Zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 účinný od 01.01.2015 do 30.06.2016

§ 7a
Nepôvodné druhy živočíchov a invázne druhy živočíchov

(1)
Nepôvodné druhy živočíchov, s výnimkou druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno vypúšťať do voľnej prírody len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu živočícha nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy.
(2)
Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný na vlastné náklady prijať opatrenia na zabránenie ich úniku do voľnej prírody.
(3)
Orgán ochrany prírody môže povoliť odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej prírode, ak je to potrebné z dôvodu odvrátenia ohrozenia pôvodných druhov alebo ich biotopov.
(4)
Invázne druhy živočíchov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, chovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi alebo vypúšťať do voľnej prírody; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na účely výskumu alebo vzdelávania.
(5)
Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, užívateľ poľovného revíru, užívateľ rybárskeho revíru alebo osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb sú povinní odstraňovať invázne druhy živočíchov podľa odseku 4 spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(6)
Orgán ochrany prírody upozorňuje vlastníka pozemku a osoby podľa odseku 5 na výskyt inváznych druhov živočíchov a povinnosť ich odstraňovania.
(7)
V prípade odchytu invázneho druhu živočícha sa zakazuje jeho opätovné vypustenie alebo použitie ako živej návnady.

§ 7b
Nepôvodné druhy rastlín a invázne druhy rastlín

(1)
Nepôvodné druhy rastlín, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu19) a druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno za hranicami zastavaného územia obce20) sadiť alebo pestovať len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu rastliny nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy.
(2)
Invázne druhy rastlín, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu,19) sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať alebo obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na účely výskumu, vzdelávania alebo liečebné účely.
(3)
Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy rastlín podľa odseku 2 zo svojho pozemku spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu. Ak ide o výskyt inváznych druhov rastlín na lesných pozemkoch, postupuje sa podľa programu starostlivosti o lesy.21)
(4)
Orgán ochrany prírody upozorňuje vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku na výskyt inváznych druhov rastlín a povinnosť ich odstraňovania a takej starostlivosti o pozemok, ktorá by zamedzila ich rozširovaniu; upozorniť vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku môže aj obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok s výskytom inváznych druhov rastlín nachádza. Toto upozornenie zverejní obec na svojej úradnej tabuli a na webovom sídle, ak ho má zriadené, alebo iným spôsobom v miestne obvyklým.
(5)
V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode orgán ochrany prírody vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku po predchádzajúcom upozornení nariadi odstránenie inváznych druhov rastlín, ak si neplní povinnosť podľa odseku 3. Ak vlastník, správca alebo užívateľ pozemku odstránenie rastlín inváznych druhov nevykoná v lehote určenej orgánom ochrany prírody, činnosť vykoná orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba na náklady toho, komu bolo odstránenie inváznych druhov rastlín nariadené; činnosť môže na náklady toho, komu bolo odstránenie inváznych druhov uložené, vykonať aj obec po dohode s orgánom ochrany prírody.

§ 13
Druhý stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný
a)
vjazd a státie s motorovým vozidlom44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
b)
vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie45) a vyznačenej cyklotrasy.
(2)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady,45a) a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde,
b)
likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov46) s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov,47)
c)
výstavbu lesných ciest a zvážnic,
d)
oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
e)
pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat48) na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek,49) umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu,
f)
vykonávanie technických geologických prác,50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
g)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia51) za hranicami zastavaného územia obce,
h)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
i)
budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
j)
vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému52) za hranicami zastavaného územia obce,
k)
organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí,53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
l)
umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
m)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
n)
použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,54)
o)
vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra
a)
slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b)
na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce,
c)
ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.56)
(4)
Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).

§ 14
Tretí stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
b)
vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako,
c)
pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,
d)
táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
e)
organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie,
f)
použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
g)
rozširovať nepôvodné druhy,
h)
zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i)
organizovať spoločné poľovačky,
j)
vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.
(2)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o),
b)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia,51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
c)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
d)
let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom,57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
e)
osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb,
f)
vykonávanie technických geologických prác.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb
a)
v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b)
na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce.
(4)
Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného porastu.

§ 15
Štvrtý stupeň ochrany

(1)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
b)
ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,58)
c)
umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
d)
aplikovať chemické látky a hnojivá,
e)
rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny,
f)
zbierať nerasty alebo skameneliny,
g)
oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
h)
umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
i)
vykonávať geologické práce,
j)
umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
k)
voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov59) (služobný pes) a poľovného psa.
(2)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j) a l) a o) a § 14 ods. 2 písm. d) až f),
b)
pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek;49) súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených spôsobom uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b),
c)
umiestnenie stavby.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až k) neplatí na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo, a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce.

§ 21
Chránený areál

(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav ochrany týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený areál.
(2)
Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké účely a kultúrno-výchovné účely, niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, arboréta a botanické záhrady.
(3)
Na území chráneného areálu platí druhý (§ 13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.
(4)
Stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného pásma ustanoví vláda nariadením, ktorým sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

§ 27
Územie európskeho významu

(1)
Územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,
a)
na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,
b)
ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len „národný zoznam").
(2)
Do národného zoznamu môžu byť zaradené len lokality, pre ktoré bol vypracovaný návrh podľa § 54 ods. 12 písm. b).
(3)
Ministerstvo prerokuje s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov dotknutých zamýšľanou ochranou zaradenie navrhovaného územia európskeho významu do národného zoznamu; súčasťou prerokovania je najmä odôvodnenie zaradenia lokality do národného zoznamu, vymedzenie činností, na výkon ktorých je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo výkon ktorých je zakázaný podľa tohto zákona, a spôsob náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (§ 61).
(4)
Národný zoznam prerokúva vláda, ktorá ho po odsúhlasení zasiela Európskej komisii na schválenie.
(5)
Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane a odôvodnenie návrhu ochrany, sa po jeho odsúhlasení vládou ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).
(6)
Národný zoznam sa priebežne aktualizuje podľa stavu ochrany biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia alebo na základe návrhu Európskej komisie; ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú rovnako. Ak Európska komisia navrhne zaradiť do národného zoznamu lokalitu s výskytom prioritných biotopov alebo prioritných druhov, ktorú na základe relevantných vedeckých informácií považuje za dôležitú pre ich zachovanie alebo prežitie, takáto lokalita sa zaradí do národného zoznamu aj v prípade, keď je návrh na jej zaradenie sporný, a to až do vyriešenia sporu alebo do rozhodnutia Rady Európskej únie o tomto návrhu.
(7)
Navrhované územie európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom podľa odseku 5 sa považuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu,64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území.
(8)
Ak sa navrhované územie európskeho významu nachádza na chránenom území [§ 17 ods. 1 písm. a) až f)] alebo v jeho ochrannom pásme s druhým až piatym stupňom ochrany, pričom stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území alebo v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom.
(9)
Navrhované územia európskeho významu schválené Európskou komisiou vyhlási vláda za chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona najneskôr do šiestich rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Pozemky územia európskeho významu sa vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým sa vyhlasuje chránené územie alebo zóny chráneného územia, osobitne vyznačia.

§ 28
Európska sústava chránených území

(1)
Chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
(2)
Akýkoľvek plán64a) alebo projekt,64b) ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
(3)
Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.64)
(4)
Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.64)
(5)
Plán alebo projekt možno schváliť alebo povoliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len „nepriaznivý vplyv na integritu územia“).
(6)
Plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia, možno schváliť alebo povoliť, len ak sa preukáže, že neexistujú iné alternatívne riešenia a musí sa realizovať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy. V tomto prípade sa príjmu kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia európskej sústavy chránených území bude ochránená.
(7)
Ak sa na území sústavy chránených území vyskytujú prioritné biotopy alebo prioritné druhy, plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia, sa môže schváliť alebo povoliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí alebo priaznivých dôsledkov zásadného významu na životné prostredie a pri ďalších naliehavých dôvodoch vyššieho verejného záujmu na základe stanoviska Európskej komisie.
(8)
O tom, či schválenie plánu, alebo povolenie projektu s nepriaznivým vplyvom na integritu územia predstavuje naliehavý vyšší verejný záujem, rozhoduje vláda na základe návrhu, ktorý predkladá ministerstvo na základe žiadosti ústredného orgánu štátnej správy, do pôsobnosti ktorého schvaľovaný plán alebo povoľovaný projekt patrí. Súčasťou žiadosti je informácia o rozsahu, lokalizácii navrhovaných kompenzačných opatrení a výške finančných prostriedkov potrebných na ich realizáciu a stanovisko ministerstva k rozsahu a lokalizácii navrhovaných opatrení uvedených v informácii; informáciu vyhotovuje navrhovateľ a stanovisko vydáva ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa.
(9)
Návrh kompenzačných opatrení vypracúva na náklady navrhovateľa organizácia ochrany prírody alebo odborne spôsobilá osoba (§ 55) v spolupráci s organizáciou ochrany prírody. K návrhu kompenzačných opatrení je navrhovateľ povinný si vyžiadať súhlas ministerstva, a to ešte pred schválením alebo povolením plánu alebo projektu.
(10)
Vykonanie kompenzačných opatrení je navrhovateľ povinný zabezpečiť na vlastné náklady spravidla pred uskutočnením činnosti. Ak navrhovateľ nezabezpečí vykonanie kompenzačných opatrení, môže ich vykonanie zabezpečiť ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody na jeho náklady.
(11)
Podrobnosti o kompenzačných opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 30
Zóny chránených území

(1)
Chránené územia možno na základe stavu ochrany biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne.
(2)
Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D.
(3)
Zóny podľa odseku 2 možno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu určený podľa odseku 2.
(4)
Určením stupňa ochrany podľa zón alebo podzón sa nahrádzajú doterajšie stupne ochrany ustanovené týmto zákonom (§ 17 ods. 4 až 8, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 a § 49 ods. 5 a 6) alebo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo chránené územie vyhlásené (ustanovené).
(5)
Vyhlásenie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 6, 13 až 16).
(6)
V zóne A a B môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností alebo z územnej a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení určených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5, len ak ich vykonaním sa zabezpečí zachovanie alebo zlepšenie stavu prírody a krajiny (§ 5 ods. 3).
(7)
Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A alebo B a nie je vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť na účel zabezpečenia celistvosti zóny. Na nájom, výkup alebo zámenu takého pozemku sa primerane vzťahujú ustanovenia § 61a až 61c.

§ 54
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny

(1)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä
a)
určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,
b)
vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,
c)
posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,
d)
obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín,
e)
určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného systému ekologickej stability,
f)
poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich ochranných pásiem a zón,
g)
určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných biotopov.
(2)
Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:
a)
koncepcia ochrany prírody a krajiny,
b)
dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného významu (ďalej len „dokumenty starostlivosti"),
c)
dokumenty územného systému ekologickej stability,
d)
dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
dokumenty starostlivosti o dreviny,
f)
dokumenty starostlivosti o lesy.83a)
(3)
Koncepcia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje pre územie Slovenskej republiky najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. a).
(4)
Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b) až d) a tvoria ich
a)
programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,
b)
programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,
c)
programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d)
programy starostlivosti o lesy.35)
(5)
Program starostlivosti o chránené územia je dokumentom na zabezpečenie dlhodobej priebežnej starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo; nevypracúva sa pre chránený krajinný prvok, prírodný výtvor, obecné chránené územie a súkromné chránené územie. Program starostlivosti o chránené územie sa vypracováva spravidla na obdobie 30 rokov a jeho plnenie sa priebežne vyhodnocuje a aktualizuje. Rozhodnutia o povolení činnosti alebo plány a iná dokumentácia podľa osobitných predpisov,83aa) ktoré môžu mať vplyv na chránené územie, musia byť v súlade s opatreniami programu starostlivosti o chránené územie.
(6)
Program starostlivosti o chránené územie, na ktorom sa nachádzajú lesné pozemky, sa vypracúva so zohľadnením výsledkov komplexného zisťovania stavu lesa,83ab) rámcového plánovania a určených modelov hospodárenia.83ac) Za týmto účelom poskytuje organizácia ochrany prírody potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a rámcovom plánovaní.
(7)
Ak ide o lesné pozemky v chránených územiach, pre ktoré nebol schválený program starostlivosti o chránené územie, poskytuje organizácia ochrany prírody a krajiny pri vypracúvaní programu starostlivosti o lesy potrebné podklady a súčinnosť pre komplexné zisťovanie stavu lesa.
(8)
Programy starostlivosti o chránené stromy sú dokumenty na zabezpečenie priebežnej starostlivosti o chránené stromy. Programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov sú podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov európskeho významu a druhov národného významu. Na vypracovanie programov starostlivosti o územia medzinárodného významu, ktoré neboli vyhlásené za chránené územie, sa primerane vzťahujú odseky 5 až 7.
(9)
Programy záchrany podľa odseku 4 písm. c) sa vyhotovujú v prípade kritického ohrozenia chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území, chránených vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených druhov rastlín a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí a národného parku a určujú opatrenia potrebné na zlepšenie stavu ich ochrany a odstránenie príčin ich ohrozenia.
(10)
Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje
a)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v štáte,
b)
dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,
c)
dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.
(11)
Na území chránenej krajinnej oblasti a národného parku a jeho ochranného pásma funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability podľa odseku 10 písm. b) plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť alebo program starostlivosti o národný park podľa odseku 4 písm. a).
(12)
Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. f) a g) a tvoria ich
a)
projekty ochrany chránených území a chránených stromov,
b)
návrhy chránených vtáčích území a návrhy území európskeho významu,
c)
výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d)
rezervačné knihy chránených území a chránených stromov,
e)
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
f)
národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov.
(13)
Projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa odseku 12 písm. a) sa vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie ochrany alebo zmeny ochrany chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených území a chránených stromov sú pre spracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny záväzné.
(14)
Návrhy podľa odseku 12 písm. b) tvoria podklad na vypracovanie zoznamu vtáčích území (§ 26 ods. 2) a národného zoznamu (§ 27 ods. 1) a na zabezpečenie predbežnej ochrany navrhovaných chránených vtáčích území a území európskeho významu.
(15)
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa odseku 12 písm. c) obsahujú aj výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu častí prírody a krajiny navrhovaných na vyhlásenie ochrany a sú podkladom na hodnotenie stavu a vývoja chránených území a ich ochranných pásiem a chránených druhov a na vypracovanie alebo aktualizáciu projektov ochrany chránených území a chránených stromov alebo dokumentov starostlivosti.
(16)
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov podľa odseku 12 písm. d) sú základnou dokumentáciou chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem. Obsahujú kompletnú zbierku dokumentov týkajúcich sa ochrany a využívania týchto osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(17)
Národný červený zoznam podľa odseku 12 písm. e) predstavuje východiskový dokument ochrany druhov rastlín a živočíchov slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a ustanovovanie chránených druhov rastlín a živočíchov.
(18)
Národná databáza podľa odseku 12 písm. f) je podkladom na
a)
sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených živočíchov a chránených rastlín, rozšírenia biotopov, lokalít výskytu chránených nerastov a chránených skamenelín a miesta držby odobratých chránených nerastov a chránených skamenelín,
b)
evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov.
(19)
Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým dokumentom na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce.
(20)
Koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o chránené územia, okrem programu starostlivosti o prírodnú pamiatku, národnú prírodnú pamiatku, prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú rezerváciu a chránený areál, programy záchrany o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území a Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje vláda, dokumenty podľa odsekov 15, 16 a 18 vedie ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy; to neplatí pre programy starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa osobitného predpisu.83b) Návrhy programov starostlivosti o chránené územia prerokuje okresný úrad v sídle kraja so známymi vlastníkmi, správcami a nájomcami dotknutých pozemkov.
(21)
Orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, je povinný pred jej schválením prerokovať písomne oznámené pripomienky občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), doručené tomuto orgánu najneskôr 30 dní pred predpokladaným termínom jej schválenia.
(22)
Občianske združenie podľa odseku 21 môže požiadať orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, aby ho písomne upovedomil o obstarávanej dokumentácii a predpokladanom termíne jej schvaľovania. Žiadosť združenia musí obsahovať najmä názov občianskeho združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a druh dokumentácie, ktorej sa žiadosť o upovedomenie týka; prílohou k žiadosti musia byť zaregistrované stanovy občianskeho združenia a ich zmeny. Orgán ochrany prírody, ktorému takáto žiadosť bola doručená, je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o obstarávanej dokumentácii ochrany prírody a krajiny a predpokladanom termíne jej schvaľovania, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti.
(23)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie,84) dokumentov, plánov alebo projektov podľa § 9 ods. 1 a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody.
(24)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná.85)
(25)
Na schválenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny vyhotovenej odborne spôsobilou osobou (§ 55) si orgán ochrany prírody vyžiada stanovisko územne príslušnej organizácie ochrany prírody.
(26)
Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 56
Prieskum a výskum

(1)
Na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny sa podporuje86a) ich výskum a vedecká činnosť zamerané najmä na zisťovanie výskytu a stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, významných geologických a geomorfologických lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných vplyvov na ne.
(2)
Prieskum alebo výskum86b) (ďalej len „výskum") prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné predpoklady (ďalej len „oprávnená osoba"), a ak ide o výskum osobitne chránenej časti prírody a krajiny, aj súhlas orgánu ochrany prírody.
(3)
Oprávnená osoba je povinná pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom, správcom alebo nájomcom pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu o podmienkach jeho vykonania. Ak ide o výskum v záujme ochrany prírody a krajiny a nedôjde k dohode o jeho vykonaní a o podmienkach, za akých sa môže vykonať, rozhodne orgán ochrany prírody.
(4)
Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny; oznámenie orgánu ochrany prírody sa nevyžaduje, ak ide o výskum vykonávaný organizáciou ochrany prírody, na ktorý nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (§ 65a ods. 4). Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov odovzdať organizácii ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.86c)
(5)
Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.
(6)
Ak bezprostredne hrozí zánik biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, môže orgán ochrany prírody nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň určiť oprávnenú osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním tohto výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto svojou činnosťou spôsobil ohrozenie biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov.
(7)
Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 a území európskeho významu podľa § 27 a 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekmi 2 až 6.
(8)
Orgán ochrany prírody môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu, ak porušuje podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo určené v súhlase orgánu ochrany prírody podľa odseku 2.
(9)
Vzor správy podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 65
Ministerstvo

(1)
Ministerstvo
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny a určuje hlavné smery tejto činnosti,
b)
plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 71 (ďalej len „štátny dozor") a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
c)
obstaráva
1.
koncepciu ochrany prírody a krajiny,
2.
program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, národný park a chránené vtáčie územie a programy záchrany o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených území,
3.
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky,
4.
projekt ochrany chránenej krajinnej oblasti, národného parku, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma, projekt ochrany chráneného vtáčieho územia,
5.
návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu,
d)
obstaráva a schvaľuje
1.
program starostlivosti o územia medzinárodného významu a program starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,
2.
programy záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov a programy záchrany zón a častí zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku,
3.
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
e)
vykonáva pôsobnosť podľa § 44 ods. 13, § 55, 60 a 63,
f)
vydáva vyjadrenie ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k Národnému plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, regionálnemu operačnému programu, sektorovému operačnému programu [§ 9 ods. 1 písm. o)],
g)
vydáva súhlas podľa § 7a ods. 1, § 39, § 44 ods. 2 a § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzku botanickej záhrady a arboréta, § 62 ods. 4 a predchádzajúci súhlas podľa § 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
h)
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40,
i)
rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh podľa § 2 ods. 2 písm. q),
j)
rozhoduje podľa § 7a ods. 3 a § 44 ods. 14,
k)
zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody,74) ktorých prostredníctvom zabezpečuje výkon štátnej ochrany prírody a krajiny,
l)
v súčinnosti s okresným úradom, obcou a inšpekciou vedie pre potreby orgánov ochrany prírody evidenciu fyzických osôb, podnikateľov a iných právnických osôb, ktorým bola uložená sankcia za protiprávne konanie podľa tohto zákona,
m)
zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov, projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,
n)
spolupracuje s Európskou komisiou pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov na úseku ochrany prírody a krajiny,
o)
podáva správy a informácie v súlade s právom Európskej únie, najmä zasiela Európskej komisii každoročne správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú voľne žijúcich vtákov, a každé dva roky správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú ostatných druhov rastlín a živočíchov (§ 40) a informáciu o prijatých kompenzačných opatreniach (§ 28),
p)
pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebnú súčinnosť, najmä informácie a podklady na účel plnenia úlohy podľa písmena o),
q)
povoľuje výnimku podľa § 7a ods. 4 a § 30 ods. 6,
r)
koná podľa § 28 ods. 4, 8 a 9 a povoľuje výnimky a vydáva súhlasy a vyjadrenia podľa tohto zákona, ak sa vydávajú v súvislosti so schvaľovaním alebo povoľovaním plánu alebo projektu podľa § 28 ods. 6 alebo v súvislosti s potrebou vykonať kompenzačné opatrenia podľa § 28 ods. 9,
s)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona,
t)
pred vydaním záverečného stanoviska podľa osobitného predpisu98aa) vydáva stanovisko, v ktorom vyberie variant s najmenším pravdepodobne nepriaznivým vplyvom na životné prostredie,
u)
uzatvára dohodu o určení rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa osobitného predpisu.98ab)
(2)
Evidencia podľa odseku 1 písm. l) obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno podnikateľa alebo názov právnickej osoby,
b)
rodné číslo alebo identifikačné číslo (IČO),
c)
adresu trvalého pobytu fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
d)
adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa alebo sídla právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
e)
deň právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie a jeho číslo, označenie orgánu ochrany prírody, ktorý sankciu uložil, druh sankcie a označenie protiprávneho konania, za ktoré bola sankcia uložená.

§ 65a
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

(1)
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia,98a) ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov.98b)
(2)
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
a)
obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízií,
b)
plní funkciu chovnej stanice a rehabilitačnej stanice a uhrádza výdavky spojené so starostlivosťou o choré, zranené alebo poškodené chránené živočíchy,
c)
prijíma oznámenia o nájdených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu,
d)
vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch,
e)
určuje držiteľom chránených živočíchov a chránených rastlín evidenčné číslo,
f)
vedie evidenciu o nájdených chorých, zranených, poškodených, uhynutých a náhodne odchytených, zranených a usmrtených celoročne chránených živočíchov,
g)
vedie evidenciu škôd spôsobených určenými živočíchmi,
h)
vyhotovuje, obstaráva a vedie vybranú dokumentáciu ochrany prírody a krajiny a iné odborné podklady s ňou súvisiace, poskytuje informácie z nej a realizuje vybrané opatrenia z nej vyplývajúce,
i)
vypracúva programy starostlivosti o územia medzinárodného významu,
j)
vypracúva návrhy kompenzačných opatrení podľa § 28 ods. 9,
k)
poskytuje potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a rámcovom plánovaní,
l)
zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
m)
vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a vedie evidenciu správ o výsledkoch ich výskumu a na svojom webovom sídle zverejňuje výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov (§ 56 ods. 4),
n)
vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
o)
vyberá vstupné do chránených území,
p)
vedie evidenciu zmlúv, ktoré uzavrela podľa § 61a až 61d,
q)
spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré nadobudla ako opatrenie podľa § 28 alebo ktoré nadobudla podľa § 30 ods. 7, § 61c ods. 1 alebo § 63,
r)
užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 7 a § 61b, ako aj iné pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré má v nájme alebo výpožičke,
s)
poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku súčinnosť pri zabezpečení starostlivosti o pozemok podľa § 61d,
t)
vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability,
u)
riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody na základe poverenia orgánu ochrany prírody,
v)
spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody,
w)
vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny, zabezpečuje činnosť informačných stredísk a iných zariadení ochrany prírody a krajiny,
x)
zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody a krajiny a zabezpečuje a koordinuje starostlivosť o územia medzinárodného významu,
y)
poskytuje súčinnosť pri vedení štátneho zoznamu,
z)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona alebo uvedené v jej štatúte.
(3)
Evidencia podľa odseku 2 písm. d) obsahuje najmä meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa jedinca, alebo názov, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania držiteľa jedinca, evidenčné číslo držiteľa jedinca, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona, názov druhu a opis jedinca a spôsob jeho označenia; ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Na činnosti, ktoré vykonáva alebo obstaráva Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri zabezpečení plnenia jej úlohy podľa tohto zákona, ak ide o výskum, monitoring a starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny, sa nevzťahujú zákazy podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 24 ods. 4, 6, 9 a 11 a nevyžadujú sa súhlasy podľa § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3 a § 56 ods. 2.

§ 81

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecné predpisy o správnom konaní112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na
a)
vydanie vyjadrenia podľa § 9,
b)
vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
c)
vydanie stanoviska podľa § 28 ods. 8,
d)
určenie činnosti podľa § 29 písm. c) a § 40 ods. 1 a určenie výrubu podľa § 47 ods. 4 písm. g),
e)
určenie ďalšieho nakladania s chránenými živočíchmi podľa § 35 ods. 6,
f)
vydanie potvrdenia o oznámení nálezu chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny podľa § 38 ods. 4,
g)
vydanie oprávnenia na odber chránených nerastov a chránených skamenelín podľa § 38 ods. 6,
h)
určenie lehoty podľa § 44 ods. 13 a na určenie kompetencie podľa § 67 písm. h),
i)
určenie záchytného strediska podľa § 45 ods. 10,
j)
vydanie súhlasu podľa § 52 ods. 3 a § 62 ods. 4,
k)
konanie o zápise odborne spôsobilej osoby do zoznamu podľa § 55 a konanie o jej vyškrtnutí z tohto zoznamu,
l)
rozhodovanie v pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh [§ 65 ods. 1 písm. i)],
m)
konanie podľa § 47 ods. 6 druhej vety a ods. 7, § 54 ods. 20 až 22 a § 71 ods. 2 písm. l) a ods. 11,
n)
konanie o zápise člena stráže prírody do zoznamu členov stráže prírody podľa § 73 a konanie o jeho vyškrtnutí z tohto zoznamu podľa § 78,
o)
konanie o náhrade škody podľa § 97 až 102,
p)
vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem rozhodovania podľa § 50 ods. 6 a 9,
q)
zmenu a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny podľa § 53.

§ 83
Osobitné ustanovenie o vecnej a miestnej príslušnosti

(1)
Ak sa na vykonanie činnosti vyžaduje viac súhlasov, povolení alebo rozhodnutí podľa tohto zákona, o veci rozhoduje v jednom konaní vecne príslušný, kompetenčne najvyšší orgán ochrany prírody; to neplatí, ak sa vydáva odborné stanoviska podľa § 28 ods. 4, ktoré orgán ochrany prírody vydáva vždy v samostatnom konaní. Ak sa povoľujú výnimky a vydávajú súhlasy a vyjadrenia podľa tohto zákona v súvislosti so schvaľovaním alebo povoľovaním plánu alebo projektu podľa § 28 ods. 6 alebo v súvislosti s potrebou vykonať kompenzačné opatrenia podľa § 28 ods. 9, rozhoduje vždy ministerstvo.
(2)
Ak žiadosť o vydanie vyjadrenia, súhlasu, povolenia alebo rozhodnutia je doručená orgánu ochrany prírody, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie podľa odseku 1, je tento povinný žiadosť bez meškania, najneskôr do troch pracovných dní, postúpiť príslušnému orgánu ochrany prírody a upovedomiť o tom žiadateľa. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, orgán ochrany prírody urobí nevyhnuté úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.
(3)
Ak sa výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny má (§ 56) vykonávať v územných obvodoch viacerých krajov, príslušný na vydanie súhlasu je ten orgán ochrany prírody, ktorý konanie začal prvý; súhlas sa vydáva po dohode s ostatnými orgánmi ochrany prírody, v ktorých územnom obvode sa má výskum uskutočniť.
(4)
Ak sa územie, ktoré má byť vyhlásené za chránené, nachádza na území viacerých krajov, príslušný na jeho vyhlásenie je ten okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť tohto územia.

§ 84
Doručovanie

(1)
Orgán ochrany prírody doručuje písomnosti spravidla poštou. Orgán ochrany prírody však môže podľa okolností doručiť písomnosti aj prostredníctvom svojho zamestnanca.
(2)
Ak niet osôb oprávnených za štátny orgán alebo právnickú osobu prijímať písomnosti, písomnosť, ktorá nie je štátnemu orgánu alebo právnickej osobe určená do vlastných rúk, sa doručuje ktorémukoľvek ich zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme.
(3)
Písomnosti určené advokátovi môžu prijímať aj advokátski koncipienti alebo iní zamestnanci, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok; platí to aj o prijímaní písomností určených komerčnému právnikovi, notárovi alebo exekútorovi.
(4)
Účastníci konania alebo ich zástupcovia sú povinní bezodkladne oznámiť orgánu ochrany prírody zmenu bydliska, sídla alebo miesta podnikania, zmenu osoby určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na riadne doručovanie písomností.
(5)
Za doručenú sa považuje aj písomnosť vrátená poštou ako nedoručiteľná, ak nebolo možné účastníka konania na uvedenej adrese zistiť, ak účastník konania zmenil svoj pobyt a doposlanie nie je možné alebo poštovými podmienkami dovolené, ak písomnosť nebola vyzdvihnutá v určenej lehote a ak ju orgán ochrany prírody doručoval na poslednú známu adresu, na ktorej sa fyzická osoba zdržuje, alebo ak ide o podnikateľa, na poslednú známu adresu, ktorá bola oznámená orgánu ochrany prírody, obchodnému registru alebo živnostenskému registru ako sídlo právnickej osoby, ak ide o právnickú osobu, alebo ako miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu. Za deň doručenia sa považuje deň vrátenia písomnosti orgánu ochrany prírody, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.
(6)
Ak by doručovanie písomností účastníkovi konania bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi alebo ak ide o účastníka konania so sídlom v cudzine, môže mu orgán ochrany prírody uložiť, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkosti a prieťahov doručovať. Ak si ho účastník konania nezvolí, budú sa preňho písomnosti ukladať na orgáne ochrany prírody s účinkami doručenia; o tom je orgán ochrany prírody povinný účastníka konania poučiť.
(7)
Ak je účastníkov konania, ktorých účastníctvo v konaní vyplýva z osobitného predpisu,113b) viac ako 20, doručovanie možno vykonať verejnou vyhláškou.

§ 103
Spoločné ustanovenia

(1)
Výkon štátneho dozoru podľa § 71 a konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo sankcie vykonáva orgán, ktorý ako prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány ochrany prírody a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný orgán ochrany prírody určený najbližším spoločným orgánom vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia.
(2)
Každý, kto nájde živého jedinca chráneného druhu rastlín a živočíchov, je povinný vydať ho jeho vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ho orgánu ochrany prírody. Ak sa oň vlastník neprihlási do troch mesiacov, prepadá do vlastníctva štátu, ktorého správcom je ministerstvo. Nálezca alebo ten, kto sa o nájdené chránené druhy stará, má nárok na náhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o nájdený chránený druh a nálezné; nárok na nálezné nevzniká v prípade, ak sa preukáže, že nájdený druh pochádza z voľnej prírody. Na správu takýchto jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov sa vzťahuje § 94 s výnimkou odseku 4.
(3)
Podľa odseku 2 sa nepostupuje, ak živý jedinec chráneného druhu rastlín a živočíchov je exemplárom podľa osobitného predpisu,66) s výnimkou ustanovenia o náhrade výdavkov a náleznom a o vylúčení aplikácie § 94 ods. 4.
(4)
Chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré boli z miesta ich prirodzeného výskytu odobraté v súlade s týmto zákonom, sa stávajú vlastníctvom toho, komu bola povolená výnimka podľa § 40.
(5)
Na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu64) sa ochranné pásmo chráneného územia (§ 17 ods. 3, 7 a 8) považuje za chránené územie.
(6)
Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. m) v lehote podľa osobitného predpisu,121b) predpokladá sa, že súhlasí.
(7)
Orgán ochrany prírody má v konaniach uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až f) postavenie dotknutého orgánu;122) vyjadrenie orgánu ochrany prírody uplatnené v týchto konaniach sa považuje za záväzné stanovisko,123) ak sa týka územia s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ako aj územia s prvým alebo druhým stupňom ochrany, ak nejde o zastavané plochy a nádvoria, záhrady a vinice.
(9)
Rozhodnutím o vydaní súhlasu, povolení výnimky, nevydaní súhlasu alebo nepovolení výnimky podľa tohto zákona, odborným stanoviskom a vyjadrením je orgán štátnej správy viazaný. Vyjadreniami podľa § 9 ods. 1 písm. a) až f) a m) nie sú orgány štátnej správy viazané, ak sa týkajú vojenských obvodov.
(10)
Okresné úrady vopred prerokujú a dohodnú so správcami vodných tokov zásady pravidelnej údržby vodných tokov v chránených územiach s druhým, tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany a v chránených vtáčích územiach a spôsob jej výkonu vrátane možnosti použitia mechanizmov a podmienok ich vstupu do chránených území, a to spravidla na obdobie jedného roka.

113b)  § 27a zákona č. 14/2006 Z. z. v znení zákona č. 408/2011 Z. z.
113b)  § 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 2 k zákonu č. 543/2002 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992) v znení smernice Rady 97/62/ES z 27. októbra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 305, 8. 11. 1997) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994) [upravené rozhodnutím Rady 95/1/ES, Euratom, ESUO (Ú. v. ES L 1, 1. 1. 1995)] v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003) v znení smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) v znení smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

2.
Smernica Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4; Ú. v. ES L 94, 9. 4. 1999).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26. 1. 2010) v znení smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012).