Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.07.2006 do 14.01.2007

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Príloha k dôvodovej správe

Prehľad

Syntéza podľa členských štátov

KrajinaSpôsob riadenia fonduMožné použitie fondovOdhadované potreby (budúce alebo celkové) (t. j. minulé a budúce)Čiastka v súčasnosti disponibilná vo fondeZdroje príspevku do fonduPoznámky LitvaCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa jadrovej elektrárneNárodný fond:

Odstavenie a rádioaktívny odpad – manažment zahrňujúci sociálne dôsledky

II DSF: odstavenie a následné opatrenia starého odstavenia 1 miliarda EUR69 MEUR (2004) v Národnom fonde (11-14 MEUR ročných príspev-kov

II DSF: 285 MEUR (v cenách ..... 1999) pre obdobie 2004-2006 Národný fond: 6 % z príjmov JE Ignalina

II DSF: EK+iní darcovia Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Ignaliny (IIDSF). Neskoré vytvorenie Národného fondu a ročné príspevky do neho sú nedostatoč-né na uspokojenie pasívSlovenskoCentralizovaný (blokovaný) štátny fond nezávislý od prevádzkovateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladania s príslušnými útratami3,6 miliardy EURŠtátny fond (aktívny od roku 1995) 317,94 MEUR k 31.3.2004

BIDSF: 50 MEUR (2004-2006)

a) Príspevky od jadrových prevádz-kovateľov

b) Granty zo štátneho rozpočtu

c) Pokuty udelené ÚJD

d) Úroky z vkladov fondu Tiež príspevky z Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Bohuníc (BIDSF) z dôvodov skorého odstavenia 1. bloku a 2.bloku.ŠvédskoFond jadrového odpadu (riadený štátom) nezávislý od prevádzko-vateľa JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami

63 miliárd SEU (cenová úroveň 2003, 13 miliárd už upotrebených 29 miliárd SEU (počiatok roku 2003)Cena elektriny jadrového pôvoduFínsko Štátny fond riadenia jadrového odpadu držaný a riadený nezávisle od prevádzkovateľaOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útra-tami. Prispievatelia sú oprávnení poži-čiavať si peniaze z fondu oproti cenným papierom. 1,3 miliardy EUR (2004) (budúce pasíva)1,3 miliardy EUR (2004) (na pokrytie všetkých budúcich pasív)Príspevky od prevádzkovateľov JZ (povinné), plus úroky z vkladov na účtoch fondu Španielsko Štátna spoločnosť ENRESA držaná a riadená nezávisle od prevádzkovateľov JZOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami. Celkove 11,5 miliardy EUR (v hodnote roku 2004) len na odstavenie jadrových elektrární 2,3 miliardy EUR (v hodnote roku 2004)1,73 miliardy EUR (31/12/2003)Cena predanej elektriny z JZSlovinskoExterný riadený špecifickou agentúrouOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami 1,2 miliardy EURSlovinský fond 104 MEUR

Chorvátsko si vytvorí jeho vlastný odstavovací fondOdvody z vyrobenej elektrinyOdstavovanie a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyho-retým palivom je spoločnou zodpo-vednosťou v rovna-kých podieloch Slovinska a ChorvátskaTaliansko Externý riadený štátnou spoločnosťou SOGIN zodpovednou tiež za demontážne práce2,6 miliardy EUR (2002) pre odsta-venie reaktorov plus 620 MEUR (2002) pre elektrárenské zariadenia palivového cykluOdvody z ceny elektriny pridané k zdrojom naakumu-lovaným ENELom a už prevedené do fonduVšetky jadrové elektrárne už permanentne odstavované a v procese vyradenia z prevádzkyČeská republikaZriadený jadrový účet (NA) riadený Ministerstvom financií. Overovanie nákladových odhadov a čerpanie finančných prostriedkov z NA je monitorované štátnou organizáciou RAWRA nezávislou od prevádzkovateľovOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami860 MEUR (1999) len pre vyraďovanie 1550 MEUR (1999) pre nakladanie s vy-horetým palivom a vysoko úrovňo-vým odpadom Cena elektrinyMaďarskoÚstredný jadrový finančný fond vedený na osobitnom pokladnič-nom účte, riadený Maďarským úradom atómovej energie nezávislým od prevádzkovate-ľov. Štátna agentúra (PURAM) je zodpovedná za DZWM aktivityOdstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami1,4 miliardy EUR (2004) na odstavovanie + 1,7 miliardy EUR (2003) na riadenie odpadov vrátane nakladania 60 MEURCena elektriny, príspevky od produ-centov rádioaktív-neho odpadu a ústredného štátneho rozpočtu HolandskoFondy pre riadenie odpadu prenesené podľa zmluvy z roku 2002 na štát spolu s vlastníctvom zodpovednej spoločnosti COVRA.

Prevádzkovatelia musia vytvárať finančné zásoby pre požiadavky na odstavenie Odstavenie, riadenie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a nakladanie s príslušnými útratami180 MEUR (súčasná hodnota) na riadenie vyhoretého paliva a odstavenie Dodawaardu. 145 MEUR na demontáž Borssele, 1270 MEUR pre fond COVRA120 MEUR (do r. 2001) vo fonde Borssela Fond Dodawaard pod revíziouPríspevok od jadrových prevádzkovateľov a producentov rádioaktívneho odpaduDodawaard je mimo prevádzky od roku 1997. Odstavenie Borssela sa očakáva v roku 2013. Belgicko Pred zákonom z apríla 2003: zásoby v rámci účtovníctva výrobcov elektriny (t. j. vnútorné).

Po 11. 4. 2003: Fondy v jadrovej zásobovacej spoločnosti (v kto-rej má štát zlatú akciu dávajúcu právo veta).Náklady na odstavenie. Jadrová zásobovacia spoloč-nosť môže vypoži-čať do 75 % celkovej sumy jadrovým prevádz-kovateľom za priemyselnú úrokovú mieru.Mierne vyššia ako 12 % investičných nákladovDo konca roku 2003 všet-ky predchádzajúce zásoby boli prevedené do jadrovej zásobovacej spoločnosti. Jadroví prevádzkovatelia platia každý rok príspevok na pokrytie ukončenia priemyselnej prevádzky (t. j. najmenej 40 rokov) zľavnené náklady rozoberania.

Cena elektrinyNové posunutie k riadeniu fondu viac nezávislého od prevádzkovateľovVeľká Británia Existujú traja hlavní jadroví prevádzkovatelia: BE (súkromný) a BNFL a UKAEA (štátny sektor). Neexistuje jednotný spoločný režim pre financovanie. BNFL: Vnútorne nesegregovaný fond, ale jadrové investičné portfólie pasív zriadené na tento účel.

BE: Vnútorný nezávislý jadrový výrobný odstavovací fond. Podľa novej schémy, ktorá je v súčasnosti diskutovaná, Úrad jadrového odstavovania (NDA) by mal byť zodpovedný za zabezpečenie zaplatenia dlhu štátneho sektoru na občiansky štátny sektor (t. j. vlastnený BNFL a UKAEA). Podľa BE reštrukturalizačného plánu prejednávaného Európskym spoločenstvom za účelom schválenia, NGDF by mal byť začlenený do nového Fondu jadrových palív (NLF).Odhadované jadrové palivá BE (k 31.3.2003 zľavnené na 3 % p.a.) 3,3 miliardy libier pre kontrahované pasíva vyhoretého paliva a 1,0 miliardy libier pre nekontrahované pasíva vyhoretého paliva. Odhadované celkové nezľavnené budúce výdavky na zaplatené jadrové pasíva: - 50 miliárd libier (- 80 % BNFL a 20 % VKAEA podiel pasív).BE prispieva približne 18 miliónmi – ročne do NGDF, v ktorom bola k 31. 3. 2003 celková suma 334 miliónov libier

Podľa navrhovaného reštrukturalizačného plánu BE, BE by mala prispieť do NLF: 20 miliónov libier ročne pre 15 reaktorov (prepočítané inflačným koeficientom), 275 miliónov – nových obligácií, (150 000 – za tonu výkonu vložených do Sizewell B a 65 % voľného cash flow BEPríspevky jadrových prevádzkovateľov a vlády .......................... pasíva vyhoretého paliva Nové posunutia k zriadeniu fondov viac nezávislých od prevádzkovateľovNemeckoVnútorný kontingenčné rezervy na účtoch prevádzkovateľov a daňové zrážkyŽiadne obmedzenia na umiestnenie rezerv s výnimkou náležitého starostli-vostného princípu25 miliárd EUR/ton náklady odstavenia) nezahrňujúc výskumné reaktory a tých, ktoré boli zdedené po bývalej NDRV daňovej výsledovke fondy na odstavenie naakumulované v rovnakých splátkach nad 25 rokov a znížené na 5,5 %.

Riadiace fondy rádioaktívneho odpadu vytvorené v pomere k vypro-dukovanému rádioaktívnemu odpadu a znížené tiež na 5,5 %.FrancúzskoNeoddelený vnútorný v rámci prevádzkovateľa EDF je plne zodpovedná za jeho riadenie. Tieto poplatky sú daňovo odpočítateľné. Ako doplnok k odstaveniu poplatkové čiastky museli byť použité na zníženie dlhu spoločnosti a na investovanie do nových aktív a na financovanie aktív (obligácií a vlast-ného imania).Náklady odstavenia odhadované na 258,86 EUR na jeden inštalovaný KW (1998) výkonu. Náklady odstavenia sa navrhujú do 15 % nákladov na vybudovanie a znížené na 3 %. Poplatok je kalkulovaný na 40 rokov prevádzky a pravidelne prehodnocovaný. Celková suma na konci roku 2003 pre odstavenie jadrových elektrární: 9,4 miliardy EUR.

Koniec zásoby palivového cyklu: 13,9 miliardy EUR (t. j. 10,2 miliardy EUR pre znovu spracovanie a 3,7 miliardy EUR pre likvidáciu palivového odpadu).Poplatky (rezervy) na účtoch prevádz-kovateľa (EDF).

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Časť I.

Vláda SR súčasne s privatizáciou Slovenských elektrární, a. s. republiky uznesením č. 626/2004 schválila aj postup reštrukturalizácie Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „existujúci fond“), ktorý bol zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Dôvodom na reštrukturalizáciu tohto štátneho fondu je to, že

1.v dôsledku privatizácie sa menila vlastnícka štruktúra Slovenských elektrární, a. s., a preto bolo nevyhnutné zmeniť aj štruktúru tvorby a použitia zdrojov existujúceho fondu, najmä bolo potrebné vysporiadať staré ekonomické a environmentálne záťaže týkajúce sa záverečnej časti jadrovej energetiky, t .j. vysporiadať sa s tzv. historickým dlhom. Pritom podľa preambuly Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (teda aj s vyraďovanými technológiami z energetických jadrových zariadení) platí zásada, že konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má príslušný štát. Tento Spoločný dohovor, ktorý bol podpísaný vo Viedni 30. septembra 1997, nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. júna 2001 po jeho ratifikácii Národnou radou Slovenskej republiky a prezidentom Slovenskej republiky. Táto zásada zo Spoločného dohovoru je v súlade so všeobecne platnou zásadou „polluter pays“, že štát ako vlastník pôvodcu záťaže (Slovenské elektrárne, š. p.) je vlastne „polluter“, ktorý je povinný sa postarať o legislatívne, ekonomické a finančné riešenie tejto historickej environmentálnej záťaže, pochádzajúcej z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach,

2.existujúci fond „nerieši“ vysporiadanie spomínaného historického dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na záverečnú časť jadrovej energetiky hlavne v rokoch 1972 až 1994, kedy prevádzkovatelia jadrových zariadení nemali zákonom ustanovenú povinnosť odvádzať príspevky na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na účet oddelený od účtov prevádzkovateľa jadrových zariadení, pretože sa počítalo s tým, že vyraďovanie a celú záverečnú časť jadrovej energetiky, vrátane súvisiacich činností bude vykonávať ten istý štátny podnik, ktorý bol aj jediným a výlučným prevádzkovateľom jadrových zariadení na výrobu elektriny. Ani po nadobudnutí účinnosti zákona č. 254/1994 Z. z. neboli hneď a pravidelne odvádzané príspevky na osobitný účet na financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky, hoci prevádzkovateľ energetických jadrových zariadení tieto povinné príspevky do zákonom zriadeného štátneho fondu odvádzal, výška týchto príspevkov však nie vždy bola adekvátna potrebám a štát do tohto štátneho fondu odviedol od roku 1995 až doteraz len minimálny príspevok v sume 908 mil. Sk;

3.zákon o existujúcom fonde a ani platný zákon o mierovom využívaní atómovej energie (Atómový zákon) neriešia komplexne dlhodobú stratégiu vyraďovania jadrových zariadení počnúc od ukončenia ich prevádzky cez jednotlivé etapy vyraďovania, skladovania vyhoretého jadrového paliva (VJP) a rádioaktívnych odpadov (RAO) pochádzajúcich z vyraďovania, ich ukladania do úložísk a až po uzatváranie úložísk a ich následnej inštitucionálnej kontroly,

4.zákon o existujúcom fonde nerieši zásadnú požiadavku pripravovaných smerníc EUROATÓMu, ktoré po prijatí bude musieť SR implementovať a podľa ktorých prevádzkovateľ jadrového zariadenia a pôvodca VJP a RAO majú tvoriť finančné zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s VJP a RAO na účte oddelenom od finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky JZ a iný samostatný právny subjekt odborne spôsobilý má zabezpečiť odborné a bezpečné vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO pri transparentnom financovaní týchto činností,

5.spôsob riadenia existujúceho fondu, zostavovania požiadaviek na tvorbu zdrojov fondu, systém poskytovania prostriedkov z fondu i kontrola ich správneho, účelného použitia a hospodárneho nakladania s nimi nie je dostatočne transparentná, chýbajú spätné väzby medzi poskytnutím a použitím prostriedkov a riadenie je nekoncepčné, len v časovom horizonte jedného rozpočtového roka, chýba akékoľvek strednodobé plánovanie a dlhodobá stratégia tvorby a použitia zdrojov.

Uvedené nedostatky súčasnej právnej úpravy existujúceho fondu boli hlavnými dôvodmi pre rozhodnutie vlády o reštrukturalizácii existujúceho štátneho fondu a o potrebe prijať nový zákon na zabezpečenie tvorby zdrojov na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO, a na zabezpečenie transparentného a nediskriminačného postupu pri prideľovaní a používaní prostriedkov fondu.

Pre úplnosť však treba uviesť, že už v minulosti boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia, ktorých realizácia by eliminovala nedostatky súčasnej právnej úpravy, tieto však doteraz neboli vykonané.

Pôvodnému zákonu č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi predchádzalo v roku 1994 uznesenie vlády č. 190, v ktorom vláda súhlasila s koncepciou zneškodňovania rádioaktívnych odpadov z jadrovoenergetických zariadení a ostatných pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Koncepcia popísaná v tomto uznesení vlády obsahuje okrem iného aj návrh, ktoré činnosti v oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení a nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom by mali byť hradené ich producentmi a ktoré zo štátneho fondu. Ďalej obsahuje odhad nákladov na vyraďovanie všetkých jadrových elektrární a odhad, aká časť podľa dnešnej terminológie historického deficitu pre kumulovanie finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových elektrární A1, V1 a V2 by mala byť hradená zo štátneho rozpočtu. Obsahuje aj určenie tvorby ďalších zložiek nákladov budúcich období: na umiestnenie, projekt a realizáciu hlbinného úložiska vyhoretého paliva a na nakladanie s RAO z prevádzky EBO a EMO. V koncepcii bol tiež uvedený návrh na zriadenie „samostatnej organizácie s celoslovenskou pôsobnosťou“ s presne vytýčenou pôsobnosťou. Napriek tomu, že v období prípravy a schvaľovania zákona č. 254/1994 Z. z. už deväť mesiacov platilo uznesenie vlády SR č. 190/1994, s koncepciou uvedenou v tomto uznesení vlády návrh zákona a ani neskôr prijatý zákon nebol v súlade. Hlavný rozdiel bol práve v tom, že zákon neriešil vyrovnanie sa s vyššie uvedeným historickým deficitom.

Po vyše šiestich rokoch platnosti bol zákon č. 254/1994 Z. z. novelizovaný prvýkrát (zákonom č. 78/2000 Z. z.) a po ďalších necelých dvoch rokoch druhýkrát (zákonom č. 560/2001 Z. z.). Obe novely sa týkali hlavne vymedzenia použitia prostriedkov Fondu; druhá potom zmenila aj spôsob tvorby. Ani táto zmena však explicitne neriešila vyrovnanie sa s historickým dlhom. Podľa zákona č.560/2001 Z. z. malo Ministerstvo hospodárstva SR vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal ustanoviť podrobnosti „o spôsobe výpočtu príspevku do Fondu“. Toto však realizované nebolo. Novela vykonávacej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 690/2002 Z. z., ktorá novelizovala predchádzajúcu vyhlášku č. 14/1995 Z. z. obsahuje iba ustanovenia o organizácii platieb, nie o spôsobe výpočtu príspevku.

Dôvodom pre prípravu nového zákona však nebola len zmena vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia vyrábajúceho elektrinu a ostatné vyššie uvedené dôvody, ale aj celkový vývoj v riešení otázok záverečnej časti jadrovej energetiky v ostatných štátoch Európy, ako aj vývoj medzinárodného práva, smerujúci ku všeobecnému uznávaniu určitých základných princípov pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi.

Otázky záverečnej časti jadrovej energetiky (ZČJE) boli v poslednom desaťročí minulého storočia riešené komplexne aj v ostatných štátoch Európy, vrátane postkomunistických štátov strednej a východnej Európy. Pripravené riešenia boli pokryté právnymi predpismi najvyššieho rangu (t. j. na úrovni nášho Atómového zákona) postavenými na fakte, že riešenie financovania ZČJE nie je možné oddeliť od riešenia infraštrukturálnych otázok. Vznikali národné subjekty zodpovedné za činnosti ZČJE, resp. bola presne vymedzená zodpovednosť týchto subjektov a stanovený právne ekonomický spôsob ich fungovania, a zároveň bol stanovený mechanizmus financovania týchto činností.

Všetky relevantné predpisy medzinárodného práva uvedené nižšie v zásade vychádzajú z deviatich základných princípov nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré ešte v roku 1955 formulovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu The Principles of Radioactive Waste Management. A publication within the RADWASS Programe. IAEA Safety Series No. 111-F. IAEA, Vienna, 1995.:

1.s rádioaktívnym odpadom sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany ľudského zdravia,

2.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať spôsobom, ktorý zaručí akceptovateľnú úroveň ochrany životného prostredia,

3.pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia vziať do úvahy možné vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie za hranicami štátu,

4.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať takým spôsobom, aby vplyvy na zdravie budúcich generácií neprevyšovali dnešné akceptovateľné úrovne týchto vplyvov,

5.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať tak, že to nespôsobí nežiaduce sociálne a ekonomické záťaže budúcim generáciám,

6.s rádioaktívnymi odpadmi sa má nakladať v rámci vhodného národného legislatívneho rámca s jednoznačným vymedzením zodpovedností a zabezpečením nezávislého výkonu funkcií dozoru,

7.tvorba rádioaktívnych odpadov má byť udržiavaná na najmenšej prakticky dosiahnuteľnej úrovni,

8.vzájomná podmienenosť všetkých krokov pri tvorbe a nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite vzatá do úvahy,

9.bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi musí byť náležite zabezpečená počas celej doby ich existencie.

Pre úvahy súvisiace s problematikou navrhovaného zákona sú významné hlavne princípy č. 5, 6, 8 a 9. Je potrebné si uvedomiť tu i v diskusiách nad problémom nežiaducej „štátnej pomoci“, že činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky nie sú ničím iným než riešením environmentálnych záťaží pochádzajúcich z výroby elektrickej energie v jadrových zariadeniach, či širšie: pochádzajúcich z mierového využívania atómovej energie. Pre tieto platí všeobecná zásada „polluter pays“ . Ďalej všeobecne platí zodpovednosť štátu za primerané riešenia. Okrem vytvorenia dozorného a legislatívneho rámca, štát musí skôr či neskôr vchádzať do financovania procesov: robí tak okamžite, ak ide o environmentálne záťaže neidentifikovateľného pôvodu, resp. ak štát ako vlastník pôvodcu záťaže je vlastne „polluter“, resp. robí tak vždy najneskôr po uzatvorení úložísk. Presný súlad legislatívneho rámca s týmito princípmi je ďalšou hlavnou motiváciou prípravy nového zákona o jadrovom účte.

Tieto všeobecne uznávané medzinárodné princípy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky jednak zakotvené v atómovom zákone, a jednak v zákone č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Hlavným cieľom navrhovaného nového zákona o jadrovom fonde je zabezpečiť dostatočnú tvorbu a transparentné používanie finančných prostriedkov na záverečnú časť jadrovej energetiky pri dodržaní týchto zásad pre tvorbu a použitie týchto finančných zdrojov.

Zdroje na záverečnú časť jadrovej energetiky (ZČJE) podľa navrhovaného zákona budú

-tvorené prevádzkovateľmi jadrových zariadení,

-tvorené v dostatočnom objeme,

-dostatočne rýchle disponibilné,

-vedené oddelene od investičných a prevádzkových finančných prostriedkov prevádzko-vateľov jadrových zariadení,

-použité len na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a nesmú byť použité na iné účely, ako napr. na investičné, prevádzkové a iné hospodárske účely (napr. finančné záruky na úvery a na transakcie na kapitálovom trhu) prevádzkovateľa jadrového zariadenia a

-nesmú byť použité tak, aby ich poskytnutím boli porušené pravidlá štátnej pomoci alebo narušené pravidlá hospodárskej súťaže.

V Zmluve o prevode (kúpe) akcií Slovenských elektrární, a. s. (ďalej len „transakčný dokument“) sa Slovenská republika zaviazala, že tzv. historický deficit existujúceho fondu zlikviduje do konca roku 2014 a to takým spôsobom, že časť povinných príspevkov do Nového fondu (podľa navrhovaného zákona na Národný jadrový účet), ktorými sa vysporiada historický deficit existujúceho fondu sa vyberie v predajnej cene elektriny od odberateľov a koncových spotrebiteľov elektriny a prostredníctvom distribučnej sústavy a prenosovej sústavy odvedie priamo do Nového fondu (na týmto zákonom zriadený Národný jadrový fond).

Ďalšiu časť povinných príspevkov – tzv. budúci komponent na vyraďovanie jadrových zariadení EBO a EMO a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO odvedú prevádzkovatelia jadrových zariadení, pričom v rokoch 2007 až 2011 ročné príspevky do Nového fondu uhrádzané z titulu vysporiadania historického deficitu ako aj z titulu tvorby budúceho komponentu uhrádzané prevádzkovateľmi jadrových zariadení nepresiahnu 2,6 mld. Sk ročne.

Tieto základné princípy vysporiadania historického deficitu a tvorby budúceho komponentu Nového fondu sú obsiahnuté v prílohe P transakčného dokumentu.

Uvedené základné a všeobecné princípy a postupy reštrukturalizácie existujúceho fondu vyplývajúce z transakčného dokumentu a z uznesenia vlády č. 626/2004 sú záväznými východiskami pre obsah a rozsah novej právnej úpravy – zákona o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A. Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

Platná právna úprava v SR je obsiahnutá v zákone NR SR č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení zákona č. 78/2000 Z. z., zákona č. 560/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z.

Týmto zákonom bol zriadený Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „štátny fond“) ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Štátny fond je právnickou osobou, ktorej hospodárenie a nakladanie s finančnými prostriedkami sa riadi rozpočtovými pravidlami (predtým zákon NR SR č. 303/1995 Z. z., v súčasnosti podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z.). Štátny fond je podľa tohto zákona právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Na nakladanie s jeho finančnými prostriedkami sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť fondu dotáciu zo štátneho rozpočtu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na pravidlá hospodárenia s týmito prostriedkami sa vzťahuje ustanovenie § 19, 30 a 31 cit. zákona. Zároveň podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov je štátny fond klientom Štátnej pokladnice a jeho finančné prostriedky sú súčasťou verejných financií na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky štátneho fondu Štátna pokladnica vedie na účte zriadenom v Národnej banke Slovenska a klient Štátnej pokladnice (Štátny fond) je povinný realizovať svoj rozpočet výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice.

Podľa platného právneho stavu – zákona NR SR č. 254/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, Štátny fond tvorí svoje finančné zdroje:

a)z príspevkov prevádzkovateľov JZ. Tento príspevok je prevádzkovateľ JZ povinný zaplatiť do fondu v sume 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu JZ a 6,8 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení ročne.

b)z pokút uložených Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,

c)z úrokov z prostriedkov fondu uložených v banke,

d)z dotácií zo štátneho rozpočtu (podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 24 zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. resp. v súčasnosti podľa § 3 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.). Doteraz boli dotácie do existujúceho fondu poskytované len ako doplnkový zdroj fondu a celkove za obdobie rokov 1995 až 2001 vrátane, ich celková suma dosahovala 907 342 000,- Sk. V roku 2002 až 2004 neboli zo štátneho rozpočtu do fondu poskytnuté žiadne dotácie. Dotácie poskytnuté v rokoch 1995 – 2001 boli v súlade s rozpočtovými pravidlami každoročne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu zúčtované, boli použité na doterajšie nevyhnutné náklady spojené s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, že ku dňu 1. 1. 2005 sa v štátnom fonde žiadne finančné zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu už nenachádzali,

e)ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Prostriedky fondu možno použiť na:

a)vyraďovanie JZ z prevádzky,

b)nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a RAO po skončení prevádzky JZ,

c)nakladanie s RAO, ktorých pôvodca nie je známy, prípadne s RAO a jadrovými materiálmi z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti,

d)kúpu pozemkov na zriadenie úložiska vyhoretého jadrového paliva (VJP) a RAO,

e)výskum a vývoj v oblasti vyraďovania JZ z prevádzky a nakladania s VJP a RAO po skončení JZ,

f)vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie ložísk VJP a RAO,

g)výdavky súvisiace so správou fondu do 0,3 % z ročných príjmov fondu,

h)príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov pásma ohrozenia JZ.

Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR. Na čele fondu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva SR, ktorý zároveň zriaďuje Radu fondu ako svoj poradný orgán pre tvorbu a použitie prostriedkov fondu.

Na hospodárenie s fondom sa vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, o poskytnutí prostriedkov z fondu rozhoduje minister hospodárstva na základe návrhu Rady fondu. Na poskytnutie prostriedkov z fondu nie je právny nárok a tieto prostriedky možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté v súlade s možným použitím prostriedkov fondu taxatívne vymenovaným v zákone. Proti rozhodnutiu ministra o neposkytnutí prostriedkov z fondu nie je možné použiť žiadne riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. Na rozhodovanie o poskytnutí prostriedkov sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Prostriedky fondu sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici. Evidencia, plánovanie tvorby a použitie prostriedkov fondu sa vykonávajú pre každé jadrové zariadenie osobitne.

Za hospodárenie s prostriedkami fondu zodpovedá minister hospodárstva, ktorý každoročne zverejňuje vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR správu o hospodárení fondu.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami fondu vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Právna úprava v oblasti jadrovej bezpečnosti a mierového využívania jadrovej energie je upravená v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje:

a)podmienky mierového využívania jadrovej energie,

b)podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR (ďalej len „úrad“) v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ako aj otázky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi,

c)podmienky jadrovej bezpečnosti,

d)ďalšie otázky súvisiace s mierovým využívaním jadrovej energie,

e)sankcie za porušenie povinností pri mierovom využívaní jadrovej energie.

Zákon taxatívne vymedzuje práva a povinnosti úradu pri výkone jeho pôsobnosti ako orgánu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a štátneho dozoru v oblasti využívania jadrovej energie, ale i pri fyzickej ochrane a havarijnom zabezpečení jadrových zariadení. Do pôsobnosti tohto úradu patrí aj zabezpečenie medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní jadrovej energie a zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti, vrátane zabezpečenia plnenia záväzkov SR v týchto oblastiach, vyplývajúcich z medzi-národných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a plní aj funkciu styčného miesta (napr. Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 327/2001 Z. z., Rozhodnutie Rady 87/600/Euroatóm zo 14. 12. 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie – uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev L 371 z 30. 12. 1987.).

Úrad okrem iných oprávnení schvaľuje aj limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia, program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako aj limity a podmienky bezpečného vyraďovania jadrového zariadenia vrátane jednotlivých etáp vyraďovania.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia na využívanie jadrovej energie, a teda aj na prevádzku a ukončenie prevádzky jadrového zariadenia.

Úrad rozhoduje aj o vydaní povolenia pre fyzickú alebo právnickú osobu na likvidáciu jadrového zariadenia, ako aj na nakladanie s jadrovými materiálmi a zároveň aj kontroluje dodržiavanie podmienok prevádzkovania, ukončenia prevádzky, vyraďovania jadrových zariadení i nakladania s VJP a RAO.

Úrad má teda v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO nezastupiteľnú funkciu a jeho rozhodnutia a stanoviská o podmienkach a spôsoboch vyraďovania a nakladania zásadným spôsobom ovplyvňujú aj výšku nevyhnutných nákladov na vyraďovanie a nakladanie.

Pôvodný prvý atómový zákon uverejnený pod číslom 130/1998 Z. z. nemal, na rozdiel od legislatívnej praxe v okolitých štátoch, ambíciu zasahovať do spôsobu financovania záverečnej časti jadrovej energetiky. Zaoberal sa iba nutnosťou financovať z Fondu nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodcu a čo sa týka infraštruktúry ustanovil, že „za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo ustanovená Ministerstvom hospodárstva SR, za podmienok Atómového zákona a zákona o Fonde“. Faktom ostáva, že tomuto ustanoveniu učinené zadosť nebolo. Nový Atómový zákon publikovaný pod číslom 541/2004 Z. z. nepriniesol v danej oblasti veľa zmien. Opäť v § 3 ustanovil, že „ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba nezávislá od pôvodcu rádioaktívnych odpadov, založená alebo zriadená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky“. Napriek progresívnemu prístupu, keď sa o vyraďovaní jadrového zariadenia musí preukázateľne uvažovať od jeho umiestňovania až po zahájenie vlastnej etapy vyraďovania a to vrátane ekonomických aspektov, nie je preukázanie spôsobu zabezpečenia financovania záverečnej časti jadrovej energetiky podmienkou udelenia povolenia na prevádzku jadrového zariadenia. Je tomu tak zrejme preto, že je uvažované, že o financovanie záverečnej časti jadrovej energetiky sa „postarajú“ ustanovenia zákona o Fonde. Jednou z hlavných motivácií navrhovania zákona o Národnom jadrovom fonde je snaha, aby tomu tak skutočne bolo.

Atómový zákon rozumne a pomerne presne zaviedol pojem „držiteľ povolenia“, ktorým jednoznačne nahradil menej určité pojmy „držiteľ oprávnenia“, „prevádzkovateľ“, „vlastník“. O tento pojem sa opierajú aj ustanovenia navrhovaného zákona o jadrovom fonde. Z hľadiska úvah o financovaní vyraďovania jadrových zariadení v našich podmienkach sa ukazuje ako kľúčové ustanovenie § 32 ods. 2:

Ak iný (ako Úrad jadrového dozoru) orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.

S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v piatej časti zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a s tým súvisiaci výkon štátnej správy na úseku ochrany zdravia podľa šiestej časti cit. zákona, štátny zdravotný dozor podľa ôsmej časti cit. zákona a posudková činnosť orgánov na ochranu zdravia podľa deviatej časti cit. zákona.

Problematiky tvorby stratégie ZČJE a pravidelnej aktualizácii tejto stratégie podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 254/1994 Z. z. sa pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nedotýka vzhľadom na to, že podľa doteraz platného zákona existujúci štátny fond, ani prevádzkovatelia jadrových zariadení žiadne strednodobé plány alebo dlhodobé stratégie ZČJE z hľadiska ich posudzovania vplyvu na životné prostredie nevypracovávajú a nikomu nepredkladajú. Podľa navrhovaného zákona o jadrovom fonde však tieto strednodobé rozvojové plány a dlhodobé stratégie a koncepcie pre realizáciu ZČJE bude jadrový fond spolu aj s prevádzkovateľmi jadrových zariadení povinný vypracúvať a predkladať ich podľa § 35 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, na prerokovanie, posúdenie a stanovisko Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky.

Pri riešení tvorby a poskytovania finančných prostriedkov na likvidáciu jadrových zariadení ja treba brať do úvahy aj platnú právnu úpravu SR o štátnej pomoci, ktorá je upravená v zákone č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátnou pomocou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie, alebo v súvislosti s ním poskytovateľ (štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona – napr. EXIMBANKA, bývalý FPZO) priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu, alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. I tento zákon však umožňuje poskytovanie štátnej pomoci v prípadoch, ktoré sú zlučiteľné so spoločným trhom Spoločenstva a s pravidlami hospodárskej súťaže, alebo ktoré sú vyňaté zo všeobecného zákazu poskytovania štátnej pomoci. Podľa tohto zákona štátna pomoc sa môže poskytnúť na riešenie environmentálnych záťaží, ktorou nepochybne je aj riešenie záverečnej časti jadrovej energetiky. Tento zákon plne rešpektuje základné princípy vyplývajúce z čl. 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a príslušné smernice Európskej únie, ktoré upravujú poskytovanie a monitorovanie štátnej pomoci. Z uvedeného zákona jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcim pre posúdenie, či ide o štátnu pomoc, nie je to, že kto prostriedky poskytnuté v rámci pomoci spravuje, ale to, že z akých zdrojov tieto prostriedky pochádzajú. Určitú formu štátnej pomoci za určitých, v zákone ustanovených podmienok a na určité účely, ako napr. na riešenie environmentálnych záťaží alebo na zvýšenie ochrany životného prostredia zákon nevylučuje.

B. Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.

Podľa tohto Spoločného dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 tohto Dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie z prevádzky jadrového zariadenia a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie zadnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 tohto dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 Dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie JZ, na nakladanie s VJP a RAO a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.

Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ, nakladania s VJP a RAO však EUROATOM neupravuje.

Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 87 (predtým čl. 92) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Odsek 1 článku 87 tejto Zmluvy ustanovuje:

„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:

1.Podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov.

2.Jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí narušenie hospodárskej súťaže.

3.Poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.

Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v ČR, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so ZČJE z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na prefinancovanie činností súvisiacich so ZČJE týchto prevádzkovateľov jadrových elektrární pre osobitne zákonom ustanovený alebo štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so ZČJE (a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie JE) nie je považované za štátnu pomoc.

Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade. Obsah a závery tejto Správy sú uvedené v oddieli C.

C.VYRAĎOVANIE JADROVÝCH ZARIADENÍ A LIKVIDÁCIA JADROVÉHO MATE-RIÁLU V EURÓPSKEJ ÚNII

Komisia Európskych spoločenstiev dňa 26. 10. 2004 uverejnila pod č. j. KOM (2004) 719 v konečnom znení „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade“, ktorého obsahom bola „Správa o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární.“. V súvislosti s touto správou Komisia prijala nasledovné medziinštitucionálne vyhlásenie: „Európsky parlament, Rada a Komisia zdôrazňujú potrebu členských štátov zaručiť, aby sa dostatočné finančné prostriedky, určené na uskutočnenie likvidácie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom a jadrovým odpadom, ktoré sa kontrolujú v členských štátoch, účinne použili na účely, na ktoré boli vytvorené a spravovali sa transparentne, s cieľom zamedziť vytvoreniu prekážok zákonnej hospodárskej súťaže na trhu s elektrickou energiou.“. Zároveň Komisia vyhlásila, že: „Komisia si uvedomuje, že je potrebné zaručiť, aby sa fondy vytvorené na účely uskutočnenia likvidácie jadrových zariadení a nakladania s odpadom, ktoré sa pripájajú k cieľom zmluvy o Euroatóme, spravovali transparentne a využívali sa výlučne na tieto účely.“.

V priebehu prípravy tejto správy Komisia požiadala 14 členských štátov a pristupujúcich krajín, v ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, aby poskytli informácie o spôsobe tvorby, riadenia (spravovania) a použití finančných zdrojov určených na vyraďovanie JZ a likvidáciu VJP a RAO (ďalej len „likvidácia“). O tieto informácie boli požiadané tieto krajiny: Nemecko, Belgicko, Španielsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Česká republika, Slovenská republika, Slovinsko a Švédsko. Komisia tiež požiadala oslovené štáty o poskytnutie informácií, akým spôsobom ich vláda zabezpečuje záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o Euroatóme, konkrétne to, že zdroje na likvidáciu musia zodpovedať potrebám a výške nákladov na likvidáciu JZ a nakladanie s jadrovými materiálmi. Z informácií poskytnutých oslovenými štátmi vyplynuli tieto poznatky (sú uvedené v správe):

a)okamžitú postupnú likvidáciu po zastavení JZ uplatňuje 6 štátov: Nemecko, Španielsko, Fínsko, Taliansko, Litva a Slovinsko. Táto stratégia likvidácie si vyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a ich čerpanie v pomerne krátkej dobe a tiež vytvorenie príslušnej infraštruktúry na nakladanie so všetkými RAO pochádzajúcimi z vyraďovania si v nie v jednom prípade vyžaduje aj výraznú finančnú výpomoc z medzinárodných fondov (napr. fond pre likvidáciu elektrárne Ignalina v Litve spravovaný EBOR),

b)stratégiu odloženej postupnej likvidácie po častiach uplatňujú 4 štáty: Maďarsko, Holandsko, Česká republika a Slovenská republika. Táto stratégia si nevyžaduje rýchlu tvorbu veľkého objemu finančných prostriedkov a v nižšej miere zasahuje prevádzkovateľa JZ i členský štát, na druhej strane však nevylučuje výpomoc z medzinárodného fondu spravovaného EBOR-om a finančné príspevky od Spoločenstva. Návrh na spolufinancovanie postupnej likvidácie JZ v SR Komisia prijala nariadením z 29. septembra 2004.

Pokiaľ ide o správu finančných zdrojov na vyraďovanie JZ, sú v správe uvedené dva typy riadenia:

a)externé riadenie finančných zdrojov: 10 členských štátov, uplatňuje spôsob sústreďovania finančných prostriedkov na likvidáciu na osobitnom účte spravovanom štátom, alebo štátom riadenou organizáciou, alebo inou verejnou inštitúciou pod dohľadom štátu, čiže tieto prostriedky sú oddelené od účtov prevádzkovateľa, sú prevádzkovateľovi JZ poskytované podľa zverejnených alebo zákonom ustanovených transparentných kritérií, len na účely likvidácie, sú bezpečne chránené pred použitím na iné účely narušujúce hospodársku súťaž a sú bezpečne chránené aj v prípade bankrotu prevádzkovateľa JZ. Ide o tieto štáty: Španielsko, Fínsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Slovenská republika, Slovinsko, Švédsko a čiastočne aj Česká republika. Tento spôsob riadenia poskytuje najväčšiu transparentnosť, aj najväčšie záruky na správne využitie finančných zdrojov.

b)interné riadenie: Spôsob tzv. interného riadenia finančných zdrojov určených na likvidáciu formou záloh odvádzaných na účty výrobcov elektriny sa uplatňuje v Nemecku, vo Francúzsku a čiastočne aj v Českej republike, kde finančné zdroje na likvidáciu povinne odvádzajú do svojich osobitných fondov výrobcovia elektriny z jadra, ktorí tieto fondy aj spravujú. Tento spôsob spravovania prostriedkov fondu síce umožňuje ich veľmi pružné použitie, na druhej strane však nie je dostatočne transparentný, je ťažko kontrolovateľný a v prípade ekonomických problémov prevádzkovateľa JZ môžu byť použité aj na iné účely než na tie, na ktoré boli vytvorené.

Belgicko uplatňuje originálny spôsob správy prostriedkov určených na likvidáciu. Do roku 2003 boli tieto prostriedky na účte prevádzkovateľa jadrovej elektrárne, ktorý ich mohol použiť aj na iné účely ako na likvidáciu. Od apríla 2003 nadobudol v Belgicku účinnosť Zákon o finančných zásobách vytvorených na účely likvidácie jadrových elektrární a na nakladanie so štiepnym jadrovým materiálom z týchto elektrární. Na základe tohto zákona má štát vo Fonde jadrovej zásobovacej spoločnosti, ktorá prispieva na likvidáciu JZ a JM až do výšky 75 % nákladov, „zlatú akciu“ ktorá mu umožňuje uplatniť právo veta v prípade, ak by hrozilo neoprávnené použitie prostriedkov na likvidáciu, alebo v prípade, ak by hrozila nedostatočná tvorba finančných prostriedkov na účte pre likvidáciu.

Vo Veľkej Británii sú traja prevádzkovatelia JZ (1 súkromný a 2 štátni). Sú povinní odvádzať prostriedky na likvidáciu do interných fondov. Neexistuje jednotný spoločný režim (alebo fond) pre likvidáciu. Existuje ale jadrové investičné portfolio. Finančné prostriedky na likvidáciu sú vedené na interných účtoch prevádzkovateľa JZ, ich tvorba a použitie sú však kontrolované štátom a pod hrozbou vysokých sankcií nesmú byť použité na investičnú alebo hospodársku činnosť prevádzkovateľa JZ. Britská vláda pripravuje legislatívne opatrenie, ktorým sa majú už v roku 2005 finančné prostriedky na likvidáciu z účtov prevádzkovateľa JZ previesť do „Úradu pre likvidáciu jadrových zariadení“ (NUCLEAR DECOMMISSIONIG AUTHORITY), ktorý je orgánom verejnej správy zodpovedným za určenie stratégie likvidácie jadrových elektrární v Spojenom kráľovstve.

V Českej republike je Jadrová agentúra, ktorá vedie „jadrový účet“ manažovaná Ministerstvom financií prostredníctvom štátnej organizácie RAWRA, nezávislej od prevádzkovateľov JZ.

V Maďarsku je zriadený Ústredný jadrový finančný fond, ktorého prostriedky sú vedené v osobitnej pokladni spravovanej Maďarskou jadrovoenergetickou autoritou.

V Taliansku jadrový fond manažuje Štátna spoločnosť SOGIN.

Podrobný prehľad o spôsobe tvorby, výške zdrojov a spôsobe správy prostriedkov na likvidáciu JZ v krajinách EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne, je uvedený v prílohe tejto dôvodovej správy.

Zo záverov predmetnej správy jednoznačne vyplynulo, že je nevyhnutné prijať jednotné, právne záväzné nástroje na harmonizáciu metód financovania a spravovania finančných prostriedkov určených na likvidáciu v EÚ. Komisia plánuje ešte v r. 2005 predložiť Parlamentu a Rade na základe Zmluvy o Euroatóme návrh na prijatie odporúčania, prípadne aj smernice, ktorá bude požadovať od členských štátov prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť:

-dostatočný objem finančných zdrojov na likvidáciu,

-dostatočne rýchlu disponibilitu finančných prostriedkov určených na likvidáciu,

-dostatočné jasné definovanie účelov, na ktoré sa môžu použiť prostriedky určené na likvidáciu JZ,

-dostatočné záruky, aby zdroje na likvidáciu boli použité len na účely, na ktoré boli vytvorené,

-úplnú transparentnosť tvorby, poskytovania a použitia zdrojov určených na likvidáciu JZ.

Zo správy taktiež vyplynulo, že zo všetkých 14-tich oslovených štátov EÚ, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, v 13-tich štátoch sú priamo, prostredníctvom štátneho orgánu, alebo orgánu verejnej správy, prípadne nepriamo prostredníctvom štátom zriadenej alebo štátom kontrolovanej agentúry spravované prostriedky, ktoré povinne vytvárajú prevádzkovatelia JZ na likvidáciu JZ. Jedinou krajinou, v ktorej tvorbu a správu prostriedkov určených na likvidáciu JZ manažuje osobitná špeciálna agentúra, ktorá je zriadená ako subjekt súkromného práva je Slovinsko, v ktorom správa týchto prostriedkov je zverená neštátnej organizácii Slovinskému fondu likvidácie jadrových zariadení.

Z ďalších dokumentov medzinárodného práva týkajúcich sa problematiky navrhovaného zákona treba uviesť ešte tieto dva dokumenty:

Úplne nedávno publikovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu ďalší vysoko relevantný dokument „Financial aspects of decommissioning“ (IAEA-TECDOC-1476, IAEA, Vienna, November 2005). Dokument zhrňuje obecné črty financovania vyraďovania, t.j. spôsobu tvorby a čerpania finančných prostriedkov. Uvádza podrobné konkrétne príklady riešení v Európskej Únii, Belgicku, Lotyšsku (výskumný reaktor), Kanade, Kazachstane, USA.

Čo sa týka finančných aspektov nakladania s vyhoretým palivom, dôležitým dokumentom je aj dokument MAAE: „Institutional framework for long term management of high level waste and/or spent nuclear fuel“( IAEA-TECDOC-1323. IAEA Vienna, 2002). Podrobne uvádza inštitucionálne a ekonomické riešenia pre oblasť nakladania s vyhoretým palivom alebo vysokoaktívnymi odpadmi v: Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Kanade, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Japonsku, Kórei, Litve, Holandsku, Rusku, Slovensku, Južnej Afrike, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a USA.

ČASŤ II.

CIELE NAVRHOVANÉHO ZÁKONA

A.VŠEOBECNE:

Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:

1.Zabezpečiť, aby návrh nového právneho predpisu reflektoval princípy nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým palivom, na ktorých sú postavené v predchádzajúcich častiach tejto dôvodovej správy uvedené platné alebo pripravované dokumenty medzinárodného práva.

2.Premietnuť do navrhovaného zákona hlavné princípy pre reštrukturalizáciu existujúceho fondu a pre zriadenie, tvorbu, správu Nového fondu a poskytovanie prostriedkov z tohto fondu podľa časti B.I. a prílohy P uznesenia vlády č. 626/2004 k návrhu privatizácie Slovenských elektrární, a. s.

3.Zapracovať do navrhovaného zákona so strategickým investorom dohodnuté princípy pre vysporiadanie deficitu finančných prostriedkov na vyraďovanie JZ a likvidáciu JM v existujúcom fonde a pre tvorbu zdrojov Nového fondu podľa transakčných dokumentov.

4.Pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.

B.KONKRÉTNE CIELE:Konkrétnymi cieľmi navrhovaného zákona sú:

a)zriadiť zákonom novú inštitúciu (Národný jadrový fond) ako štátny fond podľa § 5 zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý pod dohľadom štátu bude navrhovať stratégiu ZČJE vrátane financovania tejto stratégie a podľa schválenej stratégie sústreďovať a vynakladať finančné prostriedky na vyraďovanie JZ a nakladanie s VJP a RAO tak, aby boli:

1.vytvárané dostatočne objemy finančných zdrojov na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO v predpokladaných termínoch ukončenia prevádzky JZ alebo nakladania s VJP a RAO Tento cieľ v sebe zahrňuje aj požiadavku strategického investora na vysporiadanie deficitu existujúceho fondu v priebehu 20-tich rokov od prijatia navrhovaného zákona a zabezpečiť prevod zostatku doteraz sústredených finančných prostriedkov v existujúcom fonde na nový jadrový fond,

2.finančné prostriedky sústredné v tejto novej inštitúcii dostatočne rýchlo disponibilné pre použitie na účely podľa tohto zákona,

3.v novej inštitúcii sústredené prostriedky poskytované transparentne a nediskriminačne pre všetkých držiteľov príslušných povolení podľa rovnakých zákonom ustanovených pravidiel a na každé JZ a na nakladanie s VJP a RAO z neho pochádzajúce v takom rozsahu, ako boli na ne zdroje vytvárané a ako je z hľadiska bezpečného vyraďovania a nakladania nevyhnutné,

4.finančné prostriedky určené na tvorbu zdrojov jadrového fondu odvádzané držiteľmi povolení na prevádzku jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu,

5.prostriedky určené na vyraďovanie JZ a na nakladanie s VJP a RAO vedené a spravované oddelene od ostatných prostriedkov a nemohli byť použité na ich podnikanie, alebo ako vklad do majetku, alebo ako podiel na podnikaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

6.príjmy jadrového fondu oslobodené od dane z príjmov a chránené pred podnikateľskými a komerčnými rizikami,

7.vedené na samostatných podúčtoch a na analytických účtoch osobitne pre každé jednotlivé JZ, pre každú etapu vyraďovania JZ, resp. pre činnosti súvisiace so ZČJE s možnosťou presunu prostriedkov z jedného podúčtu na iný podúčet vzniknutý od toho istého platiteľa príspevku, ale až po prefinancovaní úloh a opatrení stratégie ZČJE pre príslušné JZ podľa stratégie ZČJE,

8.prostriedky sústredené na účte jadrového fondu využívané len na účely taxatívne vymedzené zákonom a neoprávnené použitie primerane sankcionované, až do výšky dvojnásobku neoprávnene použitých prostriedkov,

9.žiadateľovi poskytnuté obligatórne pri splnení zákonom ustanovených podmienok (právny nárok žiadateľa na prostriedky z jadrového fondu),

C. HOSPODÁRSKY A FINANČNÝ DOSAH NÁVRHU ZÁKONA

Doterajší Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi - ďalej len fond je zriadený za účelom kumulovať finančné prostriedky , ktoré budú slúžiť ako zdroje na financovanie potrebných prác, ktoré objektívne vzniknú po ukončení prevádzky jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu.

V SR sa tento fond začal tvoriť počnúc rokom 1995 napriek tomu, že výroba elektriny v jadrovo energetickom zariadení sa začala oveľa skôr.

1.Prehľad príjmov fondu za obdobie rokov 2000 až 2005 - súčet príspevkov od prevádzkovateľa jadrového zariadenia vrátane úrokov pokút a prípadnej dotácie

Rok 2000 2,0 mld. Sk

Rok 2001 2,9 mld. Sk

Rok 2002 3,1 mld. Sk

Rok 2004 3,1 mld. Sk

Rok 2005 2,7 mld. Sk

2.Prehľad výdavkov za obdobie rokov 2000 až 2005

Rok 2000 0,5 mld. Sk

Rok 2001 0,7 mld. Sk

Rok 2002 0,7 mld. Sk

Rok 2003 0,8 mld. Sk

Rok 2004 1,0 mld. Sk

Rok 2005 1,4 mld. Sk

3.Návrh tvorby zdrojov jadrového účtu vypočítaný podľa navrhovaného nového zákona – odhad na 5 ročné obdobie do roku 2011

a)Povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení odhadnuté na základe návrhu nového zákona a po zohľadnení skutočností uvedených nižšie; pre potreby určenia základu pre výpočet - ceny sa vychádzalo z priemernej predajne ceny elektriny v roku 2005 a z predpokladu, že výroba elektriny jednotlivými blokmi jadrových elektrární (všetkých) nebude obmedzovaná.

Rok 2006 2,4 mld. Sk údaj vypočítaný na základe súčasne platného

zákona

Rok 2007 2,0 mld. Sk odstavenie prvého bloku JE V1 ,

Rok 2008 2,0 mld. Sk

Rok 2009 1,6 mld. Sk odstavenie druhého bloku JE V1,

Rok 2010 1,6 mld. Sk

Rok 2011 1,6 mld. Sk

Príspevky spolu 11,2 mld. Sk

b)odvody potrebné na vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol z dôvodu oneskoreného zahájenia tvorby zdrojov potrebných na financovanie činnosti , ktoré sú nevyhnutné po ukončení prevádzky jadrových zariadení do roku 2011

(vychádzalo sa z toho, že odvod sa určí ako rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi určenými na krytie výdavkov spojených s ukončením činností JZ V1 a s vyraďovaním A1 a odhadnutými výdavkami na uvedené činnosti - z predbežného odhadu vykonaného na základe kvantifikácií sa javí potreba 5,1 mld. Sk na obdobie 5 rokov teda do roku 2011. Na základe vykonaných odhadov celková výška tzv. historického dlhu , ktorý vznikol v minulom období na základe absencie povinnosti tvoriť fond ako aj na základe neexistencie stratégie vyraďovania JZ najmä pokiaľ ide o finančné ohodnotenie sa odhaduje na sumu 15,0 mld. Sk ).

4.Odhad výdavkov vyraďovania jadrového zariadenia A1 a nákladov na prípravu vyraďovania jadrových zariadení V1 do roku 2011

(uvažuje sa len s tými výdavkovými druhmi, ktoré podľa návrhu zákona sa navrhujú hradiť z prostriedkov jadrového fondu)

Štruktúra výdavkov – predbežný odhad do roku 2011 v mld. Sk

Náklady na vyradenie A1 8,3

Náklady na prípravu vyraďovania V1 11,2

Náklady na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom 2,7

Spolu výdavky 22,2 **** Odhadované výdavky ovplyvní zvolená stratégia vyraďovania, povinnosť vypracovať ukladá predložený návrh zákona.

Disponibilné zdroje na krytie výdavkov spojených s ukončením činnosti JZ V1 a s vyraďovaním A1 do roku 2011 v mld. Sk na základe odhadu

(uvažuje sa iba s jedným disponibilným zdrojom , ktorý bude k dispozícii na základe návrhu nového zákona - povinným príspevkom od prevádzkovateľa jadrového zariadenia; pri určení výšky toho povinného príspevku sa zohľadnil záväzok vyplývajúci zo zmluvy o kúpe akcií a so zdrojmi, ktoré budú plynúť z BIDSF )

a) zdroje vytvorené z príspevkov od prevádzkovateľov 11, 2

b) zdroje pochádzajúce z BIDSF 4,9

Spolu 16, 1

5.Návrh na rozdelenie zostatku fondu k 31.12.2006

a)odhad predpokladaného zostatku

(zostatok k 31.12.2005 plus plánované príjmy v roku 2006 mínus predpokladané výdavky v roku 2006)

14,7 mld. Sk + 2,4 mld. Sk - 0,7 mld. Sk = 16,3 mld. Sk

b)rozdelenie predpokladaného zostatku medzi A1 a V1

(predpoklad rozdelenia vychádza z toho , že zostatok vykázaný vo fonde bude znížený o predpokladané výdavky vzťahujúce sa k A1 a V1 v roku 2006 t.j. o 0,7 mld. Sk. Výsledok, ktorý takto vznikne sa rozdelí pomerom , pri ktorom bola zohľadnená aj skutočnosť, že za trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu vrátane spracovania ako aj za dočasné uskladnenie vyhoretého paliva je zodpovedný štát.)

Na základe tohto odhadu - z predpokladaného zostatku vykázaného v roku 2006 pripadá na A1 a V1 12,2 mld. Sk.

Pri všetkých prepočtoch uvedených vyššie ministerstvo vychádzalo z podkladov poskytnutých Štátnym fondom likvidácie, spoločnosťou Decom a.s. SE a.s. a spoločnosťou PWC , ktorá je poradcom pre privatizáciu SE a.s.

6.Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy

Prijatím navrhovaného zákona o jadrovom fonde sa predpokladá na základe odhadov uvedených vyššie dopad na rozpočet verejnej správy do roku 2011 vo výške 5,1 mld. Sk. Výšku tohto dopadu môže ovplyvniť rozhodnutie o stratégii vyraďovania, najmä finančné ocenenie.

Návrh zákona predpokladá, že na vyrovnanie historického deficitu budú slúžiť odvody, ktoré budú vyberané od koncových odberateľov elektriny prostredníctvom distribučných sústav a prenosovej sústavy, ako súčasť ceny elektriny. Výška odvodu bude nastavená tak, aby podstatným spôsobom nezaťažila cenu pre koncového odberateľa. Výšku odvodu určí vláda na základe stratégie ZČJE a kvantifikácie potreby zdrojov na vysporiadanie historického dlhu v danom časovom období nariadením. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v roku 2005, teda v roku predchádzajúcom účinnosti navrhovaného zákona, došlo zo strany Úradu pre reguláciou sieťových odvetví prehodnoteniu tzv. nákladov systému čo malo vplyv na koncovú cenu elektriny.

Navrhovaný zákon, vzhľadom na to, že neuvažuje s participáciou štátneho rozpočtu formou dotácií na tvorbe zdrojov fondu (s výnimkou prípadu, ak tvorca rádioaktívneho odpadu nie je známy - to platí aj v súčasnosti).

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv ani na rozpočty vyšších územných celkov, ani na rozpočty obcí, s výnimkou obcí v tzv. pásmach ohrozenia. Prijatím zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bola ako nový druh miestnej dane zavedená daň za jadrové zariadenia. Vyrubenie tejto dane patrí do pôsobnosti obce, v ktorej zastavené územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Túto daň zaplatí prevádzkovateľ JZ a nemôže byť preto duplicitne platená aj z jadrového fondu. Návrh zákona s poskytovaním týchto príspevkov nepočíta.

Dopad návrhu zákona na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest – nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie

V dôsledku prijatia zákona, vzhľadom na navrhované riešenie správy a orgánov Jadrového fondu sa predpokladá zvýšenie počtu pracovných miest na správe Jadrového fondu cca 14 pracovných miest (útvar hlavného kontrolóra – 3 miesta, účtovníci fondov – 5 miest, sekretariát správy – 2 miesta – medzinárodný styk, 2 administratívne a 2 obslužné pracovné miesta). Spolu so súčasným počtom 7 pracovných miest bude správu jadrového fondu zabezpečovať 21 zamestnancov. Financovanie ich miezd, odvodov do poisťovní, ako i materiálno-technické zabezpečenie správy jadrového fondu bude zabezpečené zo zdrojov fondu – z príjmov jadrového fondu . Výdavky fondu vzťahujúce sa k správe fondu sa navrhujú v zákone limitovať výškou 1,0 % z príjmov fondu.

Súlad návrhu zákona s Ústavou, s inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou a inými zákonmi SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k finančným dôsledkom návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov Rozpočtové dôsledky navrhovaného zákona vzalo Ministerstvo financií SR na vedomie na osobitnom rokovaní o zásadných pripomienkach MF SR k návrhu zákona, ktoré sa uskutočnilo na Ministerstve financií SR dňa 5. 1. 2006 za účasti ministra financií SR, ministra hospodárstva SR, štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a štátnej tajomníčky Ministerstva hospodárstva SR.

Doložka environmentálnych vplyvov navrhovaného zákona Dopad navrhovaného zákona na životné prostredie bude jednoznačne pozitívny, najmä z dôvodu, že navrhovaný zákon, na rozdiel od doteraz platného právneho stavu, umožní riešiť financovanie starej environmentálnej záťaže vzniknutej z toho obdobia prevádzkovania jadrových elektrární (roky 1978 až 1995), keď sa elektrina v nich už vyrábala, ale náklady budúcich období po ukončení prevádzky jadrových zariadení po uplynutí ich prevádzkovej životnosti sa neriešili. Navrhovaný zákon pri tvorbe zdrojov pre jadrový fond počíta aj so zdrojmi na vysporiadanie tohto historického deficitu. Okrem toho doterajší fond likvidácie JZ a ani prevádzkovatelia JZ nemali spracovanú žiadnu stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky a záväzný finančný plán pre realizáciu tejto stratégie. Navrhovaný zákon tento nedostatok odstraňuje tým, že upravuje povinnosť vypracovať takúto stratégiu, vrátane finančného plánu jej zabezpečenia, predložiť ju vláde na schválenie a zároveň ukladá túto stratégiu pravidelne v 5 ročných cykloch aktualizovať. Súčasťou tejto stratégie podľa navrhovaného zákona musí byť aj hodnotenie vplyvov jej realizácie na životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde vyraďovania jadrových zariadení a nakladanie s jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor: bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Základnými ustanoveniami sa zriaďuje jadrový fond, vymedzuje sa účel, na ktorý bol jadrový fondu zriadený, vymedzuje sa právne postavenie a právny charakter jadrového fondu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 626/2004, transakčnými dokumentmi a odporúčaním Ministerstva financií SR.

V súlade s týmito dokumentami sa jadrový fond zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na účely uvedené v zákone, a aby nemohli byť používané spôsobom a na účely, ktoré by mohli ohroziť alebo narušiť hospodársku súťaž.

Vzhľadom na v praxi v odborných kruhoch bežne používaný pojem „záverečná časť jadrovej energetiky“ (ďalej len „ZČJE“), ktorá v sebe zahŕňa všetky činnosti, počnúc od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie JZ a nakladanie s RAO z tohto vyraďovania, až po ukladanie VJP a RAO na ich skladovanie v samostatnom úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom, bolo potrebné na účely tohto zákona tento zaužívaný odborný pojem aj právne zadefinovať. Definícia ZČJE, tak ako je v návrhu zákona uvedená, je v odborných kruhoch všeobecne uznávaným vymedzením obsahu tohto pojmu.

Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo hospodárstva, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou zadnej časti jadrovej energetiky. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so ZČJE pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku JZ na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.

Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.

Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.

Z týchto dôvodov sa ako najlepším riešením právnej formy sa navrhuje zriadiť ho ako štátny fond.

K § 2

Správu jadrového fondu a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a spolu s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo zdravotníctva SR, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.

Strategické riadenie jadrového fondu – teda stratégie záverečnej časti jadrových elektrární, vrátane jej aktualizácií a zostavovania dlhodobého a strednodobých finančných plánov jadrového fondu a s tým súvisiacich strategických rozhodnutí vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu Úradu jadrového dozoru SR vymenúva a odvoláva vláda.

Rade správcov za plnenie rozhodnutí rady rozpovedá riaditeľ jadrového fondu.

Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov jadrového fondu má za cieľ zabezpečiť permanentný dohľad štátu nad hospodárnym a účelným nakladaním s finančnými prostriedkami „deponovanými“ na účte jadrového fondu prevádzkovateľmi jadrových zariadení, v súlade s požiadavkami na jadrovú a radiačnú bezpečnosť, životné prostredie a ochranu zdravia obyvateľstva, ale aj riadny chod a správny a úplný výkon všetkých činností, ktoré jadrový fond zabezpečuje.

K § 3

Najvyšším orgánom jadrového fondu je rada správcov. Vzhľadom na fondové hospodárenie a účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných účtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia a každého jednotlivého jadrového bloku osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov tvoria štyria správcovia účtov ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu ÚJD SR) a predseda, ktorého navrhuje a odvoláva minister. Zákon priamo ustanovuje pravidlá pre nezlučiteľnosť výkonu funkcie člena rady správcov s inými hospodárskymi alebo politickými funkciami. Členom rady správcov nemôžu byť zamestnanci ústredných orgánov štátnej správy, ani zamestnanci prevádzkovateľov jadrových zariadení, alebo organizácií vykonávajúcich vyraďovanie jadrových zariadení alebo nakladanie s VJP a RAO, ani zamestnanci organizácií, ktorí sú právne a ekonomicky prepojené s takýmito organizáciami a nemôžu to byť ani osoby, ktoré vykonávajú funkcie v orgánoch politických strán, alebo občianskych združení. Uchádzači o členstvo v rade správcov musia byť teda predovšetkým odborníci z oblasti ZČJE, z oblasti investičnej činnosti, z oblasti technicko-ekonomických činností, financovania a energetického práva. Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov sa uskutočňuje výberovým konaním obdobne ako na iné funkcie na výkon práce vo verejnom záujme.

Ustanovenie, v záujme jednoznačnej zodpovednosti členov rady správcov, taxatívne vymenúva ich práva a povinnosti pri strategickom riadení jadrového účtu. Ustanovuje osobnú zodpovednosť jednotlivých správcov za nakladanie s prostriedkami podúčtov, ktoré spravujú, až po povinnosť nahradiť škodu, ktorú člen rady správcov spôsobí neodborným alebo nesprávnym výkonom svojej funkcie. Zároveň upravuje i nedeliteľnú zodpovednosť rady správcov za celkové nakladanie so všetkými prostriedkami jadrového fondu.

Ustanovenie zároveň taxatívne vymedzuje aj dôvody, pre ktoré je možné člena rady správcov odvolať z funkcie, ako aj okolnosti, za ktorých funkcia člena rady správcov zaniká.

V záujme transparentnosti rozhodovania o poskytovaní prostriedkov jadrového fondu, zákon ukladá rade správcov uverejňovať svoje rozhodnutia na internetovej stránke jadrového fondu i ministerstva a zároveň aj vo Vestníku ministerstva.

Zásadným rozdielom oproti súčasnému, málo koncepčnému spôsobu riadenia a nakladania s prostriedkami určenými na ZČJE je to, že rada správcov, ako najvyšší riadiaci orgán jadrového fondu, je povinná zabezpečiť vypracovanie a prostredníctvom ministerstva aj predloženie vláde na schválenie návrh dlhodobej stratégie ZČJE a pravidelne tento dlhodobý strategický plán v päťročných a ročných intervaloch aktualizovať. Na tejto stratégii ZČJE spolupracujú aj prevádzkovatelia jadrových zariadení vyrábajúci elektrinu a organizácie oprávnené na vykonávanie jednotlivých etáp vyraďovania a nakladania s VJP a RAO, ako aj Úrad jadrového dozoru SR. Táto stratégia je základom pre zostavovanie návrhu rozpočtu jadrového fondu na príslušný rozpočtový rok, ale aj záväzným podkladom pre Úrad na reguláciu sieťových odvetví pre určovanie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, započítateľných do predajnej ceny elektriny pre odberateľov a konečných spotrebiteľov, za účelom vysporiadania historického deficitu prostriedkov v doterajšom fonde, ktorý deficit prechádza na jadrový fondu zriadený týmto zákonom. Vypracovanie a pravidelná aktualizácia tejto stratégie umožňuje predvídať a vyčísliť dopady tvorby zdrojov jadrového fondu na ceny elektriny v jednotlivých rokoch realizácie stratégie a tým aj lepšie koordinovať rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva SR, vrátane rozvoja energetiky, s rozvojom spotreby, sociálnych istôt a životnej úrovne obyvateľstva.

Vzhľadom na náročnosť na odbornosť a na zodpovednosť za výkon funkcie člena rady správcov bolo potrebné vyriešiť aj primerané odmeňovanie pre týchto odborníkov, ktorí nebudú v zamestnaneckom pomere s jadrovým fondom.

K § 4

Dozorná rada je dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu. Jeho pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená. Štruktúra dozornej rady má zabezpečiť komplexný, ekonomický, vecný i technický dohľad nad efektívnym a účelným vynakladaním prostriedkov jadrového účtu, vrátane dohľadu nad ochranou života a zdravia obyvateľstva a životného prostredia pri realizácii činností súvisiacich so ZČJE.

Ustanovenie rieši aj nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej rady s inými funkciami v orgánoch jadrového fondu a vymedzuje aj dôvody pre zánik členstva v dozornej rade. Dôležitým oprávnením dozornej rady je jej právo pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu alebo prerokovanie návrhu zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov a požadovať vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu, ak ich poskytnutie nie je v súlade s týmto zákonom.

K § 5

Výkonným orgánom jadrového fondu a štatutárnym zástupcom vo veciach majetko-právnych, ktoré mu zverí rada správcov v štatúte a ktoré sa týkajú výkonu správy jadrového fondu a vo veciach pracovnoprávnych, týkajúcich sa zamestnancov, je riaditeľ (ďalej len „riaditeľ“). Vymenúva a odvoláva ho minister na návrh rady správcov, ktorej zodpovedá aj za výkon svojej činnosti. Navrhovaný spôsob kreovania a postavenia riaditeľa má zabezpečiť bezproblémový a operatívny výkon riadenia jadrového fondu, pri jasnom vymedzení zodpovednosti za výkon operatívneho riadenia jadrového fondu v jednotlivých jej oblastiach podľa rozhodnutí rady správcov.

Povinnosti a zodpovednosť riaditeľa sú v zákone taxatívne vymedzené s tým, že na zabezpečenie úloh, za ktoré zodpovedá, má k dispozícii aj nevyhnutný aparát sekretariátu.

Na rozdiel od rady správcov, ktorý ako najvyšší orgán jadrového fondu, zodpovedá za stratégiu a koncepčné riadenie jadrového fondu, riaditeľ, ako výkonný orgán, zodpovedá za operatívne riadenie jadrového fondu v súlade s rozhodnutiami rady správcov.

K § 6

Za účelom zabezpečenia výkonu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami ako orgán nezávislý od ostatných orgánov jadrového fondu, sa zriaďuje funkcia hlavného kontrolóra, ktorého vymenúva a odvoláva minister, ktorému zároveň zodpovedá za výkon svojej činnosti. Úlohou hlavného kontrolóra je nielen kontrolovať účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami, ale kontrolovať aj dodržiavanie pravidiel pre tvorbu zdrojov jadrového fondu a kontrolovať dodržiavanie zmluvných podmienok u prijímateľov prostriedkov.

Dôležitým oprávnením hlavného kontrolóra je možnosť priamo informovať dozornú radu a ministerstvo (ministra) o prípadných nedostatkoch pri nakladaní s prostriedkami jadrového fondu, ako aj možnosť navrhovať opatrenia na ich odstránenie.

Postup a práva a povinnosti hlavného kontrolóra pri výkone kontroly nie je potrebné osobitne upravovať v tomto zákone, vzhľadom na to, že pri tejto činnosti má práva a povinnosti kontrolného orgánu verejnej správy upravené vo všeobecnom predpise (lex generalis), ktorým v tomto prípade je zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení zákona č. 618/2004 Z. z.

K § 7

Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie JZ a na ZČJE má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOMe je premietnutá do právneho poriadku SR aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z.

V navrhovanom zákone sa táto všeobecná požiadavka konkretizuje tým, že hlavným zdrojom tvorby finančných prostriedkov jadrového fondu budú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení. Tieto povinné príspevky budú odvodené jednak od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia (fixná zložka príspevku) a jednak od výšky predajnej ceny a predaného množstva elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení. Pritom výška tejto druhej zložky povinného príspevku bude určovaná podielom (%) z predajnej ceny elektriny, ktorá bude veličinou premenlivou (variabilná zložka) a bude sledovať jednak rast nákladov na výrobu elektrickej energie, ako aj mieru inflácie.

Ustanovenie rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov v starom fonde s tým, že vysporiadanie tohto deficitu sa rozloží na obdobie 20 rokov, pričom ročnú výšku povinných odvodov na vysporiadanie historického deficitu ustanoví nariadenie vlády a jeho zahrňovanie do koncovej ceny elektriny ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výber týchto odvodov od odberateľov a konečných spotrebiteľov elektriny zabezpečia prevádzkovateľ prenosovej sústavy (od odberateľov priamo napojených na prenosovú sústavu) a prevádzkovatelia distribučnej sústavy (od dodávateľov, obchodníkov s elektrinou, koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov).

Vychádzajúc z princípu zakotveného v atómovom zákone budú povinní na jadrový fond odvádzať povinné príspevky na likvidáciu jadrových materiálov a rádioaktívneho odpadu aj známi pôvodcovia týchto materiálov (výskumné pracoviská, zdravotnícke pracoviská, prevádzkovatelia technickej kontroly používajúci RA materiály a pod.), pričom výšku týchto povinných príspevkov, podľa rozsahu výkonov a činností potrebných na ich likvidáciu, ustanoví na návrh jadrového fondu ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zdrojmi jadrového fondu budú aj úroky. Vzhľadom na to, že prevažnú časť finančných prostriedkov jadrového fondu možno viazať na dlhé lehoty, predpokladá sa, že tieto výnosy z vkladov nebudú zanedbateľné (cca 600 mil. Sk/rok).

Zdrojom jadrového fondu budú aj pokuty ukladané Úradom jadrového dozoru za porušenie atómového zákona.

V súlade s § 21 odsek 8 a 9 atómového zákona náklady spojené s nakladaním rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fondu. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru SR alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát. Podľa doterajších skúseností výška dotácie na tento účel neprekročí rádovo niekoľko miliónov ročne.

Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.). Ide o fakultatívny zdroj, ktorý bude poskytovaný len ak na to budú vytvorené prostriedky v štátnom rozpočte a ak o ich poskytnutí rozhodne vláda.

K § 8

Z príjmov, ktoré jadrový fondu získa zo zdrojov uvedených v § 7, bude jadrový fond tvoriť osobitné podúčty pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so ZČJE; na týchto bude viesť analytické evidencie podľa jednotlivých jadrových zariadení. Pritom príprava a výstavba úložísk zahrňuje v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Osobitný účet bude zriadený na krytie nákladov na výdavky na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.). Pritom každý účet bude mať svojho správcu, ktorý bude osobne zodpovedný za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov v súlade so schválenou stratégiou vyraďovania. Prevody medzi jednotlivými účtami v zásade nie sú možné. Výnimočne je možné prevody medzi účtami vykonať so súhlasom ministra, ale len v rámci účtov, na ktorých boli prostriedky vytvorené od toho istého prevádzkovateľa jadrového zariadenia.

Účelom takéhoto fondového hospodárenia účtu je zabezpečiť, aby boli vytvárané zdroje na vyraďovanie jednotlivých jadrových zariadení diferencované, podľa ich inštalovaného výkonu a množstva vyrobenej elektriny, resp. na nakladanie s VJP a RAO podľa ich pôvodcu, zároveň však tak, aby tieto prostriedky boli vytvárané v dostatočnom objeme a rovnomerne počas celého obdobia využívania jadrového zariadenia, alebo nakladania s VJP a RAO tiež tak, aby bolo možné zodpovedajúcim podielom od každého prevádzkovateľa JZ alebo pôvodcu RAO vyčleniť potrebný objem prostriedkov na spoločné činnosti (príprava, projektovanie, vyraďovanie a prevádzka úložiska, správa jadrového fondu a pod.).

Návrh na „rozkľúčovanie“ (rozdelenie) zdrojov na jednotlivé účty ako súčasť návrhu rozpočtu na príslušný rok a v súlade so stratégiou ZČJE vypracuje rada správcov a schvaľuje dozorná rada.

K § 9

Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s RAO je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu) a na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti. Tým je jednoznačne samotným zákonom vylúčená akákoľvek možnosť, aby prostriedky jadrového fondu mohli byť použité na účely, alebo činnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali alebo deformovali hospodársku súťaž, či už na trhu Slovenskej republiky, alebo na trhu Európskej únie.

Navrhovaným riešením použitia prostriedkov jadrového fondu sa jednoznačne vylučuje jedna zo základných podmienok toho, aby tvorba a použitie prostriedkov jadrového fondu boli považované za štátnu pomoc.

V rámci možného použitia prostriedkov jadrového fondu sú osobitne vyčlenené a limitované výdavky na správu jadrového fondu, ktoré vzhľadom na nárast počtu zamestnancov a rozšírenie orgánov jadrového fondu sa zvyšuje, ale len v nevyhnutnej miere potrebnej na hospodárne financovanie správy. Pritom orgánom jadrového fondu pribudli nové povinnosti (napr. zabezpečenie vypracovania stratégie ZČJE, jej pravidelná aktualizácia, rozšírenie účtovníctva a zvýšenie nárokov na účtovné operácie, z dôvodu fondového hospodárenia, rozšírenie a zvýšenie kvality kontroly a dozoru nad nakladaním s prostriedkami jadrového fondu, dôslednejšia následná kontrola použitia poskytnutých prostriedkov z jadrovéhofondu u ich prijímateľov, atď.). Z týchto dôvodov navrhované zvýšenie limitu výdavkov na správu z doterajších 0,3 % na 1,0 % z ročných príjmov jadrového fondu je odôvodnené. Určenie limitu výdavkov formou podielu z ročných príjmov zároveň zabezpečuje požiadavku, aby pri postupnom ukončovaní prevádzky jednotlivých existujúcich jadrových zariadení a znižovaní výkonov jadrových zariadení sa znižovali aj výdavky na správu jadrového fondu.

Pri zvýšení doterajšieho počtu zamestnancov fondu zo 7 na 21 zamestnancov v novom fonde to bude predstavovať nárast výdavkov na mzdy, týmto novým zamestnancom cca o 2,7 mil. Sk/rok a nárast odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti o 887 tis. Sk/rok. Odmeny členom orgánov jadrového fondu, ktorí nie sú zamestnancami jadrového fondu (obligatórne odmeny siedmim členom rady správcov a fakultatívne odmeny piatim členom dozornej rady) budú predstavovať ročne sumu 7,06 mil. Sk. Ak k tomu pripočítame aj odmeny siedmim doterajším zamestnancom fondu, vrátane odvodov do poisťovní a fondu zamestnanosti cca v sume 1,8 mil. Sk a nevyhnutné náklady na prevádzku správy jadrového fondu (nájomné, prevádzka výpočtovej techniky, telefónov, automobilov, dovybavenie kancelárií, kancelárske potreby v celkovej sume cca 4,0 mil. Sk ročne tak predpokladané náklady na činnosti súvisiace so správou jadrového fondu budú cca 17 mil. Sk ročne (doteraz boli cca 7 mil. Sk ročne). Tvorba zdrojov na správu jadrového fondu je limitovaná do výšky 1 % z príjmov jadrového účtu, čo pri predpoklade príjmov na úrovni rokov 2004 a 2005 bude znamenať limit všetkých výdavkov na správu jadrového fondu 24 mil. Sk. V rokoch 2006 a 2007 však bude potrebné získať nové priestory pre správu JÚ pre nových zamestnancov, ako aj nové vybavenie výpočtovou technikou a kancelárskymi zariadeniami a nábytkom pre nových zamestnancov, čo znamená, že v tomto období budú náklady na správu jadrového účtu oproti vyššie uvedeným 17 mil. Sk/rok o 5 až 6 mil. Sk/rok vyššie. V tejto navýšenej sume sú započítané aj výdavky potrebné na úhradu nákladov vznikajúcich v súvislosti s vypracovaním stratégie ZČJE a jej pravidelnou aktualizáciou. Postupne s vyraďovaním jednotlivých JZ sa však budú znižovať príjmy a teda aj absolútna suma prostriedkov vyčlenených na správu.

Oproti doterajším možnostiam použitia prostriedkov jadrového fondu sa okruh účelov, na ktoré ich možno použiť, zužuje. Prostriedky jadrového fondu v budúcnosti nebude možné používať na príspevky obciam v pásmach ohrozenia jadrovým zariadením. Príspevky obciam na tieto účely boli nahradené daňou za jadrové zariadenia, ktoré podľa zákona č. 582/2004 Z. z. prevádzkovateľom jadrových zariadení vyrubuje obec, ktorej zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v pásme ohrozenia jadrovým zariadením. Úhrada týchto príspevkov z jadrového fondu by teda bola duplicitou.

K § 10

Základnými podmienkami pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu je prísne dodržanie účelovosti použitia prostriedkov (§ 9 ods. 1) a okruhu osôb, ktoré sú oprávnené prijímať (čerpať) prostriedky jadrového fondu. Pritom okruh týchto osôb je vymedzený v súlade s okruhom osôb, ktoré podľa atómového zákona sú držiteľmi povolenia alebo súhlasu na mierové využívanie atómovej energie, nemajú nevysporiadané záväzky k jadrovému fondu, nepoužili neoprávnene alebo nehospodárne skôr poskytnuté prostriedky z účtu a predložili úplnú a vecne i formálne správnu žiadosť o poskytnutie prostriedkov.

Dôležitou vecnou podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade so stratégiou ZČJE a v súlade s požiadavkami na trvalo udržateľný rozvoj životného prostredia.

Ďalšou dôležitou vecnou podmienkou pre poskytnutie prostriedkov je, aby žiadateľ splnil svoje povinnosti voči jadrovému fondu (hospodárne používal skôr poskytnuté prostriedky) a nemal dlhy voči verejným financiám.

K § 11

I keď žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov posudzuje rada správcov, žiadateľ pri splnení podmienok uvedených v § 10 má na prostriedky z jadrového fondu p r á v n y n á r o k.

Prostriedky z jadrového fondu sa poskytnú na základe zmluvy o poskytnutí prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán.

K § 12

Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond, na základe každoročne aktualizovanej stratégie vyraďovania, zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s ministerstvom financií predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa vzhľadom na v § 8 ustanovené fondové hospodárenie zostavuje v členení na fondy a analytické podúčty, tak v príjmovej ako aj výdavkovej časti rozpočtu. Rozpočet jadrového fondu musí byť vybilancovaný z hľadiska príjmov a výdavkov. To samozrejme platí aj o príjmoch a výdavkoch určených na vyraďovanie jadrových zariadení a budovanie a prevádzku úložísk vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov, na ktoré je potrebné naakumulovať dostatočný objem finančných prostriedkov v priebehu niekoľko desiatok rokov. Prostriedky určené na tieto účely, automaticky prechádzajú na tie isté účely v ďalších rokoch.

Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.

Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu v rozsahu a spôsobom, ktorý je upravený v § 6 odsekoch 3 až 5. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu SR podľa osobitného zákona.

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny, pravidiel hospodárenia alebo podmienok zmluvy o poskytnutí prostriedkov z jadrového fondu sa uplatňujú sankcie (vrátenie neoprávnene alebo nesprávne použitých prostriedkov, penále, odvody a pokuty) rovnaké ako za porušenie rozpočtovej disciplíny pri nakladaní a hospodárení s prostriedkami verejnej správy.

K § 13

Prechodné ustanovenia riešia lehotu na vypracovanie a predloženie prvého návrhu stratégie ZČJE, ktoré je časovo náročnejšie ako jeho ročné aktualizácie.

Vzhľadom na zriadenie jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s jadrovým materiálom sa zrušuje Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, zriadený zákonom č. 254/1994 Z. z. Ustanovenia § 3 a 4 tohto zákona zostávajú v platnosti do 1. 1. 2007. To znamená, že tvorba zdrojov jadrového fondu, pokiaľ ide o tvorbu a výšku príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení zostáva na rok 2006 nezmenená.

Majetok zrušeného fondu, jeho práva a povinnosti prechádzajú na jadrový fond zriadený týmto zákonom, ktorý sa takto stáva univerzálnym sukcessorom zrušeného štátneho fondu. Pri prevode majetku, práv a povinností na jadrový fondu sa zabezpečuje, aby finančné prostriedky sústredené v doterajšom štátnom fonde a vytvárané prevádzkovateľmi jadrových zariadení, prešli na fondy a podúčty novozriadeného jadrového fondu v takom podiele, v akom boli tvorené z odvodov za inštalovaný výkon a výrobu elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach.

K § 14

Ustanovenie má charakter zrušovacieho ustanovenia a obsahuje zrušenie tých právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré prijatím tohto zákona stratia opodstatnenosť.

K čl. II

Navrhuje sa atómový zákon doplniť v súlade s § 3 odsek 2 písm. d) navrhovaného zákona o pôsobnosť Úradu jadrového dozoru SR posudzovať návrh stratégie vyraďovania a vydávať k tomuto odborné stanovisko. Cieľom je harmonizovať technickú úroveň, technicko-bezpečnostný stav a jednotlivé etapy vyraďovania jadrových zariadení s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť a radiačnú bezpečnosť krajiny.

K čl. III

Návrh zákona obsahuje aj krátku novelu zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Táto novela nadväzuje na úpravu navrhnutú v § 7 ods. 1 písm. b) návrhu zákona – odvod ako zdroj jadrového účtu. Navrhuje sa, aby bol tento odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a následne bol nimi zaplatený na účet fondu. Je preto nevyhnutné priamo novelizovať aj zákon o energetike, ktorý postavenie týchto účastníkov trhu s elektrinou upravuje a túto povinnosť im zakotviť priamo aj v tomto právnom predpise.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2006. Ustanovenie § 7 ods. 1 písm. b) a odseku 4 až 6 tohto paragrafu stratia účinnosť dňom 1. júla 2026. Za uvedené obdobie dvadsiatich rokov by mal byť vysporiadaný tzv. historický deficit v zdrojoch na záverečnú časť jadrovej energetiky.

V Bratislave dňa 11. januára 2006.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jirko M a l c h á r e k, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu