie kontrolovať jeho súkromné listové zásielky. Ak zamestnávateľ bude nútený z vážnych dôvodov zaviesť kontrolný mechanizmus, zamestnanec musí byť informovaný o rozsahu a spôsoboch kontroly.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa taxatívne vymedziť pojem „závislá práca“. Týmto vymedzením sa taktiež navrhuje rozšíriť vecnú pôsobnosť Zákonníka práce. Zákonník pr áce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy a predmetom týchto vzťahov je vždy závislá práca. Návrh vychádza z Odporúčania MOP č. 198/2006 o pracovnom pomere a z teórie pracovného prá va, kde závislosť práce patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru. Pojem „závislá práca“ je vymedzený v súlade so všeobecne uznanou definíciou závislej práce v rámci európskej a svetovej vedy pracovného práva ako aj v súlade s poňatím tohto pojmu v rámci MOP.

V aplikačnej praxi čoraz častejšie a v značnom rozsahu dochádza k prípadom, kedy sú zamestnanci nútení na zmenu svojho pracovnoprávneho statusu na obchodný vzťah, a to aj napriek tomu, že tieto fyzické osoby budú naďalej vykonávať tú istú závislú prácu. Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, (samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZÈ O“), a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania, (predovšetkým takáto osoba nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku), ale naopak, súč asne vykazuje aspoň tri charakteristické znaky závislej práce. Zamestnávateľ sa tým snaží zbaviť povinností, ktoré mu voči zamestnancom vyplývajú zo Zákonníka práce a oslabuje sa tým aj prá vna ochrana zamestnancov vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov, a čo je však dôležité, riziko nimi vykonávanej práce neznáša subjekt, pre ktorý prácu vykonávajú. Na druhej strane máloktorý zamestnávateľ si uvedomuje, že ak aj zamestnáva v režime zakrytého pracovného pomeru zamestnanca, je aj naďalej jeho povinnosťou plniť všetky povinnosti voči zamestnancovi (napr. vyplácať mu mzdu zodpovedajú cu jeho práci, platiť odvody na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, zodpovedať za prípadnú škodu vzniknutú zamestnancovi v dôsledku pracovného úrazu a pod.). Rovnako ani zamestnanec si nie je v ždy vedomý tejto skutočnosti, a tak prakticky nedochádza ani k súdnym žalobám, ktorých výsledkom by bolo rozhodnutie súdu o zakrytom pracovnom pomere a o tom, že ide o pracovný pomer.

Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprá vny vzťah. Ak takéto črty vykonávaná práca nemá, zamestnávateľ môže aj po novelizačnej zmene využiť príslušný zmluvný typ Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, resp. ž ivnostenského zákona. Výkon činností živnostníkov resp. iných podnikateľov bude však možné len za predpokladu, že ide o takú prácu, ktorá vykazuje pr ávne znaky podnikania.

Príklady rozhodnutí Najvyššieho súdu, Francúzsko:

Prípad „koncesionári“

Na základe koncesionárskej dohody podľa občianskeho práva fyzické osoby zhromažďovali a doručovali balíky pre zákazníkov. Tieto balíky zhromažďovali v priestoroch podniku, ktorý im vypracoval presný harmonogram, trasu a zároveň aj vyberal platby priamo od zákazníkov. Najvyšší súd rozhodol, že výkon tejto činnosti sa má riadiť Zákonníkom prá ce, pretože fyzické osoby - doručovatelia - vykonávajú závislú prácu v priestoroch podniku, za podmienok a za cenu určovanú týmto podnikom a podľa pokynov jeho predstavených.

Prípad „distribútori piva“

Na výkon činnosti „distribúcia piva“ si každý z distribútorov vytvoril svoju vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným na predaj piva. Distribú tori nakupovali pivo za cenu, ktorú im akciová spoločnosť určila a predávali ho maloobchodným predajcom v rámci oblasti určenej akciovou spoločnosťou. Pivo rozvážali svojimi automobilmi s logom akciovej spolo čnosti, avšak za inú cenu, tiež určenú touto akciovou spoločnosťou. Príjmom distribútorov bol rozdiel medzi týmito dvoma cenami. Distribútori nemohli predávať pivo mimo vyznačenej oblasti alebo predávať iné produkty ako pivo. V danom prípade Najvyšší súd rozhodol, že distribútori v skutočnosti vykonávali závislú prácu, keď pracovali pre akciovú spoločnosť, ktorej poskytovali osobné služby a pod ľa jej pokynov, aj napriek tomu, že boli registrovaní ako podnikateľské subjekty.

Zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných, ako v pracovnoprávnych vzťahoch má nepriaznivé ekonomické dopady aj vo vzťahu k daňovým povinnostiam a neprimerane zvý hodňuje podnikateľov, ktorí sú zbavení akýchkoľvek povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a odvodových povinností voči podnikateľom, ktorí zamestnávajú zamestnancov v pracovnoprá vnych vzťahov, čím si zamestnávateľ vytvára neprimeranými prostriedkami konkurenčnú výhodu oproti tým zamestnávateľom, ktorí závislú prácu riešia prostredníctvom pracovných pomerov.

Definícia závislej práce je základným pojmom pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry takmer vo všetkých členských štátoch Euró pskej únie.

Taktiež sa navrhuje negatívne vymedziť, čo závislou prácou nie je.

K bodu 5

Podľa článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd „každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané, a nikto nesmie byť nútený robiť, čo zákon neukladá“. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky „každý môž e konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. Navrhuje sa, aby bolo možné v pracovnoprá vnych vzťahoch upraviť výhodnejšie pracovné podmienky a podmienky zamestnania zamestnanca ako to ustanovuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Kogentná povaha niektorých ustanovení Zákonníka práce alebo iné ho pracovnoprávneho predpisu bude zabezpečená tým, že Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, výslovne ustanoví zákaz odchýlenia od zákona, alebo z povahy ustanovení bude jasné, že odchý lenie od zákona nie je možné.

K bodom 6 až 8

Smernica EÚ č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb v čl. 3 ods. l pí sm. d) ustanovuje pre členské štáty povinnosť zabezpečiť okrem iných už ustanovených podmienok aj „pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania“. Preto sa § 5 ods. 2 dop ĺňa o uvedenú povinnosť.

Taktiež sa navrhuje pre zamestnávateľov a agentúry dočasné ho zamestnávania výslovne ustanoviť, že v prípade, ak dočasne prideľujú zamestnancov na výkon práce k inému subjektu do členského štátu Európskej únie, práva a povinnosti ustanovené v § 58 ods. 7 a 8 sa spravujú právom štátu na území ktorého zamestnanec prácu vykonáva. Keďž e právne systémy v jednotlivých členských štátoch Európskej únie sa značne odlišujú, pre zamestnávateľov a agentúry dočasného zamestnávania je potrebné , aby mali zabezpečený právny servis, ktorý im poskytne príslušné informácie o právnom poriadku členského štátu, do ktorého dočasne prideľujú zamestnancov.

V zmysle smernice EÚ č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sú v každom členskom štá te vytvorené styčné miesta, kde je možné získať potrebné informácie. V Slovenskej republike takýmto miestom v zmysle § 6 ods. l písm. m) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach.

K bodom 9 a 10

V nadväznosti na definíciu závislej práce navrhovanú v § 1, sa v § 7 vypúšť a odsek 4 a v § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu“, ktoré sú v tejto sú vislosti nadbytočné.

K bodom 11 a 12

V súlade so smernicou EÚ č. 94/33/EHS o pracovnej ochrane mladistvých zamestnancov a Dohovorom MOP č. 138 o minimálnom veku sa navrhuje taxatívne ustanoviť zákaz výkonu detskej práce. Terajšie znenie v odseku 4 zakotvuje výnimku zo zákazu vý konu detskej práce, avšak nezakotvuje výslovne zákaz výkonu detskej práce, tak ako to vyžaduje smernica Európskej únie. Aj naďalej výkon taxatívne vymedzených ľahkých prác bude povoľovať na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgá nom verejného zdravotníctva.

K bodu 13

V nadväznosti na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa precizuje definícia zástupcov zamestnancov, a to výslovným uvedením, že pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K bodu 14

Zákonom č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení boli ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania ná rokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa prevzaté do zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na požiadavky praxe a vzhľadom k tomu, aby zamestnanci a zamestn ávatelia v prípade vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa boli informovaní o svojich právach a povinnostiach, navrhujú sa niektoré ustanovenia opätovne doplniť do Zákonníka práce. V prípade ak sa zamestn ávateľ stane platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znen í neskorších predpisov. Navrhuje sa doplniť do zákona dva druhy informačnej povinnosti. Zamestnávateľ je povinný o svojej platobnej neschopnosti informovať zástupcov zamestnancov (resp. priamo zamestnancov ak u zamestnávateľ a nepôsobia zástupcovia zamestnancov). Informačnú povinnosť je povinný splniť do desiatich dní od vzniku platobnej neschopnosti. Na túto právnu povinnosť zamestnávateľa nadväzuje právna povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty, sprá vcovi konkurznej podstaty informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava je zosúladená so Smernicou č. 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkaj úcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, so Smernicou č. 2002/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica č. 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a s Dohovorom MOP č. 173 o ochrane nárokov pracovníkov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

K bodom 15 až 20

V sú lade so smernicou EÚ č. 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, sa navrhuje definí cia prevodu, definícia preberajúceho zamestnávateľa a definícia prevodcu. Prevodom podľa smernice EÚ je prevod hospodá rskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov. Sú tam zahrnuté hmotné, nehmotné a osobné zložky a jeho cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti, bez ohľ adu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť, že zodpovednosť za skonč enie pracovného pomeru má zamestnávateľ, ak sa prevodom podstatne zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve v neprospech zamestnanca, napr. ak by sa prevodom časti zamestnávateľa zmenila podstatná nálež itosť pracovnej zmluvy zamestnanca, (druh práce) a zamestnanec by nebol ochotný u preberajúceho zamestnávateľa vykonávať iný druh práce. Takýto návrh je aj v súlade s rozhodnutím Európskeho sú dneho dvora č. C - 399/96 v právnej veci (Sanders).

Terajšie ustanovenie § 31 odseku 4 rieši situáciu prevodu všetkých zamestnancov, keď po skončení nájmu nedô jde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu a tieto nároky uspokojuje potom zamestnávateľ prenajímateľ. Toto ustanovenie nie je v súlade s rozhodnutím ESD č . C-287/86 v právnej veci (Ny Molle Kro), v zmysle ktorého sa smernica Európskej únie neuplatňuje na zamestnancov, prijatých zamestnávateľom - nájomcom po vzniku nájmu o prevode podnikov.

V súlade so smernicou o EÚ o prevode podnikov sa navrhuje, že ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nebudú vz ťahovať na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestnávateľa, že v prípade prijatia pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tieto musí zamestnávateľ vydať až po dohode so zástupcami zamestnancov.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zosúlaďuje terminológia Zákonníka práce s príslušnými prá vnymi predpismi o sociálnoprávnej ochrane a so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Požiadavka o splnení informačnej povinnosti zamestnanca so zdravotný m postihnutím voči zamestnávateľovi vychádza z aplikačnej praxe v spojitosti s ustanovením § 66 Zákonníka práce. Cieľom navrhovaného ustanovenia je predchádzať situáciám, keď zamestnávateľ nemá informáciu o tom, že zamestnanec je uznaný za invalidného a doručí mu výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vec í a rodiny.

Taktiež sa navrhuje ustanoviť definíciu porovnateľného zamestnanca, ktorá je potrebná na účely právnych inštitútov ako je napr. kratší pracovný č as, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, dočasné pridelenie a pod.

K bodu 25

Účelom skúšobnej doby je umožniť obom účastníkom pracovného pomeru, aby si overili, či dohodnutý pracovný pomer vyhovuje ich predstavám. Je to obdobie prá vnej neistoty tak na strane zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Ak jeden z účastníkov pracovného pomeru dospeje k záveru, že dohodnutý pracovný pomer mu nevyhovuje, môže tento pracovný pomer skončiť. Skonči ť pracovný pomer v skúšobnej dobe môže tak zamestnanec ako i zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dô vodu. Ak vychádzame z účelu skúšobnej doby, navrhuje sa, aby v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určit ú dobu nebolo možné dohodnúť skúšobnú dobu. Tým sa odstraňuje možnosť zneužitia takto dohodnutej skúšobnej doby na skončenie pracovného pomeru.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby pracovný pomer na určitú dobu bolo možné dohodnúť najdlhš ie na tri roky a v rámci troch rokov ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac jedenkrát.

V súlade so smernicou EÚ č. 1999/70/ES o rámcovej dohode o pr áci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP sa navrhuje redukcia osobitných kategórii zamestnancov pri predlžovaní alebo opakovanom uzatváraní pracovné ho pomeru na určitú dobu, z dôvodu duplicity pretože pracovný pomer na určitú dobu niektorých kategórií zamestnancov už upravuje osobitný zákon, napr. zákon o vysokých školách.

Z hľadiska porovnania právnych úprav v krajinách Európskej únie a účelu smernice EÚ spoločným znakom obmedzenia pracovných pomerov dohodnutých na určitú dobu je maximalizá cia doby trvania pracovného pomeru (2 roky napr. Belgicko, Nemecko, Luxembursko) a obmedzenie opakovania uzatváraných tzv. reťazovitých pracovných pomerov na určitú dobu ustanovením vecných dôvodov. Z vecných dô vodov dominujú predovšetkým sezónne práce, zastupovanie zamestnancov počas pracovnej neschopnosti a zastupovanie zamestnancov počas materskej dovolenky a počas rodičovskej dovolenky.

Možnosť rozšírenia vecných dôvodov predĺženia alebo opätovne uzatvoreného pracovného pomeru sa naďalej ponecháva aj na dohodnutie v kolektívnej zmluve.

Taktiež sa navrhuje v súlade so smernicou EÚ, ž e obmedzenia uvedené v § 48 ods. 2 a 8 sa nebudú vzťahovať na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

K bodom 27 až 29

Smernica EÚ č. 97/81/ES týkajúca sa rámcovej dohody o prá ci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC ustanovuje okrem iného aj zásadu rovnakého zaobchádzania zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a zamestnancov pracujúcich v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, vrátane rovnakej pracovnoprávnej ochrany pred jednostranným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Návrhom sa obmedzuje možnosť skončiť pracovný pomer na kratší pracovný čas výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu; uvedeným spô sobom bude možné skončiť pracovný pomer iba v prípade, ak kratší pracovný čas predstavuje rozsah najviac 15 hodín týždenne. Takéto rozdielne zaobchádzanie je v zmysle smernice oprávnené , ak je to objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Taktiež sa navrhuje upraviť výpovednú dobu z 15 dní na 30 dní, a to v súlade so závermi Vládneho výboru pre ESCH, ktorý schválil upozornenie pre Slovensko, ž e 15-dňová výpovedná doba je neakceptovateľná.

K bodu 30

V nadväznosti na možnosť využitia moderných informačný ch prostriedkov v práci a v súlade s Rámcovou dohodou o telepráci sa navrhuje zaviesť nový pracovnoprávny inštitút – teleprácu.

Ide o nový progresívny spôsob organizácie práce umožňujúci vo výrazne vyššej miere zladiť pracovné, súkromné a najmä rodinné potreby zamestnancov. Pri tejto forme organizácie práce sa zamestnávateľovi navrhuje uložiť určité povinnosti v súvislosti s využívaním informačných technológii. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, navrhuje sa, že zamestnanec nesmie byť pri domáckej práci a pri teleprá ci znevýhodnený oproti porovnateľnému zamestnancovi na pracovisku zamestnávateľa.

Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečiť väčšiu flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov.

K bodu 31 a 32

V záujme návratnosti vynaložených nákladov na v ýchovu fyzickej osoby v učebnom alebo študijnom odbore v prípade, ak táto osoba nezotrvá po určitý čas u zamestnávateľa pre ktorého sa pripravovala na povolanie, navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre zamestn ávateľa, ktorý po skončení štúdia príjme túto osobu do zamestnania, uhradiť pomernú časť vynaložených primeraných nákladov na jeho výchovu v učebnom alebo v študijnom odbore, s výnimkou, že sa dotknutý zamestnávatelia dohodnú inak. Na rozdiel od dosiaľ platnej právnej ú pravy sa navrhuje ustanoviť povinnosť úhrady uvedených nákladov bez ohľadu na to, či nový zamestnávateľ využíva alebo nevyužíva jeho kvalifikáciu.

K bodu 33

Navrhuje sa vypustiť slová „orgán štátnej zdravotnej správy “ a „orgán sociálneho zabezpečenia“ z dôvodu, že podľa terajšieho právneho stavu sa takéto rozhodnutia podľa iných právnych predpisov na pracovnoprávne účely už nevydávajú.

Zamestnanec v prípade uvedenom v § 55 ods. 2 ZP predkladá zamestná vateľovi lekársky posudok, resp. rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

K bodom 34 až 37

Dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k inému zamestná vateľovi patrí k atypickým formám zamestnania. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený, nevzniká pracovný pomer, ide o pracovnoprávny vzťah sui generis.

V súlade s návrhom Smernice EÚ o pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov a Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o súkromných agentúrach zamestnania č. 181 z roku 1997 sa precizujú pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok pri dočasnom pridelení zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi tak, že sa navrhuje skrátiť obdobie šiestich mesiacov na tri mesiace, kedy mzdové podmienky uveden é v § 58 ods. 5 nemusia byť rovnako priaznivé u zamestnanca, ktorého pridelil zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania na plnenie úloh k užívateľskému zamestnávateľovi.

Taktiež sa navrhuje taxatívne ustanoviť podmienky písomnej dohody o dočasnom pridelení uzatvorenej medzi zamestná vateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom. Taxatívne sa ustanovuje, že zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasn é pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.

Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou doč asného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí byť písomná, a to pod sankciou neplatnosti.

K bodu 38

Ak zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy a nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac. Pre zamestnávateľa je to určitá forma satisfakcie.

.

K bodom 39 a 40

Navrhuje sa vypustiť slová „orgán štátnej zdravotnej správy “ a „orgán sociálneho zabezpečenia“ z dôvodu, že podľa terajšieho právneho stavu sa takéto rozhodnutia na pracovnoprávne účely už nevydávajú. Zamestnanec v prípade uvedenom v § 63 ods. l p ísm. c/ Zákonníka práce predkladá zamestnávateľovi lekársky posudok, resp. rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Definíciu lekárskeho posudku ustanovuje § 16 zákona č . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.

Aj naďalej sa ponuka vhodnej práce zo strany zamestnávateľa považuje za hmotnoprávnu podmienku výpovede, avš ak navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje priestorové vymedzenie vhodného zamestnania, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť zamestnancovi pred daním výpovede.

K bodu 41

Navrhované znenie sa zosúla ďuje so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

Ustanovenie § 64 ods. 1 písm. c) sa precizuje v nadväznosti na zrušenie § 163 Zákonníka práce.

K bodu 43

Legislatívnotechnická úprava, ktorá sa dotýka úpravy pojmov používaných v Zákonníku práce.

K bodu 44

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že zamestnávateľovi sa nemôže ukladať povinnosť, že pri vý povedi danej zamestnancovi uvedenému v § 65 Zákonníka práce mu zabezpečí nové vhodné zamestnanie a výpovedná doba skončí vtedy, ak si túto povinnosť splní. Táto povinnosť patrí v zmysle zákona o službách zamestnanosti do pôsobnosti príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava. V súlade s § 13 ods. 1 písm. e) tret í bod zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v Zákonníku práce ustanovuje, že zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim sú hlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 46

Navrhuje sa zmeniť základnú právnu charakteristiku spôsobu okamž itého skončenia pracovného pomeru, a to zakotvením pojmu výnimočnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takýto právny model okamžitého skončenia pracovné ho pomeru uplatňuje väčšina členských štátov Európskej únie.

K bodu 47

Navrhuje sa zmeniť lehotu jedného mesiaca na dva mesiace, kedy zamestnávateľ bude môcť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Túto zmenu si vyžiadala aplikačná prax. Jednomesačná lehota ustanovená v Zákonníku práce často nestačila a zamestnávateľ sa hlavne pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi dostával do časovej tiesne.

K bodu 48

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri doč asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov je náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca osobitným plnením, ktorú poskytuje zamestná vateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Osobitným plnením je aj ná hrada za pracovnú pohotovosť. Aj keď tieto náhrady príjmu nemajú charakter mzdy ani náhrady mzdy, navrhuje sa, aby zamestnanec mohol okamžite skončiť pracovný pomer v prípade, ak mu zamestnávateľ tieto náh rady príjmu, resp. ich časti nevyplatil.

K bodu 49

Navrhuje sa citované ustanovenie vypustiť z dôvodu jeho nesúladu s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa, v zmysle ktorého zamestnanie zamestnanca sa neskončí, ak neexistuje platný dôvod na takéto skončenie, ktorý súvisí so schopnosťou alebo správaním zamestnanca, alebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.

K bodom 50 až 54

Podľa smernice EÚ č. 98/59/ES o zbližovaní zákonov člensk ých štátov týkajúcich sa kolektívneho prepúšťania sa navrhuje precizovať definíciu hromadného prepúšťania. V zmysle uvedenej smernice pre vymedzenie pojmu hromadné prepúšťanie nie je právne v ýznamný len celkový počet prepustených zamestnancov vo vzťahu k ostatným zamestnancom, ale musí ísť súčasne o prepustenie z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca. Takýto výklad pojmu hromadn ého prepúšťania potvrdilo aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-55/2002 (v právnej veci Komisia c/a Portugalská republika).

Za účelom prehĺbenia doterajšej právnej ochrany zamestnancov v procese prijatia opatrení umožňujúcich predísť hromadnému prepúšťaniu, sa navrhuje uložiť zamestnávateľovi povinnosť prerokovať začatie hromadného prepúšťania priamo so zamestnancami, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.

Navrhuje sa, že v prípade, ak o hromadnom prepúšťaní rozhodne „riadiaci zamestnávateľ“ v inom členskom štáte, informačnú povinnosť má vždy bezprostredný zamestnávateľ, ktorý znáša aj dôsledky neplnenia povinností vyplývajúcich z uplatnenia hromadného prepúšťania. Návrh vychádza z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-449/93 v právnej veci (Rockfon), ktorý okrem iného rozhodol, že pri posudzovaní poruš enia povinnosti na informovanie, ktorá je stanovená smernicou o hromadnom prepúšťaní sa nezohľadnia žiadne námietky zamestnávateľa, ktoré by spočívali v tom, že mu potrebné informácie neboli poskytnut é organizáciou „riadiacim zamestnávateľom“, ktorá uskutočnila rozhodnutie vedúce k hromadnému prepúšťaniu. Definícia „riadiaceho zamestnávateľa“ je uvedená v § 243 ods. 3 Zákonníka práce.

K bodu 55

Návrh je v súlade s čl. 12 ods. l písm. a) Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 158 z roku 1982 o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa, v zmysle ktorého zamestnanec, ktorého zamestnanie bolo skončené má právo na odstupné alebo iné podobné dávky, ktorých výška sa určí okrem iného s ohľadom na výšku mzdy a ktoré vyplá ca priamo zamestnávateľ. Taktiež sa navrhuje uložiť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou z organizačný ch dôvodov a zo zdravotných dôvodov. Zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na odstupné, ale aj na výpovednú dobu.

V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť, že zamestnancovi, ktorý nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslu šného orgánu verejného zdravotníctva, patrí odstupné pri skončení pracovného pomeru vo výške najmenej desaťná sobku priemerného zárobku. Zvýšený zákonný nárok na odstupné by mal zároveň motivačne pôsobiť na zamestnávateľa v tom smere, aby modernizáciou technologických zariadení a zvyšovaním ú rovne bezpečnosti pri práci minimalizoval rizikové pracoviská v maximálnej možnej miere.

K bodu 56

Ustanovenie odseku 2 navrhuje znížiť prípadne nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť ná hrada mzdy, presahuje 12 mesiacov. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy je uplatnenie tohto nároku zamestnávateľom na súde.

K bodu 57

Zásada po skytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre muža a ženu je jednou zo základn ých požiadaviek EÚ, ktoré musia členské štáty dodržiavať. Vzhľadom na dôležitosť tejto povinnosti sa navrhuje doplniť ju medzi základné povinnosti zamestnávateľa.

K bodu 58

Navrhované ustanovenie neobmedzuje zamestnanca pri výkone zárobkovej č innosti, ktorá je obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa. Zamestnanec k výkonu takejto zárobkovej činnosti už nebude potrebovať písomný súhlas od zamestnávateľa. Toto ustanovenie v aplikač nej praxi spôsobovalo problémy z dôvodu chýbajúcej definície „obdobná činnosť“. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá nie je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, ale je určitým spôsobom konkurenčná, môže využiť § 81 ods. l písm. e) Zákonníka prá ce, v zmysle ktorého zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa.

K bodu 59

Ustanovenie § 85 ods. 6 sa dopĺňa za účelom ochrany zamestnanca vykonávajúceho činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

K bodu 60

Navrhované znenie, podľa ktorého priemerný týždenný pracovný čas, vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť 48 hodín dá va ustanovenie do súladu s čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 61

Keďže rozvrhnutie pracovného č asu rovnomerne na jednotlivé dni v týždni je bežným spôsobom rozvrhnutia pracovného času, ktorým sa nenarušuje životný rytmus zamestnanca, navrhovaným znením sa zamestnávateľovi umožňuje rozvrhnú ť pracovný čas na základe prerokovania so zástupcami zamestnancov.

K bodu 62 a 63

Pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotliv é týždne dochádza k výraznému zásahu do životného rytmu zamestnanca, jeho súkromného života a plnenia si rodinných povinností, preto sa navrhuje zaviesť takéto rozvrhnutie pracovného č asu po dohode so zástupcami zamestnancov; tam, kde títo nepôsobia priamo po dohode so zamestnancom. Navrhované znenie zároveň dáva ustanovenie do súladu so smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, keďže cieľom zmien a doplnení v smernici je okrem in ého aj umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

K bodu 64

V súlade s čl. 3 a čl. 8 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa vypúšťa možnosť, aby pracovný č as zamestnanca hasičskej jednotky v priebehu 24 hodín mohol byť až 18 hodín.

K bodu 65 a 66

V § 88 sa vypúšťajú odseky 3 až 5 čí m sa zamestnávateľovi zabezpečuje väčšia flexibilita pri rozvrhnutí pružného pracovného času. V záujme ochrany zamestnancov sa ustanovuje namiesto povinnosti prerokovať zavedenie pružného pracovného č asu so zástupcami zamestnancov, povinnosť takéto rozvrhnutie s nimi dohodnúť.

K bodu 67

Navrhované znenie, podľa ktorého sa za prá cu na zmeny má považovať aj situácia, keď pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien, reaguje na potreby aplikačnej praxe a dá va ustanovenie do súladu s rozsudkom ES vo veci Simap a so smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 68

Cieľom navrhované ho znenia je ochrana zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú nočnú prácu, keďže podľa smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času výskumy v tejto oblasti jednoznač ne ukazujú, že ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia, a tiež na niektor é zaťažujúce formy organizácie práce, a že dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie zamestnancov a bezpečnosť na pracovisku.

K bodu 69

Navrhované znenie dáva ustanovenie do súladu so zásadami smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, v zmysle ktorých organiz ácia práce podľa určitého rozvrhnutia musí brať do úvahy všeobecnú zásadu prispôsobenia práce zamestnancovi a umožnenie zosúladenia pracovného a rodinného života.

K bodu 70

Poskytnutie rovnocenného náhradného odpočinku v prípade, že sa zamestnancovi neposkytne odpočinok medzi dvoma zmenami v rozsahu 12 hodín, dáva ustanovenie do súladu s čl. 17 smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

K bodu 71 a 72

Navrhované znenie má zamestnancovi zabezpečiť poskytnutie náhradného nepretržitého odpočinku v tý ždni v prípade, že sa mu neposkytnú dva po sebe nasledujúce dni odpočinku.

K bodu 73

Navrhovaná úprava pracovnej pohotovosti dáva tento in štitút do súladu s rozsudkami ES vo veci Jaeger, Simap, podľa ktorých, čas kedy je zamestnanec v pracovnej pohotovosti na pracovisku sa musí považovať za pracovný čas a v prípade potreby za prácu nadčas. Zároveň sa pracovná pohotovosť pojmovo dáva do súladu s terminológiou používanou v smernici 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

Odmeňovanie pracovnej pohotovosti je upravené v súlade s rozhodnutím ESD v prípade Vorel (C- 437/05). Podľa tohto rozhodnutia výklad smernice Rady 93/104/ES o niektor ých aspektoch úpravy pracovného času, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES a smernice Europského parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch úpravy pracovného času nebrá ni tomu, aby členský štát uplatňoval právnu úpravu, ktorá, pre účely odmeňovania zamestnanca a pokiaľ ide o pracovnú pohotovosť vykonávanú týmto zamestnancom na jeho pracovisku, zohľadňuje odlišn é obdobia, počas ktorých je skutočne vykonávaná práca, a obdobia, v priebehu ktorých k výkonu pr áce nedôjde, za predpokladu, že takýto režim plne zaručuje adekvátny účinok práv, ktoré zamestnancom priznávajú smernice za účelom účinnej ochrany ich zdravia a bezpečnosti.

K bodom 74 a 75

Navrhované obmedzenia v podmienkach, za ktorých je možn é vykonávať prácu nadčas majú za cieľ chrániť bezpečnosť a zdravie zamestnancov, a tiež ostatných osôb, ktorých sa ich práca priamo alebo nepriamo dotýka. Tieto obmedzenia sú navrhované v sú lade s bodom 4 preambuly smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času podľa ktorého zlepšenie bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je cieľom, ktorý by sa nemal podriaďovať čisto ekonomickým úvahám. Pritom pojmy bezpečnosť a zdravie je potrebné vykladať širšie, a to tak, aby zahàňali všetky faktory, a to fyzické aj iné, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a bezpečnosť zamestnanca v jeho pracovnom prostredí, a to vrátane organizácie pracovného času (rozsudok ES vo veci Jaeger).

K bodu 76

Účelom navrhovanej zmeny je spresnenie pôvodné ho znenia a jeho zosúladenie s novým znením § 96, v ktorom sa ustanovujú nové pojmy „aktívna a neaktívna časť pracovnej pohotovosti“.

K bodu 77

Navrhovaná zmena v počte pracovných dní z 22 na 21 vychádza z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci.

K bodu 78

Slová „z dôvodu výkonu základnej služby, ná hradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby“ sú v dôsledku profesionalizácie armády v tomto ustanovení obsolentné, a preto sa navrhujú vypustiť. Navrhované zmena v počte pracovných dní vychádza z priemerného počtu pracovných dní v mesiaci.

K bodom 79 a 81

Presunutie vety upravujúcej povinnosť zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalend árnom roku, v ktorom zamestnancovi na dovolenku vznikol nárok z § 113 ods. 2 do § 111 ods. 1, má odstrániť výkladové problémy v aplikačnej praxi.

K bodom 80 a 82

Vypúšťajú sa slová „keď zamestnanec vykon áva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu alebo civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby“, ktoré sú v dôsledku profesionalizácie armády obsolentné a v súlade s touto zmenou sa precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 83

Zámerom navrhovaného znenia je umožnenie po skytnutia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v intenciách čl. 7 smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného č asu, podľa ktorého má každý zamestnanec nárok na minimálnu platenú ročnú dovolenku v trvaní štyroch týždňov, pričom namiesto tejto dovolenky nemôže byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

K bodu 84

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti i daňový bonus nie sú mzdou za vykonanú prácu, ale poskytuje ich zamestnávateľ v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov v pracovnom pomere. Navrhuje sa doplniť vymedzenie plnení, ktoré sa nepovažujú za mzdu o tieto druhy plnení.

K bodu 85

Požiadavka informovať zamestnanca o základnej čiastke odmeny za prá cu je obsiahnutá v Smernici Rady č. 91/533/EHS o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer. Navrhuje sa ustanoviť povinnosť dojednávať v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve v rámci mzdových podmienok základnú mzdu ako zložku mzdy poskytovan ú zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo podľa dosiahnutého výkonu. Zároveň sa navrhuje rámcovo vymedziť pojem „mzdové podmienky“, ktorý sa v Zákonníku práce používa, avš ak exaktne ich obsah nebol vymedzený. Zamestnávateľ bude povinný v pracovnej zmluve dohodnúť sumu základnej zložky mzdy, ktorou je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu, a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.

K bodu 86

Zásada poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty pre muža a ženu je jednou zo základných požiadaviek EÚ a je zakotvená v čl. 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v konsolidovanom znení (v znení zmluvy z Amsterdamu a Nice), ktorý zaväzuje členský štát na zabezpečovanie princípu rovnakej odmeny mužov a ž ien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Súčasne je táto pož iadavka premietnutá do Smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii zákonov, členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre muž ov a ženy. Smernicou sa sleduje odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so vš etkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota. Obdobná požiadavka je upravená v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a v Dohovore MOP č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujú cich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty. V zmysle uvedených smerníc zásada rovnakej odmeny znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

Podľa posúdenia Výboru expertov pre apliká ciu dohovorov a odporúčaní MOP zo septembra 2004 napriek prijatiu Antidiskriminačného zákona a uplatneniu kritérií zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti na zabezpečenie rovnakého nároku muža a ženy na mzdu, z ásada rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty nebola dostatočne jednoznačne vyjadrená v doterajšom znení Zákonníka práce. Návrhom sa zapracúva požiadavka legislatívne doplniť povinnosť garantovať rovnaké mzdové podmienky pre muža a ženu aj v prípade výkonu práce rovnakej hodnoty (t.j. porovnateľných prác).

V nadväznosti na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúce sa výkladu pojmu „odmena“, podľa ktorých zásada rovnosti sa týka všetkých dávok poskytovaných peňažnou alebo vecnou formou, terajších alebo budúcich ak ich vypláca priamo alebo nepriamo zamestnávateľ zamestnancovi v súvislosti s jeho zamestnaním, sa doplňuje, že zá sada rovnosti sa vzťahuje nielen na všetky druhy plnení za prácu, ale aj na plnenia, ktoré sa zamestnancom poskytujú v súvislosti so zamestnaním, ale v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú. Taktiež s prihliadnutím na záver súdneho dvora, v zmysle ktorého sa pôsobnosť zásady rovnaké ho zaobchádzania s mužmi a ženami nevzťahuje len na zákaz diskriminácie z dôvodu, že osoba je muž ského alebo ženského pohlavia, ale aplikuje sa zákaz aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnaké práce alebo práce rovnakej hodnoty.

V prípade, keď sa na určenie výšky mzdy pou žíva systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek di skrimináciu z dôvodu pohlavia. Navrhuje sa preto ustanoviť kritériá pre posudzovanie hodnoty práce. Systé m hodnotenia práce (pracovných miest) uplatňovaný zamestnávateľom musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Okrem kritérií zložitosti, zodpovednosti, namáhavosti, pracovných podmienok a výsledkov práce môže zamestnávate ľ na účely posúdenia hodnoty práce uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá uplatniteľné na v šetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

K bodu 87

Zákon o minimálnej mzde ustanovuje minimálnu mzdu v hodinovom i mesačnom vyjadrení, avšak sadzby minimálnych mzdových nárokov sa doteraz odvádzali len z hodinovej minimálnej mzdy bez ohľadu na spôsob odmeňovania zamestnancov, takže aj u zamestnanca odmeňované ho mesačnou mzdou sa musí nárok posudzovať v prepočte na odpracovanú hodinu. Navrhuje sa u týchto zamestnancov určiť minimálny mzdový nárok ako násobok koeficientu a mesačnej minimálnej mzdy, čím sa výrazne zjednoduší posudzovanie nárokov zamestnancov s mesačnou mzdou. Vzhľadom na výkon činností rôzneho druhu ná ročnosti je potrebné spresniť spôsob posudzovania pracovného miesta zamestnanca na účely jeho zaradenia do stupňa náro čnosti.

Navrhuje sa tiež vypustiť osobitný spôsob zaokrúhľovania sadzieb minimálnych mzdových nárokov výlučne smerom nahor (uplatní sa matematické zaokrúh ľovanie aj smerom nadol), čím sa zosúladí postup s postupom ustanoveným v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý neustanovuje takýto spôsob zaokrúhľovania hodinových ani mesačných sadzieb minimálnej mzdy.

K bodu 88

V súlade s článkom 4 bod 2 Európ skej sociálnej charty je zmluvná strana povinná priznať zamestnancom právo na zvýšenú odmenu za prá cu nadčas s výnimkami v osobitných prípadoch.

Nakoľko voľnejší rozvrh pracovného času a z toho vyplývajúca potreba prípadnej práce nadčas je typická len pre vedúcich zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich náročné duševné práce, navrhuje sa obmedziť možnosť zohľadniť v dohodnutej výške mzdy prípadnú práce nadčas len pre tieto skupiny zamestnancov.

K bodu 89

Poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí bolo predmetom kritiky zo strany expertov MOP a Európ skej komisie, ktorí tento inštitút chápali ako ustanovenie podporujúce poš kodzovanie zdravia zamestnancov, nemotivujúce zamestnávateľa ani zamestnanca na zlepšovaní pracovného prostredia a umožňujúce tak zamestnávateľovi vyhnúť sa odstráneniu príčin vzniku zdraviu škodlivé ho pracovného prostredia. Obdobné výhrady voči poskytovaniu mzdového zvýhodnenia také hoto charakteru mal aj Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce, ktorý pri analýze ustanovení Zákonníka práce nadobudol presvedčenie, že toto zvýhodnenie sa poskytuje zamestnancom ako kompenzácia za nevykonanie technických opatrení na odstránenie zdrojov poškodzujúcich zdravie zamestnancov.

Nakoľko v právnych podmienkach Slovenskej republiky povinnosti v oblasti ochrany zdravia zamestnancov ukladajú iné právne predpisy, najmä zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v § 6 a zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve v § 19, čo zo znenia § 124 Zákonníka práce nebolo jednoznačne zrejmé, navrhuje sa novo koncipovať toto plnenie ako kompenzáciu za sťažený výkon práce v dôsledku skutoč nosti, že zamestnanci sú povinní používať osobné ochranné pracovné pomôcky. Explicitne sa ustanovuje, že nárok môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa uvedených predpisov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika vyplývajúce z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu používať osobné ochranné pracovné prostriedky.

Ponecháva sa možnosť po skytovať mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú a negatívne ovplyvňujú podmienky výkonu práce zamestnanca alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovné ho prostredia; v týchto prípadoch zamestnávateľ resp. zmluvní partneri nie sú viazaní minimálnou výškou mzdovej kompenzácie.

K bodu 90

Súčasťou výdavkov zamestnávateľa na doplatok zamestnancovi pri preradení na inú prácu je aj povinný príspevok zamestnávateľa na starobné dô chodkové sporenie poskytovaný zamestnancom - sporiteľom v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa súčasného znenia súčasťou nákladov zamestnávateľa na doplatok do priemerného zá robku zamestnanca pri jeho preradení na inú prácu pri karanténnom opatrení a pri ohrození chorobou z povolania je vyplatená mzda vrátane prislúchajúcich súm odvodov, nie však náklady na starobné dôchodkové sporenie, ktoré vynaložil zamestnávateľ na zamestnanca v prípade, ak je tento sporiteľ om. Novelou sa tento rozpor navrhuje odstrániť.

K bodu 91

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o mzde pri chybnej práci, podľa ktorého ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu mzda. Ustanovenie je v rozpore s Ú stavou Slovenskej republiky a tiež s ustanovením § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda. Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú pr ácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Ak zamestnanec vyrobí nepodarok bude mu za vykonanú prácu patriť mzda, avš ak bude v takom prípade zodpovedať za škodu podľa ustanovení Zákonníka práce o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

K bodu 92

V nadväznosti na zrušenie povinnej vojen skej služby je ustanovenie nadbytočné a navrhuje sa vypustiť.

K bodu 93

Precizujú sa nároky zamestnanca na termín vý platy mzdy v prípade skončenia pracovného pomeru, pričom ako posledný sa navrhuje ustanoviť najbližší pravidelný výplatný termín dohodnutý zamestnávateľom po dni skončenia pracovného pomeru. Zárove ň sa navrhuje spojenie „skončenie zamestnania“ nahradiť všeobecným spojením „ skončenie pracovného pomeru“, ktorého formy upravuje § 59 Zákonníka práce.

K bodu 94

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z nového vymedzenia domáckej práce v § 52 Zákonníka práce.

K bodu 95

Navrhuje sa spresniť postup pri poukazovaní mzdy alebo jej časti na zamestnancom určený účet. Zamestnávateľ môže na účet určený zamestnancom poukázať najviac sumu, ktorá zvýši po vykonaní zrážok zo mzdy.

K bodu 96

Pojmové zmeny nadväzujú na nové pojmy uplatnené najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Rozsah zrážok, ktoré môže zamestnávateľ vykonať bez súhlasu zamestnanca, sa navrhuje rozšíriť o možnosť zraziť vyplatené odstupné alebo jeho časť, ak zamestnanec po skončení pracovné ho pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ktoré je v zmysle § 76 ods. 3 Zákonníka práce povinný vrátiť. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ, v nadvä znosti na zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje aj podmienky, kedy zamestnanec stratí nárok na túto ná hradu, mal možnosť zraziť náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol v prípade, ak zamestnancovi bola táto náhrada neoprá vnene vyplatená.

Navrhovaným doplnením odseku 3 sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je Občian sky zákonník, ktorý v § 551 umožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpe čiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zamestnanec ako dlžník tým vyjadril svoj súhlas so zrážaním súm splátok v stanovených termínoch zo svojej mzdy v prípade, že by si prestal plniť povinnosti z uzavretej zmluvy, takže veriteľ by v takom prípade nadobudol prá vo na výplatu zrážok zo mzdy voči platiteľovi mzdy dlžníka. Ustanovením sa odstráni nezrovnalosť medzi povinnosťou vykonávať zrážky podľa Občianskeho zákonníka a zákazom vykonávať ďalšie zrážky mimo zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

K bodu 97

V súlade s Programovým vyhlásením vlá dy sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol zavádzať a vykonávať zmeny noriem spotreby práce až po predchádzajúcom súhlase zá stupcov zamestnancov. Aktívna účasť zástupcov zamestnancov zabráni uplatňovaniu noriem, ktorých tvorba a zmeny nie sú podložené objektívnymi podkladmi. V prípade, ak nedôjde k dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov rozhodne o zavedení noriem spotreby práce a ich zmenách príslušný inšpektorát prá ce podľa § 7 ods. 7 novely zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.

K bodu 98

Návrh reaguje na požiadavky praxe, keď nie je výnimočná dočasná zmeny formy pracovného režimu napr. z denného režimu na dvojzmenný prevádzkový režim. Ak má táto zmena za dôsledok skrátenie ustanoveného týždenného pracovného času (napr. zo 40 hodín na 38,75 hodiny) a nedošlo by k zvýšeniu priemerných zárobkov zamestnancov nepriamo úmerne skrá teniu týždenného pracovného času, zamestnanci by boli poškodení na výške náhrady mzdy, nakoľko napríklad za týždeň čerpanej dovolenky by dostali náhradu mzdy vypočítanú z priemerného zárobku zisteného pred zavedením skrátenia pracovného času, avšak za nižší počet hodín dovolenky pripadajúcich na týždeň. Novelou sa navrhuje diskrimináciu odstrániť a zároveň legislatívne riešiť aj postup v prípade návratu napr. na jednozmenný typ režimu, ak zamestnávateľ neponechá skrátený týždenný pracovný čas.

K bodu 99

Z dôvodu potrieb praxe sa navrhuje spresniť posudzovanie počtu rozhodujúcich období vo vzťahu k dĺžke obdobia hodnoteného príslušnou zložkou mzdy v pr ípade poskytovania mzdy vyplácanej za dlhšie ako štvrťročné obdobie a riešiť súčasne aj spô sob zahrnutia tzv. jubilejných odmien. Odmena poskytnutá z príležitosti životného alebo pracovné ho jubilea má charakter mimoriadnej odmeny, ktorá sa viaže na bližšie neurčené dlhšie ako štvrťročné obdobie práce zamestnanca. Navrhuje sa ustanoviť, že tento druh odmien sa bude považovať za zlož ku mzdy viažucu sa k štyrom kalendárnym štvrťrokom.

K bodu 100

Navrhované zmeny vyplývajú z potreby premietnuť nov é pojmy uplatnené najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení ne skorších predpisov.

K bodu 101

Navrhuje sa doplniť možnosť bližšie upraviť podmienky zisťovania priemerného zárobku v súlade so Zákonníkom práce aj v pracovnej zmluve.

K bodu 102

Z dôvodu aplikačných problé mov sa navrhuje vymedziť, čo sa rozumie pod výkonom verejnej funkcie.

V prípade krátkodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie sa navrhuje rozsah poskytnutého pracovného voľna v kalendárnom roku časovo obmedziť na 30 pracovných dní.

K bodu 103

Ustanovuje sa, že občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie povinnosť vykonáva ť mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu povinnosť vykonávať alternatívnu službu sa považuje táto činnosť za obč iansku povinnosť, t.j. prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu.

K bodu 104

Upresňuje sa časový rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku, na ktorý má zamestnanec nárok pri darovaní krvi, aferéze, a darovaní ďalšieho biologického materiálu. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty k odberu a späť a za čas potrebný na zotavenie po odbere. Lekár môže tento čas vzhľadom na charakter odberu krvi a iného biologického materiálu čas potrebný na zotavenie darcu predĺžiť a zamestnávate ľ je povinný tento čas neprítomnosti v práci ospravedlniť s náhradou mzdy, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty k odberu.

K bodu 105

Ustanovenie sa precizuje v súvislosti so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 106

Ustanovenie § 140 ods. 3 písm. c) sa navrhuje doplni ť tak, aby pracovné voľno v ustanovenom rozsahu mali aj zamestnanci študujúci na konzervatóriu, a to na prípravu a vykonanie absolutória.

V písmene d) sa spresňuje, že 40 dní pracovného voľna s náhradou mzdy zamestnancovi patrí na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok a nie na vykonanie jednotlivých štátnych skúšok.

K bodu 107

Úvodná veta ustanovenia sa precizuje tým, že sa z nej vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti slová „s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku, alebo bez náhrady mzdy“, keď že pri jednotlivých prekážkach v práci je už upravené, či sa pracovné voľno poskytne s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy a vypustením slova „najmä“ sa povinnosť poskytnutia pracovného voľna viaže výlučne na uvedené dôvody v § 141 ods. 2 p ísm. a) až i).

K bodu 108

Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy sa navrhuje poskytnúť zamestnancovi z dôvodu účasti na vlastnej svadbe pracovné voľno nie bez náhrady mzdy ale s ná hradou mzdy. Rozširuje sa nárok zamestnanca na poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy z dôvodu ú časti na svadbe jeho dieťaťa a rodiča.

K bodu 109

Vypustenie slova „ťažko“ zo slov „ťaž ko zdravotne postihnutý“ sa navrhuje z dôvodu zosúladenia terminológie vyplývajúcej z osobitných predpisov napr. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a Smernice č. 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

K bodu 110

Rozširuje sa právo zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci uvedených v § 141 ods. 2 aj ďalšie pracovné voľno nielen bez náhrady mzdy, ale aj s náhradou mzdy. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamest nancovi pracovné voľno aj z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.

K bodu 111

Upresň uje sa, čo sa rozumie pod jedným dňom pracovného voľna pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúci z ur čeného týždenného pracovného času zamestnanca. Napríklad, ak má zamestnanec určený 40 hodinový pracovný týždeň, tak jeden deň predstavuje 8 hodín.

Pri dôležitých osobných prekážkach v práci, pri ktorých zamestnancovi vznikne nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy sa táto mzda poskytne vo výške priemerného zárobku.

Právo na štrajk zamestnancovi zaručuje Ú stava SR. Z toho dôvodu sa v odseku 5 upravuje povinnosť zamestnávateľa ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci aj za čas, kedy zamestnanec nepracuje z dôvodu účasti na inom štrajku ako štrajku podľ a zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Výbor expertov pre aplikáciu dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „výbor“) a Výbor pre slobodu združovania správnej rady Medzinárodného úradu práce vo Všeobecnom prieskume v oblasti slobody združovania, ochrany práva organizovať sa a práva na štrajk z roku 1994 v I. časti, V. kapitole v odseku 165 (politické š trajky/protestné štrajky) uvádza: „Podľa názoru výboru, organizácie zodpovedné za ochranu sociálno-ekonomických a pracovných záujmov pracovníkov by mali v zásade byť oprávnené využiť štrajkov é opatrenie na podporu ich pozície pri hľadaní riešenia problémov týkajúcich sa hlavných trendov sociálnej a hospodárskej politiky, ktoré majú hlavný dopad na ich členov a pracovníkov všeobecne, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálnu ochranu a životnú úroveň. Výbor vždy považoval štrajky, ktoré sú výslovne politického charakteru za také, ktoré nespadajú do rozsahu slobody združovania. Avšak, problém vzniká zo skutočnosti, že často je nemožné rozlíšiť v praxi medzi politickými a pracovnými aspektmi štrajku, pretože politika schválená vládou má často okamžité d ôsledky pre pracovníkov alebo zamestnávateľov; toto je napríklad prípad bežnej ceny a zmrazenia mzdy. V zákonodarstve mnohých krajín sú politické štrajky výslovne alebo bez výslovného uvedenia považovan é za nezákonné. V iných krajinách možno obmedzenia práva na štrajk vykladať tak široko, že akýkoľvek štrajk sa môže považovať za politický“.

K bodu 112

Precizuje sa znenie ustanovenia tak, že na účely dovolenky sa ako výkon práce posudzuje čas zameškaný pre dôle žité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 odsek 2.

K bodu 113

Navrhovaná zmena má v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci umožniť pôsobenie odborov u zamestnávateľských subjektov, kde pôsobí odborová organizácia. Dôvodom je zaistenie ochrany života a zdravia zamestnancov vystavených bezprostrednému a vážnemu ohrozenie života a zdravia, ktoré vo svojej kontrolnej činnosti zistí odborový orgán.

K bodu 114

Upravuje sa postup odborového orgánu po vypracovaní protokolu o nedostatkoch zistených v prevádzke, vo vzťahu k príslušnému orgánu inšpekcie práce a príslušnému orgánu štátnej banskej správy.

K bodu 115

Podmienkou pre vznik nároku na po skytnutie stravy je, aby zamestnanec na svojom riadnom pracovisku vykonával prácu dlhšie ako 4 hodiny. Z nároku boli vylúčení zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu bez ohľadu na čas nástupu a trvanie cesty. Tým sa stávalo, že zamestnancovi nebola poskytnutá strava, aj keď na pracovi sku odpracoval viac ako 4 hodiny. Navrhuje sa diskrimináciu odstrániť.

Zákonník práce explicitne neurčoval výšku jedla pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov formou stravných poukážok, tzv. gastrolístkov. Navrhuje sa ustanoviť minimálnu hodnotu takejto stravovacej poukáž ky, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi zabezpečiť, ktorá pre zamestnanca predstavuje cenu jedla. Zamestnávateľ bude povinný zamestnancom zabezpečiť gastrolístky najmenej v ustanovenej hodnote a tý m aj minimálnu výšku príspevku na stravovanie.

Tiež sa navrhuje odstrániť diskriminá ciu zamestnancov, ktorí objektívne môžu konzumovať len osobitný druh stravy, ktorú zamestnávateľ nemôže zabezpečovať (napr. bezlepková diéta), poskytnutím finančného príspevku a ustanoviť povinnosť poskytovať finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak zamestnávateľ z dôvodu osobitných podmienok výkonu práce takémuto zamestnancovi nezabezpečí stravovanie iným sp ôsobom.

Navrhuje sa spresniť aj okruh možností rozšírenia stravovania na dní neprítomnosti zamestnanca v práci a rozšíriť poskytovanie stravy aj pre zamestnancov, ktorí pracujú napríklad namiesto neprítomných zamestnancov v nadčasovej zmene, nakoľko neposkytovaním stravy zamestnancovi, ktorý vykonáva rovnakú prácu a za rovnakých podmienok ako zamestnanec na svojej riadnej zmene, dochádza k jeho di skriminácii.

Možnosť rozšírenia stravovania je i na ďalej viazaná na súhlas zástupcov zamestnancov.

K bodu 116

Pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov sa vzhľadom na prevádzkové náklady týchto malých zamestnávateľov ustanovuje právo uzatvoriť so zamestnancom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie u ž v tých prípadoch, ak predpokladané náklady na prehlbovanie zamestnanca kvalifikácie dosahujú aspoň 50 000 Sk.

K bodu 117

Ustanovenie sa precizuje v súlade so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 118

Ustanovenie sa navrhuje upraviť v súvislosti s nariadením vlády č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracov ísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.

K bodu 119

Z dôvodu nadbytočnosti sa ustanovenie navrhuje vypustiť , nakoľko skončenie pracovného pomeru s tehotnou ženou a mužom na rodičovskej dovolenke a s osamelou zamestnankyňou alebo osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky je upravené v ustanoveniach o skončení pracovného pomeru v § 63 a § 68.

K bodom 120 a 121

Ide o legislatívne spresnenie znenia, vzhľadom na to, že v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patr í aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené die ťa.

K bodu 122

Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca ( § 178 ods. 2 Zákonníka práce). Ak zamestnanec nesplní oznamovaciu a zakročovaciu povinnosť, to znamená, že vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročí proti hroziacej š kode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby zamestnanec prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Ná hradu škody možno určiť len v takej výške, ktorá je primeraná okolnostiam prípadu, pričom však nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zvýšenie maximálneho limitu náhrady škody v návrhu zákona na štvornásobok priemerného mesačn ého zárobku vyplýva z požiadaviek praxe, vzhľadom na to, že sa zvýšila aj hodnota vecí, za ktoré zamestnanec zodpovedá.

Pri rozhodovaní o výške náhrady škody zamestn ávateľ prihliadne najmä na to, čo zamestnancovi bránilo, aby splnil svoju povinnosť.

Vzhľadom na skuto čnosť, že zamestnávateľ nemá právo zisťovať osobné a majetkové pomery zamestnanca a zamestnanec nie je povinný ich oznamovať zamestnávateľ ovi, navrhujú sa vypustiť slová „ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca“. Ide o ochranu osobných údajov a o zásadu rovnakého zaobchádzania a zásadu zákazu diskriminácie (zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, § 13 Zákonníka práce, zákon č . 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súčasne nie je možné žiada ť od zamestnávateľa, aby posúdil aký je spoločenský význam škody, preto sa uvedené slová vypúšťajú.

K bodu 123

Navrhuje sa zvýšiť rozsah náhrady škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi z nedbanlivosti. Zvýšenie maximálneho limitu náhrady škody vyplýva z požiadaviek praxe, vzhľadom na to, že sa zvýšila aj hodnota vec í, za ktoré zamestnanec zodpovedá.

Zamestnávateľ sa však aj naďalej môže sá m rozhodnúť, či bude žiadať náhradu škody, v akej výške, alebo či výšku náhrady škody zníži.

K bodu 124

Podľa článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmäprávo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť z toho dôvodu, ž e je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak zamestnanec vyrobí nepodarok bude mu za vykonanú prácu patri ť mzda alebo odmena a zamestnanec bude v tomto prípade zodpovedať za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, teda maximálne do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

K bodu 125

Uvedené slová sa vypúšťajú v nadväznosti na vypustenie ustanovenia (§ 190), týkajúceho sa náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku.

K bodu 126

Vzhľadom na zavedenie úrazového poistenia a prechod odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania zo zamestnávateľa na Slovenskú poisťovňu a následne na Sociálnu poisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, navrhuje sa uvedené ustanovenie vypustiť.

K bodom 127 až 136

Za účelom flexibility pracovnoprávnych vzťahov sa navrhuje ustanovi ť nový právny inštitút „dohody o pracovnej činnosti“, ktoré spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov sa budú môcť uzatvárať za presne ustanovený ch podmienok.

Taktiež sa navrhuje zvýšiť ročný limit predpokladaného rozsahu práce pri dohode o vykonaní práce na 350 hodín v kalendárnom roku.

K bodu 137

Upravujú sa formy súčinnosti zástupcov zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi v rámci pracovnoprávnych vzťahov pri utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok.

Navrhuje sa odborovej organizácii priznať prá vo spolurozhodovania a zamestnaneckej rade naďalej ponechať právo na prerokovanie a informácie.

K bodu 138

Navrhované znenie má odstrániť pochybnosti, akú formu má mať odborová organizácia, a to stanovením podmienky, že odborová organizácia je občianske združenie. Osobitným predpisom je zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorší ch predpisov.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť, aby odborová organizácia informovala zamestnávateľa o tom, že u neho pôsobí a súčasne mu predložila zoznam členov odborového orgánu.

K bodu 139

Ustanovujú sa podmienky osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa a ktorej v mene odborovej organizácie je umožnené právo vstupu do priestorov zamestnávateľa, a to v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia osobitnými predpismi a vnú tornými predpismi zamestnávateľa.

Pri navrhovanej úprave sa vychádzalo tiež z Odporúčania Medziná rodnej organizácie práce č. 143 z roku 1971 o ochrane a uľah čení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku, podľa ktorého

-zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal povoliť prístup na všetky pracoviská podniku, ak je tento prístup potrebný na výkon ich zastupiteľských funkcií (odsek 12 uvedeného odporúčania),

-zástupcom pracovníkov by sa mal umožniť prístup bez zbytočného odkladu k vedeniu podniku a k predstaviteľom vedenia oprávneným prijímať rozhodnutia, ak je to nevyhnutné pre riadny výkon ich funkcií (odsek 13 uvedeného odporúčania),

-zástupcom odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podniku v ktorom maj ú odbory zamestnaných svojich členov, mal by sa povoliť prístup do podniku (odsek 17, pododsek 1 uvedeného odporúčania).

K bodu 140

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy medzi zamestnávateľom a odborovými organizáciami pri kolektívnom vyjednávaní, ak u zamestná vateľa pôsobia viaceré odborové organizácie. Otázka riešenia uvedených vzťahov pri kolektívnom vyjednávaní sa navrhuje upraviť doplnením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 141

Navrhované znenie má umožniť zamestnávateľ ovi dostatočný čas, aby sa dohodol so zástupcami zamestnancov, kedy vykonajú kontrolu pracovnoprávnych a ďalších predpisov podľa uvedeného ustanovenia. Je to s prihliadnutím na zabezpečenie bezpečnosti, prev ádzky a iných zohľadniteľných skutočností na strane zamestnávateľa. Kontrola je vykonávaná spravidla v záujme zamestnancov a na základe ich podnetov.

Navrhovanú úpravu umožňuje Dohovor Medzinárodnej organiz ácie práce č. 135 z roku 1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov v podniku, ktorý v článku 2 ods. 1 stanovuje: „Zástupcom pracovníkov v podniku sa poskytnú také podmienky uľahčujúce ich činnosť, ktoré môžu byť pre nich primerané a ktoré im umožnia rýchlo a úč inne vykonávať ich funkcie.“

K bodom 142 a 143

Navrhuje sa ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti a prijať opatrenia na zamedzenie diskriminá cie.

Návrh zákona navrhuje predĺžiť ochranu zástupcov zamestnancov zo šiestich mesiacov na dobu jedného roka. Je to opatrenie v rá mci obmedzenia možnej diskriminácie zástupcov zamestnancov. Rovnako sa upravuje ochrana zá stupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Úprava vychá dza z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 143 z roku 1971, podľa ktorého zástupcovia pracovníkov v podniku by mali požívať účinnú ochranu pred akýmkoľvek opatrením, ktoré ich poškodzuje vrátane prepustenia z dô vodu ich postavenia, alebo činnosti ako zástupcov pracovníkov alebo ich členstva v odboroch alebo účasti na odborárskej činnosti, ak konajú podľa platných zákonov, kolektí vnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav (odsek 5 uvedeného odporúčania). Ak nie sú postačujúce príslušné ochranné opatrenia v prospech pracovníkov všeobecne, mali by sa prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie účinnej ochrany zástupcov pracovníkov (odsek 6, pododsek 1 uvedeného odporúčania).

K bodu 144

Ide o legislatívno-technickú úpravu a spresnenie textu, ktorý zo zástupcov zamestnancov je oprávnený na udelenie predchádzajúceho súhlasu na vykonanie predmetného právneho úkonu zamestnávateľa.

K bodom 145 a 146

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 147

Navrhovaná úprava súvisí so zvyšovaním konkrétne určeného počtu členov osobitné ho vyjednávacieho orgánu v závislosti od počtu členských štátov. Namiesto konkrétneho počtu sa flexibilne uvádza počet členských štátov, na ktorý sa uvedené ustanovenie bude vzťahovať.

K bodu 148

Navrhuje sa, aby pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júlom 2007 sa spravovali ustanoveniami tohto zákona. Súčasne sa navrhuje, aby právne úkony urobené pred 1. j úlom 2007 ako aj nároky, ktoré z nich vznikli sa spravovali podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2007.

K bodu 149

Deklaruje sa prebratie právnych aktov Európ skych spoločenstiev a právnych aktov Európskej únie do tohto zákona.

K bodom 150 až 153

Navrhuje sa charakteristiky doplniť aj pre zamestnancov z odvetvia zdravotníctva, pre ktorých všeobecne formulované kritériá v charakteristikách dostatočne nepopisovali stupeň náročnosti prác tohto druhu.

K bodu 154

V prílohe č. 2 je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskych spolo čenstiev a Európskej únie.

K Èl. II

K bodom 1 a 5

Podľa Memoranda, ktoré je prílohou ku Kolektí vnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2007 v štátnej službe sa dohodla zmena termínu účinnosti zvýšených platových taríf štátnych zamestnancov na rok 2008 od 1. januára 2008. V tejto sú vislosti treba zmeniť aj termín vykonania hodnotenia štátneho zamestnanca od skončenia hodnoteného obdobia.

K bodom 2 a 6

Legislatívno-technická zmena, ktorá vyplýva zo zmeny § 96 Zákonníka práce.

K bodom 3 a 4

V nadväznosti na zmenu § 96 Zákonníka prá ce navrhuje sa upraviť odmeňovanie neaktívnej časti služobnej pohotovosti.

K Èl. III

Navrhovanou úpravou sa zrovnoprávnia nároky zamestnancov pri dočasnom pridelení podľa ustanovenia § 58 Zákonníka práce a pri dočasnom pridelení zamestnancov do kraj ín Európskej únie podľa smernice 96/71/ES. Navrhuje sa, aby zamestnanci mali nárok na náhradu vý davkov bez ohľadu na to, či budú dočasne pridelení na výkon práce (na území Slovenskej republiky alebo do krajiny Európskej únie) štandardným (materským) zamestnávateľom alebo agentúrou doč asného zamestnávania. Ide o náhradu takých výdavkov, ktoré sa vzťahujú k pracovnému pobytu zamestnanca (tzv. pobytové náklady zamestnanca), pričom sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytovali v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste alebo pri zahraničnej pracovnej ceste (napr. cestovné výdavky, stravné, ubytovacie v ýdavky a pod.).

Podľa platného právneho stavu je nerovnoprávne postavenie zamestnancov pri dočasnom pridelení a to vo vzťahu k tomu, akým zamestnávateľom (štandardný m zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania) je zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k u žívateľskému zamestnávateľovi, ako aj na miesto dočasného pridelenia. Náhrada vý davkov zamestnancovi podľa § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí iba pri dočasnom pridelení štandardným zamestnávateľom na výkon práce na území Slovenskej republiky a pri dočasnom pridelení zamestnanca agentúrou dočasného zamestnávania na výkon práce mimo územia Sloven skej republiky. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nezakladá nárok na náhradu vý davkov v prípade, ak je zamestnanec dočasne pridelený štandardným zamestnávateľom do krajín Európ skej únie a ak je zamestnanec dočasne pridelený agentúrou dočasného zamestnávania na výkon práce na území Slovensk ej republiky.

K Èl. IV

K bodom 1 a 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v organizovaní a nariaďovaní pracovnej pohotovosti.

K bodom 2 a 3

V súvislosti so zmenou termínu zvyšovania platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorým sa od roku 2008 má stať 1. januá r, navrhuje sa zmena termínu zvýšenia platovej tarify pedagogického zamestnanca z 1. júla na 1. január kalendárneho roka za započítanú prax dosiahnutú k 31. decembru bežného kalendárneho roka namiesto k 30. j únu. Navrhované ustanovenie sa po prvýkrát uplatní od 1. januára 2008.

K bodom 4 a 5

Nadväzne na zmenu v organizovaní a nariaďovaní pracovnej pohotovosti, ktorá sa navrhuje v § 96 Zákonníka práce, navrhuje sa upraviť aj odmeňovanie aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti.

K Èl. V

Ide o legislatí vno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v Zákonníku práce.

K Èl. VI

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Ná rodnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonmi.

K Èl. VII

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

K Èl. VII

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1.septembra 2007 okrem čl. IV druhé ho bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 19. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu