Zákon o výkone práce vo verejnom záujme 552/2003 účinný od 01.01.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme

5

Osobitná časť

K § 1

Tento zákon upravuje výkon práce vo verejnom záujme a to ustanovením práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone prác vo verejnom záujme.

Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť podmienky zamestnávania vo verejnom sektore tak, aby tento bol konkurencieschopný, pružne reagujúci na meniace sa prostredie, nestranný a požívajúci dôveru občanov.

Navrhuje sa ustanoviť, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise sa budú spravovať Zákonníkom práce.

Výslovne sa navrhuje ustanoviť, že tento zákon sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce aj keď sú zamestnancami zamestnávateľov uvedených v odseku 2.

K § 2

V § 2 sú definované základné pojmy zákona, t.j. vymedzuje sa predmet úpravy zákona, definuje sa zamestnanec na účely tohto zákona, verejný záujem a osobný záujem a rozpor záujmov na účely tohto zákona.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť predpoklady, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme. Jedným z ustanovených predpokladov, ktoré musí fyzická osoba splniť, je aj predpoklad bezúhonnosti, ktorej definícia vychádza zo stratégie reformy verejnej služby ako inštitút tzv. nulovej tolerancie korupcie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

V odseku 5 je ustanovená doba, po uplynutí ktorej môže fyzická osoba, ktorá už bola v pracovnom pomere vo verejnom sektore a bol s ňou skončený pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, opätovne uzatvoriť pracovný pomer.

K § 4

Podľa pracovného práva zmluvnou stranou pri uzatváraní pracovného pomeru môže byť okrem zamestnanca len zamestnávateľ. Zriaďovateľ resp. zakladateľ nemohol podľa doterajšieho právneho stavu so štatutárnym orgánom zriadenej, resp. založenej organizácie uzatvárať pracovnú zmluvu, pretože nebol subjektom pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi sa v § 4 navrhuje, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa so štatutárnym orgánom, ktorý je zamestnancom zriadenej organizácie a nie je zamestnancom zriaďovateľa.

K § 5

Navrhuje sa ustanoviť všeobecné platné princípy pre výber uchádzačov na výkon práce vo verejnom záujme.

Účelom výberového konania je overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.

V odseku 3 sa taxatívne vymedzujú údaje, ktoré musí obsahovať vyhlásené výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca.

Aby sa zabezpečilo riadne plnenie úloh pri výkone práce vo verejnom záujme, navrhuje sa ustanoviť, že voľné miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť inou fyzickou osobou bez výberového konania len do úspešného vykonania výberového konania, a to najdlhšie na šesť mesiacov.

Odsek 10 predstavuje osobitnú právnu garanciu pre uchádzača domáhať sa svojich práv na súde vrátane primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto náhrada nemá funkciu skutočnej škody, ale plní skôr satisfakčnú funkciu.

K § 6

Za účelom zachovania zásady rovnakého prístupu, navrhuje sa uložiť zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné o voľných pracovných miestach na vykonávanie práce vo verejnom záujme a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta.

K § 7

Návrh ustanovenia § 7 vychádza z dvoch alternatív. V I. alternatíve navrhované ustanovenie vylučuje vzájomnú priamu podriadenosť, resp. nadriadenosť blízkych osôb. Taktiež sa vylučuje zaradenie blízkych osôb tak, aby jeden podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole druhého, s výnimkou zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Definíciu blízkej osoby ustanovuje Občiansky zákonník.

V II. alternatíve je ustanovená ďalšia výnimka a to, že navrhované ustanovenie sa nebude vzťahovať na zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jediný vedúci zamestnanec a na zamestnancov, ktorých riadi len štatutárny orgán, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu a ktorý je jediným riadiacim orgánom.

K § 8

Navrhuje sa, aby zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme mal okrem povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo Zákonníka práce a všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na prácu ním vykonávanú aj ďalšie povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom zamestnanec koná a v akej veci rozhoduje vždy musí byť jeho konanie a rozhodovanie nestranné.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré sa zamestnanec dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré nemožno oznamovať iným osobám. Túto povinnosť musí dodržiavať aj po skončení pracovného pomeru, výnimkou má byť zbavenie tejto povinnosti vedúcim zamestnancom alebo podľa osobitného zákona.

Vzhľadom k tomu, že povinnosťou uvedených zamestnancov je chrániť verejný záujem, musia ochranu tohto záujmu uprednostňovať pred vlastným záujmom alebo záujmom iných osôb. Výnimkou má byť len činnosť, ktorá vyplýva zamestnancovi z výkonu jeho funkcie.

Cieľom obmedzení uvedených v odseku 2 je zabezpečiť, aby zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nebol ovplyvňovaný nežiadúcimi vplyvmi a aby sa zachoval jeho morálny kredit. Obmedzenia majú čo v najširšom rozsahu vylúčiť možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 9

Vedúci zamestnanec má rovnaké povinnosti ako radový zamestnanec vykonávajúci prácu vo verejnom záujme. Ďalej sa mu navrhuje ustanoviť ďalšie povinnosti, ktoré vyjadrujú špecifikum vedúceho zamestnanca.

V záujme predchádzania pochybnostiam o nestrannosti zamestnancov uvedených v odseku 1, zneužívania ich postavenia sa navrhujú zaviesť pre nich určité obmedzenia týkajúce sa členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti a inej zárobkovej činnosti.. Obmedzenia uvedené v návrhu vychádzajú z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia vykonávania určitých povolaní alebo činností.

Ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov len s predchádzajúcim súhlasom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ nesmie udeliť súhlas tejto skupine zamestnancom z dôvodov uvedených v odseku 3. Súhlasu zamestnávateľa však nebudú podliehať činnosti uvedené v odseku 4.

Ak príjem vedúceho zamestnanca z činnosti uvedenej v odseku 4 alebo z členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb prekročí v kalendárnom roku šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, bude povinný ho oznámiť zamestnávateľovi.

Navrhuje sa lehota, do uplynutia ktorej je zamestnanec povinný ukončiť zárobkovú činnosť, podnikanie, alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb v prípade, ak bol ustanovený na miesto vedúceho zamestnanca.

S cieľom obmedziť situácie, kedy sa často využívajú poznatky, informácie a výsledky práce dosiahnuté pri výkone práce pre iného zamestnávateľa, navrhuje sa možnosť pre zamestnávateľa, vyšpecifikovať v pracovnom poriadku činnosti zhodné alebo obdobné s predmetom činnosti zamestnávateľa, ktoré zamestnanec nebude môcť vykonávať.

K § 10

Ukladá sa povinnosť pre vedúcich zamestnancov, aby najneskôr do 30 dní od ustanovenia do funkcie deklarovali svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní. Túto povinnosť majú aj počas vykonávania vedúcej funkcie, a to každoročne vždy do 31. marca. Zakotvenie uvedenej povinnosti by malo viesť k zníženiu možnosti korupcie pri vykonávaní prác vo verejnom záujme

Majetkové priznanie vedúceho zamestnanca má obsahovať údaje o všetkom nehnuteľnom a hnuteľnom majetku, majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

K § 11

Ustanovuje sa právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o vydanie predbežného stanoviska, či by určitým konaním alebo nekonaním porušil povinnosti a obmedzenia ustanovené týmto zákonom.

Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný vydať takéto predbežné stanovisko, ak ho o to zamestnanec požiada. Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby zamestnanec mal určitú právnu istotu týkajúcu sa posúdenia, či poruší alebo neporuší ustanovené povinnosti a obmedzenia.

K § 12

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa preberá aj do novej právnej úpravy povinnosť zamestnávateľa vydať pracovný poriadok na rozdiel od Zákonníka práce, kde zamestnávateľ má možnosť vydať pracovný poriadok.

K § 13

Upravuje sa osobitné konanie vo veci porušenia povinnosti alebo obmedzení zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak dôjde k porušeniu povinností alebo obmedzení zamestnanca, na konanie v tejto veci je príslušný štatutárny orgán zamestnávateľa alebo jeho zástupca alebo štatutárnym orgánom poverený vedúci zamestnanec. Ak povinnosti ustanovené týmto zákonom poruší štatutárny orgán, na konanie je príslušný orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak bol štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom, na konanie je príslušný predseda kolektívneho orgánu alebo iná fyzická osoba poverená týmto orgánom.

Konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie konania podáva fyzická osoba alebo právnická osoba alebo štatutárny orgán, ak sám zistí porušenie povinností alebo obmedzení zo strany zamestnanca. Podanie musí byť písomné a musí obsahovať okrem základných údajov, ktorými sú – meno a bydlisko navrhovateľa, aj pravdivý opis rozhodujúcich skutočností, ktoré poukazujú na porušenie povinností alebo obmedzení vrátane označenia dôkazov.

Zamestnancovi, proti ktorému návrh smeruje, sa umožňuje vyjadriť k tomuto návrhu. Príslušný orgán vykoná vo veci ďalšie dokazovanie, ak je to potrebné na objasnenie veci. Zákon vymedzuje lehotu na rozhodnutie vo veci, ktorá je 30 dní od podania návrhu.

K § 14

Navrhuje sa ustanoviť, z ktorých dôvodov sa konanie pri výkone práce vo verejnom záujme zastaví.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť, kto je príslušný podať proti rozhodnutiu vo veci odvolanie, v akej lehote, ktorý orgán je príslušný o odvolaní rozhodnúť.

Orgán, ktorý rozhodnutie vydal, môže napadnuté rozhodnutie sám preskúmať a odvolaniu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo odvolanie postúpiť odvolaciemu orgánu. Odvolacím orgánom je buď nadriadený orgán orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, alebo orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti príslušný orgán patrí, zriaďovateľ alebo zakladateľ. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce alebo proti rozhodnutiu vyššieho územného celku, odvolacím orgánom je súd. O odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje vedúci tohto ústredného orgánu. Odvolacím orgánom proti rozhodnutiu príslušného orgánu je orgán určený vnútorným predpisom.

Navrhuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia odvolacieho orgánu v rámci občianskeho súdneho konania v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

K § 16

Navrhuje sa ustanoviť, čo sa bude považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

K § 17

Navrhuje sa vymedziť skutkové podstaty priestupkov pri výkone práce vo verejnom záujme, za ktoré bude možné uložiť pokutu.

K § 18

Navrhuje sa, že na konanie o priestupku sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 19

Navrhujú sa upraviť prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o uplatňovanie novej právnej úpravy, ako aj nárokov z právnych úkonov urobených pred 1. januárom 2004.

Splnenie novo vymedzeného predpokladu bezúhonnosti sa u zamestnanca, ktorý je v pracovnom pomere ku dňu účinnosti zákona, bude vyžadovať až k 31 decembru 2004.

Vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme sa ukladá povinnosť ukončiť funkciu, podnikanie, výkon inej zárobkovej činnosti alebo členstvo v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov podľa § 9 alebo vykonať právne relevantný úkon na ich skončenie do 31. januára 2004.

K § 20

Navrhujú sa zrušiť niektoré ustanovenia zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisoch vzhľadom na ich duplicitu.

K § 21

Navrhuje sa ustanoviť účinnosť zákona k 1. januáru 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v. r .

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít K a n í k, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone práce vo verejnom záujme

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Účelom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s navrhnutým zákonom.

Prijatím zákona o verejnej službe sa ustanovili predovšetkým odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy inak upravoval Zákonník práce. Osobitn e sa ustanovili aj niektoré povinnosti na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére. Tieto mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní a zabezpečovaní vecí vo verejnom záujme pri výkone verejnej služby, vrátane zákonov súvisiacich so samosprávou obce alebo kraja.

Aplikačná prax alebo spoločenský vývoj preukázal, že takéto legislatívne riešenie je nepostačujúce. Cieľom vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je ustanoviť vš eobecne záväzné pravidlá platné pre zamestnávateľa i zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Právne postavenie zamestnancov zostáva upravené Zákonníkom práce. Osobitným zákonom budú rie šené platové otázky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme. Predmetom úpravy vládneho návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude predmetný zákon vzťahovať.

V rámci zákona sa predovšetkým upravujú povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone práce vo verejnom záujme dodržiavať.

Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Ustanovuje sa tiež výberové konanie, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme.

Vzhľadom na ustanovené obmedzenia a povinnosti sa v zákone navrhuje aj úprava osobitného konania, ak zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poruší tieto povinnosti a obmedzenia. Za určitý ch podmienok sa navrhuje porušenie povinností a obmedzení ustanovených vo vládnom návrhu zákona o výkone práce vo verejnom záujme kvalifikovať ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 k dôsledkom na štátny rozpočet konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodného úradu práce, ako aj ďalším medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu